PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

°

° °

  Monica Frassoni (Verts/ALE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako viete, včera bol po bližšie nešpecifikovanom incidente v slovinskej jadrovej elektrárni spustený systém ECURIE – bezpečnostný systém Európskeho spoločenstva. Pohotovostný stav bol neskoršie odvolaný, ale pochybnosti týkajúce sa povahy udalosti a dôvodov vyhlásenia tohto veľmi nezvyčajného stavu pretrvávajú. Preto by sme radi využili skutočnosť, že sa na dnešnom zasadnutí zúčastní Komisia a že je Slovinsko predsedníckym štátom, a vyzvali predsedníctvo a Komisiu, aby informovali Európsky parlament, a teda aj verejnosť, o skutočných dôvodoch, ktoré zapríčinili tento úplne výnimočný postup. Vážená pani predsedajúca, bola by som vďačná, keby ste tejto požiadavke vyhoveli.

  Predsedajúca. − Domnievam sa, že slovinské predsedníctvo, ktoré sa dnes dostaví, sa k tejto požiadavke vráti.

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie o Barcelonskom procese: Stredomorskej únii.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − (FR)Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím, že by som dnes mala hovoriť po francúzsky, a tak to urobím.

Rada by som začala poďakovaním Európskemu parlamentu, že zaradil do programu tohto zasadnutia bod týkajúci sa našich vzťahov s partnermi zo Stredozemia. To podnietilo diskusiu na tému, ktorá je pre Európu zásadne dôležitá, a ja by som rada zablahoželala Európskemu parlamentu k jeho roli v ostatných rokoch, pretože jeho záujem o Stredozemie nikdy neustal. Barcelonský proces nám umožnil vyriešiť mnohé regionálne otázky strategického významu a prirodzene tiež mnohé politické otázky. Domnievam sa, že sme dosiahli mnohé, hoci veľa spoločných výziev zostáva, napríklad bezpečnosť, ochrana životného prostredia, zabezpečenie dodávok udržateľnej energie, boj s organizovaným zločinom, kontrola migračných tokov a medzikultúrny dialóg. Okrem tejto spolupráce s našimi stredozemnými susedmi by sme taktiež mali posilniť vzájomné porozumenie a pochopenie našich záujmov, rešpekt a vzájomnú dôveru.

Európska rada v marci vyzvala Komisiu, aby znovu vymedzila podmienky Barcelonského procesu: Stredomorskej únie, a Komisia 20. mája prijala oznámenie zdôrazňujúce ústredné postavenie Stredozemia, jeho historický a súčasný význam a veľké výzvy našej spoločnej budúcnosti. Mala by som však poznamenať, že samozrejme stále máme európsku susedskú politiku, čo je dvojstranná politika, zatiaľ čo barcelonský proces je regionálna politika. Taktiež je potrebné zohľadniť skutočnosť, že existujúce akčné plány účinne uplatňujú rozhodnutia prijaté na rôznych odvetvových ministerských schôdzkach. Keď premýšľame o Stredozemí, premýšľame o kolíske troch monoteistických náboženstiev, o kotloch, v ktorých sa mieša civilizácia a kultúra, migrácia a obchod. Premýšľame o histórii Stredozemia, histórií, ktorá je neoddeliteľná od histórie Európy. Oblasť Stredozemia je v podstate mostom medzi Severom a Juhom, Východom a Západom a vzhľadom na polohu na rozmedzí troch kontinentov je pre Európsku únii viac než len hranicou. Stabilita v tomto regióne je kľúčová pre našu bezpečnosť a prosperitu, nehovoriac o bezpečnosti a prosperite našich stredozemných susedov a priateľov. Tieto výzvy môžeme spoločne zvládnuť len prostredníctvom rozhodného a realistického politického konania v kombinácii so silným a vytrvalým úsilím a konštruktívnym dialógom.

Komisia vždy volala po pevnejšom, otvorenejšom a konštruktívnejšom vzťahu s našimi stredomorskými partnermi a my predkladáme konkrétne návrhy, ako tento vzťah dosiahnuť.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám dnes načrtla hlavné postrehy a návrhy zahrnuté v oznámení, ktoré som predložila Komisii. Bohužiaľ barcelonský proces utrpel následkom pokračujúcich konfliktov v južnom Stredozemí a niekedy tiež vinou nedostatočnej spolupráce medzi jednotlivými partnermi. Dochádza však k pozitívnym zmenám, o čom som sa presvedčila počas svojich nedávnych návštev v tomto regióne. Nastal čas využiť prebudenú politickú vôľu vdýchnuť našej spolupráci nový život a zabezpečiť tak, aby bola vyrovnanejšia a viac v súlade s našimi spoluobčanmi. Podľa nášho názoru sú tu tri hlavné ciele.

Prvým cieľom je zlepšiť politickú úroveň vzťahu Európskej únie so stredozemnými partnermi; druhým cieľom je zabezpečiť v našich mnohostranných vzťahoch väčšiu vzájomnú zodpovednosť; a tretím cieľom je pomocou nadväzujúcich regionálnych a subregionálnych projektov s prínosom pre ľudí v regióne zabezpečiť, aby tieto vzťahy boli konkrétnejšie a viditeľnejšie. Tieto opatrenia by priniesli veľkú pridanú hodnotu. Prirodzene, do hry vstúpia súkromné financie: doteraz sa podieľal len sektor Spoločenstva, takže teraz bude hrať rolu súkromný sektor. Samozrejme sa budeme musieť presvedčiť, či to skutočne funguje, ale na to je potrebné myslieť v každom prípade. Je teda nevyhnutne potrebné zlepšiť úroveň našich vzťahov. Komisia navrhuje usporiadať každé dva roky vrcholné schôdzky hláv štátov alebo vlád. Bolo by len sotva pochopiteľné, prečo usporadúvame pravidelné vrcholné stretnutia s našimi hlavnými partnermi po celom svete, a nemáme fórum pre rozhovory medzi predstaviteľmi štátov EÚ a našimi stredozemnými susedmi a priateľmi. Európsko-stredomorské parlamentné zhromaždenie navyše znovu potvrdilo, že je schopné fungovať ako parlamentný rozmer barcelonského procesu. Poskytuje rámec pre diskusiu, otvorený dialóg a slobodnú výmenu názorov. Dáva impulz partnerstvu prijímaním rozhodnutí a odporúčaní a bude legitímnym parlamentným zastúpením Európskej únie pre Stredozemie. Komisia bezvýhradne podporuje posilnenie role parlamentného zhromaždenia vo vzťahoch so stredozemnými partnermi. Rovnako je nevyhnutne potrebné rozdelenie a zdieľanie povinností. V ostatných rokoch prevládal spoločný názor, že program barcelonského procesu bol ovplyvnený tým, že predsedníctvo EÚ zároveň predsedalo európsko-stredozemskému partnerstvu. Partneri všeobecne podporili tri návrhy: založenie spoločného predsedníctva s jedným predsedom z južného štátu a jedným zo severného štátu; zriadenie stáleho zmiešaného výboru so sídlom v Bruseli a zodpovednosťou za vedenie a zriadenie sekretariátu zodpovedného za podporu projektov. Napokon, ako povedal Robert Schuman, musíme pripraviť konkrétne projekty, „ktoré až vytvárajú skutočnú solidaritu“. Kvalita projektov, ktoré spoločne uskutočňujeme, to je to, čo zaručí úspech iniciatívy. To je to, čo umožní obyvateľom pocítiť silu pút, ktoré spájajú oba brehy Stredozemia. Projekty musia podporiť štruktúru regiónu a zabezpečiť účasť neštátnych činiteľov, občianskej spoločnosti a podnikov. Európa sa musí správať ako páka pre súkromný kapitál, ako prostredník. Komisia zatiaľ navrhuje podporu pobrežných diaľnic, vzájomné spojenie diaľnic v krajinách arabského Magrebu, podporu solárnej energie a zníženie znečistenia v oblasti Stredozemia. Tento zoznam samozrejme nie je úplný a budú nasledovať ďalšie projekty.

Na zaver by som, vážená pani predsedajúca, chcela zdôrazniť jeden bod, ktorý je podľa môjho názoru kľúčový. Táto obnovená spolupráca s našimi južnými partnermi nesmie v žiadnom smere oslabovať pevné vzťahy s východnými susedmi. Naopak, okrem našich snáh posilniť jednotlivé spojenia s našimi východnými priateľmi Komisia rozširuje regionálnu spoluprácu s iniciatívou čiernomorskej synergie. Onedlho zverejníme výročnú správu pri príležitosti osláv prvého výročia jej spustenia a v tejto fáze budeme môcť diskutovať o nedávnej poľskej a švédskej iniciatíve. Prostredníctvom týchto snáh budeme môcť na východe a na juhu splniť stanovený cieľ: posilnenie našich vzťahov pomocou nástrojov flexibilnej spolupráce zameraných na priority našich partnerov.

Vážené dámy a páni, parížska schôdzka na najvyššej úrovni je skutočnou príležitosťou na vnesenie nového rozmeru do našich vzťahov so stredozemnými partnermi. Hoci nemôžeme zanedbať lekcie minulosti, nesmieme sa stať ich väzňami. Iniciatíva Barcelonský proces: Stredomorská únia začne novú etapu našich vzťahov s južnými susedmi, nové partnerstvo založené na úspešných prvkoch barcelonského procesu, s cieľom postupovať spoločne pri dosahovaní spoločných cieľov mieru, demokracie a prosperity.

Ospravedlňujem sa, pani predsedajúca, ak som hovorila príliš dlho, ale som presvedčená, že toto je kľúčová téma pre mňa i pre vás všetkých.

  Vito Bonsignore, v mene skupiny PPE-DE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, moja skupina očakávala dnešné prehlásenie pani komisárky Ferrerovej-Waldnerovej s veľkým záujmom. Rád by som jej znovu poďakoval a povedal, že oznámenie Komisie, prijaté 20. mája, bolo veľmi zaujímavé.

Pán prezident Sarkozy má naše uznanie za to, že uviedol veci do pohybu, že vzbudil záujem Európskej rady a že podnietil obnovenie našej stredozemnej politiky, ktorú moja skupina podporuje a dúfa, že prinesie aj rýchle a hmatateľné výsledky.

Vieme, ako náročné je dostáť ambicióznym cieľom barcelonského procesu. Na jednej strane je tu nevyriešený konflikt na Blízkom východe a napätie na Západnej Sahare. Existujú tiež rozdiely, ktoré nás niekedy delia od demokratických, hospodárskych a sociálnych modelov našich partnerských krajín a ktoré bránia dosiahnutiu vytýčených cieľov. To všetko sú závažné problémy, ktoré sú zdrojom ťažkostí, ale nemali by slúžiť ako zámienka na ospravedlňovanie odkladu či zmien vo vlastných postojoch. Domnievame sa, že politická iniciatíva prezidenta Sarkozyho a podpora zo strany Európskej komisie vedú správnym smerom, pretože našim politickým ašpiráciám dávajú skutočný a reálny obsah.

Okrem naplánovaných činností určila Komisia štyri projekty, ktoré mieria týmto smerom a ktoré dnes pripomenula pani komisárka: námorná diaľnica, zníženie znečistenia v oblasti Stredozemia, správa životného prostredia, spolupráca pri ochrane občanov pred dôsledkami prírodných katastrof a konečne program pre solárnu energiu v oblasti Stredozemia. Každý z týchto projektov je dôležitý, ale zaoberať by sme sa nimi mali až potom, ako Komisia poskytne bližšie údaje.

Sú to projekty, ktoré (v prípade, že sa uskutočnia) poslúžia ako veľmi dôležitá hybná sila schopná vliať novú krv do žíl barcelonskému procesu a zároveň vhodne doplniť doteraz uplatňované opatrenia, ktoré však ešte nie sú dokončené. Pripomeniem oblasť voľného obchodu plánovanú na rok 2010: radi by sme sa o tejto téme dozvedeli viac, vážená pani komisárka, podobne ako o stave plnenia cieľov stanovených v dohodách o pridružení a o ďalších otvorených projektoch.

Čo sa týka konkrétnych projektov, ktoré by mali byť dokončené v dohľadnom časovom rámci, rád by som pripomenul, že rovnako ako námorná infraštruktúra a spojenie medzi Severom a Juhom potrebuje čerstvý podnet aj južný diaľničný koridor spájajúci štáty na južnom pobreží Stredozemia; tento systém navyše musí byť prepojený s Európou. Napokon je potrebné vypracovať plán pôžičiek na pomoc v takých prípadoch, ako sú problémy s vodou a infraštruktúrou na Blízkom východe.

Na záver by som Radu a Komisiu chcel upozorniť na dva problémy. Prvý sa týka administratívy a fungovania Európsko-stredomorského parlamentného zhromaždenia. Európska únia prijala na Blízkom východe významné záväzky a my očakávame, že tieto záväzky budú sprevádzať politické kroky. Môže nám Rada povedať, aké sú reálne, praktické vyhliadky, že sa takéto kroky uskutočnia?

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, nesúhlasím s pani komisárkou Ferrerovou-Waldnerovou, že dnes dopoludnia je vhodné hovoriť po francúzsky.

(FR) Popri mojej materčine je to, vážená pani komisárka, môj najobľúbenejší jazyk, ale domnievam sa, že hovoriť po francúzsky je prinajmenšom dnes nevhodné, pretože prezident Sarkozy robil od začiatku tú chybu, že sa snažil vytvárať dojem, ako keby Stredomorská únia bola výlučne francúzsky nápad. Pretože sa však v ostatnom čase správa o niečo rozumnejšie, musíme mu, vážený pán Bonsigniore, pogratulovať.

(DE) Rád by som vám tiež pripomenul, že keď pán Sarkozy prišiel do Parlamentu, úplne na začiatku, keď mal prvýkrát predstaviť myšlienku Stredomorskej únie konferencii predsedov, spýtal som sa ho: „Môžete mi povedať, akú úlohu by mala vo vašej Stredomorskej únii hrať Spolková republika Nemecko?“ A on odpovedal: „Le statut d’un observateur.“ Medzitým sme sa dostali o niečo ďalej a tieto otázky sme si vyjasnili. Preto je prístup, ktorý ste, vážená pani komisárka, popísali, správny.

Som pevne presvedčený, že existujú tri hlavné výzvy, ktoré musíme v rámci Stredomorskej únie riešiť. Po prvé sa domnievam, že nevyhnutným predpokladom mieru je sociálna stabilita, ale nikde – ani na Severe ani na Juhu – nie je sociálna stabilita viac ohrozená ako v oblasti Stredozemia. Nikde inde nie je priamy rozpor medzi ohromným bohatstvom na jednej strane a nesmiernou chudobou na druhej strane väčší a viditeľnejší, ba hmatateľnejší ako v oblasti Stredozemia, a nikde inde nie sú otvorené konflikty a z nich vyplývajúce napätie pre Európanov horšie ako v Stredozemí.

Vzhľadom na to je Stredomorská únia projekt, ktorý by mohol viesť k prehĺbeniu mieru a stability prostredníctvom hospodárskej integrácie našich dvoch regiónov, a je to teda myšlienka veľmi dobrá, ktorú my, socialisti, úplne podporujeme.

Po druhé je táto predstava ešte príťažlivejšia vďaka tomu, že za základ spolupráce berie multilateralizmus, a to nielen v rámci Stredomorskej únie, ale taktiež ako projekt regionálnej spolupráce, ktorý síce nemôže slúžiť ako modelový príklad pre svet, ale mohol by podporiť vznik spoločných iniciatív, ktoré by mohli prispieť k väčšej stabilite aj na globálnej úrovni.

Tretí bod, ktorý je veľmi dôležitý pre nás socialistov, je skutočnosť, že sme sa dokázali vyhnúť vytváraniu paralelných procesov. Barcelonský proces – pre ktorý je mimochodom vo finančnom výhľade do roku 2013 uvoľnených 15,5 miliardy EUR – napokon začal aj z dôvodov, ktoré som práve načrtol a ktoré vytvorili politický základ Stredomorskej únie. Prostredníctvom Stredomorskej únie sa teraz barcelonský proces dostáva na ďalšiu úroveň. Posilňuje sa a zintenzívňuje, pričom nevytvára nové inštitúcie mimo súčasných inštitúcií EÚ. Úloha Komisie a nás ako Parlamentu (a napokon aj úloha Európsko-stredomorského zhromaždenia) je preto mimoriadna. Je to úloha, ktorá už bola vymedzená a ktorá nepotrebuje a nevyžaduje žiadne nové inštitúcie ani viac byrokracie.

Z politického, inštitucionálneho a hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska vytýčených praktických cieľov sme teraz so Stredomorskou úniou na správnej ceste. Domnievam sa, že to je dobrým dôvodom pre oslavy v Paríži 14. júla.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, svojimi návrhmi týkajúcimi sa Stredomorskej únie uznal prezident Sarkozy to, čo mnohí vedeli, ale nechceli priznať: že barcelonský proces riadený zhora a ovládaný európskymi záujmami je mŕtvy, čo viedlo k tomu, že od neho naši južní partneri odstúpili a že rozdiely v prosperite na oboch stranách Stredozemného mora sa ešte viac prehĺbili.

Ak to Európa s nápravou neúspechov uplynulého desaťročia a so zabezpečením rozvoja a bezpečnosti na svojich južných brehoch myslí naozaj vážne, musíme sa naučiť nielen brať, ale aj dávať. Musíme budovať na zvyškoch barcelonského procesu – skutočné partnerstvo založené na dôvere, vzájomnosti a predovšetkým na vzájomnom rešpekte.

Stredozemie nesmie byť kultúrnou hranicou, ale miestom stretávania. Spoločné investície do infraštruktúry – ako sú prístavy, námorné spojenie a energetické rozvodné siete – zblíži obyvateľov našich štátov oveľa účinnejšie ako veľkolepé prehlásenia, ktoré charakterizovali barcelonský proces.

Potrebujeme taktiež investovať do ľudí. Energia, ktorá spojila Francúzov a Nemcov po poslednej veľkej vojne, sa musí vložiť do spojenia Európanov a Severoafričanov, aby sa zabránilo ďalšej vojne.

Najhoršia možná chyba, ktorú by francúzske predsedníctvo mohlo urobiť, je zaviazať Európsku úniu (a teda jej občanov) ku grandióznemu projektu bez poskytnutia financií na takúto spoluprácu na veľa rokov. A ako tu už povedal pán Schulz, vytváranie prebujnenej byrokratickej štruktúry, zvyčajné delegácie a Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť zrejme nebudú tou správnou cestou; je potrebné sústrediť sa na hodnoty.

Napriek zhoršujúcej sa situácii, najmä v Egypte a Izraeli, a skutočnosti, že takéto hodnoty pokladáme za základ zahraničnej politiky EÚ, v návrhoch Komisie sa záhadne málo vyskytujú zmienky o ľudských právach. Dúfam, že sa Komisia na tento problém zameria.

Okrem týchto výhrad liberáli a demokrati s radosťou vyjadrujú Stredomorskej únii podporu s jedným dôležitým upozornením: pragmatická spolupráca v hospodárskych otázkach nesmie byť náhradou za podporu mieru na Blízkom východe pomocou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú načrtáva Lisabonská zmluva.

Vzhľadom na to, že pani komisárka si je vedomá tesnej súvislosti medzi hospodárskym rozvojom a mierom, čo by mohlo byť lepšou známkou mieru a dobrej vôle voči našim arabským susedom než zrušenie poľnohospodárskych ciel? Naše dohody o voľnom obchode, ktorými sa toľko chválime, nedokázali pozdvihnúť životnú úroveň, pretože vynechali poľnohospodárstvo a služby, ktoré na Blízkom východe a v severnej Afrike tvoria dve tretiny HDP. Ak od týchto štátov nebudeme prijímať ich výrobky, budeme musieť nakoniec prijímať ich ľudí. Reforma SPP poskytujúca rovné podmienky pre tovar z južného Stredozemia by znamenala veľký krok na dlhej ceste, ktorá nás delí od zvládnutia príčin rekordného prisťahovalectva do Európy.

Ako kedysi povedal nenapodobiteľný doktor Johnson, „Život môže trvať... len za cenu vzájomných ústupkov.“ V záujme úspechu tejto únie musí Európa urobiť prvý krok.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, Európska komisia predložila dobrý návrh. Tento návrh premenil pomerne nemotornú politickú iniciatívu, Stredomorskú úniu, na energickú politickú ambíciu na posilnenie barcelonského procesu. To je skvelá vec a v tejto súvislosti plní Komisia svoju úlohu do písmena.

Podporujeme jej návrhy, najmä pokiaľ ide začleňovanie inštitúcií budúceho projektu vo vzťahu k Lisabonskej zmluve a k súdržnejšej a jednotnejšej zahraničnej politike Únie, ktorú si táto zmluva kladie za cieľ. Komisia týmto postupom rozptyľuje oprávnené obavy z politických machinácií ad hoc, diktovaných dohodami, ktoré boli uzatvorené na samite alebo na výberovom alebo nepriamom základe, obavy z veľkej miery živené niektorými nemiestnymi snahami prezidenta Sarkozyho presadzovať napríklad rozširovanie jadrovej energie v regióne.

Priemerné výsledky v oblasti demokracie a ľudských práv boli v roku 2005 jednomyseľne označené ako prekážka dosiahnutia barcelonských cieľov. Európsky parlament preto trvá na tom, aby všetky mechanizmy, ktoré majú za cieľ posilniť demokracii a právny poriadok rovnako ako parlamentný rozmer procesu a účasť občianskej spoločnosti, boli v rámci tejto novej myšlienky európsko-stredozemného regiónu riadne zaručené.

Bol predložený pozmeňovací návrh týkajúci sa konfliktu na Blízkom východe. Dámy a páni, domnievam sa, že by bolo múdre, aby ho Európsky parlament prijal. Je správne zabezpečiť, aby nové iniciatívy v regióne nezáviseli od riešenia konfliktu, ale klamali by sme sami seba, keby sme ignorovali jeho negatívny vplyv na konkrétne schopnosti pripraviť v Stredozemí projekty, ktoré majú reálny prínos pre jeho obyvateľov.

Navyše, ad hoc delegácia, ktorá nedávno navštívila Palestínu, zaznamenala vážne porušenia humanitárneho práva a ľudských práv, zjavné porušenie záväzkov z Osla a Annapolisu. Bolo by mylné domnievať sa, že trvanie tejto situácie hlboko nepodkopáva vzájomnú dôveru medzi partnermi a občianskymi spoločnosťami v regióne, dôveru, ktorá je nevyhnutná pre úspech našich európsko-stredozemských plánov.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, Európska únia má veľa takzvaných starých susedov na juhu a veľa takzvaných nových na východe. Pokiaľ ide o tých prvých, existuje tu nástroj pre zahraničnú spoluprácu, ktorý sa práve posilňuje. Tento proces posilňovania by mal pokračovať, ale nepovedie k tomu, že by sa niektorá z príslušných krajín pripojila k Únii. V prípade našich východných susedov zapojených v susedskej politike, je členstvo v Únii veľmi pravdepodobnou možnosťou. Členstvo nie je cieľom účinnej spolupráce, ale úspešná susedská politika k nemu musí smerovať.

Barcelonský proces potrebuje politický impulz, pretože susedská politika „jednej univerzálnej veľkosti“ nie je vhodná ani pre Východ, ani pre Západ. Je preto úplne na mieste, aby sa na programe európskeho rokovania objavili dva súbežné projekty, a to takmer v rovnakom čase: jeden by sa mal zaoberať Stredomorskou úniou a druhý partnerstvom s Východom.

Ako sused Ukrajiny, Bieloruska, Moldavska a Gruzínska pevne dúfam, že medzi južnými a východnými susedskými politikami nevznikne žiadna škodlivá konkurencia. Tieto dve strany by sa naopak mali vzájomne dopĺňať. Ak máme uspieť napríklad v rozpočtových rokovaniach, musíme stáť pri sebe. Vzájomná politická solidarita je nevyhnutne potrebná pri navrhovaní východných a južných aspektov susedskej politiky. Na inštitucionálnej, politickej, podpornej a hospodárskej úrovni je taktiež nutné zabezpečiť rovné podmienky pokiaľ ide o našu politiku k Juhu a Východu.

Preto dnes výrazne podporujem posilnenie a obnovu politického rámca pre susedstvo v súvislosti so stredozemskými krajinami. Podporujeme projekty súvisiace s úvermi, komunikáciami a energiou. Taktiež podporujeme inštitucionálne reformy vzťahujúce sa na južné štáty. Veríme, že v budúcnosti sa bude podobná podpora poskytovať posilňovaniu politiky smerom k Východu.

  Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, výzvy, ktoré prináša vzťah Európy k ľuďom žijúcim na južnom pobreží Stredozemného mora, ďaleko presahujú výzvy jednoduchých susedských vzťahov.

V tomto hlboko rozdelenom regióne je azda najviac ohrozená mierová budúcnosť. Dôvody vedúce k tejto situácii sú zjavné. Prvým je hospodárska nerovnováha. Trinásť rokov po začatí barcelonského procesu nielenže že sa nezhmotnil sľubovaný zdieľaný blahobyt, ale rozdiely sa ešte prehĺbili. V skutočnosti získala prevahu posadnutosť voľným obchodom pred pôvodným cieľom, ktorým bol rozvoj. Aby sme v budúcnosti uspeli tam, kde sme v minulosti zlyhali, je potrebné zmeniť smer. Túto zmenu však nevidím.

Druhým problémom je ponižujúce zaobchádzanie s prisťahovalcami. Populácia týchto krajín je veľmi mladá. Títo ľudia chcú žiť, ale nevidia žiadnu budúcnosť. Hoci sú hlboko oddaní svojej vlasti, kultúre, histórii svojej civilizácii a jej pôsobivým príspevkom (pri všetkej úcte k pánovi Berlusconimu), mnohí z nich hľadia k Európe a vidia, ako ich bratia a sestry trpia v emigrácii potupami, o ktorých všetci vieme: od profilovania po diskrimináciu, od detenčných centier po vyhostenie.

Aj v tomto smere sa priepasť dramaticky prehĺbila. Hovoriť o dialógu kultúr a vzájomnom zbližovaní ľudí bez ukončenia týchto praktík je absolútne nedôveryhodné.

Napokon je tu ľahostajnosť Európy k problémom Palestíny. Odpoviete, že Únia a jej členské štáty sú najväčšími podporovateľmi Palestíny; to je pravda a je to dobre. Každý pozorovateľ však potvrdí rovnako ako delegácia EP, ktorá sa práve vrátila z Blízkeho východu, že bez pevného európskeho záväzku na politickej úrovni táto pomoc žiadny skutočný problém nevyrieši.

Inými slovami, od Európy sa v tomto ohľade očakáva, že vo vzťahu k južnému Stredozemiu konečne prekoná to, čo bývalý zástupca generálneho tajomníka Organizácie spojených národov, pán de Soto, výstižne nazval autocenzúrou vo vzťahu k Izraelu a neustálemu porušovaniu medzinárodného práva a jeho vlastných záväzkov.

Izrael musí pochopiť (a je povinnosťou Únie mu s tým pomôcť), že náprava jeho vzťahov s regiónom ako celkom niečo stojí a že táto cena nie je o nič vyššia ani nižšia, než ako ju stanovila arabská mierová iniciatíva, plán kvarteta alebo prehlásenia z Annapolisu, najmä koniec okupácie a barbarstva, ktoré ju sprevádza, a uznanie palestínskeho štátu s hranicami ako v roku 1967.

Európsky postoj k tejto záležitosti je možno rozhodujúcim kritériom úspechu alebo neúspechu akéhokoľvek pokusu znovu začať európsko-stredozemské partnerstvo.

Preto odporúčame, aby Asociačná rada EÚ-Izrael na svojom zasadnutí 16. júna tento problém dôkladne zvážila, až bude riešiť požiadavku Izraela na získanie vyššieho štatútu partnerstva s Úniou.

  Graham Booth, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, bol som požiadaný, aby som vystúpil na zhromaždení Euromed. Toto je bláznivý pokus vytvoriť celostredozemský blok a spojiť pri tom Európu so severnou Afrikou. Architektom tohto plánu to pripadalo ako skvelý nápad: Európa presunie svoje bohatstvo a technológie do severnej Afriky a severná Afrika presunie lacnú pracovnú silu, ropu a plyn do Európy.

V skutočnosti ide o úplne katastrofálny nápad. Už sme videli, čo sa stane, keď povolíte ľuďom z chudobných krajín voľný pohyb a vstup do bohatších štátov. Dokážete si predstaviť, o čo pravdivejšie sa toto tvrdenie ukáže, keď rovnaké právo dostane aj severná Afrika? Je dobrý nápad umožniť v čase rastúceho medzinárodného terorizmu voľný pohyb z krajín, v ktorých sa, ako je známe, vyskytujú príslušníci al-Káidy? Po teroristických zverstvách v Madride a Londýne by človek čakal, že sa Európa poučí. Zjavne sa nepoučila ani trochu!

Zmieňme sa tiež o rope a plyne. Severoafrické štáty vedia, že môžu Európu zastrašovať. Je naozaj dobrý nápad vložiť našu energetickú bezpečnosť do rúk vojenskej diktatúry v Alžírsku alebo plukovníka Kadáfiho v Líbyi, ktorí poznajú naše citlivé miesto? Jedno imperiálne mare nostrum už máme. Ďalšie nepotrebujeme.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, Stredozemie je región s mnohými rozdielmi: zemepisnými, historickými – pri Salamíne, Actii, Lepante – demografickými a filozofickými rozdielmi, medzi magickým a logickým myslením, inými slovami medzi Orientom a Okcidentom, ale tiež Východom a Západom, od Mojžišovho Egypta po Ježiša a Mohameda, od Omara Chajjáma po Baudelaira, od sýrskych rovín po planiny Languedocu. Stredozemie je nádejou troch monoteistických náboženstiev a civilizácie pšenice a vína, nie kyslej kapusty a piva či slávok v Chez Leon.

Stredomorská únia sa týka nielen znižovania znečistenia či občianskej bezpečnosti. Tu je potrebný hasičský zbor! Stredozemie nespravuje 44 vysokých úradníkov z Bruselu, z hlavného mesta Stredozemia. Prečo by sme tiež nepridelili grant Erazmus, aby Platón a Aristoteles mohli študovať právo Spoločenstva na univerzite v Bruggách?

Stredozemie spravuje záležitosti žien a mužov zo Stredozemia: inými slovami napríklad prosperitu rybárov, ktorí vás o ňu práve teraz žiadajú; inými slovami mier na západe, v saharských oblastiach Maroka, a na východe, v Palestíne.

Vážená pani komisárka Ferrerová-Waldnerová, naše sny musia byť dostatočne veľké, aby sme ich nestratili z dohľadu, keď za nimi ideme, a preto neexistuje obmedzená únia ľudí zo Stredozemia.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Stredozemie hrá rolu v zahraničných vzťahoch Európy od začiatku ich zjednocovania. Aj Rímska zmluva predpokladala prednostné vzťahy s niektorými stredozemskými krajinami. Politika Stredozemia a medzinárodná situácia pomohli rozvinúť náš inštitucionálny rámec, pretože tento región bol vždy priestorom pre medzinárodné výzvy a problémy.

Všeobecne sa uznáva, že sme nedosiahli ambiciózne ciele, ktoré sme si predsavzali v Barcelone v roku 1995, preto sme si v roku 2005 vytýčili nové. Naše európsko-stredozemské vzťahy nám nepochybne poskytli mnoho príležitostí pre dvojstranné a medzinárodné stretnutia v záujme zlepšenia kontaktov s verejnosťou a s parlamentmi.

Stredomorská únia, ktorú navrhol prezident Sarkozy, a jej vývoj pod záštitou EÚ a jej inštitúcií upozornil na to, ako naliehavo je potrebné realizovať európsko-stredozemský sen, ktorý sa stal reálnejším a pokročilejším na oboch stranách. Tento sen má veľký význam. Stredozemie sa stále objavuje v našich otázkach, zmenách a plánoch; má kľúčovú úlohu v rovnováhe síl a vzťahov EÚ. Pokrok, ktorý tento návrh predstavuje, je taktiež dôkazom pripravenosti, novátorstva a oddanosti, ktorých je Únia schopná so zreteľom na hlavné výzvy.

Blahoželám a ďakujem Európskej komisii, najmä pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej za jej prácu a za jej návrh, ktorý je podľa nášho názoru vyvážený a jednotný. Jej návrh najlepšie zhodnocuje naše záväzky a neodňateľné záujmy; stavia na nových francúzskych návrhoch a razí cestu vpred.

Európsky parlament tieto snahy vo svojom spoločnom uznesení víta a podporuje. Vysloví svoju podporu tomuto zaujímavému a ambicióznemu projektu, ktorý sa rozbehol. Výzvy v regióne rastú a sú stále naliehavejšie. Existujú tu hlboké hospodárske a politické rozdiely, závažné bezpečnostné problémy a hospodárske nerovnosti. Hospodárske a politické prostredie Stredozemia je navyše stále spletitejšie. Je potrebné zobrať do úvahy USA rovnako ako Čínu a Rusko, takže musíme byť obozretnejší a efektívnejší.

  Pasqualina Napoletano (PSE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, Európsky parlament chcel na oznámenie Komisie reagovať ihneď, pretože, ako povedala sama pani komisárka, veľmi radi vidíme oživenie, obnovu a rozvoj európsko-stredozemského partnerstva.

Podporujeme názor Komisie, že Európska únia by mala byť kľúčovým inštitucionálnym a politickým hráčom – na európskej strane – v budovaní Únie pre Stredomorie. To môže taktiež povzbudiť našich partnerov na Juhu, aby bližšie spolupracovali medzi sebou, čo bolo doteraz príliš náročné.

Súhlasíme s tým, že úlohou Únie pre Stredozemie by mala byť hospodárska a územná integrácia štátov stredozemskej oblasti, dosiahnutá pomocou hlavných projektov tykajúcich sa infraštruktúry, a taktiež sa domnievame, že príklady, ktoré predložila Komisia, sú vhodné.

Na tento účel je však nutné jasné vymedzenie zodpovednosti. Najmä je potrebné predísť akémukoľvek prekrývaniu rolí Komisie a prípadného sekretariátu. Pokiaľ ide o oživovanie partnerstva, samozrejme radi podporíme jeho politický rozmer: nezaujíma nás len dialóg medzi vládami, ale aj úloha parlamentov, postavenie európsko-stredomorského parlamentu a jeho činnosť a činnosť občianskej spoločnosti, kde by som rada zdôraznila, že zásadnú rolu hrajú sociálni partneri.

Napokon musí byť jasné, že uskutočňovanie projektov navrhnutých v oznámení Komisie by nemalo ohrozovať už prebiehajúce regionálne programy v oblasti kultúry, dedičstva, vzdelávania a audiovizuálneho priemyslu. V tomto ohľade by sme žiadali o lepšie zabezpečenie programu Erasmus Mundus a o zmenu vo financovaní programu Euromed Audiovisual.

  Thierry Cornillet (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som vás po 13 rokoch privítal na opakovanom začiatku procesu riadenia mnohostranných vzťahov medzi Európskou úniou a stredomorskými štátmi.

Naše uznesenie nie je žiadny omyl. Nešlo o žiadnu pochybenú iniciatívu. Šlo naopak o iniciatívu, ktorá prišla vítaná a v pravej chvíli: nová iniciatíva, nový impulz, nová rýchlosť. To dokazuje, že barcelonský proces bolo prinajmenšom možné zdokonaliť, a týmto smerom musíme teraz všetci sústrediť svoje sily.

Dovoľte mi teda, aby som vás privítal v tomto Barcelonskom procese: Stredomorskej únii. Je to však prvýkrát, kedy nástroj dostal prednosť pred cieľom. Nepochybujem, že Stredomorská únia zostane všeobecným názvom, ale nechcem sa s nikým hádať. Nie je snáď Stredomorská únia Kolumbovo vajce? Stredozemné more je jazero. My všetci žijeme na jeho brehoch; niektorí z nás sú organizovaní, iní menej alebo vôbec (ako južné štáty) ale musíme spolupracovať. V tomto smere musíme začať (a to Komisia dokonale zdôraznila) s konkrétnymi projektmi vzťahujúcimi sa na znečistenie, výrobu energie a zamestnanosť mladých ľudí, ktoré sú pre stredozemské štáty najpodstatnejšie.

Dovoľte mi tiež, aby som vás privítal v novom kole parlamentných diskusií o menej hmatateľných oblastiach: o ľudských právach, o otázkach rovnosti mužov a žien. Na záver však musím poznamenať, že tretí pokus už nebude v žiadnom prípade potrebný.

Tento raz musíme rozhodne uspieť, pretože ak neuspejeme, ukáže sa, že sme nepriatelia svojich vlastných záujmov.

  Rebecca Harms (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, veľa sa hovorilo o myšlienke francúzskeho prezidenta vybaviť a vyzbrojiť štáty severnej Afriky a Blízkeho východu jadrovým potenciálom na civilné, ale aj vojenské použitie v rámci Stredomorskej únie. Dovoľte mi tu citovať z Asterixa a Galov: „Títo Francúzi musia byť blázni!“. Tento vývoj ma ešte viac znepokojuje vzhľadom na to, že o týchto plánoch rokuje a nadšene ich podporuje aj Európska komisia.

Asi pred dvoma týždňami sa uskutočnilo stretnutie medzi dr. Mohamedom El Baradejom, generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), a Komisiou. Prítomný bol pán Barroso. Bola podpísaná dohoda medzi agentúrou IAEA a Euratomom, teda Komisiou, ktorá má za cieľ pomôcť rozširovať jadrovú energiu. Je to zjavná snaha vybaviť rovnaké rozvojové štáty, na ktoré sa zameral pán Sarkozy, a najrôznejšími spôsobmi ich podporovať, aby mohli rozvíjať jadrovú energiu.

Tento postup podľa môjho názoru vyvoláva veľa otázok. Po prvé, vážená pani komisárka, vy ste pôvodne mali túto dohodu taktiež podpísať. Mám k dispozícii príslušný návrh dohody. Prečo ste sa od nej dištancovali? Môže to byť preto, že v skutočnosti pre túto dohodu neexistuje žiadny základ v zmluvách? Po druhé, aký postoj má k podpisu takejto dohody pán Solana? Nedokážem si predstaviť, že z hľadiska bezpečnosti, a najmä so zreteľom na zložitú situáciu v Iráne, by táto dohoda mohla nájsť v Európe podporu.

Vzhľadom na to, že sa to všetko zrejme odohráva v tajnosti, veľmi by ma potešilo vysvetlenie od pani komisárky, najmä keď pochádza z krajiny, konkrétne z Rakúska, ktoré má k jadrovej energii veľmi kritický postoj.

  Salvatore Tatarella (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, paní komisárka, dámy a páni, pán Schulz bude rád počuť, že nemám v úmysle hovoriť po francúzsky. To mi však nezabráni bezvýhradne podporiť iniciatívu prezidenta Sarkozyho, ktorá posunula – či dokonca popohnala – Európu do pozície, v ktorej môže hrať v oblasti Stredozemia podstatnú úlohu.

Význam Sarkozyho iniciatívy spočíva v tom, že veľmi zaujímavo odpovedá na otázku výsledkov barcelonského procesu. Vždy, keď sa pýtame, čo Stredozemie získalo z barcelonského procesu, naša objektívna, vážna a pravdivá odpoveď je nevyhnutne neuspokojivá. Samozrejme je tu vojna a na Blízkom východe pretrváva konflikt. Keď sa v Barcelone v roku 1995 rozhodlo o začatí novej európskej politiky, išlo o zabezpečenie mieru po konflikte. To sa však vtedy nestalo a nedeje sa to ani dnes. Európa stále chodí okolo horúcej kaše a iniciatíva francúzskeho prezidenta prichádza v pravej chvíli.

Súhlasíme s iniciatívou Komisie a s kompromisom, ktorý z nej vyplýva. Podporujeme ju, hoci sa nazdávame, že je stále nedostačujúca so zreteľom na úlohu, ktorú Európa môže a musí hrať v Stredozemí.  Niektorí sa obávali, a stále obávajú, že by francúzska iniciatíva mohla ohroziť európsku súdržnosť; nemyslím si, že niečo také hrozí. Žiadne podobné nebezpečenstvo neexistuje, ak sa od Európy žiada, aby sa zamerala viac na politiku a menej na trh.

  Patrick Louis (IND/DEM). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnešná rozprava je rozhodujúca. Jeden z kľúčov k budúcnosti nášho kontinentu spočíva v našej schopnosti predchádzať vzniku hlbokej priepasti následkom kultúrneho a hospodárskeho rozdelenia oblasti Stredozemia na dve nepriateľské strany. Napriek všetkým rozdielom medzi dvoma brehmi mare nostrum je to, čo nás spája silnejšie ako to, čo nás rozdeľuje.

Preto je iniciatíva Nicolasa Sarkozyho v podstate vynikajúca: vdychuje stagnujúcemu barcelonskému procesu nový život. Mám však určité výhrady týkajúce sa metódy.

Keď Francúzsko podpísalo európske záväzky v rôznych zmluvách, od Maastrichtskej po Lisabonskú, súhlasilo s prenesením (a to je mi ľúto) mnohých výsad, najmä v oblasti zahraničných záležitostí, na Spoločenstvo. Pri všetkej úcte k pánovi Guénotovi je práve toto bohužiaľ svet, v ktorom nás uvedené zmluvy nútia žiť. Preto je podľa môjho názoru trochu rozporuplné začínať (s veľkým mediálnym rozruchom) takýto projekt. V skutočnosti Francúzsko už nemá moc spôsobovať rozruch a tým na niekoho naliehať. Jediný spôsob, ako s tým niečo urobiť, je využiť všetky diplomatické a ľudské zdroje, ktoré má Francúzsko k dispozícii, a presvedčiť partnerov, aby uskutočnili reformy barcelonského procesu, pričom sa nebude zdať, že sa ruší to, čo už bolo dosiahnuté, aj keby to, čo už existuje, zďaleka nebolo uspokojivé.

Výsledok týchto rozporov dnes vidíme, pretože rozhodne nie je náhoda, že táto rozprava bola preložená zo včerajška, keď sa jej mohla zúčastniť aj Rada, na dnešné ráno, keď je prítomná len Komisia. To je viac než jasný signál: Komisia nemá v úmysle túto záležitosť opustiť.

  Tokia Saïfi (PPE-DE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, teší ma, že barcelonský proces: Stredomorská únia je dnes v popredí záujmu európskej agendy.

Zdá sa, že analýza Komisie je výstižná. Zakladá sa na acquis európsko-stredozemskej spolupráce od roku 1995 a vdychuje nový život procesu s úmyslom prekonať súčasné medzery a nedostatky.

V tomto ohľade ma teší, že stanovené ciele sa zakladajú na zásadách parity a rovnosti, ktoré sú podstatou Stredomorskej únie. Regionálne projekty, ktoré sa majú uskutočniť, európsko-stredozemské partnerstvo zviditeľnia a najmä ho priblížia obyvateľom. Silné partnerstvo a lepšia regionálna spolupráca v južnom Stredozemí v skutočnosti zabezpečí len to, že ju ľudia budú považovať za vlastnú.

Preto bude pri plnení tohto predsavzatia hrať hlavnú úlohu Európsko-stredomorské parlamentné zhromaždenie. Toto zhromaždenie bude konečne uznané ako forma parlamentnej podpory európsko-stredozemského partnerstva.

Na záver by som sa rada zmienila o riadení projektu. Naším cieľom musí byť naďalej posilňovanie politických vzťahov, rozdelenie zodpovednosti, podpora rovnosti a zvýšenie počtu stretnutí medzi európsko-stredozemnými partnermi. Nesmieme rozdrobiť politický obsah tohto projektu ťarchou inštitucionálneho mechanizmu, čo by bezpochyby viedlo k jeho ochabnutiu. Taktiež by sme mali zabezpečiť, aby bol projekt skutočne účinný, a to tak, že zriadime spoločné predsedníctvo, ktoré zabezpečí rovnosť a podiel na zodpovednosti, a sekretariát, ktorý bude zodpovedať za správu Stredomorskej únie a za kontrolu realizácie jednotlivých projektov.

Stredomorská únia je veľkým krokom vpred, a ako ste, vážená pani komisárka, povedali, začne (dúfam) novú etapu s našimi partnermi, pretože máme spoločný cieľ.

  Carlos Carnero González (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na to, že existuje život mimo Európskeho parlamentu, predpokladám, že niektorí z nás majú občas príležitosť zájsť si cez víkend do kina.

Ja som to urobil minulú nedeľu a videl som film, ktorý vrelo odporúčam, a nemám žiadne finančné záujmy na jeho produkcii ani distribúcii: Volá sa Príbehy z domu Yacoubian a zameriava sa na politické, ekonomické, sociálne a kultúrne problémy, ktorým čelí veľká stredozemská krajina – Egypt.

Po celý čas trvania tohto filmu, ktorý má dve a pol hodiny, v ňom nepadne ani zmienka o Európskej únii, o našej prítomnosti, o barcelonskom procese. Znamená to, že barcelonský proces neexistuje, že nebol úspešný? Nie, nesmieme veci miešať. Nie je to dostatočne vidieť, ale barcelonský proces obsahuje prvky, ktoré prinášajú ľuďom prospech a ktoré sa dnes stali záchytným bodom pre iný typ zahraničnej politiky založený na spolupráci a rovnosti.

Barcelonský proces je pravým opakom historického vzťahu medzi Európou a južným Stredozemím. Nie je to neokolonizačný proces, nie je to nárokovanie; je to proces partnerstva, proces pridruženia, a na to nesmieme zabúdať.

Tento proces nedokázal zmeniť prevládajúcu dynamiku Stredozemia, ale ako by sme mohli očakávať, že sa za 10 rokov zmení dynamika, ktorá existuje celé storočia? Proces však dokázal dať nový smer niektorým aspektom tejto dynamiky. Preto ho potrebujeme posilniť na politickej a inštitucionálnej úrovni pomocou programov, pomocou financií. To je Stredomorská únia.

Európska komisia to jasne vyjadruje vo svojom oznámení, a preto Parlament dnes toto oznámenie podporí a podporí to, čo chce prevažná väčšina európskych vlád: rozšírenie barcelonského procesu, rozšírenie barcelonského procesu, rozšírenie barcelonského procesu. To je Stredomorská únia: nie ďalšie zložité štruktúry, ale možnosť, aby ľudia žili lepší život vďaka spolupráci medzi seberovnými.

Chcem povedať, že v tomto prípade musí byť Európsko-stredomorské parlamentné zhromaždenie legislatívnym orgánom, ktorý tomuto procesu dáva demokratickú zákonnosť. Nie je náhodou, že dnešnému zasadnutiu predsedáte práve vy, pani Rotheová, členka euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia.

  Barónka Nicholson of Winterbourne (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem všetkým kolegom, ktorí tu hovorili a ktorí dlhodobo podporujú barcelonský proces. Je to skvelá myšlienka, ktorá si zaslúži úspech. Vítam najmä iniciatívu pána predsedu Pötteringa týkajúcu sa vybudovania tu, v Parlamente, štruktúry pre ďalšie presadzovanie barcelonského procesu a taktiež odhodlania prezidenta Sarkozyho tento proces posilňovať.

Tento pondelok, 9. júna, je dňom otvorenia Stredomorskej univerzity Európskej únie. Vážení kolegovia, chcem, aby ste si tento dátum poznamenali. Hovoríme, že náš úspech závisí od dialógu a európsko-stredozemského procesu by mal byť doložený úspešnou univerzitou. Blahoželám slovinskému predsedníctvu k poskytnutiu sídla univerzite, ale pýtam sa kolegov vo všetkých výboroch – a v Komisii a Konferencii predsedov – prečo pre univerzitu neboli vyčlenené žiadne financie? Rozhodne by sme sa pri podpore univerzity nemali spoliehať na jediný predsednícky štát – v tomto prípade na Slovinsko. Ak chceme, aby univerzita bola úspešná, musíme pre ňu do budúcnosti nájsť financie.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). – (ES)Vážená pani predsedajúca, história Stredozemia je oveľa hlbšia ako jeho geografia. Nemusíte z tohto regiónu pochádzať, aby ste chápali, ako správne podotkla pani komisárka, hlavné problémy, ktorým čelí: migrácia, mafia obchodníkov s ľuďmi, čo žiaľbohu nie je v návrhu uznesenia uvedené, drogy, hospodárska priepasť medzi dvoma stranami Stredozemného mora a samozrejme radikálny islamský fundamentalizmus, čo je jedna z najväčších čiernych dier medzinárodnej politiky.

Preto je situácia v Stredozemí dôležitá pre stabilitu a bezpečnosť nášho politického projektu. Z tohto dôvodu vítame oznámenie Komisie: vítame jej vytrvalosť, pretože rýchlo naplnila mandát Európskej rady; vítame jej realizmus, pretože veci správne hodnotí; a vítame jej zdravý rozum, pretože zdôrazňuje doplnkovú a mnohostrannú povahu iniciatív formujúcich sa v tejto novej iniciatíve zameranej presne na vnášanie nového života do barcelonského procesu.

Vážená pani predsedajúca, chcem zdôrazniť, že nesúhlasím s niektorými kritikami, ktoré zazneli v tejto rozprave. Verím, že keď je to potrebné, Európska únia a Komisia dávajú prednosť ideálom pred číslami a je zjavné, že vo svojej zahraničnej činnosti sa Európska únia vždy snaží brániť zásady, ktorým veríme. Na druhej strane je však pravda, vážená pani predsedajúca, že sa často musíme vrátiť z blažených výšin a ušľachtilých zásad k účtovníckym knihám, aby sme zabezpečili vierohodnosť a realizmus, a prejsť od slov k činom v politikách, ktoré si želáme presadiť.

Preto, vážená pani predsedajúca, je veľmi jednoduché kritizovať a navrhovať iniciatívy, ale tieto iniciatívy sa musia hodnotiť vo vzťahu k finančným zdrojom, ktoré členské štáty dávajú Európskej únii na správnu realizáciu politík. Preto sa, vážená pani predsedajúca, domnievam, že v rámci súčasnej finančne perspektívy máme to, čo máme, a ak nepoužijeme tieto zdroje, nedokážeme uskutočniť ambície, o ktoré sa ako Európska únia snažíme.

  Kader Arif (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pokus o vytvorenie toho, čo vtedy bola Stredomorská únia, vyvolalo polemiku a znepokojenie ako v Európe, tak medzi našimi stredozemskými partnermi.

Táto iniciatíva zjavne nemohla byť čisto francúzska alebo čisto európska, ani nemohla byť výrazom predstavy európsko-stredozemských vzťahov zmeranej na bezpečnosť.

Preto vítam slova pani komisárky z dnešného rána a konkrétne návrhy, ktoré reagujú na niektoré naše obavy. Tento spoločný projekt musí tvoriť kolektívny dialóg založený na rovnosti a spoločnom vedení. Európsko-stredozemské vzťahy sú viac-menej nesúmerné, čo je emotívne a iracionálne. Sú zjavne nesúmerné, pokiaľ ide o obchod: ako obchod Severu s Juhom, tak obchodu v rámci Juhu. Preto je treba, aby som sa zamerali na to, či by mala alebo nemala byť v roku 2010 zavedená zóna voľného obchodu. Sú iracionálne, pretože sú založené na vzťahoch spojených s históriou, ktorá je často bolestná a komplikovaná a ktorú dnes niektorí konzervatívci podľa ľubovôle zveličujú, napríklad keď hovoria o strete civilizácií, konfrontácii medzi západným a východným blokom.

Ak by rozhodovanie záležalo na mne, prvou úlohou by som preto videl v tom, aby sme na európsko-stredozemské vzťahy pozreli bez vášní a racionálne. Musíme byť racionálni, pokiaľ ide o posilňovanie úlohy parlamentov, najmä role Európsko-stredomorského parlamentného zhromaždenia; musíme byť racionálni, pokiaľ ide o naše návrhy týkajúce sa dobrého vládnutia; musíme byť racionálni, pokiaľ ide o to, ktorá môže byť poskytnutá v rámci Juhu; taktiež musíme byť racionálni, pokiaľ ide o voľný pohyb ľudí a o izraelsko-palestínsku otázku. Taktiež je potrebné, aby sme sa správali bez emócií, pretože ak to nedokážeme, nepodarí sa nám z tejto oblasti vytvoriť oblasť mieru a nezabránime tomu stretu civilizácií, ktorý si niektorí ľudia želajú.

  Ioannis Kasoulides (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, pani komisárka Ferrerová-Waldnerová a predchádzajúci rečníci správne uviedli nový impulz, ktorý dostal barcelonský proces: Stredomorská únia. Myšlienky z Barcelony sú dnes ešte presnejšie než kedykoľvek predtým. Rozdiely v prosperite medzi Európskou úniou a stredomorskými štátmi sa žiaľbohu zväčšili. Postupne uvoľňovaný obchod s Európskou úniou neprilákal domáce ani zahraničné investície potrebné na povzbudenie životnej úrovne našich stredozemských partnerov.

Veľa bude teraz závisieť od úspechu nových navrhnutých projektov, ktoré musia byť viditeľné a hmatateľné pre obyčajných občanov na oboch stranách Stredozemného mora a ktoré musia ovplyvniť a prilákať záujem súkromného sektora: projekty zaoberajúce sa témami ako je ochrana občanov, účinky klimatických zmien, sucho a nedostatok vody, lesné požiare, znižovanie znečistenia Stredozemného mora a rozvoj technológie s cieľom maximálne využiť solárnu energiu v prospech oboch strán Stredozemného mora.

Spoločné projekty pre všetky stredozemské štáty, severné aj južné, sú jedným z kľúčov k úspechu. Otázky migrácie, sociálneho začlenenia, spravodlivosti a bezpečnosti sú taktiež vzájomne prospešné a viditeľné. Nezabudnime, že naši partneri sú v súčasnosti tranzitnými štátmi pre migračné vlny zo subsaharskej Afriky.

Zostáva však otvorená otázka financií, najmä pri ambicióznejších projektoch, ako je tento. Čím hmatateľnejšie a viditeľnejšie budú výhody tohto projektu, tým viac budú členské štáty ochotné poskytnúť financie.

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Vural Öger (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, chcel by som tento raz, v tejto dôležitej chvíli blahoželať pánovi prezidentovi Sarkozymu, hoci zdráhavo. Rozruchom, ktorý spôsobil okolo európsko-stredozemských vzťahov, dokázal totiž barcelonskému procesu, ktorý existuje od roku 1995, zabezpečiť väčšiu váhu a viditeľnosť ako si zaslúži a podnietiť novú diskusiu o našom južnom susediacom regióne.

Ak sa však pozrieme na výsledky, je zrejmé, že pôvodná myšlienka pána Sarkozyho, ktorú vyslovil v februári 2007, zlyhala hneď v troch smeroch. Po prvé, v decembri 2007 bola prehlásením Španielska a Talianska v Ríme účinne zažehnaná možná alternatíva vstupu Turecka do EÚ. Pani kancelárka Merkelová sa následne postarala o to, aby sa európsko-stredozemské vzťahy ďalej rozvíjali v rámci súčasných štruktúr EÚ. A napokon ambiciózne plány pána Sarkozyho počítajúce s vytvorením sekretariátu a štruktúry vedenia projektu teraz zabrzdila Komisia. Inými slovami: je zrejmé, že pokusy pána Sarkozyho vylúčiť z hry všetkých ostatných sa v Európskej únii nebudú tolerovať.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Tento nový začiatok sme potrebovali; potrebovali sme túto novú energiu na stredozemskú politiku, ktorá je pre Stredozemie rovnako dôležitá ako pre Európu. Možno najväčšou chybou barcelonského procesu bolo, že našim susedom centrálnom Stredozemí vždy pripadalo, že je to európsky proces, ktorý im bol nanútený, nebol dostatočne rovný a neposkytoval pocit členstva. Na samite 13. júla musíme zabezpečiť, aby sme postavili tento nový projekt Stredomorskej únie na základe skutočného členstva so skutočnou rovnosťou. Mali by sme ho založiť na štruktúrach, ktoré sú samostatné, a nevnucovať svoje predstavy ostatným. To prirodzene znamená, že okrem práv sú tu aj povinnosti na oboch stranách, nielen na jednej. Vítame tento návrh so zmesou skepticizmu a zároveň nádeje. Dúfam, že zvíťazí nádej nad skepsou.

  Luís Queiró (PPE-DE). – (PT) Barcelonský proces existuje len preto, že rad problémov európskej politiky je ovplyvnený naším vzťahom s Juhom. Sú to napríklad energia, boj proti terorizmu, demografia a imigrácia, hospodársky rozvoj a boj proti zločinu. Musíme však uznať, že barcelonský proces sám o sebe nebol úspešný.

Veľkým úspechom Európy je v skutočnosti presadenie reforiem v kandidátskych štátoch. Lenže štáty na južných brehoch Stredozemného mora sa nemôžu k Európskej únii pripojiť, ale v niektorých prípadoch sú našimi najproblematickejšími susedmi. Preto otázka znie: ako zmeniť stratégiu, aby sme znovu začali tento proces a aby nová Stredomorská únia nebola len ďalšou dobrou myšlienkou.

Domnievame sa, že cesta vpred vedie cez podporu konkrétnych investícií v rámci skutočne otvorených trhov? Veríme v najširší možný prístup k nástrojom Spoločenstva na naštartovanie ekonomiky? Bránime myšlienku, že objem podpory má závisieť od kvality reforiem, ktoré sa majú uskutočniť? Verím, že áno, pretože problémy Stredozemia sú tiež našimi problémami. Musíme mať na pamäti, že ak nepochopíme, čo sa pokazilo v Barcelone, nebudeme schopní vniesť novú dynamiku do vzťahov s našimi južnými partnermi.

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som požiadala paní komisárku Ferrerovú-Waldnerovú, aby nevnímala barcelonský proces len ako hospodársky proces. Keď Európa potrebuje energiu, obráti sa na Afriku a využíva jej slnko a piesok. Nie je to trochu málo? Nemali by sme realizovať tento proces prostredníctvom činnosti v oblasti kultúry? Budeme rokovať s krajinami, ktoré sú veľmi odlišné, hrdé, ktoré majú dejiny a skvelú kultúru. Nemali by sme sa snažiť o zlepšenie sociálnej súdržnosti prostredníctvom hĺbkovej kultúrnej činnosti?

Ani jeden dokument sa nezmieňuje o Nadácii Anny Lindhovej, ktorá sa už niekoľko rokov snaží podporovať spoluprácu. Taktiež by som rada videla pokrok v otázke navrhovanej európsko-arabskej univerzity.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, otázka týkajúca sa založenia čiernomorskej únie má strategický význam. Je to proces na podporu spoločného budúceho rozvoja, ktorý sa týka nielen zvýšeného vplyvu Európskej únie a hospodárskej spolupráce, ale aj dobrých susedských vzťahov.

Stredomorská oblasť so svojimi bohatými kultúrnymi a historickými rovinami a moderným politickým a hospodárskym vplyvom je zvlášť dôležitá. Vnímam to ako proces, krok ku globálnejšej úlohe EÚ ako celku skôr než ktorejkoľvek jednotlivej krajiny.

Zároveň by stredozemská os v rozvoji politík EÚ mala byť spojená s východným rozmerom strategických projektov EÚ. Čiernomorské oblasti boli vždy spojené so Stredozemím, a preto by obe tieto strany mali byť porovnateľné a mali by sa postaviť na rovnocenný základ.

To je jediný spôsob, ako môžeme dosiahnuť novú účinnosť, väčší vplyv politík Európskej únie a hodnôt. Povedie to k novej pridanej hodnote politík EÚ.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som povedal pani komisárke, že plánovanie výstavby diaľnic nevyrieši vážne problémy, ktorým musí oblasť Stredozemia čeliť, ibaže by snáď mala v úmysle presvedčiť prezidenta Sarkozyho, aby sa vybudovala šesťprúdová diaľnica spájajúca Francúzsko s Tureckom!

Vážená paní komisárka, vaša úvodná reč ma sklamala, pretože ste sa v nej nevenovali niekoľkým hlavným problémom Stredozemia. Mám na mysli napríklad izraelskú okupáciu územia patriaceho Palestíncom; okupáciu Cyprusu Tureckom a pokračujúcu kolonizáciu, v tomto 21. storočí, časti Maroka Španielskom, ktoré má v Maroku dve kolónie; a dve britské kolónie na Cypre a – chápem – jednu kolóniu v Španielsku.

Kým nepomenujete tieto dve závažné otázky, nebudeme schopní premeniť teoretické plány na Stredomorskú úniu na skutočnosť.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európa skutočne dýcha dvoma pľúcami. Jedny predstavuje stredozemská oblasť, o ktorej tu práve diskutujeme. Druhé predstavuje východná oblasť, ktorá zahŕňa štáty s niektorými spoločnými hranicami s Poľskom. Napríklad by som mohol uviesť Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Východná oblasť taktiež zahŕňa kaukazské štáty ako Gruzínsko a Arménsko.

Je správne, aby sme dnes, 13 rokov po Barcelone, venovali toľko času podstatnému stredozemskému rozmeru európskej politiky. Mali by sme však zdôrazniť, že je to len časť väčšieho celku. Politika týkajúca sa štátov stredozemskej oblasti je nevyhnutne potrebná a mala by byť obnovená, ale je len jednou časťou širšej zahraničnej politiky Európskej únie. Naša politika k budúcim členom Európskej únie by sa mala stať veľmi dôležitou súčasťou európskej zahraničnej politiky. Jednoducho povedané, neverím, že sa niektorá zo stredozemských krajín, o ktorých tu dnes hovoríme, k Únii pripojí. Ale Ukrajina, Gruzínsko a Arménsko sa členmi určite stanú.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, pokiaľ viem, na tanec je potreba dvoch. Chcela aby som vedieť, či je dostatočný záujem aj na druhej strane Stredozemného mora. Keď dnes vidíme, aký tanec musí predvádzať francúzska vláda, aby zorganizovala stretnutie hláv stredozemských štátov na stretnutí v Paríži 13. júla, premýšľam, či na druhej strane panuje rovnaké odhodlanie.

Chcem vám povedať, že váš prepracovaný projekt je nadmieru zaujímavý. Európska únia bola vybudovaná po vojne na základoch z uhlia a ocele. Ak našim partnerom navrhujeme, že postavíme projekt pre 21. storočie na základe klimatických zmien, na obnoviteľnej energii, na obnove stredozemského životného prostredia, ktoré je úplne zničené, potom áno, tento projekt môžeme podporiť. Ale kam sa podela jednota, pani komisárka? Čo môžeme povedať na toto sólo pána Sarkozyho, ktorý aj dnes, pred svojim predsedníctvom, nabáda Alžírsko k podpisu dohody o zriadení jadrovej elektrárne? Domnievam sa, že to je jasný príklad rozporu, ktorý zrejme existuje medzi Radou a Komisiou.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán Matsakis má úplnú pravdu: súhlasím s mnohým, čo povedal. Štáty susediace s mare nostrum, ako sa mu hovorilo pred 2000 rokmi, museli vždy čeliť problémom.

Lenže podľa môjho názoru je pravda aj to, čo povedal pán Watson, predseda liberálnej skupiny: musíme sa naučiť dávať rovnako ako brať.. Preto by som vyzval novú taliansku vládu pod vedením premiéra Berlusconiho, aby venovala pozornosť žiadostiam a prosbám plukovníka Kaddáfího, ktorého sme v čase aféry s bulharskými sestrami túžili silou-mocou potešiť, pričom sme ignorovali to, čo za touto aférou stálo. Opakovane žiadal Taliansko, aby vybudovalo diaľnicu v jeho krajine. Diaľnica prospeje nielen prezidentovi Kaddáfimu, ale všetkým obyvateľom severnej Afriky, takže ukážeme dobrú vôľu a urobíme niečo pozitívne pre Stredozemie ako celok.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, stredozemská oblasť a Blízky východ sú z pohľadu Európskej únie strategicky výhodnými regiónmi. Je úplne jasné, že ak sa chceme vyrovnať so spoločnými výzvami, musíme vytvoriť oblasť mieru, solidarity a spolupráce.. Taktiež je nevyhnutne potrebné oživiť a rozvíjať barcelonský proces, aby sme založili silné partnerstvo v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky na účely boja proti terorizmu.

Európsko-stredozemské partnerstvo sa však nemôže sústrediť výhradne na otázky týkajúce sa hospodárstva. Tie by mala sprevádzať regionálna spolupráca, tesnejšia sociálna integrácia a spolupráca v oblasti ochrany prírodného prostredia. Navyše by sme mali zdôrazniť potrebu posilnenia politík zameraných na zlepšovanie postavenia žien v stredozemských spoločnostiach tým, že budeme podporovať rovnosť mužov a žien. Rešpektovanie zvyklostí a tradícií nesmie byť v rozpore so základnými právami žien.

Na záver by som rada vyjadrila podporu návrhu Komisie o Európsko-stredomorskom parlamentnom zhromaždení. Jeho rola a demokratická zákonnosť by sa mali upevniť.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, budem pokračovať vo francúzštine. Možno, že pán Schulz nesúhlasí, ale ja sa domnievam, že impulz pre Stredomorskú úniu dal prezident Sarkozy. Preto budem tento raz pokračovať v tomto jazyku.

Po prvé, vážené dámy a páni, vidím, že táto rozprava alebo táto záležitosť vyvolala prudké reakcie. Každý má k tejto téme čo povedať, a to je nesmierne dôležité. Podľa môjho názoru je pravda, že mier v Stredozemí možno visí na vlásku. Je tiež pravda, že medzi dvoma pobrežiami je stále priepasť: je síce o niečo užšia, ale stále je tu. Musíme vziať do úvahy pokrok, ktorý sme dosiahli: makroekonomická stabilita, nižšia inflácia, významné zlepšenie v oblasti ľudských práv. Samozrejme stále zostáva veľa toho, čo je potrebné urobiť. Na jednej strane sú naliehavo potrebné reformy a tieto reformy musia byť rýchlejšie a rozsiahlejšie. Podstatná je navyše otázka obchodu a investovania. Nesúhlasím s pánom Wurtzom, že barcelonský proces je mŕtvy, Nie, ako som vždy hovorila, je veľmi náročné realizovať ho kvôli súčasným politickým problémom, a to je pravda. Keď sa diskutovalo o politických problémoch, ako vieme, bolo to o barcelonskom procese. Tieto problémy tu žiaľbohu zostanú aj naďalej, hoci sa ich budeme snažiť vyriešiť pomocou konkrétnych projektov, čo je však vec, ktorú podporujem. Verím preto, že táto myšlienka je dobrá, a domnievam sa, že sme ju obnovili na základe pragmatického a konkrétneho prístupu, ktorý je samozrejmé úplne otvorený.

Pokiaľ ide o voľný obchod a dohody o voľnom obchode, musím, dámy a páni, upozorniť, že následkom neprimerane dlhých prechodných období budeme schopní tieto dohody uplatňovať až od roku 2010. V skutočnosti doteraz žiadne dohody o voľnom obchode nemáme. Čo sa týka poľnohospodárstva, sme uprostred rokovaní, a tie sú veľmi komplikované, aj pre druhú stranu, pretože tu nie je možné len dávať, ale aj prijímať. Takéto rokovania sú vždy zložité. Dohody o voľnom obchode s Tuniskom a Izraelom nadobudnú účinnosť v roku 2010. Podobná dohoda s Marokom sa práve dokončuje, ale vyžiada si ešte značné úsilie. Posledným dotknutým štátom bude Egypt. Vidíte teda, že sa veci pohybujú veľmi pomaly, a nemôže za to proces; je to záležitosť samotných krajín, ktoré nechcú postupovať rýchlejším tempom. To je potrebné zdôrazniť. Napriek všetkému je táto myšlienka dobrá, je to príležitosť a ja dúfam, že ju naši partneri využijú. Je tiež pravda, vážená pani Isler-Béguinová, že tancovať musia chcieť aj partneri. Preto Komisia s každým z nich hovorila, aby zaistila, že jej návrhy reflektujú ich záujmy a stanoviská.

Pokiaľ ide o ľudské práva, vážené dámy a páni, musím zdôrazniť, že ja sama by som neurobila nič, keby tu neboli ľudské práva. Barcelonský proces však stále trvá; o to ide. Naďalej sa doňho zapájajú inštitúcie. Inštitúcie majú zo všeobecného hľadiska určitú úlohu, a to platí aj pre Nadáciu Anny Lindhovej. Nadácia Anny Lindhovej sa veci samozrejme zúčastňuje a s novým predsedníctvom a novým riaditeľom by sa aspekty tejto účasti mali ďalej rozširovať. Tieto veci nie sú stratené. Susedská politika, o ktorej som sa už zmienila a ktorá je dvojstrannou politikou, taktiež samozrejme trvá, pretože sa pomocou svojich ch akčných plánov snaží posilniť a presadiť reformy. Nemyslite si teda, že tu nehrá žiadnu úlohu. Toto je skutočná pridaná hodnota projektov, ktoré naozaj realizujeme a vyzdvihujeme.

Pokiaľ ide o Európsko-stredozemskú univerzitu v Portoroži, domnievam sa najmä to, že je to vynikajúci nápad slovinského predsedníctva. Osobne sa zúčastním jej slávnostného otvorenia; dostala som pozvanie a určite mám v úmysle zúčastniť sa.

Pokiaľ ide o financovanie, tak vzhľadom na to, že je to slovinský nápad, je len prirodzené, aby k nemú Slovinsko prispelo, čo tiež urobí, a to sumou 1 milión EUR. Aj ja som bola požiadaná o príspevok, a preto som sa snažila nájsť niečo vo finančných zdrojoch, ktoré však už boli rozdelené. Takéto hľadanie vôbec nie je jednoduché. Objavila som 1 milión EUR, ktorý na tento projekt uvoľním . Existujú však aj iné nástroje, o ktorých som informovala predsedníctvo. Predovšetkým tu sú štrukturálne fondy a kohézny fond, ktoré je v Slovinsku potrebné prerozdeliť, a potom tu sú fondy pre výskum a vzdelanie. Sú to teda dostupné prostriedky. Všetci samozrejme viete aj o grantoch Erazmus, ktoré sú stále uplatniteľné. To je nová vec, ktorú máme v úmysle posilňovať.

Rada by som sa stručne zmienila o kultúre, vážená pani poslankyňa. Myslím, že niekto uviedol, že Robert Schuman povedal, že ak by sme mali začať znovu budovať Európsku úniu, mali by sme začať od kultúry. To je pravda, ale vzhľadom na to, že je toľko chudoby, negramotnosti atď., musíme robiť aj iné veci a ja môžem zopakovať, čo som povedala vo vzťahu k ľudským právam: všetky kultúrne programy naďalej pokračujú a je ich pomerne veľa.

Napokon stručne poviem niečo o sekretariáte, pretože táto otázka bola veľmi konkrétna. Vo svetlé rôznych názorov, ktoré boli vyjadrené, sme dospeli k záveru, že rola sekretariátu by mala spočívať, ako naznačuje naše oznámenie, v predkladaní návrhov na spoločné iniciatívy, ktoré sa potom budú prijímať politickými orgánmi, a v zabezpečovaní potrebnej nadväznosti rozhodnutí tykajúcich sa projektov a  prijímaných hlavami štátov a vlád. Sekretariát by taktiež mohol mať samostatný právny charakter s autonómnym štatútom. Jednotlivé podmienky sa vysvetlia.

Na záver pár slov k otázke jadrovej energie. Vážená pani poslankyňa, memorandum o porozumení, ktoré podpísal náš prezident s IAEA, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu vo Viedni, sa vzťahuje k istote a bezpečnosti. Osobne toto memorandum podporujem a domnievam sa, že by ho mali podporovať všetci, pretože si nemôžeme zvoliť, aké zdroje energie štáty používajú. Každý štát má právo, ako ste povedali, mať výhrady k atómovej energii a viete, že my ich tiež máme. Lenže každý štát musí mať aspoň príležitosť zachovať sa podľa svojej vôle. Preto sú hlavnými hodnotami istota a bezpečnosť a práve týmito otázkami sa memorandum zaoberá.

Ospravedlňujem sa, vážený pán predsedajúci, ale ako som povedala v úvode, táto rozprava vyvoláva prudké reakcie.

  Predsedajúci. − Aby som túto rozpravu uzavrel, dostal som šesť návrhov na uznesenie1 predložených v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať o 11 hodine.

Písomné prehlásenia (článok 142)

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Je potešujúce počuť od Rady a Komisie stanoviská týkajúce sa barcelonského procesu a návrhu Stredomorskej únie. Návrh bude uvedený 13. júla v Paríži počas francúzskeho predsedníctva.

Vláda Malty vydala politické prehlásenie týkajúce sa zmieňovaných stanovísk. Úplne súhlasím s predloženými návrhmi tykajúcimi sa Stredomorskej únie. Vzhľadom na to, že je dôležité, aby sme nezdvojovali snahy a energiu, je návrh tykajúci sa námorných aktivít chvályhodný.

Malta sa ponúkla ako hostiteľ sekretariátu, ktorý bude dozerať na realizáciu návrhov, a ja túto ponuku úplne podporujem, a to nielen pre jedinečnú zemepisnú polohu ostrova v Stredozemí, ale aj preto, že máme infraštruktúru, personál a skúsenosti, aby sme mohli hostiť takúto inštitúciu.

Na záver by som rád uviedol, že už pred viac než tridsiatimi rokmi sa jednej labouristickej vláde podarilo pripútať pozornosť sveta k významu Stredozemia a k nevyhnutnosti spolupráce medzi štátmi severného a južného pobrežia tejto oblasti.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) Vítam založenie Stredomorskej únie, ktorá pomôže zlepšiť a posilniť vzťahy s našimi stredozemskými partnermi a podporí vzájomnú informovanosť, rast, zamestnanosť a vzdelávanie v EÚ a 12 dotknutých neeurópskych štátoch.

Presadzovanie mieru a demokracie, imigračné kontroly, hospodárske vzťahy a dodávky surovín: toto sú historicky kľúčové body susedskej politiky mojej vlasti so stredomorskými štátmi. Priekopníkom v tomto smere bol Bettino Craxi.

Stredomorská únia pomôže jednoduchšie dokončiť cezhraničné projekty, ktoré sú dôležité pre celú oblasť a poslúži pri zlepšovaní námorných diaľnic, v boji so znečistením mora, pri lepšej ochrane občanov, na vytvorenie jednotnejšieho trhu s energiami a pri rozvoji nových obnoviteľných technológii.

Stredomorská únia musí prispieť k presadzovaniu demokracie a riešeniu konfliktov, ktoré stále destabilizujú Blízky východ a Západnú Saharu, s pomocou Európsko-stredomorského parlamentného zhromaždenia, ktoré musí byť do tejto veci plne zapojené.

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pána Horsta Schnellhardta, v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 11 týkajúce sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (KOM(2007)0090 – C6-0211/2007 – 2007/0037B(COD)) (A6-0143/2008).

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes hovoríme o projekte, ktorý slúži ako prototyp pre jeden z najväčších a najdôležitejších politických programov, ktoré iniciovala Komisia, a to oslobodenie malých a stredných podnikov v Európe od zbytočnej administratívnej záťaže. Inými slovami, ide o znižovanie byrokracie. Dnes nehovoríme o problémoch veterinárneho práva; to by som rád ujasnil. Keby to tak bolo, tak tu nie som.

Ide tu o zníženie administratívnej záťaže spôsobom, ktorý posilní európske hospodárstvo, a tým prispeje k vytváraniu pracovných miest. Komisia si je plne vedomá, že znižovanie administratívnych nákladov nesmie viesť k oslabeniu bezpečnosti našich občanov, takže nejde o znižovanie noriem. Ide o uplatňovanie noriem takým spôsobom, aby sa našim spoločnostiam odstránili z cesty zbytočné byrokratické prekážky. Budeme i v tomto prípade veľmi prísni pri uplatňovaní uvedenej základnej zásady.

Dovoľte mi, aby som zdôraznil, že Komisia nemá najmenší úmysel meniť zmysel pravidiel o hygiene potravín. Naším hlavným záujmom zostáva určenie rizík a stanovenie procedurálnych krokov vo výrobnom procese v záujme odstránenia rizík. Neznižujeme platné normy hygieny potravín; chceme len zaviesť lepšiu zrozumiteľnosť. Chceli by sme zaistiť, aby sa mohli účinnejšie uplatňovať platné flexibilné predpisy o vedení záznamov. Nebude to mať za následok väčšiu komplikovanosť pre príslušné úrady v členských štátoch, pretože už teraz leží zodpovednosť za splnenie nariadení na výrobcoch potravín, nie na úradoch.

Chceme zaviesť pravidlo pre mikropodniky, ktoré ich oslobodí od niektorých požiadaviek platného nariadenia. Hovoríme o veľmi malých rodinných firmách: pekárňach, malých obchodoch s potravinami, trhových stánkoch, kaviarňach a baroch, obchodoch na čerpacích staniciach a miniobchodoch. Možno sa pýtate, prečo od týchto malých firiem, ktoré nemajú nič spoločného s vnútorným trhom, vyžadujeme rovnaké byrokratické postupy ako od veľkých reťazcov supermarketov? To je správna otázka a práve o nej tu budeme diskutovať.

Dovoľte mi, aby som zdôraznil, že tieto pravidlá platia pre všetkých výrobcov potravín a spoločnosti podieľajúce sa na výrobe, spracovaní a predaji potravín bez rozdielu veľkosti. Neplatia pre potraviny určené na súkromnú domácu konzumáciu a pre výrobcov malého množstva nespracovaných potravín pre miestne maloobchody, ako sú farmári, lovci a rybári. Platné flexibilné pravidlá vedenia záznamov nerozlišujú veľkosť spoločností. Dovoľte mi, aby som to v záujmu zrozumiteľnosti vysvetlil: malý obchod na rohu, kde si v Bruseli môžete kúpiť jedlo o 10. hodine v noci, musí splniť rovnaké nariadenia ako gigantické reťazce supermarketov. Moja otázka znie: Je to spravodlivé?

Vzhľadom na povahu obchodných operácií je samozrejmé, že tieto veľmi zložité a vyčerpávajúce predpisy ľahko splnia veľké spoločnosti, ale nie mikropodniky. Pri formálnom využití systému HACCP musí výrobca podstúpiť analýzu rizík. To môže byť zložitá a náročná úloha vyžadujúca účasť experta. V záujme zníženia záťaže spojenej s takouto analýzou už dnes nariadenie povoľuje malým podnikom, aby využívali pokyny pre osvedčené postupy, ktoré boli stanovené pre príslušný sektor. Už teraz v niektorých štátoch existujú pre pekárne, pivovary, mäsiarstva a reštaurácie, ale nie sú všade.

Jedným cieľom návrhu Komisie je zabezpečiť, aby sa pravidla možných oslobodení, ktoré už v zásade stanovuje nariadenie, a sprievodné odporúčania, používali efektívne. Čo to znamená v praxi? To nás privádza k podstate veci. Ak počas prvej fázy procesu HACCP podnikateľ v potravinárstve preukáže, že nemá žiadne riziká, ktorým je nutné predchádzať alebo ich odstrániť či zmierniť, alebo že zistené riziká sa dostatočne a pravidelne kontrolujú formou plnenia všeobecných a konkrétnych požiadaviek na hygienu potravín, potom by tento podnikateľ mal byť oslobodený od všetkých ostatných požiadaviek nariadenia HACCP. Stručne povedané: táto flexibilita je už podľa platnej smernice dostupná, ale neaplikuje sa vo všetkých členských štátoch. Návrh Komisie sa preto predkladá ako urýchlené opatrenie v rámci Akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii. Návrh sa stretol s miernym odporom v Rade a v niektorých členských štátoch. Som si toho vedomý. Tieto členské štáty zrejme neprikladajú taký význam znižovaniu administratívnej záťaže a nákladov na byrokraciu – najmä pre svoje malé a stredné podniky – akú mu prikladá Komisia a Európsky parlament.

Získali sme však dojem, že doteraz sa v týchto členských štátoch viedla diskusia len medzi štátnymi úradníkmi; zdá sa, že ich politici sa touto otázkou ešte nezaoberali. Podľa môjho názoru by politici členských štátov, ktorých štátni úradníci s návrhom nesúhlasia, nedokázali verejnosti zdôvodniť, prečo sa ich štáty bránia návrhu Komisie, ktorý by zjednodušil život stotisícom mikropodnikov a malých podnikov. V tejto chvíli sa častý argument proti Bruselu – tomu „byrokratickému netvorovi“, ktorý je údajne odhodlaný riadiť a obmedzovať všetky stránky života – prejaví len ako propaganda a zrúti sa: ukáže sa, kto je v skutočnosti zodpovedný za nadmernú byrokraciu.

Z pohľadu Komisie je tento odpor poľutovaniahodný, pretože uvedený návrh tvorí dôležitý, podstatný a symbolický prvok nášho Akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii. Som veľmi vďačný pánovi Schnellhardtovi za jeho správu a aktívnu podporu. Vyzývam vás všetkých, aby ste ju podporili, pretože som presvedčený, že jasný politický signál z Parlamentu, aký by mohol byť dnes vyslaný, vytvorí potrebnú politickú silu aj v Rade a zabezpečí prijatie návrhu.

  Horst Schnellhardt, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, touto správou prispievame ku znižovaniu byrokracie. Podarilo sa nám vysvetliť, že je (a malo by byť) možné zľahčiť záťaž spojenú s uplatňovaním kritérií nariadenia HACCP, najmä pre malé podniky, pričom sa neznížia ani neohrozia naše prísne hygienické normy.

Prioritou je – ako už povedal pán komisár – znížiť záťaž spojenú s vedením záznamov. Len by som vám rád pripomenul, že tieto možnosti už boli dostupné v balíčku o hygiene, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2006. Zaregistrovali sme však, že následkom tejto zmeny paradigmy v oblasti hygieny nastali problémy s realizáciou.

Parlament a Komisia si vždy kládli za cieľ ochraňovať diverzitu výroby potravín v 27 štátoch Európskej únie. Je jedine správne, aby napríklad malé mäsiarstva mali šancu fungovať aj v budúcnosti. Z informácií, ktoré sme dostali z rôznych štátov, vychádza najavo, že v niektorých regiónoch je pre niektoré malé firmy stále ťažšie prežiť. Je preto potrebné zamerať sa na to, aby sme vydávali flexibilné nariadenia a pomáhali ich uplatňovať. Toto – a nič iného – je vec, ktorú sme v tejto správe chceli jasne a jednoznačne zdôrazniť.

Udržiavanie flexibility znamená, že sa o zameraní na malé a stredné podniky zmieňujeme len v bodoch dôvodovej správy. Vďaka tomu je možné, aby napríklad spoločnosti, ktoré nemajú 10, ale 11 zamestnancov, využívali priaznivé podmienky a mohli žiadať o uľahčenie administratívnej záťaže: samozrejme za predpokladu, že môžu dokázať, že neexistujú žiadne riziká alebo že sa dostatočne a pravidelne kontrolujú. Správa tiež zdôrazňuje, že podnikateľ v oblasti potravinárstva je zodpovedný za zabezpečenie dôkazov, že neexistujú žiadne riziká, ktorým je potrebné predchádzať alebo ich odstrániť či zmierniť alebo že zistené riziká sa dostatočne a pravidelne kontrolujú uplatňovaním všeobecných a konkrétnych požiadaviek na hygienu potravín.

V roku 2006 sme prijali balíček o hygiene, ktorý sa používa vo všetkých 27 štátoch EÚ. Preto nedokážem pochopiť pozmeňovací návrh predložený pani Corbeyovou, ktorý udáva, že by malo byť záležitosťou členských štátov, či povolia zmierňovanie záťaže pri uplatňovaní HACCP. Tak by vznikli nové scenáre subsidiarity, čoho sme sa práve snažili vyvarovať prostredníctvom nariadenia; t. j. nechceme žiadne narušenie súťaže. Prijatie pozmeňovacieho návrhu pani Corbeyovej by tiež bolo v rozpore so zámermi samotného nariadenia: inými slovami, nariadenie by si protirečilo. A to rozhodne nechceme dosiahnuť!

Text prijatý vo výbore je nepochybne prijateľný, ale zjavne bráni možnosti zmiernenia záťaže malým a stredným podnikom. Výrazná účasť úradov je taktiež v rozpore so zásadami nariadenia. V nariadeniach je úplne jasne povedané, že potravinárske podniky majú zodpovednosť za udržiavanie dobrých hygienických postupov a že musia zabezpečiť dôkaz, že kontrolujú všetky riziká.

Objavili sa opakované námietky, že na rok 2009 sa chystá preskúmanie nariadenia a teraz teda nie sú potrebné žiadne nové opatrenia. S týmto názorom nesúhlasím. Do roku 2009 musia mať všetky potravinárske spoločnosti licenciu. Pri tomto procese udeľovania licencií sa pravdepodobne vynorí celý rad problémov. To vyvolá diskusiu a pravdepodobne ohrozí existenciu napríklad malých mäsiarstiev, o ktorých som sa už zmienil. V skutočnosti to bol počiatočný bod, ktorý bol základom pre zámer Komisie predložiť tento návrh. Preto je veľmi dôležité, aby Európsky parlament vyslal jasný signál o zámere stanovenom v príslušnom nariadení. Tento signál sa vysiela najmä potravinárskym spoločnostiam a regulačným orgánom.

Európsky parlament má slušné výsledky pri znižovaní byrokracie a mal by v nich pokračovať tým, že schváli tieto správne predpisy.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. − (EL) Vážený pán predsedajúci, odvažujem sa povedať, že nevyužijem celé dve minúty. Rada by som len poukázala na to, že Výbor pre právne veci po preskúmaní právnych zásad zistil, že právnym základom pre prvú časť je článok 95 a pre druhú časť sú to články 95 a 175.

Názor Výboru pre právne veci sa zohľadní pri hodnotení rozhodnutia.

  Péter Olajos, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Pre európskych občanov 21. storočia má zdravie a konzumácia kvalitných potravín prvoradý význam. Našou úlohou ako poslancov EP je zabezpečiť túto kvalitu, ale na to potrebujeme právne predpisy a postupy, ako je nariadenie HACCP, aby sme mohli brániť záujmy spotrebiteľov.

Rovnako dôležité je, aby sme nepreháňali a neriadili životy nadmerne, pretože tak by sme neslúžili kvalite života, ale byrokracii. Podľa môjho názoru prítomné kompromisné odporúčanie mieri správnym smerom. Doterajšie skúsenosti nám ukazujú, že platné predpisy nariadenia HACCP sú v mnohých prípadoch zbytočne prísne. Navyše sa nemôžu vždy použiť v sektore pohostinstva a hotelov, pretože stanovujú podmienky a pracovné postupy potravinárskeho priemyslu.

Napriek tomu nové členské štáty vrátane Maďarska uplatňujú pravidlá nariadenia HACCP úplne, ba aj nad rámec. Naše spoločnosti tým trpia, niektoré z nich opustili svoje tradície a postupy, ktoré sú stovky rokov staré, ale to nemôže byť náš cieľ, a preto je potrebné urobiť zmeny.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že reštaurácie nie sú výrobne potravín, takže od nich nemusíme vyžadovať, aby sa riadili rovnakými pravidlami, pretože to narušuje kvalitu a tradície. Nezabudnime, že skôr ako nariadenie HACCP existovali michelinské hviezdičky. Musíme znížiť prehnané množstvo administratívnych povinností. Podporujem názor, že oslobodenie od pravidiel nariadenia HACCP by sa malo tykať len mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktoré sú schopné kontrolovať hygienu potravín.

Mrzí ma, že zatiaľ čo mikropodniky sú zdaniteľné, oslobodenie malých a stredných podnikov je v texte skryté. Je dôležité to jasne stanoviť a prehlásiť. A napokon, systém musí byť flexibilnejší, než je teraz. Zodpovedné vnútroštátne úrady by mali rozhodovať tak, ako velí zdravý rozum v jednotlivých prípadoch. Rád by som pánovi spravodajcovi gratuloval k jeho správe.

  Dorette Corbey, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, kto by nechcel lepšie predpisy? Naša skupina si veľmi cení úsilie pána komisára Verheugena znížiť nadbytočnú byrokraciu. Musíme urobiť všetko, čím môžeme pomôcť malým a stredným podnikom. Zaoberala som sa jeho návrhmi týkajúcimi sa hygieny potravín a uskutočnila prieskumy v Holandsku. Moji kolegovia robia to isté vo svojich krajinách. Ako sa darí pekárom, mäsiarom a malým obchodom v celej Európe?

Už sme počuli o švédskom probléme s kúskami koláčov, ktoré sa podávajú v zadnej časti kostola. Z Holandska prišli sťažnosti na pravidlá, ktorými sa musia riadiť divadlá a kiná. Ukázalo sa, že príčinou problémov v oboch týchto štátoch neboli zákony o hygiene. Prišli aj iné správy: z malých obchodov v Spojenom kráľovstve, ktoré sa v ostatných dvoch rokoch veľmi snažili uplatňovať zásady nariadenia HACCP a boli hrdé, že to dokázali. Mal by teraz Parlament prehlásiť, že to všetko nie je nutné?

To nás privádza k ďalšiemu bodu. V našom poslednom volebnom období sme tvrdo pracovali na reforme všeobecného potravinového práva. Museli sme ju vypracovať kvôli nedostatkom v bezpečnosti potravín a niekoľkým veľkým potravinovým škandálom. Podstatou všeobecného potravinového práva je, že zodpovednosť za bezpečnosť potravín nesie výrobca. Verejní činitelia majú kontrolnú úlohu. Tomuto rozdeleniu úloh sa vyhýbame, keď spoločnosti dostanú oslobodenie na základe analýzy rizík, pretože by to znamenalo, že zodpovednosť na seba znovu preberá vláda, a to by bol krok späť. Je to taktiež zbytočný krok, pretože sa musí vysvetliť, že uplatňovanie sa v skutočnosti vo väčšine členských štátov veľmi dobre darí. Malé podniky v európskych členských štátoch si už dali svoje prevádzky do poriadku a fungujú v súlade s prakticky realizovateľnými hygienickými pravidlami.

Nemali by sme zabudnúť na dve veci. Po prvé, všeobecné potravinové právo, ktoré dnes chceme pozmeniť, nahradilo celý rad pravidiel. Aj v roku 2004 Parlament a bezpochyby tiež skupina PSE obhajovali boj s nadmernou byrokraciou. Malé spoločnosti sa môžu dožadovať flexibility podľa platných pravidiel. Druhým bodom je, že na rok 2009 je naplánovaná reforma. Ak existujú závažné problémy, môžu sa riešiť v roku 2009, teda na budúci rok. Jednoducho povedané, naša skupina nie je presvedčená o potrebe rýchlej realizácie zmien v tejto chvíli, bez dôkladného zhodnotenia.

Nechceme však nechať malé podniky bez pomoci, a preto sme tiež predložili pozmeňovací návrh, ktorý ponecháva rozhodnutie na členských štátoch. Keby mali v niektorom z členských štátov nastať problémy, štát môže sám rozhodnúť o povolení oslobodenia. To je, vážený pán Schnellhardt, úplne v súlade s nariadením, ba čo viac, je to veľmi pragmatické a tiež veľmi jednoduché. Preto vás žiadam, aby ste podporili pozmeňovací návrh 12.

  Marios Matsakis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, taktiež by som rád poďakoval pánovi spravodajcovi za prácu, ktorú vynaložil na vytvorenie tejto správy.

Tento návrh má za ciel znížiť administratívnu záťaž v podnikoch, ktoré majú niečo spoločné s potravinami. Presnejšie povedané: ide o oslobodenie mikropodnikov od základných procedurálnych záväzkov nariadenia HACCP, ale samozrejme bez akéhokoľvek ohrozenia hygieny potravín a zdravotnej bezpečnosti spotrebiteľov. To sa považovalo za nevyhnutné, pretože na spoločnosti s menej než 10 zamestnancami, ktorých činnosť spočíva predovšetkým v predaji potravín priamo koncovému spotrebiteľovi, najviac dopadá ťarcha byrokratických záväzkov vyplývajúcich z nariadenia HACCP, čo v mnohých prípadoch končí ich nevyhnutným krachom.

Takýto cieľ je úplne v súlade s naším želaním podporovať malé podniky v ich neľútostnom a vo väčšine prípadov nerovnom boji o prežitie proti veľkým spoločnostiam. Počas našich diskusií sa chvíľami zdalo, že pán spravodajca ani Rada s nami tento cieľ nezdieľajú. Pochopil som, že ich predstava je – a to pravdepodobne ešte aj teraz – poskytovať oslobodenie a flexibilitu rovnomerne všetkým spoločnostiam, veľkým aj malým. To sa na prvý pohľad a teoreticky môže javiť ako správne, ale v praxi je to značne nespravodlivé k malým spoločnostiam a jasne to marí účel tohto predpisu, ktorým je samozrejme pomôcť mikropodnikom.

Niekto by mohol namietať, že ide o uprednostňovanie jednej strany a nespravodlivú súťaž. Z výlučne právne formalistického a veľmi zjednodušujúceho hľadiska môže mať pravdu, ale z hľadiska spravodlivosti a dlhodobého plánovania to je to isté, ako keď postavíte do ringu dvojmetrového šampióna a meter vysoké dieťa dáte im úplne rovnaké pravidlá. Našou filozofiou je, že za určitých okolností potrebujú menší a slabší prednostnú pomoc. V opačnom prípade sa z vnútorného trhu stane smrtiaci rybník, kde veľké ryby požerú malé a potom pravdepodobne seba navzájom. Tým sa bude riadiť náš postoj pri hlasovaní. Vyzývam vás, aby ste hlasovali v prospech malých európskych podnikov.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, správa pána Schnellhardta obsahuje mnoho dôležitých pozmeňovacích návrhov k návrhu Komisie. Niektoré z nich sa zaoberajú rozdielmi medzi nariadením č. 852 Európskeho parlamentu a Rady týkajúcim sa hygieny potravín a nariadením č. 11. Návrh sa týka väčšej flexibility zo strany príslušných orgánov, ktoré sa zaoberajú hygienou potravín a zjednodušením postupov. Obe tieto otázky sú mimoriadne dôležité pre malé podniky pôsobiace na miestnych a regionálnych trhoch.

Vykonávanie nariadení bude vyžadovať spoluprácu medzi dozornými orgánmi na rôznych úrovniach trhu, nepretržitú kontrolu trhu a primeranú podporu zo strany Komisie, napríklad v oblasti výmeny osvedčených postupov. Po prijatí pozmeňovacích návrhov pána spravodajcu bude mať toto nariadenie priaznivý vplyv na trh, a preto ho podporujeme.

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Vážený pán predsedajúci, Európania majú právo na bezpečné potraviny. Domnievam sa, že to by vždy malo byť hlavnou myšlienkou takýchto rozpráv a hlavným predpokladom európskej politiky. Samozrejme je taktiež dôležité zabezpečiť, aby občanom stálo v ceste čo najmenej zbytočných byrokratických pravidiel, ale platné pravidlá už umožňujú, aby mikropodniky boli oslobodené od väčšiny komplikovaných administratívnych požiadaviek v oblasti hygieny. Kaviarne v kultúrnych centrách či stánky s nealkoholickými nápojmi nie sú ohrozené a ostatné podniky by sa jednoducho mali starať o dodržiavanie hygieny. Preto nie je nutné povoľovať nové oslobodenia okrem malých mikropodnikov a nie je vôbec rozumné rozširovať počet výnimočných prípadov či vytvárať menej jasné pravidlá, čo pán spravodajca v niektorých bodoch zjavne navrhuje. Rovnako ako spotrebiteľské organizácie by som dôrazne odporúčala hlasovať proti.

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Ďakujem aj spravodajcovi pánu Schnellhardtovi za správu, ktorá obsahuje dve tak odlišné témy, na ktoré sa uplatňuje rôzny proces. A keďže na hygienu potravín sa uplatňuje spolurozhodovací proces, bude tento nevyhnutne brzdiť oblasť cien a podmienok v doprave, kde máme len proces konzultácie. Súhlasím s podmienkou, že požiadavky na bezpečnosť potravín musia byť v členských štátoch rovnaké, respektíve nie príliš odlišné. Tu sa však stretávame aj s otázkou dovozu z tretích krajín do Európskej únie, kde sú tieto potraviny plné pesticídov. Máme znečistené životné prostredie, ktoré negatívne vplýva na ľudské zdravie. Preto je potrebné vyvinúť všetku snahu na to, aby sme zabránili zhoršovaniu zdravia kvôli závadným potravinám.

Musíme začať vyšetrovať potraviny, ich zložky a suroviny živočíšneho a rastlinného pôvodu na zdravotnú nezávadnosť, hygienickú bezchybnosť a biologickú hodnotu, ako aj na identifikáciu, respektíve možné falšovanie. Musí sa vykonávať analýza cudzorodých látok v potravinách a zamerať sa na dennodennú spotrebu, nie len ako napríklad na ftaláty v hračkách, ktoré teda nie sú až tak denne užívané všetkými. Slovenskí výrobcovia sa často krát stretávajú s ohľadom kritiky ohľadom hygieny potravín. Musím upozorniť na to, že Slovensko má oveľa prísnejšie normy na potraviny ako stará pätnástka.

  Frieda Brepoels (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tiež chcem poďakovať pánovi spravodajcovi za skvelú spoluprácu: na prvý pohľad sa to javí ako jednoduchá záležitosť, ale keď počúvame kolegov poslancov, zisťujeme, že to tak rozhodne nie je. Každému by malo byť zrejmé, že každý podnik sa samozrejme musí snažiť zaručiť čo najlepšiu hygienu, ale spôsob, ako sa to dosiahne, nemusí byť v každom podniku rovnaký. Domnievam sa, že je nevyhnutne potrebné, aby zodpovedné úrady v jednotlivých členských štátoch skutočne využívali flexibilitu, ktorú zabezpečuje platné nariadenie, a oslobodzovali niektoré potravinárske firmy od veľmi komplikovaného postupu nariadenia HACCP, samozrejme pod podmienkou, že sa dajú dokázať a zaručiť rovnaké hygienické štandardy. Domnievam sa, že je veľmi dobre možné dosiahnuť to dodržiavaním správnych hygienických návykov založených na odborových návodoch, ako sú tie, ktoré už v niektorých štátoch vypracovali.

Rada by som však požiadala pána komisára – keby ma mohol chvíľu počúvať, vidím, že hovorí s pánom spravodajcom –, či by mohol bližšie vysvetliť niekoľko bodov. Povedal, že nariadenie sa vzťahuje na všetky potravinárske spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť. Napriek tomu by som od neho rada počula, či sa naozaj nazdáva, že táto správa poskytuje viac flexibility viacerým spoločnostiam, nielen mikropodnikom.

Po druhé pán komisár práve povedal, že na členské štáty nebude uvalená žiadna ďalšia záťaž, ale môže byť ďalšia záťaž uvalená na podniky. Preto by som veľmi rada počula, či dôkaz, ktorý spoločnosti musia poskytnúť, môže naozaj stáť na odborových návodoch, takže to pre spoločnosti nebude znamenať ďalšiu byrokraciu.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Správa načrtáva nutnosť zníženia byrokracie v dvoch oblastiach.

Nariadenie č. 11 o odstránení diskriminácie v oblasti prepravných sadzieb a podmienok vyžaduje, aby dopravcovia vlastnili prepravný doklad, ktorý by mal okrem iného obsahovať vzdialenosti, trasy a miesta prechodu hraníc. Na poli dopravy návrh usiluje o zmiernenie niektorých požiadaviek predkladať prepravné štatistiky.

So zreteľom na nariadenie (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín by som rada podporila pozmeňovací návrh predložený európskou skupinou socialistov, podľa ktorého bude zodpovedným orgánom povolené udeľovať hospodárskym subjektom v potravinárskom odvetví oslobodenie od uplatňovania jedného alebo niekoľkých uložených opatrení, ak sú tieto orgány schopné dokázať, že neexistujú žiadne riziká, ktorým je potrebné predchádzať, alebo že všetky zistené riziká sú dostatočne a pravidelne kontrolované na základe všeobecných alebo špecifických požiadaviek na hygienu potravín. To sa vzťahuje na pekárne, mäsiarstva, obchody s ovocím a zeleninou a najmä na trhové stánky.

  Holger Krahmer (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, potraviny a hygiena spolu súvisia; o tom nie sú žiadne pochyby. Každý niekde v živote zjedol niečo, čo bolo „staré“. Na druhú stranu prílišná opatrnosť a nadmerne prísny dohľad nezabezpečí hojnosť potravín, ktoré spĺňajú hygienické normy. Drobný výrobca s väčšou pravdepodobnosťou zatvorí svoj obchod, pretože si nemôže dovoliť platiť ďalších pracovníkov, ktorí by mu namiesto pečenia chleba vypĺňali formuláre. Môj hostiteľ, ktorý mi naservíruje pečivo, nemusí viesť záznamy o tom, či otrel pult a umyl riad. Napokon, keby tieto základné opatrenia nerobil, nemal by žiadnych zákazníkov. Deje sa to, že zo zodpovedného zákonodarstva sa stáva regulačná horlivosť, ktorá prináša viac škody ako úžitku. Preto v plnej miere súhlasím s odľahčením administratívnej záťaže pre spoločnosti, najmä mikropodniky, ktoré sa s touto záťažou vyrovnávajú horšie ako veľké korporácie.

Bol by som rád, keby si toto hlbšie uvedomenie dôsledkov pre mikropodniky prenieslo aj do ďalších oblastí zákonodarstva, o ktorých tu v snemovni tiež diskutujeme, najmä do oblasti ochrany životného prostredia a spotrebiteľov.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, zvolili sme systém, v ktorom každý podnik, ktorý vyrába, spracováva a predáva potraviny, musí nepretržite a dôsledne kontrolovať a dokumentovať každý krok svojej prevádzky.

Lenže zatiaľ čo tu sedíme a diskutujeme, či je zabezpečená hygiena potravín, dôveru spotrebiteľov podrýva BSE a škandály so skazeným mäsom, pančovaným olivovým olejom a vínom obsahujúcim glycerín. Skutočnosť, že do EÚ prúdi stále viac geneticky upravených potravín napriek tomu, že ich 70 % obyvateľov Európy odmieta, dôveru ľudí tiež príliš nepovzbudí. Preto si dnešné rozhodnutie musíme dôkladne premyslieť a zabezpečiť, aby zdravie našich občanov nebolo obetované podliezaním potravinárskym firmám pred samitom EÚ-USA.

Nemôžeme od našich vlastných výrobcov vyžadovať, aby vyhoveli prísnejším pravidlám, a pritom povoľovať dovoz potravín, ktoré sa nevyrábajú podľa rovnako prísnych noriem, pretože to vedie ku zvýhodňovaniu v oblasti cien a konkurencieschopnosti. Potom aj domáci výrobcovia začnú požadovať oslobodenie, a to úplne oprávnene.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, účelom tohto návrhu je zníženie administratívnej záťaže pre malé podniky. Návrh pochádza od GR Podnikanie a priemysel ako súčasť iniciatívy zameranej na zlepšovanie právnych predpisov. Hoci sa mi myšlienka znižovania administratívnej záťaže veľmi páči, domnievam sa, že tento návrh žiaľbohu nebol zo začiatku jasne vymedzený (pán Schnellhardt ho veľmi dobre pozmenil), pretože umožňoval niektorým podnikom, napr. mobilným predajniam potravín alebo garážovým maloobchodom (dve kategórie podnikov, ktoré je potrebné posudzovať podľa hygienických pravidiel) znižovať mieru uplatňovania všetkých hygienických pravidiel.

Samotné nariadenie poskytuje právomoc povoliť podnikom, ktoré nemusia uplatňovať úplný režim HACCP, aby s povolením zodpovedných úradov uplatnenie obmedzili. Zdá sa, že problém spočíva v tom, že správy v niektorých členských štátoch nevyužívajú svoju právomoc a v niektorých regiónoch EÚ sa od malých cukrární a cirkevných stánkov vyžaduje úplné uplatňovanie pravidiel nariadenia HACCP.

Podľa môjho názoru nepredstavujú problém samotné predpisy, ale uplatňovanie pôvodných predpisov.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Som presvedčený, že úsilie pána Verheugena pomôcť malým a stredným podnikom by sa malo v plnej miere podporiť, a rád by som tiež poďakoval pánovi Schnellhardtovi. Bezpečnosť potravín má v Európskej únii zásadný význam, ale mali by sme ju kontrolovať citlivo a racionálne.

Ľudia majú často pocit, že prílišný dohľad zo strany EÚ pomáha nadnárodným spoločnostiam, ale nepomáha malým a stredným podnikom. Pán Verheugen má pravdu, keď hovorí, že vnútroštátne kontrolné úrady naďalej vyostrujú situáciu, a v Maďarsku taktiež zbytočne skúmajú malé a stredné potravinárske prevádzky a prehnane horlivo nútia podniky plniť predpisy, pričom si nedovolia výraznejšie zakročiť proti nadnárodným spoločnostiam, ktoré majú väčšiu lobingovú silu.

Táto správa bohužiaľ už nepodporí malé dedinské bitúnky a pekárne, ktoré boli nútené zastaviť výrobu v dôsledku nepochopiteľne prehnanej regulácie, ale domnievam sa, že by sme ju mali bezvýhradne podporovať.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ja návrh Komisie podporujem. Znižovanie byrokratickej záťaže malým podnikom, malým obchodom a poskytovateľom služieb umožní prežiť väčšiemu množstvu týchto subjektov. Nariadenie je teda v záujme drobných podnikateľov, ich zamestnancov a zákazníkov. Ak preto nie sú porušené kritériá systému HACCP a ak sa pri výrobe potravín a pri poskytovaní služieb v tejto oblasti dodržuje hygiena, vyplatí sa pomáhať drobným pekárom, cukrárom, mäsiarom, predajcom ovocia a zeleniny a malým kaviarňam, ktoré často bývajú rodinnými podnikmi. Účinok týchto právnych zmien by sa však mal následne monitorovať. Pánovi spravodajcovi blahoželám.

  Christa Klaß (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, nehovoríme tu o tom, či chceme viac alebo menej hygieny. Hovoríme o uľahčení záťaže a znížení byrokracie pre malé a stredné podniky. Otázka, ktorú musíme znovu riešiť, je teda nasledujúca: sú pravidlá HACCP vhodné a nevyhnutné v každom prípade a v každej spoločnosti, či je malá alebo veľká a bez ohľadu na to, kto je za vec zodpovedný?

V prípade spoločností, ktoré sa zaoberajú predovšetkým priamym predajom potravín koncovému spotrebiteľovi – ako sú pekárstva, mäsiarstva, potravinové obchody a trhové stánky a kaviarne prevádzkované priamo poľnohospodármi, vinotéky a sezónne vinárske pohostinstvá v blízkosti viníc, kde zákazníci poznajú majiteľa alebo vedúceho a môžu sa s ním osobne stretnúť – bezpochyby musíme uplatňovať iné kritéria než pri veľkých korporáciách.

To prináša odstránenie byrokracie a tiež zodpovednosť. Domnievam sa, že tu by sme rozhodne mali využiť zásadu subsidiarity, nie však vyžadovaním možnosti zaviesť v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišné požiadavky. Z hľadiska súťaže musíme mať rovné podmienky. Preto podporujem návrh Komisie a správu pána Schnellhardta.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, nikto nepopiera, že je potrebné, aby sme zaviedli postup založený na zásadách analýzy rizík a rozhodujúcich kontrolných bodoch. Všetci vítajú skutočnosť, že na úrovni Spoločenstva Európska únia navrhuje tvárnu legislatívu o potravinách v záujme zabezpečenia najvyššej možnej úrovne bezpečnosti potravín pre našich spoluobčanov. Musíme však znížiť objem nezmyselnej byrokracie, najmä pre malé podniky a mikropodniky, a zabezpečiť účinnosť bez toho, aby sme bránili splneniu cieľov, ktoré sme si v súvislosti s potravinami stanovili.

Potrebujeme podliehať zdravotnej a regulačnej fóbii? Rozhodne nie.

Ako zástupca regiónu Bourgogne-Franche Comté v Parlamente poznám metódy používané v malých podnikoch a mikropodnikoch pri výrobe všetkých syrov v tomto regióne . Baktérie sú pri výrobe syra nevyhnutne potrebné. Po pridaní do pasterizovaného mlieka (u niektorých syrov) zabezpečujú, že tieto výrobky spĺňajú najvyššie normy bezpečnosti potravín. Zvýšenie objemu regulačných postupov by oslabilo malé podniky a mikropodniky.

Preto vyzývam Parlament, aby prijal pozmeňovací návrh 12, ktorý zjednodušuje túto flexibilitu. Pokiaľ ide o rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti, domnievam sa, že je potrebné...

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Günter Verheugen, člen Komisie. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som to ešte raz uviedol na pravú mieru. Nejde tu o zmenu platných pravidiel hygieny potravín. Tieto pravidlá sa nebudú meniť, ani v najmenšom, a nikto nebude žiadnym spôsobom oslobodený. Rovnako ako teraz budú aj v budúcnosti všetci povinní splniť naše hygienické pravidlá Dnes hovoríme o niečom úplne inom. Hovoríme o tom, či by sa extrémne komplikované a byrokratické podmienky, ktoré v súčasnosti máme, mali uplatňovať na všetky podniky, ak sú v prvom štádiu procesu schopné dokázať, že nenesú absolútne žiadne riziko alebo že tieto riziká podliehajú dostatočnej kontrole. To je účelom tohto návrhu.

Aby som zodpovedal svoju otázku: návrh sa týka len tých podnikov, ktoré môžu v úplne prvej fáze preukázať, že neexistujú žiadne riziká pre hygienu potravín alebo že tieto riziká podliehajú dostatočnej kontrole. Táto podmienka samozrejme bude mať vplyv najmä na malé a stredné podniky a najmä na mikropodniky, pre ktoré bude jednoduché dodať nevyhnutný dôkaz. Návrh nebude znamenať ďalšiu záťaž pre úrady, ak nebude prijatý pozmeňovací návrh pána Corbetta, ktorý by znamenal, že by sa úrady museli zúčastniť každej fázy postupu. V tom prípade by sme mali väčšiu administratívnu záťaž.

Rád by som vás požiadal o podporu návrhu pána spravodajcu. Skutočne pôvodný návrh Komisie vylepšil. Je úplne jasné, čo sa snažíme dosiahnuť: platný zákon sa v súčasnosti používa spôsobom, ktorý nezodpovedá pôvodnému zámeru zákonodarcov. Dnešným pozmeňovacím návrhom zaistíme, že sa právo bude aplikovať v súlade s pôvodným zámerom zákonodarcu.

podpredseda Komisie. − Príloha – Postoj Komisie

Komisia zdôrazňuje, že pozmeňovací návrh nariadenia HACCP neoslabuje platné požiadavky na hygienu potravín. Prispieva len k väčšej jasnosti nariadenia, a teda aj k účinnejšiemu využívaniu platných podmienok flexibility nariadenia vzhľadom na požiadavky na predkladanie správ.

Platné podmienky flexibility vo vzťahu k požiadavkám na predkladanie správ nerozlišujú medzi rôznymi veľkosťami spoločností. Vzhľadom na povahu prevádzok veľkých potravinárskych podnikov je však menej pravdepodobné, že sa tieto podmienky budú aplikovať v prípade väčších spoločností. Preto je pozmeňovací návrh pravdepodobne najprospešnejší pre malé a stredné podniky. Navrhovaný nový bod to objasňuje.

Pozmeňovací návrh nevytvára žiadnu ďalšiu záťaž pre zodpovedné úrady, pretože zodpovednosť za predloženie dôkazov o splnení požiadaviek spočíva výhradne na prevádzkovateľoch potravinárskych podnikov.

Cieľom pozmeňovacieho návrhu je znížiť administratívnu záťaž spoločností pomocou účinnejšieho využívania platných podmienok flexibility na predkladanie správ.

  Horst Schnellhardt, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veľmi ma tešia rôzne príspevky do tejto rozpravy. Domnievam sa, že takmer všetky príspevky ozrejmili jednu vec: želáme si obmedziť byrokraciu a uľahčiť záťaž malým a stredným podnikom v Európe pokiaľ ide o pravidlá nariadenia HACCP.

Teraz je na nás, aby sme toto želanie vyjadrili hlasovaním v prospech správnych pozmeňovacích návrhov, čo znamená pozmeňovacieho návrhu 10, ktorý sme odsúhlasili s Komisiou a zástupcami predsedníctva Rady. Tento pozmeňovací návrh jasne a jednoznačne stanovuje, čo chceme dosiahnuť.

Takto môžeme veľmi priamo pokročiť dopredu a pritom stavať na nariadeniach prijatých v roku 2006. Chceme dať úradom a samozrejme potravinárskym spoločnostiam postup, ktorý im umožňuje rýchlo reagovať. Ako som už upozornil vo svojom predchádzajúcom vystúpení, objavia sa problémy v súvislosti s udeľovaním licencií spoločnostiam do roku 2009.

Tu musíme vyslať jasný signál. Chceme znížiť byrokraciu a chceme udržať hygienické normy. Tie sa týmto návrhom neoslabujú. Domnievam sa, že to je signál, ktorý vyjadruje vôľu Parlamentu.

  Predsedajúci. − Blahoželám vám k vašej skvelej práci, pán Schnellhardt.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o 11.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. – (HU) Úrady v Maďarsku vykonali kontroly, ktoré boli stanovené na toto leto a ktoré ukázali, že sa často vyskytujú problémy s príležitostnými predajcami, stánkami rýchleho občerstvenia a trhovými stánkami. Tieto javy sú známe i v iných štátoch. Súhlasím, že musíme zrušiť zbytočnú byrokraciu, najmä ak podmienky znemožňujú prevádzku malých podnikov. Ale zníženie rozsahu legislatívy nesmie znamenať oslabenie bezpečnosti potravín.

Na rozdiel od ostatných kontinentov sú predpisy o bezpečnosti potravín na jedinečnej, vynikajúcej úrovni. Môžu sa vyskytnúť nedostatky v ich realizácii, ale tieto problémy nie je nutné riešiť oslabením dohľadu. Z tohto dôvodu môžeme udeliť oslobodenie od nariadenia HACCP a sledovania hygieny Úniou len v tých prípadoch, keď sme si úplne istí, že tým nespôsobíme žiadnu škodu. Ako sa hovorí v Maďarsku: lepšie je strachovať sa než sa raz vydesiť.

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

  Monica Frassoni (Verts/ALE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, Komisia včera spustila pohotovostný systém rádioaktívnych rizík ako reakciu na incident v slovinskom Kršku, o ktorom máme stále len útržkovité informácie. Stav pohotovosti bol zverejnený postupom, ktorý bol popísaný ako nezvyčajný, ale jeho príčiny a dôsledky sú stále úplne zmätené a nejasné.

Preto vyzývame slovinské úradujúce predsedníctvo a Komisiu, aby udržiavali úroveň transparentnosti, ktorú Komisia vyžaduje, a aby oznámili Európskemu parlamentu a verejnosti, čo sa skutočne stalo a čo sa deje teraz, pretože momentálne koluje veľa zvestí, ktoré nie sú ani jasné, ani úplne jednoznačné. Preto od európskych úradov žiadame potrebné vysvetlenie.

  Roberto Musacchio (GUE/NGL). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, rád by som stručne podporil požiadavku svojej kolegyne. Máme tu veľmi vážnu nehodu reaktora, ktorý mal už v minulosti problémy. Situácia vyžaduje maximálnu transparentnosť, a to najmä preto, že vieme, že zastavenie reaktora a jeho zabezpečenie nie je jednoduchá záležitosť. Čo sa týka mojej vlasti, sme len niekoľko desiatok kilometrov od Slovinska, ktoré je navyše práve predsedníckym štátom.

  Predseda. − O tejto téme sme už počuli od dvoch rečníkov, myslím si, že je to postačujúce.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − Vážený pán predseda, 1. júna na základe informácií prijatých prostredníctvom systému Európskeho spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (ECURIE) a podľa zásady predbežnej opatrnosti vydala Komisia verejné prehlásenie vo veci hlásenia o stave pohotovosti zo Slovinska o 17.38 hod. miestneho času. Týkalo sa úniku chladiacej kvapaliny, ku ktorému došlo v chladiacom systéme jadrovej elektrárne Krško v juhozápadnom Slovinsku.

Podľa posledných informácií od slovinských úradov bol reaktor jadrovej elektrárne Krško v stredu 4. júna o 19.30 úplne odstavený. Relatívne malý únik zostal v hale reaktora. Slovinské úrady potvrdili, že do okolia sa žiadna tekutina nedostala. Situáciu je možné pokladať za zvládnutú.

Komisia ihneď postúpila túto informáciu všetkým členským štátom podľa daného postupu a vydala druhé verejné prehlásenie. Informácia o nehode prišla od systému pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie. Systém ECURIE vyžaduje, aby členské štáty ihneď informovali Komisiu a všetci členské štáty, ktoré by mohli byť zasiahnuté, kedy majú v úmysle (v prípade nutnosti) prijať protiopatrenia na ochranu obyvateľstva pred účinkami rádiologickej alebo jadrovej nehody. Európske spoločenstvo musí toto upozornenie ihneď oznámiť všetkým členským štátom.

Dohodu o systéme ECURIE podpísalo všetkých 27 členských štátov a Švajčiarsko. Komisia zdôrazňuje, že systém ECURIE je systém na zdieľanie informácií o jadrových nehodách, a Komisia sa domnieva, že úplne transparentný prístup je v prípadoch jadrových nehôd tou najvhodnejšou odpoveďou.

  Rebecca Harms (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, nedávno som dostala údaje o meraní radiácie zo stanice na meranie rádioaktivity v Kršku, z ktorých vyplýva, že v skutočnosti deň pred vyhlásením poplachu boli zaznamenané prekvapivo vysoké hladiny radiácie. To je potrebné vysvetliť.

  Predseda. − Týmto uzatvárame tento bod. Komisia zohľadní pripomienky. Teraz prikročíme k našim bežným povinnostiam.

(Zápisnica z predchádzajúceho rokovania bola schválená.)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Hubert Pirker, spravodajca. − (DE) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, ešte predtým, ako budete všetci (podľa možností) hlasovať v prospech tejto správy, rád by som vám poskytol stručné informácie a obrátil sa s výzvou k Rade, ktorá je opäť neprítomná. Členské štáty a Európska únia chcú a musia podniknúť ambicióznejšie a účinnejšie kroky proti korupcii. Preto Európsky parlament podporuje založenie siete kontaktných miest proti korupcii. Prinajmenšom hlavný výbor pre tento krok hlasoval jednomyseľne.

Účelom siete je predovšetkým rozvíjať spoluprácu medzi úradmi a agentúrami v členských štátoch a taktiež podporovať výmenu údajov o účinných stratégiách. Návrh Rady, ktorý máme pred sebou, je však jednoducho povedané málo ambiciózny a bezzubý, a v tejto podobe teda úplne zbytočný. Parlament už predložil niekoľko veľmi významných pozmeňovacích návrhov, ktoré (ako som už povedal) získali vo výbore jednomyseľnú podporu.

Po prvé, neoddeliteľnou súčasťou tejto siete by mali byť programy OLAF, Europol a Eurojust, a preto žiadame, aby ich účasť bola povinná. Po druhé, sieť by mala predložiť Európskemu parlamentu ročnú správu o svojej činnosti s praktickými návrhmi na zlepšení prevencie a boja proti korupcii. Po tretie, náklady na všetky články siete by sa mali hradiť z rozpočtu Spoločenstva, aby sa zabezpečila nezávislosť siete ako celku.

Preto vyzývam Radu, aby začlenila návrhy Parlamentu a rýchlo založila sieť kontaktných miest, pretože nám to konečne umožní dosiahnuť spoločnú stratégiu pre Európsku úniu a zriadiť vhodný mechanizmus na boj s korupciou.

– Pred začiatkom hlasovania:

  Marie-Hélène Aubert, spravodajkyňa. − (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, ako viete, odvetvie rybolovu prechádza v súčasnosti závažnou krízou nielen z dôvodu rastu cien nafty, čo vyžaduje predkladanie  nielen dočasných riešení, ale aj udržateľných, globálnych návrhov, ale taktiež z dôvodu nesprávneho riadenia rybolovných zdrojov, z dôvodu, že európske rybárske lode lovia viac rýb, ako je únosné, a z dôvodu rastúceho počtu produktov nezákonného rybolovu, ktoré sa dostávajú na európsky trh.

Tento veľmi výnosný nezákonný rybolov urýchľuje úpadok zdrojov rýb a morských ekosystémov a destabilizuje celé odvetvia, ktoré pociťuje tlak nečestnej súťaže.

Návrh Európskej komisie a táto správa sú teda základnými prvkami realizácie udržateľného, zodpovedného rybolovu, ktorý umožňuje európskym rybárom zarobiť si na živobytie.

Táto správa bola jednomyseľne prijatá vo Výbore pre rybné hospodárstvo. Naším dnešným cieľom je vyslať zreteľný signál Rade, najviac zainteresovaným členským štátom, ktoré dnes musia prevziať plnú zodpovednosť a realizovať nevyhnutne potrebné, rýchle a účinné opatrenia. Spolieham sa na vaše odhodlanie.

– Pred začiatkom hlasovania:

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, chcem sa len poďakovať pánovi Groschovi a členom Výboru pre dopravu a cestovný ruch, že nám umožnili odložiť tento bod na dnešný deň. Ako vidieť, dosiahli sme všeobecnú zhodu v kladnom hlasovaní.

  Predseda. − Ešte sme síce nehlasovali, ale dúfam, že máte pravdu.

  Mathieu Grosch, spravodajca. − (DE) Vážený pán predseda, na túto tému sme už mali rozpravu vo Štrasburgu, takže dnes už nemám potrebu o ňom diskutovať. Dosiahli sme skvelý medzistranícky kompromis v otázke takzvaných 12-denných výletov aj s predložením výsledkov rokovania sociálnych partnerov. Dá sa naozaj povedať, že kompromis sociálnych partnerov sme vylepšili tu v snemovni. Dúfam teda, že túto záležitosť dokážeme úspešne so širokou podporou uzatvoriť.

Rád by som taktiež upozornil, že by sa na hlasovanie mal použiť anglický text pozmeňovacieho návrhu 31, pretože som si všimol, že vo francúzskej a nemeckej verzii textu bolo vynechané jedno veľmi dôležité slovo.

  Predseda. − Rôzne jazykové verzie budú skontrolované.

– Pred začiatkom hlasovania o článku 2:

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, v záujme vyjadrenia skutočnej situácie v Gruzínsku by som chcela pridať vetu za „Južného Osetska a Abcházska“. Prečítam vám ju chabou angličtinou, za ktorú sa ospravedlňujem.

„ľutuje v tejto súvislosti rozhodnutie ruského ministerstva obrany z 31. mája 2008 o vyslaní ruských síl do Abcházska na účely obnovy železničnej a cestnej infraštruktúry v tomto separatistickom sa regióne, prijaté v súlade s prezidentským dekrétom“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 5:

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – Vážený pán predseda, radi by sme tento pozmeňovací návrh vyvážili týmto doplnením: „zároveň zdôrazňuje potrebu zlepšiť postupy týkajúce sa tzv. čierneho zoznamu EÚ.“

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– pred začiatkom hlasovania o článku 8:

  Michael Gahler (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, najskôr je tu ďalší pozmeňovací návrh, konkrétne pozmeňovací návrh 1.

Ústny pozmeňovací návrh je dodatok. Ak môžem hovoriť v angličtine, pozmeňovací návrh hovorí:

„víta návrh Komisie, aby spoločné predsedníctvo za EÚ zastávali príslušné orgány EÚ“, a potom pokračuje pôvodný text.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 2:

  Hélène Flautre (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predseda, na základe článku 150 ods. 5 by som v mene skupiny Zelených rada požiadala o hlasovanie podľa mien o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 2.

– pred začiatkom hlasovania o článku 10:

  Michael Gahler (PPE-DE). – Nový text článku 10 by mal znieť takto: „domnieva sa, že navrhovaný nový sekretariát by mal byť integrovaný do aparátu Komisie a mohol by zahŕňať úradníkov vyslaných...“. Potom pokračuje pôvodný text.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

°

° °

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). – (SL) Rada by som sa vyjadrila k poznámkam zo začiatku hlasovania, keď sa kolegovia poslanci snažili využiť neplánovanú udalosť v jadrovej elektrárni Krško ako ilustráciu nebezpečnej prevádzky jadrových elektrární. Mala by som pripomenúť, že táto udalosť bola samozrejme neplánovaná, že tu hralo úlohu zlyhanie súčiastky, že elektráreň nebola zatvorená, ale jej prevádzka bola najskôr bezpečne prerušená, a že na opravách sa pracuje. Prevádzka elektrárne je transparentná a kolegovia poslanci o nej môžu nájsť informácie na webovej lokalite slovinského úradu pre jadrovú bezpečnosť. Taktiež by som chcela dodať, že podľa všetkých ukazovateľov je jadrová elektráreň Krško jednou z najbezpečnejších jadrových elektrární na svete.

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

Ústne vysvetlenie hlasovania

– Návrh uznesenia: Zhoršenie situácie v Gruzínsku (RC-B6-0278/2008)

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Pán predsedajúci, rád by som vyhlásil, že ak požadujeme vyslanie hraničnej misie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky do Gruzínka, potom tiež môžeme v blízkej budúcnosti uvažovať o vyslaní policajnej misie EÚ do Gruzínska.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Pán predsedajúci, nemôžem podporiť dnešné rozhodnutie o Gruzínsku, pretože ho považujem za príliš zaujaté. Situácia na Kaukaze je zložitejšia ako tvrdí text rozhodnutia, ktoré máme pred sebou. Rád by som Parlamentu pripomenul, že Gruzínsko vďačí za svoje dnešné hranice Stalinovi. Sú výsledkom politiky, ktorú Stalin, tiež rodák z Gruzínska, viedol v 20. a 30. rokoch. Okrem toho politika Gruzíncov v 90. rokoch mala veľký podiel na tom, že úrady v Suchumi sa chceli oddeliť od Gruzínska. Navyše nemôžem pochopiť, prečo tí istí poslanci, ktorí len nedávno tak nadšene podporovali nezávislosť srbského Kosova, dnes odopierajú dvom historickým kaukazským národom právo na sebaurčenie. Ja sám však podporujem medzinárodné úsilie o dialóg a mierový proces na Kaukaze.

– Návrh uznesenia: Samit EÚ/USA (RC-B6-0277/2008)

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Pán predsedajúci, rád by som podporil pôvodný pozmeňujúci a doplňujúci návrh svojho kolegu Jamesa Ellesa, ktorý navrhol nový odsek v tej súvislosti, že EÚ uznáva zásadný prínos k ochrane EÚ pred balistickými strelami dlhého doletu prostredníctvom plánovaného rozmiestnenia amerických protiraketových základní v Európe.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Pán predsedajúci, rozhodnutie o samite EÚ – USA sa, samozrejme, zaoberá mnohými témami. Niekoľko stanovísk z tohto rozhodnutia je pre mňa úplne neprijateľných, ale ostatné sú veľmi dôležité. Nemám preto inú možnosť, než sa zdržať hlasovania.

Rád by som však dodal, že toto rozhodnutie by malo obsahovať jasné ustanovenie zdôrazňujúce, že Spojené štáty by nemali zasahovať do prípadného rozširovania Európskej únie. Spôsob, akým sa Spojené štáty neustále usilujú presadiť neprijateľný prípad Turecka, považujem za neprípustné zasahovanie do európskej záležitosti. Spojené štáty si musia uvedomiť, že je veľký rozdiel medzi záujmami NATO na jednej strane a záujmami Európskej únie a európskych občanov na strane druhej. Turecko sa nemôže pripojiť k Európskej únii, pretože to nie je európska krajina. V tejto súvislosti žiadame Spojené štáty len o rešpekt.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, tému kompenzácie pre väzňov z Guantánama, ktorou sa zaoberá táto správa, považujem za príležitosť pripomenúť, že existuje iný prípad civilných a vojenských väzňov, ktorý je nevyhnutné riešiť: týka sa jedného členského štátu, zakladajúceho člena Európskej únie.

Taliansky najvyšší odvolací súd včera rozhodol v prospech talianskych vojenských a civilných zadržaných osôb, ktoré žiadali kompenzáciu za prácu, ktorú vykonávali v zajateckých táboroch počas druhej svetovej vojny. Toto je nevyriešená morálna otázka, na ktorú som sa už niekoľkokrát snažil upozorniť predsedu tohto parlamentu. Predložil som ju tiež v tomto Parlamente kancelárke Merkelovej, ktorá zo svojej funkcie vyhlásila, že súhlasí s nevyhnutnosťou urovnať túto záležitosť.

Teraz, keď boli konečne zmarené pokusy Nemeckej spolkovej republiky zdržiavať rozhodnutie súdu, radi by sme sa dozvedeli, či sa Nemecko teraz, viac ako šesťdesiat rokov po vojne, rozhodne odškodniť zadržané osoby.

– Správa: Donato Tommaso Veraldi (A6-0182/2008)

  Neil Parish (PPE-DE). – Pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánovi Veraldimu za jeho správu o mladých poľnohospodároch. Domnievam sa, že žijeme vo svete, kde výroba potravín začína byť opäť veľmi dôležitá a my sa musíme pozerať do budúcnosti. Jedným zo spôsobov pozerania do budúcnosti poľnohospodárstva je pozerať sa očami mladých poľnohospodárov.

Teraz sa uskutoční kontrola reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa zameria najmä na to, čo pomôže mladým poľnohospodárom, to znamená zníženie byrokracie a zrušenie kvót, takže mladí poľnohospodári budú môcť začať produkciu mlieka, a to je jeden zo spôsobov, ako sa vždy dostávali do poľnohospodárstva.

Musíme sa pozerať aj trochu ďalej a začať uvažovať o režimoch pre rizikový kapitál, pretože jedným z problémov, ktoré musia mladí poľnohospodári riešiť, je veľmi malé ručenie, ak chcú začať s poľnohospodárstvom. Banky im často nedajú finančné prostriedky nevyhnutné na začiatok, preto sa domnievam, že by sme mali myslieť aj na to. Som presvedčený, že mladí poľnohospodári sa môžu zapojiť do výroby potravín, môžu sa zapojiť do špecializovaných trhov a môžu vyrábať ten druh, ktorý v regióne chceme, a skutočne sa zapojiť do trhu. Vítam správu a teším sa na podporu mladých poľnohospodárov.

  Astrid Lulling (PPE-DE). – (FR) Pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu, pretože ak mladí poľnohospodári nebudú mať prijateľnú budúcnosť, potom európske poľnohospodárstvo nebude mať žiadnu budúcnosť. Existuje mnoho dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti potravín, ponuky kvalitných výrobkov, životného prostredia a ochrany našich krásnych hornatých krajín a viníc, na základe ktorých je nevyhnutné prijať pozitívne opatrenia na povzbudenie mladých ľudí, aby pracovali v poľnohospodárstve a prevzali rodinné podniky.

Rada by som však najmä vyjadrila spokojnosť súvisiacu s tým, že Európsky parlament na základe mojej iniciatívy vo Výbore pre poľnohospodárstvo práve pridal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má upozorniť na význam poskytovania informácií o štatúte partnerov, ktorí pomáhajú poľnohospodárom. Rada by som v tejto súvislosti zdôraznila, že Parlament v roku 1997, pred viac ako 10 rokmi, prijal prevažnou väčšinou hlasov moju správu o štatúte pomáhajúcich manželov a manželiek v poľnohospodárskom odvetví. V našom uznesení sme zdôraznili najmä skutočnosť, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetci pomáhajúci manželia a manželky v poľnohospodárskom odvetví mohli byť poistení a oprávnení poberať dôchodok. Komisia tento návrh neschválila. V mojej krajine máme určitý systém: povinné poistenie. Mali by sme sa riadiť týmto príkladom, a preto potrebujeme rámcovú smernicu.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, rád by som upozornil, že som sa zdržal hlasovania o tejto správe, ale nie preto, že nesúhlasím s názorom, že mladí poľnohospodári potrebujú podporu. Som pevne presvedčený, že ju potrebujú, pretože sa určite stretávajú s väčšími problémami ako mnohí ostatní poľnohospodári.

Dôvod môjho zdržania sa hlasovania súvisí s hlasovaním o článku 4, ktorý hovorí o situácii mladých poľnohospodárov v takzvaných nových členských štátoch. Domnievam sa, že teraz, keď uplynulo takmer celé volebné obdobie, je potrebné prestať hovoriť o takzvaných nových členských štátoch a začať s nimi zaobchádzať ako s riadnymi, plnohodnotnými členskými štátmi, pretože podľa môjho názoru takými sú.

– Správa: Jacek Saryusz-Wolski (A6-0189/2008)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Pán predsedajúci, od konca druhej svetovej vojny sme sa všetkými silami usilovali dosiahnuť obdobie mieru a stability, v ktorom práve žijeme. Napriek tomu nás dnes ohrozuje terorizmus, regionálne konflikty a medzinárodná kriminalita. Úlohou Európskej únie v súčasnom svete by malo byť šírenie mieru, demokracie a slobody na celom svete. Únia by mala tiež zabezpečovať stabilitu a bojovať proti humanitárnym katastrofám a hromadnému porušovaniu ľudských práv. Túto víziu zahŕňa európska Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Spolu sme zodpovední za zaistenie bezpečnosti na celosvetovej úrovni.

Bezpečnosť v súčasnosti zahŕňa viac ako len riešenie medzinárodných konfliktov a ochranu hraníc. Je nevyhnutná širšia definícia pojmu bezpečnosť. Musíme klásť väčší dôraz na druhy bezpečnosti, ktoré nie sú zahrnuté v európskej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, konkrétne na potravinovú a energetickú bezpečnosť.

Je potrebné pamätať na to, že len na základe spolupráce a výmeny osvedčených postupov môžeme dosiahnuť očakávaný cieľ. Je nevyhnutné koordinovať činnosť na úrovni členských štátov a tiež medzi rôznymi európskymi inštitúciami. Tiež je nevyhnutné spolupracovať s NATO a ostatnými regionálnymi a svetovými organizáciami.

– Správa: Reimer Böge (A6-0205/2008)

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Pán predsedajúci, hlásim sa o slovo, pretože sme práve prevažnou väčšinou hlasovali za uvoľnenie 90 miliónov EUR z Fondu solidarity EÚ pre Grécko, ktoré začiatkom minulého leta zasiahli ničivé lesné požiare.

Európska verejnosť bola šokovaná minuloročnou katastrofou. Dnešné rozhodnutie Parlamentu je výrazom skutočnej solidarity s regiónmi a občanmi, ktorí boli minulý rok v auguste vážne postihnutí.

Dovoľte, aby som vyjadril poďakovanie kolegom z Výboru pre rozpočet a tiež vám, dámy a páni, za najzaujímavejšiu a najrýchlejšiu prácu, ktorú sme vykonali, a za veľmi úspešné vypočutie, ktoré sme uskutočnili. Pán predsedajúci, dovoľte mi ešte záverečnú poznámku: sme možno jediný parlament na svete, ktorý dokáže zamlčať dobrú správu. Dnes sme prijali dôležité rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov gréckym občanom. Skôr z technických než politických dôvodov sme nemohli toto rozhodnutie prijať prostredníctvom rozpravy. Je mi to ľúto, ale účinnosť rozhodnutia je dôležitejšia ako čokoľvek iné.

– Správa: Donato Tommaso Veraldi (A6-0182/2008)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Pán predsedajúci, stojíme pred veľkou výzvou týkajúcou sa otázky, ako podporiť mladých ľudí, aby zostali vo vidieckych oblastiach. Tiež je nedostatok ľudí ochotných pracovať v poľnohospodárstve a prevziať hospodárstvo od svojich rodičov. Začínajúci mladí poľnohospodári čelia mnohým problémom. Je to nedostatok vhodnej pôdy, vysoké ceny, obmedzenie produkcie, nedostatok počiatočného kapitálu na investovanie, drahé pôžičky a prísne agro-environmentálne požiadavky.

Takmer jednu tretinu poľských poľnohospodárov tvoria ľudia mladší ako 40 rokov. Je to skupina ľudí otvorených zmenám, technickému pokroku a inováciám. Mladí poľnohospodári sú ako ostatní podnikatelia. Sú nadšení a neboja sa nových výziev. Sú tiež nevyhnutní pre našu budúcnosť, pretože od nich závisí potravinová bezpečnosť v Európe a vo svete. Je nevyhnutné pomôcť im dosiahnuť lepšiu kvalifikáciu prostredníctvom odborného vzdelávania a poradenstva. Okrem toho je nevyhnutné usilovať sa o zlepšenie finančných podmienok na vedenie podniku vo vidieckych oblastiach, aby sa odstránili rozdiely v tempe rozvoja technickej a sociálnej infraštruktúry medzi vidiekom a mestom. Predovšetkým je nevyhnutné zabezpečiť stabilné podmienky pre rozvoj.

Písomné vysvetlenie hlasovania

– Správa: Neil Parish (A6-0170/2008)

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Na základe vstúpenia do platnosti nariadenia (ES) č. 1405/2006, ktoré stanovuje osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori, vznikli dva zdroje podpory (podpora na zásobovanie a podpora miestnej produkcie).

Je však potrebné opraviť niektoré technické stránky v záujme úplného uplatnenia tohto nariadenia a uvedených dvoch zdrojov podpory, a preto podporujem návrh Komisie a správu pána Parisha.

– Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0204/2008)

  Richard James Ashworth (PPE-DE), písomne. − Konštatujeme, že predbežný návrh opravného rozpočtu č. 3 obsahuje pozitívne opatrenia, ako napríklad: potvrdiť celkovú sumu 849 mil. EUR, ktorú dlhuje Microsoft za zneužívanie svojej pozície na trhu; odhlasovať financie z Fondu solidarity EÚ pre Grécko a Slovinsko; úplne financovať zabezpečenie očkovacej látky proti katarálnej horúčke oviec v rámci boja proti tejto chorobe a každému členskému štátu zabezpečiť 50 % z výdavkov na vykonávanie a zamestnancom orgánu poskytnúť úspory z miezd a dôchodkov.

Zároveň však konštatujeme, že predbežný návrh opravného rozpočtu zahŕňa tiež nežiaduce opatrenia, ako napríklad zvýšenie mzdy riaditeľke Inštitútu pre rodovú rovnosť, alebo zmeny v pláne pracovných miest Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

Vítame kritiku predchádzajúcich dvoch opatrení v správe pána Virrankoskiho, a napriek tomu, že sme proti rozhodnutiu prijať predbežný návrh opravného rozpočtu č. 3 bezo zmien, súhlasíme s tým, že je nevyhnutné na tomto zasadnutí hlasovať o mnohých predložených pozitívnych opatreniach.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za spoločnú správu svojich fínskych kolegov Kyöstiho Virrankoskiho a Ville Itälä o treťom návrhu opravného rozpočtu Európskej únie na rok 2008.

Týka sa najmä: príjmov z prípadu Microsoft (pokuta a úroky celkom 849 200 000 EUR); príjmov z úspor pochádzajúcich z menšieho ako odhadovaného nárastu miezd a dôchodkov úradníkov v roku 2007; posilnenie núdzového fondu pre veterinárne opatrenia z dôvodu krízy katarálnej horúčky oviec (130 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 63 950 000 v platobných rozpočtových prostriedkoch); vytvorenie rozpočtových položiek na umiestnenie prostriedkov pre štyri spoločné podniky: Iniciatíva za inovačnú medicínu (IMI), „Čisté nebo“, ARTEMIS (vstavané počítačové systémy) a ENIAC (Európska technologická platforma pre nanoelektroniku), celkom 257,5 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 194,6 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch zo Siedmeho rámcového programu pre výskum; a využitie prostriedkov z Fondu solidarity EÚ vo výške 98 miliónov EUR (lesné požiare v Grécku a záplavy v Slovinsku).

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Tento návrh opravného rozpočtu obsahuje okrem iných položiek aj využitie prostriedkov z Fondu solidarity v prospech Grécka a Slovinska. Cieľom je pomôcť nahradiť škody spôsobené lesnými požiarmi a povodňami, ktoré v roku 2007 postihli obyvateľov týchto dvoch krajín.

Na základe krízy katarálnej horúčky oviec, ktorá postihla niekoľko členských štátov vrátane Portugalska, má návrh tiež podporiť núdzový fond pre veterinárne opatrenia. Na financovanie 100 % výdavkov na zásobu očkovacej látky v deviatich členských štátoch sa plánuje zahrnúť do rozpočtu Spoločenstva 130 miliónov EUR na záväzky a 63,95 miliónov EUR na platby.

Radi by sme však zdôraznili začlenenie viac ako 257 miliónov EUR v záväzkoch a 194 miliónov EUR v platbách na vytvorenie nového verejno-súkromného partnerstva v súvislosti so Siedmym rámcovým programom pre výskum, technologický rozvoj a demonštrácie. Toto partnerstvo zahŕňa inovačnú medicínu (IMI), „Čisté nebo“, Európsku technologickú platformu pre nanoelektroniku a ARTEMIS pre vstavané počítačové systémy. Aspoň pre tieto iniciatívy je nevyhnutná verejná stratégia rozvoja a verejné investície, ktoré nie sú závislé od súkromných kapitálových záujmov.

– Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0203/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojho fínskeho kolegu Kyöstiho Virrankoskiho o štvrtom návrhu opravného rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2008. Týka sa výlučne začlenenia prebytku z rozpočtového roka 2007, teda 1 528 833 290 EUR, do rozpočtu na rok 2008.

Rozdiel medzi príjmami (117,4 miliardy EUR) a výdavkami (112,9 miliardy EUR) za rok 2007 je prebytok 4,5 miliardy EUR, od ktorého sa musia odpočítať platobné rozpočtové prostriedky prevedené do roku 2008, teda 3,1 miliardy EUR. K uvedenému prebytku 1,4 miliardy EUR je potrebné pripočítať zrušených 0,2 miliardy EUR prostriedkov prevedených z roku 2006 do roku 2007 a odpočítať záporný zostatok prepočtu meny 0,1 miliardy EUR a zostane prebytok 1,5 miliardy EUR. Tento prebytok je výsledkom nedočerpania výdavkov o necelých 1,6 miliardy EUR.

Ľutujem, že namiesto automatického vrátenia členským štátom sa neuskutočnila žiadna politická diskusia o rozdelení tohto prebytku, napríklad na financovanie investícií do transeurópskych dopravných sietí. Nezabudol som na problémy, ktoré vznikli, keď sme sa snažili zabezpečiť približne 3,5 miliardy EUR na financovanie vynikajúceho projektu Galileo.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Cieľom tohto opravného rozpočtu je začleniť prebytok rozpočtu z roku 2007 do rozpočtu Spoločenstva na rok 2008. Výška tohto prebytku prevyšuje 1,528 miliardy EUR a spôsobilo ho okrem iného najmä meškanie pri schvaľovaní operačných programov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré sa majú previesť do rôznych členských štátov.

Návrh zahŕňa sumy, ktoré neboli využité v roku 2007 v rámci Spoločnej zahraničnej bezpečnostnej politiky EÚ, ako je napríklad policajná misia do Afganistanu a takzvaná civilná misia do Kosova. V súvislosti so situáciou v Kosove by sme zdôraznili nezákonnú a protiprávnu vojenskú/„civilnú“ operáciu, ktorú uskutočnili USA, Nato a EÚ – inými slovami, narušovanie, destabilizácia, agresia, obsadenie a jednostranné vyhlásenie nezávislosti srbskej provincie Kosovo, pričom sa vôbec nebralo do úvahy medzinárodné právo – a súčasnú „patovú situáciu, ktorá vznikla pri rokovaní o prevedení zodpovedností z misie OSN pre dočasnú správu v Kosove (UNMIK) na misiu EULEX“ (misia Európskej únie v Kosove na podporu právneho štátu) v OSN.

Nakoniec by som rád upozornil, že „prebytok“ z roku 2007 zníži príspevky členských štátov do rozpočtu Spoločenstva konkrétne takto: o 300 miliónov EUR menej pre Nemecko, o 258 miliónov EUR menej pre Spojené kráľovstvo a o 233 miliónov EUR menej pre Francúzsko. Tomu sa hovorí „vyhrať, čo sa dá“…

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Pán predsedajúci, hlasoval som za prijatie správy o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie číslo 4/2008 na rozpočtový rok 2008 (9904/2008 – C6-0207/2008 – 2008/2094(BUD)). Správa pána Virrankoskiho je dôkladná a výstižná.

Súhlasím s názorom pána spravodajcu, že zostatok každého roka by mal byť prevedený do rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka ako príjem alebo výdaj. Prípad, o ktorom rokujeme, sa týka rozpočtu na rok 2008. To by sa malo uskutočniť prostredníctvom opravného rozpočtu predloženého Komisii.

– Správa: Hubert Pirker (A6-0174/2008)

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. − Konzervatívci sa zdržali hlasovania o tejto správe, pretože je súčasťou európskeho cieľa rozširovať oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – namiesto uprednostňovania medzivládneho prístupu.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) Stratégia Európskej únie týkajúca sa prevencie a kontroly organizovaného zločinu hovorí o potrebe vytvoriť komplexnú politiku EÚ proti korupcii, na ktorej sa musia aktívne zúčastňovať všetky príslušné osoby.

Účinná prevencia a boj proti korupcii v Európe teda závisí od existencie účinnej a výkonnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi a službami členských štátov, od odhaľovania príležitostí, výmeny osvedčených postupov a vytvorenia veľmi profesionálnych noriem.

Preto podporujem myšlienku formálneho založenia protikorupčnej siete s kontaktnými miestami v členských štátoch, ktorých činnosť musí byť úplne prepojená (v rámci príslušných právomocí) s ostatnými organizáciami a agentúrami zúčastnenými na tomto boji, ako v prípade Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Europolu a Eurojustu.

Podporujem tiež pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil spravodajca Hubert Pirker, najmä pozmeňujúci návrh týkajúci sa nevyhnutnosti transparentnosti a informácií v súvislosti s činnosťou a odporúčaniami tejto siete, ktorých výsledkom má byť predloženie výročnej správy Komisii a Európskemu parlamentu.

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. − (RO) Vítam rozhodnutie Rady týkajúce sa siete kontaktných miest proti korupcii zameranej na zlepšenie spolupráce medzi úradmi pre boj proti korupcii v EÚ.

Európska spolupráca je základným prvkom boja proti korupcii, najmä v nových členských štátoch, kde mimovládne organizácie a európski experti upozorňujú na pretrvávajúce podstatné nedostatky vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v rámci činnosti právneho systému.

Z poslednej hodnotiacej správy Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy v súvislosti s Rumunskom vyplýva, že za rok 2007 vykonala naša krajina len 40 % protikorupčných opatrení odporúčaných európskymi orgánmi. Preto vyzývam rumunskú pravicovú vládu, aby verejne prevzala zodpovednosť za zlyhanie svojich programov v boji proti korupcii.

Domnievam sa, že boj proti korupcii by mal byť hlavným cieľom Európskej únie, aby mohla svojim občanom poskytnúť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európska komisia (prostredníctvom OLAF), Europol a Eurojust by mali byť súčasťou tejto siete.

Žiaľ, v niektorých členských štátoch EÚ vrátane Rumunska sa boj proti korupcii používa skôr ako volebný sľub a politická zbraň namierená proti opozičným politickým stranám.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Založenie „siete kontaktných miest“ v rámci spolupráce rôznych členských štátov s cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy by mohlo byť novým prínosom v boji proti korupcii v každej krajine.

Podľa Zmluvy o ES sú Spoločenstvo a členské štáty zodpovedné za prijímanie opatrení na boj proti podvodom a ochranu finančných záujmov Spoločenstva. Na úrovni Spoločenstva je napríklad potrebné zabezpečiť viac autonómie a zdrojov pre Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Nepáči sa nám však skutočnosť, že toto opatrenie sa pokladá za embryo a bude použité na podporu alebo sa stane súčasťou všeobecnejšieho cieľa vytvorenia takzvaného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti spolu s Haagskym programom z roku 2005 najmä preto, že justičné a domáce veci začlení do systému Spoločenstva.

Zmluva, ktorá je v súčasnosti známa ako Lisabonská zmluva, podporuje toto začleňovanie do Spoločenstva a zabezpečuje ho prostredníctvom zmenšovania zvrchovanosti členských štátov (ich parlamentov a ďalších vnútroštátnych orgánov) obmedzovaním zodpovedností, ktoré sú centrom tejto zvrchovanosti.

Preto opäť pripomíname svoje výhrady týkajúce sa zavedenia funkcie európskeho prokurátora, čo je fáza procesu, ktorý má v budúcnosti viesť k zriadeniu Úradu európskeho prokurátora pri Europole, Eurojuste a OLAF.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Korupcia je rozšírený problém, ktorý zasahuje každú oblasť našej spoločnosti, či je to hospodárstvo, odbory alebo správa. Po prípadoch korupcie v spoločnosti Siemens, ktorá dosiahla miliardové hodnoty, sú dnes noviny plné článkov o škandále v poľskej futbalovej lige. EÚ sa tiež opakovane dostáva na titulky, rozhodne však nie v pozitívnom zmysle, ale v súvislosti s obvineniami z korupcie, zlého hospodárenia, zlého investovania atď.

Preto vítame skutočnosť, že Skupina štátov proti korupcii (GRECO) má zjednotiť protikorupčné úsilie všetkých členov Rady Európy. Musíme dúfať, že z toho vyplynie poučenie. Nielen Bulharsko sa musí zlepšiť v boji proti korupcii, aj EÚ si musí zamiesť pred vlastným prahom. Ešte stále máme príliš laxnú správu fondov EÚ, nedostatočné kontrolné mechanizmy, zdĺhavé postupy a prakticky žiadny spôsob kompenzácie financií EÚ, ktoré sú vyplatené nesprávne.

– Správa: Marie-Hélène Aubert (A6-0193/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojej francúzskej kolegyne Marie-Hélène Aubertovej, ktorá navrhuje pozmeniť prostredníctvom konzultačného postupu návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje systém Spoločenstva na prevenciu a zabránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a na odrádzanie od neho. Je nevyhnutné riešiť túto otázku, pretože nezákonný rybolov je vážnym problémom na celom svete.

Bezvýhradne podporujem túto iniciatívu, ktorú, ako upozorňuje spravodajkyňa, navrhol Európsky parlamentu vo februári 2007. Vítam vysvetlenie, že je zakázané poskytovať rybárskym plavidlám tretích krajín prístup k prístavom členských štátov, prístavné služby a vykonávať vykládky, prekládky alebo spracovanie rybolovných produktov na palube v týchto prístavoch, samozrejme okrem prípadov vyššej moci.

Podporujem certifikáty úlovkov, pokiaľ nie sú príliš zložité, ktoré umožnia spätné sledovanie produktov rybolovu.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov je v súčasnosti jedným z hlavných problémov, ktoré musí riešiť riadenie morských zdrojov. Ohrozuje trvalú udržateľnosť zdrojov a biologickú rozmanitosť morí a má vážne hospodárske následky pre rybárov, ktorí svoju živnosť vykonávajú v rámci zákona.

Európske spoločenstvo ako najväčší spotrebiteľ a dovozca rybích produktov má osobitnú zodpovednosť týkajúcu sa boja proti nezákonnému rybolovu, prijímania riešení, ktoré zabránia pretrvávaniu takýchto praktík, a tlaku, ktorý je potrebné vyvíjať na medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo podobné opatrenia.

Správa Európskeho parlamentu obsahuje 65 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dopĺňajú návrh Komisie a sú v rozpore s vnútroštátnymi záujmami.

Je potrebné poznamenať, že návrh definuje systém, ktorý sa uplatňuje na všetky nezákonné, neohlásené a neregulované rybolovné alebo súvisiace činnosti vykonávané na území Spoločenstva alebo vo vodách patriacich do zvrchovanosti alebo jurisdikcie členských štátov, o ktorých sa riadne rokovalo a boli obhájené počas portugalského predsedníctva.

Preto si tento dokument zaslúži moju podporu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Trvalá udržateľnosť zásob rýb je nevyhnutná na zabezpečenie dlhodobej existencie rybolovu a sociálnej a hospodárskej životaschopnosti odvetvia rybolovu.

Nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov ohrozuje túto udržateľnosť a oslabuje životaschopnosť odvetvia a rybolovných spoločenstiev, ktoré sú od neho závislé.

Preto je nevyhnutné prijať opatrenia na posilnenie boja proti týmto nezákonným činnostiam, najmä na podporu kontrolných mechanizmov v každom členskom štáte.

Tento návrh, ktorý dopĺňa opatrenia stanovené v rámci spoločnej politiky rybolovu, uvádza rôzne pravidlá, ktorých cieľom je zabrániť týmto praktikám, či sa ich dopúšťajú lode plaviace sa pod vlajkou členského štátu, alebo lode z tretích krajín.

Navrhované opatrenia preto zahŕňajú zvýšenú kontrolu v prístavoch členských štátov, podmienku certifikátu vydaného štátom, pod vlajkou ktorého sa loď plaví, a potvrdzujúceho zákonnosť lovu, a vytvorenie zoznamu lodí, ktoré sa zúčastňujú na nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove.

Opakujeme však, že akákoľvek budúca harmonizácia týchto návrhov s budúcimi úpravami právnych predpisov Spoločenstva o kontrole musí zaručiť právomoci členských štátov, predovšetkým kontrolnú právomoc. Pripomíname tiež, že všetky veci týkajúce sa pokút patria do právomoci jednotlivých členských štátov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Vítam správu svojej kolegyne Aubertovej o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove. V záujme všetkých rybolovných spoločenstiev je zastaviť nezákonný rybolov a EÚ má v tejto otázke zásadnú úlohu. Riadenie rybolovných zdrojov by však malo byť zodpovednosťou krajín, ktoré rybolov vykonávajú, a EÚ sa musí usilovať o odstránenie spoločnej rybárskej politiky.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy pani Aubertovej o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza systém Spoločenstva na prevenciu a zabránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a na odrádzanie od neho (KOM(2007)0602 – C6-0454/2007 – 2007/0223(CNS)).

Je to dobrá správa, ktorá poskytuje výstižný prehľad o probléme nezákonného rybolovu, ktorý je reálnou hrozbou pre prežitie morských zdrojov. Preto je nevyhnutné vytvoriť systém spoločenstiev na boj proti uvedeným postupom.

  David Martin (PSE), písomne. − Všeobecne podporujem správu paní Aubertovej o systéme Spoločenstva proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. Súhlasím s mnohými návrhmi pani spravodajkyne. Zdá sa správne zabezpečiť, aby členské štáty poskytovali certifikát o zákonnosti lovu rýb zo svojich lodí. Je potrebné celoeurópske opatrenie na boj proti nečestným rybolovným postupom a moje hlasovanie odráža tieto názory.

  Jean-Claude Martinez (NI), písomne. – (FR) Rybári vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku nám hovoria o svojej oprávnenej revolte, o svojom práve na živobytie, o svojom rozhorčení. To isté hovoria malí poľnohospodári.

Našich rybárov už rok hospodársky zaťažuje cena paliva. Okrem toho musia čeliť byrokratickej záťaži súvisiacej s kvótami, pokutami, monitorovaním a kontrolami, ktoré menia slobodu voľného mora na tekutý Sovietsky zväz.

Čo vzhľadom na tragickú situáciu v tomto odvetví ponúkame týmto ľuďom, týmto regiónom, týmto osadám, týmto miestnym hospodárstvam? Nič! Len neurčitú prechodnú pomoc ako upokojujúci liek.

A ešte horšie je, že v deň, keď sú rybári z oblasti Stredozemného mora v Bruseli a žiadajú svoje právo na život, my tu diskutujeme o ďalších pokutách proti nezákonnému rybolovu.

Rybári dokonca nemajú podporu v súvislosti s DPH a spotrebnou daňou.

Riešením je Európsky fond na vyrovnanie dlhu, ktorý rybárom zabezpečí, že nebudú musieť čeliť nerovnosti v súvislosti s verejnou záťažou, ktorá je výsledkom dovoznej politiky a dominantného postavenia distribučných gigantov.

  James Nicholson (PPE-DE), písomne. − Nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov je rastúcim problémom a na jeho účinné vyriešenie je nevyhnutné posilniť spoluprácu medzi EÚ a medzinárodným spoločenstvom.

Tento návrh Komisie z veľkej časti odráža odporúčania Výboru pre rybolov, najmä prvá správa pani Aubertovej, ktorá sa zaoberá nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom. Plne podporujem hlavné prvky návrhu, ktoré zahŕňajú zákaz dovozu nezákonne ulovených rýb a vykonávanie prístavných kontrol, ktoré by zabránili prístupu lodí tretích krajín podozrivým z nezákonného rybolovu.

Donedávna sa EÚ zameriavala výlučne na dohľad nad vlastnými rybármi, aby sa ubezpečila, že dodržiavajú zákony EÚ, pričom nezákonný rybolov sa v podstate nebral do úvahy. Je povzbudivé vidieť, že Parlament a Komisia sa teraz skutočne usilujú vyriešiť tento problém.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, hlasujem za správu, ktorú predložila naša kolegyňa Marie-Hélène Aubertová o systéme Spoločenstva na prevenciu a odstránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a na odrádzanie od neho. Nezákonný rybolov je jednou z najvážnejších hrozieb trvalej udržateľnosti zásob rýb a morskej biodiverzity.

Návrh Komisie je dôležitý, pretože umožňuje Európskej únii hrať primeranú hlavnú úlohu v čoraz zložitejšom a prepojenejšom odvetví. Preto sa domnievam, že je potrebné, aby sa návrh týkal nielen lodí tretích krajín, ale tiež lodí, ktoré sa plavia pod vlajkou Spoločenstva, s cieľom prijať nediskriminačné opatrenia a zaviesť spoločnú politiku v rámci Európskej únie.

Nie je možné pochybovať o význame certifikačných systémov, ktoré umožnia sledovať pôvod rybích produktov a prideliť označenie zaručujúce ich legálnosť, a paralelne s nimi sa budú uplatňovať aj jednotné odrádzajúce sankcie a systém kontrol a prehliadok s cieľom znížiť nelegálne rybolovné činnosti.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Rada by som podporila správu pani Aubertovej a odsúdila nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – (PL) Nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov je vážny problém. Európska únia by vo svojej snahe aktívne a účinne vyriešiť tento problém mala využiť skúsenosti krajín, ktoré napriek tomu, že nie sú členmi Únie, majú omnoho prísnejšie podmienky zamerané na boj proti nezákonnému rybolovu. Týka sa to Nórska, Islandu a Kanady. V prvom rade sa musíme zamerať na riešenie porušovania zákonov týkajúcich sa rybolovu v rámci Únie. To je doteraz hlavný problém. Ďalším krokom by mala byť podpora rozvojových krajín, ktoré chcú prijať program proti nezákonnému rybolovu. Tieto rozvojové krajiny, žiaľ, nemajú na tento účel dostatočné finančné zdroje.

– Správa: Duarte Freitas (A6-0183/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojho váženého kolegu Duarte Freitasa, ktorá v súlade s konzultačným postupom predkladá pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu nariadenia Rady o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred škodlivým vplyvom spojeným s používaním rybárskych zariadení na lov pri dne. Týmto návrhom nariadenia sa vykonávajú odporúčania OSN z roku 2006 a týka sa lodí EÚ pôsobiacich na voľnom mori v oblastiach, ktoré neregulujú regionálne organizácie na riadenie rybolovu, a preto je nevyhnutná regulácia zo strany štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví. Existuje možnosť nerobiť nič alebo zakázať všetko, ja však podporujem ďalšiu možnosť, ktorú navrhuje Európska únia: tá zahŕňa prísnu reguláciu rybolovu pri dne prostredníctvom opatrení na uchovávanie a správu, ktoré prijali regionálne organizácie na riadenie rybolovu, a stanovenie disciplíny, ktorú musia štáty vlajky uplatňovať na svojich lodiach, ak pôsobia v oblastiach voľného mora, ktoré neriadi regionálna organizácia na riadenie rybolovu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Niektoré morské ekosystémy (ako napríklad útesy, podmorské hory, hydrotermálne prieduchy, morské koraly alebo morské huby) sú prirodzene citlivé na používanie niektorého rybárskeho náčinia.

Cieľom tohto návrhu je chrániť ekosystémy na voľnom mori, najmä v oblastiach, ktoré neregulujú regionálne organizácie na riadenie rybolovu.

Napriek tomu, že v podstate súhlasíme s predloženým návrhom a s prijatou správou, opakovane pripomíname, že je potrebné objasniť niektoré aspekty návrhu. Napríklad v súvislosti s definíciou „citlivých morských ekosystémov“ správa zdôrazňuje nevyhnutnosť počkať na definíciu organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo na základe „najlepších dostupných vedeckých poznatkov“ a brať do úvahy nedostatok podrobných vedeckých poznatkov o týchto ekosystémoch. Okrem toho zdôrazňujeme, že je nevyhnutné rozlišovať vplyvy použitia rôzneho náčinia prostredníctvom vedeckého výskumu rybolovu na určenie jeho potenciálneho vplyvu na zásoby rýb a morské dno.

A nakoniec tiež považujeme za vhodné opakovane pripomenúť, že otázky kontrolných alebo pozorovacích misií na rybárskej lodi patria do právomoci každého členského štátu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že boli oznámené nové federálne úrovne spoločnej politiky rybolovu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Správa pána Feritasa sa týka citlivých morských ekosystémov na voľnom mori. Voľné more nepatrí do zodpovednosti žiadneho štátu alebo organizácie pre rybolov a rybolovná činnosť je tu do veľkej miery neregulovaná. V súvislosti s medzinárodným charakterom rybolovného odvetvia je správne, že EÚ podniká kroky v tejto oblasti.

Voľné more sa tým odlišuje od pobrežných vôd, kde sú príslušné kontrolné orgány priamo v samotných štátoch, nie v inštitúciách EÚ.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. − (FI) Námorná politika EÚ je jednou z hlavných iniciatív, vďaka ktorým sa bude na súčasnú Komisiu spomínať v dobrom. Tento návrh nariadenia Rady o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred škodlivým vplyvom spojeným s používaním rybárskych zariadení na lov pri dne je nevyhnutným prínosom k stratégii EÚ.

Keď bolo roku 2002 na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu stanovené ako cieľ zastavenie straty biodiverzity, ako konečný bol určený rok 2010. Teraz musíme s ľútosťou konštatovať, že za dva roky tento cieľ nedosiahneme. Aj keď sú environmentálne ciele v popredí politického záujmu už viac ako dvadsať rokov, morskú biodiverzitu ešte stále ohrozujú mnohé faktory. Z vedeckého výskumu vyplýva, že napriek vysokým výnosom spojeným s hĺbkovým námorným rybolovom môžu nedostatočne organizované rybolovné postupy zničiť niektoré živočíšne druhy skôr ako za 10 rokov.

Nesmieme zabúdať na skutočnosť, že napriek tomu, že sú nevyhnutné nové prístupy, aké sa používajú v odvetví rybolovu, o obnove druhov morských rýb sa toho vie zúfalo málo a celkové hrozby pre morské ekosystémy sú omnoho väčšie. Tento návrh nariadenia, ktorý upravuje pomery v odvetví rybolovu, je však zrozumiteľný a nevyhnutný.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Ochrana citlivých morských ekosystémov je nevyhnutná s cieľom zachovať morské prostredie pre budúce generácie.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Európsky parlament svojím hlasovaním stanovuje prísne zásady regulácie činnosti lodí Spoločenstva, ktoré vykonávajú hĺbkový rybolov na voľnom mori, v oblastiach, ktoré neregulujú regionálne organizácie na riadenie rybolovu.

V snahe splniť odporúčania Valného zhromaždenia OSN, ktoré sú v tejto oblasti priekopníkmi, ukončujú poslanci právne vákuum, ktoré umožňovalo nenapraviteľné ničenie našich morských ekosystémov. Teší ma, že poslanci Európskeho parlamentu uznali, že morské ekosystémy sú dôležitým zdrojom biodiverzity morí a že presun rybolovu smerom k prirodzeným náleziskám predstavuje riziko zničenia nášho prírodného dedičstva.

Ekologické povedomie poslancov Európskeho parlamentu sa nesnaží komplikovať už aj tak ťažkú prácu našich rybárov, ani zvyšovať byrokratický tlak. Odteraz bude pre rybolov potrebné povolenie a predbežné hodnotenie, ktoré budú vykonávať členské štáty s cieľom zabezpečiť, že rybári nespôsobia žiadne vážne škody. Svoju úlohu tu hrá tiež zásada prevencie.

Ochrana morskej biodiverzity bude zaručená, len ak bude vertikálne začlenená do ostatných politík Spoločenstva, najmä do budúcej námornej politiky EÚ.

– Správa: Jean-Pierre Audy (A6-0184/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, vítam zámer Komisie zjednodušiť, ustáliť a ujasniť obchodné pravidlá a postupy. Obchod je kľúčovým nástrojom súčasného medzinárodného vývoja a slúži ako prostriedok nielen na zlepšenie účinnosti medzinárodných trhov, ale aj na zabezpečenie sociálneho a kultúrneho rastu príslušných národov.

Obchodné dohody medzi krajinami môžu zabezpečiť politickú stabilitu a predstavovať pevné základy trvalých diplomatických dohôd. Preto sa čoraz častejšie stávajú hlavnými faktormi vo svete, v ktorom čoraz viac vládnu hospodárske vzťahy, ktoré okrem ovplyvňovania toku kultúrnych výmen medzi ľuďmi pomáhajú tiež predchádzať vojenským konfliktom a udržiavať mier.

Obchod je preto veľmi dôležitou líniou dialógu a príležitosťou pre hospodársky a sociálny rozvoj. Zabezpečiť pružnejší trh znamená zabezpečiť vyššiu účinnosť hospodárskeho systému. Vzhľadom na význam tejto záležitosti dúfam, že Parlament prevezme svoju časť zodpovednosti za dosiahnutie týchto cieľov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, pán Audy v správe požaduje harmonizovať dovozné a vývozné postupy, čím by sa zabezpečilo plynulé uplatňovanie obchodnej politiky Európskej únie a najmä však jej dôsledné uplatňovanie na všetkých vstupných miestach do EÚ s cieľom uľahčiť život podnikom. To by sa mohlo zdať logické, pretože už viac ako 40 rokov sme súčasťou colnej únie.

Pán Audy však žiada, aby sa tieto postupy úplne harmonizovali a podliehali jednej európskej colnej správe.

Colné úrady sú zodpovedné za monitorovanie pohybu tovaru a za to, aby tento tovar spĺňal stanovené podmienky (bezpečnosť výrobku, ochrana spotrebiteľa, zdravie, životné prostredie atď.). Majú tiež fiškálnu funkciu: ukladajú príslušné colné poplatky, ale zaoberajú sa tiež DPH, ktorá je, vo všetkej úcte, stále vnútroštátnou daňou. Nakoniec, alebo skôr v prvom rade, majú bezpečnostnú úlohu a zúčastňujú sa na boji proti všetkým druhom nezákonného obchodu, najmä obchodu s drogami, a úzko pritom spolupracujú s policajnými službami.

Nie je prekvapením, že pán spravodajca v mene výhod medzinárodného obchodu uprednostňuje prvú z uvedených funkcií a podceňuje ostatné dve. Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem odporúčania v správe Jean-Pierrea Audyho o účinných dovozných a vývozných pravidlách a postupoch na podporu obchodnej politiky. Domnievam sa, že je to vyvážená správa, ktorá sa správne pozerá dopredu na colné zákony ES po Lisabonskej zmluve a americkom zákone o kontrole 100 % obsahu tovaru.

Súhlasím s názorom pána spravodajcu, že spoločný prístup k colnému systému ES by vyriešil základné problémy členských štátov, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie cla. Hlasoval som za túto správu.

  Rovana Plumb (PSE), písomne. − (RO) Hlasovala som za správu týkajúcu sa účinných dovozných a vývozných pravidiel a postupov na podporu obchodnej politiky, ktoré zabezpečujú vyššiu účinnosť v oblasti colných predpisov, ako aj spoluprácu medzi európskymi colnými agentúrami.

Trh Európskej únie čelí fenoménu falšovania a pirátstva. Podľa analýzy Medzinárodnej aliancie pre duševné vlastníctvo (International Alliance of Intellectual Property) dosiahli straty spôsobené porušovaním práv duševného vlastníctva v Rumunsku 62 miliónov EUR v roku 2007. Táto strata sa zmierni prijatím tejto správy v Európskom parlamente a vypracovaním plánu na boj proti falšovaniu a pirátstvu na európskej úrovni.

Správa víta, že členské štáty a Komisia dosiahli konsenzus vo veci mandátu na rokovanie o medzinárodnej dohode proti falšovaniu (obchodná dohoda proti falšovaniu), pretože táto dohoda má veľký význam pre obchodnú stratégiu EÚ.

Keďže právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, najmä tie, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti, sa týkajú všetkých výrobkov na európskom trhu, je potrebné, aby Komisia a členské štáty prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom vykonávať účinnú kontrolu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – (PL) Cez letiská a prístavy Únie prejde ročne viac ako 2 miliardy ton tovaru. Colné služby sa zaoberajú viac ako 100 miliónmi colných vyhlásení. Ochraňujú tak zdravie a bezpečnosť občanov Európskej únie.

Colné služby sa zúčastňujú tiež na postupoch spojených s falšovaným tovarom. To je rastúci a čoraz nebezpečnejší fenomén, ktorý sa týka nielen módneho luxusného tovaru, ale tiež liekov, zubných pást a výrobkov pre starostlivosť o pleť. Colné služby skonfiškujú falšované náhradné diely na motorové vozidlá, ako napríklad brzdné systémy. Falšované slnečné okuliare môžu poškodiť zrak. Boj proti týmto praktikám a ich zastavenie prispeje k lepšej ochrane zdravia a bezpečnosti občanov.

V záujme ochrany vnútorného trhu colné úrady zaviedli primerané bezpečnostné kontroly. Pracujú v úzkej spolupráci s dôležitými obchodnými partnermi na medzinárodnej úrovni, a tak chránia medzinárodnú nákladnú dopravu pred pašovaním tovaru spojeného s teroristickou činnosťou.

– Správa: Reimer Böge (A6-0205/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojho váženého nemeckého kolegu Reimera Bögea, ktorá navrhuje schváliť návrh Komisie na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na pomoc Slovinsku a Grécku, ktoré v roku 2007 postihli záplavy a lesné požiare, až do výšky približne 98 miliónov EUR, čím by sa mal zaoberať paralelne prijatý opravný rozpočet. S cieľom zabrániť akémukoľvek omeškaniu pri poskytnutí finančnej pomoci v prípade katastrofy, podporujem odporúčanie uvedené v správe, aby Komisia navrhovala opravné rozpočty zamerané výlučne na mobilizáciu tohto fondu, ktorá podľa súčasnej medziinštitucionálnej dohody nesmie prekročiť 1 miliardu EUR za rok.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ničivé lesné požiare, ktoré zničili Grécko v lete v roku 2007, a záplavy v Slovinsku v septembri 2007 ospravedlňujú túto (druhú) mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na rok 2007.

Ročný strop tohto fondu je 1 miliarda EUR, z čoho sa približne 163 miliónov EUR použilo na žiadosť Spojeného kráľovstva po záplavách, ktoré postihli túto krajinu v roku 2007. Teda k dispozícii je ešte suma približne 837 miliónov EUR.

Návrh, ktorý bol dnes prijatý, stanovuje pridelenie takmer 90 miliónov EUR Grécku a približne 8 miliónov EUR Slovinsku. V porovnaní so škodami, ktoré utrpeli obyvatelia týchto dvoch krajín, je to almužna, pretože škody v Grécku presahujú 2 miliardy EUR.

Je tu však prinajmenšom jedna otázka, ktorú je potrebné zodpovedať: ako je možné, že financie EÚ sú k dispozícii len teraz, takmer rok potom, ako obyvateľov postihli tieto katastrofy? Je jasné, že niečo tu nefunguje správne...

Zdôrazňujeme, že sme predložili návrhy na urýchlenie postupov na mobilizáciu fondu, na zaručenie skutočnosti, že regionálne katastrofy oprávňujú nárok na odškodnenie a tiež aby bolo v rámci fondu možné uznať osobitný charakter prírodných katastrof v oblasti Stredozemia, ako sú suchá a požiare.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Návrh opätovne mobilizovať Fond solidarity je zahrnutý v opravnom rozpočte č. 3/2008. Predchádzajúca mobilizácia, z ktorej čerpalo Spojené kráľovstvo (162 miliónov EUR), spolu s mobilizáciou, o ktorej v súčasnosti uvažujeme pre Grécko a Slovinsko (celkom 98 miliónov EUR), necháva podstatný priestor pre druhú polovicu roka 2008, keď vezmeme do úvahy, že ročný strop zdrojov Fondu solidarity je približne 1 miliarda EUR. Okrem toho boli splnené ďalšie formálne požiadavky uvedené v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006. Výbor pre rozpočet mohol získať všetky ďalšie potrebné vysvetlenia na májovom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia krajín, ktoré v roku 2007 postihli prírodné katastrofy. Dotknutými krajinami bolo Grécko, ktoré postihli lesné požiare, a Slovinsko, ktoré postihli povodne.

V takýchto prípadoch sú zvyčajné len obavy súvisiace s otázkou ako dlho bude inštitúciám Únie trvať, kým zareagujú. Tento problém bol predložený ad nauseam. Žiadosti Grécka a Slovinska boli prijaté v októbri a novembri 2007. Európska komisia predložila opravný rozpočet 14. apríla 2008. Napriek tomu, že to znamená, že tento proces bol rýchlejší ako v minulosti, ešte stále je to nedostatočné tempo. Preto je tu ďalší dôvod zdôrazniť rýchlu reakciu Európskeho parlamentu a dobrú spoluprácu medzi Výborom pre regionálny rozvoj a Výborom pre rozpočet v súvislosti s priaznivým zvážením návrhu týkajúceho sa pomoci postihnutým krajinám.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam prijaté opatrenia na pomoc Grécku a Slovinsku, aby sa zotavili z následkov lesných požiarov v roku 2007. Európska únia ukázala svoje odhodlanie rozvíjať solidaritu medzi svojimi členskými štátmi tým, že prisľúbila 89,7 miliónov EUR Grécku a 8,3 milióna EUR Slovinsku. Preto som hlasoval za správu pána Reimera Bögea o mobilizácii Fondu solidarity EÚ.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Prírodné katastrofy spôsobujú nielen veľké utrpenie a mnoho úmrtí, ale ničia tiež nevyhnutnú trvalú infraštruktúru, ako napríklad elektrické vedenie, cesty a mosty. Okrem starostlivosti o zranených je tiež nevyhnutné napraviť a odstrániť hmotné škody, a to čo najskôr. Keďže takéto škody sú často rozsiahle, v roku 2002 sa rozhodlo, že v takých prípadoch poskytne EÚ obetiam finančnú podporu.

Je samozrejme dôležité zabezpečiť, aby sa financie nepoužili nevhodne, ale, ako poznamenal Dvor audítorov, to by nemalo byť príčinou v priemere 12 mesačného omeškania vyplácania týchto financií.

– Správa: Mathieu Grosch (A6-0037/2008)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Všeobecný cieľ návrhu, ktorý predložila Európska komisia, je pokračovať v liberalizácii pravidelných a príležitostných služieb autobusovej dopravy – najmä medzi rôznymi krajinami v rámci EÚ a medzi nimi a tretími krajinami vrátane kabotážnych operácií – od 1. januára 2009.

Uvádzame niektoré z mnohých aspektov, ktoré odmietame:

– tie, ktorých cieľom je obmedziť právomoc štátu riadiť cestnú osobnú dopravu na svojom území, najmä na obranu tejto verejnej služby (nezamieňať s takzvanou službou vo verejnom záujme, ktorá je v súkromnom vlastníctve, ale financuje sa z verejných financií);

– odstránenie pojmu „pracovný čas“ a výhradné používanie pojmu „doba jazdy“ a „doba odpočinku“, čo by znamenalo zvýšenie využívania vodičov;

– (znovu)zavedenie „dvanásťdňovej výnimky“, inými slovami možnosti presunúť týždňový odpočinok po 12 za sebou nasledujúcich 24-hodninových intervaloch, čo by, podľa nášho názoru, mohlo spôsobiť situácie ohrozujúce bezpečnosť zamestnancov aj cestujúcich v cestnej doprave. Pripomeňme si situácie, ktoré sa vyskytujú, a to za prísnejších pravidiel upravujúcich pracovný čas a dobu oddychu.

Preto sme hlasovali proti návrhu.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) Rád by som vyjadril podporu správe pána Groscha o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prístupu na trh autokarovej a autobusovej dopravy (prepracované znenie) (KOM(2007)0264).

Cieľom tejto správy je nájsť najvhodnejšie riešenie pre pravidelné aj príležitostné služby. Jej hlavným cieľom je zjednodušiť pracovné podmienky týkajúce sa poskytovania služieb autobusovej dopravy. V súčasnosti sa prístup k tomuto trhu riadi dvomi nariadeniami, na základe ktorých sa liberalizovali príležitostné medzinárodné dopravné služby.

V súvislosti s pravidelnými medzinárodnými službami je ešte stále nevyhnutné zjednodušiť postup v otázke povolenia poskytovania takýchto služieb vo všetkých štátoch Európskej únie. Je potrebné racionalizovať právny rámec, najmä prostredníctvom zlúčenia uvedených nariadení, upevnením spolupráce medzi členskými štátmi a zavedením prijateľných podmienok. Takéto opatrenia by veľmi zjednodušili medzinárodný obeh tovaru a zlepšili kontrolu na základe zosúladenia dokumentácie a postupov.

S radosťou tiež upozorňujem na navrhované zjednodušenie opatrení týkajúcich sa pravidelných dopravných služieb v hraničných oblastiach. Ak sa takáto doprava uskutoční, zodpovedné úrady v dotknutom členskom štáte budú len informované, že bolo udelené povolenie tými členskými štátmi Európskej únie, ktorých sa daná dopravná služba týka.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Správa pána Groscha je jedným z mnohých dokumentov o činnosti v cestnej doprave a jej pravidlách v európskej oblasti. Cieľom tohto prepracovaného znenia je podporiť možnosti a právomoci vnútroštátnych úradov v súvislosti s udelením alebo odobratím povolenia prepravcom v prípade vážneho porušenia práva Spoločenstva. Prípady vážneho porušenia a tiež podmienky zavedenia nediskriminačných sankcií vzhľadom na závažnosť priestupku boli teda ujasnené. Členské štáty budú mať prístup k registru vážnych priestupkov, ktoré spáchali podniky cestnej dopravy, pričom tento register bude prepojený s vnútroštátnym registrom týchto podnikov s cieľom pomôcť pri hodnotení.

Domnievam sa, že prepracovanie zjednoduší administratívu a poskytne vyššiu právnu istotu tejto hospodárskej činnosti a podnikom, ktoré sa riadia uvedenými pravidlami. Znamená to, že môžeme konečne dúfať v skutočný trh autobusovej dopravy, ktorý je otvorený a konkurencieschopný a ktorý zaručuje najprísnejšie podmienky v oblasti bezpečnosti na cestách?

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Hlasujem za správu, ktorú predložil náš kolega Mathieu Grosch, o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prístupu na trh autokarovej a autobusovej dopravy.

Súhlasím s návrhom liberalizovať autokarové a autobusové služby v členských štátoch, a to nielen v záujme zjednodušenia európskeho právneho rámca v tejto oblasti, ale tiež v záujme rozšírenia spolupráce medzi európskymi krajinami.

Preto je nevyhnutné štandardizovať preukazy totožnosti a identifikačné dokumenty v celej zjednotenej Európe s cieľom zjednodušiť kontroly, ktoré je každý členský štát oprávnený vykonávať, keď sa cestujúci, a to aj cestujúci prechádzajúci príslušným štátom, zúčastňujú kabotážnej operácie.

V tejto súvislosti verím, že úrady členských štátov, ktorých územím sa prechádza, budú vopred informované.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Nová upravená verzia správy sa zaoberá dohodou medzi sociálnymi partnermi v súvislosti so opätovným zavedením výnimky týkajúcej sa 12 oddychových dní pre vodičov autobusov v medzinárodnej osobnej doprave.

Hlasovala som za pozmeňujúci návrh 31 ustanovujúci podmienky pre vodičov zamestnaných v medzinárodnej dopravnej službe týkajúce sa presunutia týždňovej doby odpočinku až o 12 za sebou nasledujúcich 24-hodinových intervalov, ktoré nasledujú po dobe predchádzajúcej týždňovému odpočinku. Sú to nasledujúce podmienky: medzinárodná príležitostná dopravná služba musí trvať aspoň 24 hodín v členskom štáte alebo v tretej krajine, nie však tej, v ktorej sa služba začala; týždňová doba odpočinku po využití výnimky musí byť vždy aspoň bežný týždňový 45-hodinový odpočinok; doba náhradného voľna 24 hodín sa čerpá v celku pred koncom tretieho týždňa po využití výnimky; ak doba jazdy trvá bez prerušenia v čase od 22.00 – 6.00 hod., budú pre vozidlo zabezpečení dvaja vodiči, alebo sa doba jazdy skráti na 3 hodiny; od 1. januára 2014 bude možné využiť túto výnimku len ak vozidlá majú záznamové zariadenie v súlade s európskymi predpismi.

– Správa: Horst Schnellhardt (A6-0143/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa hlasovať za túto správu. Balík opatrení o hygiene vyvolal diskusie v niektorých štátoch vrátane Švédska.

Vo väčšine prípadov však nebol problémom samotný zákon, ale jeho vykonávanie zo strany vnútroštátnych orgánov.

  Konstantinos Droutsas (GUE/NGL), písomne. – (EL) EÚ obetuje verejné zdravie v prospech zisku európskych monopolov, ktoré vyžadujú menej kontrol a obmedzení. Typickým príkladom politiky EÚ je posledný potravinársky škandál týkajúci sa slnečnicového oleja zmiešaného s naftou a jeho katastrofálneho vplyvu na zdravie. Namiesto prijímania opatrení na posilnenie obmedzení nekontrolovanej činnosti nadnárodných spoločností, EÚ a vlády členských štátov len prerušia vývoz slnečnicového oleja z Ukrajiny. Smernica EÚ o bezpečnosti potravín zároveň povoľuje prevoz olejov a iných tekutých nákladov určených na konzumáciu ľuďom nákladnými loďami, ktoré prevážajú minerálne oleje a iné toxické tekutiny.

Pod zámienkou znižovania administratívnych výdavkov pre malé podniky Komisia navrhuje udeliť ďalšiu výnimku zo smernice o bezpečnosti potravín, ktorá je, ako taká, nevhodná. Kontrola potravín bude ešte problematickejšia, pretože veľké nadnárodné spoločnosti využívajú svoje výhradné postavenie, za ktoré sa skrývajú, aby sa vyhli zodpovednosti, a zatiaľ vykonávajú činnosti, ktoré sú nebezpečné a podstatne poškodzujú zdravie verejnosti.

Je nepravdepodobné, že bezpečné potraviny pre pracujúcich budú dostupné v dostatočnom množstve a za nízke ceny, pokiaľ sa nezmení politika EÚ, ktorá slúži záujmom potravinárskych nadnárodných spoločností a zvyšovaniu ich ziskov.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som proti správe poslanca Schnellhardta o hygiene potravín, pretože sa domnievam, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh nariadenia Komisie (ES) č. 852/2004, ktorý je zameraný na oslobodenie malých a stredných podnikov pôsobiacich v potravinárskom odvetví od uplatňovania systému HACCP (analýzy rizika a zásad kritických kontrolných bodov), nie je teraz opodstatnený vzhľadom na skutočnosť, že k dnešnému dňu neexistuje žiadny doklad o konkrétnych problémoch s uplatňovaním tohto postupu. Domnievam sa, že rok 2009, kedy musí byť toto nariadenie preskúmané, bude ten pravý čas na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ak budú opodstatnené.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Európsky parlament dnes v prvom čítaní prijal správu o oslobodení prevádzkovateľov potravinárskych podnikov od nariadenia o hygiene potravín. Toto oslobodenie sa bude týkať mikropodnikov, ktoré predávajú potraviny, a nie supermarketov alebo licencovaných reťazcov supermarketov. Skúsenosti z Portugalska ukazujú, že toto oslobodenie je nevyhnutné na obranu tradičnej gastronómie a súvisiacich zvykov a tradícií, ako aj na ochranu rodinných podnikov, ktoré zamestnávajú veľkú časť pracujúcich v tomto odvetví a ktoré v porovnaní s veľkými skupinami čelia mnohým problémom vzhľadom na konkurenčnú nerovnováhu.

Zavádzanie, uplatňovanie a dodržiavanie postupov založených na zásadách systému HACCP, ktoré môžu mať svoj význam pre zaistenie potravinovej bezpečnosti v prípade veľkých podnikov, sa navyše nemôže uplatňovať rovnakým spôsobom u veľkých aj u malých podnikov, najmä v odvetví verejného stravovania.

Napriek tomu, že je pravda, že zákony o potravinách musia zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životov a zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov, nesmie to znamenať koniec tradícií a útok na gastronomickú kultúru jednotlivých krajín a regiónov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Nariadenia EÚ o hygiene potravín sú dôležité vo všetkých členských štátoch. V prípade malých podnikov sa niekedy zdajú ako dosť veľká záťaž. Vítam návrhy na oslobodenie mikropodnikov, a preto som hlasoval za Schnellhardtovu správu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Hlasovala som za správu Horsta Schnellhardta, pretože prinesie zníženie byrokratickej záťaže pre malé a stredné podniky podnikajúce v potravinárskom priemysle, hlavne mikropodniky (pekárničky atď.), prispeje k zatraktívneniu podnikania a vytvoreniu nových pracovných príležitostí.

Správa zavádza niekoľko zmien týkajúcich sa MSP zameraných na výrobu a predaj potravín, ktoré fungujú na regionálnych a miestnych trhoch. Nejde o veterinárne opatrenia. Pri prerokúvaní balíka opatrení o hygiene potravín záležalo EP na tom, aby sa zabezpečila čo najvyššia miera bezpečnosti potravín a zároveň, aby sa zaviedol praktický a pružný kontrolný mechanizmus.

Výnimky z HACCP sa týkajú malých a stredných podnikov, ktoré sú schopné preukázať, že neexistuje žiadne riziko v oblasti hygieny potravín a hygiena potravín je pod kontrolou. Systém HACCP je analýzou nebezpečenstiev a metódou kritických kontrolných bodov. V 60. rokoch bol vyvinutý v USA pre Národnú a leteckú vesmírnu agentúru, ktorá potrebovala zabezpečiť 100 % ochranu všetkých potravinových a výživových produktov a v roku 1992 bol včlenený do európskej legislatívy.

Potravinový kódex SR zavádza pojem HACCP ako „Správnu výrobnú prax“. Vypracovanie dokumentácie je zložité a vlastníkov mikropodnikov odrádza od podnikania neúnosná byrokracia. Podotýkam, že hygienické predpisy na Slovensku sú oveľa prísnejšie ako v EÚ-15, preto je potrebné harmonizovať hygienické pravidlá v rámci EÚ.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, podporujem návrh Horsta Schnellhardta o hygiene potravín.

Tento návrh sa zaoberá dvomi rôznymi problémami: po prvé, znižovaním byrokracie vzhľadom na prepravné náklady a podmienky, po druhé, prispôsobením pravidiel oslobodzujúcich mikropodniky od požiadaviek založených na systéme HACCP s cieľom zabezpečiť maximálny stupeň potravinovej bezpečnosti a zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, ako aj záujmov spotrebiteľov.

Súhlasím s tým, že je potrebné zachovať postupy HACCP: ich odstránenie by znamenalo zníženie pravdepodobnosti dosiahnutia týchto cieľov, keďže postupy slúžia záujmom podnikateľov v oblasti potravinárskeho obchodu, zvyšujú normy bezpečnosti potravín a úroveň zodpovednosti a zaručujú spravodlivú hospodársku súťaž a pružnosť v súvislosti s voľným pohybom potravín a krmív v rámci Spoločenstva. Na záver chcem povedať, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by sa mal rozšíriť na všetky členské štáty, ktoré by ho mali bez výnimky schváliť, aby tak jasne stanovili požiadavky týkajúce sa bezpečnosti.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Pán predsedajúci, ak to s malými a strednými podnikmi myslíme dobre, musíme schvaľovať zákony, ktoré môžu aj dodržať.

To sa týka tiež hygienických predpisov pre potravinárske odvetvie. Komisia v minulom roku predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zmenu podmienok nariadenia (ES) č. 852/2004 s cieľom priblížiť toto nariadenie tomu, čo je dosiahnuteľné aj pre najmenšie podniky.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila Komisia, sú veľmi užitočné, pretože od malých spoločností aj naďalej požadujú, aby plnili hygienické normy, ale zároveň ich oslobodzujú od byrokracie a povinností, ktoré nie sú pre malé podniky skutočne splniteľné. Na jednej strane je nevhodné, že Parlament sa úplne riadil Komisiou. Na druhej strane som hlasovala za konečnú správu, pretože sme dokázali pokročiť k riešeniu.

Ľutujem však, že zodpovednosť sa presúva na členské štáty. Tie teraz budú musieť prevziať zodpovednosť a povoliť, aby sa ich malé a stredné podniky odchýlili od prísnych požiadaviek HACCP.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Nariadenie č. 11 týkajúce sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy vyžaduje, aby prepravcovia vlastnili prepravný doklad, ktorý by mal okrem iného obsahovať vzdialenosti, trasy a hraničné priechody. Cieľom návrhu v oblasti dopravy je zníženie niektorých povinností týkajúcich sa poskytovania dopravných štatistík. Táto zmena však bola konzultovaná len s Európskym parlamentom.

Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 12, ktorý predložila Socialistická skupina v EP k nariadeniu (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, v ktorom sa príslušným orgánom povoľuje oslobodzovať hospodárske subjekty v potravinárskom odvetví od vykonávania jedného alebo viacerých uložených opatrení pod podmienkou, že tieto orgány preukážu, že nehrozí žiadne riziko, ktorému je potrebné predchádzať, alebo že zistené riziká sú dostatočne a pravidelne kontrolované na základe uplatňovania všeobecných a osobitných požiadaviek týkajúcich sa hygieny potravín. Týka sa to pekární, mäsiarstiev, obchodov s ovocím a zeleninou a najmä trhových stánkov. Ľutujem, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nezískal potrebnú väčšinu hlasov.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – (PL) Kvalita tovaru a služieb je pre európsku spoločnosť čoraz dôležitejšia. Kvalita je dôležitou súčasťou súťaže medzi podnikmi. Jedným zo spôsobov preukázania kvality je získanie príslušného osvedčenia o splnení akostných noriem. Najrozšírenejší a najuznávanejší je súbor noriem ISO 9000.

Systém HACCP bol úradne prijatý Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 1975. V roku 1993 ho prijala Komisia Codex Alimentarius ako vhodný nástroj na reguláciu výroby potravín. Správne uplatňovanie systému HACCP a zároveň aj systému kontroly akosti v súlade s normami ISO 9000 je najlepším spôsobom zabezpečenia zdravých potravín.

Základným cieľom tejto metódy a systému HACCP, ktorý sa na nej zakladá, je predchádzať hrozbám v rámci celého potravinového reťazca, zaručiť bezpečnosť konečného výrobku a v prípade problémov zaistiť príslušnú reakciu.

– Správa: Karin Scheele (A6-0067/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Smernica 96/22/ES zakazuje používanie látok s tyrostatickým účinkom, stilbénov, derivátov stilbénov, ich solí a esterov, ktoré sú na zozname A prílohy II pre „všetky druhy zvierat“, to znamená pre zvieratá a výrobky z nich, ktoré sa používajú na ľudskú spotrebu, ako aj pre drobné domáce zvieratá. Dva výrobky zo zoznamu B prílohy II však je však možné použiť za určitých podmienok. Komisia v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu odporúča:

– vyňať z tejto smernice drobné domáce zvieratá, to znamená, že zákazy používať niektoré látky sa ich netýkajú, a preto je možné podávať im tieto látky;

– úplne zakázať hormón 17-beta-estradiol, ktorý bol dočasne povolený na liečenie macerácie alebo mumifikácie plodu alebo na ošetrenie pyometry u hospodárskych zvierat. Štvrtý spôsob používania tohto hormónu na vyvolanie estrálneho cyklu  v prípade hovädzieho dobytka, koní alebo oviec bol povolený len do októbra 2006 a už ho nie je možné uplatniť. Táto látka sa považuje za karcinogénnu a vzhľadom na skutočnosť, že na trhu už existujú alternatívy, je používanie tohto hormónu zbytočné a môže sa úplne zakázať.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Komisia navrhuje vyňať drobné domáce zvieratá z rámca smernice Rady 96/22/ES, a tak by bolo možné podávať im látky s tyrostatickým účinkom a beta-agonistov.

Toto dôležité opatrenie má zmierniť utrpenie drobných domácich zvierat a umožniť používanie napríklad látok s tyrostatickým účinkom na liečbu hypertyreózy  v prípade týchto zvierat.

Najnovšie výsledky vedeckých hodnotení nám však hovoria, že používanie týchto látok je hospodársky nevýhodné v živočíšnej výrobe na ľudskú spotrebu alebo že je možné nahradiť ich alternatívnymi látkami.

Preto sa navrhuje úplne zakázať používanie hormónu 17-beta-estradiolu a jeho esterov v živočíšnej výrobe na ľudskú spotrebu, a tak sa zabráni rôznym výnimkám, ktoré ešte v súčasnosti existujú. Chcel by som zdôrazniť, že keď sa tieto hormóny používajú na podporu rastu, môžu byť pre ľudí karcinogénne a že existujúce výnimky sa môžu konečne zrušiť, pretože je možné bez problémov nahradiť tieto hormóny alternatívnymi látkami.

Tieto zmeny zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov mäsa a živočíšnych výrobkov, a zároveň umožnia liečbu a zmiernenie utrpenia drobných domácich zvierat.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. – (PL) Podporujem správu pani Scheeleovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/22/ES o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka (KOM(2007)0292). Táto správa je snahou o optimálne riešenie, ktoré by zabezpečilo nevyhnutnosť chrániť ľudí, spotrebiteľov, ako aj nevyhnutnosť zabezpečiť dobré životné podmienky zvierat. Správa zohľadňuje tiež vedecký výskum v oblasti veterinárnej vedy. Vítam najmä úplný zákaz používania hormonálnej látky s názvom 17-beta-estradiol v chove zvierat na produkciu mäsa. Domnievam sa, že zákaz je primeraný. Snaha dosiahnuť príslušnú úroveň potravinovej bezpečnosti musí byť prvoradá najmä preto, že výrobky uvedené v smernici môžu ľuďom spôsobiť vážne nádorové ochorenia.

Na druhej strane, navrhované zmeny zabezpečia účinné liečenie drobných domácich zvierat, ktoré trpia napríklad hypertyrózou alebo inými chorobami. Zabezpečia tak zdravie drobných domácich zvierat, ako aj hospodárskych zvierat.

– Správa: Helmuth Markov (A6-0200/2008)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu svojho nemeckého kolegu Helmutha Markova, ktorú jednomyseľne prijal Výbor pre medzinárodný obchod a ktorá v súlade s konzultačným postupom navrhuje pozmeniť návrh nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (GSP) na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú rôzne nariadenia.

Tento návrh nariadenia sa riadi pokynmi z roku 2004 o úlohe systému všeobecných colných preferencií na 10-ročné obdobie od roku 2006 do 2015, ktoré stanovili mnoho nových cieľov, ako napríklad udeľovanie preferencií so zameraním na krajiny, ktoré ich najviac potrebujú, rozšírenie pôsobnosti GSP na výrobky, ktoré sú dôležité pre rozvojové krajiny, zabezpečenie transparentnejšieho a stabilnejšieho systému odstupňovania a zavedenia nového osobitného stimulačného systému na podporu trvalo udržateľného rozvoja a riadnej správy.

Plne podporujem výzvu uvedenú v správe, aby sa Európsky parlament viac zúčastňoval politiky GSP, ktorá má zásadný význam pre krajiny, ktoré tieto preferencie potrebujú, a na základe ktorej strácame v súvislosti s colnými príjmami každoročne 3,5 miliardy EUR.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. – (IT) V spoločnosti, ktorú v súčasnosti ovláda globalizovaný hospodársky trh, vo svete, kde tri miliardy ľudí žijú za menej ako dva doláre na deň a viac ako miliarda ľudí prežíva len za jeden dolár, je podpora hospodárskeho rozvoja v takzvanom treťom svete prostredníctvom vhodných obchodných politík povinnosťou pre orgány Spoločenstva.

V záujme dosiahnutia tohto spoločného cieľa musíme hľadať primerané prostriedky na zlepšovanie hospodárskych pomerov rozvojových krajín, ako aj na ich postupnú integráciu do svetových trhov.

Okrem čisto hospodárskych faktorov, ako je podiel na trhu, je potrebné brať do úvahy aj iné kritériá, ako je úroveň rozvoja príjemcov a ich odhodlanie vykročiť na cestu demokracie. Okrem toho je potrebné podporovať výrobky, ktoré sú často charakteristické pre hospodárstvo danej krajiny.

Pri plnení týchto cieľov však musíme byť opatrní, aby sme nenútili hospodárstva rozvojových krajín vyrábať obmedzený rozsah tovaru, najmä pokiaľ ide o výrobky s nízkou pridanou hodnotou, pretože to by rozvoj a hospodársky rast týchto krajín nepodporilo, skôr spomalilo.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, správa pána Markova o systéme colných preferencií poskytovaných rozvojovým krajinám je aktom viery v prospešný vplyv celosvetového voľného obchodu, najmä pre najchudobnejšie krajiny.

Keď však sledujem televízne správy, zdá sa, že práve v týchto krajinách sa vyskytuje hladomor. Zdá sa, že jednou z príčin týchto tragédií je práve rozhodnutie týkajúce sa veľkého vývozu plodín na úkor miestnych plodín určených a zabezpečenie potravinovej nezávislosti. Zdá sa, že za 38 rokov nemali preferenčné systémy príliš veľký vplyv na hospodársku a sociálnu situáciu týchto krajín a ich obyvateľstvo.

Zdá sa, že ak tento systém existuje tak dlho a nemá také výsledky, aké jeho ideologickí zástancovia očakávali, jeho vplyv v prípade takého veľkého počtu ľudí a vo všetkých krajinách nie je taký, ako sa očakávalo, ak zdôrazňuje nerovnosť a chudobu, potom už nie je čas upravovať ho v jeho priebehu, je skrátka čas zrieknuť sa ho.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ako sme už zdôraznili, súčasný systém GSP sa zakladá na úvahe, ktorá je sama osebe protichodná. Inými slovami, rozvoj sa podporuje s cieľom liberalizovať medzinárodný trh prostredníctvom podpory vývozu, regulovaného na svetovej úrovni, s „centrom“ a „perifériou“.

Táto úvaha bráni čestným medzinárodným vzťahom a neprispieva k rozvoju endogénnych faktorov menej hospodársky rozvinutých krajín, bez ktorých – spolu s krádežou zahraničného dlhu a záujmami veľkých medzinárodných spoločností z USA, EÚ a Japonska – budú mať tieto krajiny aj naďalej postavenie periférnych a druhoradých krajín.

Obchod je súčasťou rozvoja, ale určite nie je tou najdôležitejšou.

Systém GSP zaručuje preferenčný prístup výrobkom, ktoré pochádzajú z mnohých krajín. V prípade Portugalska sa GSP týka výrobkov, ktoré majú pre krajinu osobitný význam (konzervovaný tuniak, paradajkový koncentrát, tkaniny a odevy).

Zvlášť zasiahnutá je výroba tkanín a odevov, a to najmä preto, lebo existujú vysoké hranice odstupňovania. Je nevyhnutné zmeniť tento a ďalšie negatívne aspekty, inak to bude mať na vnútroštátny výrobný sektor vážny vplyv, ktorý sa prejaví v sociálnej a hospodárskej oblasti.

– Návrh uznesenia: Zhoršenie situácie v Gruzínsku (RC-B6-0278/2008)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Pán predsedajúci, spôsob, akým Rusko zaobchádza s Gruzínskom, je vzhľadom na medzinárodné normy úplne neprijateľný. Je viac ako jasné, že Rusko zneužíva svoj hospodársky vplyv v mnohých krajinách EÚ a skúša, ako ďaleko môže zájsť vo svojich neoimperialistických ambíciách. Robí všetko preto, aby zablokovalo vzťahy medzi Gruzínskom a Západom. Rád by som znovu zdôraznil, že je nevyhnutné, aby vojenské jednotky EÚ alebo OSN nahradili takzvané ruské mierové ozbrojené jednotky v Abcházsku.

Európska únia by mala neustále demonštrovať plnú podporu Gruzínsku, tak, ako dnes v Parlamente. Okrem toho by Únia mala podporovať spoluprácu a okamžite zaviesť opatrenia zjednodušujúce vydávanie víz Gruzíncom, najmä teraz, keď sa tam uskutočnili úplne demokratické voľby.

Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté, vyjadruje zvrchovanému Gruzínsku práve uvedený druh podpory. Som rád, že podnet na rozpravu, ktorá sa uskutočnila začiatkom mája v Európskom parlamente, dali poslanci za Právo a spravodlivosť. Výsledkom tejto rozpravy je dnešné uznesenie, ktoré reprezentuje oficiálny postoj Európy k otázke Gruzínska.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Okrem ostatných rôznych aspektov, ktoré možno zdôrazniť v súvislosti s týmto uznesením, musím upozorniť na veľké pokrytectvo tých, ktorí teraz opakujú tvrdenia o svojej podpore zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, pretože sú to tí istí ľudia, ktorí rozpútali a podporovali nezákonnú a protiprávnu „operáciu“ USA, NATO a EÚ proti Juhoslávii. Táto operácia bola príkladom zasahovania, destabilizácie, agresie a vojenskej okupácie a vyvrcholila jednostranným vyhlásením nezávislosti srbskej provincie Kosovo, pričom sa vôbec nebralo do úvahy medzinárodné právo.

Znovu vidíme jasné znaky (ktoré odmietame) zasahovania a posilňovania prítomnosti vrátane vojenskej prítomnosti USA, NATO a EÚ v tomto regióne, ktorý má z geostrategického hľadiska čoraz väčší význam.

Pozrime sa napríklad na závery nedávneho samitu NATO v Bukurešti, kde bol prijatý politický záväzok týkajúci sa pristúpenia Gruzínska k tejto útočnej vojenskej aliancii. Pozrime sa napríklad na výzvu na „intenzívnejšie zapojenie“ a „podporu medzinárodnej prítomnosti v zóne konfliktu vyslaním hraničnej misie v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP)“ (inými slovami, misia z EÚ, ktorá sa skladá z 21 členských krajín NATO a v ktorej je EBOP európskym pilierom NATO). Pozrime sa napríklad na iniciatívy na vytvorenie „širokých a všeobecných dohôd o voľnom obchode“ medzi EÚ a Gruzínskom.

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie uznesenia o Gruzínsku. Občania Gruzínska potrebujú našu podporu a solidaritu. Solidarita nie je taká potrebná, keď je všetko v poriadku a všetci sú šťastní. Je však veľmi potrebná v dobe problémov a utrpenia. Obyvatelia Gruzínska práve teraz zažívajú utrpenie. My by sme im mali ukázať nielen našu podporu, ale tiež by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ochránili ich a ich krajinu pred konfliktom, ktorý by mohol mať tragické následky.

Existujú zreteľné známky toho, že Gruzínsko a Rusko boli prednedávnom na pokraji ozbrojeného konfliktu. Je našou povinnosťou presvedčiť všetky strany, aby sa rozhodli pre mierové politické riešenia. Som presvedčený, že aj tie najvážnejšie problémy je možné riešiť rokovaním, hľadaním kompromisu a s pomocou zásad dobrej vôle. Dúfam tiež, že medzinárodné spoločenstvo aktívne a účinne podporí proces rokovania a hľadania stáleho a spravodlivého riešenia, ktoré bude prijateľné pre obidve strany.

Situácia v Gruzínsku navyše ukazuje, aká dôležitá je naša susedská politika pre našu politiku ako celok. Týka sa to najmä východného rozmeru susedskej politiky.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. − (ET) Gruzínsko prechádza nepochybne ťažkým obdobím. Na jednej strane je tu neochota zo strany opozície viesť otvorený dialóg s vládnucou stranou. Na druhej strane sú tu vzťahy Gruzínska s Ruskom súvisiace so separatizmom v gruzínskej provincii Abcházsko a so situáciou v Južnom Osetsku, kde je ohrozená gruzínska zvrchovanosť. Rusko jednostranne posilnilo prítomnosť svojich vojenských síl na hranici. Podľa môjho názoru, EÚ musí začať podnikať kroky a nahradiť ruské takzvané mierové jednotky skutočnými mierovými jednotkami.

Keďže ministri zahraničia členských štátov EÚ podporili zvrchovanosť Gruzínska a územnú celistvosť na medzinárodne uznanej hranici, domnievam sa, že EÚ musí prostredníctvom svojho zástupcu prevziať vedúcu úlohu v riešení konfliktu medzi Ruskom a Tbilisi v separatistických regiónoch Gruzínska a každej strane navrhnúť možnosti budovania dôvery a bezpečnostné oparenia.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Naše posolstvo je jasné: odsudzujeme nebezpečné vyhrotenie konfliktu v tomto regióne a potvrdzujeme podporu EÚ Gruzínsku.

Nedávny vývoj v Gruzínsku, konkrétne v Abcházsku, je veľmi znepokojujúci. Zhoršenie vzťahov medzi Gruzínskom a Ruskom by mohlo pre kaukazský región znamenať začiatok negatívnej špirály.

Zúčastnila som sa delegácie, ktorá navštívila Gruzínsko s cieľom pozorovať priebeh volieb 21. mája 2008 a bola som svedkom intenzívneho demokratizačného úsilia zo strany Tbilisi. Tento podstatný pokrok, ktorý som videla pri kontrole 14 volebných staníc v oblasti mesta Gori, by nemal prekryť problémy, ktoré v regióne pretrvávajú. Stále je potrebné mnoho vykonať a EÚ sa bude musieť zúčastniť, okrem pozorovania volieb, prostredníctvom poskytnutia dlhodobej podpory reformnému procesu.

EÚ sa musí poučiť z balkánskej skúsenosti: nemôže stáť bokom, keď čelí konfliktu, ktorý sa odohráva za jej dverami. Pri schvaľovaní tohto uznesenia vyzývam obidve strany konfliktu, aby nevykonali žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli spôsobiť vystupňovanie napätia. Je nevyhnutné zamerať sa na úsilie o obnovenie dialógu a presvedčenie Ruska, aby stiahlo svoje jednotky z Abcházska.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci odmietajú mnoho z článkov 6 a 8, ktoré sa zaoberajú misiami EBOP. Zo zásady sme proti EBOP a nepovažujeme EÚ za vhodnú organizáciu na podnikanie bezpečnostných misií vo vzdialených oblastiach prípadného konfliktu. Navyše sme sklamaní, že na samite NATO v Bukurešti nebolo Gruzínsko prizvané, aby sa pripojilo k akčnému plánu členov NATO.

– Správa: Jacek Saryusz-Wolski (A6-0189/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa zdržať sa hlasovania o bode E odôvodnenia. Na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP) budú pravdepodobne potrebné zvýšené rozpočtové zdroje, ale my nechceme brániť blížiacemu sa prieskumu v polovici obdobia dlhodobého rozpočtu tým, že si v tejto fáze utvoríme názor na jeho jednotlivé časti.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy svojho váženého poľského kolegu Jaceka Saryusz-Wolského o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP), ktoré prispeli k posilneniu európskej identity a úlohy Európskej únie vo svete. Súhlasím s tým, že je nevyhnutné, aby SZBP získala silnejšiu demokratickú legitimitu tým, že Parlament bude mať možnosť vykonávať skutočnú kontrolu tejto politiky a hovoriť jednohlasne, ako aj tým, že bude možné zdôrazňovať rôzne priority: príčiny súčasnej neistoty v Európe (terorizmus, organizovaný zločin), energetická bezpečnosť, boj proti zmene klímy a trvalo udržateľný rozvoj, zlepšovanie stability susedných regiónov, zvládanie krízy a zabránenie konfliktom alebo ich riešenie, nešírenie zbraní hromadného ničenia, riešenie migrácie a presadzovanie ľudských práv a občianskych slobôd na celom svete. Z geografických priorít musí byť prvoradé zabezpečenie stability na západnom Balkáne a podpora dialógu so Srbskom a Kosovom.

Podporujem myšlienku, že Európsky parlament by mal predložiť konkrétne návrhy na financovanie a rozpočtovú kontrolu budúceho Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť (EEAS)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Pán predsedajúci, na úvod by som rád zagratuloval pánu Saryusz-Wolskému za jeho správu týkajúcu sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie.

Súhlasím s pánom spravodajcom, že o spoločnej zahraničnej politike nestačí len hovoriť. Musíme dokázať, že Európska únia je pripravená zaujať spoločný postoj k rozhodujúcim otázkam. Vo vzťahu k dôležitým veciam, ako je agresívna energetická politika Ruska, udalosti v Kosove a prípad Tibetu, Únia nedávno ukázala, že SZBP je stále vzdialeným cieľom. Pokiaľ Európska únia dovolí, aby bola podkopaná jej dôveryhodnosť na medzinárodnej úrovni, ako v uvedených prípadoch, a pokiaľ jednotlivé členské štáty budú naďalej konať na dvojstrannom základe, realizácia SZBP ostane len cieľom.

Ďalším ustanovením o spoločnej politike nič nezískame, ak nezačneme hovoriť jednohlasne o veciach, ktoré majú pre Európu prvoradý význam.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Budem hlasovať za túto správu. Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Skupiny zelených, ktorý sa sťažuje na celosvetový obchodný útok prezidenta Sarkozyho na jadrovú technológiu“. Obávam sa, že táto „chlapská“ technológia ovláda príliš veľkú časť francúzskej zahraničnej politiky. Hovorí sa, že dôvod, prečo je Francúzsko jediným členským štátom, ktorý nevytvorí diplomatické vzťahy so Severnou Kóreou, nesúvisí s obavami o ľudské práva, ale s tým, že vtedajšia juhokórejská vláda nedokázala francúzskemu jadrovému priemyslu sľúbiť nepomerný diel jadrových kontaktov spojených s projektom KEDO na postavenie dvoch ľahkých vodných reaktorov v Severnej Kórei výmenou za zmrazenie ich grafitom moderovaného reaktora v Taechone, ktorý dokáže vyrábať plutónium na vojenské účely. Z dôvodu posadnutosti Francúzska jadrovou energiou sme všetci menej bezpeční.

  Anna Hedh (PSE), písomne. − (SV) Hlasovala som proti, pretože nechcem posilnenie spoločnej zahraničnej politiky EÚ a ozbrojených síl so všetkým, čo s tým súvisí.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Úplne podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 svojej skupiny týkajúci sa správy pána Saryusz-Wolského, ktorý vyjadruje znepokojenie nad celosvetovým obchodným bojom za jadrovú energiu, ktorý by mohol spôsobiť ďalšie šírenie jadrovej energie. Obyvateľov Škótska veľmi zaujímajú otázky jadrovej energie, pretože základne jadrových zbraní Spojeného kráľovstva sa nachádzajú na našom území. Škótsko odmieta plány londýnskej vlády vytvoriť novú generáciu jadrových zbraní a ja plne podporujem aktivity škótskej vlády, ktorá chce dosiahnuť, aby sa to nikdy nestalo.

  David Martin (PSE), písomne. − Správa pána Saryusz-Wolského o výročnej správe o SZBP sa snaží definovať spoločné hodnoty a priority týkajúce sa celosvetovej úlohy Európy. Prostredníctvom Lisabonskej zmluvy bude mať EÚ účinnejší a súdržnejší hlas v medzinárodných veciach a ja vítam skutočnosť, že správa sa zaoberá prínosom zmluvy v tejto oblasti. Hlasoval som za túto správu.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci si neprajú, aby britská zahraničná politika podliehala EÚ. Odmietame Lisabonskú zmluvu, akúkoľvek predstavu „ministra zahraničia“ EÚ alebo kreslo EÚ v Bezpečnostnej rade OSN a akúkoľvek úlohu EÚ v obrane. Preto sme hlasovali proti správe. Vítame však príležitosť, aby 27 národov hovorilo jedným hlasom tam, kde je to úplne v súlade so záujmami britskej zahraničnej politiky. Podobne podporujeme lepšie koordinovanú humanitárnu činnosť a ráznejší prístup v rokovaniach s neprípustnými režimami v Zimbabwe, Barme a inde.

– Správa: Helmut Kuhne (A6-0186/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Zdržali sme sa hlasovania vo všetkých častiach, ktoré sa týkajú NATO, pretože pochádzame z krajiny, ktorá nemá žiadne vojenské aliancie.

V súvislosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 14 sa domnievame, že fakticky je nesprávne tvrdiť, že Zmluva nepovoľuje vojenské zámery. Aj teraz sa zdroje EÚ používajú na vojenské operácie, nie však na spoločné obranné sily EÚ.

  Graham Booth (IND/DEM), písomne. − Všeobecne hlasujeme proti právnym predpisom EÚ a samozrejme sme hlasovali aj proti tejto správe ako celku. Domnievali sme sa však, že je tu niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, za ktoré by sme mohli hlasovať. Hlasovali sme za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 10 a 12, pretože odmietajú militarizáciu EÚ. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nevyzývali Komisiu konať, ani neuznávali autoritu Komisie alebo EÚ. Boli to len vyhlásenia, s ktorými sme náhodou súhlasili v tejto konkrétnej otázke. Preto sme mohli hlasovať za tieto dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy bez toho, aby sme robili kompromisy v súvislosti s naším celkovým postojom k tejto správe ako celku, ako aj k právnym predpisom EÚ všeobecne.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ak ste pochybovali o skutočnom význame, ambícii a rámci takzvanej Lisabonskej zmluvy, mali by ste si pozorne prečítať uznesenie o EBOP (Európska bezpečnostná a obranná politika) a SZBP (Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika), ktoré bolo v Parlamente prijaté väčšinou hlasov, a tieto pochybnosti by sa rozplynuli.

Sily presadzujúce „európsku integráciu“ – konkrétne veľké finančné a hospodárske skupiny, sociálni demokrati a pravica – sa pokúšajú vytvoriť z EÚ imperialistický blok podliehajúci kontrole ich hlavných mocenských zložiek.

Okrem upevňovania politiky zasahovania EÚ (ako v prípadoch „misií“ do Afganistanu, Čadu/Stredoafrickej republiky, Bosny a Hercegoviny, Kosova a Guiney-Bissau) a operačnej spôsobilosti („ujať sa rýchlo a súčasne dvoch vojenských operácií EZOP“) je táto správa skutočným sprievodcom militarizáciou a militarizmom. Napríklad, správa zdôrazňuje nasledujúce ciele: rozšírenie „európskej bezpečnostnej stratégie“, vojenský rozmer „civilných misií“, militarizácia „podpory rozvoja“ a „rozvoj“ ako nástroj zasahovania, podpora prostriedkov vojenskej dopravy (vojenské lietadlo A400M a vrtuľníky), zvýšenie výdavkov na „obranu“ a vojenské akcie vrátane využívania rozpočtu Spoločenstva, operačná spôsobilosť na uskutočnenie vojenských operácií EÚ a koordinácia projektov a zbrojárskeho priemyslu.

Toto sú okrem iného dôvody, prečo sme hlasovali proti tejto správe.

  Anna Hedh (PSE), písomne. − (SV) Hlasovala som proti správe, pretože si neželám podporu spoločnej zahraničnej politiky EÚ. Okrem toho som proti militarizácii EÚ.

  Richard Howitt (PSE), písomne. − Britskí labouristickí poslanci EP hlasovali za túto správu, ktorá sa zameriava na vykonávanie Európskej bezpečnostnej stratégie a na pokračujúcu úlohu misií EZOP. Labouristickí poslanci vítajú najmä dôraz na lepšie fungovanie civilných misií EZOP.

Labouristickí poslanci EP hlasovali proti zneniu odseku 39 zameraného na úlohu jednotiek Eurocorps. Keďže Spojené kráľovstvo sa nezúčastňuje v Eurocorps a tieto jednotky neboli nikdy využité, labouristickí poslanci sa domnievajú, že je potrebné zdôrazniť, že pod stálym velením EÚ nie je žiadne stále vojsko, a my sa domnievame, že žiadna podobná štruktúra nie je potrebná .

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána Kuhneho o výročnej správe o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie a EBOP. Súhlasím s pánom spravodajcom, že Lisabonská zmluva posilňuje právomoci Únie tým, že priznáva vysokému predstaviteľovi pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku dôležitejšiu úlohu.

Medzinárodný charakter bezpečnostných otázok, ktorým čelia členské štáty, vyžaduje lepšiu európsku spoluprácu. Preto by som v súvislosti s uvedenými prípadmi privítal zavedenie doložky solidarity medzi členskými štátmi. Hlasoval som za túto správu.

  Cristiana Muscardini (UEN), písomne. – (IT) Bezpečnostné potreby Európy sa zmenili. Riziko územnej agresie skryté v klasickej koncepcii obrany vystriedalo z veľkej časti nebezpečenstvo vznikajúce na regionálnych hraniciach v oblastiach obklopujúcich územie EÚ. Okrem toho tu existuje hrozba terorizmu a ohromný vzostup hladiny migračných tokov, radikalizácia rôznych fundamentalistov a extrémistov, nárast nelegálneho obchodu a riziko šírenia zbraní hromadného ničenia.

Pre Európsku úniu to neznamená len zabezpečiť si prostriedky nezávislého konania na zvládnutie medzinárodných kríz, ale tiež zaviesť plnoprávny európsky systém obrany. V procese rozširovania svojej spôsobilosti externého zásahu, ktorý je potrebný, sa však EÚ nesmie obmedziť na samotný vojenský rozmer: musí zároveň rozvíjať mechanizmy riešenia civilných kríz vrátane činnosti polície, administrátorov, súdnictva, pracovníkov civilnej ochrany atď.

Preto je nevyhnutné podporovať Spoločnú bezpečnostnú politiku, aby zabezpečila kľúčovú úlohu Únie na medzinárodnej geopolitickej scéne, úlohu, ktorá je odlišná, nie však vzdialená od úlohy NATO. Preto dnes hlasujem za správu pána Saryusz-Wolského.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Ambície Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany zreteľne nie sú také veľké ako jej schopnosti, a to nielen v súvislosti s tradičným problémom koordinácie a spolupráce v otázke zahraničných priorít. Je tu hlavný problém, ktorý je nevyhnutné vyriešiť. Vieme, že na zahraničný rozmer a vybudovanie operačných kapacít je nevyhnutný personál, dostupnosť a spolupráca, ktoré chýbajú. Je však nevyhnutné, aby verejnosť uznala nevyhnutnosť a užitočnosť uvedenej spolupráce. Túto stratégiu musíme vybudovať na spolupráci – prostredníctvom osobitných investícií do interoperability a budovania zázemia operačných kapacít –, tomuto rozmeru našich politík však chýba verejná podpora. Uznanie nevyhnutnosti a dôležitosti a účinnosti bezpečnostného a obranného rozmeru závisí z veľkej časti od verejnej podpory, ktorú je nevyhnutné získať, a to záleží najmä od nášho úsilia.

Nakoniec by som rád zdôraznil, že je dôležité pamäť na skutočnosť, že Atlantická aliancia je základným pilierom európskej bezpečnosti a obrany, a to sa musí brať do úvahy za všetkých okolností.

– Správa: Jacek Saryusz-Wolski (A6-0189/2008) a Helmut Kuhne (A6-0186/2008)

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Dve správy, o ktorých sa dnes hlasovalo – jedna o Spoločnej zahraničnej politike a druhá o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike – majú jedno spoločné: berú členským štátom ich zahraničné a obranné politiky v prospech úradníkov v Bruseli.

Diplomacia bude v rukách vysokého predstaviteľa, skutočného ministra zahraničných vecí. Navyše tu bude jediná spoločná obrana, teraz pod patronátom Spojených štátov, ktoré ju budú vykonávať prostredníctvom NATO a OSN, ako zreteľne naznačuje Lisabonská zmluva – druhý pokus o ústavu Európy. Naše vojenské finančné zdroje sú znížené na úplné minimum, pretože podstatnú časť rozpočtu dnes míňajú Francúzsko a Spojené kráľovstvo a podliehajú Paktu stability. Francúzske a britské stále kreslá v Bezpečnostnom výbore OSN budú nepochybne zlúčené do jedného a predané jednému všemocnému Európanovi... Skrátka, žiadny členský štát EÚ nebude mať politické ani vojenské zdroje na zabezpečenie svojej vlastnej nezávislosti a slobody. Jednako však už väčšinu z nich predali eurokratom. Vonkoncom nesúhlasíme s týmto katastrofálnym vývojom.

– Návrh uznesenia: Samit EÚ/USA (RC-B6-0277/2008)

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Pán predsedajúci, podporil som uznesenie o samite EÚ – USA, pretože okrem vecí, ktoré sa týkajú dvojstranného partnerstva, a globálnych výziev, sa zaoberá otázkou víz, ktorá je pre poľských občanov veľmi dôležitá.

Poľskí občania, ktorí chcú navštíviť Spojené štáty ako turisti, musia ešte stále absolvovať zložité a nákladné postupy, aby dostali víza.

Približne 25 % žiadostí o víza sa Poliakom zamieta. Hlavným, a niekedy jediným dôvodom zamietnutia je podozrenie úradníka konzulátu, že žiadajúci by mohol vykonávať nelegálnu prácu. V skutočnosti väčšina Poliakov cestuje do Spojených štátov navštíviť svojich príbuzných. Približne tri štvrtiny z 10 miliónov Poliakov žijúcich v Spojených štátoch pochádzajú z regiónu Malopolska v mojej krajine, a to vysvetľuje, prečo sú pred americkým konzulátom v Krakove také dlhé zástupy.

Domnievam sa, že zo samotnej existencie uvedeného postupu vo vzťahu k členskému štátu Európskej únie vyplýva nevyhnutnosť, aby Únia v dialógu so Spojenými štátmi zaujala zásadný postoj.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Rád by som v rámci tejto rozpravy upozornil na otázku amerických plánov na protiraketovú ochranu, najmä v súvislosti s Českou republikou. Dve tretiny českých obyvateľov sú proti umiestneniu radaru neďaleko Prahy.

Dvaja českí mieroví aktivisti už tri týždne držia protestnú hladovku proti nezlomnej podpore, ktorú česká vláda poskytuje týmto plánom, napriek nedostatočným dôkazom o tom, že európsku bezpečnostnú situáciu skôr zhoršia ako zlepšia. Oceňujem skutočnosť, že k týmto aktivistom sa v súčasnosti pridávajú dôležití politici a každý z nich drží hladovku 24 hodín.

Súhlasím s nimi, že je nevyhnutné, aby EÚ zaujala spoločný postoj týkajúci sa montáže týchto technológií, pripomínajúcich Hviezdne vojny, v Európe. Je nevyhnutná rozprava v Parlamente za prítomnosti Rady. Dúfam, že pán predsedajúci ju presadí na budúci mesiac.

  Hélène Goudin (IND/DEM), písomne. − (SV) Junilistan bezvýhradne súhlasí s tými časťami uznesenia, ktoré sa týkajú zaobchádzania s americkými väzňami a ich prepravy cez európske krajiny. Spojené štáty musia podľa medzinárodného práva zajatcov priviesť pred súd alebo ich prepustiť. Podmienky na Guantáname a v iných väzniciach sú úplne neprijateľné.

Správa sa, žiaľ, týka príliš veľkého počtu záležitostí, ktoré nesúvisia s týmto problémom, otázok, za ktoré sú zodpovedné medzinárodné orgány, najmä OSN. Nedomnievame sa, že Európsky parlament by mal hrať úlohu v súvislosti s politickou situáciou v krajinách, ktoré nie sú v priamom susedstve EÚ, ako napríklad Irán, Kosovo alebo Irak. Európsky parlament by sa tiež nemal usilovať rozšíriť európsku zahraničnú politiku tým, že bude vyzývať ďalšie krajiny, aby rozvíjali spoluprácu a spoločné stratégie proti terorizmu a zbraniam hromadného ničenia. Toto sú naliehavé otázky, ktoré je najvhodnejšie riešiť z perspektívy samotných členských štátov a v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ktoré sú určené na tieto záležitosti. Junilistan tiež rozhodne kritizuje tú časť uznesenia, v ktorej sa prejavuje snaha prideliť z rozpočtov EÚ a Spojených štátov veľké sumy na financovanie poľnohospodárskeho výskumu.

  Richard Howitt (PSE), písomne. − Britskí labouristickí poslanci EP s potešením hlasovali za toto uznesenie pred samitom EÚ – USA 10. júna. Dúfame, že toto uznesenie prispeje k plodnosti tohto samitu. Labouristickí poslanci vítajú predovšetkým výzvu na blízku spoluprácu EÚ a USA v mnohých problematických oblastiach spoločnej politiky; labouristickí poslanci bezvýhradne podporujú aj výzvu, aby EÚ a USA považovali miléniové rozvojové ciele za centrum záujmu medzinárodnej rozvojovej politiky.

Britskí labouristickí poslanci EP sa rozhodli zdržať sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 8, pretože sa domnievame, že toto znenie neposkytuje vyvážený postoj k tejto otázke. Sme presvedčení, že diskusia sa musí zamerať tiež na záväzky Ruska a zahrnúť širšie medzinárodné úsilie o odzbrojenie, ako výslovne odporúča úspešný pozmeňujúci a doplňujúci návrh socialistickej skupiny k správe o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike, o ktorej sa dnes tiež hlasovalo.

  David Martin (PSE), písomne. − Nadchádzajúce americké prezidentské voľby sú príležitosťou na odklon od takej zahraničnej politiky, akú vykonávala Bushova vláda. Taká zmena by mala zahrnúť Európu a EÚ by sa mala usilovať o podporu partnerstva medzi EÚ a USA, najmä pri riešení globálnych problémov, ako sú zmena klímy a chudoba. Podporujem návrh uznesenia pána Wiersmu.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) My poslanci EP za Komunistickú stranu Grécka (KKE), hlasujeme proti spoločnému uzneseniu z nasledujúcich dôvodov:

• vyzýva na posilnenie imperialistickej spolupráce medzi Spojenými štátmi a EÚ prostredníctvom oživenia NATO s cieľom manipulovať a zneužívať ľudí a štáty;

• potvrdzuje strategické protiľudové spojenie EÚ – USA proti „terorizmu“. Aj keď sa často vyzýva na dodržiavanie ľudských práv, toto spojenie nie je ničím iným ako zámienkou na spoločné vedenie neľútostnej vojny proti ľuďom;

• pod zámienkou vplyvu zmeny klímy toto uznesenie pripravuje proti krajinám a občanom cestu pre nové imperialistické zásahy spolu so Spojenými štátmi;

• svojou politikou rovnocenného zaobchádzania so všetkými stranami toto uznesenie v skutočnosti podporuje okupačné izraelské jednotky a ich zločiny proti Palestínčanom. Uznáva pretrvávajúcu okupáciu Iraku a Afganistanu a navrhuje praktické opatrenia na spoluprácu medzi Spojenými štátmi a EÚ v Euro-Nato protektoráte Kosovo.

Uznesenie je ďalším dôkazom strategickej dohody medzi EÚ a Spojenými štátmi proti ľuďom. Uznesenie sa vystatuje politickou mocou, aby demonštrovalo, že EÚ je údajným súperom Spojených štátov, v porovnaní s ktorými sa cíti menejcenná.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Jedným z najprekvapujúcejších momentov európskej politiky je spôsob, akým sa pristupuje k vzťahom medzi Európou a Spojenými štátmi, a to najmä v porovnaní so spôsobmi, ktoré sa uplatňujú v súčasných vzťahoch s ostatnými partnermi, ktorí sú veľmi odlišní v politickej aj kultúrnej oblasti.

Je jasné, že tu existujú názorové rozdiely, nezhody, konkurencia a záujmy, najmä zákonné hospodárske záujmy, ktoré nás stavajú na rozdielne pozície. Je však nevyhnutné, aby sme dokázali zvládnuť napätie a nezhody medzi partnermi v rámci jedného projektu. Je nevyhnutné uznať to, aby sme mohli konať a reagovať na všetko, s čím sa stretávame. V tejto súvislosti je jedným z prvých krokov, ktoré musíme vykonať, odstránenie obchodných bariér, ktoré sú zbytočné a bezdôvodné medzi partnermi, ako sú Európa a Spojené štáty. Taktiež je dôležité, ak skutočne chceme reagovať na hroziaci nárast chudoby, ktorý je zbytočným následkom zvýšeného celosvetového dopytu, aby sme vzájomne spolupracovali, a to najmä so zvyškom sveta, s cieľom pomôcť slabším krajinám dosiahnuť obchodnú otvorenosť potrebnú na vybudovanie vlastného bohatstva. Úspešnejší svet môže stáť na základe pevného spojenectva medzi slobodnými spoločnosťami, ktoré podnecujú vytvorenie.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci výrazne podporujú transatlantické vzťahy, nesúhlasíme však s ich novou definíciou ako vzťahov medzi EÚ a USA, najmä v otázkach obrany, a preto odmietame väčšinu článku 16.

– Jacek Saryusz-Wolski správa (A6-0189/2008) a návrh uznesenia o samite EÚ – USA (RC-B6-0277/2008)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Aj napriek jasným imperialistickým rozporom toto uznesenie potvrdzuje spoluprácu medzi EÚ a USA a cieľ upevniť ich partnerstvo – najmä v súvislosti s blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami – týkajúce sa spoločnej „zodpovednosti“ na svete.

Uznesenie potvrdzuje postavenie EÚ ako európskeho piliera NATO, ako vyplýva z Európskej bezpečnostnej stratégie, a vyzýva EÚ a USA, aby „užšie spolupracovali na širokej škále spoločných politických úloh, konkrétne v súvislosti s Blízkym východom, Iránom, Irakom, Kosovom a so západným Balkánom, s Afganistanom a Afrikou“.

Pri príležitosti blížiaceho sa 60. výročia NATO uznesenie vyzýva na začatie etapy „obnovenia prepracovaného a silnejšieho partnerstva EÚ – NATO“ a upozorňuje na pozmeňujúci a doplňujúci návrh Európskej bezpečnostnej stratégie týkajúci sa novej strategickej koncepcie NATO, o ktorej tu diskutujeme. V súlade s militarizmom Lisabonskej zmluvy očakáva „prehodnotenie bezpečnostného rozmeru vzťahov medzi EÚ a USA vzhľadom na výsledok strategického preskúmania NATO, aktualizáciu Európskej bezpečnostnej stratégie a nástup novej vlády USA“.

Inými slovami, zavádza a potvrdzuje postavenie EÚ ako politicko-hospodársko-vojenského bloku, ktorý chce mať svoj podiel na svetovláde s USA, ktorú chce dosiahnuť nastolením novej rovnováhy svojich vzťahov. Svet a ľudia, o ktorých sa stará ...