Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A6-0323/2008) pani Lefrançoisovej v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu rámcového rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (KOM(2007)0650 – C6-0466/2007 – 2007/0236(CNS)) a

– správa (A6-0322/2008) pani Roureovej v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (opätovná konzultácia) (16069/2007 – C6-0010/2008 – 2005/0202(CNS)).

  Roselyne Lefrançois, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcela poďakovať všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí so mnou spolupracovali na tejto dokumentácii. Naša spolupráca bola počas celého procesu naozaj vynikajúca. Text, o ktorom budeme dnes hlasovať, je mimoriadne citlivý, pretože diskusia o boji proti terorizmu naznačuje pre občanov Európskej únie nebezpečenstvo bez ohľadu na to, či toto nebezpečenstvo pochádza od samotných teroristov alebo zo slobody ničiaceho potenciálu opatrení prijatých na boj proti tomuto problému.

Rozmer hrozby terorizmu mal naozaj potenciál, ktorý bol v posledných rokoch vládami niektorých krajín nadsadený s cieľom odôvodniť prijatie bezpečnostných politík – vnútorných alebo zahraničných. Táto hrozba je predsa skutočná a Európska únia musí čo najrezolútnejšie plniť svoju úlohu v úsilí vynakladanom na prevenciu a boj proti terorizmu. Od toho závisí bezpečnosť 500 miliónov občanov Únie a obrana základných hodnôt a princípov, na ktorých je založená. Od útokov z 11. septembra 2001 bolo samotné územie Európskej únie pri mnohých príležitostiach cieľom teroristických útokov s dramatickými následkami, ktoré sme všetci zaregistrovali: v marci 2004 v Madride a v júli 2005 v Londýne. Všetci ste počuli o vlne útokov, ktoré sa odohrali včera v Kantábrii.

Túto úlohu sťažujú čoraz prepracovanejšie a rozmanité nástroje a metódy, ktoré využívajú teroristi. Rozvoj informačných a komunikačných sietí, najmä internetu, zjednodušuje organizovanie teroristických sietí a šírenie propagandy alebo dokonca výcvikových príručiek online. V súčasnosti pravdepodobne existuje približne 5 000 internetových stránok tohto druhu. Preto vyjadrila Európska komisia absolútne odôvodnené želanie prijať právne predpisy Spoločenstva a pokúsiť sa tak o prevenciu nielen samotných teroristických útokov, ale aj prípravy takýchto útokov.

S týmto cieľom čerpala Komisia priamu inšpiráciu z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Problém spočíva v tom, že Komisia prijala len represívne aspekty, ignorujúc ustanovenia týkajúce sa ochrany základných slobôd, ktoré predstavujú podľa Rady Európy nevyhnutnú protiváhu. Moje obavy pramenia najmä z koncepcie „verejného podnecovania“ a rizika, ktoré to predstavuje pre slobodu vyjadrovania. Pretože ak to budeme považovať za nebezpečné, bude možné trestať ústne alebo písomné vyjadrenia osôb, ktoré údajne viedli k teroristickému konaniu alebo k nemu pravdepodobne budú viesť.

Pri spoločnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v apríli v spolupráci s parlamentmi členských štátov sme spozorovali, že nie sme jedinou stranou, ktorá vyjadrila výhrady k určitým aspektom textu Komisie. Niekoľko parlamentov členských štátov vyjadrilo pochybnosti o uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia a rozsahu koncepcie „verejného podnecovania“. Rada Európy zdôraznila tiež nebezpečenstvo vynechania ochranných doložiek. Napokon v rámci rôznych štúdií vyjadrili svoje výhrady nezávislí odborníci, a to najmä k definícii „verejného podnecovania“ a úrovne právnej istoty textu. Na základe podnetu niekoľkých národných delegácií, ktoré mali obavy najmä o ochranu základných práv, pridala Rada do textu rámcového rozhodnutia niekoľko záruk. Pri jednom alebo dvoch konkrétnych bodoch sa však navrhuje sprísnenie rámcového rozhodnutia a v každom prípade je potrebné ďalej pracovať na dosiahnutí absolútne uspokojivej úrovne právnej istoty a ochrany slobôd.

S našimi kolegyňami a kolegami z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sme sa preto pokúsili nájsť rovnováhu medzi týmito dvomi, evidentne protikladnými, no v zásade neoddeliteľnými cieľmi, a to medzi bojom proti terorizmu a ochranou základných práv a slobôd. Ak sme to chceli dosiahnuť, museli sme uskutočniť opatrné vyváženie, najmä preto, že niekedy je v praxi náročné určiť, kde končí sloboda vyjadrovania a začínajú ľudské práva. Spomeňte si na pobúrenie, ktoré spôsobili pred dvomi rokmi dánske komiksy, alebo polemiku, ktorú vyvolal nedávno holandský poslanec Parlamentu Geert Wilders v súvislosti s krátkym filmom o islame.

Ako som povedala, verím, že kompromis, ktorý sme dosiahli, je dobrý. Zásadné zmeny, ktoré sme uskutočnili, sú tieto: v prvom rade, nahradenie výrazu „podnecovanie“ výrazom „nabádanie“, ktorý je presnejší a v právnej terminológii sa používa častejšie; po druhé, prísnejšia definícia spojenia „verejné nabádanie“, ktoré jednoznačne vymedzuje správanie, ktoré sa bude považovať za trestné, a preto zamedzí akémukoľvek zneužitiu, ktoré by viedlo k obmedzovaniu slobody vyjadrovania; po tretie, zahrnutie mnohých ustanovení týkajúcich sa ochrany ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody vyjadrovania a slobody tlače, do textu; a po štvrté, upozornenie na potrebu zabezpečenia primeranosti opatrení k sledovaným cieľom, čo je v demokratickej spoločnosti, ktorá neumožňuje diskrimináciu, nevyhnutné.

To sú hlavné body tejto dokumentácie. Som rada, že táto téma sa zaradila medzi priority dnešného zasadnutia a teším sa na prínosnú a živú rozpravu.

  Martine Roure, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, veľmi ma teší, že sa môžeme dnes zúčastniť spoločnej rozpravy o správe mojej kolegyne, pani Lefrançoisovej, o boji proti terorizmu a mojej správe o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce. Je potrebné pamätať na to, že boj proti terorizmu nemôže byť účinný a primeraný, ak nezabezpečíme posilnenie základných práv každého občana Únie. Na boj proti teroristickým hnutiam, ktoré sú hrozbou pre naše demokratické spoločnosti, musíme využiť naše základné hodnoty uznávania základných práv.

Podľa môjho názoru je návrh Komisie o boji proti terorizmu nevyvážený, pretože len posilňuje bezpečnosť, no zanedbáva pritom mnoho opatrení na ochranu základných slobôd. Z tohto hľadiska chcem opäť zablahoželať pani Lefrançoisovej a jej kolegyniam a kolegom k vyváženiu textu s cieľom zabezpečiť, aby zaručoval uznávanie základných práv a slobôd.

Ako vieme, teroristické siete využívajú čoraz viac nové informačné technológie vrátane internetu na svoje činnosti súvisiace s nabádaním osôb na páchanie teroristických činov a najímaním osôb na terorizmus. Sledovanie tohto druhu činnosti na internete vyžaduje zhromažďovanie veľkého objemu osobných údajov, takéto zhromažďovanie údajov sa však musí uskutočňovať so zárukou vysokej úrovne ochrany osobných údajov.

Chcela by som pripomenúť Rade jej záväzky, ku ktorým sa zaviazala pri prijímaní smernice o uchovávaní zhromaždených alebo spracovaných údajov. V tom čase sme vyjadrili želanie, aby bolo možné využívať takéto vzácne informácie na boj proti terorizmu. Výmenou za to bola povinnosť Rady dodržať svoj záväzok a prijať rámcové rozhodnutie o ochrane osobných údajov, ktoré poskytuje vysokú úroveň ochrany.

Chcela by som srdečne poďakovať všetkým kolegyniam a kolegom z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a všetkým, ktorí so mnou spolupracovali, najmä tieňovým spravodajkyniam a spravodajcom, pretože pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané v mojej správe boli vo výbore jednomyseľne schválené. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú dôkazom toho, že sa neuspokojíme s harmonizáciou na úrovni najnižšieho spoločného menovateľa. Veríme, že pôsobnosť rámcového rozhodnutia by mala byť natoľko široká, aby nebola obmedzená len na údaje vymieňané medzi členskými štátmi. Je nutné, aby sa uplatňovala na údaje spracúvané na národnej úrovni, čo by umožnilo posilnenie spolupráce medzi rôznymi zložkami policajných a justičných orgánov v členských štátoch pri zaručení rovnakej úrovne ochrany údajov v celej Európskej únii. Je potrebné garantovať zásady obmedzenia účelu a proporcionality definovaním a vymedzením prípadov, v ktorých je možné ďalšie spracovanie údajov. Je nutné, aby si všetci uvedomili nevyhnutnosť takéhoto riešenia. Údaje sa nesmú využívať na iné účely ako tie, na ktoré boli zhromaždené. Naším záujmom nie je zákaz prenosu údajov do tretích krajín, keďže takýto prenos sa môže ukázať ako potrebná súčasť boja proti terorizmu. Pri každom prenose je však nutné uskutočniť hodnotenie toho, či daná tretia krajina zabezpečí primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Chcela by som zdôrazniť skutočnosť, že je nutné, aby takéto hodnotenie vykonal nezávislý štátny orgán.

Žiadame Radu, aby zahrnula do rámcového rozhodnutia ustanovenia týkajúce sa vnútroštátnych orgánov štátnej správy, ktoré majú prístup k údajom zhromažďovaným súkromnými spoločnosťami, čo si vám dovoľujem opäť pripomenúť, v súlade so záväzkami, ku ktorým sa zaviazala prijatím smernice o uchovávaní zhromaždených alebo spracovaných údajov počas britského predsedníctva.

Použitie citlivých údajov, napríklad údajov týkajúcich sa politických názorov, náboženského presvedčenia, zdravotného stavu alebo sexuálneho života, je nutné zásadne zakázať. Aktuálne znenie návrhu rámcového rozhodnutia takéto použitie naopak nezakazuje. Prostredníctvom svojho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vyvrátil Európsky parlament návrh Rady, ktorý pripúšťa spracovanie takýchto údajov za určitých podmienok. Parlament naopak presadzuje zákaz spracovania takýchto údajov okrem výnimiek. Tento proces bol úplne zvrátený a to je pre nás dôležité. Prijatím tohto stanoviska vyjadruje Európsky parlament želanie uznávať ľudskú dôstojnosť a veríme, že Rada bude s Parlamentom súhlasiť, pokiaľ ide o tento nevyhnutný prvok.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predseda, pán Komisár, predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pán Deprez, spravodajkyne a spravodajcovia, dámy a páni, toto je deň Francúzov a aj môj deň: Chcel by som vás požiadať o ospravedlnenie neočakávanej neprítomnosti pani Rachidu Dati. Je pre mňa však poctou zúčastniť sa opäť na práci Parlamentu, najmä na citlivých otázkach, o ktorých sa hovorilo. Rád by som prejavil poďakovanie predsedníctva Rady pani Roureovej a pani Lefrançoisovej za osobnú angažovanosť, ktorú prejavili, a záujem o otázky boja proti terorizmu a ochrany údajov.

Vďaka týmto dvom textom má Parlament v súčasnosti pevne v rukách aktuálny vývoj a každodenný život európskej spoločnosti. Je potrebné, aby sme chránili našich občanov pred teroristickými hrozbami a musíme chrániť aj ich osobný život a súkromie. Ide o politickú zodpovednosť v najvznešenejšom zmysle. Dovoľte mi reagovať na niektoré body týkajúce sa práve prezentovaných dvoch správ.

V prvom rade je pre Európsku úniu boj proti terorizmu vzhľadom na návrh rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu úlohou, ktorá vyžaduje spojenie nášho úsilia. Pán de Kerchove, koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu, ktorého som stretol pred niekoľkými týždňami, tiež konštatoval pred Parlamentom, že aktivity napríklad al-Káidy sú veľmi znepokojujúce. V roku 2007 sa odohralo na území Európskej únie 583 teroristických útokov. Rámcové rozhodnutie, na ktoré sa dnes pozeráte, je významným normatívnym krokom vpred v boji proti rozpínaniu teroristických metód.

Napríklad je neprijateľné, aby bolo dovolené vysvetľovať na internetovej stránke postup výroby domácich bômb úplne beztrestne. V súčasnosti existuje takmer 5 000 internetových stránok, ktoré prispievajú k radikalizácii mládeže v Európe v týchto otázkach a ako viete, slovinskému predsedníctvu sa podarilo dosiahnuť dohodu o týchto náročných otázkach na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti z 18. apríla.

Vítam správu pani Lefrançoisovej, ktorá podporila cieľ Rady spočívajúci v zaradení trestných činov upravených Dohovorom Rady Európy do rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002. Jej návrhy vo výraznej miere súvisia s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré navrhla Rada počas rokovaní, a ako viete, diskusia Rady o tomto texte bola veľmi živá. Nepochybne sa nachádzame uprostred klasickej diskusie pre všetky demokratické spoločnosti, ktoré vyzývajú na účinný boj proti terorizmu pri súčasnom uznávaní základných pravidiel právneho štátu a kľúčových princípov (napríklad slobody vyjadrovania), ktorými sa riadi celá demokratická spoločnosť.

Rád by som upriamil vašu pozornosť na dva body. V prvom rade, cieľom tohto rámcového rozhodnutia je považovať za trestný čin tri typy správania pred skutočným páchaním útokov: verejné podnecovanie terorizmu – a chcel by som zdôrazniť prívlastok „verejné“, ktorý tým vylučuje právnu reguláciu súkromnej výmeny korešpondencie – výcvik na terorizmus a napokon najímanie osôb na terorizmus. V Európskej únii by predstavovali trestné činy, ktoré už členské štáty poznajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ktorý bol v konečnom znení prijatý v roku 2005.

Definície týchto trestných činov boli doslovne prevzaté z rámcového rozhodnutia s určitými obmedzujúcimi úpravami, s cieľom zabezpečiť súlad s pojmami „teroristický trestný čin“ a „teroristická organizácia“, ktoré existujú v európskom právnom poriadku od roku 2002. Preto, pani Lefrançoisová, sme použili pojem „verejné podnecovanie“ namiesto pojmu „nabádanie“, ktorý navrhujete. Prijatie textu na európskej úrovni zjednoduší riadenie preberania v rámci členských štátov a jeho rýchlejšie uplatňovanie na celom území Európskej únie.

Druhým záujmom je to, aby Rada venovala osobitnú pozornosť uznávaniu základných práv. Tento záujem sa prezentoval na spoločnom stretnutí Parlamentu, ktoré sa uskutočnilo 7. apríla tohto roku. Rada pozorne sledovala diskusie, ktoré sa uskutočnili v Parlamente a dbala na dodržanie prístupu prijatého Radou Európy. Do prvotného návrhu boli pridané ochranné doložky – konkrétne dve, týkajúce sa slobody tlače na jednej strane a proporcionality kriminalizácie trestných činov definovaných národným právnym poriadkom na druhej strane.

Tiež je potrebné poznamenať, že Rada si neosvojila návrhy, ktorých cieľom bolo zavedenie pravidiel o extrateritoriálnej príslušnosti, s ktorými vaša spravodajkyňa v žiadnom prípade nesúhlasila. Záujem o vyrovnanosť motivoval preto Radu počas rokovaní, čo viedlo k textu zohľadňujúcemu vo výraznej miere vaše záujmy.

Ak sa teraz presunieme k rámcovému rozhodnutiu o ochrane osobných údajov, ktoré prezentovala pani Roureová – je faktom, že v súčasnosti existuje len zanedbateľná alebo dokonca žiadna regulácia takzvaných „suverénnych“ súborov, najmä pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, ako ste poukázali, pani Roureová. V tejto oblasti je však mimoriadne dôležité spravovať a regulovať výmenu údajov s cieľom ochrany verejných slobôd. Presne tak: musíme konať rýchlo a účinne pri súčasnom uznávaní práv tých, ktorých údaje sú predmetom výmeny, uchovávania a ukladania.

Ministri spravodlivosti dospeli 8. novembra 2007 k dohode o návrhu rámcového rozhodnutia. Ako ste vy samotná poukázali, existuje skupina poslancov, ktorí by pokračovali ďalej v tejto veci. Predsedníctvo si uvedomuje túto skutočnosť, no rámcové rozhodnutie, na ktorom sa Rada jednomyseľne zhodla na konci rozpravy trvajúcej viac ako dva roky, je prvým krokom obdobia, v ktorom nebudú existovať v rámci tretieho piliera žiadne spoločné pravidlá (vzhľadom na minimálne normy Európskej únie na osobné údaje v rámci spolupráce v trestných veciach). Je to kompromis – takto sa budovala Európa, najmä v tejto oblasti. Je to kompromis, no to neznamená, že ide o druhoradé rozhodnutie. Je skôr najlepším výsledkom, ktorý bolo možné v súčasnosti dosiahnuť, keďže vyplnil medzeru a otvoril cestu ďalšiemu vývoju.

Môžeme to považovať za prvý krok k právnej regulácii výmeny údajov na legitímne účely v rámci Európskej únie, ktorej uplatňovanie je možné riadiť oveľa účinnejšie ako v rámci Rady Európy. Preberanie a uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia sa môže predložiť na hodnotenie Rade pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, ako to bolo napríklad v prípade európskeho zatykača.

Ak sa napokon rozvinie náš inštitucionálny rámec (v čo všetci veríme), bude Komisia alebo podpredseda môcť iniciovať konanie vo veci porušenia právnych predpisov. V Európe je častou otázkou to, či byť lepší s minimálnymi normami, ktoré je možné neskôr sprísniť, alebo či sa máme pridŕžať súčasného stavu, ktorý znamená v súčasnosti mimoriadne rozdielne normy v oblasti ochrany údajov, nedostatok primeranej kontroly zo strany európskych inštitúcií a dvojstranné rokovania o výmene údajov s tretími krajinami, ktoré neponúkajú našim občanom dostatočné záruky a ktoré sa môžu uskutočňovať bez nášho súhlasu. To je prípad dvojstranných dohôd uzatvorených so Spojenými štátmi americkými.

Osobne si myslím, že je lepšie posunúť sa vpred ako zachovávať súčasný stav. Podľa nášho názoru je prvým podstatným krokom rámcové rozhodnutie. Navyše nám bolo vďaka práci predchádzajúcich predsedníctiev v zásade umožnené nájsť rovnovážne body, ktoré tiež prihliadajú na vaše záujmy. Spomeniem aspoň niektoré z nich, pani Roureová.

Prvým je to, že budúce rámcové rozhodnutie sa bude vskutku vzťahovať len na údaje vymieňané medzi členskými štátmi, ako ste zdôraznili, no členské štáty sa zaviazali prijať vlastnú úroveň ochrany. Jedným z článkov, ktoré by ste mali preskúmať, je článok 27 posilnený odôvodnením 8 tohto rámcového rozhodnutia, ktorý vyzýva Komisiu na predĺženie pôsobnosti textu na päť rokov. Tento článok by sa mohol týkať národných údajov. Rovnako ako predsedníctvo Rady, ani my nevidíme v tomto prípade žiadne nedostatky.

Druhým je to, že každá výmena údajov podlieha zásade proporcionality, čo znamená, že v jednotlivých prípadoch bude možné kontrolovať účel prenosu údajov a to, či nie je objem vymieňaných údajov vyšší, ako je nevyhnutne potrebné.

Tretí spočíva v tom, či podlieha prenos údajov do tretích krajín dôležitým podmienkam a ochrane s cieľom zabezpečenia primeranej úrovne ochrany. Veľmi dobre viete, že toto ustanovenie neostalo u niektorých našich externých partnerov, ktorých mená som spomenul, bez povšimnutia. Článok 14 je ochranným prvkom, na ktorý sa môžeme spoľahnúť, ak chceme zabrániť prenosu osobných údajov odoslaných do iného členského štátu do tretích krajín bez nášho súhlasu. Tiež je pre nás zárukou rovnocennosti úrovne ochrany údajov v inej členskom štáte.

A napokon, štvrtým je to, že členské štáty sa zaviazali oznamovať svoje opatrenia na národnej úrovni Komisii, ktorá predloží svoje hodnotenie a návrhy na úpravu tohto prvého rámca Parlamentu a Rade. V dôsledku toho budete v úplnom rozsahu zapojení do ďalšieho procesu týkajúceho sa tohto rámcového rozhodnutia.

Vážený pán predseda, spravodajkyne a spravodajcovia, dámy a páni, predsedníctvo si veľmi uvedomuje vašu oddanosť uznávaniu základných práv v Európskej únii a rád by som zdôraznil, že budúca skupina, ktorú tvorí šesť ministrov spravodlivosti z Nemecka, Portugalska, Slovinska, Francúzska, Českej republiky a Švédska, stanovila ako jednu z priorít Európskej únie na nadchádzajúce roky posilnenie ochrany údajov. Je to záujem, ktorý zdieľajú všetky členské štáty a ktorý podporili všetci ministri spravodlivosti počas neformálneho zasadnutia Rady 25. júla.

Vážený pán predseda, týmto som ukončil svoj príspevok Parlamentu.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som privítal úradujúceho predsedu pána Jouyeta a naše dve spravodajkyne, ktoré odviedli veľmi dobrú prácu. Pani Lefrançoisová predložila správu o návrhu na pozmeňujúci a doplňujúci návrh rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu a pani Roureová predložila správu o rámcovom rozhodnutí o ochrane osobných údajov. Rád by som poďakoval aj predsedníctvu Rady. Pripomienky, ktoré predložil pán Joyeut, sú prejavom toho, že predsedníctvo má záujem hľadať spôsob, ako zjednotiť rozdielne názory.

Vážený pán predseda, keďže dnes nás v Parlamente čaká veľmi zaujímavá rozprava, pokúsim sa byť stručný. Najskôr budem hovoriť o návrhu rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu. Ako už pán úradujúci predseda veľmi správne poznamenal, moderné informačné a komunikačné technológie zohrávajú dôležitú úlohu v propagácii teroristických hrozieb. Teroristi využívajú internet, ktorý je lacný, rýchly a ľahko dostupný už takmer všade vo svete.

Internet je pre bežných občanov výhodou, no bohužiaľ, zneužíva sa aj na účely šírenia trestnej činnosti. Teroristi využívajú internet na šírenie propagandy s cieľom mobilizovať a najímať nových ľudí, ako aj na zverejňovanie inštrukcií a online príručiek na účel výcviku teroristov alebo plánovania útokov. Zabrániť tejto hrozbe je evidentne politickou prioritou. Európska únia musí bojovať proti modernému terorizmu a jeho novým metódam s rovnakým odhodlaním, aké prejavila v boji proti tradičným formám terorizmu.

Návrh vypracovaný Komisiou dopĺňa rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu a prispôsobuje ho Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu tým, že obsahuje pojmy terorizmus, verejné podnecovanie na spáchanie teroristických činov, najímanie osôb a výcvik na terorizmus.

Komisia vyjadruje spokojnosť s pozitívnymi ohlasmi na správu pani Lefrançoisovej. To ešte viac vyzdvihuje prínos návrhu. Pani Lefrançoisová, vy ste však vyjadrili v súvislosti s návrhom aj obavy a želanie, aby pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bolo čo najviac.

Pokúsim sa stručne odpovedať. Predovšetkým, vo vašej správe sa spochybňuje používanie výrazu „verejné podnecovanie“ a jasne ste uviedli, že za presnejší považujete termín „verejné nabádanie“. Je pravda, že návrh Komisie vychádza z Dohovoru Rady Európy a veľmi striktne sa riadi definíciami trestných činov uvedených v Dohovore, a to z dvoch dôvodov.

Po prvé, chceli sme zohľadniť vynikajúcu odbornosť Rady Európy v oblasti ľudských práv a prácu Rady na tvorbe textu Dohovoru, o ktorom vedieme diskusiu. Pokiaľ ide o slobodu prejavu, dohovor vychádza aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Po druhé, cieľom Komisie bolo uľahčiť členským štátom realizáciu úpravy rámcového rozhodnutia a Dohovoru Rady Európy. Nebude odlišná terminológia robiť problémy pri uplatňovaní? Toto je otázka, ktorú vám chcem položiť.

Pokiaľ ide o druhý bod vyplývajúci zo správy, Komisia podporuje vašu myšlienku, aby sa do pozmeňujúceho textu zapracovali bezpečnostné doložky o ľudských právach, ako je uvedené v článku 12 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Vážený pán Jouyet, spoločná pozícia Rady z 18. apríla 2008 v podstate už obsahuje dodatočné bezpečnostné doložky podobné tým, ktoré sú uvedené v článku 12.

Ďalej by som chcel povedať, že naším želaním je zrušiť povinnosť trestného stíhania pri pokuse o spáchanie trestného činu. S týmto súhlasíme. Návrh Komisie i spoločná pozícia Rady z 18. apríla 2008 už garantujú zrušenie tejto povinnosti.

Chcel by som tiež povedať, že v súvislosti s pravidlami v rámci jurisdikcie, ktoré sa vzťahujú na nové trestné činy, vo veľkej miere, avšak nie celkom súhlasíme s úpravami navrhovanými v správe. Preto Komisia môže súhlasiť so zrušením doplňujúcich pravidiel v rámci jurisdikcie, ktoré boli zahrnuté v jej návrhu.

Komisia však nezdieľa názor uvedený v správe v súvislosti s terajšími pravidlami v rámci jurisdikcie, ktoré sú uvedené v súčasnom rámcovom rozhodnutí, pretože vo vzťahu k novým trestným činom by to bolo obmedzujúce. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený v správe prenáša povinnosť konať vo veci nových trestných činov na členský štát, ak sú trestné činy spáchané mimo územia príslušného členského štátu, ale v mene právnickej osoby založenej na jeho území, alebo proti jeho inštitúciám alebo obyvateľom, alebo proti európskej inštitúcii so sídlom na území príslušného členského štátu. Obávame sa, že prenesenie povinnosti konať na príslušný členský štát obmedzí efektívnosť návrhu Komisie, pretože nové trestné činy sú často nadnárodnou záležitosťou, najmä ak sa páchajú prostredníctvom internetu.

Komisia však verí, že vypracovanie tejto dokumentácie umožní najmä to, aby zmenené a doplnené rámcové rozhodnutie nadobudlo účinnosť už v blízkej budúcnosti. Aktualizácia právnych predpisov nás skutočne stojí veľa námahy a chcel by som poďakovať Parlamentu i predsedníctvu za to, že vynaložili maximálne úsilie, aby sme dosiahli výsledok. Tento nový nástroj je pre nás veľmi potrebný.

Teraz by som prešiel k správe pani Rourovej a chcel by som vyzdvihnúť skutočnosť, že urobila maximum pre to, aby mal Parlament k dispozícii rámcové rozhodnutie, ktoré má zmysel a otvorí cestu pre ďalší postup. Rámcové rozhodnutie musí, samozrejme, podporovať spoluprácu polície a justície v trestných veciach tým, že ju zefektívni a prinesie skutočnú legitimitu a rešpektovanie základných práv, najmä práva na rešpektovanie súkromného života a práva na ochranu osobných údajov. Spoločné pravidlá pre spracovanie a ochranu osobných údajov vypracované na účely predchádzania a boja proti kriminalite môžu pomôcť dosiahnuť spomínané dva ciele.

Vážený pán Jouyet, určite vás neprekvapí, keď poviem, že Komisia je sklamaná z výrazného obmedzenia rámcového rozhodnutia. Chceli sme ísť ďalej, no som si vedomý, že súčasné predsedníctvo vo veľkej miere zdieľa podobný názor. Text rámcového rozhodnutia sa v súčasnosti vzťahuje len na cezhraničnú výmenu osobných údajov a práve z toho dôvodu sme chceli zájsť ďalej. Spracovanie osobných údajov orgánmi na národnej úrovni zatiaľ nie je harmonizované s európskou úrovňou. Uvedené činnosti sa budú naďalej vykonávať na národnej úrovni a budú v kompetencii národnej legislatívy na ochranu údajov. Vážená pani Roureová, je pravda, že všetky členské štáty pristúpili k Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane údajov. Ja však patrím k tým, ktorí zdieľajú názor, že by sme mali ísť ešte ďalej.

Následné hodnotenie uplatnenia rámcového rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva pán Jouyet, je evidentne jedným zo spôsobov, ako vyhodnotiť uplatňovanie pravidiel v rámcovom rozhodnutí a tiež ako preveriť, či sú princípy obmedzenia a proporcionality návrhu, ktoré ste celkom správne spomenuli, v tejto oblasti zásadné a či sa skutočne rešpektujú. Je pravda, že revízia, doložka o hodnotení, by z pohľadu posudzovania zo strany členských štátov určite umožnila rozšíriť rozsah ochrany údajov.

Isté je a nemusím to zdôrazňovať, keďže sa predsedníctvo o tom práve zmienilo, že text bude mať veľký význam nielen pre európskych občanov, ale aj pri rokovaniach s tretími krajinami. Budeme v omnoho silnejšej pozícii, najmä pri rokovaniach so Spojenými štátmi, ktoré neustále sledujem, ak budeme môcť predložiť požiadavku na prijatie opatrenia na ochranu údajov, ktoré reálne zodpovedajú potrebám a očakávaniam našich občanov. Preto dúfam, že Rada bude pokračovať v práci na tejto dokumentácii a dosiahneme dohodu. Toto je prvý krok, pán Jouyet, ale tento krok musí byť dostatočne významný. Naozaj si to želám.

Vážený pán predseda, v každom prípade budem rád, ak nám tieto dva návrhy a dve správy, ktoré sú, pokiaľ ide o Komisiu, veľmi zaujímavé a cenné, umožnia dosiahnuť dohodu. Bol by som rád, keby sa tak naozaj stalo.

  Luis de Grandes Pascual, spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážený pán predseda, pán Jouyet, pán komisár, dámy a páni, chcel by som prehovoriť ako spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko ku správe Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a vyjadriť sa k spomínanej problematike.

Rád by som poďakoval Výboru pre právne veci za podporu, ktorú mi prejavil a ďakujem aj spravodajkyni, pani Lefrançoisovej a chcem poznamenať, že pri plnení tejto úlohy prejavila pochopenie a ochotu viesť dialóg, aby sme dosiahli konsenzus, čo je v tejto záležitosti absolútne nevyhnutné.

Dámy a páni, tento návrh na rámcové rozhodnutie by sa niekomu mohol zdať zbytočný. Rada Európy sa už touto problematikou zaoberala vo svojom Dohovore o predchádzaní terorizmu, kde definuje tri typy trestných činov, ktoré Komisia uvádza vo svojom návrhu: verejné podnecovanie na páchanie teroristických činov, najímanie osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus.

Návrh je bezpochyby prínosom, pretože obsahuje lepšiu definíciu terorizmu a je komplexnejší, keďže zahŕňa dôležitý prehľad sankcií.

Chcel by som vo všetkej úprimnosti povedať, že toto opatrenie Komisie je nevyhnutné a má mimoriadne veľký prínos.

Pokiaľ ide o základné práva, nemusíme sa znepokojovať, v súvislosti so slobodou prejavu neexistuje žiadny rozpor. Dámy a páni, v Španielsku teroristická skupina ETA nie je na zozname Európskej únie teroristických skupín pre to, čo hovorí, ale pre svoje činy, pretože na dosiahnutie svojich cieľov využíva vydieranie, únos, násilie, teror a zabíjanie. Toto je dôvod, prečo je na zozname, nie pre slová, ale pre činy.

V španielskom parlamente pôsobia skupiny podporujúce nezávislosť, ktoré sa prejavujú úplne legitímne, obhajujú nezávislosť a prirodzene, nie sú pre to nijako prenasledované.

Nie je to otázka zavádzania zločinov mienky, ale otázka spolupráce pri využívaní moderných technológií a efektívneho boja proti terorizmu.

Dovoľte mi pripomenúť, že teroristická skupina ETA včera v Španielsku zavraždila čestného občana, príslušníka ozbrojených síl, dôstojníka Juana Luisa Condeho. Teroristi použili zbabelú vražednú metódu – nálož pod autom.

Európska Únia sa k tejto problematike musí stavať jednomyseľne, nekompromisne a kvalifikovane.

Musíme byť schopní definovať typy trestných činov, ktoré nie sú jednoznačné, pretože ak súdy odhalia problémy, vždy zaváži prezumpcia neviny a my túto šancu musíme využiť.

ETA a všetky teroristické skupiny vo svete by si mali uvedomiť, že Európska únia sa im prihovára jednohlasne, mali by stratiť všetky nádeje a nepochybovať, že na nich padne váha demokracie Únie a že sa nevzdáme, kým ich zo života našich krajín úplne neodstránime.

  Panayiotis Demetriou, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážený pán predseda, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, dnes máme pred sebou dve veľmi dôležité správy. Ich výnimočnosť spočíva vo vyváženom prístupe a v tom, že sú výsledkom širšej spolupráce v otázkach, ktoré boli všeobecne dohodnuté v oblasti boja proti terorizmu a ochrany ľudských práv a zároveň samozrejme aj v oblasti ochrany osobných údajov.

Terorizmus je bremenom dnešnej doby. Je spletitý, neľudský, barbarský a neustávajúci. Preto musíme voči nemu bojovať všetkými zákonnými prostriedkami, ale zároveň mať vždy na pamäti, že nesmieme porušiť ľudské práva. Presne to spĺňa správa pani Lefrançoisovej.

Bolo už povedané, že návrh boja proti terorizmu vychádza z Dohovoru Rady Európy. Rozhodli sme sa však zmeniť definíciu „verejného podnecovania“, aby bola právne zrozumiteľná vo všetkých krajinách. Hovoríme o „verejnom nabádaní“, pretože tento termín je viac v súlade s podstatou dohovoru a s cieľom, o ktorý sa usilujeme.

Pri diskusii o tejto správe sme venovali pozornosť najmä otázke ľudských práv. Viedli sme dlhé diskusie a rozhodovali sme o formulácii a o zaradení ustanovení s cieľom udržať rovnováhu, ktorú som spomínal.

Čokoľvek iné zrejme naruší túto rovnováhu a akýkoľvek pokus o ďalšiu definíciu terorizmu by mohol spôsobiť problémy: zhodnúť sa na definícii nebolo pre Európu vôbec ľahké. V Rade Európy som pôsobil tri roky. Pokúšali sme sa nájsť definíciu terorizmu, ale bez úspechu. Teraz, keď sme sa na spomínanej definícii dohodli, netreba ísť proti nej.

V každom prípade, čo sa týka otázky ľudských práv, je tu odsek 10 úvodnej časti návrhu, ktorý sa obšírne a dôkladne zaoberá konkrétnymi právami podliehajúcimi ochrane: právom na zhromažďovanie, právom odborových zväzov a všetkými ostatnými súvisiacimi právami. Preto v tomto smere už nie je potrebné vyvíjať ďalšie úsilie.

Aby som to uzavrel, dovoľte mi dodať, že spomínaná problematika je v dobrých rukách. Máme však inú oblasť, na ktorú by sme sa mali zamerať: mali by sme obrátiť pozornosť k spoločnostiam, ktoré podporujú terorizmus. Mali by sme osloviť rozumných ľudí a zložky s umiernenými politickými názormi, aby sme odstránili morálnu podporu teroristov v týchto spoločnostiach. Práve týmto smerom by sme mali viesť naše úsilie, myslenie, programy a kampane.

(potlesk)

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. – (IT) Vážený pán predseda, pán Jouyet, pán Barrot, dámy a páni, po siedmich rokoch boja proti terorizmu verím, že už máme skúsenosti v oblasti katalogizácie rizík terorizmu, jeho vplyvov a ničivých následkov. Verím tiež, že jedným z najdramatickejších následkov je strata rovnováhy – strata zmyslu pre rovnováhu pri reakcii na teroristické hrozby.

Táto rovnováha je nevyhnutná nie pri vyšetrovaní povrchných, ale zložitých prípadov ukrývajúcich násilie a je kľúčová pri zavádzaní preventívnej a represívnej politiky, pričom by sme nemali zanedbať základné princípy našej právnej kultúry. To je cenná, ale komplikovaná rovnováha, pretože sa musí pretransformovať do pravidiel, ktoré nevytvoria žiadny priestor pre voľné úvahy. Preto vítam iniciatívu Komisie na zmenu rámcového rozhodnutia z roku 2002, pokiaľ budeme venovať pozornosť včasným odporúčaniam uvedeným v dvoch správach, o ktorých dnes diskutujeme.

Prvým odporúčaním, pán Jouyet a pán Barrot, je to, že sa musíme vyhnúť kultúre podozrievania a nedôvery, pretože stavať našu spoločnosť na podozrievaní a vymýšľať integračnú a imigračnú politiku založenú na princípe vzájomnej nedôvery, by bolo nahrávkou na smeč teroristom, keďže cieľom teroristov je predovšetkým narúšať jednotnosť.

Preto pri diskusii o teroristických trestných činoch a pojme podnecovanie – tento pojem sa nám zdá všeobecný i subjektívny zároveň – uprednostňujeme právne ustálenejší a konkrétnejší pojem verejné nabádanie. Myslím si, že je to menej zavádzajúci a menej subjektívny princíp a nie je to otázka terminológie, pán Barrot, ale otázka významu: podnecovanie sa spája so zneužívaním, extrémizmom, ako aj prehnaným záujmom o sociálne emotívnych ľudí, čo by často spôsobovalo neprimerané a rozpačité reakcie. Všetko toto nás vedie k druhému riziku, ktorému sa musíme vyhnúť: interpretácia boja proti terorizmu ako východiska pre zdôvodnenie úprav, redukcie alebo zmeny rozsahu základných práv.

Od uvedených dvoch správ očakávame v tomto bode jasný a jednoznačný signál: je to výzva, pred ktorou stojíme ako zákonodarný orgán: spojiť boj proti terorizmu s činmi, ktoré pripravujú cestu terorizmu, s ohľadom na Chartu základných práv a najmä slobodu prejavu a slobodu združovania, bez ktorých by sa naše kultúry vrátili do barbarských čias. Pán Barrot, musíme priznať pravdu: existuje riziko, že boj proti terorizmu sa zmení na konflikt medzi jednotlivými kultúrami alebo náboženstvami, že sa objavia rasistické výroky, to je celkom reálne riziko, čoho dôkazom je aj nedávna schôdzka v Kolíne, kde sa poslanec tohto Parlamentu, pán Borghezio, vyjadroval veľmi nezodpovedne. Preto by sme mali povedať dôrazne, tu, pred týmto Parlamentom: fašistická neznášanlivosť nemá s vojnou proti terorizmu nič spoločné!

Spomínané dve správy, o ktorých tu diskutujeme a ktoré sú hodnotným prínosom, hovoria o nasledovnom prístupe: boj proti terorizmu, predchádzanie nebezpečnému teroristickému násiliu, ale zároveň aj garancia zachovania náležitej rovnováhy medzi potrebou bezpečnosti pre našich občanov a ich slobodami a základnými právami. Vážený pán predseda, pán Jouyet a pán Barrot, v tomto bode chcem upozorniť Radu a Komisiu, aby dohliadli na uvedenú skutočnosť a sľubujeme, že tento Parlament urobí pri spolupráci s vami maximum.

  Alexander Alvaro, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predseda, úradujúci predseda Rady, Komisia, pán podpredseda, pani Lefrançoisová a pani Roureová svojimi správami odviedli kus práce a ja som rád, rovnako ako ony, že som s nimi mohol spolupracovať. Podarilo sa nám dosiahnuť veľa spoločného a dali sme si záležať. Mrzí ma, že správa pani Roureovej sa ešte stále nachádza v Rade, hoci sme ju už revidovali. Z tohto pohľadu mám pocit, že záležitostiam, o ktorých hovoril pán Jouyet, stále niečo chýba, najmä to, čoho by malo byť hlavné a čo deklarujeme ako prioritu. Už sme to počuli viackrát, najnovšie od nemeckého predsedníctva Rady. Bohužiaľ, nepodarilo sa zmeniť slová na činy. Parlament sa nemôže uspokojiť len so zdĺhavými sľubmi do vetra.

Pokiaľ ide o správu pani Lefrançoisovej: jej správa rozhodne obsahuje niečo, čo ešte nikto z vás doposiaľ nepredniesol. Uvádza, že po oblasti životného prostredia je tu jeden z mála prípadov, v ktorých – veľmi jasne – harmonizujeme hmotné trestné právo. Toto posúva hranicu toho, čo Európska únia robila doposiaľ. V oblasti občianskeho práva sme to videli vo sfére medzinárodných záležitostí. Harmonizácia hmotného trestného práva je však oproti tomu, čo sme tu spomenuli, oveľa zložitejšia. Preto Komisia chápe, prečo tu vedieme búrlivú diskusiu o verejnom podnecovaní alebo nabádaní. „Nabádanie“ je bežný právnický termín v každom členskom štáte. Členské štáty Rady Európy prijali termín „podnecovanie“, aby urobili kompromis. To sa týka aj krajín, ako je Rusko.

Neverím, že by sme museli diskutovať o tom, či máme všetci v tejto záležitosti spoločný právny základ. Aby som to vyjasnil, pokračoval som v diskusii s pani Lefrançoisovou o tom, že z pohľadu mojej občianskej príslušnosti vidím problém vo formulácii termínu „nabádanie“, pretože skutočnosť, že nabádanie môže byť trestné bez toho, aby išlo o úkladný, protizákonný, dokázaný trestný čin, náš systém nepozná. V tomto klauzula zohľadňuje nabádanie i podnecovanie, obidva tieto termíny sú však prinajmenšom zavádzajúce. Ani jeden z nich nedokazuje úmysel zo strany páchateľa. Záleží výhradne od pohľadu tretích strán, či to, čo niekto povedal, môže, alebo nemôže byť vážnym nabádaním na spáchanie teroristického činu. V tejto chvíli by ma zaujímalo, kde urobíte čiaru medzi teroristom a nahnevaným občanom, ktorého udá sused sediaci v podniku pri vedľajšom stole.

Z tohto pohľadu sa musíme dotknúť otázky existujúcich právnych systémov. Viem, že v Španielsku je to v niektorých ohľadoch odlišné, ale je to preto, aby bolo možné bojovať proti domácemu terorizmu. Verte mi, ďakujem za to, že nie som taký starý a nepamätám si časy, keď v Nemecku pôsobili jednotky RAF, no aj vtedy sa diskutovalo o prijatí vhodných zákonov. Samozrejme, krajiny musia konať v niektorých osobitných prípadoch výnimočne, ale za posledných sedem rokov sme boli svedkami toho, že mnoho prípadov, o ktorých sa rozhodovalo na začiatku v zápale aktivít, sa muselo vziať späť. Z tohto hľadiska som rád, že sa v správe zameriavame na ľudí a na základné práva bez ohľadu na stranícku politiku.

Pokiaľ ide o správu pani Roureovej, je oveľa dôležitejšie, že Rada podniká určité kroky. Nesmieme sa oklamať v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Všetci chceme, aby zostala v platnosti do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009, ale vieme aj to, že to tak nemusí byť. Teraz sa musíme pokúsiť zapracovať túto správu do diskusie – najmä do rozhovorov, ktoré momentálne vedie Komisia so Spojenými štátmi o dohode o ochrane údajov medzi Európskou úniou a USA. Veď v skutočnosti sú tieto dve krajiny od seba existenčne závislé. Preto by som chcel, aby sme prejavili nielen politickú vôľu, ale napokon aj prijali politické rozhodnutie, aby rámcové rozhodnutie o ochrane údajov konečne nadobudlo účinnosť.

Komisia i Rada sa snažia a vyvíjajú veľké úsilie, aby prijali opatrenie v oblasti hospodárskej ochrany osobných údajov. Keď vidíme, aká je situácia v Spojenom kráľovstve, v Nemecku a v ostatných členských štátoch, kde sa objavili prípady straty alebo odcudzenia osobných údajov, ktoré sú pod správou verejných úradov, máme potrebu v tejto oblasti urýchlene konať. Napokon, týka sa to občanov viac ako kedykoľvek predtým, keďže sami nie sú schopní zabrániť vláde, aby konala týmto spôsobom. Pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, občania majú v prípade pochybností možnosť voľby.

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – Vážený pán predseda, rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi a podpredsedovi Komisie, ako aj spravodajkyniam za správy, ktoré považujem za veľmi dôležité.

Ak sa niekedy pozriete na predmet rozpravy v Parlamente pri diskusii o otázkach terorizmu a ochrany údajov, zdá sa, že je tu konflikt medzi tými, ktorí žiadajú väčšiu ochranu individuálnych práv a slobôd, a medzi zástancami väčšej ochrany celkovej populácie v súvislosti s rizikom a hrozbou násilia alebo nabádaním na násilie, ako už niektorí moji kolegovia spomenuli. V tej súvislosti, keď pokračujeme v návrhoch, mali by sme si byť istí, že legislatíva, ktorú navrhujeme a ktorú v tomto Parlamente meníme, má pevný právny základ, takže keď vstúpi do platnosti, nemôže ju nikto spochybniť a nič jej vyčítať. Jedným z problémov, ktorým čelíme, je fakt, že pre rámcové rozhodnutie, pre právny základ – alebo nedostatočný právny základ – pokiaľ ide o určité aspekty tohto rámcového rozhodnutia, by sme mali byť otvorení k obvineniam z pokrytectva, z toho, že sa iba tvárime, že konáme, no v skutočnosti nerobíme žiadne zásadné kroky.

Ak sa pozriete späť do histórie spolupráce v oblasti súdnych a policajných záležitostí, ktoré sme v tomto Parlamente iniciovali, 90 % z nich bolo založených na báze vzájomnej dôvery medzi rôznymi úradmi na úrovni členského štátu. Toto je jediný účinný spôsob, ako nájsť mechanizmus, ktorý nám umožní posunúť sa ďalej, pretože aj keď môžete predložiť zmluvy alebo rozhodnutia, pokiaľ úrady v každom členskom štáte neprejavia vôľu spolupracovať a vymieňať si informácie, v skutočnosti nemôže existovať zmysluplná spolupráca alebo cesta vpred.

Musíme byť veľmi pozorní v otázke ochrany údajov a osobných údajov, ktoré sa zhromažďujú, pretože mnohí vieme, že v našich členských štátoch je množstvo agentúr, či už na národnej alebo miestnej úrovni, ktoré uchovávajú údaje o každom jednom občanovi. V Spojenom kráľovstve v súčasnosti panuje najväčšia obava z krádeže totožnosti, ako aj z toho, že zmizli počítače, ktoré obsahujú informácie štátnych agentúr – či už pôsobiacich v oblasti sociálneho zabezpečenia, obrany alebo polície – osobné údaje, informácie, ktoré by ste nikdy nikomu osobne neposkytli. Zatiaľ sa zdá, že tieto údaje nie sú nijako chránené.

Preto musíme byť na tejto úrovni – európskej úrovni – pozorní, pretože vytvárame európske rámcové rozhodnutie, ktoré umožní spoluprácu medzi členskými štátmi, ale neukladá povinnosť kontroly na vnútroštátnej úrovni členských štátov. Dôvod, prečo to hovorím, je ten, že u jednotlivcov existuje väčšia ochrana v prípade, že národné úrady zneužijú alebo stratia ich údaje, ako by poskytovalo toto právne rozhodnutie a v mnohých smeroch, ak presvedčíme, aby sa toto rámcové rozhodnutie o ochrane údajov vzťahovalo aj na národné údaje, zlikvidujeme už existujúce práva. Pretože na európskej úrovni pokračujeme v práci na novom pláne, je tu určitá rezerva z dôvodu neurčitej reakcie na problémy, ktoré máme v súvislosti s ochranou údajov. Aby sme si však boli istí, že táto legislatíva je účinná, musí byť jasná a definitívna, nielen čo sa týka funkcie, ktorú má plniť, ale musí mať aj dôveru ľudí, aby verili, že ich ochráni a nezneužije.

  Kathalijne Maria Buitenweg, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážený pán predseda, som presvedčená o tom, že Rada si úprimne želá, aby sa zlepšila bezpečnosť obyvateľov a aby mali dobrú mienku o občianskych právach. Možno ste terajšie správy privítali s nadšením, ale ak ste ich čítali pozorne, určite ste si všimli, že záver, ktorý sme prijali, je úplne iný ako váš vlastný. V skutočnosti si myslíme, že návrhy, ktoré ste prijali, sú jednoducho nepostačujúce a že prinášajú nebezpečenstvo obmedzovania občianskych práv.

Ako je možné, že tieto veci posudzujeme odlišne? Predovšetkým parlamenty tradične venujú občianskym právam viac pozornosti ako vlády, čo vytvára problém pri prijímaní rozhodnutí. Čo je však hlavné, Parlament chce vidieť vplyv týchto rozhodnutí na spoločnosť z dlhodobejšieho hľadiska. Keď sa pozrieme na vzťah medzi vládou a občanmi z historického pohľadu, vidíme, že vláda má monopol na používanie sily a občania majú základné práva, ktoré vláda nemôže porušovať, pokiaľ to nie je nevyhnutné, účinné a primerané. Ale ak občania príliš často vidia, že vláda koná tak, že to nie je nutné ani oprávnené, ich dôvera, a teda aj spolupráca s takouto vládou sa znižuje a potom budeme mať naozaj dlhodobo veľký problém s bezpečnosťou. Dôveru je ťažko získať, ale ľahko stratiť.

Podľa môjho názoru návrh na ochranu údajov neponúka zamýšľanú ochranu a čo sa týka rozsahu rámcového rozhodnutia, Rada sa pohybuje na tenkom ľade.

Začnem správou pani Roureovej. Chcela by som pani spravodajkyni veľmi úprimne poďakovať za všetky tie roky, ktoré venovala tomu, aby sa správa dostala do Parlamentu. Najmä by som však chcela položiť Rade niekoľko otázok. Návrh sa týka spolupráce medzi políciou a súdmi v Európe, to sú služby, ktoré sa spájajú s bezpečnosťou. Avšak – a úradujúci predseda možno teraz bude namietať – chápem to tak, že sa teraz ustanovilo, že Rada sa necíti byť viazaná týmito návrhmi, keď sú v stávke základné národné bezpečnostné záujmy. O akých záujmoch tu teraz hovoríme? Môžete mi uviesť prípad, ktorý by vás presvedčil, aby ste rámcové rozhodnutie jednoducho hodili do koša?

Ďalšou skutočnosťou, ktorú pani Roureová už sama naznačila, je otázka citlivých údajov. Chápem, že sú údaje, ktoré Rada vyžaduje, ale môžete mi vysvetliť, na čo je dobrá informácia, či osoba bola členom odborovej organizácie? Uveďte mi, prosím, príklad, načo je potrebné vedieť, či dotyčná osoba je členom Federácie odborových zväzov (FNV) v Holandsku. Má to azda naznačovať vzdorovité správanie človeka? Za akých okolností by to, preboha, malo význam? V sexuálnom živote? Ak by sme hovorili o aktívnej pedofílii, nenamietam: to je trestný čin a samozrejme musí byť vedený v registri. Z akého iného dôvodu však vlastne potrebujete ďalšie informácie?

Pokiaľ ide o prenos údajov do tretích krajín, chcela by som ešte pripomenúť vtipný moment z čias nemeckého predsedníctva, keď zástupca Rady poznamenal, že niekedy je vlastne potrebné veľmi rýchlo preniesť údaje do Iránu. Celý Parlament sa uškŕňal, určite to nemohol myslieť vážne – prenos údajov do Iránu! Chcem tu preto teraz položiť otázku, či členovia Rady zaručia, že citlivé údaje sa za žiadnych okolností do Iránu nedostanú. Môže mi prípadne ešte uviesť číslo článku, ktorým by ste mi mohli túto záruku potvrdiť?

Napriek tomu, že úroveň ochrany považujem za nedostatočnú, vítam tento cieľ: zlepšiť spoluprácu polície a súdov na európskej úrovni (vieme, že aj na vnútroštátnej úrovni spolupráca zlyhala). Ak má dôjsť k zlepšeniu spolupráce, veľmi dôležitý význam má slovo „dôvera“ – aj medzi nami je to otázka dôvery. Moje obvinenie sa zakladá na skutočnosti, že Rada urobila málo pre zlepšenie tejto dôvery, a tým aj spolupráce. Napokon dôvera sa musí zakladať na takých skutočnostiach, ako je dostatočná ochrana údajov alebo práv podozrivých osôb, ktoré sú vhodné pre náš právny poriadok – ale vy ste neukázali žiadne výsledky. Na procesných právach podozrivých osôb pracujete, odkedy som začala pôsobiť vo svojej funkcii, a ešte stále nemáme žiadny výsledok. Okrem toho tam, kde ste mohli skutočne pomôcť zlepšiť spoluprácu, ste tak neurobili. Namiesto toho tu predkladáte nedopracované rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu.

Pani Lefrançoisová o tom pripravila výstižnú správu, za ktorú by som jej rada vyjadrila úprimnú vďaku. Moja otázka zostáva: aký problém sa tu Rada vlastne pokúša vyriešiť? Nabádanie na násilie je zakázané vo všetkých členských štátoch a tak by to malo byť – ale teraz podlieha trestnému stíhaniu aj podnecovanie Čo znamená slovo „podnecovanie“? Ak niekto napíše, že Spojené štáty sú nebezpečný štát, os zla, s ktorou musíme bojovať? Ak tá osoba napíše: „kto nie s nami, je proti nám“, je to podnecovanie? Ak na Západe zámerne natočia film namierený proti islamu, aby urazili ľudí, znamená to podnecovanie na útok? Nie je podnecovaním aj to, čo tu teraz hovorím?

Nejasná legislatíva je zlá legislatíva. Podporujem myšlienku, aby bolo nabádanie na násilie trestne stíhané aj na európskej úrovni, ale nie v tejto forme. Ak by sme porovnali všetky jazykové varianty, ani by nebolo jasné, či diskutujeme o „podnecovaní“ alebo „nabádaní“. Keď sa žena oblečie vyzývavo, ešte to neznamená, že nabáda na znásilnenie. Článok 1 ods. 1 je z tohto pohľadu alarmujúci, pretože sa v ňom uvádza, že osoba môže byť obvinená z teroristického činu, ak takéto činy priamo alebo nepriamo obhajuje. Pokiaľ ide o našu poslaneckú skupinu, toto už skutočne zachádza priďaleko.

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

  Sylvia-Yvonne Kaufmann, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán podpredseda Komisie, pre nedostatok času, ktorý mám k dispozícii, by som sa rada venovala iba správe pani Rourovej. Keď rozprávame o spracúvaní osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, rada by som veľmi jasne vyjadrila svoj názor, že potrebujeme jednotné európske nariadenia.

V posledných rokoch bolo začatých niekoľko projektov týkajúcich sa spracúvania týchto údajov, predovšetkým Schengenský informačný systém druhej generácie a vízový informačný systém (VIS). Tieto údaje sú rovnako dôležité aj súvislosti s návrhom výmeny údajov z trestného registra medzi členskými štátmi a v súvislosti so zavedením európskeho systému PNR (osobných záznamov o cestujúcich). Vysoká úroveň ochrany údajov je v záujme každého občana a podľa môjho názoru môže byť zabezpečená iba jednotnými nariadeniami na úrovni EÚ.

Pán úradujúci predseda Rady sa vyjadril, že súčasné rozhodnutie Rady bolo najlepším riešením, ktoré bolo možné dosiahnuť. Musím vám povedať, pán úradujúci predseda Rady, že som z nového návrhu Rady sklamaná, pretože základné požiadavky Parlamentu neboli zohľadnené a domnievam sa, že tento návrh poskytuje úroveň ochrany údajov, ktorá v niektorých ohľadoch nedosahuje úroveň dohovoru Rady Európy č. 108. Kritický postoj k návrhu zdieľajú mimochodom všetky skupiny aj napriek svojim rozdielnym postojom a myslím, že táto jednoznačná správa by mala Radu podnietiť na zamyslenie.

Mali by sme predovšetkým zabezpečiť, aby sa rámcové rozhodnutie vzťahovalo aj na vnútroštátne spracúvanie údajov, inak bude zmysel celého návrhu spochybnený.

Rada by som tiež zdôraznila slová našej spravodajkyne, pani Rourovej, o tom, že mimoriadne citlivé kategórie údajov, akými sú údaje o etnickom pôvode, politických postojoch alebo náboženskom presvedčení, by sa nemali spracúvať. Ak máme vôbec umožniť nejaké výnimky z tohto pravidla, je nevyhnutné vopred schváliť vytvorenie príslušného justičného orgánu. Tieto kategórie údajov by sa napríklad nemali jednoducho spracúvať automaticky.

Rada už dlho sľubuje Parlamentu prijatie tohto rámcového rozhodnutia. Domnievam sa, že je najvyšší čas, aby Rada dodržala svoj sľub prijatím rámcového rozhodnutia, ktoré bude dosahovať hodnotu papiera, na ktorom bude napísané.

Podporujem všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Parlament navrhuje v správe, keďže som presvedčená, že potrebujeme najvyššiu možnú úroveň ochrany údajov. Táto úroveň nie je zabezpečená v súčasnom rámcovom rozhodnutí Rady.

  Gerard Batten, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, tieto rozhodnutia Rady sú súčasťou procesu zosúladenia našich vnútroštátnych justičných a právnych systémov v rámci spoločného systému EÚ. Každý občan EÚ už môže byť vydaný z jednej krajiny EÚ do inej prostredníctvom európskeho zatykača s minimálnou úrovňou ochrany. Dokonca aj keď podľa vnútroštátneho právneho poriadku dochádza k veľkej nespravodlivosti a národná vláda si to uvedomuje, nemožno tomu zabrániť.

Podľa nových pravidiel súdnych procesov v neprítomnosti, môžeme byť súdení a odsúdení v inom štáte EÚ bez toho, aby sme si toho boli vôbec vedomí a následne čeliť vydaniu do iného štátu a odňatiu slobody. Môže nám byť udelená pokuta alebo zhabaný majetok aj bez toho, aby náš vlastný vnútroštátny právny poriadok alebo naše vlády mohli tomu zabrániť alebo nás chrániť.

V Lisabonskej zmluve je uvedený vznik Európskej prokuratúry s rozsiahlymi právomocami vyšetrovať a stíhať obvinených zo skutkov proti záujmom únie, ktorej bude pomáhať policajný úrad Europol. Na úradníkov Európskej prokuratúry sa bude vzťahovať imunita pred súdnym stíhaním za akýkoľvek skutok alebo vyjadrenie pri výkone svojich povinností. Okrem toho máme, samozrejme, polovojenský policajný útvar Európskej únie, Európsku žandársku jednotku, ktorá vznikla v meste Vicenza. Táto policajná jednotka bude mať právomoc prekročiť hranicu s cieľom potlačiť občianske nepokoje v členských štátoch EÚ.

Všetky tieto opatrenia boli prijaté v rámci ochrany proti terorizmu, ale v skutočnosti sa samozrejme napĺňa neustála túžba Európskej únie zvýšiť a posilniť svoju moc a nadvládu v každej oblasti každodenného života našich členských štátov. Terorizmus je naozaj skutočnou hrozbou. Jeho jediným najväčším zdrojom je v súčasnom svete ideológia fundamentalistického, doslovne interpretovaného a extrémistického islamu. Proti terorizmu by však mali spoločne bojovať národné vlády. Nemal by byť zneužívaný ako ospravedlnenie rozšírenia moci Európskej únie.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, z rôznych strán často počujeme, že boj proti terorizmu ohrozuje naše slobody. Táto dichotómia je však nesprávna. Sloboda prejavu, sloboda tlače a právo na súkromie sú naozaj základnými charakteristickým črtami našej západnej spoločnosti, ale ako sa práve vyjadril predchádzajúci rečník, práve tieto otvorené spoločnosti sú v súčasnosti ohrozené islamským extrémizmom, ktorý nabáda na teroristické útoky proti týmto hodnotám. Opatrenia v tejto správe sú jedným, ale iba jediným krokom správnym smerom. Štáty nielenže majú povinnosť chrániť svojich občanov proti terorizmu, ale musia tiež byť schopné prijať akékoľvek opatrenie na zachovanie verejného poriadku.

Rád by som však v tejto chvíli predniesol poznámku na okraj, keďže mnoho rečníkov dnes okrajovo odkazovalo na Taliansko. Talianska vláda má plné právo bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu a zločinnosti spôsobom, aký považuje za potrebný za predpokladu, že tento spôsob je odôvodnený objektívnymi a opodstatnenými faktormi. Okrem toho, nehanebné vypočutie v Ríme minulý týždeň, na ktorom niekoľko extrémistických ľavicových poslancov tohto Parlamentu obvinilo talianskych karabinierov z týrania rómskych detí, bolo urážkou talianskeho ľudu a neprospelo tomuto Parlamentu. Verím preto, že predseda Európskeho parlamentu sa v mene nás všetkých ospravedlní talianskej vláde.

  Jean-Pierre Jouyet, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som vystúpil v tejto chvíli, pretože sa musím zúčastniť medziinštitucionálneho dialógu. Ospravedlňujem sa za to Parlamentu a spravodajkyniam. Chcel som iba reagovať na predsedov jednotlivých skupín vyjadrením, po prvé, v súvislosti so správou pani Lefrançoisovej a v nadväznosti na vystúpenia týkajúce sa najmä rozdielu medzi „nabádaním“ a „podnecovaním“, ktoré sú v texte Rady prijaté na základe článku 5 Dohovoru Rady Európy s cieľom zamedziť rozdielom v uplatňovaní. Domnievame sa, že by sme pri dôslednom uplatňovaní tejto kriminalizácie mali dôverovať sudcom, a ako celkom správne uviedol pán de Grandes Pascual, mali by sme riadne zohľadňovať súvislosti, najmä pokiaľ ide o terorizmus v Španielsku. Nakoniec by som rád zdôraznil, že v texte Rady je vo veľkej miere zohľadnená doložka o slobode prejavu v článku 2 a doložka o proporcionalite v článku 14.

Pokiaľ ide o správu pani Rourovej, rád by som vyjadril svoj súhlas s pani Buitenwegovou a pánom Alvarom. Prijatie nariadenia v treťom pilieri, ktoré umožňuje právo na odškodnenie, je naozaj posunom vpred. Vypočul som si tiež všetky vaše požiadavky týkajúce sa rozsahu, najmä požiadavky pani Kaufmannovej. Francúzsko zdieľalo rovnaký názor ako Komisia, ale musíme byť realistickí. Mohli sme jednohlasne prijať iné znenie. Ako sa vyjadril aj pán komisár Barrot, mohli sme dosiahnuť viac, keby bol rozsah širší. To by nám naozaj pomohlo. Nemyslím, že by sme dosiahli tento pokrok v krátkodobom výhľade.

Musíme dosiahnuť kompromis, vytvoriť rovnováhu. Súhlasím s pani Rourovou, že dosiahnutý pokrok nie je úplne uspokojivý, ale o istom pokroku hovoriť možno a my ho musíme v tejto podobe prijať. V každom prípade, ako som povedal, máme aj ustanovenie o preskúmaní. Vyzývam Komisiu, pána podpredsedu, a viem, že to spraví, k najlepšiemu možnému využitiu tohto ustanovenia o preskúmaní a ustanovení o zhromažďovaní údajov, pričom aj my budeme uvažovať o dátových súboroch v rámci národnej zvrchovanosti. Spomínali ste zahrnutie niektorých údajov uvedených v tomto rozhodnutí. Tiež by som bol rád, keby zahrnutie údajov týkajúcich sa náboženského presvedčenia a sexuálnej orientácie bolo preskúmané, alebo aspoň lepšie formulované, ako je teraz.

Pokiaľ ide o reakciu na pána Dillena v súvislosti s Rómami, určite si uvedomuje, že rómsky samit 16. septembra dal najavo záväzok francúzskeho predsedníctva a Komisie v súvislosti s riešením otázky Rómov. Pán podpredseda sa na samite zúčastnil a revidovali sme predchádzajúce opatrenia, k prijatiu ktorých sa členské štáty môžu v budúcnosti zaviazať s cieľom podporiť integráciu Rómov do našich spoločností. Táto otázka je vo výraznej miere obsiahnutá v sociálnom programe komisára Špidlu.

To je všetko, čo som chcel povedať v reakcii na prejavy v rámci tejto veľmi vzrušujúcej rozpravy.

  Manfred Weber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Komisie, pán úradujúci predseda Rady, najprv by som chcel pochváliť francúzske predsedníctvo Rady za to, že rokujeme o týchto otázkach spoločne vzhľadom na to, že znázorňujú rovnováhu, ktorú je potrebné dosiahnuť. Na jednej strane musíme vyriešiť hlavný problém, terorizmus, na druhej strane ochranu údajov. Škoda, že úradujúci predseda tu nemôže zostať do konca. Tejto rozprave by jeho prítomnosť veľmi prospela.

Po prvé, pokiaľ ide o ochranu údajov, už mnoho predsedníctiev sa na tomto mieste zmienilo o veľkom a významnom pokroku. V mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanskí demokrati) a európskych demokratov by som rád poznamenal, že naša spravodajkyňa, pani Rourová, má v tejto otázke plnú podporu celého Parlamentu, keďže potrebujeme pokročiť.

Mimoriadne dôležité sú pre nás tri otázky. Rád by som osobitne upozornil, že musíme naďalej zdôrazňovať svoju podporu výmeny údajov. Na základe Schengenského informačného systému vieme, že pomocou výmeny informácií môžeme sledovať mnoho zločincov a že výmena údajov zabezpečuje úspech a zaručuje aj bezpečnosť. Dôležité sú však aj ostatné hľadiská: právo prístupu občanov k údajom je pre mňa obzvlášť dôležité, posilnenie práv občanov a rozsah, o ktorom sme už opakovane rokovali. Pán podpredseda Barrot zdôraznil, že je preňho dôležité mať tieto rozhodnutia v zálohe, najmä počas rokovaní so Spojenými štátmi. Rád by som doplnil, že ak Spojené štáty budú namietať, že tento právny rámec sa nanešťastie týka iba európskych otázok, a nie vnútroeurópskej úrovne v súvislosti so situáciou v členských štátoch, budú mať proti nám dôkaz, keďže sa ani neodvážime zaviesť tento právny rámec v Európskej únii v plnom rozsahu.

V súvislosti s bojom proti terorizmu sa domnievam, že hoci Rada neustále predkladá nové prístupy, je škoda, ak v rámci konkrétneho zavádzania mnohých operačných opatrení táto snaha nikam nevedie. Všetci si pamätáme, že vymenovanie nového koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, pána de Kerchove, trvalo viac než rok, že sme konali rýchlo v prípade uchovávania údajov, ale nanešťastie sme boli svedkami oneskorení pri zavedení opatrení a že v rámci Europolu stále nemáme osobitnú skupinu, oddelenie určené pre túto oblasť. Musíme v tejto súvislosti konať a bojovať s väčším odhodlaním a mali by sme dosahovať operačný pokrok a nie sa hádať o formuláciách.

Najmä v súvislosti s islamským terorizmom máme najväčšie ťažkosti s konvertitami, ľuďmi, ktorí vyrastú v našej spoločnosti, dospejú a potom konvertujú na islamskú vieru. Musíme sa sami seba opýtať, čo robíme v našich spoločnostiach nesprávne a čo nesprávne sa deje v islamskom prostredí, keďže z týchto ľudí sa stávajú radikáli. Musíme nad tým uvažovať.

V Európe môžeme žiť v bezpečí aj preto, že máme oddané policajné jednotky, ktorým v tejto súvislosti treba poďakovať.

  Bárbara Dührkop Dührkop (PSE). – (ES) Najprv by som rada zablahoželala spravodajkyniam k ich vynikajúcim správam. Budem sa však venovať najmä správe pani Lefrançoisovej.

Postupne, stále prostredníctvom legislatívnych krokov, pokračujeme v uzatváraní otázok týkajúcich sa terorizmu. Rámcové rozhodnutie z roku 2002 nám umožnilo vytvoriť spoločnú definíciu a právny rámec pre teroristické trestné činy.

Zmeny navrhnuté dnes zahŕňajú tri nové trestné činy, aby sme sa pred nimi chránili. Je to reakcia na staré a nové teroristické hrozby a stále rozsiahlejšie využívanie informačných technológií vrátane počítačového terorizmu. Existuje dlhý reťazec teroristických činov, od vštepovania ideológie a podpory fanatizmu až po vraždy detí.

Táto navrhovaná úprava sa týka podnecovania verejnosti na spáchanie teroristických trestných činov, náboru a výcviku teroristov, čo sú v súčasnosti tradičné a moderné spôsoby šírenia teroru.

My nevidíme rozdiely medzi týmito spôsobmi. Musíme však byť mimoriadne opatrní pri rozlišovaní toho, čo je neprijateľné, a preto by to malo byť potrestané, a slobodou prejavu ako základného práva.

V prípade podnecovania verejnosti je táto hranica menej jasná. Úmyselné a zjavné nebezpečenstvo sú preto základnými požiadavkami s cieľom posúdiť niečo ako trestný čin. Všetko ostatné predstavuje slobodu prejavu, ktorá je chránená samotným rámcovým rozhodnutím, článkom 6 Zmluvy o EÚ, Chartou základných práv a Dohovorom Rady Európy.

Nedostatkom dohovoru je, že ho ešte neratifikovalo mnoho členských štátov, čím je jeho účinnosť v boji proti terorizmu alebo pri ochrane slobôd nízka.

Pôvodné rámcové rozhodnutie ani súčasná zmenená a doplnená verzia nemôžu nahradiť dohovor. Naopak, jeho ratifikácia by posilnila európske právne predpisy, vytvorila by pridanú hodnotu a úplnejší právny rámec.

Ako sa uvádza v Prümskej zmluve a mnohých iných textoch, európske právne predpisy nerozlišujú medzi rôznymi druhmi teroristov. Uplatňujú sa rovnako v rámci Únie, ako aj pri medzinárodnom terorizme.

Policajný úrad Europol zaznamenal minulý rok celkovo 583 teroristických činov, o 24 % viac než rok predtým, pričom 517 z týchto činov bolo spáchaných separatistickými skupinami, ktoré pôsobia v Španielsku a vo Francúzsku. Bolo zatknutých 201 ľudí podozrivých z činov islamského terorizmu.

Rada by som zablahoželala policajným jednotkám k ich chvályhodnej práci a úsiliu zastaviť terorizmus a zadržať teroristov.

Vážený pán predsedajúci, moja krajina je nanešťastie opäť v správach. Máme dlhú a zlú tradíciu terorizmu. Vieme, že v demokratickom zriadení nie je priestor pre terorizmus, ale nie je v ňom ani priestor pre tých, ktorí teroristov podporujú, poskytujú im útočisko a pomáhajú im. Domnievam sa preto, že existuje ďalší právny návrh, ktorý by doplnil naše právne predpisy: kriminalizácia prejavov, ktoré znevažujú alebo ponižujú obete terorizmu alebo ich rodiny. Mali by sme nad tým uvažovať v rámci ďalších zmien, ktoré je potrebné vykonať.

Vážený pán predsedajúci, na záver by som rada vyjadrila ľútosť nad tým, že nemôžeme uplatniť protokol č. 10 Lisabonskej zmluvy, ktorý by urýchlil presunutie záležitostí, ktoré sú pre občanov také významné a naliehavé, do právomocí Spoločenstva.

  Sophia in 't Veld (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s procedurálnou námietkou by som rada požiadala predsedníctvo tohto Parlamentu, aby napísalo francúzskemu predsedníctvu a naznačilo, že považujeme za neprijateľné, ak francúzske predsedníctvo nie je prítomné počas celého trvania takej dôležitej rozpravy.

(NL) Vážený pán predsedajúci, terorizmus nevznikol 11. septembra 2001, existoval už predtým. Okrem toho, ako práve spomenula predchádzajúca rečníčka, v správe Europolu o stave a vývoji terorizmu v EÚ je v skutočnosti uvedené, že obrovskú väčšinu útokov nespáchali islamskí extrémisti, ale separatisti, extrémne pravicové alebo ľavicové sily.

Od roku 2001 sa však vlády v celom svete zmocňujú boja proti terorizmu s cieľom obmedziť občianske práva a slobody. V plnej miere súhlasím so spoluprácou v boji proti páchateľom a úplne sa stotožňujem so slovami pána Webera, ale veľmi často sa stáva, že opatrenia, ako napríklad zhromažďovanie osobných údajov, boli prijaté s cieľom, ktorý nemá vôbec nič spoločné s terorizmom. Údaje PNR sa napríklad využívajú pri kontrole prisťahovalectva alebo v boji proti „bežnej“ trestnej činnosti. Sám osebe je tento postup celkom zákonný, ale v tom prípade nazývajme veci pravým menom.

Dôležité vyhlásenia Rady o ľudských právach a súkromí vyznievajú pomerne vágne vzhľadom na to, že Rada nie je dokonca prítomná a predovšetkým nie je pripravená zaviesť odporúčania Európskeho parlamentu, ako to je uvedené v správe pani Rourovej. Možno by teda Rada mala prestať roniť krokodílie slzy nad írskym „nie“.

V závere mám dve konkrétne otázky. Chcela by som požiadať Komisiu, keďže Rada nie je prítomná, o niektoré informácie o kontaktnej skupine na vysokej úrovni. Po dvoch rokoch rokovaní za zatvorenými dverami a bez mandátu, americký minister pre vnútornú bezpečnosť, Michael Chertoff, nalieha, aby komisár Barrot v decembri podpísal dohodu. Rada by som vedela, či komisár Barrot povie v našom mene „nie“.

Moja druhá otázka znie takto: V mene EÚ sa vedú rokovania o systéme, ktorý by umožnil colným orgánom, v Európe a bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo obmedzení, prehľadať a zhabať prenosné počítače na hranici. Rada by som vedela, aký je stav v tejto veci.

  Predsedajúci. – Považujem za dôležité vás informovať, že francúzske predsedníctvo sa v súlade s pravidlami ospravedlnilo pred začiatkom rozpravy a informovalo nás, že pani Datiová sa nemohla zúčastniť na rozprave, pretože sa oneskorila z naliehavých dôvodov a že pán Jouyet, ktorý ju nahradil, nemohol zostať dlhšie.

Vaša námietka je však stále dôležitá a budeme ju tlmočiť ďalej, ale musím zdôrazniť, že francúzske predsedníctvo sa vopred ospravedlnilo.

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, terorizmus predstavuje jednu z najväčších hrozieb súčasnosti. Útoky z 11. septembra nám to ukázali jasným spôsobom. Terorizmus je postavený na psychologickom a sociálnom účinku ako aj účinku médií. Odtiaľ pochádza problém, ktorý vyplynul z nekonečného zoznamu otázok o tom, ako sa vyhnúť hrozbám tohto druhu a nadobudol celosvetový rozmer. Šírenie strachu a teroru a útoky na občiansku spoločnosť – to je tvár terorizmu.

EÚ musí poskytnúť svojim občanom vysokú úroveň ochrany. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať využívaniu informačných a komunikačných technológií teroristami, predovšetkým internetu, ktorý pomáha šíriť propagandistické relácie a výcvikové príručky. Tejto skutočnosti budeme musieť naozaj čeliť. Boj proti terorizmu sa pre nás v EÚ musí stať prioritou, predovšetkým boj proti jeho najobávanejšej variante, islamskému terorizmu, ktorého cieľom je úplný rozklad západnej civilizácie. Ako môžeme postupovať? Je to jednoduché: buď terorizmus zničíme, alebo terorizmus spôsobí apokalypsu vo svete.

  Angelika Beer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, môžeme pokračovať v tejto rozprave o základných princípoch, musíme v nej pokračovať, ale nie bez diskusie o konkrétnom nástroji. Mám na mysli zoznam teroristických organizácií. Na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora z 3. septembra vieme, že právne hodnotenie je úplne jasné. Systém zoznamov teroristických organizácií EÚ a OSN je porušením základných práv občanov, a preto je potrebné zmeniť ho.

Čo sa stalo? s týmto zoznamom teroristických organizácií EÚ sa pracuje v sivej zóne bez akejkoľvek parlamentnej kontroly. Je naozaj zvláštne, ak sa poslanci Parlamentu dozvedia, že na stretnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo 15. júla, na ktorom sa zúčastnili politici zameraní na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj vidieka, bol prijatý nový zoznam teroristických organizácií bez rozpravy a bez informácií o jeho obsahu. Vieme, keďže sa tu šliape po medzinárodnom práve, že ťažkosti zahraničnej politiky končia v sivej zóne. Chceme to zmeniť a žiadam vás o podporu v tomto úsilí. Ďakujem.

  Giusto Catania (GUE/NGL). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som rovnako sklamaný z odchodu francúzskeho pána ministra, pretože sa mohol napríklad dozvedieť, že informácie, ktoré nám poskytol, neboli správne. V skutočnosti má pani Dührkopová pravdu, ak tvrdí, že obrovskú väčšinu teroristických útokov v Európskej únii uskutočnili nezávislé skupiny a že tieto útoky nemajú nič spoločné s Al-káidou, čo je v rozpore s tvrdením pána Jouyeta.

V tom prípade by sme mohli vylúčiť sugestívnu rovnosť medzi islamom a terorizmom, ktoré nám často podsúvajú. K tomu prirovnaniu dochádza často a nanešťastie má v tomto Parlamente svojich prívržencov. Premýšľam nad prístupom pána Borghezia na nedávnej demonštrácii v Kolíne, ktorý by bol určite obvinený z podnecovania k terorizmu, ak by toto rámcové rozhodnutie vstúpilo do platnosti. Nazval by som konanie pána Borghezia podnecovaním a v mene Skupiny jednotnej európskej ľavice/Nordickej zelenej ľavice by som rád oficiálne požiadal pána predsedu Parlamentu, aby pána Borghezia oficiálne varoval.

Som presvedčený, že stratégia prijatá v posledných rokoch v boji proti terorizmu bola neúspešná a bola príliš podriadená záujmom Spojených štátov vo vojne v Iraku a Afganistane v súvislosti so zostavením zoznamu teroristických organizácií a v súvislosti s obmedzeniami postavenými mimo právny štát. Vyskytlo sa príliš mnoho prípadov nesprávneho nakladania s osobnými údajmi a som presvedčený, že musíme všetci spolupracovať, a som už v závere svojho vystúpenia, aby sme zabezpečili to, že nebudeme obmedzovať slobody jednotlivcov, že rozšírime demokratické oblasti a zaručíme, aby sme v mene bezpečnosti a boja proti terorizmu nepomáhali dosahovať ciele teroristických organizácií.

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pani Lefrançoisová navrhuje dôležité zmeny s cieľom zabezpečiť dôvernosť, slobodu prejavu a právnu istotu. Za trestný čin by sa malo považovať nabádanie, nie podnecovanie na spáchanie teroristického činu. Ochrana súkromia sa musí týkať aj e-mailov a inej elektronickej komunikácie a je potrebné zdôrazňovať základné zásady našich právnych predpisov, zásady proporcionality, potrebnosti a nediskriminácie.

Vynikajúco. Ale pretože je tu jedno veľké „ale“: Čo sa stalo so zásadou subsidiarity? s akým druhom terorizmu máme bojovať na úrovni EÚ? Minulý víkend bol v Španielsku spáchaný strašný teroristický trestný čin a španielskemu ľudu vyjadrujeme svoju sústrasť. Tento trestný čin však nie je záležitosťou EÚ. Nebol ňou ani terorizmus, ktorý trval desaťročia v Severnom Írsku. Povedané priamo, strach z terorizmu sa zámerne využíva na zlepšenie pozícií EÚ v oblastiach spravodlivosti a policajných záležitostí na úkor členských štátov. Zásada subsidiarity je vhodnou témou politických prejavov, ale v právnych predpisoch nezohráva žiadnu úlohu.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Vážené dámy a páni, veľvyslanec Českej republiky v Pakistane sa tento víkend stal obeťou bombového útoku v tejto krajine. Včera boli traja českí vojaci zranení pri raketovom útoku v Afganistane. Terorizmus sa v týchto dňoch priamo dotkol aj občanov krajiny, ktorú zastupujem. Niet pochýb o tom, že je to jeden z najzákernejších a najnebezpečnejších civilizačných javov a my nemôžeme tomuto zbabelému a podlému prejavu zla ustupovať. Musíme proti nemu bojovať. Vojna proti terorizmu sa však nesmie stať všeobecným zaklínadlom. Napriek všetkým krvavým dôsledkom terorizmu nemožno každodennú nedôveru a strach o bezpečnosť postaviť nad slobodu. Odmietam preto návrh Európskej komisie, aby sa nabádanie na teroristický čin stalo trestným činom. Cieľom návrhu je trestať slovné a písomné prejavy a návrh tak jednoznačne ohrozuje slobodu prejavu a základné ľudské práva. To je pre mňa ako demokratickú političku neprijateľné.

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, začnem správou pani Rourovej, ktorej opäť vyjadrujem podporu za úsilie dosiahnuť politickú dohodu v súvislosti s návrhom rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov v rámci tretieho piliera, ktorý nie je založený na najmenšom spoločnom menovateli, minimálnej úrovni ochrany údajov a vážnych nedostatkoch. Rád by som znova zdôraznil svoje stanovisko, ktoré som na tomto mieste ozrejmil už niekoľkokrát. Je nevyhnutné a naliehavé, aby bol prijatý právny nástroj, ktorý zabezpečí ochranu údajov v rámci tretieho piliera a zaručí úroveň ochrany osobných údajov, ktorá dosahuje aspoň úroveň ustanovenú v prvom pilieri smernicou 95/46/ES.

Mal som veľkú radosť z vyhlásení pána podpredsedu Barrota. Rozumie obavám Parlamentu, ale je mi ľúto, že prázdna stolička Rady je priamym dôkazom politickej hluchoty, ktorá presiakla cez každé predsedníctvo. Nie som optimistom v súvislosti s reakciou Rady.

Pokiaľ ide o správu pani Lefrançoisovej, v roku 2002 sme prijali rámcové rozhodnutie, v ktorom sme zjednotili vymedzenie pojmu „terorizmus“ a uplatniteľné tresty. Niekoľko rečníkov už spomínalo internet, nové informačné technológie a ich výhody. Spomenuli však aj potenciálne zneužitie siete zo strany páchateľov trestnej činnosti. Ako už bolo povedané, existuje približne 5 000 stránok s teroristickou propagandou, ktoré sú nástrojom radikalizácie a náboru, ale slúžia aj ako zdroj informácií o teroristických prostriedkoch a metódach. Z toho dôvodu musíme zmeniť a doplniť smernicu z roku 2002, aby sme vytvorili nástroje potrebné na riešenie tejto formy počítačového terorizmu. Podporujem návrhy pani Lefrançoisovej, v ktorých sa zlučuje naliehavosť tohto boja s nevyhnutným dodržiavaním slobody prejavu a združovania.

Vážený pán predsedajúci, v závere by som chcel uviesť, že je veľmi dôležité, aby členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z roku 2005 o prevencii terorizmu s cieľom zabezpečiť zavedenie oboch nástrojov spolu s dôslednejším a komplexnejším právnym režimom.

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, diskusia o terorizme v Európskej komisii a Rade v posledných rokoch takmer pravidelne vychádzala zo samozrejmosti súhlasu s ochranou našich základných práv. Takmer rovnako nevyhnutnými dôsledkami sú nenáležité legislatívne návrhy, ktoré sú porušením práve týchto práv.

Typickým príkladom je návrh boja proti terorizmu na internete, ktorý tu dnes zvažujeme. Vychádza z toho, že niektorí teroristi používajú internet, aby navádzali k terorizmu, a z toho, že ich musíme zastaviť.

Návrh je zakončený týmto extrémnym opatrením: v rámci boja proti terorizmu na internete by sme mali zatknúť každého občana, ktorý píše o čomkoľvek, čo môže polícia považovať za zámer podporovať terorizmus. Podotýkam, že sa dokonca neuvádza výraz „navádzať“ k terorizmu. Okrem toho, vinný je každý, kto priamo alebo nepriamo podporuje teroristické trestné činy. Inými slovami, zatknutie riskuje každý, kto sa slovne alebo písomne odváži vyjadriť politický názor, ktorý možno považovať za podporu terorizmu. Na inom mieste v návrhu je uvedené, že občanov možno trestne stíhať aj vtedy, keď ich cieľom nie je podporovať terorizmus písomnými vyjadreniami, ale jednoducho na základe toho, že podľa názoru polície mali takýto účinok ich slová. Inými slovami, jedna zo základných zásad trestného konania je obrátená úplne naruby.

Našťastie bola predložená správa pani Lefrançoisovej s cieľom znova zaviesť samozrejmé hodnoty demokratickej spoločnosti do tohto bláznivého rámcového rozhodnutia. Správa chráni slobodu tlače a obsah našich e-mailov pred preventívnym sliedením zo strany úradov a je v nej jasne uvedené, že kriminalizácia každého druhu „nemá za cieľ znížiť alebo obmedziť... vyjadrovanie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov vo verejnej diskusii o citlivých politických otázkach vrátane terorizmu“. Dúfam, že Rada prijme tieto samozrejmé zmeny.

Nikto v tomto Parlamente nepodceňuje nevyhnutnosť boja proti terorizmu, ale ak sa v rámci tohto boja majú prijať opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku umlčia našu demokraciu, potom má Európsky parlament povinnosť ich neschváliť.

Pretože je absurdné, a opäť uvediem jednu z tých samozrejmých právd, ktorých zrejmosť je v súčasnej Európe ohrozená, tvrdiť, že bojujeme proti terorizmu s cieľom „chrániť našu demokraciu“ a zároveň navrhovať opatrenia, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami demokratického zriadenia. Morálna nadradenosť demokracie spočíva v existencii mnohých spôsobov reakcie a mnohých spôsobov jej ochrany, ale medzi tieto spôsoby určite nepatrí preventívne monitorovanie myšlienok a vyjadrení jej občanov, nehovoriac o preventívnom umlčaní alebo kriminalizácii sebavyjadrovania občanov, ktorí nesúhlasia s tým, čo je samozrejmé pre väčšinu.

Vyzývam vás na podporu správ pani Lefrançoisovej a pani Rourovej. Rade v jej neprítomnosti odkazujem, aby prejavila svoj záujem.

  Sarah Ludford (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, v súčasnom postupe Európskej komisie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sa vyskytujú základné slabiny. Ide najmä o nedostatok úplne transparentnej a demokratickej tvorby práva v neprítomnosti Lisabonskej zmluvy (tiež mi je ľúto, že pán Jouyet prejavil svojim odchodom nedostatok záujmu o naše názory, bez ohľadu na ospravedlnenie) a, po druhé, ide o nedostatok rovnováhy a dodržiavania základných práv. Obidva nedostatky sa nanešťastie v plnej miere prejavili v dvoch opatreniach, o ktorých rokujeme.

Kriminalizácia „podnecovania verejnosti na spáchanie teroristického činu“, vágny termín, predstavuje riziko odrádzajúceho účinku na slobodu prejavu, pričom trestný čin nabádania, ktorý už existuje, je úplne primeraný.

Ďalšie opatrenie poskytuje iba slabú ochranu osobných údajov, ktoré sú zdanlivo vymieňané z dôvodu presadzovania práva, ale s obrovskými medzerami. Môžem informovať Parlament, že v Spojenom kráľovstve sa smernica o uchovávaní údajov, ten pozoruhodný tri roky starý úspech predsedníctva Spojeného kráľovstva, využíva na poskytovanie prístupu k osobným kontaktným údajom pre agentúry, ktoré sa nezaoberajú presadzovaním práva. Obecné zastupiteľstvá túto možnosť využívajú na kontrolu, či rodičia zavádzali o bydlisku v spádovej oblasti obľúbenej školy, čo možno považovať za podvod, ale nie za trestný čin.

Spôsob, akým ministri vnútra poskytli priestor eurofóbom, akými sú Nezávislá strana Spojeného kráľovstva a britskí konzervatívci, aby kritizovali celé úsilie EÚ v oblasti cezhraničnej trestnej činnosti, je zahanbujúci. Vieme, že veľká väčšina európskej verejnosti vrátane verejnosti v Spojenom kráľovstve podporuje činnosť EÚ zameranú na zatýkanie zločincov a teroristov, napríklad prostredníctvom európskeho zatykača. Nezávislá strana Spojeného kráľovstva a konzervatívci, ktorí tvrdia, že kladú veľký dôraz na právo a poriadok, vyprevádzajú s úsmevom každého zločinca, ktorý uniká cez Lamanšský prieliv. Ministrom vnútra by sme nemali umožniť aby im ich propaganda prešla najmä preto, že sa zo všetkých síl snažia oslabiť verejnú podporu policajnej spolupráce svojím obmedzeným prístupom, kde nevenujú dostatočnú pozornosť občianskym slobodám, či ide o ochranu pred porušovaním súkromia alebo o ochranu práv obžalovaných.

Vlády EÚ svojím zlyhaním hlúpo umožnili pánovi Battenovi a jemu podobným vykonať energické kroky v otázke uznávania rozsudkov vynesených v neprítomnosti, vedené vládou Spojeného kráľovstva s cieľom posilniť práva na obranu. Venujte sa nešťastnému združeniu eurofóbov a labouristickej vlády bez chrbtovej kosti!

Na záver sa chcem spýtať, kde sú ministri spravodlivosti v celom tomto procese. Musia vziať pevne do rúk tento zmätok ministrov vnútra a začať budovať skutočný európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Potrebujeme Lisabonskú zmluvu, aby sme v tomto projekte vytvorili priestor pre transparentnosť a demokraciu. Musíme to urobiť rýchlo, ešte pred európskymi voľbami.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Pri počúvaní tejto rozpravy mám niekedy dojem, že zabúdame na to, že rámcové rozhodnutie je zamerané na demokratické štáty, členské štáty EÚ s demokratickým zriadením vytvoreným na pevných základoch. Neexistuje preto naliehavý dôvod, naliehavá potreba zúžiť účinok rámcového rozhodnutia zavedením pojmov ako „nabádanie“ alebo „reálna hrozba terorizmu“. Ide tu o kultúru podozrievania, ako hovoril pán Fava, podozrievania v súvislosti so štátom. Kto by mal posúdiť, nakoľko skutočnou sa hrozba naozaj stala? Musí na uliciach európskych miest tiecť krv, aby sme si boli na 100 % istí, že hrozba súvisiaca s výcvikom, nabádaním alebo podnecovaním sa stala skutočnou?

Tieto a ostatné ochranné doložky si možno vysvetľovať zlovoľne, napríklad na úrovni súdov. V konečnom dôsledku ich možno považovať za prejav ideológie, nesprávneho chápania ľudských práv, čo by v tomto prípade oslabilo účinnosť boja proti terorizmu. Vyzývam členské štáty, aby prejavili väčšiu dôveru, neoslabovali rámcové rozhodnutie a zachovali konvergenciu rámcového rozhodnutia s dohovorom o predchádzaní terorizmu navrhnutým v rodine národov Rady Európy.

  Adamos Adamou (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, terorizmus ako čin musia odsúdiť všetci poslanci v tomto Parlamente. Nemali by sme však preto komplikovať ochranu našej skutočnej bezpečnosti. V skutočnosti nás rozhodnutia EÚ o potlačení týchto ohavných trestných činov rozdeľujú a hlboko zneisťujú.

Prijímanie čoraz reakčnejších opatrení potvrdzuje, že sme mali pravdu, ak sme od začiatku nesúhlasili s mravným základom celého úsilia a že máme pravdu, ak sa v súčasnosti zaoberáme základnou ochranou slobôd našich občanov. Predložené reformné návrhy si vyžadujú dokonca väčšie úsilie v podobe opatrení a politík, na základe ktorých možno nevinných ľudí posadiť na lavicu obžalovaných a vymôcť si ich obvinenie. Na základe samotného podozrenia sú negáciou základnej právnej zásady prezumpcie neviny.

Ako môže nabádanie verejnosti alebo podnecovanie predstavovať zločin, ak nemá nijaké dôsledky alebo nevedie k nijakému činu? Nakoľko nepresná môže byť definícia podnecovania? Kedy ho možno považovať za podnecovanie verejnosti? Kedy je podnecovanie verejnosti skutočne nebezpečné, a preto trestné?

Deklaratívna povaha niektorých ustanovení o ochrane slobody prejavu je nedostatočná. Uplatňovanie návrhu je dané tým, ako sa berú jeho definície. To je v rozpore s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a môže viesť ku kriminalizácii demonštrácií, prejavov atď.

Podľa nášho názoru EÚ opäť prijíma rozhodnutia na základe politickej výhodnosti namiesto toho, aby sa pokúsila chrániť skutočné slobody občanov. Snaží sa rozptýliť naše obavy deklaratívnymi ustanoveniami, ktoré nemôžu zabezpečiť ochranu tých, ktorých si niektorí želajú vidieť ako potenciálnych teroristov.

  Georgios Georgiou (IND/DEM). – (EL) Koľko smútku, utrpenia, bolesti a nenávisti prináša terorizmus! Našťastie nás naučili skrývať sa, chrániť sa a nenávidieť, pretože také sú naše základné práva a len toto z nich zostalo. Nenaučili nás však ako si splniť základnú povinnosť: nevyvolávať terorizmus. Terorizmus nie je neresť, môže to byť trestný čin spáchaný na protest alebo trestný čin spáchaný ako pomsta a nepochybne je to hrozný zločin. Nie je to však neresť. Nevidel som teroristov, ktorí sú zvrhlíkmi, a ktorí zomierajú so svojimi obeťami. Terorizmus je dôsledkom provokácie. Vzhľadom na to, že terorizmus je vyvolaný zo strany provokatérov, ktorí to využívajú, terorizmus bude zabíjať.

My v Parlamente musíme chrániť Európanov, ale musíme chrániť aj tých, ktorí sú zabíjaní v Islamabade, v Šarm aš-Šajchu, a najnovšie v Alžírsku. Teraz je povinnosťou Parlamentu chrániť tých, ktorí za to nemôžu.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Ashley Mote (NI). - Vážený pán predsedajúci, predseda Rady moslimov Veľkej Británie pred dvoma týždňami vystúpil na zasadnutí v tejto budove. Kategoricky odmietol reciprocitu medzi vierami a žiadal, aby pôvodné obyvateľstvo malo povinnosť oficiálne privítať prisťahovalcov a aby títo prisťahovalci mali právo žiť separovane. Neuviedol ani najmenší náznak potreby odstránenia islamských fundamentalistov zo svojho vlastného spoločenstva aj napriek tomu, že si bol vedomý – určite si musí byť vedomý – že len moslimovia poznajú spôsob, ako nájsť a zastaviť svojich fanatických prívržencov.

Metro v Londýne nevyhodili do vzduchu škótski hráči ragby ani waleskí farmári, dokonca ani anglickí hráči kriketu. Bola to skupina moslimských mladíkov s vymytými mozgami, ktorí hľadali 72 panien v raji a verili, že majú právo od Boha vraždiť nevercov. Nebojujeme proti terorizmu. Bojujeme v náboženskej vojne a je najvyšší čas, aby sme si tento rozdiel uvedomili.

  Urszula Gacek (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, mnoho kolegov vystúpilo s prínosnými poznámkami o tom, ako nastoliť správnu rovnováhu medzi ochranou pred teroristickými činmi a zabezpečením našich občianskych slobôd, najmä v súvislosti s archiváciou a zhromažďovaním údajov.

Rada by som sa spýtala, ktoré údaje o našich občanoch sú zhromažďované, akým spôsobom sú archivované a kto má k týmto údajom prístup. Dovoľte mi uviesť iba jeden príklad zhromažďovania údajov, ktorý sa pravdepodobne týka väčšiny kolegov v tejto rokovacej sále. Často využívame leteckú dopravu a sme zákazníkmi obchodov na letiskách. Pri každom nákupe musíme predložiť palubný lístok. Z dôvodu rozdielneho zdanenia parfumov, alkoholu a tabaku to môže byť oprávnené, ale uvažovali ste už nad tým, prečo potrebujete palubný lístok pri nákupe tlače?

Kto potrebuje vedieť, či si kupujete pravicový denník Daily Telegraph alebo ľavicový Libération? Ak na to neexistuje dôvod, prečo by niekto tieto údaje zhromažďoval?

Po druhé, je nevyhnutné zvýšiť zabezpečenie pri archivovaní údajov a prístupe k nim. Ako len presvedčíme našich občanov, že obete, o ktoré ich žiadame v súvislosti s ich osobnými slobodami, sú oprávnené, ak štátne orgány v členských štátoch nesprávne uložili obrovské databázy, ako sa to stalo v Spojenom kráľovstve, alebo dokonca ich zverejnili na internete, ako to bolo v prípade daňových záznamov v Taliansku?

Aj tieto dva príklady ukazujú, prečo by Komisia a Rada mali počúvať Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, ktorý okrem iného požaduje, aby bolo zakázané spracovávanie údajov odhaľujúcich politické presvedčenie a aby sa rámcové rozhodnutie týkalo aj spracovania údajov na vnútroštátnej úrovni.

Občania prijmú zhromažďovanie údajov iba s týmito a ďalšími zárukami, ktoré navrhuje Parlament. Bez nich budeme mať európsku kopu informácií s kúskami sena poletujúcimi vo vetre a bez akejkoľvek nádeje, že nájdeme pomyselnú ihlu, tú ihlu, ktorá je kľúčovou informáciou, ktorá zabráni teroristickému zverstvu.

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, niet vôbec pochýb o tom, že musíme odhodlane pokračovať v boji proti terorizmu. Z toho dôvodu osobitne vítam skutočnosť, že i naďalej vyvíjame potrebné nástroje a prispôsobujeme ich poznaniu, ktoré sme dosiahli. Musíme si však uvedomiť jednu vec. Tento boj môžeme vyhrať iba na základe právneho štátu. Zrieknutie sa zákonov a morálnych zásad terorizmus neoslabí, ale posilní. Postupy Bushovej administratívy nám to pomerne zreteľne ukázali. Európa môže v tejto súvislosti ísť príkladom.

Bezpečnosť a sloboda širokej verejnosti vždy súvisia so slobodou jednotlivca. Všimnime si hoci iba Baskicko. Ľudia žijú v strachu a úzkosti, keďže prechádzka po uliciach alebo návšteva nesprávneho baru môže mať fatálne následky. Je našou povinnosťou chrániť našich občanov pred týmito hrozbami. Aby sme to dosiahli, potrebujeme občas prijať obmedzenia týkajúce sa osobných slobôd. Naši občania však musia byť schopní dôverovať oprávnenosti týchto obmedzení a tomu, že spravodajské služby nešíria ich údaje po celom svete. V krátkosti: naši občania by sa nemali jedného dňa zobudiť a zistiť, že Orwellove predstavy budúcnosti už nie sú utópiou. Je to presne o tomto: zaručiť bezpečnosť bez nasadenia života a bez toho, aby sme narušili súkromie.

V tejto chvíli by som rád poďakoval obom svojim kolegyniam, ktoré predložili dve vynikajúce správy. Obidve jasne vyjadrili to, že požadujeme väčšie úsilie zo strany Rady pri ochrane základných práv, že chceme intenzívnejšiu starostlivosť a lepšiu ochranu pri spracovaní osobných údajov. V plnej miere podporujeme Radu vo všetkých zmysluplných a náležitých opatreniach v boji proti terorizmu.

Socialistická skupina v Európskom parlamente bude stále dbať o to, aby sa všetci občania cítili bezpečne na ulici, pri veľkých podujatiach alebo vo svojich domovoch. Sloboda je príliš cenná na to, aby sme ju nechali kýmkoľvek zničiť. Veľmi dobre to poznáme z vlastnej bolestnej histórie Európy.

  Jean-Marie Cavada (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, o tejto téme sme už rozprávali dosť, takže sa jej nebudem venovať dlho. Rád by som iba upozornil na nový stav vecí: terorizmus priniesol do našej spoločnosti niečo, čo predtým neexistovalo. Terorizmus umožnil vládam a naučil štáty nedôverovať nie vonkajším útočníkom, ale všetkým svojim občanom. V tom spočíva zložitosť správy vecí verejných.

Neexistuje zložitejšia úloha než záruka bezpečnosti a dodržiavanie práv. Z tohto hľadiska by som rád povedal, že správy pani Lefrançoisovej a pani Rourovej poskytujú mimoriadne vyváženú syntézu pokroku nevyhnutného na zabezpečenie ochrany občanov a ich slobôd.

Vlády nevedia, ako si vybrať medzi týmito dvomi nevyhnutnými zárukami. Nie je to súčasťou ich tradície, krok za krokom sa učia ako postupovať. Je to určite česť pre Európsky parlament a pre poslancov v tejto rokovacej sále byť tými, ktorí vnášajú rovnováhu do hľadania pokroku v týchto dvoch oblastiach: bezpečnosti občanov a zabezpečení ich slobody.

Domnievam sa, že toto rámcové rozhodnutie v uvedenej podobe, zmenené a doplnené dvoma správami pani Rourovej a pani Lefrançoisovej, je ovocím niekoľkoročného úsilia, a preto je mimoriadne vzácne. Predstavuje však iba jeden krok na ceste k cieľu. Vlády si musia osvojiť snahu o rovnováhu medzi riadením občanov a ochranou ich životov. V tejto súvislosti môžeme byť prínosom a pomáhať im prijímať požadované rozhodnutia, ktoré nie sú, podľa môjho názoru, schopné prijať alebo uplatňovať samy v rámci svojich vnútroštátnych hraníc.

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, teroristické útoky podobné nedávnym útokom v Islamabade zreteľne ukazujú, že terorizmus je v podstate hrozivou skutočnosťou. Musíme preto uvítať každý návrh účinného boja proti terorizmu, inými slovami, musíme poskytnúť dostatočnú bezpečnosť národom v Európe.

Na jednej strane, správa, o ktorej rokujeme nespĺňa tieto ciele, pretože sa snaží dôrazne zabrániť terorizmu v štádiu nabádania, a zároveň na strane druhej odkazuje na zamietnutú Lisabonskú zmluvu. Ciele uvedené v tejto správe a jej odôvodnenie sa navzájom vylučujú. Nemôžeme účinne bojovať proti terorizmu bez zúženia rozsahu alebo obmedzenia niektorých práv občanov. Toto je žiaľ cena, ktorú musíme zaplatiť.

Európska únia doteraz neuskutočnila žiadne kroky zamerané na koordináciu medzinárodných opatrení a predstiera boj proti terorizmu vo virtuálno-verbálnej podobe. Z iniciatívy Socialistickej skupiny v Európskom parlamente bol v Európskom parlamente zriadený Dočasný výbor vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, ktorý nič nedosiahol, iba oslabil boj proti terorizmu. Musíme dúfať, že tentoraz nepôjdeme pod zámienkou ochrany základných práv rovnakým smerom.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, návrh Rady a Komisie, s ktorým sa správa vo všeobecnosti zhoduje, je úplný spiatočnícky útok na najzákladnejšie občianske demokratické práva a slobody. Jeho cieľom je posilniť inštitucionálny rámec trestného stíhania, aby sa mohol využiť na zmarenie zápasov občanov.

Návrh zavedením novej terminológie „násilnej radikalizácie“, ktorá vrcholí v podobe „extrémnych ideológií“, svojvoľne kriminalizuje každú formu prejavu, názoru, stanoviska a ideologického vnímania a spochybňuje tak vykorisťovateľský kapitalistický systém.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh európskych zákonov o terorizme je v tejto súvislosti doplnený o tri nové trestné činy, ktoré sa týkajú používania internetu. Podľa tohto stredovekého inštitucionálneho rámca sa umožňuje, aby represívne mechanizmy zakazovali a trestali šírenie názorov na základe toho, že znamenajú podporu teroristických činov alebo k teroristickým činom nabádajú. Formy zápasu a boja, ktoré spochybňujú politiku EÚ a snažia sa ju zastaviť, sa zároveň na základe rovnakého postoja považujú za teroristické činy.

Obyvatelia musia reagovať neposlušnosťou a nepokojmi, a nie prijatím týchto reakcionárskych zákonov.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážený pán predsedajúci, dnes diskutujeme o forme rámcového rozhodnutia Rady v súvislosti s ochranou osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Je to veľmi dôležitá záležitosť, ktorá si vyžaduje dôkladnú analýzu. Hneď na začiatku správy je však uvedený odkaz na Lisabonskú zmluvu a na zmeny, ku ktorým dôjde vstupom tejto zmluvy do platnosti. Dovoľte mi pripomenúť, že táto zmluva je na základe výsledku írskeho referenda nepochybne neplatná a nie je správne snažiť sa veci týmto spôsobom prekrúcať. Zmeny a doplnenia Parlamentu navrhované v správe vyvolajú ešte rozsiahlejšiu harmonizáciu, než navrhuje Komisia. Zastávam názor, že členské štáty by mali predložiť podrobnejšie definície na vnútroštátnej úrovni a nevysvetľovať každý krok v Bruseli. A týka sa to aj ochrany osobných údajov.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi v úvode zablahoželať našim dvom kolegyniam, ktoré vypracovali správy, o ktorých dnes rokujeme. Boj proti terorizmu je bezpochyby spoločný samozrejmý cieľ nás všetkých. Náš právny systém si však vyžaduje ochranu práv jednotlivcov a osobných údajov.

Preto ak problém spočíva v zasahovaní Rady do práv jednotlivcov, v plnej miere to odmietam. Dovoľte mi však sústrediť našu pozornosť na inú skutočnosť. Niekoľkonásobný únik obrovského množstva osobných údajov v niekoľkých členských štátoch ma presvedčil, že ochrana týchto údajov je neúčinná.

Je potrebné vám pripomínať udalosti v Spojenom kráľovstve, pre ktoré bol sám predseda vlády Gordon Brown nútený ospravedlniť sa svojim občanom? Mám vám pripomenúť, že podľa správy je polovica obyvateľov Spojeného kráľovstva ohrozená falšovaním údajov a bankovými podvodmi? Je potrebné vám pripomínať, že aj v Nemecku sa vyskytli prípady, ktoré nútia vládu prijať prísne opatrenia? Som si istý, že aj v ďalších krajinách dochádza k podobným udalostiam, o ktorých nemám informácie.

Vzhľadom na tieto udalosti sa teda veľmi zdráham súhlasiť s možnosťou prenosu osobných údajov z jednej krajiny do druhej. Obávam sa, že jediným výsledkom tohto postupu bude presne to, čo chcú teroristi: zníženie dôvery občanov voči štátu. Tomu sa musíme vyhnúť.

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, terorizmus nie je vymedzený zákonom, ale aj napriek tomu všetci poznáme základ tohto javu. Tisíce Európanov poznajú z vlastnej skúsenosti zverstvá, ktorých sa teroristi dopustili. Radi by sme žili v spoločnosti nezaťaženej duševnou nákazou, akou je teror. Z toho dôvodu sa musíme vyzbrojiť. Musíme sa vyzbrojiť proti tomuto javu, ale musíme to spraviť uvážene a účinne. Musíme bojovať proti terorizmu, ale nie podľa zásady odvety – aj keď biblickej – „oko za oko, zub za zub“. Sme demokratická spoločnosť s hodnotami, ktoré sú súčasťou noriem EÚ. Týmto hodnotám hlboko veríme. Sú to základné práva, úcta k ľudskej dôstojnosti a ochrane súkromia, ktorá zahŕňa ochranu osobných údajov. Preto ďakujem spravodajkyniam za ich úsilie.

Teší ma, keď vidím návrh zmien a doplnení k záverom Komisie, ale zároveň by som rada vyzvala na prijatie účinných a harmonizovaných opatrení, ktoré každému poskytnú ochranu proti teroristickej propagande a agitácii, najmä našim deťom a mladým ľuďom. Títo jednotlivci, ktorí sú najzraniteľnejší pretože sú mladí, otvorení a dôverčiví, musia byť chránení pred nebezpečnými textami, ktoré sa šíria na internete a v iných médiách, často výslovne pod zámienkou ochrany slobody prejavu.

„Nabádanie“ je správny termín na definovanie týchto činov, ale nestačí ho len uviesť v rámcovom rozhodnutí. Musíme vytvoriť mechanizmy, musíme vytvoriť účinný európsky systém a kvalitné postupy, ktoré nám umožnia rozumným spôsobom presadiť to, čo v súčasnosti nazývame trestným činom. Bez týchto nástrojov a bez spoločnej politiky v tejto oblasti nedosiahneme úspech, po ktorom tak túžime.

  Marek Aleksander Czarnecki (ALDE). – (PL) Rozprava o postupe proti terorizmu je čoraz naliehavejšia, najmä v súvislosti s nedávnymi tragickými udalosťami v Pakistane a Španielsku. Európska únia, ktorá si za svoj cieľ stanovila dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti a spravodlivosti pre svojich občanov, čelí v súčasnosti novým výzvam a hrozbám z dôvodu rozvoja informačných a komunikačných technológií vrátane internetu. Nové spôsoby teroristov, ako napríklad vytvorenie tisícov internetových stránok využívaných na teroristickú propagandu, si vyžadujú rozhodnú reakciu Európskej únie.

Podporujem stanovisko spravodajkyne pani Lefrançoisovej v tom, že základom je vytvorenie vhodného právneho rámca pre počítačový terorizmus so súbežnou ochranou základných slobôd a práv občanov EÚ v súlade s ustanoveniami Charty základných práv. Podľa môjho názoru je navyše nevyhnutné, aby všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európsky parlament chráni slobodu prejavu v celej Európe vrátane Kolína nad Rýnom, keďže Kolín nad Rýnom je súčasťou Európy, aby každý, kto si želá, mohol vystúpiť proti fundamentalizmu a islamistickému totalitarizmu, ktorého ideologickým základom nie je islam, ale fundamentalistický islamistický terorizmus.

Takže dosť bolo cenzúry, chráňme si toto právo!

Na tomto mieste dochádza k pokusom uzavrieť tajné dohody a chrániť právo na slobodu tým, že poskytneme príležitosť každému, kto chce vystúpiť v mešitách v prospech terorizmu. Ak takíto rečníci uvedú niekoľko slov proti rasizmu a xenofóbii, už nepodliehajú cenzúre a nemôžeme im zabrániť v šírení propagandy. Zabránili nám rozprávať, a preto sa umlčujem!

  Predsedajúci. – Ďakujem, pán Borghezio, myslím – alebo skôr na základe vášho rozhodnutia previazať si cez ústa šatku usudzujem – že ste dospeli k záveru svojho prejavu.

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správy sú ako zvyčajne pokusom o kombináciu ochrany údajov a ochrany proti terorizmu. Všetci samozrejme chceme pristúpiť k boju a zvíťaziť vo vojne proti terorizmu, ale otvorene premýšľam, či vzhľadom na to, že sme si vytýčili tieto dva ciele, predmet našej rozpravy neskončí znížením rozsahu iniciatív tak, ako je to v prípade všetkých kompromisov. Policajná spolupráca a ochrana práv jednotlivcov zvyknú byť často rozporuplné, ale v tomto prípade dosiahli primeranú rovnováhu.

Je však isté, že občanov EÚ obťažujú, ak nepoviem, že „dusia“, sústavné obmedzenia súkromia a zároveň je isté, že tieto obmedzenia sú v rámci ochrany proti teroristom úplne zbytočné. Teroristi bez ohľadu na celosvetové kontroly komunikácií a pohybu osôb pokračujú v nábore a šírení smrti. Naše iniciatívy nanešťastie nesiahajú tak ďaleko ako zločinecká ruka istého hnutia islamistického radikalizmu, a preto by sme možno mali v boji s ním postupovať inak.

  Herbert Reul (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, domnievam sa, že predchádzajúci rečník to nepochopil správne. V Kolíne nad Rýnom neboli zakázané prejavy proti fundamentalizmu ani prejavy demokratov, ale zamedzilo sa bezprostrednému ohrozeniu občanov. Boli to pravicoví extrémisti a ich správanie na verejnosti bolo také, že by mohlo ohroziť jej bezpečnosť. Je to niečo úplne iné a nemožno to zamieňať, dokonca ani kvôli efektu na Parlament. Považujem to za poburujúce.

Po druhé, to, že sme v Parlamente súhlasili s prijatím opatrení proti terorizmu je prezieravý, správny a mimoriadne naliehavý krok. Vzhľadom na to, že zachovať rovnováhu v súvislosti s ochranou údajov je vždy zložité, každé rozhodnutie spôsobuje každému poslancovi v Parlamente mimoriadne ťažkosti. Je však samozrejme pravda, že ak vidíme, čo sa stalo v hoteli Marriott v Islamabade, alebo čo sa opäť deje v Španielsku, keď neustále čelíme násiliu tohto druhu, a všetci vieme, že títo vrahovia pripravujú svoje plány pomocou moderných informačných kanálov a potom ich spracúvajú prostredníctvom médií a s využitím moderných informačných a komunikačných technológií, ani my nemáme inú možnosť. Komisia postupovala správne, ak navrhla, aby sa v tejto oblasti uzatvorili celoeurópske dohody.

Je to zložitý krok v súvislosti so zachovaním rovnováhy a to sa nezmení. Našou základnou povinnosťou je však chrániť predovšetkým ľudské životy. Aby som sa vyjadril otvorene, načo nám bude ochrana údajov, ak ľudia, ktorým patria, zomrú? Je preto správne, ak sa jednoducho dôkladne pozrieme na moderné informačné technológie v súvislosti s náborom, financovaním, uskutočňovaním a oslavou útokov, v celej Európe uzavrieme dohody o boji proti týmto útokom a okrem toho doplníme vnútroštátne predpisy v tejto oblasti európskymi ustanoveniami a dohodami. To je naša záväzná povinnosť. Musíme v tejto oblasti prijať opatrenia. V konečnom dôsledku je to pre Európu pozitívna reklama o tom, že chceme riešiť tieto dôležité záležitosti, aj keď jednotlivé rozhodnutia nie sú vôbec jednoduché.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád využil príležitosť a vrelo zablahoželal spravodajkyniam, pani Lefrançoisovej a pani Rourovej, pretože podľa môjho názoru dosiahli svojim správami čosi mimoriadne dôležité. Vždy keď nastolíme otázku terorizmu, musíme byť veľmi opatrní, aby sme prijatými zákonmi neslúžili cieľom teroristov, najmä pri prijímaní týchto nástrojov do našej spoločnosti, ktorá je založená na rovnosti, slobode a právnom štáte, keďže to by pravdepodobne znamenalo, že dosiahli svoj cieľ. A to nikto z nás nechce.

Považujem preto za veľmi dôležité zaviesť významné obmedzenia pri prenose údajov, aby sa citlivé údaje mohli podávať ďalej iba vo veľmi dôkladne kontrolovaných a výnimočných prípadoch a aby sa zaviedli veľmi prísne obmedzenia v súvislosti s presunmi údajov do tretích krajín.

Okrem toho si myslím, že termín „podnecovanie“ je nesprávny. Nie je vhodný v našom konštitučnom systéme a termín „nabádanie“ by určite vyhovoval viac. Rovnako je dôležité zabezpečiť slobodu tlače, slobodu prejavu, dôvernosť korešpondencie a dôvernosť telekomunikácie.

V tejto chvíli môžem iba vyzvať na naplnenie týchto požiadaviek. Keby Lisabonská zmluva bola v platnosti, nemusel by som teraz predkladať túto výzvu, keďže by sme využili spolurozhodovací postup. Je však príjemné vidieť, že táto situácia odhalila tých poslancov hore vzadu úplne vpravo, ktorí zatratili Lisabonskú zmluvu. Chcú obmedziť občianske práva, znížiť úroveň ochrany údajov, chcú menšiu slobodu a slabší Parlament. Som si istý, že voliči si to v budúcnosti uvedomia.

  Toomas Savi (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, samozrejme podporujem správy, ale diskusiu o boji Európskej únie proti terorizmu považujem v tomto období za pomerne zvláštnu vzhľadom na to, že predsedníctvo výrazne oslabilo tento boj tým, že zapísalo Organizáciu ľudových mudžahídov Iránu (PMOI) na európsky zoznam teroristických organizácií aj napriek rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora, Európskeho súdu prvého stupňa a komisie Proscribed Organisations Appeal Commission (odvolacej komisie zaoberajúcej sa zakázanými organizáciami) Spojeného kráľovstva.

Ukázalo sa, že predchádzajúce rozhodnutie zapísať organizáciu PMOI na „čierny“ zoznam bolo údajne výsledkom tieňových diplomatických rokovaní v dôsledku malicherných vnútroštátnych záujmov.

Európska únia nemôže naďalej porušovať zásady právneho štátu, a preto vyzývam svojich kolegov, aby sa pridali k novovytvorenému európskemu výboru pre spravodlivosť pod vedením pána podpredsedu Aleja Vidala-Quadrasa, ktorý vyzýva na okamžité vymazanie organizácie PMOI z „čierneho“ zoznamu.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, naše otvorené demokratické spoločnosti sú našou silnou stránkou, ale práve túto ich prílišnú otvorenosť možno zneužiť a zmeniť na zraniteľné miesto. Dnes rokujeme o tomto aspekte. Bezpečnosť nie je samozrejme iba nejaký technický proces. Bezpečnosť a sloboda sa navzájom dopĺňajú a našou najsilnejšou ochranou je zjednotená súdržná spoločnosť každého nášho národa založená na spoločných demokratických hodnotách a vzájomnej dôvere.

V posledných rokoch sú však naše inštitúcie a tradičné hodnoty pod neustálymi útokmi zvonku a zvnútra. Zároveň sme svedkami vývoja subkultúr v našich spoločnostiach, ktoré pohŕdajú našimi liberálnymi hodnotami a zámerne sa snažia vytvoriť alternatívne politické a právne štruktúry, niekedy pomocou násilia, a skrývajú sa za naše dôkladne prepracované a tolerantné právne systémy a naše liberálne postoje k otázke ľudských práv.

EÚ nepomohla v mnohých prípadoch. Každú krízu žiaľ vníma ako príležitosť rozšíriť svoje právomoci a zriedkavo sa pýta, či jej opatrenia v jednej oblasti nemajú škodlivý účinok v inej. Mám napríklad pochybnosti o politike otvorených hraníc, o laxnom prístupe k azylovej a prisťahovaleckej politike a snahám začleniť ustanovenia Charty základných práv do súboru právnych predpisov EÚ.

Som si istý, že všetci chceme nájsť spôsob boja proti hrozbe terorizmu, a predsa mi vôbec nie je jasné, prečo EÚ považuje za potrebné duplikovať svojim rámcovým rozhodnutím opatrenie, ktoré už prijala Rada Európy.

Všetky členské štáty EÚ sú členmi tejto organizácie spolu s 19 ďalšími štátmi a pravdepodobne prijmú vhodnú právnu úpravu. Istú oblasť právomocí Rady Európy by však bolo prospešné preskúmať. Mám na mysli Európsky dohovor o ľudských právach (ECHR). Je to dohovor, ktorý bol vypracovaný v podstatne odlišnej situácii pred viac než 50 rokmi. Jeho súdny výklad často vytvára prekážky pri deportácii teroristov z našich krajín. Ak chceme vykonať niečo užitočné, možno by sme sa mohli zhodnúť, že nový pohľad na dohovor ECHR by bol prínosný.

  Marianne Mikko (PSE). - (ET) Vážené dámy a páni, osobné údaje sú citlivé informácie, s ktorými musíme zaobchádzať veľmi opatrne. V oblasti ochrany údajov nesmú byť slabé miesta, musí fungovať bezchybne. Presne toto je cieľom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila spravodajkyňa k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Aj ja blahoželám spravodajkyni k vykonanej práci.

Rámcové rozhodnutie bude mať značný vplyv na jedno zo základných práv občanov Európskej únie: právo na súkromie. Vzhľadom na to, že Európsky parlament vždy rozhodne podporoval prijatie silného, ochranného rámcového rozhodnutia, ktoré by umožnilo vysokú úroveň ochrany údajov, Rada by mala dôkladne zvážiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu. Výmena osobných údajov by sa mala regulovať pomocou jednoduchého štandardného kódexu postupov. Jeho úloha musí spočívať v poskytnutí spoľahlivej ochrany, ktorou sa zabezpečí dodržiavanie základných práv občanov.

Najvyššiu pozornosť je nevyhnutné venovať spôsobu využitia osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov odhaľujúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo svetonázorové presvedčenie, členstvo v profesijných subjektoch, zdravotný stav alebo sexuálnu orientáciu musí byť regulované tak prísne ako odvetvie farmaceutického priemyslu. Nesmie byť obmedzené iba doložkou o tom, že spracúvanie je povolené v nevyhnutných prípadoch a že ochrana je dostatočne zabezpečená. Tento postup je príliš všeobecný, výnimky treba formulovať jasne. Prístup k osobným údajom a poskytnutie týchto údajov musí byť v súlade so zákonom a bezpečnosť musí byť zaručená v plnej miere. Z toho dôvodu potrebujeme nepriepustné, konkrétne, ochranné rámcové rozhodnutie a rovnaký kontrolný systém. Našou úlohou je zabezpečiť dodržiavanie základných práv našich občanov a zároveň zabrániť prejavom terorizmu. Postupujme pri dosahovaní týchto cieľov čo najopatrnejšie.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte mi poďakovať spravodajkyniam za vynikajúcu prácu, ktorá do výraznej miery zvýšila kvalitu návrhov Komisie. Predtým som mal problém podporiť správy týkajúce sa terorizmu aj napriek tomu, že naozaj považujem otázku terorizmu za jeden z najdôležitejších testov dôveryhodnosti a schopnosti solidarity a spoločnej zodpovednosti Únie. S náležitou úctou voči kolegom poslancom z členských štátov sužovaných šialenstvom terorizmu musím povedať, že naša povinnosť zabezpečiť, aby demokracia nebola nikdy porazená nedemokratickými prostriedkami, je obrovská. Musíme podporiť právny štát a zároveň rešpektovať súkromie občanov.

Vágne formulácie Komisie o kriminalizácii podnecovania verejnosti spolu s ďalšími návrhmi na rozšírenie pôsobnosti tejto právnej úpravy na prejavy ospravedlňujúce terorizmus sú také všeobecné a otvorené rôznym výkladom, že vzniká riziko vážneho spochybnenia zmyslu právnych predpisov, ktorým je dosiahnutie spoločnej úrovne ochrany v celej Únii. Boj proti terorizmu je nevyhnutné uskutočniť na spoločnom základe, ale s úctou voči rôznym právnym tradíciám a normám Únie a v neposlednom rade s úctou voči demokratickým tradíciám a hodnotám.

  Jas Gawronski (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, dnes dopoludnia sa mnohí vyjadrili o vojne proti terorizmu a pokračovali v tvrdeniach o zložitosti vedenia vojny proti nekonkrétnemu subjektu, ktorý nemá armádu ani územie, má však taktiku.

V tejto zvláštnej vojne sme nezvíťazili. Zvíťaziť v nej bude určite ťažké. Zatiaľ sme však dosiahli niektoré pozitívne výsledky, ako napríklad jednoducho to, že na Spojené štáty nebol od 11. septembra spáchaný žiadny útok. Za tieto úspechy sme však zaplatili určitú cenu. Súhlasím s obavami pani Lefrançoisovej, ktorá považuje deliacu čiaru medzi slobodou prejavu a porušením zákona za niekedy pomerne nejasnú a vníma riziko, že úsilie zvýšiť bezpečnosť európskych občanov v skutočnosti vyústi do obmedzení práv a slobôd práve týchto občanov.

Je veľmi zložité dosiahnuť rovnováhu medzi týmito dvoma požiadavkami aj preto, že sa nachádzame na neznámom území. Terorizmus je pre nás príliš mladý jav na to, aby sme sa mohli spoľahnúť na precedens, alebo mali skúsenosť, z ktorej by sme sa mohli poučiť. Je úplne jasné, že v mene vojny proti terorizmu došlo k nezákonným činom, najmä zo strany krajiny, ktorá vykonala v boji proti terorizmu najviac aj v našom záujme, zo strany Spojených štátov. Je to preto, že ak chceme udržať terorizmus pod kontrolou, musíme zaplatiť. Tou cenou je obmedzenie našich občianskych slobôd.

Na druhej strane, kto nič nerobí, nič nepokazí. Preto, ak chceme Európskej únii zaručiť bezpečnejšiu budúcnosť, musíme urobiť viac. Musíme zlepšiť koordináciu opatrení na strane členských štátov a iniciatív tajných služieb a predovšetkým nesmieme dovoliť, aby Spojené štáty niesli bremeno zodpovednosti samé. Ak to dosiahneme, možno sa budeme môcť pokúsiť, aby zvíťazili naše zásady, ako aj naše predstavy o spomínanej nejasnej deliacej čiare medzi bezpečnosťou občanov a porušovaním ľudských práv.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE). - (RO) Spolupráca medzi inštitúciami EÚ v boji proti terorizmu musí fungovať bezchybne najmä preto, že tento jav je čoraz intenzívnejší. Terorizmus sa stal hlavným nepriateľom stability a mieru vo svete. Ak si spomenieme na udalosti z 11. septembra, alebo na udalosti v Madride a Londýne pred niekoľkými rokmi, vidíme dokonalé zobrazenie teroru, strachu a utrpenia.

Aby sme zaručili bezpečnosť občanov, potrebujeme naliehavo prijať opatrenia v boji proti terorizmu v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Žiadny prvok rámcového rozhodnutia nemožno vykladať ako zníženie alebo obmedzenie základných práv a slobôd, napríklad slobody prejavu, združovania alebo zhromažďovania. Vyjadrovanie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov v súvislosti s citlivými politickými otázkami vrátane terorizmu nepatrí do rozsahu rámcového rozhodnutia. Každá iniciatíva by mala byť vítaná, pokiaľ zachováme rovnováhu medzi dodržiavaním slobôd a ochranou bezpečnosti občanov.

  Mihael Brejc (PPE-DE). - (SL) Uvedené dve správy k rámcovým rozhodnutiam predstavujú dva nové diely v rozsiahlej mozaike nariadení, smerníc a iných dokumentov, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu. Podporujem obidve správy, pretože som presvedčený, že potrebujeme obidve rámcové rozhodnutia a pretože bola dosiahnutá prijateľná rovnováha medzi opatreniami na zaručenie bezpečnosti a slobody jednotlivca. Domnievam sa, že v budúcnosti musia Komisia a Rada venovať väčšiu pozornosť nasledujúcim otázkam.

Po prvé, rastúcemu počtu protiteroristických zákonov a dosiahnutiu väčšej transparentnosti týchto zákonov. Máme zbytočné a nepraktické zákony alebo ustanovenia zákonov, ktoré je potrebné po preskúmaní prepracovať alebo zrušiť.

Po druhé, uplatniteľnosť zákonov, a teda účinný boj proti terorizmu, nezávisia iba od dobrých právnych predpisov, ale aj od účinnej spolupráce členských štátov a ich policajných a bezpečnostných služieb. V tejto oblasti sme ešte nedosiahli potrebnú úroveň spolupráce.

Musíme preskúmať a porovnať kontrolné mechanizmy, ktorými disponuje Európska únia a členské štáty. Musíme venovať osobitnú pozornosť prípadom straty alebo zneužitia databáz. Členské štáty by si mali navzájom vymieňať informácie aj v tejto oblasti.

Na záver, musíme sa viac snažiť zvýšiť povedomie verejnosti, aby občania pochopili nevyhnutnosť prijatia niektorých opatrení.

Blahoželám k obidvom správam.

  Iliana Malinova Iotova (PSE). – (BG) Najnovší vývoj situácie v Pakistane sa žiaľ javí ako ďalší nespochybniteľný dôkaz aktuálnosti dnešnej diskusie. Táto diskusia musí poskytnúť jasnú a rozhodnú odpoveď na dve zásadné otázky: po prvé, či sme návrhom uvedeného dokumentu naozaj vynaložili dostatočné úsilie s cieľom pomôcť v boji proti zločinu a po druhé, či sme v rámci tohto úsilia dodržiavali ľudské práva a poskytli náležitú ochranu osobných údajov svojich občanov. Tento dokument počas svojej dlhej histórie vyvolal mnoho polemík a prešiel mnohými zmenami. Rada by som osobitne ocenila prácu spravodajkýň, ktorej konečným výsledkom je konsenzuálny a vyvážený text.

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom v správe pani Rourovej, v ktorých sa požaduje zhromažďovanie osobných údajov na zákonné účely v súlade s dohovorom 108, ako aj povinné informovanie dotknutej osoby o zámeroch súvisiacich so spracovaním jej údajov. Niektoré ustanovenia Rady vyvolávajú napriek všetkému určité obavy. V plnej miere podporujem návrh pani Rourovej vypustiť článok 1, odsek 1 návrhu Rady, na základe ktorého v podstate nie sú týmto rámcovým rozhodnutím dotknuté záujmy národnej bezpečnosti. Som presvedčená, že v prípade zachovania tohto ustanovenia, legislatívne rozhodnutie, o ktorom budeme onedlho hlasovať, umožní porušenie zákona a dokonca jeho zneužitie, pretože výraz „národná bezpečnosť“ je sám osebe príliš všeobecný a umožňuje rôzny výklad. Nedávno napríklad došlo v Bulharsku k pokusu o neoprávnené získanie údajov, osobných údajov z Národného fondu zdravotného poistenia. Tento pokus bol zmarený iba vďaka rýchlej reakcii vedenia fondu.

Je nevyhnutné rozšíriť kontrolné funkcie, právomoci vnútroštátnych orgánov dohľadu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Analýza žiaľ dokazuje, že tieto orgány sú pomerne často využívané skôr na plnenie osobitných zákonných ustanovení, ale nemajú žiadnu právomoc sankcionovať ani vyšetrovaciu právomoc. Členským štátom Európskej únie je potrebné odporučiť, aby rozšírili právomoci týchto orgánov.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, najskôr by som sa rád venoval druhej správe, teda rámcovému rozhodnutiu o boji proti terorizmu. Vieme, že je potrebné prijať opatrenia na boj proti terorizmu. Skutočnosťou je, že v Európskej únii prebieha viac než 300 iniciatív organizácie al-Káida a prístupných je viac než 500 internetových stránok, ktoré dokonca obsahujú návod na výrobu bômb. Tento poznatok hovorí sám za seba a ja sa domnievam, že je potrebné usilovať sa o zachovanie rovnováhy, to znamená chrániť základné slobody, ale na druhej strane je potrebné prijať každé možné opatrenie na to, aby sme zabránili vražednej teroristickej činnosti.

Rád by som v tejto súvislosti upozornil na jeden moment. Som presvedčený, že Európsky parlament by urobil zásadnú chybu, keby zamenil pojmy a nahradil výraz „podnecovanie verejnosti“ na spáchanie teroristického činu termínom „nabádanie“. Chyby by sa dopustil jednoducho z toho dôvodu, že dôkaz o nabádaní nemožno získať dovtedy, kým nezahynú ľudia. Potom je však príliš neskoro. Nikto by tomu nerozumel a nesúhlasil by s tým. Ak však bude táto právna norma obsahovať výraz „podnecovanie verejnosti“, je možné zasiahnuť v prípade, že je podnietené všeobecné porušenie zákona alebo čin, ktorý je trestný v súvislosti s teroristickou činnosťou.

Znamená to, že bude možné zachrániť ľudské životy ešte pred spáchaním teroristického činu. Preto by mi bolo ľúto, keby Parlament v tejto súvislosti prijal nesprávne rozhodnutie a zamenil tieto výrazy aj z toho dôvodu, že Rada Európy ustanovila, že by sa mal používať výraz „podnecovanie verejnosti“. Ak som rozumel správne, Rada a Komisia majú ten istý názor, a týmto vyzývam vás všetkých, aby sme súhlasili a zachovali výraz „podnecovanie verejnosti“, keďže vďaka tomu budeme mať možnosť zachrániť ľudské životy skôr, než dôjde k teroristickým činom.

  Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rád poďakoval pani Rourovej za vypracovanie správy o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Niet pochýb, že rýchle prijatie rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov v treťom pilieri napomôže ochranu osobných údajov, súkromného života a základných práv všetkých občanov členských štátov. Uvedená záležitosť je pre nás, socialistov, prioritou. Dôvodom nie sú len neprimerané platné právne riešenia v tejto oblasti. Dôležitejším dôvodom je význam pre všetkých, ktorí žijeme v EÚ.

Ja osobne si myslím, že v pôvodnom právnom akte, ktorý vypracovala Rada, bolo príliš veľa medzier. Zaručoval ochranu len v minimálnej a určite neadekvátnej miere. Z uvedeného dôvodu plne podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani spravodajkyne k návrhu Rady, s ktorým sme vyjadrili nespokojnosť. Podporujem predovšetkým pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov v súvislosti s DNA, zdravotným stavom alebo sexuálnou orientáciou občanov. Všetky údaje týkajúce sa osobných a citlivých oblastí života, ako napríklad rasový a etnický pôvod alebo informácie týkajúce sa náboženského presvedčenia či svetonázoru, si vyžadujú osobitnú ochranu a ich spracovanie by malo byť prípustné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú presne vymedzené zákonom a odsúhlasené súdom.

Obzvlášť dôležité je aj to, že spravodajkyňa vyvinula úsilie a zaoberala sa reguláciou problému ochrany údajov v prípade, keď sú ďalej spracúvané, poskytnuté tretím krajinám alebo sprístupnené súkromným subjektom, pretože k ich zneužitiu najčastejšie dochádza práve vo vymenovaných prípadoch.

Potrebujeme jasne sformulované rámcové rozhodnutie, ktoré zaručí ochranu údajov minimálne v rozsahu, ktorý zaručuje prvý pilier smernicou z roku 1995 a dohovorom 108.

  Charles Tannock (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, občas sa obávam, že dôvodom častých rozpráv tohto Parlamentu o terorizme je znepokojujúca skutočnosť, že nedokážeme dosiahnuť konsenzus v súvislosti s reakciou na tento jav. Teroristické zverstvá páchané vo svete už po desaťročia vrátane nedávneho bombového útoku v Islamabade nám mali bezpochyby odhaliť ich pravdivú zločinnú podstatu a potrebu kategoricky a jasne sa postaviť proti tejto existenciálnej hrozbe, ktorú terorizmus pre západnú demokraciu a spôsob života predstavuje.

Preto vítam skutočnosť, že krajiny EÚ spolupracujú v oblasti vymedzenia a uloženia vysokých trestných sankcií tým, ktorí na terorizmus nabádajú. Pamätám sa na demonštrácie v Londýne, ktoré súviseli s dánskym uverejnením komiksov zobrazujúcich proroka Mohameda. My v Európe sme samozrejme hrdí na svoje práva na slobodu prejavu a vyjadrenia. A protestujúci s transparentmi požadujúcimi hlavy tých, ktorí urážajú islam, boli zrejmým prekročením hranice medzi slobodným a nenávistným prejavom, ktorý nabáda na násilie.

V Spojenom kráľovstve sme nedávno diskutovali o obmedzeniach vyšetrovacej väzby bez obvinenia v prípade podozrenia z účasti na teroristických činoch. Ja osobne si myslím, že musíme poskytnúť polícii a bezpečnostným službám prostriedky potrebné na ochranu našich občanov, ktoré budú, samozrejme, podliehať stabilným právnym zárukám.

Podľa prieskumov verejnej mienky ide väčšine občanov mojej krajiny a zvyšku Európy práve o to. Navyše čo sa týka uchovávania údajov, často ma ľaká absolutistický a nevyvážený spôsob, akým tento Parlament pristupuje k občianskym slobodám. Aj v tomto prípade je potrebné podporiť naše orgány činné v trestnom konaní, avšak pod podmienkou, že máme platné záruky v oblasti výmeny informácií.

Napokon, EÚ by mala zapísať hnutie Hizballáh na zoznam teroristických organizácií vyhlásených za nebezpečné. To, že tak v minulosti neurobila aj napriek evidentným dôkazom, je prejavom nedostatku rozhodnosti EÚ, a teda poskytnutím podpory tým, ktorí by chceli zničiť náš demokratický spôsob života.

  Proinsias De Rossa (PSE). - Vážený pán predsedajúci, výmena informácií medzi policajnými silami členských štátov je v boji proti teroristickým hrozbám nevyhnutná a predstavuje skutočnú prevenciu jeho zverstiev. V mojom štáte, v ostrovnom Írsku, sme vďaka takejto výmene predišli mnohým teroristickým krutostiam.

Írsko a Spojené kráľovstvo sa dlhú dobu zdráhali uskutočniť toto opatrenie z dôvodu hlboko zakorenenej nedôvery. Následky však boli hrozivé. Preto by nemalo byť prekvapením, že výrazne podporujem výmenu informácií. Mám však, rovnako ako moji kolegovia, obavy, a táto skutočnosť sa uvádza aj v správe pani Martine Rourovej, že ochrana osobných údajov v revidovaných návrhoch Rady je nedostatočná. V boji proti záujmom organizácií ETA, IRA a ďalším, ktoré opovrhujú demokraciou a ľudskými právami, nezvíťazíme tak, že budeme podkopávať vlastné demokratické normy.

Vyzývam preto Komisiu a Radu, aby naše obavy, obavy politikov volených priamo, nebrali na ľahkú váhu. Je nevyhnutné, aby sa nebránilo pokroku EÚ a aby sme nepôsobili dojmom, že EÚ môže konať mimo rámca zákonov členských štátov. Dúfal som, že o týchto záležitostiach sme mohli rokovať podľa nových spolurozhodovacích postupov v rámci Lisabonskej zmluvy. To, žiaľ, v súčasnom období nie je možné. My však musíme pokračovať v práci, aby sme posilnili legitímnosť tohto Parlamentu a Európskej únie. A to nebude možné za predpokladu, že budeme podkopávať osobné práva.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, vítam túto správu. V úvode chcem povedať, že v plnej miere podporujem boj proti terorizmu a že som po celý svoj politický život oponentom organizácie IRA a lojalistických teroristov v Írsku, preto berte moje slová ako fakt.

Musíme sa však uistiť, že máme primeraný systém kontrol a vyvážených právomocí na ochranu občanov pred štátnym terorizmom alebo pred zneužívaním údajov zo strany štátu, Únie alebo novinárov, organizácií, jednotlivcov či agentúr, tých, ktorí kradnú alebo iným spôsobom získavajú súkromné a dôverné informácie.

Liek nesmie byť škodlivejší ako samotná choroba. Ukladanie údajov a zaobchádzanie s nimi tvoria zásadné súčasti tejto ochrany. Akýkoľvek pokus o diskreditáciu jednotlivca či o politický, finančný alebo iný druh vydierania by mal byť považovaný za trestný čin a mal by byť odsúdený všetkými racionálne zmýšľajúcimi ľuďmi.

Na znehodnocovanie údajov po uplynutí istého obdobia sa často využíva súkromný sektor. Ja osobne nie som spokojný s tým, že súkromný sektor, a vlastne aj verejný sektor, má zavedené vhodné mechanizmy na znehodnocovanie údajov, ktoré už nie sú v boji proti terorizmu potrebné. Som presvedčený, že tým, ktorí nedodržiavajú ochranu súkromných informácií a umožňujú ich zneužitie a nesprávny výklad, by mali byť uložené tie najprísnejšie sankcie bez ohľadu na to, či uvedené osoby patria do verejného alebo súkromného sektora, a naliehavo žiadam Komisiu, aby túto skutočnosť vzala na vedomie. Úlohou nás, poslancov, je zaručiť, že demokracia prežije. Preto musíme zaručiť, že budeme mať všetky nástroje, ktoré potrebujeme na neúnavný boj s terorizmom. Neznamená to však, že nás nemusí zaujímať dobrá povesť, dôvernosť alebo súkromie našich občanov, a tak naliehavo žiadam Komisiu, aby tieto skutočnosti zvážila.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, terorizmus predstavuje pre demokraciu a hospodársky a spoločenský rozvoj Európy a celého sveta jednu z najvážnejších hrozieb. Moderné informačné a komunikačné technológie, žiaľ, zohrávajú pri šírení hrozby terorizmu dôležitú úlohu. Teroristi často zneužívajú lacný, rýchly a ľahko dostupný internet na šírenie teroristických informácií a nábor nových členov a prívržencov. Z uvedeného dôvodu vítam rámcové rozhodnutie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, okrem iného aj preto, že zahŕňa trestné činy nabádania na teroristické činy, náboru teroristov a výcviku na terorizmus. Vítam túto zmenu a doplnenie, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné nájsť medzinárodnú odpoveď na teroristickú hrozbu. Ani jeden z členských štátov EÚ nedokáže riešiť tento problém sám. Je potrebné koordinované úsilie všetkých členských štátov. V demokracii, v demokratickej Únii európskych štátov je však nutné viesť boj proti terorizmu v rámci demokratického právneho štátu, čo sa týka ľudských a občianskych práv. Z uvedených dôvodov podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy oboch spravodajkýň, ktoré sa týkajú posilnenia práve týchto prvkov. Na záver by som rád požiadal všetkých zúčastnených, Radu, Komisiu a Parlament o urýchlené prijatie kompromisného návrhu.

  Dumitru Oprea (PPE-DE). - (RO) Krásu svetovej obce ohrozuje v treťom tisícročí svetový terorizmus. Keďže jednotlivé krajiny majú z dôvodu zásady subsidiarity kontrolu len nad 10 – 15 % kybernetického priestoru a jeho zvyšná časť je záležitosťou súkromných subjektov a rodín, sme presvedčení, že v súčasnosti je po prvýkrát potrebný globálny prístup a že odpoveď na svetový terorizmus by mal predstavovať nový koncept „globálnej starostlivosti o svetovú obec“. Prostredníctvom tohto prístupu a prostredníctvom stratégie ochrany celosvetového kybernetického priestoru dokáže Európska únia záujem o svetovú aj svoju vlastnú bezpečnosť.

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). - Vážený pán predsedajúci, žiaľ, svetový terorizmus predstavuje aj napriek svojim hrozivým následkom kontroverznú otázku. Chceme byť chránení, ale keď orgány majú v úmysle zaviesť opatrenia, dávame najavo nesúhlas s nákladmi a nepokoj. Odsudzujeme teroristické útoky, nesúhlasíme však s obmedzeniami pri uplatňovaní našich práv ani napriek tomu, že veľmi dobre vieme o zneužívaní nášho demokratického systému delikventami.

Ideálne by bolo, keby sa každé obmedzenie našich práv vyvážilo zodpovedajúcim zvýšením našej bezpečnosti v súvislosti s teroristickými útokmi. Rovnako odolávame zosúladeniu legislatívy týkajúcej sa boja proti terorizmu, hoci vieme, že následky sú pre nás ničivé aj v tomto prípade. Navyše čím miernejší je trest, tým väčší počet útokov hrozí.

Ak teda chceme mať účinnú ochranu proti terorizmu, zrejme by sme sa mali rozhodnúť a zladiť sa najskôr v týchto rozporných názoroch.

  Marios Matsakis (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, neprejde takmer ani deň bez teroristického útoku. Terorizmus je prudkou infekciou v tele našej spoločnosti. A rovnako je to so všetkými infekciami, ak ich neliečime, šíria sa, až kým pacienta úplne neochromia alebo dokonca nezabijú.

Je potrebné prijať prísne opatrenia. Niektoré z nich sú protirečivé a bezpochyby sú do istej miery v rozpore s osobnými slobodami. Po dôkladnejšom zvážení sú však potrebné. V ideálnom svete je prísna ochrana osobných údajov prvoradá, ale vo svete zasiahnutom terorizmom, žiaľ, musíme urobiť isté ústupky. Výnimočné okolnosti si vyžadujú výnimočné opatrenia.

Domnievam sa, že k boju proti terorizmu musíme pristupovať práve v tomto duchu. Ak si musíme vybrať medzi istými drobnými kompromismi v oblasti osobných slobôd a oveľa účinnejším spôsobom boja proti terorizmu, mali by sme si podľa mňa vybrať druhú možnosť. Svoje vystúpenie zakončím nasledujúcou otázkou: Ak je šírenie určitých surových trestných činov na internete, napríklad pedofílie, považované za zločin, a tento prístup je správny, prečo by to nemohlo byť rovnako v prípade šírenia terorizmu?

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v mene dôchodcov a strany dôchodcov, ktorú tu, v Európskom parlamente zastupujem, by som rád vyjadril náš názor na boj proti terorizmu: finančné prostriedky Európskeho parlamentu a Európy by mali vo väčšej miere prispievať k zmierneniu utrpenia tých, ktorí poskytujú teroristom najviac pomoci. Je potrebné mať tieto finančné prostriedky pod kontrolou, aby prinášali prospech ľuďom, a nie nezákonným záujmom niektorých skorumpovaných vodcov. Z uvedeného dôvodu som presvedčený, že by sa mali využiť na „Marshallov plán“ na pomoc palestínskemu ľudu, ktorý navrhol taliansky premiér Silvio Berlusconi.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Rada by som sa vyjadrila o správe pani Rourovej. Právo na ochranu osobných údajov je jedným zo základných práv. Občania, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, majú práva a tieto práva je potrebné rešpektovať na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Existuje mnoho nariadení a smerníc na úrovni EÚ, v rámci ktorých je potrebná výmena informácií v súvislosti s trestnými činmi vykonanými európskymi občanmi v inom štáte, ako je štát ich trvalého pobytu. Ide o nariadenie o prístupe k odvetviu cestnej nákladnej dopravy alebo o smernicu, ktorou sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Všetky tieto európske nariadenia si vyžadujú zriadenie informačných systémov, ktoré dokážu prenášať oznámenia a informácie medzi jednotlivými členskými štátmi.

Všetky súvisiace informačné systémy musia obsahovať verejnú a bezpečnostnú zložku s údajmi o trestných činoch spáchaných v členských štátoch. Bezpečnostná zložka by mala byť prístupná len príslušným inštitúciám a len v súlade s nariadeniami o ochrane osobných údajov.

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predsedajúci, po ďalších barbarských teroristických zásahoch v Pakistane, Španielsku a Jeruzaleme, ale aj v mojej krajine, kde sa nedávno uskutočnilo pár pokusov organizácie IRA, ktorá obnovila svoju činnosť, nemôže byť nik z nás spokojný s ohavným bičom terorizmu. Je však naivné myslieť si, že existuje nejaký celoeurópsky všeliek. Áno, potrebujeme fungujúci mechanizmus vydávania osôb a potrebujeme aj účinnú spoluprácu, avšak právne predpisy, ktoré budú harmonizované do takej miery, že sa zredukujú na ich najmenší spoločný menovateľ, sú viac prekážkou ako pomocou.

V prvom rade sú záležitosťou jednotlivých štátov. Napríklad Spojené kráľovstvo sa pokúša zaviesť väzbu v trvaní 42 dní, ktorá je podľa mňa dlhšia, ako je potrebné, právo rozhodnúť sa však má Londýn, a nie Brusel.

Keby sme prijali postoj vyjadrený v týchto návrhoch, čoskoro by sme členské štáty o spomínaný úsudok obrali. Mohlo by to síce prísť vhod expanzívnemu programu EÚ, v boji proti terorizmu by to však nepomohlo.

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE). - (RO) Ako zástupca rumunských občanov som presvedčený, že účasť Európskeho parlamentu na rozhodovacom procese, ktorý sa týka ochrany osobných údajov zhromaždených v súvislosti s presadzovaním práva, je nesmierne dôležitá. Mali by sme vziať na vedomie, že právo európskych občanov na ochranu osobných údajov patrí k základným právam. K takýmto informáciám však musia mať zároveň prístup aj inštitúcie zapojené do boja proti terorizmu a zločinu.

Pri vytváraní právneho rámca, ktorým sa stanovuje kvalita, vymedzenie a charakteristika osobných údajov a ich prenos tretím štátom alebo jednotlivcom, zohráva táto správa obzvlášť dôležitú úlohu. Schvaľujem ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že osobné údaje sa nebudú archivovať dlhšie, ako je potrebné, a úlohou členských štátov je zaviesť opatrenia procesného a technického charakteru, prostredníctvom ktorých sa uvedené obmedzenia budú môcť presadiť.

  Antonio Masip Hidalgo (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal svojim kolegyniam, pani Lefrançoisovej a pani Rourovej, k ich správam. Túto príležitosť by som však rád využil aj na to, aby som spomenul, že francúzska polícia nedávno zadržala veľmi dôležitého teroristu. Preto chcem zablahoželať aj francúzskej vláde a francúzskej polícii. Myslím si, že politické orgány všetkých krajín by mali spolupracovať s našou políciou, našimi sudcami a našimi vládami.

  Jacques Barrot, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som sa rád poďakoval celému Európskemu parlamentu za vysokú úroveň tejto rozpravy. Európsky parlament skutočne legitímne očakáva ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, dnes ráno však preukázal vyspelosť výrazne väčšinovým vyjadrením podpory dvoch správ, správy pani Lefrançoisovej a pani Rourovej. Spravodajkyne sa vo svojich správach snažia nájsť vyvážený stav medzi kolektívnou ochranou proti terorizmu, ktorú našim občanom musíme zaručiť, a medzi individuálnou ochranou našich slobôd. Som presvedčený, že riešenia sú práve v dosiahnutí takejto rovnováhy.

Vážený pán predsedajúci, obsah našej diskusie zhrniem veľmi stručne. Najskôr sa vrátim k správe pani Lefrançoisovej o boji proti terorizmu. Rád by som poznamenal, že hoci sloboda prejavu patrí spolu s právom na kritiku k základným pilierom Európskej únie, nemožno považovať nabádanie na rasovú neznášanlivosť pod zámienkou slobody prejavu za prijateľné. Rasistické diskusie sú zneužitím slobody prejavu a nemožno ich tolerovať.

Ďalej by som vám rád pripomenul, že návrh Komisie bol vypracovaný na základe podrobného hodnotenia vplyvu. Uskutočnilo sa mnoho konzultácií a návrh Komisie skutočne vychádza z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Pokúsili sme sa pracovať v súlade s vyváženými formuláciami trestných činov v tomto dohovore.

Ak pani Lefrançoisová a mnohí poslanci, ktorí sa vyslovili za používanie termínu „nabádanie“, dovolia, rád by som sa pár minút venoval obhajobe termínu „podnecovanie“. Jeho výhoda spočíva v tom, že je nový. Z uvedeného dôvodu ho použila aj Rada Európy. Skutočnosť, že je nový, znamená, že v Európskej únii môže mať spoločný a presný význam. Pojem podnecovanie neposkytuje možnosť interpretácií. Som presvedčený, že prostredníctvom judikatúry ho možno vhodne definovať. Je pravdou, že sa chceme vyhnúť akýmkoľvek teroristickým útokom, ktoré sa uskutočnia, kým budeme trestne stíhať tých, ktorí sa najmä prostredníctvom svojich slovných vyjadrení takýchto útokov dožadovali aj v prípade, že sa neuskutočnili. A práve v tomto spočíva problém. Hľadanie jeho riešenia však ponechám na uvážlivý dialóg Rady a Parlamentu.

Rád by som tiež poznamenal, že v článku 1(2) textu tohto rámcového rozhodnutia sa nachádza doložka o ochrane ľudských práv, ktorá sa týka celej rámcovej smernice. Myslím, že pani Lefrançoisová so mnou súhlasí.

Pán predsedajúci, na záver by som rád zdôraznil význam začlenenia opatrení na boj proti terorizmu do integrovaného inštitucionálneho rámca Európskej únie. Tým, že sme uvedený text začlenili do práva Európskej únie, sme zaručili jeho účinnosť. Poskytne nám jednotný právny rámec v súvislosti s povahou a výškou trestných postihov a pravidlami súdnej príslušnosti. Následne umožní aj uplatňovanie mechanizmov spolupráce EÚ, ktoré sa spomínajú v rámcovom rozhodnutí z roku 2002.

Nakoniec by som ešte raz rád poďakoval pani spravodajkyni a Parlamentu za dvojročnú prácu na tejto dôležitej záležitosti a rád by som vyjadril nádej, že rozhodnutie sa vzhľadom na vykonanú prácu a potrebu účinne bojovať proti terorizmu, ako zdôraznili mnohí z vás, urýchlene prijme.

Dovoľte mi teraz pristúpiť k druhému textu, ktorý je od prvého neoddeliteľný. Ich spojenie, požadovanie ochrany osobných údajov a ochrany základných slobôd, považujem za výborný nápad Parlamentu. Moja vďaka patrí samozrejme pani Rourovej, ktorá tak rázne obhájila túto vyváženosť a ochranu osobných údajov. Bolo skutočne dôležité, aby sa tento text prerokúval zároveň s textom o boji proti terorizmu. Zložkám, ktoré sa zaoberajú právom a poriadkom, tak v blízkej budúcnosti budú dodané špecifické pravidlá týkajúce sa ochrany údajov. Ako som už povedal, a nechcem, podobne ako Parlament, preháňať, Komisia mala zjavne v úmysle v oblasti ochrany osobných údajov zájsť ešte ďalej. Pán minister Jouyet sa vyjadril, že francúzske predsedníctvo muselo, aj napriek tomu, že mu šlo o to isté, zohľadniť možnosť dosiahnutia kompromisu. Môžem len dodať, že Komisia sa pokúsi vhodne využívať ustanovenie o preskúmaní a odôvodnenie 6a. Z uvedeného dôvodu počúvame Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a pokúsime sa zohľadniť vašu požiadavku vykonať ambicióznu revíziu rámcového rozhodnutia s cieľom posúdiť rozšírenie jeho pôsobnosti. Komisia ju v každom prípade má možnosť zohľadniť a pokúsim sa o to ja osobne. Viem, že Parlament by bol rád, keby sa revízia uskutočnila už čoskoro. Dúfam len, že Rada bude súhlasiť s touto revíziou v časovom rámci, ktorý umožní toto európske opatrenie vyriešiť čo najskôr.

A to je z mojej strany všetko, pán predsedajúci. Rád by som dal najavo všetkým rečníkom, že si cením vysokú úroveň rozpravy o takej dôležitej záležitosti, záležitosti, v ktorej musí byť Európa príkladom prostredníctvom zaručenia účinnej kolektívnej ochrany proti teroristickým hrozbám a samozrejme aj prostredníctvom venovania primeranej pozornosti ochrane slobôd jednotlivca a osobnej autonómie. Myslím, že Parlament znova jasne dokázal svoju vyspelosť a schopnosť byť v budúcnosti subjektom spolurozhodujúcim o týchto otázkach.

  Roselyne Lefrançois, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcela poďakovať svojim kolegom poslancom, ktorí dnes ráno vystúpili, za vysokú úroveň ich príspevkov. Všetci z nich jasne preukázali svoj veľký záujem o túto problematiku. Nechcem sa podrobne zaoberať všetkými vystúpeniami, vyjadrím sa len k trom alebo štyrom z nich.

Pán Fava dal jasne najavo, akú zložitú úlohu máme pred sebou. Musíme odstrániť kultúru podozrievania a nedôvery a zároveň však musíme uvažovať v rámci kontextu a zaručiť bezpečnosť občanov, ako aj ochranu slobôd.

Pán de Grandes Pascual jasne vysvetlil, aká je pridaná hodnota definície terorizmu, vyjadrením, že definícia, ktorú sme používali predtým, bola dôležitejšia, ale aj tým, že trval na zozname priestupkov. Pretože na boji proti terorizmu pracujeme spoločne, musíme vyslať silné posolstvo a zároveň chrániť slobody jednotlivca.

Pán Demetriou, spomenuli ste „bič“, ktorý terorizmus predstavuje a proti ktorému je potrebné bojovať. Použili ste však termín „nabádanie verejnosti“ a vyjadrili ste sa, že tento pojem je všetkým členským štátom zrozumiteľnejší. Súhlasí s vami aj pani Ludfordová. Aj ona sa domnieva, že tento termín je vhodnejší, keďže skutočne potrebujeme chrániť osobné slobody.

Správa je naozaj výsledkom dlhého a zložitého procesu rokovaní. Som však presvedčená, že s výsledkom môžeme byť spokojní predovšetkým z hľadiska rovnováhy medzi bojom proti terorizmu a rešpektovaním základných slobôd.

Správa mojej kolegyne, pani Rourovej, v ktorej je jednou z kľúčových zložiek ochrana osobných údajov, patrí práve do tejto druhej kategórie. Avšak rovnako ako mnoho ďalších poslancov, predovšetkým mojich kolegov zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, chcem vyjadriť isté poľutovanie nad skutočnosťou, že zavádzanie textu s takým obrovským vplyvom na slobody európskych občanov nepodlieha úplnej jurisdikčnej kontrole Súdneho dvora.

Aby jej táto rámcová smernica podliehala, bolo by potrebné prijať ju v súlade s Lisabonskou zmluvou. Dokonca ešte pred záporným výsledkom írskeho referenda a otáznikom nad tým, či nová zmluva vstúpi do platnosti 1. januára 2009, dala Rada jasne najavo požiadavku napredovať čo najrýchlejšie a vyhnúť sa tak spolurozhodovaniu. Vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sme sa však snažili pracovať čo najsvedomitejšie a najdôkladnejšie a zároveň udržiavať tempo, ktoré stanovila Rada.

Počas hlasovania vo výbore 15. júla bol môj návrh správy prijatý 35 hlasmi za, 4 proti a 1 sa zdržal hlasovania. Dúfam teda, že aj počas hlasovania na plenárnom zasadnutí si získa prevažnú väčšinu.

  Martine Roure, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela poďakovať všetkým svojim kolegom, pretože táto rozprava je dôkazom, že Európsky parlament sa pri riešení tohto veľmi zložitého problému zjednotil. A predstaviteľmi Európskeho parlamentu, predstaviteľmi ľudí, sme práve my. Rada by som túto skutočnosť vyzdvihla.

Dnes sa obraciam predovšetkým k francúzskemu predsedníctvu. Žiadame Radu, aby splnila záväzky, ktoré si v minulosti dalo niekoľko predsedníctiev za sebou. Je absolútne nevyhnutné prijať toto rámcové rozhodnutie čím skôr a zohľadniť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu. Rada musí dodržať svoje slovo. Je nevyhnutné, aby sme pracovali v atmosfére dôvery. Je to bezpodmienečné. Dúfam, že tento odkaz sa dostane k pani Datiovej. Tejto dôležitej rozpravy sa, žiaľ, nezúčastnila a ja by som na tomto mieste chcela vyjadriť naše sklamanie.

Tiež by som rada vyjadrila pánovi komisárovi Barrotovi našu vďaku za podporu, ktorú si veľmi ceníme.

  Predsedajúci. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Titus Corlăţean (PSE), písomne. – (RO) Zriadenie právneho rámca pre ochranu osobných údajov v treťom pilieri patrí v priebehu posledných rokov k záujmom všetkých predsedov Rady EÚ. Rámcove rozhodnutie, ktoré sa prijalo v roku 2006, bolo istým kompromisom založeným na najmenšom spoločnom menovateli v oblasti ochrany osobných údajov. Z uvedeného dôvodu môžeme opätovnú konzultáciu Európskeho parlamentu o rozšírení pôsobnosti rámcového rozhodnutia a o analýze jeho vplyvu na základné práva len privítať. Hlavným cieľom zmien by malo byť zaručenie rovnakej úrovne ochrany údajov ako v prvom pilieri. Ak beriem na vedomie uvedené hľadisko, musím vyjadriť poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada pozmenila prvotný návrh Komisie. Rovnako poľutovaniahodná je aj skutočnosť, že Rada vypustila ustanovenie týkajúce sa pracovnej skupiny vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov. Tento krok je v procese účinného systému ochrany osobných údajov neúspechom.

  Petru Filip (PPE-DE), písomne. – (RO) Účinná ochrana osobných údajov ostáva v modernej demokracii aj naďalej prirodzenou požiadavkou. Ak si za určitých okolností táto ochrana vyžaduje úpravu databáz Spoločenstva s cieľom zabrániť priraďovaniu určitých údajov osobnej alebo materiálnej povahy k identifikovateľným osobám, mali by sme si uvedomiť, že riadenie tohto celosvetového systému uchovávania a spracúvania informácií si vyžaduje najmodernejší bezpečnostný systém. Skutočnú bezpečnosť jednoducho nemožno zaručiť tým, že podporíme niekoľko spoločných zásad. Som presvedčený, že je potrebná pragmatická analýza rizík, ktoré vyplynú v dôsledku spolupráce orgánov činných v trestnom konaní a orgánov súdnictva jednotlivých krajín, ktoré majú v tejto oblasti rôznu úroveň odborných znalostí.

Aby sa predišlo nejasnostiam, rád by som znova pripomenul potrebu urýchlene odovzdať odborné znalosti v tejto oblasti novým členským štátom s cieľom zabrániť akýmkoľvek predsudkom týkajúcim sa globálnej bezpečnosti systému.

  Dumitru Oprea (PPE-DE), písomne. – (RO) Terorizmus sa rozmáha, viac zasahuje do kybernetického priestoru, je možné rýchlejšie manipulovať masy a možnosti dostatočne rýchlej identifikácie teroristov sú obmedzené. Uvedené okolnosti ma vedú k presvedčeniu, že rozhodnutie týkajúce sa celkovej ochrany občianskych práv a slobôd všetkých občanov a vytvorenia primeraného rámca na rýchlu identifikáciu a riešenia problematiky zločinu, predovšetkým trestných činov, ktoré znižujú bezpečnosť osôb, krajín a infraštruktúry jednotlivých štátov, je vítané.

Vítam rozhodnutie považovať ciele stanovené v rámcovom rozhodnutí za predmet zásadného európskeho významu, predovšetkým pokiaľ ide o spoločné nariadenia týkajúce sa ochrany osobných údajov, ktoré umožnia členským štátom presadiť rovnaké pravidlá a zásady. Navyše si myslím, že je potrebné odporúčanie v súvislosti s triedením informácií, pokiaľ ide o medzinárodne uznávané spôsoby triedenia, ktorého cieľom bude odstrániť pri presadzovaní bezpečnostných opatrení všetky odlišnosti medzi členskými štátmi navzájom a ostatnými štátmi.

Pri zaručení ochrany údajov a bezpečnostných systémov je potrebné zohľadniť dve základné stratégie: „Dovolené je všetko, čo nie je výslovne zakázané“ a „Zakázané je všetko, čo nie je výslovne dovolené“.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN), písomne. – (PL) Otázka zvýšenej hrozby teroristických činov v Európe je jedným z najdôležitejších problémov, ktorým čelí bezpečnosť nášho kontinentu. V súčasnosti nám hrozí politický teror zo strany štátov, ktoré vyhlasujú, že s nami spolupracujú, a kriminálnymi skupinami. Zdá sa však, že najviac nás ohrozuje islamský fundamentalizmus.

Som ohromený nedostatočným záujmom tých, ktorí riadia Európu. Naša úplná otvorenosť neobmedzenému prílevu prisťahovalcov z islamských krajín presadzovanému socialistami a liberálmi prinesie obyvateľom Spoločenstva v budúcnosti vlnu tragédií. Európu nemožno islamizovať bez obmedzení!

Poskytnime chudobným krajinám pomoc, nezmeňme však svoj kontinent na miesto, na ktorom sa testujú hranice ľudskej tolerancie. Prisťahovalci žiadajú stále viac práv a pôvodné európske národy musia len súhlasiť a zároveň sa prizerať rozkladu stáročia budovaných tradícií. Je to nebezpečné. Príkladom možného výsledku je Severné Írsko, v ktorom sú navzájom bojujúce skupiny len prívržencami odlišných kresťanských vierovyznaní.

  Marian Zlotea (PPE-DE), písomne. – Útoky z 11. septembra 2001 úplne zmenili svet. Zmenili nielen americký pohľad na svet a jeho chápanie, ale ponúkli tiež demokratickým spoločnostiam na celom svete novú perspektívu tohto moderného sveta, v rámci ktorej predstavujú teroristické hrozby vo forme útokov podobných tým, ktoré zničili Madrid (v marci 2004) a Londýn (v júli 2005), častú a tiesnivú výzvu.

Teroristi v súčasnosti využívajú na výcvik, nábor a plánovanie útokov moderné spôsoby komunikácie ako internet. Využívanie technológií tohto druhu predstavuje pre Úniu jednoznačnú hrozbu a v boji proti terorizmu by sme mali konať spoločne a využiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii.

Ak však chceme, aby naša demokratická spoločnosť čelila týmto hrozbám, musí byť boj proti terorizmu doplnený posilnením našich základných práv a slobôd. Aby sme mohli reagovať na teroristickú hrozbu, musíme mať v EÚ spoločné ustanovenia, na základe ktorých je potrebné zmeniť a doplniť súčasnú legislatívu.

Moderný terorizmus funguje novým spôsobom. EÚ však musí proti nemu bojovať s rovnakou silou a vytrvalosťou, ako bojovala proti jeho tradičnej forme.

  Gerard Batten (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, budem stručný. V súlade s článkom 145 chcem vyvrátiť pripomienky a poznámky, ktoré voči mojej osobe vzniesla vo svojom vystúpení počas tejto rozpravy pani Sarah Ludfordová.

Povedala toho viac, ale predovšetkým ma nazvala eurofóbom a v súvislosti s vydávaním osôb sa vyjadrila, že by som s úsmevom vyprevadil všetkých zločincov, ktorí utekajú cez Lamanšský prieliv.

Rád by som ju opravil po faktickej stránke. Nie som eurofób. Mám rád európsky kontinent, jeho históriu, kultúru a jeho úspechy rovnako ako ktokoľvek iný. Trpím však fóbiou z EÚ. Nenávidím takú Európsku úniu, ktorá je proti demokracii a ktorá je nedemokratická. Čo sa týka európskeho zatykača a súdneho konania v neprítomnosti, chcem len to, aby mohli anglické alebo škótske súdy zvážiť priame dôkazy skôr, než podozrivú osobu vydajú na výkon trestu a aby mali skutočne právomoc zabrániť vydaniu Musia mať možnosť rozhodnúť, či ide o dostatočne vážny prípad na to, aby na žiadosť o vydanie reagovali, a či pôjde o spravodlivý súdny proces.

Robím to pre ochranu záujmov britských občanov. Príkladom je 19-ročný Londýnčan Andrew Symeou, ktorému hrozí 30. septembra na základe obvinení zo zabitia vydanie do Grécka. Dôkazy proti nemu sú veľmi podozrivé a túto skutočnosť nemožno zohľadniť, rovnako ako to, že vyhlásenia svedkov boli údajne vynútené mučením.

Rozumiem citlivosti pani Sarah, pokiaľ ide o túto otázku, pretože jej strana, Liberálnodemokratická strana, zjavne stavila na nesprávneho koňa a celkom oprávnene sa obáva následkov volieb v roku 2009.

  Predsedajúci. – Skôr ako preruším rokovanie, rád by som ubezpečil bezpečnostnú službu, pretože sa rozšírila informácia, že do Parlamentu vošiel muž so zahalenou tvárou. Bol to len pán Borghezio, ktorý sa zahalil na protest. Parlamentu teda nehrozí žiadne bezpečnostné riziko. Len som chcel oznámiť túto informáciu bezpečnostnej službe.

(Rokovanie bolo prerušené o 12.00 hod. pre hlasovanie a pokračovalo o 12.05 hod.)

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka