Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0208(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0450/2008

Predkladané texty :

A6-0450/2008

Rozpravy :

PV 18/11/2008 - 15
CRE 18/11/2008 - 15

Hlasovanie :

PV 20/11/2008 - 6.8
CRE 20/11/2008 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0560

Doslovný zápis z rozpráv
Utorok, 18. novembra 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

15. Systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov – Finančná pomoc pre členské štáty (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A6-0450/2008) pani Berèsovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (KOM(2008)0717 – C6-0389/2008 – 2008/0208(CNS)),

– vyhlásenie Komisie o finančnej pomoci pre členské štáty.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. (FR) Vážený pán predsedajúci, všetci si vysoko ceníme význam dnešného rokovania, ktoré sa ukrýva pod týmto nejasným názvom a nadväzuje na žiadosť Maďarska o financovanie, s ktorou sa najprv obrátilo na Medzinárodný menový fond (MMF). Európska únia sa problému venovala, aby preverila podmienky, za ktorých by mohla poskytnúť pomoc jednému z členských štátov.

Pravdou je, že medzi členmi Výboru pre hospodárske a menové veci prebehla diskusia o tom, prečo sa Maďarsko najprv obrátilo na MMF. To je otázka pre Maďarsko ako krajinu, ako člena Európskej únie fungujúcej niekoľko rokov a aj pre inštitúcie Európskej únie v tom zmysle, že očividne sme v tomto období neboli dostatočne schopní vytvoriť prostredie dôvery, prostredie solidarity, prostredie spolupráce a umožniť krajine ako Maďarsko nachádzajúcej sa v súčasnej ťažkej situácii, aby za prvú oblasť solidarity, prvú oblasť spolupráce pokladala Európsku úniu.

Na záver, verím, že plán vytvorený pre systém pomoci pre platobné bilancie na základe článku 119 dosiahnutý vďaka iniciatíve Komisie a pána Almuniu, ktorému ďakujem, nám spoločne s MMF umožní nájsť vhodné riešenie.

Zrejme si všetci teraz myslíme, že, žiaľ, situácia v Maďarsku nie je ojedinelý prípad. Musíme určitým spôsobom zvýšiť ochranu, aby Európska únia vyhovela takýmto požiadavkám.

V uznesení, ktoré sme prijali vo Výbore pre hospodárske a menové veci a ktoré, dúfam, zajtra plenárne zasadnutie podporí, žiadame Komisiu, aby preskúmala, ako a či banky niektorých členských štátov Únie prispeli k zhoršeniu tejto situácie.

Domnievam sa, že pre Európsky parlament je to dôležitá informácia v súvislosti s nadchádzajúcou rozpravou a skupina pána Jacquesa de Larosièra ju bude bezpochyby následne skúmať.

Taktiež sme povedali, že si v podstate myslíme, že návrh Rády mal zvýšiť úroveň pomoci na stanovenú hranicu, čo sme prijali vo viere, že to možno nebude posledné rokovanie, ktoré s Komisiou budeme mať. V tomto štádiu chápeme, že je to základ pre dohodu v rokovaniach s Radou, a preto túto situáciu prijímame.

Dúfame, že v budúcnosti Európska komisia, Rada a Parlament budú pravidelne odsúhlasovať tieto sumy, pretože v roku 2002, keď Európsky parlament hlasoval o nariadení, ktoré teraz meníme a dopĺňame, sme žiadali, aby sa zaviedla pravidelná aktualizácia. Žiaľ, musím povedať, že sme mali očividne pravdu. Preto vás o to znovu žiadame, pán komisár, a verím, že je pochopiteľné žiadať, aby sa to robilo takýmto spôsobom.

Na záver, vo Výbore pre hospodárske a menové veci som požiadala o nástroje a postupy článku 100 Zmluvy, čo by nám umožnilo podporiť niektoré členské štáty v širšom zmysle, nielen na základe problémov platobných bilancií. Žiaľ, Výbor pre hospodárske a menové veci ma nepodporil, no využívam moje postavenie spravodajkyne a nalieham na Komisiu, aby prešetrila tento mechanizmus, ktorý nám Zmluva ponúka a ktorý sme doteraz plne nevyužívali.

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani Berèsová, dámy a páni, keď zakladatelia Európskej únie písali Rímsku zmluvu, mali predstavu zahrnúť do jedného z jej článkov mechanizmus na pomoc členským štátom, ktorých platobné bilancie sú vážne ohrozené.

Táto predstava v článku Rímskej zmluvy sa v procese postupných reforiem zachovala a teraz sa nachádza v článku 119 súčasnej Zmluvy. Po mnohých rokoch jej nepoužívania Komisia teraz využíva tento právny základ na pomoc členským štátom, ktoré naliehavo potrebujú pomoc, konkrétne Maďarsku.

Tento článok Zmluvy bol ustanovený v nariadení z roku 2002, ktoré sme využili v prípade Maďarska a ktoré teraz navrhujeme na zmenu a doplnenie v súvislosti s maximálnym limitom sumy, ktorá sa na pomoc členským štátom s takýmito problémami môže poskytnúť.

Včera sme tu v Parlamente hovorili o desiatich rokoch fungovania Hospodárskej a menovej únie. Dnes hovoríme o hospodárskej situácii. Včera a opäť dnes sme rokovali o problémoch, ktoré táto situácia spôsobila. Žiaľ, mimo eurozóny je niekoľko členských štátov EÚ, ktorých makroekonomická a finančná nerovnováha ich stavia do obzvlášť zraniteľnej pozície prostredníctvom nátlaku trhu.

V prípade Maďarska a v súvislosti s týmito problémami maďarské orgány oslovili Medzinárodný menový fond (MMF). Hneď potom, ako kontaktovali MMF, oslovili Európsku komisiu.

Ako som povedal maďarským orgánom, pre členský štát to nebol správny postup. Logický postup je najprv kontaktovať európske orgány a potom, keď je to nevyhnutné, a v prípade Maďarska to určite nevyhnutné bolo, spoločne kontaktovať MMF.

Musím vám všetkým povedať, že MMF a jeho generálny riaditeľ pán Strauss-Kahn ukázali, že sú absolútne otvorení spolupráci medzi MMF a Európskou komisiou, európskymi orgánmi a členskými štátmi EÚ, ktoré sú členmi eurozóny a potrebujú prístup k prostriedkom z MMF.

V prípade Maďarska sme konali v spolupráci. Hoci začiatok postupu nebol správny, konečný výsledok správny je, keďže sme spolupracovali. Európska únia poskytne Maďarsku 6,5 miliárd EUR v rámci balíka globálnej pomoci, ktorý je vo výške 20 miliárd EUR. Taký istý prístup, ale teraz podľa správneho postupu – najprv kontaktovať európske orgány a potom spoločne MMF, sa v súčasnosti používa aj v prípade ďalšej krajiny.

Žiaľ, situácia je natoľko vážna, že to pravdepodobne nebude posledný prípad. Prinajmenšom by sme mali byť pripravení na to, že sa objavia ďalšie takéto prípady, ďalšie členské štáty, ktoré potrebujú takýto druh pomoci. Preto sme v rovnakom čase, keď sme Rade predkladali návrh na pomoc Maďarsku podľa článku 119 Zmluvy a nariadenia z roku 2002, tiež predkladali návrh na zvýšenie maximálneho limitu pomoci ustanoveného v nariadení z roku 2002 na 25 miliárd EUR.

Dúfajme, že nebudeme musieť použiť tieto prostriedky, ale túto možnosť nemôžeme vylúčiť. Ak ich budeme musieť použiť, potom musíme ukázať našu solidaritu, ako to urobili zakladatelia Rímskej zmluvy v roku 1957, a tiež musíme počítať s možným zvýšením limitu nad 25 miliárd EUR, ak to bude potrebné. V dôsledku toho by som rád požiadal Parlament, že keď budeme v prípade potreby o tejto otázke rokovať v budúcnosti, aby preukázal takú istú dobrú vôľu, akú tu s potešením môžem vidieť dnes. Rád by som požiadal Parlament, aby rýchlo a flexibilne poskytol stanovisko k pomoci, pretože kvôli svojej povahe a charakteru bude naliehavá.

Máme tu prvky v návrhu uznesenia, ktorý predložil Parlament, spolu s rozpravou o návrhu zvýšiť limit finančnej pomoci pre platobné bilancie, s ktorými súhlasím. Tie sa zaujímajú o zraniteľnosť niektorých našich členských štátov a potrebu odhadnúť, ako sa môžeme chrániť a ako môžeme chrániť tie členské štáty, ktoré sú takto zraniteľné, ako je to v prípade Maďarska, ale môže sa tak stať aj v prípade ďalších krajín.

Túto ochranu stability hospodárstiev a finančných situácií členských štátov musíme zosúladiť s voľným pohybom kapitálu a zásadami, na ktorých je vnútorný trh postavený. Potrebné je však uvedomiť si, že musíme reagovať na zbytočné riziká a situácie, v ktorých určité súkromné záujmy môžu ohroziť vyššie záujmy občanov členských štátov a hospodársku a všeobecnú bezpečnosť našich štátov.

Náležite som zvážil návrhy z tohto návrhu uznesenia. V Komisii ich ohodnotíme a naše závery poskytneme Výboru pre hospodárske a menové veci. Ako povedala pani Berèsová, tiež ich poskytneme pánovi De Larosièrovi, aby jeho skupina mohla predstaviť svoje závery v rámci obdobia určeného pre jej prácu, čiže do marca.

 
  
MPphoto
 

  Zsolt László Becsey, v mene skupiny PPE-DE. (HU) Vďaka za slovo, vážený pán predsedajúci. Faktom je, že čelíme smutnej situácii, keďže musíme rokovať o požiadavke o okamžitú pomoc. Povedal by som však, že môžem spomenúť niečo pozitívne, pretože Európska únia po dlhom hľadaní, ktoré vôbec nebolo ľahké, nakoniec objavila článok 119 a právny základ na poskytnutie takejto pomoci. Dlhý čas, ako ukazujú vyslané správy z Maďarska, nemohla na takýto čin nájsť právny základ.

Predtým, než budem pokračovať, objasnime si pre to dôvody. Jeden dôvod je konvergencia, ako sme včera hovorili, alebo skôr jej nedostatok. V uplynulých rokoch sa neuskutočnili žiadne opätovné investície do pohybu kapitálu z východu na západ v rámci EÚ a dôsledkom toho tu máme enormné odčerpávanie kapitálu z východných členských štátov do západných. Znamená to, že čelíme pokračujúcej nevyrovnanej bilancii platieb, ktorá okrem toho zabráni skutočnej konvergencii.

Ďalším problémom je, že systém dohľadu je evidentne neúplný, keďže krajiny, ktoré nepoužívajú euro, si jednoducho môžu urobiť dlhy v cudzej mene. Ak som správne počul, doteraz Európska únia nemala úplne moc, hoci podľa mňa má hlas, aby povedala týmto krajinám, že „majú byť opatrné, nemajú dovoliť obyvateľom a podnikom nekonečne a nezmyselne sa zadlžovať v cudzej mene, pretože by sa mohli dostať v čase krízy do problémov“, a tak tento problém naozaj vznikol.

Preto sa dohľad musí rozšíriť, aby zahŕňal aj toto, a mal byť rozšírený už veľmi dávno, pretože ako hovorím, Komisia má silný hlas v strednej a východnej Európe a môže sa ozvať.

Kríza teraz nastala. Maďarská vláda sa najprv bez obáv obrátila na Medzinárodný menový fond (MMF), to vieme, ale hovorí, že sa samozrejme pokúsila osloviť aj EÚ, ktorá sa systematicky snažila nájsť právny základ. Vláda tiež hovorí, že jej chýbajú potrebné možnosti na analyzovanie krízy. Na to poviem, nechajte nás, aby sme ich vytvorili. Nemalo by to znamenať, že každý sa musí spoliehať na MMF vždy, keď potrebuje analýzu krízy. Čo si bude svet o nás myslieť, ak sa pokúsime použiť fondy MMF na záchranu členských štátov s počtom obyvateľov 1 – 1,5 milióna pred nevyváženou bilanciou platieb?

Krízový mechanizmus nebude fungovať, keď systém musí v čase krízy zastaviť odčerpávanie kapitálu z krajín mimo eurozóny, napríklad v menovej sfére, pretože to je čas, keď odčerpávanie začína skutočne fungovať. Dokonca ani Európska centrálna banka nemôže veľa urobiť, pretože napriek pokrytiu vo forintoch nechce v skutočnosti pomôcť s problémom likvidity, hoci Maďarsko potrebovalo len likviditu zahraničnej meny, keďže banky neboli vo veľkých dlhoch.

Pokiaľ ide o maďarskú správu, jej analýza z roku 2006 začala so zlepšujúcou sa situáciou. Trochu mi to pripomína Černobyľ v roku 1986, keď v prvý deň oznámil, že nemá žiadne problémy, a potom sa situácia plynule zlepšovala. Nakoniec sme sa obávali negatívneho žiarenia. Tak, ako aj v tomto prípade, každý zabúda. Začali sme tým, čo sa dialo do roku 2006 a odvtedy sme svedkami vážneho nedostatku dohľadu nad obehom peňazí.

Chcel by som poznamenať, že limit 25 miliárd EUR je podľa mňa veľmi nízky. Od začiatku hovoríme, že chceme spolupracovať s MMF, hoci je veľmi ťažké predstaviť si horšiu situáciu ako spoliehanie sa na MMF.

Samozrejme, pre Európsky parlament bude veľmi dôležité, aby sa zapojil a zároveň aby konal rýchlo. Podľa môjho názoru sa tieto dve veci dejú teraz naraz, za čo som Komisii aj Parlamentu veľmi vďačný. Zopakoval by som však, že by sme mali vytvoriť mechanizmus, ktorý zabráni opakovaniu rôznych nešťastí, ktoré sa objavili v súvislosti s maďarskou krízou, ktorá nezvýšila prestíž Európskej únie v strednej ani východnej Európe. Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 

  Szabolcs Fazakas, v mene skupiny PSE. (HU) Vďaka za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán komisár, dámy a páni, keďže nie som členom Výboru pre hospodárske a menové veci, dovoľte mi, prosím, aby som k tejto otázke prikročil z iného uhla pohľadu. Minuloročná finančná kríza v Amerike sa tohto roku dostala do Európy, na naše finančné trhy, o ktorých sme si mysleli, že sú stabilné, a otriasla ich základmi.

Namiesto toho, aby sme navrhli spoločné riešenie EÚ, po dlhom váhaní sme boli schopní postaviť sa kríze pomocou individuálnej zosúladenej reakcie, ktorá každú krajinu stála niekoľko miliárd eur. Tieto individuálne národné riešenia nemôžu byť prostriedkom na riešenie krízy v nových členských štátoch EÚ, ktoré samy nie sú schopné vynaložiť miliardy eur. Na začiatku si tieto krajiny mysleli, že, keďže sa ich banky nezapojili do pochybných špekulatívnych zahraničných transakcií, možno sa ich táto medzinárodná úverová kríza nedotkne.

Nedostatok likvidity a kríza dôvery, ktoré sprevádzali medzinárodnú finančnú krízu, však silne otriasli financiami tých štátov, ktoré sa spoliehali na zahraničný úver. Špekulatívne útoky na národné meny len prispeli k týmto rozruchom. V tejto situácii bolo pre nové členské štáty dôležité, aby dostali nielen morálnu, ale konkrétnu hmotnú finančnú pomoc z Európskej únie. Pre EÚ bolo dôležité rozšíriť svoju ochranu o tie krajiny, ktoré ešte nevstúpili do eurozóny.

To nie je len solidarita inšpirovaná základnou európskou hodnotou, ale spoločný európsky záujem vyhnúť sa domino efektu tým, že sa zabezpečí, aby sa ani jedna banka, nehovoriac už o celej krajine, nestala platobne neschopnou.

Vzhľadom na to sa teraz zaoberáme zvýšením pomoci z 12 miliárd EUR na 25 miliárd EUR. Európska centrálna banka v tejto súvislosti poskytla Maďarsku, ktoré kríza na peňažných trhoch postihla najviac, záchranný balík vo výške 6,5 miliárd EUR. Bolo to veľmi spravodlivé a dôstojné riešenie, keďže po desaťročia Maďarsko nielenže má vedúce postavenie, čo sa týka reforiem a európskeho zjednotenia, ale od minulého roku znížilo svoj 10 % deficit rozpočtu o polovicu v súlade s programom konvergencie prijatým v roku 2006. Tento program sme odvtedy systematicky uplatňovali a tohtoročný deficit sa znížil na 3 %.

Ak chceme, aby proces konsolidácie, ktorý žiada EÚ, pokračoval, je potrebná pomoc zo strany medzinárodných finančných orgánov. V dôsledku finančnej a úverovej krízy má dnes svetové hospodárstvo problémy a jednotlivé členské štáty EÚ sa ich snažia riešiť pomocou vlastných nástrojov a v súlade s ich vlastnými konkrétnymi cieľmi. Aby nové členské štáty, ktoré takéto nástroje k dispozícii nemajú, na tom nestrácali, Európa musí čeliť kríze spoločne, a to nielen zosúladením súčasných krokov, ale prijatím spoločnej európskej stratégie na boj proti hospodárskej kríze.

Dúfam, že tento finančný záchranný balík bude prvým krokom a po jeho prijatí budeme schopní spoločne zameriavať všetko naše úsilie na riešenie krízy skutočného hospodárstva. Ďakujem za slovo.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, hovoriac v mene skupiny UEN o nariadení Rady, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov, by som rád upriamil pozornosť na nasledujúce otázky. Po prvé, situácia na svetových finančných trhoch má rastúci nepriaznivý vplyv na skutočné hospodárstvo, v dôsledku čoho sa predpokladá, že HDP sa v USA a v mnohých najvyspelejších štátoch Európskej únie v roku 2009 zníži.

Po druhé, keďže tieto krajiny predstavujú hlavný trh pre nové členské štáty EÚ, ohrozuje to ich hospodársky rast, a preto to bude mať nepriaznivý vplyv na ich vlastné platobné bilancie. Po tretie, ak sa tak stane, rozhodne musíme podporiť zvýšenie limitu finančnej pomoci Spoločenstva na 25 miliárd EUR pre každý členský štát mimo eurozóny, pretože iba takýto vysoký limit zabezpečí efektívnosť akejkoľvek pomoci zo strany Spoločenstva.

Po štvrté, ak bude členský štát mimo eurozóny potrebovať okamžitú finančnú pomoc, Rada, Európska komisia a Parlament by mali konať dostatočne rýchlo, aby zabránili narušeniu dôvery v ich efektívnosť.

Po piate a na záver, oceňujeme rýchlu reakciu Európskej komisie na žiadosť Maďarska o finančnú pomoc, ktorú mu poskytla aj napriek tomu, že Maďarsko najprv oslovilo Medzinárodný menový fond a nie Európsku komisiu.

 
  
MPphoto
 

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM.(SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, keď som si naštudoval problematiku, ktorej sa teraz venujeme, problém platobných bilancií, cítil som sa ako Marcel Proust s jeho čajovým pečivom, autor diela Hľadanie strateného času. Cítiť v ňom prístup k problémom v 50. a 60. rokoch.

Problém platobných bilancií? Na to sa chystáme vyčleniť 25 miliárd EUR. Prečo by sme to vôbec mali robiť? To robíme dnes? To je určené krajinám, tým chudobným krajinám, ako rozumiem, ktoré sú členmi EÚ, ale nie menovej únie, a ktoré máme zachrániť pred osudom horším ako smrť, pred problémom platobných bilancií. Ten v tomto prípade, samozrejme, vytvorila Európska únia sama. To, o čom tu hovoríme, už v skutočnosti neexistuje.

Moja krajina, Švédsko, je členom EÚ a oddane ju podporuje, uplatňuje všetko, o čom sa rozhodne, v oveľa väčšej miere ako väčšina štátov, ale nevstúpili sme do menovej únie. Podľa mňa to bolo rozumné. Ak by sme však teraz mali vo Švédsku problémy, mali by sme problém platobnej bilancie? Odpoveď je, samozrejme, nie. Prirodzene, môžeme si predstaviť, že Švédsko by mohlo začať riadiť svoje hospodárstvo zle, čeliť oveľa vyššej miere inflácie a nárastu príjmu ako v ostatných štátoch. Čo sa stane potom? Budeme mať problém platobnej bilancie? Nie, švédska koruna oslabí, aby to vykompenzovala. Nič iné sa nestane. To je tiež prípad iných krajín, ktoré sú v rovnakej situácii, napríklad Spojené kráľovstvo.

Kde je potom problém? Problém je, že ak tieto krajiny sú členmi Európskej únie, čo by mali byť, ale nie sú členmi menovej únie, čo nemusia byť, potom majú byť nútené, ako zamýšľate, udržať pevný výmenný kurz voči euru. Najhorší scenár je byť nútený udržať pevný výmenný kurz s vašimi najdôležitejšími obchodnými partnermi. Jasné je, že ak krajina bude svoje hospodárstvo riadiť zle, privodí si vyššiu mieru inflácie alebo utrpí štrukturálny zvrat v najdôležitejšom vývoznom priemysle, jej vývoz sa zníži a dovoz zvýši. Vtom sa tu naskytá otázka, ako sa to bude financovať.

To je však úplne vymyslená situácia. To je celkom zastaraný spôsob pre krajiny, ktoré nie sú členmi menovej únie, aby sa rozhodli pre pevný výmenný kurz a potom potrebovali záchranu od Medzinárodného menového fondu alebo EÚ, alebo od hocikoho iného. Prečo by sa to, preboha, malo stať? Takáto hospodárska politika je úplne zastaraná. Buď krajina vstúpi do menovej únie, čo môže byť niekedy správne, súhlasím, alebo nie a bude stáť na vlastných nohách so svojou vlastnou nezávislou menovou politikou a starať sa sama o seba. Ak sa krajina bude starať sama o seba, nič zvláštne sa nestane. Ak bude zle hospodáriť, mena sa oslabí, aby to vykompenzovala. Ani to nie je obzvlášť nebezpečné.

Preto by som rád zdôraznil, že, zatiaľ čo rokujeme o tom, či vyčleniť 25 miliárd EUR na tento účel, tento účel nie je v podstate vôbec potrebný. Ide o problém, ktorý sme si vytvorili sami, či skôr vy ste si ho vytvorili. Skončime to. Štáty, ktoré sú členmi EÚ, ale nevstúpili do menovej únie, by si mali zachovať režim s plávajúcim výmenným kurzom. Potom problém zmizne.

 
  
MPphoto
 

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Výška limitu pre vzájomnú pomoc členskému štátu Európskej únie, ktorý nie je členom eurozóny a má ťažkosti v platobnej bilancii alebo mu v tejto súvislosti hrozia vážne ťažkosti v dôsledku celkovej nerovnováhy jeho platobnej bilancie, je v súčasnosti 12 miliárd EUR. Príklady Dánska a Maďarska ukazujú, že dôsledky finančnej krízy na niektoré štáty majú také rozmery, že v prípade nastúpenia krízy vo väčších štátoch by bol tento limit nedostatočný.

Preto chcem zdôrazniť, že za primárny dôvod na zvýšenie tohto limitu nepokladám ani rozšírenie Európskej únie, ani väčší počet štátov mimo eurozóny, ako sa to uvádza v dôvodovej správe. Treba totiž vziať na zreteľ to, že finančné problémy v niektorých členských štátoch sú primárne odrazom nekonzistentnej hospodárskej a sociálnej politiky. Tieto problémy sú ďalej násobené a prehlbované finančnou krízou, a tým vyvolávajú tlak na zvýšenie objemu pomoci. Takým typickým príkladom je práve Maďarsko.

Podporujem zvýšenie limitu strednodobej pomoci na 25 miliárd EUR. Podporujem však i stanovisko Európskeho parlamentu, že nie je potrebné ustanoviť osobitný postup, ktorý by Komisii umožnil revíziu tohto limitu mimo obvyklých postupov rozhodovania. Domnievam sa, že takýto prístup zachováva v systéme pomoci vyššiu mieru opatrnosti a nevylučuje pritom jeho dostatočnú akcieschopnosť.

Uvádzam to preto, že práve Maďarsko je učebnicovým príkladom, keď sa jeho rozhodujúce politické sily už dlhodobejšie nevedia dohodnúť na ozdravných a reformných krokoch. Prijatie a realizácia týchto krokov by pritom v konečnom dôsledku mohli znamenať aj nižší dosah finančnej krízy v tejto krajine a nižšiu potrebu finančnej pomoci zo strany Európskej únie.

Na druhej strane sa však musím zastať Maďarska v tom, že nové pravidlá finančných trhov nesmú pripustiť neúmerné prelievanie likvidity z dcérskych bánk do materských bánk a že musia zachovať dostatočnú úroveň dohľadu národných centrálnych bánk.

Platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, ale platí tiež, že kto rýchlo berie, nie vždy načas a všetko vráti. Preto jasné pravidlá pomoci podložené aj časovým a vecným režimom ozdravných opatrení majú v tomto systéme svoje nezastupiteľné miesto.

 
  
MPphoto
 

  Dariusz Rosati (PSE).(PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, na úvod by som rád stručne odpovedal na dve vyhlásenia mojich kolegov. Najprv by som rád upozornil, že od štátov mimo eurozóny sa nežiada, aby udržiavali pevný výmenný kurz voči euru. Poľsko je príkladom krajiny s plávajúcim výmenným kurzom. Po druhé, chcel by som povedať, že dokonca aj krajinu, ktorá má dokonalú domácu politiku a nerobí chyby, môže kríza zasiahnuť vďaka efektu nákazy. Samozrejme, pôvod maďarskej situácie je z veľkej časti v nesprávnej vládnej politike, ale Maďarsko taktiež zasiahol únik kapitálu, čo nebolo dôsledkom maďarskej situácie, ale vonkajších príčin.

Pán komisár, rád by som podporil návrh Komisie. Domnievam sa, že musíme vziať do úvahy skutočnosť, že sa všetci nachádzame na jednotnom trhu a že situácia v jednotlivých krajinách je dôležitá pre ostatné krajiny. Preto by sme si mali uvedomiť väzby, ktoré nás spájajú, a cítiť význam spoločnej zodpovednosti za našich partnerov. Návrh je tiež vyjadrením európskej solidarity, ktorá by mala byť medzi hlavnými hodnotami, na ktorých naše kroky stoja.

Suma 25 miliárd EUR, ktorú Komisia navrhuje, vyzerá byť pochopiteľná, hoci sa samozrejme môžu vyskytnúť situácie, ktoré si budú vyžadovať viac peňazí. Preto tiež podporujem návrh dať Komisii právo rozhodnúť o úprave limitu, ak to bude naliehavo potrebné. Podľa môjho názoru by riadne konanie zahŕňajúce súhlas alebo konzultáciu Parlamentu bolo v takýchto prípadoch nepraktické. Predpokladajme, že kríza sa objaví v lete, keď Parlament nerokuje. Ťažké je predstaviť si, že pred tým, než by sme konkrétnemu štátu pomohli, by sme čakali šesť týždňov, kým Parlament zasadne. Preto podporujem návrh Komisie dať jej právo zvýšiť limit vo veľmi krátkom čase.

Rád by som povedal, že podľa mňa v návrhu chýbajú údaje o možnom kroku na strane Európskej centrálnej banky. Banka poskytla Maďarsku pôžičku. Tento krok by mal byť koordinovaný a podľa môjho názoru by tieto údaje mali byť zahrnuté. Na záver, myslím si, že návrh by sa nemal odvolávať na článok 100 Zmluvy. Článok 100 sa zaoberá úplne inou situáciou, a preto by sme sa mu mali venovať osobitne.

 
  
  

PREDSEDÁ: Edward McMillan-Scott
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Edit Herczog (PSE). (HU) Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Komisár, pani Berèsová, zásada solidarity je presne to, čo z Európy robí viac než hospodárske združenie a umožňuje jej ukázať znaky silného politického spoločenstva. Keď sa začala kríza, nachvíľu sa zdalo, že sa Európa hospodársky a spoločensky rozdelí, ale vďaka rýchlym a efektívnym krokom zo strany Komisie sme boli schopní tomu zabrániť.

Maďarsko sa obrátilo na Európsku úniu so žiadosťou o pomoc prvé. Avšak 20 miliárd EUR, ktoré sme na pomoc alebo na financovanie potrebovali, by sa z tohto jedného zdroja nedalo pokryť.

Dámy a páni, rada by som poďakovala pánovi komisárovi a Európskemu parlamentu za ich rýchlu reakciu a za solidaritu našich kolegov, ktorými dokázali, že byť občanmi Európy je veľká hodnota. Ďakujem za vašu pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Harald Ettl (PSE).(DE) Vážený pán predsedajúci, návrh o zmene a doplnení nariadenia o pomoci pre členské štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, týkajúci sa zvýšenia limitu z 12 miliárd EUR na 25 miliárd EUR, ak sa tieto štáty dostanú do závažných platobných problémov, bol pripravený na poslednú chvíľu.

Základnou podmienkou, aby sme zaistili, že tieto opatrenia ad hoc budú fungovať, je, že EÚ neurobí tie isté chyby ako Medzinárodný menový fond (MMF) v súvislosti s protipožiadavkami. V MMF pán Strauss-Kahn sám nie je zárukou rozumnej politiky. Pridobre poznáme šokové terapie v starom neoliberálnom štýle použité pri krajinách, ktoré zničila kríza.

Taktiež veľmi dobre poznáme tých, ktorým to predtým prinieslo úžitok. Dúfam, že pomocou nástroja EÚ dosiahneme lepšiu, udržateľnejšiu stabilitu založenú na príklade Maďarska. Maďarsko nám predovšetkým ukazuje, že EÚ si musí uvedomiť, že to bola konzervatívna opozícia, ktorá maďarského premiéra obmedzovala v súvislosti s opatreniami na zabezpečenie stability a reformnými opatreniami. Stabilita Maďarska sa určite nedosiahne len znížením sociálnych výdavkov, ktoré mimochodom vôbec nie sú vysoké. To len pomôže antieurópskym pravicovým populistom. Áno, Maďarsko je pod tlakom najmä kvôli prudkému poklesu forintu, za ktorý sú čiastočne zodpovedné hedžové fondy.

V prípade Islandu MMF ukázal, že stále uplatňuje šokové terapie, napríklad uvalením vysokých základných úrokových sadzieb v neprospech daného národného hospodárstva, v tomto prípade národného hospodárstva Islandu. Pán komisár, prosím, berte do úvahy, že nechcem, aby môj sused, Maďarsko, uviazol v spoločenskom konflikte pre nápravné opatrenia ako sú tieto, ktoré sú založené na protipožiadavkách. Maďarsko potrebuje vybudovanie dôvery a podporujúce kroky zo strany Európskej únie, ktoré koniec koncov nepomôžu len Maďarsku, ale nám všetkým.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE-DE). (DE) Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že táto rozprava sa koná v pravý čas.

Rád by som vám pripomenul, že Maďarsko je krajina, ktorej deficit rozpočtu dosiahol najvyšší stupeň, mínus 5 %. To dokazuje, že stabilita v tejto krajine má tiež politické pozadie. Nemá zmysel, že v budúcnosti vystavíme štát, a koniec koncov všetkých platiteľov daní, rizikám, ktoré sú prítomné v niektorých obchodoch. V tomto prípade úplne súhlasím s pánom Ettlom. Nemôžeme zaťažiť platiteľov daní rizikami hedžových fondov a derivátov, keďže to by viedlo k obmedzenej kúpnej sile.

Presne to potrebujeme v Maďarsku, vyššiu kúpnu silu. Potrebujeme, aby ľudia znovu investovali do krajiny a do spoločností, a to znamená, že potrebujeme daňové úľavy, aby sme znovu umožnili investície, a to nielen pre spoločnosti, ale najmä pre zamestnancov. Domnievam sa, že prichádzam k správnym záverom. Rozhodujúce činitele sú poskytnutie finančnej podpory, napríklad na opatrenia s cieľom dosiahnuť energetickú účinnosť, poskytnutie investičných bonusov a uskutočňovanie progresívneho odpisovania.

Rád by som požiadal pána komisára Kovácsa, ktorý pochádza z Maďarska, aby pripravil vhodné iniciatívy na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, sledovala som rozpravu z mojej kancelárie a prišla som sem dole do Parlamentu, aby som povedala, predpokladám, jasnú vec.

V Írsku máme kvôli finančnej kríze systém ochrany bánk a v EÚ teraz väčšiu súdržnosť v tom, ako máme v súvislosti s ňou konať. Ale teraz si uvedomujeme, že budeme musieť naše banky rekapitalizovať, a to možno naliehavejšie, ako sme si najskôr mysleli. Rada by som vyjadrila nádej, aby sa tak stalo, pretože máme skutočný problém, ako povedal predchádzajúci rečník. Potrebujeme, aby ľudia míňali a investovali, ale nemáme dostupné úverové linky. Myslím si, že najdôležitejšie je urobiť niečo rýchlo na vrátenie dôvery a kapitálu do bankového systému.

 
  
MPphoto
 

  Marian Zlotea (PPE-DE).(RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, som rád, že máme túto príležitosť rokovať dnes o takej dôležitej otázke, akou je hospodárska kríza, ktorá postihuje nielen členské štáty, ale celý svet.

Preto musíme nájsť riešenie tohto problému. Vzájomná podpora členským štátom by mala byť v tomto smere jedným z krokov. V súvislosti s tým, že chceme, aby členské štáty v prípade potreby siahli po tomto fonde, musíme oceniť rozhodnutie európskych politických predstaviteľov na minulotýždňovom samite.

Domnievam sa, že európsky fond finančnej pomoci pre členské štáty sa musí zvýšiť prinajmenšom na sumu 25 miliárd EUR z jedného dôvodu: musíme zachrániť toto trhové hospodárstvo. Pred tým, než skončím, by som rád povedal, že verím, že prijmeme potrebné opatrenia, aby sme prekonali túto krízu ako na európskej, tak aj na globálnej úrovni. Naliehavo potrebujeme nájsť prostriedky potrebné na odvrátenie problémov, ktoré čakajú našich obyvateľov, ako napríklad nezamestnanosť. Európskej únii želáme všetci to najlepšie.

 
  
MPphoto
 

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). (LT) Rada by som poďakovala pánovi komisárovi za to, že dnes veľmi správne zdôraznil, že tento problém je spojený s otázkou, ako zosúladiť voľný pohyb kapitálu s makroekonomickou stabilitou jednotlivých krajín. Nepáči sa mi, keď moji kolegovia hovoria, že je to problém chudobných štátov Európskej únie. Dámy a páni, ak by hospodárstva Nemecka a Francúzska vzrástli o 2 a 3 percentá, neznamenalo by to žiadny problém pre tých, ktorí vstúpili na spoločný trh. Preto, ak potrebujeme nejaký balík ako stimul pre národné hospodárstva, mal by sa uplatňovať v spomínaných krajinách a potom by sme nehovorili o stabilizačných fondoch. Popravde, nepotrebujeme tie peniaze, ale skôr záruky, že európsky spoločný trh bude dobre fungovať a porastie. Ak takéto záruky, ktoré musíme získať spoločným úsilím, budeme mať, potom vyriešime všetky problémy.

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, člen Komisie. – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať poslancom za podporu rozhodnutí a návrhov Komisie týkajúcich sa tejto problematiky, ktorú prejavili vo väčšine svojich prejavov.

Rád by som sa stručne vyjadril k trom problematikám spomenutým vo vašich vystúpeniach. Po prvé, takisto ako pán Becsey sa obávam rizík, ktoré predstavujú rodiny a podniky, ktoré sa zadlžili v cudzej mene v krajinách s plávajúcim výmenným kurzom a ktoré predstavujú riziko priveľkej nestability vo svojich výmenných kurzoch, čo bol prípad Maďarska. Pán Becsey o mojich obavách vie, pretože rozpočtový a hospodársky dohľad, ktorý v Komisii vykonávame, niekedy nie je dostatočne viditeľný alebo sa mu nevenuje dostatočná pozornosť, alebo nemá želané účinky v súvislosti s týmto typom rizika.

Dúfam, že sme v rozpočtovom dohľade efektívnejší. Prípad Maďarska je z tohto hľadiska veľmi pozitívny v súvislosti s hlavnou úpravou rozpočtu, ktorá v tejto krajine existuje od roku 2006. Na druhej strane sme však neuspeli v súvislosti s rizikami vyplývajúcimi zo zadlžovania sa v cudzej mene. Dúfam, že odteraz sa vzhľadom na situáciu nielen v Maďarsku, ale aj v iných štátoch EÚ, bude v súvislosti s krízou a priveľkou nestabilitou mnohých finančných ukazovateľov najmä výmenných kurzov venovať väčšia pozornosť tomuto druhu pripomienky a odporúčania.

Pán Lundgren tu už nie je, no jeho pripomienky boli úplne nesprávne. Kritizoval Maďarsko a Komisiu, že odporúčali Maďarsku pevný výmenný kurz, zatiaľ čo situácia je úplne opačná. Inak povedané, výmenný kurz v Maďarsku je plávajúci a priveľká nestabilita výmenného kurzu problémy zhoršila a bola jedným z činiteľov, ktoré spôsobili túto krízu a viedli k žiadosti o pomoc. Čiže, ak chceme kritizovať, mali by sme sa uistiť, že máme správne informácie a nie úplne mylné. Keby pán Lundgren zostal do konca tejto rozpravy, dozvedel by sa, že jeho informácie neboli vôbec správne. Keďže tu nie je, dúfam, že mu to niekto z vás povie.

Na záver, čo sa týka vyjadrení pána Rübiga o deficite, nie je pravdou, že Maďarsko má 5 % deficit, keďže sa zreteľne znížil. Deficit za rok 2008 bude viditeľne nižší ako toto číslo, v podstate bude nižší ako 3 %. Maďarsko sa zaviazalo, že budúcoročný deficit bude 2,6 %, čo bolo podmienkou na poskytnutie tejto pomoci. Preto, ak sa tento cieľ dosiahne, a ja dúfam, že sa tak stane, Maďarsko bude mať iný problém. Nepochybne mu bude musieť čeliť a, žiaľ, bude tak musieť robiť aj naďalej, ale prinajmenšom budúci rok nebude mať nadmerný deficit.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, mám štyri pripomienky.

Po prvé, pán komisár nás žiada, aby sme poskytli rýchlu a flexibilnú reakciu na každú takúto novú žiadosť. Domnievam sa, Európsky parlament ukázal, že vie odpovedať na úrovni. Dnes prijímame limit 25 miliárd EUR, čím dopĺňame a pozmeňujeme nariadenie týkajúce sa pasív z roku 2002, pretože poznáme podmienky na rokovanie s Radou, ale samozrejme ukazujeme, že sme otvorení a pripravení, žiaľ, predvídať aj iné scenáre.

Mojou druhou poznámkou vám chcem pripomenúť, že jedným z ponaučení tejto úrovne európskej integrácie je, že pre každý členský štát, či už je súčasťou eurozóny alebo nie, by prvou oblasťou solidarity, prvou oblasťou rokovaní mala byť Európska únia. Dúfam, že teraz je to pre každého z nás, pre inštitúcie a pre členské štáty jasné.

V mojej tretej pripomienke so spokojnosťou poznamenávam, že Komisia sa zaviazala zverejniť alebo najprv preskúmať a potom zverejniť v našom Výbore pre hospodárske a menové veci a v skupine pána de Larosièra ponaučenia, ktoré by sme si mali zo situácie v Maďarsku zobrať.

Moja posledná pripomienka je, že v súvislosti s touto krízou každý veril, že budú existovať dva kanály, ktoré ju budú šíriť, a to komplexné finančné trhy na jednej strane a skutočné hospodárstvo na strane druhej.

V skutočnosti teraz vidíme, že tu máme aj tretí kanál, konkrétne pohyby kapitálu, ktoré môžu zasiahnuť dokonca aj jednoduchšie, menej nepriehľadné finančné trhy. To je dôvod, prečo je prepojenie skutočného hospodárstva a finančných trhov, ktorého význam, ako sa domnievam, musíme v plnej miere odhadnúť, také dôležité. Žiaľ, postupom času zisťujeme čoraz viac a čelíme problému, ktorý si vyžaduje, aby sme preukázali flexibilitu a spoločnú schopnosť pri hľadaní vhodných riešení.

Domnievam sa, že Parlament znovu preukázal svoju schopnosť a ochotu pomôcť pri hľadaní vhodných riešení každého nového aspektu tejto krízy, dúfajúc, že nakoniec tiež nájdeme to, čo potrebujeme, aby sme umožnili nášmu hospodárstvu v týchto náročných časoch čeliť problémom.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 20. novembra 2008.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia