Angelika Beer, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, existencia tisícok jadrových zbraní je najnebezpečnejším dedičstvom studenej vojny. Toto nie sú moje slová, prevzala som ich z nedávneho prejavu prezidenta Obamu v Prahe o najväčšej hrozbe, ktorej čelíme. Niet iného problému, ktorý by v 21. storočí predstavoval väčšiu hrozbu pre bezpečnosť.

V ostatných rokoch sme podobné slová počuli napríklad z úst amerických stratégov Kissingera a Sama Nunna, ktorí vytýčili osobitnú cestu smerujúcu k svetu bez jadrových zbraní. Vysokí politickí predstavitelia Európy sa pridali k tejto myšlienke a dokonca aj generálny tajomník OSN vytýčil plán odzbrojenia pozostávajúci z piatich bodov. Nikdy nebol lepší čas na to, aby sme konečne opäť začali diskutovať o jadrovom odzbrojení.

Nezabúdajme, že v ostatných rokoch sme zaznamenali len neúspechy. Rokovania na Kontrolnej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) v roku 2005 boli katastrofou. Na budúci rok sa to nesmie zopakovať. My Európania teraz musíme ukázať, že to s otázkou odzbrojenia myslíme vážne. Ak sa EÚ pohne vpred, môže stanoviť štandard, takže vôbec nerozumiem tomu, prečo väčšina poslancov tohto Parlamentu zjavne nechce podporiť tieto ambiciózne ciele zníženia počtu zbraní hromadného ničenia.

Nadbytok pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených konzervatívnou skupinou Výboru pre zahraničné veci obrátil moju správu a jej cieľ, ktorým je diskusia o odzbrojení a predloženie odporúčania Rade, hore nohami a stal sa z nej bezcenný zdrap papiera. Ako Parlament sme teraz povinní zaujať stanovisko a nemôžeme túto povinnosť presunúť na iný dátum alebo na iné parlamenty.

Lobujeme za podporu dohovoru o jadrových zbraniach a Hirošimsko-nagasackého protokolu, pretože odzbrojenie je možné. Nie je to len nezmyselná, vzdialená predstava. Dokážeme to, ak túto otázku budeme presadzovať. Dokumenty, ktoré chceme, nie sú v rozpore so ZNJZ, ale zaceľujú trhlinu v tejto zmluve a tým ju posilňujú. Potrebujeme jasné politické stanovisko a týmto vyzývam všetky skupiny, aby si dnes v súvislosti so zajtrajším hlasovaním premysleli, aká je správna cesta vpred.

Viem, že ZNJZ zahŕňa aj civilné zložky, ale dnes nehovoríme o znovuzrodení civilného využitia jadrovej energie, ale o jadrovom odzbrojení. Ako predsedníčka Delegácie pre vzťahy s Iránom a hovorkyňa v oblasti zahraničnej politiky by som taktiež chcela povedať, že ten, kto za ostatné roky na príklade krízy v Iráne, na základe ktorej sme často čelili hrozbe stupňovania vojnového napätia, nepochopil, že civilné využitie jadrovej energie nemožno odlúčiť od vojenského zneužitia a šírenia jadrových zbraní, nepochopil celú zahraničnú politiku ostatných rokov, hrozby a našu výzvu na jadrové odzbrojenie.

Všetci vieme, že náš cieľ nemožno dosiahnuť zo dňa na deň, ale niekde musíme začať. Nemôžeme stráviť desaťročia jednomyseľným požadovaním jadrového odzbrojenia od Američanov a teraz, keď prezident Obama vyhlasuje, že je na to pripravený, keď prezident Medvedev vyhlasuje, že je na to pripravený, konzervatívna väčšina v tomto Parlamente odmieta vydať sa touto cestou. Preto by som vás opätovne chcela so všetkou vážnosťou vyzvať, tak ako ma poveril Výbor pre zahraničné veci, aby ste si nezamieňali otázku civilného využitia jadrovej energie s obnovením možnosti jadrového odzbrojenia. Ten, kto zahatá cestu možnosti jadrového odzbrojenia, nebude schopný povedať, kedy sa takáto možnosť opäť naskytne. Každého, kto bude zajtra hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým skupinou PSE a našou stranou, by som chcela požiadať, aby svojim voličom vo volebnej kampani vysvetlil, prečo považuje jadrové zbrane v Európe za dobrú vec.