Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o epidémii chrípky.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predseda, ďakujem za príležitosť vystúpiť v Parlamente počas tohto posledného týždňa v súvislosti s celosvetovým šírením chrípkového vírusu A(H1N1). Najskôr vám stručne opíšem súčasnú situáciu a potom vás budem informovať o opatreniach, ktoré EÚ prijíma na zvládnutie tejto krízy.

V najnovšej správe Európskeho strediska pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) sa uvádza, že v súčasnosti sa v rámci EÚ a krajín EZVO nachádza 94 potvrdených a 20 pravdepodobných prípadov chrípkového vírusu A(H1N1). Väčšina pacientov bola v postihnutých oblastiach mimo Európy, nie však všetci z nich. V správe sa uvádza osem prípadov prenosu z človeka na človeka, pričom v jednom prípade išlo dokonca o prenos na zdravotníckeho pracovníka.

Potešujúca informácia je, že ochorenie nemalo zatiaľ v EÚ smrteľné následky ani v jednom prípade. Viac ako týždeň sme pozorovali šírenie nákazy v Mexiku, USA, Kanade a v členských štátoch EÚ.

V Mexiku dosiahol vplyv na verejný a hospodársky život výrazné rozmery. Oceňujeme a uznávame mimoriadne úsilie mexických orgánov o obmedzenie šírenia vírusu a pomoc postihnutým.

V súlade s právnymi predpismi EÚ o prenosných ochoreniach sú členské štáty povinné podávať správy o výskytoch ohnísk a o opatreniach, ktoré navrhujú prijať na ich zmiernenie. Stredisko ECDC riadi siete dohľadu, ktorými sa sledujú záznamy o počte oznámených prípadov. Vďaka nim máme relatívne presný obraz o vývoji situácie v Európe. Tento obraz je základom prijímania primeraných a účinných rozhodnutí o čo najlepšom využití našich obmedzených zdrojov.

Celosvetový obraz nákazy bol dostatočne vážny na to, aby WHO 29. apríla rozhodla o zvýšení hrozby pandémie na fázu 5. Prenos z človeka na človeka sa totiž vyskytol minimálne v dvoch oblastiach. Komisia bola počas celej spolupráce v úzkom kontakte s WHO.

Moje služby vyvíjajú veľké úsilie pri zavádzaní opatrení, ktoré je potrebné prijať v súlade s plánom pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve, aby sa vyriešila situácia zapríčinená súčasným prepuknutím. Komisia 24. apríla vytvorila zariadenie na operácie v oblasti verejného zdravia a moje služby odvtedy sústavne pracujú na operatívnej úrovni.

Komisia od soboty 25. apríla zvoláva každý deň stretnutia siete členských štátov pre nákazlivé choroby a Výboru pre zdravotnú bezpečnosť EÚ. Na týchto stretnutiach sa hodnotí epidemiologická situácia, rokuje a rozhoduje sa o opatreniach a o príslušných legislatívnych aktoch.

Diskutuje sa o informáciách pre verejnosť o spôsobe prevencie nákazy a o tom, ako sa informovane rozhodovať o cestovaní. Cieľom týchto rokovaní je zabezpečiť jednotné informácie zo strany všetkých členských štátov, ktoré sú založené na vedeckých informáciách strediska ECDC v súčinnosti s WHO. Rozhodli sme sa rozšíriť dohľad na sezónnu chrípku, ktorý mal za normálnych okolností skončiť v 20. týždni, aby bolo možné identifikovať nákazy s týmto novým chrípkovým vírusom.

Komisia prijala 30. apríla právne záväznú definíciu ochorenia na základe právnych predpisov EÚ o prenosných ochoreniach a toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku z 1. mája.

Keďže zdravotnícke protiopatrenia ako antivirotiká a očkovacie látky sú v centre našej reakcie v oblasti verejného zdravia na túto hrozbu, v stredu 29. apríla som sa stretla s európskymi výrobcami, aby som sa dozvedela najnovšie informácie o typoch vyvíjaných výrobkov, o harmonogramoch v súvislosti s novými vakcínami a aby som zistila, či zásah zo strany EÚ dokáže urýchliť ich dodávku. Spolu s členskými štátmi pomocou mechanizmu koordinácie Výboru pre zdravotnú bezpečnosť EÚ skúmame, akým najlepším spôsobom optimalizovať využitie zásob antivirotík.

Môžem informovať Parlament aj o tom, že na základe mojej požiadavky určenej českému predsedníctvu sa 30. apríla stretla Rada ministrov zdravotníctva a prijala súbor významných záverov, v ktorých sa opätovne zdôraznila potreba koordinovanej odozvy na hrozbu novej chrípky.

Rada pripomenula právny záväzok členských štátov koordinovať svoj dohľad a reagovať na hrozby v oblasti zdravia a zhodla sa na tom, že obmedzenie v súvislosti s cestovaním do postihnutých oblastí nepredstavuje oprávnenú reakciu v oblasti verejného zdravia. Rada sa však zhodla aj na tom, že je nevyhnutná dobrá verejná informovanosť a že cestujúci by mali byť schopní vytvoriť si na základe informácií vlastný názor.

Komisia v súčasnom období skúma plán naliehavého zavádzania bodov, ktoré sú zahrnuté v záveroch Rady z 30. apríla. Ich súčasťou bude vývoj očkovacích látok, stratégia ich použitia, usmernenie o čo najlepšom využití zásob očkovacích látok a antivirotík, ochranné a preventívne opatrenia a komunikácia s verejnosťou a jej informovanosť.

Je zrejmé, že naše integrované európske hospodárstvo a spoločnosť sú prínosom pre všetkých. Táto výhoda však so sebou prináša aj zodpovednosť. Znamená to, že musíme spolupracovať a prijímať len také opatrenia, ktoré sú podložené údajmi. Ak sa máme vyhnúť tomu, aby sa kríza v oblasti zdravia zmenila na hospodársku krízu, je uvedený prístup nevyhnutný. Nemali by sme sa však nadmieru zamerať len na záporné aspekty týchto udalostí. Vďaka príprave po vtáčej chrípke spred niekoľkých rokov pod vedením Komisie má EÚ zavedené systémy na spoločnú a účinnú reakciu na túto hrozbu.

Viem, že v poslednom období v súvislosti s nadchádzajúcimi európskymi voľbami tento Parlament rokuje o skutočnom význame Európy pre občanov. Myslím si, že v týchto zložitých dňoch vidíme niektoré veci jasnejšie. Európa znamená solidaritu v rámci spoločného boja proti tejto hrozbe. Znamená spoluprácu, výmenu informácií, odborné znalosti a schopnosti, vďaka ktorým môžeme spoločne konať na základe najlepších dostupných znalostí. Znamená inováciu. Výskum financovaný z európskych prostriedkov pomôže čo najrýchlejšie začať s výrobou očkovacej látky. Znamená potenciál. Prostredníctvom európskych inštitúcií sa všetkým členským štátom umožní okamžite a účinne reagovať na spoločnú krízu. Toto všetko prináša Európa občanom.

Áno, situácia je vážna. Na zvládnutie hrozby sme však pripravení lepšie, ako kedykoľvek predtým. A po tom, ako som minulý týždeň videla odhodlanosť ministrov zdravotníctva, a bolo ich tam všetkých 27, som presvedčená, že v priebehu nadchádzajúcich týždňov budeme schopní reagovať.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Antonios Trakatellis, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, v prvom rade vám ďakujem za komplexné informácie a vítam opatrenia, ktoré ste prijali. Rád by som vás upozornil na tri základné otázky, ktoré ste uviedli aj vy a ktoré považujem za nevyhnutné pri riešení možnej pandémie.

Prvá sa týka našich plánov, ktoré už spracovala Rada, Európska komisia a Parlament v súvislosti s vtáčou chrípkou. Máme teda plány, ktoré sú v skutočnosti celkom kvalitné aj napriek skutočnosti, že odborní vedeckí pracovníci kritizovali vynechanie určitých prvkov. Preto by som sa rád opýtal, či boli tieto plány doplnené, či ich členské štáty prijali a či sú pripravené na ich uplatňovanie, pretože najslabší článok je v tejto súvislosti veľmi dôležitý. Chcel by som sa tiež opýtať, či existuje koordinácia, o ktorej ste sa zmienili. Veľmi ma teší, že pokiaľ ide o celú túto chrípkovú záležitosť, ste pripravení realizovať ju spoločne s Európskym strediskom pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Druhá otázka, o ktorej sa chcem zmieniť, sa týka antivírusových liečiv. Členské štáty sa zaviazali, že budú mať primerané zásoby týchto liečiv. Antivírusové liečivá sa používajú aj na liečbu, slúžia však, samozrejme, ako prevencia a v tejto súvislosti sú potrebné usmernenia. Nemožno ich totiž používať náhodne, musia sa podávať náležitým spôsobom.

Tretia otázka, o ktorej by som sa rád vyjadril, sa týka toho, že by bolo užitočné, keby sa podarilo vyvinúť očkovaciu látku proti novej chrípke. Táto očkovacia látka bude veľmi dôležitá a som presvedčený, že v súčasnosti, keď máme k dispozícii rôzne techniky, by ju mohli spoločnosti vyvinúť v priebehu troch až štyroch mesiacov. Bol by som teda rád, keby ste vyvíjali nátlak týmto smerom a aby sa zaručilo, že sa skutočne vyvíja úsilie na zabezpečenie novej očkovacej látky. Táto očkovacia látka spoločne s očkovacou látkou proti sezónnej chrípke, ktorú ste správnym spôsobom s využitím všetkých dostupných vedeckých poznatkov rozšírili, aby bola účinná aj proti tejto chrípke, by predstavovala najlepšiu prekážku prepuknutia možnej chrípkovej pandémie.

  Jules Maaten, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že pandémia chrípky nie je až taká zlá, ako sa očakávalo. Znova máme šťastie, rovnako ako v prípade ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS). Nie je to však zásluhou tých, ktorí majú rozhodovacie právomoci, pán predsedajúci. Keď sme sa cez víkend dozvedeli o hrozbe chrípky, dohodli sa na naliehavých rokovaniach, ktoré naplánovali na štvrtok. Pripadá mi to, akoby zmenili význam slova „naliehavý“. Následne vlastne takmer o ničom nerozhodli. Čo sa stane, ak dôjde ku skutočnej kríze?

Čo bude v prípade veľkej krízy? Svetová zdravotnícka organizácia je presvedčená, že sa dostaví a že môže spôsobiť smrť ôsmich až desiatich miliónov ľudí. Ministri sa stretli, navzájom sa informovali a pripravili plány. Aká však bola kvalita týchto plánov a výmeny informácií? Aké opatrenia prijali? Sú tieto opatrenia skutočne koordinované? Dostáva Komisia všetky potrebné informácie? Pochybujem. Napríklad antivírusové liečivá. Kto ich má a kto nie? A nakoniec, sú ministri pripravení na vytvorenie európskych núdzových zásob?

Hoci nie som presvedčený, že návrh Francúzska zrušiť všetky lety do Mexika bol dobrý, rozhodnutie Rady o tom, aby sa každý rozhodol o svojej ceste sám, považujem, samozrejme, za šialené. Aký má pri našich otvorených hraniciach zmysel, aby jedna krajina toto opatrenie prijala a iná nie? Krajiny by o tejto otázke mali rozhodnúť spoločne. Jediným riešením je splnomocniť Komisiu, aby prijala tento druh núdzových opatrení. Vy, pani komisárka, by ste mali byť na základe príkazu Rady schopná prijať opatrenia pre prípad mimoriadnych udalostí, akými sú karanténa, dezinfekcia letísk a obmedzenie cestovania, v priebehu 24 hodín.

Neobviňujem Komisiu. Vy a vaši úradníci, pani komisárka, ste konali správne. Kde však bola Rada? Obzeráme sa po povestnom zaprášenom mexickom námestí a vidíme Radu posedávať na slnku pri malej staničke. Bežíme k nej a kričíme: „Chrípka, chrípka!“ Rada pomaly zdvihne sombrero a odpovie: „Mañana mañana.“ A ďalej si užíva siestu. S touto Radou sa ťažko rieši ktorákoľvek otázka.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som sa pridal k tým, pani komisárka, ktorí vám poďakovali za komplexné informácie. Súhlasím však s pánom Trakatellisom a pánom Maatenom. V júni 2006 sme mali v tomto Parlamente rozsiahlu rozpravu. Prijali sme uznesenie, na ktorom sme v tom čase v parlamentnom Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín usilovne pracovali. Znova som si uvedené uznesenie prezrel a musím povedať, že rovnako ako pán Trakatellis sa obávam, že v súčasnom prístupe je veľké množstvo medzier a nedostatkov.

V tom období sme dôrazne odporúčali zabezpečiť výmenu informácií a konštruktívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, v rámci ktorej by Komisia plnila úlohu koordinátora a konštruktívne by spolupracovala s Európskym strediskom pre prevenciu a kontrolu chorôb. Každý, kto sa pozorne rozhliadne, a pán Maaten na to upozornil veľmi dôrazne, uvidí, že existuje veľmi veľa medzier a že veci napredujú neuveriteľne pomaly.

Čo sa týka zásob antivírusových liečiv, pred niekoľkými dňami ste nás osobne informovali, že zásoby stačia pre 16 % obyvateľstva, kým my sme požadovali zásoby pre 30 percent. Situácia je teda v nevyhovujúcom stave, a to nehovorím o výmene informácií o type vírusu. Výmena informácií je nevyhnutná, pretože očkovaciu látku nemožno vyvíjať bez toho, aby bol známy typ vírusu.

Vedci, s ktorými som počas uplynulých dní hovoril, tvrdia, že nemajú žiadne informácie, že sa k nim nevedia dostať. Informácie o type vírusu sú chránené, sú tajné. Máme množstvo výskumných ústavov, nemôžeme však robiť to, čo je potrebné. Musíme s tým niečo robiť. Nemôžeme to tolerovať. Hrozba je totiž skutočne príliš veľká.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s hrozbou, ktorú predstavuje chrípkový vírus, by som rada citovala názory niektorých užívateľov internetu, ktoré boli reakciou na paniku v médiách zintenzívnenú vyjadreniami Svetovej zdravotníckej organizácie. Hovorí sa, že príčinou mediálnej hystérie je želanie zbaviť sa zásob očkovacích látok a neúčinného liečiva Tamiflu, ktoré zaberajú miesto vo farmaceutických skladoch, a pokus o odvrátenie pozornosti od svetovej krízy.

Tieto reakcie spoločnosti sú nielen dôkazom nedôvery v autority, ale môžu zapríčiniť aj to, že ľudia budú v budúcnosti ignorovať skutočnú hrozbu pandémie. Myslím si, že by bolo rozumnejšie, keby sme informácie o možnej pandémii chrípky alebo inej choroby zverejnili až po dlhších pozorovaniach ochorenia a po dôkladnom preskúmaní vírusu a jeho virulencie. Predišli by sme tak zverejneniu neúplných informácií, panike a napríklad aj hromadnej porážke ošípaných, ku ktorej v súčasnosti dochádza.

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Pani komisárka, aj ja sa chcem pridať k tým, ktorí ďakujú za vašu aktívnu a okamžitú reakciu v danom prípade. Vzhľadom na globalizáciu a vysokú migráciu turistov, cestujúcich a obyvateľstva dnes nie je miesto na svete, kde by sa dalo predpokladať, že sa toto ochorenie neobjaví. Vidíme to už podľa prípadov, ktoré sa objavili vo vzdialených destináciách od Mexika, ako je Nový Zéland, Austrália, európske krajiny a Afrika.

Aj napriek subsidiarite zdravotníctva sú to práve infekčné ochorenia, ktoré nemajú hranice a ktoré nás nútia do spoločných akcií. Nedajú sa totiž riešiť len v rámci národných možností. Tu dostáva svoje slovo aj solidarita. Slovenská republika možno aj práve predchádzajúcou hrozbou vtáčej chrípky je dostatočne pripravená na aj možné rozšírenie chrípkovej infekcie vo väčšiu epidémiu. Máme 700 tisíc kusov Tamiflu v štátnych hmotných rezervách pre 5 miliónov obyvateľstva a musím povedať, že práve možno aj vďaka predchádzajúcej hrozbe vtáčej chrípky obyvateľstvo sa tiež určite dobre pripravilo.

V prípade epidémie má veľký význam informovanosť obyvateľstva, pretože dá sa povedať tam, kde nie je informácia, tam je vlastne platná dezinformácia. Vidíme to podľa niektorých afrických krajín, kde v Egypte práve táto hrozba epidémie chrípky, ktorá sa predpokladá, že sa rozšírila z ošípaných, znamená vytlčenie 300 tisíc až 400 tisíc kusov ošípaných. Mali by sme ale v tomto prípade možno prejaviť svoju solidaritu aj iným smerom, a to je smerom pre cestovné kancelárie, ktoré mali destinácie do týchto oblastí, kde teraz sa vlastne necestuje na dovolenku, ale len ozaj v nutných prípadoch. A pretože máme Eurolat, mali by sme sa zamyslieť aj nad podporou Mexika, kde sa predpokladá, že dôjde práve vďaka tomuto ochoreniu k zníženiu HDP až o 4 – 5 % od súčasného stavu.

  Cristina Gutiérrez-Cortines (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcela by som povedať, že našim občanom musíme vyslať realistické správy, o čo sa pokúsila aj pani komisárka.

Veda je na túto pandémiu pripravená oveľa lepšie ako pred štyrmi rokmi. Dôkazom je nízky počet smrteľných prípadov. Existuje oveľa viac informácií o vtáčích a ľudských chrípkových vírusoch a o priebehu prenosu prasacej chrípky. K dispozícii je viac informácií o riešeniach, a preto som presvedčená, že by sme mali výskumu dôverovať, podporovať ho a požadovať intenzívnejší výskum očkovacích látok, ako uviedol aj pán Trakatellis.

Vieme aj to, že pokiaľ ide o snahu predchádzať ďalšiemu šíreniu, zásoby liekov a o poskytovanie komplexných služieb občanom, spoločnosť je pripravená oveľa lepšie ako predtým, a to vďaka množstvu skúseností a organizačnému úsiliu všetkých krajín, predovšetkým európskych.

Mám však obavy z toho, že občania nie sú dostatočne informovaní. Ak si všimneme tlač, zistíme že 90 % obsahu článkov, alebo dokonca aj viac, je zameraných na znižujúcu sa mieru nákazy, avšak len ich veľmi malá časť obsahuje informácie o liekoch alebo o tom, ako majú občania postupovať.

Som presvedčená, že je potrebné oveľa väčšie množstvo informácií. Rovnako si myslím, že s ohľadom na našich občanov je potrebné vyvinúť väčšie politické úsilie. Uvediem príklad. Zarazila ma skutočnosť, že tejto rozpravy sa nezúčastnil ani jediný člen Socialistickej skupiny v Európskom parlamente. Všetky ich miesta sú prázdne a nikto z nich nepožiadal o slovo, aby sa ospravedlnili. Prerokúvaná záležitosť presahuje rámec jednotlivých politických strán a týka sa všetkých vlád.

Tiež by som rada zdôraznila, že tretím krajinám môžeme podať pomocnú ruku, ako uviedla rečníčka predo mnou. Musíme podporiť všetky tie krajiny, ktoré nemajú podmienky, základ alebo potenciál na poskytovanie pomoci všetkým svojim občanom.

Solidárna Európa preto musí prijať opatrenia rovnako, ako informačná Európa.

  Françoise Grossetête (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa obrátila na pani komisárku a povedala, že mám obavy. Zdá sa, že vývoj vírusu sa v Mexiku, v Európe a v ostatných krajinách ustálil a už dnes som v rádiu počula komentáre, že možno sme zašli priďaleko a že naši občania majú možno zbytočné obavy.

Pani komisárka, mňa však neznepokojuje to, čo sa deje teraz, ale to, čo bude v októbri, tesne pred príchodom zimy. Je známe, že vírusy nemajú rady vysoké teploty. Nebezpečenstvo preto nehrozí v súčasnosti, ale objaví sa v zime, v októbri alebo v novembri.

Preto by sme, pani komisárka, radi vedeli, aké konkrétne opatrenia prijímate na zabezpečenie dôkladnej prípravy na boj proti vírusu, ktorý sa bude určite vyvíjať, ktorý môže do zimy zmutovať. Tvrdíte nám, že očkovacie látky sa musia vyrobiť. Je však isté, či očkovacie látky, ktoré sa vyvinú, budú vhodné pri všetkých typoch?

Toto sú všetky otázky, ktoré ma zaujímajú. Znepokojuje ma budúca zima. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné komunikovať. Našim občanom je potrebné vysvetliť, že čokoľvek sa stane, nie je to dôvod na oslabenie ich pozornosti. Musia zostať ostražití. Bolo by možné, pani komisárka, vydať pre našich spoluobčanov nejakú malú príručku, aby vedeli, ako sa majú správať?

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, zaujímalo by ma, či sú k dispozícii nejaké štatistiky týkajúce sa tvárových masiek. Aké množstvo týchto masiek máme v Európe a koľko ich možno vyrobiť v prípade prepuknutia tohto druhu ochorenia? Rovnakú otázku mám, samozrejme, aj v súvislosti s dostupnými liekmi. Existuje nejaký prehľad, aké množstvo liekov je v súčasnosti v Európe uskladnených a koľko by ich bolo možné vyrobiť v prípade prepuknutia? Myslíte, že by bolo možné poskytnúť informácie aj pre lekárov v 23 jazykoch Európskej únie, aby sa informácie poskytovali rýchlo a účinne?

  Adamos Adamou (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, v prvom rade by som vám chcel poďakovať za vašu ucelenú a detailnú prezentáciu. Bol som spravodajcom Európskeho parlamentu pre správu o pripravenosti 27 členských štátov na zvládnutie vtáčej chrípky. V tom čase sme spoločne s úradom pani komisárky zistili, že niektoré krajiny zaostávali za ostatnými, a to najmä čo sa týka zásob protivírusových liekov. Chcel by som sa vás opýtať, či to platí aj dnes alebo už nie. Znamenalo by to potom, že členské štáty sú lepšie pripravené.

Chcel by som vás tiež požiadať, aby ste urobili niečo, pokiaľ ide o bulvárnu tlač a neoficiálne fámy, ktoré kolujú po celej Európskej únii a spôsobujú paniku medzi občanmi. Domnievam sa, že to je tiež zodpovednosť členských štátov a že váš úrad by mal možno vydať odporúčanie v tejto oblasti.

  Horst Schnellhardt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, ďakujem, že ste dnes tu a že ste tak rýchlo prišli. Ak porovnáme túto situáciu s prípadom vtáčej chrípky, potom – dokonca aj ako netrpezlivý poslanec – som veľmi spokojný so spôsobom, akým Európska únia, WHO a členské štáty reagujú.

Niektorí poslanci spomenuli, že informácie nie sú dostatočné. Myslím si, že v Nemecku dostávam dostačujúce informácie o tom, ako sa mám správať. Ani ja nechcem, aby sa Európa stala zodpovednou za všetko. Sú to členské štáty, kto nesie zodpovednosť za poskytovanie informácií. Mali by sme využiť túto príležitosť a pripomenúť im, že si musia plniť svoju povinnosť poskytovať informácie. Pri mnohých príležitostiach som počul, že sa stále vyskytujú nedostatky týkajúce sa zásob očkovacích látok. Zaujímalo by ma, či je to naozaj tak, či sa členské štáty naozaj nechcú deliť o očkovacie látky a či ich uskladňujú iba pre použitie na svojom území alebo súhlasia, že sa s nimi podelia. Potom by sme boli v tom istom štádiu, v akom je v súčasnosti Komisia. Rád by som sa poďakoval za túto rýchlu a vynikajúcu prácu. Blahoželám!

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram postup „catch-the-eye“.

Predtým, ako odovzdám slovo pani komisárke, rád by som sa jej poďakoval za úvodnú reč. Tiež by som sa jej chcel vopred poďakovať za všetky informácie, ktoré nám o tejto dôležitej a aktuálnej téme zakrátko poskytne. Z tohto vidieť, že Európska únia a členské štáty situáciu riešia pozitívne a čo najbližšie k občanom.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem poslancom za ich príspevky. Pre mňa je veľmi dôležité počuť vaše názory na túto veľmi závažnú tému.

V prvom rade by som vás chcela uistiť, že všetky štruktúry, ktoré sme zriadili s cieľom čeliť zdravotnej hrozbe takéhoto rozsahu, riadne fungujú a že využívame všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii.

Ako som uviedla vo svojom úvodnom vyhlásení, od 25. apríla 2009 sme každý deň v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi. Uistili nás, že všetky pokyny, ktoré sme im vydali, splnili a že sa osvedčujú. S ohľadom na skúsenosti zo súčasnej krízy neustále aktualizujeme naše štruktúry a nástroje, čo má zmysel, pretože nedostatky akejkoľvek štruktúry môžeme odhaliť iba počas skutočnej krízy.

Mnohí rečníci spomenuli protivírusové prostriedky a dostatočné množstvo zásob. Žiaľ, ako viete, môj predchodca diskutoval s ministrami zdravotníctva o probléme vytvárania zásob na úrovni EÚ. Tí však nechceli, aby Európa túto koordináciu prebrala. Minulý rok počas francúzskeho predsedníctva sme o tejto istej otázke diskutovali v Angerse. Ministri zdravotníctva opätovne trvali na tom, že členské štáty by mali mať voľnosť rozhodovať sa, aké veľké zásoby chcú mať. Sme si vedomí, že zásoby sa v jednotlivých štátoch veľmi líšia a znepokojuje nás to.

Vzhľadom na závery, ktoré prijali ministri zdravotníctva 30. apríla 2009, sme sa rozhodli úzko spolupracovať s členskými štátmi a v prípade, že nejaký členský štát bude potrebovať pomoc, budeme v duchu solidarity o pomoc žiadať a zároveň sa usilovať koordinovať potreby členských štátov.

Pokiaľ ide o novú očkovaciu látku, ako som povedala, mala som stretnutie so zástupcami priemyslu a podrobne sme diskutovali o potrebe protivírusových prostriedkov a novej očkovacej látky. Dúfame, že 11. mája 2009 budeme mať kmeň vírusu, ktorý môžeme odovzdať priemyslu, aby začal s výrobou novej očkovacej látky. Nemôžem povedať, kedy bude hotová, pretože to závisí od účinnosti kmeňa. Odhadujeme však, že to bude trvať od 8 do 12 týždňov.

Pokiaľ ide o otázku pani Grossetêtovej, plne súhlasím, že musíme zostať ostražití, aby sme dokázali čeliť potrebám, ktoré sa môžu objaviť. Očakávam, že určite po skončení leta a vďaka vytvoreniu novej očkovacej látky budeme môcť uspokojiť potreby našich občanov.

Chcem však znovu pripomenúť skutočnosť, že situácia je vážna, nemali by sme však vyvolávať paniku. Súhlasím s pánom Adamouom, že všetci by sa mali v tejto situácii správať čo najrozumnejšie a najrozvážnejšie – panikárenie nikomu nepomôže.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.