Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je krátke prednesenie správy pána Miguela Angela Martíneza Martíneza v mene Výboru pre petície o osobitnej správe európskeho ombudsmana pre Európsky parlament v nadväznosti na jeho návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 185/2005/ELB (2009/2016(INI)) (A6-0201/2009).

  Miguel Angel Martínez Martínez, spravodajca. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, po tom, ako istý nezávislý tlmočník zistil, že po dosiahnutí veku 65 rokov ho už Európska komisia nezamestná, podal na ňu v roku 2005 sťažnosť Európskemu ombudsmanovi za údajnú diskrimináciu na základe veku a porušenie Charty základných práv.

Nebol to nový problém: niekoľko rokov predtým sa Komisia a Parlament rozhodli neprijímať nezávislých tlmočníkov, ktorí presiahli dôchodkový vek zamestnancov týchto inštitúcií v trvalom pracovnom pomere.

Tlmočníci zasiahnutí týmto opatrením predložili túto záležitosť Súdnemu dvoru a na prvom stupni tento spor vyhrali, ale v odvolacom konaní sa rozhodlo v ich neprospech, hoci na základe formálnych chýb a nie na základe podstaty.

So zreteľom na predchádzajúce prípady a rozhodnutia ombudsman dôkladne preskúmal túto sťažnosť a usúdil, že vskutku existujú dôkazy o diskriminácii a porušení Charty základných práv, preto odporučil Komisii, aby zmenila predpis v súlade s opatrením, ktoré Parlament prijal po rozhodnutí Súdu prvého stupňa.

Komisia ignorovala odporúčanie ombudsmana, čo ho prinútilo žiadať podporu od Parlamentu, ktorý prípad posunul Výboru pre petície. Výbor pre petície mal tri dôvody na podporu ombudsmana prostredníctvom uznesenia, ktoré výbor prijal jednomyseľne.

Po prvé, zhodnúť sa so stanoviskom samotného Parlamentu, ktorý prijímal nezávislých tlmočníkov starších ako 65 rokov v prípade, ak sa to považovalo za vhodné alebo potrebné.

Po druhé, z dôvodu svojho záväzku podporovať ombudsmana. Parlament niekedy považuje ombudsmana za nepríjemnú inštitúciu, ale zároveň je presvedčený, že ide o inštitúciu, ktorá má vždy veľký význam pre náš právny systém.

Po tretie, mali sme pocit, že bolo potrebné pripomenúť Európskej komisii, že nie je nadradená iným inštitúciám Spoločenstva, predovšetkým tým, ktoré sú zodpovedné za skúmanie a dohliadanie na jej činnosť.

Preto tu v pléne predkladáme uznesenie, ktoré Výbor pre petície prijal jednomyseľne, ako som už povedal, a ktoré žiada Komisiu, aby vykonala odporúčanie ombudsmana. Chceli by sme taktiež zopakovať, že ombudsman, ako aj samotný Parlament, je nadradený právnej službe Komisie, ktorá je síce dôležitý, ale len administratívny odbor a nič iné. Nič viac a nič menej.

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, musím sa priznať k tomu, že pociťujem istú úzkosť, pretože počas tohto procesu sme sa vždy usilovali o porozumenie, avšak do istej miery bol na nás vyvíjaný nátlak, aby sa správa nedostala do pléna, a teraz sme dokonca počuli, že Komisia bude ignorovať aj stanovisko Parlamentu. To nás prekvapuje najviac a navyše to nepochádza od samotných komisárov, ale od istých vysokých úradníkov – nie je ich veľa, ale sú takí – ktorí sú presvedčení, že oni sú zamestnancami v trvalom pracovnom pomere, kým poslanci Parlamentu a dokonca aj komisári sú podľa vymedzenia dočasnými, krátkodobými zamestnancami.

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, hoci musím opätovne zdôrazniť našu túžbu a odhodlanie zachovať si dobrý vzťah s Komisiou a spolupracovať s ňou, nemáme inú možnosť, ako odmietnuť postup, o ktorom som hovoril. Dúfajme, že zajtrajšie hlasovanie odzrkadlí to, čo sa udialo vo Výbore pre petície: väčšinový alebo jednomyseľný hlas na podporu ombudsmana a Parlament objasní Komisii, že všetko je tak, ako má byť a každý vie, čo má robiť.

  Meglena Kuneva, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela zdôrazniť, že Komisia konala v dobrej viere a v rámci tohto procesu rešpektovala všetky príslušné právne predpisy. Nikdy sme nevyhľadávali konflikt s ombudsmanom a tobôž nie s Európskym parlamentom. Domnievali sme sa, že ombudsman uzná naše stanovisko.

Naším východiskovým bodom je, že počas celej doby sa pracovné podmienky agents interprètes de conference (pomocných konferenčných tlmočníkov) (AIC) dávali čoraz viac do súladu s predpismi služobného poriadku. Od roku 2000 sa na nezávislých tlmočníkov uplatňovali predpisy služobného poriadku, po rozhodnutí Rady ministrov, že zo svojich príjmov od európskych inštitúcií môžu odvádzať daň Spoločenstva namiesto vnútroštátnej dane.

Následne sa na nich od roku 2004 vzťahoval článok 90 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, preto sa teraz označujú pomenovaním AIC. Po nedávnom prijatí nového nariadenia je veková hranica 65 rokov predpisom vyplývajúcim zo služobného poriadku, ktorý pokrýva všetky kategórie personálu pracujúceho pre európske inštitúcie, či už sú to úradníci, dočasní, zmluvní alebo pomocní zamestnanci, ako aj asistenti poslancov. Tento predpis uplatňovala Komisia, ako aj Parlament na AIC od roku 2000 do roku 2004.

Na základe rozhodnutia Súdu prvého stupňa z roku 2004, z ktorého vyplýva, že neprijímanie AIC starších ako 65 rokov je diskrimináciou, inštitúcie prerušili uplatňovanie tohto predpisu. Po odvolaní sa proti tomuto rozhodnutiu ho však súd vyhlásil za neplatné. Následne sa Komisia vrátila späť k svojmu pôvodnému postupu.

Zo skutočnosti, že neexistuje rozhodnutie súdu týkajúce sa tejto záležitosti, vyplýva, že platí predchádzajúci riadok a Komisia musí uplatňovať predpisy vyplývajúce z nariadenia Rady z roku 2000 a neprijímať osoby staršie ako 65 rokov, rovnako ako v prípade iných zamestnancov.

Sloboda tlmočníckych služieb týchto inštitúcií prijímať AIC podľa svojich potrieb je základným kameňom účinného poskytovania konferenčného tlmočenia. Takto je možné pokryť najpravidelnejší a najpredvídateľnejší dopyt tlmočníkmi v trvalom pracovnom pomere, kým kolísavý dopyt a vrcholové situácie sa uspokojujú prijímaním AIC.

Tento vyskúšaný a overený systém umožnil inštitúciám uspokojovať požiadavky na tlmočenie podľa dopytu a dosiahnuť úspech v súvislosti s ostatným rozšírením a zároveň udržať náklady pod prísnou kontrolou. Tento prístup podporuje aj aktívnu politiku školenia mladých konferenčných tlmočníkov.

Nakoniec by som chcela uvítať veľmi pozitívnu spoluprácu Parlamentu a Komisie a obzvlášť by som chcela poďakovať pánovi podpredsedovi Martínezovi Martínezovi za významnú spoluprácu s mojím kolegom pánom komisárom Orbanom v rámci predchádzajúcej fázy.

  Miguel Angel Martínez Martínez, spravodajca. – (ES) Vážený pán predsedajúci, keďže mi z predchádzajúceho prejavu ostala jedna minúta, chcel by som reagovať na slová pani komisárky Kunevovej, ktorá si je vedomá pocitu priateľstva a náklonnosti, ktorý prechovávam voči nej, ako aj voči pánovi Orbanovi. Pani komisárka však ani raz nespomenula odporúčanie ombudsmana. Inými slovami, ombudsman, ktorý si je vedomý všetkých argumentov pani komisárky, pripravil osobitné odporúčanie, z ktorého Komisia podľa všetkého ignoruje každé jedno hľadisko.

Pani Kunevovú ani len nežiadam, aby mi osobne odpovedala, pretože zjavne nemá všetky informácie, ale informácie, ktoré mi poskytla, sú zhodné s tými, ktoré sme už mali k dispozícii a ktoré mal k dispozícii ombudsman, a napriek tomu nám stále nepovedala, či Komisia – odhliadnuc od tohto všetkého a s vedomím, že ombudsman, ktorý je s prípadom oboznámený, odporúča zmenu daného predpisu – bude postupovať podľa žiadosti ombudsmana a s ním súvisiaceho odporúčania Parlamentu.

  Meglena Kuneva, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, jediné, čo vám v tomto štádiu môžem povedať, je, že sa obrátim na pána komisára Orbana a zabezpečím, aby ste na túto otázku dostali primeranú odpoveď. Vaše pripomienky a vaše posledné objasnenie, samozrejme, zoberieme veľmi vážne.

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, vážená pani komisárka, ďakujem vám, dámy a páni. Ďakujem všetkým zamestnancom a všetkým tlmočníkom, nech majú akýkoľvek vek.

Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční zajtra (utorok 5. mája 2009).