Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú Komisii predkladajú páni Ouzký a Sacconi v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o návrhu nariadenia Komisie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) podľa prílohy XVII (O-0071/2009 – B6-0230/2009).

  Guido Sacconi, autor. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, naša dnešná rozprava je mimoriadne dôležitá, a to, ako vieme, z dvoch dôvodov. Po prvé, lebo hovoríme o jednej z látok, ktorá spôsobila najviac škôd a úmrtí medzi občanmi a pracovníkmi v zariadeniach, kde sa používa a vyrába, teda o azbeste. Po druhé, lebo diskutujeme o jednom z prvých opatrení na vykonávanie mimoriadne významného nariadenia, ktoré svojím spôsobom poznačilo toto volebné obdobie, teda nariadenia REACH.

Otázkou, ktorú sme položili, a návrhom uznesenia, o ktorom dnes budeme hlasovať – poviem to rovno, aby som tak uistil Komisiu a pána podpredsedu Tajaniho, ktorý je tu v jej mene – sa nestaviame proti návrhu vykonávacieho nariadenia, ktoré Komisia v tejto súvislosti prijala. Mám na mysli bod 2.6 tohto návrhu opatrenia, v ktorom je uvedený text chýbajúcej prílohy 17, ktorá mala kopírovať ustanovenia prílohy 1 smernice 76 o nebezpečných látkach. Táto smernica bude nahradená nariadením REACH, a teda bude zrušená. Bod 2.6 rozširuje zákaz aj na uvádzanie azbestových vlákien a produktov obsahujúcich azbest na trh.

Pravdou však je, že toto rozhodnutie obsahuje aj výnimky, ktoré môžu udeliť niektoré členské štáty – len pre úplnosť, sú štyri – ktoré môžu ponechať na trhu výrobky uvedené na trh pred rokom 2005, ako aj diafragmy obsahujúce chryzotilový azbest používané pri výrobe v existujúcich elektrolytických zariadeniach. Možnosť využitia týchto výnimiek je samozrejme podmienená tým, že členské štáty dodržia všetky pravidla Spoločenstva o ochrane pracovníkov, čo v podstate znamená, že tieto zariadenia, ktorých životný cyklus sa blíži ku koncu, nesmú ohrozovať zdravie pracovníkov.

Máme dobrý dôvod, prečo proti tomu nenamietame – tieto výnimky existujú, musíme však uznať, že Komisia vytvorila mechanizmus, vďaka ktorému budú tieto výnimky po čase – v roku 2012, aby som bol presný – preskúmané prostredníctvom správ, ktoré pripravia príslušné členské štáty. Na základe toho potom Európska chemická agentúra pripraví dokument s krokmi na postupné odstránenie týchto výnimiek.

Nie sme teda proti tomu, svojím uznesením však rozhodne chceme dať Komisii silný impulz, aby bola odvážnejšia, aby zašla, povedal by som, o niečo ďalej a konala o niečo rýchlejšie, pričom predovšetkým treba mať na pamäti, že už jestvujú alternatívy k chryzotilovému azbestu, aspoň teda pre vysokonapäťové zariadenia. Zainteresované spoločnosti dokonca spustili sľubný výskumný program s cieľom nájsť alternatívy aj pre nízkonapäťové zariadenia.

Tento náš impulz a naša práca majú dva ciele. Prvým je stanovenie si dátumu, lehoty – navrhujeme rok 2015 – dokedy by sa mali odstrániť tieto výnimky, a to prostredníctvom realizácie skutočnej stratégie na ich odstránenie vrátane opatrení, ktoré budú v tej dobe potrebné na bezpečné búranie týchto zariadení a tiež na zaručenie bezpečnosti, pokiaľ ide o vývoz.

Na záver, druhá vec, o ktorú žiadame Komisiu – a ocenili by sme aj v tomto prípade odpoveď – sa týka bodu, ktorý je pre nás rozhodujúci, a to skutočnosti, že zatiaľ nebol prijatý zoznam Spoločenstva s výrobkami obsahujúcimi azbest, pre ktoré platí výnimka. Takže samozrejme žiadame, aby sa tak stalo čo najskôr, do roku 2012, pretože to umožní lepšiu kontrolu a aj lepšie pochopenie celej veci.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v prvom rade sa chcem ospravedlniť v mene svojich kolegov pána podpredsedu Verheugena a pána Dimasa, ktorí sa, bohužiaľ, nemohli dnes ráno zúčastniť na tejto rozprave. Viem, že pán Verheugen mal intenzívne a plodné rozhovory so spravodajcom pánom Sacconim, ktorému chcem poďakovať za vynikajúcu prácu – a hovorím to aj z osobného pohľadu.

Komisia sa plne stotožňuje s cieľmi, ktorými sú zdravie človeka a ekologické profesie, čo by sa malo dosiahnuť jednak zabránením akémukoľvek vystaveniu účinkom azbestu a tiež snahou o úplný zákaz používania azbestu vo všetkých jeho formách.

V rámci Európskej únie existujú veľmi prísne nariadenia v súvislosti s uvádzaním na trh, používaním, vývozom a likvidáciou azbestových vlákien. Uvádzanie na trh a používanie všetkých azbestových vlákien už bolo priamo zakázané smernicou 1999/77/ES.

Pokiaľ ide o ostatné typy používania, členské štáty môžu povoliť používanie formy chryzotilového azbestu v elektrolytických zariadeniach, ktoré boli v prevádzke už v roku 1999, kým nedosiahnu koniec svojho životného cyklu a kým nebudú dostupné vhodné náhradné technológie bez obsahu azbestu.

Túto výnimku využívajú štyri členské štáty. Revízia v rokoch 2006 – 2007 ukázala, že boli dodržiavané všetky limity týkajúce sa vystavenia na pracovisku a že pre niektoré veľmi špecifické procesy nebola v tom čase dostupná žiadna alternatíva. Toto súčasné obmedzenie bude začlenené do prílohy XVII nariadenia REACH a revízia výnimky pre diafragmy s obsahom chryzotilu sa vykoná opäť v roku 2011.

V júni 2011 budú musieť členské štáty pripraviť správu o svojich snahách vyvinúť diafragmy bez obsahu chryzotilu, o opatreniach, ktoré podnikli na ochranu pracovníkov, a o zdrojoch a množstvách použitého chryzotilu. Komisia potom požiada Európsku chemickú agentúru o preskúmanie týchto informácií vzhľadom na možnosť zrušenia tejto výnimky.

Smernica 87/217/EHS o prevencii a znižovaní znečisťovania životného prostredia azbestom zavádza opatrenia na kontrolu azbestových emisií počas vykonávania niektorých typov búracích prác, dekontaminácie a likvidácie s cieľom zaistiť, aby tieto aktivity nespôsobovali znečistenie azbestovými vláknami a prachom.

Smernica 83/477/EHS zmenená a doplnená smernicou 2003/18/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci obsahuje sériu opatrení na zaistenie dostatočnej ochrany zdravia pracovníkov v prípadoch, keď sú vystavení rizikám spojeným s vystavením účinku azbestových vlákien. Spoločnosti sú povinné poskytnúť dôkaz svojej spôsobilosti vykonávať búracie práce alebo práce na odstránenie azbestu. Pred začatím búracích prác alebo prác na odstránenie azbestu musia vypracovať plán vymedzujúci opatrenia potrebné na to, aby pracovníci neboli vystavení koncentráciám azbestu vo vzduchu vyšším ako 0,1 azbestového vlákna na cm3 počas priemernej osemhodinovej zmeny.

Rámcová smernica 2006/12/ES o odpade a smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov spoločne s rozhodnutím Rady o kritériách pre prijateľný odpad na skládkach ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť kontrolovanú likvidáciu azbestových vlákien a zariadení obsahujúcich azbestové vlákna. Členské štáty sa musia postarať o to, aby sa odpady zhodnocovali alebo zneškodňovali bez ohrozenia zdravia človeka a bez použitia postupov alebo metód, ktoré by mohli ohroziť životné prostredie.

Existujú podrobné požiadavky týkajúce sa postupu likvidácie a skládok azbestu – napríklad skladovací priestor sa musí každý deň a pred každým procesom zhutňovania opätovne zakrývať. Skládka sa musí pokryť vrchnou vrstvou, aby sa predišlo rozširovaniu vlákien. Musia sa vykonať opatrenia na zabránenie akémukoľvek prípadnému využívaniu pôdy po zatvorení skládky. Akýkoľvek prípadný vývoz azbestových vlákien je regulovaný nariadením (ES) 689/2008 a od roku 2005 bol hlásený len jeden prípad vývozu azbestových vlákien z Európskej únie do tretej krajiny.

Navyše, v prílohe XVII nariadenia REACH sú uvedené rozhodnutia súvisiace s azbestom, ktoré zakazujú výrobu azbestových vlákien v celej Európskej únii, čo znamená, že vývoz sa úplne vylúči. Odpad obsahujúci azbest je nebezpečný odpad. Bazilejský dohovor a nariadenie (ES) 1013/2006 o preprave odpadu zakazuje vývoz azbestového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi organizácie OECD. Preprava medzi členskými štátmi Európskej únie a organizácie OECD podlieha predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a schvaľovaciemu postupu.

Na záver vás vzhľadom na tieto body môžem uistiť, že Komisia preskúma, či existujú dôvody na navrhnutie ďalších legislatívnych opatrení o kontrolovanej likvidácii azbestových vlákien a o dekontaminácii alebo likvidácii zariadení obsahujúcich azbestové vlákna, ktoré by išli nad rámec platných právnych predpisov, a to v súvislosti s nakladaním s odpadom i ochranou pracovníkov.

(IT) Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážené poslankyne, čo sa týka zoznamu výrobkov obsahujúcich azbest, ktoré môžu byť povolené na trhu s použitými výrobkami, ešte nie je k dispozícii – aby som hneď odpovedal na otázku pána Sacconiho – ale Komisia plánuje v roku 2011 situáciu prehodnotiť, aby vypracovala harmonizovaný zoznam platný v celej Európskej únii. Preto dúfam, že som vyhovel vašej žiadosti.

  Anne Ferreira, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako už bolo povedané, v roku 1999 Európska únia prijala smernicu zakazujúcu azbest od 1. januára 2005, ale povoľujúcu výnimku pre diafragmy použité v existujúcich elektrolytických článkoch, kým nedosiahnu koniec svojho životného cyklu.

Cieľom tejto výnimky, ktorá sa mala pred 1. januárom znovu preskúmať, bolo umožniť podnikom, ktorých sa to týka, naplánovať si zastavenie používania azbestu. Dnes už meškáme 18 mesiacov a teda je čas, aby sme urobili nejaký pokrok. Je pravda, že ako súčasť revízie prílohy XVII nariadenia REACH Komisia navrhuje rozšíriť súčasný zákaz používania a uvádzania na trh azbestových vlákien a výrobkov obsahujúcich tieto vlákna, ale zachováva možnosť použitia azbestu v priemyselných elektrolytických zariadeniach bez predpísaného časového obmedzenia, aj keď bezazbestové náhrady existujú a používajú sa v mnohých podnikoch.

Okrem toho Komisia prijíma ustanovenie, ktoré povoľuje uvádzanie výrobkov obsahujúcich azbest na trh v súlade so systémom, ktorý sa môže v jednotlivých štátoch líšiť. To je neprijateľné, pretože používanie tohto produktu je zodpovedné za veľké množstvo chorôb spojených s vystavením účinku azbestových vlákien. Navyše bude počas niekoľkých nasledujúcich rokov pravdepodobne naďalej stúpať počet ľudí, ktorí týmto chorobám podľahli, keďže sa tento produkt ešte pred pár rokmi stále používal. O účinkoch azbestu na zdravie sa vedelo už dávno.

Ešte by som dodala, že rozhodnutie Komisie podkopáva niektoré ustanovenia REACH, v neposlednom rade zásadu nahradzovania; je to zlý signál vyslaný ostatným spoločnostiam. Toto rozšírenie nie je možné ospravedlňovať súčasnou hospodárskou krízou.

Okrem toho tento postoj Komisie, ktorý má podporu väčšiny členských štátov v Rade, je v rozpore s postojom Európskej únie, ktorá sa usiluje na celom svete zaviesť zákaz azbestu.

Než skončím, mám ešte jednu vec: Európska konfederácia odborových zväzov dnes tvrdí, že sa s ňou táto vec nekonzultovala, a poukazuje na to, že sa vypočul a zohľadnil len názor určitých spoločností. Komisia tvrdí opak. Mohli by ste nám to vysvetliť?

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, história azbestu je žalostný a výstražný príbeh o tom, čo sa môže stať, keď sa ignoruje zásada predbežnej opatrnosti. Azbest sa najskôr používal ako materiál s vynikajúcimi technickými vlastnosťami a potom neskôr sa spozorovalo, že zabíja ľudí. Napríklad v našej krajine počet úmrtí spôsobených každý rok azbestom ešte stále neklesol. Koniec koncov môže trvať až 40 rokov, kým sa choroba vyvinie.

Účelom uznesenia, ktoré máme pred sebou, nie je anulovať komitologické rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje. Za jeho najdôležitejšie body považujem odseky 8 a 9, ktoré sa týkajú myšlienky, že by Komisia mala niekedy tento rok predložiť legislatívny návrh o tom, ako by sa mali azbest, azbestové vlákna a zariadenia a štruktúry, ktoré ich obsahujú, úplne zlikvidovať.

Samozrejme, stále máme veľký počet budov vrátane verejných budov, lodí, tovární a elektrární so štruktúrami obsahujúcimi azbest, ktorému sú ľudia vystavení napríklad pri renovácii budov, ak sa neurobia prísne ochranné opatrenia. Tieto štruktúry, ktoré obsahujú azbest, sa musia identifikovať a zničiť. Azbest sa musí likvidovať bezpečne a takým spôsobom, že ľudia mu už nebudú znovu vystavení.

Z nešťastného príbehu azbestu a našich skúseností s ním by sme sa mali poučiť, keď sa zaoberáme novými a súčasnými zdravotnými rizikami. Napríklad výskumníci zaoberajúci sa uhlíkovými nanorúrkami prehlásili, že ich účinky na zdravie sú takmer také isté ako účinky azbestu. Z tohto dôvodu sa musíme poučiť z našich skúseností a konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, napríklad keď prijímame základné legislatívne nástroje v oblasti nanomateriálov.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Tajani, dámy a páni, naozaj sa zdá, akoby tisíce úmrtí, ktoré azbest už spôsobil, a desaťtisíce ľudí, ktorým v najbližších rokoch hrozí smrť následkom priebežného vystavenia sa azbestu – vieme, že obdobie latencie môže byť až 15 alebo dokonca 20 rokov – neboli vôbec dôležité.

Zdá sa, akoby nebol vôbec dôležitý súdny proces vo veci eternitu, ktorý sa začal v Turíne, týkajúci sa udalostí v meste Casale Monferrato, kde nie je jediná rodina, ktorá by neutrpela stratu. Azbest sa mal v členských štátoch operatívne zakázať uplatnením smernice z roku 1999. Štáty mali vykonať všetky možné opatrenia na ochranu vystavených pracovníkov uplatnením smernice z roku 2003, zatvorením tovární, neutralizáciou kontaminovaných miest a kompenzáciou obetí a miestnych obyvateľov. Nestalo sa tak všade. Urobilo sa málo alebo vôbec nič.

Už som spomínal súdny proces v Turíne, kde sú obžalovaní švajčiarsky a belgický vlastník. Každý o tom vedel, ale málo sa urobilo a predovšetkým sa svojej zodpovednosti vyhýbalo odvetvie využívajúc medzery vytvorené nečinnosťou verejných orgánov. Túto nečinnosť je možné vidieť v prípadoch v Taliansku: v Brioni, kde sa azbest neodstránil, a v oblastiach Porto Marghera a Cengio, kde stále dochádza k úmrtiam. Dnes toto odvetvie žiada Komisiu o prijatie ďalšej výnimky z nariadenia REACH z roku 2006, ktorá už bola udelená na obmedzené obdobie pre vlákna z chryzotilového azbestu.

Je pravda, že elektrolytické zariadenia s nízkym napätím predstavujú len obmedzené použitie a je len málo takých závodov, ale keď priemyselníci tvrdia, že nie je možné použiť žiadnu náhradu, potom by sa tieto závody mali zatvoriť. Môže to byť vydieranie, ale vo Švédsku sa pre tento proces našli alternatívy, ktoré používajú pri nízkom napätí ako náhradu technológie bezazbestových membrán, a podobné riešenie sa prijalo aj pri výrobe vodíka. Prečo v niektorých štátoch áno a v iných nie? Pretože v dlhom boji za zákaz PCB došlo k nespočetným omylom a zdržovacím manévrom podporovaným dokonca Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre podnikanie a priemysel. Aj v tomto prípade chýbal dobrý príklad.

Smernica z roku 1999 o zákaze azbestu stanovila, že revízii tohto povolenia by malo predchádzať stanovisko Vedeckého výboru pre toxikológiu, ktoré sa nikdy nepredložilo. Takto Komisia dodržiava smernice? Nehovoriac o odborových zväzoch, ktoré prehlasujú, že sa s nimi nikdy ani nekonzultovalo.

Európsky parlament sa snaží prispieť k tomu, aby vyvážil chyby iných. Toto uznesenie žiada Komisiu, aby do roku 2009 preklenula legislatívnu medzeru v zákaze použitých výrobkov obsahujúcich azbest. Strešné krytiny, diely lietadiel a čokoľvek iné by sa mali raz a navždy zniesť zo sveta. Už zasa sa stanovujú presné dátumy pre stratégiu zákazu všetkých typov azbestu do roku 2015, ale tieto ciele už boli stanovené v roku 1999. Desať rokov uplynulo a ľudia ďalej umierajú.

Medzi prvými iniciatívami tohto volebného obdobia Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica vyzývala na vytvorenie fondu Spoločenstva na odškodnenie obetí a fondu určeného výhradne na dekontamináciu. To bola konkrétna požiadavka na Komisiu, ktorá sa dnes namiesto toho skláňa pred vôľou nadnárodných spoločností. My sa však musíme pohnúť vpred k praktickým opatreniam a záväzkom. Len ak tie budú existovať, počínajúc požiadavkami tohto uznesenia, budeme môcť mať väčšie pochopenie. Dnes takáto ochota nie je zrejmá, preto budeme hlasovať proti udeleniu tejto výnimky.

  Predsedajúci. – Slovo má pán Bowis. Má naše veľké sympatie a úctu a sme radi, že sa uzdravil.

  John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, ste veľmi láskavý. Ďakujem vám za tie slová. Je dobré, že som späť na svoj posledný týždeň v tomto Parlamente – alebo hocijakom parlamente. Po 25 rokoch vo funkciách voleného politika to už, myslím, akurát stačí.

Chcel by som len pri tejto poslednej príležitosti povedať, že mnohí z nás v tomto Parlamente do procesu REACH vložili veľa zo seba. Pán Guido Sacconi a mnohí kolegovia položili základy pre bezpečnejší, lepší rámec chemických látok. Môj odkaz pre budúci Parlament znie: „Buďte ostražití, nespustite tento proces z očí“.

Podobne ako povedala pani Satu Hassiová, máme dlhú históriu azbestu a veľmi intenzívne cítime, že si naň musíme dávať pozor. Keď som ležal v nemocničnej posteli so srdcovým bypassom a ľutoval sám seba, pozeral som sa v televízii na zemetrasenie v Taliansku a zrazu som videl svoje problémy z iného pohľadu. Ale tiež mi to samozrejme v tejto súvislosti pripomenulo, že pri takejto katastrofe sa môže do atmosféry uvoľniť azbest. Azbest je veľmi často bezpečný, pokiaľ je krytý. Len čo unikne, vtedy vzniká nebezpečenstvo, a preto jedným z odkazov musí byť to, že sa musíme pozerať na rizikové oblasti našej Európskej únie, aby sme videli, kde by sme mali zdôrazniť riziko a sledovať ho v budúcnosti.

A teraz by som už len chcel poďakovať svojim kolegom za ich priateľstvo, podporu a správy v posledných týždňoch. Budem si vážiť svojich desať rokov v tomto Parlamente a budem so záujmom sledovať, ako budúci Parlament prevezme projekty, ktoré sa nám možno podarilo začať.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Veľmi pekne vám ďakujem, pán Bowis. Uisťujem vás, že mnohí z nás budú na vás vždy pamätať a budú vďační za vaše úsilie a oddanosť Parlamentu.

  Guido Sacconi, autor. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, presne tak to cítim aj ja. Aj ja by som rád pridal osobnú poznámku.

V prvom rade však musím uznať, že odpoveď Komisie na konkrétne otázky, ktoré sme položili v našom uznesení, bola prevažne pozitívna. Bude samozrejme úlohou nového Parlamentu overiť a zabezpečiť, že stanovené záväzky budú dodržané a že budú dodržané v stanovenom časovom období.

Teraz poviem aj ja niečo osobné, a to dve veci. V prvom rade musím zaželať všetko dobré pánovi Bowisovi, s ktorým sme spolupracovali na mnohých veciach. Možno by sme mohli my dvaja vytvoriť klub pozorovateľov Európskeho parlamentu, aby sme sledovali hlavne vývoj tých záležitostí, na ktorých sme vykonali veľký kus práce, ktorá, podľa mňa, priniesla svoje ovocie.

Po druhé, musím povedať trochu symbolicky, že skutočnosť, že moje posledné vystúpenie v tomto Parlamente by sa malo týkať nariadenia REACH a jeho uplatňovania, ktorému som venoval svoj čas od začiatku tohto volebného obdobia, keď sa zdalo, že sa na koniec tohto legislatívneho maratónu nikdy nedostaneme, ukazuje, že mám veľké šťastie, a to aj preto, že som stretol ľudí, ako ste vy, kolegovia poslanci, a vy, pán predsedajúci. Pri našej spoločnej práci sme si skutočne rozumeli a dosiahli sme podľa mňa skutočne významné výsledky v prospech európskych občanov.

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pán Sacconi. Môžem vás uistiť, že aj nám bude chýbať vaša pracovitosť a zanietenosť. Želám vám veľa šťastia pri vašich budúcich aktivitách, ktoré budú nepochybne pokračovať v tom istom štýle, na ktorý sme si tu všetci zvykli.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážené poslankyne, aj ja by som chcel ešte pred ukončením tejto rozpravy poďakovať pánovi Sacconimu a pánovi Bowisovi a robím to ako ich starý spolužiak, keďže aj ja som dlhé roky pracoval v tomto Parlamente.

Chcel by som im poďakovať za vykonanú prácu a za účasť v rôznych zoskupeniach, ktoré robili česť nášmu Parlamentu. Takže ako poslanec Európskeho parlamentu a teraz ako komisár a podpredseda Komisie im ďakujem za to, že významnou mierou prispeli k práci Parlamentu a ukázali, že aj napriek tomu, čo občas hovorili niektorí novinári, môžu existovať dobrí zástupcovia, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach a slúžia inštitúciám, ktoré zastupujú pol miliardy Európanov. Z tohto dôvodu som im chcel vo svojom poslednom vystúpení v tomto volebnom období poďakovať ako komisár.

Ako som hovoril, aj tak som chcel poďakovať pánovi Sacconimu ako členovi Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za to, že predniesol túto dôležitú otázku, ako aj pánovi Bowisovi, ktorého vystúpenie a poznámky ukázali, aká dôležitá je táto téma pre občanov. Myslím si a dúfam, že tejto rozprave sa podarilo rozptýliť akékoľvek pochybnosti a obavy. Komisia bude Parlamentu o uplatňovaní nariadenia pravidelne podávať správy a aby bolo jasné, nepristúpi na žiadne kompromisy, pokiaľ ide o ochranu zamestnancov, zdravia a životného prostredia.

Pokiaľ ide o poznámky pani Ferreirovej a pána Agnoletta, v mene Komisie by som chcel zdôrazniť, že prebehli konzultácie s Európskou konfederáciou odborových zväzov a za zachovanie výnimky sa vyslovili hlavne zamestnanci v chemickom priemysle.

Tiež by som chcel zdôrazniť, že nie je pravda, že neexistujú žiadne lehoty, pretože výnimka sa zruší, keď sa objaví alternatívny výrobok. Ďalej by som vám chcel pripomenúť, že v roku 2011 uskutoční Komisia celkovú revíziu. Znovu vám ďakujem za vaše pripomienky a za všetku usilovnú prácu, ktorú ste vykonali v súvislosti s touto citlivou problematikou, ktorá sa týka zdravia zamestnancov, a ja by som povedal, že aj zdravia všetkých občanov EÚ.

  Predsedajúci. – Na záver rozpravy mi dovoľte uviesť, že v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Ďalšie zníženie používania azbestu v Európe treba bezvýhradne privítať.

Keďže karcinogénne účinky azbestových vlákien sú známe už desaťročia a aj EÚ v roku 2003 zakázala používanie tejto škodlivej látky v nových výrobkoch, mali by z Európy postupne vymiznúť aj posledné prípady používania azbestu.

Väčšina členských štátov už začína používať alternatívne metódy. Hlavne v prípade elektrolytických závodov sa ako alternatíva azbestu môžu často používať iné materiály.

Ak zoberieme do úvahy zvýšenú informovanosť ľudí v Európe o zdravotných problémoch a veľmi vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia v Európe, je neprijateľné, že karcinogénne látky sú v Európe stále v obehu.