Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava na tieto témy:

– otázka na ústne zodpovedanie o Medzinárodnom dni za odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorú Rade predkladá pani Svenssonová v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (O-0096/2009 – B7-0220/2009),

– otázka na ústne zodpovedanie o Medzinárodnom dni za odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorú Komisii predkladá pani Svenssonová v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (O-0097/2009 – B7-0220/2009).

Chcela by som vám pripomenúť, že dnes je Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách a príležitosť viesť túto rozpravu je pre nás mimoriadne dôležitá.

  Eva-Britt Svensson , autorka. – (SV) Vážená pani predsedajúca, dnes je 25. november, deň, keď si pripomíname desiate výročie rezolúcie OSN o vyhlásení Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách. Počas celej svojej dospelosti som bola politicky aktívna v ženských organizáciách a sieťach na podporu boja proti násiliu páchanému na ženách. Myslím si, že počas svojej práce som použila na opísanie tejto situácie všetky možné slová. Myslím si, že som použila veľmi veľa slov – v tomto boji sme tak robili spoločne. Teraz mám pocit, že naozaj musíme prijať nejaké konkrétne kroky.

Je to druh násilia, ktorý pripravuje ženy o ich ľudské práva. Ovplyvňuje a určuje každodenný život žien. Je to druh násilia, ktorý určuje priebeh života a situáciu žien a mladých dievčat.

Všetci sme povinní prerušiť mlčanie a všetkými silami spolupracovať, v rámci Parlamentu i mimo neho, aby sme raz a navždy zastavili toto násilie. Jeho súčasťou je násilie v blízkych vzťahoch, sexuálne obťažovanie, fyzické a duševné zneužívanie, znásilnenia, vraždy, obchodovanie so sexuálnymi otrokmi a zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov. Individuálne aj kolektívne vystavenie žien násiliu sa zvyšuje počas vojen a ozbrojených konfliktov a počas povojnovej obnovy.

Niektorí ľudia tvrdia, že násilie v blízkych vzťahoch je súkromnou vecou, rodinnou záležitosťou. Nie je to tak. Je to štrukturálne násilie a spoločenský problém. Spoločnosť musí prevziať zodpovednosť za zastavenie tohto násilia.

Násilie páchané na ženách je štrukturálnym a rozšíreným problémom vo všetkých regiónoch a krajinách a na všetkých kontinentoch. Zastavenie všetkých foriem násilia založeného na rodovej príslušnosti je základným prvkom spoločnosti rešpektujúcej rovnosť. Podľa môjho názoru je násilie páchané mužmi na ženách jasným znakom nerovného mocenského vzťahu mužov a žien. Zároveň pomáha tento mocenský poriadok udržiavať. Pri práci na zastavení násilia páchaného mužmi na ženách a na deťoch si musíme uvedomiť, že ide o moc, kontrolu, názory na pohlavie a sexualitu a prevládajúcu spoločenskú štruktúru, v ktorej sú muži považovaní za nadradených ženám. Násilie páchané mužmi na ženách je jasným znakom nerovného mocenského vzťahu žien a mužov.

Je to problém verejného zdravia. Je to spoločenský problém, ktorý – nehľadiac na všetko osobné utrpenie – spôsobuje spoločnosti obrovské náklady. Predovšetkým je to však problém rovnosti. Problém násilia páchaného na ženách musíme preto riešiť z hľadiska rovnosti. Znamená to tiež, že EÚ má právomoc prijať opatrenia, a spoločne s kolegami z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť žiadam, aby EÚ začala konať.

V EÚ máme program Daphne, ktorý poskytuje určitý objem finančnej pomoci rôznym iniciatívam na boj proti násiliu. Je to dobré a nevyhnutné, ale zďaleka to nestačí. Parlamentný Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť sa preto pýta Komisie a Rady, či existuje zámer, aby členské štáty vypracovali národné akčné plány proti násiliu páchanému na ženách. Plánuje Komisia predložiť návrhy usmernení pre súdržnejšiu stratégiu EÚ a môže počítať s podporou Rady? Ustanovenia súčasnej zmluvy obsahujú povinnosť pracovať na presadzovaní rovnosti žien a mužov.

Kedy plánuje Komisia zorganizovať Európsky rok proti násiliu páchanému na ženách? Parlament na to opakovane vyzýva od roku 1997. Teraz by na to bol vhodný čas!

  Åsa Torstensson, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážená pani poslankyňa a predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť upozornila na vážny a naliehavý problém. Hneď na začiatku by som chcela celkom jasne povedať, že násilie páchané na ženách nemá v civilizovanej spoločnosti miesto.

Tento rok oslavujeme desiate výročie rezolúcie OSN o vyhlásení 25. novembra za Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Dnes myslíme na nespočetné množstvo žien a dievčat, ktoré sú vystavené násiliu vo vojnových a konfliktných oblastiach. Uvedomujeme si utrpenie, ktoré postihuje ženy na celom svete, ženy, ktoré sú znásilňované, zneužívané a vystavené obťažovaniu, alebo ktoré sú obeťami škodlivých tradičných praktík. Vyjadrujeme svoju solidaritu s obeťami vynútených manželstiev a násilia vo forme zločinov v mene cti, ktoré môžu zahŕňať čokoľvek od mrzačenia ženských pohlavných orgánov po vraždu. Uvedomujeme si znepokojivý rozsah rozličných typov násilia každodenne páchaného na ženách v Európe.

Násilie páchané na ženách je problém, ktorý sa týka veľkého počtu rôznych politických oblastí. Uvádza sa to jasne v návrhu uznesenia o odstránení násilia páchaného na ženách, o ktorom budete hlasovať zajtra. Násilie páchané na ženách nie je len otázkou trestných činov a nespravodlivosti voči ženám, ale je to aj otázka mužov, ktorí sú páchateľmi, a otázka rovnosti. Najlepšou stratégiu boja proti tomuto násiliu je prijať komplexný prístup a vychádzať pritom zo širokej definície násilia páchaného na ženách.

Rada sa pri svojej práci v oblasti presadzovania rovnosti vždy riadi zásadou začlenenia rovnosti. Podľa článkov 2 a 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Rada podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach.

Rada poukázala na problém násilia páchaného na ženách niekoľkokrát a v rôznych súvislostiach. Chcela by som začať niečím pozitívnym. Jeden z najúspešnejších príkladov začlenenia rovnosti v EÚ sa týka otázky žien v ozbrojených konfliktoch, kde sa začína objavovať komplexnejšia politika boja proti násiliu páchanému na ženách.

Schopnosť Rady prijímať opatrenia v tejto oblasti je, samozrejme, obmedzená na právomoci stanovené v zmluve a členské štáty sú zodpovedné za záležitosti, ktoré patria do ich právomoci, najmä za záležitosti, ktoré súvisia so spravodlivosťou a vnútornými vecami, ako aj otázkami zdravia.

Členské štáty majú právo vypracovať svoje vlastné plány boja proti násiliu páchanému na ženách, ale prínosom je pre ne aj spolupráca. Opatrenia sa však prijímajú aj na európskej úrovni. Odstránenie násilia založeného na rodovej príslušnosti a obchodovania s ľuďmi je jednou zo šiestich prioritných oblastí uvedených v pláne Komisie na uplatňovanie rovnosti žien a mužov na obdobie rokov 2006 – 2010. V rámci tejto kapitoly Komisia podporuje členské štáty pri vypracovaní porovnateľných štatistík zvyšujúcich informovanosť, výmene osvedčených postupov a spolupráci pri výskume. Teraz sa tešíme na nový plán Komisie v oblasti uplatňovania rovnosti na obdobie rokov 2011 – 2015.

Štokholmský program, ktorý sa má prijať na budúci mesiac, poskytuje rámec na riešenie mnohých obáv vyjadrených Európskym parlamentom v súvislosti s násilím páchaným na ženách. Tešíme sa na dohodu o programe a na jeho následné vykonávanie.

Na úrovni EÚ sa medzitým už veľa deje, hlavne v súvislosti so zvyšovaním informovanosti, zberom informácií a výmenou osvedčených postupov. Niektorí z vás boli na nedávnej konferencii predsedníctva v Štokholme, ktorej témou boli práve stratégie boja proti násiliu páchanému mužmi na ženách a ktorá predstavovala pre zúčastnené strany príležitosť podeliť sa o skúsenosti a diskutovať o budúcej politike.

Významné bolo aj rozhodnutie z roku 2007 o vytvorení programu Daphne III, ktorý je veľmi dôležitý v boji proti násiliu páchanému na deťoch, mladých ľuďoch a ženách. Vítam vplyv, ktorý mal program Daphne na naše spoločenstvá a ktorý stále má.

Veľmi správne ste vo svojom uznesení zdôraznili, že sa pravidelne nezhromažďujú porovnateľné údaje o rôznych druhoch násilia voči ženám. Rada si tiež dobre uvedomuje, že zhromažďovanie presných a porovnateľných údajov je dôležité, ak máme byť schopní lepšie pochopiť problém násilia páchaného na ženách na európskej úrovni. Dúfam, že k tejto oblasti môže významne prispieť Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, ktorý vytvorili spoločne Rada a Európsky parlament. Samotná Rada už prijala konkrétne opatrenia na zlepšenie prístupu ku štatistikám o násilí páchanom na ženách. Rada pracovala v rámci Pekinskej akčnej platformy a prijala špecifické ukazovatele v troch dôležitých oblastiach: 1) domáce násilie páchané na ženách, 2) sexuálne obťažovanie na pracovisku a 3) ženy v ozbrojených konfliktoch. Dosiahli sme určitý pokrok, ale, samozrejme, je potrebné urobiť omnoho viac.

Medzi najviac ohrozené ženy na svete patria ženy žijúce v rozvojových krajinách. Rada, ktorá si to uvedomuje, prijala rad záverov o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rozvojovej spolupráci, kde zdôrazňuje dôležitosť boja proti všetkým formám násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane takých škodlivých praktík a zvykov ako je zmrzačovanie pohlavných orgánov. S tým sa však nemôžeme uspokojiť. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov, takzvané zločiny v mene cti a sobáše z donútenia sú realitou aj v EÚ.

Európsky parlament zaujímal vždy popredné miesto, keď išlo o výzvy na opatrenia proti škodlivým tradičným praktikám. Rada vo svojich záveroch o situácii dievčat, ktoré prijala minulý rok, v súlade s týmto prístupom potvrdila svoj záväzok chrániť najzraniteľnejších. V týchto záveroch Rada zdôraznila, že odstránenie všetkých foriem násilia voči dievčatám vrátane obchodovania s ľuďmi a škodlivých tradičných praktík má rozhodujúci význam pre posilnenie postavenia dievčat a žien a dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti.

Ako vážená pani poslankyňa zdôraznila v úvode svojej otázky, násilie páchané na ženách má škodlivý vplyv na schopnosť žien zúčastňovať sa na spoločenskom, politickom a hospodárskom živote. Ženám, ktoré sú v dôsledku násilia vylúčené zo života spoločnosti vrátane zamestnania, hrozí odsúvanie na okraj spoločnosti a chudoba.

To ma znovu privádza ku komplexnému prístupu, ktorý som spomenula na začiatku, a k štrukturálnemu charakteru násilia, ktorý bol zdôraznený v otázke pre Komisiu. Problém násilia páchaného na ženách predstavuje všeobecnejší problém – nedostatok rovnosti. Proti násiliu pomáha bojovať širšia kampaň na podporenie postavenia žien. Ženy, ktoré môžu slobodne využívať svoje schopnosti, sú menej vystavené násiliu ako ženy, ktoré sú vylúčené. Rada tiež opakovane vysvetľovala, že je potrebné zmierniť chudobu žien. Najlepšou cestou z chudoby je často zamestnanie. Potrebujeme urobiť viac na uľahčenie účasti žien na trhu práce. Hospodárske a sociálne krízy zvyšujú zraniteľnosť žien. Očakáva sa, že Rada na svojom zasadnutí 30. novembra 2009 prijme viacero záverov o rodovej rovnosti: posilnenie rastu a zamestnanosti – príspevok k lisabonskej stratégii po roku 2010. Cieľom je zaručiť, aby začlenenie rovnosti aj osobitné opatrenia týkajúce sa rovnosti mali v budúcich stratégiách dôležité miesto.

Pretože oslavujeme desiate výročie rezolúcie OSN o vyhlásení Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách, uvedomujeme si rozsah tohto problému. Zároveň vítame skutočnosť, že národy spoločne pracujú na zastavení tohto násilia. Veľká časť našej práce v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách tu v Európe sa uskutočňuje v medzinárodnom rámci.

Komisia OSN pre postavenie žien na svojom nasledujúcom zasadnutí v marci 2010 uskutoční hodnotenie vykonávania Pekinskej akčnej platformy po pätnástich rokoch. Švédske predsedníctvo už vypracovalo správu o pokroku, ktorý dosiahla Európska únia, a o úlohách, ktoré ešte musíme vyriešiť. Očakáva sa, že 30. novembra Rada prijme rad záverov týkajúcich sa tejto záležitosti. Pekinská akčná platforma nám poskytuje štruktúru a dlhodobý program pre medzinárodnú politiku rodovej rovnosti. Rada sa do tejto činnosti aktívne zapája a veľa práce venuje boju proti násiliu páchanému na ženách.

Problém násilia páchaného na ženách nepozná štátne hranice. Tento problém musíme riešiť na medzinárodnej úrovni, v rámci Európy aj mimo nej. V našich medzinárodných misiách musíme zintenzívniť boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a nemali by sme zatvárať oči pred domácim násilím páchaným na našich vlastných občanoch.

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, zopakujem, čo som povedala na začiatku: násilie páchané na ženách nemá v civilizovanej spoločnosti miesto. Som vďačná Parlamentu, že dnes upozornil na tento problém. Máte plnú podporu Rady, predsedníctva a všetkých, ktorí verejne zastávajú svoje presvedčenie a bránia zásady spravodlivosti, rovnosti a solidarity.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, Komisia by chcela pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách zopakovať svoj silný politický záväzok bojovať proti násiliu páchanému na ženách. Tento záväzok je vyjadrený v oznámení o Štokholmskom programe, medzi ktorého priority patrí potreba venovať osobitnú pozornosť právam dieťaťa a ochrane ľudí, ktorí sú zvlášť zraniteľní, ako sú ženské obete násilia a starší ľudia.

Európska komisia sa prostredníctvom svojho plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na obdobie rokov 2006 – 2010 zaviazala, že pomôže odstrániť sexuálne násilie a násilie spojené s obchodovaním s ľuďmi. Boj proti násiliu páchanému na ženách bude tiež dôležitou prioritou novej stratégie, ktorá bude nadväzovať na tento plán a ktorá sa v súčasnosti pripravuje.

Veľmi dôležité je však aj financovanie praktických opatrení v tejto oblasti. Komisia už veľmi pomohla v boji proti násiliu v Európe prostredníctvom programu Daphne. Jej reakciu v oblastiach prevencie násilia a podpory obetiam musia teraz umocniť praktickejšie opatrenia.

Po prvé, Komisia stanovila opatrenia v rámci programu Daphne III s cieľom realizovať dôslednejšiu stratégiu EÚ v oblasti boja proti násiliu páchanému na deťoch, mladých ľuďoch a ženách. Komisia sa vďaka ročnému rozpočtu, ktorý v roku 2009 dosahoval približne 17 miliónov EUR, zamerala priamo rizikové skupiny. Tieto finančné prostriedky boli poskytnuté navyše k pomoci, ktorú poskytujú vnútroštátne programy.

Ako súčasť pracovného programu Daphne III na rok 2010 sa plánuje vytvorenie expertnej hodnotiacej skupiny. Táto skupina bude schopná pomôcť pri identifikácii opatrení, ktoré sú potrebné na úrovni Spoločenstva, a podporiť spoločný prístup členských štátov.

Komisia začne pracovať aj na dôležitej štúdii uskutočniteľnosti, ktorá posúdi, či je možné a potrebné na úrovni EÚ zosúladiť právne predpisy v oblasti sexuálneho násilia a násilia páchaného na deťoch. Výsledky tejto štúdie budú predložené na jeseň 2010. Komisia má v úmysle spojiť zástupcov vlád členských štátov, inštitúcií Spoločenstva, politických skupín, organizácií občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií a podobne s cieľom navrhnúť konkrétnejšiu politiku Spoločenstva.

Výmena osvedčených postupov, noriem a intervenčných modelov už okrem toho bola predmetom diskusií, ktoré sa uskutočnili v decembri 2007 pod záštitou Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti.

Na záver je dôležité zdôrazniť, že proti extrémnym formám násilia páchaného na ženách sa musí bojovať pomocou najprísnejších nástrojov. V tejto súvislosti Komisia v marci navrhla zmenu európskeho trestnoprávneho rámca v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí, ktoré postihuje predovšetkým najzraniteľnejšie ženy a dievčatá.

Komisia v súvislosti s požiadavkou zorganizovať Európsky deň proti násiliu páchanému na ženách dospela na základe hĺbkovej štúdie k záveru, že by bolo predčasné prijať túto iniciatívu pred navrhnutím skutočnej stratégie boja proti násiliu.

Teraz by som rád odovzdal slovo mojej kolegyni pani Ferrerovej-Waldnerovej.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako všetci viete, vždy som sa angažovala – samozrejme preto, lebo som žena – v boji proti násiliu páchanému na ženách, ale tiež v otázkach postavenia žien všeobecne, nielen v posledných piatich rokoch svojho funkčného obdobia ako komisárka pre zahraničné veci, ale aj predtým ako ministerka. Preto by som chcela k tejto téme pridať niekoľko slov.

Pokiaľ ide o vonkajší svet, okrem špecifických zásahov v rozvojových krajinách, o ktorých bude môj kolega hovoriť o niečo neskôr, boj proti násiliu páchanému na ženách sa stal stredobodom záujmu politiky EÚ v oblasti ľudských práv a túto činnosť posilňujú konkrétne usmernenia prijaté v decembri 2008.

Vykonávanie týchto usmernení v tretích krajinách, v ktorých je Európska únia prítomná, je zreteľné najmä na miestnej úrovni. Veľvyslanectvá členských štátov EÚ a delegácie Európskej komisie vypracovali približne v 90 tretích krajinách svoje vlastné akčné plány, ktoré sa zameriavajú na vykonávanie týchto usmernení a stanovujú úplný zoznam iniciatív, ktoré sa majú realizovať v období rokov 2009 – 2010.

Neustále vysielame tento jasný signál: porušovanie práv žien nemožno ospravedlniť v mene kultúrneho relativizmu ani v mene tradícií.

V rámci týchto rozhovorov ponúkame tiež pomoc vo forme spolupráce, napríklad s cieľom zaviesť odporúčania osobitného spravodajcu pre násilie páchané na ženách, posilniť vnútroštátne inštitúcie zodpovedné za otázky rodovej rovnosti alebo skutočne podporiť zmeny právnych predpisov, ktoré sú diskriminačné vo vzťahu k ženám.

Našu pozornosť plne upútali rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a č. 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti. Európska únia okrem toho v decembri 2008 prijala tiež globálny prístup na realizáciu týchto rezolúcií.

Som presvedčená, že to poskytuje východiskový bod spoločných zásad pre operácie týkajúce sa Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky aj pre zásahy, ktoré si vyžadujú použitie nástrojov Spoločenstva. Tieto činnosti by nám mali umožniť efektívnejšie začleniť „ženský“ rozmer do celého cyklu konfliktu od prevencie, krízového manažmentu a riešenia kríz až po zabezpečenie mieru a dlhodobú obnovu.

Ako viete, osobne som sa usilovala získať podporu 40 žien vo vedúcich pozíciách na celom svete pre nový podnet na realizáciu rezolúcie č. 1325 prostredníctvom návrhu na usporiadanie ministerskej konferencie po 10 rokoch jej historického prijatia. Veľmi ma potešilo, že túto myšlienku schválil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Možno ešte pozoruhodnejšia je skutočnosť, že počas prípravy tejto ministerskej konferencie rástol počet štátov a medzinárodných organizácií, napríklad Africkej únie, ktoré sa rozhodli zintenzívniť svoje úsilie na podporu rezolúcie č. 1325 predovšetkým prostredníctvom vypracovania národných akčných plánov.

Vážená pani predsedajúca, na záver by som rada predniesla súkromnú poznámku. Veľmi si cením možnosti, ktoré ponúkli politiky EÚ, či už vnútorné alebo vonkajšie, v boji proti násiliu páchanému na ženách, a veľmi ma potešila podpora, ktorú vo všeobecnosti dostali. Som veľmi šťastná, keď vidím, že činnosť, ktorá sa v minulosti často do istej miery obmedzovala na osobné záväzky, sa teraz v plnej miere stáva spoločným úsilím.

PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS
podpredseda

  Barbara Matera, v mene skupiny PPE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, odstránenie násilia páchaného na ženách je veľmi dôležitou témou, ktorá si vyžaduje väčšie úsilie a záväzok od nás všetkých: európskych inštitúcií, členských štátov a občianskej spoločnosti.

Násilie páchané na ženách predstavuje nielen porušovanie ľudských práv, ale zapríčiňuje tiež vážne individuálne a spoločenské dôsledky, ktoré nemožno ignorovať. Táto téma sa preto musí riešiť na rôznych úrovniach.

Na kultúrnej úrovni musíme brániť myšlienku, že pre násilie založené na kultúrnych, náboženských alebo spoločenských aspektoch nemôže byť nikdy ospravedlnenie. Musíme organizovať informačné a osvetové kampane, ktoré oslovia aj mladých ľudí, a preto musia prebiehať v školách. Zorganizovanie európskeho roku, na ktoré už viackrát vyzýval Európsky parlament, by mohlo mať náležitý európsky a medzinárodný vplyv na vybudovanie dôslednejšej a účinnejšej politiky.

Na politickej úrovni je nevyhnutné začleniť túto tému ako prioritu do vnútroštátnych, európskych a medzinárodných programov. Preto si myslím, že je vhodné vytvoriť silnejšie väzby – a už budem končiť – medzi Európskou úniou a OSN tak, aby sme mohli všetci spoločne pracovať pre ten istý cieľ. Z tohto hľadiska bolo príkladné vystúpenie námestníčky generálneho tajomníka OSN pani Migirovej v Európskom parlamente. Preto si želám, aby naša spolupráca bola stále intenzívnejšia.

  Britta Thomsen, v mene skupiny S&D. – (DA) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes – 25. novembra – si ženy a muži na celom svete pripomínajú Medzinárodný deň OSN za odstránenie násilia páchaného na ženách.

Násilie páchané na ženách je veľký spoločenský problém, ktorý sa netýka iba žien. Presnejšie povedané, týka sa porušovania ľudských práv, práva na život a práva na bezpečnosť. OSN odhaduje, že sedem z desiatich žien zažije počas svojho života násilie páchané mužmi. Násilie páchané mužmi si v skutočnosti vyžiada viac ženských životov ako malária, dopravné nehody, terorizmus a vojny dokopy. Nemôžeme jednoducho zostať pasívnymi divákmi. Je nevyhnutné, aby sme v EÚ prijali opatrenia teraz. Komisia musí čo najskôr predložiť plán v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách.

Ak sa pozrieme na iniciatívy prijaté rôznymi členskými štátmi, je celkom jasné, že niektoré krajiny berú tento problém vážnejšie než iné. Španielsko, ktoré 1. januára preberá predsedníctvo Rady, zaradilo boj proti násiliu páchanému na ženách medzi najdôležitejšie body programu svojho predsedníctva. Španielsko je jediný členský štát EÚ, ktorý zriadil stredisko na sledovanie násilia, ktoré každoročne predkladá správu o vývoji násilia založeného na rodovej príslušnosti a pravidelne aktualizuje svoju najlepšiu možnú stratégiu boja proti tomuto násiliu. Podporme iniciatívu nadchádzajúceho španielskeho predsedníctva na vytvorenie strediska na sledovanie násilia v EÚ, z ktorého budú mať prospech všetky európske ženy.

  Antonyia Parvanova, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, keď uvažujeme o uznesení o tejto záležitosti, otázku, či sme urobili dosť, by sme si nemali klásť iba preto, že je Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Dnes je v Európe každá štvrtá žena obeťou násilia, domáceho zneužívania, znásilnenia, sexuálneho vykorisťovania alebo zmrzačovania ženských pohlavných orgánov.

Jedným z najhroznejších príkladov násilia založeného na rodovej príslušnosti je, keď sa znásilnenie používa počas vojny ako zbraň, ako v prípade Konga. Nastal čas na komplexnú stratégiu EÚ, ktorá vyústi do konkrétneho akčného plánu zameraného na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách vrátane obchodovania so ženami.

Vážená pani komisárka, chcela by som vás informovať, že dnes sme počas uznesenia o Štokholmskom programe hlasovali o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, v ktorom sa požaduje vypracovanie smernice a Európskeho akčného plánu o násilí páchanom na ženách, ktoré by zabezpečili prevenciu násilia, ochranu obetí a stíhanie páchateľov.

Dúfam, že tentoraz naši kolegovia, vy a tiež Rada, nebudú citovať zásadu subsidiarity a že čoskoro uvidíme túto smernicu a akčný plán v praxi. Na túto záležitosť sme upozornili aj španielske predsedníctvo, ktoré je veľkým zástancom tejto priority. Dúfam, že bude prioritou pre nás všetkých.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, naozaj je potrebné vytvoriť jasný právny základ pre boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách.

Naliehavo tiež žiadam Radu a Komisiu, aby prijali rozhodnutie o úplnom presunutí európskej politiky do právomocí Spoločenstva. Členské štáty samy nie sú pri riešení týchto problémov úspešné. Hlavnou prioritou všetkých inštitúcií v celej Európe sa musí stať nulová tolerancia voči všetkým formám násilia páchaného na ženách.

Požiadavka Parlamentu na konkrétny a súdržnejší návrh politiky EÚ v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, ktorá bola predložená Rade a Komisii, je krok správnym smerom, rovnako ako aj stredisko na sledovanie násilia, ktoré už bolo spomenuté.

Okrem toho by som chcel Komisii a Rade tiež pripomenúť svoju požiadavku, ktorá sa uvádza aj v mojej správe o vraždách žien, aby sa problematika násilia páchaného na ženách a rodový rozmer porušovania ľudských práv riešili v medzinárodnom meradle, najmä v kontexte dvojstranných dohôd o pridružení a medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sú v platnosti alebo ktoré sa prerokúvajú. Chcel by som tiež požiadať pani komisárku, či by mohla byť v tejto veci trochu konkrétnejšia.

Dovoľte mi, prosím, aby som svoj prejav ukončil uvítaním našich priateľov z Konžského združenia pre mier a spravodlivosť, ktorí sú prítomní v galérii pre hostí. Dali nám tieto kvety, aby nám každý deň pripomínali, že toto je spoločný boj, ktorý musíme vybojovať spoločne, a tiež s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti trpia a bojujú.

  Marina Yannakoudakis, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, násilie páchané na ženách, najmä v domácom prostredí, je otázkou, o ktorej je potrebné diskutovať, a blahoželám predsedníčke Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, že na ňu upozornila.

Musíme však pochopiť, že tento problém nie je len rodová otázka. Nie je to len otázka rovnosti. Určite to nie je len otázka ľudských práv, ale predovšetkým otázka trestného práva. A pretože je to otázka trestného práva, je to záležitosť suverénneho štátu a jej spravovanie je úlohou národného štátu.

Podľa Rady Európy sa každá štvrtá žena stretne počas svojho života s domácim násilím. EÚ môže byť aktívna v tejto oblasti poskytovaním zdrojov na vzdelávanie a zvýšenie povedomia a otvorením diskusie o násilí páchanom nielen na ženách, ale aj na mužoch: podľa ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva je domácemu násiliu vystavený každý šiesty muž.

Prednedávnom som navštívila Elevate, útulok pre ženy v Londýne, aby som sa porozprávala s obeťami domáceho násilia. Pochádzajú zo všetkých sociálno-ekonomických skupín. Niečo ako stereotyp neexistuje. Násilie postihuje obete, ich rodiny a deti. Jeho účinky sú individuálne aj spoločenské a ničia životy. Cesta k obnove týchto životov je dlhá a vyžaduje si podporu. Projekt útulku Elevate ponúka obetiam azylové miesto a pomáha im pri opätovnom vybudovaní sebadôvery a schopnosti fungovať v spoločnosti. Takéto projekty potrebujú podporu a potrebujú finančnú podporu.

EÚ môže vystupovať aktívne pri odstraňovaní tabu spojených s násilím páchaným na ženách – a na mužoch. Ako spoločnosť si túto oblasť už naďalej nemôžeme dovoliť ignorovať.

  Laurence J. A. J. Stassen (NI) . – (NL) Pani Svenssonová predložila otázku na ústne zodpovedanie o násilí páchanom na ženách a predložila návrh uznesenia. V tomto návrhu uvádza, že násilie páchané na ženách je štrukturálnym a rozšíreným problémom v celej Európe a že pramení z nerovnosti žien a mužov.

I keď sa holandská Strana pre slobodu nemôže pripojiť k opatreniam proti tomuto problému na európskej úrovni, napriek tomu sme za tieto návrhy a naliehavo žiadame členské štáty, aby prijali integrované opatrenia na individuálnej úrovni. Strana pre slobodu čo najdôraznejšie odsudzuje akékoľvek násilie páchané na ženách. V Európe sa však pácha veľa násilia na moslimských ženách, najmä v domácom prostredí. Preto sa musíme zaoberať aj prípadmi domáceho násilia, zločinmi v mene cti a zmrzačovaním ženských pohlavných orgánov, ktoré pramenia z moslimského pohľadu na postavenie mužov a žien.

Aj keď Strana pre slobodu považuje za absolútne neprijateľné všetko násilie páchané na ženách, chceli by sne na tomto mieste upozorniť na túto konkrétnu formu násilia. Dovoľte mi, aby som znovu zdôraznila: je to absolútne neprijateľné. Z tohto dôvodu chce naša strana vyslať silnú výzvu členským štátom, aby bojovali proti týmto formám násilia a prijali konkrétne opatrenia na vyšetrenie násilia páchaného na ženách v moslimskom prostredí.

  Edit Bauer (PPE). – (HU) Vážená pani ministerka, pani komisárka, pán komisár, tiež by som chcela pripomenúť, čo povedala pani ministerka: násilie nemá v civilizovaných spoločnostiach miesto. Pripomíname si desiate výročie rezolúcie OSN o boji proti násiliu páchanému na ženách. Keď som počúvala vaše prejavy a prejavy mojich kolegov poslancov, uvažovala som nad tým, či naši nástupcovia o 10 alebo 20 rokov budú v tomto Parlamente stále hovoriť, že násilie nemá v civilizovaných spoločnostiach miesto. Pravdou je, že čas nie je na našej strane, pretože sme svedkami rastúcej agresivity v našich spoločnostiach. S týmto rastom súvisí čiastočne aj vplyv médií, ale agresivita rastie aj počas krízy. Psychológovia hovoria, že agresivita je počas krízy omnoho rozšírenejšia ako inokedy. Násilie páchané na ženách je určite problém, ale máme tiež problém, ako často hovoria naši kolegovia poslanci, že násilie postihuje aj mužov. Žiaľ, štatistiky stále ukazujú, že 95 % obetí tvoria ženy. V prípade obchodovania s ľuďmi tvoria 80 % obetí tiež ženy. Som presvedčená, že skutočne nadišiel čas, aby sa európske inštitúcie vážnejšie zaoberali týmto problémom.

  Iratxe García Pérez (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, milióny jednotlivcov a milióny žien dnes na celom svete volajú proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti. Dnes nemôžeme zatvárať oči pred touto veľkou spoločenskou pliagou demonštrujúcou mocenské vzťahy, ktoré boli nerovné počas celej histórie. Neexistuje žiadny dôvod, žiadny argument a žiadny priestor na pochopenie. Niektoré ženy sú zabité jednoducho preto, lebo sú ženy.

Vzhľadom na túto situáciu sme povinní využiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na odstránenie násilia založeného na rodovej príslušnosti a pohnúť sa dopredu a pomocou odvážnych a rozhodných zákonných opatrení vytvoriť rovnoprávnejšiu spoločnosť. Je to povinnosťou nás všetkých, európskych inštitúcií, členských štátov a organizácií.

Krajiny, ako napríklad Španielsko, prijali v tomto smere jasný záväzok. Nevyhnutným a základným nástrojom je zákon proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti. Preto by Španielsko malo slúžiť ako príklad pre ostatné krajiny Európy. Mohla by som spomenúť tiež vzdelávanie v oblasti rovnosti, boj proti stereotypom a právnu pomoc obetiam. Som si istá, že by sme mohli spomenúť veľa ďalších politík, ktoré sú potrebné v tejto oblasti. Nadchádzajúce španielske predsedníctvo označilo boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti za jeden zo svojich prioritných cieľov. Myslím si, že je to veľmi dôležité, a verím, že Parlament jasne podporí všetky iniciatívy v tomto smere.

Musíme vyvinúť spoločné úsilie a spoločne pracovať. Len potom budeme môcť podporiť milióny ženských obetí, ktoré si už nemôžu dovoliť čakať ani o minútu dlhšie.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Ako sa už v tomto Parlamente zdôrazňovalo, násilie páchané na ženách je skutočne mimoriadne vážny problém, ktorému nevenujme vždy náležitú pozornosť. Tento problém dosahuje otrasnú úroveň v rozvojových krajinách, najmä v krajinách pustošených vojnami a konfliktami. Znásilnenia a sexuálne násilie páchané na dievčatách, ženách a deťoch dosiahlo v afrických krajinách rozorvaných vojnami, predovšetkým v Kongu, Somálsku, Burundi a Libérii, epidemické rozmery. Žiaľ, obrovský výskyt násilných činov nie je typický iba pre krajiny postihnuté konfliktami. Vo veľkej miere to platí aj pre väčšinu mierumilovných a demokratických krajín sveta.

Našou povinnosťou je sústrediť pozornosť a úsilie na potrestanie tých, ktorí sú vinní za porušovanie ľudských práv, a zároveň sa usilovať o zlepšenie bezpečnosti žien a zabezpečiť, aby obetiam sexuálneho násilia bola poskytnutá náležitá pomoc, počínajúc lekárskou pomocou a končiac ich opätovným začlenením do rodiny a do spoločnosti.

Na záver by som vám chcela pripomenúť podujatia, ktoré sa konali v rámci Výboru pre rozvoj a ktoré boli venované Medzinárodnému dňu za odstránenie násilia páchaného na ženách, a poďakovať tiež pánovi komisárovi De Guchtovi za účasť na týchto podujatiach a za záujem, ktorý v tejto veci prejavil, ako aj pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej za jej prítomnosť na tejto rozprave.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tento Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách by som chcela venovať pamiatke Anny Politkovskej, novinárky a ženy, ktorá zaplatila za svoju lásku k pravde svojím životom, africkým ženám v oblastiach konfliktov a mnohým formám utrpenia žien v Európe, ktoré často prejdú bez povšimnutia.

Tieto príklady sú v rozpore s ponižujúcim a konzumným obrazom, ktoré médiá často pripisujú ženskej identite a pomáhajú tak vytvárať kultúru, v ktorej sú ženy utláčané a ponižované. To je tiež vážna forma násilia, proti ktorej sa musí Európa postaviť a zasiahnuť.

Viackrát sa už hovorilo o tom, že musíme naliehavo vytvoriť jednotný európsky systém na zaznamenávanie štatistických údajov – už sa o tom viackrát hovorilo – najmä v súvislosti s maloletými osobami, obchodovaním s ľuďmi, fyzickým a sexuálnym násilím a kategóriami žien, ktoré sa najskôr môžu stať obeťami násilia, napríklad prisťahovalkyňami. Ešte by sme radi videli konkrétne výsledky usmernení Európskej únie o ženách v ozbrojených konfliktoch, ktoré predtým spomenula aj pani komisárka, aspoň prostredníctvom poskytovania finančnej a ďalšej podpory projektom, ktoré často organizujú malé združenia, miestne mimovládne organizácie, a tiež krajinám, ktoré sa venujú opätovnému začleneniu a pomoci ženám, ktoré sa stali obeťami násilia.

Uvedomujeme si, že dnes máme novú možnosť, ktorú ponúka Lisabonská zmluva a Štokholmský program, zakotviť tieto preventívne opatrenia v rámci Spoločenstva.

Musíme však odsúdiť aj ďalšie aspekty násilia: kontext, v ktorom k násiliu dochádza. Rastie násilie mladých ľudí a mladistvých v súvislosti s alkoholom a drogami. Možno to nespomíname dostatočne často, keď diskutujeme o násilí páchanom na ženách.

  Joanna Senyszyn (S&D) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, milióny žien sú bité, sexuálne zneužívané, kupované, predávané, znásilňované a zabíjané iba preto, že sú ženy. Na následky agresie namierenej proti nim zomiera viac žien ako na rakovinu. Verejná mienka musí pochopiť, že v modernej, demokratickej spoločnosti nie je miesto pre násilie páchané na ženách. Začnime vzdelávaním politickej triedy a oslobodením politiky od vplyvov tých náboženstiev, ktoré podporujú nadvládu mužov. Je to nevyhnutná podmienka skutočnej rovnosti a ukončenia násilia.

V našej krajine konzervatívna pravica, ktorá je pod kontrolou kléru, odmieta priznať ženám plné ľudské práva. Presadzujú patriarchálnu rodinu, v ktorej sa úloha ženy točí okolo kuchyne, kolísky a kostola. Ženy nemajú právo na potrat a existujú plány zbaviť ich práva na oplodnenie in vitro. Idealizovaná „poľská matka“, ktorá statočne nesie svoj kríž vo forme manžela bijúceho ženu, je absurdnosť, proti ktorej sa treba spoločensky a právne postaviť.

Chcela by som vás srdečne pozvať na konferenciu o odstránení násilia páchaného na ženách organizovanú z iniciatívy poľského strediska pre práva žien, ktorá sa bude konať 10. decembra v Európskom parlamente.

  Pascale Gruny (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v Európe je každý deň každá piata žena obeťou násilia. Násilie páchané na ženách je neprijateľné, bez ohľadu na jeho formu. Veľa žien a mladých dievčat v Európe ešte stále žije v tieni agresivity alebo vykorisťovania.

Čísla sú alarmujúce. Násilie páchané na ženách nadobúda mnohé formy a vyskytuje sa všade: domáce násilie, sexuálne zneužívanie, sexuálne obťažovanie v práci, znásilnenia, aj v rámci vzťahov, a mimo Európy tiež ako vojenská taktika.

V Európe je domáce násilie hlavnou príčinou úmrtí a zdravotného postihnutia žien vo veku od 16 do 44 rokov. Aj teraz, keď diskutujeme o týchto mimoriadne vážnych záležitostiach, sú ženy obeťami útokov. Nestačí o tom iba rozprávať. Je čas konať.

Povinnosťou Európskej únie je chrániť najzraniteľnejších občanov. Boj proti násiliu páchanému na ženách je bojom za základné ľudské práva. Program Daphne, ktorý podporuje opatrenia zamerané na boj proti všetkým formám násilia, nepostačuje.

Je potrebné zvážiť nové opatrenia na vypracovanie jednotných európskych plánov. Podporujem iniciatívu na zorganizovanie Európskeho roku boja proti násiliu páchanému na ženách, na ktorý naša inštitúcia vyzýva už viac ako desať rokov.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som znovu zdôrazniť to, čo už povedala pani Materová a pani Stassenová o násilí z kultúrnych a náboženských dôvodov. Chcela by som využiť túto minútu, aby som vám povedala o skúsenosti, ktorá sa ma osobne dotkla, keď som sa zúčastnila ako dobrovoľníčka na jednej z misií.

Je to príbeh ženy, príbeh Karin, príbeh ženy, ktorá nechcela nosiť šatku zakrývajúcu tvár, burku. Manžel ju potrestal tak, že ju polial kyselinou. Urobil to v noci, keď spala. Karin teraz nosí burku nie preto, že ju chce nosiť, ale preto, aby zakryla stopy tohto tragického útoku.

Dúfam, že tento deň nezostane jednoducho ďalším dátumom v kalendári, ale že môže pomôcť všetkým tým ženám, ktoré sú každodenne vystavené násiliu, a že naše slová bude možné pretvoriť do konkrétnych opatrení a skutkov.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mnohé ženy v Európe a na celom svete každodenne bojujú za ukončenie násilia proti nim, ale nemôžu a nemali by tento boj znášať samy, pretože tieto násilné činy proti ženám, ktoré väčšinou páchajú muži, sú tiež násilnými činmi proti celému ľudstvu.

Je len správne, že do tohto boja sa zapojili aj muži. Preto sa zúčastňujem na kampani Biela stuha. Táto kampaň sa začala v Kanade takmer pred 20 rokmi. Pôvodne ju vytvorili muži pre ďalších mužov. Jedného dňa sa skupina mužov rozhodla, že je ich povinnosťou naliehať na ostatných mužov, aby verejne protestovali proti násiliu páchanému na ženách. Táto biela stuha je symbolom, je to tiež symbol klinčeka, ktorý pripomína boj konžských žien proti utrpeniu, ktorému sú každý deň vystavené – práve teraz tu boli.

Preto vyzývam čo najviac svojich kolegov poslancov, aby sa k nám pripojili v tomto boji proti násiliu páchanému na ženách, pretože rovnako ako fyzické násilie existuje aj psychické násilie a, ako viete, slová často rania viac ako údery.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Násilie páchané na ženách v jeho rôznych formách sa mení podľa ekonomického, kultúrneho a politického spoločenského prostredia. Môže siahať od psychického a fyzického zneužívania v rodine až po sobáše z donútenia v mladom veku a ďalšie násilné praktiky. Akákoľvek forma násilia páchaného na ženách je neakceptovateľným porušovaním ľudských práv a narúša rodovú rovnosť. Tento druh násilia je veľmi rozšírený. Má viac obetí ako rakovina a zanecháva hlboké jazvy na dušiach ľudí a na štruktúre spoločnosti. Preto by sme mali zvýšiť naše úsilie v boji proti tomuto problému.

Odhady OSN tiež naznačujú, že zneužívanie nielen pokračuje, ale dokonca rastie. Žiaľ, tieto skutky sa vo väčšine prípadov neuznávajú, alebo sa jednoducho ignorujú. V Rumunsku podporujem kampaň s názvom Ženy v tieni, ktorú riadi Populačný fond OSN a Informačné centrum OSN. Táto kampaň je určená na zvýšenie informovanosti verejnosti o vážnosti tohto problému.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, násilie páchané na ženách vrátane sobášov z donútenia, bitia a znásilnenia je, bez ohľadu na jeho formu, hrozným porušovaním ľudských práv. Výraz „vraždy zo cti“ považujem za zvlášť odpudzujúci, pretože na vražde nie je nič úctyhodné. Vraždy zo cti sú odporným zločinom a v boji proti nim musíme urobiť všetko, čo je v našich silách.

Chystá sa podpísanie Lisabonskej zmluvy, a preto bude veľmi dôležitá Charta základných práv, ktorá je prílohou k tejto zmluve. Preto je Európska únia povinná urobiť v boji proti tomuto násiliu všetko, čo je v jej silách.

Už bolo spomenuté, že znásilnenie môže byť použité ako vojenská zbraň. Spomínalo sa už Kongo, kde sa tieto hrozné činy odohrávajú už roky a kde sú obeťami násilníkov malé deti a staršie ženy. Máme zavedených viacero programov a pani Ferrerová-Waldnerová spomínala skutočnosť, že nadviazala kontakt so ženami vo vládach na celom svete. To určite nestačí. Nie je to len problém žien. Je to problém všetkých ľudí na svete. V Európskej únii musíme na zlepšenie tejto situácie urobiť všetko, čo je v našich silách.

  Małgorzata Handzlik (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v ostatných rokoch sa znásobili iniciatívy na podporu odstránenia násilia páchaného na ženách. Žiaľ, tento jav v Európe existuje naďalej, bez ohľadu na vek žien, ich vzdelanie alebo ich spoločenské postavenie. Preto musíme naďalej zdôrazňovať, že násilie páchané na ženách nie je ani prirodzené, ani nevyhnutné. Násilie páchané na ženách všade vo svete je jednoducho zločin a ohrozenie práva na život, osobnú dôstojnosť, bezpečnosť a fyzickú a psychickú nedotknuteľnosť. Hovoriť o násilí neznamená len predstavovať ženy ako obete. Znamená to predovšetkým nevyhnutnosť odsúdenia násilného činu samotného a jeho páchateľa, ktorý by nemal ostať nepotrestaný. Potrebujeme dlhodobé vzdelávanie žien a mužov, ktoré odstráni stereotypy a pomôže každému pochopiť, že je potrebné proti tomuto javu bojovať.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Dúfam, že tento Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách bude znamenať pád múru mlčania a ľahostajnosti, ktorý v súvislosti s touto skutočnou pohromou, ktorá ovplyvňuje milióny žien v Európskej únii a na celom svete, v našej spoločnosti stále existuje.

Násilie páchané na ženách je porušením ľudských práv a predstavuje pre ženy prekážku, ktorá im bráni zapájať sa do života spoločnosti, do politického a verejného života a do pracovného procesu, čo im bráni vystupovať ako plnoprávnym. Ako tu už bolo spomenuté, aj keď sa rôzne druhy násilia líšia v závislosti od kultúry a tradícií, hospodárske a spoločenské krízy kapitalizmu zvyšujú zraniteľnosť žien, čím sa zostruje ich vykorisťovanie a ženy sú odsúdené na chudobu a odsúvané na okraj spoločnosti, a to zasa podporuje obchodovanie so ženami a prostitúciu.

Preto je veľmi dôležité, aby sme zosúladili finančné zdroje a politické opatrenia, ktoré sa skutočne zamerajú na posilnenie úlohy žien v spoločnosti a presadzovanie rovnakých práv, a aby sme realizovali reálne plány na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách spolu s odstránením stále existujúcej diskriminácie a ochranou obetí.

  Nicole Kiil-Nielsen (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, roky nového milénia v Európe charakterizuje množstvo zákonov v oblasti bezpečnosti: dohľad, represia, zadržiavanie a väznenie.

Prudko vzrástli rozpočty spojené s týmito politikami. Násilie páchané na ženách však napriek tomu nemá klesajúcu tendenciu. Napríklad v roku 2008 zomrelo vo Francúzsku 156 žien na následky zranení, ktoré im spôsobili ich manželia, pričom takmer každá desiata žena je obeťou násilia v manželstve. Bezpečnostné opatrenia, ktoré sa zaviedli, ako kamerový dohľad, registrácia alebo biometrické údaje, nespĺňajú skutočné bezpečnostné potreby žien.

Toto násilie postihuje všetky ženy vo všetkých krajinách, bez ohľadu na ich pôvod, spoločenské prostredie alebo náboženstvo. Je spojené s diskrimináciou na základe rodovej príslušnosti. Diskriminácia na základe rodovej príslušnosti, práve tak ako rasizmus, spočíva v odmietnutí svojbytnosti druhej osoby.

Ako by sme mali bojovať proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti? Potrebná je silná politická vôľa informovať, predchádzať a chrániť, politická vôľa skoncovať so všetkými formami diskriminácie, z ktorej násilie vyrastá. Neoplatí sa významná politická investícia do bezpečnosti viac ako polovice európskych občanov, inými slovami občianok?

  Åsa Torstensson, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Svenssonová, vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám za veľmi dôležitú rozpravu. Násilie páchané mužmi na ženách má veľa podôb a nadobúda mnohé formy, ale zraniteľnosť a bolesť sú rovnaké, bez ohľadu na to, kto je násiliu vystavený.

Je dobré, že Komisia prijíma v tejto oblasti veľké množstvo iniciatív. Dúfam, že európska spolupráca bude silou na boj proti násiliu a za posilnenie rovnosti a že budeme pracovať strategicky. Mnohí z vás vyzývali v Parlamente na túto iniciatívu a činnosť.

Chcela by som znovu zdôrazniť, že násilie páchané na ženách je pre švédske predsedníctvo prioritnou oblasťou: 1. V rámci Štokholmského programu, ktorý bude prijatý nasledujúci mesiac, budú väčšie možnosti na riešenie týchto problémov, týkajúcich sa žien vystavených násiliu, na ktoré poukázal Parlament.

2. Predsedníctvo usporiadalo 9. novembra konferenciu, na ktorej členské štáty a zástupcovia občianskej spoločnosti mali príležitosť podeliť sa o svoje skúsenosti a informácie týkajúce sa boja proti násiliu páchanému na ženách. Predsedníctvo zorganizovalo na jeseň tiež konferenciu v Bruseli o obetiach obchodovania s ľuďmi s cieľom poukázať na potrebu prijať opatrenia pre obete a zamerať sa na spoluprácu s krajinami pôvodu obetí obchodovania s ľuďmi.

Chcela by som vyjadriť svoju vďaku za túto mimoriadne dôležitú rozpravu. Cesta je dlhá a prekážok je veľa, ale našou víziou musí byť zastavenie násilia páchaného na ženách.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, mám len niekoľko záverečných poznámok, ale predovšetkým chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v tejto veľmi dôležitej rozprave. Je to jedna z najbrutálnejších foriem porušovania ľudských práv, ktorá je veľmi rozšírená, a nielen v rozvojových krajinách. Veľa hovoríme o Kongu, ale mali by sme hovoriť aj o ďalších rozvojových krajinách, napríklad o Pakistane. Včera večer po zasadnutí Parlamentu som pozeral televíziu a na kanáli 24/24 dávali program o zneužívaní žien v Pakistane. Bolo to príšerné, jednoducho príšerné. Ale je to tiež pravda. Jedna pani poslankyňa uviedla príklad ženy, ktorá nechcela nosiť šatku zakrývajúcu tvár.

Je očividné, že v konfliktoch sa zneužívanie žien zhoršuje a je krutejšie, že sexuálne násilie sa používa ako vojenská zbraň, že po určitom čase vidieť, že sa ničí a narúša sociálna štruktúra a súdržnosť tradičných spoločenstiev, že sa stráca morálka a že končíte v situácii, keď tieto druhy ohavných útokov na ženy a deti nepáchajú už len vzbúrenci a vojaci, ale aj bežní občania.

Niekoľko poslancov sa pýtalo, či by sme mohli mať európsku smernicu o násilí páchanom na ženách, ktorá by zabezpečila prevenciu násilia, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Žiaľ, nemyslím si, že na to existuje právny základ. Lisabonská zmluva poskytuje právny základ pre prijatie určitých špecifických opatrení…

(FR)… najmä čo sa týka obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania detí a detskej pornografie. V Lisabonskej zmluve je na to jasný odkaz, ale Deklarácia ľudských práv ako taká nie je právnym základom, z ktorého by mohla vychádzať smernica.

Stále si však myslím, že Komisia musí naďalej využívať rôzne spôsoby na riešenie tohto problému, hlavne prostredníctvom programov, ktoré sa nezameriavajú len na rozvojové krajiny, ale tiež na isté zraniteľné skupiny a na naše členské štáty, pretože v našej Európskej únii, ktorá by v skutočnosti mala svetu dávať príklad, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a práv žien, sú stále problémy.

Na Komisiu – súčasnú aj budúcu – sa môžete spoľahnúť, že bude v tejto činnosti pokračovať a ďalej ju rozvinie z jednoduchého dôvodu, pretože si myslíme, že je to nevyhnutné. Otázka však neznie tak, ako tu niekto z vás uviedol, či členské štáty, Komisia alebo Európska únia majú prevziať iniciatívu. Myslím si, že tento problém musíme mať na pamäti skutočne na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ktoré patria do našej pôsobnosti.

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka

  Predsedajúca. − V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala jeden návrh uznesenia⁽¹⁾ v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 26. novembra 2009.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto uznesením a naliehavo žiadam Komisiu, aby vyhlásila Rok za odstránenie násilia páchaného na ženách. Myslím si, že potom budú členské štáty postupovať rýchlejšie pri zlepšovaní vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách, hlavne v boji proti domácemu násiliu, a tiež by efektívnejšie realizovali vnútroštátne akčné programy boja proti násiliu páchanému na ženách. Členské štáty musia vytvoriť jednotný systém na znižovanie násilia páchaného na ženách – posilniť prevenciu, ochranu a opatrenia pomoci. Je veľmi dôležité, aby táto vec bola jednou z priorít novej Komisie a španielskeho predsedníctva.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Dnes je Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Násilie páchané na ženách existuje všade a medzi všetkými triedami, bohatými aj chudobnými, vzdelanými aj nevzdelanými, spoločensky úspešnými aj ľuďmi na okraji spoločnosti, ale naďalej pretrváva rozšírená a štrukturálna slepota voči tomuto problému. Toto uznesenie vyzýva na konkrétny a súdržný návrh politiky EÚ v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, ako sa uvádza v pláne EÚ na uplatňovanie rovnosti žien a mužov. Vnútroštátne právne predpisy a politiky by sa mali zdokonaliť vypracovaním komplexných národných akčných plánov na predchádzanie, ochranu a stíhanie. V minulom roku bolo v Írsku prijatých do útulkov pre ženy 1 947 žien a 3 269 detí. Od roku 1996 bolo zavraždených viac ako 120 žien, pričom veľký počet žien zavraždili ich partneri alebo bývalí partneri. Štúdie EÚ ukázali, že každá piata žena bola vystavená násiliu zo strany mužského partnera a že 25 % všetkých násilných trestných činov hlásených v Európe predstavuje napadnutie ženy alebo partnerky mužom. Domáce násilie chce ovládnuť a zničiť ľudskú dušu. Správy o škrtoch, ktoré plánuje írska vláda v oblasti niektorých služieb a ktoré majú dosahovať až 30 %, jasne svedčia o neexistencii skutočného záväzku v oblasti prevencie, ochrany a stíhania.

  Louis Grech (S&D), písomne. – V Európe je domácemu násiliu vystavená každá piata žena. Na Malte bolo od januára do októbra 2009 hlásených 467 prípadov domáceho násilia, tieto čísla však pravdepodobne nepredstavujú úplný obraz o tomto probléme na Malte. Podobne zavádzajúce sú štatistiky v ďalších členských štátoch. Je to preto, lebo ženy sa často obávajú nepochopenia zo strany úradov a súdnych orgánov. V uznesení sa uvádza, že násilie je okrem jeho zločinnosti tiež otázkou diskriminácie a nerovnosti – ktorá patrí do oblasti právomocí EÚ. Uznesenie sa správne zameriava na stíhanie páchateľov. Dôležité je, aby neexistovali žiadne medzery v právnych predpisoch, ktoré by umožňovali, aby páchatelia ostali nepotrestaní. Napriek tomu by sa však malo uvažovať aj o reintegrácii agresívnych partnerov, aby sa zabránilo opakovaniu násilia v budúcnosti. Niektoré členské štáty nemajú dostatočne vyškolených pracovníkov, ktorí by poskytovali primeranú podporu, pomoc a radu obetiam. Vytvorenie útulkov pre obete nestačí. Tieto ženy potrebujú, aby im vláda pomohla znovu sa začleniť do trhu práce, aby získali skutočnú ekonomickú nezávislosť od mužov, ktorí ich zneužívali. Školiace programy pre obete sa musia zintenzívniť, aby im umožnili úplné opätovné začlenenie do spoločnosti. EÚ by mala využiť svoju právomoc na úplné vyriešenie týchto nehoráznych nerovností.

  Zita Gurmai (S&D), písomne. – Násilie páchané na ženách predstavuje vážny celosvetový problém. Ženy – a deti – sú najzraniteľnejšou časťou spoločnosti, ktorá musí zneužívaniu čeliť najčastejšie. Odhaduje sa napríklad, že 20 – 25 % dospelých žien v Európe je obeťou násilia a 10 % žien musí dokonca znášať sexuálne násilie. Pokiaľ ide o domáce násilie, násilie páchané mužmi na ženách predstavuje 98 %, a preto ho musíme považovať za rodovo podmienený problém. Keď hovoríme o násilí, nehovoríme pritom o psychickom násilí: a preto by vyššie uvedené čísla boli omnoho horšie.

Myslím si, že tieto čísla a realitu, ktorá postihuje hlavne ženy, nemôžeme akceptovať. Európski socialisti už dlho vyzývajú na účinnú ochranu a dobré programy. Program Daphne je dobrým začiatkom, ale musíme robiť viac na úrovni členských štátov EÚ. Myslím si, že je veľmi dôležité, že španielske predsedníctvo sa rozhodlo venovať prioritne boju proti násiliu. Žiadny spoločenský problém sa nedá úplne vyriešiť iba za šesť mesiacov. Preto urobím všetko preto, aby v práci začatej španielskym predsedníctvom pokračovalo belgické aj maďarské predsedníctvo.

  Lívia Járóka (PPE), písomne. – Nútená sterilizácia je jednou z najzávažnejších foriem násilia páchaného na ženách a neprípustným porušením ľudských práv. V niekoľkých členských štátoch boli rómske ženy podrobené nútenej sterilizácii so zámerom znížiť ich „vysokú, nezdravú“ pôrodnosť. Napriek tomu, že sa niekoľko prípadov zdokumentovalo a boli vynesené súdne rozsudky v prospech obetí, stále sa čaká na primerané odškodnenie a oficiálne ospravedlnenie. Chcela by som na tomto mieste uvítať ospravedlnenie pána premiéra Jana Fischera, ako aj nedávny návrh vlády Českej republiky, ktorý požaduje, aby ministerstvo zdravotníctva do 31. decembra 2009 prijalo rad opatrení s cieľom zabezpečiť, aby k takémuto porušovaniu už nikdy viac nedošlo. Dúfam, že k tejto českej iniciatíve sa pripoja ďalšie krajiny, ako napríklad Slovensko, a vytvoria mechanizmus na poskytnutie primeraného odškodnenia ženám, ktorých reprodukčné schopnosti boli zničené bez ich súhlasu. Je nevyhnutné, aby členské štáty toto mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv rómskych žien bezodkladne vyšetrili, potrestali páchateľov a zabezpečili identifikáciu všetkých obetí a poskytli im odškodnenie. Spoločným cieľom európskych krajín je ochrana zdravia a fyzickej integrity všetkých žien na kontinente.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Zdá sa, že vo všeobecnej kampani za presadzovanie ľudských práv sa problému násilia páchaného na ženách vrátane domáceho násilia venuje príliš malá pozornosť. Kampaň OSN za ukončenie násilia páchaného na ženách, ktorá sa uskutočnila v roku 2008, odhalila, že ženy vo veku od 15 do 44 rokov sú viac ohrozené znásilnením a domácim násilím ako rakovinou, dopravnými nehodami, vojnou alebo maláriou. V samotnej EÚ ohlásilo rôzne formy sexuálneho obťažovania v práci 40 – 50 % žien. Odhaduje sa, že obeťami obchodovania s ľuďmi, nútenej prostitúcie, nútenej práce a otroctva alebo nevoľníctva sa každý rok stane 500 000 až 2 milióny ľudí, pričom väčšinu z nich tvoria ženy a deti. Preto ma potešilo, že tento problém bol predložený v uznesení, ktoré pripravil Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Na dosiahnutie väčšej účinnosti tohto úsilia je dôležitá harmonizácia prístupu k boju proti násiliu páchanému na ženách. Dôležité tiež je, aby sa ženám a ľuďom, ktorí sa už stali obeťami násilia, poskytol správny druh pomoci. Nie menej dôležité je tiež spoločenské povedomie, že domáce násilie nesmie byť chúlostivým problémom, o ktorom sa na verejnosti nehovorí.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (SK) Dnes, 25. novembra, nie je len Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách, ale kresťanský svet si pripomína aj svätú Katarínu Alexandrijskú, ktorá začiatkom 4. storočia bola uväznená a stala sa obeťou násilia, mučeníčkou svedomia a slobody prejavu. Niektorí zveličujú problém násilia tak, že niekedy mám pocit, ako keby sme my ženy ani iný problém nemali. Som presvedčená, že drvivú väčšinu času ženy oveľa viac trápi problém chudoby, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, ohodnotenia ich práce v rámci rodiny a ďalšie životné okolnosti.

Predsa si však musíme priznať, že aj násilie je problém. Je to problém nehodný civilizovanej spoločnosti. Problém, ktorý dehonestuje ľudskú dôstojnosť. Avšak zisťujem, že v Európskom parlamente existuje násilie politicky korektné a násilie politicky nekorektné. Lebo jedine toto môže byť dôvodom, že mi vo výbore FEMM neprešiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh odsudzujúci nútené sterilizácie žien a násilné ukončenia tehotenstva.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Je veľkou hanbou, že v Európe je ešte stále taký veľký počet prípadov násilia páchaného na ženách. Vzhľadom na to, že ide o prípady takých závažných zločinov, ako je trestný čin znásilnenia, musí vážne znepokojenie vzbudzovať najmä skutočnosť, že veľká časť prípadov násilia nie je ohlásená na polícií. Keď obete neoznámia prípady násilia príslušným orgánom, nemôže byť úspešná žiadna stratégia na odstránenie násilia páchaného na ženách. Zákon musí v tejto oblasti zabezpečovať rozhodnú reakciu, aby obete mohli znovu získať pocit spravodlivosti a tiež aby obete aj celá spoločnosť mohli byť chránené pred podobnými udalosťami v budúcnosti. Obavy musí vzbudzovať skutočnosť, že v niektorých krajinách EÚ vrátane Poľska sú tresty uložené za trestné činy sexuálneho charakteru veľmi mierne a okrem toho sú tieto tresty často podmienečné. Môžeme napríklad poukázať na skutočnosť, že 40 % rozsudkov vynesených v Poľsku za zločin znásilnenia predstavujú podmienečné tresty odňatia slobody. Uloženie takých miernych trestov je skutočne fackou do tváre obetí zo strany súdov, ktoré sa tak zhovievavo pozerajú na ujmu, ktorú utrpeli obete. Nevyhnutou súčasťou seriózneho prístupu k problému násilia páchaného na ženách musí byť prísne zaobchádzanie s páchateľmi tohto násilia, aby sa zaistil spravodlivý trest za spáchané zlo a zvýšila sa tiež bezpečnosť spoločnosti v budúcnosti.