Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Doslovný zápis z rozpráv
Utorok, 15. decembra 2009 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

16. Situácia v Gruzínsku (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o situácii v Gruzínsku.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. (SV) Vážený pán predsedajúci, dnes popoludní sa dotýkame mnohých rozličných oblastí, a preto je tak úžasne vzrušujúce sedieť tu ako úradujúca predsedníčka Rady. Téma, o ktorej ideme teraz diskutovať, je Gruzínsko. Je to otázka, o ktorej viem, že zaujíma Európsky parlament, a ktorá aj vo mne vyvoláva veľmi silné pocity. Hneď na úvod by som chcela objasniť, že EÚ plne podporuje stabilizáciu a normalizáciu Gruzínska a demokratické reformy v tejto krajine.

Pomáhame Gruzínsku viacerými veľmi konkrétnymi spôsobmi: prostredníctvom monitorovacej misie EÚ (EUMM), prostredníctvom našej aktívnej účasti a kľúčovej úlohy na rokovaniach v Ženeve a prostredníctvom zvýšenej finančnej pomoci EÚ na zlepšenie humanitárnej situácie a na podporu obnovy gruzínskeho hospodárstva.

EÚ posilnila svoje vzťahy s Gruzínskom, ako aj s ďalšími krajinami spustením projektu Východného partnerstva. Ponúkame možnosť zvýšiť úroveň našich vzťahov prostredníctvom asociačnej dohody a rozsiahlych zón voľného obchodu. Cieľom Gruzínska je, samozrejme, dosiahnuť stabilitu a prosperitu. Pomôžeme im v tom. V záujme dosiahnutia skutočného pokroku sa Gruzínsko musí naďalej sústreďovať na demokratické reformy. Veľký význam prikladáme otázkam súvisiacim s dobrým sociálnym riadením a ľudskými právami. Oceňujeme skutočnosť, že Gruzínsko je odhodlané pokračovať v demokratických reformách a zvlášť rozhodne chce realizovať druhú vlnu reforiem.

Keď sa Gruzínsko stane stabilnou demokraciou, kde sa budú občania tešiť základným slobodám a ľudským právam, prinesie mu to obrovské výhody. Prospech z toho bude mať, samozrejme, samotná krajina aj ľudia, ktorí tam žijú, ale ponúkne to lepšie možnosti aj obyvateľom separatistických regiónov. Politické prostredie je tam výzvou. Rokovania medzi vládou a opozíciou musia pokračovať a smerovať ku konsenzu v otázke základných prvkov budovania inštitúcií a v otázkach týkajúcich sa ústavných reforiem, reforiem volebného systému, slobody médií a ľudských práv. Gruzínska vláda tiež musí naďalej udržiavať kontakt s opozíciou a občianskou spoločnosťou.

EÚ je pripravená v tom pomáhať. Popri spolupráci popísanej v Akčnom pláne európskej susedskej politiky poskytuje osobitnú príležitosť na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti dvojstranná úroveň Východného partnerstva. Všímame si aj pokyny k rokovaniu o asociačnej dohode s Gruzínskom a s Arménskom a Azerbajdžanom. Proces zvyšovania úrovne našich vzťahov s týmito krajinami sa bude riadiť zásadami účasti, rozlišovania a podmienenosti, ako aj spoločnej zodpovednosti. Vítame záväzok Gruzínska usilovať sa o zlepšovanie vzťahov s EÚ na základe perspektívy, ktorú poskytuje Východné partnerstvo.

Monitorovacia misia EÚ je za terajších okolností veľmi dôležitým faktorom zvyšovania stability. Jej mandát sa teraz predĺžil do septembra 2010. Zameriavame sa na opatrenia na prehĺbenie dôvery medzi jednotlivými stranami. Monitorovacia misia v súlade so ženevskou dohodou o mechanizmoch prevencie incidentov a reakcie na ne hrá významnú úlohu v koordinácii týchto mechanizmov medzi jednotlivými stranami. Hovorím tu o Gruzíncoch, Rusoch a de facto orgánoch Južného Osetska a Abcházska.

Napriek určitým ťažkostiam dosiahli strany dohodu v mnohých bodoch vrátane zriadenia horúcej linky na riešenie problémov súvisiacich s bezpečnosťou na administratívnych hraniciach Južného Osetska a Abcházska. Monitorovací mechanizmus to využil na zníženie napätia medzi jednotlivými stranami po incidentoch v Čiernom mori a na riešenie incidentu na administratívnej hranici Južného Osetska, pri ktorom bolo zadržaných a neskôr prepustených 21 gruzínskych občanov.

Monitorovacia misia bude pokračovať v práci so zainteresovanými stranami. Pri normalizácii situácie bude dôležitý prechod od prevencie incidentov k opatreniam na posilnenie dôvery. Misia monitoruje novovybudované osady, presídľovanie vnútorných utečencov po vojne v auguste minulého roka a umožňovanie kontaktov medzi vnútornými utečencami a gruzínskymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami a medzinárodnými organizáciami. Čo sa toho týka, je jasné, že takmer všetci vnútorní utečenci presídlení v dôsledku predchádzajúcich konfliktov stále žijú v podmienkach, ktoré nespĺňajú ani minimálne medzinárodné štandardy, hoci situácia sa od roku 2008 zlepšila. Misia im bude naďalej pomáhať pri kontaktoch s príslušnými orgánmi, kde to len bude možné.

Udalosťou, ktorá má pre misiu zásadný význam, bolo uplatnenie dvoch memoránd o porozumení s gruzínskym ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra. Sme však ostražití v súvislosti s rizikom, že gruzínske orgány pozastavia uplatňovanie týchto memoránd o porozumení, keďže medzi jednotlivými stranami panuje nedostatok vzájomnej dôvery.

Ako viete, nedávno zverejnila svoju správu nezávislá medzinárodná vyšetrovacia misia pre konflikt v Gruzínsku. Všetky zainteresované strany a celé medzinárodné spoločenstvo sa z tejto správy môžu poučiť. Treba ju však vnímať ako celok a nie selektívne. EÚ dôsledne a opakovane vyjadruje pevnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska v jeho medzinárodne uznávaných hraniciach. Sme pevne presvedčení, že je potrebná medzinárodná prítomnosť v Gruzínsku a my sa budeme snažiť ju zabezpečiť. Ľutujeme, že napriek podpore väčšiny štátov nebolo možné dosiahnuť príslušnú dohodu v rámci OBSE.

Postoj EÚ k dohodám z 12. augusta a 8. septembra sa nezmenil. Rusko musí tieto dohody bez zvyšku realizovať. V tomto smere treba ešte stále vyriešiť niekoľko dôležitých otázok, napríklad hraničné kontroly a voľný prístup EÚ na územie dvoch odtrhnutých provincií. Nastolíme tieto otázky v rámci našich rokovaní s Ruskom.

Musíme sa pozerať aj dopredu. V tomto zmysle sú rokovania v Ženeve mimoriadne dôležité, aj keď budú ťažké. Je to jediné miesto, kde budú prítomní predstavitelia všetkých strán, a je pre nás dôležité, aby sme skutočne mohli viesť pragmatické rozhovory o nepoužívaní násilia a o medzinárodných bezpečnostných opatreniach. Je to jediná schodná cesta vpred a my očakávame konzultácie plánované na koniec januára 2010. Tie by mali priniesť úžitok každému, kto sa usiluje o dosiahnutie dlhodobej stability a rozvoja pre Gruzínsko a celý región.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, úradujúca predsedníčka Rady, drahá budúca kolegyňa, vážené poslankyne, vážení poslanci, je mi potešením byť tu. Dovoľte mi tiež povedať, že ma teší možnosť opäť si vymeniť s vami názory na Gruzínsko.

Ako viete, Gruzínsko prešlo za uplynulé dva roky veľmi ťažkým obdobím, z vonkajšieho aj vnútorného hľadiska.

Vojna s Ruskom v auguste minulého roka, o ktorej sa už hovorilo, zanechala rany v celom regióne a Gruzínsko stále zápasí s elementárnymi problémami, ako sú základné potreby pre viac ako 200 000 presídlených ľudí, z ktorých niektorí sú vykorenení už od začiatku 90. rokov minulého storočia. A vnútorne zvýšil vlaňajší konflikt napätie v rámci Gruzínska. Napríklad toľko diskutované voľby viedli k mesiacom pouličných protestov.

Snažíme sa čo najviac pomáhať tejto krajine pri prijímaní nevyhnutných opatrení na riešenie jej ťažkostí. Oceňujeme predovšetkým plnenie záväzku prispieť sumou až 500 miliónov EUR na podporu obnovy Gruzínska. Realizácia balíka pomoci po konflikte pokračuje dobre a zlepšili sa už životné podmienky mnohých ľudí.

Plníme svoje sľuby a naša najvýznamnejšia pomoc smeruje do oblasti presídľovania vnútorne vysídlených osôb, ale aj hospodárskej stabilizácie a podpory gruzínskej infraštruktúry. V najbližších dňoch Komisia uvoľní aj prvú tranžu makrofinančnej pomoci Gruzínsku vo výške 46 miliónov EUR, čo je ďalšia časť tohto komplexného balíka.

Ak však máme úspešne pomáhať Gruzínsku, aby sa vymanilo zo súčasných problémov, aj samotné Gruzínsko musí urobiť viac, najmä v troch oblastiach.

Po prvé, Gruzínsko by malo presadzovať ďalšie demokratické reformy. Demokracia, zásady právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd tvoria hlavnú oporu našich vzťahov so všetkými východnými partnermi. Veľmi sme privítali vyhlásenie gruzínskeho prezidenta zo začiatku tohto roka, v ktorom oznámil „novú vlnu demokratických reforiem“ a konštatoval, že odpoveďou Gruzínska na ruskú agresiu bude viac demokracie, viac slobody a väčší pokrok.

Testom týchto záväzkov budú májové komunálne voľby v Tbilisi. Tieto voľby budú veľmi dôležité, pretože primátora mesta budú po prvýkrát voliť priamym hlasovaním.

Predstavuje to pre Gruzínsko veľkú príležitosť obnoviť dôveru občanov vo volebný proces. Túto možnosť treba využiť, pretože nedostatky volebného systému zostávajú významným potenciálnym zdrojom politickej nestability v Gruzínsku.

Druhá oblasť, v ktorej potrebujeme spoluprácu Gruzínska, je preukazovanie „strategickej trpezlivosti“ v súvislosti s následkami konfliktu. To je citát samotného prezidenta Saakašviliho. Ako viete, Európska únia zohrala kľúčovú úlohu pri zastavení nepriateľských akcií a bude pokračovať v úsilí o trvalé riešenie.

Neustúpime v podpore, ako už bolo povedané, územnej celistvosti a zvrchovanosti Gruzínska. Prostredníctvom našej monitorovacej misie a úlohy sprostredkovateľa na rokovaniach v Ženeve urobíme pre normalizáciu situácie všetko, čo je v našich silách.

Úsiliu o riešenie konfliktu zároveň nepomôže izolácia odtrhnutých regiónov. Naopak, potrebná je šikovná politika rokovania s Abcházskom a Južným Osetskom.

Preto oceňujeme vyhlásenú gruzínsku politiku strategickej trpezlivosti, ktorá vo zvýšenej miere uznáva potrebu udržiavať väzby s odtrhnutými regiónmi bez obmedzení, v záujme občanov a obnovenia stability v tejto oblasti.

Našu podporu si zaslúži úsilie gruzínskej vlády o vypracovanie štátnej stratégie pre regióny Abcházska a Južného Osetska, najmä každá snaha o užšiu spoluprácu v prospech obyvateľstva.

Naďalej sa však obávame, že zákon o okupovaných územiach, ak by sa príliš prísne uplatňoval, môže zbytočne zvýšiť trenice medzi jednotlivými subjektmi a tak skomplikovať poskytovanie pomoci. Existuje nebezpečenstvo, že tento stav bude prekážkou hospodárskych vzťahov a zabráni normalizácii každodenných kontaktov. Napriek veľmi dobrej rade Benátskej komisie Rady Európy Gruzínsko tento zákon ešte nezmenilo. My budeme na Gruzínsko naďalej naliehať, aby prijalo navrhované úpravy.

Mojou treťou poznámkou je, že Gruzínsko by sa malo aktívne pripravovať na rokovania o novej asociačnej dohode medzi EÚ a Gruzínskom v súvislosti s európskym a Východným partnerstvom. Snažíme sa pomôcť Gruzínsku zo všetkých síl.

Prípravy na vytvorenie nového právneho rámca pre naše dvojstranné vzťahy pokračujú celkom dobre. Pohotovo sme vypracovali pokyny k rokovaniu o asociačnej dohode medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré v súčasnosti posudzuje Rada. Návrh pokynov k rokovaniu zahŕňa budúce vytvorenie hĺbkovej a komplexnej oblasti voľného obchodu.

Už sme Gruzínsku predložili zásadné odporúčania krokov, ktoré musí podniknúť, kým budeme môcť krajinu považovať za pripravenú vstúpiť do tejto fázy rokovaní. Gruzínske rozhodnutie využiť prípravu rokovaní na urýchlenie vlastných príprav je rozumné. Za rozhodujúce považujem, že štát veľmi aktívne pristupuje k plneniu kľúčových odporúčaní.

Medzitým sa v novembri zavŕšili na pracovnej úrovni rokovania medzi EÚ a Gruzínskom o zjednodušení vízovej povinnosti a o readmisnej dohode a teraz očakávame ich definitívne schválenie na oboch stranách. Tieto dohody sú medzníkom v našom partnerstve a opäť raz ukazujú konkrétne výhody, ktoré môže prehlbujúci sa vzťah priniesť gruzínskemu ľudu. Zvýšená mobilita pôjde ruka v ruke so zvýšenou bezpečnosťou. Nedávno som podpísala spoločné vyhlásenie o partnerstve v oblasti mobility medzi Európskou úniou a Gruzínskom, ktoré sa teraz naplní.

Na záver, zostávame hlboko oddaní pomoci Gruzínsku v tejto zložitej dobe. Ponúkame nové príležitosti, ktoré môžu priniesť reálne výhody krajine a jej občanom, ale Gruzínsko si musí pomôcť aj samo. Ak prijme správne rozhodnutia, potom mu budeme pomáhať v každej etape jeho cesty.

 
  
MPphoto
 

  György Schöpflin, v mene skupiny PPE. – Vážený pán predsedajúci, som ohromený veľmi podrobným obrazom súčasného stavu našich vzťahov, ktorý vykreslili pani úradujúca predsedníčka Rady a pani komisárka. Vzťah EÚ s Gruzínskom vyvoláva ďalekosiahle otázky o tom, akí sme, čo je EÚ a čím chceme byť. Môže sa stať, že tento vzťah otestuje našu oddanosť hodnotám solidarity, ľudských práv a demokracie – hodnotám, ku ktorým sa hlásime.

Je dostatočne zrejmé, že Gruzínsko, jeho elity aj spoločnosť, považujú krajinu za súčasť Európy. Táto krajina sa zároveň nachádza, pripusťme to, v chúlostivej situácii, keďže Rusko, bývalá koloniálna mocnosť, sa nevzdalo úsilia o obnovu určitej nadvlády nad Gruzínskom, alebo, samozrejme, aj nad zvyškom južného Kaukazu. V tomto zmysle je v Rusku mnoho ľudí, ktorí neberú vážne štatút Gruzínska ako nezávislého štátu, a domnievajú sa, že návrat Gruzínska k Rusku je iba otázkou času. To rozhodne vyvoláva u veľkej väčšiny obyvateľov Gruzínska pocit neistoty. Táto neistota sa výrazne zintenzívnila v súvislosti s vlaňajším konfliktom s Ruskom. Žiadnej krajine by sa nepáčilo, keby ju obrali o časť zvrchovaného územia, ako sa to stalo Gruzínsku.

To všetko má vplyv na EÚ a z toho vyplýva význam Východného partnerstva. Gruzínsko vidí svoju budúcnosť v Európe, v neposlednom rade ako záruku svojej bezpečnosti. Samozrejme, je tu aj juhokaukazský energetický koridor, ktorý je budúcou životne dôležitou trasou dodávok energie do Európy. To predstavuje pre Európsku úniu dostatok dôvodov na to, aby brala európske úsilie Gruzínska vážne. Zjavne to tak aj robíme, ale je tu ešte jeden konečný argument, že ak si Európa nebude toto úsilie všímať, spochybní to našu dôveryhodnosť vo svete a našich protivníkov poteší tento prejav európskej slabosti.

 
  
MPphoto
 

  Roberto Gualtieri, v mene skupiny S&D. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, podľa môjho názoru si zložitá situácia v Gruzínsku vyžaduje mimoriadne starostlivú kombináciu obrany medzinárodného práva s pragmatickým prístupom a zmyslom pre zodpovednosť.

Domnievame sa, že EÚ konala správne, keď opätovne podporila územnú celistvosť a zvrchovanosť Gruzínska, a zároveň vítame opatrnosť, ktorú prejavila pri sledovaní volieb v Abcházsku. To je podľa nás v zhode s metódou založenou na neustálej snahe o dialóg a politickú diskusiu a na podpore demokratických procesov. Vnútorný rozvoj regiónu a vývoj medzinárodných súvislostí podopierajú toto rozhodnutie hľadať dialóg a ďalšie zvyšovanie zodpovednosti Európy v rozličných oblastiach, v ktorých prijala záväzky: iniciatívy Komisie na podporu demokratického procesu v Gruzínsku a na pomoc utečencom, úsilie o pokračovanie ženevských rokovaní a činnosť európskej monitorovacej misie, ktorá je o to hodnotnejšia a dôležitejšia, že je to momentálne jediná medzinárodná misia v Gruzínsku.

Vítame prácu, ktorú misia vykonala, a jej príspevok k stabilizácii regiónu, k fungovaniu mechanizmu prevencie incidentov a reakcie na ne a k náročnému procesu obnovovania dôvery medzi jednotlivými stranami. Zároveň sme si vedomí, že kľúčom k trvalým zmenám v Gruzínsku by mohol byť rozvoj demokratického procesu, ku ktorému musíme pristupovať s veľkorysosťou a náročnosťou, a asociačná dohoda.

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážený pán predsedajúci, pani úradujúca predsedníčka Rady, pani komisárka, chcela by som hovoriť predovšetkým o dvoch témach. Prvou je vzťah medzi hospodárskou pomocou a podporou na jednej strane a demokratickým rozvojom na druhej strane. Druhá téma sa týka niektorých základných otázok, ktorým sa venuje správa pani Tagliaviniovej.

Pani Ferrerová-Waldnerová, správne ste uviedli, že finančná a hospodárska pomoc Gruzínsku je potrebná a Európska únia by ju mala naďalej poskytovať. Stanovili ste aj tri podmienky na poskytovanie tejto pomoci, ktorými sú demokratické reformy, základné slobody a právna istota. Pre mňa je zvlášť dôležitá jedna otázka. V minulosti sa, bohužiaľ, stalo, že Gruzínsko so svojou vládou nakúpilo veľké množstvá zbraní, predovšetkým pred minuloročnou vojnou. Ako chcete zabezpečiť, aby sa európske finančné prostriedky nepoužívali na tento účel?

Po druhé, chcela by som spomenúť prípad súvisiaci s ľudskými právami, ktorým sa zaoberali aj Rada Európy a pán Hammerberg. Dvaja tínedžeri v Južnom Osetsku sú ešte stále vo väzbe, hoci pán Hammerberg dostal prísľub, že ich prepustia. Prijali ste v tejto súvislosti nejaké opatrenia? Myslíte si, že je ich prepustenie v blízkej budúcnosti pravdepodobné?

A posledná vec: správa pani Tagliaviniovej prvýkrát jednoznačne popísala, ako konflikt vznikol stupňovaním xenofóbie a slovných prejavov nenávisti. Čo v tomto smere podniknú Komisia a Rada na upokojenie situácie a na vysvetlenie, že tieto javy predchádzajú ozbrojeným konfliktom a že je dôležité s nimi skoncovať ešte skôr, než sa vôbec začnú?

 
  
MPphoto
 

  Michał Tomasz Kamiński, v mene skupiny ECR. (PL) Vážený pán predsedajúci, nebudem tajiť, že ma sklamali obe vyhlásenia, ktoré sme počuli. My ako predstavitelia orgánu Európskej únie tu dnes v Európskom parlamente celkom správne zdôrazňujeme úlohu demokracie. Školíme tu prezidenta Saakašviliho o zmenách, ktoré musí zaviesť v ich krajine. Chcel by som povedať, že on už prišiel s mnohými zmenami a že dnešné Gruzínsko a Gruzínsko spred niekoľkých rokov sú úplne rozdielne krajiny. Nezabudli sme však, že dnes sa na veľkej časti územia Gruzínska nachádzajú ruské tanky. Kolegovia poslanci, ak si myslíte, že ruské tanky kedykoľvek v histórii priniesli niekomu demokraciu, tak sa hlboko mýlite. Ruské tanky neprinášajú demokraciu, ruské tanky prinášajú útlak.

Hovoríme tu dnes o situácii v Gruzínsku, ale v prejave predstaviteľky Rady sme počuli slovo „Rusko“ iba raz, pričom, samozrejme, práve Rusko je kľúčom k situácii v Gruzínsku. Nehovorím, že všetko v Gruzínsku je ideálne. Určite toho treba veľa zlepšiť. Rusi sa nám však smejú do tvárí tým, že nerealizujú päťbodovú dohodu, ktorú v mene Európskej únie uzavrel prezident Sarkozy. Musím sa opýtať: prečo sa v dedine Pereva ešte stále nachádzajú ruské vojenské jednotky? Spomenul vôbec niekedy niekto túto skutočnosť Rusom?

Ak hovoríme o potrebe demokracie, ľudských práv, tolerancie a slobody prejavu, pod to všetko sa podpisujem. Myslíme si však, že Rusko dnes podporuje tieto hodnoty v Gruzínsku, alebo že ruská agresia proti Gruzínsku je súčasťou boja za demokraciu? Nie, je to akt brutálneho imperializmu. My ako Európska únia by sme mali vzdorovať tomuto brutálnemu imperializmu. Iba potom by bolo pre našich gruzínskych priateľov dôveryhodné, keď im hovoríme, že ešte stále toho musia urobiť veľa (a ja s tým súhlasím), aby ich krajina úplne spĺňala naše európske štandardy.

My však nemôžeme ukazovať prstom na Gruzínsko, keď na druhej strane tu máme Rusko, kde vraždia nepohodlných novinárov, kde jazyk nenávisti voči susedom a menšinám je oficiálnym jazykom médií a jazykom najvyšších ruských politikov. Tomuto musíme povedať „nie“, pretože až potom budeme môcť dôveryhodne všetkým ostatným krajinám vrátane Gruzínska hovoriť o demokracii. Chcem vyzvať Európsku úniu, aby v mene našich spoločných hodnôt pevne a odhodlane bránila územnú celistvosť Gruzínska, ako aj slobodu a demokraciu v Gruzínsku proti ruskej agresii.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, podľa môjho názoru nie je zahraničná politika EÚ v tomto regióne skutočne koherentná. Kaukaz je známy ako oblasť tranzitu energií, rovnako ako Rusko, ktoré je významným strategickým partnerom a je pre nás veľmi dôležité. Vzhľadom na citlivosť tejto situácie sa EÚ v gruzínskej kríze dala oklamať prezidentom Saakašvilim, zrejme pod vplyvom prístupu niektorých členských štátov, ktorý je závislý od USA. Politická krátkozrakosť v gruzínskej kríze nielen prehĺbi rozdelenie vo vnútri Únie, ale vnesie aj obrovské napätie do vzťahov s Ruskom. Zúčtovanie príde v podobe diskusie o plyne. Uvidíme, či sa noví ľudia na čele EÚ v tomto prípade osvedčia.

Ak chce Brusel skutočne presadzovať ľudské práva, mal by zasiahnuť v Gruzínsku v súvislosti s možnými volebnými manipuláciami, pracovnými podmienkami, ktoré sa rovnajú otroctvu, a obmedzovaním práva demonštrovať, čo je porušením Charty základných práv.

Brusel by mal zaujať vyvážený prístup ku gruzínskej otázke tým, že bude rovnako brať do úvahy oprávnené záujmy Gruzínska aj Ruska.

 
  
MPphoto
 

  Vytautas Landsbergis (PPE). – Vážený pán predsedajúci, keď som bol ešte malý chlapec, do našej krajiny vtrhli Sovieti. Na základnej škole sme sa museli učiť niekoľko nových piesní. Jedna z nich bola gruzínska, o dievčati menom Suliko. Okupácia bola v každom ohľade zlá, iba tá pieseň bola pekná.

Uplynulo mnoho rokov a nedávno sme sa s dievčaťom Suliko opäť stretli. Tentoraz boli jej tmavé oči plné sĺz a mala na sebe známky bitky. Pred rokom ju opäť zneužili – olúpili, zbili a znásilnili. My, 27 džentlmenov z EÚ, sa na ňu potom pozeráme a čudne rozprávame: Ako sa to mohlo stať? Čo zlé urobila? Podráždilo jej správanie násilníka? A presne to on hovorí: „Provokovala!“ Bránila sa jeho požiadavkám? To by bolo nerozumné: nikoho, najmä nie lupiča a násilníka, si nesmieme znepriateliť a démonizovať ho. Mohla byť poddajnejšia, prijímať útoky jemne, ale ona sa pokúšala brániť celé dva dni – to bola jej najväčšia chyba. Teraz už nik nevie povedať, kto bol útočníkom: on tvrdí, že ho napadla ona.

To je situácia na súde vo vzdialenej krajine na okraji Európy, kde veľký pán nemôže byť odsúdený v žiadnom prípade – ale ona môže. Takže teraz máme nový problém, ktorý spôsobila ona, pretože náš obchod s pánom Násilníkom sa mierne narušil. Nabudúce pán Násilník dostane našu špeciálnu tabletku „Mistral“, aby sa zvýšila jeho mužská potencia.

Dámy a páni v Európe, okolo nasledujúcej vojny toľko neváhajte.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Göncz (S&D). (HU) Chcela by som poďakovať pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej a najmä pani Cecilii Malmströmovej, ktorá je teraz medzi nami ako ministerka, ale už čoskoro má byť aj komisárkou. Najskôr by som tiež chcela stručne vyjadriť svoju úprimnú vďaku za správu, ktorá obsahuje niekoľko veľmi dôležitých informácií. Dovoľte mi, prosím, povedať, že od ostatných dvoch kôl rozšírenia sa východní susedia Európskej únie k nej skutočne veľmi priblížili. To je hodnotný vývoj z mnohých pohľadov, nie iba z dôvodu zemepisnej blízkosti, ale čiastočne z dôvodu zahraničnej politiky založenej na myšlienke sfér ruského vplyvu, nehovoriac o narastajúcom význame energetickej bezpečnosti.

Z tohto pohľadu má program Východné partnerstvo prvoradý význam, pretože môže zabezpečiť aj diferenciáciu, ale zároveň jednoznačne vytvára tesnejšie väzby s týmito krajinami. Gruzínsko je krajina v oblasti Kaukazu, ktorá je najviac oddaná hodnotám Európskej únie. Chcela by som uviesť a zdôrazniť niekoľko otázok a začnem prípravou procesu zjednodušenia vízovej povinnosti. Toto opatrenie je dôležité nielen z hľadiska medziľudských vzťahov, ale aj preto, že, ako vieme, obyvatelia Južného Osetska a Abcházska, ktorí sú držiteľmi ruských pasov, už môžu túto výhodu využívať. Z toho vzniklo napätie, ktoré iba ďalej zhoršuje situáciu. Druhým problémom, ktorý by som chcela zdôrazniť, sú nevyriešené konflikty v štyroch krajinách patriacich do oblasti východnej časti európskej susedskej politiky. Tomu musíme venovať plnú pozornosť.

Na záver by som chcela poďakovať pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej za úsilie, ktoré vynaložila na priblíženie tohto regiónu k Európskej únii.

 
  
MPphoto
 

  Milan Cabrnoch (ECR). (CS) Európsky parlament pozorne sleduje situáciu v Gruzínsku a venuje tejto krajine veľkú pozornosť. Koncom októbra sa predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek stretol s prezidentom Saakašvilim, začiatkom novembra prerokovali poslanci Európskeho parlamentu na spoločnej schôdzi Výboru pre zahraničné veci, delegácie pre spoluprácu s Ruskom a delegácie pre spoluprácu s krajinami južného Kaukazu správu pani Tagliaviniovej o situácii v Gruzínsku a na svojom mimoriadnom rokovaní v Štrasburgu 26. novembra sa zišli poslanci delegácie pre južný Kaukaz s ministrom gruzínskej vlády pánom Giorgim Baramidzem.

Stále podporujeme územnú celistvosť a zvrchovanosť Gruzínska. Podporujeme mierové riešenie situácie v Gruzínsku a konfliktu medzi Gruzínskom a Ruskom. Presadzujeme prístup mierových pozorovateľov nielen do oblastí pod správou gruzínskej vlády, ale aj do okupovaných oblastí. Súčasne presadzujeme možnosť dodávania humanitárnej pomoci aj na tieto okupované územia. Sme znepokojení situáciou utečencov, ktorí museli nedobrovoľne opustiť svoje domovy a nemôžu sa do nich vrátiť, a oceňujeme úsilie, ktoré vláda Gruzínska vynakladá na zaistenie dôstojných podmienok na život všetkých utečencov. Dôrazne vyzývame obe strany konfliktu, aby dodržiavali dohodu o zastavení útokov a splnili záväzky, ktoré prijali vo vzťahu k mierovému riešeniu.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE). (RO) Vážené dámy a vážení páni, pred niekoľkými rokmi sa ozývali hlasy, ktoré ostro kritizovali tých, čo zdôrazňovali strategický význam oblasti Čierneho mora pre Európu. Čas však ukázal, že Európa je tesne spätá s krajinami v oblasti Čierneho mora.

Gruzínsko má mimoriadny strategický význam v oblasti Čierneho mora z hľadiska energetickej bezpečnosti, keďže dodávateľské trasy, ako je plynovod Nabucco, ropovod Baku – Tbilisi a ropný terminál v meste Supsa sú úzko zviazané so stabilitou v tejto krajine. Konflikty, ktoré sa odohrali v Gruzínsku v auguste 2008, zdôraznili skutočnosť, že ktorýkoľvek nevyriešený konflikt môže kedykoľvek opätovne vzbĺknuť s vážnymi dôsledkami pre stabilitu a bezpečnosť celého regiónu.

Je našou povinnosťou priviesť Gruzínsko do euroatlantickej zóny stability a bezpečnosti, aj keď je vplyv Ruska stále veľmi silný. Rovnako je dôležité uznať právo utečencov, vysídlených osôb a od nich závislých osôb na návrat do Abcházska bez ohľadu na ich etnický pôvod.

Skutočnosť, že Rusko udelilo svoje občianstvo zároveň obyvateľom Abcházska a Osetska, stavia gruzínskych občanov do zjavne nevýhodnej pozície, keďže zatiaľ neexistuje vízová dohoda s EÚ, hoci pred časom sme od predstaviteľa Komisie počuli, že sa prijímajú v tomto smere určité opatrenia.

Rumunsko sa zapojilo do monitorovacej misie EÚ v Gruzínsku na operačnej úrovni, ako aj priamo na mieste a je tiež súčasťou štábu v Tbilisi. Naša krajina tiež dodržiava svoj záväzok vynaložiť mimoriadne úsilie na priblíženie Gruzínska k EÚ a NATO. Navyše sa chystáme za našu krajinu vyslať odborníka, ktorý bude operovať z kancelárie NATO v Tbilisi. Vítame postoj predsedníctva EÚ. Za žiadnych okolností neuznáme takzvané štáty vytvorené nelegálne a v dôsledku konfliktu v separatistických regiónoch, ani konanie nelegálne organizovaných volieb, aké sa uskutočnili nedávno v Abcházsku. Prezident proruskej gruzínskej separatistickej republiky vyhral voľby so ziskom 59,4 % hlasov. Musím tiež pripomenúť, že ani jeden z piatich prezidentských kandidátov neodmietol úplne myšlienku opätovného zjednotenia s Gruzínskom.

 
  
MPphoto
 

  Maria Eleni Koppa (S&D). (EL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia nesie zodpovednosť za to, aby rozhodujúcou mierou prispievala k stabilite vo svojom bezprostrednom susedstve, s rešpektovaním medzinárodného práva a vierou v jeho zásady.

Predovšetkým v súvislosti s Gruzínskom si musíme zachovať svoj postoj k rešpektovaniu územnej celistvosti a medzinárodne uznávaných hraníc krajiny. Zároveň však musíme brať do úvahy aj realitu nevyriešených konfliktov. Európska únia musí byť schopná robiť sprostredkovateľa a konštruktívne pristupovať k obom stranám, Gruzínsku aj Rusku, aby sa dalo nájsť riešenie.

V súčasnej situácii musíme vyslať tri základné posolstvá:

Po prvé, jednostranné a násilné riešenia sú neprijateľné. Po druhé, diskusia o tom, či má Gruzínsko vstúpiť do NATO alebo nie, je predčasná, a naopak, dôraz treba klásť na pokračovanie a úspešný výsledok ženevských rokovaní. A po tretie, misia pozorovateľov EÚ v Gruzínsku je faktorom vytvárania stability a dôvery. Treba preto uznať jej pozitívny prínos, posilniť jej činnosť a povzbudiť ju, aby pokračovala vo svojom úsilí, najmä v oblasti porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski (ECR). (PL) Vážený pán predsedajúci, žiaľ, v prejavoch pani Malmströmovej ani pani Ferrerovej-Waldnerovej sme nepočuli o tom, s čím máme v Gruzínsku v skutočnosti do činenia. Mám na mysli dramatickú humanitárnu a ľudskú situáciu. Mal som dojem, že ani my, ani tieto dve panie nenesieme zodpovednosť za nedostatočnú reakciu Európskej únie.

Situácia je skutočne dramatická. Šesťbodová dohoda sa neuplatňuje. Na gruzínskom území prebiehajú etnické čistky. Na mnohých miestach je používanie gruzínskeho jazyka zakázané. Našej misii v Gruzínsku na mnohých miestach nedovoľujú vykonávať jej prácu a zodpovední sme za to my. Pani Ferrerová-Waldnerová hovorila o dlhodobej makrofinančnej pomoci, s ktorou sa počíta pre Gruzínsko, a o tom, že budeme mať s Gruzínskom asociačnú dohodu. To všetko je veľmi pekné, ale otázka, na ktorú my všetci musíme nájsť odpoveď, znie: čo sme pre to urobili? Som hlboko sklamaný, nielen z toho, čo tu dnes povedali ľudia zodpovední za túto politiku, ale aj zo samotnej politiky EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Jacek Protasiewicz, (PPE). (PL) Vážená pani komisárka, pani Malmströmová, na rozdiel od svojich poľských kolegov nebudem pri hodnotení činnosti Európskej únie v tejto oblasti taký kritický, pretože chcem vyjadriť uspokojenie nad vyhlásením Rady z 12. decembra, ktoré sa jednoznačne vyjadruje o nedávnych prezidentských voľbách v Abcházsku. Chcem tiež zdôrazniť podporu činnosti Európskej únie, pretože Únia je jednomyseľná v otázke uznania nezávislosti oboch týchto regiónov na medzinárodnej scéne. Viem, o čom hovorím, na základe svojich skúseností z rokovaní s Bieloruskom.

Napriek tomu súhlasím s tým, že Európska únia musí byť rozhodná v otázke presadzovania šesťbodového plánu prímeria, ktorý dohodol prezident Sarkozy. Hovorím to najmä v súvislosti so znepokojujúcimi vyhláseniami vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci pani Ashtonovej, že bude robiť tichú diplomaciu. Dúfam, že tichá diplomacia nebude znamenať súhlas s porušovaním dohôd uzavretých v mene Ruska so zástupcami Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Mirsky (S&D). (LV) Ďakujem, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som položiť otázku tým, ktorí obhajujú pozíciu pána Saakašviliho: boli ste v Južnom Osetsku? Videli ste, čo urobila gruzínska armáda s mestom Cchinvali? Bol som tam v čase vojny a všetko som to videl. To, čo urobil gruzínsky štátny orgán, je zločinom proti ľudu Osetska a Abcházska. Čo sa týka okupácie, hovoril som s mnohými ľuďmi z Osetska a Abcházska. Obyvatelia Osetska a Abcházska nechcú žiť v tej istej krajine ako pán Saakašvili. Ak chce naďalej niekto riešiť tento veľký medzinárodný problém pomocou zbraní, ako to urobil pán Saakašvili, platí na to veľmi pekný ruský výraz: „Zamučujutsja pilj glatatj“. Znamená to, že úspech nikdy nepríde. Ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 

  Tomasz Piotr Poręba (ECR). (PL) Vážený pán predsedajúci, ak Únia nepodporí Tbilisi politicky a hospodársky, uľahčíme Rusku realizáciu jeho neoimperialistickej politiky voči Gruzínsku a to ďalej destabilizuje situáciu na Kaukaze. Preto sa Únia musí viac snažiť.

Keď opakovane vyjadrujeme podporu územnej celistvosti, uvedomujeme si, že šesťbodový plán sa v skutočnosti vôbec nedodržiava? Na jednej strane hovoríme, že chceme demokratické, slobodné a územne nedotknuteľné Gruzínsko, zatiaľ čo na druhej strane našim pozorovateľom neumožňujú vstup na územia pozdĺž hraníc so separatistickými republikami. Ďalším dôvodom na znepokojenie sú únosy, ktoré sa pre Rusko stali bežnou praxou v okupovaných zónach. Začiatkom novembra sa obeťami únosov stalo niekoľko tínedžerov. Najmladší má sotva 14 rokov. Kremeľ sa očividne pokúša zdiskreditovať gruzínskeho prezidenta tým, že skúša dokazovať jeho neschopnosť zaistiť bezpečnosť občanov. Destabilizačné aktivity Ruska predstavujú obrovskú hrozbu pre bezpečnosť obyvateľov pohraničných oblastí a vedú k stupňovaniu konfliktu v tomto regióne.

Vážený pán predsedajúci, musíme konať rozhodnejšie, pretože územne nedotknuteľné a demokratické Gruzínsko znamená väčšiu bezpečnosť pre Európsku úniu a Európu.

 
  
MPphoto
 

  Kristiina Ojuland (ALDE). (ET) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pani ministerka, dámy a páni, keď sme pred nejakým časom diskutovali o Gruzínsku, pripomenula som vám, že v predvečer výročia pádu Berlínskeho múra je vhodný čas nastoliť otázku, kedy zaznamenáme deň opätovného zjednotenia Južného Osetska a Abcházska s ich materskou krajinou Gruzínskom. Dnes nemáme odpoveď na túto otázku, hoci vo všetkých našich dokumentoch, či už tu v Európskom parlamente, alebo v iných inštitúciách, zdôrazňujeme význam územnej celistvosti Gruzínska z pohľadu medzinárodného práva a to je dôvod, prečo tu všetci sme.

Minulý týždeň sa v Bruseli konala výborná diskusia s pánom Carlom Bildtom, predstaviteľom predsedajúcej krajiny, ktorý nazval Gruzínsko testom pre Európsku úniu, najmä v súvislosti s otázkou, či budeme niekedy schopní postaviť sa za myšlienku, že územnú celistvosť Gruzínska treba obnoviť a že s ľudskými právami a právami utečencov treba zaobchádzať podľa medzinárodného práva. Súhlasím so všetkými kolegami poslancami, ktorí tu hovorili o tamojšej zlej situácii v oblasti ľudských práv – to nie je možné akceptovať.

V neposlednom rade však chcem predložiť jednu prosbu. Minulý týždeň som sa stretla s gruzínskym vicepremiérom Giorgim Baramidzem, ktorého veľká, veľká prosba bola: prosím, prosím, prosím, Európska únia, urob niečo v rámci preventívnej diplomacie, aby sa zabránilo prípadnému stupňovaniu ďalších konfliktov.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, môžem iba súhlasiť s tvrdením, že najlepšou odpoveďou Gruzínska na ruskú agresiu musia byť demokratické reformy.

EÚ nesie zároveň svoju vlastnú zodpovednosť, pretože, ako už bolo správne uvedené, vzťahy EÚ s Gruzínskom sa stanú testom úspešnosti Východného partnerstva a postavenia EÚ v tomto regióne.

Berúc do úvahy význam Gruzínska som zvedavý, či sa o Gruzínsku hovorilo počas nedávneho samitu EÚ – Rusko, pretože Rusko neplní šesťbodovú dohodu a misia EÚ je v trápnej situácii, keď jej nedovolia vstúpiť na separatistické územia. EÚ by mala v tomto prípade zaujať pevnejšiu pozíciu.

Pani komisárka, spomenuli ste 46 miliónov EUR pomoci. Chcel by som sa iba opýtať, či sa táto pomoc dostane do Gruzínska ešte v tomto roku. Aký bude jej harmonogram?

 
  
MPphoto
 

  Paweł Robert Kowal (ECR). (PL) Myslím si, že vzhľadom na našu diskusiu by sme sa mali vrátiť k tomu, čo povedala pani Malmströmová na začiatku – Gruzínsko potrebuje novú a širokú otvorenosť zo strany Európskej únie. Mala by zahŕňať makrofinančnú pomoc a pokiaľ je to možné, rýchle a okamžité začatie rokovaní o asociačnej dohode. Väčšia otvorenosť by mala zahŕňať, a to je môj tretí bod, aj začatie rozhovorov o zjednodušení vízovej povinnosti a napokon by sme mali umožniť Gruzínsku, aby si zaistilo svoju bezpečnosť tak, že mu uvoľníme prístupovú cestu do NATO.

Myslím si však, že ani táto otázka dnes nie je dôvodom, prečo chcem vystúpiť v tejto časti diskusie. Chcel by som pani Ferrerovej-Waldnerovej položiť rečnícku otázku: nečudujete sa, prečo takmer všetci rečníci upozornili na problém plánu prezidenta Sarkozyho? Prosím, odpovedzte na túto otázku. Prosím, povedzte nám, prečo ani vo vašej úvodnej reči, ani vo vašich ďalších vyjadreniach, ani vo vyjadreniach pani Ashtonovej nik nepočul odpoveď v podobe jednoduchého zhodnotenia, či sa plán pána Sarkozyho plní alebo nie. Je to skutočne tak, že najdôležitejšie inštitúcie Európskej únie nie sú hodné vášho jasného vyjadrenia k tejto záležitosti?

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, včera v Írsku bola istá konferencia venovaná téme pomoc a východná Európa. Jednou z krajín, o ktorých sme hovorili, bolo Gruzínsko a bolo skutočne osviežujúce počuť, aký pokrok sa dosiahol pre konkrétnu skupinu jednotlivcov, ktorých hlas nepočuť – deti s fyzickým a mentálnym postihnutím a mládež. Zároveň však bolo hlboko deprimujúce zistiť, že podľa názoru zainteresovaných ľudí sa v dôsledku konfliktu vrátili o 10 rokov späť.

Chcela by som vás len požiadať, keďže som sa tým včera zaoberala, aby ste pri uzatváraní obchodných dohôd a pri rozhovoroch mysleli na tých najzraniteľnejších. Táto diskusia bola veľmi dôležitá, ale o katastrofálnej humanitárnej situácii už hovorili iní kolegovia poslanci, a existuje skupina ľudí, na ktorú sa stále zabúda. Ja som iba chcela, aby tu dnes zaznel ich hlas.

 
  
MPphoto
 

  Tadeusz Zwiefka (PPE). (PL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, musíme mať na pamäti, že Gruzínsko je malá krajina, aj keď má mimoriadne strategickú polohu v oblasti južného Kaukazu. To je skutočnosť, ktorá vyvoláva situáciu konfliktu s jeho mocným severným susedom Ruskom. Takže som vďačný pani komisárke za jej oznámenie, že pomoc, na ktorú Gruzínsko tak dlho čaká, bude zajtra uvoľnená.

Spomeňme si, prosím, že keď sa Gruzínsko vydalo na cestu demokratických reforiem a rozhodlo sa pre tesnejšie väzby so západnou Európou než s Ruskom, ako to bolo desiatky a zrejme dokonca stovky rokov, stratilo hospodárskeho partnera, ktorý kupoval 80 % jeho výroby. Neurobili sme nič pre to, aby sme prenikli do tohto vákua a kupovali gruzínsky tovar, čím by sme zabezpečili, že krajina bude schopná fungovať. V súvislosti s tým veľmi schvaľujem toto vyhlásenie, rovnako ako oznámenie týkajúce sa makrofinančného plánu pre Gruzínsko.

Je tu ešte jedna vec. Pani komisárka, nesmieme Gruzínsko považovať v politickej oblasti za úplne vzdialeného partnera preto, že je uväznené v neuveriteľne komplikovanej geopolitickej situácii. V tejto súvislosti si neviem predstaviť, že počas rokovaní, ktoré Európska únia vedie s Ruskom, nezaznie ani zmienka o situácii v Gruzínsku. Nechcem opäť spomínať šesťbodový plán prezidenta Sarkozyho, pretože to už urobil každý, ale nesmieme zabúdať, že naše kontakty s takým silným partnerom, akým je Rusko, ktoré sú, samozrejme, pre nás mimoriadne dôležité, sa musia týkať aj našich menších partnerov, ktorí sú nám blízki a drahí.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, politika je iba prácou, ak slúži len vlastným záujmom. Povolaním sa stáva, keď pomáha iným – keď Goliáš prichádza na pomoc Dávidovi. V tomto prípade je Európska únia Goliášom, ktorý prichádza na pomoc Gruzínsku, Dávidovi, a ja to vítam. Vedľa seba má však aj ďalšieho Goliáša v podobe Ruska, ktoré má s Gruzínskom iné plány. Je dôležité, aby Európska únia napla svaly na odpor proti tomuto neoprávnenému vniknutiu.

Minulý týždeň som bol v Bonne na kongrese PPE a vystúpil tam gruzínsky prezident. Hovoril o úsilí, ktoré krajina vynakladá na boj s korupciou, o programe reformy na zabezpečenie hospodárskeho rastu a tiež o želaní uzavrieť dohodu o voľnom obchode. Moja otázka znie: kedy by sa podľa Komisie mohla po splnení príslušných podmienok uzavrieť dohoda o voľnom obchode?

 
  
MPphoto
 

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hovoríme o túžbach Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska. Sú to podobné túžby: byť bližšie k Európskej únii.

Zdá sa, že je to pre nás problém. Som zvedavá, čo sa stane o 10 rokov, keď sa tieto túžby zmenia na sklamanie a už nebude žiadna snaha vstúpiť do Európskej únie, žiadne očakávanie čohosi viac. To bude pre nás oveľa ťažšia situácia. Gruzínsko je krajina s najväčšou spoločenskou podporou členstva v Európskej únii a NATO spomedzi všetkých krajín Východného partnerstva. Dosiahli tam aj najväčší pokrok v zavádzaní trhových reforiem.

Ak sa nepoponáhľame, budeme mať rovnakú situáciu ako v Turecku, kde spoločnosť ustupuje od svojich európskych ambícií. Bude to skutočne nebezpečná situácia, napriek – a možno vďaka – iným politickým pohybom okolo týchto krajín. Vidíme, čo sa deje v Rusku, a keď úsilie Gruzínska o členstvo v Európskej únii ochabne, môžeme čeliť situácii dosť nebezpečnej pre všetky krajiny Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. (SV) Vážený pán predsedajúci, viem, že tento problém vzbudzuje veľký záujem. Tí z vás, ktorí ho sledovali podrobne, vedia, že švédske predsedníctvo venovalo Gruzínsku veľa času. Švédsky minister zahraničia Carl Bildt mal minulý štvrtok možnosť diskutovať s vami o Gruzínsku vo Výbore pre zahraničné veci.

EÚ bude naďalej Gruzínsku poskytovať značnú politickú, technickú a finančnú pomoc. Táto pomoc bude so všetkou pravdepodobnosťou zahŕňať sústavné výzvy na rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Gruzínska a pokračovanie monitorovacej misie EÚ, ako aj našej veľmi dôležitej úlohy sprostredkovateľa na ženevských rokovaniach. Ženevské rokovania sú dôležitou platformou. Tieto rokovania napredujú pomaly, ale napriek tomu napredujú a sú na nich zastúpené všetky strany.

Budeme poskytovať aj ďalšiu finančnú pomoc na odstraňovanie následkov konfliktu. Ako mnohí z vás povedali, humanitárna situácia je stále veľmi znepokojivá. Pani McGuinnessová má, samozrejme, pravdu, keď tvrdí, že v dôsledku toho trpia práve tí najzraniteľnejší.

Na stretnutiach s našimi ruskými partnermi pre dialóg bude EÚ naďalej zdôrazňovať, že je potrebné uplatňovať šesťbodovú dohodu o prímerí a následné vykonávacie opatrenia – stiahnutie síl na pozície spred 7. augusta 2008. Konkrétne sa bude hovoriť o Perevi, Akhalgori a hornej časti údolia Kodori, ako to urobili už mnohí z vás.

Zrušenie misie OBSE v Gruzínsku a odchod skupiny pozorovateľov OSN viedli k odstráneniu základných prvkov dôležitej medzinárodnej bezpečnostnej štruktúry. Jediným prvkom medzinárodnej prítomnosti teraz zostala monitorovacia misia EÚ. Tá je výrazným príspevkom k bezpečnosti a normalizácii. Preto je také dôležité, aby mala monitorovacia misia prístup do odtrhnutých regiónov. Je to dôležité pre bezpečnosť a stabilitu Gruzínska. To je zásadný bod, ktorý bude EÚ naďalej zdôrazňovať všetkým významným partnerom pre dialóg.

EÚ bude, samozrejme, pokračovať v podpore územnej celistvosti Gruzínska, ale máme aj strategický záujem, aby sme udržali kontakt s odtrhnutými regiónmi a obyvateľstvu týchto separatistických oblastí nechali otvorené okno do vonkajšieho sveta. To nám môže pomôcť postupne položiť základy riešenia konfliktu pomocou stáleho angažovania EÚ a opatrení na prehĺbenie dôvery naprieč administratívnymi hranicami a prostredníctvom kontaktov medzi jednotlivými skupinami obyvateľov.

EÚ bude v tejto záležitosti naďalej veľmi aktívna. Komisia a pani Ferrerová-Waldnerová sú tomu veľmi oddané, rovnako ako Európsky parlament, a to je niečo, za čo som veľmi vďačná.

 
  
MPphoto
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade vám ďakujem za otvorenú diskusiu, ktorú sme tu dnes viedli.

Myslela som si, že mnohí z vás vedia, čo robíme pre Gruzínsko. Gruzínsko dostalo od nás veľkú pomoc, politickú a aj hospodársku a humanitárnu. Zdá sa však, akoby sme neurobili nič. Toto ale vôbec nie je pravda.

Po prvé, vojnu zastavila Európska únia a pán Sarkozy. Po druhé, máte pravdu, je tu šesťbodový plán, ktorý, žiaľ, ešte stále nebol úplne zrealizovaný, ale zakaždým, keď pracujeme s Rusmi, máme to na programe. To je absolútne jasné.

Je pravda, ako to povedala pani predsedníčka Rady, že jedinou platformou, na ktorej sme skutočne začali postupovať, aj keď pomaly, je Ženeva, a tak ženevské rokovania musia pokračovať.

Potrebujeme aj podporu a otvorenosť z oboch strán, pretože je to zložitý konflikt a my sme v ňom takpovediac sprostredkovatelia. Toto je politická záležitosť číslo jeden.

Musíme pokračovať a veľmi dobre vieme, že Rusko je obrovský partner na druhej strane. Zároveň máme spoločné susedstvo, a preto o týchto otázkach vždy hovoríme s Rusmi úplne otvorene. Ako som tu už povedala, potrebujeme, aby sa postoj oboch strán vyvíjal. Ak si spomeniete, povedala som to vo svojom vystúpení. To je prvý bod.

Druhý sa týka hospodárskej a humanitárnej oblasti, kde skutočne pracujeme veľmi dôkladne. Balík 500 miliónov EUR bol ten najväčší, aký som dokázala presadiť. Na susedskú politiku nemáme tak veľa peňazí, o ktoré by som sa mohla usilovať, ale toto sme urobili, pretože sme si mysleli, že Gruzínsko to potrebuje po vojne a všetkých škodách, ktoré tam boli spôsobené, najmä tým najzraniteľnejším.

Ja osobne som navštívila tábory vnútorne vysídlených osôb a domy, ktoré boli opravené v rámci našich programov.

Pani Lunacekovej môžem povedať, že ja osobne som podpísala s Gruzíncami dohodu, v ktorej sa absolútne zaviazali, že nepoužijú ani cent z peňazí Európskej únie. Neustále kontrolujeme naše peniaze, takže za normálnych okolností by ani cent nemal ísť na vyzbrojovanie gruzínskej strany.

Nemôžem, samozrejme, kontrolovať, čo robí Gruzínsko v iných záležitostiach, ale čo sa týka našich peňazí, v tom mám jasno.

Spomínali sa tu aj ďalšie veci. Napríklad dvaja tínedžeri, ktorých stále zadržiavajú v Južnom Osetsku. Sú problémy, ktoré, samozrejme, Rusom pripomíname. Hovoríme o nich, ale momentálne, žiaľ, nemáme pre ne žiadne riešenia a my sami do Južného Osetska vstúpiť nemôžeme.

Čo sa týka zásad, v tom máme, samozrejme, jasno. Je tu územná celistvosť a zvrchovanosť a takto sa jednoznačne vyjadrujeme o Gruzínsku. Absolútne. Je však jedna vec hovoriť o zásadách a druhá vec tieto zásady okamžite realizovať. To je, žiaľ, niekedy dosť ťažké.

Dovoľte mi niečo povedať aj o správe pani Tagliaviniovej. Už samotný fakt, že táto správa bola publikovaná, je veľmi dôležitý. Viete, že sme podporovali vznik tejto nezávislej správy. Pani Tagliaviniovú poznám veľmi dlho z obdobia, keď som bola v roku 2000 ako ministerka zahraničných vecí našej krajiny úradujúcou predsedníčkou OBSE. Vtedy bola mojou osobitnou predstaviteľkou pre oblasť Kaukazu. Je to veľmi odvážna, nezávislá dáma, a ja musím konštatovať, že vypracovala vynikajúcu správu.

Pomôže to, pretože správa vyjasnila fakty. Poučili sme sa z toho, ale môžeme iba pokračovať v pomoci Gruzínsku diplomatickými prostriedkami.

Keď som už toto všetko povedala, môžem tiež uviesť, že veľké množstvo práce sme urobili najskôr v rámci susedskej politiky pre oblasť Východu a teraz v rámci Východného partnerstva.

Nedávno sme mali v rámci švédskeho predsedníctva veľmi dôležité stretnutie so šiestimi ministrami zahraničných vecí krajín Východného partnerstva vrátane gruzínskeho ministra zahraničných vecí.

Tam sme tiež diskutovali o všetkých možnostiach, ale naozaj si myslíte, že môžeme každej krajine dať všetko bez toho, aby aj tieto krajiny urobili svoj diel práce? Nemôžeme. Musíme ich žiadať, aby urobili svoj diel práce. To sa vzťahuje aj na obchod, pretože slobodné a seriózne obchodné dohody sa dajú uzavrieť iba vtedy, keď platia dobré právne predpisy. Nemôžeme ich len tak pozvať do Európskej únie, keď Rada v tom nie je jednotná.

Sú to veci, pri ktorých človek musí vidieť jednu aj druhú stranu, ale my pomáhame Gruzínsku viac než ktokoľvek iný. Takže by som chcela dúfať, že túto politiku, ako to niektorí z vás povedali, skutočne podporujete. Je to politika, ktorou sa pokúšame čo najviac im pomôcť, ale aj od Gruzínska chceme vidieť primerané správanie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.55 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia