Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : O-0035/2010

Predkladané texty :

O-0035/2010 (B7-0206/2010)

Rozpravy :

PV 21/04/2010 - 7
CRE 21/04/2010 - 7

Hlasovanie :

OJ 05/05/2010 - 72

Prijaté texty :


Rozpravy
Streda, 21. apríla 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

7. Zákaz používania kyanidových technológií pri ťažbe (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie Komisii, ktorú predkladajú páni Áder a Tőkés v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), o zákaze používania kyanidových technológií pri ťažbe (O-0035/2010 – B7-0206/2010).

 
  
MPphoto
 

  János Áder , autor. – (HU) Kolegovia poslanci, v priebehu uplynulých rokov sa v Európskej únii prijali veľmi dôležité rozhodnutia, ktorých cieľom je ochrana nášho životného prostredia. Spomenul by som iba rozhodnutie týkajúce sa biodiverzity alebo rámcovú smernicu o vode. Rámcová smernica EÚ o vode kladie na členské štáty zodpovednosť za ochranu kvality vody a za predchádzanie jej znečisťovaniu. Je to hodnotný cieľ? Áno, je. Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme tento cieľ dosiahli? Určite je. Existujú pri ťažbe technológie, ktoré ohrozujú naše vody a životné prostredie? Žiaľ, existujú. Navyše je tu jedna konkrétna, mimoriadne nebezpečná a zároveň zastaraná technológia. Spoločne s dosť malou skupinkou kolegov poslancov by som chcel, aby bola táto technológia zakázaná v celej Európskej únii. Kyanidová katastrofa na rieke Tisa pred desiatimi rokmi, ako aj nehody, ktoré sa stali odvtedy, tiež pripomínajú tento problém.

Dámy a páni, situácia v tejto chvíli je zároveň priaznivá aj naliehavá. Priaznivá preto, že podľa informácií, ktoré sme dostali od Komisie, technológiu ťažby založenú na kyanide dnes používajú už iba tri krajiny, a priaznivá aj preto, že ďalšie tri krajiny zakázali kyanidové technológie pri ťažbe, čím dávajú príklad iným členským štátom EÚ. Zároveň je táto situácia naliehavá, pretože vzhľadom na rastúcu cenu zlata existujú v celej Európe plány na otvorenie nových baní, ktoré by využívali túto nebezpečnú a zastaranú technológiu. Pre naše životné prostredie to predstavuje vážnu hrozbu.

Dámy a páni, ak to myslíme s potrebou ochrany našich vôd vážne, nemôžeme pozdĺž riek a jazier vytvoriť jazerá otrávené kyanidom. Práve to je výsledok tejto zastaranej technológie. Ak to myslíme vážne s ochranou biodiverzity, nemôžeme dovoliť používanie technológií, ktoré môžu zabiť všetky formy života v našich riekach, od mikroorganizmov po raky a ryby. Vážení kolegovia poslanci, dozrel čas, aby sme konali. Nečakajme na novú katastrofu, ktorá by nás na to upozornila.

Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým kolegom poslancom, ktorí sú tu prítomní, aj tým, ktorí sa zapoja do rozpravy, ale nemôžu tu byť pre výbuch sopky, a ktorí veľmi pomohli pri príprave tohto návrhu rozhodnutia. Vďaka nim sme boli schopní predložiť tomuto Parlamentu spoločný návrh textu, ktorý je výsledkom kompromisu a ktorý podporuje nielen Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ale aj Skupina zelených/Európska slobodná aliancia, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Európski konzervatívci a reformisti. Domnievam sa, že vzhľadom na vážnosť tejto otázky je to úplne opodstatnené. Rád by som kolegov poslancov požiadal o ďalšiu podporu v záverečnej fáze rozhodovacieho procesu.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, členka Komisie. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, môj kolega pán komisár Piebalgs sa ospravedlňuje. Žiaľ, nemôže tu byť dnes s vami, preto ma poveril, aby som sa zúčastnila tejto rozpravy. Ďakujem vám za túto príležitosť vysvetliť stanovisko Komisie k používaniu kyanidov pri ťažbe zlata v Európskej únii.

Po prvé, ako vážený pán poslanec vie, máme dôkladnú a veľmi komplexnú štúdiu o dramatickej nehode v lokalite Baia Mare v Rumunsku v roku 2000, keď sa pretrhla hrádza zadržiavajúca toxické látky, a o príčinách tejto nehody. Závery tejto štúdie sa brali do úvahy, keď v roku 2006 Európska únia prijala osobitnú smernicu o nakladaní s odpadom z ťažby.

Konečný termín pre členské štáty na transpozíciu tejto smernice uplynul iba pred dvomi rokmi a tento prístup k riziku používania kyanidu sa stále považuje za aktuálny, primeraný a vhodný.

Smernica zahŕňa viaceré požiadavky na zvýšenie bezpečnosti zariadení, ktoré slúžia na nakladanie s odpadom z ťažby, a na obmedzenie ich vplyvu na životné prostredie.

Na výstavbu a riadenie zariadení na nakladanie s odpadmi sú stanovené jednoznačné a presné požiadavky a prevádzka týchto zariadení musí byť založená na koncepcii „najlepších dostupných techník“.

Pre zariadenia na nakladenie s toxickými látkami alebo ich skladovanie sa vyžaduje dôsledná politika prevencie havárií. Nielen prevádzkovatelia, ale aj príslušné orgány musia mať vypracované havarijné plány, ktoré sa majú použiť v prípade havárií. Smernica obsahuje jednoznačné požiadavky na informovanie v prípade očakávaných cezhraničných vplyvov.

Tento právny predpis zahŕňa aj požiadavky na uzavretie ťažobných zariadení a na obdobie po ich uzavretí. Jeho súčasťou je povinnosť vytvoriť finančnú zábezpeku pre každú inštaláciu pred začiatkom prevádzky. Smernica obsahuje prísne maximálne limitné hodnoty koncentrácie kyanidu pred uskladnením tejto látky v odkaliskách, kde sa jej zostávajúce zvyšky rozkladajú pôsobením oxidácie, slnečného žiarenia alebo baktérií.

V praxi to znamená, že na splnenie prísnych limitných hodnôt je nevyhnutné inštalovať špeciálne zariadenie, ktoré zničí väčšinu kyanidu pred jeho uskladnením v odkalisku.

Žiaľ, pokiaľ vieme, na trhu neexistujú žiadne primerané alternatívy k používaniu kyanidu na ťažbu zlata. Vo väčšine európskych ložísk sa zlato viaže s inými kovmi, čo znamená, že je potrebná metóda separácie. Úplný zákaz kyanidu by viedol k zastaveniu európskej ťažby a následnému nárastu dovozu zlata, často z krajín s nižšími environmentálnymi a sociálnymi normami.

Komisia však sleduje vývoj technológie v tomto odvetví a v prípade, že sa v najbližších rokoch objavia alternatívne techniky, táto diskusia sa môže veľmi ľahko znovu otvoriť.

Medzitým, aby sa zaistila bezpečnosť týchto zariadení a minimalizovalo riziko spojené s ich riadením, je nevyhnutné správne zaviesť túto smernicu. Dovoľte mi tiež zdôrazniť, že členské štáty nesú zodpovednosť za rozhodnutie o tom, či sa na ich území otvoria zlaté bane.

Úlohou Komisie je zabezpečiť úplné zavedenie smernice, pričom prioritou je dobré uplatňovanie a presadzovanie.

Podľa tejto smernice sú členské štáty povinné poskytnúť Komisii informácie o jej uplatňovaní najneskôr v roku 2012 a my musíme na základe týchto informácií vypracovať analýzu a správu.

To bude zjavne ten správny čas, aby sme posúdili účinnosť tohto prístupu a ak sa potom ukáže, že terajší prístup je neúčinný, nemali by sme vylúčiť možnosť úplného zákazu.

Na záver trvám na tom, že je dôležité zabezpečiť v ťažobnom odvetví vysokú mieru recyklácie odpadu a vyššiu efektívnosť využívania zdrojov. Aj keď neberieme do úvahy používanie kyanidu, ťažba zlata zďaleka nie je ohľaduplná k životnému prostrediu.

Na získanie 1 g zlata je potrebné premiestniť a spracovať v priemere 5 000 kg rudy. Rovnaké množstvo zlata sa dá získať recyklovaním približne 5 kg starých mobilných telefónov. Tento príklad dokumentuje dôležitosť nárastu separovaného zberu a recyklácie odpadu – v tomto prípade elektronického a elektrického odpadu, ktorý môže obsahovať zlato a iné podobné vzácne kovy. Preto je efektívne využívanie zdrojov pre túto Komisiu prioritou.

 
  
MPphoto
 

  Richard Seeber, v mene poslaneckého klubu PPE. (DE) Vážená pani predsedajúca, teší ma, že je tu pani komisárka Malmströmová, ale v tomto prípade by som radšej videl jej kolegu pána Potočnika, príslušného komisára, pretože tento problém má riešiť on.

Najskôr by som chcel povedať, že Európa produkuje 0,73 % svetového zlata a že zlato sa v súčasnosti ťaží v Bulharsku, vo Fínsku, v Maďarsku, Taliansku, Rumunsku a vo Švédsku. Nie všetci používajú tieto nebezpečné kyanidové technológie. Rád by som tiež zdôraznil, že pracovná skupina vytvorená na vyšetrenie havárie v lokalite Baia Mare potvrdila, že konštrukcia zariadenia nebola vhodná na skladovanie a likvidáciu ťažobného odpadu, schválenie tejto konštrukcie nekontrolovali orgány dohľadu a monitorovanie prevádzky hrádze a zariadenia bolo nedostatočné. Takže tam bolo veľa chýb zo strany prevádzkovateľa zariadenia. Ako správne konštatovala pani komisárka, poučili sme sa z tejto havárie. Domnievam sa však, že Komisia by mala v súvislosti s touto veľmi nebezpečnou technológiou vyvodiť ďalšie závery.

Keďže podľa mojich informácií alternatívne technológie, ktoré sú na trhu, zatiaľ neponúkajú výsledky, aké skutočne chceme, mali by sme tiež zvážiť, čo môžeme urobiť v oblasti výskumu a vývoja, aby sme zabezpečili budúcnosť ťažby zlata, ale aj zaistili bezpečnosť zariadení. Európa sa pri mnohých príležitostiach zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany životného prostredia. Pripomenul by som vám rámcovú smernicu o vode, ktorej jasným cieľom je predchádzať týmto rizikám, ale tiež záväzky v oblasti biodiverzity. Preto vás žiadam, pani Malmströmová, aby ste komisárovi pánovi Potočnikovi tlmočili našu jednoznačnú požiadavku, nech Komisia, európsky zákonodarca, dosiahne pokrok v oblasti produkcie zlata.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi, v mene skupiny S&D. – (HU) Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente bezvýhradne podporuje zákaz používania kyanidových technológií pri ťažbe, pretože by som chcel upozorniť pani komisárku na skutočnosť, že nestačí, keď Komisia koná až po tom, čo sa niečo stane. Žiaľ, v európskej ochrane životného prostredia, a najmä vo Výbore pre petície, je množstvo príkladov, keď znečisťovanie životného prostredia začína a pokračuje bez toho, aby sme tomu mohli zabrániť. Preto sa teraz prevencia musí stať prioritou Európskej únie. Moji kolegovia páni Áder a Seeber tiež spomínali kyanidovú katastrofu v bani v lokalite Baia Mare. Keď naliehavo požadujeme zákaz používania kyanidu pri ťažbe, pri ťažbe zlata, robíme to na základe skúsenosti s konkrétnou, veľmi smutnou ekologickou katastrofou.

Pokiaľ ide o aktuálnu investíciu v meste Rosia Montana, plány zahŕňajú oveľa väčšiu zlatú baňu. Okolo tejto investície je množstvo problémov. Nie je zaručené, že povrchová ťažba, ktorá je súčasťou investície, nezmení vzhľad krajiny. Do životného prostredia sa uvoľní veľké množstvo jedu. Očakávaná životnosť bane je iba 20 rokov a sotva vytvorí nejaké pracovné miesta. Neexistuje žiadna záruka, že investor po skončení ťažby obnoví životné prostredie. Zo všetkých týchto dôvodov Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente spolu so Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou a Konfederatívnou skupinou Európskej zjednotenej ľavice – Nordickou zelenou ľavicou nielenže začínajú iniciatívu, ale tiež žiadajú Komisiu, aby v priebehu roku 2010 alebo 2011 pripravila právny predpis zakazujúci používanie kyanidu pri ťažbe v rámci Európskej únie, pretože znečistenie životného prostredia sa nezastaví na štátnych hraniciach. Aj keď niektoré krajiny zakážu používanie kyanidu pri ťažbe zlata, bude to zbytočné, ak tento problém nevyriešime na úrovni EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Michail Tremopoulos, v mene skupiny Verts/ALE. (EL) Vážená pani predsedajúca, téma, o ktorej diskutujeme, je veľmi dôležitá, pretože kyanid je mimoriadne nebezpečná látka. Nesúhlasíme s tým, čo povedala predstaviteľka Komisie o tom, že neexistujú žiadne bezpečné technológie. Domnievame sa, že tri aktuálne investičné plány na zlaté bane s používaním kyanidu v Grécku by sa mali riešiť zákazom tejto technológie. Miestne spoločenstvá v oblastiach Evros, Rodopy a Chalkidiki prudko reagovali a rozhodnutia prijal najvyšší správny súd v Grécku, Štátna rada.

Hrozba angažovania sa Medzinárodného menového fondu v dôsledku krízy v našej krajine vyvoláva obavy z možného tlaku na zmiernenie právnych predpisov na ochranu životného prostredia a na kontrolu. Poznáme postupy a skúsenosti z iných krajín s tragickými dôsledkami. Grécku hrozí nebezpečenstvo z ťažby zlata v Bulharsku, v povodí rieky Evros.

Je tu aj otázka tureckého pobrežia a s ním súvisiace ohrozenie oblasti Egejského mora. Podobné plány existujú aj v iných krajinách. Avšak Maďarsko, ako už vieme, vlani v decembri rozhodlo o zákaze všetkých ťažobných prác založených na používaní kyanidu.

Pomôcť by mali aj európske právne predpisy úplným zákazom a súčasným vytvorením záchrannej siete pre hospodársky zraniteľné krajiny, ako je Grécko. Žiadame, aby sa neodostačujúce právne predpisy Európskej únie zmenili na rozhodnejšie a aby sa zrušili rozdielne povolené úrovne znečisťujúcich látok pre jednotlivé členské štáty.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Chountis, v mene skupiny GUE/NGL. (EL) Vážená pani predsedajúca, v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice chcem povedať, že považujeme túto otázku za mimoriadne vážnu. Vyžaduje si okamžitý zásah a nie je čas na obštrukcie.

Komisia je pokojná a rovnaký je postoj, ktorý zastáva. Smernica je plná dier a nebráni nebezpečenstvám, o ktorých hovorili ostatní poslanci. Závažnosť a následky používania kyanidu pri ťažbe kovov sú dobre zdokumentované a videli sme, čo sa stalo v Rumunsku. Jeden z poslancov predo mnou hovoril o programoch ťažby, ktoré sa pripravujú v Grécku. Keď som sa opýtal Komisie na otváranie zlatých baní založených na používaní kyanidu v Bulharsku, odpoveď Komisie zvýšila moje obavy a potrebu prísnejších právnych predpisov a ich rozhodnejšieho uplatňovania. Sme si istí, že občania budú, samozrejme, reagovať, ale my musíme konať tiež. Preto pripojíme svoje hlasy ku každému, kto bude požadovať úplný zákaz používania kyanidu pri ťažbe kovov. Každá krajina by sa mala zaviazať k zákazu, aký nedávno prijalo Maďarsko.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Predstavitelia orgánov Európskej únie často a radi verejne deklarujú veľký dôraz na ochranu zdravia svojich občanov, ochranu prírody, ako aj životného prostredia. Je preto zarážajúce, že v oblasti používania vysoko toxickej chemickej látky, kyanidu, pri ťažbe drahých kovov sú európske predpisy až podozrivo nedôsledné.

V odbornej verejnosti je všeobecne známe, že kyanidy patria medzi najtoxickejšie chemické látky. Do organizmu sa dostávajú inhaláciou cez neporušenú kožu alebo po použití. Pri dostatočnej koncentrácii nastáva smrť v priebehu niekoľkých sekúnd až minút.

Argumenty banských spoločností, že zabezpečia také podmienky pri ťažbe zlata, aby už nedošlo k ohrozeniu zdravia, či škodám na životnom prostredí, sa doposiaľ vždy ukázali ako jalové. Niekedy zlyhal ľudský faktor, inokedy prekvapila príroda. Svedčia o tom desiatky ťažkých havárií z celého sveta, pri ktorých došlo k rozsiahlym devastáciám prírody, poškodeniam zdravia, ale aj stratám na životoch.

Spomeňme len niektoré z posledných rokov: Summitville v Colorade, Carson Hill v Kalifornii, Brewer v Južnej Karolíne, Harmony v Juhoafrickej republike, Omai v Guyane, Gold Quarry v Nevade, Zortman-Landusky v Montane, Kumtor v Kirgizsku, Homestake v Južnej Dakote, Placer na Filipínach, Baia Mare v Rumunsku, Tolukuma v Papue-Novej Guinei. Tu všade obyvateľstvo aj príroda draho platili za hrabivosť novodobých zlatokopov umožnenú ľahostajnosťou kompetentných orgánov.

Vážená Komisia, nastal čas ukázať občanom Európskej únie, na čom vám skutočne záleží, či na životnom prostredí, zdraví a živote našich občanov alebo na ziskoch banských spoločností.

 
  
MPphoto
 

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (NI). (RO) Musíme súhlasiť s tým, že zákaz používania kyanidu pri ťažbe sa stane prioritnou otázkou v oblasti životného prostredia nielen v Rumunsku, ale aj v celej Európe. Na celom svete sa v rokoch 1998 až 2006 stalo 25 veľkých havárií a únikov, čo stále viac dokazuje, že kyanid už desaťročia predstavuje trvalé nebezpečenstvo pre životné prostredie. Tieto banské havárie vyvolávajú množstvo otázok o postupoch a uplatňovaní nariadení upravujúcich nakladanie s kyanidom, dokonca aj v prípadoch, keď majú zainteresované spoločnosti dobré úmysly.

Navyše, zložitosť riadenia dopravy, skladovania a používania kyanidu v kombinácii s nedostatkami v prevádzke a údržbe kalových nádrží, nehovoriac o zlom počasí, môžu viesť k výbušným situáciám s ničivým vplyvom na životné prostredie. Používanie kyanidu pri ťažbe má alternatívy, ale banský priemysel ich nepresadzuje, aj keď na úrovni Európskej únie sa uplatňujú nariadenia na aktívnu podporu nových rozvíjajúcich sa technológií, ktoré sú bezpečné.

Poslanci Európskeho parlamentu a členské štáty prijali v novembri 2005 smernicu o banskom odpade. Táto smernica je neúčinným legislatívnym nástrojom, čo je dôsledkom veľkého tlaku, ktorý vyvinul banský priemysel, a znepokojenia, ktoré prejavovali krajiny strednej a východnej Európy v súvislosti s odmietnutím akýchkoľvek požiadaviek a zodpovednosti za vyčistenie starých opustených ťažobných lokalít. Niektoré medzery v tejto smernici sa stávajú zrejmými, keď zoberieme do úvahy, že smernica sa napríklad nezaoberá emisiami kyanidu vo vzduchu.

Zoberme si ako príklad projekt bane v meste Rosia Montana v župe Alba. Ak ju uvedú do prevádzky, odhaduje sa, že denne sa do vzduchu emituje 134,2 kg kyanidu, čo sa bude diať v každý deň bežnej prevádzky. To znamená ročné množstvo 48 983 kg emisií alebo 783 728 kg počas 16-ročnej doby životnosti bane. Navyše, neexistuje dokonca žiadny európsky právny predpis o kvalite ovzdušia pre takéto emisie. V tejto súvislosti je podpora tohto legislatívneho návrhu našou morálnou povinnosťou voči budúcim generáciám a je v súlade so svetovým trendom zákazov používania kyanidu pri ťažbe.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE). (CS) Dámy a páni, v čase, keď si pripomíname desiate výročie rozsiahlej ekologickej katastrofy pri úniku kyanidu do európskych riek z rumunskej bane na ťažbu zlata, predkladáme na hlasovanie uznesenie, v ktorom žiadame o zákaz ťažby zlata pomocou kyanidu v celej EÚ. Táto metóda je mimoriadne nebezpečná nielen pri haváriách, ktoré ohrozujú rozsiahle územia, ale spôsobuje dnes už neúnosnú ekologickú záťaž pri ťažbe. Z jednej tony horniny kontaminovanej vysoko toxickou látkou, ktorá sa v prírode odbúrava len veľmi obťažne, sa vyťaží len pár gramov zlata. Pritom vzniká veľmi mnoho ton tejto toxickej horniny. Navyše námietky väčšiny zahraničných vlastníkov baní proti našej aktivite sú neopodstatnené, pretože existujú alternatívne, bezpečnejšie, aj keď pre nich o niečo drahšie spôsoby ťažby.

Chcem vás požiadať o podporu pri hlasovaní o našom spoločnom uznesení, ktorým vyzývame Európsku komisiu, aby na území EÚ od roku 2012 úplne zakázala technológie využívajúce kyanid a tiež aby Komisia ani členské štáty nepodporovali ťažobné projekty využívajúce kyanid na území EÚ, ako aj v tretích krajinách. Už dnes zákaz platí v Českej republike, Nemecku a Maďarsku a ani ďalšie krajiny by tento spôsob ťažby nemali pripustiť. Za zásadné považujem, aby bolo pre ťažobné spoločnosti povinné poistenie proti škodám vzniknutým v prípade havárií vrátane nákladov na uvedenie oblastí postihnutých haváriami do pôvodného stavu. Na záver chcem zdôrazniť, že nepatrný zisk pri lacnejšej ťažbe zlata kyanidom nás nemôže zbaviť zodpovednosti za funkčný ekosystém a za jeho zachovanie pre budúce generácie.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis (S&D). (EL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, po Černobyle všetci dobre rozumieme jadrovej hrozbe. V roku 2000 však druhú najväčšiu ekologickú katastrofu v histórii Európy – a zrejme aj v histórii sveta – spôsobila havária v lokalite Baia Mare v Rumunsku, o ktorej hovorili mnohí poslanci. Stotisíc metrov kubických vody s veľmi vysokými koncentráciami kyanidu a ďalších ťažkých kovov uniklo zo zlatej bane do rieky Tisa a odtiaľ do Dunaja, čo spôsobilo v Maďarsku a Srbsku, ako aj v Rumunsku smrť desiatok tisícov rýb a otrávenie pitnej vody.

Kontaminácia potravinového reťazca v priamo postihnutých oblastiach bola dlhodobá. Maďarsko hlásilo 1 367 ton mŕtvych rýb. Viac ako 100 ľudí, najmä detí, sa otrávilo po konzumácii kontaminovaných rýb a muselo sa podrobiť okamžitej liečbe.

Napriek tomu nielenže ťažba zlata s použitím kyanidových rozpúšťadiel pokračuje, nielenže nie je zakázaná na európskej úrovni, naopak, členské štáty a Európska únia takéto investície dotujú. Ťažba pokračuje alebo sa plánuje vo Švédsku, Fínsku, na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku a Grécku, zatiaľ čo zrušená bola v Maďarsku a Českej republike zákonom a v Nemecku judikatúrou.

Doba, keď sme obetovali miestne životné prostredie a zdravie našich občanov pracovným miestam, je už dávno preč. Ešte aj hospodárska životaschopnosť tejto konkrétnej aktivity by sa zrútila, ak by sa uplatňovala zásada prevencie a zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí.

Vítaná je každá hospodárska činnosť za predpokladu, že je v súlade s ochranou životného prostredia a zdravia občanov. Keď však používame kyanid, vystavujeme nebezpečenstvu nenapraviteľných škôd aj životné prostredie, aj zdravie našich občanov.

Pani komisárka Malmströmová, ste v takej pozícii, aby ste nás mohli uistiť, že budeme mať primerané a silné právne predpisy a že situácia z lokality Baia Mare sa nezopakuje tentoraz vo Švédsku, Fínsku, v Bulharsku alebo Grécku? Vyzývam Komisiu, aby dokázala, že si ctí záväzky, ktoré prijala len pred dvoma mesiacmi pred Európskym parlamentom.

Pripájam sa k hlasu miestnych spoločenstiev, ktoré sú ako prvé postihnuté následkami a zapájajú sa do boja ekologických hnutí, pričom zároveň požadujú okamžitý zákaz používania kyanidu v ťažbe zlata v rámci Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Theodoros Skylakakis (PPE). (EL) Vážená pani predsedajúca, Komisia, zlato tam leží, nemôže utiecť. Diskutovať máme o tom, kedy, ako a s akými environmentálnymi vplyvmi sa rozhodneme ho ťažiť.

Ak sa investícia uskutoční s použitím kyanidu, následky sú nevratné, pretože zlato je preč a kal, ktorý obsahuje nebezpečné toxické kyanidy, ako pripúšťa samotná smernica, zostáva vo veľkých množstvách v ťažobnej oblasti. Táto záležitosť sa netýka iba spomínaných členských štátov, pretože sú aj ďalšie členské štáty, ktorých zariadenia sú situované pri riekach.

Existujúca smernica má jednu nevýhodu: poskytnutá finančná zábezpeka v prípade havárie nepokrýva všetky následky, najmä ak sa príslušné zariadenia uzavrú. V dôsledku toho sa porušuje základná zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí, najmä vzhľadom na to, že spoločnosti používajúce túto technológiu sídlia prevažne mimo Európy a po ukončení ťažby vytiahnu vreckovku a zamávajú nám na rozlúčku.

Preto musíme znovu vážne preskúmať alternatívne spôsoby ťažby a opäť zaviesť základnú zásadu, podľa ktorej znečisťovateľ platí, s plným a spoľahlivým poistným krytím v prípade havárie, odteraz a na tak dlho, kým tieto nebezpečné látky zostanú zachytené v pôde. Domnievam sa, že kým sa uplatnia tieto podmienky, mal by platiť úplný zákaz tejto technológie, čo by zrejme motivovalo spoločnosti, aby realizovali seriózny výskum alternatívnych, menej znečisťujúcich technológií, pretože ak máte lacnú metódu a neplatíte za znečistenie, ktoré spôsobuje, nemáte dôvod skúmať alternatívy.

 
  
MPphoto
 

  Jan Březina (PPE). (CS) Dámy a páni, na danú tému som sa rozhodol vystúpiť preto, že som podrobne sledoval dianie okolo prieskumu a otvárania ložísk Mokrsko a Kašperské Hory v Českej republike, kde sa malo jemne rozptýlené zlato získavať kyanizáciou. Vtedy, v polovici 90. rokov, sme zvažovali vplyvy používaných chemických látok na životné prostredie, skutočnosť, že sa kyanizáciou spracovávajú obrovské objemy rúd, a navyše škodlivosť nielen kyanidu, ale aj látok, ktoré sa používajú na tzv. dekyanizáciu, čo je chlór a oxid vápenatý. Dôležitá je aj ďalšia závažná skutočnosť, a to, že použitými postupmi sa môžu mobilizovať škodlivé sprievodné prvky. Z týchto prvkov je veľmi nebezpečný najmä arzén, ktorý býva obsiahnutý v arzenopyrite, veľmi častom sprievodnom mineráli. Sám som v mnohých prípadoch zástancom ťažby ako nutného predpokladu akéhokoľvek ďalšieho rozvoja technológií, ale v prípade použitia kyanizácie ložísk rúd zlata som sa pripojil k odporcom tejto technológie a som rád, že sa v Českej republike podarilo novelou banského zákona z roku 2000 dosiahnuť vylúčenie tejto technológie z prípustných metód úpravy zlata. Vzhľadom na veľké riziká spojené s kyanizáciou by bolo dobré vylúčiť použitie tejto technológie nielen v Európskej únii, ale aj globálne. Riziká kyanizácie sú totiž najmä v krajinách tretieho sveta s nižšou úrovňou ochrany životného prostredia neúmerne vysoké. Pani komisárka, ste si istá, že boli dobre zvážené nové alternatívne technológie, nové druhy separácie a separačnej flotácie?

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN ROUČEK
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Alajos Mészáros (PPE). - (SK) V prvom rade by som sa chcel poďakovať iniciátorom otvorenia tejto tak závažnej problematiky, menovite pánovi Áderovi a Tőkésovi. Chcel by som čo najrozhodnejším spôsobom podporiť pripravovaný návrh rezolúcie o všeobecnom zákaze kyanidových technológií v baníctve na celom území Európskej únie.

Kto zažil a videl následky ekologickej katastrofy spôsobenej zlyhaním technológií v Baia Mare a následným uvoľnením jedovatých kyanidových roztokov do vodných tokov s ďalekosiahlymi dopadmi na živú faunu rieky Tisa v Maďarsku, ale aj Dunaja na území Bulharska, musí urobiť všetko preto, aby sa niečo podobné už v Európskej únii nikdy nemohlo opakovať.

Naša krajina Slovensko bolo hlboko dotknuté vtedajšou katastrofou, pretože sa to odohralo v tesnej blízkosti našich hraníc. Naviac, na Slovensku takisto hrozí znovuotvorenie niektorých starých baní vzácnych kovov a vzhľadom na ich nízku koncentráciu uvažuje sa o využití kyanidovej technológie.

Bolo by absolútne chybné a nesprávne kvalifikovať tento proces nebodaj ako bilaterálnu záležitosť dvoch členských štátov Európskej únie. Dúfam, že stanovisko Komisie bude o niečo rozhodnejšie, než ako to tu prezentovala pani komisárka.

Schválením rezolúcie nám musí ísť o všeobecnú a celoplošnú ochranu európskych hodnôt v oblasti našej ekologickej a environmentálnej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE). (RO) Chcel by som začať poďakovaním pani komisárke za vyvážené stanovisko, ktoré prezentovala na úvod tejto rozpravy. Technológie, ktoré využívajú kyanid, sú nebezpečné. Sú však aj iné, rovnako nebezpečné technológie, napríklad jadrová technológia. Na predchádzanie haváriám existujú nariadenia, štandardy a normy. Nemusíme zakazovať, jednoducho musíme dodržiavať pravidlá. Uznesenie spomína 30 havárií za posledných 25 rokov. Nekonkretizuje, koľko z nich sa stalo v Európe, pretože tých bolo veľmi málo a vyskytovali sa najmä v krajinách, ktoré v čase havárie neboli členmi Európskej únie. Je skutočnosťou, že Komisia sprísnila predpisy v dôsledku nešťastnej havárie, ktorá sa stala v roku 2000.

Kyanidová technológia sa používa na získavanie rozličných produktov vrátane farmaceutických výrobkov a vitamínov. Uznesenie hovorí iba o ťažbe, a to konkrétne o produkcii zlata. Prečo? Príčinou je, že problém v skutočnosti nie je s kyanidom, ale so zlatom. Nie je tu len požiadavka na zákaz tejto technológie, ale aj na zastavenie rozpracovaných projektov k dátumu predpokladaného zákazu. Jediný budúci projekt týkajúci sa ťažby zlata v Európe, o ktorom viem, existuje v Rumunsku.

Kolegovia poslanci, chcel by som vás požiadať, aby ste si pozorne prečítali text uznesenia, najmä konštatovania, ako „silné dažde v budúcnosti zvýšia riziko únikov“ alebo „banský priemysel ponúka málo pracovných miest a iba s obmedzenou perspektívou na 16 rokov“, alebo „vyskytnúť sa môže ľudská nedbanlivosť, pretože niektoré členské štáty nie sú schopné presadzovať právne predpisy. Nemyslím si, že takéto vyhlásenia majú miesto v texte Európskeho parlamentu.

Kolegovia poslanci, prosím, zvážte preto dôvody aj následky hlasovania proti uzneseniu, ktoré znižuje našu dôveryhodnosť pred Komisiou a zmenšuje šancu, aby sa návrhy uznesení schválené Európskym parlamentom brali do úvahy nielen v tomto prípade, ale aj všeobecne.

 
  
MPphoto
 

  Mariya Nedelcheva (PPE). (BG) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, používanie kyanidových zlúčenín v banskom priemysle je zjavne otázka, ktorá nemôže byť nikomu ľahostajná. Poznáme zákonné opatrenia, ktoré prijala Európska únia. Vysielajú jasný odkaz: naďalej musíme zabezpečovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia využívaním vhodných zdrojov, štruktúr, kontrolných mechanizmov a systémov riadenia. Časťou nášho poslania je aj pokračovať v mobilizácii verejnej mienky v Európe. Ak sa to však robí hraním na ľudské pocity strachu a používaním environmentálnej karty na ochranu iných záujmov, prijaté stanovisko úplne stráca svoju hodnotu.

Podľa správy spoločnosti SRE Consulting sa väčšina kyanidových zlúčenín, ktoré sa v súčasnosti používajú v priemyselnom meradle, využíva v chemickom priemysle a na povrchovú úpravu kovov. To znamená, že aj keď zakážeme ich používanie pri ťažbe zlata, budú sa naďalej používať na iné účely a náš zákaz nepovedie k výraznému zníženiu ich celkového používania. Úplne podporujem absolútnu nevyhnutnosť hodnotenia vplyvu na životné prostredie a vykonávania predbežných a následných kontrol zo strany prevádzkovateľov aj kontrolných orgánov.

Naša krajina Bulharsko v súčasnosti nemá výslovný zákaz používania kyanidových zlúčenín pri ťažbe zlata. V tomto prípade sa používanie iných technológií, najmä počas terajšej krízy, neukázalo byť efektívnejšie. To neznamená, že robíme kompromisy, ale že načúvame hlasu rozumu a nejdeme do extrémov. Preto most spájajúci skupinu ľudí, ktorí sú proti akémukoľvek zákazu, so skupinou ľudí, ktorí majú iný názor, prechádza cez vás. Naliehavo vás žiadam, tento most nesmieme spáliť.

 
  
MPphoto
 

  Sari Essayah (PPE). – Vážený pán predsedajúci, súhlasím s tým, že kalové nádrže, ako je tá, ktorá spôsobila haváriu v lokalite Baia Mare v roku 2000, by sa nemali stavať. Fínsko je v európskom meradle veľkým producentom zlata. Nová baňa v lokalite Kittilä je najväčšou v Európe s ročnou produkciou 5 000 kg zlata. Teraz si musíme pripomenúť jeden vedecký fakt: zlato sa nerozpúšťa v iných kvapalinách, než je kyanid. Preto aj v procese ťažby v lokalite Kittilä sa používa kyanid, ale v uzavretom systéme. Kyanid použitý pri spracovávaní obohateného kalu sa opätovne využíva a jeho zvyšky sa po skončení procesu likvidujú. Čistia sa dokonca aj zvyšky kyanidu vo vode získavanej z kalových nádrží. Ťažba založená na používaní baktérií by bola ohľaduplnejšia k prírode, ale pri zlate sa zatiaľ nevyužíva.

Prvá baňa na svete používajúca mikrobiálnu ťažbu z háld niklovej rudy sa nachádza v lokalite Talvivaara, tiež vo Fínsku. Vývoj mikrobiálneho čistenia zvyškového kyanidu prináša dobré výsledky a ja dôrazne odporúčam postup týmto smerom. Preto nepodporujem postup k úplnému zákazu používania kyanidu, ale určite by som podporila prísnu environmentálnu kontrolu a najlepšie dostupné technológie a uzavreté procesy.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE). (RO) Domnievam sa, že iniciatíva za zákaz používania technológie založenej na kyanide pri ťažbe zlata je neodôvodnená. Ako už bolo povedané, v tejto oblasti platí viacero európskych legislatívnych aktov, ktoré sprísnili predpisy týkajúce sa používania kyanidu a s ktorými sa začalo presne v čase spomínanej nešťastnej havárie, ktorá sa stala v lokalite Baia Mare a, bohužiaľ, viedla ku kontaminácii.

Preto by v tejto situácii malo naše úsilie smerovať k prísnemu presadzovaniu tohto legislatívneho rámca na vnútroštátnej úrovni v každom členskom štáte. Technológia založená na kyanide sa používa na ťažbu zlata viac ako 100 rokov v podmienkach zaručujúcich bezpečnosť životného prostredia a ako súčasť účinného procesu ťažby zlata. Skutočne, 90 % zlata vyťaženého vo svete sa za posledných 20 rokov získalo pomocou tejto technológie a nie jej alternatív.

Technické predpisy týkajúce sa používania a neutralizácie kyanidu pomohli minimalizovať riziká pre životné prostredie a zdravie pracovníkov. Myslím si, že musím tiež zdôrazniť, že správne uplatňovanie zásady prevencie nezahŕňa emocionálnu reakciu nadobúdajúcu podobu zákazu technológie, ktorá dokázala svoju užitočnosť a ktorej riziká sú úplne známe a kontrolovateľné. Pri uplatňovaní zásady prevencie treba brať do úvahy aj riziká pre životné prostredie, ktoré vznikajú pri alternatívnom používaní iných činidiel, ako je kyanid. V každom prípade odborníci tvrdia, že používanie takýchto alternatívnych činidiel predstavuje väčšie riziká než používanie kyanidu.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE). (HU) Povolenie alebo zákaz projektov s použitím kyanidu vyvoláva citlivé otázky v niektorých členských štátoch. V prvom rade musíme zabezpečiť, aby sa riešenie tohto problému nemohlo stať rukojemníkom politických zámerov a záujmov. Posúdenie nebezpečenstva znečistenia je úlohou pre odborníkov a ak takéto nebezpečenstvo existuje, je na politických predstaviteľoch, aby chránili záujmy občanov. V tomto bode problém presahuje záujmy ochrany životného prostredia, pretože znečistenie môže ohroziť zdravie ľudí, čo je v rozpore s právom občanov EÚ na vysokú úroveň ochrany zdravia (článok 35 Charty základných práv). V tejto oblasti nemôže existovať otázka malého alebo veľkého rizika. Ak je ohrozené zdravie občanov, politická diskusia je nezmyselná a orgány musia zasiahnuť proti potenciálnemu znečisťovateľovi. Hoci je používanie kyanidu v niektorých členských štátoch zakázané a v iných povolené, členské štáty musia navzájom konzultovať a usilovať sa o vytváranie partnerstiev. Pokiaľ ide o Komisiu, mala by k tejto otázke zaujať stanovisko a iniciovať predpisy, ktoré vylúčia možnosť poškodenia zdravia občanov EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE). (FI) Vážený pán predsedajúci, keďže pochádzam zo zlatej oblasti severného Laponska, chcem sa zapojiť do tejto rozpravy. Presne ako povedala vo svojom výbornom vystúpení pani Essayahová, zlato sa rozpúšťa pomocou kyanidu a vo Fínsku sa to robí v uzavretom procese.

V zlatej bani Kittilä, ktorá je dosť blízko miesta, kde žijem, sa ročne vyprodukuje viac ako 5 000 kg zlata. Nie sú tam žiadne problémy, pretože otázky životného prostredia sa riešia tak, že právne predpisy sú moderné, procesy sú uzavreté a zvyšky sa likvidujú. Dôležitá je tu aj technológia. V tejto záležitosti je určite významné množstvo rozdielov medzi európskymi krajinami a domnievam sa, že musíme spolupracovať a vymieňať si osvedčené postupy.

Ďalšou významnou otázkou je používanie mikróbov, čo je nová inovácia. Musíme do nej aj v budúcnosti investovať, aby sme sa mohli posunúť k takému postupu rozpúšťania zlata, ktorý bude ešte ohľaduplnejší k životnému prostrediu a účinnejší. V celej Európe musíme vyvinúť koordinované úsilie, aby ťažobná činnosť s ohľadom na životné prostredie mohla pokračovať udržateľným spôsobom.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, vystúpenia pani Roithovej, pána Březinu a pána Mészárosa ma skutočne presvedčili, pretože popisovali, ako v krajine, kde predtým žili, konkrétne v komunistickom Československu, prebiehala podobná bezohľadná ťažba, ako sa tam zmenil prístup a ako sú dnes tými, čo obhajujú ochranu životného prostredia a spoločné európske normy.

Domnievam sa, že túto zmenu prístupu potrebujeme v celej Európe. Musíme si uvedomiť skutočnosť, že sme v procese vývoja nových technológií. Prečo nepredlžovať ťažbu zásob, ktoré sa už aj tak míňajú, a v prvom rade vyvíjať tieto nové technológie? Chcel by som sa jasne vyjadriť k jednej veci: ak nebudeme opatrní, zničí sa niečo nenahraditeľné a budúce generácie nás za to budú preklínať.

Preto tu naozaj musím žiadať o dlhodobý prístup. Rozhodujúce je, aby sme mali jednotné európske normy, pretože rieky pretínajú hranice a, samozrejme, kyanid je environmentálna hrozba, ktorá tiež prechádza hranicami.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE). (RO) Súhlasím s tým, že na úrovni Európskej únie sa musia prijímať všetky opatrenia na zníženie údajných rizík vyplývajúcich z používania toxických, nebezpečných látok, ako je kyanid. Zákaz týchto látok však netreba vidieť ako jediné riešenie. Toxické, nebezpečné látky sa používajú v mnohých priemyselných procesoch, aj iných ako je ťažba. Okrem havárie v lokalite Baia Mare v roku 2000 sa v banskom odvetví stali ďalšie dve veľké havárie: jedna sa stala v Španielsku v roku 1998 a druhá vo Švédsku v roku 2003, pričom obe mali väčší rozsah. Ich príčiny však boli podobné: kalové nádrže, ktoré zlyhali.

Pri viac ako 90 % svetovej produkcie zlata a striebra sa používa technológia ťažby týchto kovov založená na kyanide. Zavedenie bezpodmienečného zákazu tejto technológie a jej nahradenie technológiami založenými na látkach, ktoré predstavujú menšie riziko pre životné prostredie, ale ktoré sú príliš drahé a poskytujú nižšie výnosy, by znamenalo, že dotknuté krajiny by skutočne museli zastaviť ťažbu týchto kovov, s hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami, ktoré by to prinieslo.

 
  
MPphoto
 

  Michael Theurer (ALDE). (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako pred chvíľou povedal pán Takkula, kyanidová technológia je bežná metóda ťažby. Ako sme však počuli, je veľmi nebezpečná. Katastrofa, ktorú spomenula pani Băsescová, v tom čase kontaminovala Dunaj a všetkých nás šokovala. Ako viete, ja vediem intenzívnu kampaň za oblasť Dunaja. Z toho dôvodu sa ako odborársky politik pýtam, čo s tým môžeme urobiť. V rámci Európskej únie máme iba obmedzené kapacity na ťažbu zlata. Cieľom je odlíšiť sa od sveta technickými inováciami. Viem, že je tu špičková technológia. V Nemecku boli vyvinuté environmentálne technológie, ktoré v budúcnosti pomôžu vyhnúť sa používaniu kyanidu. Musíme dosiahnuť, aby tieto európske špičkové technológie boli obchodne životaschopné a dostupné. Vidím v tom veľký potenciál pre obchod. Nemali by sme sa obmedzovať na Európsku úniu, ale zabezpečiť si prienik do medzinárodného obchodu v záujme životného prostredia a nášho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Kyanidové metódy ťažby sú spojené s vysokým rizikom ekologických škôd, a teda aj hrozbou pre ľudský život, zdravie a životné prostredie. Kyanidové lúhovanie drahých kovov, zlata, je zakázané vo viacerých členských štátoch, avšak nebezpečenstvo prírodnej katastrofy spojené s kontamináciou povrchových vôd nepozná štátne hranice.

Smutne známa havária v lokalite Baia Mare (a to je Rumunsko, tu treba opraviť kolegu Posselta, to neprišlo z Československa, ale to prišlo naopak z Rumunska a kontaminovalo to Maďarsko aj Slovensko a vtedajšie Československo) spôsobila nevyčísliteľné škody až viac než 1000 km od miesta vzniku. Medzi zasiahnutými krajinami bola aj naša krajina.

Napriek tomu je v mnohých krajinách Európskej únie stále možné takéto metódy legálne používať. Som presvedčený, že je v záujme ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a vzhľadom na fakt, že kyanidové metódy ťažby môžu pri haváriách zasiahnuť niekoľko štátov, je potrebné a nevyhnutné vytvoriť jednotnú legislatívu na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Iosif Matula (PPE). (RO) Chemická látka, ktorá sa vymkla spod kontroly a unikla do životného prostredia, spôsobuje vážne problémy, ale máme viac ako 10 miliónov chemických látok. Máme aj dokonca ešte vyšší počet miest, kde sa pracuje s použitím chemických látok. Mohli by sme tu v Európskom parlamente diskutovať o miliónoch potenciálne nebezpečných scenárov. Kyanidy sú určite toxické, ale ja som chemik a môžem vám povedať, že máme celosvetový problém: menej než 18 % kyanidov sa používa pri ťažbe. Zostávajúce kyanidy sa používajú pri výrobe liekov, spotrebného tovaru v kozmetickom priemysle, ako aj v mnohých iných oblastiach.

Na našej planéte sa však používajú aj látky, ktoré sú niekoľko tisíckrát toxickejšie ako kyanidy. Všeobecne povedané, keď chemické látky preniknú do vody, ničia život. Vo svete máme mnoho mŕtvych riek, ktorých sa kyanidy nedotkli. V Mŕtvom mori nie je ani náznak života, pretože obsahuje veľké množstvo chloridu sodného, inými slovami kuchynskej soli. Pri používaní akejkoľvek chemickej látky sa musia aplikovať všetky technológie a predpisy na ochranu životného prostredia platné v roku 2010. Toto je určite cesta, ktorú si Rumunsko ako európsky štát vybralo. Každá krajina na svete musí urobiť to isté.

 
  
MPphoto
 

  Traian Ungureanu (PPE). – Vážený pán predsedajúci, pri všetkej úcte môžem povedať, že táto rozprava prevažne mieri vedľa. Máme pred sebou veľmi zvláštnu záležitosť. Znovu otvára otázku havárie, ktorá sa stala pred 10 rokmi. Prečo? Prečo bolo okolo nej tak dlho ticho? A prečo teraz? Prečo teraz rozprava? Ak by sme postupovali podľa tohto vzoru, mohli a mali by sme zrušiť čokoľvek a všetko, čo sa dá spojiť s minulou haváriou. Celú túto záležitosť považujem za neodôvodnenú. Myslím si, že využíva životné prostredie ako clonu a že je založená na masovom strachu, ktorý je v súčasnosti taký populárny. Podľa môjho názoru, a myslím si, že je to pravda, ide iba o úbohé politické sprisahanie.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som v krátkosti vysvetliť, čo môj kolega poslanec zrejme nepochopil v dôsledku prekladu. Poznám lokalitu Baia Mare veľmi dobre a viem, že neleží v bývalom Československu, ale na severe Transylvánie. Viem to veľmi dobre. Bola to chyba prekladu. Iba som sa zmienil o vystúpeniach pána Březinu, pani Roithovej a pána Mészárosa, ktorí hovorili o skúsenostiach z Kašperských Hôr alebo Bergreichensteinu atď. Geografiu strednej Európy poznám.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za túto rozpravu. Samozrejme, zabezpečím, aby z nej pán Potočnik dostal úplný záznam.

Stotožňujeme sa s vaším znepokojením v otázke kyanidu. Je to, samozrejme, veľmi nebezpečný toxín a my sme si toho vedomí. Ale dovoľte mi uistiť vás, že Komisia vyvodila závery z hroznej havárie, ktorá sa stala pred 10 rokmi v lokalite Baia Mare. Smernica, ktorú sme len nedávno prijali, obsahuje mnoho limitov, požiadaviek, obmedzení a nárokov, aby sa zabezpečila maximálna ochrana pred vplyvmi na životné prostredie a ľudské zdravie. Táto smernica tiež zníži pravdepodobnosť opakovania takejto havárie a ak sa aj havária stane, do veľkej miery sa obmedzí jej možný vplyv. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa smernica riadne uplatňovala.

Vzhľadom na prísne požiadavky smernice o banskom odpade a na to, že dnes chýbajú primerané alternatívy, všeobecný zákaz používania kyanidu pri ťažbe zlata sa momentálne nezdá byť vhodný. Sledujeme však túto záležitosť, študujeme najnovší vývoj technológie a v roku 2012 sa to bude hodnotiť. Musíme v EÚ zvýšiť mieru recyklácie výrobkov obsahujúcich vzácne kovy, aby sme obmedzili závislosť od ťažby zlata.

Ďakujem vám za túto rozpravu. Pán Potočnik vám, samozrejme, bude k dispozícii, aby zodpovedal ďalšie otázky na túto tému. Komisia berie túto záležitosť veľmi vážne. Ak si prečítate smernicu, zistíte, že mnohými z vašich obáv sa už zaoberá. Pomôžme dotlačiť členské štáty k tomu, aby ju naozaj plne uplatňovali, pretože to by výrazne znížilo riziko.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas prvej májovej schôdze.

Prajem vám bezpečnú cestu domov. Dúfajme, že nebude prerušená sopkou, alebo čímkoľvek prípadne kýmkoľvek iným.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. (RO) 30. januára 2000 sa pretrhla hrádza okolo kalovej nádrže obsahujúcej odpad zo spoločnosti Aurul v rumunskom meste Baia Mare. Vytieklo približne 100 000 metrov kubických kontaminovanej vody s obsahom 100 ton kyanidu a ťažkých kovov. V dôsledku tohto úniku bola zastavená dodávka pitnej vody 2,5 miliónu ľudí v troch krajinách. Koncentrácie kyanidu v rieke Somes prevyšovali povolené úrovne 700-krát. Vodný život bol úplne zničený na dĺžke niekoľkých stoviek kilometrov. Nesmieme zabudnúť na podrobnosti tejto katastrofy, ktorá sa stala medzinárodným synonymom znečistenia. Pripomína nám to, že napriek právnym predpisom a kontrole sa takéto havárie môžu stať kedykoľvek. Ak chceme predchádzať katastrofám, nebezpečné látky nemajú v ťažbe miesto. Zámerom v lokalite Rosia Montana je vybudovať najväčšiu povrchovú zlatú baňu v Európe založenú na používaní kyanidov. Aké to potom bude mať následky? Zničenie životného prostredia, zmiznutie dediny, presťahovanie obyvateľov, kostolov a cintorínov a rozsudok smrti pre pozostatky nevyčísliteľnej hodnoty z rímskych a predrímskych čias. História nám dáva lekcie. Je povinnosťou nás všetkých poučiť sa z nich. Je absolútne nevyhnutné, aby sme zaviedli úplný zákaz používania kyanidu pri ťažbe v rámci EÚ, aby sme odvrátili tragédie postihujúce ľudí a životné prostredie.

 
  
MPphoto
 
 

  László Tőkés (PPE) , písomne. (HU) V priebehu uplynulých dvoch rokov som pri viacerých príležitostiach, na plenárnych zasadnutiach Európskeho parlamentu a na rôznych jeho fórach, hovoril o nebezpečenstvách ťažby založenej na kyanide. Navyše som napísal list pánovi Stavrosovi Dimasovi, komisárovi pre životné prostredie, na tému banských projektov v Rumunsku (Rosia Montana) a Bulharsku (Čelopeč a Krumovgrad). O používaní kyanidovej technológie pri ťažbe sa pre jej vplyv na životné prostredie niekedy hovorí ako o nebezpečnej „chemickej atómovej bombe“. Od roku 1990 bolo vo svete približne tridsať prípadov vážneho znečistenia, ktoré spôsobila ťažba s použitím kyanidu. Katastrofa na rieke Tisa pred desiatimi rokmi sa považuje za najvážnejšiu európsku ekologickú katastrofu od Černobyľu. Iba v uplynulých niekoľkých dňoch znečistila v Rumunsku zlatá baňa, ktorú zavreli pred 40 rokmi, rieku Aries, ktorá sa vlieva do Tisy. Vlani počas návštevy neďalekej banskej spoločnosti (Rosia Poieni) samotný prezident Traian Băsescu vyhlásil, že „nemôžeme sedieť na takejto ekologickej bombe, pretože to je jednoducho vražda“. Vzhľadom na nové plány rozvoja ťažby v Rumunsku (Rosia Montana, Baia Mare, Certeju de Sus atď.) zdôrazňujem, že zákaz ťažby založenej na kyanide nie je jednoducho rumunským ani v žiadnom prípade „etnickým“ problémom, ale všeobecnou – európskou – záležitosťou, o ktorej členské štáty EÚ a skupiny v Európskom parlamente môžu dosiahnuť rozumnú dohodu. Európa nemôže byť ľahostajná ku kyanidovým katastrofám v minulosti alebo k hrozbe nových v budúcnosti. Je v záujme nás všetkých chrániť ľudí a naše životné prostredie, nielen pred rádioaktivitou alebo znečisťovaním ovzdušia, ale aj pred otravou kyanidom. Žiadam tento ctený Parlament, aby hlasoval za našu iniciatívu.

 
Posledná úprava: 22. júla 2010Právne oznámenie