Aká vysoká je podľa rady pravdepodobnosť, že sa do jesene ukončia prístupové rokovania s Chorvátskom, a aké opatrenia plánuje prijať, s cieľom dosiahnutia výrazného pokroku v tejto oblasti ešte počas španielskeho predsedníctva?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Toto obdobie je kľúčovým pre rokovací proces s Chorvátskom. Rokovania dosiahli významný pokrok a vstupujú do konečnej fázy. EÚ pochválila Chorvátsko za značný pokrok, ale je potrebné vykonať ešte veľa práce, ak majú byť rokovania úspešne dokončené.

Predsedníctvo pokračuje v práci, aby sa dosiahol pokrok v rokovaniach, v súlade s príslušnými závermi Európskej rady a Rady EÚ. Naším cieľom je dosiahnutie rozhodujúceho pokroku v rokovacom procese s Chorvátskom tým, že sa otvoria všetky zostávajúce kapitoly a predbežne sa uzavrie čo najviac kapitol. Sme tiež rozhodnutí čo najviac pokročiť pri vypracovávaní zmluvy o pristúpení.

19. februára sme otvorili kapitolu 13 – Rybné hospodárstvo a kapitolu 27 – Životné prostredie, čo sú veľmi náročné kapitoly prístupového procesu a vyžadujú si veľa prípravy. 19. apríla sme predbežne uzavreli kapitolu 1 – Voľný pohyb tovaru, ktorá predstavovala dôležitý míľnik, keďže sa ňou teraz dočasne uzavrela polovica prerokúvaných kapitol. Od začatia rokovaní 3. októbra 2005 bolo otvorených tridsať kapitol, z ktorých bolo predbežne uzavretých osemnásť. Podľa potreby sa naplánujú ďalšie prístupové konferencie s cieľom pokročiť v tomto procese.

Niektoré citlivé kapitoly ešte ostávajú nedoriešené, ako napríklad kapitola 8 – Hospodárska súťaž a kapitola 23 – Súdnictvo a základné práva. Budeme tiež musieť uzavrieť rokovania o niektorých kapitolách, ktoré majú do veľkej miery vplyv na rozpočet, ako sú poľnohospodárstvo a regionálna politika. Chcem však zdôrazniť, že pokrok Chorvátska smerom k uzavretiu rokovaní bude tiež závisieť od ukončenia potrebných politických, hospodárskych, legislatívnych a správnych reforiem. Preto je pre Chorvátsko nevyhnutné, aby dokončilo zostávajúce reformy, ako aj včas splnilo všetky zostávajúce kritériá a ďalej efektívne transponovalo a implementovalo acquis, ak chce splniť svoj cieľ dokončiť prístupové rokovania do konca roku 2010.

Mohla by Rada načrtnúť časový plán pre členské štáty na zapracovanie piatich hlavných cieľov do svojich národných plánov, ktoré boli schválené ako kľúčové prvky novej stratégie v oblasti zamestnanosti a rastu známej ako stratégia EÚ 2020?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Na marcovom zasadnutí Európskej rady boli schválené hlavné prvky novej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá bude formálne prijatá na júnovom zasadnutí Európskej rady. Zahŕňajú päť hlavných cieľov, ktoré budú usmerňovať činnosť členských štátov a Európskej únie:

miera zamestnanosti 75 % pre ženy a mužov vo veku od 20 do 64 rokov;

investovanie 3 % HDP do výskumu a vývoja spolu s ukazovateľom intenzity inovácií;

potvrdenie takzvaných cieľov 20/20/20 v oblasti klímy a energetiky;

zníženie miery predčasného ukončenia vzdelávania a zvýšenie podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním;

podpora sociálneho začleňovania, najmä znižovanie chudoby.

Na marcovom zasadnutí Európskej rady bolo tiež schválené, že v zmysle týchto hlavných cieľov si členské štáty určia svoje národné ciele, berúc do úvahy svoju relatívnu východiskovú pozíciu a vnútroštátne okolnosti.

Práca na vytvorení národných cieľov sa už začala. Prípravné orgány Rady v súčasnosti prerokúvajú národné ciele, aby podporili úsilie členských štátov na národnej úrovni. Paralelne prebiehajú bilaterálne konzultácie medzi jednotlivými členskými štátmi, Komisiou a predsedníctvom s cieľom zhodnotiť celkovú situáciu každej krajiny, pokiaľ ide o všetkých päť cieľov.

V súvislosti s metodológiou pre národné ciele Európska rada vo svojich záveroch uviedla, že členské štáty si ich určia podľa svojich vnútroštátnych rozhodovacích postupov v dialógu s Komisiou, aby bolo možné skontrolovať ich súlad s hlavnými cieľmi EÚ. Európska rada zhodnotí výsledky tohto dialógu v júni.

Na vnútroštátnej úrovni budú ciele potvrdené v národných reformných programoch a prezentované na jeseň 2010.

Napriek značnému prínosu agentúry Frontex v oblasti predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu je počet nelegálnych prisťahovalcov, ktorí vstupujú do Európy cez jej južné regióny, naďalej mimoriadne vysoký. V krajinách prvého vstupu čelia prijímacie centrá a ubytovacie strediská pre prisťahovalcov vážnym problémom a vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu sa očakáva zhoršenie tohto problému.

Plánuje španielske predsedníctvo bezodkladne prijať významnejšie iniciatívy na poskytnutie konkrétnych nástrojov podpory členským štátom zodpovedným za prijímanie nelegálnych prisťahovalcov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Predsedníctvo a Rada naďalej pripisujú veľkú dôležitosť boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu a podpore solidarity na tento účel.

Na zasadnutí z 10. – 11. decembra 2009 prijala Európska rada Štokholmský program, nový viacročný program pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na roky 2010 – 2014. V tomto programe je jasne uvedené, že komplexná európska prisťahovalecká politika založená na solidarite a zodpovednosti je naďalej kľúčovým politickým cieľom Európskej únie. Tento program zdôrazňuje, že ak si chce EÚ zachovať spoľahlivý a udržateľný prisťahovalecký systém, je potrebné predchádzať, kontrolovať a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, keďže Únia čelí narastajúcemu tlaku nelegálnych migračných prúdov, a to najmä členské štáty na jej vonkajších hraniciach vrátane jej južnej hranice.

Predsedníctvo chce tiež do júnového zasadnutia Rady dokončiť prvé ročné hodnotenie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle z roku 2008, ktorý tiež zdôrazňuje potrebu podpory solidarity pre tie členské štáty, ktoré ich geografická poloha vystavuje prílivu prisťahovalcov alebo ktoré majú obmedzené zdroje. Komisia prijala prvú výročnú správu o prisťahovalectve a azyle 6. mája 2010, na základe ktorej sa predsedníctvo bude snažiť vypracovať príslušné závery na júnovom zasadnutí Rady.

Treba tiež pripomenúť, že Rada SVV na svojom zasadnutí 25. a 26. februára 2010 prijala závery Rady týkajúce sa 29 opatrení na posilnenie ochrany vonkajších hraníc a boj proti nezákonnému prisťahovalectvu. Tieto závery zdôrazňujú význam zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti v integrovanom riadení vonkajších hraníc a pripomínajú potrebu aktívnej spolupráce medzi členskými štátmi a potrebu ďalej zlepšovať účinnosť agentúry FRONTEX, aby Únia dokázala lepšie zvládnuť úlohy v tejto oblasti. Poskytujú teda súbor opatrení zameraných na ďalší rozvoj agentúry FRONTEX a Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), boj proti sieťam nezákonného prisťahovalectva a obchodovaniu s ľuďmi, solidaritu a integrované riadenie vonkajších hraníc a spoluprácu s tretími krajinami.

Rada súhlasila najmä s podporou solidarity voči členským štátom, ktoré čelia zvýšenému tlaku prostredníctvom budovania kapacít a praktickej spolupráce.

Španielske predsedníctvo bude tento týždeň (17. – 18. mája 2010) hostiť výročnú konferenciu celoeurópskeho Združenia akademickej spolupráce (Academic Cooperation Association) na tému Mozgy v pohybe. Uvažovalo predsedníctvo v tejto súvislosti nad tým, že by preskúmalo možnosť zaviesť európske programy na uľahčenie znalostnej migrácie a zamedzenie úniku mozgov z Európy, podporovanie excelentnosti a rozvíjanie siete popredných univerzít na medzinárodnej úrovni?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Na základe ustanovenia článku 165 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) má Rada v oblasti vzdelávania obmedzené právomoci. V súlade s týmto postavením Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania tým, že podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi, a ak je to potrebné, podporuje a dopĺňa ich činnosť, pričom plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah vzdelávania a organizáciu vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Rada však citlivo vníma otázky, ktoré nastolila vážená pani poslankyňa. V tomto zmysle vysoké školstvo – vďaka úzkemu prepojeniu s výskumom a inováciami – zohráva stále dôležitejšiu úlohu v celkovej hospodárskej stratégii Únie. Rada chce preto poukázať na množstvo iniciatív, na ktorých buď aktívne, alebo úzko spolupracovala a ktoré sú zamerané na podporu atraktivity európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a akademickej excelentnosti a spolupráce a zároveň podporujú voľný tok a výmenu znalostí a myšlienok nevyhnutných pre sociálny a hospodársky pokrok.

V prvom rade a ako ukázalo uznesenie z 23. novembra 2007 o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy v globálnej znalostnej ekonomike⁽¹⁾, Rada naďalej podporuje členské štáty v uskutočňovaní rozsiahlej modernizácie a reštrukturalizácie ich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s cieľom zvyšovať a udržiavať kvalitu a excelentnosť sektora vysokého školstva v Európe. Modernizácia tohto druhu sa považuje nielen za základnú podmienku úspechu širšej stratégie EÚ do roku 2020 pre rast a zamestnanosť, ale aj za súčasť väčšieho posunu k čoraz globálnejšej znalostnej ekonomike. Závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokého školstva⁽²⁾ tiež zdôrazňujú myšlienku, že podpora kvality a excelentnosti je nevyhnutná, ak chceme zabezpečiť, aby Európa neprehrala v globálnej súťaži o pritiahnutie a udržanie si najväčších talentov.

Po druhé, Rada tiež pripisuje veľkú dôležitosť podpore mobility na vzdelávacie účely na vysokých školách pre študentov, učiteľov a výskumníkov.

Veľmi úspešná časť programu celoživotného vzdelávania⁽³⁾, Erasmus, spolu s programom Erasmus Mundus v oblasti spolupráce s tretími krajinami⁽⁴⁾ naďalej poukazujú na výhody mobility a voľného toku znalostí v súvislosti s obohacovaním ľudského kapitálu, posilnením zamestnateľnosti, podporou schopnosti kreativity a inovácie a so zlepšením kvality a nových prístupov vo výučbe, vzdelávaní a výskume. Okrem oblasti mobility programy povzbudzujú a podporujú rozvoj spoločných akademických projektov, sietí a partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.

Na záver by Rada chcela dodať, že pokrok dosiahnutý prostredníctvom širšieho, celoeurópskeho bolonského procesu, ako aj úspech EÚ pri prijímaní spoločných postupov a nástrojov, pokiaľ ide o uznávanie kvalifikácií a zabezpečenie kvality, môžu pomôcť pri zvyšovaní atraktivity vysokoškolského vzdelávania v rámci Únie.

Mohla by Rada uviesť svoje stanovisko k úmrtiam občanov EÚ zavineným príslušníkmi štátnych orgánov tretích krajín?

Akú pomoc by zvážila poskytnúť rodine postihnutej takouto udalosťou?

Jedným príkladom úmrtia za takýchto okolností je smrť írskeho občana Michaela Dwyera v Bolívii. Zabila ho elitná jednotka bolívijskej polície, pričom mnohé otázky v tejto veci zostávajú nezodpovedané.

Domnieva sa Rada všeobecne, že rodiny zosnulých osôb majú právo na riadne vyšetrenie takýchto úmrtí? Uvažovala by nad využitím svojho vplyvu v tretej krajine na zabezpečenie toho, aby sa takéto vyšetrovanie uskutočnilo?

Môže Rada v tomto konkrétnom prípade podniknúť akýkoľvek krok na pomoc rodine Michaela Dwyera?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rada nebola oboznámená s konkrétnym prípadom, ktorý spomenul vážený pán poslanec. Keďže konzulárne záležitosti patria do pôsobnosti členských štátov, Rada sa nemôže vyjadriť ku konkrétnemu incidentu v súvislosti s úmrtím pána Dwyera.

Vo všeobecnosti Rada zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania ľudských práv, ktoré tvoria základ vonkajších vzťahov Európskej únie, a odkazuje váženého pána poslanca na usmernenia v oblasti dialógu o ľudských právach, ktoré prijala v novembri 2008.

Misie členských štátov a delegácie Európskej únie teda pozorne sledujú prípady, ako je ten, ktorý spomenul vážený pán poslanec.

Boj proti beztrestnosti a za podporu nezávislého súdnictva – a teda správneho a úplného vyšetrovania trestných činov – sú medzi prioritami, o ktorých EÚ rokuje v dialógu s tretími krajinami. Európska únia pravidelne upozorňuje na prípady, ako je prípad pána Dwyera, v rámci svojich kontaktov s tretími krajinami a systematicky vyzýva, aby tieto prípady boli riadne a úplne prešetrené.

Svetová zdravotnícka organizácia sa zaviazala vykonať nezávislú štúdiu o náraste výskytu vrodených deformácií v irackom meste Falúdža so snahou zistiť príčinu dramatického nárastu výskytu vážnych vrodených chýb.

Vyskytli sa obavy vyplývajúce z použitia zbraní americkou armádou v roku 2004, keď Falúdžu postihlo jedno z najsilnejších bombardovaní počas celej vojny v Iraku, vrátane kontroverzného používania bieleho fosforu. Aké opatrenia prijme Rada v prípade, že nález Svetovej zdravotníckej organizácie potvrdí súvis medzi vystavením bielemu fosforu a znepokojujúcim počtom vážnych vrodených chýb v meste ?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Ako vážený pán poslanec určite vie, Rada veľmi pozorne sleduje vývoj v Iraku vrátane tejto konkrétnej otázky. Rada si je vedomá určitých obvinení vyslovených v minulosti týkajúcich sa otázky, ktorú nastolil vážený pán poslanec. Zatiaľ však nemáme k dispozícii žiadne konkrétne informácie, ktoré by nám umožňovali poskytnúť definitívnu odpoveď. Zaznamenali sme, že WHO pravdepodobne vykoná štúdiu o zdravotnom stave žien v Iraku. EÚ sa, samozrejme, dôkladne oboznámi s touto štúdiou, keď bude dokončená. Bolo by preto predčasné a nevhodné, keby Rada v tejto fáze zaujala stanovisko k tejto otázke, keď stále nie sú dostupné základné informácie.

Predsedníctvo by však chcelo dodať, že Rada si veľmi dobre uvedomuje potreby v irackom sektore zdravotníctva a je odhodlaná ho podporovať. Doteraz bolo z pomoci na rekonštrukciu Iraku vyčlenených pre oblasť zdravotníctva celkovo 117 miliónov EUR. Program pomoci za rok 2008 zahŕňal kľúčový projekt zameraný na podporu špecializovaných lekárskych služieb.

Integrovaný balík pomoci na roky 2009 – 2010 tiež obsahuje podporu pre inštitucionálne a ľudské kapacity v oblasti zdravotníctva na poskytovanie kvalitných zdravotníckych služieb (posilnenie systému základnej zdravotnej starostlivosti, zlepšenie zdravotných podmienok v školách).

Vyhlásenie vydané vedúcimi členmi eurozóny týkajúce sa gréckej ekonomiky necháva nezodpovedané množstvo otázok o odporúčanom postupe a podstate mechanizmu pomoci.

V dohode sa uvádza, že „členovia eurozóny sú pripravení prispievať koordinovanými bilaterálnymi pôžičkami“. Ďalej je uvedené: „Očakávame, že členovia eurozóny budú participovať na základe ich podielu na kapitále ECB“. Vyjadruje toto vyhlásenie nádej alebo záväzok?

Cieľom tohto mechanizmu je „poskytnúť stimuly pre návrat k trhovému financovaniu ... oceňovaním primeraným riziku“. Kto bude zodpovedný za posudzovanie rizika? V dohode sa ďalej uvádza: „Úrokové sadzby nebudú zvýhodnené, t.j. nebudú obsahovať žiadne dotačné prvky“. V čase, keď kladiem túto otázku, sa úrokové rozpätie gréckych dlhopisov pohybuje na hranici 400 bázických bodov. Aká úroková sadzba by teoreticky bola považovaná za akceptovateľnú v tom zmysle, že „nebude obsahovať žiadne dotačné prvky“?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Program podpory pre Grécko bol dohodnutý a uskutočnia ho členské štáty eurozóny mimo rámca zmlúv EÚ prostredníctvom medzivládnych dohôd. Bude vo forme súboru bilaterálnych pôžičiek od jednotlivých členských štátov eurozóny a v značnej miere prispeje aj MMF. Členské štáty EÚ sa dohodli, že Európskej komisii zveria úlohy v súvislosti s koordináciou a riadením stabilizačného mechanizmu, ktorý zabezpečia krajiny eurozóny.

Rada preto nediskutovala o podrobnostiach finančnej pomoci Grécku, ako je napríklad kľúč na určenie podielu jednotlivých členských štátov. Členské štáty však oznámili svoj zámer zúčastniť sa na pomoci v súlade so záväzkami prijatými v predchádzajúcich vyhláseniach eurozóny a podľa prerozdeľovacieho kľúča ECB za podmienky, že budú dokončené príslušné národné postupy.

Rada 10. mája prijala rozhodnutie na základe článkov 126 a 136 Zmluvy o fungovaní EÚ stanovujúce hlavné prvky hospodárskeho programu, ktorý musí teraz Grécko uskutočňovať a ktorý odzrkadľuje kľúčové podmienky spojené s finančnou pomocou. Osobitná dohoda o pôžičke medzi členskými štátmi poskytujúcimi finančnú pomoc a Gréckom uvádza, že finančná pomoc Grécku je podmienená vykonaním opatrení uvedených v tomto rozhodnutí a v memorande o porozumení, ktoré musí byť v súlade so spomínaným rozhodnutím. Memorandum o porozumení bolo odsúhlasené veriteľmi a Gréckom 9. mája. Rada bude pravidelne vyhodnocovať dodržiavanie tohto rozhodnutia na základe kontroly vykonávanej Komisiou a pravidelného podávania správ Gréckom.

Očakáva sa, že prvá platba sa uskutoční do 19. mája.

Predsedníctvo Rady pripomína, že podrobnosti bilaterálnych pôžičiek a podmienky s nimi spojené boli dohodnuté medzi členskými štátmi podieľajúcimi sa na programe podpory a Gréckom. Rada nemôže komentovať bilaterálne kroky členských štátov ani vyhlásenia, ktoré urobili hlavní predstavitelia štátov alebo vlád členských štátov.

Vo februári 2010 miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla 10 % a podľa predpokladov Medzinárodnej organizácie práce klesne až v prvom polroku 2011. Hospodárska kríza vo veľkej miere ovplyvnila súkromný sektor, pričom tisíce podnikov uskutočnili hromadné prepúšťanie alebo museli zastaviť prevádzku. Podniky, ktoré zasiahla hospodárska a finančná kríza, môžu využiť Európsky sociálny fond, ako aj Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť podporu prepusteným osobám. Vzhľadom na zníženie štátnych rozpočtov v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy však EÚ nemá pre verejný sektor k dispozícii účinné nástroje na podporu osôb prepustených z verejného sektora alebo z podnikov verejného záujmu. Navyše určité záväzky, ktoré prijali niektoré členské štáty vo vzťahu k Medzinárodnému menovému fondu alebo Európskej komisii s cieľom prekonať hospodársku krízu, majú za následok mimoriadne veľké znižovanie počtu pracovníkov vo verejnom sektore.

Zvažuje Rada možnosť vytvoriť európsky nástroj určený na podporu osôb prepustených z verejného sektora v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rada sa stotožňuje s obavami v súvislosti so situáciou vo veci prepúšťania a zvyšovania nezamestnanosti v Európskej únii, ktorá sa dotýka tak súkromného, ako aj verejného sektora.

Hoci zatiaľ neexistuje žiadny konkrétny návrh Komisie na vytvorenie európskeho nástroja na podporu pracovníkov verejného sektora, existujúce opatrenia na úrovni EÚ môžu aj teraz poskytovať pomoc všetkým kategóriám prepustených pracovníkov.

To sa týka nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktoré sa vzťahuje na pracovníkov súkromného aj verejného sektora, ktorí boli prepustení v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu zapríčinených globalizáciou a ktorých prepúšťanie má značne nepriaznivý vplyv na regionálne alebo miestne hospodárstvo.

V snahe zmierniť dôsledky finančnej a hospodárskej krízy bolo toto nariadenie v roku 2009 zrevidované tak, aby jeho pôsobnosť mohla byť dočasne rozšírená a aby sa zjednodušil prístup k prostriedkom fondu pomocou prispôsobenia intervenčných kritérií. Členský štát môže požiadať o finančný príspevok z EGF pre prepustených pracovníkov verejného sektora za predpokladu, že jeho žiadosť spĺňa intervenčné kritériá stanovené v revidovanom nariadení.

Táto cieľová skupina môže takisto získať podporu z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom vybraných projektov, ktoré majú realizovať príjemcovia pomoci, ako sú podniky s účasťou štátu alebo miestne správne orgány. Nie sú stanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o sektor pôvodu, či už súkromný, alebo verejný, za predpokladu, že projekt patrí do operačného programu členského štátu spolufinancovaného Európskym sociálnym fondom a že bývalí pracovníci verejného sektora sú zahrnutí v pôsobnosti takéhoto projektu.

Možno tiež využiť ďalší európsky nástroj, a to európsky nástroj mikrofinancovania Progress. Európsky nástroj mikrofinancovania Progress má za cieľ zvýšenie dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné skupiny, ako sú, okrem iného, nezamestnaní, ktorí chcú založiť alebo ďalej rozvíjať mikropodnik. Pracovníci súkromného aj verejného sektora, ktorí sa nedávno stali nezamestnanými a chcú začať podnikať prostredníctvom internetu, by teda mohli získať pôžičku prostredníctvom tohto nástroja.

Na základe Lisabonskej zmluvy získali národné parlamenty po prvý raz v histórii významnú úlohu pri riešení záležitostí Európskej únie. Národné parlamenty sú podnecované k tomu, aby sa už v ranom štádiu aktívne zapájali do procesu tvorby politík EÚ. Je veľmi dôležité, aby všetky formy medziparlamentnej spolupráce spĺňali dve základné zásady: vyššiu účinnosť a parlamentnú demokratizáciu. Chcela by som zdôrazniť, že je dôležité podporovať národné parlamenty, aby kontrolovali návrhy právnych predpisov predtým, než ich preskúma zákonodarný orgán Únie, a aby účinne dohliadali na svoje vlády, ktoré pôsobia v rámci Rady.

Aké konštruktívne kroky prijala Rada s cieľom zlepšiť spoluprácu s členskými štátmi po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Lisabonská zmluva podnecuje národné parlamenty, aby sa vo väčšej miere zapájali do činností Európskej únie, a posilňuje parlamentný rozmer Únie.

Medzi významné zmeny na základe Lisabonskej zmluvy patrí nový mechanizmus na kontrolu subsidiarity, ktorý dáva národným parlamentom osobitnú úlohu pri preskúmavaní legislatívnych návrhov na zabezpečenie toho, aby boli v súlade so zásadou subsidiarity, a tiež posilnenie informovanosti národných parlamentov o činnosti Európskej únie.

Rada je odhodlaná zabezpečiť účinné uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa tých aspektov vzťahov s národnými parlamentmi, ktoré patria do jej oblasti pôsobnosti.

V tejto súvislosti Rada vytvorila mnoho postupov a národné parlamenty sme o nich informovali:

a) vytvorenie systému, na základe ktorého budú národným parlamentom zasielané legislatívne návrhy, ktoré predložili členské štáty alebo inštitúcie, aby mohli národné parlamenty vykonávať kontrolu dodržiavania subsidiarity v rámci lehoty 8 týždňov, ako je to uvedené v článku 6 protokolu č. 2;

b) zasielanie informácií, návrhov na zmeny a doplnenia zmlúv (vrátane návrhov, ktoré sú predkladané na základe druhého pododseku článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ) a žiadostí tretích krajín o pristúpenie k EÚ národným parlamentom;

c) zasielanie informácií o iných dokumentoch na základe zmlúv národným parlamentom, a to najmä:

– programy zasadnutí Rady;

– výsledky zasadnutí Rady;

– zápisnice z častí zasadnutí Rady týkajúcich sa rokovaní o legislatívnych návrhoch;

– pozície prijaté Radou na základe rôznych legislatívnych postupov;

– informácie o výsledku hodnotenia podľa článku 70 ZFEÚ;

– informácie o rokovaniach Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI) podľa článku 71 ZFEÚ.

Chceli by sme vás uistiť o odhodlanosti Rady, pokiaľ ide o efektívne fungovanie týchto nových postupov, konať tak, aby národné parlamenty boli schopné riadne si plniť dôležitú novú úlohu, ktorú im určuje Lisabonská zmluva.

Pokiaľ ide o kontrolu dodržiavania subsidiarity, Rada poslala začiatkom tohto roka národným parlamentom aj dve iniciatívy členských štátov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Národné parlamenty boli vyzvané, aby do 8 týždňov poskytli svoje stanovisko k otázke zásady subsidiarity. Dostali sme iba jedno nesúhlasné vyjadrenie.

Navyše, v súlade s článkom 48 Zmluvy o Európskej únii Rada už koncom roka 2009 zaslala národným parlamentom španielsku iniciatívu týkajúcu sa revízie protokolu 36 zmlúv (dodatoční poslanci EP). Národné parlamenty boli tiež informované o žiadosti Srbska o pristúpenie k EÚ.

Do akej miery sa Rada zaoberala otázkou poskytnutia finančnej podpory tým, ktorým vznikli škody v dôsledku nebývalého narušenia dopravy v celej Európe spôsobeného oblakom sopečného popola?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Súčasný legislatívny rámec v oblasti náhrad a pomoci cestujúcim je z veľkej časti definovaný v nariadení (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla a v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. Toto nariadenie zaviedlo nové pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej doprave v prípade odmietnutia nástupu do lietadla, zrušenia alebo veľkého omeškania letov a nedobrovoľného cestovania v nižšej triede. Stanovuje minimálne práva pre cestujúcich, ktoré musí dodržiavať každá letecká spoločnosť, ak dôjde k narušeniu cesty. To isté nariadenie požaduje od členských štátov, aby zriadili orgány zodpovedné za uplatňovanie nariadenia, ktoré budú môcť uvaliť odrádzajúce sankcie.

Rada si je vedomá nebývalého narušenia dopravy spôsobeného výbuchom sopky na Islande a jeho mimoriadnych dôsledkov vrátane toho, že takmer desať miliónov cestujúcich nemohlo odletieť.

Mali sme už možnosť diskutovať o tejto otázke s poslancami Parlamentu počas rozpravy na plenárnom zasadnutí 20. apríla.

Rada na mimoriadnom zasadnutí 4. mája odsúhlasila to, že nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave sa majú plne uplatňovať a vykonávať jednotným spôsobom v súvislosti s touto krízou a berúc do úvahy výnimočné okolnosti. Vyzvala tiež Európsku komisiu, aby zobrala do úvahy skúsenosti a rozličné reakcie všetkých zainteresovaných strán počas krízy spôsobenej oblakom sopečného popola v súvislosti so súčasnou revíziou nariadenia č. 261/2004.

Európska únia plánuje uzavrieť dohodu o spolupráci medzi EUROPOLOM a Izraelom.

V súlade s článkom 20 ods. 4 rozhodnutia Rady 2009/934/SVV⁽¹⁾ z 30. novembra 2009 EUROPOL zapracuje do dohody ustanovenie, ktoré mu zakazuje spracovávať osobné údaje získané porušením ľudských práv.

Obsahuje návrh dohody ustanovenia zaručujúce, že Izrael neposkytne EUROPOLU osobné údaje získané porušením ľudských práv, najmä v dôsledku mučenia alebo od nezákonne väznených osôb?

Ak áno, akým spôsobom je možné dosiahnuť, aby táto záruka bola účinná?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rokovania smerujúce k uzavretiu dohody o operačnej spolupráci medzi EUROPOLOM a Izraelom sa uskutočňujú medzi riaditeľom EUROPOLU a izraelskými orgánmi. Rada sa nezúčastňuje týchto rokovaní. Až keď správna rada EUROPOLU predloží Rade návrh dohody, bude môcť Rada poskytnúť stanovisko k obsahu dohody.

Ako vážená pani poslankyňa iste vie, Rada pripisuje veľkú dôležitosť ochrane údajov a v tomto ohľade sa teší na stanovisko spoločného dozorného orgánu (JSB) EUROPOLU, ako aj na návrh dohody o operačnej spolupráci. Keď Rada minulý rok poverila riaditeľa EUROPOLU začatím rokovaní o návrhu dohody o operačnej spolupráci, jej rozhodnutie bolo založené na správe správnej rady EUROPOLU a na stanovisku JSB, pričom obidva dokumenty uvádzali, že neexistujú žiadne prekážky pre začatie rokovaní s Izraelom za predpokladu, že problémy, na ktoré upozornil spoločný dozorný orgán, budú vyriešené v priebehu týchto rokovaní. Keď bude Rade predložený návrh dohody o operačnej spolupráci, Rada bude môcť posúdiť, či boli alebo neboli náležite zohľadnené pripomienky JSB.

Ukrajinský parlament Verchovna Rada prijal 27. apríla 2010 neočakávané rozhodnutie ratifikovať novú zmluvu, ktorou sa ruskému námorníctvu predlžuje po roku 2017 prenájom základne v Sevastopole o 25 rokov s možnosťou predĺžiť prenájom ešte o ďalších päť rokov. Rozhodnutie prijala väčšina 236 zo 450 poslancov počas nepríjemnej bitky v snemovni Verchovnej Rady. Ruská Duma tento príklad rýchlo nasledovala a ratifikovala zmluvu ohromujúcou väčšinou 98 % hlasov.

Aký dosah bude mať podľa Rady táto dohoda na zvrchovanosť Ukrajiny? Ako ovplyvní vyhliadky Ukrajiny na euroatlantickú integráciu?

Aký dosah bude mať – vzhľadom na to, že od rozšírenia v roku 2007 EÚ priamo hraničí s Čiernym morom – prítomnosť tejto významnej ruskej námornej základne v blízkosti hraníc EÚ na dlhodobú bezpečnosť EÚ?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Zlepšenie vzťahov Ukrajiny s Ruskom je jedným z kľúčových cieľov zahraničnej politiky prezidenta Janukoviča. EÚ to privítala, keďže doteraz sústavne podporovala konštruktívne vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom.

Na stretnutí 21. apríla v Charkove za účasti prezidenta Medvedeva podpísali Rusko a Ukrajina dohodu o predĺžení prenájmu sevastopoľskej základne ruskej čiernomorskej flotily až do roku 2042 s päťročným automatickým predĺžením, ak sa nedohodne inak. Dohoda tiež zahŕňa zníženie ceny ruského plynu o 30 % ako súčasť platby za prenájom.

Rada vzala na vedomie túto dohodu, ktorú považuje za zvrchované rozhodnutie Ukrajiny. Rada dlhodobo zastáva názor, že Ukrajina mala zvrchované právo buď ukončiť dohodu o prenájme po vypršaní jej platnosti v roku 2017, alebo ju predĺžiť. Rada tiež vzala na vedomie skutočnosť, že poskytnutie zľavy na cenu plynu pre Ukrajinu bolo súčasťou tejto dohody. Rada vyjadruje nádej, že znížená cena za plyn neodkloní Ukrajinu od snahy o zvyšovanie energetickej účinnosti a od pokračovania v programe reforiem, najmä v energetickom sektore. Rada tiež dúfa, že nižšie ceny plynu zlepšia rozpočtovú disciplínu, čo prispeje k obnoveniu spolupráce s MMF.

Pred rozšírením v roku 2007 už EÚ priamo hraničila s Baltským morom, kde má Rusko niekoľko významných námorných základní. Rada sa domnieva, že prítomnosť ruskej námornej základne v Sevastopole by nemala mať žiadny dosah na bezpečnosť EÚ.

Budúca sobota 22. mája bude dňom obezity. Obezita je v súčasnosti jedným z najväčších problémov, pred ktorým stoja občania EÚ a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v členských štátoch.

Predpokladá sa, že do konca tohto roka sa bude 20 % európskej populácie – 150 miliónov dospelých a 15 miliónov detí a adolescentov – považovať za obéznych. Aké kroky chce Rada podniknúť na zastavenie rastúcej úrovne obezity v členských štátoch a v EÚ ako celku?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rada v záveroch prijatých 6. decembra 2007 vyzvala členské štáty na spoluprácu pri vyvíjaní aktivít zameraných na zmenu zloženia potravín s cieľom znížiť hodnoty soli, nasýtených tukov, trans-mastných kyselín, pridaného cukru a kalorickej hodnoty vzhľadom na úlohu, akú zahrávajú tieto prvky v rozvoji chronických chorôb, nadváhy a obezity.

Navyše, 8. júna 2010 španielske predsedníctvo vyzve Radu, aby prijala závery s odporučením opatrení, ktoré majú prijať členské štáty a Komisia na podporu a dohľad, pokiaľ ide o zníženie príjmu soli obyvateľov Európy. Nadmerná spotreba soli spôsobuje poškodenie zdravia, najmä problémy s obezitou. Nadmerný príjem soli tým, že vyvoláva smäd a následne pitie kalorických nápojov, prispieva k obezite.

Rada v súčasnosti preskúmava návrh nariadenia predložený Komisiou o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktoré má za cieľ dosiahnuť, aby označovanie potravín poskytovalo viac informácií, aby bolo čitateľnejšie, prehľadnejšie a aby umožňovalo porovnávanie podobných výrobkov.

Poskytovanie väčšieho množstva informácií pri označovaní nutričných zložiek (cukrov, tukov, soli attď.) by malo byť povinné.

Označovanie potravín by malo byť čitateľnejšie, preto sa uvažuje o zavedení minimálnej veľkosti písma.

Malo by byť prehľadnejšie, lebo informácie by mali byť uvedené spolu v jednej tabuľke, a malo by umožňovať porovnávanie, pretože množstvá by mali byť vždy vyjadrené na 100 g pre pevné látky a 100 ml pre tekutiny.

Cieľom je motivovať spotrebiteľov, aby si vybrali výrobok, ktorý najlepšie zodpovedá ich potrebám, a aby sa naučili vyhýbať sa potravinám, ktoré môžu poškodzovať ich zdravie.

Má Rada vzhľadom na vážne problémy spôsobené oblakom sopečného popola v úmysle prijať opatrenia na urýchlenie plnenia iniciatívy o jednotnom európskom vzdušnom priestore?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Španielske predsedníctvo zorganizovalo v dňoch 25. – 26. februára 2010 v Madride konferenciu na vysokej úrovni o časovom pláne pre zavedenie jednotného európskeho vzdušného priestoru. Účastníci konferencie sa zhodli v tom, že vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru je nanajvýš dôležité pre budúcnosť európskeho letectva. Iniciatíva smeruje k dosiahnutiu ambicióznych cieľov: znížiť ceny leteniek o polovicu, znížiť environmentálny vplyv letov o 10 % vďaka lepšiemu využívaniu vzdušného priestoru, ktoré doplní program na dekarbonizáciu vzdušného priestoru, a umožniť trojnásobné zvýšenie kapacity a pritom ďalej zlepšovať už teraz vysokú úroveň bezpečnosti európskeho vzdušného priestoru. Účastníci tiež schválili ambiciózny časový plán na dosiahnutie jednotného európskeho vzdušného priestoru.

Výbuch sopky Eyjafjallajökull na Islande od 14. apríla vytvoril oblak sopečného popola a hrozilo, že zasiahne väčšinu Európy. V súlade s príslušnými postupmi vypracovanými na medzinárodnej úrovni vnútroštátne orgány uzatvorili celý zasiahnutý vzdušný priestor, čo malo ďalekosiahle dôsledky na leteckú dopravu v Európe.

Ministri dopravy EÚ prvýkrát riešili narušenie leteckej dopravy na video/audio konferencii 19. apríla, kde sa dohodli na postupnom a koordinovanom otvorení európskeho vzdušného priestoru, pričom zdôraznili, že bezpečnosť sa musí považovať za absolútnu prioritu. Ministri prijali rozhodnutie o spoločnom systéme a vytvorení troch zón v závislosti od koncentrácie popola, ktoré nadobudlo účinnosť 20. apríla a naďalej je v platnosti. Tiež sa dohodli na mimoriadnom zasadnutí Rady, ktoré sa malo konať 4. mája 2010.

Na tomto zasadnutí dňa 4. mája Rada uskutočnila výmenu názorov o dôsledkoch narušenia leteckej dopravy založenú na informáciách, ktoré poskytla Komisia. Rada sa zhodla na dôležitosti udelenia najvyššej priority urýchleniu a očakávaniu úplnej realizácie jednotného európskeho vzdušného priestoru. Vyzvala európske inštitúcie a členské štáty, aby naliehavo prijali príslušné rozhodnutia o súbore určených opatrení najmä v súvislosti s:

– okamžitým vytvorením krízového koordinačného tímu,

– bezodkladným vymenovaním koordinátora funkčných blokov vzdušného priestoru,

– urýchleným zavedením funkčných blokov vzdušného priestoru,

– vymenovaním manažéra európskej siete do konca roku 2010,

– prijatím systému výkonnosti do leta 2010,

– urýchlením zavedenia nových kompetencií Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, najmä pokiaľ ide o riadenie leteckej dopravy, ktoré majú začať platiť do roku 2012,

– prijatím stratégie spustenia programu výskumu riadenia letovej prevádzky jednotného európskeho vzdušného priestoru do konca roku 2010.

Mohla by Rada poskytnúť aktualizované hodnotenie politickej situácie v Mjanmarsku?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Politickú situáciu v Mjanmarsku nemožno oddeliť od vážnych spoločenských a hospodárskych problémov, ktorým krajina čelí. Zameranie sa len na nadchádzajúce voľby a obnovu inštitúcií nebude stačiť na nápravu základných slabín a dosiahnutie trvalo udržateľného pokroku.

Po prvýkrát za dvadsať rokov sa krajina pripravuje na parlamentné voľby s účasťou viacerých strán, pričom dátum volieb sa má ešte určiť. Proces kontroluje armáda, ktorá si ponechá kontrolu aj nad budúcim parlamentom. V súlade s volebnými zákonmi je približne 2 000 politických väzňov v dôsledku toho, že sa nachádzajú vo väzení, vylúčených z členstva v politických stranách, čo ich zbavuje možnosti byť zvolení, vrátane Aung Schan Su Ťijovej, ktorej strana NLD sa preto rozhodla volieb nezúčastniť. Tým získava vedúce postavenie vládou podporovaná strana USD. Zaregistrovalo sa ďalších 25 strán, z ktorých niektoré nie sú napojené na armádu. Nedomnievame sa, že sa vďaka voľbám vojenská diktatúra okamžite premení na demokraciu, ale môžu byť prvým krokom v dlhšom procese zmeny.

Účasť etnických skupín je pre pokrok ešte dôležitejšia ako úloha opozície. Tvoria 40 % obyvateľstva a žijú na 50 % územia. Niektoré skupiny, ktoré uzatvorili prímerie, sa takisto môžu zúčastniť volebného procesu. Najväčším kameňom úrazu je premena ozbrojencov, ktorí uzatvorili prímerie, na pohraničnú stráž. Okrem rizika obnovenia ozbrojeného konfliktu, predovšetkým v pohraničných oblastiach, sa vyvíja tlak na zostávajúce skupiny, ktoré neuzatvorili prímerie, a existuje nebezpečenstvo zvýšeného prúdu utečencov.

Situácia v oblasti ľudských práv EÚ naďalej vážne znepokojuje. Neexistuje tam právny štát ani nezávislosť súdov; existuje všeobecná beztrestnosť pri porušovaní ľudských práv; je vážne obmedzovaná sloboda prejavu a médiá sú prísne kontrolované.

Hospodárska situácia poskytuje zmiešaný, ale prevažne neutešený obraz. Mjanmarsko naďalej patrí k najmenej rozvinutým krajinám a medzi obyčajnými občanmi vládne všeobecná chudoba. Zotavenie a obnova po cyklóne Nargis bude trvať roky. Príjmy štátu pochádzajú najmä z predaja zemného plynu v regióne. Ten stále podporuje skromnú mieru rastu, ale väčšina týchto príjmov sa vynakladá na armádu a veľké stavebné projekty, akým je nové hlavné mesto Nepjito. Rekordne nízke investície do zdravotníctva a školstva neposkytujú krajine dobré dlhodobé vyhliadky. A nakoniec, situáciu veľmi negatívne ovplyvnila aj hospodárska kríza, ktorá znamenala nižšiu výkonnosť hlavných obchodných partnerov Mjanmarska a menej finančných prostriedkov od ľudí pracujúcich v zahraničí, ako aj hospodárske bojkotovanie zahraničím.

EÚ spolu s celým medzinárodným spoločenstvom súhlasí, že dosiahnutie zmeny v Mjanmarsku je dlhodobý proces. Budeme sa na tom ďalej podieľať aktívnou spoluprácou so všetkými aktérmi priamo na mieste a dôsledne vyváženou kombináciou tlaku a spolupráce. Voľby, aj keď budú mať nedostatky, by mohli byť prvým krokom k inkluzívnejšej spoločnosti a demokracii. Sme toho názoru, že nesmieme premeškať túto šancu zapojiť sa do procesu, a sme pripravení aj po voľbách pokračovať v úsilí spolu s našimi partnermi, ako sú Spojené štáty, OSN a ázijské krajiny.

Komisia nedávno predložila návrh smernice o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí (2010/0065 (COD) – KOM(2010)0095). Je to dôležitá smernica, ktorá dáva EÚ možnosť, aby bojovala proti jednému z najhorších zločinov na svete. Preto je dôležité, aby všetky členské štáty ťahali za jeden povraz, a to tak, že zosúladia svoje právne predpisy, zlepšia ochranu obetí tohto trestného činu a budú sa zaoberať prevenciou. Musíme prevziať zodpovednosť za dopyt po službách obetí obchodovania s ľuďmi, ktorý jestvuje v našich krajinách. Preto sa čudujem a zároveň som sklamaný, že Komisia v článku 15 ods. 4 navrhovanej smernice nepredpokladá kriminalizovanie tých, ktorí využívajú tieto služby s vedomím, že osoba, ktorá danú službu ponúka, je obeťou obchodovania s ľuďmi.

Aké vyhliadky existujú na to, že to členské štáty vezmú do úvahy a využitie služieb obetí obchodovania s ľuďmi stanovia za trestný čin?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Sme parlamentu vďační za to, že nám poskytol príležitosť reagovať na túto konkrétnu otázku týkajúcu sa obchodovania s ľuďmi (THB). Je to dôležitá téma. Boj proti obchodovaniu s ľuďmi je pre španielske predsedníctvo prioritou, bol označený za prioritnú tému v Štokholmskom programe a úsilie zamerané na predchádzanie a boj proti obchodovaniu sa za posledný rok značne vystupňovalo. Obchodovanie s ľuďmi je vážnym porušovaním základných ľudských práv a v boji proti nemu by mala EÚ presadzovať aktívny, koordinovaný a jednotný prístup. Postupne nadobúda tvar komplexná politika, ktorej významným prvkom je prevencia.

Podľa článku 15 návrhu smernice o „predchádzaní“, ktorá sa spomína v otázke, členské štáty „prijmú vhodné opatrenia“ potrebné na odrádzanie od dopytu, ktorý stimuluje všetky formy vykorisťovania súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Podľa odseku 2 a 3 to zahrňuje opatrenia, ako sú napríklad informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia, výskumné a vzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie povedomia a znižovanie rizika pre ľudí a zvlášť deti, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, a odborná príprava úradníkov, ktorí môžu prichádzať do styku s obeťami a potenciálnymi obeťami. Podľa odseku 4 článku 15 „Členské štáty zvážia prijatie opatrení, ktorými sa medzi trestné činy zaradí využívanie služieb, ktoré tvoria predmet vykorisťovania v zmysle článku 2, ak sa tieto služby využívajú s vedomím, že daná osoba je obeťou trestného činu uvedeného v článku 2“; inými slovami, členské štáty zvážia kriminalizáciu využívania lacnej pracovnej sily a kupovania sexuálnych služieb, keď si je kupujúci vedomý toho, že je osoba obeťou obchodovania. Je to nezáväzné ustanovenie, ktoré necháva na jednotlivé členské štáty, ako vyriešia detaily otázky kriminalizácie.

Toto znenie je zhodné so znením predchádzajúceho návrhu na rámcové rozhodnutie, ktorý bol schválený na zasadnutí Rady SVV 1. decembra 2009, ktorého platnosť však zanikla nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Z diskusií v Rade bolo jasné, že záväzné ustanovenie by bolo pre veľkú väčšinu členských štátov neprijateľné. Je to vyjadrené aj v dôvodovom memorande Komisie pripojenom k návrhu, v bode 2.1.2 ktorého sa uvádza, že „otázka zavedenia osobitnej povinnosti trestne stíhať klientov vedome využívajúcich sexuálne služby osoby, ktorá bola objektom obchodovania s ľuďmi, vyvolala rozporné reakcie zainteresovaných strán. Viaceré členské štáty podotkli, že takéto ustanovenie by nemalo byť záväzné“.

Konkurencieschopnosť EÚ je jednoznačná v priemyselných oblastiach, ako sú výroba automobilov, chemický a strojárenský priemysel, kde Únia v roku 2008 zabezpečovala 27 %, 30 %, resp. 38 % svetovej výroby. EÚ bola v roku 2008 takisto tretím, resp. druhým najväčším výrobcom liekov a civilných lietadiel. Hospodárska kríza tvrdo zasiahla európsky priemysel. Vo februári 2010 klesla priemyselná výroba v porovnaní s februárom 2009 o 2 % a počet nezamestnaných (v 27 členských štátoch EÚ) dosiahol 23,019 miliónov, čo je o 3,1 miliónov osôb viac ako vo februári 2009. Znepokojujúca je aj skutočnosť, že v prípade mladých ľudí (mladších ako 25 rokov) miera nezamestnanosti vo februári 2010 dosiahla 20 %.

Vzhľadom na to, že existuje priama súvislosť medzi mierou zamestnanosti a rastom priemyselnej výroby, mohla by Komisia informovať, aké opatrenia chce prijať na rozvoj ambicióznej, ekologickej a trvalo udržateľnej priemyselnej politiky, ktorá b umožnila znížiť mieru nezamestnanosti a zachovať úroveň priemyselnej výroby v EÚ?

(FR) Európsky priemysel sa stále podieľa 18 percentami na celkovej zamestnanosti, a to aj napriek znižovaniu zamestnanosti v priemysle približne o 0,5 % ročne v období 1995 až 2007, kým zamestnanosť v obchodných službách zaznamenala ročnú mieru rastu 4,5 %. Finančná kríza však poukázala na dôležitosť udržovania bezpečnej priemyselnej základne v Európe.

V rámci stratégie EÚ do roku 2020 sa počíta s rozvojom priemyselnej politiky pre éru globalizácie, politiky zameranej na udržiavanie a rozvoj bezpečnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne, ako aj na smerovanie k väčšej energetickej účinnosti a racionálnejšiemu využívanie zdrojov. Okrem tohto je teraz už jasné, že politiky EÚ budú musieť byť zamerané na zlepšenie konkurencieschopnosti európskych spoločností vo všetkých odvetviach.

V septembri 2010 vypracuje Komisia svoju novú víziu priemyselnej politiky pre éru globalizácie. Jej prioritou bude uľahčenie prechodu ku konkurencieschopnejšej, inovatívnejšej a trvalejšej výrobnej základni. Komisia predloží konkrétne návrhy na základe analýzy predností a slabostí jednotlivých priemyselných odvetví, pričom zohľadní nasledujúce body:

potrebu začleniť otázku konkurencieschopnosti do všetkých politík Únie;

treba urýchliť realizáciu modernizovanej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o energetiku, dopravu a telekomunikačné siete. Okrem toho je tiež potrebné zintenzívniť úsilie v oblasti inovácie a presadzovať kľúčové generické technológie, ktoré podporujú rozvoj nových priemyselných odvetví, centier konkurencieschopnosti a služieb;

dôležitou úlohou je tiež prechod k ekologickému hospodárstvu, v ktorom sa účinne využívajú zdroje, k čomu musí dôjsť v rôznych odvetviach priemyslu vrátane malých a stredných podnikov (SME). Tento cieľ však predstavuje pre európsky priemysel aj príležitosť z hľadiska technologickej kompetentnosti, ako aj z hľadiska vytvárania pracovných miest;

a nakoniec, na medzinárodnej úrovni bude potrebné zabezpečiť európskym spoločnostiam podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže na globálnom trhu a rozšíriť pravidlá a normy EÚ za hranice Európy. Na druhej strane bude tiež potrebné byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o zásoby surovín.

Komisia plánuje do konca tohto roku vypracovať návrh svojej politiky týkajúcej sa narastajúceho nedostatku vzácnych zdrojov. Počas svojej návštevy vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku 28. apríla 2010 komisár Tajani opakovane zdôrazňoval, že riadenie zdrojov je jednou z jeho hlavných priorít. Okrem prístupu k zdrojom v rámci EÚ a mimo nej sa za otázky, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť, označili aj recyklovanie a opätovné použitie.

Otázka však znie, ako Komisia vymedzuje a interpretuje pojmy recyklovanie a opätovné použitie a do akej miery bude jej politika v tejto oblasti primeraná a ambiciózna. Bude naďalej prevládať tradičné vnímanie recyklovania a využívania druhotných surovín (downcycling) alebo Komisia postúpi o krok dopredu tým, že zohľadní a bude podporovať nové postupy, napríklad tzv. postup od začiatku po začiatok (permanentná recyklácia)? Ak áno, ako konkrétne sa to prejaví v politike Komisie? Bude na príklad permanentná recyklácia v budúcnosti kritériom oprávnenosti v rámci verejného obstarávania?

(EN) Komisia ďakuje váženej pani poslankyni za túto otázku, pretože nám poskytuje príležitosť diskutovať o otázkach účinnosti využívania zdrojov, politikách EÚ v oblasti odpadov a recyklácie a surovinovej iniciatíve (RMI).

Skôr než sa bude Komisia venovať bodom, ktoré nastolila vážená pani poslankyňa, chcela by zdôrazniť skutočnosť, že RMI je integrovanou stratégiou, ktorá spája rôzne politické línie zamerané na zabezpečenie trvalo udržateľných dodávok surovín v kontexte pokračovania prechodu Európy na hospodárstvo s účinnejším využívaním zdrojov. Pokiaľ ide o oznámenie o RMI z roku 2008, vychádza táto stratégia z troch pilierov:

zabezpečenie spravodlivého a rovnakého prístupu k surovinám z medzinárodných trhov pre všetkých priemyselných konkurentov;

stanovenie správnych rámcových podmienok v rámci EÚ s cieľom zaručiť trvalo udržateľné dodávky surovín z európskych zdrojov;

celkové posilnenie účinnosti využívania zdrojov a podpora recyklácie s cieľom znížiť spotrebu primárnych surovín v EÚ a relatívnu závislosť od dovozu.

Takže tretí pilier RMI je zameraný na zníženie spotreby primárnych surovín v EÚ prostredníctvom zvýšenia účinnosti využívania zdrojov a podpory recyklácie. Vychádza to z existujúcich rozsiahlych politík a právnych predpisov EÚ v oblasti nakladania s odpadom vrátane recyklácie, ako sú napríklad rámcová smernica o odpade, nariadenie o preprave odpadu a celý rad smerníc týkajúcich sa konkrétnych tokov odpadu, ako je napríklad odpad z elektrických a elektronických zariadení. Jedným z cieľov RMI je teda podpora a uľahčovanie plného uplatňovania a presadzovania právnych predpisov v oblasti odpadu a recyklácie.

Pokiaľ ide o definovanie pojmov ako „recyklácia“ a „opätovné využívanie“, rámcová smernica o odpade prijatá v novembri 2008 definuje recykláciu a načrtáva hierarchiu odpadov, kde priorita sa kladie v prvom rade na prevenciu, potom na prípravu na opätovné využívanie a potom na recykláciu. V podstate to znamená, že politiky EÚ už sú založené na koherentnom prístupe k uprednostňovaniu recyklácie a opätovného využívania pred inými formami likvidácie. Okrem toho je v tejto smernici už uvedený pojem „uvažovanie orientované na životný cyklus produktu“, čo znamená, že politikami EÚ v tejto oblasti sa riešia a aktívne presadzujú odvodené pojmy ako „z kolísky do kolísky“. Okrem toho poskytuje platforma pre posudzovanie životného cyklu na stránke spoločného výskumného centra celý rad príkladov a metód v oblasti uvažovania orientovaného na životný cyklus produktu a posudzovania životného cyklu.

Komisia takisto podniká množstvo krokov s cieľom umožniť účinnejšie dosiahnutie našich cieľov v tejto oblasti.

Jedna dôležitá úloha sa týka vytvorenia kritérií „odpadového konca“ pre niektoré toky objemných odpadov, akými sú železo a oceľ, hliník a meď.

Pri vzácnejších kovoch, ktoré sa zatiaľ ťažko recyklujú, uplatňuje Komisia dvojúrovňový prístup. Prvý prístup je zameraný na výskum nahraditeľnosti, druhý je zameraný na obchod. V rámci Európy sa Komisia zameriava na podporu výskumu nahraditeľnosti, konkrétne sa skúmajú nové materiály, ktoré by mohli nahradiť strategické alebo nedostatkové suroviny, akými sú napríklad platinové kovy a vzácne zeminy. Pokiaľ ide o obchodnú stratégiu, venuje Komisia osobitnú pozornosť nespravodlivým a deformujúcim obchodným praktikám tretích krajín pri súčasnom zaručení príslušného zohľadnenia environmentálnych aspektov.

Ďalšie kroky sa týkajú nezákonnej prepravy druhotných surovín. Spolu s priemyslom pracujeme na analýze tejto situácie a na návrhoch konkrétnych odporúčaní s cieľom dosiahnuť, aby proti existujúcim prípadom nezákonnej prepravy odpadu (dôležitého zdroja druhotných surovín) bolo možné zasiahnuť mimo EÚ prostredníctvom plného uplatnenia nariadenia o preprave odpadu.

V rámci našej iniciatívy vedúcich trhov v súčasnosti skúmame spôsoby, ako by mohol byť európsky recyklačný priemysel konkurencieschopnejší. V súčasnosti sa napríklad skúmajú možnosti opatrení na stimulovanie recyklovateľnosti výrobkov a opatrení na stimulovanie dopytu po ekologických inováciách v recyklácii.

A nakoniec treba spomenúť ekologické verejné obstarávanie, ktoré je dobrovoľným nástrojom, ktorý verejným orgánom umožňuje obstarávať výrobky, služby a práce, ktoré majú počas svojho životného cyklu znížený vplyv na životné prostredie. Najnovšie vypracované spoločné kritériá ekologického verejného obstarávania popri ostatných environmentálnych požiadavkách zohľadňujú recykláciu alebo obnovu materiálov.

Ako vážená pani poslankyňa iste vie, Komisia sa zaviazala podať Európskemu parlamentu a Rade do konca roku 2010 správu o realizácii RMI. Správa bude podaná formou oznámenia, v ktorom načrtneme návrhy našich krokov. Táto záležitosť teda ešte nie je ukončená.

Okrem toho plánuje Komisia ešte v tomto roku zverejniť revíziu Tematickej stratégie predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania.

Komisia naďalej víta záujem Parlamentu o túto dôležitú problematiku a teší sa na ďalšie diskusie, ktoré budeme viesť v priebehu roku 2010.

Niekoľko členských štátov vrátane Belgicka a Nemecka už vytvorilo vlastné „ekoskóre” na vyjadrenie environmentálneho výkonu áut.

Ekoskóre zohľadňuje nielen bežné ukazovatele, ako sú emisie CO2, ale aj iné skleníkové plyny, ktoré vozidlá vypúšťajú (metán a oxid dusíka), a emisie, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia a spôsobujú hluk.

Ekoskóre sa však vypočítava v každej krajine inak. Európske ekoskóre by mohlo zabezpečiť väčšiu jednotnosť.

Zvažuje Komisia zavedenie európskeho ekoskóre? Ak áno, v akom časovom horizonte tak Komisia urobí?

(FR) EÚ sa dôrazne a nepretržite angažuje za kvalitu ovzdušia. V posledných rokoch dostala táto angažovanosť konkrétnejšiu podobu prijatím veľkého množstva právnych predpisov upravujúcich jednotlivé aspekty, ktoré treba v tejto rozsiahlej oblasti zohľadňovať.

Aby bolo možné dosiahnuť ciele stanovené v Kodanskej dohode – konkrétne obmedzenie celosvetového zvyšovania teploty v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou na maximálne 2 °C –, je veľmi dôležité, aby do roku 2050 došlo k zníženiu emisií skleníkových plynov minimálne o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Aby sa dosiahol cieľ obmedzenia zvyšovania teploty na 2 °C, je potrebné rýchlo prijať konkrétne opatrenia pre odvetvie dopravy, pretože to produkuje väčšinu svetových emisií CO2. Napríklad autá vypúšťajú do atmosféry 12 % z celkových emisií uhlíka EÚ.

Ekoskóre je jedným z opatrení, ktoré možno vypracovať s cieľom znížiť nepriaznivé účinky dopravy na životné prostredie predovšetkým prostredníctvom zlepšovania kvality ovzdušia a znižovania úrovne hluku. Komisia zatiaľ nepodnikla kroky s cieľom vytvoriť európske ekoskóre alebo harmonizovať činnosti jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o vytvorené systémy.

Komisia však v oblasti životného prostredia vyvíja rozsiahlu činnosť. Tá zahrnuje aspekty súvisiace s informovaním verejnosti o environmentálnych vlastnostiach vozidiel predávaných v EÚ. V tejto súvislosti má smernica 1999/94/ES⁽¹⁾ o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 v rámci reklamnej podpory predaja nových osobných automobilov za cieľ zabezpečiť, aby boli spotrebiteľom sprístupnené informácie týkajúce sa spotreby paliva a emisií CO2 nových osobných automobilov, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe objektívnych informácií. Komisia bude čoskoro iniciovať revíziu tejto smernice s cieľom vytvoriť priaznivejšie a efektívnejšie podmienky pre poskytovanie informácií o životnom prostredí verejnosti. Komisia by tiež chcela zdôrazniť, že činnosti Komisie zamerané na zabezpečenie dobrej kvality ovzdušia sa dotýkajú všetkých oblastí emisií pochádzajúcich z dopravy, a to tým, že sú stanovené obmedzenia a normy pre znečisťujúce látky (CO, HC, NOx, časticové znečisťujúce látky), ako aj pre skleníkové plyny (predovšetkým CO2), a tiež tým, že sa zohľadňujú rôzne typy vozidiel na našich cestách (osobné, ľahké úžitkové, nákladné). Tieto činnosti nám umožnili dať dokopy súbor európskych právnych predpisov schopných zaručiť v nadchádzajúcich rokoch trvalý rozvoj európskeho hospodárstva.

Na záver, čo sa týka zníženia úrovne hluku, je potrebné spomenúť smernicu Rady 70/157/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel⁽²⁾. Táto smernica bola niekoľkokrát zmenená a doplnená, pretože bolo potrebné prispôsobiť ju technickému pokroku; k poslednej zmene a doplneniu došlo smernicou Komisie 2007/34/ES⁽³⁾. Komisia navrhne novú zmenu a doplnenie aj na budúci rok s cieľom znížiť limity hlukových emisií.

Počas britského predsedníctva v roku 2005 vyzvala Európska rada Komisiu, aby uskutočnila celkovú a rozsiahlu revíziu zahŕňajúcu všetky aspekty výdavkov EÚ vrátane SPP a zdrojov vrátane zľavy pre Spojené kráľovstvo a aby v období 2008/2009 predložila o tejto veci správu.

Môže Komisia poskytnúť informácie o aktuálnom stave tejto revízie? Má Komisia v úmysle vydať oznámenie o tejto otázke a môže uviesť podrobnosti, pokiaľ ide o príslušný navrhovaný časový harmonogram?

(EN) Po konzultácii s parlamentným Výborom pre rozpočet a s cieľom lepšie prepojiť revíziu rozpočtu so stratégiou EÚ do roku 2020 a pracovným programom novej Komisie a umožniť novému kolégiu plne prevziať túto dôležitú iniciatívu sa predseda Komisie rozhodol odložiť predloženie revízie rozpočtu na tretí štvrťrok 2010. Tento časový harmonogram by mal Parlamentu umožniť vyjadriť do konca roka svoje názory na budúcu orientáciu rozpočtu EÚ. Predseda Komisie informoval o tomto časovom harmonograme na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu začiatkom roka 2010.

Komisia na revízii rozpočtu v súčasnosti pracuje a chystá sa tiež začať internú prípravu na budúci viacročný finančný rámec, ktorý s revíziou úzko súvisí. Komisia plánuje predložiť oznámenie o tejto záležitosti v prvom semestri roku 2011.

V októbri 2009 prenikli na verejnosť informácie o návrhu oznámenia Komisie týkajúceho sa reformy rozpočtu Európskej únie. V návrhu oznámenia sa predpokladalo výrazné zníženie výdavkov na SPP a predstavili sa v ňom ďalšie návrhy týkajúce sa budúceho smerovania SPP. Pani Fischerová Boelová, ktorá bola vtedy komisárkou zodpovednou za poľnohospodárstvo, na verejnej schôdzi Výboru pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu vyhlásila, že takýto text neexistuje.

Môže Komisia potvrdiť, že v rámci reformy rozpočtu Európskej únie nepripravuje návrhy týkajúce sa SPP?

Zaväzuje sa, že v každom prípade zabezpečí, aby rozprava o rozpočtovej reforme nezasahovala do už prebiehajúcich diskusií o reforme SPP na obdobie po roku 2013?

(EN) Zasadnutie Európskej rady v decembri 2005, ako aj medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení z mája 2006 dali Komisii mandát „uskutočniť celkovú a rozsiahlu revíziu zahŕňajúcu všetky aspekty výdavkov EÚ vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky a zdrojov vrátane zľavy pre Spojené kráľovstvo“.

Dokument, ktorý prenikol na verejnosť v októbri 2009, bol pracovným dokumentom, ktorý nebol Komisiou na príslušnej politickej úrovni ani prerokovaný, ani schválený. Dokument bol striktne interným textom prezentujúcim rôzne úvahy a alternatívne scenáre určené pre interné použitie Komisie.

Komisia momentálne pripravuje svoje stanovisko k rôznym rozmerom revízie rozpočtu EÚ. V pracovnom programe Komisie na rok 2010 sa počíta so sprístupnením textu revízie rozpočtu v treťom štvrťroku 2010.

Okrem toho začala Komisia 12. apríla 2010 verejnú konzultáciu o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2013. Táto konzultácia bude významným vkladom do oznámenia Komisie o SPP po roku 2013, ktoré má byť predložené koncom roka 2010. Oznámenie preskúma rôzne možnosti budúcnosti SPP, pokiaľ ide o jej podstatu, a bude nasledovať za oznámením o revízii rozpočtu, ale nebude predvídať žiadne finančné aspekty. Tým sa budú venovať návrhy na viacročný finančný rámec, ktoré vypracuje Komisia v roku 2011.

Revízia rozpočtu a zvlášť verejná konzultácia o SPP po roku 2013 poskytujú vítanú príležitosť na dôkladné preskúmanie súčasnej SPP a jej cieľov. SPP prešla v posledných rokoch významnými reformami. Politika jasne ukázala svoju schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám a novým úlohám. Jej reformovateľnosť sa znovu otestuje v nadchádzajúcom období.

Revízia rozpočtu bude taktiež vítanou príležitosťou dôkladne sa zamyslieť nad tým, aké by mali byť politické priority EÚ a ako by mala byť EÚ financovaná. Komisia je presvedčená, že SPP bude dôležitou súčasťou priorít EÚ, a to aj po roku 2013. Bude však potrebné ďalšie prispôsobovanie SPP, ktoré bude lepšie odrážať víziu Európa 2020 a umožní lepšie reagovať na budúce problémy, akými sú zmena klímy a potravinová bezpečnosť.

Rozhodovanie o rozpočte budúcej SPP bude nepochybne ťažké. Dôležité je najprv vytvoriť dobrú politiku pre budúcnosť a potom sa uvidí, čo si vyžaduje z hľadiska rozpočtu.

Otvorená metóda koordinácie bola vytvorená na dosahovanie strategických cieľov Európskej únie v oblastiach verejných politík. Táto metóda sa mala opierať o vypracovanie usmernení a ukazovateľov na úrovni Európskej únie, vymedzenie opatrení a konkrétnych kvantitatívnych cieľov na vnútroštátnej úrovni, o hodnotenia, správy, akčné plány, porovnania výkonnosti, posudzovanie, vzájomné hodnotenia a výmeny najlepšej praxe. Pokiaľ ide o posúdenie budúcnosti otvorenej metódy koordinácie na úrovni Európskej únie, treba zdôrazniť, že ciele stanovené v lisabonskej stratégii neboli v plnej miere uplatňované. Okrem toho, vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi pri uplatňovaní tejto stratégie, rastú pochybnosti o užitočnosti tejto metódy. Ak sa budú vnútorné ukazovatele Európskej únie alebo členských štátov naďalej podstatne líšiť od cieľov stanovených v stratégiách Európskej únie, opätovne sa tým preukáže neužitočnosť a neúčinnosť otvorenej metódy koordinácie.

Nezastáva Komisia názor, že otvorená metóda koordinácie je vo svojej podstate nedostatočná a má malý vplyv na členské štáty vzhľadom na skutočnosť, že jej mechanizmy účinku sú nestále? Je táto metóda užitočná? Ako môže konkrétnym spôsobom prispieť k zníženiu úrovne chudoby, boju proti sociálnemu vylúčeniu, účinnosti opatrení sociálnej ochrany, rastu hospodárstva a zamestnanosti v členských štátoch? Aké je stanovisko Komisie, pokiaľ ide o zavedenie záväzných minimálnych sociálnych noriem v celej Európskej únii?

(EN) Z množstva hodnotení a štúdií vykonaných Komisiou vyplýva, že otvorená metóda koordinácie (OMC) v oblasti sociálnej politiky a v oblasti politiky zamestnanosti a vzdelávania v rámci lisabonskej stratégie významným spôsobom prispela k podpore pokroku v uplatňovaní politík vďaka spoločnej identifikácii problémov a priorít, definovaniu a dohodnutiu sa na spoločných ukazovateľoch, ktoré sú základom pre pravidelné monitorovanie, výmenu osvedčených postupov a vzájomné učenie sa. Dobrým príkladom je spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania, teda „sociálnej OMC“.

Vzájomné učenie sa členské štáty a zainteresované subjekty všeobecne považujú za jeden z najúspešnejších aspektov OMC a za nástroj zlepšovania politík. Multiplikačný účinok výmeny osvedčených postupov zvlášť na regionálnej a miestnej úrovni bude kľúčový z hľadiska premietnutia cieľov budúcej stratégie EÚ do roku 2020, a to najmä inkluzívneho rastu do praktických výsledkov. Navrhovanou pilotnou iniciatívou Komisie týkajúcou sa vypracovania Európskej platformy na boj proti chudobe by sa mala podporiť, zlepšiť a rozšíriť spolupráca na úrovni EÚ v tejto oblasti.

S cieľom získať lepší prehľad o tom, ako OMC fungovala, a o dosiahnutom pokroku, spustila Komisia rozsiahlu vonkajšiu štúdiu, aby zhodnotila účinnosť a vplyv „sociálnej OMC“. Štúdia preskúma, akým spôsobom fungovala OMC ako metóda koordinácie politík a vzájomného učenia sa a aký mala vplyv na vnútroštátnej úrovni. Výsledky štúdie by mali byť k dispozícii do konca roka.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) je agentúra Európskej únie, ktorá poskytuje celý rad objektívnych informácií a údajov tvoriacich základ pre diskusiu o drogách a drogovej závislosti v rámci Únie. Na jej činnosť dohliada GR Komisie pre vnútorné veci.

Problém užívania drog a nezákonného obchodovania s omamnými látkami sa na európskej úrovni rieši prostredníctvom globálneho prístupu, vyjadreného v európskych politikách v oblasti boja proti drogám, za ktorých tvorbu je zodpovedné GR Komisie pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť.

Nie je však jednoduché pochopiť, prečo sa Komisia rozhodla poveriť dohľadom nad EMCDDA so sídlom v Lisabone GR pre vnútorné veci, no vypracovanie celej európskej protidrogovej stratégie zverila GR pre spravodlivosť, základné slobody a občianstvo.

Má Komisia v úmysle zachovať toto rozdelenie právomocí alebo sa domnieva, že súčasný rámec by sa mal upraviť v záujme zlepšenia toku informácií a posilnenia koordinácie medzi lisabonskou agentúrou a GR pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť a činnosťami, ktorými sú poverení jednotliví komisári?

(EN) Riešenie drogového problému si vyžaduje množstvo rôznych opatrení a nástrojov. Úspešná politika závisí od účinnej koordinácie v rámci celkovej vízie: tak ako v iných oblastiach, i tu pracujú spoločne rôzni komisári a ich útvary s cieľom prijímať kolegiálne rozhodnutia a realizovať kolektívne kroky.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť zohráva množstvo kľúčových úloh, hlavne pokiaľ ide o monitorovanie situácie v oblasti drog v EÚ, ktoré zahŕňa monitorovanie dodávok drog (ceny, prípadov zhabania drog a drogových trestných činov) a trhov s drogami. Tieto informácie majú bezprostredný význam pre prácu komisárky zodpovednej za vnútorné veci a pre úlohy útvarov, ktoré jej podliehajú, týkajúce sa boja proti organizovanému zločinu. Táto práca má iné zameranie ako práca komisárky zodpovednej za spravodlivosť, základné práva a občianstvo vrátane jej zodpovednosti za celkovú protidrogovú politiku.

Keďže Bulharsko nemá dostatok finančných zdrojov na dostavbu jadrovej elektrárne Belene, bulharský predseda vlády Borisov vyslovil nádej, že Európska únia poskytne Bulharsku finančnú podporu. Ak by projekt zlyhal, Bulharsko by muselo okrem 1,2 miliardy EUR, ktoré už boli preinvestované, zaplatiť, aj pokutu vo výške 600 až 900 miliónov EUR ruskej firme Atomstrojexport, ktorá je poverená výstavbou elektrárne. Rusko ponúklo Bulharsku pôžičku vo výške 2 miliárd EUR určenú na pokračovanie výstavby. Bulharsko však aj naďalej dúfa, že získa európske investície, pretože chce zabrániť tomu, aby bolo závislé od Ruska. Pri návšteve v Sofii informoval komisár zodpovedný za energetiku pán Günther Oettinger predsedu vlády Borisova o „európskej spoluúčasti“ a prisľúbil okrem toho aj podporu pri hľadaní potenciálnych investorov.

Akú konkrétnu podobu by mala mať táto „európska spoluúčasť”?

V akej výške plánuje Komisia finančne podporiť dostavbu jadrovej elektrárne Belene?

Zvážila Komisia pri prisľúbení svojej podpory aj závažné cezhraničné riziká súvisiace s novou jadrovou elektrárňou v EÚ?

Bude poskytnutie prípadnej podpory podmienené dodržaním riadneho postupu, pokiaľ ide o preskúmanie vplyvu na životné prostredie?

(EN) Pokiaľ ide o otázky č. 1 a 2, Komisia by chcela pripomenúť, že v súlade s článkom 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú členské štáty právo určovať podmienky využívania svojich zdrojov energie, rozhodovať sa medzi rôznymi zdrojmi energie a rozhodovať o všeobecnej štruktúre dodávok energie. V súlade so zásadami zmlúv a so zásadou subsidiarity sú investičné rozhodnutia vo výlučnej právomoci investorov a členských štátov.

Konkrétne finančné mechanizmy na úrovni Euratomu, ktoré by v tejto súvislosti prichádzali do úvahy, sú pôžičky Euratomu a pôžičky od Európskej investičnej banky. Zatiaľ bulharské orgány nepodali žiadnu formálnu žiadosť o pôžičku Euratomu, ktorá by mohla pokrývať len časť celkového projektu, t. j. len do 20 % nákladov na projekt. Preto si musí Bulharsko zabezpečiť iné zdroje financovania, a to ešte predtým, ako by mohla byť poskytnutá pôžička Euratomu. V úverovom nástroji Euratomu je v súčasnosti k dispozícii len približne 600 miliónov EUR, kým odhadované náklady na jadrovú elektráreň predstavujú najmenej 4 miliardy.

Pokiaľ ide o otázku č. 3, úlohou EÚ je v záujme všetkých členských štátov vypracovať čo najpokročilejší právny rámec pre využívanie jadrovej energie s cieľom zabezpečiť najvyššie normy bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov. Momentálne musí Bulharsko do 22. júla 2011 transponovať ustanovenia smernice o jadrovej bezpečnosti⁽¹⁾. Okrem toho je Bulharsko zmluvnou stranou všetkých dôležitých medzinárodných dohovorov vrátane Dohovoru o včasnom informovaní o jadrovej havárii a Dohovoru o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia.

Napokon, podľa informácií poskytnutých bulharskými orgánmi bol rozvojový súhlas na jadrovú elektráreň Belene udelený ešte pred dátumom vstupu Bulharska do EÚ, teda pred 1. januárom 2007. Preto smernicu 85/337/EHS v znení neskorších predpisov⁽²⁾ (smernica o hodnotení vplyvov na životné prostredie – EIA) nemožno v tomto prípade uplatniť. Na druhej strane bolo podľa bulharských orgánov hodnotenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2004 vykonané v súlade s vtedy platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, do ktorých už boli transponované ustanovenia smernice EIA. Na základe týchto skutočností nemá Komisia žiadnu právomoc požadovať od Bulharska, aby iniciovalo konanie nového hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre tento projekt.

V prípade záujmu o podrobnejšie informácie o postupe EIA a iných súvisiacich záležitostiach týkajúcich sa jadrovej elektrárne Belene odkazuje Komisia na svoje odpovede na nasledujúce parlamentné otázky: E-4186/08; E-1337/08; E-6141/07; E- 5669/07; E-5506/07 a H-0996/07.

V čase, keď sa blíži začiatok prestupového obdobia, existuje veľa otázok týkajúcich sa nepriehľadnosti podmienok prestupu športovcov, ako aj odmeňovania agentov hráčov.

Domnieva sa Komisia, že je vhodné, aby Európska únia navrhla zriadenie nezávislého európskeho orgánu pre kontrolu týchto činností podľa vzoru francúzskej Národnej správy pre kontrolu riadenia alebo Svetovej antidopingovej agentúry?

Podporí Komisia zriadenie orgánu rozšíreného o členské krajiny Rady Európy, ktorý by zabezpečoval finančnú transparentnosť, s cieľom zabrániť chybám a nerovnakému zaobchádzaniu, ktoré vedú k nekalej súťaži medzi klubmi?

(FR) Komisia by chcela váženého pána poslanca informovať o tom, že si objednala nezávislú štúdiu o športových agentoch v Európskej únii, ktorej výsledky boli zverejnené na jej internetovej stránke v decembri 2009⁽¹⁾. Táto štúdia prináša podrobnú, hĺbkovú správu o otázkach týkajúcich sa činností športových agentov v Únii; uvádza sa v nej, že postupy spojené s odmeňovaním agentov sa líšia v závislosti od krajiny a športových disciplín.

V štúdii sa tiež uvádza, že k väčšine finančnej trestnej činnosti, do ktorej sú zapletení športoví agenti, dochádza v súvislosti s prestupmi hráčov, ktoré, ako zdôraznil vážený pán poslanec, charakterizuje určitá zložitosť a nepriehľadnosť.

Komisia je presvedčená, že výsledky tejto štúdie predstavujú dobrý základ pre iniciovanie diskusie so zainteresovanými stranami v tejto oblasti (športovými hnutiami, členskými štátmi, Parlamentom) o otázke športových agentov.

Čo sa týka vytvorenia orgánu na monitorovanie prestupov a finančných činností športových klubov, Komisia sa domnieva, že o tejto záležitosti musia rozhodnúť športové organizácie. Komisia rešpektuje a podporuje autonómiu športu; aby to bolo účinné, musia to sprevádzať pravidlá pre dobrú správu založené na zásadách demokracie, zastúpenia a zodpovednosti všetkých športových aktérov. V tejto súvislosti berie Komisia na vedomie prácu vykonávanú v rámci Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) s cieľom vytvoriť systém monitorovania financií klubov zúčastňujúcich sa na súťažiach organizovaných úniou UEFA na základe zásady „finančnej fair play“.

Podľa názoru Komisie cieľ tohto projektu – očistenie financií a podpora dlhodobých investícií do futbalu s cieľom zaručiť lepšie vyváženie súťaží – spĺňa jeden z cieľov Únie v oblasti športu, t. j. podporiť spravodlivosť v športových súťažiach (článok 165 ZFEÚ). Komisia by tiež chcela zdôrazniť, že akékoľvek opatrenie prijaté v tejto súvislosti musí byť v súlade s pravidlami zmluvy týkajúcimi sa vnútorného trhu a hospodárskej súťaže.

Komisia si myslí, že tieto pravidlá by sa vzhľadom an celoeurópsku povahu únie UEFA mohli vzťahovať na futbalové kluby členských štátov Únie, ako aj na kluby členských štátov Rady Európy.

Problematike nosenia burky, nikábu a iných druhov odevov, ktoré úplne zahaľujú tvár a telo moslimských žien, sa obvykle venuje pozornosť z hľadiska rodovej diskriminácie. Otázka zahaľujúcich odevov by si však okrem potreby ochrany základných ľudských práv zaslúžila pozornosť aj v rámci bezpečnostnej politiky a verejného poriadku.

Do akej miery by podľa Komisie mala problematika burky/nikábu spadať do okruhu bezpečnostnej politiky a rodovej rovnosti vzhľadom na skutočnosť, že niektoré otázky verejnej bezpečnosti nadobudli nadnárodný význam a keďže nosenie burky, nikábu a iných druhov odevov zahaľujúcich celé ženské telo je jasným príkladom porušovania základných ľudských práv, ktoré by mala EÚ ochraňovať? Plánuje Komisia v tejto súvislosti presadiť určité konkrétne opatrenia a zabezpečiť tak plnenie požiadavky bezpečnosti a ochrany základných ľudských práv žien v Európskej únii?

(EN) Nosenie burky a závoja, ako aj iných náboženských symbolov môže nastoliť celý rad zložitých otázok a vzťahovať sa na situácie, ktoré sa od seba značne líšia v závislosti od okolností. Členské štáty majú rôzne tradície a uplatňujú rôzne prístupy k tejto otázke.

Nosenie náboženských symbolov by malo byť prejavom uplatňovania náboženskej slobody a nie niekomu nanúteným obmedzením. Porušovanie práv žien je neprijateľné. Otázka náboženských symbolov by sa zároveň nemala zneužívať na stigmatizáciu náboženstiev a podnecovanie xenofóbie. Je tiež jasné, že burka nemôže zabrániť potrebným policajným alebo bezpečnostným kontrolám.

Ak sa otázka závoja alebo šatky nastolí v súvislosti s právom Únie, zvlášť pokiaľ ide o antidiskriminačné smernice, predovšetkým o smernicu 2000/78/ES, ktorou sa zakazuje diskriminácia v zamestnaní na základe náboženstva, nebude Komisia váhať a prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečila dodržiavanie príslušných právnych predpisov.

Členské štáty by mali zaručiť účinné dodržiavanie základných práv v súlade s medzinárodným, európskym a vnútroštátnym právom.

V médiách sa šíria správy, že Komisia v súčasnosti prešetruje štyri sťažnosti v súvislosti s možným porušením európskeho práva o prístupe k bývaniu vo Flámsku.

Dve sťažnosti sa údajne vzťahujú na časť s názvom Bývanie vo vlastnom regióne (Wonen in eigen streek) flámskeho zákona o pozemkoch a nehnuteľnostiach a ďalšie dve sťažnosti sa majú týkať obecných predpisov obce Zaventem a mesta Vilvoorde.

Koľko sťažností týkajúcich sa prístupu k bývaniu vo Flámsku Komisia v súčasnosti skúma? Môže Komisia stručne načrtnúť právne zdôvodnenie sťažovateľov pre každú z uvedených sťažností? V akom štádiu sa nachádza každá z týchto sťažností? Aké sú ďalšie kroky a štádiá v prípade jednotlivých sťažností? Kedy Komisia očakáva ukončenie vyšetrovania každej sťažnosti? Domnieva sa Komisia, že proti Belgicku možno uplatniť konania vo veci porušenia predpisov?

(EN) Komisia v súčasnosti skúma niekoľko otázok vzťahujúcich sa na to, že niektoré pravidlá o prístupe k bývaniu alebo sociálnemu ubytovaniu, ktoré sa uplatňujú v niektorých častiach Belgicka, údajne porušujú právne predpisy EÚ. Komisia sa začala týmto otázkam venovať na základe jednotlivých sťažností, otázok vážených poslancov a informácií v médiách.

Znepokojenie Komisie je úzko spojené so situáciami, v ktorých sú v hre právne predpisy EÚ, keďže občan EÚ alebo spoločnosť z EÚ využili jednu zo základných slobôd, ktoré zaručuje Zmluva o EÚ. EÚ nemá žiadne kompetencie, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré nijako nesúvisia so situáciami upravenými právnymi predpismi EÚ a ktoré sú vo všetkých relevantných ohľadoch obmedzené v rámci jednej krajiny EÚ, ako napríklad tie, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel vzťahujúcich sa na belgických štátnych príslušníkov s trvalým pobytom v Belgicku.

Dve z týchto štyroch otázok sa týkajú nariadení, ktoré prijali obecná rada obce Zaventem a mestská rada mesta Vilvoorde a ktoré stanovujú, že ľudí hovoriacich po holandsky, ktorí si chcú kúpiť obecný pozemok, treba zvýhodniť.

Komisia v týchto prípadoch skúma, či nebola porušená sloboda pohybu občanov EÚ, keďže táto požiadavka týkajúca sa jazykových znalostí môže znevýhodniť občanov EÚ z iných krajín EÚ ako Belgicka alebo Holandska.

Komisia ďalej skúma, či je flámske nariadenie Decreet van 27 maart 2009 betreffende het Grond- en Pandenbeleid, ktoré bolo zverejnené 15. mája 2009, v súlade s právnymi predpismi EÚ. Toto nariadenie od potenciálnych kupcov pozemkov alebo nehnuteľností vyžaduje, aby mali dostatočný kontakt so samosprávou. Komisia skúma, či toto nariadenie neporušuje predpisy EÚ, keďže zavádza požiadavku, ktorá môže znevýhodniť občanov EÚ z iných krajín EÚ ako Belgicka.

Komisia berie uvedené prípady potenciálneho porušenia základných práv nebelgických občanov EÚ bývajúcich v určitých regiónoch Belgicka veľmi vážne a zaväzuje sa uvedené prípady riešiť.

Problémy, s ktorými sa v poslednom čase borí Grécko, ukazujú, aké dôsledky môže mať nevykonanie alebo tiež zanedbanie dôslednej kontroly a finančného dohľadu v eurozóne. V histórii systému spoločnej európskej meny predstavuje finančná a hospodárska kríza najväčšiu výzvu. Nekompromisne odhalila už od istého času ukrývané nezrovnalosti. Pakt stability a rastu, ktorý má zaručiť dodržiavanie konvergenčných kritérií, vnútroštátne orgány, ale aj orgány Únie trestuhodne prehliadali. Nedostatočná disciplín a neexistencia odpovedajúceho systému sankcií viedli ku kríze spoločnej meny.

V súvislosti s tým sa pýtam, či Komisia zamýšľa vykonať kroky na zabezpečenie úplného dodržiavania paktu stability a rastu v eurozóne, aby v budúcnosti predišla zopakovaniu podobnej situácie, aká nastala v súčasnosti? Aké konkrétne opatrenia plánuje Komisia prijať?

(EN) Pakt stability a rastu je primeraným rámcom, pomocou ktorého môžeme riešiť fiškálne problémy vyplývajúce z finančnej a hospodárskej krízy. V súčasnosti, keď je ťažká východisková situácia a štátne dlhopisy sú rizikové, poskytuje potrebnú oporu pre fiškálne politiky. Komisia napriek tomu došla k záveru, že treba posilniť preventívne opatrenia a včasnejšie zaviesť a tiež posilniť stimuly vzťahujúce sa na nápravné opatrenia. S týmto cieľom Komisia v oznámení o posilnení koordinácie hospodárskej politiky, ktoré predložila 12. mája 2010, taktiež uviedla návrhy týkajúce sa lepšieho presadzovania dodržiavania Paktu stability a rastu a dôkladnejšej koordinácie fiškálnej politiky.

Komisia má konkrétne v úmysle zaviesť progresívnejší rozpočtový dohľad a koordináciu politiky. Najmä v eurozóne sa zdá odôvodnený ďalekosiahlejší prístup k posúdeniu rozpočtových politík vrátane podrobnejšieho preskúmania slabých stránok vnútroštátnych rozpočtových programov ešte pred ich prijatím. Navyše, vnútroštátne fiškálne rámce by mali viac zodpovedať prioritám rozpočtového dohľadu EÚ, napríklad by mali odzrkadľovať viacročné rozpočtové postupy. Čo sa týka verejného dlhu a udržateľnosti, navrhuje sa, aby sa tomu prikladala väčšia váha, a predovšetkým by sa malo účinne zaviesť dlhové kritérium postupu pri nadmernom schodku. S cieľom poskytnúť členským štátom správne stimuly na riešenie fiškálnej nerovnováhy by sa ďalej mohlo zrýchlením jednotlivých postupov zlepšiť fungovanie postupu pri nadmernom schodku (EDP) najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré opakovane porušujú tento pakt. Nakoniec, viac pozornosti by sa malo venovať aj čerpaniu rôznych fondov z rozpočtu EÚ, aby sa zabezpečilo dôslednejšie dodržiavanie paktu.

Existuje viacero praktík používaných nízko nákladovou leteckou spoločnosťou Ryanair, s ktorými by som mohla nesúhlasiť ja alebo moji voliči. Hoci sa spoločnosť ukázala ako jedna z najúspešnejších írskych firiem posledných približne dvoch desaťročí, jej šetrný prístup zároveň spôsobil mnohým cestujúcim značne negatívne skúsenosti.

Jedna z praktík spoločnosti však mala mimoriadne negatívny dôsledok tento týždeň, keď bol úrad pre vydávanie pasov v Dubline dočasne zatvorený. V dôsledku protestnej akcie zamestnancov pasového úradu mnoho ľudí nedostalo nové pasy a boli nútení spoliehať sa na iné cestovné doklady. Keďže však Ryanair prijíma ako platný identifikačný doklad len pasy a odmieta vládou vydané preukazy totožnosti či vodičské preukazy, mnohí cestujúci nemohli cestovať.

Je zákonné, aby Ryanair odmietal vládou vydané preukazy totožnosti a vodičské preukazy ako platný doklad totožnosti na svojich letoch? Mohol by byť Ryanair prinútený akceptovať tieto doklady?

(EN) Článok 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že každý občan EÚ má právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov v závislosti od obmedzení a podmienok stanovených v zmluvách a opatreniach, ktoré boli prijaté, aby sa tieto zmluvy stali účinnými. Príslušné obmedzenia a podmienky sa uvádzajú v smernici 2004/38/ES⁽¹⁾.

Všetci občania EÚ s platným preukazom totožnosti alebo pasom majú právo opustiť územie členského štátu, aby cestovali do iného členského štátu, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice. Vodičský preukaz ani iný než platný preukaz totožnosti nie je v zásade akceptovateľným cestovným dokladom.

Uvedené pravidlá platia pre členské štáty a nijako neovplyvňujú právo leteckých dopravných spoločností stanoviť pravidlá týkajúce sa cestovných dokladov, ktoré budú akceptovať. Letecké spoločnosti sú oprávnené vykonávať kontrolu totožnosti v obchodnom rámci pre bezpečnosť alebo na identifikačné účely. Ak sú občania EÚ podrobení takémuto druhu kontroly, sú oprávnení preukázať svoju totožnosť predložením platného preukazu totožnosti alebo pasu.

Podľa aktuálnych cestovných podmienok spoločnosti Ryanair⁽²⁾ je platný preukaz totožnosti vydaný vládou krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru akceptovateľným cestovným dokladom, ktorý umožňuje držiteľovi nastúpiť do lietadla spoločnosti Ryanair. Cestovné podmienky výslovne vylučujú, aby sa cestujúci preukázal vodičským preukazom.

Žiadne ustanovenie právnych predpisov EÚ neobmedzuje obchodnú slobodu leteckých spoločností akceptovať ako cestovný doklad aj iný preukaz okrem platného preukazu totožnosti alebo pasu.

V súlade s oznámením Európskej komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (97/C 2009/03)⁽¹⁾sa predaj nehnuteľnosti nepovažuje za štátnu pomoc, ak je realizovaný v súlade s otvoreným a nepodmieneným ponukovým konaním a informácie o ňom boli zverejnené primeraným spôsobom. Otvorenosť ponukového konania sa zabezpečí zverejnením oznámenia o vyhlásení ponukového konania prinajmenšom vo vnútroštátnej a prípadne v zahraničnej tlači. Náklady na zverejnenie inzerátov, ako aj povinnosť ich opakovaného zverejňovania znamenajú pre rozpočty orgánov územnej samosprávy pomerne veľké zaťaženie. V súvislosti so skutočnosťou, že oznámenie bolo uverejnené pred 13 rokmi, teda v čase ohraničeného prístupu k internetu, si dovoľujem položiť tieto otázky:

Mohla by Komisia zvážiť úplné alebo čiastočné zrušenie povinnosti príslušných orgánov zverejňovať inzeráty v tlači?

Mohla by sa Komisia zamyslieť nad skrátením termínu na zverejnenie inzerátu v prípade ponukového konania na predaj nehnuteľnosti, ktorej vyvolávacia cena prevyšuje 100 000 EUR?

(EN) Cieľom oznámenia Komisie o štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov⁽²⁾ z roku 1997 bolo poskytnúť členským štátom jasné usmernenie pri postupoch, ktoré vo všeobecnosti vylučujú existenciu štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov.

Toto oznámenie pomohlo zjednodušiť úlohy vnútroštátnych správnych orgánov a znížiť počet oznámení.

Konkrétnejšie sa v oznámení uvádzajú dve možnosti, ako vylúčiť pomoc: predajom prostredníctvom nepodmieneného ponukového konania alebo predajom bez nepodmieneného ponukového konania, ale na základe hodnotenia nezávislého znalca.

Len v prípade prvej možnosti, čiže predaja prostredníctvom nepodmieneného ponukového konania, vyžaduje Komisia niekoľko procesných preventívnych opatrení. Tieto požiadavky sú však formulované tak, aby ich členské štáty mohli bežne splniť bez toho, že by museli meniť svoje vnútroštátne postupy.

Jednou dôležitou požiadavkou (okrem iných prvkov) je, že ponuka musí byť dostatočne dobre spropagovaná.

Podľa oznámenia je ponuka dostatočne dobre spropagovaná vtedy, ak sa opakovane uverejňuje v priebehu primerane dlhej doby (dva mesiace alebo viac) vo vnútroštátnej tlači, realitných časopisoch alebo iných vhodných publikáciách, aby si ju všimli všetci potenciálni kupujúci.

Komisia súhlasí s váženým pánom poslancom v tom, že nové technológie, ako napríklad internet, uľahčujú komunikáciu. Komunikácia prostredníctvom tlače je však stále osvedčeným a základným prvkom postupov verejného obstarávania, ktoré sa týmto spôsobom dajú ľahko dodržiavať. V tomto smere sa zverejnenie na internete môže využiť ako dodatočný informačný prostriedok.

Pokiaľ ide o dĺžku uverejnenia, zdá sa, že aspoň dva mesiace sú primeranou dobou aj pre predaje s cenou nižšou ako 100 000 EUR.

Pri revízii uvedeného oznámenia Komisia určite zoberie pripomienky váženého pána poslanca do úvahy. Komisia však v tomto ohľade nemôže stanoviť konkrétny harmonogram.

Vzhľadom na rozsiahly rozvoj vidieka podporovaný EÚ, trend smerujúci ku globalizácii a hospodársku krízu, ktorá poukázala na to, ako môžu lokálne problémy viesť ku globálnej kríze, nemali by sa podporovať malé rodinné hospodárstva s cieľom zachovať biodiverzitu a rozvíjať ekologickú výrobu, zabezpečiť prijatie kompenzačných opatrení v reakcii na choroby rastlín a na účely ochrany rastlín a zabezpečiť národnú sebestačnosť?

Mohla by Komisia informovať o vplyve súčasnej ekonomickej krízy na poľnohospodárstvo v členských štátoch, najmä na drobných poľnohospodárov, ako aj o krokoch, ktoré má v úmysle podniknúť?

(EN) Čo sa týka rozvoja poľnohospodárstva v horských oblastiach, v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Najlepší výkon: nové pohľady na poľnohospodárstvo v horských oblastiach v EÚ sa na záver uvádza, že situácia v horských oblastiach sa značne líši v závislosti od členského štátu a dokonca aj v rámci jedného členského štátu môžu existovať rôzne podmienky. Pokiaľ ide o podporu, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka v súčasnosti ponúka rôzne opatrenia pre horské a podhorské oblasti. Najobjemnejšiu podporu predstavujú platby pre poľnohospodárov v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, ktorých cieľom je zachovať udržateľné poľnohospodárstvo, aby sa zabránilo opusteniu pôdy. Okrem tohto systému sa v takých oblastiach môže na investície do poľnohospodárstva a lesníctva uplatňovať aj pomoc vyššej intenzity. K dispozícii je aj niekoľko opatrení na rozvoj vidieka, ktorých cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť či kvalitu života.

Pokiaľ ide o podporu pre drobných poľnohospodárov, súčasný balík nástrojov rozvoja vidieka poskytuje podporu investovania do poľnohospodárstva, spracovateľskej výroby, lesníctva a diverzifikácie a môže podporiť aj tvorbu mikropodnikov a vidiecky turizmus. Pre nové členské štáty poskytuje nariadenie o rozvoji vidieka zvláštne platby pre polosamozásobiteľské poľnohospodárske podniky. Toto prechodné opatrenie je určené pre poľnohospodárske podniky, ktoré sa chcú reštrukturalizovať a majú na to kapacitu.

Pokiaľ ide o hospodársku krízu, Komisia nemá žiadne údaje o jej vplyve na drobných poľnohospodárov. Členské štáty však v rámci reakcie na hospodársku krízu, krízu v sektore mlieka a zmenu klímy naplánovali dodatočné finančné prostriedky vo výške asi 5 miliárd EUR, ktoré pochádzajú z kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky a balíka na hospodársku obnovu Európy a ktoré sú už k dispozícii na investovanie do poľnohospodárstva, životného prostredia a širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach.

Komisia by na záver chcela upozorniť váženého pána poslanca na to, že presadzovanie rozvoja vidieka riadi Komisia a členské štáty spoločne. Za cieľové určenie finančných prostriedkov sú zodpovedné členské štáty.

Krajiny, ktoré pristúpili k EÚ počas 21. storočia, získali od roku 2004 významné finančné zdroje. Napríklad Litva získala, a naďalej získava, 4 000 mil. LTL až 5 000 mil. LTL ročne zo štrukturálnych fondov, aby sa umožnil rozvoj jej sociálnej a hospodárskej infraštruktúry, ľudských zdrojov, výroby, rozvoj vidieka a rybného hospodárstva a administratívnych kapacít. Napriek podpore v takomto rozsahu podnikanie v mnohých členských štátoch momentálne stagnuje, podniky zatvárajú svoje prevádzky a dôsledkom toho je veľmi vysoká nezamestnanosť.

Ako Komisia hodnotí takýto výsledok finančnej podpory? Aký je názor Komisie na kvalitu, efektívnosť a produktivitu podnikania v nových členských štátoch?

(EN) Komisia uznáva, že hospodárska situácia v Litve je zložitá. Nezamestnanosť a zatváranie podnikov nás veľmi znepokojuje, a práve preto existuje európska politika súdržnosti a bol vytvorený Európsky fond pre regionálny rozvoj. Komisia tiež pripomína, že hospodárska a finančná kríza spôsobila pokles hospodárskych činností vo všetkých európskych krajinách, nielen v nových členských štátoch.

Komisia je však hlboko presvedčená, že podpora, ktorú poskytuje na podnikanie, je účinná. V dodatočnom hodnotení za roky 2000 až 2006 sa dokonca uvádza, že v dôsledku tejto podpory bol v celej Európe vytvorený 1 milión pracovných miest. Komisia navyše čoskoro zverejní najnovšie výsledky dodatočného hodnotenia podpory podnikania, ktoré dokazujú, že naše granty výrazne oživili investovanie, výrobu a produktivitu.

Čo sa týka nášho názoru na kvalitu a produktivitu v nových členských štátoch, v našej 6. správe o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti sa uvádza, že vo väčšine týchto krajín (vrátane Litvy) je kvalitný ľudský kapitál – nízka produktivita je výlučne dôsledkom nedostatku investičného kapitálu a nedostatočnej infraštruktúry.

Z politiky súdržnosti sa v rokoch 2007 až 2013 na podnikanie, inovácie a IKT v Litve vynaloží okolo 1,5 miliardy EUR. Komisia je presvedčená, že dlhodobým investovaním do inovácií, podnikania a hospodárstva sa veci zmenia.

V nadväznosti na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť rôzne oddelenia a riaditeľstvá budú zapojené do všeobecného prerozdeľovania právomocí, ktoré – hoci zatiaľ nie je jasne vymedzené – by malo priniesť nové určenie zodpovednosti v plánovaní, a to tak z geografického, ako aj tematického hľadiska.

Aj predpis, ktorý má upravovať plánovanie fondov, najmä fondov týkajúcich sa rozvojovej spolupráce, bude musieť byť prispôsobený uvedenému prerozdeleniu. V tejto súvislosti je žiaduce, aby sa objasnil spôsob vykonania týchto zmien.

Uskutoční sa proces vytvárania nového predpisu alebo sa pristúpi len k aktualizácii existujúcich predpisov?

(EN) Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka predložila koncom marca 2010 návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť⁽¹⁾ (EEAS). Rada dospela k všeobecnej politickej dohode na texte, o ktorom teraz rokuje s Európskym parlamentom, 26. apríla. V tomto smere sa 11. mája uskutočnilo štvorstranné stretnutie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky, podpredsedu Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti, ministra zahraničných vecí pána Moratinosa a poslancov Európskeho parlamentu pána Broka, pána Verhofstadta a pána Gualtieriho. Všetci ťažko pracujú s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky tri inštitúcie čoskoro dohodli, nech sa môže nová služba zaviesť čo najskôr.

Rozvoj je pre vonkajšiu činnosť EÚ najdôležitejší. Je súčasťou toho, čo vytvorilo profil EÚ na medzinárodnej scéne, na ktorej je ťahúňom sveta. Jej programy spolupráce sú kľúčovým nástrojom v jej dvojstranných a regionálnych vzťahoch.

Je to rovnaké aj v novom kontexte Lisabonskej zmluvy. Treba zabezpečiť, aby sa politika a spolupráca stali ešte účinnejšími a aby sa stali plnohodnotnou súčasťou koordinovaného a integrovaného prístupu k rôznym krajinám a regiónom sveta.

Návrh rozhodnutia obsahuje konkrétne pravidlá o rozdelení úloh s ohľadom na plánovanie vonkajšej pomoci EÚ. Služba EEAS pomôže pri plánovaní všetkých geografických nástrojov (okrem nástroja predvstupovej pomoci) v súlade so svojimi záväzkami týkajúcimi sa koordinácie vonkajších vzťahov. Služba EEAS bude zodpovedná najmä za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa strategických, viacročných krokov v cykle plánovania: národných kvót, národných/regionálnych strategických dokumentov, národných/regionálnych orientačných programov.

Tieto návrhy rozhodnutí Komisie sa pripravia pod dohľadom a s usmernením členov Komisie pre rozvoj a pre susedskú politiku a vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka a zodpovední členovia Komisie ich navrhnú spoločne.

Komisia zostane zodpovedná za ďalšie fázy cyklu a implementáciu, a to v úplnom súlade so svojimi finančnými záväzkami podľa zmluvy. Tematické programy pripraví Komisia, zodpovedný za ne bude člen Komisie pre rozvoj.

Tematické programy okrem európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ako aj nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti pripraví príslušný útvar Komisie pod vedením člena Komisie pre rozvoj a predloží ich kolégiu, pokiaľ s nimi budú súhlasiť vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka a ďalší príslušní členovia Komisie.

V dôsledku návrhu týkajúceho sa služby EEAS nastane dôležitá zmena, a to, že na rozdiel od minulosti bude plánovanie spolupráce v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (spolupráce s Áziou a Latinskou Amerikou) pod dohľadom člena Komisie pre rozvoj. Takto sa pre všetky národné programy zabezpečí príslušný rozvojový profil, či už ide napríklad o Benin, Bangladéš alebo Bolíviu.

Člen Komisie pre rozvoj a vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka spoločne predložia právne texty nástrojov spolupráce Komisii na rozhodnutie.

Toto efektívne rozdelenie práce počíta s nepretržitým plnením záväzkov voči partnerom EÚ, ktorí sú najväčším darcom na svete, a umožní maximálne využitie politiky rozvoja.

Komisia opakovane uistila, že si je vedomá problémov, ktoré sa objavujú v súvislosti s činnosťou nemeckého orgánu sociálno-právnej ochrany detí a mládeže (Jugendamt) v cezhraničných otázkach.

Aké kroky podnikla Komisia v tejto veci v súlade s jej záväzkom ochraňovať deti pred všetkými formami diskriminácie a nerovného zaobchádzania?

Akým spôsobom chce Komisia podporiť výmenu skúseností medzi nemeckými a poľskými sudcami, aby sa zlepšila politika súdov, v súlade s pôvodným uistením komisára Jacquesa Barrota obsiahnutom v odpovedi z 15. decembra 2008 (E-5951/08)?

Zastáva Komisia názor, že povinnosť používať nemecký jazyk pri návšteve rodiča, ktorý je poľským občanom, môže spôsobiť zhoršenie psychického stavu dieťaťa, porušuje jeho práva a slobody, pričom nesie aj prvky jazykovej diskriminácie?

(EN) Komisia by rada váženého pána poslanca ubezpečila, že ochrana práv dieťaťa je v jej práci prioritou. Komisia sa zaviazala chrániť deti pred akoukoľvek diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom OSN o právach dieťaťa.

Európska únia si je vedomá ťažkostí, ktoré existujú v cezhraničných situáciách, a aby uľahčila európskym občanom život, usiluje sa o stanovenie spoločných pravidiel, pokiaľ ide o rodinné právo, v rámci európskeho justičného priestoru. Nariadenie (ES) č. 2201/2003⁽¹⁾ stanovuje spoločné pravidlá týkajúce sa právomoci súdov, ktoré sa zaoberajú manželskými vecami a vecami rodičovských práv a povinností, a zabezpečuje, aby sa rozsudky, ktoré súdy vynesú v rodinných veciach, uznávali a vykonávali aj v ostatných členských štátoch.

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 obsahuje zvláštny mechanizmus týkajúci sa práva styku. Stanovuje, že súdny príkaz vydaný v členskom štáte sa automaticky uznáva a je priamo vykonateľný aj v ostatných členských štátoch, a to s cieľom zabezpečiť, aby si deti udržali vzťah s obidvoma rodičmi, keď sa pár rozdelí, najmä keď ich rodičia žijú v rôznych členských štátoch. Vykonanie sa však riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu. Súdy členského štátu výkonu môžu prijímať praktické opatrenia na zabezpečenie výkonu práva styku.

Problémy, ktoré vážený pán poslanec uvádza, sa vzťahujú na výkon práva styku, a preto sa týkajú uplatňovania vnútroštátnych predpisov vnútroštátnymi orgánmi.

Komisia v rámci svojich kompetencií vyvíja úsilie prostredníctvom nariadenia (ES) č. 2201/2003, aby zabezpečila čo najlepšie uplatňovanie tohto nariadenia. Podľa článku 58 tohto nariadenia sa ústredné orgány, ktoré sú zodpovedné za jeho uplatňovanie v každom členskom štáte, pravidelne schádzajú. Ústredné orgány sa naposledy zišli 2. marca 2010. V tomto kontexte boli medzi ústrednými orgánmi zorganizované dvojstranné stretnutia, na ktorých sa zaoberali nevybavenými prípadmi. Účastníci považujú túto iniciatívu za úspešnú, a preto je pravdepodobné, že sa na budúcich stretnutiach zopakuje. Komisiu tešia aj všetky iniciatívy členských štátov, ktoré by mohli umožniť výmeny a spoluprácu medzi členských štátmi v tejto veci.

Komisia už skúmala otázku údajnej diskriminácie nenemeckých rodičov, od ktorých nemecké orgány vyžadujú, aby na niektorých stretnutiach, ktoré vedie nemecký orgán sociálno-právnej ochrany detí a mládeže (Jugendamt) a ktoré sú pod jeho dohľadom, komunikovali so svojimi deťmi len v nemčine.

Nemecké orgány už písomne informovali Výbor pre petície⁽²⁾, ako aj Komisiu o svojich postrehoch v týchto prípadoch. Podľa týchto postrehov nemecké orgány zohľadňujú pri všetkých úkonoch týkajúcich sa detí v prvom rade najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa nemeckých orgánov je možné, aby sa právo na návštevu vykonávalo pod dozorom, a to s cieľom chrániť dieťa pred rizikom únosu, negatívnymi vplyvmi a pod. V týchto prípadoch by sa výnimočne mohlo vyžadovať výlučné používanie nemčiny, ak by mimoriadne náklady boli pre nemeckú administratívu nadmerné. S cieľom chrániť najlepšie záujmy dieťaťa sa môže zvážiť aj úplný zákaz kontaktu s rodičom.

Kresťania z Pakistanu demonštrovali v Európe proti prenasledovaniu žien a menšín v Pakistane. Aké opatrenia prijme Komisia, aby zaručila dodržiavanie práv žien a náboženských menšín v Pakistane?

(EN) EÚ pozorne sleduje situáciu, pokiaľ ide o práva žien a náboženských menšín v Pakistane.

EÚ dôsledne využíva politický dialóg s Pakistanom na to, aby nastolila otázky týkajúce sa ľudských práv a navyše podala niekoľko diplomatických demaršov. Od roku 2007 to dopĺňala aj dialógom o ľudských právach podľa Dohody o spolupráci s Pakistanom, ktorá umožňuje viesť pravidelný a dvojsmerný dialóg o riadení a ľudských právach. EÚ trvá na tom, aby sa rešpektovali práva žien a menšín.

V oblasti ľudských práv v Pakistane došlo k určitému inštitucionálnemu pokroku, najmä k založeniu Ministerstva pre ľudské práva, Ministerstva pre menšiny a pokroku smerom k založeniu nezávislej Národnej komisie pre ľudské práva. Stanovenie kvót pre ženy vo federálnom parlamente a v provinčných parlamentoch od roku 2002 pomohlo zlepšiť účasť žien v demokratických inštitúciách v Pakistane.

Pakistan však bude musieť vyvinúť ďalšie úsilie, aby lepšie integroval ženy a náboženské menšiny do sociálnych, hospodárskych a politických štruktúr. Ešte vždy existuje niekoľko zákonov, ktoré diskriminujú ženy a ktoré sú v rozpore so zárukami uvedenými v ústave Pakistanu a obmedzujú prístup žien k spravodlivosti v Pakistane.

V rámci dialógu o ľudských právach EÚ opakovane upozorňuje pakistanskú vládu na neprestávajúce uplatňovanie zákonov o rúhaní. Hoci v absolútnom ponímaní sa väčšina obvinených podľa týchto zákonov hlási k moslimskej viere, zákony o rúhaní sa často uplatňujú aj proti náboženským menšinám a takéto falošné obvinenia sa využívajú ako nástroj na začatie súkromných sporov alebo na účely osobného zisku.

Posledná schôdza spoločnej komisie medzi Pakistanom a EÚ sa uskutočnila 25. marca 2010 a predchádzala jej schôdza podskupiny o riadení, ľudských právach a migrácii, ktorá sa uskutočnila 24. marca. Pri tejto príležitosti sa hovorilo o situácii žien a náboženských menšín v Pakistane. EÚ zamýšľa predložiť tieto otázky na diskusiu aj na nadchádzajúcom samite s Pakistanom 4. júna 2010.

Pokiaľ ide o financovanie, EÚ poskytuje miestnym mimovládnym organizáciám v Pakistane malé granty pre oblasť ľudských práv a demokratizáciu, a to v rámci ENDĽP (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva).

V tomto ohľade je financovanie určené na projekty týkajúce sa otázok, akými sú napríklad násilie na ženách a deťoch, prístup k spravodlivosti, posilnenie postavenia žien v politike, podpora práv pracujúcich, úloha médií v procese demokratizácie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne obťažovanie na pracovisku, reforma justície mladistvých, práva menšín, vykorenenie mučenia a poskytovanie rehabilitačnej pomoci obetiam mučenia, nasmerovanie občianskej spoločnosti k citlivému vnímaniu ľudských práv a vytváranie kapacít mimovládnych organizácií, ktoré sa angažujú v tejto oblasti.

EÚ v roku 2005 prisľúbila, že vyčlení 2 miliardy eur na rôzne programy súvisiace s podporou obchodu. Ako spravodajkyňa Výboru pre medzinárodný obchod, požiadaného o stanovisko k správe Výboru pre rozvoj o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: priebežné hodnotenie v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010, chcela by som od Komisie dostať informácie o tom, či bol tento cieľ splnený a ktoré konkrétne rozpočtové položky sa používajú na financovanie uvedených programov.

Mohla by Komisia ďalej poskytnúť informácie o celkových finančných prostriedkoch vyčlenených na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia? Aký je konkrétny postup pri uvoľňovaní finančných prostriedkov, aby sa dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú? Môže Komisia uviesť príklady projektov, ktoré sa uskutočnili na posilnenie obchodných možností rozvojových krajín?

(EN) Obchod môže byť mocným nástrojom pri zlepšovaní živobytia chudobných ľudí. Môže pomôcť pri dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia prostredníctvom vyššej miery zamestnanosti, vyšších miezd a lepších daňových príjmov a sociálnych výdavkov vlády. Preto sa EÚ a členské štáty zaviazali zvýšiť pomoc pre obchod (AfT).

EÚ a jej členské štáty prijali 15. októbra 2007 stratégiu pomoci EÚ pre obchod. Cieľom tejto stratégie, ktorá je spoločnou iniciatívou EÚ a členských štátov EÚ, je podporiť všetky rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, aby sa lepšie integrovali do svetového systému obchodovania založeného na pravidlách a aby obchod účinnejšie využívali na boj proti chudobe.

Komisia sleduje implementáciu tejto stratégie už od jej zavedenia a práve zverejnila svoju tretiu monitorovaciu správu, ktorá sa týka pokroku EÚ a členských štátov EÚ v tejto oblasti, a analyzuje toky pomoci pre obchod za rok 2008. V tejto správe sa ukáže, že spoločné úsilie EÚ a jej členských štátov v oblasti pomoci pre obchod sa začína prejavovať, a to ako z hľadiska intenzívnejších činností politiky v EÚ a členských štátoch, tak aj z hľadiska zvýšených tokov pomoci pre obchod do rozvojových krajín.

V roku 2005 sa EÚ a jej členské štáty zaviazali zvýšiť pomoc súvisiacu s obchodom – podskupinu celkovej pomoci pre obchod – na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010. Tohtoročná správa ukazuje, že svoj záväzok už splnili.

K najpodstatnejšiemu nárastu došlo v širšej pomoci pre obchod – vrátane dopravy a energie, produktívnych odvetví a prispôsobenia sa súvisiaceho s obchodom. Minuloročná správa ukázala, že celková pomoc EÚ a členských štátov pre obchod sa v roku 2007 rovnala 7 miliardám EUR. Nové údaje ukazujú, že v roku 2008 došlo k ďalším výrazným nárastom v celkovej výške až do 10,4 miliárd EUR, a to ako zo strany EÚ, tak aj zo strany členských štátov. Európska únia je teda aj naďalej najväčším poskytovateľom pomoci pre obchod na svete.

Pomoc EÚ pre obchod sa financuje z častí Európskeho rozvojového fondu určených pre jednotlivé krajiny, regióny a regióny AKT, ako aj z rozpočtu EÚ. Okrem malého rozpočtového riadku pre viacstranné činnosti pomoci pre obchod a niektorých konkrétnych zdrojov odložených na podporu prispôsobenia sa súvisiacu s cukrom a banánmi finančné prostriedky sa na začiatku nevyčleňujú na pomoc pre obchod, ale prideľujú sa týmto sektorom v spolupráci s partnerskými krajinami, a to v súlade s normálnymi postupmi plánovania. Úplné znenie monitorovacej správy o pomoci pre obchod za rok 2010 sa nachádza na tejto internetovej stránke: http://ec.europa.eu/development/icenter/repository/SEC_2010_0419_COM_2010_0159_EN.PDF" \o "blocked::http://ec.europa.eu/development/icenter/repository/SEC_2010_0419_COM_2010_0159_EN.PDF"

Komisia na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia priamo nevyčleňuje finančné prostriedky. Rozdelenie našej pomoci na rozvojovú spoluprácu podľa odvetví je výsledkom spoločného plánovania, ktoré vykonávame s našimi partnerskými krajinami. Výsledok odzrkadľuje priority našich partnerov, ako aj zámer Komisie maximalizovať pridanú hodnotu svojich zásahov a lepšie si rozdeliť prácu s členskými štátmi EÚ a ostatnými darcami. Rozvojové ciele tisícročia sa navyše dajú dosiahnuť rôznymi prostriedkami, najmä rozpočtovou podporou, v prípade ktorej sa poskytovanie finančných prostriedkov spája s ukazovateľmi výkonnosti v odvetviach rozvojových cieľov tisícročia, ako sú vzdelanie, zdravotníctvo, ale aj zníženie chudoby vo všeobecnosti. Rozvojové ciele tisícročia sa dajú ovplyvniť aj investíciami do iných odvetví, ako sú voda a hygiena, rozvoj vidieka, riadenie a ďalšie, ktorým Komisia tiež venuje veľkú pozornosť.

Aby boli naši partneri a ostatní darcovia lepšie informovaní a aby sa rozvojové ciele tisícročia rýchlejšie naplnili, Komisia prijala 21. apríla 2010 akčný plán pre rozvojové ciele tisícročia, ktorý obsahuje príklady projektov financovaných EÚ a ktorý sa nachádza na tejto internetovej stránke: http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/10/145&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=fr

Vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92⁽¹⁾, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu a ktorým sa odstránili obmedzenia kabotáže v snahe o dosiahnutie úplnej deregulácie trhu, malo vážny vplyv na posádky lodí a na malé a stredne veľké cestovné agentúry v Grécku. Argumenty, ktoré predložila EÚ a vlády strán PASOK a ND, že voľná hospodárska súťaž by bola prospešná pre pracovníkov, sa preukázali ako nesprávne. Majitelia lodí výrazne zvýšili ceny za prepravu pasažierov a nákladu, pričom štátne dotácie, ktoré dostávajú, sa za sedem rokov v období 2003 – 2010 zvýšili desaťnásobne. Lodné dopravné konzorciá prepustili tisíce členov posádok a nahradili ich zahraničnými pracovníkmi, ktorí nemajú žiadne práva z hľadiska pracovných podmienok ani žiadne nároky stanovené kolektívnou zmluvou. Vláda strany PASOK a EÚ teraz oznamujú ukončenie obmedzení kabotáže pre všetky výletné plavby, čo bude mať ešte ďalekosiahlejšie následky na ľudí zamestnaných v tomto odvetví. Napríklad 613 členov posádky výletnej lode Zenith plávajúcej pod maltskou vlajkou, ktorí pochádzajú z 27 rôznych krajín, najmä z tretích krajín, je nepoistených, nemá žiadne práva v oblasti mzdy a pracovných podmienok ani žiadne nároky vyplývajúce z kolektívnych dohôd, zatiaľ čo v Grécku a iných členských štátoch EÚ sú tisíce ľudí bez práce.

Uznáva Komisia, že odstránenie obmedzení kabotáže v súvislosti s výletnými plavbami prináša výhody skôr lodným dopravným konzorciám ako tým, ktorých zamestnávajú?

(EN) Medzi pravidelnou prepravou na ostrovy a výletnými plavbami je rozdiel. Podľa nariadenia o námornej kabotáži môžu členské štáty žiadať, aby boli plavidlá zabezpečujúce pravidelnú prepravu cestujúcich na ostrovy obsadené posádkou EÚ, čo je aj prípad Grécka. Prevádzkovatelia osobných lodí preto nezamestnávajú námorníkov, ktorí nie sú z EÚ, a obavy vyjadrené váženým poslancom sa preto v tomto ohľade zdajú neopodstatnené.

Ku zmene z gréckych námorníkov na námorníkov, ktorí nie sú z EÚ, mohlo dôjsť v prípade výletných plavieb, ale celkový počet zamestnaných námorníkov je v tomto prípade omnoho nižší ako v prípade osobných lodí.

Pokiaľ ide o loď Zenith plávajúcu pod maltskou vlajkou, poskytnuté informácie nie sú dostatočné na posúdenie, či boli pravidlá EÚ porušené. Vážený pán poslanec by možno bol ochotný poskytnúť podrobnejšie informácie v podobe formálnej sťažnosti adresovanej Komisii.

Aké nové podporné rozpočtové opatrenia zavedie Komisia pre športové iniciatívy v členských štátoch v súvislosti so schválením Lisabonskej zmluvy?

(EN) Keďže Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá poskytuje EÚ novú právomoc, pokiaľ ide o podporu činností členských štátov v oblasti športu, nadobudla platnosť, Komisia zamýšľa v priebehu tohto roka navrhnúť nové iniciatívy, ktoré budú pravdepodobne vo forme politického oznámenia uvádzajúceho rámec pre spoluprácu na úrovni EÚ v oblasti športu a vo forme návrhu súvisiacich podporných opatrení.

S týmto cieľom sa už začali so zainteresovanými stranami konzultácie, ktoré budú v nadchádzajúcich mesiacoch ešte intenzívnejšie. Po tejto konzultačnej fáze a na konci aktuálneho trojročného obdobia prípravných akcií (2009 až 2011) bude môcť Komisia navrhnúť nové podporné opatrenia, ktoré sa začnú uplatňovať v roku 2012. Tieto nové opatrenia budú reakciou na ciele uvedenej zmluvy, pričom kompetencie členských štátov a športového hnutia zostanú zachované. Budú sa zameriavať na podporu nadnárodných projektov, ktoré predložia verejné orgány alebo organizácie občianskej spoločnosti zabezpečujúce siete a výmenu osvedčených postupov v oblasti športu.

Z povahy problémov, ktorým Európa čelí, vyplýva, že koordinovaná činnosť dá národným iniciatívam európsku pridanú hodnotu. Návrhy Komisie budú reakciou na potrebu konkrétnych opatrení na podporu zainteresovaných strán, najmä športových organizácií, na ktoré sa nevzťahujú ciele aktuálnych programov na európskej úrovni. Nové podporné opatrenia pomôžu Únii dosiahnuť ciele aj v ďalších oblastiach politiky, napríklad vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnom začleňovaní.

Návrhy Komisie budú musieť zohľadniť existujúci manévrovací priestor v súčasnom finančnom rámci EÚ, ktorý je veľmi obmedzený. Uvedené konzultácie pomôžu Komisii stanoviť priority v oblastiach, pre ktoré môžu mať jej prvé podporné opatrenia prínos.

Maloobchodní predajcovia a výrobcovia dojčenských výrobkov na celom svete postupne začínajú nahradzovať chemickú látku bisfenol A (BPA), ktorá sa používa na výrobu polykarbonátového plastu a ktorá je známa tým, že môže narušiť hormonálnu sústavu dieťaťa. Najzávažnejším negatívnym účinkom bisfenolu A je údajne jeho spojitosť s poruchami metabolizmu, plodnosti a vývoja nervovej sústavy. Polykarbonátový plast sa bežne nachádza v konzervách a plechovkách s potravinami a nápojmi a v mnohých plastových výrobkoch, napríklad v mobilných telefónoch, počítačoch a zdravotných pomôckach.

Akým spôsobom chce Komisia podporiť európske podniky, aby medzi prvými začali používať a vyrábať bezpečnejšie alternatívy voči BPA, a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť EÚ?

(EN) Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v súčasnosti skúma štúdiu o vývojových účinkoch bisfenolu A a okrem toho skúma aj vznikajúcu literatúru v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a smernicu Komisie 2002/72/ES, ktorá sa týka plastových materiálov a výrobkov. Úrad EFSA poskytne Európskej komisii do konca mája 2010 aktualizovaný prehľad o bezpečnosti bisfenolu A, ktorý doplní existujúce stanoviská.

Len čo bude stanovisko úradu EFSA k dispozícii, prijme sa rozhodnutie o ďalších krokoch v rámci uvedených právnych predpisov.

Prioritou je vyvinúť bezpečné alternatívy pre výrobky v rámci pôsobenia nariadenia (ES) č. 1935/2004 a smernice 2002/72/ES, ktoré sú hlavným zdrojom vystavenia dojčiat a detí bisfenolu A. V tomto smere Komisia už kontaktovala plastový priemysel s naliehavou žiadosťou o zváženie používania alternatívnych plastových materiálov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, namiesto bisfenolu A.

Obmedzenia týkajúce sa chemikálií v iných spotrebiteľských výrobkoch ako materiáloch a výrobkoch prichádzajúcich do styku s potravinami sa riadia hlavou VIII a prílohou XVII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH). Nariadenie REACH v súčasnosti neobsahuje žiadne obmedzenia týkajúce sa bisfenolu A, keďže celkové hodnotenie rizík vykonané v rámci nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok, ktoré bolo zverejnené v roku 2003 na internetovej stránke Európskeho chemického úradu, a aktualizácia uvedeného hodnotenia zverejnená v apríli 2008 dospeli k záveru, že netreba prijímať žiadne obmedzenia⁽¹⁾. Výsledky preskúmania bezpečnosti bisfenolu A, ktoré uskutočňuje úrad EFSA, môžu poskytnúť ďalšie informácie, ktoré sa budú brať do úvahy v rámci procesov uvedených v nariadení REACH.

Pokiaľ ide o širšiu otázku látok, ktoré narušujú fungovanie endokrinného systému, Komisia vypracováva významnú štúdiu, ktorá sa má dokončiť na jeseň 2011 a ktorá zhromažďuje všetky najnovšie vedecké poznatky. Zistenia vyplývajúce z tejto štúdie sa budú zohľadňovať pri skúmaní aktuálneho programu Spoločenstva o endokrinných disruptoroch.

Preskúmanie rozpočtu, ktoré zadala Rada a Parlament v roku 2006, začala Komisia v roku 2007 (SEK(2007)1188). Parlament a Rada poverili Komisiu, aby uskutočnila „celkové a rozsiahle preskúmanie zahŕňajúce všetky aspekty výdavkov EÚ vrátane SPP a zdrojov [...] a aby v období 2008/2009 predložila [...] správu“, ktorá pripraví pôdu pre obnovený konsenzus o smerovaní výdavkových politík EÚ, ktoré budú schopné čeliť výzvam ďalšieho desaťročia a období po ňom nasledujúcich.

V súčasnosti sa zdá, že toto preskúmanie rozpočtu nebude ukončené pred predložením návrhu viacročného finančného rámca (VFR) v prvej štvrtine roku 2011, pretože predseda Komisie Barroso si prv želá dohodu o stratégii EÚ 2020, o ktorej sa má rokovať na zasadnutí Európskej rady v júni 2010.

Je nevyhnutné určiť úlohu Parlamentu v stratégii EÚ 2020 v súvislosti s preskúmaním rozpočtu alebo iné cesty reformy rozpočtu pred ďalším VFR. Môže Komisia potvrdiť, že do procesu preskúmania rozpočtu bude Parlament zapojený tak, ako to bolo vopred stanovené v súlade so zmluvou?

(EN) Teraz, keď nové kolégium definovalo svoje politické priority prostredníctvom stratégie EÚ 2020 a pracovného programu Komisie, možno potvrdiť, že dokument o revízii rozpočtu vznikne v treťom štvrťroku 2010.

Komisia vedie s Parlamentom veľmi plodné diskusie o všetkých rozpočtových otázkach a želá si pokračovať v tomto podrobnom dialógu s Parlamentom o budúcich usmerneniach vzťahujúcich sa na európsky rozpočet.

V tejto fáze je podstatné, aby inštitúcie a členské štáty dospeli ku konsenzu, pokiaľ ide o najlepší spôsob premietnutia politických priorít do európskeho rozpočtu. Toto zahŕňa aj preskúmanie oblastí, v ktorých je európska pridaná hodnota najvyššia, a správny výber, a to najmä teraz, v čase veľkých hospodárskych a rozpočtových ťažkostí.

Dokument o revízii rozpočtu na rok 2010 bude slúžiť ako prípravná fáza diskusií o finančných vyhliadkach. Zároveň bude predstavovať príležitosť predložiť základné zásady, ktorými sa bude riadiť dlhodobá rozpočtová reforma.

A Komisia je presvedčená, že plná angažovanosť Parlamentu je nielen potrebná, ale aj nevyhnutná, ak má byť tento cieľ úspešné naplnený.