Predsedajúca. – Predtým, ako začneme pracovať, musím vás, žiaľ, informovať, že v prestrelke, ktorá sa dnes odohrala v Afganistane, zahynul taliansky vojak a ďalší vojak bol ťažko zranený. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine obete, Lucu Sannu.

Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o situácii na Haiti rok po zemetrasení: o humanitárnej pomoci a obnove.

  Kristalina Georgievová, členka Komisie. – Aj ja by som chcela vyjadriť sústrasť s tými, ktorí utrpeli straty, a s ich rodinami.

Pred rokom sme na Haiti boli svedkami jednej z najhorších prírodných katastrof v nedávnej histórii, no tá tiež vyvolala jeden z najväčších prejavov solidarity s ľuďmi, ktorých nezlomnosť zoči-voči katastrofe a chaosu nám všetkým slúži ako lekcia odvahy. Rok po katastrofe by sme chceli vzdať hold tým, ktorí zahynuli, ale aj tým, ktorí prežili. Prisľúbili sme im pomoc a svoje sľuby dodržiavame.

EÚ je veľmi dôležitou súčasťou celosvetového solidárneho úsilia v prospech Haiti. Zmobilizovali sme všetky prostriedky, ktoré sme mali k dispozícii, na poskytnutie humanitárnej i rozvojovej pomoci (ako o chvíľu načrtne pán komisár Piebalgs) na obnovu krajiny.

Po zemetrasení prisľúbila EÚ vyše 320 miliónov EUR čistej humanitárnej pomoci, z ktorých Komisia minulý rok 2010 poskytla 130 miliónov EUR.

Tieto prostriedky nám umožnili vstúpiť do života vyše štyroch miliónov Haiťanov vo forme potravinovej pomoci, hygieny a prístreškov. Takmer 1,5 miliónu ľudí sme poskytli útočište: základňu, z ktorej môžu znova začať svoj život. Naša pomoc sa nezamerala len na Port-au-Prince, ale aj na iné postihnuté mestá (Léogâne a Jacmel), a šli sme s pomocou za 500 000 Haiťanmi, ktorí sa z Port-au-Prince presťahovali k príbuzným do vidieckych oblastí: dodali sme im potraviny, vodu a lekársku starostlivosť, vyčistili sme cesty a podporili programy hotovosti za prácu.

Naša súčasná humanitárna pomoc sa zameriava na choleru, pričom využívame 22 miliónov EUR na pokrytie najzákladnejších potrieb súvisiacich so zdravotníckou starostlivosťou, s prístupom k riadnym dodávkam vody a k hygiene, s informačnými kampaňami, s epidemiologickým dohľadom a logistikou. Zatiaľ sme financovali ošetrenie pre 158 000 ľudí, ale – čo je významnejšie – poskytli sme čistú vodu pol miliónu ľudí a prístup k bezpečnejšej hygiene 900 000 ľuďom, zvýšili sme informovanosť milióna Haiťanov o tom, čo je cholera, ako sa vyhnúť ochoreniu a ako choleru liečiť, a distribuovali sme 1,3 milióna mydiel a chlórových tabliet postihnutým spoločenstvám.

Dúfali sme, že rok po zemetrasení sa situácia zlepší, ale nezlepšila sa. Z tohto dôvodu pre aktuálny rok 2011 v rozpočte rátame s 33 miliónmi EUR. Sme pripravení poskytnúť aj viac, ak by bola potrebná väčšia pomoc.

V roku 2011 budú našimi prioritami bývanie, hygiena a zdravotná starostlivosť. Naďalej budeme bojovať so zlou hygienou, pretože je zrejmým rizikom v súvislosti so šírením cholery a jej vplyvom na spoločenstvá. Naďalej budeme tiež pomáhať so zdravotnou starostlivosťou, ale systém zdravotnej starostlivosti na Haiti je chaotický. Neslúži na pomoc ľuďom.

V tomto procese sa spoliehame na pracovníkov v rámci humanitárnej pomoci a chcem vyjadriť svoju vďačnosť tým, ktorí riskovali svoje životy pri pomoci ľuďom na Haiti.

Podporujeme tiež pána komisára Piebalgsa v tom, že pomoc prepája s obnovou a rozvojom. Napríklad niektoré z prostriedkov z balíka „B“ 9. Európskeho rozvojového fondu (ERF) budú pridelené programom bývania v úzkej koordinácii s našou humanitárnou podporou. Chcem tu zdôrazniť, že sa na situáciu na Haiti pozeráme komplexne s cieľom nielen pomôcť ľuďom v bezprostrednej núdzi, ale aj vystavať základy dlhodobejšej obnovy.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Svoje sľuby plníme aj v oblasti obnovy. EÚ ako celok – čiže Únia a členské štáty – už vyhradila 600 miliónov EUR zo svojho prísľubu 1,2 miliardy EUR, ktorý dala v New Yorku, pričom vyplatila už 330 miliónov EUR.

Ako súčasť celkového záväzku EÚ bol prísľub Únie spočiatku ohlásený vo výške 460 miliónov EUR a považujeme za nevyhnutné zvýšiť ho na 522 miliónov EUR. Z tohto prísľubu sme už vyčlenili 327 miliónov EUR. Upravili sa prebiehajúce programy predĺžením ich trvania a/alebo zvýšením finančných balíkov, aby dokázali lepšie reagovať na pozmenené priority. Uviedli sme nové programy v reakcii na dodatočné potreby.

Platby priamo spojené s prísľubom dosiahli v roku 2010 výšku 74 miliónov EUR. Domnievam sa, že vzhľadom na situáciu na Haiti je to celkom dobrý výsledok. Treba si uvedomiť, že tamojšia situácia, ktorá už bola veľmi ťažká pred zemetrasením, sa neskôr v jeho dôsledku stala nesmierne náročnou a ešte zložitejšou – spôsobili ju hurikán Tomas, epidémia cholery a politická nestabilita. Humanitárni pracovníci a technickí odborníci často pracovali vo veľmi ťažkých podmienkach.

Medzi ďalšie faktory, na ktoré musíme pamätať, patrí, po prvé, skutočnosť, že strednodobá až dlhodobá pomoc pri obnove bude realizovaná v období troch až piatich rokov a platby sú rozložené počas celého trvania programu – rok 2010 sme venovali najmä vyčleneniu prostriedkov a rozbehnutiu projektových príprav vrátane všetkých potrebných technických štúdií a verejných súťaží. Konkrétnejšie aktivity sa začnú v roku 2011 a domnievame sa, že platby v súvislosti s prísľubom sa v priebehu tohto roka zdvojnásobia na 150 miliónov EUR.

Rozvojová pomoc EÚ sa zatiaľ zamerala predovšetkým na zabezpečenie nevyhnutných funkcií, aby sme vláde pomohli realizovať základné služby štátu, napríklad prevádzku vzdelávacieho systému, systému zdravotnej starostlivosti a polície, ako aj umožnila zabezpečiť personál pre verejný sektor. Druhou prioritou bolo okamžité posilnenie a obnova strategickej infraštruktúry a ciest; a treťou prioritou bolo posilnenie pripravenosti Haiti na katastrofy a mechanizmov a štruktúr civilnej ochrany.

Určili sme si cieľ opätovného vybudovania silnejšieho Haiti, ktoré bude po zemetrasení stáť na pevnejších základoch. Je nanajvýš jasné, že potrebujeme silnú haitskú vládu a že sa musíme zamerať na priority. Preto sa do veľkej miery pridržiavame priorít, ako nám ich určí haitská vláda. Skutočne by chceli posilniť riadenie štátu – s osobitným zreteľom, ktorý zahŕňa podporu rozpočtu a zohľadňuje obmedzenú úroveň vládnych príjmov – a výrazne investovať do infraštruktúry, najmä do ciest.

V čom sa môžeme poučiť, aby sme situáciu vylepšili? Nuž, mohli by sme lepšie koordinovať pomoc a posilniť spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi. Práve uzatvárame spoločný program v procese, do ktorého sú zapojené členské štáty EÚ.

Máme tiež dobré skúsenosti zo spolupráce so všetkými našimi partnermi v dočasnej komisii pre obnovu Haiti, čo nám jednoznačne pomáha proces urýchliť. Myslím si však, že musíme presadzovať naše rozhodné želanie dosiahnuť stabilitu v zmysle jednak pomoci, jednak demokratického fungovania Haiti, pretože to bezpochyby podmieňuje úspech snáh EÚ a celého medzinárodného spoločenstva.

Robíme všetko, čo je v našich silách, ale je jasné, že dokážeme pracovať ešte lepšie. Poučili sme sa z vlastných skúseností a EÚ jednoznačne koná v súlade so svojím prísľubom a s naším záväzkom. Myslím si preto, že hoci situácia, ako ju občas vykresľujú médiá, je z určitého pohľadu celkom presná, predsa len napredujeme. Myslím si, že v roku 2011 uvidíme priamo na mieste významné zmeny – za predpokladu, že sa na Haiti podarí dosiahnuť politickú stabilitu, pretože nestabilita nepochybne naše snahy brzdí. Tieto snahy zameriame na obnovu Haiti.

  Michèle Striffler, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Rok po zemetrasení je Haiti naďalej v stave núdze a je problém vôbec rozbehnúť práce na obnove. Dá sa to pripísať štrukturálnym nedostatkom haitského štátu, nedostatku politickej vôle a schopnosti prijímania rozhodnutí na strane haitských orgánov a nedostatku podpory od medzinárodného spoločenstva. Ak haitské orgány neprijmú niektoré významné rozhodnutia, napríklad o povinnom nákupe, tak sa tisícky ton trosiek, ktoré blokujú proces obnovy, nepodarí odpratať.

Musím pochváliť snahy vyvíjané humanitárnymi organizáciami a prácu, ktorú vykonávajú. Dosiahol sa pokrok a zachránili sa milióny životov.

Humanitárne agentúry však nemôžu naďalej kompenzovať slabé stránky haitského štátu. Európska únia preto musí urobiť maximum, aby dôrazne podporila spravodlivý a transparentný volebný proces tak, aby sa zaistili stabilita a politická vôľa potrebné pre obnovu. Je nevyhnutné pomáhať budúcim haitským orgánom v priebehu procesu obnovy a pri organizácii ich inštitúcií so zreteľom na vytvorenie novej rovnováhy na všetkých úrovniach a plne fungujúcej demokracie.

Okrem toho má pre Európsku komisiu ako člena dočasnej komisie pre obnovu Haiti, no tiež vzhľadom na jej finančný príspevok, zásadnú dôležitosť intervenovať s cieľom urýchliť uplatňovanie mandátu komisie pre obnovu a vytvoriť predpoklady na jej činnosť.

Po zemetrasení sa medzinárodné spoločenstvo rozhodlo obnoviť Haiti inak, bez zopakovania chýb z minulosti. Je načase raz a navždy sa popasovať s hlbokými koreňmi príčin chudoby na Haiti.

  Corina Creţu, v mene skupiny S&D. – (RO) Rok po tragédii, ktorá zničila Haiti, vyhodnotenie procesu obnovy, ako ste povedali, ďaleko zaostáva nielen za očakávaniami obyvateľstva, ale aj za záväzkami prijatými medzinárodným spoločenstvom. Navyše sa zdá, že snahy o obnovu štátu skončili v slepej uličke, ak ich máme posúdiť podľa neúspechov z posledných mesiacov. Táto krajina, ktorú zničilo zemetrasenie a zasiahla epidémia cholery, ktorej pôvod sa pripisuje „modrým prilbám“ OSN, sa ponorila do vážnej politickej krízy.

Myslím si, že existujú tri oblasti v haitskej kríze, v ktorých musíme v nadchádzajúcom období konať. Inak hrozí riziko, že naše doterajšie snahy budú ohrozené. Výsledky vyšetrovania príčin epidémie cholery treba oznámiť čo najskôr, aby sme utíšili hnev obyvateľstva voči prítomnosti OSN. Po druhé treba vyvinúť maximálnu snahu zabrániť predĺženiu dočasného obdobia, k čomu by došlo 7. februára na konci funkčného obdobia prezidenta Prévala. Nové voľby pod prísnym medzinárodným dohľadom sú jediným schodným a demokratickým riešením. V neposlednom rade si myslím, že toto súčasné hodnotenie musí znamenať bod zlomu v snahách o obnovu, ktoré boli marené neúčinnosťou, oneskoreniami a konfliktnými záujmami krajín v regióne.

Nezabudnime, že z 10 miliárd USD prisľúbených na konferencii darcov v New Yorku v marci 2010 bolo doteraz vyplatených len 1,2 miliardy USD, pričom významnú časť tejto sumy predstavoval príspevok Európskej únie. K našim starostiam o riešenie problémov milióna Haiťanov živoriacich v núdzových táboroch, kde chudoba, beznádej a sexuálne násilie nadobúdajú znepokojujúce rozmery, musíme pridať dlhodobé vyhliadky na udržateľné investície na Haiti a konkrétnu podporu budovania životaschopnej štruktúry štátu.

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE. – (FR) Kvalita prejavov pani komisárky a pána komisára bola taká, že sa obmedzím len na dve poznámky.

Po prvé, rok po zemetrasení je Haiti naďalej prevažne v ruinách. Vzhľadom na rozsah katastrofy sme vedeli, že krajina bude čeliť značným ťažkostiam. Vedeli sme tiež, že popri mnohých civilných obetiach zemetrasenie zasiahlo samotné srdce štátu – natoľko závažné boli škody spôsobené touto prírodnou katastrofou. Keď k tomu pridáme štrukturálne ťažkosti a najmä nedostatky v oblasti riadenia, jasne pochopíme prekážky, ktoré musia prekonávať ľudia pôsobiaci priamo v teréne.

Kto primárne zodpovedá za túto situáciu? Keby aj existovali poľahčujúce okolnosti, hlavným aktérom je samotný haitský štát, bez ktorého sa nedá urobiť nič. Alternatívou by bolo prevzatie kontroly nad krajinou, ale to nikto nechce.

Po druhé môžeme dopĺňať činnosť haitského štátu, ba dokonca to musíme robiť. Tak či onak, Európska únia v tomto smere nešetrila úsilím. Európska únia nielen dávala vyhlásenia, ale tiež konala v súlade s nimi. Čo v budúcnosti očakávame od Európskej únie, je, samozrejme, že naďalej bude poskytovať trvalú podporu, no predovšetkým je dôležité prispieť k tomu, aby sa Haiti napriek priznaným slabinám dokázalo vyslobodiť zo svojej závislosti. Uvedomujem si, že toto sa nemôže podariť za pár mesiacov.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Skutočnou otázkou je, ako máme obnoviť štát, ktorý zlyhal. Haiti ako štát zlyháva. Dá sa vôbec hovoriť o obnove, ak zvážime, že Haiti beztak nikdy nebolo demokraciou? To je úloha, ktorú pred sebou vidíme. Na túto otázku skrátka zatiaľ nemáme odpoveď napriek všetkým snahám zo strany Komisie. Prepuknutie cholery, manipulácia s hlasmi v novembrových voľbách a zastrašovanie ľudí nám, samozrejme, vôbec nepomáhajú pri takzvanej obnove tejto krajiny. Skutočnosť, že ženy a dievčatá sa už pred zemetrasením nachádzali v hroznom postavení, nás priviedla k pretrvávajúcej neochote akceptovať, že ženy a dievčatá sú v prijímacích táboroch vystavované sexuálnemu násiliu.

K tomu všetkému treba pridať skutočnosť, že Baby Doc sa vrátil na Haiti a že by mohol mať v úmysle obchodovať s utrpením, ktoré dnes sužuje občanov, pretože – kolujú také chýry – sa mu už definitívne minuli všetky peniaze. Nesmieme dopustiť, aby sa to na Haiti stalo.

Našou reakciou počas predošlého roka po katastrofe bolo umožniť Haiťanom snahu o obnovu, no čo im skutočne chýba, sú organizačné schopnosti. Preto sú ešte stále odkázaní na núdzovú pomoc a my sa musíme pohnúť smerom k rozvojovej spolupráci. Niekde tu chýba prepojenie. Iste, nejde o vec, ktorá sa môže podariť zo dňa na deň, no jednoznačne ide o smerovanie, kam by sme mali upriamiť naše snahy, lebo táto krajina nebude schopná znova postaviť budovy bez toho, aby bola demokraciou, alebo aby – prinajmenšom – mala riadne vedenie. Pani komisárke Georgievovej a pánovi komisárovi Piebalgsovi preto v tejto snahe želám všetko najlepšie. Nech sa vám darí!

  Nirj Deva, v mene skupiny ECR. – Je dobré, že znova prebieha táto rozprava; jednu sme mali nedávno. Ukazuje to, že sa zaujímame o ľudí na Haiti – je zrejmé, že sa o ľudí na Haiti zaujímame viac, než sa o nich zaujíma haitská vláda.

Hovoríme o tom, že zodpovedáme za ochranu. Hovoríme o zodpovednosti za ochranu pred masovými vrahmi a diktátormi páchajúcimi genocídu – no čo so zodpovednosťou za ochranu pred neefektívnymi a skorumpovanými vládami, ktorým nezáleží na obyvateľstve vlastnej krajiny? Na Haiti je milión bezdomovcov, 230 000 ľudí zahynulo a 300 000 sa zranilo. No odpratalo sa iba 5 % trosiek a iba 15 % domov sa tým či oným spôsobom podarilo zrekonštruovať.

Ak haitskej vláde nezáleží na jej vlastnom obyvateľstve, potom musíme použiť koncepciu zodpovednosti za ochranu. Pokiaľ to neurobíme, je celkom absurdné, aby sme od našich dvoch skvelých členov Komisie požadovali, aby sa pravidelne zjavovali v Parlamente a snažili sa nám vysvetliť, čo môžu či nemôžu urobiť, keď miestna schopnosť niečo urobiť je taká obmedzená a krehká.

Prvá vec, ktorú treba urobiť po zemetrasení, je odpratať trosky. No aby sa dali odpratať trosky, potrebujeme ťažké zdvíhacie mechanizmy, žeriavy, helikoptéry, buldozéry a schopnosť ovládať ich. Ak tieto mechanizmy nedokáže nikto ovládať, potom treba priviesť ľudí odinakiaľ, ktorí ich ovládať dokážu a začnú ich aktívne využívať. Lenže ľavica by namietala, ak by armáda či letectvo či námorníctvo ktoréhokoľvek členského štátu vstúpilo do krajiny a pomohlo s takýmito prácami. Nemôžete očakávať, že ľudia z organizácií ako Oxfam, Zachráňme deti a podobných budú jazdiť na traktoroch a odstraňovať zrúcaniny. Naše argumenty musíme odpolitizovať a byť pri pomoci týmto ľuďom praktickí.

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Sotva pred rokom sa Haiti a jeho obyvatelia stali obeťami hroznej katastrofy. Všade bolo len spustošenie a smrť.

Vzdajme úctu odvahe haitského ľudu a celosvetovej vlne ľudovej solidarity s obeťami. Hovorím o ľudovej solidarite, pretože v Európe, podobne ako inde, dávajú najviac veľmi často tí, ktorí majú málo.

Rád by som tu tiež formálne poďakoval kubánskemu štátu a ľudu za ich pomoc pri poskytovaní účinnej podpory, bez postranných motívov a s výsledkami, ktoré hovoria samy za seba. Do dnešného dňa kubánska lekárska brigáda ošetrila vyše 50 000 prípadov cholery a umožnila opätovné vybudovanie 76 zdravotných centier a nemocníc a ich prevádzku v prospech mnohých Haiťanov. Mnohí odborníci považujú kubánsku pomoc za osobitne účinnú. To je natoľko pravdivé, že krajina ako Nórsko zamýšľala požiadať Kubu, aby zasiahla v jej mene.

Európska únia a Spojené štáty by nepochybili, keby sa nechali inšpirovať kubánskym príkladom, namiesto toho, aby cítili sebauspokojenie nad vystúpeniami v médiách, ktoré nepresvedčivo prezentujú ich vnímanie pomoci ako charity, keď v skutočnosti slúži predovšetkým ich vlastným hospodárskym a politickým záujmom na úkor udržateľnej obnovy haitského štátu a jeho hospodárstva.

Vzhľadom na ich historickú zodpovednosť za nešťastia Haiti je nemorálne, aby Francúzsko a Spojené štáty predstierali, že vedia, čo je pre Haiti najlepšie. Nezabúdajme, že bola potrebná najhoršia katastrofa, aby sa Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF) konečne rozhodli zrušiť haitské dlhy.

To, čo sa dnes odohráva na Haiti, ilustruje obmedzenia v súčasnej činnosti Organizácie Spojených národov (OSN). Humanitárny zásah na Haiti preukazuje svoju neschopnosť zrealizovať udržateľné riešenia v prospech ľudí. Ešte horšie je, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska predstavuje prekážku obnove demokratického štátu a hospodárstva, ktoré bude v konečnom dôsledku zodpovedať ľudským potrebám rozvoja Haiťanov.

Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo 11,5 miliardy USD na obnovu krajiny. Ešte sa len uvidí, čo sa myslelo pod obnovou. Aké množstvo z tejto pomoci už naozaj prišlo na miesto určenia? Kto bude rozhodovať o projektoch? Uvidíme (podobne, ako sa to stalo v Kosove), že ľudia sa stanú nadbytočnými a budú sa prizerať veľkým nadnárodným spoločnostiam, ako obnovujú krajinu, pretože len také spoločnosti majú šancu vyhrať medzinárodnú verejnú súťaž?

Európska únia sa nesmie stať súčasťou paternalistickej či neokolonialistickej vízie – namiesto toho musí prispieť k nástupu demokratickej renesancie v Haitskej republike, ktorá bude dielom samotných ľudí. Haiťania boli prví na svete, čo sa oslobodili spod francúzskeho kolonializmu. Popri vojnových škodách ich to na dnešné peniaze stálo vyše 20 miliárd EUR „kompenzácie“ európskym otrokárskym kolonialistom.

Vzhľadom na zločiny proti ľudskosti, aké predstavujú otrokárstvo a kolonializmus, má dnes Európska únia a predovšetkým Francúzsko voči Haiti morálny, politický a hospodársky dlh. Tento čestný dlh si musíme ctiť.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Rok po hroznom zemetrasení na Haiti je obnova tejto krajiny bolestne pomalá. Postupnými krokmi sa však podarilo dosiahnuť pokrok. Obyvatelia Haiti naliehavo potrebujú našu pomoc, najmä teraz, keď si svoju daň vyberá epidémia cholery. Mali by sme sa zamerať na potravinovú bezpečnosť. Miestne poľnohospodárstvo utrpelo ťažký úder, dôsledkom ktorého sa krajina stala príliš závislou od dovozu potravín. Je dôležité, že sa veľké množstvo energie a peňazí investuje do opätovného rozvoja poľnohospodárstva a miestnej infraštruktúry. V tejto súvislosti majú vrcholnú dôležitosť mikropôžičky, pretože stimulujú hospodársky rozvoj zdola nahor. Súhlasí Komisia s týmto názorom?

Politická situácia na Haiti je medzitým po prvom kole prezidentských volieb naďalej znepokojujúca. Jasne to hovorí hodnotiaca správa vydaná minulý týždeň Organizáciou amerických štátov. Ako hodnotí Komisia súčasnú politickú situáciu na Haiti a vplyv, ktorý má na obnovu krajiny?

Na záver, minulý týždeň vyšla pozoruhodná kniha o Haiti z pera holandského novinára a jedna fotografia mi odvtedy nechce zísť z mysle: ukazuje zopár Haiťanov, ako odstraňujú trosky po zemetrasení a na sebe majú tričká so sloganom „Haiti pap peri“ (Haiti nezomiera). To by nás malo inšpirovať, aby sme zabezpečili, že Haiťania naozaj prežijú a že sa im vďaka našej podpore naskytnú dobré vyhliadky do budúcnosti.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Európska únia na Haiti nezabudla. Stále sme najväčším zdrojom humanitárnej pomoci. Je však deprimujúce, že sa krajina naďalej zmieta v domácom a politickom chaose.

Poskytovanie humanitárnej pomoci Haiti prebiehalo v dvoch klasických etapách. V prvej fáze šlo o poskytnutie núdzovej pomoci a jej úlohou bolo adresovať ju tým, ktorých núdza bola najväčšia. Druhá fáza sa mala zamerať na hospodársku, spoločenskú a politickú obnovu krajiny. No vinou prepuknutia cholery, hurikánu, nestabilnej spoločenskej a politickej situácie, ba dokonca aj náboženských napätí a sporov trvá fáza poskytovania humanitárnej pomoci dlhšie, než sme pôvodne očakávali. Výsledkom je, že nemôžeme pristúpiť k druhej fáze tak rýchlo ani tak komplexne, ako by sme si želali.

Kríza na Haiti pokračuje. Naďalej je potrebná naša účasť. Nemôžeme sa vzdať svojej zodpovednosti. Ako nám pripomenul pán Piebalgs, Európska komisia poskytla polovicu zdrojov prisľúbených na konferencii darcov v New Yorku. V tomto zmysle naše plány úspešne napredujú.

Cieľom uznesenia, ktoré zajtra prijme tento Parlament, je zmobilizovať členské štáty a Komisiu tak, aby zrealizovali vyhlásenia, ktoré sme prijali. Nezabudnime, že státisíce ľudí naďalej žijú v provizórnych táboroch a vyše 3,5 tisíc ľudí zomrelo na choleru. Už od samého začiatku tvrdíme, že zodpovední za obnovu majú byť samotní Haiťania. Haitský plán obnovy krajiny vychádza z decentralizácie a dôrazu na miestne poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť. Uznávame tieto priority Haiťanov. Je tu ešte jedno odporúčanie: mali by sme zintenzívniť svoje humanitárne úsilie a viem, že pani komisárka už na tom pracuje.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Haiti je naozaj osobitný prípad. Všetci si to musíme uvedomiť. Nejde o humanitárnu krízu, kde vyplatíme určitú sumu peňazí a vláda potom rozhodne, ako zrealizovať projekty. Haiti je krajina v úplnom kolapse. Môžeme očakávať len to, že vzhľadom na situáciu, v akej sa nachádza, bude v tejto krajine existovať väčšia korupcia a čoraz ťažšie bude zvládať krízu a prijímať nevyhnutné opatrenia. Je to krajina, v ktorej musíme zasiahnuť rozhodnejšie a stabilnejšie; často budeme musieť prebrať aktívnejšiu úlohu než v akomkoľvek inom prípade.

Pán Deva spomenul trosky, ktoré ešte neboli odpratané a škody tak nie je možné napraviť. Trosky treba odstrániť z ulíc. To musí byť naša hlavná priorita. Terajším tempom by nám to trvalo ďalších päť rokov. Túto prácu treba bezodkladne ukončiť. Je také množstvo inej práce, ktorú treba v tejto krajine vykonať, že za bežných okolností, ak by všetko prebiehalo riadnym spôsobom, by nemala existovať nezamestnanosť.

Skutočne musíme aktívne zasiahnuť v otázke trosiek, v otázke dodávky vody a v otázke dodávky potravín, aby sa táto krajina mohla postaviť na vlastné nohy, aby sa občania tejto krajiny, ktorí sa každodenne musia strachovať o svoje holé prežitie, mohli zamyslieť aj nad svojou budúcnosťou.

  Niccolò Rinaldi (ALDE). – (IT) Je skutočne pravda, že Haiti je osobitný prípad, ktorý je iný, pretože výročia katastrof si vždy pripomíname, aby sme si spomenuli na obete, poučili sa zo svojich chýb a nabudúce postupovali lepšie, no v prípade Haiti je to inak, lebo si nemáme na čo spomínať – ešte sa totiž nič neudialo.

Namiesto toho, aby sme hovorili o roku po zemetrasení, by sme skôr mali hovoriť o celom roku zemetrasení, pretože najskôr prišlo seizmické zemetrasenie, neskôr zemetrasenie súvisiace s chaotickým rozdeľovaním pomoci, potom zdravotné zemetrasenie s prepuknutím cholery, ďalej politické zemetrasenie s netransparentnými voľbami, ktoré sa konali pravdepodobne v najhoršom možnom termíne, a najnovšie zažívame zemetrasenie, ktoré je v určitých ohľadoch takisto historické, keď pozorujeme návrat bývalého diktátora pod maskou pochybného turistu-multimilionára.

Komisia vykonáva dobrú prácu – dokonca vynikajúcu prácu. Minulý rok v júni som spolu s Výborom pre rozvoj navštívil Haiti a videl som skvelú prácu, ktorá tam prebiehala, za čo vďačíme Komisii. Potrebujeme však zvýšenú politickú ochranu a rozšírenie úlohy medzinárodného spoločenstva, ktoré si musí určiť ciele a termíny a priamo dohliadať na časť obnovy.

To treba vyvážiť zvýšenou účasťou obyvateľstva a miestnych mimovládnych organizácií, ktoré sú však často naopak umŕtvené. Treba teda zredukovať úlohu haitských politikov a vládnych inštitúcií na celoštátnej úrovni, no treba zvyšovať úlohu dosiaľ krehkého partnerstva medzi haitskými občanmi a medzinárodným spoločenstvom.

  Michèle Rivasi (Verts/ALE). – (FR) Keďže som sa v septembri minulého roka zúčastnila pozorovacej misie na Haiti, mohla som si uvedomiť stavy núdze, ktoré treba riešiť. Teraz musíme hľadieť za tieto stavy núdze, aby sme konečne prešli do štádia rozvoja. Krajinu, ktorej základy a riadenie nikdy neboli silné, je potrebné skôr vybudovať ako obnoviť.

Jedna vec je jasná, ako ju uviedli kolegovia poslanci: treba odpratať 20 miliónov ton trosiek a za celý rok sa podarilo odpratať iba 5 %, teda veľmi malú časť. Týmto tempom potrvá vyše šesť rokov, kým sa odstránia ruiny v Port-au-Prince. Ide preto o politický projekt sám osebe a Komisia k nemu musí prispieť.

Ďalšou prioritou je riadenie a teší ma, že Európska únia významne prispieva k rozpočtovej podpore krajiny. Tieto finančné snahy musíme zintenzívniť, pretože sú jediným prostriedkom obnovy kompetencií haitského štátu a jeho obyvateľstva. Súčasnú závislosť od mimovládnych organizácií (MVO) vidno na úrovni základných verejných služieb, napríklad zdravotníctva a školstva. Nesmieme však všetky verejné služby prenechávať mimovládnym organizáciám v úlohe subdodávateľov.

Predovšetkým musíme zvýšiť našu podporu rýchlej organizácie volieb a ich zavŕšenia, volieb, ktoré – dúfam – umožnia nahradenie skorumpovanej politickej elity. V súčasnosti je to oligarchia údajne 20 rodín, ktorá znemožňuje hospodársky rozvoj, pretože má pod kontrolou obchod, no zároveň nerobí nič pre rozvoj výrobnej kapacity krajiny.

Napokon musíme dať Haiti zdroje, aby sa zbavilo závislosti, ktorá ho ničila už pred zemetrasením. Vyzývam preto európske inštitúcie, aby si určili dôsledné priority a poskytli masívnu podporu zakladaniu verejných služieb so ziskom pevného záväzku od budúcej haitskej vlády.

  James Nicholson (ECR). – Mal som zrejme tú česť spoločne s pani Rivasiovou viesť v septembri delegáciu krajín AKT na Haiti. Vtedy som povedal, že na to, čo sme uvideli priamo na mieste, som nebol pripravený.

Chcem dnes večer povedať viacero vecí. Jednou z nich je, že okamžite musíme prejsť od humanitárnej pomoci k obnove. V tejto oblasti sa problém nepohol vpred. Vypočul som si tu dnes večer viacero vznešených vyjadrení, no ich obsah sa nepodarí zrealizovať priamo na mieste, ak sa pomoc nezintenzívni.

Musíme vyvinúť väčší tlak na tých, ktorí podporu prisľúbili, aby ju aj naozaj poskytli, a musíme vyvinúť tlak na obnovu vedenú Billom Clintonom, ako aj na OSN, aby sme sa rýchlejšie pohli vpred. To sa jednoznačne musí udiať.

Počúval som pána komisára a má úplnú pravdu. Naozaj potrebujeme politickú stabilitu. Dúfam a modlím sa, aby sme politickú stabilitu dosiahli, no nie som si až taký istý, že sa nám to podarí.

Keď sme tam boli, zistil som (chcem to tu povedať, aby sa to dostalo do oficiálneho záznamu), že Haiťania sú veľmi hrdý národ. Sú úžasným národom. Pozerali sme sa na nich, Michèle Rivasiová a ja, ako o šiestej ráno vychádzali zo svojich stanov, pričom žiarili čistotou a aj ich deti boli vyumývané. Úžasní, usmievaví ľudia, až sa človek sám seba musel pýtať, ako sú vôbec schopní sa usmievať.

Do oficiálneho záznamu by som rád dostal aj to, že vzdávam úctu mnohým ľuďom z našich mimovládnych organizácií, ktorí priamo na mieste riskujú svoje životy, a tiež personálu našej Komisie, ktorému som vyjadril úctu už počas našej návštevy. Zistili sme, že sú skvelí, a nemali by sme zabúdať, že títo ľudia každodenne riskujú život, aby mohli pomáhať ľuďom na Haiti. Nesmieme zabudnúť na Haiťanov. Pre Haiťanov musíme pracovať a Haiťanom musíme pomáhať. Ak by sme sa mali do tejto rokovacej sály vrátiť ešte desaťkrát, aby sme to dosiahli, tak by sme to mali urobiť a robiť aj naďalej.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Dňa 12. januára 2010 bol štát Haiti doslova zmetený z povrchu zemského, ako už spomenuli aj mnohí kolegovia poslanci. V súčasnosti, rok po tomto hroznom zemetrasení, krajina ešte stále čaká na obnovu. Medzitým sa jej problémy rozšírili o epidémiu cholery a voľby, čo situáciu ešte viac skomplikovalo.

Skutočnosť je taká, že Port-au-Prince je dnes obrovským utečeneckým táborom. Haitské obyvateľstvo dokáže prežiť len vďaka snahám humanitárnych organizácií. Týmto organizáciám naozaj musíme byť vďační. Ako skonštatoval osobitný predstaviteľ OSN pre túto krajinu, Haiti sa stalo republikou mimovládnych organizácií. Ako dlho však môže trvať takáto situácia? Vidíme, že zdravotná situácia je katastrofálna a obnova vzdelávacieho systému je absolútnou nevyhnutnosťou, ani nehovoriac o procese odstraňovania stôp katastrofy. To všetko vytvára potrebu obnovy haitského štátu. Odhliadnuc od zemetrasenia je dnes obrovským problémom absencia inštitúcií a dobrého riadenia.

Preto treba snahy zamerať na obnovenie výkonnosti štátu a budovanie demokracie na Haiti. Veľmi dôrazne treba konkretizovať potrebu vierohodného, transparentného volebného procesu vzhľadom na nadchádzajúce druhé kolo volieb vo februári.

Na záver by som chcel spomenúť, že Haiti treba obnoviť – ak mi dovolíte to vyjadrenie – inak. Keď hovorím „inak“, mám na mysli, že obnova musí mať vyššiu kvalitu než predtým, aby sa zabránilo opakovanému výskytu podobných katastrof. Keď hovorím „inak“, mám na mysli aj to, že naše snahy o obnovu krajiny musia zahrnúť, povedal by som, miestne komunity. Domnievam sa, že s hlavnou zainteresovanou stranou, teda s obyvateľstvom Haiti, treba počas procesu obnovy viesť konzultácie.

  Ricardo Cortés Lastra (S&D). – (ES) Nechcel som svoj prejav začať bez vzdania pocty mimovládnym organizáciám, ktoré pôsobia priamo v teréne. Myslím si, že práca, ktorú vykonávajú, je chvályhodná a reprezentujú to najlepšie z našich hodnôt, to najlepšie z hodnôt ľudstva.

Od zemetrasenia na Haiti uplynul rok a pravdepodobne nastal čas zvýšiť účinnosť opatrení. Na stole máme veľa problémov, ktoré treba bezodkladne a naliehavo riešiť. O tom niet najmenších pochýb.

Prvým problémom je pravdepodobne vybudovanie prijateľného systému hygieny. Domnievam sa, že toto je prioritou číslo jeden, ktorá v súčasnosti ohrozuje život na Haiti. Keď tento problém vyriešime, budeme musieť bojovať s problémom bývania, kde si otázka držby pôdy vyžaduje naliehavé riešenie.

Navyše potrebujeme legitímnu, demokraticky zvolenú vládu, ktorá bude schopná vyjednávať. Viem, že situácia nie je ľahká, ale potrebujeme tú legitímnu diskusiu, aby sme urýchlili zlepšovanie situácie na Haiti.

Je tu ďalší významný problém, ktorý už spomenuli viacerí kolegovia poslanci: trosky, ktoré sú samy osebe veľkým politickým problémom. Tiež by sme sa nemali prestať pozerať do budúcnosti, aby sme začali vytvárať dlhodobú vzdelávaciu stratégiu. Čo sa stalo na Haiti, by sa pravdepodobne nebolo stalo, ak by bol existoval systém verejného vzdelávania a ak by bolo o deti postarané tak, ako by malo byť.

Musíme skoncovať nielen s chudobou, ale aj so závislosťou.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Pred rokom sa na Haiti odohrala hrozná tragédia – obrovské zemetrasenie, ktoré spôsobilo smrť 200 000 ľudí a zapríčinilo, že 1 300 000 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Akcia pomoci a obnovy trvá už rok. Ide nepochybne o obrovskú a veľmi zložitú humanitárnu akciu. Ostrov však nepotrebuje len materiálnu a finančnú pomoc, ale aj obnovu svojej administratívy a politickej stability, bez ktorých sa nemôže rozvíjať. Popritom je nedávna epidémia cholery, ktorá zabila už vyše 3 500 osôb, naďalej hrozbou pre tisícky ľudí. Haitská skúsenosť ukazuje, že ani štedré sumy peňazí nepomôžu, ak nebudú správne adresované. Kauza Haiti by nás mala prinútiť zamyslieť sa a jasne poukazuje na potrebu vytvorenia účinného systému medzinárodnej pomoci pre prípad výskytu veľkých prírodných katastrof, ku ktorým môže dôjsť v budúcnosti.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Keď si pomyslím na Haiti, spomeniem si na občanov tejto krajiny, ale zároveň aj na európskych občanov, ktorí obyvateľom Haiti poskytli neuveriteľné množstvo podpory. Spomeniem si tiež na humanitárne organizácie, ktoré vykonali ohromné množstvo práce. To je pozitívna stránka celého príbehu. Musíme si vziať ponaučenie a pokiaľ ide o mňa, vidím tri ponaučenia, ktoré si tu môžeme osvojiť.

Po prvé ide o koordináciu. Koordinácia vo fáze humanitárnej pomoci nebola veľmi úspešná a dnes nám k tejto otázke bola doručená správa. Musíme sa zlepšiť pri obnove. Pritom sa hneď zamyslím aj nad účinnosťou pomoci, lebo tá tiež súvisí s koordináciou. Aké dodatočné a účinnejšie opatrenia by sme tu mohli prijať?

Moja druhá poznámka sa týka korupcie. Ak chceme, aby európski občania poskytovali podporu, potom nebudú chcieť, aby sa táto podpora zneužívala. Také niečo nechceme vidieť ani ako zástupcovia orgánov, ani ako bežní občania. Čo môžeme urobiť pomocou lepšej koordinácie, aby sme zaistili, že sa korupcia nezmocní týchto systémov?

Moja tretia poznámka je o politickom hľadisku. Bez politickej stability a veľmi rozhodnej verejnej správy nebude môcť udržateľná výstavba vôbec napredovať. Prebehlo prvé kolo volieb, ktoré zostávajú predmetom sporu. Chcela by som sa vás spýtať: aký pokrok robíme, pokiaľ ide o koordináciu s Organizáciou amerických štátov a s inými subjektmi, aby sme zaistili, že nadchádzajúce voľby prebehnú bezproblémovo? Ako Európania sme sa zaviazali pomáhať Haiti krátkodobo a myslím si, že aj naďalej musíme preukazovať solidaritu.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Zemetrasenie uvrhlo Haiti do jednej z najvážnejších humanitárnych kríz: tisícky mŕtvych a zranených, milióny bezdomovcov a veľmi vysoká úroveň škôd. Medzinárodné spoločenstvo toho prisľúbilo veľa, ale zatiaľ sa zrealizovalo veľmi málo. Len ťažko sa dá pochopiť, prečo je napriek dobrej vôli Európskej únie a práci mimovládnych organizácií proces obnovy taký pomalý.

Situácia sa zhoršila v dôsledku prepuknutia cholery a politickej nestability po voľbách, ktorá viedla k obrovskému násiliu, na ktoré doplácajú najmä ženy a deti. Európska únia musí i naďalej pomáhať pri obnove a zlepšovať humanitárnu situáciu zraniteľných skupín v rámci haitského obyvateľstva, no musí tiež prispievať k posilňovaniu schopnosti predchádzať katastrofám v dlhodobom horizonte.

Rada by som preto privítala nedávne návrhy predložené Komisiou v súvislosti s vytvorením európskej reakcie na katastrofy, ktorá bude zahŕňať založenie dobrovoľného centra pohotovostných organizácií z členských štátov a zostavenie pohotovostných plánov, ako aj zlúčenie krízových centier humanitárnej pomoci s civilnou ochranou tak, aby sa vytvorilo európske centrum núdzovej reakcie zodpovedné za monitorovanie nebezpečných situácií, vydávanie včasných varovaní a koordináciu reakcie EÚ na katastrofy.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Čoskoro uplynie rok od našej predošlej rozpravy o koordinácii humanitárnej pomoci a obnove Haiti. O dnešnej rozprave sa dá preto povedať, že je určitým hodnotením, pričom prichádzame k jednému jasnému záveru: od tragédie uplynul rok a počet obetí sa ďalej zvyšuje. V tejto chvíli by sme mali zdôrazniť dva rovnako dôležité body, ktoré sú dôležitejšie než výstavba nových domov a nových ciest. Po prvé, tento Parlament musí nahlas a jasne požadovať okamžité ukončenie epidémie sexuálnych útokov. Ako ukazujú naše zdroje, 250 žien a dievčat znásilnili iba pár dní po zemetrasení, pričom situácia sa ďalej zhoršuje. Násilie tohto druhu narastá. Je najvyšší čas, aby sme diskutovali aj na túto hanebnú tému, zaoberali sa týmto neľudským javom a začali prijímať účinné opatrenia proti sexuálnemu násiliu na Haiti.

Po druhé ide o epidémiu cholery, ktorú sme tu už spomenuli. Počet infikovaných klesol, ale to, samozrejme, závisí od ročného obdobia. Existuje tu prepojenie so zvláštnym, ale znepokojujúcim trendom, keď pacienti predstierajú, že ochoreli na choleru. Nám sa to zdá neuveriteľné, lebo dnes večer zaspíme v našich pohodlných posteliach, ale pre týchto ľudí je noc strávená v nemocnici oveľa lepšou vyhliadkou než noc v ich vlastných domoch, ktoré sú nanajvýš chatrčami. Pričom by sme mali myslieť na to, že epidémia cholery sa nepochybne znova rozšíri pri zmene ročného obdobia. Preto na to musíme upriamiť svoju pozornosť a mali by sme riešiť najmä túto situáciu.

  Seán Kelly (PPE). – Hovorí sa, že Boh pomáha tým, ktorí si pomáhajú sami, ale Európska únia zachádza dokonca ešte ďalej, lebo pomáha aj tým, ktorí si sami nepomáhajú, a týka sa to najmä Haiti, kde je vláda – ako spomenuli pán Deva a iní – skorumpovaná a zdá sa, že jej na jej vlastnom ľude nezáleží. Napriek tomu je dôležité, aby sme v spolupráci s OSN, s mimovládnymi organizáciami atď. pokračovali v načatom diele. Viem, že jeden z našich najúspešnejších írskych podnikateľov, Denis O’Brien, zohráva v tomto smere vedúcu úlohu.

To všetko však bude iba kvapkou v oceáne v porovnaní s tým, čo by sa dalo dosiahnuť, keby Haiti malo riadne fungujúcu vládu. Náš odkaz haitskej vláde preto musí byť dôrazný a jednoznačný: že sa buď musí „prispôsobiť“, alebo ju treba nahradiť – dúfajme – kompetentnejšou vládou. Potom by sme uvideli skutočný pokrok.

  Monika Flašíková Beňová, (S&D) . – (SK) Hoci sa následky ničivého zemetrasenia dali postupne zmierňovať a odstraňovať, obyvatelia stále trpia závažnými problémami. Či je to nedostatok pitnej vody, potravín a iných základných materiálov. Sú to proste ich každodenné problémy a trápenia. K tomu sa pridáva situácia s nestabilnou vládou s absenciou demokratických hodnôt a takisto epidémia cholery, rozšírená kriminalita, rabovanie, únosy a znásilňovanie žien a detí.

Je preto nutné podniknúť kroky, ktoré by viedli k zamedzeniu takýmto odsúdeniahodným činom. Európske inštitúcie musia naďalej pokračovať v snahe zmierniť následky katastrofy. Pomoc sa aj v roku 2011 musí sústrediť na komplexné výzvy, najmä na obnovu bývania, pokrytie základných potrieb v rámci komunít, či stabilizáciu situácie v dočasných táboroch.

Zároveň je potrebné usilovať sa o napĺňanie dlhodobejších cieľov, akými sú dobudovanie verejných inštitúcií, miestnych samospráv, škôl, nemocníc a pod.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Chcela by som zopakovať solidaritu našej skupiny s obyvateľmi Haiti – obeťami zemetrasenia spred roka a v poslednom čase aj cholery. Naliehavo je potrebná zvýšená pomoc – zvýšená pomoc obyvateľstvu postihnutému tragédiou spred roka a nedávnym prepuknutím choroby. Je neprijateľné, že časť pomoci ešte stále nedorazila na miesto určenia. Za schválenou pomocou musia nasledovať ďalšie kroky, najmä zo strany Európskej únie. Okrem toho by mala EÚ venovať zaslúženú pozornosť príkladným prejavom solidarity zo strany niektorých krajín v regióne. Zdôraznila by som prípad Kuby, ktorej vláda vyslala lekárov a špecializovaný personál, ktorí už ošetrili vyše 50 000 ľudí postihnutých cholerou. Poukázala by som však aj na podporu Bolívarského spojenectva národov našej Ameriky, pokiaľ ide o financovanie, ale aj energiu, poľnohospodárstvo a potraviny.

Bolo by pozitívom, keby to Európska únia zohľadnila a zohrávala aktívnejšiu úlohu. Treba naliehavo prijať všetky opatrenia potrebné na zrýchlenie promptnej obnovy Haiti a skvalitnenie životných podmienok obyvateľstva, no trváme na tom, že treba tiež rešpektovať zásady suverenity a územnej celistvosti, lebo statočnosť a ušľachtilosť haitského ľudu si takéto uznanie zaslúžia.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Rok po ničivom zemetrasení na Haiti stále nevidno žiadne dôkazy o konkrétnych výsledkoch procesu obnovy. Patová situácia je spôsobená najmä skutočnosťou, že haitský štát nie je s využitím vlastných zdrojov schopný poskytovať ani základné verejné služby. Chýba politická vôľa a haitské orgány zlyhávajú pri realizácii rozhodnutí zameraných na obnovu krajiny.

To významne brzdí činnosť dočasnej komisie pre obnovu Haiti – hlavného orgánu povereného účinnou správou zdrojov uvoľnených medzinárodným spoločenstvom. Táto situácia bude pretrvávať, pokým sa v krajine nepodarí úspešne nastoliť politickú stabilitu, neobnoví sa výkonnosť štátu a nevymenuje sa účinná vláda. Preto si myslím, že EÚ musí vyvinúť všetku možnú snahu na podporu legitímneho, transparentného volebného procesu. Zaistiť náležitý priebeh druhého kola volieb naplánovaného na február je jediná možnosť, ako ukončiť politickú krízu.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Chcel by som, aby ste mi správne rozumeli. Nemám žiadne vážne výhrady, pokiaľ ide o dnešné poskytovanie pomoci Haiti Európskou úniou. Európska únia poskytuje Haiti nepochybne obrovskú materiálnu pomoc a som prekvapený, že mnohé iné krajiny to nerobia v rovnakom rozsahu ako Európska únia.

Chcel som vám pripomenúť, že sa objavili výhrady v súvislosti s opatreniami Európskej únie bezprostredne po katastrofe. Európska únia konala príliš pomaly a bolo zrejmé, že humanitárna pomoc bola zle koordinovaná. Chcel by som sa spýtať, k akým konkrétnym záverom dospela Európska komisia na základe pomalého poskytnutia pomoci v danom čase. Myslím si, že je to veľmi dôležitá otázka, pretože čas potrebný na poskytnutie pomoci by pre niekoho mohol byť otázkou prežitia alebo smrti.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Haiti veľmi jasne ukazuje, že skutočné katastrofy sú ľudským dielom. Medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým Európska únia sú až príliš ochotní pomôcť. Problémom však nie sú peniaze, ale nestabilné politické pomery. V súčasnosti nie je žiadna krajina naozaj pripravená vkladať peniaze do skorumpovaného politického systému. Moja žiadosť voči Komisii preto znie: isteže, musíme aj naďalej pomáhať Haiti, ale predovšetkým by sme mali investovať do politickej infraštruktúry. Kým sa nevytvoria funkčný systém vlády a funkčné úrady, budeme musieť využívať existujúce humanitárne organizácie, pretože celkom jednoducho nemáme žiadnu inú reálnu možnosť.

  Kristalina Georgievová, členka Komisie. – Úprimne ďakujem poslancom Parlamentu za ich vystúpenia dnes večer. Na záver by som chcela uviesť päť poznámok.

Po prvé rozhodne súhlasím so všetkými rečníkmi, ktorí poukázali na vládne zlyhanie ako najvýznamnejší faktor determinujúci problémy, ktoré dnes musí riešiť Haiti. To bol môj prvý dojem po zemetrasení, ktorý pretrváva dodnes: nech bolo zemetrasenie akokoľvek zlé, nie je pre Haiti najväčším problémom. Najväčším problémom je veľa desaťročí zlého vládnutia, ktoré po sebe nezanechalo prakticky žiadne funkčné spoločenské a vládne štruktúry schopné pomôcť haitskému obyvateľstvu, čo vytvára veľký deficit dôvery Haiťanov vo svoju vládu.

Veľmi živo si pamätám, ako sa mi vtedy, keď som Haiti navštívila, bez výnimky všetci Haiťania, s ktorými som sa rozprávala, snažili sprostredkovať ten istý odkaz: „Nedávajte peniaze našej vláde.“ Pokiaľ ide o humanitárnu stránku, ani peniaze nedávame – poskytujeme priamu pomoc. Ale človeka to zarazí a musí sa zamyslieť nad otázkou, ako dlho bude trvať obnova Haiti: bude trvať veľmi dlho, lebo nebude môcť prebehnúť bez spomenutej funkčnej infraštruktúry inštitúcií.

Po zohľadnení toho všetkého moja druhá poznámka znie, že existuje aj pozitívna stránka haitskej spoločnosti, ktorá Haiťanom pomohla prežiť: ich vlastná odolnosť a odolnosť ich komunít. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí žili spolu: spoločne prišli o svoje domy, spoločne sa presunuli do táborov a v táboroch si pre seba navzájom zorganizovali podporný systém, kde niektorí prevzali zodpovednosť za dozor nad deťmi a improvizované vyučovanie pre deti; iní zase zodpovedali za hľadanie práce; no a zase iní, konkrétne ženy, zodpovedali za varenie pre všetkých. Táto odolnosť nám dnes dáva určitú nádej pre budúcnosť Haiti.

To ma privádza k tretiemu bodu, ktorým je to, že naše podporné programy pre Haiti musia zohľadniť, čo v tejto krajine majú a čo nemajú. Z tohto dôvodu na úrovni Spoločenstva po humanitárnej stránke zdôrazňujeme hotovosť za prácu, kupónové programy a inovácie, napríklad ako získať semená a zabezpečiť nástroje, aby sa ľuďom naozaj podarilo zvýšiť svoju sebestačnosť.

Po štvrté som vďačná za pripomienky, ktoré zazneli na tému toho, čo sme sa naučili z Haiti. Nesúhlasila by som s tým, že naša reakcia bola pomalá: pomoc z Európskej únie začala prúdiť do 24 hodín. Súhlasila by som však s tým, že pri koordinácii bol priestor na zlepšenie a že naša schopnosť zorganizovať sa ešte predtým, než dôjde ku katastrofe, má prvoradú dôležitosť. V tomto zmysle som vďačná za poznámku, ktorá tu zaznela, že na základe toho, čo sme sa naučili z Haiti, sme sa skutočne pohli smerom k vybudovaniu európskej schopnosti reakcie a k zlepšenej koordinácii prostredníctvom Európskeho centra reakcie na katastrofy.

Dovoľte mi prejsť k záverečnému bodu, v ktorom sa pozriem do budúcnosti z hľadiska humanitárnej situácie. Čo je to, nad čím sa tak veľmi znepokojujeme? Je to skutočne otázka ochrany, a to najmä žien, ako aj zvyšovania našej podpory na prekonanie tragédie hlavne na strane domácností vedených ženami a uviaznutých v provizórnych táboroch. Môžem vás ubezpečiť, že v tomto roku, ale aj pomocou financovania v nasledujúcom roku budeme klásť dôraz na to, aby sa riešila táto otázka ochrany, a tiež na zásadu, že EÚ je tu pre ľudí.

Na záver mi dovoľte ešte raz všetkým poďakovať za vystúpenia, no najmä tým z vás, ktorí vyslovili uznanie obetavosti humanitárnych pracovníkov pôsobiacich v prospech obyvateľstva Haiti.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Najprv by som sa chcel poďakovať poslancom tohto Parlamentu za ich solidaritu a podporu. Začnem s politickým rozmerom. Situácia na Haiti rozhodne nie je ľahká, ale vysoká predstaviteľka ju sleduje veľmi pozorne a poskytuje všetku potrebnú diplomatickú podporu tak, aby sme zaistili stabilitu. Druhé kolo prezidentských volieb pomôže obnoviť dôveryhodnosť, ak nebude sprevádzané násilím, a týmto smerom takisto vyvíjame všetky potrebné diplomatické snahy. Tie niekedy prinášajú okamžité výsledky, no inokedy musí uplynúť určitý čas, kým sa výsledky dostavia.

Niektorí z vás spomenuli návštevu Baby Doca. Môžeme povedať, že hoci sloboda pohybu platí pre každého, toto rozhodne nebolo najlepším znamením pre celý politický proces. Tým by sme sa však nemali nechať oklamať. Myslím si, že na Haiti je zdravé politické jadro, a mali by sme mu veriť. Naša nádej je, že ľudia, ktorých zvolia v legislatívnych voľbách, ako aj prezident, budú mať schopnosti potrebné na vedenie obnovy krajiny.

Druhý bod, ktorý by som rád zdôraznil, je, že rozvojová spolupráca je o ťažkých rozhodnutiach. Jedna možnosť je urobiť niečo veľmi viditeľné, čo so sebou neprináša štrukturálnu zmenu. Nebol by problém financovať tisícky lekárov z EÚ alebo postaviť v mene EÚ novú univerzitu; bolo by to viditeľné a všetci by povedali: „Výborne!“ Ale čo s nedostatkom bezpečnosti na uliciach? Prostredníctvom vlády financujeme bezpečnosť vo veľmi ťažkých podmienkach. Ak sa teda čiastočne darí zaručiť bezpečnosť, financuje ju Európska únia. Je to viditeľné? Až tak veľmi nie, lebo bezpečnosť nemá visačku EÚ, ale domnievam sa, že je nesporné, že sme vytvorili predpoklady na stabilitu krajiny.

Ďalším bodom je, kde máme investovať peniaze. Aj tu by najľahšou politickou voľbou bola opätovná výstavba domov, ale ako by nám to pomohlo, keď krajina nebude opätovne prepojená, keď bude chýbať infraštruktúra? Pričom infraštruktúra si vyžaduje masívne investície. V orientačných číslach stojí výstavba 1 kilometra ciest milión amerických dolárov a na Haiti ešte viac, pretože ich treba aj udržiavať a navyše musíme pomáhať miestnym komunitám, cez ktoré bude cesta prechádzať. Náklady sú teda veľmi vysoké. Haiti nebude mať prostriedky na takéto investície. Zvláštne je, že na Haiti sme jediní, kto sa zaujíma o cestnú infraštruktúru. Za bežných okolností sa aj mnohé iné krajiny zapájajú do budovania cestnej infraštruktúry, ale na Haiti sme jediní, kto na tento účel poskytuje granty. Je to ťažká voľba, no myslím si, že krajine pomôže uskutočniť štrukturálnu zmenu.

Posledný bod, o ktorom sme sa dnes príliš nezmienili, je rýchlosť prijímania záväzkov a vyplácanie finančných prostriedkov. Treba zabrániť zneužitiu finančných prostriedkov a na rozpočtovú podporu je potrebný čas. Nie je to tak, že by nám vláda dala číslo účtu a my tam skrátka poukážeme peniaze. Nie. Ten účet kontrolujeme, vieme, kam idú platby, takže ide o celú procedúru. Nie je možné len tak ihneď odoslať na účet 1,2 miliardy EUR a očakávať, že si tam s nimi už nejako poradia. Zodpovedáme sa aj našim daňovým poplatníkom. Rovnaké zretele sa týkajú výstavby ciest: musíme zorganizovať verejnú súťaž, musíme byť pritom transparentní, a to si vyžaduje určitý čas. Domnievam sa však, že je správne, ak si tento čas ponechávame, pretože stačí jeden prípad zneužitia podporných prostriedkov nato, aby sa obnova Haiti zdiskreditovala v očiach európskych občanov. Môžem vás ubezpečiť, že aj v tomto smere vykonáme všetky potrebné kroky.

Ešte raz vám ďakujem za podporu. Bola to veľmi užitočná a povzbudzujúca rozprava a domnievam sa, že sa budeme snažiť vyriešiť otázky, ktoré ste dnes spomenuli.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 19. januára 2011.