Rok 2011 je európskym rokom dobrovoľníctva. Maďarské predsedníctvo Rady EÚ oznámilo, že má v úmysle podporiť túto iniciatívu. Mohla by Rada uviesť, aké opatrenia plánuje maďarské predsedníctvo Rady EÚ na podporu európskeho roka dobrovoľníctva v prvom polroku 2011?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

V rozhodnutí, v ktorom bol rok 2011 vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo⁽¹⁾, Rada uznala, že dobrovoľnícke činnosti prinášajú bohaté vzdelávacie skúsenosti, umožňujú rozvoj sociálnych zručností a kompetencií a prispievajú k solidarite.

Činnosti vykonávané dobrovoľníkmi všetkých vekových kategórií, sú kľúčové pre rozvoj demokracie, jednej zo základných zásad EÚ. Okrem toho majú dobrovoľnícke činnosti potenciál prispievať k pohode jednotlivcov a harmonickému rozvoju európskych spoločností.

Podľa vyššie spomenutého rozhodnutia Európsky rok dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo zahŕňa aktívnych účastníkov na troch rôznych úrovniach, konkrétne na úrovni EÚ, na úrovni členských štátov a na úrovni občianskej spoločnosti.

Maďarské predsedníctvo 8. januára 2011 zorganizovalo v Budapešti otvárací ceremoniál pri príležitosti Európskeho roka dobrovoľníckych činností. Táto konferencia na vysokej úrovni s viac než 200 účastníkmi z radov občianskej spoločnosti, vlád a podnikov sa zaoberala otázkou uznávania dobrovoľníctva.

Okrem toho sa naplánovalo viacero podujatí, ktoré sa majú konať počas prvých šiestich mesiacov tohto roka. Maďarské predsedníctvo predovšetkým plánuje na májovom zasadnutí Rady zorganizovať ministerskú politickú rozpravu o dobrovoľníckych činnostiach mladých ľudí a ich prínose k rozvoju miestnych komunít.

Správa Komisie o pamäti o zločinoch, ktoré spáchali totalitné režimy v Európe (KOM(2010)0783), obsahuje dobré návrhy na zachovanie a podporu pamäti na úrovni EÚ. Komisia tiež vyhlásila, že táto otázka bude predmetom skúmania, ktoré je mimoriadne dôležité.

Zmierenie sa s európskou históriou je dôležité pre solidaritu EÚ a jej jednotnosť, ako sa to zdôrazňuje aj v liste komisárky Redingovej, ktorý podpísali šiesti ministri zahraničných vecí (Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Lotyšska, Litvy a Rumunska), a v ďalšom, ktorý podpísali estónsky a poľský minister spravodlivosti. Aké opatrenia má v úmysle predsedníctvo prijať na zabezpečenie implementácie odporúčaní obsiahnutých v správe? Plánuje predsedníctvo diskutovať na túto tému v rámci Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci? Akým spôsobom plánuje predsedníctvo nabádať k diskusii a výmene skúseností a najlepších postupov s cieľom zachovať v pamäti kruté činy, ktorých sa dopúšťali totalitné režimy?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Predsedníctvo:

víta správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe, zverejnenú 22. 12. 2010,

stotožňuje sa s prístupom Komisie,

zdôrazňuje dôležitosť udržiavania živej pamäti o zločinoch spáchaných totalitnými režimami na úrovni Európskej únie prostredníctvom podpory spoločného úsilia o vzdelávanie a zvyšovanie povedomia európskych občanov v rámci programu „Európa pre občanov“, ako aj ďalších (napríklad finančných) programov Európskej únie,

zdôrazňuje význam celoeurópskeho dňa spomienky,

zaväzuje sa zaradiť ju na najbližšie rokovanie ministrov spravodlivosti a vnútra, na ktorom bude predložená správa Komisie.

Monitorovacia správa z rokov 2009 – 2010 týkajúca sa Turecka neobsahuje žiadne oficiálne stanovisko k neustálemu narušovaniu vzdušného a námorného priestoru Grécka tureckými vojenskými silami; uvádzajú sa v nej len grécke „sťažnosti”. V prejave zo 7. januára 2011 na konferencii tureckých veľvyslancov v Erzurume grécky predseda vlády verejne spomenul neustále prelety tureckých stíhačiek nad gréckymi ostrovmi. Narušovanie už nikto nespochybňuje, pretože radary NATO ich celé zaznamenávajú; mohla by Rada odpovedať na tieto otázky: Požiadala grécka vláda Radu o výslovné odsúdenie Turecka za toto neustále narušovanie priestoru? Ak áno, kedy tak grécka vláda urobila? Aké pripomienky vyjadrila Rada v súvislosti s týmto neustálym narušovaním priestoru a aké opatrenia prijme voči Turecku, aby okamžite prestalo s týmito provokáciami, ktoré ohrozujú mier v regióne?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Rada vie o tomto probléme a Grécko podalo veľký počet sťažností proti pokračujúcemu narušovaniu svojho vzdušného priestoru a svojich teritoriálnych vôd zo strany Turecka.

Rada by chcela zdôrazniť, že Turecko ako kandidátska krajina musí prijať hodnoty a ciele Európskej únie v súlade so zmluvami. Vzhľadom na to je rozhodujúci jednoznačný záväzok k dobrým susedským vzťahom a k mierovému riešeniu sporov. Tento problém je zahrnutý v rokovacom rámci a predstavuje krátkodobú prioritu revidovaného prístupového partnerstva.

Vo svojich ostatných záveroch zo 14. decembra 2010 Rada zdôraznila, že Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom a k mierovému riešeniu sporov v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a v prípade potreby sa obrátiť na Medzinárodný súdny dvor. V tejto súvislosti Únia naliehavo požiadala Turecko, aby sa vyhlo akýmkoľvek hrozbám, zdrojom napätia a krokom, ktoré by mohli ohroziť dobré susedské vzťahy a mierové riešenie sporov. Okrem toho EÚ opäť zdôraznila všetky zvrchované práva členských štátov EÚ, ktoré zahŕňajú okrem iného uzatváranie bilaterálnych dohôd v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom vrátane Dohovoru OSN o morskom práve.

V tejto súvislosti môže Rada váženého pána poslanca uistiť, že problematiku budeme naďalej podrobne sledovať a na tieto otázky budeme systematicky podľa potreby upozorňovať na všetkých úrovniach. Dobré susedské vzťahy sú totiž jednou z požiadaviek, podľa ktorých sa meria pokrok Turecka v rokovaniach.

Dňa 3. novembra 2010 som predložila Komisii a Rade písomnú otázku vo veci posúdenie vplyvu sankcií EÚ na Irán. Termín na zodpovedanie mojej otázky vypršal 5. januára 2011. Prečo Rada nedodržala rokovací poriadok?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Rada by chcela váženej pani poslankyni pripomenúť, že rokovací poriadok Európskeho parlamentu nie je právne záväzný pre ostatné inštitúcie EÚ. S týmto vedomím Rada odovzdala odpoveď na otázku, ktorú spomenula pani poslankyňa, Európskemu parlamentu 25. januára 2011.

Program maďarského predsedníctva Rady Európskej únie, ktoré začalo 1. januára a končí 30. júna 2011, uverejnený na stránke http://www.eu2011.hu alebo http://www.eu2011.hu/files/bveu/documents/HU_PRES_STRONG_EUROPE_EN_3.pdf, uvádza medzi svojimi sponzormi tieto priemyselné podniky: Audi, Volkswagen, Škoda Auto, Samsung, Budapest Airport, Saab, Citroen, Művészetek Háza, Magyar Posta, MOL, Theodora, Malév Hugarian Airlines, StreamNET, Polycom, T-Systems, Sió, Microsoft, OkFon, Herend, Magyar Nemzeti Bank, Magyar Penzvero Zrt.

Mohla by Rada uviesť rozhodnutie alebo právne predpisy, podľa ktorých je reklama priemyselných skupín, ktoré sa uvádzajú ako „sponzori“, súčasťou dokumentov predsedníctva Rady Únie? Aké sumy boli poskytnuté uvedenými „sponzorskými“ podnikmi a komu?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Čo sa týka organizácie a obsahu internetovej stránky, súčasné predsedníctvo Rady nemožno stotožňovať s Radou ako európskou inštitúciou a jej Generálnym sekretariátom, ktoré nepodporuje žiaden sponzor. Zoznam spoločností, ktoré vážený pán poslanec uvádza, je zverejnený v publikácii, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť maďarské predsedníctvo Rady, a zahŕňa tých partnerov, ktorí sponzorujú členský štát, ktorý je na poste rotujúceho predsedníctva, v súlade s platnými pravidlami v tomto členskom štáte.

Tento víkend sa v Budapešti bude konať Fórum športu. Takéto načasovanie pridalo na význame nedávnemu oznámeniu Komisie o rozvoji európskeho rozmeru v športe. Navyše treba upozorniť na prijatie písomného vyhlásenia o športe pre všetkých (WD 62/2010), ktoré schválil tento Parlament a v ktorom sa zdôrazňujú najmä neprofesionálne vykonávané športové aktivity.

Akým spôsobom plánuje vzhľadom na tento vývoj maďarské predsedníctvo uprednostniť tieto otázky v Rade? Bude sa predsedníctvo snažiť presadiť proaktívne a efektívne podporovanú politiku EÚ zameranú na šport, a ak áno, aké konkrétne opatrenia plánuje počas svojho mandátu prijať?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Rada by chcela váženému pánovi poslancovi pripomenúť, že uskutočnila výmeny názorov o možných budúcich prioritných oblastiach v oblasti športu predovšetkým v máji⁽¹⁾ a v novembri ⁽²⁾.

Členovia Rady v máji 2010 po prvýkrát na zasadnutí rady diskutovali o politike EÚ v oblasti športu, keďže Lisabonskou zmluvou sa vytvorila osobitná právomoc EÚ na spoluprácu v otázkach športu. Navrhli tieto možné oblasti činnosti EÚ:

spoločenská a vzdelávacia úloha športu, napríklad sociálne začleňovanie prostredníctvom športu a zdraviu prospešná fyzická činnosť, dvojité kariéry športovcov,

športové štruktúry, najmä štruktúry založené na dobrovoľnosti,

spravodlivosť a otvorenosť v športe vrátane boja proti rasizmu, diskriminácii a násiliu,

fyzická a morálna integrita športovcov a športovkýň, najmä boj proti dopingu a ochrana maloletých,

dialóg a úzka spolupráca so športovým hnutím.

Rada v novembri 2010 prijala uznesenie, ktoré ustanovilo štruktúrovaný dialóg na vysokej úrovni so zainteresovanými stranami v oblasti športu⁽³⁾. Takýto dialóg umožní nepretržitú výmenu názorov na priority, uplatňovanie a ďalšie opatrenia, čo sa týka spolupráce EÚ v oblasti športu.

Rada viedla aj politickú rozpravu o sociálnom začleňovaní v športe a prostredníctvom športu. Všetci ministri zdôraznili, že šport je aktivitou, ktorá dokáže ľudí spojiť a vie byť silným nástrojom na posilnenie súdržnosti v európskych spoločnostiach vďaka profesionálnym športovcom ako spoločenským vzorom správania. Uviedli, že v ich krajinách boli významné aktivity namierené na mladých ľudí, zdravotne postihnutých športovcov, starších ľudí a tých, ktorí pochádzajú zo znevýhodnených komunít a komunít prisťahovalcov. Delegácie konkrétne žiadali, aby medzi prioritami činnosti EÚ v oblasti športu boli výmeny skúseností a najlepších postupov.

Rada na tom istom stretnutí prijala aj závery o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania⁽⁴⁾. V záveroch sa uvádzajú tri spoločné priority podpory sociálneho začleňovania prostredníctvom športu: dostupnosť športovej činnosti pre všetkých občanov (zásada „šport pre všetkých“), lepšie využívanie potenciálu športu ako prínosu k budovaniu komunít, sociálnej súdržnosti a rastu a nadnárodné výmeny stratégií a metodológií.

Predsedníctvo má v úmysle vyzvať Radu, aby odpovedala na oznámenie Komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe prijatím uznesenia v máji 2011. Takéto uznesenie by mohlo stanoviť určité množstvo prioritných oblastí a vytvoriť pracovný plán EÚ v oblasti športu na nasledujúce tri roky.

Od roku 2013 sa v rámci 3. fázy systému obchodovania s emisiami bude európsky obchodný systém stanovujúci stropy emisií vzťahovať aj na energeticky náročné spracovateľské odvetvia. Uvedomuje si Rada, že medzi európskymi výrobcami hnojív vládne neistota a že boli vypracované štúdie, v ktorých sa dospelo k záveru, že pravdepodobné zvýšené náklady v dôsledku smernice o obchodovaní s emisiami, a to aj v prípade najmiernejšieho možného postupu, by boli také vysoké, že by nebolo možné pokryť straty zvýšenou produktivitou?

Vzhľadom na situáciu na svetovom trhu výrobcovia hnojív v EÚ nie sú schopní preniesť zvyšujúce sa náklady na konečných spotrebiteľov. Je Rada znepokojená možným zánikom odvetvia výroby hnojív v Európskej únii?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Na základe smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, ktorá sa týka systému obchodovania s emisnými kvótami (smernica o ETS), sa vytvoril systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve. Ten je základným nástrojom, pokiaľ ide o znižovanie emisií z energeticky náročných odvetví a prínos smerom k zavádzaniu potrebných nízkouhlíkových technológií.

Európsky parlament a Rada revidovali smernicu o systéme obchodovania s emisnými kvótami v prvom čítaní v decembri 2008 v rámci ambiciózneho legislatívneho klimaticko-energetického balíka a zaviedli koncepciu celoeurópskeho a harmonizovaného prístupu v súvislosti s prideľovaním kvót.

Revidovaná smernica stanovuje predovšetkým strop platný v celej EÚ pre celkové emisné kvóty spolu s každoročným znižovaním dráhy emisií a postupným zavedením obchodovania s kvótami formou aukcií.

Od roku 2013 bude obchodovanie výlučne formou aukcie pravidlom pre odvetvie energetiky, kým v priemyselnom sektore a sektore vykurovania bude zavedený prechodný systém bezodplatného prideľovania kvót emisií skleníkových plynov na základe referenčných bodov.

V súlade s článkom 10 ods. a) smernice 2003/87/ES⁽¹⁾ má Komisia v celom Spoločenstve prijať plne harmonizované vykonávacie opatrenia na prideľovanie kvót v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ od roku 2013 vrátane referenčných bodov uplatňovaných pri stanovení množstva bezplatných kvót.

Uvedené opatrenia navrhnuté s cieľom zmeniť a doplniť nepodstatné prvky smernice jej doplnením, sa musia prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou. Komisia preto predložila návrh rozhodnutia Výboru pre zmenu klímy, ktorý tvoria odborníci z členských štátov. Výbor poskytol k návrhu rozhodnutia súhlasné stanovisko a Komisia následne predložila návrh v januári 2011 Európskemu parlamentu a Rade na kontrolné obdobie v dĺžke troch mesiacov. Na konci tohto obdobia Komisia rozhodnutie prijme, pokiaľ nedôjde k nesúhlasnému stanovisku k prijatiu návrhu opatrenia na základe toho, že presahuje vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu v základnom akte, pokiaľ nebude v rozpore s cieľom alebo obsahom základného aktu, alebo pokiaľ nebude v rozpore so zásadami subsidiarity alebo proporcionality.

V smernici je ustanovené, že odvetvia so značným rizikom úniku uhlíka dostanú 100 % svojich pridelených kvót bezplatne a na základe referenčných bodov. Odvetvie hnojív sa považuje za rizikové, a preto bezplatne dostane vyššie množstvo kvót.

Aké iniciatívy zavedie predsedníctvo na zlepšenie situácie v oblasti pracovných príležitostí pre mladých ľudí v Európskej únii?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Už na začiatku tohto predsedníctva bola otázka zamestnanosti mladých súčasťou programu neformálneho stretnutia ministrov pre zamestnanosť, ktoré sa uskutočnilo 17. a 18. januára v Maďarsku. V záverečných poznámkach predsedníctvo zdôraznilo, že riešenie problémov, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú, a zlepšenie ich integrácie na trhu práce si vyžaduje spoluprácu v niekoľkých oblastiach politiky vrátane zastrešujúcich opatrení, ktoré vplývajú na dopyt a ponuku na trhu práce. Prispôsobenie vzdelania a systémov odbornej prípravy potrebám trhu práce, zjednodušenie prechodu mladých ľudí na trh práce prostredníctvom systémov učňovského vzdelávania a iných programov získavania pracovných skúseností, podnetov a posilnených služieb poskytovaných v rámci verejných služieb zamestnanosti, ako aj stimulovanie vytvárania pracovných miest predstavujú kľúčové oblasti v súvislosti so zlepšovaním situácie zamestnanosti mladých ľudí. Predsedníctvo usúdilo, že členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť aj najviac znevýhodneným mladým ľuďom (ako sú napríklad osoby s nízkou kvalifikáciou, mladí ľudia z nepriaznivého sociálno-ekonomického prostredia, zdravotne postihnuté osoby, migranti alebo etnické menšiny).

Okrem toho predsedníctvo zahrnie do programu zasadnutia Rady 7. marca 2011 spoločnú správu o zamestnanosti, ktorou sa Rada vyzve na prijatie záverov v súvislosti s tým, že vzdelanie a odborná príprava môžu byť dôležitým prínosom pre zlepšenie pracovných vyhliadok, a to najmä pre mladých ľudí, ktorí majú mimoriadne zložitú situáciu pri vstupe na trh práce. Je dôležité uznať význam vykonávania a posilňovania politík v oblasti celoživotného vzdelávania, pričom je potrebné začať so vzdelávaním v ranom detstve, a to podporou účasti na vzdelávaní pomocou cielených opatrení. Je tiež nevyhnutné uznať väčšiu dôležitosť vzdelávania pre potreby trhu práce, a to prostredníctvom podpory odbornej prípravy v podnikoch pomocou mechanizmov partnerstva a snahy o vytvorenie pružnejších učebných sústav. V tejto súvislosti chce predsedníctvo zdôrazniť potrebu bojovať proti predčasným odchodom zo škôl, ako aj podporovať plynulejší prechod medzi vzdelávaním a zamestnaním.

Maďarsko počas svojho predsedníctva usporiada niekoľko konferencií, ktoré sa týkajú zamestnanosti mladých. Prvá sa uskutoční 4. a 5. apríla 2011 v Budapešti v súvislosti so stretnutím Výboru pre zamestnanosť. Bude zameraná na tri základné témy, konkrétne na očakávané kvalifikačné potreby v hospodárstve, zjednodušenie prechodu zo školy do práce a stimuláciu dopytu po práci v prospech mladých ľudí.

Druhá konferencia sa uskutoční 28. a 29. apríla v Budapešti a bude zameraná na úlohu verejných služieb zamestnanosti a Európskych služieb zamestnanosti (EURES) s osobitným zameraním na pomoc mladým odborníkom na začiatku kariéry. Aby sme podporili praktickejší prístup, táto konferencia bude spojená s veľtrhom práce pre mladých ľudí.

S cieľom venovať väčšiu pozornosť tejto prioritnej téme maďarské predsedníctvo predloží Rade v júni súbor návrhov záverov na podporu integrácie mladých ľudí na trh práce. Rada bude vyzvaná, aby ich prediskutovala a prijala.

Aké iniciatívy na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva predsedníctvo zavedie?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Maďarské predsedníctvo sa vo svojom funkčnom období zameria na tri priority na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Ide konkrétne o novú stratégiu Európa 2020 pre rast a zamestnanosť, politiku v oblasti malých a stredných podnikov vrátane úplnej realizácie iniciatívy Small Business Act z roku 2008 a následné opatrenia v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti surovín z roku 2008.

Pokiaľ ide o stratégiu Európa 2020 pre rast a zamestnanosť, maximálnu pozornosť venujeme ročnému prieskumu rastu, ktorý Komisia uverejnila 12. januára. Rada uskutoční 10. a 11. marca strategickú diskusiu na základe výsledkov tohto prieskumu a zamerania zasadnutia Európskej rady zo 4. februára. Úsilie sa sústredí na vykonávanie hlavných iniciatív v rámci stratégie EÚ 2020 a na dosiahnutie tých hlavných cieľov, za ktoré je Rada zodpovedná.

Maďarské predsedníctvo je presvedčené, že úspech našej stratégie pre konkurencieschopnosť závisí od malých a stredných podnikov. Aby sme vyriešili ich problémy a podporili medzinárodné činnosti vysoko konkurencieschopných a inovačných malých a stredných podnikov, dôraz budeme klásť na tieto dôležité oblasti: (a) po prvé, hodnotenie iniciatívy Small Business Act z júna 2008 v polovici obdobia; (b) po druhé, Rada sa bude mimoriadne zaujímať o budúce návrhy Komisie zamerané na posilnenie podpory európskych MSP na trhoch mimo EÚ, pretože predstavujú dôležitý prostriedok na dosiahnutie budúceho rastu a zamestnanosti.

Pokiaľ ide o následné opatrenia v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti surovín, tretia dôležitá priorita nášho predsedníctva spočíva vo zvýšení bezpečnosti dodávok surovín v Európe. Komisia zverejnila 2. februára oznámenie v nadväznosti na svoje predchádzajúce oznámenie z novembra 2008. V záveroch Rady prijatých v roku 2009 sa pevne stanovili tri piliere stratégie EÚ v oblasti surovín: spravodlivé podmienky prístupu k surovinám na svetovom trhu, rozvoj zdrojov v Európskej únii a snaha o zlepšenie efektívneho využívania zdrojov a recykláciu.

Vzhľadom na holistický prístup v rámci Aktu o jednotnom trhu však maďarské predsedníctvo prisudzuje veľký význam dohode o tomto akčnom pláne v Rade.

Podľa programu maďarského predsedníctva bude jednou z najdôležitejších otázok v oblasti energetiky stanovenie priorít vonkajšej spolupráce EÚ vzhľadom na vykonávanie cieľov energetickej politiky EÚ.

Chcel by som vedieť, ako vníma Rada možnosť vypovedať bilaterálne dohody s vonkajšími dodávateľmi energetických zdrojov s cieľom zaručiť, aby Európska únia jednomyseľne vyjednávala podmienky a nákupné ceny energie.

Ako vníma Rada návrh predsedu Európskeho parlamentu pána Buzeka na vytvorenie skupiny na nákup energie na úrovni Európskej únie?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

Rada sa domnieva, že bezpečná, spoľahlivá, udržateľná a dostupná energia, ktorá prispieva k európskej konkurencieschopnosti, je aj naďalej pre Európu prioritou. Opatrenia na úrovni EÚ môžu a musia v súvislosti s týmto cieľom znamenať pridanú hodnotu. Rada uznáva, že existuje potreba lepšej koordinácie činností EÚ a členských štátov s cieľom zabezpečiť súlad a súdržnosť v rámci vonkajších vzťahov EÚ s hlavnými producentskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami. Európska rada vyzvala 4. februára Komisiu, aby do júna 2011 predložila oznámenie o bezpečnosti dodávok a medzinárodnej spolupráci zameranej na ďalšie zlepšenie súladu a súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ v oblasti energetiky. Rada tiež vyzvala členské štáty, aby od 1. januára 2012 informovali Komisiu o všetkých svojich nových a existujúcich bilaterálnych dohodách s tretími krajinami v oblasti energetiky⁽¹⁾.

Vzhľadom na to bola vyjadrená politická podpora opatreniam, ktoré môžu zahŕňať preskúmanie možnosti nákupného mechanizmu: v roku 2009 Rada v spolupráci s členskými štátmi vyzvala Komisiu, aby urýchlene predložila podrobné opatrenia potrebné na realizáciu prioritných oblastí vymedzených v strategickom preskúmaní energetickej politiky. Pokiaľ ide o vonkajšie projekty, týka sa to južného koridoru a stredozemného energetického okruhu. Rada sa dohodla najmä na priorite s cieľom preskúmať uskutočniteľnosť mechanizmu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ, ktorý by zjednodušil prístup ku kaspickému plynu s cieľom umožniť novým konkurencieschopným zdrojom zemného plynu vstúpiť na európsky trh a vytvoriť potrebnú infraštruktúru. V tejto súvislosti upriamujeme pozornosť váženého pána poslanca na nedávne závery zasadnutia Európskej rady zo 4. februára 2011 (bod 12), v ktorých sa Komisia vyzýva na to, aby ďalej vyvíjala svoje úsilie zamerané na uľahčenie vybudovania strategických koridorov na prepravu veľkých objemov plynu, ako je napríklad južný koridor.

Ďalším príkladom opatrenia, ktoré EÚ v tejto súvislosti uskutočnila, je podpísanie spoločného vyhlásenia o južnom plynovodnom koridore. Toto vyhlásenie podpísali 13. januára 2011 prezident Azerbajdžanu a pán Barroso.

Pokiaľ ide o prípadnú skupinu na nákup energie na úrovni EÚ, v súlade s návrhom predsedu Európskeho parlamentu Rada pripomína, že EÚ energiu nekupuje a ani nerokuje o cenách alebo podmienkach zmlúv, ktoré sa týkajú dodávky energie. To je úlohou súkromných spoločností. Rada k tejto otázke nezaujala stanovisko a predsedníctvo preto nemôže poskytnúť reakciu v súvislosti s návrhom.

Aké sú postoje maďarského predsedníctva k možným reformám fondu eurozóny na záchranné opatrenia, najmä k otázke odkupovania dlhov od prijímateľov záchranných opatrení a nižších úrokových sadzieb na záchranné pôžičky?

(EN) Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na schôdzi Európskeho parlamentu vo februári 2011 v Štrasburgu.

V máji 2010 sme sa dohodli na komplexnom balíku opatrení na zachovanie finančnej stability eurozóny v celkovom objeme do 500 miliárd EUR. Menšiu časť tohto balíka (do 60 miliárd EUR) pokrýva nástroj Únie, ktorým je európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM). Podmienky aktivácie tejto časti podpory sú stanovené v nariadení Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa ustanovuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Zvyšná väčšia časť balíka je mimo rozsahu pôsobnosti zmlúv, pretože ju pokrýva európsky nástroj finančnej stability (EFSF), ktorý založili členské štáty eurozóny. Z tohto dôvodu sa predsedníctvo nemôže vyjadriť k otázke, ktorú položila vážená pani poslankyňa, a v žiadnom prípade by nebolo vhodné špekulovať o takej otázke, ako je revízia úrokových sadzieb a možné odkupovanie dlhov.

Vážená pani poslankyňa určite vie, že hlavy štátov a predsedovia vlád eurozóny, Komisia a Európska centrálna vláda 4. februára vyhlásili, že do konca marca majú v úmysle dokončiť komplexnú stratégiu zameranú na zachovanie finančnej stability v eurozóne vrátane posilnenia EFSF, aby sa zaistila potrebná účinnosť s cieľom poskytnúť primeranú podporu.

Pokiaľ ide o budúcnosť, Európska rada, ktorá sa stretla 16. – 17. decembra, dala ministrom financií členských štátov eurozóny a Komisii mandát na dokončenie práce na medzivládnej dohode stanovujúcej budúci európsky mechanizmus stability do konca marca 2011. Tento budúci mechanizmus by mal začať fungovať v roku 2013 a následne by mal nahradiť v súčasnosti platné nástroje.

V roku 2009 sa začala prípravná činnosť CALYPSO s cieľom riešiť otázky sezónnosti v turistickom ruchu v EÚ, podporiť osvedčené postupy v rozvoji cestovného ruchu a zvýšiť účasť niektorých skupín obyvateľstva vrátane seniorov, mladých ľudí, zdravotne postihnutých a sociálne slabších rodín, v cestovnom ruchu.

Toto opatrenie je primerané a inovačné a je účinne zladené s novou právomocou EÚ v oblasti cestovného ruchu. Aké konkrétne opatrenia sa začnú vykonávať od februára 2011 na účely realizácie tejto činnosti? Vypracovala Komisia nejaké predbežné hodnotenia jej účinnosti? A na záver, do akej miery boli rozvinuté prepojenia s inými programami EÚ, akými sú napríklad ERDF a Interreg?

(FR) Prípravná činnosť CALYPSO začala v roku 2009 s cieľom podporiť sociálny cestovný ruch v štyroch cieľových skupinách (seniori, mladí ľudia, zdravotne postihnutí a sociálne a finančne slabšie rodiny) prostredníctvom nadnárodných turistických výmen mimo sezóny.

CALYPSO preto môže pomôcť:

- zlepšiť regionálne hospodárstva prostredníctvom rozvoja sociálneho cestovného ruchu;

- rozšíriť predĺženie sezónnosti v cestovnom ruchu;

- zvýšiť zamestnanosť (viac kvalitnejších pracovných miest);

- posilniť európske občianstvo.

Hlavnými krokmi v prvých dvoch rokoch (2009 – 2010) prípravnej činnosti CALYPSO boli:

– štúdia prípravnej činnosti CALYPSO o turistických výmenách v Európe (za účasti 21 členských štátov/kandidátskych krajín),

– spolufinancovanie opatrení verejných orgánov zameraných na uskutočňovanie nadnárodných turistických výmen mimo sezóny pre cieľové skupiny prípravnej činnosti CALYPSO,

– zorganizovanie siedmich stretnutí zameraných na zvýšenie informovanosti (ktorých cieľom bolo stanoviť osvedčené postupy a najlepšie mechanizmy na uľahčenie turistických výmen s atraktívnou cenou mimo sezóny medzi rôznymi krajinami),

– vytváranie komunikačného materiálu (vytvorenie loga, informačných materiálov a propagačného letáku vo všetkých úradných jazykoch Európy).

Zvýšenie rozpočtu o 1,5 milióna EUR v roku 2011 je jasným znakom toho, že Európsky parlament veľmi ocenil pracovný program, ktorý predstavila Komisia.

Doteraz bola činnosť realizovaná úspešne, hoci sa nevyvinuli oficiálne synergie s inými programami EÚ, a to okrem iného vzhľadom na obmedzenú životnosť tejto prípravnej činnosti. V rámci svojho oznámenia o cestovnom ruchu⁽¹⁾, ktoré bolo prijaté 30. júna 2010, sa však Komisia pokúsi zvýšiť svoje úsilie o predĺženie turistickej sezóny, a to aj prostredníctvom lepšieho využívania synergií s inými iniciatívami na vnútroštátnej alebo európskej úrovni.

Nekompatibilita nabíjačiek pre mobilné telefóny je pre spotrebiteľov zdrojom ťažkostí a zvýšených výdavkov. Môže Komisia poskytnúť informácie o súčasnom pokroku, pokiaľ ide o zavedenie európskych noriem pre spoločnú nabíjačku pre mobilné telefóny s dátovým prenosom, ako je stanovené v dohode oznámenej v júni 2009?

Kedy je podľa Komisie pravdepodobné, že spotrebitelia v EÚ budú mať k dispozícii kompatibilné nabíjačky mobilných telefónov?

Predpokladá Komisia, že tieto normy pre spoločnú nabíjačku sa rozšíria tak, aby zahŕňali aj ďalších výrobcov a ďalšie značky mobilných telefónov?

(FR) Na základe mandátu od Európskej komisie európske normalizačné orgány CEN – CENELEC⁽¹⁾ a ETSI⁽²⁾ dali v decembri 2010 k dispozícii harmonizované normy potrebné na výrobu mobilných telefónov s možnosťou prenosu dát kompatibilných s novou spoločnou nabíjačkou.

Norma, ktorú pripravil ETSI, berie do úvahy bezpečnostné riziká a elektromagnetické emisie a zaisťuje, aby boli spoločné nabíjačky dostatočne odolné proti vonkajšiemu zásahu. Norma týkajúca sa interoperability, ktorú vyvinul CEN – CENELEC, umožňuje interoperabilitu. To znamená, že spoločná nabíjačka je kompatibilná s mobilnými telefónmi rôznych značiek.

Toto je najnovší pokrok v procese smerom ku globálnej spoločnej nabíjačke mobilných telefónov, ktorý začala Európska komisia. Nasleduje po dohode, ku ktorej v júni 2009 dospelo 14 vedúcich výrobcov mobilných telefónov s cieľom zjednotiť nabíjačky pre mobilné telefóny s možnosťou prenosu dát (t. j. ktoré možno pripojiť k počítaču), ktoré sa predávajú v Európskej únii.

Prvá generácia mobilných telefónov so spoločnými nabíjačkami by sa mala dostať na trh v priebehu roka 2011.

Vývoj európskych noriem bol potrebný, aby sa zaistila kompatibilita a funkčnosť novej generácie mikro USB⁽³⁾ nabíjačiek, pričom iba nové nabíjačky, ktoré spĺňajú nové európske normy, sa budú považovať za takzvanú spoločnú nabíjačku.

Je dôležité mať na pamäti, že zavedenie spoločnej nabíjačky bude postupné a bude značne závisieť od správania spotrebiteľov a miery nahrádzania starých telefónov. Na jednej strane Európska komisia nemôže rozhodovať o marketingu a distribučných stratégiách výrobcu, ale na druhej strane je presvedčená, že spoločné nabíjačky budú pre verejnosť dostupné prostredníctvom bežných marketingových kanálov počas roka 2011.

Zatiaľ neplánujeme mimoriadnu činnosť zameranú na rozšírenie dohody 14 spoločností, ktoré podpísali memorandum o porozumení, na všetkých výrobcov mobilných telefónov.

V súvislosti s vypracúvaním zásad európskej surovinovej politiky musia európske inštitúcie prijať strategické rozhodnutie o úlohe recyklácie v surovinovej politike.

Aké sú možnosti recyklácie, čo sa týka získavania surovín v jednotlivých skupinách surovín, ktoré sú strategické z hľadiska rozvoja európskeho hospodárstva?

Aký je potenciálny percentuálny podiel recyklácie (tzv. urban mining) vo vzťahu k vlastným zásobám a dovozu surovín?

(EN) Komisia ďakuje váženému pánovi poslancovi za to, že nám dal príležitosť objasniť stanovisko Komisie k úlohe recyklácie v surovinovej stratégii EÚ. Recyklácia je jednou z priorít Komisie, a to aj v rámci iniciatívy v oblasti surovín, aj v rámci tematickej stratégie predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania.

Dlhodobý tlak na neenergetické suroviny z hospodárskeho hľadiska znamená, že hodnota „mestských“ recyklovateľných materiálov EÚ sa značne zvýšila. EÚ ako priemyselná spoločnosť má veľké zásoby recyklovateľných materiálov. Využime tento potenciál. Z environmentálneho hľadiska nám zvýšená recyklácia – a teda efektívnosť využívania zdrojov – pomáha znižovať spotrebu energie a ďalšie environmentálne tlaky. Z hospodárskeho hľadiska vytvára v Európskej únii činnosti a zabezpečuje pracovné miesta – v súčasnosti je to okolo 1,2 milióna pracovných miest.

Európa je jedným z vedúcich regiónov v oblasti recyklácie. Na jednej strane sa recyklácia komunálneho odpadu v EÚ za posledných 10 rokov zdvojnásobila so značnými rozdielmi medzi členskými štátmi – niektoré z nich recyklujú takmer 70 % komunálneho odpadu, iné stále vyvážajú na skládky viac ako 90 % svojho odpadu. Na druhej strane mnohé vzácne alebo nedostatkové kovy sa vôbec nerecyklujú. Musíme pracovať na tom, aby sme túto situáciu zmenili.

Recyklácia „mestských baní“ však nerieši všetky naše problémy. Hoci recyklácia môže zmierniť potrebu nerastných surovín, nemôže uspokojiť všetok dopyt v kontexte rastúceho svetového hospodárstva. EÚ stále potrebuje napomáhať a podporovať efektívnosť využívania zdrojov, udržateľnú výrobu a spotrebu a účinnú ťažbu. Stručne povedané, hoci recyklácia značne zmierňuje tlak na naše zdroje, nie je to čarovný prútik. Napriek tomu však ostáva dôležitým pôvodným zdrojom materiálu.

Pokiaľ ide o potenciál recyklácie uspokojiť viac našich potrieb týkajúcich sa materiálov, treba mať na pamäti, že niektoré materiály sa recyklujú technicky ľahšie než iné. Hospodárske a právne hľadiská sú tiež rôzne. V prípade materiálov preto neexistuje žiadny jednotný cieľ týkajúci sa recyklácie.

Tieto úlohy (a riešenia) sú teda trojaké.

Po prvé, EÚ musí zdokonaliť technológie využívané na recykláciu. EÚ je tu na čele inovácií, ale stále jej chýbajú prostriedky na recykláciu mnohých vzácnych kovov, ako sú napríklad vzácne zeminy. To je jeden z dôvodov, prečo pracujeme na partnerstve v oblasti inovácií, ktoré je zamerané na nerastné suroviny.

Po druhé, EÚ musí vytvoriť rovnaké podmienky. Musíme vyslať nové impulzy, aby sme spravili recykláciu v Európskej únii hospodársky zaujímavejšou prostredníctvom posilnenia recyklačných trhov a zlepšenia ziskovosti odvetvia.

Po tretie, EÚ musí zaistiť presadzovanie právnych predpisov o odpade, a to najmä rámcovej smernice o odpade a predpisov o preprave odpadu s cieľom zaistiť, aby sa splnili minimálne ciele EÚ v oblasti recyklácie a aby sa s odpadom z EÚ, s ktorým sa obchoduje v rámci a mimo EÚ, zaobchádzalo rovnakým spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Preto Komisia navrhuje činnosti, ktoré majú pomôcť širšiemu presadzovaniu právnych predpisov o odpade.

V neposlednom rade musí EÚ optimalizovať zber tým, že zabezpečí, aby členské štáty, ktoré zbierajú najmenej odpadu, vyvinuli primerané stratégie založené na skúsenostiach tých členských štátov, ktoré sú v tomto smere najaktívnejšie.

Na záver treba povedať, že recyklácia a efektívnosť využívania zdrojov sú pre Komisiu hlavnou prioritou. Budeme usilovne pracovať na tom, aby sme presadili návrhy, ktoré boli nedávno sformulované v oznámení o nerastných surovinách a o efektívnosti využívania zdrojov, ako aj návrhy obsiahnuté v tematickej stratégii o odpade. Komisia očakáva a ocenila by potrebnú podporu Európskeho parlamentu týkajúcu sa konkrétnych návrhov, ktoré sú obsiahnuté v stratégiách Komisie.

Berúc do úvahy vplyv zrušenia vnútorných hraníc na jednotnom trhu, najmä v regiónoch ležiacich v blízkosti týchto hraníc, ako aj nerovnováhu medzi podnikmi so sídlom v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o náklady na prácu, suroviny a fiškálne politiky, ktorá podľa členských štátov vedie k značnému kolísaniu cien za rovnaké výrobky alebo služby – aké sú nevyhnutné podmienky týkajúce sa konkurencieschopnosti podnikov situovaných na vnútorných hraniciach jednotného trhu?

Ako bude v rámci iniciatívy „Small Business Act“ možné podporovať malé a stredné podniky v cezhraničných regiónoch, ktoré sa stretávajú s nerovnými podmienkami hospodárskej súťaže, a ako bude možné čo najlepšie využiť príležitosti v oblasti rozvoja a inovácií bez toho, aby to podkopávalo opatrenia na posilnenie jednotného trhu a podmienok hospodárskej súťaže?

Aké sú najvýznamnejšie iniciatívy Komisie zamerané na lepšie prispôsobenie jednotného trhu súčasným potrebám MSP v cezhraničných regiónoch, aby mohli dosahovať lepšie výsledky a získavať väčšie, vyvážené výhody?

(FR) V rámci novej stratégie Európa 2020 Európska komisia každoročne zverejňuje správu o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Správa za rok 2010 identifikuje množstvo problémov, ktorým čelia spoločnosti v súvislosti so súčasnou krízou, a analyzuje opatrenia prijímané členskými štátmi na zlepšenie ich konkurencieschopnosti. Cieľom stratégie Európa 2020 je podporou podnikania v rámci pilotnej iniciatívy v oblasti priemyselnej politiky pomôcť spoločnostiam čeliť problémom, ktoré so sebou prinášajú globalizácia, hospodárska kríza a prechod na trvalo udržateľné hospodárstvo.

Pomáhať malým a stredným podnikom (MSP) čeliť konkrétnym problémom vyplývajúcim z ich veľkosti je jedným z cieľov novej stratégie Európa 2020, ktorý je presadzovaný najmä v rámci pilotnej iniciatívy Nová priemyselná politika vo veku globalizácie. Všeobecnejšie povedané, stratégia Európa 2020 by mala viesť k zmierneniu rozdielov medzi členskými štátmi z hľadiska podnikateľskej klímy a podmienok, v ktorých fungujú spoločnosti, a to povzbudzovaním najviac zaostávajúcich štátov k tomu, aby sa snažili ostatné štáty dohoniť.

Pomáhať MSP lepšie využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh, je jednou z hlavných zásad iniciatívy Small Business Act for Europe (SBA) a zostane to jednou z prioritných oblastí činnosti v rámci revízie iniciatívy SBA, ktorá má byť prijatá koncom februára 2011.

Prvou vecou, ktorú Komisia zamýšľa urobiť, je zvýšenie povedomia o informáciách a podporných službách na zvýšenie prístupu k cezhraničnému obchodu, ktoré majú k dispozícii MSP. Dôraz sa bude klásť na existujúce siete a nástroje, ako sú Európska sieť podnikov (Enterprise Europe Network), sieť Solvit, portál Vaša Európa – Podniky a Európsky portál pre MSP (Small Business Portal).

Integrácia jednotného trhu nie je dokonalá a medzi členskými štátmi stále existujú rozdiely. Z tohto dôvodu sa bude aj naďalej vynakladať úsilie na identifikovanie a minimalizovanie nedostatkov jednotného trhu.

Nový Akt o jednotnom trhu, ktorého kľúčovým cieľom je dať nový impulz integrácii, uznal potrebu vytvoriť prostredie, ktoré pomáha rozvoju MSP. Boli navrhnuté konkrétne opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k peňažným trhom alebo zjednodušenie administratívneho prostredia.

Komisia si je vedomá toho, že rôzne úrovne rozvoja európskych regiónov vedú k hospodárskym nerovnostiam (vrátane nákladov na pracovnú silu a cien). Úlohou politiky súdržnosti je v prvom rade zmierňovanie rozdielov a v druhom rade podpora konkurencieschopnosti spoločností a zvlášť MSP. Iniciatíva SBA neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa konkrétnej podpory MSP v cezhraničných regiónoch. Pri tejto iniciatíve ide skôr o vytvorenie jednotných rámcových podmienok pre všetky MSP za predpokladu, že príslušné oblasti patria do pôsobnosti EÚ.

V rámci regionálnej politiky zameranej na cezhraničné oblasti existuje veľké množstvo opatrení na podporu MSP. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v rámci každého operačného programu existuje zoznam možností podpory prispôsobených miestnym potrebám. Najbežnejšie opatrenia zahrnujú: podporu aplikovaného výskumu, transfer technológií, zvyšovanie informovanosti o riadení inovácií u podnikateľov, vytváranie centier konkurencieschopnosti, vytváranie sietí, podporu zakladania podnikov, pomoc presadzovaniu ekologických výrobkov a modelov výroby alebo pomoc pri vytváraní dvojjazyčných internetových stránok.

Parlament mal nedávno poskytnúť svoje stanovisko k návrhu rozhodnutia Rady o komplexnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku. Podobne ako v minulosti však Parlament nemal prístup k niektorým dokumentom Rady, dôležitým na vypracovanie tohto stanoviska.

Keďže komisár Šefčovič predtým zdôraznil potrebu posilniť postavenie Európskeho parlamentu v súlade s Lisabonskou zmluvou a keďže jeho úlohou je zabezpečiť aj to, aby európske inštitúcie mohli účinne spolupracovať, súhlasí Komisia s názorom, že takáto nedostupnosť dokumentov poškodzuje medziinštitucionálne vzťahy a že odporuje duchu Lisabonskej zmluvy, ktorá požaduje lojálnu spoluprácu Rady a Parlamentu? Ako si Komisia predstavuje svoju úlohu pri hľadaní riešenia tohto opakujúceho sa problému?

(EN) V súlade s Aktom o podmienkach pristúpenia z roku 2005 si pripojenie k schengenskému priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach vyžaduje rozhodnutie Rady, po súhlase Európskeho parlamentu a po overení v súlade s platnými schengenskými hodnotiacimi postupmi, že nevyhnutné podmienky pre uplatňovanie celého schengenského acquis boli splnené.

Schengenský hodnotiaci postup je plne v kompetencii členských štátov a o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach rozhoduje jednohlasne Rada. Preto je aj prístup k dokumentom vypracovaným Radou v kompetencii Rady.

Dokumenty, ktoré sa spomínajú v otázke váženej pani poslankyne, sú utajované dokumenty. Komisia vzala na vedomie skutočnosť, že medzi Radou a Európskym parlamentom došlo k nadviazaniu kontaktov s cieľom dosiahnuť dohodu o modalitách prístupu poslancov Európskeho parlamentu k utajovaným informáciám Rady.

Komisia vzala na vedomie aj skutočnosť, že Rada medzičasom súhlasila s odtajnením hodnotiacich dokumentov, čo by malo poslancom Európskeho parlamentu uľahčiť získanie prístupu k informáciám v nich obsiahnutým.

Ako Komisia vníma vývoj hospodárskych vzťahov, cezhraničnej infraštruktúry, ako aj demokracie a právneho štátu v západnej Afrike, najmä so zreteľom na problémy v Kamerune a Pobreží Slonoviny?

(EN) Politická a hospodárska situácia v západnej Afrike sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. V regióne vládne neistá situácia a vyvíjajú sa nezákonné obchodné aktivity, ktoré prispievajú k jeho chronickej nestabilite. Napriek tomu však celkový vývoj v regióne dáva dôvod aj na optimizmus. Guinea, Mauritánia a Niger prekonali v uplynulých niekoľkých rokoch veľmi ťažké obdobia, ale vracajú sa na cestu demokracie; iné krajiny dosiahli pokroky v upevňovaní demokracie a právneho štátu. Celkovo dáva hospodársky rozvoj celému regiónu nádej po spomalení spôsobenom globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Je však potrebné urobiť viac v záujme zníženia stále vládnucej všeobecnej chudoby a dosiahnutia pokroku v plnení rozvojových cieľov tisícročia. Medzi pozitívne prvky v regióne patrí aj silná angažovanosť za regionálnu integráciu ako spôsob prekonania chudoby a zlého riadenia.

Dve regionálne organizácie Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a Západoafrická hospodárska a menová únia (WAEMU) presadzujú sľubný program s významnou pomocou EÚ a iných partnerov vrátane podpory modernej cezhraničnej infraštruktúry. Veľmi povzbudzujúca je silná úloha, ktorú zohráva ECOWAS v medzinárodnom úsilí o ukončenie krízy v Pobreží Slonoviny. Stredoafrická krajina Kamerun sa s dôsledkami globálnej finančnej a hospodárskej krízy vyrovnala pomerne dobre, pokrok smerom k zníženiu všeobecnej chudoby však zostáva na nepostačujúcej úrovni. Celková situácia v oblasti riadenia, ktorá vykazuje určité zlepšenia, podstúpi dôležitú skúšku pri nadchádzajúcich prezidentských voľbách.

Niektoré cestovné kancelárie ponúkajú svojim zákazníkom, ktorí si u nich zakúpia paušálne zájazdy, poistenia pre prípad zrušenia cesty alebo na poskytnutie lekárskej pomoci v prípade ochorenia alebo úrazu a na prevoz domov v prípade úmrtia. Tieto služby sa ponúkajú na obdobie trvania zájazdu, na 90 dní alebo na rok. Zákazníci oceňujú túto ponuku, pretože sa cítia bezpečnejšie pred začiatkom zájazdu a počas jeho trvania. Niektoré cestovné kancelárie však podmieňujú poskytnutie pomoci pri prevoze, v prípade ochorenia alebo úrazu zakúpením letenky a cenu tejto pomoci určujú podľa ceny letenky. Táto prax poškodzuje záujmy zákazníkov, pretože pomoc, ktorú by mohli potrebovať, v žiadnom prípade nezávisí od ceny letenky.

Vzhľadom na skutočnosť, že takéto postupy poškodzujú záujmy zákazníkov, mohla by Komisia uviesť, aké opatrenia plánuje prijať na reguláciu týchto služieb a na zabránenie nekorektným praktikám v oblasti poistných alebo pomocných služieb ponúkaných zákazníkom?

(EN) Prostredníctvom cestovných kancelárií predávajú poisťovne často poistenia, ktoré pokrývajú cesty občanov EÚ mimo ich domovského členského štátu. Takéto poistné zmluvy sú záležitosťou zmluvného práva. Obmedzenie cestovného poistenia cenou príslušnej letenky nie je dôsledkom právnych predpisov EÚ v oblasti poistenia. Pokiaľ je Komisii známe, nejde o bežnú prax v odvetví. Ani sa nezdá, že ide o príklad viazania produktu.

Vo všeobecnosti možno povedať, že poisťovací trh, tak ako ostatné trhy, sa riadi ponukou a dopytom. Poisťovne sa snažia ponúkať produkty, ktoré sú prispôsobené potrebám potenciálnych zákazníkov. V každom prípade, či si v konkrétnej situácii zaplatiť cestovné poistenie, alebo nie, závisí, samozrejme, od rozhodnutia príslušného spotrebiteľa.

Ak sa však poistenci domnievajú, že došlo k porušeniu podmienok zmluvy alebo že boli podmienky zmluvy nespravodlivé, majú k dispozícii niekoľko opravných prostriedkov. Po prvé, záležitosť možno predniesť v rámci vnútroštátneho systému mimosúdnej reklamácie, ktorý je zodpovedný za riešenie sporov medzi poistencami a ich poisťovateľmi⁽¹⁾. Okrem toho môžu podľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách⁽²⁾ združenia na ochranu spotrebiteľov napadnúť nespravodlivé zmluvné podmienky pred vnútroštátnymi súdmi. Takže príslušný poistenec môže tiež zvážiť obrátenie sa na príslušnú spotrebiteľskú organizáciu.

Ako si je Komisia určite vedomá, európska letecká doprava bola počas týchto Vianoc opäť vážne narušená. Bol to tretí prípad ochromenia tohto typu v roku 2010 po hustom snežení na začiatku roka a kríze spôsobenej oblakom sopečného prachu, na ktorú tak ľahko nezabudneme.

Hoci rok 2010 bol nepochybne výnimočný, existujú dôkazy, že takéto prípady sa budú v budúcnosti vyskytovať čoraz častejšie s tým, ako sa bude ďalej meniť naša klíma. Je preto nevyhnutné, aby sa EÚ vzhľadom na takéto situácie naďalej pripravovala podniknúť opatrenia na ochranu tak spotrebiteľov, ako aj leteckých spoločností pred nešťastnými meškaniami, k akým došlo v roku 2010.

Má Komisia nejaké plány na koordináciu prípravy európskych letísk na riešenie problému mimoriadne výdatných snehových zrážok? Rozhodla sa Komisia preskúmať politiky poskytovania odškodnenia za takéto meškania, ktoré z dôvodu, že boli vypracované v inej ére leteckej dopravy, nie sú ani pre spotrebiteľov, ani pre letecké spoločnosti v 21. storočí postačujúce?

(EN) Letecká doprava bola v decembri 2010 vážne narušená v celej Európe. Mnohé z väčších európskych letísk boli čiastočne zatvorené počas jedného z najrušnejších víkendov roka – na začiatku vianočných sviatkov. Celkove bolo zrušených 35 000 letov (čo je viac ako za celý rok 2009) a desaťtisíce ľudí uviazli na letiskách, nehovoriac o veľkých problémoch s prepravou batožiny. Ak by sa znovu vyskytli takéto extrémne poveternostné podmienky, povinnosťou Komisie je minimalizovať ich vplyv. Komisiu však veľmi teší, že nedošlo k žiadnej nehode a že nebola ohrozená bezpečnosť.

Z toho, čo sa stalo, sa musíme predovšetkým poučiť. Ako bolo oznámené v decembri 2010, Komisia sa 19. januára 2011 stretla s výkonnými riaditeľmi letísk (CEO), aby diskutovala o tom, čo sa presne stalo a čo by sa dalo urobiť, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným situáciám. Komisia si myslí, že je potrebné prijať opatrenia v 5 hlavných oblastiach:

Musí sa zlepšiť plánovanie pre núdzové situácie v súvislosti so snehom na letiskách.

Musí sa zabezpečiť lepšia spolupráca medzi všetkými zainteresovanými subjektmi, vo vzduchu aj na zemi.

Musí sa zabezpečiť správne fungovanie strediskových letísk. V súvislosti s reťazovou reakciou musia byť letiská lepšie prepojené, aby fungovali ako sieť. Nemôžu fungovať nezávisle od seba.

Musí sa zlepšiť informovanie cestujúcich. Cestujúcich treba o meškaniach a odklonených letoch informovať lepšie a včas.

A aby sa to všetko dosiahlo, v záujme cestujúcich sa musia stanoviť minimálne požiadavky na služby a kvalitu na letiskách. Tieto požiadavky musia byť jednotné v celej Európe.

Podľa názoru Komisie sa tieto požiadavky musia navrhnúť na základe návrhov prichádzajúcich od samotného odvetvia. Komisia požiadala európske letiská, aby čo najskôr predložili správy o pokroku v oblasti pohotovostného plánovania na budúcu zimu. Komisia je zo svojej strany pripravená predložiť konkrétne opatrenia na riešenie vyššie uvedených otázok v balíku opatrení pre letiská, ktorý by sa mal v zásade predložiť ešte pred príchodom leta.

Čo sa týka otázky meškajúcich letov, nariadenie o právach cestujúcich v leteckej doprave⁽¹⁾ stanovuje, že leteckí dopravcovia musia ponúknuť presmerovanie a v prípade potreby poskytnúť svojim cestujúcim primeranú starostlivosť a pomoc. Cestujúci majú právo na finančnú náhradu iba v určitých prípadoch, predovšetkým vtedy, keď sa okolnosti incidentu, ktorý ovplyvní konkrétny let, nedajú považovať za mimoriadne a dalo sa im zabrániť, ak by boli prijaté všetky primerané opatrenia.

Je však potrebné pripomenúť, že článok 13 jasne stanovuje spoločnú zodpovednosť všetkých príslušných prevádzkovateľov, pričom prevádzkujúci dopravca je zodpovedný za pomoc cestujúcim, ale nie je povinný znášať všetky náklady. Aby sa zabezpečilo a uľahčilo účinné uplatňovanie tohto nariadenia v prospech cestujúcich, spočívajú záväzky, ktoré ustanovuje, hlavne na prevádzkujúcom dopravcovi bez toho, aby tým bolo dotknuté rozdelenie nákladov medzi akékoľvek ďalšie osoby, súkromné alebo verejné, zodpovedné za narušenie.

Komisia uverejní na jar 2011 správu o uplatňovaní nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave, ktorá zhodnotí doterajšie fungovanie existujúcich pravidiel vzhľadom na poučenie z krízy vyvolanej oblakom sopečného popola v apríli 2010 a z hustého sneženia v decembri 2010. Navyše v priebehu roku 2011 plánuje začať vykonávať posudzovanie vplyvov, ktorého cieľom bude okrem iného zhodnotiť primeranosť súčasných opatrení a posúdiť, ktoré nástroje by boli na riešenie slabých stránok súčasného nariadenia najlepšie. V tejto etape sa zdá, že legislatívny návrh na revíziu súčasných pravidiel bude predložený pravdepodobne v roku 2012. Komisia je naďalej odhodlaná usilovne pracovať na zlepšení európskeho systému leteckej dopravy s cieľom zabezpečiť, aby európski občania nemuseli znovu zažívať podobné udalosti.

Hospodársku politiku Grécka v plnej miere upravuje memorandum „o porozumení“, ktoré podpísala grécka vláda spolu s MMF a Európskou komisiou. Dokonca aj zástancovia tohto memoranda uznávajú, že v jeho rámci ani súbežne s ním nebol predložený žiadny plán hospodárskeho rozvoja. Tým sa len zhoršujú finančné problémy, vytvára sa dusivá atmosféra a má to negatívne psychologické dôsledky na vnútorný trh. Keďže národný strategický referenčný rámec na roky 2007 – 2013 predstavuje hlavný intervenčný nástroj rozvojovej pomoci a v prípade Grécka jeho finančný objem predstavuje približne 24 miliárd eur, mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky:

Mohla by Komisia v spolupráci s Gréckom aktualizovať národný strategický referenčný rámec na roky 2007 – 2013 tak, aby tento zodpovedal novým podmienkam diktovaným hospodárskou krízou? Je Komisia pripravená zrevidovať prinajmenšom pravidlá, ktoré ho upravujú, aby sa účasť tohto členského štátu na spolufinancovaných programoch znížila? Má v úmysle rozvíjať spoločné politiky napr. v oblasti cestovného ruchu a pomoci malým podnikom alebo ďalšie sociálne opatrenia v prospech členských štátov a občanov južnej Európy, ktorých kríza postihla tvrdšie?

(EN) Komisia a grécke orgány sa dohodli, že v roku 2010 sa nezačne revízia gréckych operačných programov, pretože čerpanie štrukturálnych fondov v Grécku nepokročilo dostatočne na to, aby umožnilo dospieť k príslušným záverom o nových smeroch, ktoré by mohli poslúžiť pri revízii. Grécke orgány boli zapojené do významného úsilia na splnenie cieľov ročného čerpania a ďalších požiadaviek na rok 2010 stanovených v memorande o porozumení. Časovo náročný proces revízie by odviedol úsilie od plnenia týchto požiadaviek. Miera čerpania sa na konci roku 2010 značne zvýšila. Tieto programy okrem toho poskytujú priestor pre investície, ktoré sú potrebné na reagovanie na krízu.

Nariadenia o štrukturálnych fondoch boli prvýkrát upravené na začiatku roku 2009 v rámci balíka na hospodársku obnovu Európy⁽¹⁾. Následne boli nariadenia zmenené a doplnené po dôkladných diskusiách a schválení Európskym parlamentom a Radou znovu v roku 2010⁽²⁾ s cieľom zvýšiť vplyv financovania EÚ na ekonomiky a pracovné trhy členských štátov.

Vo vyššie uvedenom balíku úprav boli prediskutované a riešené prijateľné úpravy a flexibilné prvky v súvislosti s vnútroštátnymi požiadavkami na spolufinancovanie. Komisia sa okrem toho domnieva, že úprava nariadení vzťahujúcich sa na všetky členské štáty nie je vhodným spôsobom reagovania na špecifické požiadavky jedného konkrétneho členského štátu.

Komisia vo svojom nedávnom oznámení s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020⁽³⁾ nabáda vnútroštátne a regionálne vlády, aby sa uberali smerom k stratégiám inteligentnej špecializácie a žiada ich, aby v súlade s týmito stratégiami presmerovali podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na posilnenie investícií do vzdelávania, výskumu a inovácií. Hovorí tiež, že podporí požiadavky na presmerovanie fondov a presunutie prostriedkov z programov na tento účel.

Stratégie inteligentnej špecializácie sú komplexné súbory strategických opatrení podporujúcich regionálnu špecializáciu a rast prostredníctvom inovácií. Zameriavajú sa na podporovanie a využívanie predností regiónu a jeho konkurenčnej výhody a stimulujú medzištátnu a regionálnu spoluprácu s cieľom podporiť kritickú hodnotu a tok poznatkov.

Komisia si myslí, že tieto stratégie by mali sprevádzať opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok výskumu a inovácií prostredníctvom prispôsobenia podpory v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja prioritám národných programov reforiem a plným využitím flexibility v programoch regionálnej politiky na presmerovanie financovania na tento účel.

Komisia zavedie v roku 2011 platformu inteligentnej špecializácie na pomoc regiónom v tomto procese s cieľom šíriť informácie a poskytovať regiónom spätnú väzbu vytvorením výukovej platformy na zvýšenie schopností a zručností v tejto oblasti a na podporu výmeny skúseností.

Dňa 3. novembra 2010 som predložila Komisii a Rade písomnú otázku vo veci posúdenie vplyvu sankcií EÚ na Irán. Termín na zodpovedanie mojej otázky vypršal 5. januára 2011. Prečo Komisia nedodržala rokovací poriadok?

(EN) Komisia ďakuje váženej páni poslankyni za otázku a vyjadruje poľutovanie nad oneskorením odpovede na písomnú otázku E-9540/10⁽¹⁾. Omeškanie vzniklo preto, lebo príslušné útvary Komisie už prispeli k odpovedi na písomnú otázku E-9539/10 adresovanú Rade, ktorá predložila tie isté body. Komisia v tejto súvislosti s potešením potvrdzuje, že na písomnú otázku E-9540/10 teraz poslala svoju odpoveď.

Komisia by chcela využiť túto príležitosť a zdôrazniť, že rozhodnutie EÚ z júla 2010 uplatniť reštriktívne opatrenia proti Iránu v kľúčových odvetviach obchodu, financií, dopravy a energetiky, ako aj proti zboru islamských revolučných gárd (IRGC), odzrkadľuje silné politické odhodlanie EÚ bezodkladne vykonať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1929 a prijať ďalšie sprievodné opatrenia EÚ.

Tieto reštriktívne opatrenia sú hospodárskymi nástrojmi na dosahovanie cieľov zahraničnej politiky: Zameriavajú sa na podporu riešenia všetkých nedoriešených otázok v súvislosti s vývojom citlivých technológií na podporu jadrového a raketového programu Iránu prostredníctvom rokovaní s cieľom podporiť diplomatické riešenie iránskej jadrovej otázky.

Je dôležité, že sankcie EÚ sa naďalej zameriavajú na špecifické oblasti a osoby s cieľom minimalizovať nepriaznivé dôsledky pre tých, ktorí nie sú zodpovední za politiky, ktoré podnietili zavedenie sankcií, to znamená v prvom rade pre obyvateľov Iránu. Komisia bude naďalej zdôrazňovať potrebu zaistiť, aby sankcie EÚ neškodili iránskemu civilnému obyvateľstvu. Tento prístup je integrálnou súčasťou politiky EÚ voči Iránu.

Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie si dobre uvedomuje obavy v súvislosti so sankciami USA a ďalšími obmedzeniami, ktoré niektoré firmy uplatňujú vo svojich obchodných vzťahoch s Iránom a ktoré sa podľa nariadení EÚ o sankciách nemusia vyžadovať. Pri viacerých príležitostiach diskutovala s USA o zákone o komplexných sankciách, zastavení investícií a zodpovednosti Iránu (CISADA) a vyjadrila obavu o jeho možných extrateritoriálnych účinkoch na firmy EÚ. Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie bude túto záležitosť naďalej pozorne sledovať a zaistí pravidelný dialóg so súkromnými prevádzkovateľmi, chcela by však zdôrazniť, že účinok týchto rozhodnutí, ktoré prijali spoločnosti, by sa mal posudzovať oddelene od vplyvu sankcií EÚ.

Nariadenia EÚ predstavujú základ pre jednotné uplatňovanie sankcií EÚ a od členských štátov požadujú, aby stanovili primerané, účinné a odrádzajúce sankcie vzťahujúce sa na porušenia. Podľa tohto nariadenia sa Komisia a členské štáty vzájomne informujú o uplatňovaní a presadzovaní, ale za presadzovanie sankcií sú naďalej zodpovedné členské štáty.

Podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada informuje Parlament o nariadeniach a sankciách EÚ. Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie vás bude v rámci pravidelného dialógu s Parlamentom o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike rada informovať aj o tejto záležitosti.

Cieľom európskeho nástroja mikrofinancovania Progress, ktorý vypracovala Komisia, je uľahčiť prístup k finančným prostriedkom (do výšky 25 000 EUR) pre osoby, ktoré si chcú založiť vlastný podnik alebo ho rozšíriť a majú problém získať bankový úver. Verejné a súkromné inštitúcie mikrofinancovania v členských štátoch, ktoré chcú získať záruku, môžu zaslať svoje žiadosti Európskemu investičnému fondu, ktorý spravuje nástroj mikrofinancovania Progress v mene Komisie.

Disponuje Komisia údajmi o spôsobe, akým sa toto opatrenie v členských štátoch zavádza, a môže uviesť, či majú zainteresované osoby možnosť využiť tento typ financovania?

(EN) Komisia by chcela odkázať váženého poslanca na svoje odpovede na otázku na ústne zodpovedanie H-639/10, ktorú predložila pani Gönczová počas zasadnutia Parlamentu v januári 2011, a na písomnú otázku E-4763/10, ktorú predložil na tú istú tému pán Matula⁽¹⁾. Komisia okrem toho pripomína, že zabezpečenie podpory cieľovým skupinám a podporovanie geografickej rovnováhy sú kľúčovými prvkami mandátu, ktorý bol udelený Európskemu investičnému fondu. Viac informácií o európskom nástroji mikrofinancovania Progress je dostupných na internetovej stránke Komisie⁽²⁾.

V poslednom čase došlo k viacerým náznakom, že Komisia mieni prehodnotiť svoje stanovisko k financovaniu Európskej humanitnej univerzity (EHU). Na stretnutí Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva (EIDĽP) v decembri 2010 sa otázka financovania EHU nezačlenila do katalógu akcií na rok 2011 z toho dôvodu, že rozhodnutie o metódach financovania a vhodnosti tejto finančnej podpory sa má prijať až v roku 2011.

Európsky parlament prijal 20. januára absolútnou väčšinou uznesenie, v ktorom žiada Komisiu, aby zachovala a rozšírila svoju finančnú pomoc Európskej humanitnej univerzite.

Bude sa Komisia v blízkej budúcnosti touto otázkou zaoberať? Aké rozhodnutia bude možné prijať o financovaní EHU vo Vilniuse?

(EN) Komisia ďakuje váženému pánovi poslancovi za zdôraznenie významu zachovania podpory Európskej humanitnej univerzity (EHU) po tvrdom zásahu proti opozícii a občianskej spoločnosti po prezidentských voľbách v Bielorusku 19. decembra.

Komisia sa domnieva, že EHU predstavuje dôležitý príspevok k budúcemu demokratickému vývoju v Bielorusku prostredníctvom vzdelávania mladých Bielorusov, ktorí pravdepodobne zohrajú vedúcu úlohu v budúcnosti svojej krajiny. Prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) je Európska únia (EÚ) od roku 2008 hlavným prispievateľom do trustového fondu EHU so sumou 1 000 000 EUR ročne. Od januára 2006 je celková suma finančného príspevku EÚ pre EHU 10 705 089 EUR. EÚ neustále nabáda členské štáty EÚ a iných darcov, aby tiež poskytli pomoc.

Vzhľadom na nedávne udalosti v Bielorusku sa zachovanie podpory EHU stalo ešte dôležitejším. Komisia preto môže s radosťou potvrdiť, že EÚ chce zachovať súčasnú úroveň finančných prostriedkov pre EHU aj na roky 2011 – 2013 s cieľom prispieť k demokratizácii bieloruskej spoločnosti.

Zároveň sa aj naďalej budeme zasadzovať o to, aby sa z dlhodobého hľadiska stala EHU samoudržateľnejšou, aby sa niektoré jej činnosti presunuli do Minska a aby sa po dokončení štúdia viac študentov vracalo do Bieloruska. EÚ s hrdosťou zaznamenáva pokrok v týchto troch oblastiach.

Vo všeobecnejšej rovine EÚ prehodnocuje svoj prístup k Bielorusku. Rada pre zahraničné veci 31. januára odsúdila násilie a vyzvala na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb zadržiavaných z politických dôvodov a na zastavenie prenasledovania občianskej spoločnosti. Čo je dôležité, Rada pre zahraničné veci tiež rozhodla o obnovení a rozšírení sankcií proti osobám zodpovedným za zmanipulované prezidentské voľby a následné násilné zásahy. Medzitým sa EÚ snaží identifikovať vhodnú reakciu, ktorou by podporila občiansku spoločnosť vrátane mobility študentov a posilnila vzťahy s bieloruskými obyvateľmi.

Môže Komisia poskytnúť podrobné informácie o tom, ako spracováva sťažnosti a tiež objasniť kritériá, podľa ktorých rozhoduje o tom, ktoré sťažnosti sú prednostné? Domnieva sa Komisia, že súčasné pravidlá platné pre vzťahy so sťažovateľom sú dôkazom a odrazom najlepších postupov, čo sa týka porušovania predpisov? Charakterizovala by svoj postup ako jasne určený, spravodlivo vyvážený medzi sťažovateľom a odporcom, vždy otvorený, transparentný a ľahko pochopiteľný? Je správne iba sa „usilovať o prijatie rozhodnutia v danej veci” (buď začať konanie o porušení predpisov alebo uzavrieť prípad) v lehote 12 mesiacov od zaregistrovania sťažnosti na generálnom riaditeľstve? Zaručujú administratívne záruky naozaj niečo?

Môže Komisia potvrdiť, či a kde môžu občania nájsť podrobné informácie týkajúce sa okrem iného aj zaručeného harmonogramu všetkých fáz konania o sťažnosti?

Čo treba podľa názoru Komisie podniknúť na urýchlenie konania a skoršie prijatie záverov? Navrhuje Komisie v tejto veci konať?

(EN) Komisia sa domnieva, že proces spracúvania sťažností, ktorý vytvorila, poskytuje administratívne záruky, o ktorých hovorí vážená poslankyňa. Komisia je však vždy pripravená preskúmať, či by sa súčasné opatrenia nemali zlepšiť.

Nový proces registrácie (projekt CHAP zameraný na spracúvanie sťažností), ktorý funguje od októbra 2009, má za cieľ zaistiť, aby bola akákoľvek korešpondencia, ktorej účel pisateľ identifikuje ako otázku alebo sťažnosť v súvislosti s uplatňovaním práva EÚ, riadne zaregistrovaná.

Potvrdenie o prijatí by sa malo odoslať do 15 pracovných dní a malo by obsahovať oficiálne referenčné číslo, oddelenie, ktoré sa bude vecou zaoberať, špeciálne vyhlásenie o dôvernosti údajov a podrobné vysvetlenie postupu pri nedodržiavaní práva Európskej únie.

Komisia sa zaväzuje dať sťažovateľovi odpoveď čo najskôr po odoslaní potvrdenia o prijatí.

Cieľom Komisie je vždy buď urobiť prvý oficiálny krok v konaní o porušení práva, alebo uzavrieť prípad najneskôr do jedného roka od jeho prvej registrácie. Komisia, na ktorú sa pri konaniach o porušení práva vzťahuje povinnosť zachovať dôvernosť, zabezpečí, aby bol sťažovateľ informovaný o všetkých hlavných prijatých opatreniach alebo mu mesiac vopred oznámi, že má v úmysle uzavrieť prípad vrátane vysvetlenia dôvodu.

Informácie o procese podávania sťažností sú zverejnené na internetovej stránke Europa. Sťažovatelia môžu s Komisiou udržiavať korešpondenčný styk a na vlastnú žiadosť môžu navštíviť Komisiu, aby jej poskytli ďalšie vysvetlenia. Sťažovatelia teda majú rozsiahle možnosti, ako postupovať pri spracúvaní sťažností. Obsah a kontext rôznych sťažností sa líši a líši sa aj nevyhnutná požadovaná práca.

Spracúvanie sťažností do veľkej miery pozostáva z identifikácie a objasňovania príslušných otázok a z rozhodovania o opatreniach, ktoré sa zdajú byť najvhodnejšie. V oznámení z roku 2007⁽¹⁾ Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva sú identifikované tri typy priorít: dve sa týkajú celého Spoločenstva a ide o prípady nevykonania transpozície a tie, pri ktorých súd potvrdil existenciu porušenia práva, a jedna je viac zameraná na jednotlivé odvetvia a týka sa prípadov riešenia principiálnych otázok alebo prípadov, ktoré majú zvlášť ďalekosiahly negatívny vplyv na občanov, napríklad v súvislosti s uplatňovaním zásad zmluvy a hlavných prvkov rámcových nariadení a smerníc⁽²⁾.

Komisia nedávno začala vykonávať pilotný projekt EÚ ako súčasť nového záväzku Komisie a členských štátov rýchlejšie a lepšie reagovať na otázky a sťažnosti občanov. To svedčí o význame, ktorý sa prikladá týmto záležitostiam, a dopĺňa predtým vytvorenú sieť SOLVIT, ktorá sa zaoberá cezhraničnými problémami na jednotnom trhu. Komisia tiež prehodnocuje a rozvíja opatrenia prijímané v súvislosti s prijatím, vykonávaním a riadením nových právnych predpisov EÚ, aby sa vyhla problémom, ktoré by sa neskôr mohli objaviť. Udržiava sa nepretržitý dialóg s členskými štátmi. Prostredníctvom týchto opatrení sa chce Komisia aj naďalej snažiť o lepšie a včasnejšie uplatňovanie práva EÚ a riešenie vzniknutých problémov.

Predseda Komisie Barroso uviedol vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2010, že pokiaľ ide o byrokratickú záťaž, Komisia predložila návrhy, ktoré by mali priniesť európskym spoločnostiam úspory vo výške 38 miliárd EUR.

Môže Komisia uviesť, aké konkrétne opatrenia dosiaľ prijala s cieľom znížiť byrokratickú záťaž, ktorá vplýva na spoločnosti so sídlom v Európe?

(EN) V roku 2007 Európska komisia začala vykonávať akčný program s ambicióznym cieľom znížiť administratívnu záťaž európskych podnikov o 25 % do roku 2012. Odvtedy Komisia podáva pravidelné správy o celkovom pokroku, ako aj o jednotlivých prijatých opatreniach na splnenie tohto cieľa.

Posledné aktuálne informácie boli zverejnené v decembri 2010. Stručne povedané, Komisia uviedla, že už navrhla opatrenia, ktoré znížia administratívnu záťaž podnikov o viac ako 31 %. Z toho opatrenia, o ktorých Rada alebo Európsky parlament ešte nerozhodli, predstavujú zníženie o 9,3 %.

V praxi bolo doteraz prijatých 70 opatrení na zníženie administratívnej záťaže v 13 oblastiach politík, ktorých sa týka tento program. Príklady siahajú od umožnenia elektronickej fakturácie (odhadované úspory 18,4 miliardy EUR ročne) až po zjednodušenie označovania ovocia a zeleniny (970 miliónov EUR úspor ročne). Úplný zoznam nájde vážený pán poslanec v poslednej aktualizácii odvetvových plánov znižovania prijatých Komisiou v októbri 2009, ktoré sú dostupné na adrese http://ec.europa.eu/enterprise/policies/better-regulation/administrative-burdens.

V oznámení o novej SPP, ktoré v novembri minulého roka predložil komisár Cioloş (IP/10/1527), sa poukazuje na inováciu ako významnú súčasť politík v oblasti druhého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na obdobie po roku 2013.

Domnieva sa Komisia, že je možné uskutočňovať inovačné opatrenia, ktoré by boli v súlade s požiadavkami odvetvia poľnohospodárstva a rozvoja vidieka?

Aké kroky sa v tomto smere predpokladajú?

(EN) Inovácia je komplexná záležitosť, ktorá je potrebná na dosiahnutie priorít SPP a inteligentného, ekologického a začleňujúceho rastu. Je potrebný výskum na vytvorenie základu pre inovatívne myšlienky a koncepcie pre procesy i produkty s cieľom zlepšiť produktivitu poľnohospodárstva, ako aj podporiť využívanie udržateľných zdrojov a chrániť životné prostredie. V oznámení Inovácie v Únii (pilotná iniciatíva stratégie Európa 2020) sa hovorí o vytvorení európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) pre poľnohospodárstvo. Toto oznámenie okrem iného obsahuje časť Produktivita a udržateľnosť poľnohospodárstva, ktorá sa týka EIP. Je reakciou na viaceré požiadavky na nadviazanie komunikácie medzi svetom výskumu a poľnohospodárskou komunitou, čo má pomôcť rýchlejšiemu uplatneniu inovatívnych prístupov v poľnohospodárskej praxi a systematickej spätnej väzbe k praktickým potrebám výskumníkov.

Kľúčovými aktérmi v oblasti inovatívnych opatrení v poľnohospodárstve budú operačné skupiny pozostávajúce z poľnohospodárov, vedcov, poradcov a podnikov. Tieto operačné skupiny budú testovať a uplatňovať inovatívne procesy, produkty a technológie. Budú vznikať na regionálnej, vnútroštátnej i európskej úrovni a budú využívať opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka a politiky EÚ v oblasti výskumu. Sieť na úrovni celej EÚ bude musieť umožniť tok informácií medzi odvetviami výskumu a poľnohospodárstva a posilňovať výmenu inovatívnych prístupov a osvedčených postupov medzi aktérmi. Prostredníctvom siete inovácií si operačné skupiny budú môcť vymieňať skúsenosti, hovoriť o praktických otázkach a poskytovať poradenstvo. Vzhľadom na významnú úlohu, ktorú poradenské služby zohrávajú ako prostredník medzi úrovňami výskumu a poľnohospodárstva, bude v rámci procesu SPP po roku 2013 preskúmaná aj možnosť posilniť príspevok poľnohospodárskeho poradenského systému (FAS) k posilňovaniu inovácií.

Podpora inovácií prostredníctvom politiky rozvoja vidieka môže stavať na skúsenostiach s opatreniami, ktoré už táto politika ponúka pre rôzne typy inovácií. Článok 29 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005⁽¹⁾ napríklad poskytuje podporu spolupráce pri vývoji nových produktov, procesov a technológií v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, článok 63 toho istého nariadenia poskytuje podporu pri realizácii nových projektov miestneho rozvoja prostredníctvom prístupu Líder a rôzne články umožňujú podporu odbornej prípravy, ktorá podnecuje inovácie.

Doteraz sa opatrenia týkajúce inovácií využívali len v obmedzenej miere. Preto sa vyvinie ďalšie úsilie na lepšie využitie potenciálu politiky rozvoja vidieka z hľadiska podpory inovácií po roku 2013. Dôraz sa bude klásť na informovanie a nabádanie aktérov, aby využili opatrenia na podporu inovácií produktov, procesov a technológií v obchodnom kontexte. V tomto ohľade bude sieť EIP zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore a šírení nových myšlienok.

V rámci regionálnej politiky sú regióny s morskými hranicami vo všeobecnosti oprávnené na cezhraničnú spoluprácu, ak sú od seba vzdialené maximálne 150 km, pričom možno ustanoviť výnimky s cieľom zabezpečiť súdržnosť a pokračovanie spolupráce.

Napriek tejto flexibilite sa niektoré ostrovné regióny s hranicami, ktoré sú od seba vzdialené viac než 150 km, nepovažujú za oprávnené v tomto zmysle. V dôsledku toho sú tieto regióny vylúčené z cezhraničnej spolupráce, ktorá by bola ideálnym rámcom na riešenie problémov, ktoré majú tieto regióny spoločné s ostatnými regiónmi a územiami s morskými hranicami. To jednoznačne negatívne ovplyvňuje súdržnosť a pokračovanie spolupráce.

Berúc do úvahy tieto skutočnosti a závery piatej správy o súdržnosti, v ktorých je vyjadrená podpora pokračovaniu revidovanej územnej spolupráce, zamýšľa Komisia zrušiť svojvoľný limit 150 km v prípade ostrovných regiónov, ako Parlament požadoval vo svojom uznesení z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí (P7_TA(2010)0341)?

(FR) Európska komisia víta záujem o územnú spoluprácu, ktorý preukázala vážená pani poslankyňa, pretože ide skutočne o základný kameň politiky súdržnosti.

Komisia si jasne uvedomuje problémy, ktoré sa v tejto súvislosti objavujú.

Komisia 31. októbra 2006 prijala rozhodnutie č. 2006/769/ES, ktoré obsahuje zoznam regiónov a oblastí oprávnených získavať finančné príspevky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci cezhraničných a nadnárodných línií cieľa európskej územnej spolupráce na obdobie rokov 2007 až 2013⁽¹⁾, a nemá záujem v polovici programovacieho obdobia zmeniť ani doplniť toto rozhodnutie, ktoré tvorí základ rozhodovania pri schvaľovaní operačných programov prijatých v rokoch 2007 a 2008 a základ ich vykonávania, ktoré už značne pokročilo.

Komisia by však chcela zdôrazniť, že článok 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1080/2006⁽²⁾ výslovne uvádza možnosť zaradiť bilaterálnu spoluprácu do programov nadnárodnej spolupráce medzi prímorskými oblasťami, na ktoré sa nevzťahuje cezhraničná línia, s tými istými tematickými prioritami, ako sú stanovené pre cezhraničnú spoluprácu. Pri takejto spolupráci by dokonca bolo možné uvažovať aj o možnosti medziregionálnej spolupráce, ktorá sa uvádza v článku 37 ods. 6 písm. b) nariadenia (ES) č. 1083/2006⁽³⁾.

Komisia práve skúma podmienky, za ktorých sa majú vykonávať programy územnej spolupráce vrátane spôsobu, ako definovať regióny oprávnené na poberanie pomoci v rámci cezhraničnej spolupráce, na programovacie obdobie po roku 2013. Zámerom Komisie je predstaviť svoje legislatívne návrhy v priebehu roka 2011.

Prístup k poľnohospodárskym trhom a liberalizácia obchodu s rybolovnými produktmi zaujímajú ústredné miesto pri rokovaniach o komplexnej obchodnej dohode s Kanadou.

Mohla by Komisia uviesť, či bola prednedávnom vypracovaná osobitná štúdia vplyvu týkajúca sa účinkov prípadného uzatvorenia dohody na jednotlivé poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvia Únie? Mohla by Komisia informovať o stave rokovaní a poskytnúť podrobnejšie informácie o návrhoch , ktoré plánuje predložiť v poľnohospodárskej oblasti?

So zreteľom na osobitnú situáciu francúzskeho územia Svätý Peter a Miquelon, ktoré má zvýhodnené podmienky na vývoz rybolovných produktov do EÚ, mohla by Komisia uviesť, či plánuje vylúčiť z dohody colné položky týkajúce sa hospodárskych činností, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky život tohto územia (makrela, homár, sleď alebo hrebenatka), alebo či má v úmysle zachovať obmedzené dovozné kvóty?

(EN) EÚ sa zaviazala uskutočniť posúdenie vplyvu udržateľnosti obchodu ako súčasť procesu tvorby svojej obchodnej politiky od roku 1999. Posúdenie vplyvu udržateľnosti obchodu by malo vyhodnotiť potenciálny dosah navrhovaných dohôd o obchodnej a hospodárskej liberalizácii na všetky piliere udržateľného rozvoja s cieľom optimalizovať politický rozhodovací proces a pomôcť pri obchodných rokovaniach.

Na základe toho práve externí konzultanti realizujú posúdenie vplyvu udržateľnosti obchodu týkajúce sa obchodných rokovaní o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) medzi EÚ a Kanadou. Analýza vplyvu bude podrobne skúmať sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy v týchto 3 odvetviach a v 11 pododvetviach: poľnohospodárstvo, spracované poľnohospodárske výrobky a sektor rybolovu a pododvetvia mliečnych výrobkov, nápojov, iných spracovaných poľnohospodárskych výrobkov; odvetvie priemyselných výrobkov a pododvetvia baníctva, uhlia a ropy a ropných výrobkov; odvetvie služieb a pododvetvia dopravy, financií, telekomunikácií a iných obchodných služieb.

O návrhu záverečnej správy sa bude diskutovať na stretnutí s občianskou spoločnosťou koncom marca 2011.

Ďalšie informácie a staršie predbežné správy sa nachádzajú na tejto internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/trade/analysis/sustainability-impact-assessments/assessments.

Komisia pravidelne informuje Európsky parlament o vývoji rokovaní o dohode CETA najmä prostredníctvom Výboru pre medzinárodný obchod.

Rozhodnutie o tom, ako sa bude v rámci dohody CETA nakladať s produktmi rybolovu, ktoré sú vývozným potenciálom francúzskeho územia Svätý Peter a Miquelon využívajúceho v súčasnosti jednostranné výhody (vrátane výnimiek z pravidiel pôvodu), je súčasťou prípravy budúcich návrhov.

Komisia si je vedomá konkrétnej situácie francúzskeho územia Svätý Peter a Miquelon aj v kontexte dohody CETA. So zreteľom na túto skutočnosť Komisia nedávno prijala požiadavku francúzskeho územia Svätý Peter a Miquelon na ďalšiu výnimku z pravidiel o pôvode pre určité produkty rybolovu. Táto výnimka rozširuje možný dovoz surových produktov rybolovu napríklad z Kanady, ktoré je možné považovať za produkty pochádzajúce z francúzskeho územia Svätý Peter a Miquelon, pod podmienkou, že budú na mieste dostatočne spracované. Produkty rybolovu po konečnom spracovaní je možné vyvážať do Európskej únie bez cla. Popísaná výnimka z pravidla o pôvode by mala platiť osem rokov a vzťahuje sa na celkový ročný objem 225 ton spracovaných homárov, 600 ton spracovaných sleďov a makrel a 250 ton spracovaných slávok v súlade s požiadavkou francúzskeho územia Svätý Peter a Miquelon s cieľom ochrániť jeho miestny spracovateľský priemysel a zachovať miestne pracovné miesta v odvetví rybolovu.

Francúzske územie Svätý Peter a Miquelon má okrem toho už teraz výhody vyplývajúce z výnimky z pravidla o pôvode platnej do marca 2013 pre tieto produkty: 250 ton miestne spracovaných ustríc; 105 ton zmrazených chvostov, klepiet a nôh homárov, 1 290 ton filé z merlúzy, tresky jednoškvrnnej, tresky žltkavej, platesy, platesy bradavičnatej, soley, tresky obyčajnej, lososa, pleskáča, mrazeného kalkana a kambaly veľkej; mrazené mäso alebo plnená treska jednoškvrnná, treska žltkavá, merlúza, treska obyčajná; solené filety z tresky a celá solená treska.

Isté podniky z tretích krajín vyhrali verejné súťaže na zákazky v EÚ, pretože vo svojich krajinách pôvodu dostávajú veľké sumy z verejných prostriedkov. Umožnilo im to tak výrazne znížiť ceny na úkor svojich konkurentov.

Mohla by Komisia vysvetliť, či je vhodné, aby sa podniky zúčastňovali verejných súťaží na základe veľkosti verejného rozpočtu vlastnej krajiny?

Nie je problematické, ak sa štátna pomoc vypláca na to, aby sa podnik zúčastnil verejnej súťaže na určitom vnútroštátnom alebo regionálnom trhu, či dokonca aby jeho štát takýto projekt podporil?

Nie je rovnako problematické, ak podniky prijímajú počas dlhšieho obdobia alebo na stálom základe neprimerane veľkú sumu štátnej pomoci?

Ktoré ustanovenia právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži možno uplatniť na riešenie takýchto situácií? Ktoré z týchto ustanovení sa už uplatnili? Existuje potreba prispôsobenia existujúceho právneho rámca?

(EN) Pravidlá hospodárskej súťaže EÚ podľa Zmluvy o EÚ a zvlášť pravidlá o štátnej pomoci sa nevzťahujú na dotácie, ktoré poskytnú zahraničné štáty (ktoré nie sú členskými štátmi EÚ).

Ako sa však uvádza v politickom dokumente s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti⁽¹⁾, EÚ má strategický záujem o vypracovanie medzinárodných pravidiel na zabezpečenie toho, aby európske firmy netrpeli neprimeraným poskytovaním dotácií miestnym spoločnostiam ani praktikami narúšajúcimi hospodársku súťaž zo strany tretích krajín.

EÚ sa preto aktívne snaží riešiť túto otázku na medzinárodnej úrovni aj prostredníctvom vypracovania ambicióznejších medzinárodných pravidiel o dotáciách, a to osobitne v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) v rámci kola rokovaní v Dauhe. Komisia tiež pozorne sleduje dodržiavanie pravidiel transparentnosti v príslušných orgánoch WTO. Dotáciami sa okrem toho aktívne zaoberá na bilaterálnej úrovni v rámci rokovaní o dohodách o voľnom obchode.

Pokiaľ ide o možné porušenie obchodných pravidiel o dotáciách, Komisia môže dať podnet na preskúmanie dotácií udelených mimo EÚ na základe formálnych sťažností z príslušného odvetvia EÚ. Opatrenia na ochranu obchodu je možné uplatniť na dovoz v prípade, že je potrebné napraviť škodlivý vplyv dotácií na európsky priemysel.

Pri verejnom obstarávaní a v súvislosti so spoločnosťami pochádzajúcimi z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody WTO o vládnom obstarávaní (GPA), obsahujú záväzky EÚ výnimky špecifické pre danú krajinu týkajúce sa prístupu na niektoré trhy verejného obstarávania EÚ, pretože európskym hospodárskym subjektom nebolo možné zabezpečiť recipročný prístup v určitých oblastiach. Tieto výnimky, ktoré udržiava EÚ na základe GPA, sú kľúčovým aspektom stratégie EÚ v prebiehajúcich rokovaniach o prístupe na trh a zodpovedajú hlavným ofenzívnym záujmom EÚ.

Spoločnosti pochádzajúce z krajín, ktoré nie sú zmluvnými stranami GPA a s ktorými EÚ neuzavrela inú dohodu obsahujúcu ustanovenia týkajúce sa prístupu na niektoré trhy verejného obstarávania EÚ, nemajú žiadne zákonné právo zúčastňovať sa na trhu verejného obstarávania EÚ. Z právneho hľadiska však európske subjekty zadávajúce zmluvy nie sú povinné odmietnuť takýmto spoločnostiam prístup k danému postupu verejného obstarávania.

Pravidlá EÚ (smernica 2004/18/ES⁽²⁾ a smernica 2004/17/ES⁽³⁾) uvádzajú, že subjekty EÚ, ktoré organizujú obstarávanie, môžu požiadať uchádzačov z tretích krajín, aby odôvodnili neprimerane nízke ceny v súťažiach a odmietli ponuky s neprimerane nízkymi cenami v prípade, že uchádzači nedokážu preukázať, že štátna pomoc vysvetľujúca cenový rozdiel bola poskytnutá legálne.

Parlament 21. októbra 2010 vyzval, aby bol dovoz poľnohospodárskych výrobkov do EÚ povolený len, ak boli vyrobené spôsobom, ktorý je v súlade s európskou ochranou spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat a ochranou životného prostredia, ako aj s minimálnymi sociálnymi štandardami. Vykonala Komisia základné hodnotenie vplyvu, pokiaľ ide o dodržiavanie dohody o voľnom obchode? Aké sú výsledky tohto hodnotenia? V akom štádiu sa nachádzajú rokovania a aké ústupky hodlá Komisia urobiť v odvetví poľnohospodárstva?

Európske odvetvia banánov, cukru a hovädziny sú osobitne vystavené konkurencii krajín skupiny Mercosur. Aké kroky prijíma Komisia s cieľom posilniť záujmy európskych poľnohospodárov v týchto oblastiach a zabezpečiť, že dovoz spracovaných a poľnohospodárskych výrobkov bude v súlade s normami EÚ? Má Komisia v úmysle posilniť súčasný systém zdravotných kontrol dovozu a rozšíriť ich s cieľom vykonávať pravidelné kontroly v krajinách pôvodu?

(EN) Komisia vykonala komplexné hodnotenie vplyvu udržateľnosti v súvislosti s dohodou o pridružení medzi EÚ a zoskupením Mercosur. Správa z hodnotenia, ktoré vykonal nezávislý orgán, je k dispozícii verejnosti na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre obchod⁽¹⁾. Komisia okrem toho požiadala externých expertov, aby vykonali aktualizovanú hospodársku štúdiu o zoskupení Mercosur, ktorá bude čoskoro hotová.

Rokovania s ohľadom na komplexnú dohodu o pridružení boli obnovené minulý rok spoločne s oznámením o konaní štvrtého samitu EÚ – Mercosur 17. mája 2010. Doteraz prebehli tri kolá rokovaní a ďalšie kolo sa bude konať v marci v Bruseli. Rozhovory sa doteraz zameriavali na normatívnu časť zmluvy a neprebehla žiadna výmena návrhov v súvislosti s prístupom na trh pre priemyselné alebo poľnohospodárske výrobky. Komisia si je vedomá chúlostivej situácie rozličných európskych odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva a na túto chúlostivú situáciu sa bude v rámci rokovaní primerane prihliadať.

Základný kameň dovoznej politiky EÚ spočíva v tom, že zvieratá, rastliny a výrobky z nich pochádzajúce z tretích krajín a určené na dovoz na trhy EÚ musia spĺňať požiadavky na dovoz zakotvené v právnych predpisoch EÚ. Tieto požiadavky overujú inšpekcie na mieste, ktoré vykonáva inšpekčná služba Komisie (FVO – Potravinový a veterinárny úrad). Správy z týchto inšpekcií sú dostupné na európskej internetovej stránke⁽²⁾.

K výrobkom pochádzajúcim z tretích krajín musia byť priložené zdravotné osvedčenia, ktoré potvrdzujú splnenie príslušných zdravotných požiadaviek EÚ týkajúcich sa bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín, a zabezpečujú tak rovnakú úroveň ochrany v súvislosti s bezpečnosťou potravín, zdravia zvierat a rastlín ako v prípade výrobkov vyrobených v Európskej únii. Tieto základné požiadavky ostávajú nezmenené dokonca aj v prípade, že sa EÚ dohodla s treťou krajinou na obchodnej zmluve⁽³⁾. Pokiaľ ide o životné podmienky zvierat, vyžadujú sa príslušné opatrenia v čase zabíjania alebo usmrcovania.