Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2105(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0036/2011

Predkladané texty :

A7-0036/2011

Rozpravy :

PV 07/03/2011 - 17
CRE 07/03/2011 - 17

Hlasovanie :

PV 08/03/2011 - 9.6
CRE 08/03/2011 - 9.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0080

Doslovný zápis z rozpráv
Pondelok, 7. marca 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

17. Inovačné financovanie na celosvetovej a európskej úrovni (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je správa pani Podimatovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o správe o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (2010/2105(INI)) (Α7-0036/2011).

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata, spravodajkyňa.(EL) Dovoľte mi v prvom rade poďakovať tieňovým spravodajcom, sekretariátu Výboru pre hospodárske a menové veci a predsedom politických skupín za ich konštruktívny príspevok k rozpravám a úsilie vynaložené na dosiahnutie dohody o tejto veľmi dôležitej správe.

Iniciatívna správa Európskeho parlamentu o inovačnom financovaní nemohla prísť v lepšom čase, pretože následkom krízy, ktorá v tejto chvíli najmä v eurozóne, ako všetci vieme, vystavuje každého skúške, sú rozsiahle úsporné programy, výrazné zníženie prostriedkov vo verejnom sektore a konsolidácia rozpočtov vo väčšine členských štátov. Zároveň vyvíja obrovský tlak na rozpočet EÚ, čo sme nedávno zaznamenali v rozprave o novom finančnom rámci.

Z tejto situácie, ako bola opísaná, vyplýva základný a všeobecne prijímaný záver. Kríza najväčšmi dopadá na plecia európskych občanov v podobe znižovania platov, nezamestnanosti, neistoty, v ktorej sú ich pracovné miesta, a obmedzovania ich sociálnych práv.

Druhým základným a všeobecne prijímaným záverom, ktorý z tejto situácie vyplýva, je, že Európa a členské štáty naliehavo potrebujú nové prostriedky, ktoré pomôžu dosiahnuť rýchle oživenie a rast európskeho hospodárstva, tentoraz vyváženým spôsobom, ktorý obmedzí nerovnosti a rozdiely. Len takýmto spôsobom sa vytvoria predpoklady na úspešné vykonanie stratégie EÚ 2020 a je to jediný spôsob, ktorý nám umožní diskutovať o skutočnom, riadnom a silnom vnútornom trhu, ktorý prinesie úžitok našim občanom.

Preto potrebujeme nové prostriedky a súhlasíme, tak ako sa to výslovne uvádza v správe, z ktorej citujem, že: „zvýšenie sadzieb a rozsahu existujúcich daňových nástrojov a ďalšie znižovanie verejných výdavkov nemôžu byť dostatočným ani udržateľným riešením hlavných problémov v budúcnosti na európskej a celosvetovej úrovni“.

Inovačné financovanie môže zohrávať kľúčovú úlohu v riešení týchto problémov, pretože môže výrazne pomôcť pri tvorbe prostriedkov pre vnútroštátne rozpočty a rozpočet EÚ. To však nie je jediný prínos inovačného financovania: inovačné financovanie jednoducho neznamená len hľadanie nových prostriedkov; rovnako je pre nás dôležitá príprava postupných zmien súčasného daňového modelu, v rámci ktorého hlavná časť daňového zaťaženia a financovania hospodárstva vo všeobecnosti tradične spočíva na práci, obchode a výnosných investíciách.

Značnou pridanou hodnotou inovačného financovania, ktorá, ako sa hovorí, prináša dvojaký úžitok, je, že popri vytváraní príjmov môže mať aj dôležitú regulačnú úlohu: môže zabrániť škodlivým postupom a správaniu vo finančnom sektore, ako aj v sektore životného prostredia a ochrany.

Správa obsahuje štyri základné kapitoly: zdaňovanie finančného sektora, eurobondy a európske projektové dlhopisy, uhlíková daň a financovanie rozvoja.

Pokiaľ ide o zdanenie finančného sektora, opäť vychádzame zo základnej a všeobecne prijímanej premisy, že hoci je v podstate zodpovedný za krízu, hoci vytváral a aj napriek kríze pokračuje vo vytváraní nadmerných ziskov, zdanenie finančného sektora je nedostatočné, pretože má takmer celoplošnú výnimku z platenia dane z pridanej hodnoty.

Ďalšou všeobecne prijímanou premisou, ktorá sa jednoducho zakladá na číslach, údajoch a na tom, ako sa za posledných desať rokov prudko zvýšil objem finančných transakcií, je obrovské a neustále sa zväčšujúce odkláňanie sa od jeho základnej úlohy, ktorou je financovanie reálneho hospodárstva.

Tieto dve tézy sú široko prijímané v nedávnych oznámeniach Parlamentu a Európskej komisie o zdanení finančného sektora.

Stretávame sa tu s očividnou nespravodlivosťou, ktorú treba napraviť vyslaním jasného odkazu európskym občanom, odkazu, že sme sa z krízy skutočne poučili, že sa usilujeme o spravodlivejšie rozdelenie zaťaženia, že sme rozhodnutí podniknúť všetky potrebné kroky na celosvetovej a európskej úrovni, aby sme finančnému sektoru vrátili jeho základnú úlohu, ktorou je financovanie reálneho hospodárstva.

Existuje široká zhoda, že najvhodnejším daňovým mechanizmom na dosiahnutie týchto cieľov je zdanenie finančných transakcií. Takáto daň by sa zakladala na množstve, frekvencii a napokon na kvalite, ktorou myslíme pridanú hodnotu transakcie samotnej, pretože ako sme všetci súhlasili v odseku 13, „zavedenie DFT by mohlo pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, akými sú krátkodobé a automatizované transakcie HFT, a pri obmedzení špekulácií“.

Všetci, samozrejme, v prvom rade chceme, aby sa táto daň prijala na celosvetovej úrovni. Rovnako je však zrejmé, že napriek počiatočným ambicióznym vyhláseniam sa pravdepodobnosť celosvetovej dohody neustále znižuje namiesto toho, aby sa zvyšovala.

Preto sa treba opýtať, čo urobíme my v Európe. Budeme sa skrývať za chýbajúcu celosvetovú dohodu? Bude to stačiť, no hlavne, presvedčí to občanov, ktorí nesú bremeno krízy na svojich pleciach? Ak aj nebude jednoduché hneď prijať daň z finančných transakcií na európskej úrovni, pretože bude ťažké dosiahnuť jednohlasné rozhodnutie Rady, Európsky parlament ako jediná európska inštitúcia volená priamo európskymi občanmi má povinnosť vyslať v tomto smere jasný politický odkaz. Vyslať jasný politický odkaz je našou povinnosťou, nie povinnosťou Európskej komisie.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Rád by som poďakoval Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre rozvoj a osobitne Anni Podimatovej za jej správu o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni.

Už niekoľkokrát som mal možnosť rokovať s vami o tom, ako prinútiť banky, aby zaplatili náklady spôsobené krízou. Ako viete, Komisia pripravuje dôsledné posúdenie vplyvu nástrojov na zdanenie finančného sektora, ktoré sa má ukončiť do leta 2011.

Komisii to umožní predložiť primerané návrhy politických opatrení. Okrem toho skúmame aj kumulatívny vplyv novej regulácie, bankových poplatkov a daní na finančné inštitúcie a výsledky predložíme ešte v tomto roku. Chcel by som vás vyzvať, aby ste pred zaujatím akéhokoľvek pevného stanoviska k zavedeniu dane z finančných transakcií na úrovni EÚ počkali na výsledky posúdenia vplyvu.

Pokiaľ ide o zdanenie uhlíka, súhlasím, že súčasný model zdanenia plne nezohľadňuje zásadu, podľa ktorej znečisťovateľ platí. Vítam podporu Európskeho parlamentu v oblasti posilnenia systému obchodovania s emisiami, ako aj úplnej revízie smernice o zdaňovaní energie, aby sa emisie CO2 a energetický obsah stali základnými kritériami zdaňovania energetických produktov. Návrh revízie smernice o zdaňovaní energie sa plánuje na jar 2011.

Vnímam aj vaše obavy týkajúce sa potenciálneho rizika úniku uhlíka. Komisia podporuje plynulé prideľovanie kvót a prístup spoločností k medzinárodným kreditom na základe systému obchodovania s emisiami. Napriek tomu pokračujeme v monitorovaní súčasných a budúcich rizík úniku uhlíka. A som presvedčený, že riešenie podobné voľnému prideleniu na základe systému obchodovania s emisiami možno zahrnúť do revízie smernice o zdaňovaní energie.

Napokon, pokiaľ ide o eurobondy, Komisia uznáva, že v závislosti od ich presných modalít môže spoločné vydávanie eurobondov prispieť k efektivite trhu s dlhopismi a k integrácii a podpore eura ako medzinárodnej meny. Tento nástroj si však zasluhuje ďalšiu analýzu a diskusiu na odbornej a politickej úrovni; dôkladnejšie sa musia preskúmať najmä dôsledky morálneho hazardu na členské štáty.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko.(RO) Dosiahnutie európskych cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, bezpečnosti dodávok energie a zmeny klímy si vyžaduje značný finančný záväzok najmä v súvislosti s inováciami a výskumom, ako aj nové spôsoby doplnenia existujúceho financovania. Komisia musí v tejto súvislosti zvážiť uskutočniteľnosť zavedenia dane z uhlíka podobnej DPH, ktorá by sa uplatňovala na všetky výrobky na vnútornom trhu. Je však veľmi dôležité odstrániť možnosť účtovania týchto nákladov spotrebiteľom a analyzovať riziká v rámci konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na jednotnom trhu.

Účinnosť využitia štrukturálnych fondov a fondov Európskej investičnej banky sa musí zlepšiť a rovnako to platí o koordinácii finančných prostriedkov EÚ, vnútroštátnych prostriedkov a iných foriem podpory, ktoré môžu pomôcť podporiť investície v oblasti energetickej účinnosti. Primerané investície v oblasti dodávok energie a energetickej účinnosti znížia závislosť od nestálosti trhu a majú pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ.

Komisia by mala čo najskôr uskutočniť štúdiu vplyvov zdanenia finančných transakcií v EÚ a na celosvetovej úrovni s cieľom preskúmať účinok a hospodársky prospech, ktorý prinesie znižovanie objemu špekulatívnych finančných transakcií, ktoré v súčasnosti spôsobujú vážne narušenia rovnováhy na trhu. Štúdia by mala preskúmať, či zdanenie finančného sektora v EÚ skutočne môže byť zdrojom vlastných prostriedkov EÚ, a mala by obsahovať konkrétne návrhy, pokiaľ ide o postup zavedenia dane.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès, v mene poslaneckého klubu PPE.(FR) Najprv by som chcel vysloviť dve poznámky v súvislosti s formou: pani spravodajkyňa práve vyslovila uznanie všetkým, ktorí sa na tejto správe podieľali. Táto práca bola skutočným tímovým úsilím, na ktorom sa ako tieňová spravodajkyňa výraznou mierou podieľala členka nášho poslaneckého klubu pani Hübnerová. Dozvedel som sa však, že Socialistická skupina v Európskom parlamente predložila alternatívne uznesenie, čo znamená, že sa najprv bude hlasovať o dokumente, o ktorom sa nekonali žiadne konzultácie.

Moja druhá politická poznámka – zvyčajne takého poznámky nevyslovujem – znie, že tu vytvárame umelú opozíciu najmä v súvislosti s daňou z finančných transakcií. Stanovisko našej skupiny je jasné: sme za takúto daň na celosvetovej úrovni, súhlasíme s tým, aby sa otestovala v Európe, ak ju nemožno otestovať celosvetovo. Jednoducho máme pocit, že takéto rozhodnutie nemôžeme uponáhľať bez vykonania dôkladného posúdenia vplyvu s cieľom overiť, či to neovplyvní konkurencieschopnosť európskych finančných centier. Pán komisár, v tejto súvislosti by som chcel jasne vyjadriť, že stanovisko Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nie je hrou o čas ani snahou o pozastavenie veci. Naliehavo a dôrazne požadujeme, aby sa dôsledne a urýchlene vykonalo posúdenie vplyvu, o ktorom v tomto Parlamente opakovane diskutujeme, aby sme v tejto veci mohli prijať informované rozhodnutie.

Na jednej strane si myslím, že tu existuje publicita, ktorú pomáhajú vytvárať komentáre v niektorých európskych novinách, a na druhej strane tu máme skutočnú situáciu, v ktorej si s touto otázkou musíme vážne poradiť pomocou dôkladnej znalosti výhod a nevýhod a čo najrýchlejšie prijať politické rozhodnutie.

 
  
MPphoto
 

  Udo Bullmann, v mene skupiny S&D. (DE) Mrzí ma to, pán Šemeta, no to, čo predkladáte, nestačí. Uplynuli mesiace odvtedy, čo vás Parlament poveril úlohou preveriť, aké kroky môžeme podniknúť aj v súvislosti s daňou z finančných transakcií. Túto úlohu sme vám dali v tomto Parlamente. Neurobili ste to. To, čo o vašom stanovisku vieme – Komisia ho písomne predložila pri nejednej príležitosti –, je čosi odlišné. Chcete, aby sme zdanili malých poskytovateľov finančných služieb: tých, ktorí stále zachovávajú svoje pobočky, starajú sa o svojich klientov, starajú sa o stredné podniky, ktorí zaisťujú, že úvery pre podnikanie sú stále dostupné. Strany, ktoré nechcete zdaniť, sú špekulanti: tí, ktorí vysokofrekvenčným obchodovaním presúvajú milióny a miliardy po celom svete, čím spôsobujú nepredvídateľný vývoj nášho hospodárstva – nepredvídateľný dokonca aj pre dobrých podnikateľov a dobrých investorov, ktorí chcú vytvárať dôstojné pracovné miesta pre budúcnosť. Vaše stanovisko je preto neuspokojivé a v dôsledku toho musí tento Parlament zaujať svoj vlastný postoj.

Mrzí ma, keď musím povedať, že sa pán Gauzès – ktorého si inak veľmi vážim – tentoraz mýli. Mýli sa, pretože oslabuje pozíciu, ktorú tento Parlament predtým prijal v rámci správy pani Berèsovej. Každý, kto bude hlasovať za návrh pána Gauzèsa, zaistí, že si Komisia aj tak urobí, čo chce – konkrétne, nenavrhne žiadnu daň z finančných transakcií. To bude dôsledkom súhlasu s pánom Gauzèsom. Preto by bolo chybou, keby sme s ním v tomto prípade súhlasili.

Každý, kto chce, aby tento Parlament mal svoj hlas, kto chce, aby si opäť získal dôveru, kto chce zaistiť, aby sa európski občania znova pozerali na naše inštitúcie s nádejou a verili, že robíme niečo proti krízam, musí v tomto prípade hlasovať za alternatívny návrh predložený Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a musí hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2, ktorí podporilo viac ako 120 poslancov tohto Parlamentu zo všetkých hlavných skupín. Ďakujem vám za podporu.

 
  
MPphoto
 

  Olle Schmidt, v mene skupiny ALDE.(SV) Chcem poďakovať pani Podimatovej za konštruktívnu spoluprácu. Podarilo na nám dosiahnuť kompromis napriek veľkým rozdielom v našich stanoviskách. Teraz nastal čas, keď je dôležité, aby sme sa postavili za kompromisy, ktoré sme prijali vo Výbore pre hospodárske a menové veci. Konkrétne by som chcel osloviť pána Bullmanna.

Je dobré, že správa zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia skutočného vnútorného trhu bez prekážok. To, samozrejme, vytvára základ európskeho rastu. Je dôležité diskutovať o možnosti financovania projektov v oblasti infraštruktúry napríklad pomocou európskych projektových dlhopisov, ako aj o možnom riešení európskeho zdanenia uhlíka, aby sme v Európe mohli prejsť na trvalo udržateľnú výrobu.

Je dôležité zdôrazniť aj to, že členské štáty – tie štáty, v ktorých žijete, dámy a páni – musia splniť ciele pomoci, aby boli schopné financovať nevyhnutné projekty. Žiaľ, tieto ciele v súčasnosti spĺňa len Dánsko, Luxembursko, Holandsko a Švédsko.

Rovnako sa domnievam, že by sa finančný sektor mal zapojiť a platiť náklady, ktoré vznikli štátom a daňovým poplatníkom pri záchrane bánk počas krízy. Nemyslím si však, že zavedenie dane z finančných transakcií je riešením.

Naša krajina zaviedla druh dane z finančných transakcií na jednostrannom základe v 80. rokoch minulého storočia, čo spôsobilo len to, že sa dôležité časti finančného sektora presunuli do Londýna. Uvedomujem si, že by sme mali byť opatrní pri porovnávaní Švédska a Európy, finančný trh je však veľmi mobilný, a preto je dôležité, aby sme sa z príkladu Švédska poučili. Preto existuje veľké riziko, že sa stabilizácia finančného trhu, ktorú, ako dúfame, prinesie daň z finančných transakcií, neuskutoční, ak EÚ takúto daň zavedie nezávisle.

V stanovisku Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) sa píše, že daň z finančných transakcií musí byť celosvetového charakteru, aby mohla mať pozitívny účinok. Skupina ALDE odmieta pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 a 2, podporuje však pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 pána Gauzèsa.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Prečo diskutujeme o inovačnom financovaní? Všetci sme sa zrazu z tých daní zbláznili? Samozrejme, že nie!

Ako viete, verejné financie musíme znovu vybudovať na trvalo udržateľných základoch. To, samozrejme, znamená zodpovedné míňanie, znamená to však aj vytváranie príjmov spravodlivým, účinným a udržateľným spôsobom, a ako viete, daňové systémy, ktoré sa v Európe v súčasnosti uplatňujú, tieto kritériá nespĺňajú. Tieto systémy nezaručujú prostriedky, ktoré vlády potrebujú, aby splnili svoje povinnosti v oblasti verejných služieb – prichádzajú mi na um oblasti ako školstvo, výskum a sociálna súdržnosť. Nepodarilo sa im zastaviť zväčšujúce sa nerovnosti v Európe a naďalej podporujú činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie a sociálnu súdržnosť.

Či už je to otázka zdanenia finančného odvetvia, získania spravodlivého príspevku od veľkých spoločností, zavedenia klimatickej a energetickej dane alebo účinného riešenia daňových únikov a vyhýbania sa plateniu daní, ako viete, len celoeurópsky prístup nám umožní realizovať účinné riešenia. Úsilie jednotlivých členských štátov už viac nie je účinné. Už máme dosť rečí, že toto všetko je nemožné a že potrebujeme jednomyseľnú zhodu. Čo očakávate? Je to príliš zložité.

Bez podniknutia spoločných krokov nie je žiadny z členských štátov Európskej únie v pozícii, aby do desiatich rokov dokázal obnoviť udržateľné verejné financie. Pokiaľ ide o hospodárske riadenie – pretože aj o to tu ide –, súčasný návrh hovorí členským štátom toto: Odseknite si ruku výdavkov, zatiaľ čo ruku s príjmami si uviažete za chrbát. Toto sa nazýva pakt konkurencieschopnosti. Veľmi rád by som videl, ako budete bojovať s jednou rukou odseknutou a druhou zviazanou.

Myslím si, že správa pani Podimatovej otvára cesty, ktoré skutočne pomôžu nájsť odpovede na otázku daní, a preto dúfam, že ju tento Parlament prijme.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Strejček, v mene skupiny ECR.(CS) Na tabuli v tejto rokovacej sále sa píše, že dnešná téma sa nazýva inovačné financovanie. Podľa mňa je poctivé a správne povedať, že hovoríme vlastne o zavedení nových európskych daní a už vopred vieme, kto ich bude musieť zaplatiť. Tieto nové európske dane zaplatia banky a finančné inštitúcie. Nemyslím si, že je správne obviňovať banky, že spôsobili finančnú krízu, alebo hovoriť, že ony môžu za hospodársku krízu. Napokon už dlho vieme, že hlavnou príčinou krízy bola celosvetová hospodárska nerovnováha, dlhodobo nízke úrokové sadzby, nadmerná regulácia finančného sektora a, žiaľ, politické zasahovanie do oblastí, v ktorých politické požiadavky nemajú čo robiť.

Objem finančných prostriedkov, ktoré podľa dokumentácie Európska únia alebo európske inštitúcie získajú napríklad zo zavedenia dane z finančných transakcií, je veľmi sporný. Pretože je veľmi pravdepodobné, že finančný sektor bude v reakcii na každú daň svoje výnosy optimalizovať, či dokonca – na úkor Európskeho hospodárstva – presunie napokon svoje daňové sídlo mimo Európskej únie. Ak tu však banky a finančné inštitúcie skutočne ostanú a budú naďalej ponúkať finančné služby, potom, prirodzene, jednoznačne presunú tieto náklady na svojich klientov a spotrebiteľov.

Je dobré vidieť, že v členských štátoch dochádza k veľmi komplikovanej finančnej konsolidácii, a myslím si, že ani európske inštitúcie by nemali ostať bokom. Žiaľ, vôbec sa nehovorí o tom, že by európske inštitúcie urobili akékoľvek škrty vo svojich výdavkoch; namiesto toho sa hovorí len o zavádzaní nových daní. Ak by európske inštitúcie zatvorili niektoré zo svojich európskych agentúr, ktoré sú často nepotrebné, neprimerané a drahé, určite by ostali nejaké finančné prostriedky na podporu niekoľkých európskych projektov.

Chcel by som dodať niečo o eurobondoch. Ak eurobondy prijmeme, potom nebude treba šetriť, nebude treba odkladať peniaze na neskôr bokom a nebude treba uskutočňovať reformy, pretože vždy to niekto zaplatí. Existuje tu však zvýšené morálne riziko. Európski konzervatívci budú hlasovať proti tomuto návrhu, pretože sme proti zavádzaniu nových daní a zvyšovaniu daní.

 
  
MPphoto
 

  Jürgen Klute, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Výzva na zavedenie dane z finančných transakcií nie je ničím novým; odporcovia globalizácie takúto daň požadujú už niekoľko rokov. Ešte pred piatimi rokmi by si však ťažko niekto pomyslel, že by sa v blízkej budúcnosti mohla zaviesť. Tento týždeň je však na programe Európskeho parlamentu popri dani z CO2 a eurobondoch a podľa mňa je to správne.

Môžem len uvítať a podporiť finančné nástroje, ktoré vo svojej správe navrhuje pani Podimatová, a domnievam sa, že budú schválené. Tieto nástroje sú nevyhnutne potrebné. Doteraz sa konsolidácia vnútroštátnych rozpočtov sústreďovala výlučne na znižovanie výdavkov. Znižovanie verejných výdavkov má však v prvom rade vplyv na pracovníkov, dôchodcov a chudobných; inými slovami, na tých, ktorí sú závislí od sociálneho štátu.

Strana príjmov verejného financovania sa doteraz úplne ignorovala. Je to druhá páka, ktorú môžeme použiť na konsolidáciu vnútroštátnych rozpočtov. Zameranie sa na stranu príjmov by prinieslo najmä to, že hlavní vinníci krízy verejného dlhu by niesli jeho príslušnú časť.

Ak máme konsolidovať vnútroštátne rozpočty, je jednoducho nevyhnutné, aby sme zvýšili daňové príjmy. Vysoká úroveň verejného dlhu je hlavne dôsledkom zoštátnenia súkromného dlhu; inými slovami, toho, že vlády prevezmú dlhy súkromných bánk a financujú následky finančnej krízy. Štáty preto nie sú v žiadnom prípade výlučne zodpovedné za dlhovú krízu. Požiadať finančný sektor, aby načrel do svojho vlastného vrecka, preto jednoducho nie je len samozrejmosť, je to naša politická povinnosť. Daň z finančných transakcií by konečne znamenala, že tento sektor ponesie časť tohto dlhu na svojich pleciach ako jeden z hlavných vinníkov krízy verejného dlhu. Táto správa by po svojom prijatí v podobe, v ktorej sa predkladá, vyslala dôležitý politický signál.

Podobne považujeme eurobondy za rozumný, a teda potrebný nástroj. Pri znižovaní dlhu pomôžu viac než všetky sankcie a odporúčania dokopy, nech už sú akokoľvek dobre myslené. Námietky niektorých krajín s prebytkom, že eurobondy by zvýšili ich úrokové zaťaženie, sú neprijateľné, pretože tieto krajiny s prebytkom súčasne zarábajú viac na vývoze do krajín s deficitom. Niektorí to môžu kritizovať ako transferovú úniu. Každý, kto však chce sociálnu Európu – kto chce, aby bola EÚ aj v budúcnosti naďalej súdržná –, musí aspoň v zásade prijať myšlienku transferovej únie.

Napokon by som rád Komisii povedal, že dúfam, že konečne predloží návrhy na daň z finančných transakcií, ktoré požadujeme už viac ako rok.

 
  
MPphoto
 

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Teória Tobinovej dane je tu už roky – myšlienka celosvetovej dane z devíz –, no, samozrejme, nikdy neuzrela svetlo sveta. To, čo sa tu navrhuje – a, samozrejme, je to preto, že Európska únia tak zúfalo potrebuje peniaze a má také veľké problémy, že potrebuje svoje vlastné prostriedky –, je využitie príležitosti udrieť na finančný sektor, pretože v tejto chvíli nie je veľmi obľúbený, a zaviesť daň z finančných transakcií len v Európskej únii, akoby nám to malo nejakým spôsobom priniesť veľké príjmy.

Mrzí ma to, no žijeme v celosvetovom hospodárstve. Ak pre daň alebo reguláciu prídeme o konkurencieschopnosť, ľudia sa jednoducho presunú – a dokážu to urobiť do 24 hodín. Ak by sa to stalo, presadzovali by sme tu hospodárstvo v štýle kamikadze. Najväčší devízový trh na svete – najväčší finančný sektor na svete – je v Londýne. Keby som tomu nerozumel, myslel by som si, že je to možno plán, ktorý má pripraviť Anglosasov o všetko podnikanie.

V roku 2010 v dôsledku smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov opustil londýnske City každý štvrtý hedžový fond. Ak budeme takto pokračovať, Británia príde o svoje najväčšie samostatné odvetvie. Myslím si, že nadišiel čas, keď sa londýnske City a britské finančné trhy postavia proti členstvu v Európskej únii. Ak to zajtra schválime, možno to dopadne tak zle, že to prospeje Strane za nezávislosť Spojeného kráľovstva a nášmu názoru, že by sme nemali byť súčasťou tohto obrovského socialistického experimentu.

 
  
MPphoto
 

  Martin Ehrenhauser (NI). (DE) Vážený pán Farage, mýlite sa. Pokiaľ ide o mňa, dani z finančných transakcií vyslovím jasné „áno“. Podľa mňa toto je oblasť, v ktorej sa môže Európska únia osvedčiť. Áno – Európsku úniu potrebujeme presne na takéto veci. Aj Európsky parlament sa tu môže osvedčiť. Ak budeme zajtra všetci hlasovať za, predstavovalo by to nový rozhodný krok k zavedeniu dane z finančných transakcií. Politika by nám tak poskytla správnu odpoveď, ktorá by nás raz a navždy oslobodila z jarma útlaku finančného sektora.

Daň z finančných transakcií by však nemala priniesť len stimuly pre finančný sektor, aby tu uskutočňoval dlhodobé investície, ktoré prinášajú pridanú hodnotu pre reálne hospodárstvo; nie, daň by mala mať aj sociálny rozmer a mala by jednoznačne zbaviť pracujúcich daňového zaťaženia. Aby sme to dokázali, aj v tomto Parlamente potrebujeme odvahu najmä pri stanovovaní sadzby dane. Sadzba dane na úrovni 0,03 % alebo 0,05 % nestačí. Mali by sme si stanoviť cieľ aspoň do 0,5 %. Áno – vyjadrime jasný záväzok prijať celoeurópsku daň z finančných transakcií. Zajtra budem určite hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2.

 
  
MPphoto
 

  Markus Ferber (PPE).(DE) Táto rozprava je vlastne o inovačnom financovaní, o tom sme však už čosi počuli. Inovácia jednoducho neznamená vytváranie nových daní alebo premenovávanie toho, čo tu vždy bolo, ako napríklad národného dlhu.

Rád by som sa veľmi stručne sústredil na to, o čom v tejto rozprave skutočne ide. Nejde tu o zavedenie eurobondov – a strany CDU/CSU sa určite postavia proti tomu –, ide tu skôr o poučenie sa z krízy na finančných trhoch a to jednoducho znamená, že aj špekulácie sa musia zdaniť. Znamená to aj to – a vyjadrím to celkom jasne –, že ak to nemožno urobiť celosvetovo na úrovni skupiny G20, potom to musíme urobiť na úrovni Európskej únie.

Nemáme inú možnosť; preto teraz neočakávam žiadny potlesk, pán Bullmann, ale zajtrajšie presvedčivé hlasovanie Európskeho parlamentu. V tom, pán komisár, musí Komisia konať ako náš spojenec proti členským štátom – najmä proti členskému štátu, ktorý tak nahlas hovorí to, čo si myslí londýnske City. Pán Farage, jednoducho vám poviem toto: pozrite sa na mieru nezamestnanosti a hospodársky pokles vo vašej krajine, ktorá sa sústreďuje na produkty finančného trhu. Ak by ste stále vyrábali autá – ako to robíme my v Bavorsku a v Nemecku –, teraz by sa vám darilo o čosi lepšie. Preto treba naliehavo požadovať a zaviesť daň z finančných transakcií. Je to povinnosť nás Európanov.

 
  
MPphoto
 

  Leonardo Domenici (S&D).(IT) Správa pani Podimatovej obsahuje mnohé dôležité prvky, ktoré sa neobmedzujú len na otázku dane z finančných transakcií. Správa je plná analýz a návrhov a dúfam, že v tomto Parlamente získa širokú podporu.

Mohla by byť základom skutočnej novej európskej daňovej politiky, ktorú potrebujeme. V súvislosti s daňovou harmonizáciou táto správa obsahuje aj návrhy smerujúce k daňovej harmonizácii, ktorá dodá Európe novú silu a subjektivitu, hoci je v tejto chvíli jasné, že sa rozprava zameriava najmä na daň z finančných transakcií, ktorá sa má v prvom kroku uplatniť v celej Európe. Myslím si, že nastal čas na odvážne rozhodnutia, ktoré by sa mali uplatňovať vyváženým spôsobom, no stále by naznačovali napredovanie. Domnievam sa, že Európa je povinná ukázať svetu cestu vpred; myslím si, že povinnosťou tohto Parlamentu je vyslať signál a politický odkaz.

Dovoľte mi povedať jednu vec pánovi Schmidtovi, ktorého inteligenciu a prezieravosť skutočne rešpektujem: opatrne s argumentmi, ktoré používame, pretože ak dnes hovoríme, že nemôžeme zaviesť daň z finančných transakcií, pretože existujú daňové raje, spôsobíme, že sa európski občania budú cítiť bezradní v čase, keď sa mnohé z týchto finančných inštitúcií začínajú dostávať späť do čiernych čísel.

Nehovoria to len socialisti. V našej krajine Taliansku tento návrh podporuje aj množstvo samostatných a nezávislých skupín; podporujú ho aj katolícke a demokratické hnutia na podporu rozvoja a vyváženého rastu.

 
  
MPphoto
 

  Sylvie Goulard (ALDE).(FR) Chcela by som oceniť prácu našej kolegyne poslankyne pani Podimatovej, ktorá skutočne rieši niekoľko veľmi citlivých tém. Nebudem hovoriť o eurobondoch, ktorým sa venujem vo svojej správe o hospodárskom riadení. Chcela by som predniesť tri otázky v súvislosti s daňou z finančných transakcií.

Po prvé, potrebujeme nové zdroje príjmov a máme právo v tomto Parlamente z času na čas rokovať o strane príjmov? Moja odpoveď na túto otázku znie „áno“. V Európe existuje niekoľko tabu; domnievam sa však, že nemôžeme komplexne diskutovať o tom, ako ukončiť túto krízu, ak o tejto téme nemôžeme hovoriť bez tabu, preto vítam prácu, ktorú vykonal pán komisár Šemeta v oblasti alternatívneho zdaňovania.

Po druhé, potrebujeme daň z finančných transakcií? Myslím si, že je to mimoriadne zaujímavá cesta, ktorú treba preskúmať. Spomenula by som napríklad prácu, ktorú nedávno uskutočnila Európska centrálna banka v rámci konzultácie organizovanej Komisiou o smernici o trhoch s finančnými nástrojmi, a najmä časť o vysokofrekvenčnom obchodovaní, ktorá sa venuje vysokofrekvenčným transakciám vykonávaným počítačmi. Je zrejmé, že tu nedávno došlo k nebezpečným zmenám, a rovnako ako pán Ferber si myslím, že musíme rozlišovať medzi činnosťami trhu, ktoré umožňujú zvýšenie likvidity, a tými, ktoré sú špekulatívnejšej a možno aj škodlivejšej povahy.

Moja tretia a záverečná otázka znie: potrebujeme celosvetové alebo európske pravidlá? Chcela by som vedieť, čo sa myslí tými „celosvetovými“ pravidlami. Budeme s prijatím rozhodnutia o niečom v Európskej únii čakať, kým nedá súhlas aj posledná diktatúra na svete? Skrývame sa za globalizáciu s cieľom vyhnúť sa našej zodpovednosti? Myslím si, že by to bolo úplne absurdné. Jednoznačne musíme zvážiť riziko presunutia – nie sme nezodpovední –, no na druhej strane by sa tento Parlament pri rozhodovaní nemal nechať zastrašovať.

 
  
MPphoto
 

  Sven Giegold (Verts/ALE).(DE) Najprv by som chcel aj ja vyjadriť svoje poďakovanie pani Podimatovej. V ostatných týždňoch to nemala ľahké. Som si istý, že ste si to všimli v e-mailoch, ktoré sme dostali, a pri búrlivej diskusii, ktorá prebiehala – dokonca v rámci niektorých skupín –, že to je otázka, ktorú veľmi pozorne sledujú mnohí naši občania, ktorí chcú presne vedieť, aké stanovisko prijmú v tejto veci politici v tomto Parlamente.

Daň z finančných transakcií je výsledkom občianskej iniciatívy, ktorá stojí za týmto návrhom, v podstate sa zakladá na Tobinovej dani a stanovisko Parlamentu v tejto veci bude preto rozhodujúce. Po prvé, máme tu základnú otázku: musí to byť celosvetová daň? Na celosvetovej úrovni je sotva niekto, kto by bol proti tejto dani. Ďalšia otázka znie: mali by sme ju zaviesť aj na európskej úrovni? Úprimne povedané, ľutujem, že musím povedať, že sa mnohí odporcovia tejto dane skrývajú za argument, ktorý sa týka Európy. Takúto skrytú taktiku by sme mali tu a teraz kategoricky odmietnuť, pretože dane z transakcií máme úspešne zavedené dokonca na vnútroštátnej úrovni a tieto dane z transakcií fungujú na odvetvových trhoch.

Inými slovami, hoci pán Šemeta v súčasnosti pracuje na posúdení vplyvu, nemá zmysel skúmať, či daň z transakcií bude alebo nebude fungovať; mali by sme preskúmať len to, na ktorých odvetvových trhoch ju možno zaviesť vnútroštátne, na ktorých odvetvových trhoch sa môže zaviesť v rámci Európy a na ktorých odvetvových trhoch ju možno zaviesť celosvetovo. Rovnako to znamená, že keďže tu máme tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, každý, kto tvrdí, že chce, aby sa transakcie zdaňovali, nemá žiadny dôvod zajtra hlasovať proti zneniu, ktoré spoločne navrhlo 120 poslancov.

Žiadam vás, pán Šemeta, aby ste svoje posúdenie vplyvu vykonali spravodlivo a zohľadnili, v akej malej miere sa finančný sektor zdaňuje. Dámy a páni, zajtra vyšlime jasný signál a podporme európsku daň z finančných transakcií. Neexistuje žiadny technický dôvod, aby sme to neurobili.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Už dlho existuje potreba zaviesť daň z finančných transakcií (DFT) na celosvetovej úrovni, a tým aj na úrovni Európskej únie, rovnako ako existuje potreba zrušiť daňové raje a špekulatívne finančné produkty. Dlhodobo tu existuje potreba kontrolovať a účinne regulovať kapitálový trh, zabraňovať špekuláciám s veľkým rozsahom produktov vrátane komodít, obchodu s nehnuteľnosťami, dôchodkov a poistenia, ako aj s celým radom derivátov vrátane tých, ktoré sa zakladajú na samotnom štátnom dlhu.

Európska komisia, žiaľ, v týchto návrhoch nepokročila, je však dobre známe, že výška daňových únikov a daňových podvodov sa v Európe ročne odhaduje na 250 miliárd EUR, ktoré by stačili na zníženie verejných deficitov bez potreby zvyšovania daní. Podľa súčasných odhadov by daň z finančných transakcií dokonca aj pri nízkej sadzbe priniesla na úrovni Európskej únie ročne takmer 200 miliárd EUR a 650 miliárd USD na celosvetovej úrovni.

V tejto súvislosti sa pýtame, ako môžeme akceptovať, aby sa jasné stanovisko týkajúce sa zavedenia dane z finančných transakcií na úrovni Európskej únie odložilo pod zámienkou ďalšej štúdie, nových štúdií či ďalšieho posudzovania. Nastal čas prijať jasné rozhodnutia o kontrole a zdanení kapitálu. Nastal čas, aby sme prestali nútiť predovšetkým pracovníkov, mikropodniky a malé podniky, aby doplácali na hospodársku a sociálnu krízu.

 
  
MPphoto
 

  Marta Andreasen (EFD). – Európska únia sa už nejaký čas usiluje o vlastné financovanie prostredníctvom európskej dane. Zdá sa, že uprednostňuje daň z finančných transakcií. Odhaduje sa, že by to prinieslo 200 miliárd EUR ročne.

Zásadne odmietam novú daň zavedenú Európskou úniou v podstate preto, že Európskej komisii by to umožnilo rozhodovať o veľkosti a zložení rozpočtu EÚ bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť členské štáty a ich občania. A čo je horšie, členské štáty by prišli o možnosť brať byrokraciu EÚ na zodpovednosť.

Ak sa táto daň zavedie na vnútroštátnej úrovni na kontrolu rizík odvetvia finančných služieb, náklady sa nevyhnutne presunú na daňových poplatníkov. Hoci prevláda názor, že finančné služby a bankový sektor by mali zaplatiť účet za krízu, nemali by sme klamať našich občanov tým, že na nich presunieme vyššie daňové zaťaženie.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Zdanenie špekulácií – ktoré v mnohých prípadoch neprinášajú reálnemu hospodárstvu žiadny úžitok – prostredníctvom dane z finančných transakcií je nepochybne správnym prístupom. Takáto daň by sa však nemala využívať ako príležitosť zadnými dvierkami zaviesť niečoho podobné európskej dani a odôvodniť tak daňovú suverenitu EÚ. Žiaľ, táto správa nás však vedie práve týmto smerom. Domnievam sa, že EÚ nie je štát – a ani by sa ním nemala stať. Daňová suverenita musí naďalej ostať zodpovednosťou členských štátov.

Ak Brusel nedokáže riadiť svoj rozpočet, potom treba urobiť škrty. Existuje už dosť právomocí, ktoré by sa lepšie riadili na vnútroštátnej úrovni namiesto úrovne EÚ. Okrem toho džungľa dotácií a agentúr EÚ ponúka množstvo priestoru na možné šetrenie. Zavedenie eurobondov, ktoré sa v správe tiež odporúča, by sme podľa mňa mali rozhodne odmietnuť. Nemá to žiadny hospodársky zmysel a nejde o nič iné než o ďalšie opatrenie, ako zmeniť EÚ na transferovú úniu. To je čosi, čo odmietam.

 
  
MPphoto
 

  Diogo Feio (PPE).(PT) Otázka inovačného financovania na celosvetovej a európskej úrovni nie je len dôležitá, ale aj mimoriadne aktuálna. Považujem za poľutovaniahodné, že sa zredukovala len na existenciu alebo neexistenciu novej dane z finančných transakcií, no aj napriek tomu sa nebudem vyhýbať diskusii.

Toto je niekoľko otázok, ktoré by som tu rád predniesol. V prvom rade, vie tento Parlament o nejakej kríze, ktorú vyriešilo zavedenie novej dane? Poznáte nejaké štúdie nákladov spravovania tejto novej dane? Poznáte nejaké štúdie, ktoré uvádzajú vplyvy, aké bude mať táto nová daň na hospodárstvo? Ak mám byť naozaj úprimný, ja o žiadnych neviem. Okrem toho, poznáte nejakú formu regulácie, ktorá sa vykonáva zavádzaním nových daní alebo sa táto regulácia vykonáva prostredníctvom dohľadu a kontroly trhu? Zdá sa mi zrejmé, že toto je ten prípad.

Na záver chcem požiadať, aby sa táto rozprava a diskusia viedli s náležitým pokojom a nie na základe ideológií tých, ktorým nejde o rast hospodárstva a podnikania či o verejné blaho.

 
  
MPphoto
 

  Enrique Guerrero Salom (S&D).(ES) O niekoľko mesiacov to budú štyri roky od chvíle, keď sme pocítili prvé príznaky, prvé vplyvy tejto ničivej hospodárskej krízy, najhoršej, akú svet za ostatné tri štvrtiny storočia zažil.

Začalo to ako veľký medzinárodný zmätok vo finančnom svete, ktorý sa neskôr zmenil na hospodársku krízu a rozšíril sa do reálneho hospodárstva, zasiahol rast a pracovné miesta a mal vážny sociálny vplyv; a nemali by sme zabúdať, že pre stovky miliónov ľudí na celom svete je to humanitárna kríza.

Odvtedy sa uskutočnilo množstvo medzinárodných stretnutí najmä skupiny G20 s výrazným zastúpením členských štátov Európskej únie. Na týchto stretnutiach sa predniesli mnohé zásadné vyhlásenia a vykonali sa formálne kroky na reformovanie medzinárodných finančných inštitúcií a daňových systémov a na zavedenie daní z medzinárodných finančných transakcií. Všetko to však boli len o čosi viac ako formálne vyhlásenia.

V skutočnosti treba ešte vykonať všetku reálnu prácu potrebnú na boj proti daňovým rajom a na reformu finančných inštitúcií.

Rád by som tiež poukázal na súvislosť medzi touto správou a potrebami rozvojových politík. Rozvojové krajiny trpia na následky krízy vo väčšej miere ako iné: dosahujú menší rast, majú menej pracovných miest, ťažšie sa v nich získava vonkajšie financovanie, majú vyššie dlhy a menej oficiálnej rozvojovej pomoci. Daň z finančných transakcií by priniesla veľmi výrazný nový zdroj rozvojového financovania.

Preto sa domnievam, že si tieto prvky správy pani Podimatovej zaslúžia našu podporu, a v tomto bode by som chcel vyzvať Parlament, aby ostal verný svojim zásadám, a pripomenúť tomuto Parlamentu, že zavedenie dane v tejto rokovacej sále schválil v marci 2010 v správe o vplyve krízy na rozvojové krajiny.

 
  
  

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Carl Haglund (ALDE).(SV) Chcem poďakovať spravodajkyni, ktorej sa úspešne podarilo vypracovať správu, ktorá je podnetná aj pre túto rozpravu. Myslím si, že je dôležité pripomenúť si skutočnosť, že Európska komisia skutočne prisľúbila, že do leta predloží niekoľko ambicióznych návrhov v súvislosti s tým, čo bežne nazývame „vlastné prostriedky“. Tieto konkrétne dane, o ktorých práve rokujeme, sem určite patria.

Možno aj preto si myslím, že iniciatívne správy, v ktorých sa v súvislosti s konkrétnou vecou sami ujmeme iniciatívy, môžu byť trochu problematické, pretože máme tendenciu najprv požadovať dôležitú prípravnú prácu zahŕňajúcu štúdie vplyvu, ktorý môžu mať rôzne dane a iné veci, a až potom tu v tejto rokovacej sále vopred odhadovať výsledky dôležitej prípravnej práce, keď hovoríme, čo chceme, bez ohľadu na informácie, ktoré pripravuje Komisia.

Myslím si, že pán Feio má v tejto súvislosti pravdu, pretože sa k týmto daniam často staviame z ideologického hľadiska. Momentálne napríklad hovoríme o zavedení dane pre finančný sektor. Celková situácia je veľmi komplikovaná. Len zriedka počujeme argumenty v súvislosti s technickými detailmi, ktoré sú s tým spojené. Namiesto toho je to otázka princípu: takúto daň chceme.

V tejto súvislosti môžeme diskutovať aj o tom, akí sme inovační. Z ideologických dôvodov sme tieto dane chceli už pred 30 alebo viac rokmi, na ich požadovaní teda nie je nič mimoriadne inovačné. Chápem však, že niektorí ľudia si môžu myslieť, že sú potrebné. Osobne si myslím, že je pre nás dôležité zaviesť zdanenie finančného sektora a aby sme to mohli urobiť na celosvetovej úrovni. Niekto sa tu spýtal, čo by to znamenalo. Neznamenalo by to, že by sme museli čakať na posledného diktátora sediaceho v niektorom kúte našej planéty. Je to skôr otázka toho, či dokážeme čosi dosiahnuť na úrovni skupiny G20. O to sa, samozrejme, usiluje aj Francúzsko, ktoré skupine G20 tento rok predsedá.

V tejto chvíli však nemáme dosť trpezlivosti na to, aby sme si spomenuli, že nám Komisia do leta predloží seriózne návrhy. Preto verím, že dosiahneme pokrok bez toho, aby sa z tejto otázky stala otázka ideologická, pretože je to aj otázka pragmatická. Musíme pamätať na to, že tieto dane musia skutočne v praxi fungovať.

 
  
MPphoto
 

  Keith Taylor (Verts/ALE). – Chcel by som sa vysloviť za daň z finančných transakcií (DFT). Táto daň prináša príležitosť prinavrátiť rovnováhu a napraviť škody spôsobené úspornými opatreniami, deficitom a opatreniami prijatými na jeho splatenie.

Je však dôležité zaviesť zdanenie, ktoré je za súčasných okolností relevantné. Napríklad v Spojenom kráľovstve banka Barclays zaplatila na dani z príjmu právnických osôb v roku 2009 len 113 miliónov GBP, čo je hlboko pod 28 % sadzbou Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo banka Royal Bank of Scotland vyčlenila 25 miliárd EUR na programy, vďaka ktorým sa vyhne plateniu daní v danom roku, a náklady britskej a americkej štátnej pokladnice dosiahli 500 miliónov EUR v podobe ušlého zisku.

V Spojenom kráľovstve sa vytvorila skupina na podporu dane z finančných transakcií. Nazýva sa daňovou skupinou Robina Hooda po legendárnom zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával.

Podporujem ich kampaň a vyzývam Parlament, aby urobil to isté.

 
  
MPphoto
 

  Niki Tzavela (EFD). – Správa pani Podimatovej je veľmi dobre vyvážená a veľmi dobre vysvetlená a zajtra by sme mali všetci uvítať štyri finančné prostriedky, ktoré správa zavádza. Každé zo štvorice opatrení je inovačné a chcem povedať, že sa neobmedzujú len na daň z finančných transakcií. Mali by sme si opatrne vybrať, ktoré z nich zavedieme; mali by sme vylúčiť daň v odvetviach, ako je odvetvie energetiky, ktoré majú znásobujúci účinok na životné náklady. Preto by v záverečnej fáze tohto problému Komisia mala vykonať podrobné hodnotenie analýzy vplyvu účinnosti a potenciálnych dôsledkov použitia týchto nástrojov.

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE). – V prvom rade by som chcel zablahoželať pani spravodajkyni k tomu, že v tejto správe zdôraznila niektoré zaujímavé politické rozdiely.

Potom, čo som počul v tejto rozprave, dovoľte mi tiež objasniť jednu vec, a to, že daň z finančných transakcií nebude platiť nikto iný než klienti. Je to rovnaké ako v prípade elektrickej energie, áut alebo akýchkoľvek iných tovarov a služieb. Daňami z nich sa cena pre zákazníka zvýši. Za to nebudú platiť žiadne banky. V nadchádzajúcom desaťročí budú banky v každom prípade musieť zvýšiť svoj kapitál.

Daň bude teda zameraná na klientov. To môže byť dobré, pretože my, prirodzene, dane potrebujeme. Je to však dobrá daň? Ako už skôr spomenul môj kolega pán Schmidt, skúsili sme to vo Švédsku, kde ju nazývali daňou zo „šteniat“. Bola to viac-menej rovnaká daň, o ktorej práve diskutujeme, a skončila úspechom – londýnskeho City! Pretože sa obchodovanie s akciami presunulo do Londýna a obchod s dlhopismi viac či menej ustrnul.

Preto ma trochu prekvapuje to, čo sa v tejto rozprave povedalo. Rozdiel medzi tými, ktorí chcú vedieť, aké by boli následky, a tými, ktorí následky poznať nechcú, je v tom, že jedni posúdenie vplyvu chcú a druhí nie. Zamyslime sa nad tým, či sa nenachádzame v situácii, keď sa zo starostu Šanghaja chystáme urobiť veľmi šťastného človeka. Domnievam sa, že by sme v tejto otázke mali nasledovať príklad poslaneckého klubu PPE.

 
  
MPphoto
 

  Arlene McCarthy (S&D). – Chcem poďakovať našej spravodajkyni za túto správu a zamerať svoje poznámky na reakciu na žiadosť verejnosti o spravodlivé zdanenie sektora finančných služieb.

Mali by sme si pripomenúť, že občania už poskytli obrovský záchranný balík z peňazí daňových poplatníkov vo výške 4,5 bilióna EUR štátnej pomoci bankovému sektoru – 9 500 EUR na muža, ženu a dieťa v EÚ – a, samozrejme, verejnosť počas tejto obrovskej finančnej krízy naďalej platí stratou pracovných miest. Teraz, keď je tento sektor opäť v zisku a vypláca veľké prémie (v skutočnosti je to tak, pán Hökmark, že môžu rekapitalizovať – nemusia sa obávať daní; sú to prémie, ktorých by sa mali zbaviť), je iba spravodlivé, aby tento sektor ako ktorýkoľvek iný spravodlivo prispieval.

Otázka znie: prečo by záťaž vlastných zdrojov EÚ vrátane časti DPH mali znášať vlastníci domov a daňoví poplatníci, zatiaľ čo odvetvie finančných služieb je do značnej miery od DPH oslobodené? Zatiaľ čo si Írsko požičiava 85 miliárd na vyriešenie svojej hospodárskej krízy, jeho celková podpora bánk sa odhaduje na 725 miliárd EUR. Naši občania sa správne domnievajú, že nastal čas, aby sektor finančných služieb zaplatil svoj spravodlivý príspevok. Dokonca aj guvernér banky Bank of England Mervyn King počas tohto víkendu povedal, že ak nedôjde k základnej reforme sektora finančných služieb, smerujeme do ďalšej bankovej krízy.

V tejto správe sa nehovorí o tom, ako by sme mali zaviesť daň z finančných transakcií (DFT), ani o tom, akú sadzbu by mala mať. Teraz je zrejmé, že sme na začiatku skúmania informácií v tejto oblasti, a jedna štúdia ukazuje, že dokonca aj pri minimálnej dani len zo zahraničného devízového obchodu sa môže celosvetovo vybrať až 26 miliárd USD.

Podporujeme ďalšie štúdie. Samozrejme, podporujeme aj vás, pán Šemeta, aby sme zaistili, že sa nebudeme riadiť neúspešným švédskym modelom, ktorý nie je dobrým príkladom DFT. Pán komisár, ešte predtým, než si pozriem výsledky štúdií, vám chcem ale povedať, že som trochu sklamaná, že váš konzultačný dokument už teraz neobsahuje DFT EÚ. Máte pravdu, pán komisár: ukážte nám dôkazy, skôr než to odmietneme. Som sklamaná, že ste toto rozhodnutie už urobili.

Preto pri zajtrajšom hlasovaní – a tým zakončím svoje vystúpenie – podporím túto správu a zásadu, že finančné služby by teraz mali zaplatiť. Týmto hlasovaním podporíme našich občanov a názor, že by nemali neustále platiť za chyby finančných služieb a bankového sektora.

 
  
MPphoto
 

  Satu Hassi (Verts/ALE).(FI) Chcela by som sa poďakovať pani spravodajkyni za jej vynikajúcu prácu. Bola by som rada, keby sa v tejto správe kládol väčší dôraz na problém financovania medzinárodných opatrení na ochranu klímy, hoci aj ja dôsledne podporujem daň z finančných transakcií. Pokiaľ ide o financovanie činností súvisiacich so zmenou klímy, minulý rok navrhla pracovná skupina vytvorená generálnym tajomníkom OSN daň z uhlíka ako možnosť riešenia emisií z medzinárodnej námornej dopravy. V EÚ by sa to malo brať vážne.

V čase klimatického balíka z roku 2008 sme rozhodli, že pokiaľ Medzinárodná námorná organizácia do konca roka nevytvorí celosvetový plán kontroly emisií z námornej dopravy, EÚ prijme opatrenia sama, rovnako ako to urobila v prípade leteckej dopravy. Daň z uhlíka pre námornú dopravu prichádzajúcu do EÚ a odchádzajúcu z EÚ by bola celosvetovo významným opatrením, pretože by sa týkala tretiny všetkej medzinárodnej námornej dopravy a rozvojovým krajinám by zaistila stabilný zdroj finančných prostriedkov na ich opatrenia na ochranu klímy.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Cancian (PPE).(IT) Myslím si, že dnešná téma je mimoriadne dôležitou otázkou, pretože sa týka nielen zdanenia finančného sektora, ale aj dôležitej témy trhu. Prostredníctvom eurobondov – musíme rozlišovať medzi eurobondmi a projektovými dlhopismi – nastal čas rozvíjať a riadiť naše hospodárstvo pomocou finančných prostriedkov známych ako projektové dlhopisy najmä v oblasti transeurópskych infraštruktúr v odvetví dopravy, energetiky a telekomunikácií, podporených výskumom a inováciami.

Musíme stáť na čele v týchto oblastiach; toto je hlavná téma dneška a ďalších dní, zmena tempa. Keď je reč o metóde Únie, o ktorej všetci hovoríme, toto je príležitosť dať jej nejaký zmysel. Nezamestnanosť dnes predstavuje skutočný sociálny problém; toto je dnes našou úlohou.

Myslím si, že vyberaním daní, či už na celom svete, alebo len v Európe, znižujeme konkurencieschopnosť našich spoločností. Keď sa rozhodneme zvýšiť ich, bude ich veľmi ťažké uplatniť – pretože nimi chceme zasiahnuť iba tých, ktorí špekulujú, no nepodarí sa nám to –, nepodarí sa nám to, pretože je ich ťažké uplatniť a musíme to urobiť na úrovni skupiny G20. Napokon, pokiaľ ide o dane z uhlíka, domnievam sa, že tieto dane by sa nemali zvyšovať, ale upraviť.

 
  
MPphoto
 

  Liem Hoang Ngoc (S&D).(FR) Správa, o ktorej dnes rokujeme, prináša skutočný pokrok. Mám na mysli najmä eurobondy, ktoré bude Únia potrebovať na financovanie stratégie EÚ 2020.

Žiaľ, pravica vo Výbore pre hospodárske a menové veci zásadu dane z finančných transakcií na európskej úrovni zamietla napriek tomu, že za ňu v júni hlasovala. Jej argumenty za zamietnutie európskej dane z finančných transakcií ako predohry k celosvetovej dani sú rovnaké ako tie, ktoré predkladajú zástancovia daňových rajov. Hovorí nám, že zavedenie dane len na európskej úrovni by bolo pre náš finančný sektor katastrofálne. Hovorí tiež, že by to znamenalo odliv kapitálu z Európy.

Moja odpoveď na to znie: a čo ak sa to stane? Súčasný objem finančných transakcií je v porovnaní s potrebami reálneho hospodárstva nadmerný. Zavedenie tejto dane len v Európe by pomohlo spľasnúť bublinu.

Okrem toho, ak by sa objem špekulatívnych kapitálových transakcií, akými boli kreditné deriváty na počiatku krízy, čiastočne znížil, skutočne by to pomohlo skonsolidovať súvahy našich bánk. Bol by to pre ne oveľa silnejší podnet financovať reálne hospodárstvo.

Chcel by som upozorniť na tých, ktorí využívajú chýbajúce posúdenie vplyvu na zakrývanie toho, že sa pred udelením súhlasu so šírením derivátov neuskutočnilo žiadne posúdenie vplyvu.

Dámy a páni, nastal čas, aby všetci poslanci Európskeho parlamentu prijali svoju zodpovednosť. Európska únia nesmie naďalej zaostávať za skupinou G20, ktorej dominujú Spojené štáty a Čína. Musí udávať tón pri reforme nášho finančného systému.

Preto nemôžem podporiť text, v ktorom sa prehliada daň z finančných transakcií.

 
  
MPphoto
 

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE).(EL) Správa pani Podimatovej obsahuje zaujímavé myšlienky – staršie aj moderné –, ktoré sú v tomto období mimoriadne aktuálne vzhľadom na problémy, s ktorými sa v súvislosti so stabilitou a rastom stretávame v eurozóne a v Európskej únii ako celku. Jednou z mimoriadne pozitívnych myšlienok sú eurobondy.

Chcela som vysloviť poznámku najmä k otázke dane z finančných transakcií, ktorú, ako sa uvádza v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý som podporila, vnímam ako pozitívny krok aj na – hoci len – európskej úrovni napriek problémom a zložitosti, ako sa zdôrazňuje vo všetkých relevantných štúdiách v súvislosti s jej výberom a tým, aká bude účinná, ak sa bude uplatňovať len na európskej a nie na medzinárodnej úrovni.

Okrem týchto technických detailov nás však mimoriadne zaujíma možný vplyv dane na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva: na nevyhnutnú podmienku nášho rastu, ktorá sa zdá byť zrejmá z pokusov uplatniť pakt konkurencieschopnosti v rámci hospodárskeho riadenia za prísnych a záväzných podmienok. Preto sa obávame o vplyv, ktorý môže mať táto daň v súvislosti s presunom rýchlych finančných služieb, v súvislosti s nedostatkom likvidity, ktorú náš trh v súčasnosti tak veľmi potrebuje, a v súvislosti s presunom nákladov na investorov a daňových poplatníkov.

Z týchto dôvodov preto považujeme štúdiu prisľúbenú Európskou komisiou za tú najzákladnejšiu nevyhnutnú podmienku. Znepokojuje nás však aj niečo iné: skutočnosť, že sa nikde neuvádza, kam budú tieto prostriedky smerovať. Nepodporujeme dane pre dane; nemáme žiadne pravidlá o daniach. Potrebujeme poznať konečný efekt. Bola by som veľmi prístupná rokovaniam a môj návrh rokovať by sa týkal aj dane, ktorá smeruje do rozpočtu EÚ alebo podporného mechanizmu.

 
  
MPphoto
 

  Elisa Ferreira (S&D).(PT) Nemá zmysel opakovať, že súčasná situácia je tou najvážnejšou skúškou prežitia eura, a tým aj Európy. Správa pani Podimatovej otvára cestu konštruktívnym riešeniam, preto chcem zablahoželať našej kolegyni k myšlienkam, ktoré v nej vyjadrila.

Vážnosť situácie nevyplýva z toho, že eurozóna ako celok má nadmerný deficit alebo vonkajší dlh, ale skôr z pretrvávajúcich a vážnych rozdielov medzi jej čiastkovými hospodárstvami v dôsledku spoločnej politiky. Chýbajú nám nástroje, ktoré by umožnili konvergenciu medzi týmito hospodárstvami, ktorá by Európe umožnila znovu nadobudnúť rovnováhu, ktorá by Európe umožnila rásť.

Povedzme si to na rovinu: pri súčasnej úrovni integrácie a vzhľadom na rôznorodosť jej čiastkových hospodárstiev eurozóna a Európska únia s rozpočtom vo výške 1 % ich spoločného bohatstva neprežijú. V dôsledku krízy sme boli v praxi schopní prijať len jediné riešenie, a to predpísať úsporné opatrenia, v rámci ktorých pracujúci a spoločnosti teraz platia za deficity vytvorené špekulatívnou krízou finančného sektora, na záchranu ktorého Európska únia vynaložila 26 % svojho bohatstva.

Je pravda, že daň z finančných transakcií (DFT) s veľmi nízkou sadzbou, napríklad na úrovni 0,05 %, zavedenú na mimoriadne špekulatívne transakcie, ktoré sa spájajú s vysokým rizikom, budú musieť zaplatiť spotrebitelia takýchto produktov. Prečo by ju však nemali platiť, keď bežní obyvatelia platia daň z pridanej hodnoty na chlieb, mlieko a iné základné potraviny? Daňové zaťaženie sa musí presunúť, aby ho znášalo menej pracujúcich a spoločností a aby sa rovnomernejšie rozdelilo na finančný a najmä špekulatívny sektor.

Pán komisár, nemyslím si, že Komisia by v súčasnosti mala odmietať a brániť sa jasnému politickému odkazu, ktorý jej vysiela Parlament. Verejná konzultácia nemôže vynechať analýzu DFT: práve naopak, jej analýze treba venovať najvyššiu prioritu.

 
  
MPphoto
 

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE).(RO) Daňové zaťaženie Európskej únie je už teraz o desať percentuálnych bodov vyššie ako v Spojených štátoch, Japonsku a iných svetových hospodárskych veľmociach, a to znamená, že európske spoločnosti sú oproti americkým spoločnostiam a ďalším celosvetovo pôsobiacim spoločnostiam konkurenčne znevýhodnené. Nepochybne tu zavládlo veľké nadšenie pre zavedenie novej dane z finančných transakcií. Ako však všetci vieme, finančný sektor má úžasnú schopnosť presunúť akékoľvek náklady na občanov a spoločnosti. Preto si myslím, že o dani z finančných transakcií v Európskej únii môžeme hovoriť len vtedy, ak v tejto veci dosiahneme celosvetovú dohodu.

Po druhé chcem vyjadriť svoju plnú podporu zavedeniu eurobondov na financovanie európskych projektov v oblasti infraštruktúry ako prostriedku na prilákanie zdrojov a tiež prilákanie zdrojov zo súkromného sektora na financovanie týchto projektov.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni Podimatovej.

Hospodárska a finančná kríza odhalila množstvo neprimeraných stimulov, ktoré existujú vo finančnom sektore, rovnako ako nedostatky v regulačnom a dozornom rámci finančného systému. Finančný systém by mal prispievať tým, že spravodlivo a udržateľným spôsobom ponesie náklady na túto krízu. Mali by sme však zaistiť, aby sa daň z finančných transakcií zavedená na základe štúdie vplyvu v konečnom dôsledku nepresunula na spotrebiteľov, a teda na občanov. Preto považujeme za nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá, ktoré majú tejto situácii zabrániť.

Verejné obstarávanie dosahuje 17 % HDP Európskej únie a predstavuje dôležitý trh najmä v oblastiach, akými sú zdravotníctvo, doprava a energetika. Zavedenie elektronických systémov verejného obstarávania v členských štátoch viedlo k zvýšeniu transparentnosti a výrazným úsporám vnútroštátnych rozpočtov. Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby do roku 2015 uskutočnili aspoň 50 % verejných obstarávaní prostredníctvom elektronických systémov verejného obstarávania a dodržali tak záväzky prijaté členskými štátmi v Manchestri v roku 2005. Rovnako žiadam Komisiu, aby realizovala iniciatívu na zavedenie elektronickej fakturácie – elektronická fakturácia je dôležitým nástrojom na zníženie daňových únikov.

Členské štáty by mali výrazne zvýšiť existujúce investície zo štrukturálnych fondov na výskum a inovácie, dopravu a projekty energetickej účinnosti, na pomoc občanom získať potrebné zručnosti, zlepšenie výkonu vnútroštátnych systémov a zavedenie stratégií inteligentnej špecializácie a nadnárodných projektov. V tejto súvislosti podporujeme spoločné vydanie eurobondov na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry.

Chcela by som tiež upozorniť na nevyužitý potenciál inovačných revolvingových finančných nástrojov zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti budov. Okrem toho by členské štáty mali iniciovať prípravu štrukturálnych fondov na obdobie po roku 2013 s mimoriadnym dôrazom na inovácie, dopravu, energetickú účinnosť a inteligentnú špecializáciu.

 
  
MPphoto
 

  Astrid Lulling (PPE).(FR) V čase, keď si ešte len začíname uvedomovať následky finančnej krízy, určite nie je zakázané uvažovať o základných otázkach, akými sú inovačné daňové mechanizmy, a navrhovať nové cesty, ako napríklad eurobondy. Ak však má byť toto opatrenie naozaj platné, realizmus by nemal nikdy ustúpiť idealizmu. Eurobondy môžu byť nástrojom budúcnosti, ak Európska únia urobí kvalitatívny skok v oblasti hospodárskeho riadenia. Toto je nevyhnutná podmienka. Nepodceňujme tieto problémy.

Keď počúvame pani Podimatovú, veci vyzerajú vlastne celkom jednoducho. Peniaze vezmeme tam, kde ich nájdeme, a je to. Dnes sú ľahkými obetnými baránkami banky. Zhrešili a musia zaplatiť. To povedali Francúzi Nemcom po Versaillskej zmluve v 20. rokoch minulého storočia. Jeden mimoriadne dobre informovaný pozorovateľ, prezident Európskej centrálnej banky pán Trichet, nás veľmi jasne varoval pred rizikami jednostranného zavedenia dane z finančných transakcií v Európe. Dokonca som počula hovoriť o tom, že by sa zaviedla len v eurozóne. Kráčame tu po tenkom ľade; náš kolega pán Farage by mal radosť. Preto musíme byť mimoriadne opatrní. Vzhľadom na to plne podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila naša skupina. Nezatvára žiadne dvere, ale požaduje podrobnú analýzu následkov rozhodnutí, ktoré možno prijmeme. Ak by sme sa v tejto chvíli riadili ideológiou, bola by to vážna chyba.

Pokiaľ ide o mňa, nepodporím opatrenie, ktorého jediným dôsledkom by bolo trestanie európskeho finančného sektora viac ako našich konkurentov.

 
  
MPphoto
 

  David Casa (PPE).(MT) Chcel by som poďakovať pani spravodajkyni, že nám pripomenula, že zlepšenie vnútorného trhu si vyžaduje vyššiu účinnosť a efektivitu. Ak sa v tomto zmysle pozrieme na otázku daní a vzhľadom na to, že sme sa len začali dostávať z krízy, náhle zavádzanie daní nie je podľa mňa tou správnou cestou vpred. Hovorím to, pretože sa domnievam, že trh už teraz čelí dostatočnému množstvu záťaží – ako napríklad novým kapitálovým požiadavkám a novým systémom ochrany vkladov –, ktorých vplyv sme ešte ani nezačali pociťovať. Vzhľadom na to, že všetci súhlasíme, že prijatie celosvetovej dane bude prakticky nemožné, pretože nie je možné, aby v tom všetkom bola Európa jediným aktérom, domnievam sa, že by sme mali zvážiť následky, ktoré táto európska daň so sebou prinesie. Musíme pouvažovať nad tým, ako to ovplyvní pracovný trh, ako budeme vytvárať viac pracovných miest, do akej miery si ako európsky trh zachováme konkurencieschopnosť voči medzinárodným trhom. Naša strana, ktorú tu zastupujem, nezatvára v tejto otázke dvere, hoci nesúhlasíme s tým, že nás z krízy vyvedie zavedenie dane. Jednoducho hovoríme, aby sme zhodnotili vplyv, prezreli si štúdie, ktoré sa uskutočnili, pouvažovali o tom, ako to ovplyvní európsky finančný sektor, a ak sa po tom všetkom ukáže, že nám táto daň napokon predsa prinesie prospech, potom áno, podporíme jej zavedenie. V tejto chvíli však zastávame názor, že nové dane sú neprijateľné.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Audy (PPE).(FR) Svoje úvodné slová venujem práci našej spravodajkyne pani Podimatovej, ako aj obrovskému množstvu práce, ktorú vykonala v mene našej politickej skupiny pani Hübnerová.

Všetci poznáme údaje súvisiace s daňou z finančných transakcií. Prvým údajom je, že transakcie a špekulácie dosahujú 80- až 100-násobok hodnoty reálneho hospodárstva. Druhým sú rozvojové ciele tisícročia – chudoba, voda, lesy, infraštruktúra, vzdelávanie a zdravotníctvo –, ktorých financovanie si do roku 2015 ešte vyžiada 300 miliárd USD.

Preto túto daň podporujeme, pri zajtrajšom hlasovaní ju však musíme prijať veľkou väčšinou hlasov. Ak by sa Parlament vykrúcal, bola by to tá najnebezpečnejšia vec, akú by mohol urobiť. Potrebujeme veľkú väčšinu hlasov a daň musí byť na úrovni Spoločenstva a nie na medzivládnej úrovni.

Pokiaľ ide o eurobondy, existujú tri kategórie. Prvá kategória by sa mohla využiť na financovanie štátneho dlhu, čo je chyba, pretože nikdy nezískame politickú väčšinu na financovanie štátneho dlhu členských štátov prostredníctvom Európskej únie. Druhou kategóriou by sa mohol financovať mechanizmus krízového riadenia, ktorý by sa stal trvalým. Eurobondy na to skutočne potrebujeme. Tu by som predniesol otázku politickej, a teda parlamentnej kontroly týchto eurobondov. Do tretice a na záver, áno, tieto eurobondy potrebujeme na investície. Kontinent, ktorý neinvestuje, sa ocitne v úpadku. Kontinenty na celom svete investujú. Preto potrebujeme tieto eurobondy, tieto projektové dlhopisy.

 
  
MPphoto
 

  Sławomir Witold Nitras (PPE).(PL) Nechcem opakovať argumenty svojich predchodcov, kolegov z našej politickej skupiny. Rád by som pridal len jednu poznámku.

Je pravda, že daň z finančných transakcií by bola daňou, ktorá by sa preniesla na občanov. Je pravda, že by bolo veľmi nezodpovedné zaviesť túto daň bez vykonania akýchkoľvek štúdií uskutočniteľnosti (a nemáme žiadne k dispozícii) a len na európskej a nie na celosvetovej úrovni.

Chcel by som pridať ďalšiu poznámku. Zabudol som poďakovať pani Podimatovej a aj pani Hübnerovej, bez ich práce by správa Komisie bola bývala podstatne horšia. V skutočnosti správa dopadla celkom dobre. Je striedma a vyvážená, s istými témami na zváženie, no bez ideologických odbočení a myšlienok, ktoré nemajú žiadnu spojitosť so skutočným svetom.

Rád by som však pridal ešte jednu poznámku, ktorá sa týka dane z finančných transakcií. Nielen vo svete, ale aj v Európe sú krajiny vrátane tej našej, ktorých bankový systém sa počas finančnej krízy osvedčil. V Poľsku sme do finančného systému prostriedky nedopĺňali. Náš finančný systém už monitoroval náš úrad pre finančný dohľad a uplatňovali sme nariadenia, ktoré sa na európskej úrovni teraz ešte len zavádzajú. Zdá sa, že tento systém nevytváral dlh. Myšlienka zavedenia dane z finančných transakcií zaťaží aj zdravé systémy, ktoré nenesú vinu. Z pozície európskeho občana, ktorý vie o systémoch, ktoré nevytvárali náklady, s týmto nemôžem súhlasiť.

Už len jednu poznámku k eurobondom. Je to dobrý nápad. Skutočne musíme financovať investície, no dokonca aj teraz, keď sa vydávame na túto cestu, je tu otázka, ktorú chcem položiť najmä Európskej komisii: Ako zaistíme, aby tento nástroj zahŕňal všetkých tých, ktorí sa časom budú chcieť stať členmi eurozóny, a nielen jej súčasných členov?

 
  
MPphoto
 

  Sari Essayah (PPE).(FI) Finančná kríza spôsobila, že na dosiahnutie rastu a prosperity musíme počítať so slušnými zdrojmi príjmu. Táto správa obsahuje užitočné a aj problematické iniciatívy. Problematickým je v správe návrh projektových dlhopisov EÚ alebo eurobondov, ktorý úplne odmietam. Eurobondy by úplne zmazali zodpovednosť členských štátov za ich vlastné hospodárstva a členské štáty, ktorým sa úspešne darí riešiť vlastné veci, by zaťažili platbami zvýšených úrokov. Priniesli by takzvaný „morálny hazard“.

Napriek tomu podporujem túto burzovú daň, daň z finančných transakcií, ktorej posúdenie vplyvu by sme mali dostať od Komisie čo najskôr. Tu prítomného pána komisára sa dokonca môžem opýtať: kedy by sme mohli dostať toto hodnotenie vplyvu?

Rovnako je dobré, že správa venovala dostatočnú pozornosť financovaniu rozvojovej spolupráce, pretože najhoršie následky finančnej krízy z ľudského hľadiska zasiahnu tých, ktorí nepochybne nesú za celú túto situáciu najmenšiu zodpovednosť, čím myslím ľudí v rozvojových krajinách. Najchudobnejší z chudobných sveta musia trpieť, pretože niekoľko krajín, ktoré zasiahla hospodárska recesia, znižuje svoju rozvojovú pomoc, a dokonca aj svoju humanitárnu pomoc pri mimoriadnych situáciách.

Správa nám tiež celkom správne pripomína nielen dôležitosť rozvojovej spolupráce, ale aj opatrenia, ktoré zavádzajú samotné rozvojové krajiny. Tieto krajiny musia zintenzívniť svoje úsilie v oblasti zdaňovania, najmä vo výbere daní a v boji proti daňovým únikom. EÚ by zatiaľ mala zlepšiť koordináciu v súčasnosti rozdrobeného systému rozvojovej pomoci a zintenzívniť boj proti daňovým rajom.

 
  
MPphoto
 

  Damien Abad (PPE).(FR) Možno sme práve prekonali tú najhoršiu finančnú krízu, akú svet zažil od roku 1929, to však neznamená, že Európa môže pokojne sedieť a oddychovať.

Musím povedať, že regulácia medzinárodného finančného systému a myšlienka dane z finančných transakcií nie sú ľavicové témy. Nie je to ani výlučne socialistická otázka. Táto téma zaujíma celý Parlament. V tejto súvislosti musím povedať, že je škoda, že Socialistická skupina v Európskom parlamente predkladá alternatívne uznesenie v čase, keď sa všetky naše skupiny dokážu zjednotiť a dohodnúť na dvojici návrhov. Prvým návrhom je podpora zásady celosvetovej dane z finančných transakcií v súlade s návrhmi skupiny G20 a v zhode so súčasnou stratégiou. Druhým je ochota pozrieť sa na možnosť zavedenia dane z finančných transakcií vnútorne v rámci EÚ po vykonaní posúdenia jej vplyvu. Posúdenie vplyvu nemá veci zdržiavať či dopriať nám viac času: jednoducho má zaistiť, aby sa táto daň zaviedla za tých správnych podmienok.

Podľa mňa je škoda, že záujmy politických strán a jednotlivcov nám bránia vytvoriť v rámci Európskeho parlamentu silné hnutie. Myslím si, že téma regulácie medzinárodného finančného systému je príliš vážna na to, aby sa z nej stala stranícka záležitosť, a podľa mňa by sa k tejto téme mohli strany pravice a stredu samostatne vyjadriť rovnako ľahko ako ľavica: mohli by ovplyvniť diskusie, prejaviť odvahu a ukázať zmysel pre zodpovednosť návrhom zavedenia tejto dane z pragmatického, nie ideologického hľadiska.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE). – Rada by som poďakovala pani spravodajkyni za túto správu.

Európska únia čelí dvom hlavným problémom, ktorými sú vysoká nezamestnanosť a vážne dlhové zaťaženie. Včera sa v Dubline dosiahla dohoda o vytvorení novej vlády – vlády, ktorá urobí všetko pre to, aby vyviedla Írsko z jedného z najtemnejších období našich dejín. Írsko čelí bezprecedentnej vnútroštátnej hospodárskej kríze, kolegovia v tomto Parlamente o tejto skutočnosti veľmi dobre vedia. Skutočne potrebujeme porozumenie a podporu našich kolegov, aby sme sa z týchto ťažkostí dostali.

Prichádzajúca vláda sa musí vyrovnať s množstvom problémov vrátane očakávaných výsledkov druhého záťažového testu bánk, ktorý sa má uskutočniť koncom mesiaca, aby sme konečne poznali rozsah problému. Tieto záťažové testy budú zatracujúcim obvinením neúčinnej regulácie európskeho bankového sektora – rovnako ako toho írskeho –, zdôrazňujem však, že hovorím o Európe. Musíme sa z toho poučiť. V oblasti zamestnanosti sa zameriame na to, aby sme dostali ľudí späť do práce.

Preto táto správa navrhuje v tejto otázke tri daňové opatrenia. Daň z finančných transakcií má potenciál, no skôr než urobíme konečné rozhodnutie, potrebujeme – a vítam poznámky pána komisára v tejto veci – posúdenie vplyvu. Myslím si, že zdaňovanie by nemalo byť trestom, má slúžiť na zhromažďovanie prostriedkov spravodlivým a objektívnym spôsobom.

Pokiaľ ide o eurobondy, opäť sú tu možnosti pre hlavné projekty v oblasti infraštruktúry. Tým, čo sa obávajú morálneho hazardu, treba povedať, že ak by sme mali dobré hospodárske riadenie, tieto obavy by sa zmiernili. Napokon daň z uhlíka: trochu sa tejto dane obávam, no aspoň o týchto veľmi dôležitých veciach rokujeme v tomto Parlamente a zajtra o nich budeme hlasovať.

 
  
MPphoto
 

  Jan Kozłowski (PPE).(PL) Ambiciózne strategické ciele, ktoré si Európska únia sama stanovila, si vyžadujú značný prísun investícií a prostriedkov. Na druhej strane, hospodárska kríza zapríčinila, že mnohé členské štáty hľadajú spôsoby, ako ušetriť. Je ťažké zladiť obidve tieto tendencie, preto považujem hľadanie spôsobov inovačného financovania za dôležité a oplatí sa ho presadzovať.

Chcel by som však upozorniť na dve mimoriadne dôležité veci. Po prvé, inovačné financovanie treba vnímať ako doplnok rozpočtu Európskej únie. Malo by sa k nemu pristupovať ako k podpore pre ambiciózne ciele Európskej únie, no nepodľahnúť pokušeniu znížiť príspevky členských štátov. Po druhé, treba pozorne analyzovať vplyv navrhovaných metód financovania európskej konkurencieschopnosti a znižovania úrovne nezamestnanosti.

 
  
MPphoto
 

  George Sabin Cutaş (S&D).(RO) Na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 sú potrebné obrovské investície do výskumu, vzdelávania a infraštruktúry na európskej úrovni. V kontexte úsporných politík, ktorými sa riadia európske vlády, a rastúcich deficitov však tieto ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom alternatívnych metód financovania. Hovorím o spoločnom vydaní dlhopisov, ktoré by členským štátom umožnilo pokryť časť ich deficitov zmenou časti ich dlhu na európsky dlh, čím sa zjednoduší získavanie pôžičiek s nízkou úrokovou mierou, a o dani z finančných transakcií.

V prípade tej neskôr spomenutej dane by sa zaviedla minimálna sadzba na finančný sektor, ktorého činnosť predstavuje približne 73 % svetového HDP, a využila by sa na obmedzenie finančných špekulácií a na zaistenie regulácie a investícií do európskych projektov. Únia musí nevyhnutne vyslať jasný signál tým, že nájde riešenie finančnej krízy v prvom rade zavedením týchto daní.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Daň z finančných transakcií by ovplyvnila konkurencieschopnosť, daň uplatňovaná celosvetovo správnym spôsobom by však mohla predstavovať metódu vyberania ďalších finančných prostriedkov na celosvetové politiky. Aby sme zaujali ucelený postoj, EÚ by mala vykonať posúdenie vplyvu zavedenia takejto dane. Štúdia by mala zahŕňať možné riziká presunu zahraničných investícií do menej transparentných oblastí. Treba dodržať rozsah, v rámci ktorého sa môžu posudzované možnosti využiť ako mechanizmy inovačného financovania. Takáto daň by nemala mať záporný vplyv na bankový systém. Vyhnúť sa možnému vplyvu na malé a stredné podniky a na individuálne investície sú však dva veľmi dôležité aspekty.

Napokon by som chcel zdôrazniť, že na európskej úrovni sa dá zrealizovať len daň z finančných aktivít. Týmto spôsobom by sme zdanili len spoločnosti a nie každého účastníka finančnej transakcie.

 
  
MPphoto
 

  Sylvana Rapti (S&D).(EL) Anni Podimatovej nebudem ďakovať ani jej nevyjadrím svoju vďačnosť. Poviem toto: veľmi dobre urobená práca, pretože v čase, keď je euro veľmi choré, vzala na svoje plecia bremeno, aby predložila Európskemu parlamentu iniciatívnu správu, ktorá navrhuje liečbu. Liečba, ktorú navrhuje, zahŕňa aj daň z finančných transakcií.

Počula som mnohých ľudí vravieť „nie“: niektorí to povedali slušne, iní to povedali priamo. Nepočula som však žiadne alternatívne návrhy a myslím si, že všetci chceme brániť Európsku úniu a euro. Počula som tiež hovoriť o štúdii: no vždy, keď počujem návrhy na štúdiu, dopredu viem, že odpoveďou bude „nie“ a že tým len získavame čas. Nezískavajte čas, pán komisár. Urobte niečo hneď teraz. Na záver postupu catch-the-eye vám hovorím: chopte sa dane.

 
  
MPphoto
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE).(ES) Naša skupina i ja osobne rozhodne podporujeme zavedenie dane z finančných transakcií z dvoch dôvodov.

Po prvé, pretože je potrebná a užitočná. Sadzba dane vo výške 0,05 % by priniesla príjmy viac než 200 miliárd EUR. V čase, keď si údajne zázračné politiky znižovania nákladov, paradoxne, vyžadujú väčšie príjmy, si myslím, že je viac než potrebné zaviesť túto daň. Je to mimoriadne dôležité.

Po druhé, pretože by nám to umožnilo zvládnuť a obmedziť špekulatívnu činnosť, ktorá predstavuje veľký problém, ktorý musí v súčasnosti riešiť svetová – a európska – politika.

Existuje ešte jeden dôvod, prečo túto daň podporujem: pretože si ju žiadajú tisíce a tisíce občanov zastúpené veľkým množstvom organizácií. Ako politickí predstavitelia máme povinnosť nielen počúvať, ale aj zodpovedne a dôsledne reagovať, a domnievam sa, že táto rokovacia sála sa k tejto veci musí zajtra jednoznačne a presvedčivo vyjadriť.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Politici majú vládnuť svetu, a ak to neurobia, prázdne miesto zaplnia iní. To sa čiastočne stalo aj v prípade hospodárskej krízy nielen v našej krajine. Našťastie získavame stratenú pôdu pod nohami a Parlament sa usiluje o obmedzenie finančných špekulantov – tých hospodárskych parazitov, ktorí spôsobili chaos na trhoch a v životoch obyvateľov. Daň z finančných transakcií je dobrá myšlienka, ktorá poslúži ako základ, no myslím si, že jej prijatie bez toho, aby sa uplatňovala celosvetovo, by prinieslo, ako to povedal pán Nigel Farage, hospodárstvo v štýle kamikadze.

S radosťou som sa spolu s ostatnými podpísal pod pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3, ktorý požaduje štúdiu uskutočniteľnosti. Mali by sme počkať na štúdiu uskutočniteľnosti, pretože je správne a obozretné vedieť, či je z hospodárskeho hľadiska rozumné jednostranne pokračovať bez zvyšku sveta. Keď budeme mať štúdiu uskutočniteľnosti k dispozícii, môžeme prijať rozhodnutie.

 
  
MPphoto
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D).(PL) Daň z finančných transakcií je pre budúcnosť Európskej únie mimoriadne dôležitá. Táto daň prispeje k lepšej kontrole finančného sektora. Absencia mimoriadne dôležitých kontrol v minulosti spôsobila krízu, značné škody, ku ktorým došlo v dôsledku špekulácií napríklad zo strany bánk. Dnes sa náklady vyplývajúce z krízy presunuli na občanov Európskej únie. Napríklad v Poľsku sa zvýšila DPH, čo znamená, že sa zvýšili životné náklady rodín.

Zavedenie dane z finančných transakcií prinesie kroky na obmedzenie činnosti takzvaných daňových rajov. Okrem jej využitia na zvýšenie disciplíny finančného sektora Európska únia bude môcť vyčleniť významné finančné prostriedky na rozvoj z vlastných zdrojov. Viac peňazí v rozpočte Európskej únie prinesie viac možností, viac finančných prostriedkov na vedu, vzdelávanie, investície do nových technológií, politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že turbulencie vo finančnom sektore priniesli vážne problémy nielen našim občanom, ale aj väčšine našich podnikateľských subjektov. Preto je diskusia o inovovaní pravidiel nakladania s úsporami európskych občanov v bankách, poisťovniach a iných finančných domoch úplne legitímna.

Jej dôležitým záverom by však mala byť podpora zodpovednej a bezpečnej správy úspor našich občanov a eliminácia všetkých špekulatívnych a rizikových transakcií, pri ktorých sa úspory či budúce dôchodky drobných sporiteľov strácajú vo vreckách špekulantov.

Malo by ísť predovšetkým o lepšie, komplexnejšie pravidlá, akceptované globálne, ktoré by síce vytlačili špekulácie a hazard z finančného sektora, ale zbytočne by neškodili sporiteľom či klientom. Sankcie či mimoriadne dane by sme mali riešiť až po tom, čo dokážeme dobre zreformovať náš, bohužiaľ, dnes málo dôveryhodný finančný sektor.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Po štrukturálnej kríze – a myslím si, že sme sa jej zatiaľ v žiadnom prípade nevenovali – je mimoriadne dôležité, aby sme zaistili bezpečnú finančnú platformu s cieľom obmedziť špekulácie alebo – čo by bolo lepšie – úplne ich zakázať. Nástroje inovačného financovania dopĺňajú politiku úsporných opatrení, ktorá je v súčasnosti nevyhnutná a naliehavo by sa mala zaviesť na celom svete. Ak teda schválime daň z finančných transakcií so sadzbou 0,05 %, budeme mať v celej Európe k dispozícii potenciálne príjmy vo výške takmer 200 miliárd EUR alebo dokonca 650 miliárd EUR celosvetovo. Minimálne rovnako pozitívny je aj potenciál, ktorý má táto daň v oblasti regulácie finančných trhov a zvyšovania transparentnosti. Inými slovami, je to krok správnym smerom.

 
  
MPphoto
 

  Thomas Mann (PPE).(DE) Ak chceme stabilizovať finančné trhy, dani z finančných transakcií sa nevyhneme. Potrebujeme ju, aby sme raz a navždy zastavili mimoriadne špekulatívne extrémy. Nestabilitu finančných trhov spôsobujú krátkodobé investičné stratégie a hazardovanie so sadzbami s využitím veľkého objemu dlhového kapitálu. Potrebujeme, aby tento typ špekulácií prestal byť príťažlivý, a raz a navždy presadiť dlhodobé investičné stratégie.

Daň prinesie dôležité príjmy, bez ktorých sa vzhľadom na nákladné záchranné siete EÚ nezaobídeme. Sadzby dane však musia byť nastavené aj inteligentne. Sadzba dane na cenné papiere s nízkym rizikom musí byť nižšia ako na cenné papiere s vysokým rizikom. Finančné a bankové systémy na celom svete majú možno odlišnú štruktúru, my však potrebujeme, aby si daň z finančných transakcií získala celosvetovú podporu. Výraznou mierou prispeje k zmierneniu turbulencií na finančných trhoch a konečne dá finančným transakciám pevnejší základ.

 
  
MPphoto
 

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – V prvom rade by som sa vám chcel poďakovať za veľmi zaujímavú rozpravu. Názory sa rozchádzajú v otázke, či by EÚ mala v prvom kroku uvažovať o zavedení dane z finančných transakcií na úrovni EÚ.

Čísla, ktoré sa tu uvádzajú, môžu vyzerať príťažlivo. Som však presvedčený, že by sme mali najprv zvážiť riziko presunu spoločností a dôsledky takejto dane na európsku konkurencieschopnosť. Ako viete, finančné transakcie možno ľahko presunúť mimo EÚ. Príklady z minulosti, ako to bolo v prípade Švédska, ukazujú, že zavedenie dane z finančných transakcií (DFT) na miestnej úrovni môže uškodiť legitímnym podnikom a do značnej miery narušiť daňový základ. Veľmi jasne na to poukázali páni Schmidt a Hökmark.

Ako som povedal vo svojom úvodnom prejave, chcel by som vás vyzvať, aby ste počkali na výsledky posúdenia vplyvu, aby ste v tejto oblasti mohli zaujať opodstatnené stanovisko. Môžem vás uistiť, že toto posúdenie vplyvu sa vykoná veľmi dôkladne. Viete, že sme vo februári na túto tému otvorili verejné konzultácie. Koncom marca sa v Bruseli uskutoční daňové fórum, ktoré sa bude celé venovať otázke zdanenia finančného sektora. Na tejto téme úzko spolupracujeme s akademickým svetom a Medzinárodným menovým fondom. Chcel by som, aby sme ju veľmi dôsledne analyzovali s cieľom prijať rozhodnutia založené na pevných základoch.

Otázky, o ktoré ide, sú veľmi dôležité a mnohé z nich odzneli počas dnešnej rozpravy, ako napríklad otázka vplyvu na vysokofrekvenčné obchodovanie. Musíme analyzovať aj dosah dane. Niektorí z vás položili otázku, kto túto daň zaplatí. Neexistuje tu žiadna samozrejmá odpoveď. Rovnako musíme analyzovať administratívne náklady; musíme analyzovať daňové základy a mnoho ďalších otázok, ktoré treba vziať do úvahy, aby sme prijali konečné rozhodnutie.

Preto by som vás chcel požiadať, aby ste počkali, kým Komisia neukončí toto posúdenie vplyvu. Zaviazali sme sa to urobiť do letnej prestávky.

Inak vítam správu, ktorá celkovo podporuje kroky Komisie v oblasti inovačného financovania, najmä v oblasti dane z uhlíka, európskych projektových dlhopisov a financovania rozvoja. Znova by som chcel poďakovať pani Podimatovej za jej skvelú správu a zajtra vám želám dobré hlasovanie.

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata, spravodajkyňa.(EL) Len niekoľko slov na zhrnutie dnešnej veľmi zaujímavej rozpravy, za ktorú všetkým rečníkom ďakujem.

Prvá otázka: celosvetová alebo európska daň? Podľa mňa je to nesprávna otázka alebo sa skôr obávam, že túto otázku si kladú tí, ktorí nechcú takúto daň na európskej ani na celosvetovej úrovni, pretože všetci vieme, že je nemožné dosiahnuť celosvetovú dohodu, kým niekto neurobí prvý krok. Únia, ktorá má najväčší finančný trh na svete, preto musí urobiť prvý krok, aby sme dôveryhodne a účinne napredovali v tomto úsilí o celosvetovú dohodu.

Druhá otázka: štúdia vplyvu. Všetci, ktorí ste si prečítali správu o inovačnom financovaní, viete, že štúdia vplyvu sa týka veľkého počtu bodov správy a štúdiu vplyvu jednoznačne potrebujeme; to nikto nespochybňuje. Pán komisár, nemôžem však s vami súhlasiť, keď ste nás teraz vo svojom úvodnom vyhlásení žiadali, dokonca ste nás prosili, aby sme nič nepodnikali, aby sme neprijímali pozíciu, kým Európska komisia nezverejní štúdiu vplyvu. Obávam sa aj toho, že vzhľadom na stanovisko, ktoré ste pred krátkou chvíľou zaujali, sa zdá, akoby ste o svojej pozícii už rozhodli napriek skutočnosti, že nemáme žiadnu štúdiu vplyvu, napriek skutočnosti, že by sme na európskej úrovni nemali zavádzať daň z finančných transakcií. Samozrejme, potrebujeme štúdiu vplyvu a všetci vieme, že je to bežný krok pred začiatkom legislatívneho postupu. Neskrývajme sa však za štúdie vplyvu a nezrádzajme našu úlohu a naše kompetencie, najmä nie v čase, keď bojujeme, aby sme ochránili metódu Spoločenstva, čím mám na mysli úlohu Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese. Politické rozhodnutie o tom, či chceme alebo nechceme európsku daň, je na nás a na Rade, ako nám to minulý týždeň pripomenula nemecká kancelárka Angela Merkelová. Musíme zaistiť, aby nás udalosti nepredbehli.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční napoludnie v utorok 8. marca 2011.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Belet (PPE), písomne. (NL) Európsky parlament dnes vysiela jasný signál skupine G20, no najmä európskym hlavám štátov a vlád. Vždy sme podporovali a naďalej podporujeme zavedenie dane z finančných transakcií na celosvetovej úrovni, ak sa to však v krátkom čase nedá dosiahnuť, potom by EÚ mala konať nezávisle a vziať na seba svoj diel zodpovednosti. Predpokladáme, že Komisia v krátkom čase predloží štúdiu a následne konkrétny legislatívny návrh.

Daň z finančných transakcií je najlepší nástroj na ochranu pred špekuláciami na trhoch a na financovanie celosvetových verejných statkov. Súčasne môže byť však aj účinným nástrojom na podporu aktívnej hospodárskej obnovy v Európe. V tomto dôležitom bode by som chcel tiež zdôrazniť, že tí, ktorí stále tvrdia, že projekt európskej integrácie je antisociálny, by oddnes možno mohli svoju kritiku zmierniť. Pretože – slovami organizácie Oxfam – Európsky parlament dnes stanovuje svetový štandard úsilím o európsku daň Robina Hooda.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá požaduje, aby EÚ podporila zavedenie dane z finančných transakcií (DFT) na celosvetovej úrovni, a ak sa to nepodarí, EÚ by DFT mala zaviesť najprv na európskej úrovni. Pozoruhodný nárast objemu finančných transakcií v celosvetovom hospodárstve za ostatné desaťročie, ktorý v roku 2007 dosiahol úroveň 73,5-násobku nominálnej hodnoty svetového HDP, poukazuje na priepasť medzi finančnými transakciami a potrebami reálneho hospodárstva. Finančný sektor nie je dostatočne zdaňovaný. Prekvapujúco, DPH sa z väčšiny finančných služieb neplatí. Treba zaviesť opatrenia, aby sa od tohto sektora získalo viac a aby sa tým prispelo k presunu daňového zaťaženia z pracujúcich ľudí. Hlavné náklady vyplývajúce z krízy doteraz znášali daňoví poplatníci. Finančné inštitúcie a zainteresované strany, ktoré sa roky tešili z nadmernej výnosnosti kapitálových fondov a vyplácali neprimerané ročné prémie, musia prispieť spravodlivým dielom k splateniu nákladov. Odhaduje sa, že pri nízkej sadzbe DFT môže daň na úrovni EÚ priniesť výnos takmer 200 miliárd EUR ročne a 650 miliárd EUR na celosvetovej úrovni, čo predstavuje významný príspevok finančného sektora na náklady vyplývajúce z krízy a k udržateľnosti verejných financií.

 
  
MPphoto
 
 

  Kinga Göncz (S&D), písomne. (HU) V čase zložitých finančných podmienok by sme sa museli veľmi snažiť, aby sme našli zrejmejšie prostriedky na naplnenie európskych cieľov než zavedenie daní na finančné transakcie na medzinárodnej alebo európskej úrovni, eurobondy, dlhopisy na projekty EÚ a ďalšie nástroje inovačného financovania. Ak svoje predsavzatia a ciele stanovené v stratégii EÚ 2020 myslíme vážne, musíme podporiť nové finančné nástroje, ktoré nám ich umožnia dosiahnuť. Rozvíjanie energetických a dopravných sietí si vyžaduje nové prostriedky na boj proti zmene klímy a na financovanie krokov zameraných na dosiahnutie sociálneho začleňovania. Tieto zdroje by nemali ešte väčšmi zaťažovať daňových poplatníkov, ktorí už trpia následkami úsporných opatrení. Daň z finančných transakcií, ktorá znižuje úroveň finančných špekulácií a nadmerného riskovania zo strany finančných inštitúcií – dlhodobo obhajovaného Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente –, možno podľa názoru finančných odborníkov zaviesť na európskej úrovni bez toho, aby finančný sektor Európu opustil. Pri ročnej sadzbe na úrovni 0,05 % by daň z finančných transakcií prispievala do rozpočtu sumou 200 miliárd EUR. Okrem toho by k zvýšeniu rozpočtových príjmov mohli prispieť aj ďalšie opatrenia inovačného financovania, ako napríklad eurobondy.

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne.(RO) Potom, čo sme zažili finančnú krízu, ktorá odhalila nestabilitu cenných papierov finančných inštitúcií, považovali sme za nevyhnutné zaviesť daň z finančných transakcií na európskej úrovni, otázku, o ktorej vo veľkej miere diskutovala aj Európska rada.

Skupina S&D, do ktorej patrí spravodajkyňa tejto správy, si zaslúži najväčšie uznanie. Podarilo sa nám vyslať jasný signál najmä prijatím najproblematickejšieho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sa zameriava na zavedenie dane skôr na európskej než na celosvetovej úrovni. Týmto spôsobom preukazujeme naše dobré zámery a naše pevné presvedčenie, že opatrenia môžu mať v EÚ vyššiu účinnosť s merateľným a okamžitým prínosom. V tejto súvislosti musím zopakovať, že úsporná politika, ktorú dôrazne presadzujú konzervatívne vlády, je mimoriadne nespravodlivá a dokonca demagogická najmä preto, že hospodársku krízu nezapríčinili bežní občania, ale finančné a bankové inštitúcie, ktoré mali neprimerane liberálnu koncepciu finančného systému. Oživenie by sa malo posudzovať z hľadiska spravodlivosti, a preto je táto daň tým najlepším opatrením, ktoré máme k dispozícii.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Táto diskusia je fascinujúca z etického, politického, a dokonca aj odborného hľadiska. Problémom je, že ju nemožno hrať na rozdelenom ihrisku: riešenie musí byť spoločné a odsúhlasené na úrovni skupiny G20, pretože ak ho nezavedú všetci, vráti sa ako bumerang a spôsobí, že sa finančné transakcie presunú. Nie sme tu preto, aby sme chránili špekulantov alebo tých, ktorí hrajú na finančných trhoch, akoby boli v kasíne, no na druhej strane nemôžeme prijať úsporné opatrenia, aby sme si zachránili vlastnú tvár, čiastočne pod vplyvom demagógie, čo by neskôr v praxi naďalej spôsobovalo väčšie škody, než akým sa usilujeme zabrániť. Preto neargumentujme výlučne na ideologickom základe a namiesto toho sa pozrime na fakty. Všetci súhlasíme, že potrebujeme zastaviť finančné špekulácie pre ich vlastné dobro a vytvoriť zásadu, podľa ktorej znečisťovateľ platí, aby sme to však dosiahli, je nevyhnutné prijať prístup založený na správnych údajoch, číslach a štatistickej analýze. Musíme nájsť riešenie, ktoré zohľadní potrebu zastaviť istý typ špekulácií, a zabrániť tomu, aby EÚ ustúpila na globálnom trhu, čo by spôsobilo viac problémov v čase, keď musíme investovať a snažiť sa prekonať krízu.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia