PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 08.35 hod.)

  Predseda. – Vítam podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Dámy a páni, dnes začíname skoro, pretože nás čaká dôležitá rozprava.

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o južnom susedstve a najmä Líbyi vrátane humanitárnych hľadísk [2011/2616(RSP)].

Ako viete, situácia v severnej Afrike je kľúčovou skúškou pre Európsku úniu. Teraz, keď už funguje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), máme nové nástroje na prácu za hranicami Únie. Sme, samozrejme, presvedčení, že táto činnosť je plne opodstatnená, pokiaľ ide o Tunisko a Egypt, ako aj o Líbyu. Dnes budeme hovoriť najmä o Líbyi, ale nielen o nej. Máme tiež povinnosť voči občanom, ktorí očakávajú, že predstavíme akčný plán pre južné susedstvo, program pre krátkodobú, strednodobú a dlhodobú spoluprácu a podporu. Musíme na to teraz myslieť. V Európskom parlamente sú dnes prítomní aj predstavitelia líbyjskej Dočasnej prechodnej národnej rady. Znamená to, že máme skvelú príležitosť nadviazať priamy kontakt a rozhovory s líbyjskou opozíciou. Najskôr musíme prekonať humanitárnu krízu.

Vážená pani podpredsedníčka a vysoká predstaviteľka, sme presvedčení, že všetky aktivity Európskej únie ako celku by veľmi pomohli južnej časti nášho kontinentu a našim susedom na opačnej strane Stredozemného mora.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Ďakujem vám za možnosť diskutovať s týmto Parlamentom o situácii v našom južnom susedstve a, samozrejme, ako povedal pán predseda, predovšetkým o situácii v Líbyi.

Dovoľte mi začať zdôraznením evidentnej skutočnosti, a to, že južné susedstvo sa rýchlo mení a v celom regióne sa ľudia usilujú naplniť základnú ľudskú túžbu: schopnosť formovať svoje vlastné životy, a to hospodársky i politicky. Žiadajú politickú účasť s dôstojnosťou a zodpovednosťou, žiadajú spravodlivosť a žiadajú prácu. Som presvedčená, že na tieto požiadavky musíme reagovať. Som presvedčená, že sú oprávnené a že musíme konať rýchlo.

Kľúčovým aspektom tejto situácie je skutočnosť, návštev Tuniska a Egypta som mnohokrát počula: „Toto je naša krajina, toto je naša revolúcia. Chceme robiť veci po svojom, chceme však s vami spolupracovať a potrebujeme vašu pomoc.“

Domnievam sa, že tieto zásady by mali byť základom opatrení, ktoré podnikneme. Tento demokratický prechod musí patriť ľuďom, musí vzniknúť doma. Na základe toho sa ukáže, čo bude ďalej. Musíme však byť pripravení ponúknuť podporu s tvorivosťou a odhodlaním a musíme to urobiť v miere, ktorá zodpovedá historickej povahe zmien, ktoré vidíme.

V takejto premenlivej situácii musia naše kroky vychádzať z našich kľúčových hodnôt a záujmov. Máme všetky dôvody na to, aby sme podporili prebiehajúce zmeny. Tunisania, Egypťania, Líbyjčania a ďalší žiadajú rešpektovanie presne tých hodnôt, ktoré sú srdcom európskeho ideálu. Vznik demokratických spoločností pomôže udržať bezpečnosť a prinesie spoločnú prosperitu v našom susedstve a práve preto sme Komisia a ja vypracovali spoločný dokument pre Európsku radu, ktorá sa stretne v piatok, obsahujúci opatrenia, ktoré, dúfame, k tomu prispejú: viac finančnej podpory Európskej únie zo strany inštitúcií, ale aj prostredníctvom mobilizácie Európskej investičnej banky (EIB) – a ja vzdávam hold Parlamentu za to, že si tak rýchlo uvedomil potrebu pomôcť Investičnej banke s jej mandátom, aby dokázala poskytnúť ľuďom túto podporu. Toto opatrenie bolo mimoriadne úspešné.

Potrebujeme vašu pomoc, aby sme dokázali urobiť viac pre EIB a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOD), ktoré so mnou diskutovali o svojich možnostiach z hľadiska zmeny svojich mandátov a schopnosti poskytnúť tomuto susedstvu novú podporu – chcem rýchlo dodať, že nie na úkor práce, ktorú momentálne vykonávajú, ale popri nej. Čo sa týka Európskej investičnej banky, vieme, že môžeme mobilizovať ďalšiu 1 miliardu EUR. Len aby ste dokázali oceniť sumu, ktorú to predstavuje, súčasná činnosť Investičnej banky v Egypte má hodnotu 488 miliónov EUR. Takto bude môcť minimálne zdvojnásobiť investície, čo umožní začať realizovať niektoré veľké infraštruktúrne projekty, ktoré sú jednoznačne potrebné a ľudia ich chcú.

Prostredníctvom tohto dokumentu chceme tiež dosiahnuť podporu odbornej prípravy a výmeny študentov. Sú to mladí obyvatelia. Jedným zo spoločných faktorov v celom južnom susedstve je to, že ide o mladú spoločnosť. Sú to mladí ľudia, niektorí s kvalitným vzdelaním, niektorí žiadajúci viac možností na vzdelávanie a odbornú prípravu. Aj na tieto požiadavky by sme mali reagovať – s členskými štátmi budeme o tejto možnosti hovoriť a vyzývam aj Parlament, aby sa do toho zapojil.

Vzniká živá občianska spoločnosť. Pri stretnutiach s občianskou spoločnosťou v Tunisku som sa stretla s ľuďmi, ktorí nikdy predtým neboli spolu v jednej miestnosti, pretože to nebolo povolené. Ich vôľa a túžba etablovať sa do väčšej miery ako mimovládne organizácie, ako organizácie schopné venovať sa otázkam dôležitým pre spoločnosť a vyvodiť zodpovednosť voči vláde je, ako dobre viete, mimoriadne dôležitým aspektom rozvoja tejto spoločnosti. Z toho vyplýva aj viac začleňujúce riadenie: aby ľudia cítili, že majú vplyv a slovo, pokiaľ ide o riadenie ich spoločnosti.

Samozrejme, celkový balík, ktorý bude predložený Európskej rade, bude obsahovať aj otázky potravinovej bezpečnosti – čo je obrovský a čoraz významnejší problém v regióne –, ďalšieho otvárania trhov, možnosti dosiahnuť lepší prístup na trh a partnerstiev pre mobilitu. Opäť zdôrazňujem, ako som to už urobila predtým, že chceme, aby to bol prístup založený na stimuloch, ktorý umožní ľuďom rýchly pokrok, ale zohľadní aj rozdiely medzi nimi. Všetky tieto krajiny sa medzi sebou líšia a naliehavo hovoria: „Prosím, nehádžte nás do jedného vreca a nepovažujte za rovnaké. Sme rozdielne krajiny, chceme, aby sa naše spoločnosti vyvíjali tak rôznorodo, ako sa vyvíjali vaše. Áno, sú tu podobnosti, ale chceme, aby ste naše odlišnosti rešpektovali a pracovali s nimi.“ Chceme použiť prístup, ktorý hovorí, že za viac dáme viac, teda že tí partneri, tie krajiny, ktoré chcú zájsť s reformami ďalej a rýchlejšie, budú môcť počítať s väčšou podporou zo strany Európskej únie.

V nasledujúcich dňoch a týždňoch budeme diskutovať – ako sme to robili aj doteraz – s našimi medzinárodnými partnermi o tom, ako sa môžeme koordinovať, aby sa naša činnosť neprekrývala a aby sme dokázali rýchlejšie reagovať. Dňa 23. februára som usporiadala stretnutie vysokých predstaviteľov, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia inštitúcií, Svetovej banky, Investičnej banky, EBOD, MMF, ale aj vysokí predstavitelia z Číny, Ruska, Austrálie, Kórey, z 27 členských štátov, z USA a z arabských krajín. Cieľom tohto stretnutia nebolo rozhodnúť, čo týmto krajinám urobíme, ale pripraviť sa na rýchle poskytnutie podpory.

Vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, že jednou z vecí, ktoré nám možno vyčítať, je to, že niekedy reagujeme pomaly. Chcem, aby sme boli pripravení, a vo svojich rozhovoroch najmä s Ligou arabských štátov a s krajinami, ktorých sa to týka, som sa snažila jasne zdôrazniť, že mojím cieľom je zaistiť, aby sme boli schopní reagovať a aby táto reakcia bola koordinovaná a účinná a využila to najlepšie, čo máme k dispozícii nielen v Európe, ale aj na celom svete.

Po zajtrajšom stretnutí ministrov zahraničných vecí, piatkovom zasadnutí Európskej rady, stretnutí NATO, na ktorom sa zúčastním zajtra, a neoficiálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí cez víkend v Maďarsku odletím do Káhiry na stretnutie s Amrom Moussom, teda s Ligou arabských štátov, aby som ich všetkých oboznámila s tým, o čom sme hovorili. Stretnem sa aj s novým egyptským ministrom zahraničných vecí, s ktorým som už hovorila. Ale, kolegovia, viem, že chcete hovoriť najmä o Líbyi, takže teraz, keď som vám priblížila stav práce, ktorú vykonávame, prejdem k otázkam, ktoré sa týkajú nás všetkých v súvislosti s Líbyou.

Vidím dve okamžité priority: po prvé, riešiť humanitárnu krízu a pomôcť s evakuáciou a po druhé, zabezpečiť zastavenie násilia a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sa tohto násilia dopustili.

Čo sa týka humanitárnej pomoci, konáme rýchlo. Komisia zvýšila svoju pomoc na 30 miliónov EUR. Moja kolegyňa komisárka Kristalina Georgievová (Kristalina Georgieva) bola minulý týždeň skontrolovať situáciu na tunisko-líbyjskej hranici a uistiť sa, že naša činnosť prebieha tak, ako má. Samozrejme, sme v nepretržitom kontakte s OSN, s ktorou koordinujeme naše aktivity, a členské štáty vyčlenili dôležité zdroje na riešenie tejto naliehavej úlohy, ktorú predstavuje neustály prúd ľudí, a to aj prostredníctvom agentúry FRONTEX.

Čo sa týka evakuácie občanov EÚ, Európska služba pre vonkajšiu činnosť prispela k zaisteniu rýchlej výmeny informácií a najúčinnejšieho využitia našich zdrojov. Spolu s predsedníctvom som 23. februára aktivovala mechanizmus civilnej obrany EÚ na pomoc pri evakuácii občanov EÚ. Ako vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, získavanie informácií v reálnom čase je náročná úloha, musíme však urobiť správne rozhodnutia, takže na moje požiadanie odcestoval v nedeľu a pondelok do Tripolisu Agostino Miozzo, výkonný riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre krízové opatrenia, aby vyhodnotil situáciu priamo na mieste.

Stretol sa s predstaviteľmi a veľvyslancami a situáciu mi opísal ako pokojnú, ale mimoriadne napätú. Naši európski veľvyslanci privítali možnosť podrobne diskutovať a priamo nám poskytnúť svoje analýzy toho, čo sa deje priamo na mieste. To nám spolu s kontaktmi, ktoré všade získavame, pomôže vytvoriť si jasnejší obraz situácie.

Samozrejme, na začiatku sme veľa úsilia venovali evakuácii európskych občanov a musíme ukázať solidaritu s Tuniskom, ktoré znáša ťarchu evakuácie takého veľkého množstva ľudí, najmä Egypťanov, ktorí končia na tuniskej hranici a treba ich dopraviť do Egypta. Vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, že v Líbyi je približne milión Egypťanov a približne jeden a pol milióna až dva milióny ľudí z afrických krajín obklopujúcich Líbyu. Z toho, čo sme počuli o situácii v Tripolise, vieme, že približne dvetisíc až tritisíc Afričanov čaká na letisku na odchod.

Musíme však byť pripravení vystupňovať aj našu podporu líbyjského obyvateľstva. Ako som povedala, situácia je veľmi premenlivá a musíme ju veľmi pozorne analyzovať. Požiadala som preto naše služby – na prísne plánovacom základe –, aby preskúmali možnosť zapojenia spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktoré by bolo vo forme podpory súčasnej evakuácie a humanitárneho úsilia. Tak ako vždy v prípade akejkoľvek možnosti zapojenia SBOP je nutná veľmi dôkladná analýza a budeme potrebovať primerané odpovede na otázky mandátu, zdrojov a cieľov. Môžem vám povedať, že táto práca bude prebiehať tento týždeň.

Účinné riešenie humanitárnej krízy je rozhodujúce a zastavenie násilia je predpokladom akýchkoľvek ďalších krokov. Preto ma teší, že medzinárodné spoločenstvo ako celok prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN jasne povedalo, že násilie je neprijateľné, musí sa zastaviť a musí byť vyvodená zodpovednosť voči ľuďom.

Som rada, že sa v New Yorku dosiahla dohoda v súvislosti s európskou požiadavkou zahrnúť pridelenie veci prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu. Bola to európska iniciatíva a už sa začalo predbežné vyšetrovanie údajných vojnových zločinov.

Neprekvapuje, že veľmi úzko spolupracujeme s našimi partnermi: OSN, NATO, USA, Tureckom, Ligou arabských štátov a mnohými, mnohými ďalšími krajinami, s ktorými sme v každodennom kontakte. Hovoríme s nimi o všetkých otázkach týkajúcich sa južného susedstva, ale najmä o zaistení účinnej spolupráce z hľadiska prístupu, ktorý použijeme v našom južnom susedstve, a to, ako som povedala, zahŕňa všetkých našich partnerov. Podľa očakávania poviem, že máme svoju vlastnú zodpovednosť.

Okamžite sme prerušili rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou, ako aj akúkoľvek spoluprácu technického charakteru.

(potlesk)

Začali sme prípravné práce na reštriktívnych opatreniach ešte pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN. Okrem sankcií OSN sme 28. februára prijali ďalšie reštriktívne opatrenia: embargo na vývoz zariadenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútorné represie, autonómne označenia v rámci cestovných obmedzení a zmrazenie majetku. Momentálne prebieha proces pridávania ďalších subjektov kontrolovaných Kaddáfím a jeho najbližšími spolupracovníkmi do tohto zoznamu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, aj naďalej zostaneme v čele medzinárodného úsilia o obnovu mieru a stability v Líbyi. Keď sa nám podarí zastaviť násilie, musíme sa snažiť o vznik novej Líbye s demokraticky zvolenými zástupcami, ktorá bude dodržiavať ľudské práva. V súlade s tým, čo som hovorila od samého začiatku, nebudeme diktovať výsledky, ale podporíme pluralizmus, zodpovednosť, silnú demokraciu a spoločnú prosperitu.

Svojím charakterom sú krízy skúškou našich politík, našich zdrojov a našej schopnosti reagovať v reálnom čase a udalosti v južnom susedstve predstavujú pre Európsku úniu obrovskú úlohu. Ako podpredsedníčka Komisie som presvedčená, že to, ako zareagujeme, bude definovať Komisiu na nasledujúce roky.

Takže sa obraciam na Európsky parlament a potrebujem vašu podporu, pretože len naše spoločné úsilie pomôže spojiť Európsku úniu a potvrdiť našu silnú pozíciu. Nemôžeme si dovoliť myslieť v malom, nemôžeme si dovoliť, aby sa nám do cesty stavala nepružnosť. Môžeme a musíme reagovať strategicky a jednotne. Myslím si, že ak sa nám to podarí, môžeme naozaj niečo zmeniť, podporiť ľudí v tomto regióne, ktorí nás žiadajú o pomoc, ale podporiť ich tak, aby dokázali formovať vlastnú budúcnosť.

(potlesk)

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Európska únia je rozpoltená medzi dvomi frustráciami tejto líbyjskej krízy, teda medzi tým, čo je žiaduce – čo najskôr odstrániť zločinný režim, ktorý je odhodlaný zomrieť v boji –, a tým, čo je dosiahnuteľné.

Ak máme byť úprimní, pán predseda, musíme uznať, že Európska únia napriek všetkému svojmu úsiliu nesplnila očakávania verejnosti. To nie je kritika, pani Ashtonová, ale skôr otázka právomocí.

V rámci svojich právomocí sme konali rýchlo a správne, keď Európska únia plne podporila rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970. Nie sme však vojenská únia. Chceme byť politickou úniou a stále sme len zárodkom hráča na medzinárodnej scéne.

A práve preto, pán predseda, zatiaľ čo tu máme túto rozpravu, zatiaľ čo dnes zasadá Rada OSN pre ľudské práva a zatiaľ čo zajtra zasadnú Rada ministrov obrany, Rada pre zahraničné veci a Európska rada, ľudia v Líbyi stále umierajú. Práve na tomto pozadí musíme uvažovať o tom, čo môžeme urobiť.

Môžeme stáť stranou, keď sú masakrovaní nevinní civilisti? Môžeme zostať ľahostajní voči „somalizácii“ Líbye, kým Bezpečnostná rada OSN nedosiahne ďalšie pomalé rozhodnutie?

Posolstvo Európskej únie musí byť dôrazné a jasné a musí znieť takto: „Kaddáfího režim musí skončiť hneď teraz.“ Toto posolstvo musí byť sprevádzané súborom opatrení, ktoré vystupňujú tlak. V prvom rade, pán predseda, to musí byť bezletová zóna, neutralizácia Kaddáfího komunikácií – a myslím si, že musíme zablahoželať Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu k tomu, že do Európskeho parlamentu priviedla predstaviteľov líbyjskej opozície – a, samozrejme, medzinárodná koordinácia, predovšetkým s Africkou úniou a Ligou arabských štátov.

Toto, pán predseda, očakáva od nás verejnosť a budete mať plnú podporu nášho poslaneckého klubu v úsilí dosiahnuť to, pani Ashtonová.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Pani Ashtonová, chcem vám poďakovať za vaše slová a za skvelý a nezávislý spôsob, akým ste predstavili svoju pozíciu i svoju analýzu situácie v našom južnom susedstve a v Líbyi.

Stojíme pred obrovskou úlohou. Zažívame skutočne historickú zmenu politickej rovnováhy vo svete a najmä v našom bezprostrednom susedstve. Musíme sa vyrovnať s mimoriadne rozdielnymi vývojmi. Nemôžeme hovoriť o jednotnom procese. Jednotným procesom je revolúcia, tá je však v jednotlivých krajinách veľmi špecifická a veľmi sa medzi nimi líši. Je iná v Maroku než v Tunisku, je iná v Alžírsku než v Egypte a Líbya je osobitný prípad, o ktorom intenzívne diskutujeme. Kaddáfí je zločinec. Je to vrah, ktorý patrí pred Medzinárodný trestný súd. Pravdepodobne sa všetci zhodneme na tom, že tento muž neunikne takému či onakému trestu. Najlepšie by bolo, keby si Líbyjčania dokázali tento problém vyriešiť sami.

Stojíme pred veľkou úlohou, ktorá vyžaduje chladnú hlavu. Musíme sa rozhodnúť, a to aj pokiaľ ide o to, čo tu hovoríme. Na jednej strane nám cit hovorí, že tohto zločinca treba zastaviť, že treba zastaviť bratovraždy v jeho krajine a že by sme nemali vylučovať žiadne nevyhnutné prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov vrátane vojenských. To nám hovorí naše svedomie. Na druhej strane však všetci vieme, ako funguje medzinárodná politika a že nesprávne rozhodnutie v tejto veci môže mať ďalekosiahle a dlhodobé následky.

Je, samozrejme, ľahké povedať, že rýchlo zasiahneme, ale aj realizácia bezletovej zóny vyžaduje, aby sme prijali rozhodnutie poslať bojové lietadlá do vzduchu a zničiť líbyjské vzdušné sily na zemi. Tieto vojenské útoky, ktoré má vykonať NATO, by možno vyriešili problém v Líbyi, ale priniesli by množstvo problémov v širšom regióne.

Preto naliehavo radím, aby sme všetko, čo robíme, robili v rámci medzinárodného práva a najmä na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a – toto je hlavný spoločný menovateľ – so zapojením Ligy arabských štátov a Africkej únie. Táto požiadavka je súčasťou uznesenia, a to je rozumné. Ak chceme v Líbyi zasiahnuť, jedinou rozumnou možnosťou je, aby sa to stalo na základe rezolúcie bezpečnostnej rady a s účasťou arabských štátov. Preto stojí za to zopakovať, že síce by sme nemali nič vylučovať, ale nemali by sme ani unáhlene uspokojovať svoje krátkodobé pocity banálnymi slovami, ktoré inštinktívne znejú dobre, ale – a to chcem zopakovať – z dlhodobého hľadiska by mohli byť nebezpečné. To by bolo nebezpečné.

V Európskej rade – a tu sa obraciam na vás, pán Buzek, pretože budete zastupovať Parlament na zasadnutí Európskej rady v nasledujúcich dňoch – bola otvorená otázka, či potrebujeme Marshallov plán pre celý región. Moja odpoveď by bola áno, potrebujeme niečo ako Marshallov plán pre celý región. Chcel by som však všetkým pripomenúť, čo Marshallov plán znamenal pre Európu. Znamenal, že George Marshall navrhol Spojeným štátom americkým, aby určité percento svojho celkového hospodárskeho produktu venovali Európe. Výsledok tohto kroku je dobre známy – dnes sa nazýva Európskou úniou a má úroveň prosperity, demokratického rozvoja a mieru, akú tento kontinent nikdy predtým nezažil.

Tiež si však myslím, že tie isté vlády, ktoré o tom teraz diskutujú, budú považovať aj 1 % celkového hospodárskeho produktu za príliš vysokú cenu pre Európsku úniu. Nemôžete vyslovovať tieto banálne požiadavky a potom nič neurobiť. Ak chceme do nášho južného susedstva priniesť stabilitu, budeme musieť poskytnúť značné množstvo finančných prostriedkov. Ľudia v tejto oblasti totiž potrebujú jednu vec, a to vyhliadku na možnosť života v mieri, demokracii a prosperite, inými slovami, nádej, že aj oni získajú to, čo máme my. To musí byť cieľom všetkých snáh, ktoré vyvinieme v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch, a to aj tu v Európskom parlamente. Koniec koncov, všetky tie milé slová a pekné uznesenia, ktoré spoločne prijímame, neprinesú ľuďom z nášho južného susedstva vôbec nič – oni potrebujú konkrétne činy. Z tohto dôvodu musí byť spoločným cieľom nás všetkých vytvorenie zóny voľného obchodu, ktorej cieľom bude hospodárska rovnocennosť severnej Afriky a Európskej únie.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Pani Ashtonová, myslím si, že teraz potrebujeme veľmi jasné posolstvo a vyhlásenie od vás a od Európskej rady v súvislosti s Líbyou. Myslím si, že v rámci tohto posolstva sú dôležité tri veci. Ľudí stále zabíjajú, takže to, čo hovoríme, nie je neutrálne: to, čo hovoríme, môže priamo na mieste pomôcť.

Po prvé, musíme uznať – alebo aspoň začať proces uznávania – Dočasnú prechodnú národnú radu ako zástupcu líbyjského ľudu. Myslím si, že človek, ktorý zabíja vlastných ľudí v obrovských množstvách, stratil všetku legitímnosť. Musíme preto začať proces uznávania, pretože to môže pomôcť opozícii vyhrať túto bitku proti Kaddáfímu na politickej úrovni.

Druhá vec, ktorú musíme urobiť – a druhé posolstvo, ktoré musíte vyslať –, je zintenzívniť všetky druhy pomoci. Opozícia potrebuje lieky, potraviny, telefónne linky, teda všetko veci, ktoré môžeme poskytnúť.

Po tretie, musíme čo najrýchlejšie paralyzovať Kaddáfího vražednú silu. V líbyjskej spoločnosti panuje jasná zhoda: nemalo by dôjsť k žiadnemu priamemu vojenskému zásahu v Líbyi. Je to líbyjská revolúcia a musí to aj zostať líbyjskou revolúciou. To, čo potrebujú, je bezletová zóna. Európska únia – Rada a vy – musí čo najskôr požiadať OSN, aby v tejto veci prijala rezolúciu na vytvorenie bezletovej zóny a zastavenie bombardovania miest, ktoré sú v rukách opozície.

Toto sú tri jasné posolstvá, ktoré potrebujeme, a potrebujeme ich hneď. Nepotrebujeme ich o týždeň či o dva týždne, potrebujeme ich dnes, zajtra a určite v piatok, keď Európska rada vydá svoje prvé politické vyhlásenie o tejto otázke. Toto sú tri kľúčové prvky, ktoré sú dnes potrebné.

(FR) Chcel by som využiť tento prejav na trocha všeobecnejšiu poznámku, pretože to, čo sa dnes deje, je, samozrejme, historické a myslím si, že je to dôležité.

Som pevne presvedčený, že to, čo sa dnes deje v Líbyi, Tunisku a Egypte, je bezprecedentnou príležitosťou vytvoriť podmienky potrebné na mierové riešenie konfliktu, ktorý prebieha už celé desaťročia medzi Izraelom a Palestínou.

Naliehavo žiadam Izrael, aby dnes našiel dosť odvahy na prijatie politických opatrení, ktoré by umožnili rýchlo začať mierový proces s palestínskym štátom. Príležitosti ukázať, že demokratický proces prebiehajúci v tomto regióne je darom histórie, ktorý môže tento región a svet zbaviť konfliktu, ktorý spôsobil už toľko bolesti, toľko nedorozumení a toľko tragédií, sa treba chopiť oboma rukami. Toto posolstvo je dnes nutné vyslať tomuto regiónu.

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Pani Ashtonová, pred chvíľou ste povedali, že musíme rešpektovať ľudí a ich túžbu po slobode.

Buďme úprimní. Roky sme to nerobili. Zúčastňovali sme sa na diktatúrach – my Európska únia a všetky členské štáty. Takže teraz ste zastavili rokovania s plukovníkom Kaddáfím? Mazel tov! Myslíte to vážne? Naozaj si myslíte, že ste v nich mohli pokračovať? Celé roky Európska únia, tieto členské štáty a pán Berlusconi rokovali napríklad o návrate utečencov do Líbye. Nikoho nezaujímalo, ako plukovník Kaddáfí s týmito utečencami zaobchádzal?

(potlesk)

Pokiaľ ide o túto vec, mali by sme si konečne dovoliť trocha sebakritiky.

Dnes povstal jeden národ. Má svojich zástupcov. Keď povstal poľský ľud, nikto sa nepýtal, či bola Solidarita demokraticky zvolená, ale hneď bola uznaná a pomáhalo sa jej. Vyzývam vás, aby ste uznali túto dočasnú vládu, pretože to je jediná sila, ktorá môže priniesť demokraciu. Áno, pán Schulz, musíme si zachovať chladnú hlavu, ale musíme sa aj rozhodnúť, na ktorej sme strane.

Potrebujeme dve veci.

Po prvé, plukovník Kaddáfí nesmie vyhrať, pretože ak vyhrá, zničí to všetky nádeje na demokraciu v mnohých regiónoch a bude to víťazstvom diktátorov. Naša politika musí teda smerovať k vyhláseniu, že plukovník Kaddáfí musí prehrať a Líbyjčania musia v boji proti nemu zvíťaziť.

Po druhé, Líbyjčania nechcú žiaden zahraničný vojenský zásah, to je pravda. Hovoria však, že chcú bezletovú zónu. Africká únia hovorí o bezletovej zóne. Liga arabských štátov hovorí o bezletovej zóne. Takže to nie je NATO.

Dohoda o vytvorení bezletovej zóny v prvom rade slúži na vytvorenie novej rovnováhy moci z politického hľadiska, na izolovanie plukovníka Kaddáfího z OSN a na vyhlásenie, že pôjdeme buď cez Bezpečnostnú radu OSN, alebo cez Valné zhromaždenie OSN, ktoré so 100 % väčšinou odhlasovalo vylúčenie Líbye z Rady pre ľudské práva. To znamená, že plukovník Kaddáfí je úplne izolovaný. Posiela sa mu tým odkaz, že nemá žiadnu budúcnosť, žiadnu šancu.

Výhradná vojenská zóna je predovšetkým politickým činom. Ako sa dá dosiahnuť? Nápadov je nespočetné množstvo. Samozrejme, nikto nebude Líbyu bombardovať, bolo by však možné napríklad zostreliť štartujúce lietadlo. Plukovníkovi Kaddáfímu treba ukázať, že mu nedovolíme bombardovať líbyjské mestá. Sú tu rôzne možnosti. Toto je politický čin, ktorý musíme vykonať.

(potlesk)

Som skutočne presvedčený, že ak do toho skočíme rovnými nohami a uznáme túto dočasnú vládu, Európska únia, OSN a Liga arabských štátov sa pohnú dopredu. Urýchlime izoláciu plukovníka Kaddáfího a potom budú, myslím si, jeho dni ako diktátora Líbye spočítané.

Je tu aj otázka humanitárnej pomoci. Sú potrební lekári a musíme nájsť spôsob, ako dostať ranených z Líbye. Niektoré prístavy sú otvorené a všetka humanitárna pomoc by mala prúdiť cez východnú časť Líbye. A nakoniec, je potrebná aj potravinová a vojenská pomoc. Toto je voľba, ktorá je pred nami: ak má plukovník Kaddáfí prehrať, tí druhí musia vyhrať.

Zaistime, aby sa nezopakovalo to, čo sa stalo v Bosne. Na Bosniakov i Srbov bolo uvalené embargo. Všetci s tým súhlasili. Nie, tu je to jedna strana proti druhej. Chceme vojenské embargo, embargo na vývoz zbraní proti plukovníkovi Kaddáfímu. Chceme dať obyvateľom Líbye možnosť oslobodiť sa pomocou zbraní, pretože taká je situácia – toto chcel plukovník Kaddáfí.

Na záver by som chcel hovoriť o téme utečencov a humanitárnej pomoci. Použime všetky nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, na dočasné prijatie utečencov a zaistenie ich uznania Radou OSN pre ľudské práva. V táboroch sú tisíce utečencov uznaných Radou OSN pre ľudské práva. Mali by sme im dovoliť prísť do Európy. Ak to dovolíme, urobíme veľmi silné humanitárne a politické gesto a bude to krok, vďaka ktorému bude Európa konečne ocenená, budú ocenené jej hodnoty, pretože konáme práve s cieľom presadzovať tieto hodnoty a zaistiť slobodu v Líbyi, Tunisku a Egypte.

(potlesk)

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Toto je mimoriadna rozprava. Súhlasím takmer so všetkým, čo dnes povedal Daniel Cohn-Bendit, a to ma trocha znepokojuje. Ako som vždy hovoril, Kaddáfí je africkým Fidelom Castrom, hoci dokonca ani Castro by sa neuchýlil k takému brutálnemu násiliu, aké sme v poslednej dobe videli zo strany Kaddáfího režimu a jeho psychopatických synov proti civilným protestujúcim.

V januári minulého roka som upozornil na skutočnosť, že Kaddáfí býval obrovským sponzorom terorizmu. Teraz je, samozrejme, obvinený z terorizovania vlastných ľudí. Kaddáfí minul veľa peňazí a času na nadbiehanie Západu a snažil sa nás presvedčiť, že sa zmenil. To sa, samozrejme, nestalo. Keďže má k dispozícii obrovské zisky z ropy, mohol rozsievať štedrosť výmenou za politické akceptovanie naprieč Európou a Afrikou a v neposlednom rade aj v našej krajine Spojenom kráľovstve, a to najmä za predchádzajúcej vlády.

Našou hlavnou prioritou je teraz ukončiť nezmyselné násilie v Líbyi. Bol som jedným z prvých v tomto Parlamente, kto žiadal bezletovú zónu. Ďakujem Francúzsku a Spojenému kráľovstvu za to, že ju dôrazne presadzujú nad celou krajinou s cieľom zastaviť Kaddáfího bombardovanie vlastných ľudí a prílev žoldnierov najmä z Alžírska a subsaharskej Afriky. Domnievam sa, že Bezpečnostná rada OSN – najmä vzhľadom na právo veta Ruska a Číny – nemusí túto bezletovú zónu potvrdiť.

Teraz by sme mali vážne uvažovať o uznaní Dočasnej prechodnej národnej rady v Benghází ako legitímnej líbyjskej vlády, aby mohla pozvať vojenskú pomoc bez potreby čakať na rezolúciu OSN. To by zabránilo ďalším masakrom civilistov a dalo demokratickým rebelom skutočné šance.

Našťastie bola väčšina občanov EÚ z Líbye bezpečne evakuovaná – a to efektívnym spôsobom –, je mi však jasné, že väčšinu členských štátov EÚ zaujímala len pomoc vlastným štátnym príslušníkom. Zdá sa, že počas procesu evakuácie sa úplne zabudlo na ustanovenia Maastrichtskej zmluvy, ktoré umožňujú občanom EÚ bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, požiadať v prípade naliehavej potreby ktorýkoľvek členský štát o konzulárnu ochranu.

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Povstaniu v Líbyi nemôžeme porozumieť bez pochopenia revolúcií v Tunisku a Egypte. Práve preto, že toto povstanie v Líbyi je súčasťou historického, revolučného a ľudového procesu, ktorý prinesie demokraciu do južného Stredozemia a do celého arabského sveta, je mimoriadne dôležitá pozícia Európy – a zmena tejto pozície – v súvislosti s tým, ako sa správala v Líbyi.

Dni Kaddáfího režimu sú spočítané, pretože je to diktatúra a ľudia sa jej prestali báť. Nemôže prežiť, pretože jej susedia sú v procese prechodu na demokraciu a tiež preto, lebo je izolovaná v rámci medzinárodného spoločenstva.

Keď však uvažujeme o tejto zmene európskej pozície, treba niečo povedať aj o minulosti, pretože Európska únia bola jedným z pilierov podpory starého režimu. V uznesení sa o tom nehovorí, ale zbrane, ktoré sa používajú na útlak líbyjského ľudu, sú do veľkej miery európske zbrane a bomby.

Chcem preto veľmi jednoznačne povedať, že ľavica je za zmrazenie majetku, za embargo na vývoz zbraní, za posilnenie vzťahov s povstalcami a za všetky opatrenia humanitárnej pomoci. Chcem však jasne povedať aj to, že sme proti akejkoľvek forme vojenského zásahu vrátane opatrenia, ktoré by tomuto zásahu mohlo otvoriť dvere: bezletovej zóny.

Jasne sa tu o tom hovorilo. Máme s tým skúsenosti: vieme, ako sa vojenské zásahy začínajú, a vieme, že keď sa raz začnú, nikdy neskončia.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Na našej južnej hranici sa pred očami Európy odohráva skutočná líbyjská dráma, keď Kaddáfího násilnícky režim nielenže drží svoje pozície, ale zjavne útočí aj proti odštiepeným regiónom krajiny. V hlavnom meste Tripolise sú vraždy na dennom poriadku a nespočetné množstvo líbyjských občanov mizne bez stopy. Toto je tragická situácia, ktorá potvrdzuje názor skúseného návštevníka Líbye, že jediným účinným prostriedkom je pravdepodobne ozbrojený zásah.

Pán predseda, dokážem pochopiť neochotu Západu použiť tieto krajné prostriedky. Oveľa menej však chápem oneskorenie a odklady vytvorenia bezletovej zóny nad Líbyou. Koniec koncov, nečinnosť v tejto veci má vysokú cenu, a to predlžovanie veľkého utrpenia obyvateľov Líbye. Európska únia môže a musí pomôcť vytvoriť základy Líbye po Kaddáfím a lepšej perspektívy pre budúcnosť tohto kmeňového štátu. Porazme najskôr Kaddáfího vzdušné sily a paralyzujme „brata vodcu“, ako sa rád nazýva.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Domnievam sa, že zhovievavosť a bezmocnosť, ktoré sme veľmi dlho prejavovali, by nás nemali viesť k túžbe po chaotickom zásahu, ktorého nepriaznivé dôsledky by boli okamžite evidentné.

Aspoň tentoraz môžem povedať, že vo všeobecnosti súhlasím s opatrným prejavom pána Schulza. Naozaj sa domnievam, že množstvo dobrých úmyslov v tomto Parlamente, túžba po humanitárnom zásahu a zasahovanie do vecí druhých majú skutočne nepriaznivé dôsledky. Chcete, aby diktátori opustili svoje krajiny, a máte pravdu. Ak však naozaj chcete, aby odišli, musíte im umožniť cestu von. Nemôžete začať tým, že im odopriete víza na opustenie vlastnej krajiny, ani im nemôžete sľubovať doživotné väzenie ako ich jedinú perspektívu do budúcnosti. Ak to budete robiť – a to je fakt, pán Cohn-Bendit – nedáte im inú možnosť, ako bojovať, dokým ich ľud úplne nevykrváca. To je fakt! Tradičné medzinárodné právo malo teda značnú výhodu oproti všetkému, čo počúvame dnes, a je naozaj škoda, že sa prehliada, pričom predovšetkým ho prehliadajú tí, ktorí týchto diktátorov nie tak dávno chválili. Nebol som to ja, kto pozval pána bin Alího do tohto Parlamentu a s rešpektom počúval jeho prejav. Boli ste to vy všetci, dámy a páni, a vtedy sme počuli len málo protestov.

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Na začiatku malo povstanie v Líbyi rovnakú motiváciu a charakteristiky ako udalosti v Tunisku a Egypte. Kaddáfího režim sa podujal na bezprecedentný smrtiaci útlak s použitím vzdušných síl, bojových vrtuľníkov a nemilosrdných žoldnierov strieľajúcich do neozbrojených civilistov. Masaker viedol k dezerciám z armády, vlády a diplomatickej služby. Ľudia v Benghází a inde sa chopili zbraní od dezertujúcej armády a povstanie je teraz ozbrojeným konfliktom s nerovnomerným rozložením síl.

Kaddáfí stratil akúkoľvek legitímnosť vládnuť, pretože spáchal zločiny proti ľudskosti proti vlastným ľuďom. Zdĺhavý konflikt vedie k veľkej humanitárnej katastrofe vnútri Líbye a na jej hraniciach. Hrozí, že vzniknú migračné toky smerujúce do EÚ a najmä do južných členských štátov. Konflikt tiež zvyšuje svetové ceny ropy na úrovne nebezpečné pre svetové hospodárstvo.

Je preto nevyhnutné, aby sa konflikt okamžite skončil, ale Kaddáfí nesmie zvíťaziť. Naliehavo sa musí vytvoriť bezletová zóna a musíme využiť aj všetky ostatné možné prostriedky na pomoc demokratickým Líbyjčanom poraziť sily, ktoré prostredníctvom podplácania, zastrašovania a kmeňovej manipulácie stále podporujú Kaddáfího.

Vieme si predstaviť, čo by znamenal Kaddáfího úspech. Boli by sme svedkami situácie horšej ako v Rwande a bola by to hanba celého ľudstva. Teraz potrebujeme razantné opatrenia.

  Ana Gomes (S&D). – Európsky parlament podporuje OSN v jej jednohlasnom posolstve líbyjskému diktátorovi, že musí odstúpiť, zastaviť krviprelievanie a čeliť spravodlivosti.

Vzhľadom na Kaddáfího odvetné útoky proti vlastným ľuďom musí EÚ prijať zodpovednosť za ich ochranu vytvorením bezletovej zóny, ako navrhla Liga arabských štátov, Organizácia islamskej konferencie a Africká únia, a prijatím ďalších opatrení, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN, s použitím všetkých dostupných prostriedkov vrátane SBOP – a to si uvedomte, pani Ashtonová – s cieľom zaistiť embargo na vývoz zbraní.

EÚ musí viac pomáhať všetkým tým, ktorí sa pokúšajú utiecť alebo uviazli v Líbyi, prostredníctvom podpory Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a humanitárnych organizácií priamo na mieste a prostredníctvom pomoci pri presídľovaní utečencov, ktorých nemožno vrátiť do vlasti, napríklad Somálčanov, Eritrejčanov a Etiópčanov. Akčný plán presídľovania utečencov, ktorý by rozdelil záťaž, spoločný azylový systém, dočasné ochranné opatrenia – to všetko by Európska únia mala naliehavo prijať v súlade s doložkou o solidarite a zásadou nenavracania a ako súčasť ucelenej a dlhodobej stratégie riešenia dosahov politickej premeny na severe Afriky a odstraňovania základných príčin migrácie.

EÚ musí revidovať južnú Európsku susedskú politiku, musí dať prioritu podpore budovania kapacít a inštitúcií s cieľom trvalého dodržiavania princípov právneho štátu a ľudských práv vrátane práv žien, ako aj prípravy skutočných volieb. EÚ musí okamžite nadviazať vzťahy so vznikajúcimi politickými silami v Líbyi, konkrétne s Dočasnou prechodnou národnou radou, s cieľom podporiť demokratický prechod a zaistiť, aby demokracia priniesla slobody, rozvoj a dôstojnosť, ktoré si Líbyjčania, ako nám ukazujú, želajú.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Táto rozprava tu v Európskom parlamente jasne ukazuje jednu vec, a to, že pokiaľ ide o tento konflikt, nie sme neutrálni. Sme na strane demokratickej revolúcie. Kaddáfí musí odísť a Európa musí zohrať aktívnu úlohu pri dosahovaní tohto cieľa.

Práca tu na medzinárodnej úrovni je rozdelená. Diskutujeme o bezletovej zóne, ktorú – ako správne povedal pán Schulz – musí podporiť Bezpečnostná rada OSN. Čo urobíme, ak Moskva a Peking neudelia svoj súhlas? Nuž, potom budeme musieť zaplátať túto dieru v medzinárodnom práve. Museli by sme prevziať zodpovednosť za ochranu neozbrojených obyvateľov bez ohľadu na to s pomocou Ligy arabských štátov a Africkej únie, ale aj s pomocou aktívnej úlohy zo strany Európskej únie. Vojenská realizácia by potom bola úlohou NATO a jeho partnerov, ale na politickej a hospodárskej úrovni by aj Európska únia naďalej zohrávala kľúčovú úlohu ešte dlho po tom, ako by v takomto prípade prestali zohrávať svoje rozhodujúce úlohy NATO a OSN.

Jednu vec chcem povedať veľmi jasne, a to, že ma veľmi potešilo, pán Schulz, že ste povedali, že potrebujeme zónu voľného obchodu. Ak totiž do EÚ nepustíme výrobky týchto ľudí, budú aj naďalej v obrovských množstvách prichádzať cez Stredozemné more na svojich pltiach a zaplavia Lampedusu. To rozhodne nechceme. Vytvorme teda zónu voľného obchodu, pustime do EÚ ich výrobky, aby aj ľudia v tejto oblasti mali hospodársku budúcnosť vo svojich demokratizovaných krajinách.

  Mirosław Piotrowski (ECR). – (PL) Vývoj v Líbyi je poslednou v sérií udalostí v severnej Afrike a na Blízkom východe. Ustanovenia Lisabonskej zmluvy umožňujú Európskej únii využiť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ale doteraz bola táto služba vo svojom prístupe k udalostiam v tomto regióne pomalá. Dvakrát som vyzýval, aby tam bola vyslaná aspoň misia. Treba uvítať, že v prípade Líbye táto misia vyslaná bola. Jej cieľom je hodnotiť humanitárne úsilie, ale sú potrebné aj konkrétne politické opatrenia. Podľa OSN už v Líbyi zomrelo 1 000 ľudí a podľa organizácií na ochranu ľudských práv môže byť toto číslo až 6 000. Turbulencie v tomto regióne sa prejavujú zvyšovaním cien ropy na svetových trhoch, čo veľmi silno pociťujú všetci ľudia žijúci v Európskej únii. Je v našom životnom záujme, aby na svojom nasledujúcom samite Únia prijala konečné rozhodnutie a opatrenia, ktoré budú korelovať s úsilím diplomacie USA. Ďakujem veľmi pekne.

  Gerard Batten (EFD). – Významné udalosti v severnej Afrike môžu mať hlboké následky – pozitívne alebo negatívne – na budúcu prosperitu a mier západnej civilizácie, ale sledujeme len výsledok procesu, ktorý sa začal pred 40 rokmi. Západ sa stal rukojemníkom štátov ťažiacich ropu a skorumpovaným a despotickým režimom sme posielali miliardu za miliardou dolárov. Bez ropy by bol plukovník Kaddáfí len bezvýznamným lokálnym diktátorom.

Musíme dúfať, že v štátoch, ako je Líbya, vzniknú demokratické a liberálne režimy – pre ich i pre naše dobro –, ale nemôžeme sa na to spoliehať. Západné krajiny musia koncentrovať finančné prostriedky a vedecký výskum na hľadanie alternatív ropy. Ak existuje v tejto kríze jedno ponaučenie, ktoré si musíme predovšetkým vziať, je to, že západné civilizácie nesmú byť závislé od iných, pokiaľ ide o životne dôležité dodávky energie.

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Chcel by som úprimne poďakovať vysokej predstaviteľke za správu, ktorú nám podala, a za jej úsilie za posledné týždne, ktoré by mohlo aspoň trocha dostať Európu do povedomia, ak budeme aj naďalej pristupovať k tomuto problému s potrebnou odvahou a prijmeme potrebné opatrenia.

Napriek rozdielom sú udalosti v severnej Afrike mimoriadne podobné tým z roku 1989. Ľudia žiadajú slobodu a lepšie životné podmienky. Popri humanitárnej pomoci, ktorú musíme poskytnúť okamžite, musíme ľuďom v severnej Afrike ponúknuť aj našu pomoc pri rozvoji demokracie, ak ju budú chcieť. Demokracia však prežije len vtedy, keď týmto ľuďom zároveň pomôžeme dosiahnuť lepšie životné podmienky. V tejto súvislosti sme počuli slová o Marshallovom pláne a o zóne voľného obchodu – to všetko je potrebné, pretože ak by sa v týchto krajinách uchytila demokracia, sloboda a lepšie životné podmienky, mohlo by to byť pre nás pozitívne v ohromne dramatickom a historickom zmysle. Preto nesmieme tento vývoj považovať za bežnú situáciu a musíme rýchlo konať.

Ak chceme zabrániť tomu, aby vrah Kaddáfí potvrdil svoju moc, musíme ľuďom dodať odvahu a ukázať im, že sme na ich strane. Preto je dôležité nadviazať vzťahy s dočasnou radou. Musíme fungovať ako kontakt a jasne tým povedať, že dávame do pohybu aj ďalšie prvky. Musíme dosiahnuť úplnú izoláciu Kaddáfího, aby bol oddelený od vlastných ľudí a aby nemal žiadnu budúcnosť, aby sa tak ľudia od neho odvrátili. V rámci toho musíme zabrániť aj tomu, aby Kaddáfí bombardoval vlastných ľudí. To znamená, že je potrebná bezletová zóna – alebo čokoľvek iné – s cieľom poskytnúť ľuďom ochranu a povzbudenie, aby tí, ktorí bojujú za slobodu, nestrácali morálku. Navyše, keďže to môžeme urobiť spolu s Ligou arabských štátov v súlade s Chartou OSN, nebude potrebná rezolúcia OSN, ak sa do toho zapojí Rusko. Následne musíme pomôcť ľuďom v tejto krajine, aby boli schopní vybojovať si v tomto konflikte slobodu a aby nezačala dlhodobá občianska vojna s týmto vrahom.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) Chcem sa len uistiť, či som pána Broka dobre počul. Povedali ste, že vojenské riešenie alebo rozhodnutie vojenského charakteru si podľa vás nevyžaduje rozhodnutie OSN? Ak ste to naozaj povedali, potom musím povedať, že s vami tisíckrát nesúhlasím.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Konkrétne som povedal, že by sa to muselo uskutočniť v spolupráci s Ligou arabských krajín a s arabskými krajinami.

Po druhé, je žiaduce, aby sa legitímnosť získala prostredníctvom rezolúcie OSN. Ak by to však malo byť vetované jedným zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, je plno príkladov, ako možno správne uplatniť Chartu OSN. Nemôžeme dovoliť, aby nám veto zo strany jedného zo stálych členov zabránilo zastaviť Kaddáfího vraždenie vlastných ľudí.

  Adrian Severin (S&D). – Nedávne udalosti historického významu pre naše južné susedstvo vyžadujú zmenu našich politík v tejto oblasti, ale najskôr sa musíme poučiť.

Po prvé, musíme sa poučiť, že spoliehanie sa na autoritárskych vládcov či vnucovanie nášho modelu je chybou. Musíme nechať týchto ľudí, aby budovali svoju demokraciu svojím spôsobom a podľa svojich podmienok.

Po druhé, musíme pochopiť, že národná fragmentácia našej politiky „pomoc za rozvoj“, ktorá niekedy umožňuje podporu národných geopolitických agend, nás i krajiny v tejto oblasti oberá o výhody bezpečnosti prostredníctvom rozvoja.

Po tretie, chýbajúca vízia a politická vôľa z našej strany pri riešení regionálnych bezpečnostných problémov, najmä izraelsko-palestínskej otázky, nás vedie do ešte väčších kríz.

Čo sa týka Líbye – popri iných krajinách –, musíme pamätať na to, že nie všetci tí, ktorí bojujú proti diktátorovi, sú demokrati a že zmena ako taká nie je vždy zmenou k lepšiemu.

Môžeme teda hovoriť o dialógu, zapojení, humanitárnej pomoci, ale na uznanie je možno príliš skoro a použitie vojenských prostriedkov by sa malo vylúčiť alebo aspoň v každom prípade podmieniť schválením OSN a spoluprácou s Ligou arabských štátov. V opačnom prípade sa môžeme ocitnúť v dobrodružstve, s ktorého výsledkom môže byť ťažké sa vyrovnať.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Tentoraz musí byť Európa na stretnutí prítomná. Piatkový samit musí jednohlasne a bezvýhradne uznať legitímnosť národnej rady, ktorej požiadavky sú jednoduché. Po prvé, naliehavá humanitárna pomoc. V Líbyi prebieha občianska vojna. Musíme desaťnásobne vystupňovať úsilie, pokiaľ ide o posielanie potravín, liekov a lekárov, a musíme ponúknuť podporu tisícom utečencov zaplavujúcim Tunisko a Egypt. Európa sa však nemôže uspokojiť len s humanitárnou reakciou. Európska rada musí prevziať zodpovednosť a ako súčasť rozhodnutia OSN v spojení s Ligou arabských štátov a Africkou úniou realizovať projekt vytvorenia bezletovej zóny, aby zabránila vzdušným silám plukovníka Kaddáfího masakrovať svojich ľudí.

Nakoniec by som rada niečo povedala predstaviteľom, ktorí hrajú s kartou všetkých týchto obáv: migranti opúšťajúci Líbyu chcú len jedinú vec, a to vrátiť sa do svojej krajiny. Tí, ktorí dnes riskujú svoje životy za slobodu a demokraciu, chcú žiť a pracovať v slobodnej krajine, na ktorú môžu byť hrdí, takže keď nastane čas obnovy, Európska únia sa s odhodlaním a odvahou bude musieť snažiť o ich hospodársky rozvoj.

  Derk Jan Eppink (ECR). – Všetci sa zhodneme na tom, že pán Kaddáfí je vrah, a súhlasím s pánom Schulzom. Len sa čudujem, prečo sa v posledných rokoch predstavitelia EÚ snažili naňho zapôsobiť.

Tu mám fotografiu pána Van Rompuya, ktorý len nedávno nastúpil do úradu a už je v zlej spoločnosti, a tu máme pána Verhofstadta, ako prijíma diktátora s vojenskými poctami, čo sa mu rozhodne páči. Tu, pán Cohn-Bendit, máme pána Berlusconiho. Vieme, že pán Berlusconi sa rád bozkáva, ale bozkáva úplne nesprávnu osobu. A mám tu, pani Ashtonová, aj Tonyho Blaira, vášho bývalého šéfa, ako bozkáva diktátora.

Ide mi o toto: chápem, že sa musíte stretávať s ľuďmi nepríjemnejšími, ako ste vy sami, ale nemusíte ich bozkávať. Nemusíte ich objímať. Nemusíte sa snažiť zapôsobiť na nich.

Živili ste monštrum, s ktorým teraz ľudia bojujú, a práve preto teraz zomierajú. Takže hovorím všetkým predstaviteľom EÚ, ktorí bozkávali a objímali Kaddáfího: hanbite sa!

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Bol to správny muž v správnom čase. Pán Cohn-Bendit povedal, že pán Kaddáfí je zločinec a že uzatváral dohody s pánom Berlusconim.

Ja hovorím, že pán Kaddáfí je zločinec, ktorý uzatváral dohody s Európskou komisiou vedenou pánom Prodim, s talianskou vládou pána D’Alemu, s labouristickou vládou pána Blaira a okrem toho so stovkami ďalších vlád. Pán Kaddáfí je zločinec, ktorý viac ako 20 rokov stojí na čele štátu, ktorý má stále strategický a kľúčový význam pre záujmy polovice sveta. Musíme mať dosť zdravého rozumu, aby sme to uznali, lebo ako sa inak chceme podieľať na Marshallovom pláne, o ktorom sa zmienil pán Schulz?

Marshallov plán naozaj existoval, Američania nám dali peniaze, popri tom však žiadali, aby európske vlády vyhnali komunistov z politiky vo svojich krajinách, teda diktovali nám podmienky. Aké podmienky chceme my nadiktovať krajinám na južnom pobreží Stredozemného mora, aby sme sa zapojili do Marshallovho plánu? Chceme nahradiť diktátorov z uplynulých rokov novými diktátormi, ktorí budú pomáhať našim záujmom, alebo má náš Marshallov plán za cieľ pomôcť rozvoju silných, zdravých inštitúcií, ktoré budú odzrkadľovať ducha, ktorý je stále živý a zdravý v občianskej spoločnosti a ktorý sa, ako sme videli, v nedávnych dňoch začal v týchto krajinách prebúdzať?

To je skutočná otázka, ktorú si musíme položiť, a návrhy, ktoré musíme predložiť Rade, a to vrátane bezletovej zóny a hliadok na líbyjskom pobreží. To je povinnosťou európskych lodí v zálive Sidra, nie amerických. Toto musí byť teraz vhodná reakcia Európy.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Domnievam sa, že táto rozprava jasne ukazuje, že celý Európsky parlament si uvedomuje, že táto transformačná kríza v severnej Afrike už nie je len skúškou európskej zahraničnej politiky, ale teraz je skúškou samotného významu existencie vonkajšej politiky Európy. Preto je absolútne kľúčové, aby Európska únia dokázala odovzdať medzinárodnému spoločenstvu jednotné a rozpoznateľné posolstvo.

Chcel by som využiť svoj minútový prejav a pridať svoj hlas k tým, ktorí zdôrazňujú význam humanitárneho rozmeru tejto transformačnej krízy. To umožní Európe konať s cieľom zmierniť dôsledky na humanitárnej úrovni, predovšetkým čo sa týka vysídlených ľudí, prípadných žiadateľov o azyl a utečencov opúšťajúcich oblasť konfliktu smerom k najbližšej hranici, čo je hranica s Európskou úniou.

Preto chcem zdôrazniť, že je naliehavo potrebné, aby Európska únia dokončila svoj stále čakajúci balík týkajúci sa azylu, aby revidovala smernicu č. 2001/55/ES o opatreniach na ochranu vysídlených osôb v núdzových humanitárnych situáciách a na riešenie neočakávaného hromadného prílevu migrantov, aby dokázala dať prioritu Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie a Európskemu podpornému úradu pre azyl, čo sú nástroje, ktoré má k dispozícii, a aby predovšetkým naplnila doložku o ľudských právach v rámci svojej zahraničnej politiky skutočným významom, aby to nebola len doložka plná slov, ale podmienka samotnej existencie zahraničnej politiky Európskej únie.

  Kristiina Ojuland (ALDE). – Včera sa mnohí poslanci nášho Parlamentu stretli so zástupcami líbyjskej dočasnej rady, ktorých odkaz bol úplne jasný: potrebujú medzinárodnú podporu a pomoc a potrebujú ju veľmi rýchlo.

Prvá vec, ktorú preto musíme urobiť, ako už povedali mnohí kolegovia, je začať nadväzovať vzťahy s dočasnou radou a legitimizovať tak jej činnosť. Musíme ju uznať.

Po druhé, všetci vieme a mnohí kolegovia to povedali, že Kaddáfího vzdušné sily v Líbyi každú minútu zabíjajú ďalších ľudí, a preto musíme byť ako Európska únia spolu s OSN a Ligou arabských štátov pripravení konať rýchlo s cieľom vytvoriť bezletovú zónu.

Moja posledná poznámka sa týka humanitárnych otázok. Títo ľudia potrebujú jednoduché, základné veci ako potraviny, vodu a zdravotnícky materiál a potrebujú aj technickú pomoc. Dokonca aj armáda na strane opozície potrebuje technickú pomoc, aby sa jej členovia mohli navzájom spojiť prostredníctvom internetu.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Našťastie nie je pravda, že v posledných rokoch celá Európa a všetci svetoví politici bozkávali Kaddáfího, ako tvrdí pán Eppink. Už pred 25 rokmi Ronald Reagan nemal o Kaddáfím žiadne pochybnosti. Potrebovali sme 25 rokov, aby sme dnes dospeli k tomu istému záveru. Tie bozky, samozrejme, neboli úplne bez významu. Boli ospravedlňované slovom „stabilita“. Dnes musíme namiesto slova „stabilita“ napísať „demokracia“. Toto je príležitosť, ktorej sa musíme chopiť, a musíme sa jej chopiť teraz. O niekoľko dní sa má uskutočniť samit. Očakávame, že prinesie výsledky. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalších 25 rokov. Naším problémom nie je nepochopenie tejto doby. Často tu hovoríme správne veci. Naším problémom je, že konáme pomaly. Naším problémom je, že to, čo robíme, nie je účinné. Toto je možno naša najvýznamnejšia príležitosť týkajúca sa všetkých našich susedov vrátane Lukašenka. Je dôležité, aby sa nám podarilo zareagovať včas, inak sa o 25 rokov opäť budeme pozerať na fotografie s bozkami. Ďakujem.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Všetci chceme pomôcť obyvateľom severnej Afriky dosiahnuť ich oprávnené ciele. Ľudia v týchto krajinách si vyberú cestu vpred, ale my musíme byť pripravení s okamžitou humanitárnou pomocou, ak nás o to požiadajú. Je preto dobré, že Úrad Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO) je už na mieste v Tunisku a Egypte.

Teraz však všetci prežívame skutočný záťažový test v súvislosti s kapacitami a schopnosťami EÚ a jej členských štátov, pretože musíme robiť všetko naraz: dostať našich občanov preč, uspokojovať základné potreby utečencov zo susedných štátov a dopravovať ich domov, zaoberať sa utečencami prichádzajúcimi do EÚ po mori a vyvíjať odpor proti nelegitímnemu nároku diktátora na moc.

Aké konkrétne kroky sú potrebné na zbavenie Kaddáfího legitímnosti?

Prvým je, že musíme spoločne stiahnuť našich veľvyslancov z Tripolisu.

Druhým je, že musíme uznať Dočasnú prechodnú národnú radu ako legitímny orgán, s ktorým v Líbyi rokujeme, a dosiahnuť s ním dohodu o poskytovaní humanitárnej pomoci.

Tretím krokom je, že naše členské štáty v Bezpečnostnej rade OSN by mali spoločne predložiť návrh na vytvorenie bezletovej zóny, o ktorom by sa mohlo v blízkej dobe hlasovať.

Štvrtým krokom je, že ak Bezpečnostnú radu OSN zablokuje veto, mali by sme podporiť rozvoj regionálneho medzinárodného práva. Inými slovami, ak budú súhlasiť Africká únia, Liga arabských štátov aj EÚ, mali by sme v rámci regiónu nájsť spoločný spôsob, ako vhodnými prostriedkami dosiahnuť bezletovú zónu.

Samozrejme, zo strednodobého hľadiska musíme diskutovať o tom, ako by sme mohli vytvoriť príležitosti na rozvoj týchto krajín, napríklad prostredníctvom zóny voľného obchodu, aby mohli ľudia nájsť budúcnosť vo svojej vlasti.

  Sylvie Guillaume (S&D). – (FR) Chcem prejaviť svoju podporu uzneseniu o situácii v Líbyi predloženému naším Parlamentom. Je naozaj námetom na zamyslenie pre európske inštitúcie. Jasne a rozhodne vysvetľuje, ako môžeme pomôcť prekonať ťažkosti v čase, keď sa situácia v Líbyi každým dňom zhoršuje.

Čo sa týka mňa, chcela by som zdôrazniť dve veci: po prvé, z krátkodobého hľadiska je našou prioritou chrániť civilistov, či ide o vysídlené osoby utekajúce pred bojmi, alebo Líbyjčanov uväznených pod paľbou plukovníka Kaddáfího na vlastných ľudí. Všetky dostupné zdroje sa musia investovať do núdzovej humanitárnej pomoci, okrem iného aj na pomoc susedným krajinám, ktoré sú najviac zasiahnuté nutnosťou poskytovať ľuďom útočisko: Tunisku, Egyptu a Nigeru.

Po druhé, máme aj strednodobú a dlhodobú zodpovednosť: využiť historickú príležitosť, ktorá sa nám ponúka, v prospech týchto povstaní, podporiť proces demokratického prechodu a pozrieť sa ďalej do budúcnosti s cieľom reformovať spoločnú európsku azylovú a prisťahovaleckú politiku na základe skutočne vyváženého partnerstva, ktoré konečne ukončí využívanie krajín oblasti Stredozemia ako policajtov Európy.

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Od svojho menovania za podpredsedu pre demokraciu a ľudské práva som sa snažil využívať svoj hlas a hovoriť za tých, ktorí hovoriť nemôžu. Dnes tu v Parlamente máme hostí z Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady, ktorí sa včera večer stretli s podpredsedníčkou/vysokou predstaviteľkou, ale ktorí sa nemôžu zúčastniť na tejto rozprave. Podľa môjho názoru a myslím si, že aj podľa názoru mnohých ľudí v tomto Parlamente, musí Európska únia uznať Líbyjskú dočasnú prechodnú národnú radu ešte pred víkendom bez ohľadu na to, čo iné má ešte na práci, a videl som niektoré z myšlienok, ktoré bude prezentovať pani Ashtonová.

Porážka Kaddáfího nie je dôležitá len pre Líbyu: je dôležitá aj pre milióny Arabov v ďalších častiach arabského sveta, ktorí bojujú za slobodu. Ak oficiálne uznáme dočasnú radu, umožní to, aby sa humanitárne a iné potreby, ako aj strategické potreby danej chvíle riešili prostredníctvom tejto dočasnej rady. EÚ musí jednohlasne podporovať demokraciu všade tam, kde začína rásť.

  Tokia Saïfi (PPE). – (FR) V týchto dramatických hodinách, keď je v stávke budúcnosť Líbye, je humanitárna pomoc dôležitá, ale nestačí. Európska únia musí zaujať jasnú pozíciu v súvislosti s bezletovou zónou, aby zastavila neľútostný útlak ľudí. Chápeme váhanie a riziká, ale tento problém sa netýka len Líbye. Týka sa politickej budúcnosti celého tohto regiónu i politickej budúcnosti Európy.

Európska únia musí tiež bezodkladne uznať národnú radu ako legitímny líbyjský orgán. Máme príležitosť vyslať silné posolstvo všetkým ľuďom bojujúcim za slobodu, že Európa stojí za nimi, pretože ich boj je aj naším bojom.

Musí sa tiež zmeniť orientácia susedskej politiky smerom k pomoci demokratickému prechodu, podpore hospodárstva a posilneniu vzťahov s inými krajinami a organizáciami v regióne.

A nakoniec, musíme naliehavo pomôcť týmto krajinám riadiť migračné toky. Scény s utekajúcimi ľuďmi sú dôkazom toho, že tento problém sa týka tak vzťahov medzi krajinami na juhu, ako aj vzťahov medzi krajinami na juhu a na severe.

Dámy a páni, pani Ashtonová, nastal čas voľby: buď Európa vyšle jasné posolstvo podpory a mobilizácie na pomoc týmto ľuďom, alebo vybuduje múr, aby sa uchýlila do iluzórnej, sebeckej pevnosti.

  Pier Antonio Panzeri (S&D). – (IT) Duch tejto rozpravy mi dovoľuje pripomenúť vám, pani Ashtonová, že minulý týždeň sa v Ríme skončilo zasadnutie parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie. Určilo viaceré cesty, ku ktorým by sa Komisia mala vrátiť, najmä pokiaľ ide o návrhy na to, ako podporiť prebiehajúce procesy demokratického prechodu.

Preto naliehavo žiadam vás i Komisiu, aby ste pozorne sledovali vývoj v Tunisku. Táto krajina je objektívne hnacou silou demokracie a je vzorom pre celý región.

Čo sa týka Líbye, musíme si v plnej miere uvedomiť, že vzhľadom na to, že sme ju urobili súčasťou medzinárodného spoločenstva, bude mať závažnosť vzťahov s Kaddáfího režimom následky, a to najmä preto, lebo jeho režim prejavuje väčší odpor ako režimy bin Alího a Mubaraka.

To znamená, že teraz musíme pôsobiť na štyroch frontoch – pričom rozhodujúce sú politické časové rámce –, a to dôveryhodne, úprimne a stabilne. Musíme vypracovať primeraný európsky finančný plán. Rozumiem sugestívnym poznámkam zo strany mnohých ľudí, ale namiesto Marshallovho plánu potrebujeme skôr Ashtonovej plán. Potrebujeme tiež európsku prisťahovaleckú a azylovú politiku, odstrašujúcu politiku, ktorá bude zahŕňať uzavretie vzdušného priestoru, a plnú podporu pre odporcov Kaddáfího režimu.

Pani Ashtonová, je na vás a na vašich zahraničnopolitických väzbách s Radou dosiahnuť, aby sa tieto body v nasledujúcich dňoch podarilo presadiť, ale tiež zabrániť tomu, aby udalosti, ktoré menia Stredozemie, opäť zastihli zahraničnú politiku Európy nepripravenú.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Pred niekoľkými dňami poslal Kaddáfího režim Bezpečnostnej rade OSN list, v ktorom vyjadril prekvapenie nad sankciami prijatými 26. februára, tvrdiac, že – podľa Kaddáfího slov – bola použitá len „mierna“ sila proti niektorým „podvratným činom“. To je jasná známka diktátora, ktorý vie, že prehral zápas, a už nedokáže rozpoznať závažnosť činov, ktoré pácha. Neuveriteľne cynickým spôsobom tak zľahčuje brutalitu, ku ktorej došlo v Líbyi počas posledných troch týždňov.

Na druhej strane, reakcia Kaddáfího režimu jasne ukazuje, že ani zďaleka mu nie sú ľahostajné sankcie, ktoré boli doteraz prijaté. Preto som presvedčený, že musíme prijať najprísnejšie možné sankcie, samozrejme, na základe mandátu OSN. Myslím si však, že musíme zájsť ďalej, ako sú len bezletové zóny, a poskytnúť podporu tým, ktorí musia poraziť Kaddáfího, a zároveň prejaviť solidaritu s našimi južnými členskými štátmi, ktoré budú prijímať vlnu utečencov. Aj k tomu totiž určite dôjde.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Udalosti, ktoré prebiehajú v arabskom svete a vo všetkých krajinách arabského sveta, sú nádherným snom, ktorý sa stal skutočnosťou. Ak však chceme zabrániť tomu, aby sa tento sen zmenil na nočnú moru, musíme zohrať svoju úlohu a zaistiť, aby sa títo ľudia nielen zbavili svojich diktátorov, ale odstránili aj diktatúry. To si vyžaduje, aby prešli fázou prechodu, ktorá bude potrebovať masívnu pomoc z našej strany.

Je pravda, že všetci sme rozvíjali vzťahy s týmito krajinami a ich režimami. Keď sme však videli šokujúce násilie, ku ktorému dochádza, prehovorili sme jednotným hlasom proti tomuto násiliu a proti režimu, ktorý ho pácha. Ďalším krokom je zastaviť toto násilie, a to nielen pomocou slov, ale aj našimi činmi. Každý deň, ktorý prejde a prinesie násilie, je ďalším dňom, keď sme dovolili vraždenie a krviprelievanie.

Musíme posilniť humanitárnu prítomnosť Európskej únie. To sa už deje a Cathy Ashtonová vykonáva dobrú prácu, musíme však zvýšiť humanitárnu pomoc pre obyvateľov Líbye i pre tých, ktorí utekajú pred režimom do Tuniska a Egypta. Navyše, ak sa tento prílev dostane do Európy, musíme byť pripravení. Je to všetko pekné, keď vyhlasujeme, že by sme mali otvoriť dvere líbyjským utečencom, ale uvidí sa, či všetci prevezmeme zodpovednosť, ak táto situácia nastane.

  Ernst Strasser (PPE). – (DE) Pani Ashtonová, opakovane sa musíte vyrovnávať s kritickými poznámkami tohto Parlamentu. Chcel by som využiť príležitosť, ktorú ponúka dnešná rozprava, a jasne povedať, že Európska únia a najmä vy osobne a vaši zamestnanci ste reagovali rýchlo, dobre a efektívne počas celej tejto krízy. Aj to posunulo Európu o krok bližšie k úlohe, ktorú si spoločne predstavujeme ako spoluzakladatelia globálneho sveta.

Je správne a dôležité uvedomiť si, že okolnosti sú v každej krajine a najmä v Líbyi odlišné. V prípade Líbye Európska únia včas zaujala politický postoj proti genocíde a v prospech občianskej spoločnosti. Tlak na Kaddáfího režim sa správne stupňuje v spojení s NATO, OSN a ďalšími. Samozrejme, nemožno vylúčiť ani vojenský zásah, ak by bol vykonaný v rámci dohovorov podľa medzinárodného práva. Okrem toho sa tým, ktorí boli nútení utiecť z vojnového územia, musí poskytnúť humanitárna pomoc, čo znamená potraviny, zdravotnícky materiál a strechu nad hlavou.

Musíme však uvažovať aj o tom, čo sa stane v prvý deň éry po Kaddáfím. V tejto súvislosti by som chcel ešte raz spomenúť zhromaždenie Únie pre Stredozemie v Ríme, ktoré navrhlo niektoré dôležité pozitívne kroky: po prvé, osobnú bezpečnosť pre občanov, po druhé, politickú bezpečnosť, ktorá zahŕňa úzku spoluprácu s dočasnou vládou, a po tretie, hospodársku bezpečnosť.

Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, s cieľom zaistiť, aby sa hospodársky život v týchto krajinách vrátil do normálu a aby si ľudia mohli nájsť prácu.

  Krzysztof Lisek (PPE). – (PL) Myslím si, že na tieto udalosti v severnej Afrike a Líbyi sa musíme pozerať aj ako na súčasť určitého historického procesu. Nie je to tak dávno, čo sme všetci boli svedkami vraždenia na Balkáne – žiaľ, do určitej miery sme sa na ňom podieľali – a situácie, keď sa obyvatelia Európy navzájom zabíjali. Dnes musíme vyvinúť všetko úsilie, aby sme takémuto scenáru predišli. Preto dúfam, že na blížiacom sa samite Európskej únie ukážeme odhodlanie potrebné na rýchlu reakciu, a myslím si, že rozhodujúcimi budú opatrenia ako bezletová zóna a faktické prerušenie diplomatických vzťahov s Kaddáfího režimom a so samotným Kaddáfím ako zločincom.

Myslím si, že sa tiež musíme pozrieť na to, čo sa stalo v Poľsku a v ďalších krajinách v roku 1989. Je pred nami príležitosť, pretože títo mladí ľudia, ktorí dnes demonštrujú v uliciach Líbye a ďalších afrických krajín, naozaj chcú demokraciu. Musíme im pomôcť dosiahnuť ju.

  Tunne Kelam (PPE). – Pani Ashtonová, vaše úvodné vyhlásenie ma povzbudilo, najmä keď ste povedali, že naša činnosť musí vychádzať zo základných hodnôt EÚ, pretože spontánne protesty v severnej Afrike ukázali, že nedemokratickí vládcovia nedokážu poskytnúť skutočnú stabilitu. Musíme si uvedomiť, že pokusy domestikovať brutálnych diktátorov, ako je Kaddáfí, zlyhali a spôsobili nám veľkú hanbu. Ľudia v Líbyi bojujú za rovnaké hodnoty, aké máme aj my, a musíme sa jasne postaviť na ich stranu.

Rovnaký prístup založený na hodnotách platí aj pre naše budúce politiky voči štátom ako Irán, Bielorusko, Kuba, Čína a Rusko.

V priebehu týchto dvoch dní musíme podporiť bezletovú zónu, okamžite uznať Dočasnú prechodnú národnú radu a zaoberať sa sociálnymi a hospodárskymi príčinami týchto revolúcií.

Myslím si, že bez dlhodobého plánu Marshallovho typu sa nezaobídeme.

  Nadežda Neinská (PPE). – (BG) V roku 1999 Kaddáfí s cieľom vyhnúť sa nepokojom v opozičnom meste Benghází potreboval obetných baránkov, na ktorých by mohol zvaliť zodpovednosť za deti nakazené AIDS v dôsledku zlého líbyjského zdravotníctva. Našiel na tento účel šesť bulharských medičiek a palestínskeho doktora, ktorí strávili dlhé, trpké roky v líbyjských väzniciach.

Kaddáfího manipulácia tejto situácie však zlyhala v jeho vlastnej krajine, čo potvrdzuje skutočnosť, že práve v Benghází sa teraz začala táto revolúcia. Zdravotné sestry, ktoré boli obeťami Kaddáfího diktatúry, sa stali jednoznačným symbolom európskej solidarity. Túto európsku solidaritu dnes očakávajú aj občania Líbye a mladí ľudia v Líbyi. Očakávajú ju tí, ktorí si nemyslia, že arabský svet stojí pred dilemou diktatúry alebo islamizmu, a ktorí každý deň dokazujú – a to aj vlastnou krvou –, že v tomto svete je aj miesto pre demokraciu.

Preto dnes, keď diskutujeme o budúcnosti Líbye, musíme byť my Európania nestranní vo svojom hodnotení, rozhodní vo svojich činoch a, čo je zo všetkého najdôležitejšie, jednotní vo svojich rozhodnutiach. Musíme podporovať zásady, slobodu a demokraciu v tomto svete.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Sú tu tisíce utečencov a tisíce vysídlených ľudí. Riešením tohto núdzového stavu je evakuácia. Potrebujeme dopravu. Ako povedal pán Guterres, títo ľudia nechcú prísť do Európskej únie, chcú sa vrátiť domov.

Sú tu 2 milióny prisťahovalcov, 1 milión Egypťanov a 80 000 Bangladéšanov. Musíme sa zamerať na tých najslabších z najslabších: Eritrejčanov, Somálčanov, obyvateľov subsaharskej Afriky zamieňaných za žoldnierov a Palestínčanov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) hovorí, že potrebuje 160 miliónov USD na tri mesiace na vodu, lieky, potraviny a dopravu.

V piatok očakávame od Únie jasnú odpoveď. Kaddáfí nesmie uniknúť medzinárodnej trestnej justícii. Hromadné útoky proti vlastným ľuďom predstavujú zločiny proti ľudskosti. Prokurátor Luis Moreno-Ocampo už podniká kroky.

Pán predseda, zapojiť sa musí aj Európsky parlament. Sme aj demokratickým nástrojom na vyvíjanie tlaku a informovanie slobodného sveta. Potrebujeme mandát od tohto Parlamentu na vyslanie delegácie do utečeneckých táborov UNHCR, Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Neustále sa šíriace a mohutnejúce povstania, ktoré v súčasnosti vidíme v Stredozemí, rozhodne ukazujú silnú túžbu po demokratickej účasti predovšetkým zo strany mladých ľudí, ktorých Facebook a Twitter tlačia do iného sveta, ktorý viac zodpovedá ich ambíciám.

V každom prípade sú regióny Stredozemia úplne odlišné svety a dnes viac než kedykoľvek predtým trpia krvavým násilím diktátorov, s ktorými, a to treba povedať, v podstate všetci svetoví lídri rozvíjali nejaké vzťahy.

Chcel by som spomenúť niekoľko vecí: naliehavú humanitárnu pomoc, ochranu dôstojnosti utečencov – pričom zároveň treba pamätať na to, že táto kríza by sa rýchlo mohla zmeniť na núdzovú situáciu z hľadiska verejného zdravia –, nadmernú koncentráciu vysídlených osôb bez primeranej zdravotnej starostlivosti, zastavenie násilia, prácu na hypotéze bezletovej zóny, nový a odlišný druh solidarity – pán predsedajúci a pani Ashtonová – v rámci stredomorskej politiky, ktorá bude skutočne chrániť podstatnú skupinu ľudí, ktorí odhodlane bojujú v Stredozemí, a zmeny v agentúre Frontex. Ďalej – prečo nie – pripomeňme Rade (ktorá tu dnes nie je), že existujú dve smernice na ochranu sezónnych pracovníkov a vnútropodnikového presunu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré by tiež mohli poskytnúť odpoveď – aj pokiaľ ide o zamestnanosť – na tieto mimoriadne požiadavky, ktoré naozaj musíme riešiť efektívnejšie.

  Predsedajúci. – Teraz začína postup „catch-the-eye“. Chcem vás hneď upozorniť, že tu mám 19 žiadostí o slovo, ale všetkým vyhovieť nemôžem. Môžem prijať len päť či šesť žiadostí. Nechcem sa tým ostatných poslancov nijako dotknúť, ale rozprava trvala dlho, vypočuli sme si veľmi dlhú úvodnú správu pani Ashtonovej a nemôžeme ovplyvniť nasledujúcu rozpravu. Preto mi to, prosím, odpusťte. Dám slovo tým, ktorí sa prihlásili ako prví, pričom budú, samozrejme, spravodlivo zastúpené všetky politické skupiny.

  Arnaud Danjean (PPE). – (FR) Pani Ashtonová, zdôraznili ste naliehavú potrebu začať konať v reakcii na líbyjskú krízu a my všetci si to uvedomujeme. Správne ste poukázali na to, čo robí Európska únia – a robí to pomerne dobre –, pokiaľ ide o humanitárne otázky a evakuáciu európskych občanov.

Myslím si, že Európska únia by len získala, keby zverejnila tieto opatrenia a oveľa viac ich zviditeľnila, pretože ľudia majú príliš často dojem, že tieto operácie vykonávajú členské štáty samy, pričom ste poukázali na to, že v tomto prípade sa využili európske mechanizmy.

Na politickej a vojenskej úrovni je teraz rozhodne potrebné pripomenúť potrebu bezletovej zóny – ak nie len z politického hľadiska, tak aj z vojenského. To však nebude stačiť, pretože – nezabúdajme – bezletové zóny nezabránili zverstvám na zemi v Bosne a Kosove napriek tomu, že v prípade preletov boli uplatňované veľmi dôsledne.

Zatiaľ čo budeme čakať na rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, máme nástroje európskej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Môžeme ich využiť na účely námorného dohľadu, monitorovania embarga a poskytovania humanitárnej pomoci. V tejto chvíli musí byť počuť hlas Európy a vy máte nástroje, pomocou ktorých možno konať.

  Richard Howitt (S&D). – Súhlasím so všetkými, ktorí v tejto rozprave vyzývajú Európsku úniu, aby sa zapojila, aby konala a aby prijala zodpovednosť za ochranu. Vítam aj skutočnosť, že vysoká predstaviteľka pani Ashtonová vysiela do Líbye misiu, čo je lepšie, ako keby to urobil napríklad jeden z našich členských štátov.

Ale vy všetci, ktorí používate v tejto rozprave silné slová, používali ste ich aj počas 42 rokov brutálnej vojenskej diktatúry? Protestovali ste, keď bolo pred viac ako desaťročím chladnokrvne zavraždených 1 200 väzňov? Alebo proti Kaddáfího historickému zoznamu prípadov mučenia, nedobrovoľných zmiznutí a mimosúdnych popráv?

Sťažovali ste sa, keď Európska komisia začala rokovať o rámcovej dohode s Líbyou, ktorá sa mala šťastne uzavrieť tento rok? Tvrdé sankcie voči odchádzajúcim diktátorom v čase krízy vyzerajú z hľadiska európskej verejnej mienky dobre, ale tvrdé normy pred krízou vyzerajú ešte lepšie z pohľadu ľudí, ktorým sa, ako tvrdíme, snažíme pomôcť.

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Ako už niektorí povedali, pani Ashtonová, prejavili ste veľkú odvahu, keď ste do toho v tomto prípade skočili rovnými nohami, myslím si však, že treba vykonať niekoľko základných krokov.

Hovorili ste aj o tom, že vinníkov treba postaviť pred súd. Nazvime ich pravými menami: musíme postaviť pred súd pána Kaddáfího. Hovorili ste aj o násilí. Myslím si, že namiesto toho je oprávnené povedať, že na týchto územiach opäť dochádza ku genocíde.

Nemôžeme si aj naďalej strkať hlavy do piesku. Myslím si, že prvá vec, ktorú musíme urobiť, je uznať líbyjskú Dočasnú prechodnú národnú radu. Musíme mať partnera do diskusie, nemôžeme už hovoriť len o výrazne obmedzenej humanitárnej pomoci.

Niet pochýb o tom, že všetci musíme presadzovať bezletovú zónu. Nemôžeme ďalej akceptovať vetá Číny a Ruska, krajín, ktorým vládnu diktátori. Čína cenzuruje internet a Rusko zabíja novinárov, ako napríklad Annu Politkovskú. Myslím si, že prvá vec, ktorú hneď teraz musíme urobiť, je začať vytvárať si východiskovú pozíciu a uznať Líbyjskú dočasnú prechodnú národnú radu.

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE). – (DE) Rada by som sa ešte raz v stručnosti vyjadrila k otázke južnej susedskej politiky

a k návrhom, ktoré včera predložili Komisia a pani Ashtonová. Myslím si, že ešte stále sme si neuvedomili, čo sa deje, napríklad v súvislosti s našimi vzťahmi so Saudskou Arábiou a rokovaniami so Sýriou. Ako ich zmeníte? Ako sa zmenia ony? Budete aj naďalej udržiavať súčasný stav v súvislosti s rokovaniami so Sýriou a čo urobíte so Saudskou Arábiou? Ako budeme komunikovať s týmito krajinami?

Podľa mňa vo vašom návrhu – ktorý celkovo považujem za dobrý – chýba spôsob, akým stanovíme kritériá na zlepšenie vzťahov. Ako zrealizujete stratégiu „my zaplatíme viac“? Na základe akých kritérií a kto ich overí? Myslím si, že potrebujeme niečo ako proces rozširovania, pričom Komisia by mala stanoviť kritériá a overovať ich.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Cítime solidaritu s arabskými národmi v ich boji za slobodu, demokraciu a sociálny pokrok v Tunisku, Egypte a Líbyi, pričom máme na pamäti špecifické okolnosti v každej z týchto krajín. Nemôžeme však opomenúť podporu, ktorú vlády a vedúci predstavitelia EÚ poskytovali diktátorom, pričom im predávali zbrane, pomocou ktorých teraz zabíjajú vlastných ľudí.

Podobne nemôžeme akceptovať ani žiaden zahraničný vojenský zásah či zasahovanie do boja ľudu týchto krajín. Vieme, ako zahraničné zásahy začínajú, ale nikdy nevieme, ako skončia, ako dokazujú príklady Iraku, Afganistanu a mnohých ďalších krajín. Musia sa rešpektovať politické, hospodárske a sociálne rozhodnutia ľudí v týchto krajinách v bezprostrednej budúcnosti a musí sa im poskytnúť všetka humanitárna pomoc, ktorú potrebujú, bez podmienok či akéhokoľvek zasahovania.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Musíme, samozrejme, priznať vážne chyby, ktoré Západ urobil. My v Taliansku sme urobili tú chybu, že sme pána Kaddáfího považovali za „nášho sukinho syna“, ako by povedal prezident Roosevelt, zatiaľ čo on bol len jedným z mnohých … synov, ktorí ovládli svoj ľud a teraz doň dokonca strieľajú alebo doň nechávajú strieľať iných.

Ako je, preboha, možné, že nikto v tomto Parlamente nespomenul zodpovednosť vedúcich predstaviteľov afrických štátov alebo vlád, ktorí ho až do včera rána považovali za jedného zo svojich bratov, rozmaznávali ho, vysielali ho do OSN ako zástupcu pre ochranu ľudských práv a dokonca ho naviedli na to, aby sám seba vyhlásil za kráľa kráľov medzi africkými krajinami. Alebo hovorím o nesprávnej osobe?

Teraz robí Európa ďalšiu chybu: predstiera, že ignoruje evidentnú hrozbu, keď z líbyjských hraníc utekajú veľké množstvá Somálčanov, Eritrejčanov a ďalších. Musíme to riešiť skutočne energicky. Mali by sme použiť Marshallov plán vrátane siete malých a stredných podnikov, ktoré by týmto ľuďom pomohli, nie posielať zbrane.

***

  Predsedajúci. – Predtým, ako dám slovo pani Ashtonovej, aby mohla reagovať, chcem vám povedať, že v galérii pre návštevníkov sedia dvaja predstavitelia Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady doktor al-Welfalí a doktor al-Eisawí, ktorých vítame.

Sila potlesku svedčí o podpore a solidarite Parlamentu a o silnej podpore slobody a demokracie v Líbyi, ktorú prejavil v tejto rozprave. Ďakujem vám a prajem vám veľa šťastia. Stojíme za vami.

***

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Veľmi pekne vám ďakujem za túto dôležitú a, myslím si, veľmi významnú rozpravu v tomto Parlamente.

Spoločnou témou je, samozrejme, túžba vidieť zmenu v Líbyi, vďaka ktorej sa želania ľudí dostávajú do popredia záujmu Európskej únie a medzinárodného spoločenstva.

Myslím si, že pán Schulz to povedal ako prvý, ale bolo to veľmi často opakované: musíme si zachovať veľmi chladnú hlavu v súvislosti s tým, čo urobíme, a byť veľmi odhodlaní, pokiaľ ide o to, čo by sme mali urobiť. Predovšetkým sa musíme postarať o to, aby sa humanitárna pomoc a podpora dostali do krajiny a na tie správne miesta. V celej krajine od Benghází až po Tripolis sme v kontakte s organizáciou Lekári bez hraníc a Medzinárodným výborom Červeného kríža. Z rozhovorov však viem, že do niektorých oblastí v krajine je mimoriadne ťažké dostať pomoc a lieky z dôvodu prebiehajúcich bojov a toho, že sa tam ľudia nevedia dostať.

Pracuje na tom komisárka pre humanitárnu pomoc pani Georgievová a v OSN koordinuje úsilie aj pani Amosová. Dobrá správa je, že z niektorých miest máme správy, že sa im darí dobre a dostáva sa k nim podpora, ale, samozrejme, ešte treba veľa urobiť.

Vypočula som si aj názory vážených poslankýň a poslancov na otázky utečencov. Usilovne spolu s členskými štátmi pracujeme na podpore návratu ľudí domov. Domovom mnohých utečencov, ktorí prišli na tuniskú hranicu, je Egypt a niektoré členské štáty úzko spolupracujú s Tunisanmi a poskytujú ľuďom dopravu domov po mori alebo letecky a tiež dohliadajú na tých, ktorí sa budú vracať späť do Afriky.

Treba však urobiť oveľa viac. Domnievam sa, že ak sa nám podarí krajinu viac stabilizovať, ľudia budú môcť zostať doma, teda tam, kde chcú byť. Jednou z úloh EÚ – a to hovorím veľmi otvorene – teda bude, aby sme stabilizáciou nášho južného susedstva umožnili ľuďom zostať tam, kde zostať chcú, kde nájdu hospodársku prosperitu a demokraciu, aby už nemali pocit, že musia utekať pred násilím, nedostatkom príležitostí či inými problémami.

Potom je tu celá problematika bezletovej zóny a úlohy vojenských možností. Hovorila som o práci na takzvanom prísnom plánovaní, ktorá prebieha s Politickým a bezpečnostným výborom (PBV) a ktorá pokračovala aj minulú noc. O týchto diskusiách hovoríme aj v rozhovoroch s OSN, ktoré, ako som povedala, tiež prebiehajú, i s NATO, na ktorého zasadnutí sa zúčastním zajtra. Samozrejme, uskutočňujú sa v spojení s našimi partnermi. Liga arabských štátov bude o bezletovej zóne diskutovať v sobotu.

Musím však zohľadniť aj to, čo mojej delegácii, ktorá ho včera navštívila, povedal generálny tajomník Ligy arabských štátov: že musíme definovať, čo potrebujeme, pretože bezletová zóna zo svojej definície znamená pre rôznych ľudí rôzne veci. Myslím si, že tento Parlament by veľmi potešilo, keby sme dokázali zaistiť, že čokoľvek sa urobí, urobí sa správne. Musíme si byť istí, že bez ohľadu na to, aké možnosti zvolíme, bude to pri plnom vedomí toho, čo robíme, a s podporou ľudí, ktorých sa to bude týkať. V tejto súvislosti opakujem, že je potrebné, aby sme pokračovali v diskusiách a dialógu s Africkou úniou a Ligou arabských štátov.

Mohli by sme uskutočniť rozsiahlu diskusiu – a možno by sme mali – o téme, o ktorej som začala písať do novín, teda o izolacionizme proti angažovanosti. Je to skutočná výzva a pánovi, ktorý ukazoval fotografie, chcem povedať, že, samozrejme, ak ste predsedom Európskej rady a ako predseda idete na africký samit, ktorý sa koná v Líbyi, určite sa nájde fotografia predsedu s Kaddáfím. Samozrejme. Existujú fotografie mnohých ľudí. Medzi týmito fotografiami bol aj obrázok nášho váženého predsedu skupiny ALDE. Existujú fotografie, ktoré môžete urobiť pri mnohých príležitostiach, keď tí z nás, ktorí dostali zodpovednú funkciu, sa musia stretávať s ľuďmi, s ktorými by sa radšej nestretávali.

Takže si myslím, že je nespravodlivé ukazovať fotografiu Hermana Van Rompuya vykonávajúceho svoje povinnosti predsedu Európskej rady v mene nás všetkých v hostiteľskej krajine s osobou, ktorá bola hostiteľom tejto udalosti. Či by sa nám viac nepáčilo, keby Africká únia organizovala svoj samit niekde inde, a či sme ich naozaj nemohli pri mnohých príležitostiach upozorniť na to, že by to možno mali urobiť, sú iné otázky. Ale nakoniec sa stretneme s Africkou úniou v podstate tam, kde to Africká únia navrhne. Nemusí sa nám to páčiť a môžeme o tom vážne diskutovať. Myslím si, že v určitom momente to musíme urobiť, pretože mojou všeobecnou zásadou je, že angažovanosť je lepšia ako izolácia. Izolácia je za istých okolností účinná, ale angažovanosť je lepšia.

Ako som teda jasne povedala, je možné, že sme dostali Kaddáfího na výslnie. Teraz je čas poslať ho naspäť, a to úplne a jednoznačne. Aj toto je veľmi dôležité: aby sme vyhodnotili, do čoho sa zapájame a ako sa zapájame, a aby sme boli pripravení prehodnotiť to a dokázali sa postaviť a povedať, že toto sme urobili z dôvodov, ktoré považujeme za správne, bez ohľadu na to, o akú krajinu ide, a že veríme, že angažovanosť je za týchto okolností lepšia, ale sú aj okolnosti, za ktorých to nie je vhodné, a okolnosti, za ktorých, hoci sme toto predtým urobili, to už teraz vhodné nie je.

Ale buďme čestní, neprovokujme sa tu fotografiami či inými vecami, keď ľudia urobili toto a ľudia urobili tamto. Ľudia sa väčšinou snažia konať najlepšie, ako vedia, za veľmi náročných okolností a myslím si, že by sme mali byť hrdí na predsedu Rady, ktorý sa snaží byť zástupcom členských štátov.

Chcela by som ešte niečo povedať o nálepkách. Veľa počúvame o Marshallovom pláne, niekto to dokonca nazval Ashtonovej plán. Nie, vypracujme líbyjský plán alebo egyptský plán alebo tuniský plán, ktoré budú mať na starosti ľudia z týchto krajín, v ktorých sa angažujeme a ktorým ponúkame podporu.

Nechcem vypracovať plán, na ktorom sa dohodneme a povieme: pozrite, priniesli sme vám plán pre vašu krajinu. Nie, to nerobme. Buďme naozaj ľuďmi, ktorí ponúknu podporu na zaistenie toho, aby ich plán bol všetkým tým, čím by sme aj my chceli, aby bol, s cieľom podporiť demokraciu.

V tomto Parlamente sú ľudia, ktorí majú roky skúseností, ktorí prešli revolúciou a zmenou a ktorí toho môžu veľmi veľa ponúknuť. Pevne verím – a povedala som to aj v týchto krajinách –, že ak budú mať pocit, že by to mohlo byť prospešné, požiadajú o pomoc ľudí, ktorí si tým prešli a ktorí nielen vedia, čo fungovalo, ale môžu im aj povedať, čo nefungovalo. Poznať veci, ktorým sa treba vyhnúť, môže byť možno rovnako dôležité, ako vedieť, čo robiť.

Súhlasím s tým, že musíme preskúmať to, čo EÚ robí, aké nástroje máme k dispozícii, či ich máme dosť, či sa máme opäť zamyslieť nad tým, čo môžeme urobiť. Pretože máte pravdu, pracujem v rámci mandátu, ktorý mi bol udelený, a môžem pracovať len v rámci tohto mandátu. Tento mandát mi umožňuje robiť určité veci, ale predovšetkým odo mňa vyžaduje, aby som spájala inštitúcie a 27 krajín v koordinovanom a spoločnom úsilí.

Ešte posledná poznámka k reklame a počúvaniu. Myslím si, že o tomto všetkom som mala viac tlačových konferencií ako ktokoľvek iný na celom svete. Som neustále vo vysielaní. Ako prví sme oznámili odstúpenie prezidenta Mubaraka a uskutočnila som obrovské množstvo tlačových konferencií. Urobila som však ešte oveľa viac bez novinárov v miestnosti. A opäť chcem povedať, že práve to je podľa mňa dôležité, pretože viac ako čokoľvek iné musíme počúvať. Všetci navštevujeme tieto krajiny, majú veľa návštevníkov z celého sveta a to je skvelé – hoci si niekedy myslím, že im musíme dať viac priestoru a času, aby dokázali pracovať spoločne a plánovať a potom sa mohli s nami zapojiť do ešte informovanejšej diskusie. Ale musíme aj počúvať, a ak existuje niečo, čo musíme všetci naliehavo urobiť, potom je to nutnosť byť trpezliví a počúvať – poviem to aj členským štátom –, čo hovoria ľudia priamo na mieste, ísť na námestie Tahrír, ako som to urobila ja, a hovoriť s mladými ľuďmi z Egypta, hovoriť s občianskou spoločnosťou v Tunisku a stretávať sa s ľuďmi z Líbye, vždy, keď sa to dá, diskutovať s nimi o tom, čo chcú pre svoju budúcnosť, a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli.

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Možno by sa pani Ashtonová mohla vyjadriť k tejto veci. Tento Parlament sa prakticky jednohlasne zhodol na tom, že uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady, ktorá momentálne sídli v Benghází, zo strany Európskej únie by bolo mimoriadne dôležitým politickým signálom, ktorý by umožnil vstup humanitárnej a inej strategickej pomoci do krajiny. K tejto otázke sa nevyjadrila. Hovorili o tom mnohí rečníci. Možno by nám len mohla povedať, aký má na to názor a či by mohla v piatok odovzdať toto posolstvo Rade.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Nereagovala som na túto otázku, ale počula som ju a som si jej veľmi dobre vedomá. Sú dva dôvody, prečo som neodpovedala. Prvým je to, že som predpokladala, že predseda Európskeho parlamentu, ktorý vystúpi na zasadnutí Európskej rady, tam bude tlmočiť – ako vždy – to, čo Parlament povedal a na čom sa dohodol vo svojich uzneseniach. Myslím si, že to je vhodný spôsob primeraného zastúpenia tohto Parlamentu. Druhým je to, že bude na členských štátoch, aby o tom rozhodli. Takže to nebola chyba z mojej strany, že som o tom nehovorila. Napokon, s týmto pánom som sa stretla včera večer. Chcela som len prejaviť úctu voči Parlamentu tým, že uznám úlohu jeho predsedu.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Na základe toho, čo povedal pán McMillan-Scott, mi nie je jasné, či bude návrh na uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady medzi návrhmi, ktoré vy a Komisia predložíte Rade.

Pochopil som, že vás teší, že o tom Parlament hovorí, ale predloží Komisia a pani Ashtonová tento návrh na zasadnutí Rady 11. marca spolu so svojimi návrhmi alebo ako iniciatívny návrh? To je naša otázka.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – V rámci svojho mandátu môžem robiť len to, čo mám dovolené. Moje osobné názory sa tu nepočítajú. Vážené poslankyne a vážení poslanci to musia pochopiť.

Stretla som sa s Radou a počula som, čo povedal Parlament. Predseda Parlamentu podá správu. Ako hovorí pán Cohn-Bendit, je to veľmi dôležité, ale nemôžem sa tu dnes postaviť a povedať, že to teda odporučím. Musíme pracovať s tým, na čom sa Parlament dohodne vo svojom uznesení, a videla som, čo navrhuje. Následne podáme správu predsedovi Európskej rady, aby Európska rada mohla dospieť k rozhodnutiu – čo je v jeho rukách –, aby sa Rada pre zahraničné veci mohla stretnúť a diskutovať a aby Parlament prostredníctvom svojho predsedu mohol tieto veci prezentovať. Potom Európska rada rozhodne.

Nesnažím sa vyhnúť tomuto problému. Len hovorím, že je nutné dať všetky tieto veci dohromady a potom prijať rozhodnutie. Nechcem uraziť prechodnú radu, ale ešte raz: musíme to urobiť správne a uistiť sa, že v tom, čo robíme, si veríme a súhlasíme s tým.

  Predsedajúci. – Dám ešte slovo pánovi Cohnovi-Benditovi a to bude posledný prejav, po ktorom skončíme. Chcem len pripomenúť pani Ashtonovej – hoci som si istý, že to vie –, že svoj mandát podpredsedníčky Európskej komisie má aj od Parlamentu, teda nie iba od Rady.

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – Chcem povedať pani Ashtonovej – a môžem to povedať v angličtine –, že v jej mandáte sa tiež píše, že musí predkladať návrhy členským štátom. Je to súčasťou jej mandátu, takže chceme, aby svoj mandát brala vážne. Viete, pani Ashtonová, že po rozprave v Parlamente a po uznesení, ktoré prečítate, tu bude obrovská väčšina, takže by ste to mali brať vážne a predložiť tento návrh Rade. Ak nie, nastane veľká kríza medzi vami a Európskym parlamentom.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Neprijímam túto myšlienku veľkej krízy. Veľmi jasne som vám povedala, pán Cohn-Bendit, aký presne je môj mandát. Uznať nejakú vládu môže Európska rada. Mandátom vysokej predstaviteľky je pracovať s myšlienkami, ktoré sú jej prezentované, diskutovať o nich najskôr s inštitúciami a v piatok na zasadnutí Európskej rady prezentovať názory, ktoré boli vyjadrené. Rozhodnúť musia členské štáty.

Z tohto budem vychádzať pri diskusii s predsedom Európskej rady – ktorého zástupca je tu – a budem o tom hovoriť s predsedom Komisie. S účasťou inštitúcií budeme tieto názory prezentovať v piatok a na zajtrajšom zasadnutí Rady pre zahraničné veci. Nevyhýbam sa tomu, je však úplne správne a vhodné, aby členské štáty rozhodovali o uznaní vlády. Veľmi dobre som počula, čo hovorí Parlament.

Nedovoľme, aby z toho bola kríza. Ničomu sa nevyhýbam. Len vám hovorím, že to musíme urobiť správne v prospech týchto ľudí a ľudu Líbye.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 10. marca 2011.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Je škoda, že Európa sa len málo poučila zo svojej minulosti. Neskorá reakcia Únie na situáciu v Líbyi je dôkazom, že Európa si dodnes zachovala nekoherentný a rozdrobený prístup k južnému Stredozemiu. Ak sa Európa bude držať tohto postoja, je možné, že humanitárna kríza týchto rozmerov sa zopakuje. Európa musí pôsobiť na dvoch frontoch:

1) Politická a humanitárna reakcia. Musí zaistiť splnenie oprávnených ambícií líbyjských obyvateľov prostredníctvom demokracie, ktorá vznikne doma, pričom režim musí odstúpiť, aby umožnil ľuďom z tohto regiónu aktívne sa podieľať na prechode tejto krajiny k demokracii.

2) Migračné toky. Momentálne je možnosť veľkých migračných tokov z tohto regiónu druhotným problémom, ale musí sa riešiť. Únia si to už v minulosti uvedomila, ale nepodarilo sa jej vytvoriť žiaden koordinovaný a komplexný plán. Preto vyzývam na vypracovanie plánu Marshallovho typu, ktorý bude zahŕňať integrovanú prisťahovaleckú politiku založenú na zásadách solidarity a rozdelenia bremena, pričom všetky členské štáty uznajú, že žiadna krajina nedokáže sama riešiť obrovské a zložité problémy spojené s veľkými migračnými tokmi, a to najmä v prípade menších členských štátov.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Povstania v Maghrebe už majú účinky aj na Európu, a to vo forme lodí plných utečencov, klesajúcich cien akcií a cenových šokov na čerpacích staniciach, pričom EÚ naivne očakávala maximálne tak ten posledný. Vzhľadom na vysoké ceny ropy v kombinácii so silným eurom a zvýšením úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou je len malá nádej na pokles cien vykurovacieho oleja. To nám opäť raz ukazuje, akí sme závislí od dodávok ropy a že musíme tlačiť na využívanie alternatívnych zdrojov.

Žiadosť rebelov o bezletovú zónu nás stavia pred dilemu. Je nutné, aby tento priamy zásah do suverenity štátu a následné zničenie jeho protilietadlových zariadení – ako varujú odborníci – schválila OSN. Štáty EÚ musia uvažovať nielen o tomto, ale aj o dôsledkoch otvorenej občianskej vojny. A ďalej, aká by bola pozícia EÚ, keby Kaddáfí zmenil svoj postoj? Je jasné, že diktátor sa nenechá zastrašiť len agresívnymi gestami. Kaddáfí ukázal, ako sa dá vysmievať Západu, a ostatní diktátori sa so záujmom prizerajú. EÚ teraz musí ukázať svoje zahraničnopolitické svaly a podniknúť jasné kroky smerom k zníženiu napätia v Líbyi a jej demokratizácii.

  Marija Nedelcheva (PPE), písomne. – (FR) Odchod Muammara Kaddáfího je dnes naliehavou nutnosťou. Sú tu však aj všetky ostatné veci a dôležití sú ľudia. Sústreďujeme sa na diktátorov, ale často prehliadame ľudí, ktorí ako prví trpia následkami. Proces oslobodzovania líbyjského ľudu nemožno začať bez skutočnej politickej premeny krajiny. Demokratická premena však nikdy nebude úspešná bez skutočných opozičných lídrov. V súčasnosti je táto opozícia veľmi slabá. Jej väčšie zviditeľnenie je prvým nevyhnutným krokom smerom k vytvoreniu pozitívnej atmosféry. Na druhej strane je potrebná aj silná regionálna stratégia. Čo sa týka samotnej otázky utečencov, susedné krajiny nedokážu dosiahnuť dohodu, ktorá by zabránila zadržiavaniu prílevu utečencov na hraniciach. Výsledkom je, že sa zhoršujú zdravotné podmienky, čo podporuje napätie vnútri komunity. Ak sa táto humanitárna kríza nevyrieši, riskujeme, že táto situácia sa rýchlo vymkne spod kontroly.

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Gratulujem mojej kolegyni Ane Gomesovej k jej uzneseniu. Som však sklamaný tým, že poslanecký klub PPE nepodporil dohodu naliehavo vyzývajúcu EÚ, aby pripravila plán a vybavila sa prostriedkami na riešenie situácie po líbyjskej kríze, najmä čo sa týka migračnej politiky a premiestňovania. Nemáme ani plán A, nieto ešte plán B.

Jeden malý ostrovný členský štát ležiaci v blízkosti Líbye doteraz pomáhal, ako len vedel. Hovorím o Malte. Malta pomocou vlastnej leteckej spoločnosti a vlastných lodí, ktoré tým vystavila veľkému riziku, evakuovala 13 000 ľudí 89 rôznych národností. Malťania to urobili nie z dôvodu nejakých právnych predpisov EÚ a rozhodne nie vďaka agentúre Frontex. Naopak, konali z humanitárnych dôvodov a zrušili vízovú povinnosť. Išlo o zásadu solidarity. Či čelíme prílevu prisťahovalcov biblických rozmerov, alebo nie, nedokážeme povedať. Pre Maltu však bude určite veľký a veľmi významný. Malťania nežiadajú o uplatnenie nariadenia Dublin II či nariadenia o agentúre Frontex. Žiadajú solidaritu a politiku premiestňovania založenú na zásade rozdelenia bremena. Je veľkým sklamaním a je nepochopiteľné, že poslanecký klub PPE sa vyhýba tejto zodpovednosti.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Udalosti v Líbyi a v južnom susedstve EÚ sú dôkazom zlyhania minulých politík a skúškou budúcich politík. Prístup založený na udržiavaní nemenného stavu bol prevládajúcou voľbou takmer 40 rokov. Táto politika priniesla Európe výhody stability a bezpečného prístupu k energii. Ignorovala však spoločnosť severnej Afriky a arabského sveta. Vieme to, lebo táto spoločnosť sa za dramatických okolností opäť objavila a všetkých prekvapila. Je potrebná zásadná zmena politiky smerom k aktívnej podpore vznikajúcej občianskej spoločnosti v arabských krajinách. To by však nemalo byť výhovorkou pre unáhlené rozhodnutia, ktoré by poškodili našu susedskú politiku.

Európska susedská politika by mala zostať funkčná ako politika. Nemali by ju nahradiť nekoordinované opatrenia. Zaznela myšlienka, že by sa mali zobrať finančné prostriedky z európskych programov Východného partnerstva a mali by sa presunúť na juh. To by vyslalo negatívny signál spoločnosti v našom východnom susedstve. Toto presunutie navyše nemá žiaden racionálny základ. Objem finančných prostriedkov na obyvateľa na juhu a na východe nie je nevyrovnaný. Je približne rovnaký. Problém nie je, koľko míňame, ale ako míňame.

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa, ktorú predkladajú pán Brok a pán Gualtieri v mene Výboru pre ústavné veci, o zmene a doplnení Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (00033/2010 – C7-0014/2011 – 2010/0821/NLE)) (A7-0052/2011).

  Elmar Brok, spravodajca. – (DE) Euro je veľkým príbehom o úspechu. Je jednou z najstabilnejších mien na svete a na trhoch prekonalo dolár. Môžeme vidieť, že hospodárske ukazovatele Spojených štátov sú oveľa horšie než tie európske. Predsa však sme stále svedkami toho, že preto, lebo nemáme jednotné podmienky, niektoré časti eurozóny, jednotlivé členské štáty, sa ocitli v problémoch a my na to musíme reagovať.

Je to tak, že neúspech eura by nás všetkých v tomto globalizovanom systéme mohol vyjsť neobyčajne draho, a chcem otvorene povedať, že naša krajina, ktorá sa sama niekedy stavia do pozície, že musí prinášať najväčšie obety, má, možno s inými krajinami, z eura najväčší prospech. A tak tu nerobíme žiadne sebaobetovanie, ale aj my konáme v spoločnom záujme všetkých členských štátov – veľkých aj malých, bohatých aj chudobných – a musíme konať jednotne.

Musí nám byť tiež jasné, že musíme vystupovať jednotne, aby sme boli dôveryhodní. Nemôžeme dovoliť úverovej ratingovej agentúre ako Moody’s zhoršiť rating krajiny o tri stupne za jednu noc. Keď sa to stane, pod tlakom Spojených štátov sa opätovne dostávame do problémov. Aj tu musíme byť schopní dôraznejšie sa prezentovať ako celok. Preto som rád, že sa snažíme vytvoriť podmienky na získanie dôveryhodnosti, a to tromi spôsobmi. Sú to: sprísnenie Paktu stability a rastu s väčšími možnosťami zásahu, posilnenie úlohy Komisie a systém včasného varovania, tzv. európsky semester, ktorého súčasťou má byť schopnosť v ranom štádiu rozpoznať, či a do akej miery členské štáty dokážu dodržať rozpočtovú disciplínu a či tak robia. Všetko toto posilňuje naše schopnosti, aby sme sa opäť neocitli v situácii, akou je tá súčasná, a to nám umožní dosiahnuť trvalú dôveryhodnosť.

Po druhé, túto krízu nedokážeme prekonať len rozpočtovou disciplínou. Z tejto dlhovej pasce vyviazneme len vtedy, ak rozpočtovú disciplínu spojíme s rastom. Z tohto dôvodu má význam snaha o podporu rastu a konkurencieschopnosti. Teší ma, že návrhy, ktoré boli v tejto oblasti predložené, sa pomaly upravujú tak, aby neboli založené len na čisto medzivládnom prístupe, ale aby sa tiež v rastúcej miere integrovali do metódy Spoločenstva, pri ktorej má Európska únia náležité kompetencie. Výsledkom toho je, že viaceré pochybnosti, ktoré sa v tomto Parlamente právom objavili v súvislosti s jedným konkrétnym návrhom, sa pomaly rozptyľujú. Tieto dva faktory – konkurencieschopnosť a rozpočtová disciplína – predsa len patria k sebe.

Tretia vec sa vzťahuje na revíziu zmluvy, pre ktorú sme pripravili pôdu a o ktorej môže Európska rada 24. marca rozhodnúť, len ak dovtedy poskytneme naše stanovisko. Bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh článku 136 ods. 3 zmluvy. Pán Gualtieri a ja, ako aj Výbor pre ústavné veci, si myslíme, že by bolo lepšie zmeniť a doplniť článok 136 ods. 1 a preformulovať ho tak, aby lepšie uspokojoval naše požiadavky.

Rovnako však vieme, že implementovať tento prístup by mohlo byť ťažšie, keďže z politických a časových dôvodov by mal byť naším cieľom zjednodušený postup a nemali by sa konať žiadne referendá. Ak to z uvedených dôvodov nie je možné, mali by sme zabezpečiť aspoň to, aby Rada prijala záväzky, z ktorých bude jasné, že medzivládny prístup v tomto prípade neznamená, že sa v Európskej únii vytvoria nové trvalé štruktúry, ale že sa bude naďalej, tak ako v minulosti, používať ako metóda len v prípade potrebnej inovácie. Tieto podmienky však treba dodržať, aby sme vytvorili predpoklady na to, že v prípade prechodu k metóde Spoločenstva bude k dispozícii možnosť prepojenia, a aby sme takého zlepšenie dosiahli tak, aby sme mohli dlhodobo konať ako spoločenstvo.

Znamená to, že vnímame aj slabinu medzivládneho prístupu. Medzivládny prístup znamená nulovú, alebo takmer nulovú, oprávnenosť Parlamentu a pre podmienku jednomyseľnosti má za následok úplnú neschopnosť konať v mnohých oblastiach. Znamená to, že riešenie Spoločenstva, tzv. Monnetova metóda, je tiež vždy legitímnejšia a vedie k väčšej schopnosti konať. Nemali by sme na to v tejto diskusii zabúdať.

Európsky parlament chce vytvoriť také podmienky, aby sme sa pri prijímaní opatrení v rôznych oblastiach mohli vrátiť k prístupu využívania inštitúcií Spoločenstva. V tomto smere pritom nejde až tak o Európsky parlament, keďže pri medzivládnom prístupe máme v najlepšom prípade právo na vypočutie. Ide však o väčšie zapojenie sa zo strany Komisie, ktorá všetko pripravuje, vykonáva hodnotenie a predkladá návrhy. Komisia by tiež mala navrhnúť nariadenie upravujúce tieto veci s cieľom začleniť ich medzi právne predpisy Spoločenstva.

Dúfam, že Európska rada je pripravená – a ja vítam pána Corbetta ako zástupcu Európskej rady – do 24. marca vytvoriť v diskusiách s nami potrebné podmienky a ubezpečiť Parlament, že tento prístup možno využiť tak, že sa rozumným spôsobom budú môcť naplánovať potrebné kroky a že svoju zodpovednosť budeme môcť niesť spoločne.

  Roberto Gualtieri, spravodajca. – (IT) Nepreženiem, ak poviem, že toto je historické obdobie v procese budovania Európy. Hospodárska kríza jasne ukázala, že jednotná mena potrebuje skutočné európske hospodárske riadenie, a prvý krát sa v tomto smere robia významné a inovatívne kroky.

Zároveň sme svedkami nebezpečného trendu, ktorý dáva tomuto novému riadeniu medzivládnu príchuť, čo nielenže ohrozuje inštitucionálnu štruktúru Európskej únie, ale tiež spôsobuje neefektívnosť nových mechanizmov.

A tak je trvalá stabilita mechanizmu otázkou symbolického a kľúčového významu. Na druhej strane však vytvorenie trvalého mechanizmu pre stabilitu predstavuje rozhodujúci a dôležitý krok vpred. Parlament podporuje toto rozhodnutie, hoci je dôležité zdôrazniť, že nesmie vylúčiť možnosť použitia mimoriadnych mechanizmov solidarity, napríklad tých, ktoré sú založené na článku 122, ktoré sa používajú v súčasnosti.

Na druhej strane, ak bude zavedenie trvalého mechanizmu pozitívne, Európska rada sa rozhodla vytvoriť čisto medzivládny mechanizmus, čím jedinečným spôsobom odoprela európskym inštitúciám akúkoľvek rolu vrátane postupu, ktorý vedie k jeho zavedeniu.

Okrem iného by to počas ratifikačného procesu mohlo roznietiť spory o vhodnosti zjednodušeného postupu, keďže sa sotva dá pochybovať o tom, že obmedzenie právomocí Európskej únie by vyžadovalo riadny revízny postup. Navyše, keďže v zmluve sú jasne uvedené dve veci, že menová politika členských štátov, ktorých menou je euro, je vo výlučnej právomoci Európskej únie a že členské štáty musia koordinovať svoju hospodársku politiku v rámci Únie, ako je uvedené v zmluve, mechanizmus, ktorý funguje úplne mimo inštitucionálnej štruktúry Európskej únie, by bol sotva zlučiteľný s týmito zásadami, a jeho následkom by preto bolo obmedzenie právomocí Európskej únie, čo by nebolo zlučiteľné so zjednodušeným revíznym postupom. Viaceré národné parlamenty by s tým mohli mať problém aj počas ratifikačného procesu, ktorý, ako vieme, bude komplikovaný a riskantný.

Z rovnakého dôvodu by Parlament uprednostnil iný, inštitucionálne vhodnejší a politicky menej riskantný postup, napríklad článok 352, a to buď sám, alebo v kombinácii s článkom 136. V správe je to všetko podrobne popísané čierne na bielom, no my sme sa radšej viac sústredili na podstatu než na postupy, aby sme docielili realistický, ale aj rozhodný prístup.

Hlavným bodom je to, že trvalý fond pre stabilitu budú tvoriť členské štáty, pretože tak rozhodli, ale môže tiež položiť základy novej štruktúry mimo inštitúcií EÚ, prípadne by mohol byť medzivládnym vozňom vlaku Európskej únie jazdiacim po koľajniciach európskeho práva.

Parlament chce prispieť, pretože my ideme tou druhou cestou. Preto v našej správe žiadame, aby sa plnili dve podmienky: pozmeňujúci a doplňujúci návrh musí byť preformulovaný tak, aby sa zavedenie rozdeľovania mechanizmu nejakým spôsobom stalo súčasťou postupu EÚ alebo aby boli do praktického použitia mechanizmu, a to najmä pri určovaní opatrení podmienenosti, významne zapojené inštitúcie EÚ.

Aké zásady a pravidlá by sa mali zaviesť pre poskytovanie pomoci? Kto ich vytvorí a ako? Potrebujeme na to právny predpis v súlade s riadnym legislatívnym postupom a čakáme na to, že tieto otázky budeme konzultovať s Európskou radou a členskými štátmi.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – V dnešnom prepojenom svete nemôže žiadna krajina zostať neovplyvnená tým, čo sa deje u jej susedov.

Len sa pozrime na udalosti v severnej Afrike a pozrime sa aj na rozpravu, ktorá sa tu práve skončila. Myslím si, že to, čo platí pre politiku, určite platí aj v hospodárstve.

Kríza ukázala, aké veľké je riziko nákazy – predovšetkým pre krajiny v eurozóne –, keď sa jeden členský štát ocitne vo vážnych hospodárskych problémoch, a ako rýchlo sa to šíri do ostatných krajín.

Minulý rok sme prejavili odhodlanie urobiť všetko, čo treba, na obranu spoločnej meny. Dočasné nástroje ako európsky nástroj finančnej stability a európsky mechanizmus pre finančnú stabilitu dokázali, že majú cenu, ale nadišiel čas pre trvalé riešenie.

Na doplnenie nášho posilneného systému hospodárskeho riadenia, ktorý bol uvedený do praxe v januári tohto roku prostredníctvom prvého ročného prieskumu rastu, musíme vytvoriť odolný inštitucionálny a finančný mechanizmus na riešenie budúcich možných kríz.

Preto Komisia podporuje malú zmenu článku 136 zmluvy. Viem, že niektorí z vás sú týmto prístupom sklamaní. Musím povedať, že aj Komisia je sklamaná. Ako obaja spravodajcovia, pán Brok a pán Gualtieri, ktorým veľmi pekne ďakujem za výbornú spoluprácu na týchto dokumentoch – a som si istý, že aj väčšina Parlamentu – by sme boli radšej, aby bola Únia plne zodpovedná za tento trvalý mechanizmus.

No chápeme, prečo si členovia eurozóny v tomto štádiu zvolili medzivládny mechanizmus. Uisťujem vás však, že Komisia bude plne spolupracovať s ministrami financií eurozóny na vytvorení budúceho stabilizačného mechanizmu, a ak to bude potrebné, sme pripravení podeliť sa o naše odborné vedomosti pri riadení stabilizačného fondu tak, ako sme to urobili v prípade Grécka, a tak, ako sme to urobili aj v prípade Írska.

Komisia bude zároveň bedlivo dohliadať na zabezpečenie toho, aby právomoci EÚ neboli nijako dotknuté.

Konkrétne pán predseda Barroso sa, ako viete, nestotožnil s týmto vyhlásením, hoci európski vedúci predstavitelia štátov alebo vlád súhlasili s tým, aby sa článok 122, právny základ európskeho mechanizmu pre finančnú stabilitu, viac nepoužíval na udržanie finančnej stability v eurozóne ako celku. V tomto smere preto nehovoríme o záveroch Európskej rady, ale o vyhlásení vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád. Komisia to považuje za čisto politické vyhlásenie, ktoré nemá vplyv na právomoci EÚ.

Komisia tiež prijme všetky potrebné legislatívne aj iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby tento nový mechanizmus fungoval v úplnom súlade so záväzkom EÚ koordinovať hospodárske a finančné politiky vo všetkých členských štátoch a dohliadať na ne.

  Jean-Paul Gauzès, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – (FR) Ako spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko súhlasím, samozrejme, s tým, čo povedal pán Brok.

Rád by som upozornil na dve veci: dnes je dôležité mať právnu istotu. Inak povedané, nemala by pretrvávať diskusia o právnych základoch opatrení, ktoré možno vykonať na európskej úrovni, či už ide o medzivládne opatrenia, alebo opatrenia Spoločenstva. Našou prioritou sú, samozrejme, opatrenia Spoločenstva.

Prečo potrebujeme túto právnu istotu? Lebo Európa a eurozóna sú pod neustálym tlakom trhov. Nemôžeme zrušiť trhy, ale môžeme sa pokúsiť dostať ich pod kontrolu. Aby sa nám to podarilo, musíme odstrániť neistotu a každým dňom odkladané rozhodnutia a musíme prestať s neustálym pýtaním sa, či rozhodnutia prijať môžeme alebo nie.

  Edward Scicluna, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – (MT) Všetci súhlasíme s tým, že potrebujeme trvalý finančný mechanizmus pre krajiny eurozóny. Úlohou mechanizmu je mobilizovať financovanie za prísnych podmienok v prospech členských štátov eurozóny, ktoré sa ocitnú vo vážnych finančných problémoch, na zabezpečenie stability eura. Ide o to, že hoci všetci s touto koncepciou súhlasia, v návrhu Rady nie je nikde sformulovaná. Máme návrh, ktorý vysvetľuje, prečo a kto má tento mechanizmus financovať, ktorý ale nešpecifikuje, komu prospeje. Parlament robí to, čo neurobila Rada: jasne určuje, kto z neho bude mať prospech, a presne uvádza, že sa musí vzťahovať na všetky členské štáty a nie iba na eurozónu ako celok. Čo sa stane, ak sa v kríze ocitne malá krajina, ktorá ale nie je dostatočne veľká na to, aby mohla negatívne ovplyvniť silu eura? Dnešná situácia je taká, že predbežný návrh Rady nedáva žiadne právne záruky, že by krajiny v tomto prípade mali prístup k tomuto mechanizmu. Malé členské štáty budú prispievať to tohto fondu bez toho, aby k nemu mali prístup, keď sa ocitnú vo finančnej kríze. To je neprijateľné a porušilo by to zásadu solidarity, ktorú Európska únia stelesňuje. Je to ako s platením poistky, ktorú vám nikdy nevyplatia. Preto vítam správu, ktorá jasne stanovuje, že žiadny členský štát eurozóny, ktorý prispieva do tohto fondu, nemôže byť vynechaný z dôvodov súvisiacich s jeho veľkosťou. Po druhé, máme tu otázku úrokových mier, ktoré by sa nemali vypočítavať podľa trestných úrokových mier, ako sa to deje v Írsku a v Grécku. Rada preto musí túto otázku preskúmať v zmysle paragrafu 14 a v tomto smere zohľadniť programy Komisie, napríklad nástroj na podporu platobnej bilancie a makrofinančnú pomoc. Skutočnosť, že sa v takejto dôležitej veci prijíma len medzivládny prístup, je znepokojujúca. Komisia sa musí zapojiť do navrhovania právnych predpisov, ktoré umožnia tento mechanizmus riadiť, vykonávať a monitorovať. Preto ma veľmi teší práca, ktorú pri tomto návrhu vykonal Parlament, a som presvedčený, že je dôležité, aby ich Rada prijala také, aké sú, a také, ako ich odsúhlasili dva parlamentné výbory.

  Paulo Rangel, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Prvá vec, o ktorej si myslím, že ju tu treba zdôrazniť, nadväzuje na to, čo povedal môj kolega pán Brok o zapojení inštitúcií EÚ a čo Parlament touto správou žiada od Rady: totiž to, aby sa do riešenia otázky tohto trvalého mechanizmu pre stabilitu v rámci stabilizačného fondu zahrnuli inštitúcie EÚ a metóda Spoločenstva. Správa výslovne žiada toto zapojenie, pričom rešpektuje úlohu Komisie. Toto je veľmi dôležité pre Parlament a ja som presvedčený, že to je pre tento mechanizmus veľmi dôležité.

Druhou vecou, ktorá je pre nás veľmi dôležitá, je to, že stabilizačný fond je iba jedným z faktorov. Hospodárske riadenie a potenciálne aj záležitosti EÚ sú ďalšími faktormi pri riešení finančnej a hospodárskej krízy, ktorá v súčasnosti sužuje niektoré členské štáty eurozóny, a preto by si Rada mala uvedomiť, že fond sám osebe nič nevyrieši a že sa musí pridružiť k mechanizmom hospodárskeho riadenia a rastovej stratégii EÚ do roku 2020.

Na druhej strane by chcel zdôrazniť tri veľmi dôležité odseky tejto správy: odsek 6, ktorý zahŕňa všetky členské štáty bez ohľadu na ich veľkosť; odsek 12, ktorý stanovuje, že prístup k fondu nemožno odoprieť žiadnemu štátu z dôvodu jeho malej veľkosti; a odsek 14, o ktorom si myslím, že je najdôležitejší, keďže na jednej strane ustanovuje, že úrokové miery by sa mali ponúkať za výhodných podmienok tak, aby sa neopakovalo to, čo sa teraz deje v Grécku a v Írsku, ktorých problémy sa neriešia z pomoci EÚ alebo Medzinárodného menového fondu. Je veľmi dôležité, aby existovali výhodné podmienky a prístup sprostredkovania bez marže nad nákladmi na prijaté úvery a pôžičky, aby sa mohli vyriešiť finančné krízy v najmenej stabilných členských štátoch.

  Enrique Guerrero Salom, v mene skupiny S&D. – (ES) Chcel by som Parlamentu zdôrazniť význam odporúčania, ktoré musí Parlament poskytnúť. Toto je prvá reforma Lisabonskej zmluvy od jej schválenia a nadobudnutia platnosti. Je to krok smerom k vytvoreniu hospodárskeho riadenia Únie a je to pravdepodobne prvý príklad toho, ako sa do možných budúcich reforiem zmluvy začlenia niektoré prvky tohto hospodárskeho riadenia.

Podľa mňa musí Parlament urobiť všetko potrebné, a to vytvoriť tento mechanizmus a pomôcť premeniť tento mechanizmus pre finančnú stabilitu na skutočnosť, a pritom zabezpečiť, aby sa všetko potrebné urobilo najlepším a najvhodnejším spôsobom.

Potrebujeme stabilný mechanizmus, teda taký, ktorý bude schopný brániť špekuláciám a odrádzať od nich a ktorý bude použiteľný vždy, keď to bude potrebné. Mal by to byť mechanizmus, ktorý bude spoľahlivý, s právnym základom, ktorý terajší dočasný mechanizmus nemá, a mal by mať dostatočný hospodársky dosah.

Preto som za zjednodušený postup, hoci by bolo vhodné, aby šlo o mimoriadny krok; aby reformy nadobudli inú formu; aby prvky Únie boli zahrnuté do tzv. medzivládnosti, v ktorej by hlavnú úlohu hrala Komisia; a na záver, aby Parlament mohol hovoriť do zodpovednosti.

Napokon dúfame, že po prijatí našej správy Výborom pre ústavné veci bude Rada na našu žiadosť citlivo reagovať, lebo sme presvedčení, že posilní tento trvalý mechanizmus pre stabilitu, a preto prispeje k hospodárskemu riadeniu Únie.

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Pán premiér nám povedal, že by sme mali urobiť všetko, čo je potrebné urobiť na stabilizáciu eura, ale to je v skutočnosti len minimum toho, čo je nutné urobiť.

Skupina liberálov to vidí len ako prvý krok série opatrení, ktoré časom povedú k vytvoreniu súdržného, dôveryhodného hospodárskeho riadenia. Kľúčovým krokom je zjavne to, aby bol mechanizmus vypracovaný tak, aby v budúcnosti mohol byť plne začlenený do systému Únie. Je dôležité, aby Komisia bola v správnej rade mechanizmu a najmä aby pravidlá pre fungovanie mechanizmu vrátane podmienok prísnej podmienenosti boli predpísané nariadením, ktoré navrhne Komisia a o ktorom rozhodne spoločne s Parlamentom a Radou.

Toto je prvá veľká zmena Maastrichtskej zmluvy o hospodárskej a menovej únii. Je veľmi dôležité, aby sme ju urobili dobre. Dôverujem pánovi Brokovi a pánovi Gualtierimu, že budú do 24. marca v mene Parlamentu pokračovať v rokovaniach.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Chcel by som položiť rečníkovi nasledujúcu otázku: podľa neho, aký mandát majú EÚ a Komisia na hospodárske riadenie? Nebude rečník súhlasiť, že bez prítomnosti mandátu strana, ktorú zastupuje, nie je ani liberálna, ani demokratická?

  Andrew Duff (ALDE). – Chcel by som grófovi z Dartmouthu povedať, že mandát na vytvorenie hospodárskej a menovej únie bol jasne vytvorený Maastrichtskou zmluvou, o ktorej rokovala britská vláda konzervatívcov a ktorú potvrdil westminsterský parlament pri niekoľkých nasledujúcich príležitostiach. Musím povedať, že ak si britskí poslanci myslia, že sa môžu zahrávať s budúcnosťou jednotnej meny, dopúšťajú sa vážnej chyby.

  Gerald Häfner, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pri všetkej vážnosti som presvedčený, že môžeme povedať, že my v Európe stojíme na križovatke, a to je križovatka, kde si dve veľké krízy naraz od nás vyžadujú činy.

Prvou z nich je hospodárska a finančná kríza a hneď nato aj kríza eura, ktoré sú podľa mňa dramatickými následkami jednostranného a neudržateľného rozvojového modelu založeného na zadlžovaní a deregulácii, ktoré v našich členských štátoch a v celej Európe narastajúcou mierou narušili udržateľnosť, ako aj sociálnu súdržnosť a výkonný potenciál verejných rozpočtov, ktoré tvorili ich základ.

Ďalšou veľkou krízou, o ktorej vieme oveľa menej, je, myslím si, kríza demokracie a legitimity, ktorá súvisí so skutočnosťou, že sme schopní prijímať viac a viac rozhodnutí nie na vnútroštátnej úrovni, ale mimo nej, čoho výsledkom je, keďže sa pod tým chápe nie posilnenie, ale oslabenie demokracie, že strácame súhlas a prijatie zo strany verejnosti. Preto by sme mali veľmi starostlivo zvážiť, čo urobíme.

Sme presvedčení, že mechanizmus pre stabilitu naozaj potrebujeme, iba si myslíme, že tento nejde dosť do hĺbky, keďže sa zaoberá príznakmi a nie príčinami. Intervencia je jednostranná a má vplyv na verejné výdavky, mzdy, platy, dôchodky a systém sociálneho zabezpečenia. Obrovské zisky zo špekulácií, ktoré sa robili a ktoré sa aj naďalej robia, a čoraz nerovnejšie rozdeľovanie bohatstva a príjmov v Európe sa neriešia. Nežiadame tých, ktorí na týchto špekuláciách zarobili, aby siahli do svojich vreciek, a to znamená, že nejdeme dostatočne ďaleko.

Mojou druhou pripomienkou je, že to, čo teraz robíme, je tvorba mechanizmu mimo metódy Spoločenstva. Európa je však presným vzorom toho, ako sa taká spolupráca medzi štátmi na základe ich slobodnej iniciatívy môže zakladať na sociálnej súdržnosti a väčšej demokracii. Lisabonskou zmluvou sme sľúbili pripraviť budúce revízie zmluvy prostredníctvom dohovoru tak, aby boli predmetom intenzívnej demokratickej diskusie. Teraz pri úplne prvej revízii zmluvy robíme opak. Chceme tento mechanizmus pre stabilitu, ale nechceme ho na úkor európskej demokracie, účasti občanov, ani na úkor odstúpenia od metódy Spoločenstva. Nechceme ho vo forme návratu k medzivládnej Európe, ale ako krok smerom k spoločnejšej Európe s väčšou účasťou a s väčšou mierou demokracie.

Preto sme predložili zodpovedajúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkajú obsahu aj metodiky. Sme v úzkom kontakte so spravodajcami. Rozhodli sme sa, že dnes nebude konečné hlasovanie. Dúfam, že pokrok, ktorý sa objavil v týchto dňoch, bude znamenať, že napokon budeme môcť dať súhlas. Súhlas však dáme len vtedy, ak nás tento pakt posunie ďalej a nie ak nás vráti niekoľko krokov späť v našom budovaní spoločnej, demokratickej a sociálnej Európy.

  Ashley Fox, v mene skupiny ECR. – Naša skupina rada podporí zmenu a doplnenie zmluvy, ktoré navrhujú členské štáty. Robíme tak preto, lebo chceme, aby euro prežilo a aby krajiny, ktoré ho používajú, prosperovali. My v Spojenom kráľovstve sme radi, že nie sme súčasťou eurozóny, ale želáme vám len dobre.

Síce podporujeme zmenu a doplnenie zmluvy, no nepodporujeme túto správu, lebo to, čo tu máme, je len zoznam požiadaviek na nepotrebné zmeny vysnívaných na poslednú chvíľu. Je poľutovaniahodné, že sa Parlament takto správa.

Takéto afektované správanie je o to zarážajúcejšie, lebo o tomto stanovisku budeme hlasovať iba niekoľko hodín predtým, než Európska rada formálne odsúhlasí zmenu zmluvy. Naozaj si tu niekto myslí, že nás Rada počúva? Ak Parlament chce, aby nás brali vážne, musíme sa prestať hrať na úžasných, a namiesto toho začať prinášať výsledky pre občanov našich členských štátov.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Považujem za pozoruhodné, že vo väčšine skupín v tomto parlamente teraz vládne nepokoj, pokiaľ ide o schválenie použitia zrýchleného postupu pri zmene a doplnení článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Táto správa jasne potvrdzuje naše očakávanie ako poslancov EP, že žiadny budúci mechanizmus pre krízové riadenie nevytvorí paralelné štruktúry mimo Únie a že by sa v každom štádiu mala zachovať demokratická parlamentná kontrola. Akosi však tomu neverím.

Pán Barroso včera jasne povedal, že podporuje cieľ sociálnej súdržnosti v Únii, ako aj metódu Spoločenstva. Všetci rečníci s ním súhlasili. Doteraz však o tom nebol urobený návrh uznesenia a to mi naozaj chýba. Predložený – alebo ani nie – bol pakt Merkelovej a Sarkozyho. Vzbudzuje to vo mne nedôveru a istý skepticizmus.

V našej skupine je jasné, že nemôžeme dať súhlas takej politike, ktorej cieľom je konsolidácia rozpočtu na základe ďalších škrtov v sociálnej sfére. Európsky parlament musí najskôr odsúhlasiť konkrétne návrhy, ktoré sa týkajú budúcej hospodárskej a menovej politiky a s ňou súvisiacich mechanizmov, keďže o tie tu v podstate ide. To je zas také dôležité rozhodnutie, že sa nesmie prijať podľa motta „Európa podľa dekrétu“, ale iba v súlade s metódou konventu, ktorá je zakotvená v zmluve.

Naša skupina preto nemôže hlasovať za túto vo viacerých smeroch pozitívnu správu. Napokon, napriek neustálym tvrdeniam opaku by to, samozrejme, vytvorilo precedens.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny EFD. – Som tu už šesť a pol roka a, panebože, počul som viaceré nezmysly. Nepočul som však ešte nahovoriť toľko nezmyslov, ako to bolo dnes.

Pred mnohými rokmi som prednášal na túto tému na Cambridgeskej univerzite a povedal by som, že by ste urobili dobre, ak by ste si prečítali niektoré poznámky z mojich starých prednášok. Zdá sa, že nikto z vás nerozumie pojmu medzinárodné financie. Pán Brok, ktorý sa neodtrhol od telefónu, lebo prišiel len počúvať samého seba, bol dosť zaujímavý. Začal túto diskusiu s tvrdením, že euro je veľkým úspechom. Môžeme sa pýtať, na ktorej planéte pán Brok žije. Ó, bože, bože! Je to úplná katastrofa.

Ak si myslí, že je to taký úspech, mal by to podľa mňa povedať miliónom nezamestnaných ľudí, najmä mladým na Pyrenejskom polostrove, v južnom Taliansku a vo zvyšku Európy, ktorí trpia touto nehanebnou, nečestnou a zradnou menou, ktorú Európanom nanútili proti ich vôli.

Neexistuje žiadny mandát, pán Duff. Neexistuje žiadny mandát, to vám teda poviem, hoci už dvíhate modrú kartu. Na toto neexistuje žiadny mandát. Britský ľud nedostal možnosť o celej tejto Európskej únii hlasovať, a ani nikto iný. Existuje len jeden spôsob, ako môže táto smiešna mena spájajúca rôzne ekonomiky prežiť napriek celej histórii nenaplnených ideálov – a ak by ste aspoň trochu rozumeli medzinárodným financiám, rozumeli by ste tomu – a to v prípade existencie finančnej, centrálne riadenej, štátnej rozpočtovej politiky. Ak si myslíte, že máte na to mandát, ste naničhodník a darebák.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Andrew Duff (ALDE). – Chcel by som sa len pána Blooma opýtať, ako boli v Cambridgi prijaté jeho štvavé reči. Neviem si predstaviť, že by takéto hlúpe a prehnané nezmysly niekto na hodine ekonómie toleroval. Chcel by som mu položiť aj túto otázku: Nezistil ešte, že v Spojenom kráľovstve je nezamestnanosť? Nevie o nadmernom deficite rozpočtu Spojeného kráľovstva? Je mu jedno, že inflácia v Británii je väčšia než v eurozóne a že libra je nestabilná mena?

  Godfrey Bloom (EFD). – Musím pánovi Duffovi povedať, že v tom čase, v polovici 90. rokov minulého storočia, boli niektorí študenti voči mojim názorom skeptickí. Ešte aj teraz chodievam na príležitostné stretnutia pri večeri a väčšina z nich príde za mnou a povie: „Panebože, Godders, mal si pravdu“.

A to som teda mal! Do veľkej miery som pravdu mal, nie?

(potlesk)

  Andrew Henry William Brons (NI). – Briti majú pokušenie považovať mechanizmus pre stabilitu za niečo, čo sa nás nijako netýka len preto, že nie sme v eurozóne. Domnievam sa, že to by mohlo byť vážnou chybou.

Je nepochybné, že existujú mnohí britskí politici, tu aj doma, ktorí by chceli, aby Británia prijala euro. Všetky strany sľúbili, že pred akýmkoľvek pokusom o prijatie eura bude referendum, ale všetci vieme, akú cenu majú v Spojenom kráľovstve sľuby o referende. Labouristická strana aj Konzervatívna strana prisľúbili hlasovanie o Lisabonskej zmluve. Tá prvá sa z toho vykrútila z falošného dôvodu, že ústavná zmluva a Lisabonská zmluva sa odlišujú. Druhá sa zo svojho záväzku vykrútila s tým, že Lisabonská zmluva už bola ratifikovaná, a teda nebolo možné uskutočniť referendum. Okrem toho súčasná vláda rozhodla, že referendum nebude ani o zmene tejto zmluvy.

Navrhovaná zmena a doplnenie zmluvy ráta s tým, že sa do nákladného mechanizmu pre stabilitu zapoja aj tie krajiny, ktoré nie sú v eurozóne. Celý mechanizmus pre stabilitu je, samozrejme, pripustenie vrodenej chyby do experimentu s eurom. Hodnota meny by mala odrážať relatívnu hodnotu dovozu a vývozu krajiny, teda stav jej hospodárstva. Jednotná mena nemôže presne odrážať stav 17, prípadne 27, rôznych hospodárstiev. Našou prioritou musí byť zabezpečiť, aby sa tento katastrofálny experiment nikdy nerozšíril do Spojeného kráľovstva.

  Carlo Casini (PPE). – (IT) Na návrhu Rady je zvláštne to, že keď už raz bude prijatý, pripraví pôdu pre vytvorenie trvalého mechanizmu pre stabilitu prostredníctvom nástroja medzinárodného práva, a teda bez priameho prepojenia na inštitucionálnu štruktúru Únie.

Táto skutočnosť vyvolala veľké znepokojenie vo Výbore pre ústavné veci, ktorému predsedám a ktorého úlohou je dohliadať na súdržnosť inštitucionálneho rámca EÚ. Zjednodušený revízny návrh preto podnietil živú diskusiu, v ktorej sa argumenty založené na pevných zásadách procesu európskej integrácie ocitli v protiklade k pragmatizmu a tzv. reálpolitike.

Stručne povedané, Výbor pre ústavné veci si myslí, že na to, aby bolo možné uvažovať o návrhu na zmenu a doplnenie zmluvy, musí Parlament zhodnotiť kontext hospodárskeho riadenia, do ktorého tento návrh patrí. Potrebujeme vedieť viac o tom, ako budúci mechanizmus nadviaže na už existujúce inštitucionálne štruktúry. Bolo by chybou vytvoriť paralelné štruktúry, ktoré by z dlhodobého hľadiska priniesli riziko rozpadu Únie.

Cieľom návrhov a odporúčaní v správe pána Broka a pána Gualtieriho je trvalo premostiť inštitucionálnu štruktúru Únie s týmto novým mechanizmom. Okrem toho by som chcel zdôrazniť, že tieto otázky musí Rada vnímať ako podstatné pre harmonickú spoluprácu medzi európskymi inštitúciami.

Preto naliehavo vyzývam Európsku radu, aby prihliadala na túto požiadavku a stanovisko, ktoré nám musí dať pred naším hlasovaním 24. marca. Keďže očakávame pozitívny signál, rád by som sa srdečne poďakoval za výbornú prácu spravodajcov pána Broka a pána Gualtieriho.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vôbec nepochybujem o tom, že Európa potrebuje trvalý mechanizmus pre stabilitu. Zúčastnil som sa viacerých politických bojov a referend o demokraticky legitímnom spoločnom rozhodovaní. Mám preto vážne výhrady k mechanizmu zmluvy, ktorý navrhli hlavy štátov na vytvorenie a riadenie európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Naliehavo žiadam vedúcich predstaviteľov štátov, aby veľmi hlboko zvážili následky pre Európu, ak odmietnu široký konsenzus tohto priamo voleného Parlamentu. Áno, potrebujeme rýchle rozhodnutie, ale pri takej dôležitej otázke musíme konať v súlade so zmluvami. Zjavným, ale ignorovaným faktom je možnosť, že zmena znenia alebo prechod k riadnemu postupu by mohli vyvolať referendum v Írsku. Moja reakcia ako demokrata je celkom jednoduchá: no a čo? Rešpektujem ľudí. Nebojím sa ľudí. Som presvedčený, že Írsko je vyspelá demokracia schopná rozoznať, čo je v našom najlepšom záujme, a to je základom Európy.

  Sharon Bowles (ALDE). – Reakcia na hlavné aspekty hospodárskej krízy bola pomalá. Na úvod trhy potrestali neprimerané reakcie. Nedávno došlo k uvoľneniu. Teraz sa úrokové miery niektorých dlhopisov znova približujú k neudržateľnej zóne.

Ukázalo sa, že záchranné opatrenia, ktoré sa prijali, treba zmeniť, a aj pri najlepšej vôli pochybujem, že ďalší pokus bude stopercentne správny, ale to nech ukáže budúcnosť sama.

Preto potrebujeme trvalý mechanizmus financovania, ktorý bude flexibilný a ktorý v neposlednom rade umožní včasný zásah, ak to bude najúčinnejším liekom. Nie je to až taký bláznivý nápad. Medzinárodný menový fond to robí. Ale, prirodzene, musia existovať hranice, priority a dozor.

A tak potrebujeme zmenu zmluvy, ktorá umožní ísť vpred, nie zmenu zmluvy, ktorá spôsobí zmätok z toho, čo sa myslí pod slovami „nenahraditeľné pre eurozónu ako celok“, čo je prinajmenšom diskrimináciou z dôvodu veľkosti.

Aj silné krajiny eurozóny potrebujú mechanizmus pre stabilitu z dôvodu prepojenia bankového systému a štátneho dlhu. Nie náhodou Európska centrálna banka žiada, aby bol fond dostatočne veľký na to, aby zvládol zvyšovanie základného imania bánk v eurozóne.

A čo sa týka úrokových sadzieb, treba nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou a morálnym rizikom, ale konečným stanoviskom nemôže byť, aby členské štáty vyberali nájomné, ktoré vysoko prevyšuje náklady.

  Vicky Ford (ECR). – Zmena zmluvy je citlivá téma v našom členskom štáte, kde Lisabonská zmluva napriek sľubom prešla bez referenda. Chápem však, prečo vás kríza v eurozóne súri vytvoriť trvalý mechanizmus pre stabilitu, a hoci Spojené kráľovstvo nie je členom eurozóny, chceme, aby ste boli hospodársky úspešní. Z týchto dôvodov naša vláda povedala, že nebude blokovať zmenu zmluvy, ktorú si vyžaduje vytvorenie tohto mechanizmu. Toto uznesenie však ide ďalej a z histórie vieme, že nepresné vyjadrovanie vedie k neistotám.

V odôvodneniach sa píše o koncepcii eurobondov, no bez jasnej formulácie a bez podrobností. Poslanci z našej skupiny sú znepokojení. Dáva tento návrh zvrchované právo na riadenie našich vlastných štátnych pokladníc? A čo otázky morálneho rizika?

Aby som to zhrnula, nebudeme hlasovať proti textu zmluvy, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktorého cieľom je výlučne umožniť vytvorenie tohto mechanizmu, ale nemôžeme podporiť toto uznesenie obsahujúce vtieravé, nejasné myšlienky.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL). – (DA) Lisabonská zmluva nadobudla platnosť len pred niečo vyše rokom. Napriek tomu prebieha tvorba už druhého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k tejto zmluve. Vlastne si myslím, že je veľmi zaujímavé, že Lisabonská zmluva bola očividne taká slabá, že ju treba neustále meniť a dopĺňať. Prečo sa stále mení a dopĺňa a čo s tým urobíme? Nie prostredníctvom riadneho postupu, ale pomocou špeciálneho zrýchleného postupu. Prečo? Je to preto, lebo nie je dôležité zmluvu zmeniť a doplniť? Nie, v skutočnosti práve naopak. Napriek tomu sa plánuje postupovať tak rýchlo, že ľudia nebudú mať reálnu možnosť zapojiť sa do hĺbkovej diskusie.

Keď sa Lisabonská zmluva predkladala ľuďom, jedným z uvádzaných argumentov bolo, že Európskemu parlamentu dodá väčší vplyv. Navrhovaná zmena a doplnenie bude znamenať, že veľké rozhodnutia sa na úrovni EÚ budú môcť prijímať bez toho, aby sa k veci mohol vyjadriť Európsky parlament. Čo teda bude výsledkom zmeny a doplnenia zmluvy? V tomto smere úplne súhlasíme s Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC). Zmenou a doplnením zmluvy sa pripraví pôda pre zhora riadené útoky na kolektívne dohody v celej Európe, a teda aj pre zhoršenie podmienok pre pracujúcich. Naozaj si niekto myslí, že toto je spôsob, ako získať podporu ľudí pre spoločný európsky projekt? Ďakujem vám za slovo.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Hlavná vec, ktorá mi napadne, keď čítam túto správu a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zmluve, je, že ide o absolútnu urážku – urážku voličov, ktorí sa teraz, už druhýkrát, cítia úplne ignorovaní v súvislosti so zmluvou – zmluvou, na ktorú sa ich dokonca ani v prvom kole nikto nepýtal, či ju chcú. Ide o urážku platiteľov daní, najmä tých v severnej Európe, ktorí musia platiť za nadmerné míňanie v niekoľkých krajinách južnej Európy. Ide tiež o absolútnu urážku hospodárstiev južnej Európy, ktoré môžu mať dojem, že ide o otázku nedostatku peňazí v príslušných krajinách. Nie je to tak. Problémom týchto krajín sú štrukturálne nedostatky. Tieto krajiny by mali podstúpiť viaceré štrukturálne reformy, ak chcú fungovať podľa vzoru, ktorý euro vyžaduje a o ktorý sa usiluje. Iba zmenou svojej finančnej politiky tak, aby sa viac podobala tej nemeckej, budú tieto krajiny môcť nakopnúť svoje hospodárstva. Rovnako môžeme povedať tak, ako to je, že neustále dávanie stále väčších súm peňazí a stále lacnejších úverov a pôžičiek iba predĺži bolesť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  Francisco Sosa Wagner (NI). – (ES) Chcel by som povedať, že súhlasím s názorom poslancov, ktorí tu dnes ráno hovorili a ktorí trvajú na rešpektovaní Parlamentu a Komisie.

Preto moje skromné hlasovanie za bude závisieť od toho, či je Európska rada pripravená prijať úlohu týchto inštitúcií. To preto, lebo nové mechanizmy, o ktorých hovoríme, musia tvoriť významný prvok hospodárskeho riadenia, ktoré bude riadiť Európska únia, ktorá je schopná zabezpečiť súdržnosť medzi spoločnou hospodárskou politikou, ktorá musí vytýčiť jasné, presné a časovo ohraničené ciele, a týmto stabilizačným nástrojom. Inými slovami, musíme za každú cenu zabezpečiť, aby naše snahy v tejto oblasti neskončili zostúpením na cestu tzv. medzivládnosti, ktorá je slepou uličkou, resp. takou, ktorej dominuje zopár krajín, pretože to by sťažilo reformu.

Vážení kolegovia poslanci, Európa sa buduje postupným kladením tehál a toto je jedna tehla, ktorá posilní a vyváži túto krehkú stavbu.

  Werner Langen (PPE). – (DE) V tejto diskusii nesmieme zabúdať na to, že tu ide o zjednodušenú revíziu zmluvy podľa článku 136 a že my ako Parlament – v súvislosti s akýmikoľvek mechanizmami – by sme mali byť zapojení oveľa viac. Toto je východiskový bod. V tomto ohľade bol predložený zoznam požiadaviek. Chcel by som vysloviť súhlas s pánom Brokom, keď hovorí, že treba plánovať účasť Komisie a Parlamentu. Preto tu teraz o tom diskutujeme a odkladáme prijatie rozhodnutia na 24. marec, aby sme dali Rade možnosť premeniť túto účasť na realitu.

Plné zapojenie Komisie vyvoláva otázky, keďže Komisia v minulosti nedodržala svoj záväzok vystupovať ako strážkyňa zmlúv tým, že nezačala konať. Ani samotné členské štáty neplnili svoje záväzky. Je preto nutné, aby sme pri tejto zjednodušenej revízii zmluvy urobili nový krok smerom k dokončeniu hospodárskej a menovej únie.

Mám aj nápad, ako to možno uskutočniť, a to tak, že Komisia v mene Rady všetko – vrátane návrhov – pripraví a Rada bude potom povinná, skoro tak ako pri menovom dialógu, ktorý vedieme s nezávislou Európskou centrálnou bankou, informovať nás a prediskutovať to s nami. To by bol rozumný prístup.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Zmena zmluvy je z právneho hľadiska pri zavedení stáleho eurovalu nevyhnutná a bezpochybná je aj potreba zavedenia mechanizmu pre stabilitu eurozóny.

Mechanizmus vzájomnej pomoci, ak sa správne nastaví, môže Úniu stmeliť a viesť k prehlbovaniu integrácie a solidarity medzi členskými štátmi. Rozhodne by však nemalo zostať len pri ňom. Ak má mať mechanizmus význam, koordinácia sa musí prehĺbiť v oblasti hospodárskej, ale aj v oblasti sociálnych politík.

Každopádne, zámer vybudovať mechanizmus pre stabilitu mimo systému európskych inštitúcií považujem za zlý signál. Medzivládny či dokonca súkromno-právny charakter navrhovaného mechanizmu môže posunúť projekt európskej integrácie o niekoľko rokov späť.

Chcela by som preto vyzvať nielen Komisiu, ale najmä zástupcov členských štátov, aby od podobných úvah upustili. Ak máme krízu využiť aspoň v niečom pozitívne, tak jej musíme pripísať mobilizačný, a nie odstredivý význam. Nastavenie a fungovanie trvalého mechanizmu pre stabilitu by sa malo odohrať v čo najtesnejšom zväzku s rámcom Európskej únie a mali by sme pri tom využiť inštitucionálne postupy posilnenej spolupráce.

Záverom mi len dovoľte vyjadriť nádej, že z predloženého návrhu sa materializujú len tie dobré signály.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Meníme a dopĺňame Lisabonskú zmluvu, ktorú sme prijali vlastne len nedávno. Možno by nás to malo priviesť k tomu, aby sme zvážili, či sa zmluva, okolo ktorej bolo toľko rozruchu a o ktorej sa hovorilo, že je všeliekom na všetky problémy Európy, predsa len neukázala v zásade ako úplne nadhodnotená.

Prirodzene, kríza, ktorá je teraz pre Úniu problémom, vyžaduje rázne činy. Nie je však isté, či to, čo navrhuje Komisia a Rada, je naozaj dobré riešenie. Nejde iba o eurozónu, pretože to bude mať vplyv aj na krajiny, ktoré do eurozóny nepatria. O to viac, že týmto štátom – medzi ktoré patrí aj naša krajina Poľsko – budú v podstate nanútené rozhodnutia, ktoré boli urobené bez ich účasti. Nie je to dobrý signál pre občanov, ktorým raz bolo povedané, že Lisabonská zmluva bude všeliekom na každý problém.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Mám tri pripomienky. Po prvé, deficity nespôsobujú meny. Spôsobujú ich vlády a nadmerné míňanie. Myslím, že to je možno zlá správa pre pána Blooma, ktorý tu už vystúpil, lebo ak by mal pravdu a zodpovednosť by niesli meny, bola by to mimoriadne zlá správa pre libru aj dolár, v prípade ktorých dnes máme celosvetovo najvyššie deficity. Zodpovednosť nesú vlády.

Preto je dôležité, aby sme mechanizmus pre stabilitu zabezpečili a vytvorili spôsobom, ktorý pomôže členským štátom dostať sa z problémov, ale tiež pomôže zabezpečiť, aby sa členské štáty nedostali do problémov. Preto si myslím, že je dôležité, aby sa financovanie mechanizmu pre stabilitu zostavilo tak, aby tí, ktorí nás vystavujú väčším rizikám tým, že majú vyššie deficity, boli povinní platiť vyššie príspevky na mechanizmus. Potom tu máme zásadu podľa hesla „znečisťovateľ platí“ a máme tu tiež preventívne opatrenie v mechanizme pre stabilitu, ktoré prispieva k stabilite eura ako takého.

Preto si myslím, že nemusíme diskutovať len o formálnej štruktúre mechanizmu pre stabilitu, ale aj o tom, ako ho budeme financovať. Potrebujeme zabezpečiť stabilitu v dlhodobom, ako aj krátkodobom meradle.

  Vital Moreira, (S&D). – (PT) Svoj postoj môžem zhrnúť do troch bodov. Po prvé, myšlienka vytvorenia trvalého mechanizmu pre stabilitu eura je sama osebe dôležitým prínosom k posilneniu jednotnej meny, k väčšej menovej integrácii v EÚ a k stabilizácii trhov s verejným dlhom. Z tohto dôvodu by sme ho mali bezvýhradne podporiť.

Po druhé, mechanizmus pre trvalú stabilitu možno bezpečne a s právnou istotou vytvoriť len vtedy, ak bude jasným spôsobom zahrnutý do zmlúv. Preto by sme mali podporiť opatrnú zmenu a doplnenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Po tretie, očividne by bolo vhodnejšie, keby spomínaný mechanizmus vytvorili a riadili samotné európske inštitúcie a nie aby sa objavil ako medzivládna iniciatíva pre eurozónu. Jednako všetci dobre vieme, že je to nemožné vzhľadom na neprekonateľné námietky istých členských štátov, a stačí jedna taká námietka a zmena a doplnenie zmluvy neprejde. Preto by sme mali podporiť návrh Rady na zmenu a doplnenie zmluvy taký, aký je.

  Rafał Trzaskowski (PPE). – V prvom rade chcem poďakovať spravodajcom za ich výbornú prácu, ktorú urobili. Je dosť povzbudivé, že máme rovnaký názor ako Európska komisia. Čo je najdôležitejšie, chcel by som sa im poďakovať za obranu právomocí tohto Parlamentu. Mojim kolegom zo skupiny ECR by som povedal, že sa nerobíme úžasnými, ale že legitímne presadzujeme svoju úlohu v tomto procese.

V časoch krízy potrebujeme účinné riešenia, stabilitu a predvídateľnosť a všetky tieto veci môžeme najlepšie dosiahnuť vtedy, keď využijeme inštitúcie Spoločenstva.

Medzivládne riešenia nás z dlhodobého hľadiska nikam nepovedú. Čo je najdôležitejšie, ak to s bojom proti hospodárskej kríze a s konkurencieschopnosťou myslíme vážne, musíme postupovať spoločne bez ohľadu na to, či daný členský štát je súčasťou eurozóny alebo nie.

Preto vítam skutočnosť, že v našom stanovisku – o ktorom sme vo Výbore pre ústavné veci tohto Parlamentu hlasovali včera – sme súhlasili s otvorením tohto mechanizmu pre všetky krajiny, ktoré sa na ňom chcú podieľať, čím sme rozptýlili neopodstatnené obavy o dvojrýchlostnej Európe.

  Jo Leinen (S&D). – (DE) Lisabonská zmluva, na ktorej sa pracovalo tak dlho, niesla dve jasné posolstvá: po prvé, posilniť metódu Spoločenstva s hlavnou úlohou pre Komisiu a po druhé, posilniť demokraciu za účasti Európskeho parlamentu.

Niečo vyše roka po tom, čo Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, sa už podstata Lisabonu ignoruje a šliape sa po nej. To, čo Európska rada touto revíziou zmluvy navrhuje, je jasne v rozpore s odkazmi Lisabonskej zmluvy. Metóda Spoločenstva sa neposilňuje – namiesto toho tu máme návrat na vnútroštátnu a medzivládnu úroveň v dôležitej oblasti budúcej politiky EÚ a úplné vylúčenie orgánov EÚ. To je neprijateľné a Parlament vlastne musí byť proti tomuto návrhu. Udivuje ma, že sa Komisia ako strážkyňa zmlúv nevyjadrila jasnejšie a že my tu v Parlamente musíme konať do istej miery ako zástupcovia Komisie. Musíme Komisiu tlačiť do opatrení, ktoré už mala prijať.

Vzniká tu nebezpečný precedens. V dôsledku hospodárskej krízy pozorujeme, že menová únia nemôže existovať osamote. Vzhľadom na prílev utečencov zo severnej Afriky a neistotu v našom susedstve hľadáme doplnkové politiky EÚ a odmietame návrat na vnútroštátnu úroveň. Dúfam, že spravodajcovia ešte stále môžu vykonať vylepšenia, lebo inak nemôžem hlasovať za túto revíziu zmluvy.

  Frank Engel (PPE). – (FR) Mechanizmus pre stabilitu, ktorý máme pred sebou, je navrhnutý z pohľadu predchádzajúcich núdzových situácií. Je to záchranný mechanizmus. Ale z dlhodobého hľadiska členské štáty nemôžu byť zachránené, a ani by zachránené nemali byť. Cieľom by malo byť zdokonalenie európskej hospodárskej únie a vytvorenie európskej rozpočtovej zóny schopnej podporovať členské štáty a jednotnú menu.

S týmto cieľom musíme ísť ďalej, než diktujú súčasné krízy. Napokon, európske inštitúcie sa musia ujať vedenia a my musíme prestať so závislosťou od nekonečných medzivládnych iniciatív, či už francúzsko-nemeckých, alebo pochádzajúcich odinakiaľ.

Pierre Werner, ktorého plán možno chápať ako základ eura, zahrnul do svojej práce pojem európskeho hospodárskeho rozhodovacieho centra, ktoré sa zodpovedá Parlamentu. V súčasnosti môže byť týmto hospodárskym rozhodovacím centrom len Komisia a Parlament.

Ďalším krokom potom, keď prekonáme prekážku malej úpravy zmluvy, o ktorej budeme zakrátko hlasovať, musí v podstate byť návrat do obdobia spred 40 rokov a konečne splniť želanie Pierra Wernera.

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D). – (IT) Zmena a doplnenie zmluvy je vždy zložitá a citlivá téma, o to viac prvýkrát, pretože môže vytvoriť precedens pre budúce intervencie.

Takisto z tohto dôvodu si myslím, že práca pána Broka a pána Gualtieriho je veľmi prezieravá, vyvážená a určite si zasluhuje podporu. V správe, ktorú nám predstavili, by som rád zdôraznil tri veci.

Po prvé, trvalý mechanizmus nemôže a nesmie byť mimo európskeho inštitucionálneho rámca. Z tohto dôvodu bude prítomnosť Komisie v správnej rade kľúčom k zabezpečeniu spoločnej nite vo vzťahu medzi súčasným inštitucionálnym rámcom a mechanizmom, ktorý má byť zmenený a doplnený.

Druhou vecou je v súčasnej situácii vhodné pokračovanie dočasných opatrení. Ak to nedosiahneme, nastanú problémy. Napokon, väzba na hospodárske inštitúcie je veľmi dôležitá pre budúci rozvoj hospodárskeho riadenia. Musíme zabrániť tvorbe duplicitných systémov, ktoré by viac uškodili, než pomohli.

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – (ES) Dnes ráno nebudeme hlasovať o správe pána Broka a pána Gualtieriho. Urobíme to na bruselskej schôdzi. Urobíme to potom, aby sme pánovi Brokovi a pánovi Gualtierimu dali čas rokovať s Európskou radou o podmienkach týkajúcich sa článku 136.

Robíme tak preto, že Európsky parlament je tiež der Hüter der Verträge – strážcom zmlúv –, ako povedal pán Leinen. Takisto chceme, aby euro fungovalo s účasťou všetkých a s angažovanosťou všetkých. Napokon, pán predseda, chceme, aby bolo účinné.

O to sme žiadali. Nejde o nejaký spor medzi inštitúciami. Nejde o získanie sily pre Parlament. Ide o výsledok – a o mechanizmus založený na ňom –, ktorý bude pre európsku verejnosť užitočný.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Len pred rokom, vzhľadom na to, aké ťažké bolo ratifikovať Lisabonskú zmluvu, nikto neuvažoval o možnosti, že budeme musieť meniť a dopĺňať jej ustanovenia. Hospodárska situácia v Európe však ukázala, že to, čo len pred rokom nebolo možné, sa stalo niečím, čo sa dá urobiť, a dokonca s tým súhlasí väčšina členských štátov.

Hospodárska a finančná kríza nás neučí len solidarite, ale tiež odhaľuje silné hospodárske väzby medzi jednotlivými členskými štátmi. To, že niektoré štáty nie sú v eurozóne a že nepoužívajú spoločnú menu, ich nechráni pred rozpočtovou krízou v eurozóne. Práve naopak, finančné problémy členov eurozóny majú nepriaznivý vplyv na situáciu v celej Únii. Preto by trvalý mechanizmus pre finančnú stabilitu mal byť otvorený pre všetky členské štáty vrátane tých, ktoré nie sú v eurozóne. Upustenie od členských štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, aj prostredníctvom silnejšej hospodárskej a sociálnej integrácie tak, ako to navrhuje francúzsko-nemecký pakt konkurencieschopnosti, podporí zväčšenie rozdielov v dvojrýchlostnej Európe, čo nám nepomôže pri budovaní silnej, súdržnej a konkurencieschopnej Európy a čo nevytvorí podmienky na to, aby Únia mohla pracovať spoločne, čo nám pán Brok odporúča robiť. Ďakujem.

  Zita Gurmai (S&D). – Všetci si uvedomujeme súčasnú hospodársku krízu a nebezpečenstvo, ktoré vo všeobecnosti predstavuje pre naše životy, najmä pre euro, ktoré je veľmi dôležité pre európsky politický a hospodársky projekt. Musíme udržať stabilitu eurozóny podľa zásady zodpovednosti za všetky členské štáty v núdzi a solidarity s nimi. Preto by som chcela zdôrazniť tri veci.

Aj keď si zúfalé časy vyžadujú zúfalé opatrenia a zjednodušené postupy, z dlhodobého hľadiska nie je možné ignorovať transparentnosť, parlamentnú kontrolu a demokratickú zodpovednosť. Mechanizmus pre stabilitu by mal predstavovať prvú časť komplexného prístupu a trvalých opatrení, ktorých cieľom je pracovať na projekte hospodárskeho riadenia Únie. Trvalý mechanizmus pre stabilitu by po vytvorení nemal existovať mimo inštitucionálneho rámca EÚ.

Dovoľte mi na záver poďakovať našim spravodajcom za výbornú prácu, ktorú vykonali v tejto mimoriadne dôležitej, akútnej a komplikovanej veci. Hoci o mechanizme pre stabilitu nemáme veľa informácií, zaslúži si miesto v inštitucionálnom rámci EÚ. Som veľmi rada, že maďarský prezident sem príde už čoskoro.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Pred tromi rokmi nám bolo povedané: „Toto je zmluva, ktorá skoncuje so všetkými zmluvami; nebude revidovaná“. Realita nás dnes doviedla k tomu, aby sme ju revidovali. Prvýkrát zabezpečuje Lisabonská zmluva Európskemu parlamentu skutočné právomoci, pokiaľ ide o revíziu zmlúv. Máme pred sebou návrh, ktorý ignoruje práva tohto Európskeho parlamentu a ktorý navrhuje medzivládny mechanizmus pre vec Spoločenstva – menovú politiku.

Vyvodila som z toho dva závery. Po prvé, dúfam, že naši kolegovia, ktorí budú v našom mene rokovať, budú schopní zmeniť a doplniť v návrhu, ktorý nám bol predložený, čo najviac tak, aby sa mechanizmus vrátil k metóde Spoločenstva. Po druhé, dúfam tiež, že táto revízia zmluvy bude poslednou vykonanou bez súhlasu alebo účasti Európskeho parlamentu.

Európsky parlament chce predložiť návrhy a vieme, že ak má eurozóna prežiť, budeme musieť zájsť ďalej v súvislosti s revíziou zmluvy a v súvislosti s rozšírenou spoluprácou.

  Sven Giegold (Verts/ALE). – (DE) Máme teraz pred sebou tri rôzne balíky týkajúce sa hospodárskeho riadenia: šesť návrhov Komisie, pakt konkurencieschopnosti – o ktorom sa práve rokuje pod vedením pána Van Rompuya a pána Barrosa – a návrhy na zmenu a doplnenie zmluvy a s nimi súvisiace vytvorenie európskeho mechanizmu pre stabilitu. Po tejto diskusii je jasné, že toto všetko sa musí udiať pod dohľadom Parlamentu a na základe návrhu od Komisie.

Faktom však je, že podľa zmlúv má Parlament vo vzťahu k trom rôznym balíkom iné práva. Tieto balíky sa pritom prekrývajú. Čo by sme mali preto urobiť z politického hľadiska? Podľa mňa je dôležité, aby sme súhlas so šiestimi návrhmi Komisie spojili so splnením našich požiadaviek v iných oblastiach tak, aby sa všetko stalo jedným vyváženým balíkom v záujme občanov.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Viaceré členské štáty Európskej únie sa dohodli na vytvorení a používaní jednej spoločnej meny. Rozdielny hospodársky potenciál však viedol k tomu, že niektorým členským štátom väzba na spoločnú menu komplikuje možnosti využitia štandardných postupov vyrovnania sa s insolventnosťou. Preto sa všetky krajiny používajúce spoločnú menu dohodli na vytvorení mechanizmu, ktorý by im umožnil riešiť vzniknuté finančné problémy a predchádzať im aj v budúcnosti.

Riešenie, na ktorom sa zainteresované krajiny dohodli, však vyžaduje zmenu a doplnenie článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a akceptáciu tohto riešenia všetkými členskými štátmi Európskej únie. Zodpovednosť za spoločnú menu však dnes nesie najmä sedemnásť krajín európskej menovej únie, a preto je logické, že európsky mechanizmus pre stabilitu má mať medzivládny charakter a pozícia Európskej komisie v polohe jednoduchého pozorovateľa je podľa mňa dostatočná.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Ako už bolo niekoľkokrát povedané, ak má byť Komisiu počuť, musí zdvihnúť hlas. Teraz sa o to pokúsim.

Najskôr by som sa chcel poďakovať spravodajcom za vynikajúcu spoluprácu a poslancom za veľmi dôležitú diskusiu. Myslím, že rozhodne môžeme súhlasiť s viacerými pripomienkami, ktoré v tejto diskusii odzneli, najmä s tým, že potrebujeme presvedčivé opatrenia na európskej úrovni a že budúci mechanizmus by mal byť čo najbližšie k podstate Spoločenstva a k jeho metóde.

Budem reagovať na poznámky týkajúce sa našej pomoci Grécku a Írsku. Myslím si, že to, že sa ukazuje, že by sme mali neustále hľadať krehkú rovnováhu medzi zachovaním udržateľnosti zadlženia a vyhnutím sa morálnym rizikám. Myslím si že to, že sa učíme zo skúseností, v uplynulých dňoch vo svojich stanoviskách jasne ukázal môj kolega komisár Olli Rehn.

Zároveň sa domnievam, že si musíme pripomenúť, že pomery, v ktorých žijeme, sú naozaj výnimočné. Kríza tu stále je, oživenie je krehké a na trhoch je zmätok, ako môžeme vidieť na neustálych pohyboch na burze. Čo je dôležitejšie, európske krajiny sužuje neúnosný tlak a svoju budúcnosť vidia zaťaženú vysokými úrokovými mierami za požičané peniaze.

Musíme preto konať a musíme konať rýchlo. Jasne musíme ukázať svoje odhodlanie. Trvalý mechanizmus preto treba vytvoriť v čo najkratšom čase a tak rýchlo, ako sa len dá.

Je veľmi dôležité – a to bolo tou jednou podmienkou, na ktorej Komisia veľmi trvala –, že sa to musí urobiť v rámci zmlúv. Súhlasím s pánom Gauzèsom, že je potrebné rýchlo konať, pretože potrebujeme právnu istotu. Tiež súhlasím s pánom Guerrerom Salomom, ktorý povedal, že by sme to nemali považovať za precedens. Môžem ho ubezpečiť, že postup, ktorý je použitý, a typ spolupráce, ktorý je navrhnutý, Komisia rozhodne nevníma ako precedens.

Musím vám oznámiť, že Komisia sa úzko podieľa na prípravných prácach a že považujeme za veľmi dôležité, aby sme aj my boli zapojení do tvorby a fungovania tohto mechanizmu. Ako je uvedené v prílohe 2 k záverom Európskej rady, očakáva sa, že Komisia bude mať hlavnú úlohu pri príprave analýz a programov pre krajiny, ktoré v ňom v budúcnosti budú. Sme však presvedčení, že hlavnú úlohu Komisie treba zdôrazniť ešte viac.

Pokiaľ ide o kritiku metódy, ktorú sme vybrali, musím povedať, že sme videli dobré príklady, k akým môže taká metóda viesť, napríklad Schengen alebo tretí pilier.

Na záver poviem iba jednu vetu. Keď sa zostavovala Lisabonská zmluva, tento typ spolupráce, táto oblasť spolupráce, sa pre členské štáty považovala za príliš ambicióznu. Teraz nám však reálny život, reálna skúsenosť, ktorú máme so vzájomnou závislosťou a s hospodárskou spoluprácou, jasne ukazuje, že potrebujeme európske riešenie tohto veľmi závažného európskeho problému. Som presvedčený, že ho nájdeme.

  Predsedajúci. – Ďakujem, pán Šefčovič. Slovo má pán Gualtieri, aj keď ho dôrazne žiadam, aby dodržal jednu minútu.

  Roberto Gualtieri, spravodajca. – (IT) Bola to dôležitá diskusia, ktorá, myslím si, jasne dokázala existenciu širokého konsenzu medzi politickými skupinami o záveroch a všeobecnom smerovaní tejto správy.

Až na pár výnimiek Parlament skutočne hovorí jednohlasne a to je dôležité. Súhlasíme s vytvorením trvalého mechanizmu pre stabilitu, hoci nemôžeme skryť isté rozpaky a obavy, ktoré, ako sme počuli, má aj Komisia, hoci by sme sa o týchto obavách radi dočítali v stanovisku Komisie o vybranom postupe.

Vítame prejavy praktickosti a zmyslu pre zodpovednosť, pokiaľ ide o konštatovanie, že na vytvorenie európskeho mechanizmu dnes neexistujú politické podmienky, a napriek tomu sme prejavili a naďalej prejavujeme odhodlanosť v našej túžbe pomôcť začleniť tento mechanizmus do právneho a procedurálneho rámca Únie a zároveň dodržať zmluvy.

Naše návrhy sú jasné, ale teraz si myslím, že kľúčovou otázkou je niečo iné. Je Európska rada ochotná začať s Parlamentom skutočnú diskusiu o jeho návrhoch a je Komisia ochotná v tejto diskusii prevziať aktívnu úlohu?

Rád by som zdôraznil, že Parlament prijal takpovediac obvyklé rozhodnutie o odložení hlasovania na 24. marec. Myslím, že dôležitým signálom je, že toto je zodpovedný Parlament, ale myslím si, že Rada by tiež mala prejaviť svoj zmysel pre zodpovednosť tým, že návrhy Parlamentu zoberie do úvahy.

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Na pozadí súčasnej hospodárskej krízy vychádza návrh na zavedenie mechanizmu pre finančnú stabilitu v ústrety naliehavej potrebe solidarity medzi členskými štátmi a je pozitívnym krokom. Úprava zmluvy do formy, o akej sa v tejto chvíli uvažuje, by však mohla vytvoriť mechanizmus určený výlučne pre obmedzený počet členských štátov. Napríklad nedovoľuje, aby členské štáty, ktoré nemajú euro, boli zahrnuté do jeho pôsobnosti. Som presvedčený, že aby bol tento mechanizmus naozaj európsky, musí byť vytvorený v rámci inštitucionálneho rámca Európskej únie a s účasťou Komisie a Európskeho parlamentu. Musí tiež brať do úvahy účasť všetkých 27 členských štátov. Nesmieme zabudnúť, že hospodárske fluktuácie, ktoré sa objavujú v členských štátoch mimo eurozóny, majú dosah na hospodársku a finančnú stabilitu celej Únie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) To, čo sa teraz deje s avizovanou zmenou a doplnením Lisabonskej zmluvy, ukazuje, že všetko, čo lídri EÚ povedali o význame parlamentov jednotlivých štátov aj o Európskom parlamente, prehĺbení demokracie a udržateľnosti samotnej zmluvy, nebolo nič iné len propaganda.

Rok a niekoľko mesiacov po tom, čo Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, sú všetci odstrčení na vedľajšiu koľaj pri tvorbe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu s využitím mechanizmu samotnej zmluvy, ktorý nielenže umožňuje, aby zmena a doplnenie mohli byť vykonané bez akejkoľvek demokratickej účasti – vlastne pokračovaním v odmietaní národných referend na schválenie zmluvy –, ale tiež vytvára mechanizmus, ktorý umožní stálu kontrolu hospodárstiev členských štátov.

Táto správa ide rovnakým smerom tým, že predkladá určité návrhy zmien a doplnení k návrhu Komisie, ktorý sa týka zmeny a doplnenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o mechanizmus pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro.

V praxi je všetko zamerané na posilnenie podpory, ktorú sa pokúšajú poskytnúť tomuto hospodárskemu riadeniu vytvorením tzv. európskeho semestra – posilnením sankcií týkajúcich sa dodržiavania Paktu stability a rastu, usmernení pre hospodárske politiky a všetkých ukazovateľov, ktoré by mohli byť schválené. Členským štátom sa pokúšajú nasadiť ozajstnú zvieraciu kazajku.

  Jiří Havel (S&D), písomne. – (CS) Dlhodobá fiškálna nerovnováha Grécka v máji 2010 vyústila do nemalého záchranného krízového balíka v celkovej výške 720 miliárd eur z prostriedkov EÚ a Medzinárodného menového fondu. Napriek tomu, že bol pre krajiny eurozóny vytvorený špeciálny Fond pre finančnú stabilitu Európskej únie (EFSF) s prostriedkami až vo výške 440 miliárd eur, nedá sa povedať, že boli prekonané všetky problémy EÚ. Fungovanie EFSF je navyše obmedzené do konca roka 2012 a medzi finančnými investormi panuje určitá neistota, čo sa stane po tomto dátume, resp. po vypršaní poskytnutých záruk, s dlhmi problémových krajín eurozóny. Z tohto dôvodu je pre budúcu finančnú a fiškálnu stabilitu EÚ potrebná zmena článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (SFEU), resp. vytvorenie mechanizmu pre stabilitu po roku 2013. Predsa len by som chcel upozorniť na to, že tento mechanizmus nebude všeliekom na samotnú záchranu rozpočtov problémových (periférnych) štátov a že by sa malo zvážiť aj komplexné riešenie danej problematiky (zníženie verejného dlhu, obnova dôveryhodnosti bankového sektora a štrukturálne reformy vrátane fiškálnej konsolidácie periférnych štátov s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť). Celkovo sa domnievam, že predložená správa kolegov Elmara Broka a Roberta Gualtieriho predstavuje presnú analýzu danej problematiky, odkazuje na relevantné právne predpisy EÚ vrátane stanoviska Výboru pre rozpočet, a preto odporúčam schváliť zmenu a doplnenie článku 136 ZFEÚ v navrhovanej podobe.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Za ostatných niekoľko rokov zažilo euro viacero šokov, ktoré by inú menu možno zničili. Zásahy lídrov EÚ, aj keď neboli vždy dostatočne rýchle alebo presvedčivé, umožnili euro obrániť. Situácia ešte stále prináša množstvo problémov, ale som presvedčená, že Európa túto krízu prekoná a hospodársky zosilnie. Kríza odhalila slabé miesta EÚ a jasnejšie ukázala, aké zmeny a doplnenia sú potrebné v právnych predpisoch Európskej únie vrátane Zmluvy o fungovaní Európskej únie vzhľadom na mechanizmus pre stabilitu pre krajiny eurozóny. Som presvedčená, že vytvorenie Európskeho mechanizmu pre finančnú stabilitu (EFSM) je jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré EÚ môže prijať, aby v budúcnosti predišla vážnym hospodárskym krízam. Prirodzene, vytvorenie EFSM nevyrieši všetky problémy, a preto je dôležité, aby vlády uznali svoju zodpovednosť za dodržiavanie maastrichtských kritérií a presadzovali citlivú, premyslenú hospodársku a menovú politiku založenú na dlhodobých cieľoch. Nemôžeme si dovoliť opakovanie scenárov z uplynulých rokov, keď členské štáty presadzovali hospodárske politiky podľa hesla „plnou parou vpred“, nehľadiac na maastrichtské kritériá a porušujúc ďalšie základné ekonomické zákonitosti. Euro nie je len mena. Je to aj politický záväzok preukazujúci schopnosť EÚ byť zjednotenou v rozmanitosti. Euro je zárukou európskej stability, rastu a jednoty. Preto ani najmenej nepochybujem o tom, že budeme dostatočne bystrí a múdri, aby sme prekonali túto krízu a poskytli nový podnet pre rozvoj.

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

  Robert Atkins (ECR). – Chcel by som znova vyjadriť sťažnosť, pokiaľ ide o riadenie času v tomto Parlamente. Včera aj dnes sme dostali čas na hlasovanie, ale opäť sme ho zneužili. Znakom dobre riadeného a efektívneho Parlamentu je celkom iste schopnosť riadne a načas zvládať svoje záležitosti. Mohli by ste orgány požiadať, aby to dali do poriadku? V opačnom prípade sa k nám bude pristupovať s opovrhnutím, ktoré si zaslúžime.

  Derek Roland Clark (EFD). – Moja procedurálna námietka sa týka prvých dvoch dnešných hlasovaní o kalendári na tento a nasledujúci rok. Ak dovolíte, chcel by som povedať dve veci. Po prvé, tieto hlasovania jednoducho ukazujú bezmocnosť tohto Parlamentu. Každý si tu myslí, že má čoraz viac právomocí a čoraz väčší vplyv. V skutočnosti však tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obchádzajú našu povinnosť, že sa musí uskutočniť 12 schôdzí...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Predsedajúci. – Vážený pán Clark, máte procedurálnu námietku a nie prejav. Ľutujem, ale musím vás zastaviť. Teraz prejdeme k hlasovaniu.

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Za normálnych okolností by som sa k takejto záležitosti nevyjadroval. Ako podpredseda rešpektujem predsedajúceho.

Všetkým skupinám však bolo povedané, že hlasovania o kalendári, ktoré sú veľmi obmedzené – myslím, že ide o dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy –, sa uskutočnia na začiatku hlasovania a nie až po prejave pána Schmitta. Myslím si, že je neúctivé voči pánovi Schmittovi umožniť poslancom odísť a potom ich požiadať, aby sa po jeho prejave opäť vrátili a zúčastnili sa dvoch hlasovaní.

Preto vás prosím, aby ste Parlamentu predložili návrh na úpravu programu, aby sa všetky hlasovania uskutočnili pred prejavom pána Schmitta, a začneme s hlasovaniami o kalendári.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Vážený pán McMillan-Scott, odpoveďou na to, čo ste práve povedali, je to, že v pondelok tento Parlament hlasoval o programe. V programe môžete vidieť, že Parlament hlasoval tak, že hlasovania o kalendári sa uskutočnia medzi 12.30 a 13.30 hod. K tomuto rozhodnutiu Parlament dospel v pondelok.

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Ospravedlňujem sa, že predlžujem túto záležitosť, ale zhodou okolností hlasovacie zoznamy dostali všetky skupiny. Ak išlo o chybu, treba ju napraviť. Je nezmyselné a neúctivé voči prezidentovi jedného z našich členských štátov, ktorý je v súčasnosti predsedníckym štátom, žiadať poslancov, aby sa po jeho prejave vrátili do Parlamentu a do rokovacej sály. Hlasujme teraz a v poradí, ktoré je uvedené na hlasovacom zozname. Nie je žiaden dôvod znovu to meniť.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Je to takto. Každý pondelok hlasujeme o programe. Počúvajte ma. Neprotestujte. Ak chcete zmeniť pravidlá, môžete, ale pravidlá, ktoré máme, hovoria, že každý pondelok hlasujeme o programe. Tak sme postupovali aj v tomto prípade s poslancami, ktorí boli v rokovacej sále. Predsedajúci má však právo program opätovne predložiť na hlasovanie, ak si to želá väčšina poslancov, a preto využijem svoje právo a pýtam sa vás: chcete hlasovať o zmene dnešného programu? Kto chce hlasovať o zmene programu? Kto je proti? Kto sa zdržal hlasovania?

(potlesk)

Drahí kolegovia, po týchto slovách vám chcem pripomenúť, že ak chcete hlasovať o programe, buďte tu prítomní v pondelok.

Návrh pána McMillana-Scotta bol hlasovať o kalendári pred prejavom maďarského prezidenta, ak na to bude čas, pretože, ako vidíte, v skutočnosti strácame čas. Vzhľadom na momentálny čas si myslím, že po prejave pána prezidenta budeme pokračovať v mnohých hlasovaniach. Kto je teda za to, aby sa hlasovalo o kalendári pred prejavom maďarského prezidenta, teda ak na to budeme mať čas? Kto je proti? Kto sa zdržal hlasovania?

Urobíme to takto: budeme hlasovať o kalendári pred prejavom maďarského prezidenta, ak na to budeme mať čas.

(námietky)

Kolegovia, je to jedno, v hlasovaní budeme tak či tak pokračovať po prejave pána prezidenta.

(nesúhlasný šum)

Využijem svoju právomoc. Aby som ukončil toto smiešne dohadovanie, hlasovanie o kalendári sa uskutoční ako prvé. Sú teraz všetci spokojní?

(potlesk)

V poriadku, budete tu pripravení hlasovať aj po prejave pána prezidenta, ale teraz prejdime k hlasovaniu o kalendári na rok 2012.

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

  Predseda. – Vítame vás pán Schmitt ako nášho nedávneho kolegu poslanca v tomto Parlamente. Dnes ste tu s nami v úplne inej funkcii ako predtým. Mnohokrát ste sedeli v tomto kresle a predsedali nášmu Parlamentu. Veľmi nás teší, že dnes podporujete maďarské predsedníctvo a že tiež pracujete na vytváraní priateľskej atmosféry pre Európsky parlament v rámci Európy, pretože viete, aký význam tento Parlament má, aký význam má pre ľudí žijúcich v našej krajine a pre rozhodnutia, ktoré sa prijímajú v EÚ.

Dnes budeme hlasovať o správe, ktorú vypracovala pani Járóková. Ide o dôležitú záležitosť pre nás všetkých, pretože rómska menšina je najviac prenasledovanou a zároveň aj najväčšou menšinou v Európe. Máme vôľu aj prostriedky na to, aby sme tento problém dokázali postupne vyriešiť. Správa pani Járókovej k tomu vo veľkej miere prispeje. Tým sme si istí.

Dôležité je aj to, že sa otvárame balkánskym štátom. Pán prezident, veľmi dobre si pamätáme, že počas šiestich rokov vašej práce s nami ste prikladali veľmi veľký význam rozšíreniu Únie, aby zahŕňala krajiny západného Balkánu. Treba tam, samozrejme, vyriešiť množstvo problémov. Zainteresované krajiny sa musia najskôr pripraviť, ale potom ich účasť v Európskej únii pomôže aj nám vyriešiť mnohé probléy. Chceme vám tiež poďakovať za vašu prácu v tejto záležitosti.

Možno si kolegovia poslanci pamätajú na to, ako ste pred mnohými rokmi vyhrali zlaté olympijské medaily. Potom ste sa celým srdcom zapojili do olympijského hnutia a teraz ako štátnik zastupujete svoju krajinu aj Európsku úniu mimo Únie, ako aj v rámci Európy. Chceli by sme vám za to poďakovať. Veľmi nás zaujíma, čo nám poviete.

  Pál Schmitt , prezident Maďarskej republiky. – (HU) Budem hovoriť vo svojom rodnom jazyku maďarčine. Stojím tu pred vami s obrovskou radosťou a hrdosťou. S potešením som sa vrátil na túto významnú scénu môjho života a kariéry, k svojim priateľom a spolupracovníkom do Európskeho parlamentu, v ktorom som šesť rokov pôsobil ako poslanec. Ďakujem za pozvanie.

Ešte pred rokom by som dal čokoľvek za dvadsaťminútový rečnícky čas. Toto je veľmi vplyvné miesto, kde sa každý politik a každý verejný aktér môže veľa naučiť. Myslím si, že nie je náhoda, že mnohí prezidenti a ministri sedeli najskôr v týchto kreslách. Sú to dobré správy pre Európu, pretože získa vedúcich politikov, ktorí absolvovali nie vždy jednoduchú školu európskeho dialógu, ktorí chápu vnútroštátne záležitosti v kontexte Spoločenstva a ktorí nielenže dokážu zastupovať mnohé záujmy, ale naučili sa ich vzájomne zosúladiť. Ide o civilizačné dedičstvo Európy a toto je jej poslaním aj dnes.

Európsky parlament je najlepším príkladom dôležitej úlohy, ktorú parlamentarizmus a kultúra verejnej diskusie zohrávajú v európskom myslení. Parlament, ktorý od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy disponuje väčšími právomocami, je zárukou demokratického rozhodovania. Rozvážnosť a otvorenosť voči ostatným zodpovedajú jeho tradíciám. Preto Maďarsko ako súčasné predsedníctvo Rady Európskej únie ochotne spolupracuje s Európskym parlamentom, pretože ten nie je len taviacim kotlom právnych predpisov, ale, ak sa môžem tak vyjadriť, je ešte oveľa viac: dušou Európy.

Európa naozaj má nielen trh, menu, politiky a právne predpisy, ale má aj dušu. Plne si uvedomujem, že každodenná práca sa tu skladá najmä z praktických detailov. Krízy nedávnej minulosti nám však naznačili, čo sa môže stať, keď sa k osudu ľudí pristupuje z čisto finančného alebo technokratického hľadiska a zabúda sa na hlavné ciele a zásady, ktoré držia veci na svojom mieste.

Jean Monnet, ktorého si ctíme ako jedného zo zakladateľov povojnovej spolupráce a ktorý si neželal iba hospodársku jednotu Európy, dokonca ani z pohľadu ekonóma, v tom čase povedal: „Potrebujeme skutočné európske úsilie. Nevytvárame združenie štátov, ale zjednocujeme ľudí.“ Nasledujúce myšlienky Jeana Monneta majú význam ešte aj dnes, hoci ich vyslovil pred šesťdesiatimi rokmi. „Máme pred sebou spoločnú úlohu, ktorou nie je rokovať o vlastných národných záujmoch, ale usilovať sa o zastúpenie záujmov všetkých. Riešenie dosiahneme, iba ak z našich diskusií vylúčime subjektívne pocity. Ak my tu prítomní dokážeme zmeniť naše metódy, podobným spôsobom sa postupne zmení aj prístup všetkých Európanov.“

Odvtedy uplynulo viac ako šesťdesiat rokov. Berieme však tieto myšlienky, ktoré nám ukázali cestu, ešte vždy vážne? Toto spojenectvo bolo od začiatku viac než len spoločenstvom uhlia a ocele. Zakladatelia ho vytvorili s cieľom zaručiť mier a vytvoriť silnú Európu. Pripúšťam, že v dnešnej rozšírenej Európe s 27 členskými štátmi nie je jednoduché nájsť spoločného menovateľa pre pol miliardy ľudí. Ja, ak dovolíte, považujem za osobitné požehnanie to, že Maďarsko prevzalo úlohu rotujúceho predsedníctva práve teraz v čase vážnych dilem, ťažkých zápasov a významných otázok, pretože práve v týchto časoch je potreba využiť kvality našej krajiny najväčšia.

Je pravda, že v súčasných zápasoch za nás nikdy nebude bojovať duch našich predchodcov. Napriek tomu sme my Maďari právom hrdí na to, že – ako povedal maďarský skladateľ Ferenc Liszt, ktorý sa narodil pred 200 rokmi – „sme potomkami skutočne slobodného ľudu“. Žijeme v krajine, ktorú svätý kráľ Štefan založil ako tolerantné, začleňujúce, multietnické kresťanské spoločenstvo, ktoré je postavené na viac ako tisíc rokoch štátnosti a ktoré počas revolúcií potvrdilo svoj hlboký zmysel pre slobodu. Keďže už čoskoro 15. marca si pripomíname štátny sviatok Maďarska, musíme mať na pamäti mnohé zápasy Maďarov, ako napríklad vojnu za nezávislosť a revolúciu v roku 1848 a, samozrejme, revolúciu a boj za slobodu v roku 1956, ktoré si niektorí alebo mnohí zo staršej generácie možno pamätajú a ktoré nám tu v Európe pomohli získať určité právo a rešpekt. Nikdy sme však nezabudli na bratstvo a solidaritu. My Maďari sme bojovali priveľa na to, aby nám boli ľahostajné zápasy iných a aby sme ignorovali problémy iných ľudí.

Z tohto dôvodu mimoriadne citlivo sledujeme všetky udalosti, ktoré sa odohrávajú na juh od našej krajiny v arabskom svete. Máme pochopenie pre túžbu ľudí po slobode, pretože je to vlastnosť, ktorá nepochybne spočíva v srdci každého človeka a každého národa. Niet divu, že sa to stalo, vlastne sa takýto vývoj dal očakávať. Túžbu po slobode každého národa nemožno navždy potláčať. Skôr či neskôr sa musela prejaviť. Ide o spoločnú povinnosť Európskej únie chrániť záujmy svojich občanov a dodržiavať humanitárne záväzky. Musí vlastnými prostriedkami podporovať mierovú zmenu v dotknutých krajinách a prosperitu ľudí na ich rodnom území.

Dámy a páni alebo kolegovia a priatelia, ak vás môžem tak osloviť, keďže hovoríme o solidarite, dovoľte, aby som uviedol niekoľko koncepcií Schumanovho plánu, ako napríklad „skutočná solidarita“, „tvorivé úsilie“, „prepojenie záujmov“ a „hlbšie spoločenstvo“. Úprimne verím, že tieto výrazy, s ktorými sa stretávame v každom dokumente EÚ a v každom prejave, nestratili svoj význam. Som presvedčený, že ide o hlboké emócie, na ktorých raz mohla byť postavená európska jednota a povojnová obnova a ktoré postupne priviedli späť do tohto spoločenstva aj krajiny východnej a strednej Európy utláčané diktátorstvom.

Každý bod v programe maďarského predsedníctva stanovuje tieto základné hodnoty ako svoje ciele. Všetko, čo plánujeme a na čom pracujeme, možno opísať dvoma slovami, slovami, ktoré sa často používajú, ale ktoré nestratili na svojej sile, a to zodpovednosť a solidarita. Dovoľte mi podrobnejšie sa vyjadriť k niekoľkým veciam. Čo znamenajú výrazy solidarita a zodpovednosť? Solidarita je potrebná v oblasti finančných záležitostí. Vieme, že ochrana eura je prvou z našich spoločných úloh. Ide o záležitosť týkajúcu sa všetkých členských štátov, opakujem, všetkých členských štátov, pretože konkurencieschopnosť Európskej únie je dôležitá pre krajiny vo vnútri eurozóny aj mimo nej a závisí od spoločného úsilia nás všetkých.

Maďarsko už teraz ide dobrým príkladom, pretože do ústavy, ktorú práve vypracúva, zavádza silné legislatívne obmedzenia v súvislosti so štátnym zadlžením. Maďarsko sa rozhodlo prijať prísne opatrenia na zníženie výdavkov s cieľom znížiť úroveň zadlženia a rozpočtový deficit pod európsky priemer.

S rešpektom však očakávame, že krajiny, ktoré používajú euro, opäť získajú dôveru voči spoločnej mene. Zavedenie európskeho semestra slúži cieľu spoločnej konkurencieschopnosti: umožní členským štátom informovať sa navzájom o svojich rozpočtových plánoch pred ich schválením na vnútroštátnej úrovni a umožňuje stanovovať osobitné ciele pre jednotlivé krajiny. Ja osobne by som bol veľmi rád, keby sa zaviedol ešte počas maďarského predsedníctva a mohol by sa dokonca volať budapeštiansky semester.

Ak dovolíte, znovu použijem slová Jeana Monneta, ktorý v súvislosti so záväzkami Spoločenstva považoval za dôležitý prínos a cieľ, že národy sa, citujem, „namiesto konfrontácie môžu navzájom ovplyvňovať a postupne a prirodzene prejsť k dialógu a spoločným opatreniam“. Viem, že so spoločnými opatreniami súvisí ešte niekoľko problematických bodov, ale úprimne dúfam, že ich úspešne vyjasníme ešte pred hospodárskymi a finančnými diskusiami, ktoré sa čoskoro uskutočnia.

Magickým slovom je prevencia. Prevencia pomôže zaručiť, že finančná kríza jednotlivých krajín nezastihne Európsku úniu nepripravenú, a umožní primerane na ňu reagovať, pretože je jednoduchšie vyhnúť sa kríze, ako sa z nej zotavovať.

Musíme niesť zodpovednosť za odstránenie rozdielov v rozvoji. Solidarita môže aj v spoločenstve takejto veľkosti znamenať, že pozornosť sa na jednej strane venuje osudom jednotlivých ľudí a na strane druhej menším a väčším komunitám a celým regiónom. Občania Európskej únie si zaslúžia rovnaké príležitosti. Tie možno podporovať na základe dobrej politiky súdržnosti, na ktorej základných kameňoch sme sa už úspešne dohodli. Je dôležité, aby Európa nebola rozdelená ani z pohľadu konkurencieschopnosti.

Pokiaľ ide o solidaritu a jednotu na trhu s energiou, úsilie vytvoriť jednotný trh s energiou je tiež úzko prepojené so súdržnosťou. Je zamerané na zníženie energetickej závislosti a zraniteľnosti a zabezpečenie neobmedzeného toku plynu a elektrickej energie v rámci Európy. Udalosti v severnej Afrike nám tiež pripomínajú, aké dôležité je znížiť jednostrannú závislosť a prepojiť nespojené energetické siete. Na vytvorenie jednotného energetického trhu je potrebný rozvoj, na rozvoj sú potrebné finančné prostriedky a na získanie finančných prostriedkov je potrebná široká zhoda.

Prevzatie zodpovednosti sa vyžaduje aj na makroregionálnej úrovni. Práve tak ako Barcelonský proces v južnej časti Európy a stratégia pre oblasť Baltského mora v severnej polovici Európy poskytujú rámec na harmonizáciu regionálneho rozvoja, teraz aj krajiny strednej a východnej Európy hľadajú príležitosti na účinnejšiu spoluprácu. Stratégia pre podunajskú oblasť sa práve vytvára a zahŕňa približne 40 programov, ktorých sa zúčastňuje 14 krajín, čo je vynikajúcim dôkazom toho, že susedstvo, ktoré sa často spomína ako geografická prekážka, môže tiež predstavovať geopolitický prínos. Veľmi sa tešíme na to, že rieka Dunaj ako jedno z našich prírodných spojív, rieka našej večnej vzájomnej závislosti, nám pomôže dosiahnuť pokrok prostredníctvom stratégie, ktorá bude prijatá v júni, že nám pomôže ako zelený koridor s hospodárskym potenciálom a hnacia sila spoločných podnikov, ako aj rozvíjajúca sa prepravná trasa a vlastne aj kultúrne spojenie. Maďarsko iniciuje vytvorenie tejto stratégie, a pokiaľ ide o praktické úlohy, organizuje prácu na spoločnom vodnom hospodárstve a ochrane životného prostredia.

Musíme prijať zodpovednosť na našich hraniciach. Európa musí byť schopná reagovať na rýchle zmeny vo svete. Žiadna zmena, ktorá prebieha, však nesmie odôvodniť prijímanie opatrení, ktoré sú v rozpore s našimi záujmami. Nemali by sme prechádzať z jednej strany lode na druhú a tým ešte posilňovať vplyv nie príliš jemných vĺn.

Uvedomujem si, že pre mnohých ľudí predstavuje otázka južného a východného partnerstva výber medzi týmito dvoma možnosťami, pretože tvrdia, že súčasná situácia nám káže, aby sme sústredili všetku pozornosť na južné hranice Európskej únie. Dobre reagovať na zmenu situácie – a musíme pripustiť, že vždy bude dochádzať k zmenám situácie – však môžeme iba vtedy, keď pevne stojíme na všetkých svetových stranách. Ak na to Európska únia zabudne, bude konať v rozpore so svojimi záujmami a bude sama seba oslabovať. Neočakávané situácie vždy vznikajú jednoduchšie, ak nemáme prehľad o veciach, a naopak: každý nový problém sa dá jednoduchšie vyriešiť, ak existujú dobre fungujúce vzťahy.

Východné partnerstvo nie je prioritou Maďarska alebo Poľska. Aj keď sa zdá, že je to náš prístup k situácii, ide skôr o spoločnú víziu. Nič to nedokazuje jasnejšie ako skutočnosť, že počas poľského predsedníctva budeme spolu s našimi poľskými priateľmi organizovať samit východného partnerstva.

Musíme tiež hovoriť o solidarite voči tým krajinám, ktoré čakajú na rozširovanie. Združenie štátov, ktoré založili Európsku úniu, vždy ponechávalo svoje dvere otvorené a tvrdilo, že každá demokratická krajina, ktorá si želá pristúpiť k EÚ na základe svojej slobodnej vôle a ktorá rešpektuje základné zásady EÚ, sa môže stať členom nášho spoločenstva. Na jednej strane to znamená, že existujú jasné podmienky, ako sa stať členom združenia. Na strane druhej to znamená, že máme tiež povinnosť voči krajinám mimo Európskej únie, voči všetkým štátom, ktoré považujú členstvo za svoj cieľ a vynakladajú obrovské úsilie, aby ho dosiahli. Snahy o pristúpenie si vyžadujú jasné odpovede, jasné požiadavky, jasný harmonogram a jasné vyhliadky pre krajiny západného Balkánu, ale aj pre Turecko a Island.

Pokiaľ ide o zodpovednosť za menšiny, dovoľte mi citovať článok 3 Lisabonskej zmluvy. „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.“ Kultúrna rozmanitosť je naozaj podstatou Európy a zdrojom jej životaschopnosti. V Maďarsku v nasledujúcom národnom zhromaždení, ktoré bude, mimochodom, o polovicu menšie od roku 2014, bude národným vyhlásením tejto zásady fakt, že všetky menšiny v krajine budú mať svoje vlastné zastúpenie v parlamente.

Spôsob, akým Maďarsko zastupuje osudy Maďarov žijúcich v zahraničí, je v úplnom súlade s touto zásadou. Nachádzame sa v nezvyčajnej situácii. Našou ústavnou povinnosťou je brániť práva menšín pôvodných maďarských komunít žijúcich v iných krajinách, ich právo na používanie rodného jazyka a právo na samosprávu. Mohli by sme sa nazývať dobrými Európanmi, keby sme tak nekonali? Práve Európska únia nám poskytuje právny a myšlienkový rámec tam, kde táto otázka už vlastne viac nie je otázkou. Teraz konečne máme najlepšiu príležitosť prekonať historické spory, neoplakávať geografické oddelenie, ale oslavovať naše duchovné a myšlienkové spoločenstvo bez ohľadu na akékoľvek územné požiadavky. Túto myšlienku sme dokonca zakotvili do právnych predpisov. Štát sa stane silnejším a nie slabším, ak zaručí práva menšinám. Vďaka tomu získa oddaných, spokojných a sebavedomých občanov, ktorí určite dosť posilnia a obohatia rozmanitosť prostredníctvom ich kultúry a tradícií.

Na záver mi dovoľte spomenúť rómsku stratégiu, ktorú už spomínal aj pán Buzek. Maďarské predsedníctvo považuje vytvorenie účinnej a životaschopnej rómskej stratégie v Európskej únii za jednu z najdôležitejších úloh. Pani Lívia Járóková už takúto stratégiu predložila. Som presvedčený, že musíme vypracovať spoločný akčný plán. Ak však chceme odstrániť chudobu, okrem sociálnych opatrení je nevyhnutné rázne odmietnuť predsudky a vytvoriť a podporovať kultúrne a vzdelávacie prostredie. To všetko nie je v prvom rade otázkou dohody a peňazí, ale otázkou ľudského a vynaliezavého prístupu.

Všetci dobre vieme, že úlohou rotujúceho predsedníctva je najmä pokračovať v súčasných procesoch. Na to sú potrebné dve na pohľad protikladné vlastnosti: skromnosť a vytrvalosť. Skromnosť v spoločných záujmoch a vytrvalosť v zastupovaní týchto záujmov sú vlastnosti, ktoré môžu viesť k úspechu. Na záver nášho funkčného obdobia bude naším meradlom to, či sme sa odchýlili od vytýčenej cesty alebo sa nám podarilo nasmerovať dialóg späť k dôležitým, zmysluplným a konštruktívnym záležitostiam.

Poslaním nášho predsedníctva je byť hnacou silou procesov, byť tímovým hráčom. To je vlastne aj koncepciou predsedníckej trojky. Je možné ukázať dobrý individuálny výkon, ale iba ak služby vykonávané v záujme spoločenstva, alebo skôr v záujme tímu, zostávajú prvoradé. Mnoho vecí treba prehodnotiť, pretože sa ukázalo, že náš nový európsky život sme nepostavili na dostatočne pevných základoch. Zdá sa, že éra, ktorú sme strávili hľadaním cesty vpred, sa tiež končí v Európe. Prikláňam sa k myšlienke, že ide o šťastnú konšteláciu hviezd. Teraz úradujúce predsedníctvo Európskej únie zastáva krajina, ktorá dôkladne vykonáva veľké štrukturálne zmeny, ktoré čakajú aj EÚ. Obrovské, zle fungujúce systémy, ktoré sa považovali za nemenné, treba zreorganizovať a prehodnotiť a potrebujeme podmienky, ktoré dokážu lepšie odolávať krízam a ktoré podporujú rozvoj a ochraňujú konkurencieschopnosť.

V Maďarsku sa dnes veľa hovorí o potrebe zmien a obnovy a z toho dôvodu sme vnímavejší, pokiaľ ide o vytváranie spoločnej európskej budúcnosti. Z našich skúseností preto jasne vyplýva, že sa musíme vrátiť k účinnému zastupovaniu záujmov Spoločenstva. Maďari očakávajú od svojich vedúcich predstaviteľov a politikov, na ktorých boli, mimochodom, minulý rok prenesené zvrchované právomoci v nebývalom rozsahu v Európe, že vytvoria rámec pre nový život a vyjadria základné zásady našej budúcnosti prostredníctvom silných právnych predpisov a dôstojnej ústavy, a budú ich žiadať, aby za tieto zásady zodpovedali. Našou hlavnou zásadou je vždy schvaľovať právne predpisy, ktoré určujú našu budúcnosť v súlade s normami EÚ, európskymi tradíciami a občianskymi slobodami.

Platná maďarská ústava, ak mi dovolíte vyjadriť pár slov na túto tému, bola vytvorená v roku 1949. Tento rok bol rokom, v ktorom sa v šťastnejšej polovici Európy zrodila myšlienka spoločného trhu a jej realizácia bola na dosah. V tom istom roku sa maďarský komunistický režim sám odčlenil od Európy z dôvodu zmanipulovaných procesov. Krajina stratila svoju nezávislosť a na desiatky rokov sa dostala pod sovietsku sféru vplyvu. Boli sme izolovaní od skutočnej Európy, od spoločenstva, do ktorého sme patrili vďaka našim tradíciám. Dokonca aj slnko sa od nás odvrátilo.

To, čo by štát postavený na klamstvách stratil, to sa Maďarom ako národu podarilo zachovať. Preto si myslím, že je dôležité a veľavravné, že maďarská ústava bude odteraz kráčať s dobou. Bude kráčať s rokom 2011, v ktorom prvýkrát predsedáme Európskej únii, a to je istým darom histórie alebo určitou formou zadosťučinenia. Prvýkrát môžeme skutočne vyjadriť náš demokratický záväzok prostredníctvom tvrdej práce v pokojných a konštruktívnych podmienkach a môžeme s naším maďarským odhodlaním slúžiť nášmu spoločenstvu.

Som presvedčený, že v živote národa je ten správny čas na prípravu ústavy práve vtedy, keď je dostatočne silný na to, aby si priznal svoje chyby z minulosti a obhajoval pravdu, ktorá bude platiť mnohé desiatky rokov, a dostatočne vytrvalý, aby dosiahol to, čo začal. Prinajmenšom rovnako dôležité je budovať na európskych základoch. Uisťujem vás, že Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách bude normou pre kapitolu o ľudských právach v novej maďarskej ústave.

Som šermiar a práve v tejto disciplíne som sa zúčastnil Olympijských hier, a preto mi rinčanie mečov nie je neznáme. Napriek tomu si nemyslím, že na európskej politickej scéne by sme mali medzi sebou bojovať alebo súťažiť o to, kto koho predstihne alebo zvíťazí silou. Naším historickým mandátom nie je len podieľať sa na politickom šachu a taktických zápasoch o prestíž, ale prispievať k posilneniu súdržnosti a hľadaniu konsenzu.

Európania potrebujú úspešnú, triumfálnu a silnú Európu, ktorá je v rovnakej miere založená na spoločenstve záujmov a hodnôt, ako aj na sile jednotlivých národov. Ambiciózny program, ktorý sa nazýva stratégia EÚ do roku 2020 je presne o tom.

Dovoľte mi ukončiť svoj prejav myšlienkou, ktorú vyslovil zaslúžene obľúbený maďarský spisovateľ Sándor Márai a ktorá sa týka Európy. Citujem: „Musíme ďalej rozvíjať tento spôsob života. Musíme ho naplniť všetkým, čo je moderné, a zároveň zachovať všetko, čo je nadčasové. Máme všetko, čo potrebujeme; všetko čo potrebujeme je viera a pevná vôľa, viera v našu úlohu a vôľa bojovať proti tyranii hlúposti a hnevu. Kde môže Európan začať pracovať? Kde môže Maďar začať pracovať? Myslím si, že Maďar už začal.“ Koniec citátu. K tomu môžem dodať len toľko, že nech je to tak.

Ďakujem vám za pozornosť.

  Predseda. – Boli to významné slová a vaša definícia je veľmi dôležitá, pán Schmitt. Európsky parlament nie je len o právnych predpisoch, ale predstavuje aj dušu Európy. Citácie Jeana Monneta o duchu integrácie, dialógu, spoločnej činnosti a spoločných opatreniach sú pre nás veľmi dôležité. Je veľmi dôležité pripomenúť si význam, ktorý Schumanov plán založený na solidarite mal v prvom rade pri vzniku Európskej únie a potom v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v strednej a východnej Európe, ktorý dnes má na finančných trhoch a v blízkej budúcnosti bude mať v oblasti Stredozemia. Ďakujem vám za pripomienky k súčasným činnostiam a súčasným problémom a hrozbám, ktorým Európska únia čelí. Veľmi pekne vám ďakujem za váš prejav. Vaše slová a poznámky si zapamätáme.

(potlesk)

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

  Predsedajúci. – Teraz budeme pokračovať v hlasovaní.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – Chcela by som oznámiť, že sme s tieňovými spravodajcami dospeli k dohode týkajúcej sa môjho ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k odseku 18. To znamená, že pani Flautrová stiahne pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 k odseku 18. Preto odporúčam našej skupine, aby hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 k tomuto odseku.

– Pred hlasovaním o odseku 18:

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – Mám jeden ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odseku 18: „je znepokojený nedostatočným pokrokom v týchto vyšetrovaniach a poznamenáva, že nedávne zadržanie známych novinárov, ako sú Nedim Şener, Ahmet Şık, môže viesť k strate dôveryhodnosti týchto súdnych konaní, ktoré by práve naopak mali demokraciu posilniť“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.)

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram toto hlasovanie. Máme 50 vysvetlení hlasovania. Viete, čo to znamená. Budem postupovať veľmi rýchlo a presne po minúte vás zastavím. Ospravedlňujem sa za to, ale musíme dodržiavať časový limit.

Ústne vysvetlenia hlasovania

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2012

  Gerard Batten (EFD). – Chcem podať vysvetlenie hlasovania o harmonograme schôdzí na rok 2012. Samozrejme, hlasovali sme o úplnom nezmysle, pretože to nerieši problém troch rôznych parlamentov: v Štrasburgu, v Bruseli a, samozrejme, v Luxemburgu, na ktorý všetci zabúdajú. Celkové súhrnné náklady predstavujú, pokiaľ viem, približne 250 miliónov EUR mesačne.

Chcel by som predložiť konštruktívny návrh. Prečo namiesto schôdzí pri dvanástich rôznych príležitostiach v Štrasburgu neuskutočníme dvanásť rôznych schôdzí v Štrasburgu v priebehu jedného týždňa? V prvý deň by boli tri schôdze, v druhý deň tri schôdze, v tretí deň tri schôdze a vo štvrtý deň tri schôdze. Takto by sme tu museli tráviť len jeden týždeň v roku. Zvyšok času môžeme byť v Bruseli, ak je to potrebné, a môžeme ušetriť obrovské náklady a zbaviť sa obrovského nepohodlia.

  Daniel Hannan (ECR). – Každomesačné putovanie tohto Parlamentu medzi dvoma sídlami je skutočne neobyčajné. Kážeme finančnú disciplínu a aj tak vynakladáme stovky miliónov libier každý mesiac na presúvanie našich tlmočníkov a úradníkov výborov a všetkých poslancov. Hovoríme o globálnom otepľovaní a aj tak spôsobujeme emisie tisícov ton skleníkových plynov, pretože flotila nákladných áut prepravuje potrebné dokumenty sem a tam.

Viem, že existuje argument, ktorý uvádzajú poslanci tohto Parlamentu s poukázaním na symbolický význam Štrasburgu a historickú myšlienku a tak ďalej, a skôr podporujem myšlienku, aby EÚ ako klub štátov svoje inštitúcie rozmiestňoval v rôznych krajinách a nekoncentroval všetko v Bruseli. Ale majme jedno sídlo: buď tam, alebo tu. Prečo jednoducho nepredložíme Parlamentu návrh, aby sme sa stretávali permanentne buď v tomto krásnom alsaskom meste, alebo v Bruseli?

Tak či onak: znížme objem odpadu a pokúsme sa v tomto období úspor vrátiť aspoň časť toho, čo ušetríme, našim daňovým poplatníkom, ktorí sú pod silným tlakom.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Hlasovanie, ktoré prebehlo a pri ktorom sa síce dosiahla väčšina, je v skutočnosti krok podkopávajúci literu zmlúv, ktorá je veľmi jasná a ktorá stanovuje, že v Štrasburgu sa musí konať 12 schôdzí. Aby sa jedna z nich odstránila, tvrdí sa, že počas jedného týždňa sa môžu konať dve rôzne schôdze. To je tiež spôsob, ako obísť veľmi jasný interpretačný rozsudok Súdneho dvora práve vtedy, keď tento Parlament chcel znížiť počet schôdzí z 12 na 11.

Už 20 rokov sme svedkami pokútnych pokusov pripraviť Štrasburg o štatút sídla Európskej únie. Je to tak – a kolegovia majú v tejto súvislosti pravdu –, že súčasná situácia je neudržateľná, ale nie sme povinní urobiť z Bruselu Washington DC Európskej únie. Mohli sme skonsolidovať činnosť Parlamentu v Štrasburgu, ale na to by bolo potrebné niečo iné než trvalá neochota francúzskych orgánov podniknúť niečo v tomto smere.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) To, čo sa stalo dnes, nebolo víťazstvo bruselského tábora nad štrasburským táborom, pretože aj počet bruselských zasadnutí sme znížili o jedno. Skóre je teda Brusel – Štrasburg 1 : 1. Dámy a páni, hlasovali sme však proti právnym predpisom – rozhodnutie uskutočniť augustové a októbrové plenárne zasadnutie v jednom týždni je protiprávne, pretože zmluva stanovuje, že sa musia konať mesačné plenárne zasadnutia.

Nemožno to odôvodniť ani úsporou nákladov, pretože náklady – ktoré, mimochodom, dosahujú výšku 70 miliónov EUR, čo je dosť – nevznikajú v dôsledku Štrasburgu, ale skôr preto, lebo činnosť sa neprestajne presúva – v rozpore so zmluvou – do tieňa bruselskej byrokracie.

Ak by sme svoju prácu sústredili v Štrasburgu, ušetrili by sme peniaze a mali by sme nezávislú, demokratickú tvár v Európe.

Správa: José Manuel Fernandes (A7-0049/2011)

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Požiadal som o slovo na tému rozpočtových rokovaní, pretože si myslím, že s Európskym parlamentom sa v tejto súvislosti nezaobchádza vždy spravodlivo. Ako poslanci EP musíme tiež podporiť šetrenie, ale ide jednoducho aj o to, že si musíme riadne plniť svoje povinnosti. Navrhované zvýšenie rozpočtu pre Európsky parlament, ktoré je výrazne pod mierou inflácie, preto nie je primerané. Nezohľadňuje napríklad zvýšenie počtu poslancov tohto Parlamentu o 18, ani skutočnosť, že musíme financovať pristúpenie Chorvátska, a ani iné investície, ktoré musíme zrealizovať.

Predpokladám, že nakoniec sa v tejto veci nájde dobrý kompromis.

Návrh uznesenia B7-0156/2011

  Erminia Mazzoni (PPE). – (IT) Ako všetci vieme, Turecko je strategickým partnerom Európskej únie. Jeho poloha je rozhodujúca pre hospodárske a politické záujmy Únie a prisudzuje tejto krajine dôležitú úlohu pri presadzovaní európskych záujmov v oblasti Čierneho mora, ako aj pri presadzovaní mierových vzťahov na Blízkom východe.

Správa o pokroku za rok 2010, dosiahnutom pri rokovaniach s Tureckom o pristúpení k Európskej únii, však poukazuje na pomalosť procesu a odpor politických síl v Turecku voči niektorým základným ustanoveniam dohody o pridružení. Pán predsedajúci, nemyslím si, že turecké orgány dosiahli významný pokrok v oblasti spravodlivosti, základných práv, slobody informácií, náboženskej slobody a prisťahovalectva, a to napriek verejnému tlaku v týchto oblastiach.

Hospodárske záujmy v regióne nám neumožňujú, aby sme robili ústupky vo veci základných práv a slobôd. Uznesenie Parlamentu sa k tejto situácii stavia rozhodne a nalieha na Komisiu a Radu, aby nepremárnili pozitívne výsledky dosiahnuté od roku 2005 a najmä aby neznehodnotili existujúcu dvojstrannú dohodu myšlienkou privilegovaného partnerstva.

Obávam sa, že táto myšlienka partnerstva by mohla ohroziť urýchlenie prístupového procesu, čo musí zostať naším celkovým cieľom.

Návrh uznesenia B7-0165/2011

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Voda pokrýva väčšinu plochy našej Zeme. My však nie vždy doceňujeme potenciál a význam morí a oceánov pre hospodársky rozvoj.

Atlantická oblasť je osobitne dôležitá pre rybolov, dopravu a energetiku. Je zdrojom takmer 50 % svetového rybolovu, ako aj rôznych ložísk nerastných surovín, napríklad kovov, ropy a zemného plynu. Vyskytujú sa tam aj mohutné klimatické javy a tieto môžu mať katastrofálne dôsledky na pobrežné oblasti. Preto je veľmi dôležité vypracovať správnu stratégiu pre atlantickú oblasť, stratégiu, ktorá posilní dobrú správu a prispeje k ochrane životného prostredia a lepšiemu životu ľudí v oblasti.

  Erminia Mazzoni (PPE). – (IT) Diskusia o tomto uznesení sa musí vzťahovať na smernicu 2008/56/ES, takzvanú rámcovú smernicu o morskej stratégii.

Ako povedal kolega poslanec, ktorý vystúpil predo mnou, kontextom je ochrana morského prostredia, pretože smernica, ktorú som spomenula, stanovuje spoločné zásady, na základe ktorých musia členské štáty vypracovať svoje vlastné stratégie spolu s tretími krajinami, aby dosiahli dobré podmienky životného prostredia v morských vodách, za ktoré sú zodpovedné.

Toto je teda rámec, na ktorom sa mala postaviť stratégia pre atlantickú oblasť, ako aj na základe vyjadrení Rady zo 14. júna 2010, ako uviedol pán komisár, keď hovoril v tomto Parlamente.

Namiesto toho sa uznesenie predložené Parlamentu na hlasovanie nachádza mimo tohto rámca a navrhuje – na rozdiel od výsledkov konzultácií, ktoré uskutočnila Komisia – stratégiu pre makroregión, ako aj riešenie územných a nie morských záležitostí.

Tento smer predkladá iné rozhodnutie. Dúfam, že oznámenie Komisie v súlade s predošlými vyjadreniami v tomto Parlamente vráti iniciatívu späť do rozsahu pôsobnosti smernice o komplexnej morskej stratégii, ktorú ako takú podporujem. Preto som sa zdržala hlasovania.

Návrh uznesenia B7-0156/2011

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Potešilo ma, keď som si vypočula výsledky hlasovania o správe o Turecku. Som si istá, že každá snaha zameraná na premenu Turecka na plnohodnotnú pluralitnú demokraciu, pre ktorú je dôležitá ochrana ľudských práv a základných slobôd, si zaslúži podporu.

Uplynulé roky ukázali, že úsilie Turecka stať sa jedným z členských štátov Európskej únie má pozitívne účinky. Členské štáty Únie by mali naďalej podporovať Turecko v reformách, ktoré uskutočňuje. Je potrebné zamerať sa najmä na najproblematickejšie otázky, ako napríklad na ústavnú reformu, slobodu tlače, práva žien a ochranu národnostných menšín. Chcela by som tiež upozorniť na problém vykonávania dodatočného protokolu dohody o pridružení medzi ES a Tureckom.

  Debora Serracchiani (S&D). – (IT) Hlasovala som za uznesenie o Turecku, pretože ústavná reforma, ktorá sa uskutočnila 12. septembra minulý rok, bola jednoznačne uznaná ako dôležitý krok vpred, ktoré Turecko urobilo smerom k Európe.

Samozrejme, treba ešte urobiť oveľa viac krokov, a preto by som chcela vyjadriť znepokojenie v súvislosti s tým, že mnohí novinári boli zatknutí. Chcela by som zdôrazniť, že Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom Európskej únie, že Európska únia je hlavným obchodným partnerom Turecka a že obchod, ktorý sa vykonával korektne po celé stáročia, podporil vzájomné vzťahy a mierové spolunažívanie občanov oboch strán.

Preto oceňujem pozoruhodný pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti so začiatkom spojení medzi Európskou úniou a Tureckom predovšetkým prostredníctvom námorných diaľnic v severnom Jadrane a severnom Tyrrhenskom mori, po ktorých v súčasnosti prepravuje náklad viac než 250 000 kamiónov ročne v oboch smeroch, spolu s dôležitým nákladným železničným spojením z prístavov do rôznych miest v Európe. Týmto spôsobom bolo možné presunúť významné množstvo ťažkých nákladných vozidiel z ciest a dúfam, že tento trend bude pokračovať.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Turecko je dôležitým susedom Európskej únie a správa, ktorá bola predložená za rok 2010, zdôrazňuje významné zmeny, ktoré sa tam uskutočnili. Niet pochýb o tom, že ústavné zmeny robia veľký dojem a zásadným spôsobom prispievajú k demokratizácii života v Turecku.

Sú tu však oblasti, v ktorých by sme radi videli väčší pokrok. Základnou vecou tu je, samozrejme, posilnenie vzťahov so susedmi. Bez vyriešenia otázky Cypru budú všetky ostatné záležitosti trvalou slepou uličkou. Situácia je podobná, keď sa pozrieme na občianske slobody vrátane náboženskej slobody. Dúfam, že závery správy umožnia dosiahnutie pokroku v Turecku a uznanie, že krajina sa mení nielen v hospodárskom zmysle, ale aj vo veciach, ktoré sú dôležité z pohľadu občianskych práv a slobôd.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Ako člen minuloročnej parlamentnej delegácie v Turecku som mal možnosť vidieť na vlastné oči pokrok, ktorý Turecko dosahuje v procese integrácie s Európskou úniou. Mali by sme určite pozitívne vnímať spôsob, akým sa turecké orgány zaoberali otázkami súvisiacimi s náboženskou slobodou, právami žien, právami odborových zväzov, reformou súdnictva, revíziou právnych predpisov o rozhlase a televízii a zlepšením vzťahov medzi civilnou a vojenskou sférou. Aj ja súhlasím s tým, že je veľmi dôležité zlepšiť vzťahy medzi vládou a opozíciou, rešpektovať slobodu médií vrátane internetu, zlepšiť veci v oblasti občianskych práv a práva na slobodu zhromažďovania a vykonať dôkladnú reformu volebného systému. Ďalšou znepokojujúcou vecou je narastajúci problém domáceho násilia a takzvaných vrážd zo cti. Osobitnú pozornosť treba venovať otvoreniu hraníc medzi Tureckom a Arménskom a podpore rokovaní o stabilizácii situácie na Cypre. Podporujem uznesenie, pretože si myslím, že rozšírenie EÚ o Turecko je v záujme niektorých členských štátov EÚ vrátane Poľska.

  Markus Pieper (PPE). – (DE) Zdržal som sa hlasovania o správe o pokroku Turecka, nie však preto, lebo by som nesúhlasil s touto analýzou. Napriek určitým reformám hovorí kritika cenzúry tlače, porušovania ľudských práv, tureckého volebného systému a náboženskej slobody sama za seba. Dôvod, prečo som sa zdržal hlasovania, bol, že si myslím, že Európsky parlament musí reagovať oveľa dôraznejšie.

Ak Turecko odmietne uskutočniť zásadné reformy, musíme zastaviť rokovania o členstve. Je načase, aby tento Parlament vyzval na zastavenie rokovaní o pristúpení.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Je jednoznačne pravda, že Turecko dosiahlo za uplynulé roky pokrok, ale keď sa pozrieme na kodanské kritériá členstva v Európskej únii, musí Turecko prejsť ešte dlhú cestu. Mohli by sme predpovedať, že pristúpenie Turecka k Európskej únii sa neuskutoční počas nášho života. Dlhú cestu treba prejsť konkrétne vzhľadom na základný predpoklad, ktorý stanovujeme v súvislosti s ľudskými právami a právami žien a detí. Tieto sú však pre Európsku úniu a spoločenstvo hodnôt mimoriadne dôležité.

Je tiež veľmi dôležité zohľadniť situáciu na Cypre. Ak Turecko chce okupovať polovicu Cypru, ktorý je členským štátom Európskej únie, je zrejmé, že s ním musíme vzhľadom na túto otázku rokovať rozhodne. Nemôžeme akceptovať situáciu tohto druhu, keď Turecko v súčasnosti hrá dve rozličné hry a sleduje dva ciele. V tejto veci by sme Turecko mali podporiť, aby sa rozvíjalo demokraticky, ale veľmi jasne povedať, že Európska únia sa nevzdá svojich hodnôt, a zabezpečiť, aby to tak zostalo.

  Daniel Hannan (ECR). – Postoj EÚ k Turecku sa jedného dňa bude hodnotiť ako generačná chyba, ako etická chyba. Mohli sme rozumne presadzovať jednu z nasledujúcich politík: buď sme mohli pracovať s dobrými úmyslami na prípadnom pristúpení, alebo sme mohli povedať hneď na začiatku, že pristúpenie nie je možné, ale že spoločne môžeme vypracovať alternatívnu dohodu. Namiesto toho sme vyslovili sľub prípadného pristúpenia, ale nemysleli sme to úprimne. Sľúbili sme niečo, čo sme nemienili splniť.

Teraz sa na to pozrite z pohľadu Ankary. Urobili by sériu ťažkých a bolestivých ústupkov v oblasti vysielania, sekularizmu a najmä v otázke Cypru, kde tureckí Cyperčania hlasovali za plán EÚ, pričom izolovaní grécki Cyperčania ho odmietli a boli odmenení?

Nútili sme ich, aby padli na kolená za masakry v Arménsku, stanovili sme im desiatky tisíc strán acquis communautaire a potom im na konci tohto procesu ukážeme dlhý nos a otočíme sa k nim chrbtom?

Riskujeme, že spôsobíme práve to, čoho sa podľa vlastných slov obávame: teda že pred našimi dverami bude zneistený a protizápadne orientovaný štát. Turci 50 rokov chránili európske krídlo proti boľševickej expanzii. Jedného dňa ich možno požiadame, aby urobili to isté proti džihádskemu extrémizmu. Zaslúžia si, aby sme k nim pristupovali lepšie než doteraz.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Hoci sa stotožňujem s obavami pána Piepera, hlasoval som za túto správu, pretože sme opäť celkom jasne vyjadrili – na začiatku správy –, že rokovania sú pre nás dlhým procesom bez vopred stanoveného výsledku. Zamietli sme návrh Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, ktorý sa snažil stanoviť pristúpenie, čo sme urobili aj v súvislosti s podobnými návrhmi socialistov v predošlých rokoch. Tento Parlament sa preto vydal správnou cestou.

Mali by sme však čoskoro urobiť ďalší krok a celkom úprimne Turecku povedať, ako povedal pán Pieper, že čo sa týka nás, pristúpenie Turecka je jednoducho nemožné, pretože pre Turecko by to znamenalo prílišnú záťaž a pre Európsku úniu priveľké rozšírenie. Politicky integrovaná Európa vrátane Turecka ako člena nie je možná. Je to obrovská ilúzia, s ktorou by sme sa konečne mali rozlúčiť.

Čo sa týka uvedeného pokroku, je v záujme samotného Turecka, krajiny, ktorá je členom Rady Európy a NATO a naším najbližším spojencom.

Návrh uznesenia B7-0157/2011

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Chcel by som poukázať na diskusiu, ktorá sa uskutočnila v tejto rokovacej sále o integrácii Čiernej Hory do Európskej únie. V priebehu diskusie som sa spýtal zástupcov Komisie a Rady na časový plán tohto procesu a požiadal ich, aby povedali, kedy sa Čierna Hora stane plnohodnotným kandidátom na členstvo v EÚ. Žiaľ, na túto konkrétnu otázku som nedostal odpoveď. Napriek tomu som hlasoval za to, aby Parlament prijal uznesenie, pretože si myslím, že existujú dôležité dôvody, prečo by sme tak mali urobiť. Po prvé, je to uznesenie, ktoré je dôležité pre Chorvátsko. Po druhé, je to ukazovateľ smeru pre ostatné krajiny, ktoré sú dnes súčasťou Balkánu. Myslím si však, že je tu tretí, veľmi dôležitý dôvod. Je to pozitívne uznesenie a ukazuje, že hodnoty Únie sú stále atraktívne.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Čo sa týka politiky rozšírenia, potrebujeme určitý regulačný rámec. Musíme preto do júna ukončiť rokovania s Chorvátskom, ako bolo plánované, a potom hlasovaním na jeseň uviesť do pohybu prístupový proces. Chceme, aby o rok alebo najneskôr o ďalší rok bolo Chorvátsko v Európskej únii.

Veci aj potom musia pokračovať, ale ako? Musíme integrovať malé, ale problematické zvyšky juhovýchodnej Európy. Predovšetkým je to Macedónsko a potom Čierna Hora. To je signál všetkým ostatným krajinám v regióne, že ak splnia kritériá, aj ony majú miesto v našich radoch. Na rozdiel od Turecka sú to jednoznačne európske štáty a ako také majú, samozrejme, budúcnosť v rámci nášho Spoločenstva.

Najmä Čierna Hora je malá krajina s veľkou európskou tradíciou. Teším sa už na rokovania s Čiernou Horou.

Správa: Lívia Járóka (A7-0043/2011)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) V oblasti boja proti diskriminácii v Európe treba urobiť ešte veľa. Súhlasím s pani spravodajkyňou Járókovou, ktorá uvádza, že aj keď diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti možno teraz považovať za odstránenú, pretrváva sociálno-ekonomické vylúčenie väčšiny Rómov a patrí naďalej medzi najväčšie problémy, s ktorými sa budeme musieť zaoberať v nadchádzajúcich rokoch.

Príčinou je celá skupina špecifických faktorov, ako napríklad zemepisné znevýhodnenie, nedostatočné vzdelanie alebo kolaps plánovaného hospodárstva, ktoré priťahovalo veľké skupiny pracovníkov a nízkokvalifikované pracovné sily.

Stratégia na zlepšenie sociálno-ekonomického začleňovania žiadnym spôsobom neoslabí protidiskriminačné právne predpisy, ale skôr ich doplní. Významný podiel európskych Rómov čelí takým neistým a nepriaznivým podmienkam, že opatrenia zamerané na posilnenie sociálneho začleňovania treba vnímať ako premostenie jednej z najväčších priepastí týkajúcich sa plnenia ústavných a ľudských práv v Európe.

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Keď tu v Parlamente diskutujeme o Rómoch, je to vždy emocionálna rozprava. Je tu skupina, ktorá si myslí, že by sme vlastne nemali robiť nič, že sa to netýka Európskej únie. A potom je tu iná skupina, ktorá si myslí, že peňazí vynaložených na túto otázku nie je nikdy dosť, aj keď nie sú vynaložené dobre. Ani jeden z týchto prístupov k tomuto problému nie je veľmi vhodný a my jednoducho vôbec neriešime problémy Rómov. Je preto dobré, že máme túto správu. Je to dobré, pretože sme sa teraz rozhodli pozrieť sa na výsledky, ktoré sa dosiahli v dôsledku značných finančných prostriedkov, ktoré sme už vyčlenili na integráciu Rómov. Musíme zistiť, ktoré projekty boli pre integráciu prospešné, a to ešte predtým, než stanovíme primeranú stratégiu, ktorou zabezpečíme riadne vynaloženie peňazí. Dánska liberálna strana preto hlasovala za túto správu. Pre Rómov je to krok správnym smerom. Ďakujem, pán predsedajúci.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Dnešným prijatím iniciatívnej správy urobil Parlament skutočný pokrok smerom k riadnemu začleneniu Rómov do spoločenstiev, ktoré ich prijali.

Prekonanie marginalizácie rómskych komunít úplným uznaním ich základných práv na zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a ochranu zraniteľných skupín je pre nás absolútnou povinnosťou. Vítame aj lepšiu koordináciu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a aj zlepšenie časti textu o konkrétnych kontrolách dôslednosti a účinnosti financovania v porovnaní s očakávanými výsledkami spolu s časťou zavádzajúcou kritériá odmeňovania pre členské štáty, ktoré zaručia riadne využitie poskytnutých zdrojov.

Možno sa však mohlo urobiť viac vzhľadom na uznanie vzájomných práv a povinností, pretože je veľmi dôležité uvedomovať si spoločnú zodpovednosť rómskych komunít za ich účinné začlenenie.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) Všetci sa zhodneme na tom, že európska stratégia na integráciu Rómov je potrebná a že ich možnú diskrimináciu, samozrejme, nemožno podceňovať, ale práva nemôžu existovať bez povinností a integrácia nemôže existovať bez zákonnosti.

Šokujúco nehygienické nezákonné slumy, obrovský podiel detí predčasne končiacich školskú dochádzku, nezákonná činnosť, ako krádeže, prijímanie kradnutých vecí, ženy a deti nútené k prostitúcii, žobranie, odmietanie všetkých ponúk na integráciu a podporu pri hľadaní práce zo strany miestnych orgánov: to je realita mnohých rómskych komunít v našej krajine a iných európskych krajinách. Je trochu pokrytecké povedať, že zodpovedné sú vždy inštitúcie a nikdy nie tí, ktorí sa rozhodli vnucovať toto správanie spoločnosti.

Na záver chcem s poľutovaním uviesť, že tento text neodkazuje na riadnu realizáciu smernice 2004/38/ES, ktorá stanovuje prísne požiadavky voči európskym občanom s pobytom v inom členskom štáte a pre prípad ich vyhostenia z dôvodov verejnej bezpečnosti. Z týchto dôvodov som hlasoval proti ostatným členom nášho poslaneckého klubu.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Správa pani Járókovej nadobúda v tomto čase osobitný význam a spolu s oznámením, ktoré Komisia čoskoro prijme, bude predstavovať základ pre ďalšie diskusie v rámci európskej rómskej platformy, ktorej konanie je naplánované na 7. a 8. apríla v Budapešti.

Podporujem výzvu na zavedenie záväzných minimálnych noriem v celej Európskej únii v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotníctva. Myslím si, že väčšia pozornosť by sa mala venovať najmä základnému vzdelaniu, ktoré je rozhodujúce pre úplnú integráciu rómskej menšiny.

Určite treba privítať rozhodnú výzvu, ktorú Európskej komisii predložili Francúzsko, Rumunsko, Bulharsko a Fínsko. Komisia však musí prevziať väčšiu zodpovednosť za aktívnu, strategickú a vedúcu úlohu pri ďalšom uskutočňovaní účinnej stratégie v oblasti začleňovania Rómov. Potreba identifikovať konkrétne povinnosti, ktoré musia prebrať kočovné spoločenstvá, je jasná.

  Pino Arlacchi (S&D). – Naša skupina podporuje túto správu, pretože je to krok správnym smerom, teda že vyzýva na stratégiu EÚ a plán na začleňovanie Rómov.

Správa je inšpirovaná odvážnym vnímaním mimoriadne rôznorodých kultúrnych aspektov medzi rozličnými rómskymi komunitami v Európe. Zároveň obhajuje zavedenie záväzných a minimálnych noriem na úrovni EÚ, aby sa začala skutočná politika integrácie. Stratégia EÚ sa zameriava na všetky formy porušovania základných práv rómskeho obyvateľstva a vyzýva na umožnenie účinného prístupu Rómov k trhu práce prostredníctvom poskytnutia mikroúverov na podporu samostatne zárobkovej činnosti a podnikania. Naša skupina osobitne oceňuje dôraz na vzdelávanie rómskych detí, konkrétne zrušenie segregácie v triedach prostredníctvom zamestnávania rómskych mediátorov a zvýšenia počtu rómskych učiteľov.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Táto dôležitá iniciatívna správa dôrazne potvrdzuje potrebu stanoviť európsku stratégiu v oblasti sociálneho začleňovania Rómov. Musíme naozaj bojovať proti hospodárskej a sociálnej diskriminácii európskych Rómov, ktorá sa zostrila v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy.

Európska únia musí vypracovať nový právny rámec a zabrániť tomu, aby sa tento problém riešil prostredníctvom nezáväzných právnych predpisov, pretože to je nedostatočné a nevhodné na dosiahnutie predmetného cieľa. Je takisto dôležité zachovať pracovnú skupinu pre otázku Rómov ako stálu organizáciu a začať sa zamýšľať nad mechanizmom pre túto záležitosť, ktorý by bol podobný mechanizmu použitému na hodnotenie vnútorného trhu.

Na záver chcem povedať, že Európa musí vyvinúť maximálne úsilie, aby svojim občanom, a to najmä najzraniteľnejším skupinám, zaručila ochranu všetkých ľudských práv súvisiacich s ľudskou dôstojnosťou. V konečnom dôsledku je celkové začleňovanie Rómov v podstate otázkou základných práv, aj keď musíme požiadať rómske komunity, aby sa o integráciu usilovali a aby sa neuzatvárali do svojho vlastného sveta, v rámci ktorého neuznávajú európske a vnútroštátne právne predpisy.

  Antonello Antinoro (PPE). – (IT) Dnešným hlasovaním sme ďalej podporili – ako by som to mal vyjadriť – definitívne riešenie tohto problému, ale neprijali sme najlepšie možné riešenie.

Rád by som zdôraznil, že viac než 300 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených k správam sa premenilo na 38 kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli všetky prijaté a ktorých cieľom je lepšie definovať prioritné oblasti stratégie, to znamená, ciele tejto stratégie. Prostredníctvom stálej pracovnej skupiny bude musieť Komisia zabezpečiť zber a distribúciu štatistických údajov a osvedčených postupov a členské štáty budú musieť vymenovať vládneho úradníka, dúfam, že to bude úradník na vysokej úrovni, ktorý bude pôsobiť ako kontaktné miesto pre realizáciu tejto stratégie.

Mohli sme však byť ešte presnejší a menej pokryteckí, keby sme sa v správe zamerali na povinnosti a záväzky, ktoré by rómska komunita mala v každom prípade rešpektovať v hostiteľských krajinách. Práve v to dúfam, konkrétne, že čoskoro nájdeme riešenia, ktoré tejto komunite umožnia ľahšie spolunažívanie vo všetkých členských štátoch.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Už nesmieme dopustiť, aby deti nechodili do školy, už nesmieme dopustiť, aby boli deti nútené žobrať alebo aby boli vykorisťované. To je len niekoľko cieľov správy pani Járókovej, ktorá predstavuje dôležitú politickú odpoveď.

Popri zásadných vyhláseniach očakávame v apríli návrh Komisie, aby sa stanovila jasnejšia a vo väčšej miere spoločná zodpovednosť a spolupráca v oblasti politík týkajúcich sa Rómov medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami. Cieľom musí byť čo najefektívnejšie využívať dostupné zdroje začínajúc s európskymi finančnými prostriedkami a zabrániť tomu, aby miestne orgány museli riešiť všetky problémy a neustále vznikajúce núdzové situácie.

Na záver dúfam, že sa otvorí diskusia o smernici 2004/38/ES, ktorá stanovuje konkrétne podmienky, t. j. prácu, dostatočné hospodárske zdroje a zdravotné poistenie na zachovanie práva na pobyt, ale ktorá zároveň necháva množstvo medzier v súvislosti s tým, čo sa stane, ak tieto požiadavky nie sú splnené. Tento nedostatok je potrebné čo najskôr napraviť.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) Hlasoval som za túto správu a chcel by som zablahoželať pani Járókovej k práci, ktorú vykonala. Dokázala spojiť rôzne stanoviská a vytvoriť jasné ciele a priority stratégie, konkrétne: predloženie špecifických opatrení zameraných proti kočovnému spôsobu života, záruky základnej zdravotnej starostlivosti, rovnaký prístup k základnému, strednému a vyššiemu vzdelávaniu a právo na bývanie.

Stratégia sa v podstate zameriava na začleňovanie a nielen na integráciu. Je zrejmé, že úloha Komisie a miestnych orgánov bude rozhodujúca najmä z hľadiska kontroly a riadenia finančných prostriedkov Európskej únie.

Jediným obmedzením tejto správy je nedostatok nástrojov, ktoré by identifikovali súčasné želanie niektorých rómskych komunít integrovať sa, a dôsledky, ktoré môžu vyplývať z neochoty zostať na území členského štátu alebo zúčastniť sa na opatreniach a pomocných a sociálnych programoch, ktoré určite nemôžu pokračovať donekonečna bez dosahovania výsledkov.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Hlasoval som za správu pani Járókovej, ale chcem trocha podrobnejšie vysvetliť svoje stanovisko. Rómska otázka je pre Európu v mnohých ohľadoch paradoxná. Spochybňuje základné hodnoty a ideály Európskej únie v praxi, ale na druhej strane sa zakladá na základnom práve, slobode pohybu, čo je pre jeden národ tradičným spôsobom života. Aj vo Fínsku žijú Rómovia. Problémom je hlavne nízka úroveň vzdelania a z toho vyplývajúca nezamestnanosť. Preto musíme investovať najmä do vzdelávania.

Nezáväzné právne predpisy a ani nezáväzné opatrenia už nestačia. Potrebujeme dôsledné právne predpisy a praktické opatrenia, ktoré budú záväzné pre všetkých. Za toto sú zodpovedné všetky členské štáty a inštitúcie EÚ. Kali sarakosti: želám vám všetkým požehnaný pôst.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Hovoríme o otázkach integrácie Rómov. Rómovia žijú v mnohých európskych krajinách — tak v západných krajinách, ako aj východných.

Je zaujímavé konštatovať, že hoci v západoeurópskych krajinách bola sloboda a demokracia zabezpečená už dlhšie ako v stredovýchodných krajinách, medzi ktoré patrí aj moja krajina alebo naši susedia v Maďarsku, stretávame sa s podobnými problémami tak na západe, ako aj na východe. Zatiaľ sme tieto rozdiely neprekonali.

Hovorí sa o integrácii rómskej populácie zameranej na to, aby boli úspešní na trhu práce, aby boli zdravší ako populácia. Podľa platných zákonov je prístup k vzdelaniu a k zdravotníctvu všade zaručený a je len smutné, že rómska populácia často neposiela vlastné deti do školy, aby sa vzdelávali.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Efharisto, ďakujem. Táto správa pani Járókovej je vynikajúca. Myslím si, že všetci v tomto Parlamente sa stotožňujeme s tým, že je skutočne načase prijať opatrenia na úrovni Európskej únie, aby sme zabezpečili rovnaké ľudské práva pre všetkých. Pretože pokiaľ ide o Rómov, tieto sa, žiaľ, nezrealizovali.

Nestačí mať dobrú správu: potrebujeme aj činy. Teraz je načase položiť zásadnú otázku. Ako sa pohneme odtiaľto ďalej, aby sme zabránili, že táto správa sa stane len naivným snom alebo zmesou rôznych názorov, a aby sme jej umožnili fungovať v praxi a dosiahli výrazné zlepšenie postavenia Rómov v Európskej únii?

Je tiež veľmi dôležité zorganizovať ďalšie kroky nadväzujúce na túto správu. Možno budeme potrebovať ombudsmana pre rómske záležitosti na úrovni EÚ, niekoho, komu budeme podávať správy o opatreniach, o ktorých sme rozhodli, a kto zabezpečí, aby skutočne fungovali v praxi. To je spôsob, ako túto otázku riešiť riadne a úspešne.

Správa: Bernd Lange (A7-0022/2011)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Súčasná hlboká hospodárska kríza, ktorá zasiahla európsky priemysel, zároveň poukázala na jeho význam pre hospodárstvo Európskej únie.

Európske hospodárstvo sa v skutočnosti často zameriavalo na myšlienku, že trhy sa majú regulovať samy, a dosiaľ sa to dosiahlo väčšinou prostredníctvom individuálnych opatrení prakticky bez koordinácie medzi členskými štátmi. Stratégia Európa 2020 však po prvýkrát uznáva potrebu nového prístupu s pilotnou iniciatívou. Je načase, aby Európska únia v plnom rozsahu využila spoločné príležitosti na trvalo udržateľnú obnovu a ďalší rozvoj priemyselnej základne s dobrými, kvalitnými pracovnými miestami.

Európsky priemysel by si mal zachovať vedúcu úlohu v kľúčových odvetviach a nemal by sa prepadnúť na posledné miesto. Je načase, aby si Únia vybrala cestu pre priemysel budúcnosti. Musíme zabezpečiť, aby náš európsky trh vytvoril vlastnú pridanú hodnotu.

Pre tento účel je veľmi dôležitá makroekonomická koordinácia hospodárskych, fiškálnych a rozpočtových politík pre rast a zamestnanosť, napríklad prostredníctvom fiškálnej harmonizácie dane z príjmu právnických osôb.

  Erminia Mazzoni (PPE). – (IT) Správa pána Langeho sa zaoberá veľmi aktuálnym problémom: reakciou na hospodársku a finančnú krízu, ktorá vážne zasiahla náš výrobný systém.

Myslím si, že odpoveď obsiahnutá v tomto uznesení je mimoriadne pozitívna, pretože sa jej darí spojiť premenné faktory potrebné na vypracovanie dobrého plánu hospodárskeho oživenia. Myšlienka zamerania na výskum a inovácie vzhľadom na veľkosť našej podnikateľskej základne je veľmi dôležitá a myslím si, že stanovisku Komisie, ktoré je hádam trocha konzervatívnejšie, poskytuje užitočný impulz.

Oceňujem prácu spravodajcu pána Langeho, ktorému sa podarilo zapracovať viac než 500 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a predložiť uznesenie, ktoré vo všeobecnosti veľmi významne prispieva k našej práci. Výsledkom je cielená priemyselná politika v európskom zmysle, ktorá zahŕňa rôzne odvetvia a je participačná vzhľadom na používanie modelov monitorovania zhora i zdola.

Zostáva jeden sporný bod: európsky patent. V tejto súvislosti som naďalej úplne proti, ale to mi nebránilo hlasovať za túto veľmi pozitívnu správu.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Táto správa osvetľuje veľa pozitívnych aspektov a odráža úvahy a požiadavky vyjadrené rozličnými národnými združeniami. Preto musím podporiť celkového ducha správy pána Langeho.

Niekoľko problematických otázok však nebolo uvedených alebo vyriešených, ako napríklad požiadavka na nové legislatívne opatrenia týkajúce sa účinnosti zdrojov a predovšetkým otázka posilnenej spolupráce v oblasti patentov. Teraz je veľmi dôležité zaoberať sa otázkou európskych ustanovení o označovaní pôvodu, čo je podľa môjho názoru nevyhnutný nástroj na posilnenie a zlepšenie európskeho priemyslu a jeho konkurencieschopnosti.

Hlasoval som za správu pána Langeho, pretože dúfam, že prijatie tejto správy povzbudí všetky inštitúcie do práce pri uskutočňovaní stanoveného ambiciózneho programu a pri jeho premene na praktické politické opatrenia.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Priemysel sa na celom svete rozvíja mimoriadnou rýchlosťou. Aby sme nezaostali za Čínou a Indiou, potrebujeme okamžitú zmenu. Európa, ktorá je pomerne malá, by však mala svetu ponúknuť viac než len ďalšie toxické továrne, preto si myslím, že je správne investovať do nových technológií, vývoja liekov a farmakológie a inovačných riešení v oblastiach, ktoré už dobre poznáme, vrátane poľnohospodárstva. Nemám na mysli obrovské farmy s hospodárskymi zvieratami, ale vytvorenie nových riešení, ktoré uľahčia pestovanie plodín, chov zvierat a výrobu zdravých a ekologických potravín, ako aj výrobu energie z alternatívnych zdrojov. Práve takéto investície potrebuje dnešné hospodárstvo. Inovačné riešenia sú aj odpoveďou na demografické zmeny, ktoré prebiehajú v starnúcej Európe. Ďakujem.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Priemyselná politika ako súčasť hospodárskej politiky musí smerovať k trvalo udržateľnému rastu, k zvyšovaniu zamestnanosti a kvality života všetkých Európanov.

Európsky priemysel čelí silnému konkurenčnému tlaku zo strany rozvíjajúcich sa krajín. Únia preto musí zastávať proaktívnu politiku, aby zachovala a upevnila európsky priemysel ako hybnú silu hospodárskeho rastu. Funkčný vnútorný trh musí byť primerane zabezpečený pomocou vyjednávania priaznivých podmienok v obchodných dohodách s tretími krajinami, ale aj prostredníctvom ochrany pred nečestnou konkurenciou, porušovaním hospodárskej súťaže a práv duševného a priemyselného vlastníctva zo strany tretích štátov.

EÚ má totiž vysoký potenciál na získanie konkurenčnej výhody práve v oblasti vysoko kvalifikovaných ľudských zdrojov a vytváraní inovatívnych technológií, čo je nutne spojené s ďalšími investíciami do výskumu a vývoja.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Priemyselné výrobky predstavujú približne tri štvrtiny európskeho vývozu a priemysel zamestnáva 57 miliónov občanov, pričom nezohľadňujem ďalšie pracovné miesta v súvisiacich službách. Priemysel má preto mimoriadny význam pre naše hospodárstvo a ovplyvňuje všetky ostatné hospodárske odvetvia. Keď si berieme ponaučenie zo súčasnej hospodárskej krízy a ostrejšej hospodárskej súťaže na svetových trhoch, je veľmi dôležité prijať všetky potrebné opatrenia na udržanie silného postavenia európskeho priemyslu a aj pokračovať v jeho systematickom rozvoji.

Zdá sa, že stratégia Európa 2020 je v tejto súvislosti pokusom o nový prístup, prístup, ktorý v plnom rozsahu využíva príležitosti trvalo udržateľnej modernizácie a rozvoja priemyselnej základne členských štátov, pričom zároveň zabezpečuje vysokú kvalitu práce. To Európe vytvára príležitosť, aby si udržala postavenie ako vedúca sila v kľúčových odvetviach hospodárstva. Komplexná priemyselná politika, ktorej cieľom je iniciovať postupný a udržateľný prechod od prevažne výrobne zameraného priemyslu smerom k priemyslu založenému na znalostiach, vyzerá mimoriadne sľubne. Preto v plnom rozsahu uznesenie podporujem.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Bolo by nepochopiteľné, keby odvetvie, ktoré vytvára 57 miliónov pracovných miest v celej Európskej únii, zabezpečuje tri štvrtiny európskeho vývozu priemyselného tovaru a približne jednu tretinu hrubej pridanej hodnoty v Európskej únii, zostalo bez podpory zo strany príslušných odvetvových politík zameraných na rast a rozvoj.

Konkurencieschopná obchodná politika nemôže existovať bez inovačnej, kvalitnej priemyselnej výroby. Opäť by som zopakovala návrhy Výboru pre medzinárodný obchod, a to najmä tie, ktoré zdôrazňujú význam účinného systému ochrany obchodu s využitím nástrojov, ktoré sú k dispozícii, ak je to potrebné.

Je bezpodmienečne potrebné brániť záujmy Únie pri budúcich rokovaniach s cieľom ochrániť priemysel a zamestnanosť, aby sme pomohli prekonať krízu a zabezpečili, že spolu s výrobným sektorom bude mať reálna ekonomika prednosť pred finančným hospodárstvom, aby sa zabránilo špekulatívnym bublinám, ktoré spôsobili toľko škôd.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme mohli diskutovať o tejto správe a aj o nej dnes hlasovať. Bolo by, samozrejme, najlepšie, keby sa krízy jednoducho nevyskytovali, ale bolo by horšie, keby sme sa z kríz, ktoré nastanú, nepoučili. Práve preto, lebo sme sa poučili z poslednej krízy, zaoberáme sa opäť priemyselnou politikou v Európskej únii predovšetkým vzhľadom na to, že pred poslednou krízou si dosť veľa ľudí myslelo, že peniaze možno ľahko zarobiť peniazmi. Hospodárska a priemyselná politika je v konečnom dôsledku rozhodujúca pre našu prosperitu v Európskej únii. Preto si myslím, že je mimoriadne dôležité, aby sme sa touto otázkou zaoberali.

Je, samozrejme, dobré zaoberať sa inováciami a priemyselnou politikou orientovanou do budúcnosti, ale myslím si, že je rovnako dôležité, že sme v tejto správe zdôraznili aj náš tradičný priemysel. To ma veľmi teší a dúfam, že o tejto otázke budeme ďalej diskutovať.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Hlasoval som za túto vynikajúcu správu a bolo naozaj načase, aby sme sa zamerali na priemyselnú politiku Európskej únie. Niet pochýb o tom, že sme v posledných rokoch v porovnaní s najväčšími krajinami na svete začali zaostávať, ale dúfam, že sa v budúcnosti prebojujeme na čelo.

Pán predsedajúci, vyjadril som podporu dokumentu, chcem však vyjadriť obavy týkajúce sa jedného bodu v dôvodovej správe, kde sa na strane 32 uvádza výzva na harmonizáciu dane z príjmov právnických osôb. S týmto by však naša krajina nesúhlasila. Daň z príjmu právnických osôb je pre nás veľmi dôležitá a je vecou každej krajiny, aby stanovila vlastnú sadzbu. Je vlastne dobre známe, že niektoré krajiny majú údajne vysokú daň z príjmu právnických osôb, ale v skutočnosti sa jej zaplatí oveľa menej.

(GA) Nech je akokoľvek, je to veľmi dobrá správa a s radosťou ju podporujem.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Uznesenie, ktoré je výsledkom tejto rozpravy o reálnej ekonomike, si zaslúži maximálnu podporu. Uplynulé obdobie bolo charakteristické predovšetkým problémami, ktoré priniesla európskej priemyselnej politike a skutočnej výrobe v Európe globalizácia. Základnou otázkou, o ktorej sa diskutovalo v priebehu rozpravy na tému tohto uznesenia, je otázka, ako možno dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, predovšetkým cieľ tvorby pracovných miest a zabránenia premiestňovaniu priemyselnej politiky. V odpovedi na otázku, či musí Európa stratiť tradičné odvetvia, možno povedať, že sa to nemusí stať, a to sa ukázalo aj v rozprave o malých a stredných podnikoch, ktorá sa uskutočnila počas poslednej schôdze.

Dostupnosť surovín, okrem iného vrátane surovín na výrobu energie, je vážnym problémom. Musíme venovať veľa pozornosti inováciám a využívaniu výsledkov vedeckého výskumu v priemysle. Ďalšou dôležitou úlohou je využívanie synergií, ktoré existujú medzi rôznymi oblasťami politiky Európskej únie vrátane napríklad priemyselnej/poľnohospodárskej politiky a obchodnej politiky. Ďakujem.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Hlasovala som za túto iniciatívu, pretože Európska únia sa musí rozhodne angažovať v oblasti priemyselnej politiky a čeliť rizikám krízy, konkurencii z tretích krajín a globalizácii so zvýšeným verejným financovaním, čo sa odráža v budúcom rámcovom programe.

Prečo je to tak? Pre ciele činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Na zvýšenie súkromných investícií a na povzbudenie spolupráce verejného a súkromného sektora. To nám umožní vytvoriť kvalifikované pracovné miesta.

Musíme však využiť vedeckú a technologickú kvalifikáciu regiónov, ktoré vyvinuli inovačné siete a klastre konkurencieschopnosti a ktorých inovácia a účinnosť presahuje úroveň ich krajín. To je prípad Baskicka.

Využite znalosti regiónov. Nežite svoje životy bez ohľadu na túto európsku realitu, pretože ak ju uznáme a zohľadníme, umožní nám to skonsolidovať naše vedúce postavenie v priemyselnej politike zoči-voči súčasným hrozbám.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2012

  Diane Dodds (NI), písomne. – Chcela by som kolegov poslancov EP požiadať, aby si na chvíľku predstavili, že podnikajú. Momentálne majú dve továrne, ale ak by mali len jednu továreň, podarilo by sa im zvýšiť produktivitu a zároveň znížiť náklady o 150 miliónov GBP a chrániť životné prostredie. A práve to od vás chcú vaši akcionári. Ktorý podnikateľ so zdravým rozumom by si ponechal dve továrne? Kolegovia poslanci, my v skutočnosti predsa podnikáme, podnikáme vo vládnej oblasti a, čo je rozhodujúce, dohliadame na míňanie peňazí našich voličov – našich akcionárov.

Každý rok minieme 150 miliónov GBP tým, že máme 11 schôdzí tu v Štrasburgu. V Parlamente, ktorý je posadnutý ekologickou politikou, sa niekto rozhodne zbytočne vypustiť do životného prostredia 20 000 ton oxidu uhoľnatého. Chválim pána Foxa za jeho snahu, aby sme sa v rokoch 2012 a 2013 správali aspoň trošku podľa zdravého rozumu.

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 k návrhu harmonogramu schôdzí Európskeho parlamentu na roky 2012 a 2013. Napriek tomu, že chápem symboliku konania plenárnych schôdzí v štrasburskom sídle Parlamentu, vzhľadom na súčasnú kritickú finančnú situáciu v Európe sa musíme usilovať o dosahovanie úspor, a práve to znamená tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Konanie dvoch schôdzí počas jedného týždňa je predovšetkým gestom pre európskych občanov, pretože práve ich dane sa používajú na zaplatenie drahých a časovo náročných ciest nielen pre poslancov EP, ale aj pre úradníkov a asistentov.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorým sa v roku 2012 vypúšťa navrhovaná schôdza v 40. týždni. Považujem to za malý krok k obmedzeniu odpadu, ktorý vzniká pri cestovaní z Bruselu do Štrasburgu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako jeden zo spolusignatárov kľúčového pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu som rád, že bol tento návrh prijatý. Harmonogram schôdzí na rok 2012 by sa mal teraz zmeniť a doplniť takto: vypustí sa schôdza navrhnutá na 40. týždeň (od 1. do 4. októbra); druhá októbrová schôdza (od 22. do 25. októbra) sa rozdelí na dve samostatné schôdze, pričom prvá schôdza sa bude konať od 22. do 23. októbra a druhá schôdza sa bude konať od 25. do 26. októbra.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Výsledok tohto hlasovania je podstatným precedensom na ceste, ktorá, dúfam, jedného dňa povedie k sústredeniu všetkých činností Parlamentu na jednom mieste.

Myslím si, že naozaj nemôžeme ďalej tolerovať míňanie verejných prostriedkov a znečisťovanie ovzdušia v dôsledku dvoch umiestnení Parlamentu, ktoré každý mesiac nútia tisíce ľudí dlho a náročne cestovať medzi Bruselom a Štrasburgom. Spojenie dvoch októbrových plenárnych schôdzí v oficiálnom harmonograme na rok 2012 vysiela veľmi silný signál a som optimistická, že cesta, po ktorej sme sa vydali, je čestnejšia a približuje sa želaniam občanov.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Odmietol som tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a spoločne s kolegom pánom Posseltom začneme konanie o porušení práva pred Európskym súdnym dvorom.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podľa európskeho práva sa musí každý rok konať 12 plenárnych schôdzi v štrasburskom sídle Európskeho parlamentu. Hlasovanie o zmene harmonogramu tak, aby sa dve schôdze v Štrasburgu uskutočnili v tom istom týždni, vyjadruje našu túžbu ako poslancov EP obmedziť náklady a emisie CO2. Cestovanie do Štrasburgu je drahé a zvýšené cestovanie spôsobuje ďalšie emisie CO2. Podporujem preto túto správu, ktorá nám umožní, aby sa 12 plenárnych schôdzí konalo počas 11 týždňov, čím sa znížia náklady a environmentálny dosah našej práce. Ako poslanec EP chcem zastupovať najlepšie záujmy svojich voličov, a to tak z hospodárskeho, ako aj z environmentálneho hľadiska. Zároveň vyzývam vládu Spojeného kráľovstva, aby túto tému otvorila s ďalšími členskými štátmi, pretože je to zodpovednosťou Rady.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), ( písomne. – (PL) Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorý navrhuje spojenie dvoch októbrových schôdzí a ich konanie počas rovnakého týždňa zasadnutia Európskeho parlamentu v roku 2012. Som proti takej organizácii práce Parlamentu, pri ktorej sa táto práca rozdeľuje medzi tri miesta. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh znamená úsporu času aj peňazí a do ovzdušia sa dostane o tisíce ton CO2 menej. Treba dosahovať úspory a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh znamená, že do Štrasburgu pocestujú namiesto 12-krát len 11-krát nielen poslanci EP, ale aj niekoľko tisíc úradníkov Európskeho parlamentu, ktorí bežne pracujú v Bruseli, ako aj novinári, lobisti a personál Európskej komisie a administratívy rôznych členských štátov. Znížia sa tým náklady na dopravu, na diéty, hotely a podobne.

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2012 – 2013

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Dnes Parlament hlasoval o svojom harmonograme na roky 2012 a 2013. Po prvýkrát, odkedy som poslancom EP, schválila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy väčšina. Znamená to, že poslanci EP sa nebudú musieť presúvať do Štrasburgu 12-krát za rok, ale len 11-krát, pričom sa uskutoční 12 schôdzí v Štrasburgu. Mesačný „cestovný cirkus“ z Bruselu do Štrasburgu sa stal synonymom plytvania, a to tak z hľadiska 200 miliónov EUR, ktoré sa naň vynaložia, ako aj z hľadiska emisie 20 000 ton CO2.

Poslanci EP nemôžu rozhodnúť o tom, kde budú sedieť, ale majú právomoc rozhodovať, koľkokrát sa Parlament musí presunúť z jedného mesta do druhého. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zlučuje dve naše schôdze do jedného týždňa, podporilo približne 350 poslancov EP, pričom sa tým ušetria náklady, čas a energia na spiatočné cesty. Vyšle to aj pozitívny signál našim voličom. Dúfam tiež, že to povedie ku konečnému harmonogramu, pri ktorom sa 12 schôdzí uskutoční počas 6 týždňov. Nesúhlasím však s tým, že o harmonograme na rok 2013 sa má hlasovať spoločne počas tejto plenárnej schôdze. Je to jasná manipulácia, aby sa počas tohto legislatívneho obdobia ďalej nepredlžoval tento postup.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Počas hlasovania o harmonograme schôdzí na roky 2012 a 2013 schválilo 58 % poslancov EP pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa ruší jedna z dvoch októbrových schôdzí konaných v Štrasburgu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je celkom jednoducho porušením zmlúv! Zmluvy určujú, že Štrasburg je sídlom Parlamentu, a vymedzujú, že sa v ňom musí ročne konať 12 schôdzí. V októbri sa majú konať dve schôdze, aby sa nahradila práca, ktorá sa nevykoná v auguste. Okrem týchto schôdzí v Štrasburgu sa stretnutia parlamentných výborov a ostatné schôdze konajú v Bruseli. V roku 1997 Európsky súdny dvor stanovil zásadu, že Európsky parlament sa musí každý mesiac stretávať v Štrasburgu. Zmluvy nedávajú priestor na pochybnosti: Štrasburg nie je druhým sídlom Európskeho parlamentu, je jediným sídlom tejto inštitúcie. Protištrasburská skupina sa čoraz viac organizuje a čoraz viac sa rozpína s cieľom, aby ľudia uverili, že Parlament je jednomyseľne proti Štrasburgu. Podporovatelia alsaského sídla musia hovoriť hlasnejšie. Na svojej strane majú legitímnosť podľa zákona a 50 rokov histórie európskej integrácie.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za zmenu harmonogramu na rok 2012 s cieľom ušetriť peniaze daňových poplatníkov, znížiť emisie CO2 a zmierniť prerušenie činnosti Parlamentu v dôsledku každomesačného cestovania do Štrasburgu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Európske zmluvy vyslovene určujú, že Štrasburg je jediným sídlom Európskeho parlamentu a že sa tu má ročne konať 12 schôdzí. Tento týždeň sa však uskutočnilo hlasovanie s cieľom zlúčiť dve schôdze v Štrasburgu do jedného týždňa, a to v októbri 2012 a v októbri 2013. Demokratickí poslanci EP hlasovali proti tomuto rozhodnutiu. Francúzsko už oznámilo, že čoskoro predá túto vec Európskemu súdnemu dvoru. Prijaté rozhodnutie je naozaj zjavným porušením ducha a litery zmlúv. Treba totiž pripomenúť, že ustanovenia textov sa dajú meniť a dopĺňať len jednomyseľným rozhodnutím členských štátov.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Tento týždeň sme hlasovali o harmonograme schôdzí Európskeho parlamentu na roky 2012 a 2013. Je mi ľúto, že väčšina poslancov EP hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh (proti ktorému som dôrazne namietala), ktorým sa zlučujú dve októbrové schôdze do jednej počas toho istého týždňa. Pokiaľ ide o mňa, toto hlasovanie je úplne v rozpore s duchom zmlúv EÚ, ktoré vyslovene určujú, že Štrasburg je sídlom Európskeho parlamentu a že sa tu má ročne konať 12 schôdzí. Rozprava o jednom sídle Európskeho parlamentu sa objavuje po celý čas a toto je dnes nový útok na sídlo Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Sídlo v Štrasburgu má však svoju históriu a spomína sa aj v právnych textoch. Preto by sa nemalo spochybňovať týmito rôznymi útokmi. Francúzsko nedávno oznámilo, že predáva túto vec Súdnemu dvoru Európskej únie. Ja chcem tomuto kroku zatlieskať a chcem ho podporiť.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za zmeny oficiálneho harmonogramu Parlamentu na rok 2012, pretože považujem za správne pokúsiť sa pri vykonávaní našich parlamentných povinností obmedziť míňanie hospodárskych a ďalších zdrojov. Rozhodnutie o konaní dvoch októbrových schôdzí počas toho istého týždňa naozaj znamená, že sa vyhneme dvojitému cestovaniu do Štrasburgu a všetkému, čo k nemu patrí z hľadiska vynakladania zdrojov. Napokon si myslím, že toto rozhodnutie je v súlade s tým, čo sa už deje, teda so zlúčením dvoch plenárnych schôdzí v septembri.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za navrhované zmeny harmonogramu schôdzí Parlamentu na roky 2012 a 2013, pretože sa domnievam, že aj pri plnom rešpektovaní zmlúv je v každom prípade možné spojiť dve schôdze Parlamentu do jedného týždňa, čím zabránime tomu, aby sme tam cestovali dvakrát počas toho istého mesiaca. Umožní nám to znížiť náklady európskych inštitúcií a vyhnúť sa míňaniu času a peňazí. Bude si to vyžadovať veľké úsilie z hľadiska organizovania konaní zo strany mňa i kolegov poslancov, verejnosti však dáme najavo jasnejší záväzok, že chceme zabrániť zbytočnému míňaniu verejných peňazí.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Domnievam sa, že konanie dvoch samostatných schôdzí v októbri je zbytočné. Zmluvy o EÚ vyžadujú, aby sa každý rok v Štrasburgu konalo 12 schôdzí Parlamentu. Umožňujú však, aby sa počas jedného týždňa konali dve schôdze. Ak Parlament zastaví toto cestovanie do Štrasburgu dvakrát do mesiaca, stane sa príkladom v znižovaní emisií CO2 a v dosahovaní úspor verejných peňazí.