Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o situácii v Japonsku, najmä o stave pohotovosti v jadrových elektrárňach.

  Győri, Enikő, úradujúca predsedníčka Rady. – Chcela by som začať tým, že v mene Rady vyslovím sústrasť tým obyvateľom Japonska, ktorí prišli o svojich milovaných, a mnohým ďalším, ktorých sa akýmkoľvek spôsobom dotýkajú tieto tragické udalosti, ktoré sa odohrali pred viac ako desiatimi dňami. Takisto vzdávam hold odvahe a odhodlaniu tých, ktorí teraz bojujú s následkami tohto hrozného zemetrasenia a vĺn cunami, ako aj tým, ktorí sa usilujú zvládnuť následky jadrovej havárie.

Európska únia v tomto mimoriadne zložitom a problematickom čase stojí po boku japonského ľudu. Japonsku sme už poskytli veľmi konkrétnu pomoc. Ešte v samotný deň zemetrasenia Európska rada požiadala vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby zmobilizovali všetku náležitú pomoc. Aktivoval sa európsky mechanizmus civilnej ochrany s cieľom pomôcť koordinovať pomoc ponúkanú členskými štátmi.

Európska únia vyhovela žiadostiam o pomoc japonskej vlády vo veľmi krátkom čase. Európska únia je pripravená vyhovieť ďalším žiadostiam o humanitárnu pomoc, technickú podporu akéhokoľvek druhu alebo špecializovanejšiu pomoc, ktorú budú japonské orgány považovať za potrebnú.

V mene Rady by som sa chcela predovšetkým poďakovať pani komisárke Georgievovej a pani vysokej predstaviteľke za rýchlu, komplexnú a veľmi koordinovanú reakciu na katastrofu. Tím civilnej ochrany EÚ nasadený v Japonsku má našu plnú podporu. Jednotlivé členské štáty sú tiež pripravené ponúknuť veľmi veľkorysú pomoc.

Takisto je dôležité spomenúť, že Rada sa bude musieť podrobne zaoberať makroekonomickým dosahom japonskej krízy. Ministri už viedli predbežnú diskusiu o tejto záležitosti na raňajkách Rady Ecofin 15. marca.

Samozrejme, jednou z našich najväčších obáv je situácia v jadrovej elektrárni Fukušima Daiči. Chcela by som zdôrazniť skutočnosť, že maďarské predsedníctvo konalo bezodkladne, pričom prihliadalo na závažnosť udalostí a ich možné následky v Európe predovšetkým v súvislosti s jadrovou hrozbou.

Okamžite sme zvolali pracovnú skupinu pre jadrové otázky a mimoriadne zasadnutie Rady pre energetiku, aby sme posúdili situáciu v Japonsku, ako aj jej možné dosahy na EÚ a zhodnotili reakciu EÚ.

Chcela by som vyzdvihnúť, že prvý signál, ktorý prišiel z Rady, bol signálom solidarity, súcitu a pripravenosti poskytnúť humanitárnu, ako aj technickú pomoc. Tento signál je aj prejavom úcty k húževnatosti a nezdolnosti obyvateľov Japonska, predovšetkým tých, ktorí sa stále snažia zvládnuť situáciu vo Fukušime.

Práve vďaka tejto ich húževnatosti v mimoriadne náročných podmienkach máme nádej, pokiaľ ide o situáciu v jadrovej elektrárni, hoci je naďalej vážna. Hlavným problémom je teraz vysoká úroveň kontaminácie, ktorá bola nameraná v blízkosti elektrárne.

Naďalej musíme Japonsko podporovať. Niekoľko členských štátov k tomu prispieva buď bilaterálne, alebo prostredníctvom rôznych koordinačných mechanizmov, ktoré riadi Komisia alebo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Ako bolo povedané maďarskému ministrovi pre rozvoj vidieka Sándorovi Fazekasovi na stretnutí ministrov životného prostredia, momentálne nemajú udalosti v jadrovej elektrárni Fukušima žiaden vplyv na obyvateľstvo EÚ. Úrovne radiácie sú vo všetkých členských štátoch na normále a potraviny dovážané z Japonska podliehajú príslušným kontrolám. Havária v jadrovej elektrárni Fukušima si však vyžaduje účinnú reakciu EÚ.

Z tejto havárie si musíme vziať určité ponaučenia. Vykonávanie a neustále zvyšovanie prísnych noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti je najvyššou prioritou regulačných orgánov a prevádzkovateľov v EÚ, no samotná koncepcia neustáleho zlepšovania znamená, že si najprv musíme vziať ponaučenie, hoci haváriu spôsobili vonkajšie faktory a nie porucha elektrárne. Niekoľko členských štátov a priemyselných prevádzkovateľov sa už rozhodlo preskúmať bezpečnosť jadrových elektrární, čo by sme mali uvítať.

Po mimoriadnom zasadnutí Rady ministrov pre energetiku, ktoré sa uskutočnilo 21. mája, maďarský minister pre národný rozvoj Tamás Fellegi napísal predsedovi Van Rompuyovi, aby ho stručne informoval o návrhu na záťažové skúšky v jadrových elektrárňach a o návrhu, aby sa ostatné krajiny, predovšetkým naši susedia, zapojili do tohto posúdenia. Rozsah a postup skúšok by sa mali určiť s ohľadom na nedávne udalosti a tak, aby sa plne využili odborné znalosti, ktoré máme k dispozícii. Čo sa týka rozsahu, vzhľadom na to, že každá jadrová elektráreň má svoje špecifiká, posúdenie by sa mohlo zamerať na tieto hlavné oblasti: povodňové riziko, seizmické riziko, záložné systémy a núdzové postupy.

Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť za plnej účasti členských štátov určí postup tohto posúdenia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami. Je náročné stanoviť presný dátum, no je jasné, že sa to musí uskutočniť čo najskôr.

Problém bezpečnosti jadrových elektrární sa zjavne nekončí na hraniciach EÚ. Preto je dôležité zapojiť do procesu aj susediace tretie krajiny. Posúdenie musí zahŕňať existujúce elektrárne aj elektrárne, ktorých výstavba sa plánuje, a musíme plne využiť medzinárodné organizácie a orgány ako Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a ďalšie medzinárodné združenia ako skupina G20, aby doň zapojili ďalšie krajiny.

Samozrejme, je dôležité, aby signál, ktorý vyšleme verejnosti v súvislosti s Japonskom, bol jasný. K tomu mám dve pripomienky. Po prvé, dôveryhodnosť posúdenia závisí od transparentnosti našich postupov a výsledkov posúdenia. Po druhé, akákoľvek vážna je situácia v Japonsku, nemali by sme vzbudzovať dojem, že otázkou jadrovej bezpečnosti sa zaoberáme nesystematicky a len v momentálnej situácii. Je dôležité pripomenúť, že právne záväzný rámec je v Európe zavedený už viac ako 25 rokov. Pokiaľ ide konkrétne o jadrovú otázku, Rada bude, samozrejme, vývoj pozorne sledovať a v každom prípade sa v júni vráti k tejto záležitosti.

Európska rada neskôr tento týždeň zhodnotí situáciu v Japonsku po tejto tragédii. Nemám žiadne pochybnosti o tom, že naši najvyšší predstavitelia štátov a vlád budú chcieť vyjadriť svoju neustávajúcu solidaritu s obyvateľmi Japonska rovnako ako ja teraz. Európska únia bude naďalej pripravená poskytnúť akúkoľvek možnú podporu, ktorou im môžeme pomôcť v týchto zložitých časoch. Opäť vzdávam poctu ich odvahe a odhodlaniu.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Komisia vyjadrila solidaritu Európskej únie s obyvateľmi a vládou Japonska. Vyjadrili sme našu úprimnú účasť. Myslíme si, že odvaha a rozvážnosť obyvateľov Japonska si zaslúži našu najväčšiu úctu a obdiv.

Koordinujeme úsilie o pomoc v rámci monitorovacieho a informačného centra s cieľom vytvoriť spoločnú ponuku pomoci z EÚ. Prikrývky, matrace, nádoby s vodou, stany a hygienické potreby poskytlo 13 členských štátov ako súčasť balíka počiatočnej spoločnej pomoci EÚ. Očakávame ďalšie ponuky a v nadchádzajúcich dňoch budeme prijímať zásielky pomoci a distribuovať ich do Japonska, konkrétne vo štvrtok, teda zajtra, a v piatok. Pani komisárka Georgievová bude osobne prítomná.

Takisto sme ponúkli pomoc v komplexe jadrovej elektrárne, no o takúto pomoc nás zatiaľ nepožiadali. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, sme v úzkom kontakte s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu vo Viedni a podrobne monitorujeme, hodnotíme a analyzujeme bezpečnostnú situáciu v Japonsku. Predtým, než budeme môcť posúdiť dosah havárie v jadrovej elektrárni, budeme potrebovať viac informácií. Momentálne predpokladáme, že japonskí inžinieri a technici a japonská vláda získajú nad komplexom jadrovej elektrárne kontrolu a že ďalšiemu poškodeniu v dôsledku katastrofy možno zabrániť.

Momentálne vyhodnocujeme, aké ponaučenie by sme si z toho mali vziať v Európe. S týmto zámerom sa minulý týždeň v utorok konala konferencia na vysokej úrovni za účasti všetkých členských štátov, energetických podnikov, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, podnikov, ktoré budujú jadrové elektrárne, a orgánov členských štátov pre jadrovú energiu. V pondelok sa konalo mimoriadne zasadnutie Rady pre energetiku, ktoré zvolal pán Fellegi.

Musíme si uvedomiť, že vo veci jadrových elektrární existujú medzi situáciami a pozíciami jednotlivých členských štátov obrovské rozdiely. Štrnásť členských štátov prevádzkuje jadrové elektrárne, pričom pre trinásť z nich sú súčasťou dlhodobej energetickej politiky a jeden štát – Nemecko – má stratégiu postupného vyraďovania jadrovej energie. Trinásť štátov nemá jadrovú energiu, no dva z nich – Poľsko a Taliansko – v súčasnosti zvažujú začatie alebo obnovenie výroby jadrovej energie. S výnimkou obnoviteľnej energie – a jej 20 % cieľa – podlieha kombinácia zdrojov energie vnútroštátnym právnym predpisom a politikám. To rešpektujeme.

Situácia v rôznych častiach Európy sa vo veľkej miere líši: celkovo tvorí 30 % energie vyrábanej v Európe jadrová energia, pričom v Rakúsku sa jej podiel približuje k nule a vo Francúzsku tvorí 80 %, no v súvislosti s tým existujú dva spoločné menovatele. Prvým menovateľom, ku ktorému sa vrátime v priebehu tohto roka, je infraštruktúra. Akýmkoľvek smerom sa bude energetická politika uberať, rozširovanie infraštruktúry elektrickej energie, zemného plynu a skladovacích kapacít sa musí urýchliť z hľadiska kvality aj objemu. Po druhé ide o bezpečnosť. Bezpečnosť priemyselných závodov a infraštruktúry vo všeobecnosti a jadrových elektrární zvlášť je spoločným záujmom v prospech pracovníkov v jadrových elektrárňach, občanov Európy a európskej prírody.

Preto navrhujeme, aby sme sa zaoberali tým, či vzhľadom na príčiny, ktoré už sú zrejmé, a na informácie, ktoré vychádzajú najavo o príčinách havárie v Japonsku, nie je zmysluplné a vhodné vykonať bezpečnostnú kontrolu – záťažovú skúšku, inak povedané, mimoriadnu skúšku založenú na spoločných normách a kritériách s cieľom ďalej znižovať riziko v 143 jadrových elektrárňach, ktoré sa prevádzkujú v Európskej únii, ako aj pri výstavbe akýchkoľvek ďalších nových jadrových elektrární v Európskej únii.

Bezpečnosť je na osoh všetkým občanom bez ohľadu na to, či členský štát, v ktorom žijú, má jadrovú energiu, plánuje ju vyrábať alebo jej výrobu vyraďuje, alebo žiadnu jadrovú energiu nemá. Išlo by pritom o konkrétne kritériá, ako sú povodne a ohrozenie prevádzky a bezpečnosti, zemetrasenia a poznatky z Japonska, chladiace systémy a ich fungovanie a o dodávky energie a záložné zdroje v stupňovito usporiadanej konfigurácii, takže sa môže udržať vyššia úroveň chladenia prostredníctvom jednotiek elektrickej energie a záložnej elektrickej energie dokonca aj vtedy, keď hrozí zemetrasenie a záplavy. Zahrnuté by boli všeobecné kritériá pre všetky jadrové elektrárne, ako aj špecifické kritériá pre každú konkrétnu konštrukciu, vek, polohu, seizmické riziko, povodňové riziko a ďalšie faktory. Toto mimoriadne preskúmanie by malo zahŕňať aj témy ako letecké havárie, počítačové útoky a teroristické útoky.

Komisia členským štátom ponúka, že ho pripraví a bude koordinovať spoločne s orgánmi pre jadrovú energiu. Ide len o ponuku, jej prijatie je dobrovoľné. Samotné členské štáty sú zodpovedné za rozhodnutie, či chcú v Európe uskutočniť všeobecnú a špeciálnu spoločnú záťažovú skúšku.

Predchádzajúca rečníčka spomenula susediace štáty, ktoré sú pre našu bezpečnosť rovnako dôležité. Najdôležitejším z nich je Švajčiarsko spolu s Ukrajinou, Arménskom, Tureckom a Ruskou federáciou. Mal som dlhý telefonický hovor s ukrajinským ministrom pre energetiku. Povedal, že keby prebehla všeobecná záťažová skúška pre Európsku úniu, radi by sa na nej zúčastnili – inak povedané, išlo o ponuku z jeho strany. Je jasné, že naša autorita v súvislosti so záťažovou skúškou mimo Európskej únie a jej členských štátov bude vo veľkej miere závisieť od toho, či ju dokážeme spoločne zorganizovať v Európe. Ak sa do nej niektoré členské štáty nebudú chcieť zapojiť, budeme mať pri návrhoch Turecku, Ukrajine, Rusku a Švajčiarsku menšiu autoritu, ako keby všetky členské štáty vyjadrili spoločné stanovisko, že ide o dôležitú bezpečnostnú úlohu.

Preto v nasledujúcich týždňoch pripravíme tieto bezpečnostné kritériá a teší nás, že budeme spolupracovať nielen s Parlamentom, ale aj so všetkými zúčastnenými stranami v Európskej únii – s mimovládnymi organizáciami, energetickými podnikmi, pracovníkmi, technikmi a inžiniermi v elektrárňach –, aby sme dosiahli čo najväčšie zníženie rizika a zvýšenie bezpečnosti. Sme vďační prezidentovi Sarkozymu za to, že sa chce touto témou zaoberať v skupine G20 a ponaučenie si tak nevezmú len jadrové elektrárne v Európe, ale aj elektrárne po celom svete.

Takto vnímame situáciu z nášho pohľadu. Kedykoľvek Parlamentu radi poskytneme informácie o tom, ako môže ďalej postupovať, prostredníctvom jeho špecializovaných výborov – ako sme už v posledných dňoch poskytli Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku – a zajtra aj pozajtra tu v Bruseli očakávame zodpovedajúcu podporu od Európskej rady.

  Elmar Brok, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Opäť sa nám pripomenula sila prírody a vidíme hranice ľudských schopností a aj to, ako sme vydaní na milosť týmto mocným prírodným silám. V takýchto chvíľach môžeme len prejaviť solidaritu s obyvateľmi Japonska – solidaritu, ktorú vyjadrujeme v našich myšlienkach a modlitbách, ale aj prostredníctvom praktickej pomoci. Keď pán komisár spomína, že poskytujeme pomoc a snažíme sa ľudí odbremeniť a podporiť ich, je to dôležité opatrenie, ktoré poskytuje nielen priamu pomoc, ale aj určitú útechu. Takisto viem, že to nerobia len štátne organizácie, ale aj mnohí európski občania sú pripravení darovať a poskytnúť vlastné peniaze. Len v meste, z ktorého pochádzam a ktorého som patrón, sa počas troch dní vyzbieralo 50 000 EUR a peňazí stále pribúda. Deje sa to v celej Európe. Dokazuje to vysokú úroveň podpory.

Zároveň by sme sa mali zastaviť a zamyslieť, a nie hneď začať využívať situáciu na vnútropolitické účely. Nepochybne sa však pozrieme na skúsenosti z jadrovej havárie a poučenia, ktoré si z nej musíme vziať, a budeme musieť vykonať záťažovú skúšku. Dúfam, pán komisár, že tak urobíme na európskej úrovni, pretože pri takýchto nehodách nehrajú hranice žiadnu úlohu. Musíme zabezpečiť, aby sa vytvorila potrebná infraštruktúra pre alternatívne zdroje a aby prebiehal výskum v oblasti možných nových energetických projektov, ktoré by mali v rovnakej miere riešiť otázky, akými sú zmena klímy, pracovné miesta a konkurencieschopnosť.

Takisto si musíme uvedomiť, že slovné spojenie „pridružené riziko“ bude zohrávať odlišnú úlohu. Ľudia viac nedôverujú tomu, že spoločnosti budú dodržiavať všetky predpisy a že všetko sa dá vypočítať. Japonsko zmení náš spôsob uvažovania nad týmito otázkami a následne budeme musieť znovu prehodnotiť otázku pridruženého rizika. Budeme vyvodzovať nové závery, ktoré musia podnietiť vznik nových kritérií a nových politík. Mali by sme o týchto otázkach diskutovať s pokojom, ktorý si vyžadujú.

  Marita Ulvskog, v mene skupiny S&D. – (SV) Jedna z najrozvinutejších krajín sveta z hospodárskeho a technického hľadiska bola uvrhnutá do stavu humanitárnej krízy. Predovšetkým je to tragédia pre všetkých ľudí, ktorých kríza postihla. Zábery z Japonska sú srdcervúce. Musíme Japoncom poskytnúť maximálnu podporu a každú možnú formu pomoci. Katastrofa však názorne ukazuje zraniteľnosť všetkých moderných spoločností. To, čo sa stalo v Japonsku, sa môže stať aj v iných častiach sveta – dokonca aj u nás. Dokonca v krajinách s mimoriadne prísnymi bezpečnostnými požiadavkami sa táto bezpečnosť môže ukázať ako klamlivá.

Teraz si, samozrejme, nemôžeme jadrovú energiu jednoducho odmyslieť. Isteže sú v Európe niektoré krajiny, ktoré nemajú jadrovú energiu, no väčšina je od nej mimoriadne alebo úplne závislá. Niektoré krajiny budujú nové jadrové elektrárne a niektoré ich vyraďujú z prevádzky. V takej situácii sa nachádzame – inak povedané, pokiaľ ide o zraniteľnosť, situácia je v rôznych členských štátoch rôzna, no jednako sme v tom spoločne a k dodávkam energie musíme pristupovať z dlhodobého hľadiska.

Musíme jednoducho naše energetické systémy zmeniť tak, aby sme obmedzili riziká a ich jednostranný charakter. Musíme vynaložiť značné úsilie, aby sa prioritou stala oblasť výskumu a vývoja, investícií a rozširovania dlhodobo udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie. Európa má v tejto oblasti obrovský nevyužitý potenciál, ktorý treba porovnať so skutočnosťou, že výstavba nových jadrových elektrární spôsobí, že od nich budeme závislí po mnohé nasledujúce desaťročia. Inými slovami – novými investíciami do jadrovej energie oddialime rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie a zabránime mu, pričom tým zaťažíme našu budúcnosť.

Namiesto toho by sme teraz mali viesť vážnu diskusiu o zvýšení cieľov a ambícií EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a čo najskôr rozhodnúť o záväzných cieľoch energetickej účinnosti a dlhodobom pláne dodávok energie, teda o prechode na obnoviteľné zdroje energie. Kolektívne záťažové skúšky v jadrových elektrárňach vo všetkých krajinách sú teda nevyhnutné, no potom je potrebný dlhodobý prístup.

  Lena Ek, v mene skupiny ALDE. – Zábery mohutného zemetrasenia a cunami na severovýchode Japonska sú desivé. V myšlienkach sme s tými, ktorí prišli o svoje domovy a svojich blízkych, a vyjadrujeme im našu úprimnú sústrasť.

Samozrejme, vítame balík pomoci EÚ. V jadrovej elektrárni vo Fukušime stále pracujú jej zamestnanci na tom, aby zabránili ďalšej kontaminácii radiáciou, a to treba, samozrejme, dôkladne posúdiť v rámci celej Európskej únie vrátane Bruselu.

Vítam záťažovú skúšku, ktorú navrhuje Komisia, ale myslím si, že treba dodať, že nemôžeme vykonať záťažovú skúšku len na základe technológie a geografie. Musíme podniknúť ďalšie dva kroky. Jeden v oblasti kultúry bezpečnosti, v ktorej bolo zjavne nemožné predvídať viacnásobné riziká. Druhým je inštitucionálny rámec vrátane dohľadu nad vzťahmi medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a jadrovými spoločnosťami. Okrem toho by nemalo byť povolené, aby orgány mohli vykonávať vlastný audit.

A napokon, pri hodnotení následkov katastrofy by sme našu diskusiu mali založiť na informáciách a poznatkoch. Možno budú potrebné radikálne opatrenia – a ja si myslím, že budú potrebné. No jedna vec by mala byť samozrejmá: musíme zreformovať našu výrobu energie a namiesto toho sa spoliehať na obnoviteľné zdroje energie a musíme to urobiť teraz.

  Giles Chichester, v mene skupiny ECR. – Dovoľte mi vyjadriť obdiv stoickej japonskej nezlomnosti tvárou v tvár týmto mocným silám prírody. Nesmieme zabudnúť na mimoriadnu silu zemetrasenia a cunami.

Vítam preventívne záťažové skúšky v európskych jadrových elektrárňach, pričom nezabúdam, že jadrový priemysel už je najviac regulovaným odvetvím na svete, kde sa najviac dbá na otázky bezpečnosti, a beriem do úvahy vyhlásenie Združenia západoeurópskych orgánov dozoru nad jadrovou energiou (WENRA), ktoré vydalo začiatkom tohto roka o tom, že nové reaktory majú byť ešte bezpečnejšie než tie súčasné. Je užitočné porovnať úroveň bezpečnosti uhoľného, ropného a hydroelektrického priemyslu s jadrovým priemyslom, pokiaľ ide o havárie spojené so stratami na životoch.

Na tejto hroznej situácii Japonska je aj niečo dobré – konkrétne to, že obnovné a rekonštrukčné práce v tejto krajine by vďaka hlbokým vreckám poisťovníctva mali byť vzpruhou pre jeho hospodárstvo a to bude dobré pre zvyšok sveta.

Ďakujem pani ministerke a pánovi komisárovi za hĺbavé poznámky a členským štátom a všetkým ostatným by som chcel odkázať: nezaváhajte teraz v otázke jadrovej energie, na to ju až príliš potrebujeme.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Táto situácia si, samozrejme, vyžaduje, aby sme Japonsku pomohli najlepšie, ako vieme, a všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. Krajina zasiahnutá takou katastrofou, aká postihla Japonsko, potrebuje všetku pomoc, akú môže dostať. Za povšimnutie však stojí ľahkovážnosť, s akou chválime japonských hrdinov. Myslím si, že si neuvedomujeme, že ľudia, ktorých nazývame hrdinami, vedia lepšie ako ktokoľvek iný, že nasadzujú vlastné životy a že mnohí z tých, ktorí vo Fukušime bojujú s roztavením reaktorov, sú už odsúdení na smrť. Japonci vedia lepšie ako ktorýkoľvek iný národ na svete, akú skazu môže vyvolať jadrová katastrofa. Ich dejinám vládne Hirošima a Nagasaki. Každé dieťa v Japonsku si je vedomé následkov, aké by malo roztavenie reaktorov. Mali by sme si to uvedomiť, keď diskutujeme o Japonsku. Japonci viac než ktokoľvek iný poznajú hrôzy, ktoré so sebou prináša nielen táto situácia, ale aj budúcnosť, ktorá ešte len príde. Možno Ukrajinci, ktorí sú svedkami skazy časti svojej krajiny za posledných 25 rokov, sú jediní, ktorí sú ešte oprávnení o tom hovoriť.

Myslím si, že súčasné európske diskusie by na rozdiel od tých spred 25 rokov mali brať do úvahy politické dôsledky, keď zistíme, že vo vlastných krajinách máme technológiu, nad ktorou môžeme stratiť kontrolu a ktorá nezničí len minulosť určitých regiónov či ich súčasnosť, ale zradne zasiahne aj do budúcnosti všetkých tých, ktorí žijú v blízkosti týchto elektrární, ako aj v ich širšom okolí. Nemyslím si, že to robíme, keď hovoríme o záťažových skúškach, pán Oettinger. Musíme byť omnoho úprimnejší a mali by sme priznať, že v Európskej únii často čelíme situáciám na pokraji roztavenia reaktorov v elektrárňach, ktoré prevádzkujeme. Dovoľte mi uviesť niekoľko z nich: Tihange v Belgicku, Civaux vo Francúzsku, Philippsburg v Nemecku, Kozloduj v Bulharsku, Paks v Maďarsku, Brunsbüttel v Nemecku, kde došlo k výbuchu vodíka, Forsmark vo Švédsku, Barsebäck vo Švédsku, Blayais vo Francúzsku, Krümmel v Nemecku – toto sú niektoré z najzávažnejších havárií od čias Černobyľa, ku ktorým došlo z rôznych príčin a pri ktorých hrozilo roztavenie reaktorov.

Ako budeme riešiť skutočnosť, že roztavenie reaktorov hrozí v ktorejkoľvek z elektrární, ktoré prevádzkujeme? Vyriešime to záťažovými skúškami? Podľa mňa majú tieto skúšky význam len vtedy, ak vedú k tomu, že vytvoríme plán, v ktorom určíme, ktoré elektrárne a ktoré definované riziká treba riešiť ako prvé, keď sa vzdáme tejto vysoko rizikovej technológie. Ak tieto záťažové skúšky majú slúžiť na to, aby sme ubezpečili verejnosť a opäť si namýšľali, že my v Európe by sme sa nikdy nemohli dostať do situácie, v akej sú v súčasnosti v Japonsku, potom tieto skúšky nepovažujem za správne. Mimochodom, veľmi by sme uvítali možnosť mať slovo v rozhodovaní o tom, kto presne vymedzí tieto záťažové skúšky – nemožno to nechať na samotných prevádzkovateľov jadrových elektrární –, ako aj o tom, kto tieto skúšky vykoná a vyhodnotí ich. Dosiaľ zodpovedné orgány príliš často prehliadali problémy, ku ktorým dochádzalo v európskych jadrových elektrárňach, a schvaľovali prevádzku v elektrárňach, ktoré postupmi posudzovania zhody nikdy nemali prejsť, ako to napríklad urobil Euratom v prípadoch jadrových elektrární Belene a Mochovce.

  Bairbre de Brún, v mene skupiny GUE/NGL. – (GA) Rovnako ako ostatní rečníci by som chcela vyjadriť sústrasť s obyvateľmi, ktorých zasiahla tragédia v Japonsku, tragédia, ktorá stále pretrváva. Musíme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme obyvateľom Japonska pomohli.

Pokiaľ ide o ponaučenia, ktoré si z toho musíme vziať v Európe, otázka jadrovej bezpečnosti je teraz zjavne hlavným bodom programu predovšetkým v súvislosti so záťažovými skúškami, ktoré sa majú vykonať v jadrových elektrárňach v Európe. To, čo sa stalo v Japonsku, má vážne následky na energetickú politiku EÚ v budúcnosti.

Humanitárna katastrofa poukazuje na dôležitosť prechodu na Európu bez jadrovej energie. Potrebujeme moratórium na jadrovú energiu a rozsiahle investície do udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie. Takisto sa musí uskutočniť preskúmanie regulačného systému pre jadrovú bezpečnosť.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Aj ja by som chcel vyjadriť solidaritu obyvateľom Japonska, ktorí čelia takejto katastrofe, akej sme – pokiaľ ide o rozsah a závažnosť – vo svete svedkami len zriedka, a obdiv jeho dôstojnosti, sile a súdržnosti. Správanie obyvateľov Japonska je skutočne inšpiráciou pre všetkých a Japonci si zaslúžia našu pomoc.

Z tejto udalosti by sme si mali vziať ponaučenie, že musíme posilniť európsky systém civilnej ochrany prostredníctvom užšie koordinovanej činnosti a širšej dostupnosti ľudí a zdrojov, aby sme v prípade katastrofy mohli rýchlo konať.

Pokiaľ ide o jadrovú alternatívu, bolo by chybou diskutovať o tejto otázke na vlne emócií súčasných udalostí; táto téma je príliš dôležitá a k jej riešeniu musíme zaujať vedecký prístup. Je absolútne správne posilniť bezpečnostné opatrenia v súčasných jadrových elektrárňach aj v elektrárňach budúcich generácií a odstaviť staršie a menej bezpečné elektrárne, no ako povedal pán Brok, musíme sa vyhnúť politickému zneužívaniu a byť obozretní a pragmatickí. Nemali by sme zabúdať na to, že v tej istej oblasti Fukušima došlo počas zemetrasenia k pretrhnutiu hrádze, čo si vyžiadalo mnoho obetí na životoch, no neviedlo nás to ešte k tomu, aby sme uvažovali nad odstránením priehrad či stavbou nových hrádzí, preto do budúcnosti vyzývam na obozretnosť, pozornosť a otvorenosť.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Strašná katastrofa, ktorá zasiahla región Tōhoku na severovýchode Japonska, prirodzene vzbudila súcit a solidaritu všetkých Európanov. Okrem vyjadrenia týchto pocitov sa musíme, samozrejme, aktívne zapájať do záchranných prác, pretože sa domnievam, že situácia v Japonsku nie je ani zďaleka stabilizovaná. Japonsko je pozoruhodná krajina, je mimoriadne dôstojné, silné a statočné a je si vedomé svojich povinností, no ako všade inde, aj tu dokáže byrokracia ochromiť iniciatívy.

Jedným z ponaučení plynúcich z tejto katastrofy je, že napokon je najúčinnejšou núdzovou pomocou pomoc, ktorá príde po mori. Samozrejme, to si vyžaduje, aby nablízku bolo potrebné vybavenie.

Situácia nie je stabilizovaná a mnohí ľudia, ktorí prišli o svoje domovy, stále trpia chladom a hladom. Myslíme si, že z tejto tragédie si musíme vziať tieto ponaučenia: po prvé, že vždy sa stane to najhoršie, vždy dôjde k najhoršiemu. Titanic bol postavený ako nepotopiteľná loď. Hovorilo sa o ňom, že ani Boh ho nedokáže potopiť. Potopil sa však na svojej prvej plavbe napriek tomu, že mal vodotesné komory, pretože inžinieri nepredpokladali, že by mohla vzniknúť trhlina takého rozsahu.

Vždy sa stane to najhoršie a zemetrasenie s cunami bol, samozrejme, najhorší scenár. Prídu však aj ďalšie zemetrasenia a príde veľké zemetrasenie v regióne Kantó, ktoré očakávame každú chvíľu. Môžu zasiahnuť Kaliforniu, Taliansko alebo Karibik. Preto na ne musíme byť pripravení, ako sa už povedalo, a zlepšiť civilnú ochranu.

Druhým a posledným ponaučením je to, že napriek tomu nesmieme podľahnúť panike. Nesmú nám hovoriť, že sa musíme vzdať jadrovej energie pre jej nebezpečný rádioaktívny spad, a zároveň vravieť aj to, že by sme mali prestať využívať fosílne palivá, pretože do atmosféry uvoľňujú oxid uhličitý. Budeme si musieť vybrať.

  Sandra Kalniete (PPE). – (LV) Obyvateľov Japonska postihlo nesmierne nešťastie. Chcela by som vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám tých, ktorí trpeli a ktorí zomreli, a ich blízkym. Dôstojnosť a pokoj obyvateľov Japonska v tomto čase skúšky si zaslúži najväčšie uznanie a je príkladom pre celý svet. Japonsko stojí pred náročnou úlohou obnoviť svoje spustošené oblasti, čo si vyžiada významné zdroje vrátane zahraničných investícií. Preto vyzývam, aby sa na samite Európskej únie a Japonska naplánovanom na 25. máj rozhodlo o začatí rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom. Táto dohoda by mala byť na úžitok obom stranám; mala by zaručovať rovnaké podmienky prístupu na trh obom partnerom, či už ide o pohyb tovaru a služieb, alebo o poľnohospodárske výrobky. Dohoda o voľnom obchode by sa mohla stať jedným z nástrojov na tretie otvorenie sa Japonska, ako ho poeticky nazval predseda vlády Japonska pán Kan. Havária v jadrovej elektrárni Fukušima spôsobená cunami je príčinou vážneho znepokojenia, ktoré sa šíri po celom svete. Musíme sa s úctou a vďačnosťou skláňať pred hrdinami, ktorí pracujú na stabilizácii situácie v jadrovom reaktore, riskujúc vlastné životy. Skúsenosti, ktoré v súčasnosti získavajú japonskí inžinieri a odborníci na jadrovú energiu v oblasti predchádzania haváriám, sú jedinečné. Je dôležité, aby sa svet z týchto skúseností poučil. Skúsenosti z Fukušimy musia poslúžiť ľudstvu tým, že sa stanú základom na testovanie jadrových elektrární a rozvoj zvýšených bezpečnostných kritérií. Na záver by som chcela opäť potvrdiť, že Európska únia musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby pomohla Japonsku, jednému z našich najbližších partnerov. Ďakujem.

  Nessa Childers (S&D). – Po tragických udalostiach, ktoré zasiahli Japonsko pred 12 dňami, sa vynorili dve témy. Prvou bola japonská reakcia, ktorá je z hľadiska štrukturálnej pripravenosti v mestách, rýchlej reakcie záchranných jednotiek a inšpiratívnej nezlomnosti obyvateľov Japonska ukážková a mala by slúžiť ako vzor pre ďalšie krajiny, v ktorých sa vyskytujú zemetrasenia. Druhá téma, rádioaktívny spad vo Fukušime, je však zložitejšia.

Zatiaľ čo Japonsko sa nepochybne rýchlo poučí z týchto udalostí, aj Európa si musí vziať tieto ponaučenia a mali by sme reagovať v dvoch oblastiach. Prvou je nepochybné zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární, ktoré sa prevádzkujú v EÚ. Vítam plány na skúšky a chcela by som zdôrazniť, že z nich musia vyplynúť spoločné pravidlá pre členské štáty v oblasti bezpečnosti jadrových elektrární a skladovania vysoko jedovatého jadrového odpadu. Je to zvlášť potrebné v mojom volebnom obvode vo východnom Írsku. Najväčší objem takéhoto materiálu je umiestnený v jadrovej elektrárni Sellafield v Anglicku, len 280 kilometrov od grófstva Louth.

Naša druhá reakcia by sa mala týkať celkovo budúcnosti jadrovej energie. V tejto súvislosti sa musí dohodnúť úplné pozastavenie výstavby nových jadrových elektrární. Takisto treba schváliť investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov a do zvýšenej energetickej účinnosti, aby sme v EÚ zabezpečili nepretržité a dostatočné zásobovanie energiou.

  Johannes Cornelis van Baalen (ALDE). – Súhlasím so slovami našich kolegov pána Gollnischa a pani Kalnieteovej z delegácie pre vzťahy s Japonskom, so slovami úcty a solidarity s obyvateľstvom Japonska. Musíme sa však aj poučiť a to znamená, že táto potenciálna jadrová katastrofa by mala mať medzinárodný rozmer. Potrebujeme absolútnu transparentnosť. Musíme zistiť, prečo sa nenadviazalo na varovanie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu; neprebehla žiadna diskusia o tomto varovaní. Mali by sme zistiť, čo sa stalo.

Súhlasím so všetkými ostatnými, ktorí hovoria, že by sme mali spojiť svoje sily pri obnove. Dohoda o voľnom obchode má preto mimoriadny význam a mali by sme ju uzatvoriť čo najskôr.

  Mirosław Piotrowski (ECR). – (PL) Ako člen delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Japonskom by som chcel predovšetkým vyjadriť súcit a solidaritu s japonským národom, ktorý čelí tejto nesmiernej katastrofe. Vyžiadala si takmer 10 000 obetí na životoch a viac ako 16 000 ľudí je nezvestných, pričom tieto čísla sa neustále menia. Zemetrasenie a cunami spôsobili nepredstaviteľnú skazu. Už teraz sa straty odhadujú na 300 miliárd USD.

Hoci Japonsko nepožiadalo Európsku úniu o pomoc, s ohľadom na závažnosť tejto tragédie nemôžeme byť nečinní. Najväčšie znepokojenie vyvoláva poškodenie jadrovej elektrárne Fukušima. Podľa názoru niektorých odborníkov je situácia vážna a môže viesť k zopakovaniu toho, čo sa udialo po Černobyli. Vyhlásenie maďarského predsedníctva a pani Ashtonovej v súvislosti s humanitárnou a odbornou pomocou by sa malo naplniť čo najskôr v úzkej spolupráci s japonskou vládou.

  Claude Turmes (Verts/ALE). – (DE) Len pred 14 dňami japonské spoločnosti ako Toshiba, ktoré budovali jadrové elektrárne, vo svojich reklamných letákoch vyhlasovali, že majú najbezpečnejšie jadrové elektrárne na svete – toľko k vyjadreniam, že v Európe máme určite najbezpečnejšie jadrové elektrárne.

Myslím si, že táto mimoriadne vážna a tragická nehoda v Japonsku by mala jasne dať najavo, aké je absurdné porovnávať jadrové elektrárne s veternými elektrárňami, energetickou účinnosťou alebo solárnymi elektrárňami, keď diskutujeme o boji proti zmene klímy. Okrem toho je myšlienka nízkouhlíkovej technológie jednoducho nesprávna. Musíme sa pozrieť na celkové riziká všetkých technológií. Moja prvá konkrétna otázka pre vás, pán Oettinger, znie takto: Nie je najvyšší čas, aby ste do plánu v oblasti energetiky do roku 2050 zahrnuli aspoň jeden scenár, ktorý bude ukazovať, čo môžeme dosiahnuť kombináciou 100 % obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti? To je to najmenej, čo môžu občania Európy očakávať.

Dovoľte mi v súvislosti so záťažovými skúškami povedať, že sme za takéto skúšky, no musia byť povinné a európske. Prvá záťažová skúška bánk bola neprimerane zmanipulovaná vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vylúčiť niektoré banky. Na nápravu muselo prebehnúť druhé kolo záťažových skúšok. Druhým zásadným prvkom je nezávislé posúdenie. Pani Lauvergeonová zo spoločnosti Areva a pán Teyssen zo spoločnosti E.ON, úradníci Euratomu z Komisie, odborníci na jadrovú energiu vo Viedni a vlastne aj vnútroštátne orgány dohľadu sú neobjektívne. Dokonca ani vnútroštátne orgány nepripustia, že bezpečnostné skúšky spred šiestich mesiacov už nie sú uspokojivé. Inak povedané, potrebujeme nezávislých odborníkov. V opačnom prípade riskujete, že si vypočujete len neobjektívne stanoviská.

Doplním ešte poslednú vec. Odporučil by som vám opatrnosť, pán Oettinger, keď vyzdvihujete pána Sarkozyho ako veľkého bojovníka za celosvetovú jadrovú bezpečnosť. Byť vami, bol by som trochu rozvážnejší.

  Sabine Wils (GUE/NGL). – (DE) Japonsku stále hrozí roztavenie reaktorov. Radiácia z jadrovej elektrárne vo Fukušime dramaticky stúpa. Ide o ďalšiu z hrozných názorných ukážok toho, aké je nemožné mať pod kontrolou jadrovú energiu. Preto vyzývame na okamžité zrieknutie sa jadrovej energie. Jadrová energia plní vrecká energetických spoločností, no keď sa stane havária, sú to ľudia, ktorí na ňu doplatia. Z tohto dôvodu musí EÚ okamžite stanoviť požiadavku, aby prevádzkovatelia jadrových elektrární platili povinné poistenie zákonnej zodpovednosti. Musí sa zaistiť dostatočné krytie všetkých škôd na zdraví, majetku a ďalšom vlastníctve vo všetkých členských štátoch. Európska únia by mala konečne zastaviť podporu jadrovej energie a vypovedať zmluvu o Euratome. Miliardy z peňazí daňových poplatníkov sa nalievajú do nebezpečnej a vysoko rizikovej technológie, zatiaľ čo bezpečné alternatívy ako obnoviteľné zdroje energie sú naďalej nedostatočne financované.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Myslím si, že by došlo k vážnej chybe, keby táto diskusia prerástla do akéhosi procesu proti rizikám modernej doby. Musíme uznať, že veda a technológie nám umožňujú žiť dlhšie, v lepších podmienkach a s istejšími vyhliadkami do budúcnosti, a vziať do úvahy, že podmienky potravinovej bezpečnosti, podmienky našich systémov sociálneho zabezpečenia a podmienky nášho pokrokového sveta sa zlepšili práve preto, že sme schopní využiť vedu a technológie a plne ich zužitkovať.

Samozrejme, tento pohľad nie je bez rizík, no tieto riziká možno prekonať, ak dokážeme spojiť svoje sily s cieľom riešiť problémy, ktorým medzinárodné spoločenstvo čelí deň čo deň. Konkrétne pán Brock to vystihol, keď povedal, že práve vďaka tajomstvu vecí chápeme, že nie sme pánmi všetkého, že akokoľvek rozvinutí sme, nemáme odpovede na všetky problémy, ktoré príroda človeku spôsobuje, a práve to nám sila tohto zemetrasenia pripomína. Je veľmi pravdepodobné, že menej vyspelá technológia a veda nie tak dávno – pred sto rokmi – viedli napríklad v Messine k udalosti, ktorá napriek omnoho nižšej intenzite zemetrasenia spôsobila smrť viac ako 100 000 ľudí.

To by nám malo byť jasným vodidlom do budúcnosti: veda a technológia sú nástroje a ich úplné využitie si vyžaduje dobrú politiku. To, čo spolu ako inštitúcie robíme, si bude teda vyžadovať dobrú politiku na to, aby sme určili, či v súčasnosti máme riešenia, ktoré presahujú dnešný atómový vek a siahajú do budúcnosti, alebo musíme naďalej dlhodobo brať do úvahy tieto nástroje, aby sme umožnili ďalší rozvoj, ktorý všetci potrebujeme.

Dnes však máme urobiť čosi celkom iné – konať, aby sme pomohli ľuďom v utrpení a zabezpečili ich potreby. O tom sa tu v Parlamente veľa nehovorí, pretože nás všetkých zaujíma politická diskusia, ktorá nás zvádza k tomu, aby sme do nej zatiahli obavy o budúcnosť, ktoré vlastne nemajú nič spoločné s tým, čo je na programe.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Kríza, ktorá sa v súčasnosti odohráva v Japonsku, vzbudzuje obavy v súvislosti s bezpečnosťou jadrových elektrární na celom svete. Je našou povinnosťou opýtať sa samých seba, aké odolné a bezpečné sú jadrové elektrárne postavené na našom území.

Pochádzam z Rumunska a obyvatelia našej krajiny sa celkom oprávnene obávajú o bezpečnosť jadrovej elektrárne Cernavodă predovšetkým preto, že médiá nedávno v súvislosti s ňou upozornili na mnoho otáznikov.

Som pevne presvedčená, že nielen v Rumunsku, ale aj v ďalších členských štátoch si verejnosť kladie otázku, či by v prípade prírodných katastrof, ktoré by zasiahli jadrové elektrárne, boli ľudia primerane ochránení.

Minulý týždeň sa Nemecko rozhodlo vykonať podrobnú kontrolu svojich systémov na výrobu jadrovej energie. Na základe udalostí v Japonsku je absolútne nevyhnutné okamžite preskúmať stav jadrovej bezpečnosti v celej Európskej únii. Všetky členské štáty by mali nad týmito jadrovými elektrárňami vykonávať prísny a komplexný dohľad.

Európska komisia musí zabezpečiť nielen riadne vykonávanie smernice o jadrovej bezpečnosti, ale spolu s príslušnými orgánmi v členských štátoch aj podrobné monitorovanie stavu týchto jadrových elektrární.

Tragická situácia v Japonsku nás opäť upozorňuje na to, že musíme urobiť maximum pre to, aby sme vytvorili mechanizmy rýchlej reakcie v prípade katastrof.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Rád by som povedal niekoľko slov k Japonsku. Po prvé, musí sa urobiť všetko pre to, aby sme zmiernili utrpenie obyvateľov Japonska, ktoré si zaslúži náš súcit a solidaritu.

Po druhé, okrem dvoch prírodných katastrof – zemetrasenia a cunami – došlo aj k tretej, jadrovej katastrofe, teda ku katastrofe spôsobenej človekom. Všetko, čo sa o tejto téme povedalo, možno zhrnúť do jedného slova: zlom. Áno, stojíme pred zásadnou zmenou v prístupe, ktorá sa redukuje na dve otázky: čo by sa malo zmeniť a po druhé, čo môžeme začať meniť v súvislosti s výrobou energie.

Môžeme si byť istí, že keby sa vyčerpali zdroje fosílnych palív a jadrovej energie ako také, veľmi rýchlo by sme si boli schopní vytvoriť presnú predstavu o potenciáli rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Očakávame, že Európska únia nanovo vymedzí svoju stratégiu v tejto otázke. Aby sa tak stalo, potrebuje jasnú predstavu, silu vôle a podrobný plán.

  Bas Eickhout (Verts/ALE). – (NL) Najskôr by som chcel zablahoželať pánovi Oettingerovi k dobrému začiatku. Skutočne ste minulý týždeň dobre začali, no zdá sa, že odvtedy to ide dolu vodou. Musíte to však teraz naozaj riešiť a objasniť svoje stanovisko, pretože minulý týždeň ste povedali, že by sme mali viesť rozpravu o Európe a o budúcnosti Európy bez jadrovej energie. Odvtedy ste to nezopakovali, hoci práve to by teraz malo byť predmetom našej diskusie. Mnohé štúdie – vedecké štúdie – opakovane ukazujú, že ciele v oblasti životného prostredia možno dosiahnuť bez jadrovej energie. Európu možno zásobovať výlučne udržateľnými zdrojmi energie. To by malo byť témou našej dnešnej rozpravy.

Byť za či proti jadrovej energii je záležitosťou politickej voľby. Nemali by sme byť nútení odôvodňovať, prečo sme proti jadrovej energii. Tí, ktorí sú za jadrovú energiu, by mali prísť s odôvodnením. Z toho vyplýva dôležitosť záťažových skúšok.

Mám pre vás dve otázky, pán Oettinger, dve dôležité otázky. V prvom rade: Ako stanovíme kritériá? Ako zabezpečíme, že budú nezávislé? Po druhé: Čo sa stane, ak jadrová elektráreň neobstojí v záťažovej skúške? Aké to potom bude mať následky?

PREDSEDÁ: Libor ROUČEK
podpredseda

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Udalosti v Japonsku nás všetkých veľmi hlboko zasiahli. Vzdávame hold ľuďom, ktorí ohrozujú svoje životy pri odstraňovaní následkov troch súbežných udalostí – zemetrasenia, cunami a nehody v jadrovej elektrárni. Táto tragédia vzbudila veľký súcit a tým tiež vyvolala diskusiu o budúcnosti jadrovej energie a európskej energetickej stratégie, ktorej sme v súčasnosti v Európe svedkami. Nedávno sme prijali európsku energetickú stratégiu do roku 2020. Hoci v tejto stratégii schvaľujeme jadrovú energiu, svojím spôsobom sa teraz naštrbila. Uvádzame v nej, že jadrovú energiu by jednoducho mali sprevádzať prísne bezpečnostné požiadavky. Ide však o prijateľnú časť energetických zdrojov viacerých krajín.

Táto diskusia by tiež podľa mňa mala zlepšiť európsku spoluprácu v oblasti energetiky a na to sme vyzvali aj v našej správe. Okrem toho, že dnes musíme zlepšiť bezpečnostné požiadavky, musíme tiež posilniť Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a smerovať k Európskemu energetickému spoločenstvu. Európska komisia musí naliehať na lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a europeizáciu jadrovej politiky. Záťažové skúšky by nemali byť dobrovoľné – niektoré krajiny ich využijú, ak budú chcieť, a iné nie. V podstate to musí byť súčasťou budovania budúcej spoločnej politiky v oblasti jadrovej energie.

Mali by sme tiež podporovať nové technológie. Celá energetická stratégia Európy je založená na decentralizácii a diverzifikácii. Vzhľadom na to by sme mali uvažovať o podpore malých a stredne veľkých jadrových reaktorov. Sú lacnejšie, sú postavené ako moduly, a preto sa ich bezpečnosť testuje jednoduchšie. Túto formu možno verejnosť prijme lepšie, keďže tomuto typu energie sa nedokážeme úplne vyhnúť.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Japonsko postihla nepredstaviteľná prírodná katastrofa a jadrová havária. Občania Litvy aktívne zbierajú finančné prostriedky a všemožne sa snažia prispieť k pomoci pre obete v tejto krajine. Vždy si budeme pamätať boľavé následky černobyľskej jadrovej havárie, ktoré ľudia v tejto oblasti aj po troch desaťročiach stále pociťujú. Pre katastrofu v Japonsku musíme zásadne prehodnotiť otázku jadrovej bezpečnosti. Nemôžeme ovládať prírodné pohromy, a preto by sme mali zabezpečiť aspoň to, aby neviedli k ďalším veľmi bolestným jadrovým katastrofám. Súhlasím s kontrolou existujúcej infraštruktúry a s vybudovaním nových kapacít, ale musíme vykonať dôkladnú analýzu udalostí v japonskej jadrovej elektrárni predovšetkým vzhľadom na obdobný prípad z Černobyľa. Musíme dospieť k záverom a prijať opatrenia, ktoré nám umožnia výrazne posilniť jadrovú bezpečnosť v celej Európe.

  Chris Davies (ALDE). – Moje obavy z jadrového priemyslu zatienili obavy zo zmeny klímy a teraz som presvedčený, že jadrová energia nám môže pomôcť bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Platilo to pred udalosťami v Japonsku a platí to aj teraz. Určite sa z toho musíme poučiť. Existujú problémy, pokiaľ ide o konštrukciu, nedostatočnú reguláciu a nedostatočnú nezávislosť, a určite by sme nemali jadrové reaktory stavať v oblastiach, ktoré postihujú zemetrasenia.

Žijeme však vo svete rizík. V našich mestách sú chemické továrne, pričom všetky prinášajú obrovské potenciálne riziká, ale tieto riziká riadime a žijeme s nimi. V minulosti došlo k hrozným železničným nehodám, ale nezrušíme preto železnice. Dostaneme lekciu, uplatníme ju v praxi a zlepšíme bezpečnosť. To musíme urobiť aj v jadrovom priemysle.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Ak to s našimi klimatickými cieľmi myslíme vážne, tak jadrová energia ostane súčasťou našich energetických zdrojov. Preto naše diskusie nesmú byť ideologické. Potrebujeme predovšetkým odpovede na mnohé otázky, napríklad na otázku, čo bolo hlavnou príčinou nehody a ako sme jej mohli predísť. Zlyhali systémy zodpovednosti, implementácie a kontroly? Bola kultúra bezpečnosti v jednej z jadrových elektrární nedostatočná? Aké sú možnosti, pokiaľ ide o bezpečnejšie skladovanie vyhoreného jadrového paliva? Bol regulačný orgán príliš slabý a nedokázal prijať včasné opatrenia? A tak ďalej. Na tieto otázky potrebujeme odpovede a potom budeme môcť podniknúť zodpovedné politické kroky.

Čo však v skutočnosti znamená podniknutie zodpovedných politických krokov? Musíme dosiahnuť spoločenskú dohodu o prijateľných technológiách, predovšetkým o úlohe jadrových elektrární. Musíme zaistiť dodržiavanie zásady, že bezpečnosť je prvoradá. Musíme vymedziť legislatívny rámec, ktorý poskytne primerané finančné a ľudské zdroje na bezpečnú prevádzku komplexných technológií. Musíme napomôcť rozvoj vynikajúcej a nezávislej profesie v oblasti jadrovej energie, neustálu odbornú prípravu v tejto oblasti a odovzdanie vedomostí starších generácií mladším generáciám. Musíme posúdiť schopnosti a nezávislosť regulačných orgánov, ktoré sú kľúčom k dosiahnutiu kultúry bezpečnosti, a musíme zaistiť bezpečnú likvidáciu vysoko rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva.

Na záver by som chcela spomenúť spoločné bezpečnostné kritériá. Dnes všetci súhlasíme s tým, že ich naozaj potrebujeme, ale spomeňte si na rok 2009, keď sme diskutovali o smernici o jadrovej bezpečnosti. Európsky parlament už vtedy schválil spoločné európske kritériá, ale Rada ich, žiaľ, neschválila. Európsky parlament vtedy dokázal, že podniká správne kroky. Preto si myslím, že je načase, aby Európsky parlament dostal viac právomocí v oblasti jadrovej energie, a že by sme mali dosiahnuť medziinštitucionálnu dohodu s cieľom získať spolurozhodovacie právomoci.

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE). – (HU) Chcela by som v prvom rade vyjadriť hlboký súcit, potom úctu obyvateľom Japonska a japonskému národu a nakoniec obrovský obdiv a uznanie japonským hrdinom, ktorí v tejto chvíli pracujú v elektrárni. Odohrala sa tragédia, ktorá sa navždy zapíše do japonských a svetových dejín. Táto krajina zasiahnutá katastrofou požiadala Európsku úniu o pomoc v rámci predbežnej koordinácie pomoci ponúknutej členskými štátmi.

Mám radosť z pohotovej reakcie Komisie, ako aj z toho, že pán komisár potvrdil, že Japonsko a takmer pol milióna ľudí, ubytovaných v dočasných prístreškoch v dôsledku ničivého zemetrasenia a cunami, dostane všetku možnú pomoc. Som pevne presvedčená, že okrem toho treba urobiť všetko preto, aby sa odstránili následky tejto pohromy a obnovili životné podmienky. Zároveň by som však chcela povedať, že je nešťastné porovnávať tento typ tragédie s podobnými tragédiami v oblasti využitia jadrovej energie. Napriek tomu je prirodzené, že jadrové elektrárne musia byť vybavené najspoľahlivejším bezpečnostným systémom a potom sa musia neustále kontrolovať v súlade s najprísnejšími predpismi.

Návrh Komisie zorganizovať širokú európsku konzultáciu treba privítať. Takisto podporujem Komisiu, pretože to považujem za potrebné, pokiaľ ide o vypracovanie usmernení, ktoré budú základom dobre fungujúceho bezpečnostného systému koordinovaného na európskej úrovni a ktoré v budúcnosti zaručia trvalú bezpečnú výrobu jadrovej energie. Správanie obyvateľov Japonska je príkladné a môže byť pre nás vzorom. Som pevne presvedčená, že si zaslúžia maximálnu podporu. Ďakujem vám, pán predsedajúci.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Dnes sme všetci tak trochu Japoncami. Aj uprostred prírodnej katastrofy musíme pripustiť, že jadrová bezpečnosť má ľudskú tvár. Plánovanie, výstavba, prevádzka, odstavenie a – ako teraz v elektrárni vo Fukušime – zvládanie havárií sú skúškou sily ľudského poznania a oddanosti. Európska záťažová skúška je pre nás dôležitým krokom k budúcemu plánovaniu toho, čo bolo doteraz nepredstaviteľné. Pán komisár, pracovníkom z Fukušimy vzdáme najväčší hold tým, že do európskeho odborného a politického rozhodovania zapojíme európskych odborníkov. Zapojiť by sa mali tí pracovníci z oblasti jadrovej energie, ktorých oddanosť a vedomosti sú nenahraditeľné.

Je veľmi dôležité udržiavať a rozširovať vedomosti v oblasti jadrovej energie v strednodobom horizonte, pretože to naozaj zaručuje bezpečnosť. Okrem toho by som chcela znova upozorniť na to, čo povedala pani Ulvskogová. Jadrový výskum a vývoj musí – lepšie ako v súčasnosti – odpovedať na to, ako naložiť s jadrovým odpadom a jeho stále prítomnou 60-ročnou históriou. Ďakujem za pozornosť.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Oettingerovi za to, že k tejto otázke zaujal taký seriózny a zodpovedný postoj.

Mali by sme zvážiť povýšenie Združenia západoeurópskych orgánov dozoru nad jadrovou energiou (WENRA) na pozíciu európskeho regulátora pre 27 členských štátov. Mali by sme uvažovať o tom, či by sa normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) nemali stať právne záväznými a či by tento nový regulátor nemal dostať právomoc nariadiť okamžité zastavenie prevádzky v prípade ich nesplnenia. Mali by sme tiež uvažovať o reforme zmlúv o Euratome so zameraním na bezpečnostné predpisy, ako aj o otázke krytia nákladov na odstavenie a konečné uskladnenie, ktorú treba vyriešiť už teraz.

Považujem to za citlivú tému. Musíme túto príležitosť tu v Európe využiť na vykonanie partnerského preskúmania a zavedenie najmodernejších noriem, aby sa viac neohrozilo zdravie obyvateľov.

  David Martin (S&D). – Samozrejme, vítam rýchlu pomoc, ktorú sme poskytli Japoncom v čase núdze, a vítam vyjadrenie sústrasti Japoncom a pridávam sa k nemu. Nemôžem si však pomôcť – myslím si, že úprimnosť našich poznámok o solidarite trochu oslabia kroky niektorých našich členských štátov.

Z novín sa dozvedám, že španielska vláda vyzvala na dôkladnú kontrolu radiácie tovaru z Japonska, že holandská vláda varovala pracovníkov dokov, aby boli opatrní pri manipulácii so všetkými kontajnermi z Japonska, že francúzska vláda požaduje, aby sa kontroloval všetok dovezený tovar, a že nemecké orgány požadujú náhodné kontroly všetkého tovaru dovezeného z Japonska vrátane automobilov. Ide o tovar, ktorý z Japonska odišiel dva alebo tri týždne – a v niektorých prípadoch dva alebo tri mesiace – pred zemetrasením.

Takéto kroky nie sú veľmi vyjadrením solidarity a súcitu a chcel by som Radu a Komisiu požiadať, aby sa pokúsili členským štátom povedať, že ak chcú naozaj vyjadriť solidaritu, nemali by šíriť takéto poplašné správy.

  Fiona Hall (ALDE). – Som prekvapená, že pán komisár optimisticky očakáva, že situácia vo Fukušime sa dostane pod kontrolu za pár dní, keď odborníci na jadrovú energiu hovoria o týždňoch a mesiacoch. Z elektrárne medzitým uniká radiácia, ktorá naďalej preniká do zásob potravín a vody.

Vítam požiadavku záťažových skúšok, ale nie sú odpoveďou na širšie otázky. Otázka znie, či chceme prijať čoraz vyššie riziká spojené s jadrovou energiou vo svete, v ktorom čoraz častejšie dochádza ku komplexným prírodným katastrofám a extrémom počasia. Bezpečnosť jadrových reaktorov jednoducho nemožno úplne zaručiť v prípade žiadnej rozsiahlej katastrofy, ak spôsobí skazu na viacerých úrovniach, napríklad prerušenie dodávok elektrickej energie a vody, prerušenie komunikácií a fyzického prístupu. Otázka je, či to naozaj chceme riskovať, keď máme iné alternatívy.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Chceli by sme tu vyjadriť našu úplnú solidaritu s obyvateľmi Japonska a tiež našu ľútosť za obeťami katastrofy, ktorá zasiahla túto krajinu.

Vieme, že táto katastrofa spôsobila vážne havárie v jadrovej elektrárni Fukušima, ktorej následky ešte stále nie je možné úplne posúdiť. Je pravda, že havárie v reaktoroch tejto elektrárne boli dôsledkom kombinácie veľmi nepravdepodobných faktorov. K ich kombinácii však došlo a potenciálne sa to môže stať znova v iných jadrových elektrárňach.

Z diania vo Fukušime sa preto musíme dobre poučiť. Treba okamžite preveriť bezpečnostné systémy elektrární a v prípade potreby odstrániť ich nedostatky, predovšetkým pokiaľ ide o chladiace systémy.

Treba prehodnotiť polohu existujúcich jadrových elektrární, najmä z hľadiska rizika zemetrasení a cunami. Tiež však treba otvoriť širokú celospoločenskú diskusiu o energetickej otázke, našich súčasných a budúcich potrebách a o tom, ako ich možno splniť, pričom sa rozumne a informovane vyrovnáme s rizikami, vplyvmi, potenciálom a obmedzeniami rôznych zdrojov energie.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Chcel by som najprv vyjadriť solidaritu s obyvateľmi Japonska, ktorých tak kruto postihla táto katastrofa. Bolo prekvapujúce zistiť, že japonská technológia nedržala krok s udalosťami, ku ktorým v týchto oblastiach opakovane dochádza. Prevádzka technologicky zastaranej jadrovej elektrárne určite nie je maličkosť a tieto veci by nás mali viesť k prehodnoteniu európskeho jadrového energetického programu.

Nemôžeme sa stať obeťami strachu a rozhodovať dnes unáhlene. Potrebujeme všeobecnú dohodu o zaistení bezpečnosti existujúcich jadrových elektrární a preverovaní tých, ktoré sa stavajú. Európa sa nemôže vyhnúť pomoci obyvateľom Japonska nielen pre núdzový stav, ale aj pre pravdepodobnú finančnú krízu spojenú s touto hroznou katastrofou.

Z krátkodobého hľadiska sa musia podniknúť kroky na riešenie spomalenia hospodárstva v Tokiu a jeho pravdepodobných dôsledkov pre krajiny, ktoré sú s Japonskom najužšie prepojené. Nemali by sme zabúdať na to, že vláda bola slabá už pred katastrofou a že nemala v hornej snemovni väčšinu, takže vládna kríza môže byť za dverami.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Na úvod by som chcela vyjadriť sústrasť všetkým, ktorých zasiahla táto ničivá situácia. Tragická nehoda v Japonsku viedla k jadrovej katastrofe, ktorá je nám teraz všetkým dobre známa. Európa reagovala relatívne rýchlo a jednotne, hoci si uvedomujeme – a dúfam, že aj všetci zástancovia jadrovej technológie –, že rádioaktivita nepozná štátne hranice a príroda nedodržiava bezpečnostné normy, nech sú akokoľvek prísne. Zažili sme Černobyľ – neúspešnú takzvanú záťažovú skúšku – a teraz máme Fukušimu. Nastal čas, aby zástancovia jadrovej energie uprednostnili dobré životné podmienky a zdravie ľudí a prírodné prostredie pred akýmikoľvek finančnými záujmami. Mali by sme uvažovať o celoeurópskom odstavení a podpore obnoviteľných zdrojov energie.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Cunami po zemetrasení v Japonsku bolo priamou príčinou havárie v jadrovej elektrárni, ktorá sa stala predovšetkým otázkou bezpečnosti zamestnancov a verejnosti. Preto bolo správne, že sme sa rozhodli podrobiť naše funkčné jadrové elektrárne dôkladným skúškam. Ukázalo sa, že potrebujeme komplexnú a dôkladnú diskusiu s cieľom dosiahnuť racionálne rozhodnutie o budúcnosti jadrovej energie. Musíme si tiež uvedomiť, že po strašnej tragédii tohto druhu budú mať ľudia väčšie obavy, a práve preto musíme zabezpečiť objektívne a pravdivé informovanie a sprísnenie bezpečnostných opatrení.

Chcel by som však zdôrazniť, že jadrové elektrárne v Európe sú vystavené úplne iným environmentálnym faktorom ako elektrárne v Japonsku. Európe nehrozí nebezpečenstvo cunami ani takého silného zemetrasenia, takže by sme z tejto nešťastnej tragédie nemali vyvodzovať priame závery. Naše zariadenia sú pripravené na prípadné nehody a jadrová energia môže zostať integrálnou súčasťou našich energetických zdrojov aj v budúcnosti. Na záver by som chcel vyjadriť sústrasť a úctu našim japonským priateľom. Ďakujem.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážené poslankyne, vážení poslanci, pozorne som počúval vaše príspevky a chcel by som vám poďakovať za objektivitu, ktorú ste prejavili v súvislosti s katastrofou aj jej následkami. Odzneli tu vyjadrenia solidarity a sústrasti, ako aj ponuky na pomoc. K tomu už netreba nič dodávať. To nás povzbudzuje v práci, ktorú majú vykonať predsedníctvo Rady a Komisia.

Všeobecná otázka, o ktorú tu ide, je reakcia na katastrofy. Vzhľadom na Haiti a Pakistan a množstvo ďalších nedávnych prírodných katastrof som presvedčený, že oznámenie Komisie o lepšej európskej reakcii na katastrofy, ktoré Rada schválila v decembri minulého roka, ukazuje cestu vpred. Musíme zlepšiť spoluprácu v rámci postupov reakcie na katastrofy na európskej úrovni a musíme na to vynaložiť primerané finančné a ľudské zdroje, ako aj úsilie o koordináciu na európskej úrovni. Pani Georgievová v priebehu roka nepochybne predloží v Parlamente a v Rade konkrétne návrhy.

Pokiaľ ide o energetickú politiku v Európe a o to, ako sa poučiť z nových informácií prichádzajúcich z Japonska, som presvedčený, že musíme začať objektívnym pohľadom na fakty a realitu. Vezmime si ako príklad nemeckú vládu a jej koaličné strany; pripomínam vám, že som členom jednej z týchto strán. Naša vláda oznámila výraznú zmenu smerovania. V súčasnosti sa v Nemecku odstavilo sedem jadrových elektrární. Tento krok bol kritizovaný za to, že „nie je veľmi dôveryhodný“, alebo aj za to, že ide o „typický prejav nemeckého strachu“. Som presvedčený, že nesmieme zabúdať na to, že východiskovým bodom rokovaní by malo byť rešpektovanie rôznych stanovísk. Chcel by som vyjadriť úctu Parlamentu, ktorý pred niekoľkými rokmi jednoznačne podporil trvalé využívanie jadrovej energie v rámci európskych energetických zdrojov, ale ktorý nepochybne začal prehodnocovať toto stanovisko. Po druhé by som chcel vyjadriť rešpekt voči regulačným právomociam EÚ. Znova som si veľmi pozorne prečítal zmluvu o Euratome a tiež som dôkladne preskúmal smernicu o jadrovej bezpečnosti, ktorú Rada a Parlament prijali v júni pred dvoma rokmi. Tento druhý dokument obsahuje veľa formálnych odporúčaní týkajúcich sa orgánov, ktoré treba zriadiť, informačných a oznamovacích povinností a iných vecí, ale neponúka takmer žiadne konkrétne odporúčania, pokiaľ ide o stavebné a prevádzkové metódy alebo dokonca veľmi všeobecné špecifikácie.

Ak dnes Parlament navrhne rozšírenie európskych právnych predpisov, som pripravený nečakať s podaním správy pre Komisiu na správy od členských štátov v roku 2014, ale budem trvať na tom, aby sa táto smernica stala vnútroštátnym zákonom najneskôr do júla tohto roka. Bude to závisieť od členských štátov a po získaní ďalších informácií z Japonska a z komplexných záťažových skúšok bude možné diskutovať o návrhu Komisie o ďalších konkrétnych požiadavkách na jadrovú bezpečnosť tu v Bruseli v priebehu budúceho roka a nie neskôr.

Odznelo tu, že musím „konať rozhodne“. S tým však nesúhlasím. Zaujmem k tejto otázke dôsledný postoj a budem sa pýtať, aké právomoci majú európski zákonodarcovia a aké mi nedali. Keď v súčasnej atmosfére počujem kritiku od niektorých národných vlád za príliš dramatické hodnotenie situácie a ponaučení, ktoré si z nej musíme zobrať, zatiaľ čo ostatní hovoria, že je najvyšší čas podniknúť rozhodné kroky, potom uprednostním strednú cestu. Vždy som sa cítil dobre na strednej ceste. Keď vás kritizujú obe strany, možno naozaj robíte veci dobre.

Mnohé zo 143 jadrových elektrární budú v prevádzke aj o desať rokov, a ak súčasné vlády nezmenia názor, mnohé z nich, hoci nie všetky, budú stále fungovať aj v nasledujúcom desaťročí. Preto máme veľký záujem požadovať najprísnejšie úrovne bezpečnosti, nové normy a ďalšie obmedzenie rizík v jadrových elektrárňach, ktoré ostanú v strednodobom a dlhodobom horizonte v prevádzke.

Po druhé predpokladám, že nové jadrové elektrárne v Európe sa budú stavať pod záštitou členských štátov, ich národných parlamentov a vlád. Ak vezmeme do úvahy referendum, ktoré sa má v júni uskutočniť v Taliansku, potom môžeme predpokladať, čo sa stane. Chcel by som poznamenať, že s výnimkou Nemecka ani jeden z trinástich členských štátov, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, nezmenil svoju politiku v tejto oblasti. Pozorne som sledoval diskusie na národnej vládnej a parlamentnej úrovni a v médiách.

Musíme si uvedomiť, že hoci ide o európsku otázku, má aj globálny rozmer. Je len v našom záujme zabezpečiť, aby sa najprísnejšie normy uplatňovali nielen na našom území, ale aj na celom svete, veď jadrová energia sa bude celosvetovo využívať aj v nasledujúcich desaťročiach. Z tohto dôvodu vítam...

(protestné pokrikovanie)

Pán Turmes, naozaj sa veľmi snažím zostať tu pokojný a objektívny. Mali by ste to urobiť aj vy. Keď mi hovoríte, aby som neveril pánovi Sarkozymu, môžem povedať len to, že som pevne presvedčený, že túto vec predloží na diskusiu na samite G-20. Už to je veľký úspech. O tejto veci sa bude diskutovať na fóre, ktorého sa zúčastnia Američania, Číňania, Rusi a ostatní, ktorí už prevádzkujú jadrové elektrárne, plánujú postaviť nové elektrárne alebo povolili veľkým priemyselným koncernom postaviť jadrové elektrárne vo svojich krajinách. Preto som presvedčený, že prehodnotenie rizík a prísnejšie bezpečnostné normy sú nevyhnutné bez ohľadu na to, či je človek za jadrovú energiu alebo proti nej, pretože jadrová energia bude aj naďalej súčasťou našej globálnej budúcnosti.

(protestné pokrikovanie)

Teraz by sme sa nemali vracať k diskusiám spred dvoch rokov. V tomto smere sa neobraciate na správnu osobu. Svoje názory môžete vyjadriť, keď dostanú slovo iní. Myslím si, že sa s touto vecou neobraciate na správneho úradníka.

Dovoľte mi prejsť na otázku plánu v oblasti energetiky do roku 2050 a kritiku, ktorá tu odznela, že dostatočne nepodporuje a nefinancuje obnoviteľné zdroje energie. V tomto prípade podceňujete silu vlastných uznesení, hoci sa snažíme kontrolovať a zaručovať dodržiavanie takýchto rozhodnutí. Až 20 % obnoviteľných zdrojov energie za iba deväť rokov v skutočnosti zodpovedá 35 % v kľúčovej oblasti výroby energie a tieto udržateľné zdroje sa využívajú hlavne v tejto oblasti. Sme na dobrej ceste k výrobe 35 % elektriny z obnoviteľných zdrojov energie – a členské štáty zohrávajú svoju úlohu –, pričom obnoviteľné zdroje energie by mali predstihnúť jadrovú energiu a uhlie pri výrobe elektriny za štyri či päť rokov. To znamená, že z obnoviteľných zdrojov energie postupne vytvárame najdôležitejšie zdroje elektriny v Európe. Naše koncepcie a scenáre v rámci plánu v oblasti energetiky do roku 2050 predstavíme koncom jari. Sú však aj iné dôležité dátumy okrem roku 2050, ktorý sa môže zdať ďaleko. Máme aj čiastkové ciele na roky 2025 a 2030, inými slovami, na obdobie, ktoré si vyžaduje investície do infraštruktúry a výrobných kapacít hneď teraz. Nechcem v tomto štádiu prijímať konkrétne záväzky, ale do roku 2030 určite prekročíme hodnotu 35 % obnoviteľných zdrojov energie a dosiahneme hodnotu viac ako 40 % alebo dokonca 60 %, alebo niečo medzi tým. Ak sa tak stane, nikto nebude môcť tvrdiť, že obnoviteľným zdrojom energie sa nedostalo dostatočnej podpory. Obnoviteľné zdroje energie budú zohrávať rozhodujúcu úlohu v energetických zdrojoch počas našich životov.

(Rečníka prerušila pani Harmsová.)

Pani Harmsová, hovorím o pláne v oblasti energetiky, kým vy hovoríte o pláne v oblasti CO2. Sú to dve rozdielne veci. Neznížili sme ciele do roku 2020. Nezmenili sa – 20 % samostatný cieľ a 30 %, ak sa pripoja ostatné krajiny. Parlament, Rada a Komisia mali vždy takéto stanovisko a toto je globálna ponuka na stole. Nič sa nezmenilo. Hovoríme tu o obnoviteľných zdrojoch energie a v tejto oblasti dosiahneme viac ako 40 %. Vytvorili sme preto základ, ktorý zaručí, že energetické zdroje už nebudú len vecou členských štátov, ale že členské štáty budú niesť 50 % zodpovednosti alebo trochu viac. Po druhé, stanovili sme tiež požiadavky na určenie zásad dotácií a spôsobu zabezpečenia finančných a technických zdrojov v členských štátoch v spolupráci s nami.

Pán Turmes, môžem vás ubezpečiť, že v scenároch vážne preskúmame to, čo navrhli rôzne orgány, teda dosiahnutie 100 % obnoviteľných zdrojov energie. Potom sa však musíte pozrieť na právne predpisy, konkrétne na článok 194, ktorý uvádza, že energetické zdroje sú vecou členských štátov. Nepovažujem Lisabonskú zmluvu za vytesanú do kameňa. Poskytuje však parametre pre moju činnosť stanovením práv členských štátov. Tieto práva sa úzkostlivo bránia, či už v Berlíne, Luxemburgu, Paríži, alebo v Londýne.

Na záver chcem uviesť ešte jednu vec. Veľmi pozorne som počúval vystúpenia pána Daviesa a pani Hallovej. Obidvaja sú členmi rovnakej strany. Obidvaja pochádzajú z rovnakého členského štátu. Ako sme však počuli, majú diametrálne odlišné názory. To rešpektujem. Keď dokáže malá strana vo veľkej krajine zastrešiť také odlišné názory, ako vyjadrili títo dvaja vážení poslanci, a keď bola táto strana proti jadrovej energii vo svojej krajine pred voľbami, ale po voľbách ju dokáže akceptovať, aj tak to rešpektujem. Poukazuje to však na ekologický, hospodársky a politický rozmer tejto otázky, a preto budeme mať stále nezhody. Časť procesu má vždy globálny charakter.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. − (HU) Sľubujem, že budem stručná. Som presvedčená, že teraz by naše činy mali sprevádzať dve veci: solidarita a rozvážnosť. Prostredníctvom solidarity môžeme Japoncom pomôcť so všetkým, čo potrebujú. Môžeme ich počúvať a konať tam, kde to aj oni považujú za potrebné, a rozvážnosť nám treba na to, aby sme včas a správne rozhodli o našej budúcnosti. Nemali by sme o otázke takéhoto významu rozhodovať pod vplyvom udalostí. Jedna vec je istá a nikto ju dnes v tejto rokovacej sále nespochybnil: musíme sa všetkými silami snažiť dosiahnuť maximálnu bezpečnosť.

Okrem toho je našou povinnosťou úplne informovať občanov, aby rozumeli, o čom sa diskutuje, a kedy, o čom a ako rozhodneme. Je veľmi dôležité vyvodiť závery a poučiť sa. Udalosti by sme mali preskúmať včas, ale nie unáhlene a nemali by sme robiť vyhlásenia, za ktorými si o pár týždňov alebo mesiacov nebudeme stáť. Pokiaľ ide záťažové skúšky, chcem len poukázať na to, že teraz sú na základe platných právnych predpisov dobrovoľné. Viacerí z vás spomenuli zmenu a doplnenie právnych základov, v súčasnosti platných rámcov, a som pevne presvedčená, že Európska rada to nevylúči. Treba na tom pracovať a predložiť vhodný návrh. Netreba sa ponáhľať, ale práca sa, prirodzene, musí začať.

Pán komisár Oettinger tiež poukázal na to, že energetické zdroje sú v právomoci členských štátov. Každý členský štát sa zvrchovane rozhoduje o tom, aké formy energie bude využívať na pokrytie svojich energetických potrieb. Polovica členských štátov, polovica z hľadiska veľkosti, využíva jadrovú energiu. Keď budeme mať vhodný právny základ, budeme môcť uložiť bezpečnostnú povinnosť každému, ale voľba a zodpovednosť za výber je na členských štátoch. V každom prípade s potešením vítam to, že Komisia bude schopná pripraviť správu do júla 2011, ako spomenul pán komisár Oettinger. Na záver by som chcela povedať, že hovoríme veľa o výskume a vývoji, ktorý je tiež základným kameňom stratégie Európa 2020. Našou úlohou je vytvoriť čo najlepšie podmienky na výskum a vývoj v Európskej únii. V tejto oblasti máme ešte stále veľa práce. S pomocou výskumu a vývoja by sme mali nájsť čo najbezpečnejšie a najekologickejšie formy výroby energie. Veda by mala slúžiť ľuďom a ich maximálnej bezpečnosti. Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia1.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (vo štvrtok 24. marca 2011).

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  János Áder (PPE), písomne. – (HU) V prvom rade mi dovoľte vyjadriť hlbokú sústrasť obyvateľom Japonska a príbuzným obetí v súvislosti s mimoriadnou prírodnou a priemyselnou katastrofou, ktorá sa odohrala len pred 12 dňami. Japonská tragédia nám pripomína, že k prírodným a priemyselným katastrofám môže dôjsť kedykoľvek a kdekoľvek, dokonca aj v Európe. Otázka je len to, kedy a kde k nim dôjde. Práve preto som presvedčený, že je pre Európsku úniu dôležité, aby mala v prípade potenciálnej priemyselnej katastrofy v Európe k dispozícii vhodný finančný nástroj na okamžitý a účinný zásah a zmiernenie škôd. Snahy EÚ zamerané na prevenciu sú, prirodzene, veľmi dôležité, ale v súčasnosti Európska únia nemá finančný nástroj, ktorý by dokázal uspokojiť uvedenú potrebu. Stačí si predstaviť, čo by sa stalo, ak by katastrofa zasiahla členský štát v zložitej finančnej situácii. Okrem strašných spoločenských a environmentálnych následkov by to vážne ovplyvnilo rozpočet takejto krajiny, ako aj európske hospodárstvo. Preto podľa mňa Európa potrebuje nový systém poistenia proti katastrofám, ktorý by na základe zásady povinného poistenia zodpovednosti poskytol dodatočné prostriedky v sume približne 4 až 5 miliárd EUR ročne z platieb potenciálnych znečisťovateľov s cieľom rozšíriť rýchlu finančnú pomoc v prípade priemyselných katastrof. Okrem toho by platitelia mohli byť aj príjemcami prostriedkov z tohto systému, pretože by mohli požadovať podporu prostredníctvom súťaženia o investície v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia z nevyužitých prostriedkov.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Rastúci dopyt po energii si vyžaduje diverzifikáciu ponuky alternatívnych zdrojov energie iných ako ropa, akými sú napríklad obnoviteľná slnečná, veterná a jadrová energia.

Podľa mňa nie je výroba jadrovej energie vec, o ktorej by sa malo diskutovať, keď sme teraz plní emócií. Vlastne sa obávam, že zvyčajní odporcovia jadrovej energie, často financovaní ropnými spoločnosťami, sa pokúsia zneužiť udalosti v Japonsku na propagáciu energetickej závislosti Talianska od ropy a jej derivátov. Viac ako 8 000 ľudí v Taliansku a viac ako 350 000 v Európe každý rok zomrie pre znečistenie spôsobené spaľovaním ropných derivátov.

Navyše, pokiaľ ide o nájdenie potenciálnych miest výstavby v tejto oblasti, chcel by som zdôrazniť, že s výberom pomáhajú technické a vedecké smernice vypracované odborníkmi, na základe ktorých budú môcť úradníci vybrať najlepšie možnosti, aby sa zaručila verejná bezpečnosť a environmentálna udržateľnosť. Dúfam, že diskusie o alternatívnych zdrojoch energie iných ako ropa budú prebiehať objektívne a že sa zabezpečia primerané a presné informácie pre občanov, aby sme predišli ľahkej manipulácii, čo by mohlo viesť k našej ešte väčšej závislosti od nestabilných krajín ťažiacich ropu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Stotožňujem sa so smútkom svojich kolegov poslancov, ktorí vyjadrili sústrasť Japonsku a jeho obyvateľom v súvislosti s tragédiou, ktorou prechádzajú. EÚ musí Japonsko podporiť všetkými silami pri zavádzaní a uskutočňovaní rekonštrukčných programov. Pozorne som sledoval rozpravu, ale musím povedať, že nesúhlasím, aby sa táto tragédia zmenila na križiacku výpravu proti jadrovej energii. Ide o lacný, ekologický zdroj energie a vďaka technologickému pokroku bude čoraz bezpečnejší. Havária lietadla je napríklad podobne tragická udalosť, ale nemyslím si, že je to pre nás dostatočný dôvod na pochybnosti o výhodách a bezpečnosti lietadiel. Správne riešenie je: áno záťažovým skúškam, áno dohľadu a nie démonizovaniu jadrovej energie.

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Chcela by som vysloviť úprimnú sústrasť obyvateľom Japonska, ktorých v posledných týždňoch postihla strašná prírodná katastrofa. Japonsko dostáva pomoc od Európskej únie, ako aj od členských štátov. Európska únia bude pokračovať s akoukoľvek podporou, ktorú bude japonská vláda považovať za vhodnú pomoc pri prekonávaní tejto hroznej krízy.

Stav pohotovosti v jadrovej elektrárni vo Fukušime vyvolal emotívnu diskusiu o využití jadrovej energie v Európskej únii vo všeobecnosti. Odporúčala by som všetkým, aby do svojich názorov nevnášali emócie a uvedomili si, že automobily sa nezakázali po tom, keď írska vedkyňa Mary Wardová 31. augusta 1869 vypadla z parného auta svojho bratranca, ktoré ju potom prešlo.

Namiesto toho by sme sa mali poučiť a zvýšiť investície do jadrovej bezpečnosti, ako aj inovatívneho výskumu. Zdroje fosílneho paliva sú vyčerpateľné a obnoviteľná energia je stále dosť experimentálna. Na druhej strane by jadrová energia mohla byť kľúčom k našej budúcnosti. Ak by sa prví jaskynní ľudia báli ohňa, stále by sme žili v dobe kamennej.

  Vladimír Remek (GUE/NGL), písomne. – (CS) Predovšetkým by som sa chcel pripojiť k všetkým, ktorí vyjadrili súcit s obyvateľmi Japonska postihnutými ničivým zemetrasením a cunami. Táto prírodná katastrofa pripravila o život tisícky ľudí, čo je obrovská strata. Ďalšie desaťtisíce pripravila o strechu nad hlavou, osobné veci a majetok a dramaticky zmenila ich životy aj v nasledujúcich rokoch. Nesmieme na to zabúdať, hoci sa médiá sústreďujú skôr na problémy jadrovej energetiky. Problémy s poškodenou elektrárňou Fukušima zatieňujú takmer všetko ostatné. Chcel by som však pripomenúť – v súvislosti s poplašnými scenármi –, že najväčšou jadrovou katastrofou všetkých čias stále zostáva zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. Najväčšou hrozbou pre ľudstvo je jadrový vojenský arzenál. Šíri sa napriek mnohým dobrým úmyslom bez toho, aby bol pod takou permanentnou a dôkladnou verejnou kontrolou ako jadrové elektrárne. Navyše sa po udalostiach v Japonsku bezpečnostné požiadavky a normy určite ešte zvýšia. Musíme preto zachovať rozumné postoje bez unáhlených, až hysterických reakcií na udalosti v Japonsku. V súčasnosti neexistuje alternatíva pre jadrovú energiu, ktorá nám poskytuje veľmi potrebnú a dostupnú energiu bez emisií. Som rád, že Česká republika, Fínsko, Francúzsko a ďalšie krajiny pristupujú k tejto otázke realisticky. Je to v protiklade s krajinami, kde sa jadrová energia stala kartou v predvolebnom boji, čo je s ohľadom na situáciu v Japonsku pomerne neetické.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Chcela by som sa vyjadriť k situácii v Japonsku. Humanitárna pomoc pre Japonsko je samozrejmá a potrebná reakcia Európskej únie na tragickú katastrofu, ktorá krajinu postihla. Myslím si, že Japonsko a postihnuté regióny by mali dostať všetku potrebnú pomoc (technickú, administratívnu a organizačnú), ako aj finančnú podporu. Okrem núdzovej pomoci by sme mali uvažovať aj o vypracovaní modelu systematickej spolupráce so všetkými krajinami, ktorým hrozia rôzne druhy katastrof, vrátane krajín mimo Európskej únie. Chcela by som požiadať útvary Komisie a Rady, ktoré sú zodpovedné za túto oblasť, aby zrevidovali príslušné právne predpisy a predložili návrhy na zlepšenie výmeny účinných postupov v oblasti krízového manažmentu.

V dôsledku prírodných katastrof trpí čoraz častejšie čoraz viac krajín vrátane krajín Európskej únie. Preto je nevyhnutná trvalá a prepracovaná medzinárodná spolupráca. Je tiež dôležité zrevidovať platné právne a regulačné rámce pre bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení. V tejto súvislosti by som chcela upozorniť hlavne na tieto dve veci: kontrolu úplnej transpozície smernice o bezpečnosti jadrových zariadení a prijatie smernice o rádioaktívnom odpade.

  Debora Serracchiani (S&D), písomne. – (IT) Po zemetrasení z 11. marca otriasli Európskou úniou, ktorá už predtým zápasila s nestabilitou v severnej Afrike, dôsledky japonskej krízy pre jadrovú bezpečnosť a globálne hospodárstvo.

Vítam rozhodnutia prijaté na mimoriadnom stretnutí ministrov energetiky, ktoré sa konalo s cieľom preskúmať dôsledky havárie v elektrárni Fukušima, a spolieham sa na odhodlanie členských štátov, pokiaľ ide o vykonanie záťažových skúšok jadrových elektrární v Európskej únii a ich rozšírenie do mimoeurópskych krajín, predovšetkým tých susedných. V tejto súvislosti – pričom pripisujem náležitý význam rozhodnutiu o jadrovom moratóriu, ktoré prijali niektoré členské štáty, a blížiacim sa verejným konzultáciám o vývoji v oblasti energetiky – je dôležité, aby Komisia podávala správy o bezpečnostnej situácii v európskych jadrových elektrárňach, ktoré by v prípade nehody mohli mať dosah na susedné regióny členských štátov.

  Georgios Stavrakakis (S&D), písomne. – (EL) Aj ja by som chcel vyjadriť sústrasť a podporu obyvateľom Japonska, ktorých postihla katastrofa spôsobená veľmi silným zemetrasením a cunami, ktorá si vyžiadala tisíce životov a zanechala po sebe veľké škody. Samozrejme, veda a technológia urobili maximum pre bezpečnosť zvyčajných dôležitých stavieb a máme, samozrejme, veľmi prísne predpisy na zníženie ich zraniteľnosti. Nedávne silné zemetrasenie a následná katastrofálna cunami si však vyžiadali tisícky životov a spôsobili skazu biblických rozmerov. Z dôvodu veľmi vážneho poškodenia jadrových reaktorov vo Fukušime musíme prehodnotiť a zmeniť prevládajúci názor o bezpečnosti jadrových elektrární. Musia byť umiestnené a navrhnuté podľa kritérií, ktoré budú rovnako extrémne ako prírodné javy, ktorým môžu byť vystavené. Vedci s veľkou pravdepodobnosťou odhadujú, že silné zemetrasenia sa môžu objaviť v strednodobom a dlhodobom horizonte. Politici by preto nemali za žiadnych okolností plánovať jadrové elektrárne v aktívnych zónach zemetrasení. Pre krajiny v zónach zemetrasení existujú moderné, použiteľné, inteligentné a účinné spôsoby, ako naplniť ich energetické potreby. V opačnom prípade sa bude zdať, že ľudský život sa používa na vyváženie energetického problému.

  Csanád Szegedi (NI), písomne. – (HU) Najprv by som chcel vysloviť sústrasť obyvateľom Japonska v mene Hnutia za lepšie Maďarsko Jobbik a všetkých Maďarov. Maďari vždy mali radi Japoncov ako bratov, a preto je táto katastrofa mimoriadne šokujúca. Povinnosťou Európskej únie je pomôcť obyvateľom Japonska a Japonsko musí dostať všetku pomoc, ktorú potrebuje. Zároveň treba z tejto katastrofy vyvodiť závery, ktoré jednoznačne ľudstvu ukážu, že globalizovaný svet odtrhnutý od prírody je mimoriadne krehký. Existuje maďarské príslovie, ktoré hovorí, že múdry človek sa učí z cudzích chýb. Národy Európy sa musia z tejto katastrofy poučiť a čo najviac sa vrátiť k prírode, prírodným potravinám a prírodným zdrojom energie a tým chrániť naše životné prostredie pre budúce generácie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Najprv by som chcela obyvateľom Japonska vyjadriť sústrasť po zemetrasení a cunami, ktoré postihli túto krajinu a vyžiadali si veľa životov. Vzhľadom na tragickú katastrofu v jadrovej elektrárni Fukušima, ktorá nasledovala po zemetrasení a cunami, by som chcela Európu vyzvať, aby prehodnotila budúcnosť jadrovej energie a hľadala alternatívne spôsoby výroby energie. Navyše sa naše hodnotenia vplyvu tejto katastrofy musia zakladať na informáciách a odborných znalostiach, ktoré poskytnú špecialisti a odborníci, a na nové spôsoby výroby elektriny sa musíme pozerať z vedeckého hľadiska. Udalosti v Japonsku by mali byť obavou pre všetky členské štáty bez ohľadu na to, či majú jadrové elektrárne, pretože ak by došlo k podobným katastrofám, radiácia by ohrozila celú Európu. V súčasnosti vyvolávajú v krajinách východnej Európy, najmä v pobaltských štátoch, veľké obavy plány Ruska a Bieloruska stavať jadrové elektrárne. Dosah radiácie z týchto plánovaných jadrových elektrární vyvoláva ešte väčšie znepokojenie a objavujú sa obavy, či susedné štáty budú dodržiavať medzinárodné bezpečnostné požiadavky. Chcela by som zdôrazniť, že okamžite po katastrofe v Japonsku odstavilo Nemecko svoje reaktory postavené pred rokom 1980. Člen Európskej komisie zodpovedný za energetiku tiež zastáva názor, že Európa by sa mala snažiť o budúcnosť bez jadrových elektrární. Takže po posúdení potenciálnej hrozby radiácie pre Európu by sme tu v Európskom parlamente mali diskutovať o riziku jadrových elektrární blízko vonkajších hraníc Európskej únie.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Ničivé zemetrasenie a cunami, ktoré zasiahli Japonsko a tichomorskú oblasť 11. marca 2011 a ktoré si vyžiadali tisíce nevinných životov, boli tragédiou, ktorá nás všetkých dojala. Našou povinnosťou je vyjadriť hlbokú solidaritu s obyvateľmi Japonska a ich vládou a vysloviť im našu sústrasť. Našou povinnosťou je aj zvýšiť humanitárnu, technickú a finančnú pomoc. Som rád, že Európska únia poskytla túto nevyhnutnú pomoc takmer okamžite a využila svoje najlepšie záchranárske tímy a ich skúsenosti v oblasti odstraňovania následkov katastrof. Pomoc sa musí poskytovať nepretržite, kým sa situácia v Japonsku nestabilizuje. Vzhľadom na znepokojivý fakt, že katastrofa spôsobila mimoriadne vážnu jadrovú haváriu, ktorá postihla jadrovú elektráreň vo Fukušime a ktorá predstavuje novú hrozbu pre životy a zdravie, by sme mali preskúmať a otestovať bezpečnosť jadrových elektrární v EÚ. Napriek tomu, že havária v elektrárni vo Fukušime je pre nás varovaním, nemyslím si, že by to mal byť dôvod na paniku alebo zaujatosť proti jadrovej energii. Japonsko veľmi často pomáhalo európskym národom pri odstraňovaní následkov katastrof, pričom využívalo svoje rozsiahle a cenné skúsenosti v tejto oblasti. Nastal čas, aby sme sa aj my ujali tejto dôležitej úlohy. Som si istý, že takáto spolupráca prinesie úžitok nielen vo forme núdzovej pomoci obetiam, ale tiež posilní naše vzťahy s takým dôležitým priateľom, akým je Japonsko.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Katastrofálne zemetrasenie, ktoré zasiahlo Japonsko, je veľmi presvedčivým dôkazom toho, že žiadna krajina, dokonca ani krajina s veľmi rozvinutým hospodárstvom, nedokáže sama zvládnuť rozsiahle tragické následky spôsobené takou obrovskou pohromou. Okrem slov sústrasti, ktoré dnes všetci adresujeme obyvateľom Japonska, je našou povinnosťou poskytnúť pomoc obetiam katastrofy. Taká nepredvídateľná udalosť ako zemetrasenie, ktoré okrem tragédie v podobe tisícok obetí prinieslo aj vážnu hrozbu jadrovej katastrofy, si vyžaduje, aby sme sa z nej poučili napriek tomu, že nás táto pohroma priamo nepostihla. Musíme úprimne odpovedať na otázku, ako dobre sú európske jadrové elektrárne pripravené na udalosti tohto druhu. Preto ak chceme zabrániť potenciálnym hrozbám v budúcnosti – pretože hoci sú nepravdepodobné, sú možné – a ak chceme zaručiť bezpečnosť obyvateľov Európy, je nevyhnutné preveriť bezpečnostné prvky jadrových elektrární v členských štátoch Únie.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – Nemali by sme sa zameriavať len na jadrovú bezpečnosť v EÚ, ale mali by sme sa pozrieť aj do jej bezprostredného susedstva. Na hraniciach EÚ sa realizujú dva nové projekty jadrových elektrární s experimentálnymi reaktormi: jeden v Kaliningrade a druhý v Bielorusku, 23 km od vonkajšej hranice EÚ a 50 km od hlavného mesta Litvy.

Obe miesta boli zvolené na základe neznámych kritérií. Nedostatočná transparentnosť procesu, nedostatočné konzultácie a neposkytnutie informácií dotknutým krajinám vyvolávajú vážne obavy v súvislosti s týmito dvoma projektmi. Práce sa už začali, hoci medzinárodné posúdenia vplyvu na životné prostredie žiadnej z elektrární nie sú ani zďaleka dokončené.

Okrem toho hneď po tragédii v Japonsku Rusko a Bielorusko podpísali dohodu, ktorá dáva zelenú postaveniu elektrárne v Bielorusku. Údaje z černobyľskej a fukušimskej tragédie ukazujú, že oblasť priameho rádioaktívneho dosahu je 50 až 55 km. V prípade nehody by bolo priamo zasiahnuté hlavné mesto členského štátu EÚ. EÚ by mala žiadať, aby tieto tretie krajiny brali svoje povinnosti vážne a dôsledne dodržiavali medzinárodné záväzky a normy v oblasti jadrovej energie. Dúfam, že na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady sa odsúhlasí prijatie príslušných rozhodnutí.