Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o vyhlásení vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Komisie pani Ashtonovej o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene.

Úradujúci predseda Rady pán Németh bude hovoriť v mene pani Ashtonovej.

  Zsolt Németh, v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Dnes som tu, aby som uviedol niekoľko poznámok v mene vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o situácii v Bahrajne, Sýrii a Jemene.

Udalosti v Sýrii sa v poslednej dobe dramaticky zmenili. Súčasná zúfalá situácia v Jemene sa zrejme ešte zhorší a veľmi napätá atmosféra, ktorá teraz prevláda v Bahrajne, vzbudzuje vážne obavy, aj keby sa tamojšie krviprelievanie zmiernilo. Európska únia veľmi pozorne sleduje rýchlo sa meniaci vývoj udalostí v celom regióne, čo potvrdzuje množstvo stretnutí na vysokej úrovni, oficiálne vyhlásenia a závery Rady.

Okrem toho je barónka Ashtonová v stálom kontakte s kľúčovými partnermi, ako aj s kľúčovými aktérmi v samotných krajinách. Kontakt udržiava denne priamo telefonicky alebo prostredníctvom svojich zástupcov v príslušných krajinách s cieľom využiť vplyv EÚ, kdekoľvek je to možné, a vždy, keď to môže pomôcť. Situácia v každej krajine je jedinečná a vyžaduje si strategickú, starostlivo premyslenú a vhodne prispôsobenú reakciu. Ale keď sa udalosti menia tak rýchlo, ešte dôležitejšie je vybudovať rozumnú politiku na pevných základných zásadách.

Dovoľte mi uviesť tri zásady: po prvé, odmietnutie násilia – hromadné protesty sa musia vždy riešiť mierovou cestou a s úplným dodržiavaním ľudských práv a základných slobôd; po druhé, podpora dialógu – rozdiely a neprávosti musia konštruktívnym spôsobom riešiť správni ľudia, ktorí sú pripravení vzájomne komunikovať, zabudnúť na predsudky a podmienky; po tretie, základné politické a hospodárske reformy musia vychádzať zo samotných krajín a EÚ dala veľmi jasne najavo, že je pripravená poskytnúť rýchlu podporu vtedy, ak bude o ňu požiadaná.

Dovoľte mi, aby som sa teraz konkrétnejšie zmienil o troch krajinách, ktoré máme pred sebou.

Situácia v Bahrajne zostáva napätá aj napriek tomu, že sa do určitej miery obnovil normálny stav na uliciach. Pokračuje zatýkanie osôb, ktoré evidentne neurobili viac než to, že uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu. Podobne ako inde v regióne, EÚ a samotná vysoká predstaviteľka jednoznačne odsúdili násilie v Bahrajne a vyzvali orgány a všetky prítomné vojenské zložky na úplné dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ako aj medzinárodných humanitárnych noriem.

Opakovane sme tiež naliehavo vyzvali bahrajnské orgány a opozíciu, aby začali skutočný národný dialóg. Vysoká predstaviteľka o tom hovorila priamo s ministrom zahraničných vecí. Bez podniknutia konkrétnych opatrení na dosiahnutie toho, aby správni ľudia bez výhrad a podmienok navzájom komunikovali, sa zvyšuje riziko, že zvíťazia radikálne zložky. To by malo jasné a znepokojivé dôsledky pre stabilitu regiónu. Najlepším spôsobom na zachovanie a podporu stability zostáva dialóg. Tento odkaz si vezme so sebou vysoká predstaviteľka na stretnutie s ministrami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré sa uskutoční zakrátko tento mesiac.

Od polovice marca sa v mnohých mestách v Sýrii začali šíriť občianske nepokoje. Brutálne násilie, aké sa proti nim používa, je neprijateľné. Vysoká predstaviteľka a Európska únia veľakrát vyzvali sýrske orgány na zastavenie násilia, rešpektovanie práva ľudí pokojne demonštrovať a na vypočutie ich oprávnených nárokov. Sýrsky ľud si zaslúži dlho očakávané politické reformy, najmä v súvislosti so slobodou prejavu, zhromažďovania, politickej účasti a riadenia.

Prezident Assad vo svojom prejave k národu, ktorý predniesol 30. marca, neustanovil jasný program reformy ani harmonogram jej vykonávania. EÚ bude naďalej naliehať na Sýriu, aby bezodkladne začala uskutočňovať reformy. Musia to byť reálne, politické, ako aj sociálno-ekonomické, seriózne – nielen kozmetické – reformy a musia sa vykonávať bez ďalšieho odkladu. Veľmi pozorne budeme sledovať, ako nová vláda, ktorá sa má len vytvoriť, bude postupovať s reformami. Dúfame, že vytvorenie právneho výboru bude viesť k vypracovaniu nových právnych predpisov, ktoré umožnia zrušenie výnimočného stavu a zaručia ľudské práva a základné slobody.

Zároveň bude EÚ naďalej naliehať na vedúcich sýrskych predstaviteľov, aby verejne aj v súkromí prestali používať násilie proti demonštrantom. Rovnako dôležité je vyhlásiť, že sa musí vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za násilie a zabíjanie ľudí, a že všetci politickí väzni a obhajcovia ľudských práv musia byť prepustení.

Situácia v Jemene zostáva naďalej mimoriadne znepokojivá. Odkazy vysokej predstaviteľky po poľutovaniahodných násilnostiach, ktoré sa udiali 18. marca, boli celkom jasné a Rada pre zahraničné veci vo svojich záveroch zo zasadnutia z 21. marca opakovane zdôraznila svoje odsúdenie použitia násilia proti demonštrantom. EÚ tiež jednoznačne uviedla, že tí, ktorí sú zodpovední za straty na životoch a zranenia, sa budú za svoje činy zodpovedať a budú postavení pred súd.

Odvtedy prichádzajú od jemenských vedúcich predstaviteľov čoraz nejasnejšie správy. Z tohto dôvodu vysoká predstaviteľka 30. marca zatelefonovala priamo prezidentovi Sálihovi a naliehavo ho vyzvala, aby urobil všetko pre zastavenie ďalšieho krviprelievania. Vyjadrila svoj názor, že najlepší spôsob, ako sa to dá zabezpečiť, je bezodkladne začať dôveryhodnú a rýchlu politickú zmenu. Táto ústavné zmena by mala byť založená na reálnych a pevných záväzkoch, ktorých plnenie sa bude náležite sledovať.

Čas sa kráti a obeťou bude jemenské obyvateľstvo. Preto sa EÚ v úzkej spolupráci s medzinárodnými partnermi veľmi aktívne pokúša a bude sa naďalej pokúšať o zmiernenie krízy v Jemene.

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Predsedajúci. – Kým pán Brok sedí vedľa pána Salafranca, chcel by som využiť túto príležitosť a zablahoželať mu k včerajšiemu úspechu jeho tímu. Má na sebe šál futbalového tímu Schalke 04, ktorý dosiahol slávne víťazstvo, ale s pomocou jedného z najlepších hráčov na svete Španiela Raúla. Zablahoželali sme pánovi Brokovi a teraz sa na minútu a pol ujme slova pán Salafranca v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Pán predsedajúci, úplne súhlasím s tým, čo ste práve povedali.

Chcel by som povedať, že sme neustále sledovali tok informácií od vysokej predstaviteľky pani Ashtonovej, ktoré sa týkali vývoja udalostí v týchto krajinách, a myslím si, že by sme mali uznať úsilie, ktoré vynakladá v mene Európskej únie na podporu demokratických ambícií v Bahrajne, Jemene a Sýrii. Parlament prijme zajtra uznesenie, ktoré v tejto súvislosti podporujú všetky politické skupiny.

Chcel by som však položiť niekoľko otázok, pán predsedajúci, a požiadať pána Németha, aby ich odovzdal pani Ashtonovej.

V prvom rade, v niektorých orgánoch Únie a, samozrejme, v tomto Parlamente je pocit, že vo vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky robíme krok späť a že sa vraciame do časov politickej spolupráce. Samozrejme, nie preto sme ustanovili Lisabonskú zmluvu.

Po druhé, vznikol rozpor v súvislosti s rastúcou potrebou prítomnosti Európy v týchto krajinách bez toho, aby bol známy konečný výsledok týchto prechodných procesov. Je jasné, že sa musíme zúčastniť, a tiež je jasné, že slogan použitý v oznámení pani Ashtonovej je veľmi rozumný: „viac za viac“.

Otázka, ktorú však chcem položiť – a už budem končiť, pán predsedajúci –, je, či členské štáty EÚ chcú zvýšiť zdroje na uspokojenie rastúcich potrieb, ktoré vznikajú v týchto krajinách.

  Véronique De Keyser, v mene skupiny S&D. – (FR) Veľmi dobre si uvedomujeme intenzívne diplomatické úsilie, ktorá vyvinula a stále vyvíja pani Ashtonová, a tiež si uvedomujeme problémové situácie, s ktorými sa stretáva. Sýria, Jemen a Bahrajn sú krajiny, s ktorými v skutočnosti nemáme žiadne iné než obchodné dohody, ktoré napríklad neobsahujú ustanovenia o ľudských právach, a k dispozícii máme len veľmi málo mechanizmov.

Napriek tomu vám však chcem povedať tri veci. V prvom rade, v súvislosti s inšpiráciami ľudí, v súvislosti s tými, ktorí sú dnes na uliciach pod paľbou ostreľovačov, musíme nielen stáť za nimi, ale musíme tiež za každú cenu zabezpečiť ukončenie násilia. Dnes som videla sýrskeho disidenta. To, čo v konečnom dôsledku požadujú títo disidenti, je ukončenie násilia, aby sa mohli vyjadrovať. K tejto téme by som chcela povedať, že aj keď nemáme dohodu so Sýriou, mali by sme teraz v prípade potreby využiť celú zásobu sankcií, ktoré máme k dispozícii, na ukončenie tohto násilia.

Druhá vec, ktorú som chcela povedať, je, že vo všeobecnosti sú to krajiny – a platí to tak pre krajiny Perzského zálivu, ako aj pre Líbyu –, ktoré sme vyzbrojili, v skutočnosti až nadmieru. Myslím si, že minimálnou požiadavkou je lepšia kontrola zbraní, aby sa tieto krajiny a tieto vlády nestali sudom s pušným prachom, ktorý sa potom obráti proti vlastnému obyvateľstvu.

Na záver je tu otázka dvojitého metra. Chcela by som povedať, že vo vzťahu k Bahrajnu sme boli veľmi prezieraví a vo vzťahu k ostatným krajinám sme boli veľmi neústupní. Viem, že situácia v Bahrajne je osobitne citlivá, že Saudská Arábia tam vyslala vojsko a že Saudská Arábia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive nám pomáhajú proti Líbyi, ale nechceli by sme vymeniť cenu barelu ropy a podpory pre nás proti líbyjskej vláde za cenu mlčania v súvislosti so šiitmi, ktorých v súčasnosti vláda Bahrajnu utláča.

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. – Pán predsedajúci, som nahnevaná. Na včerajšom stretnutí našej skupiny sme vypočuli troch svedkov z organizácií Human Rights Watch a Amnesty International, ktorí boli v Bahrajne, Jemene a Sýrii. Ich príbehy boli desivé.

To ma nahnevalo. List, ktorý sme dostali od barónky Ashtonovej, nie je žiadna stratégia. Ešte raz, je to ďalší program. Mali by sme prestať posielať prázdne odkazy, ako sme to príliš dlho robili v prípade Tuniska, Egypta a Líbye. Je načase konať.

EÚ by v prvom rade mala požadovať zvolanie mimoriadnej schôdze Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve. OSN by mala vyslať misiu do týchto troch krajín, aby sa režimy museli zodpovedať za porušovanie ľudských práv.

Po druhé, EÚ by mala požadovať zákaz vývozu zbraní zo všetkých členských štátov EÚ do týchto troch krajín. Je neprijateľné, že štáty EÚ stále predávajú týmto režimom zbrane.

Po tretie, EÚ by mala dať jasne najavo, že ak politické režimy v týchto krajinách vytvárajú prekážku demokratizácii, je čas, aby skončili. Medzitým by sme mali zaviesť sankcie ako zmrazenie aktív a zákaz cestovania.

Opakujem, že je načase konať.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Veľmi dobrá správa je, že obyvatelia začínajú konať, aby znovu získali svoje slobody a práva a aby dosiahli zmenu politického režimu a viac demokracie. To je základným cieľom zahraničnej politiky Európskej únie a európskeho projektu. To v nás môže vyvolať len nadšenie a podnietiť našu podporu.

Veľmi zlou správou však je, že proti týmto obyvateľom, ktorí tým, že riskujú svoje životy, dokazujú význam týchto hodnôt a ambícií, je použité mimoriadne hrubé násilie, čo je absolútne neprijateľné. Preto je nevyhnutné, aby ochrana obyvateľstva, ktorá v Líbyi viedla k vojenskému zásahu, zmenila svoje formy s cieľom ochrániť demonštrujúcich v týchto troch krajinách.

Myslím si, že mimoriadne dôležité sú vyhlásenia – legitímne vyhlásenia, ambície, ktoré majú obyvatelia týchto krajín –, ale musíme aj konať. Ako súčasť týchto krokov musíme mať istotu, že všetci títo vedúci predstavitelia zodpovední za použitie neprimeranej sily proti svojim obyvateľom neuniknú svojmu trestu. Na dosiahnutie tohto cieľa sa musí zvolať diplomatická konferencia a členské štáty Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva musia začať intenzívne konať na získanie misií, správ a uznesení, aby zodpovední politici mali istotu, že tieto násilné činy nezostanú nepotrestané.

Napokon si myslím, že určite máme metódy, ako vykompenzovať „výpadok“ tlače. Novinári, domáci či zahraniční, majú značné problémy pri dokumentovaní situácie. Vieme, čo robiť; máme nástroje na prekonanie týchto prekážok. Musíme ich rozhodne využiť. Myslím si, že keď budeme mať prostriedky na vykonanie opatrení, musíme nájsť spôsob ich využitia.

Určite teraz nie je čas na prenasledovanie sýrskeho prezidenta s cieľom získať jeho podpis na readmisnú dohodu, o ktorej možno v každom prípade uvažovať len za určitých podmienok, vrátane veľmi seriózneho, účinného a primeraného programu, vykonávania reforiem v Sýrii a prepustenia všetkých väzňov svedomia a pokojných demonštrantov nielen v tejto, ale aj v ďalších dvoch krajinách.

  Sajjad Karim, v mene skupiny ECR. – Chcel by som pánovi ministrovi povedať toto: ako som tu sedel a počúval vaše vyhlásenie, počul som, čo ste museli povedať, ale boli to len slová – niekedy boli veľmi sladké, ale, bohužiaľ, prázdne slová. Všetko bolo spiatočnícke; nič z toho, čo ste nám predložili, nebolo iniciatívne. Ako som počúval, napísal som naozaj nadpis „Plán“ na list papiera, na ktorom som si chcel robiť poznámky z vašich informácií o tom, čo bude robiť EÚ. Stále mám pred sebou celkom čistý list. Nemali ste dnes čím prispieť.

V programe, ktorý ste načrtli, nebolo nič iniciatívne. Ľudia na celom Blízkom východe očakávajú, že Európa príde a pomôže im získať ich práva, a vy máte pre nich jedine prázdne slová.

V poslednom akčnom pláne, ktorý bol predložený, všade chýbal kľúčový prvok a veľa sa diskutovalo o tom, že vedúci predstavitelia krajín Blízkeho východu sú stále schopní získať peniaze od svojich obyvateľov a priniesť ich do Európy, a my nerobíme nič, aby sme tomu v budúcnosti zabránili.

Vy sami ste povedali, že čas sa kráti. Ak je to tak, a ja som presvedčený, že je, prečo ste nám dnes nepredložili niečo iné ako prázdny list papiera? Mali by ste si viac vážiť tento Parlament.

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Sme s obyvateľstvom Jemenu, Sýrie a Bahrajnu v jeho úsilí o získanie slobody a demokracie a pri krvavom potlačení demonštrácií a občianskych nepokojov. Preto sa musíme jasne vyjadriť. Predovšetkým žiadam, aby sme okamžite zastavili predaj zbraní do týchto krajín. Európa naďalej predáva zbrane, ktoré sa používajú na zabíjanie civilného obyvateľstva. Po druhé, mali by sme byť na strane ľudí, nie autoritárskych či diktátorských režimov.

Vzhľadom na to by sme pri našej solidarite nemali zabúdať, že stále používame dvojitý meter; jeden súbor pravidiel na riešenie demokratických snáh ľudí a druhý na to, aby sme sa postarali o obchod a podnikali. V Líbyi bombardovanie jednoznačne presiahlo mandát samotnej OSN, kým v Bahrajne sme nepodnikli nič okrem protestov, keď saudskoarabská armáda vstúpila do krajiny, aby ochránila kleptokraciu. Kým mladí ľudia robia všetko, čo sa dá, proti armáde a polícii a dávajú svoje srdce aj dušu do boja proti týmto dvom silám, my sa obmedzíme na písanie diplomatických nót.

Na záver by som chcela povedať, pán predsedajúci, že ako je nesprávne sa domnievať, že existujú vojenské riešenia politických problémov, tak je nesprávne si myslieť, že arabské národy si ešte nevšimli naše pokrytectvo.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Radikálna zmena režimu v zmysle prevzatia moci radikálnymi islamskými silami v Sýrii, Bahrajne a Jemene by znamenala priam katastrofu, a to na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni.

Skutočným víťazom v tejto nepredvídateľnej situácii, prinajmenšom na Arabskom polostrove, by určite bola iránska vládnuca dvojica Chameneí – Ahmadínedžád a to by nateraz zmarilo už i tak malú nádej perzskej jari. Mimochodom, krízová situácia v mestách Damask, Manama a Saná poskytla EÚ vynikajúcu príležitosť zaviesť v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi jasné podmienky pre našu trvalú podporu týchto režimov, ktoré sa dostali do úzkych: čakajú ich politické a sociálno-ekonomické reformy.

Pred niekoľkými rokmi sme navštívili Sýriu s delegáciou EP. Tento štát, ktorý je jediným sekulárnym štátom v regióne, poskytol od roku 2003 útočisko pre státisíce irackých kresťanov, čo by malo slúžiť ako varovný signál. Západ by mal vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa mimoriadne krvavá sektárska občianska vojna v Iraku nerozšírila do Sýrie.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Jazmínová revolúcia, ktorá začala v Tunisku, nemá, bohužiaľ, taký pokojný priebeh v Jemene, Sýrii a Bahrajne. Dialóg medzi vládou a opozíciou je určite najlepší spôsob dohody na aktívnom riešení sociálnych a ekonomických problémov, a práve to chcú ľudia, a posun smerom k demokratickejšej účasti. Či sa dohody tohto typu budú potom dodržiavať, je úplne iná otázka. Koniec koncov, vlnu protestov vyvolalo porušenie sľubov týkajúcich sa politickej reformy. Ľudia boli pridlho odbíjaní sľubmi a teraz sú potrebné činy. Uvedomujeme si, že dvojaká stratégia násilne potlačovaných opozičných demonštrácií a súčasné prísľuby niekoľkých malých reforiem bez zavedenia akejkoľvek skutočnej politickej zmeny by mohli viesť k vyostreniu situácie vo všetkých troch krajinách.

Pokračujúce nepokoje v Sýrii vzbudzujú obavy, že zbrane, ktoré kúpila vláda, by sa mohli ďalej predať teroristickým organizáciám, ako je Hizballáh. Podľa môjho názoru by EÚ mala v týchto konfliktoch zohrať úlohu nestranného sprostredkovateľa.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Zápas nie je vyhratý až do skončenia druhého stretnutia, takže si počkajme na odvetu medzi Interom Miláno a Schalke 04, aby sme sa dozvedeli, kto postúpi do ďalšieho kola. Zatiaľ súhlasím, že Raúl je skvelý futbalista.

Udalosti v Sýrii, Jemene a Bahrajne sa nelíšia od toho, čo sa deje v iných častiach sveta. Hoci sú hospodárske dôvody zvyčajne príčinou takýchto otrasov, v každom prípade je v tom hlboká túžba po slobode. Facebook a Internet odstránili izoláciu mnohých, príliš mnohých falošných demokracií, ktoré dlho pretrvali v mnohých regiónoch sveta.

Je nové vedenie, nová predstava o politike, ktorá odráža sny mnohých mladých ľudí. Túžba po občianstve je najmä tam, kde je mládež sveta uvedomelejšia a vzdelanejšia. Pred niekoľkými dňami bola prepustená disidentka Suhair al-Atassiová a to je signál, hoci nepatrný, ktorý naznačuje rozvoj slobody myslenia a politickej slobody. Rovnaké nadšenie cítiť v Jemene, kde sa stupňujú protesty proti prezidentovi Sálihovi, a veľmi podobná situácia je aj v Bahrajne. Musíme rázne zakročiť, aby sme zastavili toto násilie. Ceste k demokratizácii sa musí pomôcť; nemôžeme si dovoliť znovu zaostať.

To, čo sa deje v Stredozemí, je určite signál, ktorému je ťažké porozumieť, a preto sa musí Európa vyjadriť a konať solidárne, čo by teraz pravdepodobne pomohlo regiónom vystaveným zvýšenému migračnému tlaku v Stredozemí.

  Richard Howitt (S&D). – Či už v prípade koordinovaného útoku ostreľovača na protestný tábor v meste Saná v Jemene 15. marca, zásahu proti 100 000 ľuďom protestujúcim v meste Dará v Sýrii 17. marca, alebo šiesteho poschodia nemocnice Salmaniya v Bahrajne, kam zranených protestujúcich odviedli muži v kuklách so zbraňami v rukách, aby sa už nikdy nevrátili, a kam zranení boli nútení ísť, lebo tam je jediná krvná banka v krajine, musíme dokázať, že kým médiá sa môžu naraz sústrediť len na jednu krajinu, tento Parlament bude obhajovať ľudské práva všade tam, kde sú ohrozené.

Dnes musíme vyzvať Radu pre zahraničné veci, aby sa snažila určiť jednoznačnú zodpovednosť všetkých tých, ktorí sú zodpovední za násilie, zabezpečiť nezávislé vyšetrovanie a to, aby neexistovala beztrestnosť. Toto je základné upozornenie, aby sa teraz zabránilo použitiu ďalšieho násilia proti protestujúcim.

Po druhé, keď sa dozvedáme, že bahrajnské bezpečnostné sily údajne vystrelili gumové projektily zo vzdialenosti kratšej ako jeden meter, pričom usmrtili demonštrantov, keď im doslova rozpolili hlavy, musíme pozastaviť povolenie, dodávky a transfer všetkých zbraní v regióne.

A nakoniec, zásady oznámenia komisára Füleho o južnom susedstve musia informovať o našom prístupe k procesu úsilia o dosiahnutie dohody o pridružení so Sýriou. Ten musí teraz začať tým, že budeme trvať na voľnom vstupe pre medzinárodných pozorovateľov ľudských práv. Jazmínová revolúcia zmenila arabský svet a my musíme dokázať, že sme sa zmenili s ním.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Jar prišla do Stredozemia, ale v Perzskom zálive a Sýrii stále vládne zima. Obrazy násilia, ktoré vidíme, sú hrôzostrašné. Niekoľko stoviek ľudí bolo usmrtených a organizácia Amnesty International a OSN vypracovali alarmujúce správy.

Výzvy Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu sú jasné. Požadujeme, aby sa čo najskôr uskutočnila mimoriadna schôdza Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve. Túto výzvu by mala prijať Rada Európy a členské štáty Európskej únie, ktoré sú zastúpené v Rade OSN pre ľudské práva. Rada OSN je vždy veľmi rýchlo pripravená konať, pokiaľ ide o zapojenie do konfliktu na Blízkom východe. Teraz je čas, aby čelila skutočnému problému, ktorý predstavujú tieto závažné porušovania ľudských práv. Potrebujeme reformu, potrebujeme posun k demokracii a potrebujeme zbrojné embargo. Všetky tieto veci tu už boli spomenuté.

Sledoval som priamy prenos prejavu prezidenta Assada zo Sýrie. Je to diktatúra stredovekého typu, ktorá používa západné agentúry pre vzťahy s verejnosťou na prezentáciu svojich predstaviteľov v exkluzívnych časopisoch ako pseudo-modernizujúce vplyvy. Agentúry a časopisy by si mali položiť otázku, či je skutočne správne to, čo robia.

Teraz k Jemenu. Podľa môjho názoru najväčšie nebezpečenstvo v prípade tejto krajiny je v riziku rozdelenia na severnú a južnú časť, v aktívnej bunke al-Káidy a nebezpečenstve zlyhania štátu. Už sme mali zlyhanie štátu tohto druhu v prípade Somálska a v Adenskom zálive sa uskutočňuje operácia našej misie Atalanta. Európa má priamy záujem v tejto oblasti a musíme sa dozvedieť viac než to, čo tu dnes povedal zástupca Rady.

  Frieda Brepoels (Verts/ALE). – (NL) Aby som bola úprimná, musím priznať, že mojou reakciou bolo prekvapenie, keď som si zaznamenala tri zásady, ktoré predkladal pán minister: odmietanie násilia, podpora dialógu na zaplátanie niektorých názorových rozdielov a riešenie niektorých sťažností a, samozrejme, potrebných politických reforiem.

Len výzva na dialóg v tejto chvíli skutočne nič nezmení ani nie je naozaj dôveryhodná. Myslím si, že Európska únia by skutočne mala prijať oveľa dôraznejšie opatrenia na dosiahnutie týchto demokratických reforiem. Dozvedáme sa, že vysoká predstaviteľka má veľa oficiálnych kontaktov, ale čo robí preto, aby udržala kontakt s občianskou spoločnosťou; čo robí, aby ju počúvala?

Predchádzajúci rečníci to už povedali: Európska únia musí okamžite zastaviť dodávky zbraní do tohto regiónu. Keď napríklad vidím, že minulý rok najmenej osem európskych krajín dodalo len do Jemenu zbrane v hodnote viac ako 100 miliónov EUR, pýtam sa, či európska spoločná pozícia o vývoze zbraní má vôbec nejaký význam. Nemali by sme v tejto veci prijať naliehavé opatrenia?

  Fiorello Provera (EFD). – (IT) Budem hovoriť o Bahrajne. Táto malá krajina má z hľadiska vyváženosti krajín Perzského zálivu a distribúcie dodávok energie strategickú polohu. Dobre vieme o prítomnosti veľkej ropnej rafinérie pre saudskoarabskú ropu.

Chcel by som však upozorniť na jeden aspekt tejto situácie, ktorý sa mi zdá zvlášť znepokojujúci. Dôveryhodné zdroje zistili vplyv Iránu na šiitské obyvateľstvo v Bahrajne. To je ďalší aspekt k oprávneným nárokom na zásadnejšie reformy vo vláde tejto krajiny. Je ťažké určiť, akú váhu mal vonkajší vplyv na nedávne udalosti v Bahrajne, ale hrozí riziko destabilizácie regiónu, ktorá by sa mohla rozšíriť do východných regiónov Saudskej Arábie, domova ďalšej veľkej skupiny šiitov. Irán financuje hnutie Hamas, v Libanone podporuje hnutie Hizballáh a ma vplyv na vnútornú politiku Iraku, kde šiitský islam tvorí prevládajúcu zložku vlády. Ak by sa porušenie rovnováhy rozšírilo na krajiny Perzského zálivu, vplyv by bol zreteľný a mohlo by to mať celosvetové dôsledky.

Musíme byť veľmi opatrní pri posudzovaní toho, čo sa deje na Blízkom východe, a mali by sme rozlíšiť oprávnené nároky ľudí na väčšiu demokraciu od vonkajších vplyvov, ktoré majú strategické ambície v tejto oblasti.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Dnes hovoríme o troch veľmi odlišných krajinách s tromi veľmi špecifickými miestnymi podmienkami. V Jemene nadobudlo povstanie masové rozmery napriek brutálnemu násiliu zo strany polície a armády. V Bahrajne hrozí vážne nebezpečenstvo, že by sa celý región mohol destabilizovať z dôvodu zapojenia Saudskej Arábie a Iránu. A nakoniec, v Sýrii opozícia nemá prakticky manévrovací priestor a zdá sa, že režim je odhodlaný urobiť čokoľvek na zastavenie protestov.

Na základe týchto špecifických okolností sa domnievam, že EÚ by mala s týmito krajinami udržiavať dvojstranné vzťahy. Je niekoľko zásad, ktoré je potrebné dodržiavať. Každý občan má, samozrejme, právo demonštrovať a slobodne vyjadriť svoj názor. Ako však máme riešiť mierové protesty, kde sa tí istí občania zároveň stávajú obeťami násilia použitého počas policajných a vojenských zásahov? Budeme to vyšetrovať na medzinárodnej úrovni? Čo robí EÚ na podporu tohto vyšetrovania?

Po druhé, vlády majú povinnosť zapojiť sa do dialógu s opozíciou a organizáciami občianskej spoločnosti, lebo násilie a útlak nie sú nikdy riešením. Čo robí osobitne EÚ na podporu tohto dialógu? A ak ani potom režimy v Sýrii, Bahrajne, ako ani v Jemene stále nebudú môcť alebo chcieť počúvať svojich ľudí, aké z toho vyplynú dôsledky z hľadiska našich vzťahov s týmito krajinami?

Pán predsedajúci, musíme poskytnúť konkrétnu pomoc, ako už bolo povedané veľakrát, ale táto konkrétna pomoc musí mať reálnu podstatu. Ako to dosiahneme? Bola by som dnes rada počula plán, ako v tom budeme postupovať.

Pánovi komisárovi by som chcela povedať len túto pripomienku: myslím si, že v špecifickom prípade Sýrie a tiež Turecka by sme mali okrem iných prostriedkov požadovať vyvinutie tlaku ako súčasť plánov, ktoré sa podľa všetkého budú v najbližších dňoch tvoriť.

Ešte posledná poznámka. Myslím si, že naša delegácia pre vzťahy s krajinami Mašreku by tu mohla vykonať dosť vynikajúcej práce a že by sme mali urobiť maximum, aby sme jej to umožnili.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) EÚ musí byť dôsledná vo svojich vyhláseniach a krokoch týkajúcich sa ľudových povstaní v Jemene, Sýrii, Bahrajne a iných krajinách arabského sveta. V stávke je viac než jej dôveryhodnosť: je v tom tiež účinnosť odkazu, ktorý posiela diktátorským režimom, ktoré sú cieľmi protestov, spolu s mužmi a ženami, ktorí na uliciach riskujú svoje životy, kde sa dožadujú ľudských práv, spravodlivosti a demokracie.

Postoj EÚ je najmä v súvislosti s Bahrajnom priam desivo nejednoznačný. Toto je úvaha o protirečeniach zahraničnej politiky s dvojitým metrom, ktorá sa zaoberá dodávkami ropy a zbraní z členských štátov nielen do Bahrajnu, ale aj do Saudskej Arábie, v rozpore so spoločnou pozíciou týkajúcou sa vývozu vojenských zariadení.

Parlament vyzýva na okamžité zastavenie predaja zbraní a vysoká predstaviteľka vyzýva – nahlas a jasne – bahrajnské orgány, aby prevzali zodpovednosť za tých, ktorí boli zabití alebo sa stratili pri potláčaní mierových protestov, a aby sa okamžite prestali zavádzať opatrenia na vylúčenie médií.

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Minulú noc som pomáhal organizovať vypočutie odborníkov z regiónu, ktorí nám povedali, že rukami bezpečnostných síl doteraz zahynulo v Bahrajne najmenej 23, v Sýrii 132 a v Jemene najmenej 63 ľudí. Možno sa opýtať, čo môže urobiť Európska únia. V našom uznesení, ktoré zajtra prijmeme, je niekoľko návrhov.

Musím však povedať, že v predchádzajúcich mesiacoch Európsky parlament predložil uznesenia o Tunisku, Egypte a Líbyi a naša kancelária porovnala tieto uznesenia s opatreniami Komisie, s jej plánom zmeny, a to mi nedodáva veľa odvahy. Plytváme tu len slovami, pokiaľ nás nepočúva Komisia a pokiaľ nás nepočúva Rada.

Ako som povedal, zverejním túto analýzu na svojej internetovej stránke. Som presvedčený, že Lisabonská zmluva dala Európskemu parlamentu ďalšiu zodpovednosť. Musia nás brať vážne ostatné zložky v zahraničnej politike Európskej únie. Najmä v čase obrovských zmien v arabskom svete musíme všetci spolupracovať.

  Pino Arlacchi (S&D). – Sýria, Bahrajn a Jemen sú tri diktatúry, proti ktorým sa postavili samotní občania, a títo občania si zaslúžia našu bezpodmienečnú podporu. Do tejto chvíle bol postup EÚ voči vlne demokratizácie v regióne neistý a chýbala mu presvedčivosť a dôveryhodnosť. Ak chceme obidva nedostatky zmierniť, mali by sme predovšetkým začať odstraňovať dvojitý meter, ktorý sme v minulosti používali.

Tieto autokratické režimy sme podporovali niekoľkými spôsobmi a my Európania spolu s Ruskom a Spojenými štátmi sme im predali takmer všetky druhy zbraní. Teraz nariekame nad dôsledkami nášho obchodu so zbraňami s autokratickými krajinami Perzského zálivu v súvislosti so stratami na ľudských životoch, s nevinnými obeťami zbraní, ktoré sme im predali.

Ak chceme byť dôveryhodní, mali by sme zrušiť všetky zmluvy o zbraniach s týmito krajinami a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive a požadovať zavedenie zbrojného embarga v celom regióne severnej Afriky a Blízkeho východu. Zníženie ich vojenského rozpočtu bude prémiou, ktorú treba investovať do fondu na prechod k demokracii.

  María Muñiz De Urquiza (S&D). – (ES) Historický a nezvratný posun k demokracii v arabských krajinách sa neskončil zmenami v Egypte a Tunisku, ktoré sú stále nestabilné, ani s podporou, tiež historickou, medzinárodného spoločenstva na aktiváciu zásady zodpovednosti na ochranu líbyjského obyvateľstva.

Zmena teraz pokračuje v Sýrii, Jemene a Bahrajne a Európska únia sa musí zapojiť. Musí sa poučiť z toho, čo tomu predchádzalo, a ujať sa, pán komisár Füle, vedenia medzinárodnej reakcie prostredníctvom ďalekosiahlych opatrení, akým je presne definovaná európska susedská politika, a prostredníctvom konkrétnych a okamžitých opatrení, aby obyvateľstvo týchto krajín, ako aj občania Európy vedeli, že v záväzku Európskej únie k zaručeniu slobody, dôstojnosti, demokracie a ľudských práv nie je žiadny rozpor.

Orgány v Sýrii, Jemene a Bahrajne by nemali zabúdať, že použitie násilia voči ľuďom má okamžité následky; tiež si musia uvedomiť, že v ich autokratických vládach nestačí robiť povrchné zmeny. Namiesto toho musia iniciovať okamžitý dialóg s opozičnými hnutiami a občianskou spoločnosťou, ihneď prepustiť politických väzňov, novinárov a obrancov ľudských práv a okamžite zrušiť výnimočný stav.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Nemali by sme privierať oči pred jasným porušovaním ľudských práv, ktoré sa deje v týchto troch krajinách.

Situácia v Sýrii je veľmi vážna a ide tu o veľmi veľa. V Sýrii sú terčom učitelia, opoziční aktivisti, novinári a blogeri. Mnoho ľudí prišlo o život, mnohých zadržiavajú, zahraničných novinárov vyhodili z krajiny, uskutočňuje sa informačná blokáda, vôbec neexistuje nezávislá tlač. Mali by sme preto zvážiť sankcie proti Sýrii.

Mali by sme tiež zvážiť politické opatrenia v Jemene a Bahrajne. Pokiaľ ide o Jemen, máme stálu dohodu o vývoze zbraní; mali by sme zvážiť pozastavenie tejto dohody.

Keď diskutujeme o situácii v týchto troch krajinách: v prvom rade žiadajme zodpovednosť; po druhé, zvolajme mimoriadne schôdze Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Rosario Crocetta (S&D). – (IT) Žil som v Bahrajne tri roky, od roku 1987 do roku 1990. Vtedy sa Bahrajn považoval za najdemokratickejšiu krajinu Perzského zálivu a za takú sa považuje dokonca aj v posledných rokoch. Treba preto povedať, pozrite sa, čo sa deje v ostatných krajinách, keď sa v Saudskej Arábii ročne vykoná niekoľko stoviek popráv, keď sa v Iráne odohrávajú hrozné masakry, keď je v krajinách Perzského zálivu vraždenie bežným javom a úplne sa porušujú práva tlače.

Dnes sme schválili uznesenie o Sýrii, Jemene a Bahrajne, ale kedy pripravíme uznesenie pre Saudskú Arábiu, pre Alžírsko, pre Čínu a pre ostatné krajiny vo svete, ktoré porušujú ľudské práva? Problém je v tom, že tu na Západe vidím zvláštnu vec, na jednej strane...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Akú úlohu musí zohrávať Európa v krajinách, v ktorých sa obyvateľstvo postavilo proti režimu, ale ktorých vedúci predstavitelia zostávajú hluchí k opakovaným výzvam na viac demokracie, skutočné štrukturálne reformy a spravodlivejší rozvoj? To je otázka, ktorú sa nás pýtajú.

Podľa mňa počiatočná odpoveď existuje. Je naliehavá. Únia musí vypnúť svaly použitím všetkých sankcií, ktoré má k dispozícii na zastavenie násilia, a dosiahnuť okamžité prepustenie politických väzňov a novinárov. Musí podporiť vytvorenie nezávislej komisie na vyšetrenie spáchaných činov a žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze Rady OSN pre ľudské práva.

Zo strednodobého hľadiska si myslím, že musíme znova dôkladne preskúmať naše vzťahy s týmto krajinami. Európska únia musí odteraz dokazovať, že pevne stojí na strane verejnej mienky, na strane ľudí a nie tých, ktorí sú pri moci.

V tejto súvislosti musí Únia nadviazať a viesť stály dialóg so všetkými silami občianskej spoločnosti, so všetkými, ktorí chcú podporiť demokraciu, ako aj s vedúcimi predstaviteľmi opozičných hnutí. Preto je to zásadná zmena...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Počuli sme, že Parlament to teraz myslí veľmi vážne s riešením závažných porušovaní ľudských práv v troch krajinách: Bahrajne, Jemene a Sýrii. Chceme počuť od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, chceme počuť od Komisie, ako sa dá dokázať, že už nepracujeme na základe dvojitého metra.

Boli sme informovaní o veľkom množstve konkrétnych opatrení. Teraz chceme počuť, ako pokračujú operácie v Rade OSN pre ľudské práva. Je Európska únia jednotná vo výzve na zvolanie mimoriadnych schôdzí o Sýrii, Bahrajne a Jemene?

Počuli sme, že je čas zastaviť vývoz zbraní do týchto krajín.

Nemôžeme čakať, takže, prosím vás, čo s tým chce teraz urobiť Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia?

  Charles Tannock (ECR). – V Sýrii bezpečnostné sily reagovali na demonštrácie vyvolané opodstatnenými sťažnosťami brutálnym spôsobom, s použitím smrtiacej sily. Agresivita prezidenta Assada a jeho slová na adresu Izraela, nášho spojenca, jeho podpora teroristov, ako je hnutie Hizballáh, a jeho priateľstvo s Iránom, to všetko podľa mňa znamená, že je nebezpečným autokratom.

Naopak, Bahrajn je relatívne moderná a pokroková konštitučná monarchia. Šiitskí extrémisti, inšpirovaní a podporovaní Iránom, bohužiaľ, naďalej podnecujú sektárske napätie a šíria propagandu proti vláde a kráľovi. Kráľ sa snažil trpezlivo vypočuť demonštrantov a zapojil sa do dialógu, ale, samozrejme, musíme odsúdiť smrť všetkých neozbrojených demonštrantov.

Napokon sa zdá, že prezident Sálih použitím neprimeranej sily v Jemene stratil sympatie svojich hlavných ochrancov vrátane Spojených štátov napriek ráznym opatreniam, ktoré veľa rokov podnikal na zničenie teroristov al-Káidy. Ak by ho EÚ teraz prestala podporovať bez toho, aby mala predstavu o tom, čo bude nasledovať, bola by to veľmi riskantná stratégia.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Andrew Henry William Brons (NI). – Môžeme sa opýtať, čo by sme mali robiť na zmiernenie politickej bezvýchodiskovej situácie a utrpenia ľudí v týchto krajinách, ale za predpokladu troch vecí: po prvé, že sme schopní urobiť čokoľvek; po druhé, že robiť čokoľvek je správna úloha; a po tretie, že súčasnú situáciu nemožno v žiadnom prípade pripísať nášmu zasahovaniu.

Ničomná vláda Spojeného kráľovstva doručuje, keď o tom hovoríme, britskému vojenskému personálu oznámenia o ukončení pracovného pomeru, mnohým počas ich aktívneho výkonu služby. Bolo by absurdné očakávať, že zostávajúcich vojakov budú naďalej nasadzovať do ďalších operácií.

Štáty urobia slávnostnú, zvyčajne však nie písomnú, dohodu so svojimi vojenskými jednotkami, že ich budú posielať do boja a riskovať ich životy, ale len vtedy, ak budú ohrozené životne dôležité záujmy štátu alebo občanov. V týchto štátoch nemáme životne dôležité záujmy. Je tiež každý dôvod domnievať sa, že vonkajšie sily v spojení so Spojenými štátmi a ich spojencami majú veľký záujem na destabilizácii Sýrie. Nemám inštrukcie pre baasistický režim…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Som presvedčený, že mnohí mladí ľudia, ktorí žijú v týchto krajinách, túžia po demokracii, modernizácii a slobode. Tento fakt musíme vziať do úvahy. Musíme sa snažiť získať priateľov v týchto krajinách a neprijímať všeobecné rozhodnutia. Namiesto toho musíme identifikovať tých, ktorí nedodržujú pravidlá modernej spoločnosti. Preto by sme sa mali snažiť organizovať výmenné programy pre malé a stredné podniky, pre učiteľov, univerzitných profesorov a novinárov. Našou úlohou je získavať priateľov v týchto krajinách. Dúfam, že čoskoro podnikneme kroky tohto druhu.

  Diane Dodds (NI). – Ako mnohí dnes v tomto Parlamente aj ja cítim hrôzu pri páchaní násilia a porušovania ľudských práv, čoho sme svedkami v celom regióne. Nemôžem však nevyužiť túto príležitosť povedať vám – najmä vám, pán minister, – že vaše dnešné vyhlásenie v mene vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku dokazuje najvýstižnejšie a azda lepšie, než by to dokázal ktokoľvek z nás, nezmyselnosť tohto úradu a miliónov eur, ktoré sme naň minuli.

Váš dnešný odkaz je celkom správny: odmietanie násilia, podpora dialógu, reforma zvnútra krajín, ktorých sa to týka. Úprimne povedané, v týchto situáciách je to však úplne samozrejmé. Potrebujeme naozaj oveľa viac než zbytočné telefonáty a vyhlásenie vyzývajúce na to alebo ono; a myslím si, že ľudia na Blízkom východe...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Zsolt Németh, v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – (HU) Dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenia. (Prejav pokračuje v angličtine.)

Dovoľte mi najprv konkrétne reagovať na niekoľko otázok súvisiacich s Bahrajnom.

Bola predložená otázka týkajúca sa zasahovania Iránu do vnútorných záležitostí Bahrajnu. Zatiaľ neexistuje nevyvrátiteľný dôkaz, že sa Irán vmiešava do situácie v Bahrajne a podnecuje radikalizáciu. Určite je to riziko a jeden z ďalších dobrých dôvodov začať v Bahrajne čo najskôr národný dialóg, aby sa zabránilo tejto možnosti.

Pokiaľ ide o inváziu Saudskej Arábie do Bahrajnu, chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že šesť krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) má uzatvorenú kolektívnu zmluvu o bezpečnosti. Prítomnosť Saudskej Arábie a ostatných ozbrojených síl z oblasti Perzského zálivu v Bahrajne bola požadovaná v rámci tejto zmluvy a zabezpečil ju viac ako jeden členský štát GCC. Toto nie je len legalistická úvaha. Pri hodnotení vývoja v tomto regióne musíme brať regionálny rozmer veľmi vážne.

V súvislosti s Jemenom by som chcel poukázať na to, že Európska únia skutočne pozastavila poskytovanie určitej pomoci Jemenu: napríklad pomoc pri civilnej protiteroristickej činnosti. Domnievame sa, že v tomto ohľade je potrebné pristupovať diferencovane.

Dovoľte mi, aby som teraz na niektoré predložené otázky odpovedal v maďarčine.

(HU) Pán Salafranca sa pýtal, aký bude výsledok tejto zmeny. V tejto veci by som chcel zdôrazniť, že nevieme, aký bude výsledok arabskej jari. Nikto to nevie a pred niekoľkými mesiacmi sme ani nevedeli, že by sa mohol spustiť takýto dominový efekt. Som však presvedčený, že konečný výsledok tejto arabskej jari nateraz nie je nemenný. Preto som tiež presvedčený, že bude vo veľkej miere závisieť od nás. Pánovi Salafrancovi by som chcel odpovedať takto: konečný výsledok tejto arabskej jari bude vo veľmi veľkej miere závisieť aj od nás.

Som presvedčený, že predložené návrhy boli veľmi užitočné, a myslím si, že zástupcovia Komisie a aj zástupcovia Rady a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s veľkým potešením uvítali všetky predložené návrhy. Sme v procese hodnotenia našej susedskej politiky a všetky predložené návrhy budú začlenené do hodnotenia tejto politiky. Preto si myslím, že je to veľmi šťastná zhoda okolností, že sa v Budapešti neuskutoční samit Východného partnerstva, ktorý bol plánovaný o niekoľko týždňov, lebo takto budeme mať čas na zapracovanie návrhov, ktoré boli teraz predložené, do hodnotenia susedskej politiky.

Považujem za veľmi dôležité, aby bola táto susedská politika jednotná. Táto susedská politika sa musí vzťahovať na východnú dimenziu rovnako ako na južnú. A dôveryhodní v očiach našich južných susedov, ktorí veľmi pozorne sledujú všetko, čo povieme, môžeme byť len vtedy, ak budeme schopní vytvoriť jednotnú, koherentnú a dobre premyslenú susedskú politiku tu, v rámci Európskej únie. Návrhy, ktoré tu boli predložené v súvislosti so susedskou politikou – ako návrh, ktorý napríklad predložili poslední rečníci pani Doddsová a pán Rübig –, zdôraznili vzťahy týkajúce sa civilného obyvateľstva. Prioritné riešenie vzťahov civilných obyvateľov, občianskych vzťahov a najmä vzťahov s mladými ľuďmi je zaradené do plánov našej susedskej politiky.

Vytvorenie úplne nových fondov a v prípade potreby fondov nových rozsahov musí byť tiež kľúčovou súčasťou tohto hodnotenia. Zároveň by sme nemali zabudnúť, že každý aspekt si vyžaduje individuálny prístup. Sú krajiny, kde sa zavedeniu sankcií alebo zbrojných embárg, alebo v niektorých prípadoch vojenských opatrení, už nedá vyhnúť. Ako viete, Líbya je jedinou krajinou v rámci nášho severného susedstva, kde sa uskutočňuje vojenská intervencia; jedna sa tiež niekoľko dní uskutočňuje na Pobreží Slonoviny. Toto tu bude dnes večer osobitná téma a budeme o tom ešte hovoriť.

Myslím si však, že tieto krajiny, kde sa vojenskej intervencii z dôvodu občianskej vojny nedalo vyhnúť, sa nesmú zamieňať s krajinami, o ktorých teraz diskutujeme, aj napriek tomu, že tieto represívne krajiny, tieto autoritárske represívne krajiny, sa tiež pohrávajú s myšlienkou použiť násilie. Myslím si však, že vysoká predstaviteľka poslala týmto krajinám veľmi jasný odkaz v súvislosti s ich postojom k násiliu. A samotný vojenský zásah, ktorý sa uskutočňuje v Líbyi a na Pobreží Slonoviny, musí byť veľmi jasným signálom pre tieto krajiny, všetky tieto tri krajiny. Európskej únii a medzinárodnému spoločenstvu sa v uplynulých niekoľkých týždňoch podarilo vytvoriť veľmi jasnú filozofiu.

Právo chrániť a zodpovednosť chrániť sú nové zásady, ktoré v poslednom čase uplatňuje medzinárodné spoločenstvo a ktoré musia byť tiež výstražným signálom pre Jemen, Bahrajn a každého, pre všetky autoritárske režimy v regióne. Vojenské intervencie, ktoré sa teraz uskutočňujú, nemajú súvislosť s Irakom, ale oveľa viac s Rwandou alebo Kosovom, kde medzinárodné spoločenstvo muselo zasiahnuť, aby chránilo občanov. Myslím si, že medzinárodné spoločenstvo teraz posiela veľmi jasný odkaz krajinám, ktoré používajú násilie proti svojim občanom.

Dámy a páni, ctihodná inštitúcia, akou je Európsky parlament, mi umožňuje len stručne odpovedať na niekoľko ďalších konkrétnych návrhov. Váš nadmieru jednotný a všeobecný návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Rady OSN pre ľudské práva odovzdám vysokej predstaviteľke. Tento návrh je určite kľúčovým prvkom tejto rozpravy a je potrebné ho zvážiť. Vysokej predstaviteľke takisto odovzdám aj podobne jednoznačné a zhodné stanovisko k vývozu zbraní, ktoré tu bolo vyjadrené. Myslím si, že musíme byť schopní vytvoriť vhodnú rovnováhu medzi spoluprácou a sankciami, pokiaľ ide o tieto tri skupiny krajín.

Určite je to špecifická úloha, pokiaľ nejde o uplatňovanie sankcií a vojenskej intervencie, ale ide o spoluprácu a v prípade potreby o určitý stupeň sankcií v súvislosti so skupinou krajín. Považujem tiež za dôležité, čo povedala pani Oomenová-Ruijtenová, že Európska únia sa musí veľmi spoliehať aj na Turecko pri vytváraní svojej politiky v súvislosti s týmto regiónom. Veľmi pekne vám ďakujem za diskusie a tiež vám veľmi pekne ďakujem za pripomienky, prejavy a otázky.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Uznesenie o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene právom odsudzuje brutálne a vražedné násilie, ktorého obeťami sú demonštrujúci v Sýrii, ako aj v Jemene a Bahrajne. Vedúci predstavitelia týchto troch krajín dávajú príkazy na streľbu do vlastných ľudí, ktorí oprávnene požadujú politickú slobodu, ľudskú dôstojnosť a sociálnu spravodlivosť. Európsky parlament prostredníctvom tohto uznesenia dôrazne vyjadruje svoju solidaritu s obyvateľmi Sýrie, Bahrajnu a Jemenu, ktorí demonštráciou svojich ambícií dokazujú veľké odhodlanie, pričom čelia vládnym silám, ktoré strieľajú na neozbrojených civilistov.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Okrem islamskej viery majú Sýria, Bahrajn a Jemen jednu spoločnú vec: autoritársky režim, a to bez ohľadu na to, či je pri moci kráľ, prezident alebo Assadov klan. Z hľadiska Západu sú to nepochybne nedemokratické systémy. Rozvíjajúce sa revolučné tendencie, aké sú v Egypte alebo Tunisku, sú ničené v zárodku a demokracia a ľudské práva sa znevažujú. Napríklad v Jemene 37 % neplnoletých dievčat uzatvára nútené sobáše. Tým sa Jemen zaraďuje na druhé miesto vo svete, keďže vyšší počet takýchto sobášov je len v Somálsku. Vlády týchto troch krajín musia dokázať, že pracujú pre svojich ľudí a nie proti nim. EÚ desaťročia podporovala tieto krajiny a venovala im svoju priazeň, pričom mala z toho hospodárske a geopolitické výhody. EÚ by mala dôraznejšie bojovať za demokraciu a ľudské práva a bojovať proti procesu šírenia radikálneho islamu v týchto krajinách.

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Hoci situáciu v Sýrii, Bahrajne a Jemene treba naliehavo riešiť, chcela by som vás upozorniť na znepokojivú situáciu v Libanone, kde je zadržiavaných sedem občanov EÚ z Estónska. Chcela by som poďakovať pani barónke Ashtonovej za rýchlu odpoveď a jej opätovné uistenie pred dvomi týždňami, že sa táto vec bude riešiť v EÚ na najvyššej možnej úrovni. Teraz sme dostali informáciu, že únoscovia, ktorí tvrdia, že sú členmi Hnutia za obnovu a reformu, doručili nejasnú správu o výkupnom, v ktorej oznamujú, že svoje ďalšie požiadavky zašlú neskôr. Podľa správy je sedem estónskych občanov nažive. Chcem požiadať pani barónku Ashtonovú, aby sa ako podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zapojila do predloženia uznesenia o rukojemníckej kríze. Ohrozené sú životy Európanov a to si naliehavo vyžaduje okamžitú pozornosť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Toto je príležitosť pre pani barónku Ashtonovú, aby dokázala skutočnú hodnotu svojej funkcie.