Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2299(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0166/2011

Rozpravy :

PV 11/05/2011 - 4
CRE 11/05/2011 - 4

Hlasovanie :

PV 11/05/2011 - 5.21
CRE 11/05/2011 - 5.21
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0228

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 11. mája 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

4. Hlavné aspekty a základné rozhodnutia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (článok 36 ZEÚ) – Situácia v Sýrii a v tábore Ašraf a situácia komunity koptských kresťanov v Egypte – Výročná správa Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009 – Vývoj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy – EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o hlavných aspektoch spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (článok 36 ZEÚ) (2010/2986(RSP)),

– vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v Sýrii a v tábore Ašraf a situácii komunity koptských kresťanov v Egypte (2011/2690(RSP)),

– správa pána Albertiniho v mene Výboru pre zahraničné veci o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009 predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2010/2124(INI)) (A7-0168/2011),

– správa pána Gualtieriho v mene Výboru pre zahraničné veci o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy (2010/2299(INI)) (A7-0166/2011) a

– správa pani Muñizovej De Urquizovej v mene Výboru pre zahraničné veci s názvom EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách (2010/2298(INI)) (A7-0181/2011).

Predtým, ako začneme, by som chcel povedať pár slov. V pondelok sme si pripomenuli Deň Európy, deň na oslavu Európskej únie. V dnešnej Európskej únii nepochybne najviac potrebujeme spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Máme pred sebou historické výzvy, z ktorých len jedna predstavuje nutnosť prekonať krízu, ktorá bola importovaná do Európy. Musíme sa pripraviť na takýto typ situácie v budúcnosti a riešiť aj problémy krízy, ktoré existujú mimo Európy, nielen v nej.

Silnejú tiež nepokoje v Sýrii, Bahrajne a Jemene a obnovili sa nepokoje v Tunisku a Egypte. Nesmieme zabúdať na našich východných susedov – vlastne sme pred niekoľkými dňami začali iniciatívu Euronest. Máme našu spoločnú európsku diplomaciu, ktorá musí byť účinným nástrojom na činnosť mimo Európskej únie, pretože dnes nie je možné riešiť problémy vnútri Európskej únie, ak nezačneme seriózne riešiť aj problémy mimo nej. Európska únia musí mať väčšiu politickú silu, nielen hospodársku silu.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Toto bude prvý z troch príspevkov, ktorý budem dnes ráno prezentovať pred váženými poslankyňami a váženými poslancami, takže chcem začať tým, že vám predstavím svoj pohľad na problémy, ktoré sú pred nami, a pokúsim sa dotknúť aj niektorých podrobností otázok, ktoré vážené poslankyne a vážení poslanci pridali k tejto rozprave, pretože si uvedomujem význam, ktorý im prikladáte. Takže začnem.

Krajinami, ktoré nazývame našimi susedmi, zmietajú búrky. Arabská jar, vietor zmeny – môžeme použiť akúkoľvek metaforu. Nikto z nás v tomto Parlamente nevie, ako sa to skončí a čo to prinesie. Ambície sú vysoké, ako aj očakávania, že revolúcie budú stáť za všetku tú krv, ktorá bola preliata, za všetky krízy a strach, za hospodársky chaos vo svete, ktorý sa už aj tak vyrovnáva s najhoršími hospodárskymi problémami za celé desaťročia.

Povstania v celej severnej Afrike a arabskom svete predstavujú pre Európu veľké výzvy, ale aj príležitosti, ktoré si nemôžeme dovoliť premeškať. Naše kroky musia vychádzať z dvoch zásad. Prvou je, že my v Európe vieme, ako dlhá a bolestná môže byť cesta k slobode. Naša vlastná cesta k liberálnej demokracii 20. storočia bola veľmi pomalá. Samotná Európska únia sa zrodila z prachu konfliktov, ktoré nám pripomínajú, aký hrozný môže byť život, keď sa demokracia rozpadne. Pridajme k tomu rozporuplnú históriu európskych ríš a istá pokora je na mieste, aj keď budeme trvať na tom, že demokracia je nevyhnutným základom ľudského pokroku.

Po druhé, v demokracii ide, samozrejme, o hlasovanie a voľby – ale to ani zďaleka nie je všetko. V Európe sme veľmi bolestným spôsobom zistili, že potrebujeme hlbokú demokraciu: dodržiavanie princípov právneho štátu, slobodu slova, dodržiavanie ľudských práv, nezávislé súdnictvo a nestrannú správu. Vyžaduje si vymožiteľné majetkové práva a slobodné odborové zväzy a nejde v nej len o zmenu vlád, ale aj o budovanie správnych inštitúcií a správnych postojov. Z dlhodobého hľadiska povrchná demokracia – demokracia, ktorá ide len po povrchu a zakladá sa len na tom, že ľudia v deň volieb slobodne odovzdávajú svoje hlasy a volia si svoju vládu – neprežije, ak nezapustí korene hlboká demokracia.

Neexistuje však žiadna istota – pokiaľ ide o výsledok v akejkoľvek krajine – a žiadna rýchla náplasť či krátkodobé riešenie, ktoré by vytvorilo svet, ktorý si želá toľko ľudí. Na to všetko vrhá svoj tieň aj prízrak náboženskej netolerantnosti – ako v prípade nedávnych udalostí v Egypte –, ktorá si v týchto neistých časoch hľadá zámienku na zneužívanie strachu a šírenie skazy. Sloboda náboženstva alebo vierovyznania je všeobecným ľudským právom, ktoré sa musí všade chrániť. Musíme odsúdiť všetkých, ktorí chcú využiť náboženské presvedčenie ako dôvod na útlak, a podporiť tých, ktorí bránia toleranciu, či už v Sýrii, Pakistane, Egypte, alebo inde.

Aj Európa si musí vybrať. Keď sa pozrieme do nášho susedstva, musíme byť pripravení splniť úlohy, ktoré sa od nás žiadajú. Môžem vydať stovky vyhlásení a aj to robím. Ľutujem, odsudzujem, vyzývam, žiadam – musíme však aj konať a toto konanie musí mať rôzne formy.

Spomeniem sankcie. Sankcie uvaľujeme na režimy, ktoré zaobchádzajú so životmi svojich občanov, akoby nemali žiadnu cenu a zabíjajú ľudí rukami polície či bezpečnostných služieb, ktoré ovládajú. Včera boli uvalené sankcie na Sýriu – embargo na zbrane, zmrazenie majetku a zákaz cestovania pre 13 kľúčových osôb režimu, zmrazenie našej dohody o pridružení a našej spolupráce so Sýriou. Vyjadrujme sa otvorene a jasne, ako som to včera urobila aj ja v prípade ministra zahraničných vecí Sýrie. V Sýrii ľudia túžia po demokracii a právnom štáte, nejde o nejaký plán zo zahraničia. Tým, že režim nevidí, o čo ide, stráca legitímnosť a odcudzuje sa ľuďom a medzinárodnému spoločenstvu. Násilný útlak a hrozby zvnútra i zvonka sú nástrojmi doby, ktorá je už dávno preč. Tento Parlament a Európska únia vyjadrujú obavy o ľudí v meste Dará, do ktorého bol odmietnutý prístup OSN, v meste Banias, kde pokračujú tvrdé zásahy, v meste Hamá, do ktorého vstúpili tanky. Ľud Sýrie sa pred tankami neskloní. Režimu odkazujeme, aby zmenil kurz a aby ho zmenil hneď.

(potlesk)

Včera som ministrovi zahraničných vecí Sýrie pánovi Moallemovi povedala, že musí umožniť okamžitý a nerušený vstup humanitárnej pomoci a médií do krajiny a že až potom budú jeho vyhlásenia podpory pokojným protestujúcim opodstatnené.

V našom východnom susedstve – v Bielorusku – prezident Lukašenko nedokázal využiť decembrové prezidentské voľby a ukázať svoju pripravenosť na zmenu a otvorenejšiu a demokratickejšiu európsku spoločnosť. Nielenže nevyužil túto šancu, ale použitím násilia proti pokojným demonštrantom a výrazným zvýšením počtu politických väzňov ukázal pohŕdanie demokraciou a princípmi právneho štátu. Stretla som sa s rodinami tých, ktorí boli uväznení, a viem, že nám nenechal žiadnu inú možnosť než reagovať prijatím silných sankcií voči tým, ktorí sú v rámci režimu zodpovední za sprísnenie útlaku, a to vrátane samotného prezidenta Lukašenka. Takisto viem, že by sme mali vystupňovať podporu občianskej spoločnosti a medziľudských kontaktov.

Potom je tu naša priama angažovanosť v otázke tábora Ašraf. Udalosti z 8. apríla sú poľutovaniahodné a dôrazne ich odsudzujem. Trvám na tom, že potrebujeme dôraznú jednotnú reakciu EÚ. Napísala som ministrovi zahraničných vecí Iraku a včera som s ním opäť hovorila. Hoci nespochybňujem suverenitu Iraku na celom jeho území, má povinnosť chrániť ľudské práva obyvateľov Ašrafu.

Toto násilie som odsúdila a vyzvala som na vyšetrovanie, ktoré musí byť dôkladné a nezávislé, aby sme sa dozvedeli, čo sa presne stalo. Ale, ako vedia vážené poslankyne a vážení poslanci na základe listov, ktoré som dostala od jednotlivcov a skupín v tomto Parlamente i mimo neho, jednoduché riešenie tu neexistuje. Na čele s OSN sa uvažuje o viacerých možnostiach dlhodobého riešenia, ale všetky prinášajú aj problémy. Som veľmi vďačná za prácu tohto Parlamentu, za prácu tých, ktorí tam cestovali, a príspevky, ktoré som dostala. O tejto veci musíme hovoriť aj v Rade pre zahraničné veci a s vysokým komisárom OSN pre utečencov. Dnes príde naša veľvyslankyňa v Iraku, ktorá vie, aký význam prikladám tejto otázke. Musíme pokračovať a zaistiť, aby sme v tejto veci konali správne, ale vyšetrovanie a odsúdenie sú nevyhnutné.

Aj v Jemene Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive predložila svoje návrhy a prezident Sálih opäť váha. Nedávno som s ním hovorila. Hovorili sme o jeho diskusiách s opozíciou a predložených návrhoch. Povedala som mu, že vie, čo musí a čo by mal urobiť v záujme svojej krajiny. V rámci svojich stretnutí v Perzskom zálive som sa stretla aj s kráľom Bahrajnu. Diskutovali sme o iniciatíve na dialóg bez podmienok, ktorú tam predložil korunný princ, a naliehavo som ho vyzvala, aby tento dialóg uskutočnil. Súčasný vývoj v tejto krajine nie je odpoveďou. V Bahrajne musíme vidieť spravodlivé a občianske procesy – ak sa tam nejaké uskutočnia – a je nutné sa v každom prípade vyhnúť trestu smrti.

Vo všetkých týchto prípadoch ide o našu priamu zaangažovanosť, priamy tlak, ktorý vyvíjame, a priamosť nášho prístupu. Nerobme si žiadne ilúzie: so všetkými predstaviteľmi, s ktorými hovorím o tom, čo by sa podľa mňa malo urobiť, diskutujeme veľmi jasne, ja s nimi diskutujem veľmi jasne, a to s podporou tohto Parlamentu a Rady pre zahraničné veci s účasťou 27 členských štátov.

Samozrejme, chcem hovoriť o Líbyi. Niektorí poslanci tohto Parlamentu si želajú, aby sme mali silnejšiu obrannú a bezpečnostnú politiku. Chcem im povedať, že v priebehu posledných niekoľkých týždňov a mesiacov sme videli, ako ďaleko sme sa v niektorých veciach dostali, ale aj to, ako ďaleko sa ešte musíme dostať. Spoločne sme sa podieľali na plánovaní vojenskej podpory humanitárnych potrieb, pričom na žiadosť OSN sme pripravení podporiť ľudí prostriedkami z celej Európy. Presne to isté sme urobili, aj keď Haiti zasiahlo strašné zemetrasenie – vojenské lodné nemocnice, ťažké zdvíhacie zariadenia, civilisti a armáda pracujúci v tomto prípade bok po boku. Nechápte ma nesprávne: viem, že humanitárna pomoc je apolitická a že humanitárni pracovníci nesmú byť vystavení riziku, ale keď je hlavným cieľom záchrana životov, niekedy len armáda má zariadenie a ľudí, pomocou ktorých sa dá rýchlo poskytnúť pomoc či vybudovať infraštruktúra, a preto budeme pripravení pomôcť, ak nás o to OSN požiada.

V tom, ako to robíme, sa musíme stať rýchlejšími a rozumnejšími. Ja som prvá, kto povie a prizná, že musíme urobiť oveľa viac, a ešte o tom neskôr dnes predpoludním budeme hovoriť.

Zlepšujeme našu spoluprácu so Severoatlantickou alianciou, ktorej po prvýkrát sprístupňujeme podrobnosti o našich operáciách v rámci pokračujúceho rozvíjania našich vzťahov. Minulý piatok sme spoločne s generálnym tajomníkom Rasmussenom predsedali Politickému a bezpečnostnému výboru a Severoatlantickej rade v rámci našej vôbec prvej diskusie o Líbyi. Spolupracujeme aj s predsedom Africkej únie Jeanom Pingom a s Amrom Moussom z Ligy arabských štátov a, samozrejme, aj s jeho nasledovníkom, ako aj s Organizáciou islamskej konferencie a profesorom Insanogluom pod vedením osobitného vyslanca OSN pána al-Chatíba. Práve pri rozhovoroch s Pan Ki-munom sme sa dohodli zhromaždiť regionálne organizácie na stretnutí v Káhire a nadviazať na stretnutie kontaktnej skupiny v Ríme.

Spoločne diskutujeme o tom, ako zohrať svoju úlohu v budúcnosti Líbye a ako podporiť národný dialóg, pomôcť s ústavou a pripraviť voľby. Do Líbye som vyslala dve misie, ktoré sa majú stretnúť a spolupracovať s mladými ľuďmi a so ženami v Líbyi. Ako mi povedal vedúci môjho tímu, bolo to vôbec po prvýkrát, čo hovorili o ústave – počuli slová a argumenty, ktoré predtým nepoznali. Hovorili o tom, že si želajú koniec režimu, takže povedzme jasne aj to, že Kaddáfí sa musí vzdať moci a jeho režim sa musí skončiť.

(potlesk)

Mám v úmysle zriadiť úrad v Benghází, aby sme vystupňovali podporu, o ktorej sme diskutovali s ľuďmi…

(potlesk)

… s cieľom podpory občianskej spoločnosti, podpory dočasnej prechodnej národnej rady a pána Jibrila (s ktorým sme absolvovali veľa stretnutí), podpory reformy odvetvia bezpečnosti a budovania toho, čo ľudia podľa vlastných slov chcú. Chcú, aby sme im pomohli so vzdelávaním, so zdravotnou starostlivosťou, s bezpečnosťou na hraniciach, aby sme ich podporili tak, ako vieme a ako chceme. A všetkým, čo robíme, našou prácou, sa vinie strieborná niť ľudských práv.

Ďalej je tu nová susedská politika – nová úroveň ambícií a vízie. Jej základom je vzájomná zodpovednosť: EÚ a jej susedia sú zodpovední jeden voči druhému za plnenie záväzkov, ktoré dávame krajinám a občanom našich susedov a občanom Európy.

Budeme stavať na tom, o čom sme už hovorili, teda na mobilite, prístupe na trh a peniazoch. Niektoré veci sú mimoriadne dôležité z hľadiska podpory týchto krajín v budúcnosti. Jedným z príkladov je mobilita mladých ľudí. Sú to mladé spoločnosti, v ktorých mladí ľudia túžia po lepších príležitostiach, a Európsky parlament musí zohrať významnú úlohu pri podpore týchto príležitostí pre mladých ľudí, aby dokázali využiť výhody a poznatky Európy. To isté platí aj pre členské štáty: príležitosti cestovať, študovať.

Čo sa týka podnikateľov a podnikateliek, dôležité je, aby mali možnosť vstupovať na nové trhy, predávať svoje tovary a služby, a to im môžu ponúknuť naše členské štáty, z ktorých niektoré majú dlhodobé vzťahy s týmito krajinami, ale teraz musia tieto vzťahy zintenzívniť a poskytnúť im tieto príležitosti.

Pokiaľ ide o prístup na trh, vieme, že musíme významne prispieť k podpore hospodárskeho rastu a obnovy. Poznáte účinky tejto krízy na hospodárstva krajín, o ktorých hovoríme. Niektoré z nich sa na nás spoliehajú ako na svoj najväčší vývozný trh a zdroj svojho dovozu. Ak umožníme týmto krajinám rozvíjať svoje trhy, mohli by sme naozaj niečo zmeniť, pričom by sme tým podporili nielen otváranie trhov, ale aj prístup týchto krajín na ne, a zaistili by sme, aby dosiahli naše normy a získali skutočné príležitosti. Najviac to platí pre malé podniky, ale musíme na to mať politickú vôľu. Musíme mať politickú vôľu a odhodlanie sprístupniť naše trhy. To je výzva. Je to výzva za akýchkoľvek okolností, je to výzva v časoch šetrenia, ale tvrdím, že sa jej musíme chopiť, lebo ak to neurobíme, potom zlyhanie hospodárstiev v našom susedstve bude mať priamy vplyv aj na nás.

Potom sú tu peniaze, či skôr zdroje. Nejde len o to, čo môžeme urobiť formou priamej podpory – hoci to je dôležité –, ale aj o to, čo môžeme ovplyvňovať. Už sme usporiadali stretnutie vysokých predstaviteľov z celého sveta a z veľkých finančných inštitúcií a diskutovali sme o tom, ako by sme mohli prispieť, keď o to budeme požiadaní, a aj to urobíme, ale na základe konzultácií s našimi susedmi musíme urobiť viac na podporu účinnejšieho zhromažďovania zdrojov.

Nikde inde nebude možno táto politika dôležitejšia ako v Tunisku. Televízny prejav premiéra Essebsího môže pomôcť krajine na ceste k voľbám 24. júla, prezident však uznal problémy krajiny, v ktorej miera hospodárskeho rastu klesla na úroveň medzi 0 a 1 %. Musíme Tunisku, jeho hospodárstvu a občianskej spoločnosti, zaistiť podporu a to znamená myslieť nielen dlhodobo, nielen na význam novej stratégie, ale aj na to, čo urobíme teraz a ako hneď teraz podporíme krajiny – Egypt, Tunisko a ďalšie –, ktoré majú rozpočtové problémy. To je dôvod, prečo sme začali diskusie s finančnými inštitúciami, s našimi členskými štátmi, s tými, ktorí chcú podporiť tieto krajiny, pretože táto pomoc pri vyrovnávaní sa s deficitmi po kolapse cestovného ruchu, keď hospodárstvo nefunguje správne, je dôležitá práve teraz. Vážené poslankyne a vážení poslanci musia pochopiť, že je tu naliehavá potreba a je tu dlhodobá stratégia, a v tom čo robíme, musíme využívať oba tieto prístupy.

Čo sa týka Egypta, v uplynulých týždňoch som tam bola trikrát, strávila som veľa času s niektorými mladými lídrami z námestia Tahrír a stretla som sa aj s niektorými ženami. Najmä ženy sa snažia získať silnejší hlas, ktorý im bol, podľa ich presvedčenia, sľúbený v budúcnosti Egypta. Stretla som sa s jednou ženou, ktorá bude prezidentskou kandidátkou a ktorá je odhodlaná ukázať, že ženy musia v Egypte zohrávať svoju úlohu. Hovorila som s mnohými vládnymi ministrami a dovoľte mi uviesť príklad ministerky pre plánovanie Fayzy Aboulnagovej. Chce budovať domy pre ľudí, má veľkú víziu toho, čo môže pre Egypt znamenať vybudovanie milióna domov počas dvadsiatich rokov.

Tieto veľké vízie z krajín, s ktorými spolupracujeme, musíme prijať a premeniť ich na to, čo môžeme poskytnúť, a na to, ako ich môžeme podporiť. Takže integráciou odbornej prípravy a vzdelávania, infraštruktúry súvisiacej s programami bývania, príležitostí pre rast malých podnikov a spolupráce so ženami z OSN – ako to robím ja – môžeme prísť na to, ako vytvoriť bezpečnejšie spoločenstvá v súvislosti s projektmi bývania, ako spolupracovať s cieľom vytvoriť omnoho väčšiu, lepšiu víziu, ktorá bude vychádzať z toho, čo chcú Egypťania. Diskutujem s ministrom zahraničných vecí Egypta al-Arabím, ktorý je odhodlaný s nami úzko spolupracovať na mierovom procese na Blízkom východe, pričom chce posilniť vzťah, ktorý už máme, a chce nás vidieť ako partnerov spolupráce v tomto regióne.

Egypt má v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch pred sebou veľa úloh. Musíme byť pripravení podporiť ich vo všetkých týchto úlohách a ochotní poskytnúť na ich podporu naše zdroje, poznatky, skúsenosti a kontakty.

Vždy som v tomto Parlamente i mimo neho hovorila, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť je silou na predchádzanie konfliktom a ich riešenie, takže chcem len povedať aj to, že práve preto má význam naša úloha v Srbsku a Kosove. Práve preto môže hlas, ktorý sme získali v OSN, hlas, ktorý teraz máme, zohrať svoju úlohu. Preto sa musíme snažiť o to, aby si vedúci predstavitelia v Bosne dali dole pásku z očí, aby prestali myslieť len na svoje vlastné komunity a začali myslieť na potreby svojej krajiny, na svoju budúcnosť a na Európsku úniu.

Preto zohrávame svoju úlohu aj v mierovom procese na Blízkom východe. Vážené poslankyne a vážení poslanci dobre vedia, že stabilita na Blízkom východe si vyžaduje mier. Snaha dosiahnuť dohodu dominuje tomuto regiónu už celé desaťročia. V uplynulých mesiacoch sme do Kvarteta priniesli novú energiu. Vo februári som usporiadala stretnutie vedúcich predstaviteľov Kvarteta a následne vyslanci Kvarteta začali spolupracovať s izraelskými a palestínskymi vyjednávačmi vôbec po prvýkrát, odkedy bolo Kvarteto vytvorené.

Chcela som usporiadať ďalšie stretnutie vedúcich predstaviteľov v apríli a na základe našej pozície sme pripravili dôležité vyhlásenie. Aj naďalej sa domnievam, že dohodnuté riešenie je cestou vpred, a aj naďalej sa budeme v tejto veci angažovať. Ďalšie stretnutie vyslancov sa uskutoční neskôr tento mesiac.

Sme tiež dôraznými podporovateľmi budovania palestínskej štátnosti, takže keď sme 13. apríla usporiadali stretnutie styčného výboru ad hoc, vypočula som si chválu práce Saláma Fajjáda, jeho pozoruhodných úspechov v oblasti riadenia, princípov právneho štátu a ľudských práv, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej ochrany, čo sú podľa Svetovej banky prvky, ktoré stačia na označenie za fungujúcu vládu. Ocenila som význam palestínskeho zmierenia na základe uznania prezidenta Abbása ako príležitosti a niečoho, na čo Európska únia roky vyzývala.

Teraz prebieha to najserióznejšie úsilie dosiahnuť jednotu, ktorá ako taká je kľúčom k dosiahnutiu riešenia založeného na dvoch štátoch. Udržiavam blízke kontakty s prezidentom Abbásom a premiérom Fajjádom, ako aj s Egyptom, Ligou arabských krajín, USA a Izraelom. Nenásilie, pokračovanie budovania štátu a dodržiavanie existujúcich záväzkov budú kľúčové a tieto snahy musíme hodnotiť podľa ich výsledkov. Som presvedčená, že Izrael by mal vydať daňové príjmy, ktoré dlhuje Palestínčanom, chcem však jasne povedať, že náš názor na Hamas sa nezmenil a že bezpečnosť Izraela zostáva kľúčovým záujmom nás všetkých.

Chcem tiež povedať, že si nemyslím, že flotila je správnou reakciou na humanitárnu situáciu v Gaze. Bola som tam dvakrát. Aj naďalej upozorňujem na ťažkú situáciu ľudí a žiadam najmä zlepšený prístup s cieľom naštartovať rozvoj hospodárstva. Situácia je tam naozaj hrozná najmä pre deti. Predložili sme Izraelu návrhy na podporu tohto lepšieho prístupu. Chcem dosiahnuť, aby ľudia v Gaze mali budúcnosť, ale chcem aj to, aby Gilad Šalit, ktorý je už niekoľko rokov rukojemníkom v Gaze, dostal šancu ísť domov za svojou matkou a otcom, s ktorými som sa už stretla.

Európske skúsenosti nám hovoria, že skutočná demokracia je nevyhnutným základom tolerancie, mieru a prosperity. V severnej Afrike a arabskom svete sa tento cieľ nepodarí dosiahnuť rýchlo či bez neúspechov, ale budovanie hlbokej demokracie je jediný spôsob, akým sa tento cieľ podarí dosiahnuť. Máme dosť skúseností na to, aby sme pomohli každej krajine, ktorá nás teraz požiada o pomoc na ceste k demokracii. Preto navrhujem podporiť nadáciu pre demokraciu, čo nám tiež umožní využiť zdroje na podporu príležitostí najmä pre mladých ľudí zapojiť sa do politického života, na podporu rozvoja politických strán, na umožnenie ľuďom dosiahnuť to, čo museli poslanci v mnohých krajinách, ktoré sú tu zastúpené, sami urobiť, teda vytvoriť politický proces budovaním týchto politických strán a občianskej spoločnosti a zapúšťaním hlbokých koreňov, ktoré demokracii umožňujú prekvitať a rásť.

Pri návšteve týchto krajín často hovorím, že ani tak nejde o voľbu vlády, ako skôr o právo odvolať vládu. Demokracia znamená možnosť povedať „dovidenia“, ako aj „ahoj“, a to je dôležité. Rozhodujúce je vedieť, že máte právo využiť svoje hlasovanie raz, dvakrát, trikrát, štyrikrát na zmenu vlády, na vyjadrenie požiadaviek voči vláde. A to je možné len vtedy, keď je demokracia hlboká a keď prekvitá. Preto je to, čo sa deje na Pobreží Slonoviny, také dôležité, keď prezident Ouattara konečne zaujal svoje miesto, pričom pri podpore tohto procesu zohrávame dôležitú úlohu. Preto je dobré vidieť, že nigérijské voľby prebehli dobre a že Goodluck Jonathan bol teraz riadne menovaný. Je dobré vidieť, že demokracia sa začína presadzovať, prekvitá a prehlbuje sa, a práve to musíme podporovať.

Zmena nemusí nevyhnutne zaistiť pokrok, ale pokrok si jednoznačne vyžaduje zmenu. To znamená, že musíme byť odhodlanejší konať. Niektoré z vecí, o ktorých som hovorila, si vyžadujú činnosť členských štátov, niektoré si vyžadujú činnosť Komisie, mnohé si vyžadujú podporu tohto Parlamentu a my sa musíme rozhodnúť, že všetci zohráme svoju úlohu. Ak to budeme robiť len vtedy, keď bude na tieto krajiny alebo na nás obrátená pozornosť médií, neuspejeme. Musíme sa o to snažiť dlhodobo a musíme odhodlane hovoriť svojim susedom nielen to, že by sa mali vydať na cestu k demokracii, ale aj to, že by ju mali dokončiť.

Vo svojom ďalšom prejave budem hovoriť o troch vynikajúcich správach, ale teraz chcem poďakovať spravodajcom. Na záver chcem stručne citovať jednu antropologičku, ženu, ktorú veľmi obdivujem, Margaret Meadovú. Povedala: „Nikdy nepochybujte o tom, že malá skupina rozvážnych, odhodlaných občanov môže zmeniť svet. V skutočnosti sa to nikdy nikomu inému nepodarilo.“

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. (FR) Zahraničnej politike dominujú revolúcie – niektoré pokojnejšie ako iné –, ktoré sa uskutočňujú v mnohých susedných stredozemských krajinách, a nedávno ju poznačila aj symbolická udalosť v boji proti medzinárodnému terorizmu, koniec éry bin Ládina.

Aká je v tomto všetkom úloha Európy? Podieľame sa ochotne a aktívne na tejto situácii? Rozhodne áno. Kroky podnikané v Líbyi pod záštitou OSN a z iniciatívy niektorých európskych vedúcich predstaviteľov štátov a vlád ukazujú, že keď Európa – alebo jej časť – chce, dokáže v ťažkých časoch konať rozhodne.

Sme vďaka tomu kľúčovým medzinárodným aktérom s vplyvom, ktorý zodpovedá našej hospodárskej sile? Odpoveďou je jednoznačné „nie“. Európa je v podstate stále malým aktérom, v politike a geostratégii prinajlepšom malým Palčekom, a to napriek stále rastúcim očakávaniam európskej verejnej mienky. Európa podporila stabilitu a rozvojovú pomoc v Stredozemí. Ľudia však celkom oprávnene žiadajú politickú slobodu a opúšťajú svoje krajiny, pretože tam nemajú vyhliadky na dôstojný život a príležitosti pre seba a svoje deti. Humanitárna pomoc, ktorú sme poskytli počas posledných mesiacov, bola rozhodne užitočná.

Pani Ashtonová, musíme urobiť viac. Začali sme si brať ponaučenie z týchto udalostí? Chcel by som veriť, že áno. Horšie je, že vlny migrantov prichádzajúcich na naše brehy v krehkých plavidlách, ktorí zomierajú na mori – a dovoľte mi poznamenať, že o počte mŕtvych nemáme dostatočné informácie –, sa príliš často stretávajú s rozdelením, hádkami, uzavretými hranicami, pričom niektoré krajiny dokonca spochybňujú schengenský priestor, rozhodujúci nástroj slobody pohybu.

(potlesk)

Je toto všetko hodné Európy, európskych hodnôt, zásad a ideálov? Nemyslím si to, nemyslí si to ani náš Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a som si istý, že si to nemyslí ani väčšina poslancov tohto Parlamentu.

Dámy a páni, dôvodom, prečo sa dnes predpoludním stretávame s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, je to, že chceme dať Európe hlas a tvár podľa Lisabonskej zmluvy. Teraz sa musíme posunúť dopredu a konať. To si vyžaduje uskutočnenie rozhodnutí a ich dodržiavanie. Aké sú teda priority Európy? Vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi? Boj proti terorizmu? Riešenie konfliktu na Blízkom východe? Obchodná politika? Riešenie všetkých týchto vecí naraz nie je ľahkou úlohou.

Kto sú naši najbližší partneri? USA, rýchlo sa rozvíjajúce krajiny či niekto iný? Ako môžeme dosiahnuť najlepšie výsledky? Tak, že necháme jednotlivé členské štáty, aby si slobodne definovali svoju politiku, ako sme to robili počas posledných 60 rokov, alebo tak, že budeme vystupovať jednotne?

Dámy a páni, medzivládne riešenie už viac nie je správnym prístupom k zahraničným záležitostiam, bezpečnosti a obrane. Namiesto toho potrebujeme viac Európy. Musíme sa oslobodiť od národného egoizmu a zvýšiť efektívnosť na európskej úrovni.

Pani Ashtonová, silnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku budeme mať len vtedy, ak všetku svoju váhu a energiu vložíme do niekoľkých jasne definovaných cieľov. Dámy a páni, rok 2011 by mal byť rokom Stredozemia, boja proti terorizmu či dokonca dosiahnutia zlomu v konflikte na Blízkom východe. Ak sa Európe podarí stať sa kľúčovým aktérom v tejto oblasti, dokáže nechať za sebou chyby mladosti.

Dovoľte mi skončiť citátom niekoho, koho veľmi dobre poznáte: Jána Pavla II. „Nebojte sa“, pani Ashtonová. Ušetrili sme 4 miliardy EUR z európskeho rozpočtu. Dajte, prosím, nejaké návrhy na využitie týchto peňazí namiesto toho, aby sa vrátili členským štátom.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. (DE) V Európskej únii, v ktorej vidíme vývoj smerom k návratu na vnútroštátnu úroveň vo všetkých oblastiach, by sa Lisabonská zmluva mala využiť ako nástroj na vytvorenie novej politiky Spoločenstva: spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky.

Toto je prvá dôležitá všeobecná rozprava, ktorú máme s pani Ashtonovou, a keď sa pozrieme späť do minulosti, už vtedy bolo jasné, že niektoré vlády nechceli, aby sa používal názov funkcie „minister zahraničných vecí Európskej únie“, čo nakoniec viedlo k voľbe názvu „vysoký predstaviteľ“. To je pochopiteľné, pretože popri daňovej politike a domácej politike je nezávislá zahraničná politika jednou z kľúčových prvkov národnej suverenity a dokonca by sa takmer dalo povedať, že je jej poznávacím znamením. Najmä v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky je presun tejto suverenity na nadnárodnú inštitúciu odvážnym a zároveň náročným krokom.

My v Európskom parlamente si však spolu s vysokou predstaviteľkou musíme položiť úplne inú otázku. Táto otázka znie, aká je úloha Únie ako nezávislého orgánu v medzinárodnej politike. Počas posledných niekoľkých dní som čítal články o pani Ashtonovej, ktoré ma šokovali, pretože kritizovali jej neprítomnosť a to, že neponúka žiadnu stratégiu. Táto kritika prichádza od ľudí, ktorí myslia len na to, aby sa ich vlastná vnútroštátna zahraničná politika a ich vlastné vnútroštátne záujmy stali absolútnou prioritou, a ktorí bez konzultácií so svojimi partnermi prijímajú jednostranné rozhodnutia, ktoré nakoniec Európu nezjednotia, ale rozdelia.

Stačí sa pozrieť na misiu v Líbyi. Zriedka vidíme evidentnejší rozkol v medzinárodnej politike Európskej únie a jej medzinárodnom úsilí ako v otázke, ako sa správať voči Líbyi. Významné hlavné mestá Európskej únie majú tendenciu považovať zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ za pokračovanie vnútroštátnych politík jednotlivých krajín financované z európskych peňazí. Čím väčšie je dané ministerstvo zahraničných vecí, či už ide o nemecký, britský, alebo francúzsky úrad, tým zreteľnejšia je táto tendencia. Pani Ashtonová, nepochybne získate širokú podporu Parlamentu, ak týmto ľuďom poviete, že hoci rešpektujete ich jednostranné záujmy, spoločná európska zahraničná politika sa nemôže uberať rovnakým smerom. Túto politiku budete vo všetkých oblastiach konsenzu definovať vy, vysoká predstaviteľka.

Som za to, aby sa otvoril úrad typu, aký ste opísali v prípade Líbye, pretože vy ako vysoká predstaviteľka máte dôveryhodnosť v humanitárnych a politických otázkach, a majú ju aj samotná Únia a Parlament ako nezávislý orgán. Sme dôveryhodnejší ako štáty, ktoré podnikli vojenský zásah v Líbyi z dôvodu nevyhnutnosti, ale ktorých vývozcovia zbraní zároveň mali na najdôležitejšom veľtrhu zbraní v Líbyi počas minulej jesene najväčšie stánky. Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Belgicko sú hlavnými dodávateľmi zbraní armáde plukovníka Kaddáfího, ktorá bojuje s rebelmi v Líbyi. To nie je ten typ dôveryhodnosti, aký Európa potrebuje.

(potlesk)

Dôveryhodnosť, ktorú Európa potrebuje, vychádza z mäkkej sily, ktorá pomáha zaviesť demokraciu, ktorá otvára úrad na podporu rozvoja občianskej spoločnosti a ktorá nedefinuje medzinárodnú spoluprácu s Európskou úniou ako podriadenie sa ostatných jednostranným diplomatickým a hospodárskym záujmom Únie, ale namiesto toho presadzuje politiky založené na rovnocennom partnerstve medzi rôznymi regiónmi sveta. To je moja vízia zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

Spomínali ste tri prvky: peniaze, mobilitu a prístup na trh. V nasledujúcej fáze by ste mali pridať ďalšie tri prvky: súdržnosť, konkrétnosť a metódu Spoločenstva. Podľa môjho názoru s týmito dvomi trojicami prvkov nájdete v Európskom parlamente partnerov. My v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente vieme, že stále sme v začiatočných fázach spolupráce medzi vami a Parlamentom a že tu rozhodne sú oblasti, ktoré sa môžu zlepšiť. Preto opakujem svoju ponuku v mene – domnievam sa – väčšiny poslancov tohto Parlamentu. Nepochybne získate viac podpory pre vašu víziu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky tu ako medzi 27 ministrami zahraničných vecí, ktorých si všetkých vážim, ale ktorí majú jeden problém, a to, že sú ministrami zahraničných vecí jednotlivých krajín.

(Predseda prerušil rečníka.)

Naopak, vy ste diplomatickou predstaviteľkou celého kontinentu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – V sobotu som mal v Káhire dlhé stretnutie s novým egyptským premiérom pánom Šaráfom. Záverom tohto stretnutia a tiež mojím záverom po tomto stretnutí počas mojej druhej cesty do Káhiry v priebehu uplynulých dvoch mesiacov je to – ako ste povedali –, že musíme týmto revolúciám v severnej Afrike a najmä vývoju v Egypte výrazne pomôcť. Musíme prestať robiť naše malé paternalistické zmeny, ktoré sme doteraz avizovali.

Uvediem stručný príklad. Viete, koľko peňazí bolo presunutých v rámci Marshallovho plánu USA v po sebe nasledujúcich rokoch? Bolo to 1 % HDP každý rok, celkovo 162 miliárd USD v reálnych peniazoch. A o čom hovoríme a čo sľubujeme Egyptu? Jednu miliardu. Nie 162 miliárd, ale jednu miliardu. Nie v roku 2011, nie v roku 2012, ale v roku 2013, keď budeme mať možnosť urobiť to. Myslím si, že to nie je nanič. Od vás a od Komisie – pretože sú to evidentne peniaze Komisie, o ktorých hovoríme – neočakávam veľké plány na zmenu susedskej politiky. To musíme urobiť v budúcnosti, očakávam však čo najrýchlejšie poskytnutie priamej rozpočtovej pomoci Egyptu, pretože na konci roka nebudú mať v rozpočte žiadne peniaze, čo by mohol byť začiatok kontrarevolúcie v Egypte. Priama rozpočtová pomoc alebo zrušenie dlhov krajiny – to je okamžitá cesta vpred. Dnešné vyhlásenie v tomto smere by určite pomohlo Egyptu i Egypťanom.

Moje druhé posolstvo sa týka Sýrie. Buďme úprimní, pani Ashtonová. Sýria je obrovská katastrofa. To, čo sa tam deje – nemám iné slová, ktorými by som to opísal – nie je nič menšie ako arabské Námestie nebeského pokoja. Arabské Námestie nebeského pokoja. Ľudia sú každý deň masakrovaní tankami a ostreľovačmi. Doteraz bolo zabitých 800 ľudí. Zatknutých bolo doteraz 8 000 ľudí. Ľudia sú mučení tým najbrutálnejším spôsobom, aby prezradili heslá na Facebooku a mená druhov pracujúcich na Facebooku. Vojaci, ktorí nechcú strieľať do vlastných ľudí, sú sami zastrelení tajnými službami armády a Bašára al-Assada. Z toho, čo sa dnes deje v Sýrii, je úplne jasné, že Bašára al-Assada možno opísať len jediným spôsobom, a to ako v súčasnosti najbrutálnejšieho diktátora vo svete. To je jednoznačná analýza, ktorú dnes môžeme urobiť.

(potlesk)

Čo teda môžeme urobiť? Vidím 800 ľudí, ktorí boli doteraz zabití, 8 000 uväznených ľudí, niektorých každý deň mučených, a my zmrazujeme majetok 13 ľuďom, ale nie Assadovi. Tvrdím, že to je nevyvážený prístup. Je to v podstate smiešne a nepomáha to tlaku na Assadov režim, aby zmenil smerovanie. Nestačí povedať, že na zozname je 13 ľudí, jeden z Assadových bratov a jedna z jeho neterí či jeden z jeho synovcov. Nie, na ten zoznam musíme dať okamžite stovky ľudí, aby sme vyvinuli skutočný tlak.

Váš prístup dokážem tak trocha pochopiť. Hovoríte, že ak nedáme Assada na tento zoznam, možno to pomôže tomu, aby neskôr zmenil svoj postoj. V poriadku, povedzte to veľmi jasne dnes v tejto rozprave. Chcem, aby ste vyhlásili, že dávate Assadovi niekoľko dní. Ak počas týchto niekoľkých dní nezastaví to, čo sa momentálne deje, zmrazte všetok majetok nielen 13 ľudí, ale celej Assadovej rodiny.

(potlesk)

Vydajte zákaz cestovania nie pre 13 ľudí – keď bolo zabitých 800 ľudí –, ale pre celú Assadovu rodinu, a vyhláste to, čo je veľmi dôležité. Oni na to čakajú.

Včera sme sa priamo spojili s ľuďmi v Sýrii, ktorí hovoria, že musíte zintenzívniť sankcie, inak neprestane. Vyhláste, že Assadova rodina nikdy nebude Európskou úniou považovaná za skutočných zástupcov sýrskeho ľudu a že bude niesť zodpovednosť za svoje činy. Urobte to hneď teraz. Práve to od vás dnes očakávame. Môžete pomôcť zastaviť toto arabské Námestie nebeského pokoja. Nie je pravda, že nezohrávame žiadnu úlohu. Zohrávame rozhodujúcu úlohu a ľudia v Sýrii čakajú na dnešné jasné posolstvo. Nie zajtra. Dnes.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Hlavným vývojom z hľadiska spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) bolo v tomto roku nepochybne vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Pani Ashtonová, ako podpredsedníčka/vedúca predstaviteľka ste sa nedávno dostali pod tlak pre jej nevýrazný výkon. Vždy však môžete byť len taká efektívna, ako vám to členské štáty dovolia, a, samozrejme, zdráhate sa použiť svoje právomoci na iniciatívu, čo je prístup, ktorý plne podporujem. Na jednej strane si EÚ chce vydobyť globálnu úlohu diplomatickej ťažkej váhy, ale na druhej strane si SZBP vyžaduje jednohlasnosť, čo znamená kompromis s cieľom zachovať záujmy jednotlivých členských štátov, najmä tých veľkých.

Tento hybridný prístup sui generis k zahraničnej politike EÚ dáva za pravdu tým z nás, ktorí sa od začiatku stavali proti vytvoreniu ESVČ, pretože sa vtedy domnievali, že globálne ambície EÚ narušia národnú suverenitu. Paradoxne, teraz sa zdá, že národná suverenita narúša globálne ambície EÚ, ako sme to videli nedávno v prípade situácie v Líbyi. Naša skupina ECR sa v každom prípade naďalej konštruktívne podieľa na ESVČ. Želáme jej všetko dobré. Dúfame, že bude fungovať. Musí sa trocha upraviť a chceme vidieť rozpočtovú neutralitu a viac politickej zodpovednosti.

Hoci sa pani podpredsedníčka/vedúca predstaviteľka zúčastnila na skvelých stretnutiach s najvyššími predstaviteľmi – niektoré z nich som videl na zasadnutí Výboru pre zahraničné veci –, musím sa spýtať, prečo bola podvedená Komisiou, ktorá, ako sa zdá, zachováva nevyvážený objem zdrojov pre rozširovanie EÚ a európsku zahraničnú politiku. Toto rozdelenie neposkytuje daňovým poplatníkom EÚ hodnotu za peniaze a neslúži ani našim záujmom zahraničnej politiky.

Teraz by som chcel uviesť niekoľko konkrétnych požiadaviek, najskôr v súvislosti s flotilou číslo dva, ktorá smeruje do Gazy. Môžete, pani podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka, vyvinúť tlak na Turecko, aby zastavilo túto nebezpečnú provokáciu v čase, keď Izrael prežíva obrovské napätie a je pod obrovským tlakom z dôvodu raketových útokov z Gazy a obnoveného prechodu iránskych vojnových lodí cez Suezský prieplav? A ako bude EÚ komunikovať s novou jednotnou palestínskou samosprávou, ktorej jednou zo zložiek je Hamas, teroristická organizácia, ktorú EÚ zakázala?

Po druhé, pani podpredsedníčka/vedúca predstaviteľka, sprostredkujete riešenie problému zatvorenia tábora Ašraf v Iraku?

A ďalej, odsúdite otvorene a jednoznačne schválenie Bahatiho zákona v Ugande, ktorý umožňuje popravovať homosexuálov?

A nakoniec, úplne súhlasím s pánom Verhofstadtom. Chválim vás za všetko vaše úsilie o stabilizáciu krajín Blízkeho východu a severnej Afriky a najmä za vaše odsúdenie zabíjania kresťanov v Egypte, ale prečo bol sýrsky prezident Assad, ako povedal pán Verhofstadt, vynechaný zo zoznamu sankcií EÚ po tom, ako jeho sily v uplynulých dňoch brutálne zabíjali nevinných civilných protestujúcich?

 
  
MPphoto
 

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. (FR) Pani Ashtonová, dnes vám chcem položiť len niekoľko otázok.

Po prvé, čo sa týka Sýrie, tak ako pán Verhofstadt, aj ja by som chcel vedieť, čo bráni Európe dať prezidenta Assada na zoznam sankcií EÚ. Ktorá krajina alebo krajiny momentálne bránia Európskej únii prijať jediné možné rozhodnutie? Povedzte nám to, prosím. Ak je prekážkou pán Westerwelle, tak nám povedzte, že je to pán Westerwelle. Aspoň tak budeme vedieť, čo formuje politiky rôznych členských štátov.

Na rozdiel od nemeckého ministerstva zahraničných vecí nebudeme tvrdiť, že odpoveďou na diktatúru prezidenta Assada je prezident Assad. Ak si toto máme myslieť, tak je to naozaj neuveriteľné. Jediným riešením pre Sýriu je to, aby sa prezident Assad vzdal moci v Sýrii. To by mala byť pozícia Európy. Je preto zrejmé, že prezident Assad a celá jeho rodina by mali byť zaradení do zoznamu – nie zajtra, nie pozajtra, ale dnes. Ak to nie je dosiahnuteľné, lebo je nutné jednohlasné rozhodnutie, potom musíte povedať, čo bráni pokroku. Musí sa to povedať verejne, aby sme mohli mať v Európe riadnu diskusiu.

Po druhé, čo bráni Izraelu, aby zaplatil dane, ktoré dlhuje Palestínčanom, a prečo to robí? Samozrejme, musíme v Izraeli zachovať bezpečnosť, ale Palestínčania by nemali trpieť pre dosiahnutie tohto cieľa. To nemôže byť riešením.

(potlesk)

Mám poslednú otázku. Na líbyjskom pobreží nedávno zomrelo 600 ľudí. V tej oblasti bola loď. Bolo nám povedané, že to nebola loď NATO, že to nebola loď Charles de Gaulle. Evidentne to bola maltská loď. Preto by som rád vedel, aká to bola loď a aké máme k dispozícii informácie. Kto zlyhal pri záchrane 600 líbyjských utečencov? V 21. storočí mi určite nikto nebude tvrdiť, že nie je možné identifikovať príslušnú loď. Nečinnosť je zločinom neposkytnutia pomoci osobám v nebezpečenstve.

 
  
MPphoto
 

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Pani Ashtonová, počas tejto rozpravy nebudete počuť len chválu, ale aj kritiku. Ak mám byť úprimný, je jasné, že zahraničná politika EÚ v niektorých oblastiach zlyháva, a to vrátane arabského sveta, Afganistanu, hľadania riešenia palestínskeho problému a konfliktov medzi našimi východnými susedmi. Chcel by som sa spýtať, aký je na to dôvod. Keď rozhoduje 27 rôznych štátov, ako môžeme dosiahnuť konsenzus v rámci EÚ a v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky?

Je evidentné, že zahraničná politika je politikou individuálnych záujmov. Ale čas, keď mohol Západ presadzovať svoje záujmy bez ohľadu na svoje partnerské krajiny a ich ľud, je dávno minulosťou. EÚ musí ukázať, že je otvorená prijatiu politiky zosúladenia záujmov. Hlavnými faktormi, ktoré prispeli k tomuto zlyhaniu, sú dvojitý meter a tendencia myslieť vo vojenských pojmoch. Poslanci tohto Parlamentu takmer tlieskali, keď sa Bezpečnostná rada OSN rozhodla vojensky zasiahnuť v Líbyi. Myslím si, že dnes sme všetci v rozpakoch, pokiaľ ide o udalosti v tejto krajine. Čo robíme pre ľudí v Gaze či Darfúre? Ako môžeme dať 1,4 miliardy ľuďom žijúcim z jedného dolára na deň právo na dôstojný život? Našu skupinu táto otázka mimoriadne znepokojuje.

Revolúcie v arabských krajinách majú spoločnú jednu dôležitú požiadavku. Všetky vyzývajú na spravodlivosť a poctivosť, a to pokiaľ ide o rozdelenie bohatstva v rámci spoločnosti i demokratickú účasť na politickom rozhodovaní vrátane medzinárodných vzťahov. EÚ musí na túto požiadavku zareagovať. Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme spoločne pracovať na vytvorení medzinárodného práva a nie ho len jednostranne interpretovať a vykonávať.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD.(NL) Mám viacero pálčivých otázok v súvislosti s vývojom konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Akú pozíciu zaujme Európska únia prostredníctvom svojich členských štátov Spojeného kráľovstva a Francúzska v Bezpečnostnej rade OSN v septembri v súvislosti s jednostrannou snahou palestínskej samosprávy vyhlásiť palestínsky štát, treba poznamenať, že oddelene od mierového procesu s Izraelom?

Táto otázka, pani vysoká predstaviteľka, je ešte naliehavejšia po tom, ako Fatah a Hamas minulý týždeň obnovili palestínsku jednotu, pričom úplne ignorovali podmienky ostatných strán vrátane Európskej únie v súvislosti so zjednotenou palestínskou vládou, konkrétne uznanie Izraelského štátu, zrieknutie sa násilia a terorizmu a dodržiavanie predchádzajúcich záväzkov. Hamas medzitým jasne ukazuje, že patrí na zoznam teroristických organizácií, ktorý zostavila Európska únia. Moja naliehavá otázka teda znie, ako bude v tejto novej situácii Európska únia uplatňovať svoje zásady Kvarteta. Pokračovanie doterajších vzťahov s Ramalláhom v každom prípade znamená vzdanie sa týchto základných zásad mieru. Toto všetko vážne poškodí vzťahy medzi Európou a Izraelom a príliš to nepomôže ani mierovému procesu, ale práve naopak.

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini, spravodajca.(IT) Téma európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je zvlášť kľúčová v tejto konkrétnej historicky dôležitej chvíli, ktorá je poznačená mimoriadnou vlnou protestov, ktoré sa rozmohli v Stredozemí a šíria sa aj celým Blízkym východom.

Vzhľadom na to, že táto vážna kríza postihuje celé južné Stredozemie a teraz sa šíri aj na Arabský polostrov, Európsky parlament musí fungovať ako platforma pre všetkých týchto protestujúcich obyčajných ľudí. Riskujú svoje životy, volajú po zlepšení podmienok a začatí prechodu k demokracii odstránením súčasných režimov. Tento Parlament chce diskutovať priamo s vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou pani Ashtonovou najmä z dôvodu našej úlohy pri kontrole rozpočtov civilných a vojenských misií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

Prvá časť správy sa týka konkrétne vzťahu medzi Parlamentom a ďalšími inštitúciami, najmä Radou a Komisiou, ktorý vyplýva z prístupu k európskej politike po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Ďalšou veľmi dôležitou témou je multilateralizmus EÚ, ktorý vychádza predovšetkým z nedávneho zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorej sme sa konečne predsa len dočkali. V tejto súvislosti musím privítať nedávnu rezolúciu schválenú Valným zhromaždením OSN, ktorá udelila Európskej únii štatút pozorovateľa v Bezpečnostnej rade, čím uznala zásady zakotvené v Lisabonskej zmluve.

Snažili sme sa vypracovať hodnotenie, ktoré čo najviac zodpovedá súčasnej situácii. Správa správne vyzdvihuje veľkú vlnu občianskych protestov v Tunisku, Egypte a Líbyi, ako aj v Sýrii, Bahrajne a Jemene, a poukazuje na udalosti, kontext a očakávania v týchto jednotlivých krajinách, ako aj na ďalšie témy zvláštneho záujmu, ako sú naša silná transatlantická aliancia a mimoriadne dôležité vzťahy s Ruskom.

Rozširovanie, podpora občianskych práv a vytvorenie právneho štátu, diplomatické vzťahy s krajinami BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína), arabsko-palestínsky konflikt a odsúdenie najkrvavejších režimov sú ďalšie z tém správy, ktorú vám predkladám na hlasovanie.

 
  
MPphoto
 

  Roberto Gualtieri, spravodajca.(IT) Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) prechádza mimoriadne náročnými časmi.

Práve keď vývoj medzinárodného systému vyžaduje, aby sa Európska únia stala dôveryhodným aktérom v oblasti bezpečnosti a obrany, keď sa zdá, že európsky prístup ku krízovému riadeniu prostredníctvom podpory demokracie namiesto jej vývozu je vhodnejší na riešenie úloh našej doby, keď je pre hospodársku krízu voľba rozvoja spoločnej obrany nevyhnutná, keď Lisabonská zmluva poskytuje nové nástroje na rozvoj SBOP v rámci integrovaného prístupu, teda, v stručnosti, práve keď sa kvalitatívny skok v SBOP stal nevyhnutným a možným, európska stavba sa začína nebezpečne otriasať a reálne hrozí, že ambície a možnosti SBOP sa budú musieť drasticky znížiť.

Správa, ktorú predkladám, má za cieľ riešiť tento rozpor a navrhnúť možné odpovede pre ostatné inštitúcie. Čo sa týka líbyjskej krízy, neobmedzujeme sa na vyjadrenie sklamania z toho, že Európska únia nie je schopná definovať svoju pozíciu a prijať spoločné kroky, či z obmedzenia mandátu EUFOR v Líbyi. Domnievame sa, že nastal čas, aby európska politická iniciatíva v spojení s našimi ostatnými partnermi priniesla prímerie a uskutočnenie rokovaní, ktoré ukončia Kaddáfího režim a začnú proces prechodu k inkluzívnej demokracii. Vojenský zásah NATO jednoznačne nič nevyrieši a bolo by dobré, keby organizácia NATO dôsledne dodržiavala mandát rezolúcie OSN a vyhla sa akémukoľvek neúmernému použitiu sily.

Zároveň dúfame, že prostriedky SBOP sa efektívne využijú na poskytnutie humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu, na ktoré sa útočí, a že budúce operácie sa budú plánovať tak, aby podporovali rozvoj demokracie v Líbyi. Líbyjská situácia tiež vyzýva na širšie zamyslenie sa a domnievam sa, že to posilňuje návrhy správy. Zodpovednosť za budúcnosť Európy a za bezpečnosť a obranu nesie, samozrejme, predovšetkým Európska rada, jej členovia a tiež jej predseda, ktorý zastupuje Úniu v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky na tejto úrovni.

Jasne im hovoríme, že dvojstranná spolupráca a koalície ochotných nemôžu nahradiť SBOP ako politika Únie. Myšlienku návratu tejto politiky na vnútroštátnu úroveň nepovažujeme za presvedčivú, a to nie preto, že by sme boli puristi, pokiaľ ide o zmluvu, ale preto, lebo keby došlo k tomuto návratu, táto politika by nezodpovedala úlohám, ktoré sú pred nami. Navrhujeme, aby Parlament začal strategický dialóg s Európskou radou, ktorú vyzývame, aby diskutovala o odporúčaniach Parlamentu, vypracovala riadnu stratégiu zahraničnej politiky a venovala zvláštnu schôdzu európskej bezpečnosti a obrane.

Žiadame vás, pani Ashtonová, aby ste vystupňovali svoje úsilie o dosiahnutie konsenzu medzi členskými štátmi a využili svoje viaceré funkcie na zlepšenie súladu medzi SBOP, spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou a ďalšími nástrojmi vonkajšej činnosti Únie. Európska služba pre vonkajšiu činnosť je nástrojom s obrovským potenciálom pre túto prácu. Správa predkladá viaceré návrhy na úlohu, ktorú by mala táto služba zohrávať, počnúc tým, že by bola výborom pre krízové riadenie, ktorý by dokázal poskytovať skutočne integrovanú reakciu na krízy. Sme radi, že táto funkcia sa už formuje. Situácia v Líbyi tiež potvrdzuje nedostatočnosť vojenských kapacít Európy, ktoré sú značne pod úrovňou celkovo vysokých vnútroštátnych rozpočtov na obranu.

Je úplne evidentné, že sila spočíva jedine v jednote. To zahŕňa spoločné využívanie vojenských kapacít a delenie sa o ne, posilnenie Európskej obrannej agentúry, trvalú štruktúrovanú spoluprácu, rozvoj efektívneho a konkurencieschopného európskeho trhu v oblasti obrany, posilnenie priemyselnej a technologickej základne a rozšírenie spoločných riadiacich a kontrolných kapacít. Nedostatočnosť týchto kapacít je faktorom, ktorý bráni Európe rýchlo reagovať na líbyjskú krízu, počnúc zriadením stáleho operačného hlavného veliteľstva. Správa v tejto súvislosti i v iných otázkach uvádza veľké množstvo konkrétnych návrhov, napríklad integráciu politík vonkajšej a vnútornej bezpečnosti takým spôsobom, ktorý by rešpektoval nadradenosť metódy Spoločenstva.

Treba poznamenať, že v tejto veci sú hlavné proeurópske politické skupiny zajedno, a ďakujem tieňovým spravodajcom a koordinátorom za túto plodnú spoluprácu. Parlament je pripravený podporiť rozvoj SBOP, ktorá bude plne integrovaná s vonkajšou činnosťou Únie a ktorá bude vychádzať z hodnôt a zásad Európy. Pani Ashtonová, dúfame, že nám môžete dať presvedčivú odpoveď slovami a predovšetkým činmi.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza, spravodajkyňa.(ES) Henry Kissinger definoval svet vo svojej dobe ako vojensky bipolárny, hospodársky unipolárny a politicky zmätený.

Dnes je medzinárodný poriadok vo všetkých oblastiach multipolárny a v dôsledku globalizácie je politicky zložitý. Globalizácia okrem iných vecí znamená rozdrobenie centier moci a kolektívne riadenie spoločných problémov a záujmov. Vznikli nové medzinárodné organizácie a fóra – príkladom je samitová diplomacia skupín G20, G8, G7 atď. – a objavujú sa návrhy na reformu tradičných medzinárodných organizácií.

V tomto kontexte zmien a vzhľadom na medzinárodnú právnu subjektivitu Európskej únie je dôležité, aby sme okamžite nanovo definovali úlohu, ktorú Európska únia na tomto fóre zohráva, a aby Únia zaujala svoje miesto v rámci multilaterálneho poriadku a chopila sa tak úlohy dôležitého globálneho aktéra, ktorú jej určila zmluva a ktorú táto inštitúcia sama od seba požaduje spolu s – odvážim sa povedať – európskou spoločnosťou ako celkom.

Tento proces už začal 3. mája schválením rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, ktorá umožní Európskej únii podieľať sa na práci valného zhromaždenia. To je historická udalosť a diplomatický triumf, ktorý musíme jednoznačne oceniť a ku ktorému vám, pani Ashtonová, blahoželám. Ale vzhľadom na komplikovaný charakter rokovaní o schválení rezolúcie č. 1973 môžeme očakávať, že vás čaká náročná práca aktualizovať a racionalizovať zastúpenie Európskej únie, ktoré je rozdrobené a rozptýlené a má štatút ad hoc v každej z 249 viacstranných dohôd, ktoré sa týkajú Európskej únie.

Samozrejme, nezávisí to len od vás. Závisí to aj od štátov mimo EÚ, ktoré sú členmi rôznych multilaterálnych organizácií. Závisí to aj od vytvorenia čo najúčinnejšej formy zastúpenia v rámci Európskej únie, čím myslím také usporiadanie, ktoré zahŕňa vás – Európsku službu pre vonkajšiu činnosť –, predsedu Komisie, predsedu Európskej rady a tiež teraz už zvyškovú účasť rotujúceho predsedníctva Únie. Závisí to aj od toho, či členské štáty presunú prednostné zastupovanie na Európsku úniu, najmä v prípade medzinárodných organizácií venujúcich sa politikám, v ktorých má Európska únia výlučnú právomoc.

Pani Ashtonová, všetci si môžeme spomenúť na samit o zmene klímy v Kodani ako na príklad zbytočnej kakofónie, ktorú prináša nadmerné zastúpenie Európskej únie a jej členských štátov. Môžeme si tiež spomenúť na to, ako dobre funguje zastúpenie Únie v Svetovej obchodnej organizácii či v Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Navyše si môžeme spomenúť na to, aké znepokojujúce môže byť viacnásobné zastúpenie rôznych predsedníctiev Európskej únie v rámci samitovej diplomacie, alebo na nefunkčnosť, ktorá môže vzniknúť neuplatňovaním ustanovení článku 34 Lisabonskej zmluvy o koordinácii európskych členov Bezpečnostnej rady OSN pri predkladaní spoločných pozícií Európskej únie. Pán Schulz vo svojom prejave hovoril o tejto očividnej nefunkčnosti.

V tejto súvislosti mám skôr na mysli členské štáty ako vás, keď vyzývam na formovanie úlohy Európskej únie v štruktúrovanejšom multilaterálnom svetovom poriadku a na vytvorenie skutočnej zahraničnej politiky EÚ, ktorá by odsunula nabok akékoľvek trendy a pokušenia návratu na vnútroštátnu úroveň, ktoré sa objavujú v mnohých našich členských štátoch.

Ale hoci vyzývame predovšetkým členské štáty, aby definovali túto úlohu Únie, obraciame sa aj na vás a vaše odhodlanie využiť vašu možnosť politickej iniciatívy a vaše služby s cieľom zvýšiť úroveň vonkajšieho zastúpenia Európskej únie a racionalizovať ho.

Toto je historická chvíľa pre svet a vy máte príležitosť riadiť medzinárodnú úlohu EÚ napríklad prostredníctvom iniciatív, ako je tá, keď ste ohlásili otvorenie úradu Únie v Benghází. Môžete počítať s podporou tohto Parlamentu a vlastne nielen s podporou, ale aj s jeho mandátom čo najskôr vytvoriť racionálne, štruktúrované a koherentné zastúpenie Európskej únie na medzinárodnom fóre.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Chcela by som poďakovať poslancom za ich príspevky.

Jednou z tém, ktoré sa veľmi často objavovali vo všetkom, čo hovorili vedúci predstavitelia politických skupín – hoci pán Tannock povedal, že ich skupina nikdy nebola za ESVČ –, bola túžba dosiahnuť jednotný prístup, ak nejaký budeme mať. Súhlasím. Nechýbajú mi ambície v súvislosti s tým, čím Európa môže byť. Musím však pracovať s realitou toho, čím skutočne sme. Schválili sme zmluvu a ja som vtedy žartovala, že som dostala zmluvu a ceruzku a to boli zdroje, s ktorými som začínala. Je to do veľkej miery pravda, ale ešte nie sme tam, kde budeme. Úloha, ktorá je pred nami a ktorá sa netýka len tohto Parlamentu a jeho vážených poslankýň a vážených poslancov s ich túžbami a zanietením, ale aj Komisie, Rady, Rady pre zahraničné veci, Rady pre rozvoj, ministrov obrany – všetkých orgánov, ktorým predsedám a ktoré mám spájať –, je zaistiť, aby všetci napredovali s rovnakými ambíciami. Vôbec ma neprekvapuje a myslím si, že to neprekvapilo ani vážené poslankyne a vážených poslancov, že na ceste k tomuto cieľu – najmä v čase, keď sa deje toľko vecí – zisťujeme, že to nevyhnutne nemusí fungovať tak efektívne, ako by sme chceli alebo ako by som niekedy chcela ja.

Aj naďalej musíme prejavovať túto úroveň ambícií v súvislosti s tým, kam sa chceme dostať. Platí to pre všetko, čo robíme, či ide o sankcie, ktoré ukladáme – v tomto prípade potrebujeme 27 štátov, pretože potrebujeme jednomyseľnosť –, alebo o prístup, ktorý používame pri podpore krajín, ako sú Egypt a Tunisko. Ako povedal pán Verhofstadt, potrebujeme podporu zo strany Komisie, aby sme sa naozaj posunuli a zmenili a aby sme mali novú stratégiu a nové ambície z dlhodobého i krátkodobého hľadiska.

Nuž, podporujeme ľudí práve teraz. Všetky tieto veci si vyžadujú, aby sme sa posunuli a urobili zmeny. Sme na tejto ceste. Vôbec s tým nie som spokojná, ale som realistická v súvislosti s tým, kde presne sa nachádzame. Môžete ma žiadať – a mali by ste to robiť tak často, ako chcete –, aby som sa snažila urobiť tento krok rýchlejšie, a ja to urobím. Neobviňujte ma však z nedostatku iniciatívy, z chýbajúcich ambícií a z toho, že to nehovorím nahlas a jasne v Rade pre zahraničné veci, v médiách či inde, pretože to nie je pravda. V tejto veci som naozaj ambiciózna. Som naozaj presvedčená, že Európa môže znamenať oveľa viac, ale to si vyžaduje, aby sme sa vydali na túto cestu a spoločne na nej zostali. Pre jednotlivé členské štáty so samostatnými voličmi je ťažké, aby sa vždy dokázali pozrieť na tieto veci cez optiku toho, čo je vo svete najlepšie pre Európu, a nie toho, čo je najlepšie z hľadiska domácej situácie. Aj tomuto rozumiem.

Súhlasím s tým, čo povedal pán Daul o terorizme v susedstve a o mierovom procese na Blízkom východe, teda že sú to jedny z kľúčových cieľov našej práce v tomto roku. Práve preto sa napríklad v Líbyi tak angažujeme pri spájaní regionálnych organizácií, ako sú Africká únia, Liga arabských štátov, OSN a Organizácia islamskej konferencie (OIC). To je skutočne významná práca z hľadiska uvedomenia si, ako budeme pokračovať v procese, ktorý je momentálne mimoriadne náročný. Ako dosiahnuť situáciu, keď Kaddáfí bude musieť odísť? Máme dialóg, v ktorom ľudia môžu vidieť budúcnosť, a táto práca neustále pokračuje. Je to absolútne rozhodujúca a vyžaduje si to, aby sme mali zjednotený front.

Pán Schulz povedal, že máme pred sebou dlhú cestu. Súhlasím. Je toho oveľa viac, čo musíme urobiť, a musíme zaistiť, aby budovanie demokracie bolo dôležitou súčasťou tejto cesty, ale už sme na tejto ceste, a to aj pokiaľ ide o to, čo môžeme urobiť. Páčia sa mi tri prvky, o ktorých hovoril pán Schulz. Myslím si, že môžeme byť oveľa koherentnejší. Myslím si, že môžeme byť lepší z hľadiska spolupráce, a, samozrejme, viem, že metóda Spoločenstva je cieľom tohto Parlamentu. Takže, prosím vás, nepoľavujte v tlaku na mňa, ale tlačte aj na členské štáty.

Čo sa týka Marshallovho plánu, myslím si, že to, čo generál George Marshall urobil s pôvodnými 13 miliardami USD, ktoré dostal od Kongresu v roku 1948, je mimoriadne dobrým modelom. Je to dobrý model aj preto, lebo zabezpečil rôzne veci. Získal pôžičky, služby, poradcov a celú škálu vecí, ktoré mohli pomôcť, takže si myslím, že je to dobrý model. Zo zrejmých dôvodov však o takomto pláne nehovoríme. Ľudia chcú niečo nové, čo je určené im, ale je to dôležité. Súhlasím s vami v otázke podpory a problematiky dlhu. Preto diskutujeme s krajinami, s ktorými majú tieto krajiny vzťahy, a preto tiež diskutujeme s Komisiou.

Súhlasím, pokiaľ ide o strašné násilie v Sýrii. V žiadnom prípade mi nechýbajú ambície v súvislosti s tým, čo by sme mali robiť v prípade Sýrie. Opäť sme na ceste sankcií. Začali sme s 13 ľuďmi, ktorí sa priamo podieľali na represáliách zo strany režimu. Pán Cohn-Bendit, prebehlo veľa diskusií o tom, či prezident Assad má byť na tomto zozname, a objavilo sa veľa rozličných názorov. Nemôžem vám len tak dať zoznam členských štátov, ktoré súhlasili či nesúhlasili. Vzhľadom na niektoré okolnosti sa objavili radikálne názory na to, ako to urobíme. Bolo prijaté rozhodnutie, že na prvom zozname nebude, ale tento týždeň sa na to opäť pozrieme. Uisťujem vás, že som odhodlaná vyvinúť maximálny politický tlak na Sýriu a pokúsiť sa dosiahnuť – ako som to urobila, keď som včera hovorila s ministrom zahraničných vecí Moallemom –, aby pochopili význam toho, čo robia, a aby využili túto poslednú príležitosť a skutočne zmenili smerovanie a urobili zmeny.

Pán Tannock, hovorili ste o mnohých veciach, ktoré sa týkajú podpory 27 štátov, vašej túžby, aby sme mali riadne zdroje, a toho, že sme boli oklamaní. Nemyslím, že sme boli oklamaní. Európske inštitúcie sa všetky sústreďujú na jeden smer. Musíme zaistiť, aby sa ambície, ktoré máte v súvislosti s tým, čo môžeme dosiahnuť, skutočne zrealizovali. Musím nájsť zdroje na otvorenie úradu v Benghází. Lepšia podpora našich delegácií v Iraku, o ktorej som dnes ráno hovorila s niektorými poslancami, si vyžaduje zdroje. Musíme ich nájsť, a to tak, že budeme lepší a efektívnejší – s tým súhlasím –, ale aj tým, že si uvedomíme, čo musíme urobiť.

Už som hovorila o flotile, o niektorých otázkach, ktoré sa týkajú palestínskej samosprávy a diskusií, ktoré prebiehajú medzi Fatahom a Hamasom. Hovorili ste o nich aj vy, pán Belder. Jasne som povedala, že naša pozícia, pokiaľ ide o Hamas, sa nezmenila, ale jasne som povedala aj to, že podporujeme spôsoby, pomocou ktorých môže prezident Abbás priniesť jednotu Palestínčanom prostredníctvom svojej technokratickej vlády a volieb, ktoré budú také dôležité. Našu pozíciu sme nezmenili a veľmi jasne hovoríme, že sa na situáciu pozeráme obozretne.

Chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo pán Bisky povedal v súvislosti s najchudobnejšími ľuďmi na svete. Použil výraz „podporiť dôstojný život“. Myslím si, že z tohto hľadiska bude pre budúcnosť veľmi dôležitá práca, ktorú vykonávame v rámci rozvojových cieľov tisícročia, ako aj práca, ktorou spoločne prinášame rozvoj.

Len v stručnosti, pretože nechcem ukrojiť príliš veľa času, sa chcem vyjadriť k správe pána Albertiniho a citovať z nej. Hovorí o súdržnosti a píše, že súdržnosť si „bude vyžadovať predovšetkým politickú vôľu členských štátov EÚ prekonať odlišné názory“. Rozhodne áno. Vieme, že ak chceme úspešne plnohodnotne realizovať Lisabonskú zmluvu – a práve to hovorí správa –, potrebujeme v nasledujúcom rámci aj toto udržateľné financovanie. Súhlasím so správou v mnohých veciach, ale najmä v súvislosti s potrebou aktívne podporovať naše hodnoty a využívať všetky politické nástroje, ktoré máme. Chcem tiež zlepšiť dialóg, ktorý máme.

Jednou z najväčších ťažkostí, ktoré máme, je čas – koľko času vynaložiť – a chcem zaistiť, aby sme v diskusiách s vami využili čas čo najlepšie. Pán Gualtieri, včera sme spolu viedli dobrú diskusiu. Súhlasím s tým, že je dôležité pohnúť sa dopredu, najmä čo sa týka spoločného využívania vojenských kapacít a delenia sa o ne – bude to súčasťou diskusií s ministrami obrany na budúci týždeň. Musíme zabezpečiť, aby sme európske zdroje využívali efektívnejšie. Myšlienka spoločného využívania vojenských kapacít a delenia sa o ne je veľmi jednoduchá, ale veľmi silná. Máme veľký vojenský potenciál, ktorý je do veľkej miery nevyužitý, takže musíme presadzovať rozhodnutia využívať vojenské prostriedky a navzájom sa podporovať pri spoločnom využívaní vojenských kapacít a delení sa o ne. Snažíme sa tiež zlepšiť prácu Európskej obrannej agentúry a riešiť niektoré problémy, ktoré sme jasne videli pri reakciách v priebehu uplynulých týždňov, najmä v prípade Líbye.

Na záver by som chcela poďakovať pani Muñizovej De Urquizovej za túto správu a za jej podporu v otázke OSN. Myslím si, že prácou, ktorú som minulý týždeň urobila v OSN, som potvrdila svoje osobné presvedčenie o sile multilaterálnych opatrení. Musíme sa pozrieť na miesto EÚ v systéme OSN a vo všetkých ostatných medzinárodných organizáciách. Náš hlas musí byť jasnejší a naša činnosť zreteľnejšia a tvorivejšia.

Takže mi zostáva už len poďakovať prvému kolu rečníkov a povedať, že sa teším na niekoľko záverečných poznámok na konci.

 
  
MPphoto
 

  Jörg Leichtfried, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko.(DE) V diskusii o európskej zahraničnej politike a pozícii Európy vo svete sa zhodujeme na tom, že je potrebné zlepšenie z dôvodu celej škály rôznych okolností. Mohli by sme však nasledovať príklad podobnej oblasti politiky, ktorá už funguje mimoriadne dobre, teda politiky zahraničného obchodu. Európska únia má výlučnú zodpovednosť za politiku zahraničného obchodu. Je jediným aktérom a jediným zástupcom členských štátov. Nie je neustále kritizovaná z dôvodu samoľúbosti jednotlivých štátov. V iných oblastiach môžeme mať rozdielne názory, ale tu sme silní a jednotní.

Nastal čas, aby sme využili svoju silu na zaistenie toho, aby ľudia žijúci v našich partnerských krajinách mohli využívať hodnoty, ktoré pomohli aj nám: ľudské práva, sociálne zabezpečenie, spravodlivosť a slobodu. Mali by sme sa a vlastne sa musíme snažiť o tento nový rozmer európskej zahraničnej politiky, aby bol svet v budúcnosti slobodnejším, spravodlivejším a sociálnejším miestom.

 
  
MPphoto
 

  Krzysztof Lisek (PPE).(PL) Dovoľte mi najskôr poďakovať spravodajcovi pánovi Gualtierimu za usilovnú prácu a tiež ďalším tieňovým spravodajcom, s ktorými som mal to potešenie pracovať. Ako nováčik v tejto úlohe chcem povedať, že som očakával prudké spory, predovšetkým preto, lebo správa má určitý vojenský aspekt, ale ukázalo sa, že práca postupovala veľmi pokojne.

V prvom prejave pani Ashtonová hovorila o konfliktoch, ktoré vypukli v severnej Afrike, a povedala, že nevieme, ako skončia a čo to prinesie. Samozrejme, nemôžeme povedať, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) bude zázračným liekom na všetky zlá sveta, ale rozvoj SBOP by rozhodne znamenal, že by sme o týchto konfliktoch vedeli viac a že by sme im možno mohli predchádzať alebo ich riešiť. Mám tu na mysli konflikty, ktoré vypukli v severnej Afrike a na Blízkom východe, ako aj zmrazené konflikty, ktoré stále tlejú v Náhornom Karabachu, Podnestersku a okupovaných územiach Gruzínska.

Treba privítať, že správa pána Gualtieriho sa týka mnohých otázok – je to skutočne dlhá správa. Z časových dôvodov o mnohých z nich nebudem hovoriť, ale chcem sa zmieniť o dvoch veciach. Po prvé otázka fungovania misií Európskej únie. V Podvýbore pre bezpečnosť a obranu sme mnohokrát hovorili o tom, že sa musíme poučiť z chýb či z určitých nedostatkov, aby tieto misie v budúcnosti fungovali lepšie. Otázka plánovania a riadenia operácií Európskej únie zostáva otvorená. Ministri krajín weimarskej iniciatívy ju otvorili v liste adresovanom vám, pani Ashtonová. Dúfame v konkrétne kroky v tejto oblasti.

Na záver by som sa rád vyjadril k vzťahom medzi EÚ a NATO. Vítam skutočnosť, že udržiavate nepretržité kontakty s generálnym tajomníkom NATO a s ministerkou zahraničných vecí USA. V týchto kontaktoch musíme pokračovať, aby sme nerobili veci dvakrát – jednoducho preto, aby sme ušetrili peniaze. Pani Ashtonová, vieme, že revolúcia nie je možná, ale očakávame od vás, že prijmete opatrenia, ktoré pomôžu evolúcii.

 
  
  

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Véronique De Keyser (S&D).(FR) Pani Ashtonová, počas posledných niekoľkých dní ste čelili mnohým kritikám. Niektoré sú len lacnými politickými krokmi a naša skupina ich odsúdila. Iné však nemožno len tak automaticky odmietnuť a chcela by som sa s vami podeliť o svoje obavy.

Je pravda, že nie vždy máme jasne definovanú zahraničnú politiku EÚ, najmä pokiaľ ide o to, čo chce dosiahnuť, teda, inými slovami, o jej účel. Vaše oznámenia sú prijímané, ale často rezervovane, z čoho môžeme usudzovať, že v Únii sú pravdepodobne rozličné názory, čo je tiež vlastne určitým odkazom, hoci negatívnym. Takže ste sa pustili do práce, máte stretnutia, telefonujete, dávate tomu všetko, čo je vo vás, o tom niet pochýb, ale výsledky tohto úsilia sú, žiaľ, rozriedené v rámuse médií, a preto sa zahraničná politika Únie javí ako mimoriadne slabá v porovnaní s búrlivými prejavmi niektorých vedúcich predstaviteľov európskych štátov.

Otvára sa však pred vami obrovský politický priestor v podobe arabských revolúcií. Úloha európskej diplomacie v tomto priestore musí byť veľmi jasne definovaná, pretože je pravda, že za hranicami špecifických charakteristík jednotlivých krajín všetko navzájom súvisí. Napríklad zmierenie medzi Fatahom a Hamasom by bolo nemysliteľné bez arabskej revolúcie v Egypte a tiež bez nedávnych krvavých represálií v Sýrii. Práve preto, že Bašár al-Assad prekročil určitú hranicu, sa Hamas zrazu necíti dobre v Damasku a zvažuje presun do Kataru a Káhiry a chcel na poslednú chvíľu uskutočniť rokovania, hoci rokuje už celé veky. Tieto príležitosti treba využiť.

Aká je teda naša súčasná politika v súvislosti so Sýriou a Blízkym východom? Ako som povedala, je neuspokojivá. Ďalej, podobne ako niektorí kolegovia poslanci, aj ja pociťujem hnev, pokiaľ ide o sýrsku výnimku a teraz aj výnimku pre Bašára al-Assada, ktorý sa vyhol sankciám. Musíte nám to lepšie vysvetliť, pani Ashtonová.

Ešte jedna vec. Ak na podnet USA nepríde na poslednú chvíľu kandidatúra Kuvajtu alebo Nepálu, mohlo by sa ľahko stať, že Sýria bude 20. mája predsedať zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva. Viete si naozaj predstaviť, že by Sýria predsedala Rade OSN pre ľudské práva?

Pani Ashtonová, sankcie nestačia. Viedli ste kampaň proti tomu, aby Sýria predsedala Rade OSN pre ľudské práva? Tlačili ste na medzinárodné prešetrenie masakrov? Aj keď sa vám nepodarí presvedčiť vedúcich predstaviteľov štátov – a tu súhlasím s pánom Cohnom-Benditom –, povedzte to, nenechajte nás hádať. Práve táto nejednoznačnosť nás ťaží.

Čo sa týka Blízkeho východu, úplne s vami nesúhlasím. Opatrne ste prijali zmierenie medzi Fatahom a Hamasom, nadviažete však s Hamasom dialóg? Zopakujeme chyby z roku 2007? Ako vieme, situácia je rozhodne veľmi zložitá. Myslím si však, že tejto príležitosti sa musíme chopiť. Hamas podporil arabskú mierovú iniciatívu. Obe strany urobili neuveriteľné ústupky, aby vznikla táto vláda. Dohoda, ktorou sa bude riadiť vytváranie tejto budúcej vlády, ku ktorému dôjde možno o mesiac, obsahuje prijatie koncepcie volieb, palestínskej samosprávy, skutočnosti, že Mahmúd Abbás by sa mohol zúčastniť na rokovaniach, a koncepcie hraníc z roku 1967, ktoré sú rozhodujúcou požiadavkou a zároveň implicitným uznaním Izraela. Takže mi nehovorte, že stále máte rovnaký postoj ako pred dvoma rokmi. To by bolo pre nás nemysliteľné.

Pani Ashtonová, táto vec je naliehavá. Opatrnosť v politike nie je náhradou za odvahu: musia ísť ruka v ruke. Parlament vždy bude stáť za vami, ak budete mať odvahu predložiť jasnú víziu.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE).(DE) Stále sme ďaleko od spoločnej zahraničnej politiky, ktorá by bola skutočne hodná svojho názvu. Ste za to kritizovaná, ale niekedy sa mi zdá, že z vás urobili obetného baránka v situácii, ktorá je mimo vašej kontroly a ktorá je spôsobená skutočnosťou, že členské štáty nemajú politickú vôľu dohodnúť sa na spoločnom prístupe.

Vezmime si príklad Líbye. Najskôr Taliansko zablokovalo uvalenie sankcií, potom Francúzsko bez akýchkoľvek konzultácií uznalo prechodnú radu v Benghází a nakoniec sa Nemecko zdržalo hlasovania o rezolúcii v Bezpečnostnej rade OSN. Nemôžete s tým nič urobiť, ale vytvára to o Európe negatívny obraz. Na Sýriu sme mali uvaliť silnejšie sankcie, ale aj tu sme potrebovali jednomyseľnosť. Niektoré členské štáty – Grécko, Taliansko a Španielsko sa spomínali v tlači a jedným z nich môže byť aj Nemecko – sú proti tomu. V tomto prípade sa tu musíte postaviť a povedať, že sa nám podarilo dostať na zoznam len 13 ľudí.

Potreba jednomyseľnosti nás paralyzuje. S 27 členskými štátmi to už nefunguje. Musíme urobiť ďalší obrovský krok vpred v našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Toto chcem celkom jasne povedať pánovi Tannockovi a jeho konzervatívnym priateľom.

Čo môžete robiť? Zverejniť skutočnosť, že európska spolupráca zlyhala, a určiť, kto je zodpovedný. Využiť nástroje Spoločenstva najmä na podporu demokracie.

Prekvapilo ma, že ste tu tak otvorene hovorili o európskej nadácii pre demokraciu. V súčasnosti pracujeme na správe o tejto téme s pani De Keyserovou ako spravodajkyňou a vyhodnocujeme, aké sú požiadavky. Musím veľmi jasne povedať, že nechceme druhú Európsku iniciatívu pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorá je byrokratická, pomalá, príliš zložitá a nepolitická. Potrebujeme riešenie, ktoré nie je byrokratické, je rýchle, jednoduché a politické. Ak také dokážete navrhnúť, budete mať našu plnú podporu.

 
  
MPphoto
 

  Michał Tomasz Kamiński (ECR).(PL) Jedna z najdojemnejších chvíľ môjho života sa odohrala v decembri 2007, keď som sa zúčastnil na symbolickom otvorení hranice medzi Poľskom a Litvou prezidentom Kaczyńským a prezidentom Adamkusom, teda na slávnosti usporiadanej na počesť vstupu Poľska a Litvy do schengenského priestoru. Chcel by som povedať, že pre nás, ľudí, ktorí vyrastali za železnou oponou, sú sloboda cestovať a Európa bez hraníc hmatateľnými príkladmi úspechu európskej integrácie. Chcel by som vyzvať na jednu vec. V žiadnom prípade sa návrat k hraniciam v Európe nesmie stať politickým nástrojom či pokusom o populistickú odpoveď na to, čo možno môžu byť reálne problémy. Schengenský priestor je skvelým úspechom a mali by sme ho chrániť.

Ďakujem vám, pani Ashtonová, za to, že ste povedali, že naša pozícia v súvislosti s Hamasom sa nezmenila. Problémom je, žiaľ, to, že sa zmenila pozícia Palestínčanov a prezidenta Abbása v súvislosti s Hamasom. Chcem vás požiadať, pani Ashtonová, aby ste sa postarali o to, aby obrovské množstvo pomoci, ktoré ide palestínskej samospráve, nepoužili nepriatelia Izraela na útoky na momentálne jedinú demokraciu v regióne. Chcel by som všetkým pripomenúť, že Izrael je jedinou krajinou na Blízkom východe, v ktorej arabské obyvateľstvo môže využívať a využíva právo voliť svojich zástupcov do parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE). – Chcem povedať pani podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke jednu vec. Európskej zahraničnej politike momentálne chýba vedenie, odvaha a metóda Spoločenstva, a to v čase, keď má Únia k dispozícii viac nástrojov zahraničnej politiky ako kedykoľvek predtým. Ako sama často hovoríte, pracujete v režime počúvania: počúvate vlády jednotlivých štátov a čakáte, kým sa nevyjadria. Potom predstavíte najmenšieho spoločného menovateľa, často však až vtedy, keď sa už udalosti pohli dopredu.

Aké je napríklad vaše presvedčenie, pokiaľ ide o Sýriu? Mal by byť Assad na zozname alebo nie? Aký je váš názor? Chceli by sme ho počuť. Chcete hroziť sankciami alebo nie? Vo vašej reakcii ste nás požiadali, aby sme vyvinuli tlak na vlády. Povedzte nám teda, na ktoré. Otvorte diskusiu.

Samozrejme, členským štátom často chýba politická vôľa konať jednotným a rozhodným spôsobom a nechcú, aby ste boli silná, ale verte mi, pani Ashtonová, nepodporia vás a nezachránia vám život ako vysokej predstaviteľke. Ručím vám za to, že nie sú zárukou toho, že zostanete vo svojej funkcii. A toto tiež nič nemení na skutočnosti, že podľa Lisabonskej zmluvy by ste mali mať dôležitejšiu úlohu. Ste rotujúce predsedníctvo. Ste podpredsedníčka Komisie. Môžete vyvíjať iniciatívy. Mali by ste stanoviť program. Mali by ste najskôr vyjadriť svoj názor, oznámiť svoje rozhodnutie a potom nechať členské štáty reagovať.

Ak nevyvíjate iniciatívy, aspoň nepotláčajte iniciatívy ostatných. Napríklad revízia Göteborského programu na predchádzanie konfliktom: pred desiatimi rokmi ho iniciovala Anna Lindhová. Maďarské predsedníctvo začalo revíziu a chcelo, aby ste ju prevzali, ale vy ste ju zastavili. Nerozumiem, prečo. Môžem vám len odporučiť, aby ste sa odvážili urobiť viac, aby ste delegovali viac vecí. Riaďte sa Margaret Meadovou, ktorú ste citovali. Buďte hybnou silou zmeny, ktorú potrebujeme. Ručím vám za to, že len toto vám zachráni funkciu, nič iné.

 
  
MPphoto
 

  Takis Hadjigeorgiou (GUE/NGL).(EL) Pani Ashtonová, myslím si, že máte pravdu, keď máte pocit krivdy v súvislosti s kritikou voči vám. Ako môžete niesť vinu, keď ste zviazaná rozhodnutiami prijatými veľkými štátmi Európskej únie? Mám však ešte jednu otázku. Budú tí, ktorí tu kritizujú svoje vlády, robiť niečo iné ako to, čo odsudzujú, keď sa vo svojich krajinách dostanú k moci? Súhlasím aj s tým, čo povedal pán Schulz, že až donedávna európske štáty predávali zbrane tým, ktorých sme teraz odhalili ako diktátorov. Politika však znamená prezieravosť, znamená rýchlu diagnózu problémov, pretože inak to je len posmrtný kŕč.

Európske štáty bombardujú svojich nedávnych partnerov, pričom zároveň bombardujú a ničia zbrane, ktoré im samy predali. Samozrejme, nemôžete predávať nové zbrane bez toho, aby ste tie staré nezničili. Ak má Európska únia dosiahnuť pokrok, musí podľa nás vytvoriť politiku založenú na zásadách mieru bez využívania vojenských prostriedkov a zásahov a presadzovať demilitarizáciu medzinárodných vzťahov. Únia sa musí zbaviť jadrových zbraní a pomôcť odstrániť ich z celej planéty. To bude chvíľou slávy Európskej únie.

Pár slov k jednej susednej krajine na Blízkom východe, Turecku. Desiatky novinárov sú v Turecku vo väzbe a 40 000 tureckých jednotiek stále okupuje polovicu Cypru a porušuje práva tureckých a gréckych Cyperčanov. V tejto súvislosti vyzývam pani Ashtonovú, aby si v prípade Cypru rýchlo uvedomila to, čo sme si príliš neskoro uvedomili na Arabskom polostrove.

 
  
MPphoto
 

  Fiorello Provera (EFD).(IT) Útoky na koptské kostoly v Egypte a zabíjanie kresťanov sú známky toho, že náboženská netolerantnosť sa zhoršuje, čím dochádza k zrade ducha jednoty prejaveného na námestí Tahrír, kde kopti a moslimovia spoločne demonštrovali proti režimu.

Spolužitie a sociálna stabilita sú rozhodujúce pre náležitý prechod k demokracii, ale táto chýbajúca tolerancia ich znemožňuje. Úrady v Káhire sa preto musia zaviazať k intenzívnejšej ochrane menšín a postaviť sa proti salafistickému extrémizmu, ktorý je popretím zásad modernej demokracie, po ktorej obyvatelia Egypta túžia. Hospodársky rozvoj s obnovou zahraničných investícií a predovšetkým cestovného ruchu je nemysliteľný bez tolerancie, poriadku a stability.

Je preto v záujme Egypta a celého sveta, aby Európa poskytla štedrú pomoc, ale táto pomoc musí byť podmienená účinnou politikou na ochranu menšín v súlade so zásadou „viac za viac“, ktorú ste vy, pani Ashtonová, navrhli spolu s komisárom Fülem.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Aktuálne udalosti v Sýrii nám opäť pripomínajú dilemu, v ktorej sa Európska únia ocitla v súvislosti s Blízkym východom a tým, čo sa deje v severnej Afrike. Dlhé roky sme podporovali despotické režimy a diktatúry v arabskom svete. Teraz, keď prezident Assad začína prijímať brutálne opatrenia proti vlastným ľuďom, jeho činy, samozrejme, poctivo odsudzujeme a uvaľujeme polovičaté sankcie. Podľa môjho názoru toto neznamená dôveryhodnosť. Pre arabský svet demokracia a ľudské práva evidentne nikdy neznamenali omnoho viac ako prázdne slová. Je jasné, že sú tu snahy zakryť skutočnosť, že Brusel alebo, inými slovami, Európska únia konajú v tomto regióne predovšetkým v geopolitickom záujme Američanov.

Znepokojujúca je najmä bezradnosť Európskej únie tvárou v tvár vývoju v oblasti južného Stredozemia. Keď sa začali vzbury a povstania, privítali sme príchod demokracie. Čo sa teraz deje v Tunisku? Situáciu možno prinajlepšom opísať ako chaotickú, pričom prechodná vláda bude opäť zvrhnutá. Egypt má niečo, čo sa javí ako trvalá alebo dočasná vojenská diktatúra, ktorá prenasleduje koptských kresťanov. V Líbyi prebieha občianska vojna, do ktorej polovičato zasahujú rozdelení Európania pomocou polovice svojich zdrojov.

Američania ale môžu prísť na to, že Sýria je tvrdým orieškom. Prezident Assad sa vôbec nemusí obávať toho, že pod vonkajším tlakom sa armáda obráti proti nemu. Neexistuje ani žiadna ochranná sila, ktorá by ho mohla zvrhnúť. Zmena režimu v Damasku by však rozhodne mala ďalekosiahle dôsledky na celý región. Prví sýrski utečenci prichádzajúci do Turecka môžu byť predvojom veľkého prílivu ľudí unikajúcich pred konfliktom.

V dôsledku súčasnej situácie v Sýrii a Líbyi my v Európe a Bruseli musíme naliehavo vytvoriť autonómnu politiku, ktorá nebude závislá od Washingtonu ani ním ovplyvňovaná. Na rozdiel od USA je Európa z dôvodu svojej zemepisnej blízkosti priamo ovplyvňovaná udalosťami v tomto regióne. Nesmieme sa však nechať zatiahnuť hlbšie do líbyjskej občianskej vojny, pretože inak riskujeme, že sa staneme cieľom terorizmu a extrémizmu.

 
  
MPphoto
 

  Eduard Kukan (PPE). – Pokiaľ ide o správu o EÚ ako globálnom aktérovi, vývoj na medzinárodnej scéne ukazuje, že je tu naliehavá potreba, aby EÚ konala rýchlejšie. To znamená pripravenosť čeliť globálnym problémom. Lisabonská zmluva vytvorila rámec a potrebné nástroje na takéto opatrenia.

Mali by sme začať riešením nedostatkov v globálnom riadení. Príklady, ako sú kodanský samit o zmene klímy, rezolúcia Valného zhromaždenia OSN o posilnení práv na účasť – blahoželám pani Ashtonovej – či účasť EÚ v Medzinárodnom menovom fonde, ukazujú nutnosť nielen riešiť tieto otázky, ale aj nájsť spoločnú stratégiu.

Táto správa ukazuje, v ktorých oblastiach treba zintenzívniť úsilie. Jednou z najdôležitejších oblastí je posilnenie našej úlohy a koordinácia v rámci systému OSN. To isté platí pre medzinárodné finančné inštitúcie a multilaterálne bezpečnostné organizácie. Nič z tohto všetkého sa nestane automaticky. Bude si to vyžadovať čas a konzistentné a koordinované kroky z našej strany. Naliehavo potrebujeme dlhodobú stratégiu, ktorá bude jasne definovať kroky a opatrenia potrebné na konsolidáciu nášho miesta na globálnej scéne. Dúfam, že pani Ashtonová takúto stratégiu čoskoro predstaví a že budeme mať príležitosť diskutovať o nej tu v Parlamente.

Mám ešte jednu poznámku, ktorá sa skôr týka správy pána Albertiniho. Túto nedeľu sa uskutočnili miestne voľby v Albánsku. Bol som vedúcim delegácie EP zriadenej ad hoc, ktorá sa zúčastnila na pozorovaní volieb, a chcem sa s vami podeliť o posolstvo. Občania Albánska – nehovorím o politikoch, ale o obyčajných ľuďoch – sa na nás, EÚ, pozerajú s dôverou a nádejou. Dúfajú, že im pomôžeme nájsť riešenie veľmi náročnej politickej situácie, do ktorej politici dostali ich krajinu. V porovnaní s našimi globálnymi ambíciami tu treba len malý krok. Akí dobrí dokážeme byť na svojej domácej pôde? Je to však skúška, ktorou musíme prejsť úspešne a dôstojne.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Ako tieňový spravodajca by som chcel v prvom rade úprimne poďakovať spravodajcovi pánovi Albertinimu za veľmi pozitívnu spoluprácu na tejto správe.

V tejto správe a, samozrejme, aj v tejto rozprave sme sa právom sústredili predovšetkým na južné oblasti a na Blízky východ. Nechcem opakovať to, čo už povedali pán Schulz, pani De Keyserová a ďalší. Chcel by som sa len stručne vyjadriť k situácii v Palestíne a Izraeli.

Domnievam sa, že zmierenie medzi Hamasom a Fatahom a ich pripravenosť založiť štát predstavujú veľkú príležitosť, pretože zakladanie štátu si vyžaduje záväzky a zodpovednosť. To rozhodne musíme jasne povedať. Potrebujeme uznanie Izraela, potrebujeme mier v regióne a potrebujeme odmietnutie používania násilia.

(potlesk)

To je mimoriadne dôležité. Izrael však tiež musí uznať nezávislý palestínsky štát, rovnako ako Hamas musí uznať Izraelský štát. Až keď budeme mať toto riešenie založené na dvoch štátoch, prinesieme aj mier na Blízky východ.

Chcem sa pozrieť nielen na juh, ale aj na východ, pretože na jednej strane som viedol parlamentnú delegáciu do Turkménska a na druhej strane som bol včera vymenovaný za spravodajcu Parlamentu pre Rusko. Napriek pochopiteľnému dôrazu na problémy na juhu nesmieme zabúdať na to, akí dôležití sú naši východní susedia. V tomto ohľade zohráva dôležitú úlohu aj Turecko. Na Turecko by sme sa nemali pozerať len z pohľadu kandidáta na pristúpenie. Turecko musí byť aj naším partnerom najmä v súvislosti so situáciou v Stredozemí. Je však tiež dôležité posilniť naše kontakty s Tureckom, pokiaľ ide o oblasť Čierneho mora, a začleniť Turecko do našej spoločnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. To nemusí mať nevyhnutne nič spoločné s otázkou pristúpenia.

Po druhé partnerstvo s Ruskom je veľmi dôležitým faktorom. Chceme vytvoriť s Ruskom partnerstvo, ale musíme rokovať z pozície sily a sebadôvery. Tieto vlastnosti nám niekedy chýbajú. Kým Rusko ich prejavuje nadmerne, my nedostatočne. Dohodu sa nám podarí dosiahnuť len vtedy, keď budeme na rovnakej úrovni. Hoci som jednoznačne za toto partnerstvo, ktoré musí byť strategickým partnerstvom, veľmi ma prekvapuje tlak, ktorý Rusko teraz vyvíja najmä na Ukrajinu. Predtým by sme členov vlád Ruska a Ukrajiny opísali ako priateľov, ale spôsob, akým sa teraz Rusko správa voči Ukrajine, nie je ani zďaleka spravodlivý. To isté platí pre jeho správanie voči niektorým dodávateľom energie a videli sme to aj v Turkménsku. Preto musíme Rusku jasne povedať, že chceme partnerstvo založené na rovnosti a na spoločných záujmoch. Naším cieľom rozhodne musí byť vytvoriť skutočné a aktívne partnerstvo.

Pokiaľ ide o tému Strednej Ázie, pani Ashtonová, chceme sa angažovať, ale nemáme tam žiadne zastúpenie. Viem, že máme finančné problémy, ale naliehavo potrebujeme diplomatické zastúpenie v tejto oblasti. Chceme od týchto krajín nakupovať energiu. Chceme, aby napredovali smerom k demokracii a dodržiavali ľudské práva. V skutočnosti sa však dostatočne neangažujeme. Pán Morel je skvelý človek a robí veľmi dobrú prácu, to však nestačí. Musíme zriadiť viac zastupiteľstiev v týchto krajinách Strednej Ázie, ktoré sú našimi susedmi. Buď sa tieto krajiny budú pozerať len na Čínu alebo Rusko, alebo budú mať aspoň možnosť pozrieť sa aj na Európu. Domnievam sa, že je to dôležité.

Na záver chcem ešte raz veľmi jasne povedať, že vám chceme vyjadriť plnú podporu. To, čo ste dnes povedali, je úplne v poriadku. My v Parlamente by sme možno chceli, aby ste to hovorili o niečo hlasnejšie a priamejšie, hoci to nie je vždy váš štýl, pretože potom by sme vás mohli podporiť ešte viac ako zvyčajne.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Duff (ALDE). – Chcel by som Cathy Ashtonovej povedať toto: jasne ste hovorili o problémoch dosiahnuť dohodu s 27 ministrami zahraničných vecí. Ale Lisabonská zmluva vám umožňuje konať aj bez toho. Môžete vytvárať koalície ochotných a budovať systematickú formu posilnenej spolupráce.

Myslím si, že ak sa jednomyseľne dokážeme zhodnúť len na zozname 13 Sýrčanov, voči ktorým uplatníme sankcie, potom sa tejto nevyhnutnosti jednomyseľnosti musíme zbaviť. Odporúčam nájsť predvoj, vytvoriť základnú skupinu politicky ochotných štátov a s nimi pracovať na vytvorení spoločnej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Pani Ashtonová nebude prekvapená, keď vyjadrím sklamanie nie v súvislosti s výkonom európskej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ale so skutočnosťou, že stále trvá na tomto mimoriadne zbytočnom a veľmi nákladnom úsilí.

Môže tvrdiť, že Európska únia sa zapojila do nejakých 25 misií s nálepkou SBOP. Nuž, ide práve len o tú nálepku, pretože len málo z týchto misií pri podrobnejšom skúmaní obstojí. Buď ide o misie, ktoré lepšie vykonáva NATO, jednoznačne civilné misie, alebo pasívne misie so zapojením vojenského personálu. Zvyčajne vznikli preto, lebo Európska únia niekoho poprosila, aby ju pozval niečo robiť. Momentálne prebiehajú vojenské operácie v Líbyi pod hlavičkou NATO. Keďže sa EÚ nepodarilo získať mandát na uvalenie námorného embarga, zúfalo sa snaží presvedčiť OSN, aby ju vyzvala na realizáciu programu humanitárnej pomoci.

Skutočnosť je taká, že NATO ani OSN nechcú, aby sa EÚ tvárila, že sa vojensky zapája. Samozrejme, že je tu veľká potreba humanitárnej pomoci a EÚ by mohla zohrať užitočnú úlohu, ale nie spôsobom, ktorým sa len snaží propagovať pomýlené vojenské ambície. Problémom je, že samotná existencia SBOP a všetkých jej duplicitných štruktúr spôsobuje rozdelenie a nabáda spojencov, aby si dvakrát rozmysleli, či sa výrazne zapoja do operácií NATO.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Bude kolega so mnou súhlasiť v tom, že čo sa týka OSN, ak by mala Európska únia jediné miesto v Bezpečnostnej rade OSN – o čom sa momentálne intenzívne diskutuje –, predstavovalo by to významný presun suverenity Spojeného kráľovstva i Francúzska na Európsku úniu? Súčasná britská vláda, ktorú podporuje, by takýto presun suverenity zaiste nepodporila.

 
  
MPphoto
 

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Rád by som poďakoval váženej poslankyni za túto otázku.

Samozrejme, toto je ďalší zo škodlivých dôsledkov Lisabonskej zmluvy. Myšlienku, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko by sa mali skutočne vzdať svojho miesta v Bezpečnostnej rade OSN, aby umožnili sedieť za jej stolom EÚ, považujem za absolútne neprijateľnú. Neviem si predstaviť, že jeden z týchto členských štátov by to bol ochotný urobiť. Žiaľ, Lisabonská zmluva to podporuje, čo je, ako hovorím, jeden z dôvodov, prečo voči nej namietame.

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – Chcem povedať pani podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke nasledujúcu vec. Veľmi oceňujem to, čo ste povedali vo svojom prvom prejave o svojej politike, i to, čo robíte v severnej Afrike – v Egypte, Tunisku, Líbyi –, a najmä dôraz, ktorý kladiete na mladých ľudí a ženy v týchto krajinách, ako aj váš prístup k hlbokej demokracii, ktorá musí zapustiť korene. Myslím si, že to je rozhodujúce, a my všetci tu v tomto Parlamente sa s týmto vaším názorom stotožňujeme, takže dúfam, že to bude úspešné.

Na druhej strane súhlasím s mnohými kolegami, že Assad mal byť na zozname sankcií. Pripájam sa k otázke svojho kolegu Dannyho Cohna-Bendita, ktorý sa spýtal, kto je ten alebo tí, ktorí to v Rade zablokovali. Je to pán Westerwelle alebo kto? Povedzte nám to a získate našu podporu, ak budete s nami hovoriť transparentne a otvorene. Myslím si, že to vám zabezpečí podporu. Využite svoj mandát. Budete tu mať od nás viac podpory, ak nám poviete viac o tom, čo sa deje v Rade. Povedzte nám to.

Myslím si, že to platí aj pre súdržnosť, ako ste tu povedali vy i mnohí ďalší. V správe pána Albertiniho, o ktorej budeme hlasovať tento týždeň, žiadame aj to, aby vnútroštátne politiky podporovali pozície EÚ a vás, a vyzývam svojich kolegov tu v Európskom parlamente, tých z vás, ktorí ste z vládnych strán vo vašich krajinách, aby ste povedali vašim ministrom zahraničných vecí a premiérom, aby podporili spoločnú európsku politiku a aby sa nezaoberali len vlastnými domácimi záujmami vrátane zahraničnej politiky, pretože v opačnom prípade nikdy nebudeme mať európsku zahraničnú politiku, ktorú vy, pani Ashtonová, musíte viesť, a v rámci ktorej musíte byť ambiciózna a odvážna vo svojich záväzkoch.

61 rokov po Schumanovej deklarácii, ktorú sme oslavovali pred dvoma dňami, potrebujeme viac Európy ako kedykoľvek predtým. To, čo chceme, je veľmi konkrétne: predchádzanie konfliktom a civilné krízové riadenie, pani Ashtonová. Žiadame, aby sme v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť mali nezávislé posúdenie vplyvu ako štandardný postup kvalitatívneho hodnotenia účinkov jednotlivých misií SBOP na bezpečnosť, ľudské práva a rodové, sociálne a hospodárske záležitosti, a v týchto misiách potrebujeme aj viac civilných pracovníkov.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Na úvod vzdávam hold našej kolegyni, ktorá práve prehovorila z pozície človeka, ktorý sa neúnavne venuje oblasti ľudských práv. Hovorí o spoločnej zahraničnej politike EÚ atď. Stotožňuje sa však s mojím zdesením nad pokrytectvom Európskej únie? Ako obe vieme, EÚ je proti trestu smrti, ale spoločné vyhlásenie predsedu Barrosa a predsedu van Rompuya o smrti bin Ládina hovorí, že sa „ukázalo, že takéto zločiny nezostanú nepotrestané“. Znamená to súhlas s tým, že trest smrti je druhom trestu?

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – Čo sa týka poznámky našej kolegyne, chcem povedať, že smrť Usámu bin Ládina nebola trestom smrti. To, k čomu došlo, bolo zabitím a ja osobne by som uprednostnila, keby ho Spojené štáty zadržali a predviedli pred súd.

To však nemyslím ako jej kritiku.

To, čo vyhlásil pán Barroso, nebolo – ako ona tvrdí – pokrytectvo. Bolo to vyhlásenie, ktoré bolo vydané. Môžem ho kritizovať a ako som povedala, skôr by som bola za to, aby bol Usáma bin Ládin súdený napríklad medzinárodným trestným súdom, ale to sa nestalo. Nepovažujem to však za žiadne pokrytectvo, pretože potrebujeme spoločnú európsku pozíciu. Čo sa týka trestu smrti, myslím si, že aspoň na tomto kontinente je situácia jasná, hoci v iných častiach sveta to tak, žiaľ, nie je.

 
  
MPphoto
 

  Patrick Le Hyaric (GUE/NGL).(FR) Domnievam sa, že slová, ktoré ste povedali počas vášho prvého prejavu o vašej túžbe po palestínskom štáte v nadväznosti na medzipalestínske vyrovnanie, sú veľmi dôležité.

Palestínska dohoda je kľúčovou politickou udalosťou a v rozpore s tým, čo sa tu práve povedalo, Hamas po prvýkrát súhlasil s tým, aby Organizácia pre oslobodenie Palestíny a palestínska samospráva pôsobili ako jeho partneri v rokovaní. Súhlasí s hranicami z roku 1967 a s podmienkami Kvarteta vrátane odmietnutia násilia. Má sa vytvoriť prechodná vláda, ktorá sa postará o prípravu volieb. Dozrel teda čas na to, aby v septembri OSN uznala palestínsky štát v súlade s hranicami z roku 1967 a s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.

Okrem toho, čo ste už povedali, pani Ashtonová, aké ďalšie opatrenia prijme Európska únia s cieľom uznať palestínsky štát a presadiť túto myšlienku v OSN?

Môžete nám tiež povedať, aké iniciatívy plánujete vy a EÚ prijať na zaistenie toho, aby izraelská vláda odovzdala daňové príjmy, ktoré dlhuje palestínskej samospráve?

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE).(DE) Pán Le Hyaric, vidím veci úplne rovnako ako vy. Jednota medzi Hamasom a Fatahom je skutočne historickým krokom vpred. Teraz možno bude možné dosiahnuť pokrok v procese zmierenia medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Pani Ashtonová veľmi jasne povedala, že druhá flotila bude absolútne zbytočnou provokáciou, ktorá by mohla tomuto procesu uškodiť. Budete sa teraz vy a vaša skupina dištancovať od podpory tejto flotily, ktorá bola včera vyjadrená tu v tomto Parlamente s výrazným podielom Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice?

 
  
MPphoto
 

  Patrick Le Hyaric (GUE/NGL).(FR) Nie, táto flotila je činom európskej občianskej spoločnosti zameraným na zrušenie úplne nezmyselnej blokády. Ak by sme my sami, verejné orgány i štáty dodržiavali medzinárodné právo, neboli by sme tu a Palestínčania by už tak dlho nežili vo väzení, ktorým je Gaza.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Salavrakos (EFD).(EL) Blahoželám pánovi Albertinimu k jeho správe a k tomu, že hovoril o zásadách a prioritách SZBP, obrannej a bezpečnostnej politiky. Svet sa, samozrejme, mení. Európska únia má pred sebou obrovské úlohy, a ak sa im chce postaviť, musí prijať seriózne opatrenia. Hrozby pretrvávajúcej chudoby, sociálneho vylúčenia celých skupín obyvateľstva, prudkého nárastu nezamestnanosti, geopolitických zmien v arabskom svete – týmto zmenám je potrebné venovať osobitnú pozornosť –, prírodných katastrof a prisťahovalectva sú základnými problémami dneška a predznamenávajú napätie v budúcnosti.

Najmä otázka prisťahovalectva, ktorá sa nedávno stala jablkom sváru medzi Talianskom a Francúzskom, spochybnila Schengenskú dohodu. Problém prisťahovalectva podľa mňa nemôžeme ignorovať, ale musíme sa k nemu postaviť obozretne a rozhodne. Musíme povedať „áno“ solidarite, ale aj zachovaniu sociálnych štruktúr. Akúkoľvek diskusiu o Schengenskej dohode musí podľa môjho názoru sprevádzať zmena a doplnenie nariadenia Dublin II.

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Chcem vyjadriť sympatie a podporu pani Ashtonovej. Nedávno som pozerala na stanici BBC program, v ktorom s vami robil rozhovor Jeremy Paxman, ktorý vám kládol niektoré veľmi závažné otázky, a vy ste sa cítili veľmi nepríjemne. Pýtal sa vás, kto vám vlastne dáva príkazy a o ktorých krajinách z 27 krajín vlastne môžete hovoriť – a myslím si, že tieto otázky zazneli aj dnes v Parlamente.

Neexistuje jedna spoločná politika, však? Videli sme to v prípade rezolúcie OSN o bezletovej zóne v Líbyi, keď Nemecko hlasovalo proti nej. Ako môžeme mať spoločnú politiku, keď jedna z veľkých krajín EÚ v skutočnosti hlasuje proti ďalším dvom veľkým krajinám EÚ? Máte neuskutočniteľnú úlohu.

Moje slová podpory – a uľavilo sa mi, keď som si v nedeľných novinách prečítala, že ste popreli, že odchádzate z funkcie – sú takéto: ako osoba, ktorá je veľmi kritická voči spoločnej politike EÚ a voči tomu, aby EÚ brala suverenitu našej krajine, vám želám, aby ste zostali vo svojej funkcii čo najdlhšie, pretože kým tam budete, nemyslím si, že by sme mali veľké problémy so stratou suverenity. Koniec koncov, keď ste viedli britskú Snemovňu lordov a pretlačili ste Lisabonskú zmluvu, čím vznikla vaša funkcia za 313 000 GBP ročne, v skutočnosti ste dookola opakovali, že sa tým len robí poriadok a nejde o výrazný presun suverenity. Opakovane ste to hovorili v Snemovni lordov. Takže nemá význam klásť vám otázky, pretože ťažko môžeme dostať úprimnú odpoveď.

 
  
MPphoto
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE).(ES) Ústredným faktorom tejto prehnane rozsiahlej rozpravy by mala byť situácia v severnej Afrike a na Blízkom východe.

K tejto rozprave sa musíme postaviť bez vychvaľovania pozitívnych stránok – pani Ashtonová správne zdôraznila niektoré pozitívne prvky a ja by som chcel vyzdvihnúť dobré či skôr zlepšené poskytovanie informácií medzi Parlamentom a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť –, ale aj bez zakrývania chýb, čo nám nedávno pripomenul rozumný hlas Giorgia Napolitana, nášho bývalého kolegu poslanca a prezidenta Talianskej republiky.

Medzi negatívne aspekty patria napriek úsiliu pani Ashtonovej rôzne meradlá, podľa ktorých sa v Bezpečnostnej rade OSN a v Rade ministrov Európskej únie hodnotia prípady Líbye a Sýrie. Medzi negatívne aspekty patrí aj situácia v tábore Ašraf, pani Ashtonová. Poznáte pozitívnu, konštruktívnu a zmierňujúcu úlohu, ktorú naša skupina zohráva pri rozvoji zahraničnej politiky, a verte mi, keď hovorím, že význam a citlivosť iránskeho problému mi neunikli.

Ale napriek upozorňovaniu vašich služieb, vašich spolupracovníkov, vášho kabinetu a vášho generálneho riaditeľa na humanitárny aspekt a napriek skutočnosti, že ja sám som vám predložil návrh vyhlásenia, prehovorili ste až vtedy, keď tam bolo 32 mŕtvych a viac ako 300 zranených. Môžete si vyvodiť svoje vlastné závery.

Sama ste dnes ráno povedali, že musíme konať a musíme byť jednotní najmä vo vzťahu k obrane ľudských práv a predovšetkým, pani Ashtonová, musíme prijať riziká v prípadoch, keď sú ohrozené životy.

Moja otázka pre vás znie: čo sa týka kubánskeho disidenta Juana Wilfreda Sota Garcíu, ktorý bol uväznený, zbitý a nakoniec zabitý, ste ochotná žiadať vyšetrovanie, ktoré by vnieslo svetlo do týchto tragických udalostí? Ak toto vyšetrovanie ukáže, že existuje príčinný vzťah medzi bitkou a jeho smrťou, ste ochotná tieto udalosti odsúdiť?

 
  
MPphoto
 

  Kristian Vigenin (S&D).(BG) Veľmi pozorne a s veľkým uspokojením som si vypočul váš prejav a nepočul som jediné slovo, s ktorým by som nesúhlasil. V tomto Parlamente i medzi občanmi Európskej únie sa však stretnete s tvrdou kritikou našej schopnosti ukázať jednotný prístup a spoločné opatrenia.

Lisabonská zmluva vytvorila dôležité podmienky, ktoré Európskej únii umožňujú hovoriť jedným hlasom na medzinárodnom fóre. Tento hlas prostredníctvom vás hovorí jasne. Úspech však možno dosiahnuť len vtedy, keď ostatné hlasy zostanú ticho alebo sú aspoň tichšie. Namiesto toho však počujeme hurhaj. Doteraz sme svetu ponúkli len kakofóniu, v ktorej je niekedy ťažké počuť dôležité posolstvo, ktoré chce Európska únia vyjadriť.

Myslím si, pani Ashtonová, že naša inštitúcia – Európsky parlament – je vaším prirodzeným spojencom v bitke o uplatňovanie Lisabonskej zmluvy. Využívajte nás čo najviac, pretože dnes píšeme ďalšiu správu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a pretože mimoriadna dynamická aktivita, ktorá prebieha v roku 2011, nám dáva príležitosť upratať si vo vlastnom dome.

Plne podporujem hodnotenie, že naša podpora krajín v severnej Afrike, najmä Tuniska a Egypta, musí byť poskytovaná v dvoch fázach. Prvá, dlhodobá fáza už bola do veľkej miery načrtnutá. Egypt a Tunisko však potrebujú pomoc teraz, tento rok a v rozsahu, ktorý je oveľa väčší ako to, o čom sa v tejto chvíli diskutuje.

Arabské revolúcie majú dva aspekty. Jedným bola chýbajúca sloboda a demokracia, druhým chýbajúce sociálne vyhliadky a pocit beznádeje. Revolúcie budú úspešné len vtedy, keď sa tieto dva problémy vyriešia spoločne.

Na konferencii v Tunisku usporiadanej Stranou európskych socialistov, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia strán a hnutí z celého regiónu, sme požiadali Európsku úniu o núdzový program, ktorý ihneď a okamžite podporí demokratické procesy. Aj Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente výrazne stupňuje svoju angažovanosť v regióne. Hovorím to preto, lebo chcem zdôrazniť, aké dôležité je pre nás zapojiť sa na všetkých úrovniach.

Na záver chcem povedať, že minulý týždeň bolo vytvorené parlamentné zhromaždenie Euronest. To je jasný signál, že naši východní partneri chcú intenzívnejší politický dialóg s Európskou úniou. Nezabúdajme na nich.

 
  
MPphoto
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE). – V zahraničnej politike sú slová nástrojmi, pomôckami a môžu byť aj zbraňami. Mali by sa preto používať šetrne a obozretne, ale sú chvíle, keď sa musia použiť rozhodne.

Chcela by som povedať pani vysokej predstaviteľke, že mi bolestne chýbal jej hlas počas prvých niekoľkých dní hrôz páchaných sýrskymi orgánmi. Som presvedčená, že odvážnym občanom, ktorí demonštrovali a stále demonštrujú v Sýrii v podmienkach veľkého osobného rizika, chýba váš hlas ešte viac. Existujú výnimočné príležitosti, keď musí človek prehovoriť okamžite. Toto bola jedna z nich.

Dovoľte mi teraz prejsť k Blízkemu východu. Domnievam sa, že zadržiavanie daní vybraných v Palestíne izraelskou vládou je chybným krokom, a navyše je protirečivé najprv žiadať, aby orgány v Predjordánsku a v Gaze dosiahli dohodu – dohodu –, a keď potom k tejto dohode dôjde, urobiť takéto rozhodnutie. Toto rozhodnutie je navyše mimoriadne cynické, pretože je veľmi pravdepodobné, že Európska únia bude musieť v každom prípade vyrovnať tento nedostatok finančných prostriedkov.

Takže podporujem všetkých mojich kolegov, ktorí – tak ako ja – žiadajú nový stimul pre mierové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktoré, samozrejme, musí byť založené na dvoch štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Mirosław Piotrowski (ECR).(PL) Napriek nadobudnutiu platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá riadi spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, sa zmenilo len málo. Existujúce diplomatické úrady dostali nové názvy, ale Únia neposilnila svoju pozíciu aktéra na globálnej scéne.

Človek by si mohol položiť otázku, či je vôbec možné vykonávať spoločnú politiku pre 27 členských štátov Únie. Takéto závery priamo vyplývajú zo správy pána Albertiniho, ktorá hovorí o chýbajúcej vôli zo strany členských štátov vykonávať spoločnú politiku a o vyhláseniach niektorých predstaviteľov týchto členských štátov, ktoré vyvolali dojem nejednotnosti. Podobné závery nájdeme aj v správe pána Gualtieriho, ktorá upriamuje pozornosť na rozsiahle prekrývanie sa obranných programov a následné plytvanie obmedzenými hospodárskymi zdrojmi. Jedinou účinnou silou teda zostáva NATO a ľavicové hlasy v tomto Parlamente vyjadrené písomne v menšinovom stanovisku, ktoré okrem iného žiadajú rozpustenie NATO, sú nebezpečné a skutočne anarchistické.

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE).(DE) Vynikajúca správa pána Gualtieriho o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike obsahuje dôležité zhodnotenie situácie. Chcel by som zdôrazniť štyri priority bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorým by sme sa mali venovať v priebehu budúceho roka.

Prvou je, že musíme vykonať realistické a najmä externé hodnotenie spoločných misií. Musíme ich tiež zapracovať do našich koncepcií regionálnych politík. Týka sa to najmä Afrického rohu.

Po druhé, musíme dosiahnuť pokrok v oblasti spoločného využívania vojenských kapacít a delenia sa o ne. Musíme sa postarať o to, aby sa oddelené cesty, po ktorých idú Francúzi a Briti, vrátili späť k spoločnému európskemu riešeniu. Európska obranná agentúra má v tejto oblasti určité plány. Mali by ste tieto plány predstaviť a zaistiť, aby prebehla verejná diskusia, aby sme mohli dosiahnuť pokrok.

Po tretie, potrebujeme verejnú diskusiu o novej európskej bezpečnostnej stratégii. Dokument, ktorý pripravil v roku 2003 pán Solana, bol v tom čase pozitívnym príspevkom. Svet sa však zmenil a potrebujeme verejnú diskusiu.

Po štvrté, naliehavo musíme dosiahnuť dohodu s parlamentmi členských štátov o spoločnom parlamentnom dohľade nad spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou.

Ak sa nám – a tým myslím vás, pani Ashtonová, a tento Parlament – podarí dosiahnuť pokrok v týchto štyroch oblastiach súvisiacich so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, o rok budeme veľmi spokojní s tým, čo sme dosiahli.

 
  
MPphoto
 

  Sampo Terho (EFD).(FI) Najprv by som chcel pozdraviť vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Ashtonovú, ktorá nás dnes poctila svojou prítomnosťou. Toto je môj prvý prejav, takže by som chcel pozdraviť všetkých svojich kolegov poslancov Európskeho parlamentu.

Chcem sa stručne vyjadriť k vytvoreniu spoločnej zahraničnej politiky EÚ. Spoločné, jednotné vystupovanie v našej zahraničnej politike je rozhodne dobrá vec, nesmie však znižovať význam zahraničnej politiky samotných členských štátov ani ich pružnosť či nezávislosť. Musíme sa spýtať, koho EÚ zastupuje, ak nie členské štáty. Ešte raz, musíme sa spýtať, koho zastupujú predstavitelia členských štátov, ak ich zastupuje EÚ.

Základnou zásadou musí byť to, aby sa štruktúry nevytvárali dvakrát a aby sa štruktúry Únie zbytočne nerozširovali. Je to tak najmä vzhľadom na to, že je veľmi otázne, či si občania EÚ vo všeobecnosti želajú aj integráciu v oblasti zahraničnej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Béla Kovács (NI) . – (HU) Lisabonská zmluva so svojimi neprimerane zložitými zmenami sťažuje vytváranie inštitúcií a definovanie povinností. Dokonca ani existujúce inštitúcie nie sú schopné vykonávať svoje vlastné funkcie z dôvodu mnohých zmien. Všetkému teda vládne chaos a všetci sú zmätení.

Vynára sa otázka, aký zmysel má vytváranie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a zverovanie právomocí tejto inštitúcii, ktorá ešte stále nezačala žiadne operácie. Obrana a bezpečnosť je všade vo svete oblasťou, ktorá si vyžaduje rýchle reakcie a opatrenia. Zatiaľ čo sa diskutuje o zložení, umiestnení a pozíciách, Európska únia premeškáva príležitosť byť schopná zmysluplne pôsobiť v tejto oblasti. Keď sa táto služba vytvorí, mala by fungovať a byť efektívna. Práve z tohto dôvodu musíme urobiť všetko pre jej čo najskoršie sfunkčnenie.

Žiaľ, v oblasti vonkajších vzťahov krajina, ktorá momentálne zastáva predsedníctvo, nedokáže vytvoriť program pre zahraničné veci, spoločnú obranu či bezpečnosť, takže, kolegovia poslanci, nemáte inú možnosť, ako podporiť prácu pani Ashtonovej, ktorá sa začína s veľkými ťažkosťami.

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok (PPE). (DE) Pani Ashtonová, máte našu podporu pri pokračujúcom rozvoji Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a pri zaisťovaní jej efektívneho fungovania. Platí to najmä pre proces zriaďovania zastupiteľstiev, kde je potrebné výrazné zlepšenie z dôvodu obmedzeného množstva finančných prostriedkov a času.

Okrem toho je veľkým problémom to, že každý európsky minister zahraničných vecí momentálne cíti potrebu behať po námestí Tahrír so svojou národnou vlajkou. Napriek tomuto správaniu však musíme zaistiť, aby bola naša spoločná stratégia jasne definovaná. Je našou i vašou úlohou dosiahnuť to. Musíme využiť pozície – v podstate sú tri –, ktoré spojila Lisabonská zmluva a ktorých ste predstaviteľkou, no nie tak, že nájdete najmenšieho spoločného menovateľa medzi členskými štátmi a podľa toho budete konať, ale tak, že prevezmete politické vedenie, aby spoločná pozícia získala významnejšiu úlohu a bola taká presvedčivá, že s nami pôjdu aj ďalšie krajiny. To je mimoriadne dôležité, ak naozaj chceme v tejto oblasti dosiahnuť pokrok.

Pred chvíľou ste súhlasili s pánom Gualtierim v otázke spoločného využívania vojenských kapacít a delenia sa o ne. Chcem mu poďakovať, ako aj pani Muñizovej De Urquizovej a pánovi Albertinimu. Potrebujeme však trojstranný prístup zahŕňajúci vedenie, spoločné využívanie vojenských kapacít a delenie sa o ne. Tieto tri veci by sme mali mať. Existuje veľa jednotlivých bodov, o ktorých by sme tu mohli hovoriť a ktoré si vyžadujú delenie sa o úlohy. Aký pokrok sa dosahuje na Ukrajine? Vypukne na konci leta vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom? Existujú známky, že to tak bude. Samozrejme, sú tu aj dôležité otázky týkajúce sa arabského sveta, o ktorých hovorili mnohí kolegovia poslanci. Ako máme reagovať na udalosti, ako je flotila, ktorá je podľa môjho názoru provokáciou? Ako sa máme správať k prezidentovi Assadovi? Ako môžeme zaistiť, aby Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu nedostala žiadnu podporu, pretože som proti jej podpore, ale zároveň zaručiť, aby tábor Ašraf nebol opäť napadnutý a jeho obyvatelia zabíjaní? Musíme použiť rozumný prístup s cieľom určiť spoločnú pozíciu.

Pomôžeme vám vytvoriť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Očakávame však aj také vodcovstvo, ktoré umožní vytváranie politík na vyššej úrovni a ktoré presvedčí členské štáty napriek komplikovanej požiadavke jednomyseľnosti. To bude možné len s presvedčivým vedením. Budeme aj naďalej čakať na výsledky, ktoré prinesie založenie ESVČ.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Rád by som začal blahoželaním pani podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke k jej osobnému úspechu pri dohodnutí kompromisu v OSN v súvislosti s právom EÚ na vyjadrenie, teda tam, kde ostatní neuspeli. Bez ohľadu na to, čo si ľudia v tomto Parlamente alebo kdekoľvek inde v Európskej únii myslia o našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, toto predstavuje najvýznamnejšiu objektívnu podporu ambícií, ktoré máme spoločne vo vzťahu k Lisabonskej zmluve, v oblasti zahraničnej politiky, ktorá bude mať skutočnú dôveru a rešpekt u našich zahraničných partnerov.

Ako koordinátor pre ľudské práva za socialistov chcem tiež zablahoželať pani vysokej predstaviteľke k jej strategickej revízii ľudských práv a k záväzku vyjadrenému v jej liste ministrom zahraničných vecí integrovať ľudské práva s rozvojom obchodu a ďalšími politikami EÚ a dosiahnuť „konkrétne ciele“. V tomto Parlamente sme ju vyzývali, aby vytvorila riaditeľstvo pre ľudské práva a demokraciu a pravidelne sa stretávala s ochrancami ľudských práv pri všetkých svojich návštevách, a ďakujeme jej za to, že to robí. Keď hovorí, že skoncovanie s trestom smrti je jej osobnou prioritou, tento Parlament ju aj v tomto musí jasne podporiť.

Naša skupina podporuje pani Muñizovú De Urquizovú, ktorá žiada lepšiu viditeľnosť EÚ v Rade OSN pre ľudské práva. Stojíme za pánom Albertinim, ktorý hovorí, že EÚ musí v prípadoch porušovania ľudských práv konať i hovoriť. Zdôrazňujeme záver pána Gualtieriho, že nikdy nemožno robiť kompromisy v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv. V mene našej skupiny chcem tiež vyjadriť našu podporu otázke vrátenia daňových príjmov Palestínčanom.

Toto je naša každoročná rozprava o zahraničnej politike a dúfame, že na budúci rok uvidíme jasné výsledky revízie ľudských práv a významné kroky z hľadiska rozvoja kultúry ľudských práv vo všetkom, čo robí Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Udalosti v severnej Afrike opäť ukázali, že spoločná zahraničná politika EÚ zaspala dobu a je neefektívna. EÚ so svojimi výzvami na dodržiavanie ľudských práv a demokracie vyzerá v porovnaní s lukratívnym obchodom so zbraňami, na ktorom sa podieľali členské štáty EÚ, väčšinou ako blúzniaci Don Quijote v hrdzavom brnení bojujúci s veternými mlynmi.

Sedem z desiatich najväčších svetových predajcov zbraní sú krajiny EÚ, členské štáty EÚ, pričom zbrane predávali do Líbye, Egypta, Tuniska, Bahrajnu i Jemenu. Pani Ashtonová, nenastal čas, aby sa zákaz vývozu zbraní stal prioritou zahraničnej politiky EÚ?

Koordinácia 27 rôznych zahraničných a bezpečnostných politík nie je práve najľahšou úlohou a za stroskotanie lode nemôžete viniť len kapitána. Členské štáty majú právo na svoju vlastnú zahraničnú politiku. Od kapitána však môžeme očakávať jednu či dve veci, konkrétne iniciatívu a myšlienky, a na tie stále čakáme.

 
  
MPphoto
 

  Struan Stevenson (ECR). – Po hroznom masakre v tábore Ašraf 8. apríla zostáva situácia kritická. Kedykoľvek môže dôjsť k ďalšiemu krvavému útoku. Práve som sa vrátil z Bagdadu, kde som počas rozhovorov na vysokej úrovni s irackým prezidentom a vysokými vládnymi ministrami viedol malú delegáciu poslancov EP.

Sprostredkoval som riešenie krízy v Ašrafe, ktoré ste, pani Ashtonová, videli. Vyžaduje si zapojenie OSN, USA a EÚ a vaše aktívne povzbudzovanie, aby sa podarilo presídliť 3 400 utečencov z Ašrafu do USA, Kanady, Austrálie, Nórska, Švajčiarska a členských štátov EÚ, prípadne kdekoľvek inde, kde majú rodinu či iné kontakty. To je jediná možnosť, ktorá môže zabrániť humanitárnej katastrofe, a dohodli sa na nej samotní ľudia v Ašrafe.

Európsky parlament sa na vás spolieha, že využijete túto príležitosť zachrániť nevinné životy a zabrániť ďalšiemu násiliu a krviprelievaniu.

 
  
MPphoto
 

  David Campbell Bannerman (EFD). – Deň Európy mal byť tento týždeň oslavou európskej národnej identity. Nie je. Pripomína pokračujúce nahrádzanie európskych národných štátov nadnárodnou vládou EÚ, teda vládou nad národnými štátmi. To je v protiklade s medzivládnou metódou, keď národné štáty slobodne spolupracujú, ale neodovzdávajú právomoci vyššiemu centrálnemu orgánu.

Bezletová zóna v Líbyi ilustruje tento rozdiel. Medzivládna OSN sa dohodla na bezletovej zóne realizovanej národnými štátmi, ako sú Británia, Francúzsko a USA, kým iné národné štáty, napríklad Nemecko a Rusko, sa zdržali hlasovania zo svojich vlastných opodstatnených dôvodov. Medzivládna NATO teraz vedie túto operáciu na základe dobrovoľnej účasti.

Naopak, nadnárodná EÚ návrh Davida Camerona na bezletovú zónu rázne odmietla. Je iróniou, že samotná červená barónka Cathy Ashtonová sa postavila proti tomuto návrhu na bezletovú zónu, pričom jej poradca ho údajne nazval „zúfalou snahou dostať sa na titulné stránky“. Ponaučenie z toho je také, že hlavné krajiny konajú na medzivládnej úrovni, kým nadnárodné orgány len márnia čas, zatiaľ čo Líbya je v plameňoch.

 
  
MPphoto
 

  Mario Mauro (PPE).(IT) Vaša práca, pani Ashtonová, je veľmi náročná a na svojich pleciach nesiete ťažké bremeno. Dúfam, že moje otázky nebudete brať ako provokáciu, ale ako námet na úvahu. Pani Ashtonová, na konci našej spoločnej rozpravy budeme hlasovať o správe o úlohe Európskej únie v multilaterálnych organizáciách.

Pred dvomi rokmi som sa vás na vypočutí, ktoré predchádzalo vášmu nástupu do funkcie, spýtal, aké je vaše stanovisko k tomu, že Európska únia by mala jedno kreslo v OSN. Vtedy ste odpovedali, že ste nemali čas o tom premýšľať. Správa pani Muñizovej de Urquizovej obsahuje zmenu a doplnenie pána Millána Mona, ktoré definuje pozíciu Parlamentu v tejto otázke. Aký je váš názor dnes? Mali ste čas myslieť na to v priebehu uplynulých dvoch rokov?

Pani Ashtonová, 17. máj je v Bagdade Európsko-irackým dňom. Prítomnosť EÚ v Iraku pozostáva z dvoch úradníkov a jedného veľvyslanca. Títo traja ľudia pôsobia na britskej pôde. Je správne, že by ste chceli nájsť zdroje na riešenie tejto situácie. Aby som vám pomohol, upozorním na to, že na Bahamách je sedem úradníkov EÚ. Čo také sa deje na Bahamách, že je to pre osud Európskej únie v porovnaní s Bagdadom oveľa dôležitejšie? Nebolo by lepšie mať 17 úradníkov v Bagdade, keďže sme blízko k podpísaniu prvej dohody medzi EÚ a Irakom v ére po Saddámovi? Možno by dokonca mohli vyriešiť drámu v tábore Ašraf priamo na mieste, pretože som si istý, že váš osobný zásah by pokojne mohol viesť k jej pozitívnemu riešeniu.

Pani Ashtonová, už ste zasiahli v otázke egyptských koptov, ale nielenže prenasledovanie pokračuje, ale dnes predstavuje znepokojujúci prvok takzvanej arabskej jari. Oznámenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o ňom stále hovoria ako o konflikte medzi extrémistami. V Egypte však zomierajú len kresťania a horia len kostoly. Čo nám bráni uznať pravdu, nazvať ju správnym menom a dostať koptov z tejto nepríjemnej situácie rukojemníkov fundamentalistického politického projektu?

 
  
MPphoto
 

  Pier Antonio Panzeri (S&D).(IT) Búrlivé udalosti sprevádzané neistotou a nádejou, ktoré menia politickú geografiu južného pobrežia Stredozemného mora, predstavujú čoraz väčšiu úlohu pre Európu a jej vonkajšiu politiku. Vzhľadom na to, čo sa deje, by malo byť pre Európsku úniu čoraz dôležitejšie, aby sa dokázala spoľahnúť na rozumnú, dôslednú vonkajšiu politiku schopnú riešiť náročnú prítomnosť a plánovať problematickú budúcnosť, v ktorej sa zmenia medzinárodné vzťahy a svet bude úplne iný.

Vzhľadom na zmenu strategického významu krajín, ako sú USA, Čína a Rusko, a rastúceho nedostatku zdrojov surovín a energie by Európa mala zaujať kľúčovú, rozhodujúcu úlohu, ale celkom jasne sa ukazuje, že na takéto úlohy nie je pripravená.

Už nejaký čas príliš pomaly smeruje ku koordinácii vonkajších a domácich politík svojich členských štátov. Nedosiahol sa žiaden výrazný pokrok. Dôkazom toho je na jednej strane nevýrazná činnosť vyplývajúca z jej vonkajšej politiky a na strane druhej neústupnosť niektorých krajín, ktoré nostalgicky spomínajú na koloniálnu éru, ktorá sa už nikdy nevráti, a trvajú na svojom presvedčení, že lepšie ochránia svoje záujmy, keď budú konať samostatne a nebudú nič delegovať na európsky orgán. Musíme otočiť list. Pani Ashtonová, máte dôležitú úlohu. Prosím, plňte ju čo najlepšie s vedomím, že čas, ktorý máme, sa rýchlo míňa.

 
  
  

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Jelko Kacin (ALDE).(SL) Pani Ashtonová, ste stelesnením politických ambícií Európskej únie prostredníctvom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Chcem vás požiadať, aby ste čo najskôr osobne navštívili Irak. Musíte sa ukázať v Bagdade a aj v Kurdistane.

Američania odtiaľ odídu do konca roka a po ich odchode tam zostane veľké prázdno. Európska únia však nie je v Iraku prítomná alebo, ak mám byť presný, našich diplomatov je tam tak málo, že sú neviditeľní alebo neschopní sa zviditeľniť.

V Iraku chcú našu a vašu osobnú prítomnosť, chcú politickú spoluprácu a chcú hospodársku spoluprácu.

Vítam vaše dnešné vyhlásenie o Bosne a Hercegovine – bolo to dobré vyhlásenie, ale nevymenovali ste vedúceho delegácie v Sarajeve.

Tým, že ste nevymenovali vedúceho delegácie v Sarajeve, nahrávate mnohým tým, ktorí destabilizujú Bosnu a Hercegovinu zvnútra i zvonka. Menovanie vedúceho by to zastavilo.

 
  
MPphoto
 

  Paweł Robert Kowal (ECR).(PL) Európa dnes čelí dvom problémom. Prvým je potreba novej vízie susedskej politiky. Nedávno som bol v Tunisku a videl som, ako veľa sa očakáva od Európskej únie. Sme v neustálom kontakte s Ukrajinou a viem, že aj tam dúfajú vo viac – viac príležitostí na rozvoj sociálnej spolupráce a viac kontaktov – a v to, že sa nestiahneme do našej európskej sebeckosti.

Viem, že je pre vás ťažké vykonávať svoju prácu, pani Ashtonová, pretože ste na to sama a neboli ste to vy, kto o tom rozhodol – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) bola takto nastavená –, ale vzniká dojem, že na jeseň sme si mysleli, že najdôležitejšou otázkou je Bielorusko, kým dnes sa pozeráme na severnú Afriku, tak trocha ako malé deti, ktoré začalo zaujímať niečo iné. Potrebujeme novú víziu susedskej politiky a tá je dnes vo vašich rukách. V uplynulých mesiacoch ste ukázali, že ste silná osobnosť a že na túto úlohu máte. Možno by sa dnes Európa nemala brániť – tak ako v dobách starovekého Ríma – na hraniciach svojej ríše, pozdĺž rieky Rýn či niekde inde, ale mala by ponúknuť odvážnu politickú víziu, ktorá sa nebude týkať len problému prisťahovalectva, ale bude to aj politická vízia. Dalo by sa povedať, že osud Európy je dnes, v tejto historickej chvíli, vo vašich rukách, pani Ashtonová, a veľmi sa na to spoliehame.

 
  
MPphoto
 

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE). – V tábore Ašraf dochádza k zverstvám, ktoré jednoznačne odsudzujeme a ktoré nás hlboko znepokojujú, ale chcem sa spýtať pani Ashtonovej, aké nástroje používame okrem slov. Uvažujeme o obchodných opatreniach, pomoci či iných konkrétnych a reálnych opatreniach namiesto presvedčovania, ktoré je neplodné?

Čo sa týka susedskej politiky voči krajinám na prahu Únie, myslím si, že je to najdôležitejšia časť vášho portfólia, pani Ashtonová. Je to základ zahraničnej politiky, lebo ak neuspejeme tam, neuspejeme ani v celkovej zahraničnej politike.

Nahá pravda je taká, že pokiaľ ide o južné a východné susedstvo, sme na ústupe a v obrannom režime. Zostali sme zaskočení. Pani Ashtonová hovorí, že v susedstve sú búrky. To je slovo, ktoré použila. Kde je naša meteorologická mapa? Čas je kľúčovým faktorom a vzácnym zdrojom tejto politiky. V našej susedskej politike vždy zaostávame za udalosťami. Dokonca aj revízia európskej susedskej politiky pani Ashtonovej a pána komisára Füleho bola už po tretíkrát odložená – a to v jej úrade.

Naším hriechom je nečinnosť. Zahraničná politika je o činoch, ktoré menia beh udalostí, nie o slovách, sériách stretnutí, neplodnom presvedčovaní a záplave vyhlásení. Mali by sme využívať skutočné a silné nástroje na zmenu vývoja v Líbyi, Sýrii, tábore Ašraf a Bielorusku. Nasledovanie členských štátov a čakanie na povolenie pokračovať od ministrov zahraničných vecí sa stalo doktrínou pani Ashtonovej a ona to považuje za pozitívum. To je nesprávny prístup. Odsudzuje našu zahraničnú politiku na hľadanie najnižšieho spoločného menovateľa a na to, že vždy konáme neskoro. Chceme, aby vysoká predstaviteľka viedla, nie nasledovala.

Naša rozprava má dve slabé stránky. Po prvé, veľmi často sa uspokojíme s odsúdením a neúčinnými zákazmi udeľovania víz, čo sú smiešne slabé nástroje. Žiadame tiež viac peňazí, aby sme uľavili svojmu svedomiu, je tu však veľa arabských peňazí, ktoré sa neinvestujú do arabskej demokracie a arabskej prosperity.

 
  
MPphoto
 

  Libor Rouček (S&D). (CS) Vývoj v severnej Afrike a na Blízkom východe je mimoriadne dôležitý pre bezpečnosť a stabilitu v Európe. Arabské a moslimské národy v tejto oblasti prechádzajú procesom politickej demokratickej emancipácie, ktorá by sa dala nazvať pražskou arabskou jarou. Mladí ľudia od Tuniska po Egypt, Jemen, Sýriu a Bahrajn žiadajú viac slobody, viac demokracie a viac ľudských práv.

Nie je len politickým a bezpečnostným záujmom EÚ, ale predovšetkým aj našou morálnou povinnosťou poskytnúť rozsiahlu pomoc našim arabským priateľom v ich boji za emancipáciu, pretože hodnoty, za ktoré bojujú, sú aj našimi hodnotami, a úspešné naplnenie a uplatňovanie týchto hodnôt je tiež základným predpokladom trvalého mieru, stability, rozvoja a prosperity. Rozsiahla pomoc by však nemala znamenať zasahovanie, pretože rozvoj občianskej spoločnosti, demokracie a právneho štátu musí podľa môjho názoru zostať v arabských a moslimských rukách. Len tak sa tieto národy a spoločnosti môžu stať dlhodobou súčasťou globálneho…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Ria Oomen-Ruijten (PPE).(NL) Dovoľte mi začať blahoželaním pani vysokej predstaviteľke k úspechu, ktorý dosiahla v New Yorku. Posilnenie úlohy Európy v OSN je dobrou vecou. Privádza ma to však k mnohým otázkam.

Aké ja naše a vaše posolstvo Valnému zhromaždeniu OSN? Ako dokážete získať jednu spoločnú pozíciu od členských štátov bez toho, aby ste sa vrátili späť k najnižšiemu spoločnému menovateľovi? Aké konkrétne kroky následne podnikneme – pán Daul sa pýtal na to isté – s cieľom realizovať naše posolstvo?

Pán predsedajúci, všetci čelíme obrovským úlohám, na ktoré musíme nájsť odpoveď. Tieto úlohy sa netýkajú len Bahrajnu, Jemenu, Iránu a Arménska. Týkajú sa aj nášho bezprostredného susedstva: Bieloruska, Sýrie, Egypta a Líbye. Tieto úlohy sú veľmi reálne. Je tam útlak, vojna a násilie proti náboženským menšinám, prichádzajú k nám utečenci vo veľkých množstvách a len veľmi pomaly sa začali zavádzať princípy právneho štátu a demokracia.

Pani Ashtonová, ste naša vedúca predstaviteľka, vedúca predstaviteľka Európskej únie. Ako Európska únia si nemôžeme dovoliť zostať pozadu v nezhodách a nerozhodnosti. Musíte zohrať kľúčovú úlohu, a to oficiálne i neoficiálne, nielen za scénou, ale aj v rokovacích miestnostiach a najmä mimo nich. Uvedomujem si, že musíte konať obozretne, ale mali by ste vedieť, že my, Európsky parlament, vás podporujeme vo vašej snahe presvedčiť členské štáty, že spoločný európsky prístup je užitočný, v snahe vytvoriť efektívnu, koherentnú a spoločnú zahraničnú politiku, ktorej tvárou budete, v snahe získať najlepších ľudí na najlepšie pozície v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a v snahe posilniť pozíciu Európy a jej občanov, pretože práve oni sú tí dôležití. Urobte teda viac. Urobte viac v Sýrii a nepodporujte polovičaté riešenia.

 
  
MPphoto
 

  Maria Eleni Koppa (S&D).(EL) Dnes diskutujeme o kľúčových otázkach v oblasti zahraničnej politiky Únie a o troch dôležitých textoch Európskeho parlamentu o úlohe Európskej únie vo svete. Otázka, ktorú si však všetci kladieme v dnešnej rozprave, znie, či vlastne existuje nejaká spoločná zahraničná politika. Keďže Európa stále nemôže nájsť pevné základy a zdá sa, že je zbabelá, slabá a už dlho nemá žiaden hlas v historicky dôležitej udalosti posledného desaťročia, čím myslím povstania v arabskom svete, keďže členské štáty nedokážu zaujať jednotné stanovisko k zásadnej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1973 o Líbyi a keďže Únia váha v otázke Sýrie, uvažujem o tom, či už v praxi táto otázka nebola zodpovedaná.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sme mali veľké nádeje. Ak sa však Rada nechce ujať tejto úlohy a v procese rozhodovania prevládne národné sebectvo a osobné stratégie, potom Európa a európsky ideál prehrajú ďalšiu bitku.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE).(DE) Stotožňujem sa s názorom mojich kolegov poslancov, pokiaľ ide o nešťastný a nedôsledný prístup jednotlivých vlád k problémom, ktorým momentálne čelíme. Takisto sa pripájam k pani Ashtonovej a vyzývam na rozšírenie diskusie, aby zahŕňala aj národné vlády. Konkrétne sa chcem spýtať, čo očakáva vláda A alebo vláda B, že získa jednostranným tlakom alebo blokovaním rozhodnutia. Aká je výhoda? Musí byť väčšia ako vplyv, ktorý by sme mohli mať, keby sme v Únii konali jednotne. Domnievam sa, že niektoré vlády by len ťažko vysvetľovali svoje kroky.

Verím však, že prechádzame bolestným procesom učenia sa z vlastných chýb. Finančná kríza a dlhová kríza do istej miery priaznivo vplývajú na vznik silnejšieho pocitu spolupráce, najmä čo sa týka spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Niektorí rečníci hovorili o spoločnom využívaní vojenských kapacít a delení sa o ne. Dňa 8. apríla vojenský personál EÚ predložil 300 projektov členských štátov v tejto oblasti. Chcel by som vedieť, čo teraz plánujete urobiť s týmito projektmi. Existujú plány na využitie tejto iniciatívy na začatie trvalej štruktúrovanej spolupráce, ktorá sa zatiaľ nerealizovala? Postaráte sa o to, aby Európska obranná agentúra a vojenský personál EÚ mali rozhodujúcu zodpovednosť za realizáciu tejto iniciatívy?

Pán Bütikofer uviedol štyri priority na nasledujúci rok, ktoré veľmi podporujem. Európsky parlament pri viacerých príležitostiach vyzýval na vypracovanie bielej knihy o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike. Aký na to máte názor? Ste pripravená spojiť jestvujúce útvary v rámci vašej služby, ktoré pracujú na týchto otázkach, a vytvoriť jedno oddelenie, ktoré by sa mohlo nazývať operačným štábom?

 
  
MPphoto
 

  Luis Yáñez-Barnuevo García (S&D).(ES) Pani Ashtonová, najskôr by som vám chcel zablahoželať k vašej práci. Ak vám to nebude vadiť, prirovnám vás k pracovitému mravcovi, ktorý dosahuje výsledky po malých krokoch, kým kobylky v členských štátoch cvrlikajú a leňošia.

Dámy a páni, odpustite mi, že nezájdem ďalej, pretože kolegovia z našej skupiny a kolegovia poslanci z iných skupín vyjadrili tie isté názory. Chcem len povedať štyri veci, ktoré môžete považovať za páky, ktoré vám pomôžu konať, za prvky, ktoré vás podporia pri snahe dosiahnuť, aby bola spoločná zahraničná a bezpečnostná politika viac hodná svojho mena.

Po prvé, na rozdiel od iných otázok je 65 – 70 % európskej verejnej mienky za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Po druhé, aj tento Parlament s výnimkou malej euroskeptickej menšiny podporuje federálnu európsku činnosť predovšetkým v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Po tretie, členské štáty, ktoré sú najviac proeurópske, profederálne: vytvorte s nimi alianciu…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Francisco José Millán Mon (PPE).(ES) Rád by som začal dvoma úvodnými poznámkami. Uprednostňujem samostatné rozpravy pred spoločnou rozpravou. Zaoberáme sa samostatnými témami, ktoré si vyžadujú nezávislú a podrobnú diskusiu. Okrem toho chcem zopakovať slová pána Salafrancu Sáncheza-Neyru o smrti kubánskeho disidenta pána Sota.

Dovoľte mi povedať tri doplňujúce poznámky.

Žiaľ, keď sme všetci dúfali, že by sme sa v týchto rokoch mohli zamerať na vonkajšiu úlohu Európskej únie, všetko naše úsilie pohltila vážna hospodárska a finančná kríza. Veľké množstvo vonkajších úloh najmä v stredozemských susedných krajinách však znamená, že si nemôžeme dovoliť čakať. Európska únia musí byť politicky a hospodársky prítomná v procese zmeny, ktorý prebieha v arabskom svete.

Oslavujem tiež skutočnosť, pani Ashtonová, že minulý týždeň v New Yorku bol konečne posilnený hlas Európskej únie vo Valnom zhromaždení OSN na základe hlasovania, ktoré získalo širokú podporu. Blahoželám vám k tomu, pretože minuloročná katastrofa otvorila znepokojujúce otázky o budúcej úlohe Únie vo svete v medzinárodných organizáciách.

Rozdielne európske hlasovania o rezolúcii č. 1973 v Bezpečnostnej rade OSN však upozornili na obrovské ťažkosti – zdôrazňujem, obrovské ťažkosti – pri dosahovaní efektívnej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Aby som to zhrnul, pani Ashtonová, vy a pán Van Rompuy, ktorý má tiež veľkú zodpovednosť v oblasti zahraničných vecí, máte pred sebou náročnú úlohu presvedčiť členské štáty o potrebe jednotnej a koherentnej vonkajšej činnosti. Obaja budete musieť usilovne pracovať a tlačiť, ťahať a viesť v historickej chvíli, ktorej sme sa chceli chopiť pomocou nových nástrojov Lisabonskej zmluvy.

 
  
MPphoto
 

  Marek Siwiec (S&D).(PL) Prestaňme nariekať, že nemáme spoločnú európsku politiku. V niektorých oblastiach máme spoločnú politiku, v iných nie. Čo sa týka susedskej politiky, spoločná politika v skutočnosti funguje. Nové členské štáty môžu podporiť Západ v severnej Afrike jedinečným spôsobom, pretože Západ nemá potrebnú dôveryhodnosť. Túto dôveryhodnosť poskytujú tí, ktorí uskutočnili revolúcie v krajinách východnej Európy. Na Východe sa všetci zaujímame o tieto veci – tak isto ako na Západe. Staré členské štáty však majú peniaze, majú prostriedky. Tieto peniaze potrebujeme na to, aby sme mohli realizovať spoločnú susedskú politiku na východe i na juhu a budovať našu dôveryhodnosť.

Keď hovoríme o politike v oblasti obrany – aká je to obranná politika, v rámci ktorej Európa nemá armádu? V Líbyi pôsobí šesťdesiat lietadiel – 60 hluchých a slepých lietadiel. Nie je tam žiadna spravodajská služba a tieto lietadlá nemôžu efektívne vykonávať svoju misiu. Keby sa na začiatku k misii nepridali Američania, nič by nedosiahla. Nemala by vôbec žiaden účinok. Prestaňme teda nariekať, že nemáme spoločnú politiku. Kým nebudeme mať spoločnú armádu, nebudeme mať ani spoločnú politiku v oblasti bezpečnosti a obrany.

 
  
MPphoto
 

  Arnaud Danjean (PPE).(FR) Líbyjská kríza, žiaľ, opäť raz ukázala ťažkosti diplomatickej a vojenskej existencie Európskej únie. Bolo by však veľmi nespravodlivé obviňovať za nedostatok politickej vôle prejavenej Úniou len vás, hoci mnohí z nás sa domnievajú, že sa mohli a mali uskutočniť rozhodnejšie kroky.

Je tiež pravda, že veľkú časť zodpovednosti za túto neschopnosť vytvoriť koherentnú, efektívnu a viditeľnú politiku v tejto veci nesú členské štáty, pričom naši americkí priatelia sa veľmi spoliehali na to, že Európa bude konať. Bez ohľadu na líbyjskú krízu si však musíme byť vedomí zásadného strategického vývoja, ktorý znamená, že sa nesmieme vzdať ambícií v súvislosti so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, ktorú zakotvuje Lisabonská zmluva a ktorú vy, pani Ashtonová, musíte aj naďalej inšpirovať a podporovať a ktorej sa musíte zastávať.

Bezprecedentné fiškálne obmedzenia rozpočtov na obranu, mnohé medzinárodné krízy a strategické zmeny v politike USA sú dohromady významnými faktormi, ktoré nám nedávajú inú možnosť, ako zobrať osud do vlastných rúk. Tvárou v tvár týmto mnohým krízam a hrozbám nemôžeme len tak odovzdať kľúče našim americkým priateľom a spojencom či NATO. USA ani NATO nedokázali napríklad v roku 2008 ukončiť konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom a nedokážu tam ani zachovať súčasné prímerie. To je európska misia, ktorá je plne oprávnená.

V prípade Líbye môžeme jasne vidieť, že USA nechceli byť v prvej línii a že minimálne záväzky NATO nestačia.

Pani Ashtonová, spoločná bezpečnostná a obranná politika nie je len niečím, čo sa dosiahne o 10 rokov, či len ambícia zakotvená v zmluvách. Je to aj strategická požiadavka a vy musíte stáť na čele nevyhnutných iniciatív.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Andrej Kovačev (PPE).(BG)(nekvalitný záznam)

Začína byť jasné, že vlády v niektorých hlavných mestách Únie si teraz uvedomili, čo Lisabonská zmluva znamená, a majú problém prijať iniciatívu v oblasti zahraničnej politiky, ktorá nevychádza od nich. Práve preto potrebujeme silné európske vedenie, ktoré bude mať odvahu, keď bude potrebné, buchnúť do stola a požiadať členské štáty, aby prijali spoločnú pozíciu. Vyzývam, samozrejme, aj členské štáty, aby sa nesnažili o návrat našej zahraničnej politiky na vnútroštátnu úroveň a aby vám pomohli, pani Ashtonová.

Potrebujeme nielen silnú európsku diplomaciu, ale aj efektívne civilné a vojenské kapacity, aby sme neboli len momentálne najväčším, ale bezzubým darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci vo svete, ale aj serióznym aktérom v globálnej politike. Domnievam sa, že vlastné vojenské kapacity Európskej únie budú tiež pomocou pre našich spojencov z USA a NATO, a to v politickom i vojenskom zmysle a najmä čo sa týka našich blízkych susedov. Potvrdzujú to všetky konflikty.

Podporujem spoločné využívanie našich obranných zdrojov a delenie sa o ne a integráciu našej bezpečnostnej a obrannej politiky. Potrebujeme spoločnú bezpečnostnú a obrannú stratégiu. Mať však efektívnu európsku zahraničnú politiku a vlastné obranné kapacity bez toho, aby sme mali aj vlastnú spravodajskú službu a nástroj na zhromažďovanie informácií, je ako mať dom bez strechy. Táto otázka sa opäť musí dostať na program. Buď si musia členské štáty efektívnejšie vymieňať informácie s vonkajšou službou a Európskou úniou, alebo musí mať Európska únia vlastné informačné a analytické kanály.

A nakoniec, pani Ashtonová, chcem, aby ste otvorili aj otázku serióznejšieho plnenia záväzkov týkajúcich sa readmisie zo strany bezpečných krajín, s ktorými máme ako Európska únia uzatvorené takéto dohody.

 
  
MPphoto
 

  Alojz Peterle (PPE).(SL) V budúcnosti môžeme očakávať ešte viac výziev v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti, čo ešte viac zdôrazňuje význam dôveryhodnosti. Bez dôveryhodnosti nemôžeme byť efektívni.

Dôveryhodnosť predovšetkým znamená dodržiavanie našich hodnôt a zásad. Pani Ashtonová, súhlasím s vami v tom, že nesmieme zabúdať na základy, na ktorých sa zrodila Európska únia.

Pred mnohými rokmi dala do centra pozornosti človeka. Vážme si ľudskú dôstojnosť a všetky kultúrne identity a prispejme viac k medzikultúrnemu dialógu.

Svet očakáva, že Európska únia zohrá významnejšiu úlohu, nie že bude mať 27 samostatných politík. Väčšia jednota neznamená, že musíme stratiť rozmanitosť.

Na záver by som chcel zdôrazniť tri veci:

– po prvé, naliehavo musíme vyjsť z patovej situácie v Bosne a Hercegovine, pretože je možné nové vypuknutie násilia,

– po druhé, naliehavo musíme nájsť cestu k jednotnému a strategickému partnerstvu s Tureckom, ktoré sa dnes veľmi málo spomínalo,

– po tretie, teší ma vaše odhodlanie v otázke tábora Ašraf. Náš hlas proti násiliu na civilistoch musí byť jasný a rozhodný v tomto prípade i všade inde vo svete.

 
  
MPphoto
 

  Alejo Vidal-Quadras (PPE). (ES) Dňa 29. júla 2009 iracké jednotky násilne vtrhli do iránskeho utečeneckého tábora v Ašrafe a zastrelili alebo ubili na smrť 11 ľudí, ktorí tam žili. Útok sa zopakoval 8. apríla tento rok, keď bolo zabitých 35 ľudí buď v dôsledku zranení po guľkách, alebo po tom, ako ich prešli obrnené vozidlá.

Pani Ashtonová, už pred niekoľkými mesiacmi vás poslanci Parlamentu upozorňovali, že dôjde k tomuto poslednému masakru, a opakovane vás žiadali, aby ste v tejto veci konali.

Mesiace ste ignorovali naše varovania a zareagovali ste až po katastrofe. Hoci neskoro je lepšie ako nikdy, ďalšia agresia môže byť krvavým kúpeľom hrozivých rozmerov, ak sa táto humanitárna kríza ihneď nestane jednou z hlavných priorít vášho programu.

Je tu riešenie, ktoré vám vysvetlil pán Stevenson. Dúfame, že podniknete okamžité a rozhodné kroky, ktoré ho umožnia, a vítame záväzok, ktorý ste dali dnes ráno.

Pozerá sa na nás tritisíc štyristo bezbranných mužov a žien obklopených tankami, ktorí veria, že naše kroky budú v súlade s našimi hodnotami. Parlament urobil, robí a bude robiť všetko, čo je v jeho silách. Žiadame vás, aby ste prejavili rovnaký záujem o záchranu týchto životov.

Ak budete konať tak, ako dúfame, postavíme sa na vašu stranu. Ak nie, vaše svedomie a tento Parlament vás zoberú na zodpovednosť.

 
  
MPphoto
 

  Dominique Baudis (PPE).(FR) Európska únia konečne prijala sankcie voči Sýrii. Žiaľ, zdá sa, že to urobila s určitou nervozitou a dala si pozor, aby sa vyhla spochybneniu hlavy sýrskeho režimu.

Tento nedostatok odhodlania a jasnosti si demonštranti zjavne vysvetľujú ako istú formu opustenia a úrady ako zhovievavosť, ktorá im umožňuje vystupňovať represálie také kruté, že je nepredstaviteľné, aby bola Sýria zvolená do Rady OSN pre ľudské práva, pretože úrady v krajine práve v tejto chvíli odmietajú prístup pozorovateľov OSN do mesta Dará, dejiska hrozného násilia na neozbrojených civilistoch.

Účasť Sýrie v Rade OSN pre ľudské práva by bola urážkou obetí a ich rodín a podnetom pre tento režim, aby znova použil brutálnu silu voči vlastným občanom bez akýchkoľvek ohľadov na hodnoty, ktoré by Rada pre ľudské práva mala presadzovať.

Takže, pani Ashtonová, aké diplomatické možnosti zvažujete s cieľom predísť tejto katastrofe?

 
  
MPphoto
 

  Anna Ibrisagic (PPE).(SV) Mám len jednu minútu, takže budem veľmi stručná. Dvaja moji kolegovia poslanci už spomenuli konflikt v Náhornom Karabachu a skutočnosť, že situácia je tam čoraz zložitejšia. Všetky správy tiež poukazujú na to, že situácia sa v posledných niekoľkých týždňoch dramaticky zmenila. Vzhľadom na to, že v oblastiach Azerbajdžanu okupovaných Arménskom, teda v Náhornom Karabachu, možno pozorovať určité vojenské pohyby, pýtam sa, pani Ashtonová, či poznáte vývoj situácie a či niečo robíte s cieľom predísť možnej eskalácii nielen tohto konfliktu, ale aj konfliktu na okupovaných územiach Gruzínska. Chcela som vás len na úvod upozorniť na túto vec a neskôr vám pošlem aj písomnú otázku. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Ana Gomes (S&D). – Ako môže byť EÚ silou v oblasti práva a bezpečnosti ľudí bez toho, aby identifikovala a stíhala zločincov, ktorí nechali zomrieť utečencov v Stredozemí. Pani Ashtonová, Bašár al-Assad by nemal byť len na prvom mieste zoznamu osôb, voči ktorým EÚ prijala sankcie, ale mal by byť zaradený do zoznamu zločincov, ktorých bude stíhať Medzinárodný trestný súd alebo európske súdy za brutálne represálie voči sýrskym obyvateľom.

V Líbyi už mala EÚ okrem zriadenia úradu v Benghází rozmiestniť aj jednotky EUFOR, a to nielen na podporu humanitárnej pomoci ľuďom, ktorí sú terčom útokov napríklad v Misrate, ale aj na realizáciu zbrojného embarga na námorných alebo pozemných hraniciach, ako to odporučil tento Parlament. Na to nepotrebujeme žiadnu rezolúciu či žiadosť OSN, stačí nám politická vôľa členských štátov. Ak sa ujmete tejto iniciatívy, pani Ashtonová, a ukážete vládam EÚ, akú majú zodpovednosť, tento Parlament vás dôrazne podporí. A nakoniec, keďže palestínske zmierenie je veľkým krokom...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Antonyia Parvanova (ALDE). – Keďže si nepokoje na Blízkom východe a v severnej Afrike vyžadujú, aby Európska únia zohrávala významnejšiu úlohu v oblasti Stredozemia, chcela by som hovoriť o druhej flotile smerujúcej do Gazy.

Všetci si pamätáme na osud prvej flotily a jej dôsledky na rozhovory a pokusy obnoviť mierový proces na Blízkom východe. Ako ste povedali, pani podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka, pochybujete o tom, že nová iniciatíva tohto typu skončí pozitívnejším spôsobom. Chcela by som vás požiadať, aby ste nám poskytli najnovšie informácie o humanitárnych potrebách v Gaze, ako aj o tovaroch a podpore, ktoré momentálne prúdia cez existujúce hraničné priechody v Izraeli a Egypte. Hovorili ste alebo máte v úmysle hovoriť s členskými štátmi a izraelskými orgánmi o vývoji tejto iniciatívy a možno navrhnúť pozitívny príspevok Európskej únie, ktorý by mohol viesť k zodpovednejšiemu výsledku?

 
  
MPphoto
 

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Moje poznámky sú určené pani Ashtonovej.

Pani podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka Ashtonová, dnes ráno ste veľmi jasne počuli, že tento Parlament plne podporí vašu vedúcu úlohu a žiada, aby ste prevzali iniciatívu v oblasti našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Vypočuli ste si tiež množstvo otázok od kolegov týkajúcich sa toho, kto a ktoré členské štáty blokujú naše spoločné úsilie. Odporúčam vám, aby ste, prosím, teraz, keď si Európska služba pre vonkajšiu činnosť stanovuje svoje pravidlá o prístupe k informáciám a dokumentom, zaistili, aby to bola moderná organizácia prístupná občanom, ktorá sa nezaoberá zahraničnou politikou tak, akoby to bola doména len niektorých tajnostkárskych diplomatov. Som si istá, že by to bol najlepší spôsob posilnenia nášho spoločného úsilia v prospech skutočnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR).(NL) Na Blízkom východe je jedna veľká hrozba. Dochádza tam k diskriminácii – a to aj štrukturálnej – kresťanov v rôznych islamských krajinách. Kresťanská komunita v Iraku sa už zmenšila na menej ako polovicu. Rovnaký vývoj teraz vidíme aj v Egypte. Dochádza k útokom na staré koptské komunity, nespočetnému množstvu prípadov každodenného obťažovania, núteným manželstvám a je v podstate nemožné postaviť tam kostol. Vo februári som tu prijal 60 koptov, ktorí žiadali o pomoc.

Mám preto na vás, pani Ashtonová, dve požiadavky. Postarajte sa o to, aby sa kopti stali hlavnou prioritou vašej politiky. Musí sa zastaviť ich systematická diskriminácia. Po druhé, 20. januára sme v tomto Parlamente žiadali o vytvorenie stratégie EÚ v oblasti náboženskej slobody a trvalé monitorovanie tejto politiky. Uskutočníte to, prosím vás? Ocenil by som vašu reakciu. Ďakujem vám za trpezlivosť.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Zahraničná, bezpečnostná a obranná politika Európskej únie sú v zásade politikami na obranu hospodárskych a geostrategických záujmov európskych mocností. Čoraz väčšmi sa však prispôsobujú Spojeným štátom a Severoatlantickej aliancii (NATO) a odsúvajú spoluprácu a rozvojovú pomoc na druhé miesto.

Dôsledky toho sú mimoriadne katastrofické, čo je jasné z prípadov Afganistanu, Palestíny, Iraku, Líbye a iných krajín. Vo všeobecnosti tu existuje politika dvojitého metra chrániaca hospodárske záujmy európskych výrobcov zbraní, ktorí zarobili milióny predajom zbraní diktátorom, ktorí ich následne použili na vraždenie vlastných ľudí a ľudí zo susedných štátov.

Preto medzi kľúčové otázky vyplývajúce z tejto rozpravy patrí otázka, či sa konečne zmenia politiky v oblasti obchodu so zbraňami a čo presne sa urobí na zastavenie izraelskej expanzívnej politiky vojnového štvania…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Vážená pani barónka Ashtonová, všetkým nám je jasné, že krátko po vytvorení Vášho úradu nemôžeme od Vás očakávať, že budete riadiť rozsiahle bezpečnostné operácie v krízových oblastiach celého sveta.

Na druhej strane z titulu vášho úradu máte už aj dnes rozsiahly priestor pre negociácie všade tam, kde Európska únia môže byť svojím názorom a politickým vplyvom užitočná. Jedným z problémov, ktorý sa priamo týka Európskej únie a kde je potrebné hľadať východiská citlivým rokovaním za okrúhlym stolom, je okupácia územia Európskej únie tureckou armádou na Cypre.

Turecká republika je privilegovaným partnerom Európskej únie a navonok deklaruje aj istý záujem stať sa riadnym členom nášho európskeho zoskupenia. Preto som presvedčený, že práve pri riešení tohto zložitého problému, ktorého priamym účastníkom je Európska únia, môžete v plnej miere využiť potenciál, ktorý už dnes máte k dispozícii z titulu vašej funkcie.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Je evidentné, že zahraničná a bezpečnostná politika je základnou úlohou suverénneho štátu. Tým, že sa stane úlohou nadnárodného orgánu, sa ignoruje či znehodnocuje dôležitá otázka vzťahov medzi členskými štátmi alebo je to v podstate priznaním toho, že už nie sú suverénnymi štátmi.

Nie je nič zlé na politike EÚ, ktorá sa snaží zabrániť akýmkoľvek európskym vojnám, ale odmietam predpoklad, že na dosiahnutie tohto cieľa je nutné vzdať sa suverenity. Malo by tiež byť funkciou každého európskeho štátu brániť skvelé výdobytky Európy pred rozptyľovaním a rozdrobovaním. Za každú cenu sa musíme vyhnúť agresívnym vojnám, v ktorých európske národy nemajú žiadne legitímne záujmy. Rovnako sa nesmieme podieľať na zákulisnej agitácii v pokryteckom pokuse zasiať takzvané „európske hodnoty“ na nepriateľskej pôde.

Musíme zabrániť tomu, aby Európa bola skladiskom migrantov z tretieho sveta. Ich kultúry sú produktom odlišných národov. Priveďte obyvateľov tretieho sveta do Európy...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Marco Scurria (PPE).(IT) Ďakujem pani Ashtonovej za správu, ktorú nám dnes predstavila. Chcem jej však pripomenúť, že verejná mienka v Európe, žiaľ, nevie o prítomnosti Európskej únie. Ako povedali aj mnohí moji kolegovia poslanci, naša zahraničná politika je stále v počiatočnom stave, ako možno vidieť podľa niektorých udalostí, ku ktorým došlo v uplynulých dňoch.

Európa nemôže aj naďalej ignorovať tábor Ašraf: tento tábor je meradlom nielen medzinárodnej politiky, ale aj ochrany ľudských práv. Je našou povinnosťou zasiahnuť v tejto časti sveta tak isto, ako aj v prípade Sýrie. Táto krajina sa nachádza v naozaj vážnej situácii, preto sa Európska únia musí začať zaujímať o ľudské práva a možnosť vyjadriť nesúhlas s diktátorskou vládou…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Boris Zala (S&D). – Mám len jednu poznámku. Myslím si, že čoraz aktívnejšia zahraničná politika Ankary predstavuje nové úlohy a príležitosti pre európsku zahraničnú politiku. Pani vysoká predstaviteľka, myslím si, že je potrebné nadviazať inštitucionalizovaný dialóg o kľúčových strategických otázkach, ako sú politika v oblasti energie, stabilita na západnom Balkáne a na Kaukaze, iránsky jadrový program či prebiehajúce demokratické obrodenie na Blízkom východe.

Práve Turecko môže zohrať konštruktívnu úlohu a pomôcť EÚ skonsolidovať pozitívne aspekty nedávneho demokratického obrodenia na Blízkom východe. Tento dialóg by však nemal nahradiť, ale doplniť a posilniť cestu Turecka k pristúpeniu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Teraz má slovo pán Albertini na dve minúty, ktoré mu ako spravodajcovi zostali.

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini, spravodajca.(IT) Pán predsedajúci, vo svojom prvom prejave som mal k dispozícii štyri minúty a využil som len dve. Keďže teraz mám dve minúty, chcel by som požiadať, aby som na svoj záverečný prejav mohol využiť štyri minúty.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Máte úplnú pravdu, že máte štyri minúty. Povedali ste, že ste využili dve, takže, ak sa nemýlim, zostávajú vám dve.

Na prejav máte štyri minúty.

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini (PPE).(IT) Nie, pán predsedajúci, vo svojom prvom prejave som mal k dispozícii štyri minúty a hovoril som dve minúty…

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Albertini, na svoje dva prejavy máte štyri minúty. Využili ste dve. Ujmite sa, prosím, slova a budeme pružní, ale rozhodne sa nechcem dostať do situácie, keď vás nikto nebude počuť. Chcem, aby vás bolo počuť, a ak premárnime ďalších päť minút, nikto nebude počuť, čo chcete povedať.

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini (PPE).(IT) Pán predsedajúci, keďže za dve minúty sa mi nepodarí povedať to, čo chcem, vzdávam sa svojho prejavu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Veľmi pekne ďakujem, pán Albertini. Sme vám vďační a je škoda, že si vás nemôžeme vypočuť.

 
  
MPphoto
 

  Roberto Gualtieri, spravodajca.(IT) Domnievam sa, že pán Albertini mal pravdu, pretože ako spravodajca mal štyri minúty na prejav a dve minúty na odpoveď. Takže si dovolím poukázať na to, že mal dostať štyri minúty.

Čo sa týka mňa, myslím si, že to bola užitočná a dôležitá rozprava, ktorá ukazuje, že Parlament je jednotný a že je pripravený poskytnúť podporu dôslednej a efektívnej vonkajšej činnosti Európy. Vypočuli sme si nielen obvinenia z evidentných nedostatkov, ktoré Európa ukázala pri posledných udalostiach, ale aj návrhy ponúkajúce určitý typ strategického partnerstva medzi Parlamentom a ďalšími inštitúciami s cieľom dosiahnuť, aby sa Európa stala dôveryhodným aktérom v bezpečnostných a obranných záležitostiach. Domnievam sa, že toto partnerstvo nebude len príležitosťou, ale aj nevyhnutnosťou, pretože ak je to, čo sme hovorili, pravda, teda že hlavným potenciálom Európy je jej integrovaný prístup, dosiahnutie tohto integrovaného prístupu si bude vyžadovať podporu orgánu s jasnými legislatívnymi a rozpočtovými právomocami. Aj z tohto dôvodu si myslím, že by sme mali nájsť vyvážené riešenie otázky medziparlamentnej spolupráce.

V diskusii sa jasne ukázalo, ako musíme konať. V prvom rade musíme preskúmať možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva prostredníctvom nepretržitej štruktúrovanej spolupráce a článku 44, ktorý umožňuje delegovať úlohu uskutočniť misiu na konkrétne členské štáty, ale v rámci procesného rámca EÚ, čo nie je to isté ako návrat na vnútroštátnu úroveň. Musíme využiť jestvujúce štruktúry – počínajúc Európskou službou pre vonkajšiu činnosť – a stanoviť si ambiciózne ciele v oblasti kapacít. Samozrejme, musíme tiež vedieť, ako ponúknuť schopnosť vedenia.

Chceli by sme poďakovať pani Ashtonovej za angažovanosť a za dôležité vyhlásenia, ktoré urobila. Ako povedala, myšlienka, že malá skupina môže robiť veľké veci, je atraktívna, ale Európa je veľká civilizovaná mocnosť, ktorá sa nemôže vyhýbať svojej zodpovednosti.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Albertini, prijmite moje ospravedlnenie. Už som zistil, aká presne bola situácia. Mali ste štyri minúty plus dve. Počas vášho prvého prejavu ste hovorili tri minúty. Zostávajú vám teda tri minúty a poskytneme vám všetku potrebnú pružnosť.

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Albertini, spravodajca.(IT) Počas vypočutia vo Výbore pre zahraničné veci položil jeden poslanec pani vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke úskočnú otázku. Povedal, že keď Henryho Kissingera kritizovali za izolacionistický postoj Spojených štátov, najmä vo vzťahu k Európskej únii, odpovedal: „Neexistuje žiaden kolega minister zahraničných vecí či telefónne číslo, na ktoré by som mohol zavolať, keď chcem hovoriť s Európou.“

Pán poslanec sa potom spýtal pani Ashtonovej, či existuje takýto minister zahraničných vecí a telefónne číslo, na ktoré by mohol zavolať teraz. Jej veľmi britská odpoveď bola takáto: „Áno, to je moja práca, hoci ma nazývajú vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou a nie ministerkou zahraničných vecí. Existuje aj telefónne číslo, ale telefón zdvíha prístroj, ktorý hovorí, aby ste stlačili jednotku pre britskú pozíciu, dvojku pre francúzsku, trojku pre nemeckú a tak ďalej.“

Pani Ashtonová, vypočuli ste si prejavy mnohých mojich kolegov poslancov a toto posolstvo obsahuje aj moja správa. Máte vo svete mnoho hlasov, ale vy viac počúvate ten náš – hlas Parlamentu –, pretože vždy podporujeme európsku politiku, nielen politiku členských štátov, na ktorú reagujete v Rade, či politiku Komisie, na ktorú reagujete na príslušných miestach.

Chcel by som, aby existovalo tretie miesto, na ktorom by ste mohli vyjadriť svoju tretiu lojalitu. To miesto je v strede tejto miestnosti, za pódiom, pretože vy ste Rada, Komisia i Parlament. Som presvedčený, že tento dialóg treba rozvíjať a posilňovať, ak chceme dosiahnuť demokratickú legitímnosť našej vonkajšej politiky, ktorú budú riadiť a kontrolovať európski občania. Pomôžeme vám vykonávať túto úlohu.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza, spravodajkyňa. (ES) Čo sa týka tábora Ašraf, nemôžeme urobiť nič menšie, ako spoločne odsúdiť porušovanie ľudských práv, ku ktorému tam dochádza. Toto odsúdenie porušovania ľudských práv si však nikdy nemožno zamieňať s politickou podporou hnutia v tábore Ašraf.

V Iráne existuje demokratická opozícia, ktorú predstavuje Zelené hnutie, rôzne politické skupiny v rámci Zeleného hnutia, a odsúdenie porušovania ľudských práv si nemožno v žiadnom prípade zamieňať za politickú podporu tejto skupiny.

Navyše žiadam pani podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku, aby, keď bude začínať či otvárať vyšetrovanie situácie v tábore Ašraf, vyšetrila aj porušovanie ľudských práv páchané na obyvateľoch mudžahedínmi, ktorého svedkami boli a ktoré zdokumentovali organizácie, ako napríklad Human Rights Watch.

V súvislosti so svojou správou by som predovšetkým chcela, pani Ashtonová, aby ste si všimli odsek 6, ktorý vyzýva na vypracovanie bielej knihy so strategickým zameraním na úlohu Európskej únie v medzinárodných organizáciách do roku 2020.

Chcela by som poďakovať tieňovým spravodajcom za pomoc pri príprave a práci na tejto správe a tiež by som chcela odsúdiť skutočnosť, že niektoré nesmierne úzkoprsé politické sily v Parlamente zabránili tomu, aby sa v mojej správe spomenula akademická organizácia, ktorá svojou štúdiou prispela k jej základom. Bola to organizácia Fundación Alternativas, ktorá mne, ako aj tieňovým spravodajcom a sekretariátu poskytla dobré základy pre našu prácu pri príprave tejto správy. Dúfam, že správa sa ukáže ako užitočná z hľadiska politického stanovenia a stimulovania novej definície úlohy Európskej únie v medzinárodných organizáciách.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Chcem povedať pánovi Stevensonovi, že rozhodnutie nevyužiť v tejto rozprave postup zdvihnutia modrej karty bolo uskutočnené ešte predtým, ako som sa ujal predsedania, a to práve preto, aby mohli vystúpiť všetci poslanci, ktorí požiadali o slovo.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Chcela by som poďakovať váženým poslankyniam a váženým poslancom za veľmi rozsiahlu rozpravu. Pán Albertini, som rada, keď môžem stáť kdekoľvek, pokiaľ je to naozaj v tejto miestnosti – mám podozrenie, že je tu možno niekoľko ľudí, ktorí by boli radšej, keby som tu nebola –, a som veľmi rada, že môžem hovoriť z pódia, pretože je to prirodzené miesto medzi týmito dvoma. Veľmi si cením prácu, ktorú ste vy, pán Albertini, a ostatní spravodajcovia vykonali pri príprave týchto, myslím si, veľmi užitočných a potrebných správ týkajúcich sa rozsahu európskej činnosti.

Chcem však tiež povedať, že je tu väčšia súdržnosť, ako by si možno niekto, kto počúva túto rozpravu, predstavoval. Máme silné jednotné pozície v zahraničnej politike v celom rade otázok, počnúc celou škálou našich záujmov v oblasti ľudských práv až po konkrétnu prácu, ktorú robíme na Blízkom východe, v našom susedstve, v Srbsku a Kosove, v Bosne, v našom prístupe k Afrike, kde teraz riešime situáciu, ktorá sa azda začína zlepšovať na Pobreží Slonoviny, ale je dnes znepokojujúca v Ugande.

Všetky tieto pozície boli dohodnuté s 27 ministrami Rady pre zahraničné veci, ktorým musím vzdať hold. Myslím si, že sa nezastaviteľne blížime k väčšiemu pocitu súdržnosti. Musíme urobiť ešte omnoho viac – voči tomu nenamietam – a je toho ešte omnoho viac, čo by ste chceli, aby sme urobili, ale nepodceňujme to, čo sa nám už podarilo dosiahnuť, a cestu, po ktorej za týmto cieľom kráčame. Takže by som im chcela vzdať hold a vyzdvihnúť skutočnosť, že často hovoria aj za nás všetkých, pretože nemôžeme byť všade vo svete naraz. Dnes sú v rôznych častiach sveta ministri zahraničných vecí, ktorí odovzdávajú posolstvá v mojom mene, v mene Európskej únie. Aj to je dôležitý aspekt toho, čo robíme.

Chcela by som tiež povedať, že skoro vždy ako prví vydávame vyhlásenia, ako prví hovoríme, čo by sa podľa nás malo robiť. Práve môj úrad vypracoval pracovný dokument o sankciách voči Sýrii, takže stojíme pri kormidle. Dovolím si povedať, že nie vždy sa o nás hovorí v správach, nie vždy sa o nás píše v tlači v celej Európskej únii, ale sme prví, ktorí naozaj vydávajú vyhlásenia – a vydávame ich stovky –, aby sme dôsledne zdôrazňovali význam toho, čo robíme, pretože dôslednosť je rozhodujúcim faktorom toho, o čom sa dnes diskutuje.

V priebehu našej rozpravy sme sa zamerali na niektoré časti sveta, ale počas ďalších prejavov otvorili vážené poslankyne a vážení poslanci celý rad rôznych otázok, ktoré musíme aj naďalej riešiť.

Pán Salafranca hovoril o tom, k čomu cez víkend došlo na Kube v súvislosti s pánom Sotom, a my sa tým dôkladne zaoberáme. Požiadali sme o ďalšie informácie o tomto prípade, pretože jednoznačne je to oblasť, ktorá má obrovský význam.

Niektorí poslanci sa pýtali na Gazu, hovorili o zaistení toho, aby sa tam dostala pomoc, aby sme pokračovali v podpore obyvateľov Gazy – robíme to, ale vedieme dialóg s cieľom zintenzívniť a zlepšiť toto úsilie.

Potom sú tu udalosti v Náhornom Karabachu medzi Azerbajdžanom a Arménskom, kde diskutujeme s oboma stranami a chceme podporiť to, čo robí Francúzsko s cieľom posunúť dopredu proces v tejto oblasti.

V Albánsku diskutujeme s premiérom a opozíciou v snahe rozbehnúť dialóg.

A, samozrejme, z celej Afriky som spomenula dve krajiny, ale mohli by sme hovoriť o mnohých ďalších, najmä o tom, čo sa dnes opäť deje v Sudáne, a o význame vytvorenia Južného Sudánu s čo možno najlepšími šancami na úspech.

A potom je tu Ukrajina, dôležitá susedná krajina, o ktorej, myslím, hovoril pán Saryusz-Wolski i ďalší.

Je veľmi veľa vecí, ktoré musíme urobiť, a musíme ich aj naďalej robiť všetky. Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem vám len povedať, že je dôležité uvedomiť si to.

Dovoľte mi ešte počas posledných minút, ktoré mám, vyvrátiť niekoľko mýtov, ktoré tu vznikli. Nesnažím sa o miesto v bezpečnostnej rade. Snažila som sa o riadny štatút EÚ vo Valnom zhromaždení OSN, ktorý sme získali bez akýchkoľvek námietok. Vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, že to dalo veľa práce, a vzdávam hold všetkým, ktorí sa podieľali na tom, že dnes máme tento silnejší hlas.

Myslím si, že je tiež dôležité pozrieť sa na to, čo naozaj robíme v oblasti SBOP, a nie vytvárať zmätok opismi, ktoré nie sú pravdivé. Len v Líbyi sa nám prostredníctvom našej pomoci podarilo podporiť 55 000 ľudí, ktorí sa tak mohli dostať domov. Nebola som v Európskej rade proti bezletovej zóne a pán premiér Cameron to potvrdí. To som vôbec nepovedala. Povedala som, že ak to má byť efektívne a ak sa to má urobiť rýchlo, je dôležité, aby tí, čo môžu konať rýchlo, to aj urobili.

Čo sa týka našich delegácií, podporujem snahu posilniť to, čo robíme prostredníctvom zriaďovania našich delegácií v Benghází, a to, čo robíme v Iraku. Ale nestavajme to proti tomu, čo sa deje v iných krajinách, ako sú Bahamy. Zamestnanci na Bahamách sú rozvojoví pracovníci Komisie, ktorí pracujú na vidieckych programoch v oblasti poľnohospodárstva pre jedných z najchudobnejších ľudí, takže by sme to podľa môjho názoru nemali vidieť ako situáciu „buď – alebo“.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, na podporu krajín na celom svete. Skončím teda tak, ako som začala, a poviem, že nám nechýbajú ambície, potrebujeme zdroje na to, aby sme mohli riadne vykonávať svoju prácu, musíme byť dôslední, musíme rozvíjať a posilňovať to, čo robíme, a to aj budeme robiť, ale budeme to robiť tak, že na túto cestu so sebou zoberieme 27 členských štátov Európskej únie, pričom niekedy budeme viesť, niekedy tlačiť, niekedy pracovať spoločne a vaša podpora pri tom bude neoceniteľná.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o troch správach sa uskutoční dnes o 12.30 hod.

(Rokovanie bolo na chvíľu prerušené.)

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne.(RO) Chcela by som svojmu kolegovi pánovi Albertinimu zablahoželať k vypracovaniu tejto dôkladnej správy. Opäť sa dotýka tém, v ktorých sa žiada aktívnejšie zapojenie EÚ. Tu môžem spomenúť Východné partnerstvo a Čiernomorskú synergiu. Tieto dve iniciatívy zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní vzťahov so štátmi v bezprostrednom susedstve i z hľadiska energetickej bezpečnosti.

Usporiadanie samitu Východného partnerstva na jeseň tohto roku a vytvorenie parlamentného zhromaždenia Euronest sú sľubné známky toho, že tieto usmernenia sa realizujú.

Medzi priority spoločnej zahraničnej politiky patrí aj posilnenie vzťahov s Moldavskou republikou s výhľadom na podpísanie dohody o pridružení s EÚ. Spomenutie tohto bodu zaistí kladný pokrok v rokovaniach medzi dvomi stranami.

Chcela by som v tomto Parlamente zdôrazniť význam urovnania nevyriešených konfliktov, a to najmä konfliktu v Podnestersku. Vítam tento krok najmä po neúspechu dialógu vo Viedni, ktorý sa uskutočnil minulý mesiac. Podporujem pokračovanie rokovaní v zložení 5 + 2.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Európa nesmie opäť sklamať palestínsky ľud. Teraz, po neočakávanej dohode o zmierení medzi Fatahom a Hamasom, na základe ktorej má vzniknúť úradnícka, nestranná dočasná vláda a majú sa usporiadať predčasné voľby, musí Európa využiť túto príležitosť a zohrať v tomto regióne pozitívnu úlohu. Môže to dosiahnuť spoluprácou s dočasnou vládou, ktorá má vzniknúť o niekoľko dní, podporou predčasných volieb a, čo je najdôležitejšie, zaviazaním sa plne rešpektovať výsledok volieb a spolupracovať s novou administratívou, ktorá z týchto volieb vzíde. Európa nemôže na jednej starne spolupracovať s demokratickými hnutiami v Líbyi, Sýrii, Tunisku a Egypte a zároveň odmietať spolupracovať s vládou demokraticky zvolenou palestínskym ľudom. Prvotná reakcia Izraela na zmierenie, teda zadržiavanie daní palestínskej samosprávy, je nezákonná a potenciálne katastrofická pre mier, pretože ohrozuje štátotvorné úsilie premiéra Saláma Fajjáda. EÚ musí zasiahnuť a plne pokryť straty týchto príjmov, pričom musí jasne povedať, že získame tieto peniaze od Izraela zmrazením všetkých peňazí, ktoré EÚ dlhuje Izraelu, až po príslušnú hodnotu, a to dovtedy, kým nezastaví toto ďalšie porušovanie medzinárodného práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Ágnes Hankiss (PPE) , písomne. – V roku 2010 som predložila písomnú otázku pani komisárke Malmströmovej, v ktorej som sa pýtala, aké kroky podnikla Komisia na odhalenie úlohy neziskových organizácií pri financovaní terorizmu. Túto otázku dostala opäť do pozornosti skutočnosť, že organizátori minuloročnej flotily plánujú zopakovať svoju akciu v deň výročia incidentu a že poslanci EP z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice (GUE) a Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie (Verts/ALE) zorganizovali 10. mája vypočutie v EP. Ak my Európania považujeme mier, demokratizáciu na Blízkom východe, odstránenie extrémnej chudoby a zlepšenie životných podmienok v Gaze za svoj prvoradý cieľ, primeraným prostriedkom na dosiahnutie tohto vznešeného cieľa nie je flotila, ako dnes ráno zdôraznila podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka pani Ashtonová. Niečo, čo nevyhnutne nemusí byť tým, čím sa zdá, nemôžeme nazývať humanitárnou akciou. Sudca Bruguière, rešpektovaný a uznávaný odborník na boj proti terorizmu, dokázal, že organizátor flotily organizácia IHH udržiava kontakty s al-Káidou. Zastrešujúca organizácia IHH s názvom Únia Dobra (Union of Good) podporuje činnosť extrémnych radikálov tým, že im predáva zbrane. Žiadam poslancov EP, aby prestali využívať krízu na Blízkom východe na vlastné politické ciele, ktoré nemajú nič spoločné s mierovým procesom, a aby sa vzdali zaujatého postoja, ktorý do veľkej miery znie ako rétorika a mechanizmy komunistického a sovietskeho postoja voči Izraelu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Havel (S&D), písomne. (CS) Návrh uznesenia jasne ukazuje, že stále jestvujú vážne nedostatky v plnení príslušných ustanovení Lisabonskej zmluvy. Z pohľadu členských štátov nevyzerá dobre, keď Európsky parlament (EP) „naliehavo žiada“ Európsku radu, aby vytvorila „stratégiu európskej zahraničnej politiky“, alebo keď vyzýva Európsku radu, aby „sa ujala tejto úlohy na základe politického dialógu s EP“. Ak by už dnes existovala stratégia európskej zahraničnej politiky, rovnováha EÚ v tejto oblasti by bola omnoho väčšia, napríklad pokiaľ ide o vývoj v arabskom svete a dvojitý či dokonca trojitý meter uplatňovaný voči krajinám v tomto regióne.

Pozície, ktoré prijíma EÚ v súvislosti s čoraz búrlivejším vývojom na Balkáne, predstavujú ďalší problém. EÚ zatiaľ nenašla „kľúč“ k tomuto regiónu a chýba jej systematický prístup. Výsledkom je okrem iného to, že prestíž EÚ a príťažlivosť členstva v EÚ v krajinách západného Balkánu prudko klesajú. Myšlienky Valentina Inzka, vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a osobitného predstaviteľa EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, v súvislosti s prístupom k Srbsku túto situáciu nevyriešia, ale spôsobia skôr opak.

 
  
MPphoto
 
 

  Danuta Jazłowiecka (PPE), písomne.(PL) Minulý týždeň došlo k mimoriadne významnej udalosti. Po dlhých rokovaniach sa nám konečne podarilo presvedčiť našich partnerov v OSN, aby EÚ udelili v tejto organizácii nový štatút. To je rozhodne úspech, najmä vzhľadom na prvotný odpor Valného zhromaždenia. Nesmieme však zaspať na vavrínoch a myslieť si, že odteraz bude EÚ na fóre OSN zastávať jednotné stanovisko. Skutočnosť, že teraz nás bude zastupovať predseda Európskej rady alebo vysoká predstaviteľka, neznamená, že členské štáty budú prezentovať rovnaké stanovisko k mimoriadne kontroverzným témam. Príklad Líbye ukazuje, aké hlboké sú rozpory medzi nami dokonca i v otázkach, ktoré sa zdajú jasné, ako je napríklad ochrana civilného obyvateľstva. Takže musíme jasne povedať, že bez politickej vôle členských štátov bude toto rozhodnutie bezvýznamné. Preto nemôžem súhlasiť s pani Ashtonovou, že svet bude od EÚ počuť jeden jasný hlas. Naopak, obávam sa, že problémom nejednotného vystupovania sa budeme musieť zaoberať ešte dlho, pretože jednotné názory EÚ budú oslabovať nielen trvalí členovia Bezpečnostnej rady OSN, ale aj predsedníctvo, ktoré hľadá svoje pole pôsobnosti po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Ako chce pani Ashtonová dosiahnuť jednotné vystupovanie EÚ v OSN a ako chce vytvárať dobrý obraz EÚ v tejto organizácii?

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Prístup pani podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ma povzbudil, pretože som si uvedomil, že okrem vyhlásení sa počítajú činy. Pani Ashtonová, chcem vám pripomenúť radu pána Daula: nebojte sa a budete mať podporu tohto Parlamentu.

Je našou spoločnou povinnosťou presvedčiť autoritárskych vládcov, že naše základné hodnoty berieme vážne. To v prvom rade znamená podmienenosť: pripravenosť nielen navrhovať a žiadať, ale aj spôsobovať bolesť, teda uplatňovať reálne sankcie voči režimom, ktoré nerešpektujú dokonca ani životy svojich občanov. Súhlasím s tým, že sankcie voči Sýrii musia zahŕňať stovky ľudí, nielen nejakých desať.

Ďakujem vám za odsúdenie masakra v tábore Ašraf 8. apríla 2011. Dôrazne navrhujem, aby ste sa v tomto prípade riadili jasným posolstvom Európskeho parlamentu z apríla 2009. Potrebujeme jasné a presvedčivé posolstvo, že EÚ skutočne záleží na životoch 34 neozbrojených členov iránskej opozície a že nebude ďalej tolerovať brutálne pošliapavanie ich slobôd a dôstojnosti. Žiadam Komisiu, aby sa postavila na čelo v otázke navrhovaného presídlenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je v EÚ vždy veľkým problémom. Na jednej strane sú veľké štáty tradične zvyknuté spoliehať sa na vlastné sily, pričom najmä Francúzsko a Veľká Británia si stále myslia, že sú veľkými mocnosťami. Možno to vidieť na ich prístupe k riešeniu problémov zahraničnej politiky. V poslednej dobe sa orientovali skôr na vojenské riešenie akýchkoľvek sporov a odmietali mierové riešenia v prospech zásahu. Myslím si, že je dôvod domnievať sa, že dnešný svet smeruje k multipolarite, a práve mierová zahraničná politika je v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN. Namiesto vojenských dobrodružstiev, z ktorých posledné prebieha pred našimi očami v Líbyi, musí dnešný svet sústrediť všetko svoje úsilie na boj proti chudobe a negramotnosti a na riešenie ďalších vážnych problémov. Ak to chceme urobiť, je absolútne nevyhnutná kontrola zbrojenia a odzbrojenie vrátane všeobecných dohôd o odstránení jadrových zbraní. Pomoc pri zmierňovaní dôsledkov katastrof by mala byť dôležitým prvkom zahraničnej politiky EÚ. Tieto operácie by nemali byť spojené s použitím armády. Použitie policajných zložiek je možné len v mimoriadnych prípadoch na základe rezolúcie OSN a na ochranu pracovníkov v odvetví sociálnych, zdravotných a verejných služieb a výcvik polície. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika musí byť dôsledne oddelená od NATO. Z týchto dôvodov Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica odmietla podporiť túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariya Nedelcheva (PPE), písomne.(FR) Pred týždňom dalo Valné zhromaždenie OSN EÚ oprávnenie hovoriť na jej zasadnutiach jedným hlasom. Odteraz budú môcť predstavitelia na vysokej úrovni prezentovať posolstvo Únie v najvyššom medzinárodnom orgáne. Toto ustanovenie je významným krokom vpred z hľadiska uplatňovania Lisabonskej zmluvy, ale to nestačí. EÚ potrebuje skutočnú stratégiu, aby naozaj dokázala uplatňovať právomoci, ktoré jej boli zverené Lisabonskou zmluvou. Či je to v Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva, NATO, WTO, alebo skupine G20, EÚ by sa už viac nemala skrývať v tieni. Navyše by sme mali stáť na čele vytvárania globálneho parlamentného systému. Evidentne je potrebná diplomacia na vysokej úrovni, musí sa však vykonávať na základe konzultácií s ľuďmi. A ako lepšie sa to dá dosiahnuť, než tak, že umožníme občanom z celého sveta, aby mali svojich zástupcov v OSN? Je tu Európsky parlament, ale sú tu aj regionálne parlamenty, napríklad Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ. Dnes potrebujeme svetový parlament. Pani Ashtonová, Európska únia musí byť ambiciózna. Dúfam, že tento návrh sa objaví vo vašej bielej knihe.

 
  
MPphoto
 
 

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – V prvom rade chcem vyjadriť úprimnú vďaku pani Ashtonovej za plnú podporu Estónska zo strany EÚ pri snahe vyriešiť rukojemnícku krízu v Libanone. Unesení Estónci sú však stále svojim únoscom vydaní na milosť a nemilosť. Boli by sme vám teda vďační za ďalšiu angažovanosť a pomoc pri riešení tejto situácie.

Čo sa týka budúcnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, chcela by som vyzvať na väčšiu súdržnosť a dôslednosť v prípade nedemokratických režimov. Uvalili sme sankcie na Bielorusko, ale neurobili sme to v súvislosti s prípadom Magnický v Rusku, hoci naň upozornil Európsky parlament vo výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a v politike Európskej únie týkajúcej sa tejto otázky.

Stále uplatňujeme politiku jednej Číny, hoci Peking začína v poslednom čase stupňovať útlak a násilie v Tibete a v Ujgurskej autonómnej oblasti. Namiesto flirtovania s Pekingom by sme sa tiež mali snažiť dosiahnuť dohodu o voľnom obchode s Taiwanom, ktorý je prosperujúcou demokraciou. Politika jednej Číny je zastaraná a morálne poškodzuje obraz Európskej únie. Zosúlaďme naše politiky s našimi hodnotami.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – Lisabonská zmluva nám poskytla veľkú príležitosť pohnúť sa dopredu v oblasti obrany a bezpečnosti. Ako sa však ukazuje, nestačí to. Napriek pomerne veľkému množstvu operácií je tu stále evidentný nesúlad medzi nástrojmi, ktorými sa vybavujeme – pozrite sa napríklad na bojové jednotky –, a improvizovanou zbierkou vnútroštátnych prostriedkov, ktoré reálne používame, keď musí EÚ zasiahnuť. Zoberme si napríklad Líbyu. Z dôvodu chýbajúceho politického konsenzu a vhodných vojenských prostriedkov sa musela vytvoriť „koalícia ochotných“ – koncepcia, ktorú sme tak odmietali, keď ju predtým používali iní – a o prevzatie velenia musela byť požiadaná NATO. Líbya odsunula našu spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP) prakticky úplne do úzadia v čase, keď bola potrebná a mala teda šancu ukázať sa v praxi. V dôsledku toho si myslím, že sa opäť musíme pozrieť na našu SBOP a zistiť, čo naozaj potrebuje na to, aby sa stala funkčnou koncepciou z politického i vojenského hľadiska a aby nás nabudúce, keď ju budeme potrebovať, nesklamala ako tentoraz.

 
  
MPphoto
 
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne.(FI) Naša spoločná zahraničná a bezpečnostná politika stojí na križovatke. Lisabonská zmluva umožnila rozvoj zahraničných vzťahov Únie takým spôsobom, aký predtým nebol možný. Pokrok však bol doteraz veľmi pomalý. Naše spoločné európske hodnoty nám však v každom prípade umožňujú vytvárať európsku zahraničnú politiku, ktorá sa opiera o udržateľný rozvoj a ľudské práva.

Potrebujeme jasný európsky vonkajší program, aby EÚ dokázala cieľavedome presadzovať globálnu politiku založenú na multilateralizme. Kľúčovými prvkami tejto politiky budú podpora práce OSN a vyjasnenie politiky EÚ voči OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne.(RO) Situácia v Sýrii je mimoriadne znepokojujúca. Nemáme úplné a spoľahlivé informácie, pretože zahraničnej tlači bol odoprený prístup. Represívne opatrenia Assadovho režimu sa však zintenzívňujú a podľa údajov poskytnutých mimovládnymi organizáciami už viedli k zavraždeniu 600 – 700 civilistov a k uväzneniu alebo zmiznutiu ďalších 8 000 ľudí. Občania Sýrie už demonštrujú takmer dva mesiace a nesmieme ich nechať osamotených v boji za demokraciu. Brutálny útlak je neprijateľný a musí sa skončiť. EÚ musí prevziať vedúcu úlohu v snahe o dosiahnutie rýchleho riešenia. Preto by som chcel privítať reštriktívne opatrenia prijaté Radou proti sýrskemu režimu začiatkom týždňa. Musíme však urobiť viac v spolupráci s partnermi Únie a vyvinúť tlak na sýrske úrady, aby zastavili útlak. Assad je izolovaný. Len Kaddáfího režim momentálne odsudzuje „medzinárodné sprisahanie útočiace na národnú bezpečnosť Sýrie“, čo je vyhlásenie, ktoré veľa hovorí o situácii v Sýrii. Na záver chcem zdôrazniť, že v súčasnej situácii je žiadosť Sýrie o miesto v Rade OSN pre ľudské práva neprijateľná.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Pokračujúce násilné útoky proti koptskej cirkvi v Egypte a do veľkej miery proti kresťanom na Blízkom východe si vyžadujú okamžitú reakciu zo strany Európskej únie. Je ohrozená rozhodujúca časť kresťansko-európskeho dedičstva. Státisíce ľudí sú prenasledované z dôvodu svojho náboženského presvedčenia. Nové egyptské orgány využili všeobecné sympatie a priamu finančnú a politickú podporu EÚ. Ale teraz, keď boli vypálené kostoly a kresťania sú zabíjaní v novej vlne útokov, nastal čas, aby EÚ egyptským orgánom veľmi jasne povedala, že sú zodpovedné za vnútornú bezpečnosť krajiny a za ochranu práv a živobytia všetkých egyptských občanov. Podozrenia, že egyptské orgány privreli oči pred náboženským násilím či naň dokonca nabádali, by mali byť rozptýlené pevným záväzkom zaručiť bezpečnosť kresťanskej komunity v Egypte. EÚ by mala egyptské orgány požiadať o vysvetlenie a jasne povedať, že ďalšie násilie bude mať za následok zastavenie európskej finančnej a humanitárnej pomoci. Toto jednoznačné varovanie by malo podmieniť všetky súčasné dohody a malo by byť súčasťou všetkých budúcich dohôd s vládami na Blízkom východe.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne.(PL) Počas januárovej rozpravy o situácii v Tunisku a Egypte a o slobode náboženského prejavu som spomenul tragickú situáciu kresťanov v arabských krajinách, najmä egyptských koptských kresťanov, ktorí sú prenasledovaní. Upozornil som na radikalizáciu islamu, ktorý obracia svoju agresiu proti nasledovníkom Krista. Dnes možno vidieť, že moje obavy boli opodstatnené. Nepokoje v blízkosti kostola sv. Menasa sú len vrcholom ľadovca, pokiaľ ide o tragédiu egyptských kresťanov a mlčanie medzinárodných organizácií. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť útoky na kláštor sv. Bišoja v marci tohto roka, keď egyptská armáda ostreľovala kláštor plný utečencov z Káhiry, pričom Parlament a pani Ashtonová tieto udalosti, ako aj činy salafistickej islamskej komunity, ktorá zastáva extrémne názory, ignorovali. V apríli uskutočnili sériu útokov na kresťanské budovy v mestách Beni Ahmad, Baštil a Kamadir. Ako môžeme vidieť, Európska únia stále nedokáže vypracovať súdržnú stratégiu reakcie na porušovanie ľudských práv v Ázii a v severnej Afrike ani vymyslieť spôsob, ako im v budúcnosti predchádzať. Mali by sme vyvinúť väčší tlak na egyptské orgány, aby chránili koptských kresťanov. Rozhodujúce je posilniť sekciu Podvýboru pre politické záležitosti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá sa zaoberá predchádzaním náboženskej neznášanlivosti, so zvláštnym dôrazom na prenasledovaných kresťanov.

 
  
  

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia