Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/0036(COD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0243/2010

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 11/05/2011 - 5.12
CRE 11/05/2011 - 5.12
Vysvetlenie hlasovaní
PV 13/10/2011 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0219
P7_TA(2011)0441

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 11. mája 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

6. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Odporúčanie do druhého čítania: Toine Manders (A7-0086/2011)

 
  
MPphoto
 

  Francesco De Angelis (S&D).(IT) Hlasoval som za správu o označovaní textilných výrobkov, pretože si myslím, že Európa by na podporu podnikov v tomto odvetví mohla a mala robiť viac. Návrh predložený Komisiou bol rýdzo technický a jeho cieľom bolo zjednodušenie terajších právnych predpisov súvisiacich s označovaním.

Parlament však dosiahol dva významné výsledky. Po prvé budú musieť textilné výrobky obsahujúce netextilné časti živočíšneho pôvodu – kožušinu a kožu – túto informáciu uvádzať na etiketách, čím spotrebiteľom umožnia kvalifikovane sa rozhodnúť pri výbere tovaru. Po druhé musí Európska komisia do roku 2013 predložiť štúdiu vplyvu zavedenia označovania jasne určujúceho, ktoré odevy sa vyrobili v Európe a ktoré mimo Európy. Tento druhý cieľ je dôležitým míľnikom pre konkurencieschopnosť európskeho textilného odvetvia v Európe a vo svete.

 
  
MPphoto
 

  Morten Løkkegaard (ALDE).(DA) Blahoželám pánovi Mandersovi k úspešnému vypracovaniu tohto návrhu. Ukázal sa byť oveľa zložitejším, než vyzeral na začiatku. Teší ma, že sa nám podarilo dosiahnuť zhodu o tomto nariadení o označovaní textilných výrobkov, ktoré posilní konkurencieschopnosť textilného priemyslu a spotrebiteľom prinesie úžitok ponukou väčšieho výberu nových a inovačných produktov. Ide o dobrý kompromis a myslím si, že bude prijateľný aj pre Radu.

V priebehu tohto procesu som neskrýval svoje vlastné pochybnosti, pokiaľ ide o zavedenie označovania pôvodu. Takisto ma preto teší, že sme sa zhodli na texte, ktorý od Komisie požaduje len analýzu potreby označovania pôvodu. Dohoda teda nebude mať za následok zavedenie povinného označovania pôvodu. Nebudem môcť hlasovať za nariadenie, ktoré by podnikateľom prikazovalo používanie etikiet krajiny pôvodu. Viem, že Rada má rovnaký názor. Žiaľ, včerajšia rozprava poukázala na to, že pán komisár Tajani vidí veci inak. Ak sa nám tomu nepodarí vyhnúť, budem proti tomu musieť bojovať.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Návrh nariadenia, o ktorom dnes máme hlasovať, má nepochybne tú zásluhu, že v jedinom texte združuje všetky terajšie právne predpisy súvisiace s textilnými výrobkami. Toto nariadenie umožní zjednodušenie a zlepšenie platného regulačného rámca vývinu a využívania nových vlákien, pričom podporí vývoj inovačných produktov a povzbudí inovácie v textilnom a odevnom priemysle.

Uvítal som, že pán Manders venoval pozornosť aj iným hľadiskám, napríklad zníženej administratívnej záťaži pre členské štáty, ktorá bude dôsledkom transpozície technických prispôsobení do vnútroštátneho práva, požadovaných začlenením názvov nových textilných vlákien do harmonizovaného zoznamu. Hoci sa nazdávam, že sme mohli zájsť ďalej a prijať osobitný článok upravujúci označovanie pôvodu textilných výrobkov, hlasoval som za tento návrh nariadenia.

 
  
MPphoto
 

  Cristiana Muscardini (PPE).(IT) Toto nariadenie má pre európsky textilný priemysel zásadný význam, pretože zaručuje voľný trh v súlade s pravidlami, ktoré zabránia nezrovnalostiam a nezákonným praktikám z minulosti. V kladnom duchu chceme poukázať na rozhodnutie inštitúcií privítať návrh a preskúmať problém sledovateľnosti a pôvodu výrobkov, aby sa zaistilo správne informovanie európskych spotrebiteľov, hoci určené časové rámce sú príliš zdĺhavé. Napokon, cieľom je ochrana spotrebiteľov.

Rada by som poukázala na to, že v októbri minulého roka Parlament veľkou väčšinou odhlasoval návrh nariadenia o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov – vrátane textilných výrobkov – dovážaných z tretích krajín a že Rada dodnes neotvorila rokovania či diskusie s Parlamentom dokonca ani na neformálnej úrovni. Chcem sa poďakovať maďarskému predsedníctvu za to, že túto otázku zaradilo medzi svoje priority, ale tiež by som požiadala o zrýchlenie tejto diskusie – inak nám hrozí napríklad riziko, že európskym spotrebiteľom budeme poskytovať ochranu v oblasti potravín, ale už nie v oblasti výrobného priemyslu.

 
  
MPphoto
 

  Paolo Bartolozzi (PPE).(IT) Správa o označovaní textilných výrobkov, ktorú sme dnes podporili, predstavuje dôležitý krok smerom k zjednodušeniu právnych predpisov v prospech spotrebiteľov a všetkých európskych výrobcov pôsobiacich v danom odvetví. Týmto nariadením určujeme nové pravidlá označovania v textilnom priemysle. V zvýšenej miere sa zameriavame na inovácie v odvetví a na urýchlenie integrácie európskych právnych predpisov tak, aby sme mohli bezpečne ťažiť z inovačných produktov.

Text dokonca navrhuje skombinovať tri smernice o označovaní textilného zloženia do jediného európskeho právneho predpisu, čím by sa zjednodušil terajší regulačný rámec a zvýšila by sa transparentnosť postupov. Nezostáva nám iné, ako zatlieskať pozitívnemu výsledku, ktorý sa dnes dosiahol pri ochrane európskej výroby. Zároveň však nemožno nespomenúť otázku označovania krajiny pôvodu. Dúfame, že sa čoskoro podarí urobiť ďalší krok schválením právnych predpisov určujúcich označovanie pôvodu aj v tomto odvetví.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Podľa môjho názoru sa táto správa pokúša riešiť dva hlavné problémy. Prvým cieľom je podpora inovácií. To znamená, že postup začleňovania názvov nových vlákien do jednotného zoznamu názvov treba spriehľadniť a najmä znížiť jeho byrokratickosť. Po druhé treba zlepšiť označovanie pôvodu. Tu musíme čestne priznať, že tento bod sa ešte do dôsledkov a úspešne nevyriešil. Chcem však veľmi jasne povedať, že to nie je vinou pána spravodajcu. Bolo to jednoducho pre značne rozdielne názory jednotlivých členov Rady, ktoré sa Komisii nepodarilo zosúladiť. Dúfam, že na tejto otázke budeme ďalej pracovať, pretože označovanie pôvodu sa stáva čoraz dôležitejším. Patrí medzi práva spotrebiteľov. V blízkej budúcnosti by som rád v Európskom parlamente videl diskusiu o tomto bode a chcel by som, aby Komisia v tejto veci predložila návrh.

 
  
MPphoto
 

  Licia Ronzulli (PPE).(IT) Kvalita, označovanie etiketami a sledovateľnosť: to sú nástroje ochrany spotrebiteľa zaručujúce vynikajúcu úroveň výrobkov. Do dneška bola Európa jediným trhom na svete bez právnych predpisov k tejto otázke, čo ju stavalo do nevýhody voči jej hlavným obchodným partnerom.

Európsky parlament dnes vyjadril svoj názor a prijal nariadenie, ktoré dokáže ochrániť vynikajúcu úroveň európskeho textilného priemyslu. Naše výrobné odvetvia potrebujú ochranu najmä v čase hospodárskej krízy, akú v súčasnosti prežívame. Doteraz sa nám darilo získavať uznanie výskumom a inováciami, ktoré zaručovali výrobu inovačných textilných vlákien.

Spotrebitelia už nebudú vystavení riziku nákupu textilných výrobkov, ktoré by mohli mať škodlivý účinok na ich zdravie napríklad preto, lebo boli upravené účinnými chemickými látkami. Prijatie tohto nariadenia konečne zaručuje náležitú ochranu práv vyše 500 miliónov európskych občanov. Odteraz ich už nebude možné podvádzať nesprávnym označovaním.

 
  
MPphoto
 

  Emma McClarkin (ECR). – Dnes sme hlasovali o pridaní nových textilov a vlákien a o otázkach súvisiacich s označovaním. Už od počiatku tejto správy o textilnom priemysle som zastávala názor, že Parlament by sa mal pridržiavať rozsahu návrhu, ako bol pôvodne koncipovaný, a že rozšírenie jeho rozsahu nebolo v súlade s cieľom zjednodušenia uvádzania nových vlákien na trh.

Mám obavy z prijatia doložky o preskúmaní, ktorá Komisiu požiada preskúmať možné zavedenie viacerých požiadaviek označovania, ktoré majú malú pridanú hodnotu a neprijateľne by zaťažili najmä malé a stredné podniky. Sem patria zosúladenie označovania veľkosti, sociálno-ekonomické označovanie a čo je najznepokojujúcejšie, etikety rádiofrekvenčnej identifikácie, ktoré by zvýšili náklady na podnikanie a ceny pre spotrebiteľov.

Napriek tomu som zo správy získala pocit, že niektoré z ustanovení tohto nariadenia budú mať pozitívny účinok, skvalitnia proces predkladania žiadostí podnikmi a zvýšia ochranu spotrebiteľa, najmä v súvislosti s označovaním výrobkov pochádzajúcich zo zvierat. Musíme však mať na pamäti, že tvoríme právne predpisy pre skutočný svet a nezostavujeme zoznam želaní pre ideálny svet, ako aj to, že Parlament by sa mal v budúcnosti obmedziť na svoje vlastné oblasti právomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Rád by som začal poznámkou, pán predsedajúci, že dúfam, že sa aj naďalej na tento Parlament budete obracať vo svojom rodnom jazyku, ktorý sa hociktorému inému jazyku sveta vyrovná svojou kultivovanosťou, rozmanitosťou a starobylosťou.

Sú časy, keď je pohľad na zoznam hlasovaní výrečnejším komentárom o správaní a povahe tohto Parlamentu než takmer čokoľvek iné, čo by som mohol povedať. Veď sa len pozrime na témy niektorých správ: identifikácia alebo rozlíšenie druhu, ku ktorému potraviny patria; aproximácia právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa meracích jednotiek; prípustná hladina hluku a výfukové systémy motorových vozidiel; úzkorozchodné kolesové poľnohospodárske a lesné traktory; ovládače kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov; brzdové zariadenia kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov; miesto vodiča, dvere a okná poľnohospodárskych a lesných kolesových traktorov; ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení, namontované na zadnej časti traktorov; spotrebné dane, ktorým podliehajú tabakové výrobky; nominálne hodnoty a technické špecifikácie euromincí; názvy textílií a súvisiace označovanie textilných výrobkov etiketami... a mohol by som pokračovať.

Neexistuje takmer žiadne zákutie či štrbinka nášho vnútroštátneho života, ktoré by sa Bruselu zdali natoľko vzdialené, aby do nich nevystrel svoje úponky, nezadusil tak prirodzené svetlo a nezablokoval domorodý rast.

Keby sa Brusel obmedzil na cezhraničné otázky, nikto by nemal žiadny problém.

 
  
  

Správa: Gunnar Hökmark (A7-0151/2011)

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Počas rozpravy sa veľa hovorilo o správe pána Hökmarka o našom programe politiky rádiového frekvenčného spektra – teda o záležitosti, ktorá neznie veľmi príťažlivo, to priznávam. V skutočnosti však ide o otázku, či našim občanom v budúcnosti dokážeme zabezpečiť širokopásmové pripojenia a lacný prenos dát. Veľmi stručne poviem, že keď sa snažíme pozerať do budúcnosti, je celkom úctyhodné, že vyjednávačom, no predovšetkým nášmu spravodajcovi sa podarilo dosiahnuť takú výraznú väčšinu v prospech správy, o ktorej sme dnes hlasovali. Bol to výsledok veľmi vycibrenej politickej zručnosti a náš spravodajca pán Hökmark si zaslúži plné uznanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Rádiové frekvencie sú v našej modernej spoločnosti veľmi obmedzeným a vzácnym zdrojom. V rámci Európy má preto zmysel účinne koordinovať využívanie týchto frekvencií. Širší prístup k rádiovému frekvenčnému spektru je dôležitý nielen pre podniky, ale aj pre občanov Európskej únie. Preto by sme si mali dať osobitne záležať na tom, aby sa táto politika vyvíjala v súlade s hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi záujmami. Najmä nesmieme dopustiť, aby toto nariadenie ohrozilo priamy bezdrôtový prenos používaný v Nemecku v regionálnych divadlách, na rockových koncertoch a v kostoloch.

Prosím tiež Komisiu, aby sa stretla s členskými štátmi a aj v tejto oblasti s nimi úzko spolupracovala tak, aby nezasahovala do ich vnútroštátnych právomocí.

 
  
  

Správa: Carlo Casini (A7-0173/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Morten Løkkegaard (ALDE).(DA) Po dnešnom hlasovaní o registri lobistov považujem za dôležité uviesť, že lobizmus je v zásade dobrá vec. Ba dokonca ide o neoddeliteľnú súčasť demokratického procesu. Bez lobizmu by poznatky, fakty a názory politikov vo vzťahu k všetkým aspektom spoločnosti boli príliš obmedzené. Preto všetci v tomto Parlamente a v médiách máme zodpovednosť zaistiť, že za tým, čo robíme, bude kritický, ale aj pravdivý obraz toho, o čo ide v danej otázke.

Po druhé by som rád povedal, že – ako vieme – najlepšie je najväčším nepriateľom dobrého. Plne oprávnenú požiadavku transparentnosti, ako sa odráža v dnešnej rozprave a hlasovaní, treba nevyhnutne vyvážiť tak, aby sme s najlepšími úmyslami nezničili dobre fungujúci systém. Požiadavka úplnej transparentnosti, povinná osobitná registrácia všetkého pod slnkom, etický kontrolný výbor a tak ďalej – to je prinajlepšom výraz niečoho naivného a prinajhoršom súčasť populistického politického programu, ktorý narobí viac škody než úžitku. V praxi ide o dôveru. Ak sa kontrola považuje za nevyhnutnú, musí byť v súlade s tým, čo je realizovateľné v praxi vo vzťahu k pracovnému procesu. Tiež by som chcel spochybniť hlasovanie o odseku 9. Počas veľmi rýchleho hlasovania som mal dojem, že sa nám v skutočnosti nepodarilo zistiť správny výsledok.

 
  
  

Správa: Carlo Casini (A7-0174/2011)

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) V plnej miere súhlasím s pánom Løkkegaardom. Nie som si istý, či sme sa dozvedeli celkom správny výsledok hlasovania o odseku 9, ale ak áno, s vnímaním reality v tomto Parlamente niečo nie je celkom v poriadku. Je jednoznačne pravda, že by sme mali mať čo najviac transparentnosti. No požadovať, aby sme zverejňovali mená všetkých, s ktorými sa stretávame, je, samozrejme, úplne absurdné. Je to úplne absurdné, lebo kedy je stretnutie stretnutím? To treba definovať. Patrí sem aj to, keď sa s niekým stretneme na chodbe, v autobuse či niekde inde? Patria sem aj telefonické stretnutia či stretnutia na internete? Kedy sa to dá označiť za stretnutie? Čo s mnohými z tých ľudí z povstaleckých hnutí v severnej Afrike, s ktorými sa dnes stretávame? Majú si neskôr svoje mená prečítať v novinách? To hádam nie? V tomto smere by malo byť logické, že sa vždy bude dať zaručiť, aby nás ľudia mohli navštevovať dôverne. Tak či onak, ja sa nikdy nezapojím do narušenia tejto dôvery.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Uľahčiť občanom preverovanie toho, ako sa prijímajú rozhodnutia, spolu s postupmi, prvkami a zdrojmi, ktoré ich ovplyvnili, pomáha jednak zaistiť väčšiu transparentnosť, jednak zaceliť medzeru medzi európskymi inštitúciami a občanmi, o čom sa často diskutuje v súvislosti s legitímnosťou a s takzvaným deficitom demokracie v Európskej únii.

V posledných rokoch sa dosiahol veľký pokrok. Stačí si spomenúť len na register zástupcov záujmových skupín prijatý Európskym parlamentom v roku 1996 či na návrh Komisie Európskemu parlamentu z roku 2006 o zriadení jedného registračného miesta pre lobistov. Schválenie správy pána Stubba-Friedricha v tomto Parlamente viedlo k vytvoreniu spoločnej pracovnej skupiny. Môžeme zodpovedne povedať, že výsledky, ktoré táto skupina dosiahla vo vzťahu k cieľom určeným Parlamentom, sú viac ako uspokojivé.

Bez výhrad súhlasím so správou pána Casiniho, pretože transparentnosť politických inštitúcií je základnou podmienkou ich legitímnosti. Preto som návrh podporil.

 
  
MPphoto
 

  Salvatore Iacolino (PPE).(IT) Toto nariadenie nepochybne predstavuje dôležitý krok v procese, ktorého cieľom je upriamiť pozornosť na európske inštitúcie. Potrebujeme viac transparentnosti, viac publicity, väčšiu zrozumiteľnosť konania a dostupnosť informácií – a napokon aj spoločný register transparentnosti.

Keď pomyslíme na to, že v Spojených štátoch bol zákon o lobistických skupinách prijatý už v roku 1948, uvedomíme si, že takéto skupiny nepochybne zohrávajú svoju úlohu. Hoci v podstate predstavujú prevažne sebecké záujmy, treba ich náležite zohľadňovať. Tento návrh správy sa pozerá vpred; i keď nejde o hotovú vec, istotne je to jeden zo spôsobov ochrany legitímnosti činnosti a rozhodnutí európskych inštitúcií. Z tohto dôvodu som zaň hlasoval, pretože som si stopercentne istý, že sa musíme vydať touto cestou.

 
  
MPphoto
 

  Jim Higgins (PPE). – Myslím si, že týždenníku Sunday Times dlhujeme poďakovanie za odhalenie škandálu s „pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi za peniaze“.

Ako viete, výsledkom bolo, že predsedníctvo založilo pracovnú skupinu, ktorá má pre všetkých poslancov Európskeho parlamentu zaviesť záväzný kódex správania. Druhou časťou nápravy škôd je to, čo sme dnes urobili odhlasovaním tejto správy drvivou väčšinou.

Myslím si, že nám už dlho chýba register lobistov, no mám niekoľko výhrad. Predovšetkým si myslím, že by mal byť povinný. Ide však o krok správnym smerom a stojí za povšimnutie, že samotní lobisti – tí s dobrou povesťou – idú v tom s nami a prihovárajú sa za povinnú registráciu.

Sklamalo ma, že Rada sa pod návrh nepodpísala. Stojí za povšimnutie, že traja poslanci Európskeho parlamentu, ktorých odhalili v rámci škandálu „pozmeňujúce a doplňujúce návrhy za peniaze“, sú všetci bývalí vládni ministri.

Registrácia lobistov je závažná otázka a lobovanie je závažná otázka. Treba veci posúvať ďalej, registráciu využiť ako experiment a dúfať, že sa v budúcnosti stane povinnou a záväznou.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – V okamihu, keď lobista príde do Bruselu, hneď pochopí, že tento systém vytvorili ľudia ako on pre ľudí ako on. Väčšinou ide o muža, hoci čoraz častejšie stretávame aj jeho ženský náprotivok, ako sa zakráda parlamentnými chodbami v ladnom nohavicovom kostýme.

Toto je systém, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú – povedal by som v zadymených miestnostiach, ale v dnešnej dobe je to už v nezadymených miestnostiach – za zatvorenými dverami s vylúčením voličov. Dokonalú ilustráciu nám poskytli nové obmedzenia a zákazy liečivých byliniek a alternatívnych liekov, ktoré sa prijali pred pár týždňami. Takýto zákaz by nikdy neprijal národný parlament, lebo každý národný parlament by sa tým vystavil skutočnému hnevu svojich voličov. Veľké farmaceutické spoločnosti však pochopili, že pomocou tohto systému dokážu pretlačiť, čo by im nikdy neprešlo cez zákonodarné orgány na národnej úrovni – práve preto, lebo tento systém je oveľa imúnnejší voči verejnej mienke. Takže áno, založme register – hlasoval som zaň a podporila ho aj naša skupina –, ale skutočným riešením je rozptýlenie právomocí smerom od týchto nikomu sa nezodpovedajúcich inštitúcií v Bruseli a Štrasburgu späť k skutočne zodpovedným národným demokratickým parlamentom.

 
  
  

Správa: Ashley Fox (A7-0074/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vláda Singapuru a orgány v Hongkongu a Šanghaji prečesávajú Londýn a iné európske finančné centrá v rámci náboru ľudí, ktorých do zahraničia vyháňa nadmerná regulačná záťaž vynucovaná Európskou úniou. Naša generácia je svedkom masívneho presunu bohatstva a podnikania z Európy do Ázie. Je našou tragédiou žiť práve v ére, v ktorej Ázia objavila tajomstvá decentralizácie, rozptýlenia moci, podnikania a osobnej zodpovednosti, kým my v tejto časti sveta ideme opačným smerom a kopírujeme staré ázijské ríše – Mingov, Mogulov a Otomanov – regulovaním, uniformovaním, normovaním a zdaňovaním.

Samozrejme, je to práve krajina, z ktorej pochádzam, a jej hlavné mesto Londýn, ktorých sa najnepriaznivejšie dotknú tieto nové obmedzenia, ale EÚ ako celok má záujem zabrániť tomuto úniku bohatstva, pracovných miest a podnikania z Európy do mladších a životaschopnejších hospodárstiev. Riešením je aj tu vrátanie právomocí nadol vnútroštátnym orgánom, ktoré sú skutočne blízko k svojim voličom a sú voči nim zaviazaní.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0291/2011

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) India je najväčšia demokracia na svete, patrí k najrýchlejšie rastúcim trhom na svete a úspešne napreduje na ceste stať sa znalostnou ekonomikou. Vzhľadom na to je, samozrejme, úplne logické, aby sme s ňou uzavreli dohodu o voľnom obchode. Je to tiež v našom vlastnom záujme. Vynára sa preto otázka, ako vôbec môže byť ľavica proti tejto dohode o voľnom obchode. Ako môže byť niekto proti tomu, aby sme milióny indických občanov pozdvihli z chudoby, a ako môže byť ľavica proti boju za otvorený trh pre európske podniky? Zdá sa mi to nepochopiteľné. Jednoducho nechápem, prečo je tak ťažké poučiť sa z dejín. Voľný obchod je dobrý! Voľný obchod je dobrý! Voľný obchod je dobrý! Voľný obchod vytvára rast, slobodu pre ľudí, a teda aj mier.

 
  
MPphoto
 

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Hlasoval som proti návrhu uznesenia, ktoré sa zaoberá rokovaniami o dohode o voľnom obchode s Indiou. Podľa môjho názoru by prijatie akejkoľvek podobnej dohody dohodnutej Európskou komisiou prospelo len veľkým nadnárodným spoločnostiam, a to v Indii aj v Európe.

Na rozdiel od predošlého rečníka si nemyslím, že obchodné rokovania motivujú záujmy pozdvihnutia ľudí z chudoby a zvýšenia ich životnej úrovne – motivujú ich agendy spomenutých veľkých podnikov, ktoré chcú získať lepší prístup na trh a zvyšovať svoje zisky.

Stojím na strane chudobných poľnohospodárov, odborárov a pracovníkov v Indii, ktorí sú proti dohode o voľnom obchode, lebo spôsobí ďalšie zhoršenie životnej úrovne a pracovných podmienok veľkých častí indickej pracujúcej triedy, predovšetkým tých, ktorí pracujú vo veľkom neoficiálnom sektore.

Táto agenda dohody o voľnom obchode a jej snaha o presadzovanie práv duševného vlastníctva a exkluzivity údajov navyše ohrozuje prístup k lacným generickým liekom vyrábaným v Indii. Tieto generické lieky majú dnes na celom svete zásadnú dôležitosť napríklad pre ľudí trpiacich HIV a AIDS. Vinou honby za ziskom v podaní veľkých súkromných farmaceutických spoločností si jednoducho nemôžu dovoliť značkové alternatívy.

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D).(FI) Dohoda o voľnom obchode, ktorá sa má podpísať s Indiou, je najpozoruhodnejšia spomedzi dohôd o voľnom obchode, ktoré dosiaľ dohodla EÚ. Európska únia musí zdôrazňovať dôležitosť sociálnej zodpovednosti. Veľmi dobre vieme, aké sú najväčšie problémy Indie: detská práca, chudoba a nerovnosť.

Máme teraz uzavrieť obchodnú dohodu, z ktorej bude v skutočnosti ťažiť priemysel a veľké podniky v Európe. Samozrejme, európsky spotrebiteľ nepochybne profituje z lacnej indickej pracovnej sily, ktorá sa odráža napríklad v nižších cenách výrobkov, no nemali by sme to dopustiť, ak primárni výrobcovia v Indii budú trpieť.

Je pokrytecké tvrdiť, že Európa je priekopníkom v oblasti sociálnej zodpovednosti. Keď EÚ ponúka výhody voľného obchodu, musí tiež trvať na tom, aby sa riešili problémy, a na priebeh ich riešenia musí dohliadať. Je dôležité, aby Komisia do dohody o voľnom obchode začlenila právne záväzné doložky súvisiace s ľudskými právami, so sociálnymi a environmentálnymi normami a so sociálnou zodpovednosťou podnikov a aby navyše zaistila, že sa tieto požiadavky budú spĺňať.

 
  
MPphoto
 
 

  Morten Løkkegaard (ALDE).(DA) Je, samozrejme, zaujímavé a svojím spôsobom pôvabné, že sa vždy nájdu poslanci tohto Parlamentu, ktorí sú proti voľnému obchodu. Z istého uhla pohľadu je to úžasné. No ja by som chcel povedať, že ho plne podporujem. Myslím si, že voľný obchod je cesta vpred, a je to tiež voľný obchod, ktorý by nám mal ukázať cestu vpred v súvislosti s Indiou. Dôvod, prečo nám to tak dlho trvá, je, samozrejme, ten, že sú tu problémy s rôznymi detailmi – dalo by sa povedať: s významnými detailmi –, konkrétne s otázkou generických liekov, ktorú spomenul aj predošlý rečník. Obe strany v tejto záležitosti, teda EÚ aj Indiu, chcem vyzvať, aby sa pokúsili nájsť riešenie tohto problému, ktoré bude v súlade s autorským zákonom, pretože to je absolútne nevyhnutné, no ktoré zároveň zaistí poskytnutie praktických prostriedkov, ktoré mnohým chudobným ľuďom v Indii umožnia zisk lacných liekov.

Na záver spomeniem, že sa ozývajú kritici, ktorí sa domnievajú, že by sme sa v rokovaniach nemali uberať dvojstrannou cestou a nemali by sme uzatvárať dvojstranné dohody. Podľa ich názoru sú také dohody v rozpore s rokovaniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Ja si myslím, že sú v úplnom súlade s WTO. Musíme sa pričiniť o to, aby sme nestroskotávali ešte viac, ako to už robíme v rámci WTO. Celkom jednoducho povedané: tieto dvojstranné dohody sú nevyhnutné, preto ich vítam.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0287/2011

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Vždy žasnem nad tým, keď sa v tomto Parlamente diskutuje o voľnom obchode. Zakaždým sa totiž do rozpravy primieša zopár starých rozhlasových signálov z Rádia Tirana. Takým dojmom to aspoň pôsobí, keď počúvame myšlienky ľavičiarov o voľnom obchode. Dávajú tým jasne najavo, že sa z dejín vôbec nič nenaučili.

Teraz hovoríme o oblasti Japonska. EÚ a Japonsko patria medzi najväčšie hospodárstva sveta. Spoločne predstavujeme pätinu svetového obchodu. Vzájomne investujeme značné sumy do hospodárstva druhého partnera, máme spoločné záujmy na svetovej úrovni, no napriek tomu rokovania napredujú len pomaly. Povedzme preto z našej strany, že prekážky treba odstrániť. Musíme akceptovať, že kompromisy sú potrebné na oboch stranách, pretože naše hospodárstva sa navzájom môžu dopĺňať a môžu spoločne tvoriť inovácie, rast a pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 

  Morten Løkkegaard (ALDE).(DA) Chcem len niečo dodať k tomu, čo tu zaznelo. Nepochybne sú jednou z prekážok pre Japoncov nesmierne vysoké technické prekážky, ktoré existujú a vždy existovali v japonskej spoločnosti. Európa by mala Japonsko dôrazne vyzvať, aby vyšlo z bunkra a zaistilo, že sa s týmito technickými prekážkami niečo bude robiť.

Záležitosť v pozadí katastrofy, ktorú prežíva Japonsko, je, samozrejme, tragická. No ak nič iné, dalo by sa povedať, že z nej vzišlo aspoň niečo pozitívne: dostanú príležitosť znova sa zamyslieť a uvedomiť si, že teraz skutočne potrebujú vonkajšiu pomoc. Je veľmi potrebné, aby prišli a pomohli podniky z iných oblastí. Vďaka tomu by sa mohlo Japonsko pozrieť vpred, uvidieť situáciu v novom svetle a odstrániť tieto početné technické prekážky.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI).(FR) Chcel by som pripomenúť nášmu kolegovi z ľavice, pánovi Murphymu, že Karl Marx bol za voľný obchod s Indiou. Tiež by som chcel pripomenúť našim liberálnym kolegom – najmä vám, pán Rohde –, že dôvod, prečo bol Marx za voľný obchod, boli jeho ničivé účinky. Tvrdil totiž, že to, že britskú buržoáziu motivovali nečestné záujmy, nemalo veľký význam: indickú spoločnosť bolo treba zničiť, aby sa tým urýchlil príchod celosvetovej revolúcie.

Pokiaľ ide o mňa, nemyslím si, že by sme v tejto záležitosti mali byť dogmatickí. Systematický voľný obchod nie je nevyhnutne prospešný. Môže ísť o dobrú vec, keď sa vytvoria rovnaké podmienky pre obe strany. Tak to aj je v mnohých oblastiach s Japonskom, no uznávam napríklad právo Japonska ochraňovať svoj trh s ryžou, aby ochránilo svojich poľnohospodárov pestujúcich ryžu a mohlo im platiť vyššie ceny, ako sú na svetových trhoch, ako aj nepovoliť masívny dovoz, ktorý by spôsobil zánik tamojších drobných poľnohospodárov – rovnako, ako uznávam práva našich hospodárstiev ochraňovať určité odvetvia svojej činnosti.

Z tohto dôvodu som nehlasoval za uznesenie väčšiny. Dal by som prednosť iným uzneseniam, ktoré sa mi videli vhodnejšie. Treba vytvoriť rovnaké podmienky pre obe strany, ale iba v jasne definovaných odvetviach.

 
  
  

Správa: Kriton Arsenis (A7-0113/2011)

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Musím povedať, že by ma prekvapilo, keby som nezačul francúzskych poslancov naznačiť, že protekcionizmus je dobrá vec. Ale stačilo dogiem. Treba sa pohnúť ďalej k lesom a v tomto smere dnes diskutujeme o našej správe o zelenej knihe Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ. Európske lesy majú mnohé sociálne, hospodárske a environmentálne funkcie a nepochybne dôležitou mierou prispievajú k riešeniu klimatickej krízy – vlastne sú veľmi účinným spôsobom vyriešenia tejto krízy – a k spĺňaniu cieľa EÚ určeného do roku 2020. Nás v Dánskej liberálnej strane preto veľmi teší, že dnešné hlasovanie zaistilo, že sa lesom bude poskytovať dôslednejšia a dlhodobejšia ochrana, pričom sme zároveň potvrdili svoje ambície, pokiaľ ide o zaistenie svetovej konkurencieschopnosti európskych odvetví drevospracujúceho priemyslu. Trochu nás však prekvapuje, že hlasovaním úspešne prešiel návrh 30-ročného zákazu výstavby na území, kde sa vyskytol lesný požiar. To je typická ľavicová metóda riešenia problémov so zločinom – všetko a všetkých zakázať, podľa možnosti na 30 rokov. Toto, samozrejme, nepodporujeme.

 
  
MPphoto
 

  Giommaria Uggias (ALDE).(IT) Ako tieňový spravodajca Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu som nanajvýš spokojný s výsledkom dnešného hlasovania. Správa pána Arsenisa o ochrane lesov je správou o politike; je východiskom pre potvrdenie spôsobu, akým chce Európsky parlament riešiť ochranu nášho lesného dedičstva a prispôsobovanie lesov na zmenu klímy. Európsky parlament dnes jasne vyjadril svoj názor a vzhľadom na to, čo očakávame od Komisie, že predloží nutné návrhy a tým umožní, aby sa pre odvetvie mohli vypracovať ešte podrobnejšie politiky.

Predovšetkým by som chcel poďakovať pánovi Arsenisovi za jeho odbornú a profesionálnu prácu, ktorá zahŕňala dlhé a zložité diskusie, pretože – ako si všetci uvedomujeme – situácia s lesmi nie je vo všetkých členských štátoch rovnaká. Napriek tomu sme našli spoločnú reč a dosiahli tiež niektoré konkrétne ciele, napríklad ochranu určitých území pred špekuláciami s pozemkami, zvýšenú ochranu lesov cenených pre ich biodiverzitu, ku ktorým patria severné arktické a stredozemské lesy, a zákaz výstavby na území vypálenom v dôsledku podpaľačstva.

Ako som povedal, toto je dôležité pre mnohé stredozemské krajiny vrátane tej, z ktorej pochádzam – Grécka.

 
  
MPphoto
 

  Christa Klaß (PPE).(DE) Lesy sú našou budúcnosťou a našou kultúrnou krajinou. Staráme sa o ne tak, aby poskytovali služby nám i životnému prostrediu, napríklad výrobu kyslíka, ukladanie uhlíka a poskytovanie biotopu pre rastliny a zvieratá. Ľuďom, ktorí sa starajú o naše lesy, platíme málo alebo nič za zabezpečenie týchto skrytých funkcií, ktoré mnohí považujú za samozrejmosť. O to dôležitejšie je, aby sme uvažovali o hospodárskom aspekte našich lesov. Sem patrí drevársky priemysel a v čoraz väčšej miere výroba biomasy – nielen na kúrenie, ale aj na výrobu elektriny. V budúcnosti musíme posilniť a lepšie využívať hospodársky aspekt lesov, za čo musíme prevziať vnútroštátnu i osobnú zodpovednosť.

Očakávame, že Komisia vypracuje bielu knihu, v ktorej sa bude odrážať tento komplexný prístup a ktorá sa naň zameria, aby naše lesy mali budúcnosť a aby sme tiež všetci boli pripravení do tejto budúcnosti investovať. Ak zasadím zrnko obilia, myslím len na dnešok, ale ak zasadím strom, pozerám sa do budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Lena Ek (ALDE).(SV) Požiadavky na lesy sú v rôznych častiach Európy veľmi odlišné. Preto je najlepšie, keď sa právne predpisy v oblasti lesov riešia na vnútroštátnej úrovni. Lisabonská zmluva navyše neposkytuje podporu spoločnej európskej politike lesného hospodárstva. Najväčší problém s navrhovanými nariadeniami súvisiacimi s klímou a lesmi je ten, že lesy sú kľúčové pre schopnosť EÚ splniť určené ciele v oblasti klímy. Lesy sú nevyhnutné na premenu na ekologické hospodárstvo, napríklad pomocou výroby biopalív z vedľajších produktov lesného hospodárstva.

Preto sa na lesné hospodárstvo nesmú vzťahovať nepotrebné, zložité nariadenia, ktorých vinou by jeho výrobky v porovnaní s fosílnymi palivami boli menej konkurencieschopné. Je napríklad veľmi zvláštne, ak sa navrhujú záväzné kritériá trvalej udržateľnosti pre obnoviteľný zdroj ako lesy, ale podobné kritériá pre fosílne palivá typu uhlie neexistujú.

Aj v budúcnosti budem vystupovať proti spoločnej európskej politike v oblasti lesného hospodárstva. Oveľa radšej by som zdroje venovala výskumu, vzdelávaniu, informáciám a inováciám v súvislosti s tým, ako zabrániť účinkom, ktoré bude mať zmena klímy na naše lesy. Ďakujem.

 
  
 

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)

 
  
  

Správa: Gabriele Albertini (A7-0168/2011)

 
  
MPphoto
 

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Hlasoval som proti správe o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. V plnom rozsahu nesúhlasím s názormi a myšlienkami, ktoré vyjadruje o dnešnej a budúcej úlohe Európy vo svete.

Stručne povedané, táto správa reprezentuje militarizovanú a imperialistickú Európu. Obraňuje agresívnu stratégiu v oblasti surovín a požaduje, citujem, „menej prísne rozlišovanie medzi vojenskými a civilnými operáciami krízového riadenia“. To je jazyk maskujúci ďalšiu militarizáciu zahraničnej politiky. Víta obchodnú dohodu s Kolumbiou, hoci v posledných rokoch boli usmrtené stovky odborárov, ktorých jediným prečinom bolo to, že boli odborári.

Táto správa pokrytecky označuje sociálne nepokoje za jeden z prvkov novej generácie bezpečnostných úloh a rizík. Aké pokrytectvo! Kapitalistický systém vytvoril chudobu a biedu na celom svete a nie je schopný riešiť ich následky. Je právom ľudu obraňovať svoje legitímne záujmy a bojovať za lepšiu budúcnosť bez toho, aby mu v tom bránili politické, hospodárske a vojenské mocnosti.

 
  
MPphoto
 

  Antonello Antinoro (PPE).(IT) Predovšetkým by som rád povedal – a dúfam, že sa mi to neodráta z rečníckeho času –, že pokiaľ ide o pokrytectvo, je nás tu veľmi málo, ktorí veria v určité veci. Každý z nás vystupuje, aby vysvetlil svoje hlasovanie po jeho ukončení. Sme tu piati či šiesti, počúvame sa navzájom a občas nás dokonca filmujú do televízie. No celé je to dosť deprimujúce.

Preto by som chcel predložiť návrh a určite ho predložím na najbližšej schôdzi Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Navrhujem, aby sa odteraz vysvetlenia hlasovania uskutočnili ešte pred hlasovaním: možno vďaka tomu, že budeme spolu diskutovať a navzájom sa počúvať, niekoho aj presvedčíme o tom, ako hlasovať, namiesto aby sme hrali určitý druh tímovej hry, v ktorej sa všetko rozhodlo vopred.

Odhliadnuc od toho som vo svojom vysvetlení hlasovania uviedol, že som hlasoval za správu. Naďalej verím v Európu, tak ako naďalej verím v účinnosť prítomnosti vysokého komisára. No naďalej sa tiež domnievam, že členské štáty v ňu veria oveľa menej než my. Preto by sa možno malo poukázať na to – ako sa to dnes predpoludním aj pri iných príležitostiach zopakovalo pani barónke Ashtonovej –, že v prípade, ak Európa neprestane byť čiastočne hospodárskou a nestane sa namiesto toho viac politickou, ani my zrejme nebudeme môcť svoju úlohu plniť tak dobre, ako by sme mali.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR).(PL) Súhlasím s tým, že európska zahraničná politika musí zohľadňovať vonkajší rozmer európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Preto vítam každý krok, ktorý prispieva k presadzovaniu mieru, stability a právneho štátu v krízových krajinách a oblastiach. Podporujem záväzok v rámci transatlantického partnerstva ako jedného z pilierov zahraničnej politiky EÚ zameraného na vytvorenie voľného trhu so Spojenými štátmi.

Východoeurópska politika je mimoriadne dôležitá z hľadiska Poľska. Správa uznáva, že by malo dôjsť k politickej a hospodárskej integrácii so susedmi EÚ, a požaduje tiež súdržný prístup v rokovaniach o novej dohode s Ruskom, pričom sa má venovať pozornosť tamojšiemu právnemu štátu a ochrane ľudských práv. Uznáva tiež, že by sa mali zintenzívniť rokovania o vstupe Turecka a že sa treba priebežne angažovať v procese vstupu balkánskych krajín.

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – Hlasoval som za túto správu vzhľadom na jej umiernený prístup k najnaliehavejším otázkam spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým Skupinou socialistov sa dosiahol konštruktívnejší jazyk na dialóg o Rusku a Iráne.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k stratégii EÚ v otázke Afganistanu takisto prispeli k skvalitneniu štruktúry správy.

Správa pána Albertiniho je krokom vpred smerom k lepšej bezpečnostnej politike EÚ. Hoci podporujem snahy a angažovanosť pána spravodajcu, mal by som tiež zdôrazniť, že EÚ je ešte ďaleko vzdialená od koherentnej dlhodobej stratégie v tejto oblasti. Príspevok EÚ k svetovému mieru a stabilite je stále pomerne malý a naďalej príliš závisí od vízie medzinárodnej bezpečnosti v podaní USA a od prístupu „v štýle ihly“ k rovnakej otázke.

Pracujme v prospech autonómnejšej zahraničnej a bezpečnostnej stratégie, ktorej stredobodom bude EÚ, pretože to od nás očakávajú európski občania a tieto očakávania by sme nemali sklamať.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Počet poslancov, ktorí dnes predpoludním vyslovili podporu pani Ashtonovej a jej pokračujúcej práci v zahraničných službách, ako aj tých poslancov, ktorí navrhovali, aby sme hovorili jedným hlasom, považujem za zaujímavý a uspokojujúci. Ak budeme hovoriť jedným hlasom, budeme účinní a budú nás počúvať – no ak nie, tak nás ani nebudú počúvať, ani nebudeme účinní.

Spomenul som si tiež na slová veľkého írskeho básnika Williama Butlera Yeatsa, ktorý povedal: „Mier prichádza pomalými kvapkami.“ To bol jednoznačne prípad Severného Írska, kde Európska únia zohrala kľúčovú úlohu prostredníctvom podpory Medzinárodného fondu pre Írsko. Tento mier sa minulý víkend spečatil úspešnými voľbami.

(GA) Prácu, ktorú vykonala Európska únia v Severnom Írsku, možno zopakovať na svetovej scéne v prospech mieru a chudobných – za predpokladu, že budeme hovoriť jedným hlasom a pani Ashtonová bude usilovne vykonávať svoju prácu.

 
  
  

Správa: Roberto Gualtieri (A7-0166/2011)

 
  
MPphoto
 

  Janusz Władysław Zemke (S&D).(PL) Podporil som správu o spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politike. Chcel by som však poukázať na to, že správa nielen hodnotí danú politiku, ale zameriava sa najmä na budúcnosť, na rozvoj. Z môjho pohľadu si to vyžaduje nielen rôzne odôvodnené a presné hodnotenia a múdre slová, ktorých je v správe veľa, ale na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku sa treba pozrieť vážne a z iného uhla.

Myslím si, že treba tri veci. Po prvé by EÚ mala definovať svoje spoločné strategické záujmy, napríklad v súvislosti s energetickou bezpečnosťou a susedskou politikou. Po druhé by EÚ mala zvýšiť svoju vlastnú spôsobilosť, pokiaľ ide o plánovanie a koordináciu civilných a vojenských operácií a krízové riadenie. Na záver a po tretie by rozpočet EÚ mal zahŕňať spoločný rozpočet na spoločnú činnosť.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR). (PL) Čoraz významnejšia vzájomná závislosť medzinárodných organizácií pri riešení hospodárskych, environmentálnych a energetických problémov si vyžaduje neustále úpravy zahraničných vzťahov jednotlivých štátov. Bezpečnostné otázky sú prvkom politiky, ktorý si v každej krajine vyžaduje osobitnú starostlivosť, pričom v meniacom sa svete sú potrebné ich neustále úpravy. Hlavnou témou správy je výzva ochraňovať strategickú autonómiu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Neberie pritom do úvahy nedostatok vojenských skúseností EÚ, no zároveň požaduje zvýšenie snáh o rozšírenie operačných možností EÚ. Pre krajiny ako Poľsko zostáva základom ich bezpečnostnej politiky Severoatlantická aliancia. Upevnenie strategického partnerstva medzi EÚ a NATO a návrh posilniť vzájomnú podporu krokov by mohli značne spomaliť postupy používané pri tvorbe operačných rozhodnutí. Z môjho pohľadu sa mi správa zdá príliš radikálna a z tohto dôvodu som hlasoval za jej zamietnutie.

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – Najvýznamnejší dokument o bezpečnostnej stratégii EÚ predložil Xavier Solana. Volá sa Bezpečná Európa v lepšom svete a Európska rada ho prijala 12. decembra 2003.

Odvtedy sme v tejto oblasti pokročili len málo. Únii stále chýba účinná stratégia zahraničnej bezpečnosti a vo väčšine dôležitých otázok naďalej nasleduje vedenie Spojených štátov amerických. Táto správa sa snaží zaviesť niektoré pozitívne zmeny v taktických témach ako krízové riadenie, fragmentácia technologickej priemyselnej základne v odvetví obrany EÚ a neúčinnosť 24 bezpečnostných a obranných misií EÚ na celom svete.

Hlasoval som za správu a dúfam, že tento Parlament naďalej bude prispievať k cieľu zvyšovania strategickej autonómie EÚ v bezpečnostných otázkach. Potrebujeme predovšetkým novú definíciu hlavných hrozieb voči našej bezpečnosti po zrútení takzvanej islamskej teroristickej hrozby a vzniku nových nebezpečenstiev typu finančnej krízy.

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D).(FI) Správu som podporil, ale pýtam sa, či má Európska únia schopnosť pracovať na podpore mieru a stability v našich susedných krajinách, čím mám v tejto chvíli na mysli najmä Sýriu, Líbyu a Egypt.

Naše konanie v Líbyi ukáže skutočný stav našej bezpečnostnej a obrannej politiky. Hlavným cieľom EÚ v Líbyi je podpora civilného obyvateľstva a podpora snahy Líbyjčanov založiť demokratickú spoločnosť. Spomienky na balkánske krajiny v 90. rokoch máme stále čerstvé. Vtedy sa Európa musela spoľahnúť na pomoc od Spojených štátov amerických. Líbya v každom prípade ukázala, že EÚ nie je vojenskou mocnosťou: naše konanie záviselo od nezávislých iniciatív členských štátov.

Na základe príkladov v severnej Afrike si teraz uvedomujeme, že naďalej zostáva aktuálnou potreba zaistiť vojenskú pripravenosť a spôsobilosť EÚ pri bránach Európy. Európska služba pre vonkajšiu činnosť funguje vyše roka a mohli by sme už od nej očakávať nejaké výsledky.

 
  
MPphoto
 
 

  Julie Girling (ECR). – Na um mi prichádzajú dva výrazy, ak mám opísať, kde sa dnes nachádzame vo vzťahu k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Žiaľ, nie sú to veľmi lichotivé výrazy. Konkrétne sú to „chaos“ a „pokus o vtip“. Žiaľ, je to dosť nechutný vtip.

Za posledných 15 mesiacov – obdobie, ktoré nám na celom svete poskytlo množstvo príležitostí, aby sme potvrdili svoj kredit – sa našej takzvanej spoločnej politike nepodarilo vyvinúť žiadny pozitívny vplyv. Nehovorím to ako veľká prívrženkyňa zahraničnej politiky, no svojim voličom musím vedieť povedať, akú hodnotu nám pridáva Európa. Skutočne ich znepokojuje, že náklady na realizáciu tejto spoločnej politiky sa nerozdeľujú dôsledne a ani sa za ne dôsledne neskladajú účty.

Svojim občanom musím vedieť vysvetliť, akú službu za to dostávajú, ale naďalej, aj po dlhých rozpravách o týchto správach, márne hľadám odpoveď.

 
  
  

Správa: María Muñiz De Urquiza (A7-0181/2011)

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(SK) Predložená správa hovorí o ľudských právach ako o prioritnej agende Európskej únie v medzinárodných organizáciách, pričom zvlášť zdôrazňuje práva žien a detí a slobodu prejavu. Zároveň správa vyzýva členské štáty, aby v týchto organizáciách podporovali pozície Európskej únie.

Lenže prioritnou súčasťou agendy európskych ľudských práv sú aj tzv. reprodukčné práva, čo je len iný názov pre právo na potrat. Naopak, európska diplomacia stále nie je dôsledná pri presadzovaní náboženskej slobody vo všetkých jej aspektoch s dôrazom na rešpektovanie práv kresťanov vo svete. Preto budem radšej, ak mňa a mojich voličov bude zastupovať aj slovenská diplomacia. Verím, že v týchto veciach, z ktorých mnohé patria do kompetencie národných štátov, bude zastávať principiálne iné stanovisko než Európska únia.

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – EÚ je stále iba vo veľmi obmedzenom rozsahu globálnym aktérom; jej úloha v systéme OSN a vo všetkých multilaterálnych organizáciách nezodpovedá jej demokratickému, hospodárskemu a kultúrnemu významu. Táto správa sa zaoberala týmto nedostatkom a požaduje odstránenie niektorých prekážok brániacich plnej účasti našej Únie v globálnom kontexte. Z tohto dôvodu som za ňu hlasoval. EÚ môže zásadným spôsobom prispieť k mieru a blahobytu na našej planéte. Umožnime jej civilnej moci, aby rozšírila svoj vplyv všade.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Pán predsedajúci, možno som posledným rečníkom, preto by som sa chcel poďakovať vášmu personálu a tlmočníkom za trpezlivosť. Nemyslite si, prosím, že si to nevšímame alebo neceníme.

Európska únia je hladná a nedočkavá pri nadobúdaní všetkých vlastností a vonkajších príznakov štátnosti. Má svoj vlastný Parlament, svoju vlastnú menu, svojho vlastného predsedu, svoju vlastnú ministerku zahraničia, svoje vlastné vonkajšie hranice, svoju vlastnú vlajku, hymnu, pasy a vodičské preukazy. Bolo iba otázkou času, kým požiada o svoje formálne uznanie ako štátu v rámci Organizácie Spojených národov, čo sa, samozrejme, práve stalo – dosť zahanbujúcim a pre mňa zarážajúcim spôsobom – s podporou vlády krajiny, z ktorej pochádzam.

Ide o legalizáciu niečoho, čo sa de facto odohráva už dlhší čas: presúvania právomocí, ktoré chápeme ako definíciu štátnosti, z vnútroštátnej úrovne na úroveň Bruselu.

Ostatné členské štáty Európskej únie by si však mali dať pozor na to, čo odsúhlasia. Jedným z následkov plného priznania štátnosti EÚ je, že teraz im môže dlhé prejavy prednášať pani barónka Ashtonová ako ministerka zahraničia a pán Van Rompuy ako hlava štátu nového subjektu.

A ako som si istý, poslanci tohto Parlamentu im súkromne budú môcť potvrdiť, že taký stav nebude čírym požehnaním.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0095/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 89/396/EHS zo 14. júna 1989 o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Z tohto dôvodu, a keďže si uvedomujem dôležitosť obchodu s potravinami, hlasujem za tento návrh smernice o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria. Tento systém prispeje k lepšej informovanosti o identite výrobkov a pomôže tiež rozvoju medzinárodného obchodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Jednoznačne súhlasím s tým, že by sa mali zohľadniť odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, pretože si myslím, že uvedený návrh sa obmedzuje len na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa týka jednoduchej kodifikácie už platných pravidiel identifikácie alebo rozlíšenia druhu, ku ktorému potraviny patria, bez takej zmeny ich podstaty, ku ktorej by sa prípadne vyžadovalo stanovisko Parlamentu. Zdôraznil by som však podľa môjho názoru rastúcu dôležitosť poskytovania vecných a úplných informácií spotrebiteľom najmä o druhu potravín a dátume výroby, ale aj iných údajov, ktoré spotrebiteľom umožnia sledovať cestu výrobku od jeho zdroja.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Parlamentu a Rady v kodifikovanom znení o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria. Zjednodušenie života európskych občanov je jedným zo záujmov EÚ. V záujme splnenia tohto cieľa Komisia a Parlament vykonali mnohé legislatívne zmeny. Jednou z vecí, ktoré skutočne komplikujú život bežného občana EÚ, je čítanie a výklad údajov o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria. Šírenie takýchto údajov to sťažuje a prispieva k znižovaniu kvality života verejnosti. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde prijímania kodifikovaných aktov. Som veľmi rád, že je konečne možné prijať smernicu, ktorá vďaka konsolidácii smernice 89/396/EHS uľahčuje život verejnosti pomocou zjednodušenia a sprehľadnenia právnych predpisov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Obchodu s potravinami patrí na vnútornom trhu veľmi dôležité miesto. Identifikácia druhu, ku ktorému potraviny patria, spĺňa potrebu lepšieho informovania o identite výrobkov. Je preto užitočným zdrojom informácií, keď sa potraviny stávajú predmetom sporov alebo pre spotrebiteľov predstavujú zdravotné riziko.

Vzhľadom na rozmanitosť používaných metód identifikácie by mal mať obchodník povinnosť rozlíšiť druh potraviny a označiť ju príslušnou identifikáciou či etiketou. Na medzinárodnej úrovni existuje všeobecná povinnosť poskytovať údaj o mieste výroby či balenia vopred zabalených potravín. Malo by byť povinnosťou Únie prispievať k rozvoju medzinárodného obchodu aj uplatňovaním daných pravidiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) S ohľadom na blaho spoločnosti a spotrebiteľov na európskom trhu sa snažíme zjednodušiť čo najviac predpisov a nariadení, aby boli transparentné a aby ich dokázal pochopiť každý občan. Rovnako je to v otázke spoločnej poľnohospodárskej politiky. Prvoradou zásadou pri práci na jej budúcej podobe je zjednodušenie tejto politiky, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť Európe potravinovú bezpečnosť. Kodifikácia smernice o rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria, má za cieľ dosiahnuť tento prístup a uľahčiť spotrebiteľom pochopenie právnych predpisov. Zároveň vďaka zachovaniu znenia pôvodných textov kodifikácia prebieha v plnom súlade s postupmi prijímania aktov v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Cieľom tohto návrhu je kodifikácia platných legislatívnych textov o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria. Zvýšenú pozornosť však treba venovať zaisteniu poskytovania presných a komplexných informácií spotrebiteľom, najmä o druhu potravín a dátume výroby, ale aj iných údajov, ktoré spotrebiteľom umožnia sledovať cestu výrobku z miesta jeho pôvodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správa pána poslanca Karima obsahuje legislatívne uznesenie o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady (v kodifikovanom znení) o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria. Účelom tohto návrhu je uskutočniť kodifikáciu smernice Rady 89/396/EHS zo 14. júna 1989 o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria. Dôrazne podporujem novú smernicu, pretože nahradí rôzne akty, ktoré sú v nej zahrnuté; návrh v plnej miere zachováva obsah kodifikovaných aktov, teda ich v podstate len združuje so začlenením výhradne takých formálnych zmien a doplnkov, ktoré si vyžaduje samotné uskutočnenie kodifikácie. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria, konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z tohto dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa preberá návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Podporujeme túto smernicu o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria, v neposlednom rade preto, lebo zločinci až príliš často falšujú kódy na nelegálne účely. Združenie a zjednodušenie všetkých platných právnych predpisov o identifikácii alebo rozlíšení uľahčí kontrolu a odhaľovanie akýchkoľvek nezákonných praktík.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0089/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách a o zrušení smernice 71/354/EHS. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Z tohto dôvodu, ako aj so zohľadnením dôležitosti meracích prístrojov pre väčšinu oblastí ľudskej činnosti hlasujem za tento návrh smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách. Tento systém prispeje k lepšej výkonnosti v oblastiach verejného zdravia a bezpečnosti, ale aj administratívnych činností.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) S náležitým ohľadom na stanoviská právnych služieb Parlamentu, Rady a Komisie, ktoré konštatovali, že návrh Komisie sa obmedzil na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty, vítam prijatie tohto návrhu v prvom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Parlamentu a Rady v kodifikovanom znení o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách. Zjednodušenie života Európanov je jedným zo záujmov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Meracie jednotky sú pri používaní všetkých meracích prístrojov nevyhnutné na vyjadrenie výsledkov merania či akýchkoľvek ukazovateľov kvantity. Používajú sa takmer vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, preto treba zaistiť čo najväčšiu jednoznačnosť pri ich používaní a určiť pravidlá ich používania v rámci Európskej únie na účely hospodárstva, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti či administratívy. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby meracie zariadenia používané na ich území mali hodnoty množstiev vyznačované v jednej zákonnej meracej jednotke.

Táto smernica podporuje bezproblémové fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom stupňa harmonizácie meracích jednotiek. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia monitorovala vývin na trhu súvisiaci s touto smernicou a jej uplatňovaním, najmä pokiaľ ide o možné prekážky pre vnútorný trh a ďalšiu harmonizáciu potrebnú na prekonanie týchto prekážok.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa obmedzuje na kodifikáciu platných textov týkajúcich sa meracích jednotiek bez zmeny ich podstaty, preto hlasujem za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Podľa môjho chápania správa obsahuje legislatívne uznesenie o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách. Účelom tohto návrhu je uskutočniť kodifikáciu smernice Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách a o zrušení smernice 71/354/EHS. Je veľmi dobré, že nová smernica nahradí rôzne akty, ktoré sú v nej zahrnuté; návrh v plnej miere zachováva obsah kodifikovaných aktov, teda ich v podstate len združuje so začlenením výhradne takých formálnych zmien a doplnkov, ktoré si vyžaduje samotné uskutočnenie kodifikácie. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z tohto dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa preberá návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0093/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Hlasujem preto za tento návrh smernice o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel, pretože sa domnievam, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa týka jednoduchej kodifikácie platných právnych predpisov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel. Nedošlo k žiadnej zmene ich podstaty, ku ktorej by sa vyžadovalo zaujatie konkrétneho stanoviska Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Parlamentu a Rady v kodifikovanom znení o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel. Zjednodušenie života Európanov je jedným zo záujmov EÚ. V záujme splnenia tohto cieľa Komisia a Parlament vykonali mnohé legislatívne zmeny. Jednou z oblastí, ktoré komplikujú život verejnosti EÚ, sú sústavné zmeny a doplnenia právnych predpisov. Niekedy k nim dochádza vzhľadom na potrebu aktualizácie, no obmedzuje a zmenšuje to kvalitu života jednotlivca. V roku 1987 Komisia odporučila, aby sa kodifikovali všetky akty, ktoré majú 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo menej, aby boli právne predpisy Spoločenstva zrozumiteľnejšie. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde prijímania kodifikovaných aktov. Preto ma teší, že konečne môžeme prijať smernicu kodifikujúcu smernicu Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970, ktorou sa aproximujú právne predpisy členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Smernica 70/157/EHS je jednou z osobitných smerníc systému typového schválenia ES ustanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a stanovuje technické predpisy týkajúce sa prípustnej hladiny hluku a výfukových systémov motorových vozidiel. Tieto technické predpisy sa týkajú aproximácie právnych predpisov členských štátov s cieľom umožniť postup typového schválenia ES ustanovený v smernici 2007/46/ES, ktorý sa má uplatňovať na každý typ vozidla. To znamená, že ustanovenia uvedené v smernici 2007/46/ES súvisiace so systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami pre vozidlá sa vzťahujú na túto smernicu.

Je žiaduce zohľadniť technické požiadavky prijaté Európskou hospodárskou komisiou OSN v jej príslušných nariadeniach pripojených k dohode Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov v súvislosti s prijatím jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a súčasti, ktoré sa dajú namontovať na kolesové vozidlá a/alebo na nich využívať, a s podmienkami vzájomného uznávania schválení poskytnutých na základe týchto predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu (v kodifikovanom znení) o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meracích jednotkách.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Tento návrh sa obmedzuje na kodifikáciu platných textov týkajúcich sa prípustnej hladiny hluku a výfukových systémov motorových vozidiel bez zmeny ich podstaty, preto hlasujem za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel pomôže splniť hlavný účel návrhu – uskutočniť kodifikáciu smernice Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel. Súhlasím s iniciatívou pána poslanca Karima a hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z tohto dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa preberá návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Dôležitosť odvetvia dopravy pre európske hospodárstvo odráža skutočnosť, že priamo poskytuje zamestnanie vyše 10 miliónom ľudí a že tvorí 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Jeho rozvoj má zásadný význam pre hospodársky rast EÚ a zacelenie fyzických a psychologických medzier. Ako sa okrem toho uvádza v bielej knihe nazvanej Cesta k jednotnému európskemu dopravnému priestoru, je mimoriadne dôležité, aby sa podarilo splniť cieľ 60 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Cieľom tejto správy je tak zjednodušenie a objasnenie právnych predpisov EÚ rozdrobených na množstvo rôznych aktov, do ktorých sa už viackrát zahrnuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo sťažuje ich pochopenie. K cieľom EÚ patrí transparentnosť acquis Spoločenstva ako spôsob priblíženia Európy občanom, aby mohli ťažiť z konkrétnych práv, ktoré im prislúchajú.

Kodifikácia platných legislatívnych textov je výsledkom aproximácie právnych predpisov členských štátov určujúcich technické pravidlá prípustnej hladiny hluku a výfukových systémov motorových vozidiel. Tieto predpisy podporujú trvalú environmentálnu udržateľnosť na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Artur Zasada (PPE), písomne.(PL) Hlasoval som za dokument 2010/0261 o kodifikácii prípustnej hladiny hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel. Je to ďalší príklad snahy Európskej komisie o zjednodušenie a usporiadanie acquis communautaire tak, aby sa stal transparentnejším a prístupnejším občanom EÚ. Legislatívny návrh kodifikuje platné texty a vytvára legislatívny akt, ktorý je zrozumiteľnejší a prístupnejší. Nariadenie štandardizáciou technických noriem spája členské štáty a zakladá postup oficiálnej certifikácie v EÚ definovanej v smernici 2007/46/ES pre všetky typy vozidiel.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0098/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 87/402/EHS z 25. júna 1987 o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Hlasujem preto za tento návrh smernice o ochranných konštrukciách pre úzkorozchodné kolesové poľnohospodárske a lesné traktory. Domnievam sa, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady v kodifikovanom znení o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch. Zjednodušenie života občanov EÚ je jedným zo záujmov EÚ. Jednou z oblastí, ktoré komplikujú život verejnosti EÚ, sú sústavné zmeny a doplnenia právnych predpisov. Niekedy k nim dochádza vzhľadom na potrebu aktualizácie, no obmedzuje a zmenšuje to kvalitu života jednotlivca. V roku 1987 Komisia odporučila, aby sa kodifikovali všetky akty, ktoré majú 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo menej, aby boli právne predpisy Spoločenstva zrozumiteľnejšie. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde prijímania kodifikovaných aktov. Preto ma teší, že konečne môžeme prijať smernicu kodifikujúcu smernicu Rady 87/402/EHS z 25. júna 1987 o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Smernica Rady 87/402/EHS z 25. júna 1987 o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch, bola už viackrát výrazne pozmenená a doplnená. V záujme zrozumiteľnosti a racionálnosti by sa daná smernica mala kodifikovať. Spomenutá smernica je jednou z osobitných smerníc systému typového schválenia ES ustanoveného v smernici Rady 74/150/EHS, ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a zameniteľných vlečných zariadení, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, ruší smernicu 74/150/EHS a stanovuje technické predpisy týkajúce sa konštrukcie a výroby poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, pokiaľ ide o ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča.

Tieto technické predpisy sa týkajú aproximácie právnych predpisov členských štátov s cieľom umožniť postup typového schválenia ES ustanovený v smernici 2003/37/ES, ktorý sa má uplatňovať na každý typ traktora. To znamená, že ustanovenia uvedené v smernici 2003/37/ES súvisiace s poľnohospodárskymi a lesnými traktormi, ich prípojnými vozidlami a zameniteľnými vlečnými zariadeniami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami sa vzťahujú na túto smernicu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady (v kodifikovanom znení) o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa obmedzuje na kodifikáciu platných textov týkajúcich sa úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov bez zmeny ich podstaty, preto hlasujem za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch, prichádza vo veľmi vhodnom čase. Účelom tohto návrhu je uskutočniť kodifikáciu smernice Rady 87/402/EHS z 25. júna 1987 o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch. Túto iniciatívu som podporil a hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktoroch, konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z toho dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa prijíma návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Podporujeme túto smernicu o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, určených pre úzkorozchodné kolesové poľnohospodárske a lesné traktory. Združenie a zjednodušenie všetkých platných právnych predpisov na túto tému je dôležitý krok, ktorý pomôže každému, kto každodenne používa poľnohospodárske zariadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Táto správa, za ktorú som dnes hlasoval, sa týka konkrétnych právnych predpisov Únie o schvaľovacom systéme EÚ pre úzkorozchodné kolesové poľnohospodárske a lesné traktory. Tieto predpisy určujú technické pravidlá pre ochranné konštrukcie chrániace pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča na traktoroch.

Kodifikácia právnych textov Spoločenstva je nevyhnutným postupom, ak chceme zjednodušiť a uľahčiť ich chápanie európskou verejnosťou, čím prispejeme k vlastnému uplatňovaniu smerníc EÚ. V tomto konkrétnom prípade technické predpisy uložené členským štátom umožňujú uplatnenie schvaľovacieho systému EÚ – založeného smernicou 2003/37/ES – na každý model traktora.

V tejto správe sa rozoberajú dve dôležité otázky: zjednodušenie a transparentnosť právnych predpisov EÚ. Žijeme v časoch, keď má európska verejnosť pocit, že je z projektu Únie vylúčená. Myslím si preto, že je nevyhnutné nájsť riešenia na zacelenie tejto medzery, čím preukážeme, že hlavným účelom EÚ je blahobyt jej obyvateľov.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0090/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 86/415/EHS z 24. júla 1986 o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Hlasujem preto za tento návrh smernice o inštalácii, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Domnievam sa, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady v kodifikovanom znení o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Zjednodušenie života európskych občanov je jedným zo záujmov EÚ. Jednou z oblastí, ktoré komplikujú život verejnosti EÚ, sú sústavné zmeny a doplnenia právnych predpisov. Niekedy k nim dochádza vzhľadom na potrebu aktualizácie, no obmedzuje a zmenšuje to kvalitu života jednotlivca. Komisia 1. apríla 1987 odporučila, aby sa kodifikovali všetky akty, ktoré majú 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo menej, aby boli právne predpisy Spoločenstva zrozumiteľnejšie. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde prijímania kodifikovaných aktov. Preto ma teší, že konečne môžeme prijať smernicu kodifikujúcu smernicu Rady 86/415/EHS z 24. júla 1986 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Smernica Rady 86/415/EHS z 24. júla 1986 o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov bola už viackrát výrazne pozmenená a doplnená. V záujme zrozumiteľnosti a racionálnosti by sa daná smernica mala kodifikovať. Smernica 86/415/EHS je jednou z osobitných smerníc systému typového schválenia ES ustanoveného v smernici Rady 74/150/EHS, ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a zameniteľných vlečných zariadení, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, ruší smernicu 74/150/EHS a stanovuje technické predpisy týkajúce sa inštalácie, umiestnenia, prevádzky a označenia ovládačov.

Tieto technické predpisy sa týkajú aproximácie právnych predpisov členských štátov s cieľom umožniť postup typového schválenia ES ustanovený v smernici 2003/37/ES, ktorý sa má uplatňovať na každý typ traktora. To znamená, že ustanovenia uvedené v smernici 2003/37/ES súvisiace s poľnohospodárskymi a lesnými traktormi, ich prípojnými vozidlami a zameniteľnými vlečnými zariadeniami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami sa vzťahujú na túto smernicu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu za smernicu Európskeho parlamentu a Rady (v kodifikovanom znení) o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa obmedzuje na kodifikáciu platných textov týkajúcich sa ovládačov kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov bez zmeny ich podstaty, preto hlasujem za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správa sa zaoberá uznesením Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Účelom tohto návrhu je uskutočniť kodifikáciu smernice Rady 86/415/EHS z 24. júla 1986 o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o inštalácii, umiestnení, prevádzke a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z tohto dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa preberá návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Podporujem túto správu, pretože jej cieľom je ochrana všetkých, ktorí používajú poľnohospodárske zariadenia: ovládače musia byť ľahko prístupné a nesmú predstavovať riziko. Je nutné ich navrhovať a umiestniť či zabezpečiť tak, aby sa zabránilo nechcenému pohybu či inému manévru, ktorý by mohol ohroziť používateľa zariadenia.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0092/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 76/432/EHS zo 6. apríla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o brzdových zariadeniach kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Hlasujem preto za tento návrh smernice o brzdových zariadeniach kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Domnievam sa, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Smernica Rady 76/432/EHS zo 6. apríla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o brzdových zariadeniach kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov bola už viackrát výrazne pozmenená a doplnená. V záujme zrozumiteľnosti a racionálnosti by sa daná smernica mala kodifikovať. Smernica 76/432/EHS je jednou z osobitných smerníc systému typového schválenia ES ustanoveného v smernici Rady 74/150/EEC, ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a zameniteľných vlečných zariadení, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, ruší smernicu 74/150/EHS a stanovuje technické predpisy týkajúce sa brzdových zariadení.

Tieto technické predpisy sa týkajú aproximácie právnych predpisov členských štátov s cieľom umožniť postup typového schválenia ES ustanovený v smernici 2003/37/ES, ktorý sa má uplatňovať na každý typ traktora. To znamená, že ustanovenia uvedené v smernici 2003/37/ES súvisiace s poľnohospodárskymi a lesnými traktormi, ich prípojnými vozidlami a zameniteľnými vlečnými zariadeniami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami sa vzťahujú na túto smernicu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu podporujúcu návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady (v kodifikovanom znení) o brzdových zariadeniach kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa obmedzuje na kodifikáciu platných textov týkajúcich sa brzdových zariadení kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov bez zmeny ich podstaty, preto hlasujem za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o brzdových zariadeniach kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z tohto dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa preberá návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Podporujem túto správu, pretože jej cieľom je usporiadanie a zjednodušenie právnych predpisov o brzdových zariadeniach kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Aby sa zaistila bezpečnosť používateľov poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, zariadenia by mali mať typové schválenie ES.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0096/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 80/720/EHS z 24. júna 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Hlasujem preto za tento návrh smernice o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Domnievam sa, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady v kodifikovanom znení o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Jednou z oblastí, ktoré komplikujú život verejnosti EÚ, sú sústavné zmeny a doplnenia právnych predpisov. Komisia 1. apríla 1987 odporučila, aby sa kodifikovali všetky akty, ktoré majú 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo menej, aby boli právne predpisy Spoločenstva zrozumiteľnejšie. Toto sa stalo súčasťou záverov predsedníctva Európskej rady, ktoré zasadlo v decembri 1992 v Edinburghu. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde prijímania kodifikovaných aktov. Preto ma teší, že konečne môžeme prijať smernicu kodifikujúcu smernicu Rady 80/720/EHS z 24. júna 1980, ktorou sa aproximujú právne predpisy členských štátov o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Smernica Rady 80/720/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov bola výrazne pozmenená a doplnená. V záujme zrozumiteľnosti by sa táto smernica mala kodifikovať. Smernica 80/720/EHS je jednou z osobitných smerníc o systéme typového schválenia ES ustanovenom v smernici 74/150/EHS, ktorú nahradila smernica EP a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a zameniteľných vlečných zariadení, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, ruší smernicu 74/150/EHS a stanovuje technické predpisy týkajúce sa konštrukcie a výroby poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, pokiaľ ide o prevádzkový priestor, prístup k miestu vodiča, ako aj dvere a okná.

Tieto technické predpisy sa týkajú aproximácie právnych predpisov členských štátov s cieľom umožniť postup typového schválenia ES ustanovený v smernici 2003/37/ES, ktorý sa má uplatňovať na každý typ traktora. To znamená, že ustanovenia uvedené v smernici 2003/37/ES súvisiace s poľnohospodárskymi a lesnými traktormi, ich prípojnými vozidlami a zameniteľnými vlečnými zariadeniami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami sa vzťahujú na túto smernicu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu za smernicu Európskeho parlamentu a Rady (v kodifikovanom znení) o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa obmedzuje na kodifikáciu platných textov týkajúcich sa prístupu k miestu vodiča, dvier a okien kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov bez zmeny ich podstaty, preto hlasujem za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z toho dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa prijíma návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) V záujme bezpečnosti má zásadnú dôležitosť, aby sa predpisy o prevádzkovom priestore, mieste vodiča a rozmeroch dverí a okien poľnohospodárskych traktorov kodifikovali spôsobom, ktorý bude občanom zrozumiteľný a prístupný. Z tohto dôvodu som hlasoval za.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Cieľom tejto správy, podobne ako pri správach týkajúcich sa predpisov platných pre traktory, je uskutočnenie kodifikácie smernice 80/720/EHS z 24. júna 1980, ktorá sa zaoberá harmonizáciou právnych predpisov členských štátov o prevádzkovom priestore, prístupe k miestu vodiča, dverách a oknách kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa netýkajú samotného obsahu – upravujú len formu vyžadovanú kodifikačným procesom predstaveným v 22 oficiálnych jazykoch.

Opäť by som chcel zdôrazniť dôležitosť tohto právneho procesu, ak chceme dosiahnuť ľahšie porozumenie a väčšiu jasnosť právnych textov EÚ, ktoré majú najväčší úžitok prinášať európskej verejnosti a jej orgánom. Európa zrozumiteľná a jednoduchá pre celú verejnosť je kľúčovým faktorom rozvoja pocitu spolupatričnosti, ktorý je pre európsky projekt nenahraditeľný.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0101/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 86/298/EHS z 26. mája 1986 o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Hlasujem preto za tento návrh smernice o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, určených pre úzkorozchodné kolesové poľnohospodárske a lesné traktory. Domnievam sa, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Tento návrh sa obmedzuje len na kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Preto nevidím dôvod, aby som proti nemu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady v kodifikovanom znení o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov. Zjednodušenie života Európanov je jedným zo záujmov EÚ. Jednou z oblastí, ktoré komplikujú život verejnosti EÚ, sú sústavné zmeny a doplnenia právnych predpisov. Komisia 1. apríla 1987 odporučila, aby sa kodifikovali všetky akty, ktoré majú 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo menej, aby boli právne predpisy Spoločenstva zrozumiteľnejšie. Toto sa stalo súčasťou záverov predsedníctva Európskej rady, ktoré zasadlo v decembri 1992 v Edinburghu. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde prijímania kodifikovaných aktov. Preto ma teší, že konečne môžeme prijať smernicu kodifikujúcu smernicu Rady 86/298/EHS z 26. júna 1986, ktorou sa aproximujú právne predpisy členských štátov o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady (v kodifikovanom znení) o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa obmedzuje na kodifikáciu platných textov týkajúcich sa ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov, bez zmeny ich podstaty, preto hlasujem za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie tento návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov, konštatuje, že predmetný návrh sa obmedzuje na jednoduchú kodifikáciu platných textov bez zmeny ich podstaty. Z tohto dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa preberá návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Cieľom tejto správy je objasnenie a zjednodušenie smernice Rady 86/298/EHS z roku 1986 spolu s rôznymi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré už do nej boli zapracované. Smernica sa týka ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov.

Jasným účelom tohto procesu kodifikácie je zaistiť pre európsku verejnosť väčšiu prístupnosť a zrozumiteľnosť právnych predpisov EÚ. Táto smernica a zodpovedajúce úpravy určujú technické pravidlá konštrukcie a výroby poľnohospodárskych a lesných traktorov i pravidlá príslušných schvaľovacích systémov, čo si vyžaduje harmonizáciu na úrovni EÚ so zámerom vytvorenia podmienok nevyhnutných pre bezpečnosť cestnej dopravy.

Táto európska harmonizácia tiež zaisťuje, že v prípadoch, keď je ohrozená ochrana zamestnancov pracujúcich na traktoroch, môžu členské štáty vykonávať nevyhnutné a požadované opatrenia v súlade s Lisabonskou zmluvou a s technickými predpismi o ochranných konštrukciách uvedenými v tejto smernici.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0100/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za zmenený a doplnený návrh Komisie so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov a najmä na bod 4 tejto dohody. Konzultačná pracovná skupina, ktorá sa skladá z príslušných právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, zasadla 23. novembra 2010 s cieľom preskúmať uvedený návrh, ktorý predložila Komisia. Po preskúmaní návrhu smernice Rady, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet, smernica Rady 92/80/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet a smernica Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu, konzultačná pracovná skupina jednomyseľne konštatovala, že predmetom návrhu je iba jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet, smernica Rady 92/80/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet a smernica Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Preto hlasujem za tento návrh smernice o štruktúre a sadzbách spotrebných daní, ktorým podliehajú tabakové výrobky. Domnievam sa, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) S náležitým ohľadom na stanoviská právnych služieb Parlamentu, Rady a Komisie, ktoré konštatovali, že návrh Komisie má zabezpečiť len jednoduchú kodifikáciu existujúcich textov bez ich podstatnej zmeny, vítam prijatie tohto návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka zmeneného a doplneného návrhu smernice Rady o štruktúre a konkrétnych sadzbách spotrebných daní, ktorým podlieha spotreba tabakových výrobkov, v kodifikovanom znení. Zjednodušenie života Európanov je jedným zo záujmov EÚ. Jednou z oblastí, ktoré sťažujú život verejnosti EÚ, sú sústavné zmeny a doplnenia právnych predpisov. Komisia 1. apríla 1987 odporučila, aby sa kodifikovali všetky akty, ktoré majú 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo menej, aby boli právne predpisy Spoločenstva zrozumiteľnejšie. Toto sa stalo súčasťou záverov predsedníctva Európskej rady, ktoré zasadlo v decembri 1992 v Edinburghu. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde pre prijatie kodifikácie, ktorá by sa mala vykonávať v úplnom súlade s legislatívnym procesom EÚ. Preto som hlasoval za tento návrh, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992, o štruktúre a konkrétnych sadzbách spotrebných daní, ktorým podlieha spotreba tabakových výrobkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Cieľom zmluvy je zachovať hospodársku úniu so zdravou hospodárskou súťažou a vlastnosťami, ktoré sú podobné tým na domácom trhu. Čo sa týka tabakových výrobkov, dosiahnutie tohto cieľa predpokladá, že uplatňovanie daní ovplyvňujúcich spotrebu výrobkov v tomto sektore v členských štátoch nebude narúšať podmienky hospodárskej súťaže a nebude brániť ich voľnému pohybu v rámci Európskej únie. Pokiaľ ide o spotrebné dane, zosúladenie štruktúr musí mať za následok najmä hospodársku súťaž v rôznych kategóriách tabakových výrobkov patriacich do tej istej skupiny, ktorú nenarušia účinky uplatňovania dane, a následne aj otvorenie vnútroštátnych trhov členských štátov. Nevyhnutná potreba hospodárskej súťaže prináša systém voľnej cenotvorby pre všetky skupiny tabakových výrobkov a zavedenie tejto politiky musí zaručiť vysokú úroveň ľudského zdravia.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Rady o štruktúre a sadzbách spotrebných daní, ktorým podliehajú tabakové výrobky (kodifikované znenie).

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Predmetom tohto návrhu je kodifikácia existujúcich textov týkajúcich sa štruktúry a sadzieb spotrebných daní, ktorým podlieha spotreba tabakových výrobkov, bez ich podstatnej zmeny, takže hlasujem za.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správa pána Sajjada Karima obsahuje legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Rady o štruktúre a sadzbách spotrebných daní, ktorým podliehajú tabakové výrobky. Je známe, že účelom tohto návrhu je zabezpečiť kodifikáciu smernice Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet, smernice Rady 92/80/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet a smernice Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu. Táto iniciatíva je veľmi dôležitá a včasná. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Konzultačná pracovná skupina kompetentná v tejto otázke zvážila návrh smernice Rady, ktorým sa kodifikuje smernica Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet, smernica Rady 92/80/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet a smernica Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu. Konzultačná pracovná skupina skonštatovala, že tento návrh zabezpečí jednoduchú kodifikáciu existujúcich textov bez ich podstatnej zmeny. Preto som hlasovala za.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Táto správa – ako veľa ďalších, ktoré sme doteraz preskúmali – podporuje zjednodušenie a jasnú formuláciu európskych právnych predpisov najmä z toho dôvodu, že existuje veľa rôznych ustanovení, ktoré boli niekoľkokrát zmenené a doplnené, ako je to v prípade spotrebných daní. Keď sa zjednotia a keď budú zrozumiteľnejšie, môže to iba pomôcť subjektom, ako aj používateľom. Hlasovali sme za.

 
  
  

Správa: Sajjad Karim (A7-0102/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa kodifikuje nariadenie Rady (ES) č. 975/98 z 3. mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu. Kodifikácia je účinným nástrojom na konsolidáciu pravidiel upravujúcich určitú oblasť jediným legislatívnym aktom. Zabezpečuje väčšiu zrozumiteľnosť, lebo rôzne ustanovenia upravujúce tú istú otázku sa často nachádzajú v rôznych právnych textoch. Keď sa menia a dopĺňajú, ťažko sa zisťuje, ktoré ustanovenie je práve platné. Kodifikácia je okrem toho vhodným prostriedkom na prípravu takých právnych predpisov Európskej únie, ktoré sú jednoduchšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom objasniť právne predpisy Únie, aby boli prístupnejšie všetkým občanom EÚ. Preto hlasujem za tento návrh nariadenia o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu. Domnievam sa, že navrhovaný systém kodifikácie využívajúci systém spracovávania údajov je účinnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) S náležitým ohľadom na stanoviská právnych služieb Parlamentu, Rady a Komisie, ktoré konštatovali, že návrh Komisie má zabezpečiť len jednoduchú kodifikáciu existujúcich textov bez ich podstatnej zmeny, vítam prijatie tohto návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu nariadenia Rady o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v kodifikovanom znení. Zjednodušenie života Európanov je jedným zo záujmov EÚ. Jednou z oblastí, ktoré sťažujú život verejnosti EÚ, sú sústavné zmeny a doplnenia právnych predpisov. Komisia 1. apríla 1987 odporučila, aby sa kodifikovali všetky akty, ktoré majú 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo menej, aby boli právne predpisy Spoločenstva zrozumiteľnejšie. Toto sa stalo súčasťou záverov predsedníctva Európskej rady, ktoré zasadlo v decembri 1992 v Edinburghu. S cieľom riešiť túto otázku došlo v roku 1994 k medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom, Komisiou a Radou o zrýchlenej pracovnej metóde pre prijatie kodifikácie, ktorá by sa mala vykonávať v úplnom súlade s legislatívnym procesom EÚ. Preto hlasujem za túto správu, ktorou sa kodifikuje nariadenie Rady (ES) č. 975/98 z 3. mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Jednotná európska sústava mincí by mala inšpirovať dôveru verejnosti a zahŕňať technologické inovácie, aby bola bezpečná, spoľahlivá a účinná. Dôvera verejnosti v systém závisí od fyzických vlastností mincí, ktoré by mali byť čo najviac prijateľné pre používateľov. Po konzultáciách so spotrebiteľskými združeniami, zástupcami Európskej únie nevidiacich a zástupcami odvetvia predajných automatov bol vykonaný výskum s cieľom zohľadniť špecifické požiadavky dôležitých kategórií používateľov mincí. Ak máme zabezpečiť bezproblémový prechod na euro a uľahčiť používateľom prijatie sústavy mincí, treba zaručiť ľahké rozlíšenie medzi mincami zrakom aj hmatom.

Mince by mali obsahovať nejaké špeciálne bezpečnostné prvky s cieľom obmedziť priestor pre podvody. To, že majú jednu stranu európsku a jednu národnú, primerane vyjadruje myšlienku Európskej menovej únie medzi členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o návrhu nariadenia Rady o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu (kodifikované znenie).

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Predmetom tohto návrhu je kodifikácia existujúcich textov týkajúcich sa nominálnych hodnôt a technických špecifikácií euromincí určených do obehu bez ich podstatnej zmeny, takže hlasujem za.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správa pána Sajjada Karima obsahuje legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu. Keď zvážim pravdepodobnosť vstupu nových štátov do eurozóny, táto iniciatíva poskytuje novú príležitosť zabrániť falšovateľom peňazí v ich činnosti. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie táto správa o návrhu nariadenia Rady o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu konštatuje, že tento návrh má zabezpečiť len jednoduchú kodifikáciu existujúcich textov bez ich podstatnej zmeny. Z toho dôvodu som hlasovala za návrh Parlamentu, ktorým sa prijíma návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
  

Správy: Sajjad Karim (A7-0089/2011), (A7-0090/2011), (A7-0092/2011), (A7-0093/2011), (A7-0095/2011), (A7-0096/2011), (A7-0098/2011), (A7-0101/2011), (A7-0102/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty, prijímam jej stanovisko v prvom čítaní prijímajúce návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

 
  
  

Správy: Sajjad Karim (A7-0089/2011), (A7-0090/2011), (A7-0092/2011), (A7-0093/2011), (A7-0095/2011), (A7-0096/2011), (A7-0098/2011), (A7-0100/2011), (A7-0101/2011), (A7-0102/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. (ES) Podporujem túto správu, lebo predmetom tohto návrhu je len jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto „keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty, Európsky parlament prijíma jej stanovisko v prvom čítaní prijímajúce návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie“.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som za správy pána Karima. Desať správ Výboru pre právne veci sa zameriava výlučne na kodifikáciu rôznych aktov, ako sa stanovuje v spoločnej dohode právnej služby. V dôsledku toho nedôjde k zmene obsahu.

 
  
  

Správy: Sajjad Karim (A7-0090/2011), (A7-0092/2011), (A7-0093/2011), (A7-0095/2011), (A7-0096/2011), (A7-0098/2011), (A7-0101/2011), (A7-0102/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté, plne podporuje stanovisko Komisie, ktoré je v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Podľa konzultačnej pracovnej skupiny uvedený návrh zabezpečí jednoduchú kodifikáciu platných textov bez ich podstatnej zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Keďže účelom tejto smernice je kodifikácia právnych predpisov, ktoré boli predtým nesúrodé, a tá prinesie výhody z hľadiska prístupnosti a zrozumiteľnosti právnych predpisov bez ich podstatnej zmeny, hlasoval som za túto správu.

 
  
  

Odporúčanie do druhého čítania: Toine Manders (A7-0086/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Podporujem tento návrh, aby výbor naďalej pokračoval v práci na tomto dôležitom dokumente na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré prijal Parlament v prvom čítaní, a dúfam, že aj Rada zaujme pozitívny postoj k podpore prístupu k informáciám o textilných výrobkoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označovaní vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením. Prijatím toho uznesenia sa Európa dohodla na jednomyseľnom záväzku chrániť spotrebiteľov prostredníctvom označovania krajiny pôvodu a prijatia nového mechanizmu vysledovateľnosti textilných výrobkov. My poslanci Európskeho parlamentu sme dnes prijali spoločné vyhlásenie, ktorého cieľom je chrániť európskych spotrebiteľov pred nepravdivým alebo zavádzajúcim označením pôvodu výrobkov. Som pevne presvedčená, že toto uznesenie a toto vyhlásenie intenzívne podporia vytvorenie mechanizmu poskytovania presných informácií spotrebiteľom, a to najmä pokiaľ ide o presný pôvod kupovaných výrobkov. Občania EÚ musia mať právo poznať miesto pôvodu a úroveň kvality výrobkov a textílií, ktoré kupujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. (GA) Hlasoval som za túto správu, lebo je dôležité, aby boli spotrebitelia pri kúpe textílií plne informovaní. Vďaka tejto správe bude v budúcnosti povinné jasné označovanie textílií obsahujúcich materiál živočíšneho pôvodu. Pomôže to aj alergikom. Vďaka zmenám navrhnutým v tejto správe by sa na trh bezodkladne mohli uviesť nové vlákna a inovačné výrobky, vďaka čomu budú mať spotrebitelia väčší výber. Teší ma najmä to, čo sa v správe uvádza o vykonaní dvoch štúdií: o možnosti súvislosti medzi alergiami a chemikáliami používanými v textíliách a o realizovateľnosti zavedenia systému označovania miesta pôvodu s cieľom zabezpečiť úplnú vysledovateľnosť textilných výrobkov. Súhlasím so spravodajcom, že treba nájsť rovnováhu medzi presadzovaním vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a nutnosťou zjednodušiť regulačný rámec pre textilné výrobky.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Jej cieľom je zjednodušiť a zlepšiť platný regulačný rámec pre označovanie textilných výrobkov, podporiť inovácie v odevnom a textilnom priemysle a vyvinúť a zaviesť nové vlákna. Súhlasím s tým, že treba nájsť správnu rovnováhu medzi presadzovaním vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a zjednodušením regulačného rámca pre textilné výrobky. Rozšírenie povinného označovania etiketou by nemalo predstavovať neprimeranú záťaž na podniky bez toho, aby prinieslo skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov, ktorých môže príliš veľa informácií na etikete textilných výrobkov dokonca zmiasť. Domnievam sa, že by bolo užitočné, ak by Komisia predložila správu Európskemu parlamentu a Rade o možných nových požiadavkách na označovanie etiketou, ktoré by sa mali zaviesť na úrovni Únie. V správe by sa mali preskúmať najmä názory spotrebiteľov na množstvo informácií, ktoré by sa mali na etikete textilných výrobkov uvádzať, a malo by sa zistiť, ktoré iné spôsoby okrem označenia etiketami možno použiť na poskytnutie dodatočných informácií spotrebiteľom.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Cieľom návrhu nariadenia, ktorý prijala Komisia 30. januára 2010, je zjednodušiť platný regulačný rámec, a to prepracovaním troch platných smerníc o názvoch a označovaní textilných výrobkov etiketami do jedného nariadenia.

V prvom čítaní, ktoré sa uskutočnilo 18. mája 2010, Parlament veľkou väčšinou schválil 63 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Väčšina boli technické zmeny a doplnenia zamerané na zladenie znenia so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Okrem toho prijal aj niekoľko podstatných zmien a doplnení vrátane predpisov o označovaní pôvodu, označovaní materiálov pochádzajúcich zo zvierat, textilných výrobkov z viacerých druhov vlákien a tak ďalej. Rada vo svojom posúdení zamietla všetky podstatné zmeny a doplnenia, ktoré Parlament navrhol.

Hlasovala som za túto správu, odporúčanie do druhého čítania, lebo opätovne predkladá veľkú väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu z prvého čítania vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na označovanie pôvodu, označovanie materiálov pochádzajúcich zo zvierat a textilné výrobky z viacerých druhov vlákien. Tieto zmeny prispejú k podpore a inováciám európskeho priemyslu a zvýšia úroveň informácií poskytovaných spotrebiteľom.

Rovnako dôležitá bude štúdia, ktorú bude musieť Komisia predložiť do septembra 2013 s cieľom určiť, či existuje príčinná súvislosť medzi alergickými reakciami a chemikáliami alebo zmesami používanými v textilných výrobkoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne. (IT) V januári 2009 Komisia prijala návrh nového nariadenia o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketou. Účelom tohto návrhu je zjednodušiť a zlepšiť platný regulačný rámec pre označovanie textilných výrobkov s cieľom podporiť vývoj a zavedenie nových vlákien. Vďaka prepracovaniu troch platných smerníc do jedného nariadenia tento návrh uľahčí proces prispôsobenia právnych predpisov technickému pokroku a používatelia vlákien budú ľahšie využívať inovačné výrobky na trhu.

Vítam tento návrh a považujem za mimoriadne významné, že nové nariadenie sa výslovne zmieňuje o označovaní slovami „vyrobené v“ (made in). V skutočnosti je potrebné podniknúť ďalšie kroky v tomto smere s cieľom vybaviť Európsku úniu nástrojmi, vďaka ktorým bude môcť konkurovať a čeliť svojim hlavným obchodným partnerom na globalizovanom trhu, napríklad Spojeným štátom, Kanade, Číne a Japonsku.

Okrem toho by som chcel zdôrazniť to, čo je podľa mňa najdôležitejším aspektom dohody dosiahnutej s Radou, a to záväzok Európskej komisie predložiť po vykonaní vhodného posúdenia vplyvov do 30. septembra 2013 správu spolu s legislatívnymi návrhmi o označovaní pôvodu etiketou, vysledovateľnosti a používaní nových technológií.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, lebo jej cieľom je zjednodušiť a zlepšiť platný regulačný rámec pre označovanie textilných výrobkov etiketou, a tým podporiť vývoj a zavedenie nových vlákien a lepšiu ochranu spotrebiteľa. Keďže o konečnom znení sa ešte vždy rokuje s Radou, správa Európskeho parlamentu navrhuje vyriešiť otázky, ako je napríklad označovanie pôvodu na textilných výrobkoch dovážaných do EÚ, podľa ktorej by na etikete musel byť vyznačený nielen výrobca koncového výrobku, ale aj krajina pôvodu textilných výrobkov, ktoré boli použité na jeho výrobu, ako je to v Kanade, USA, Číne a Japonsku. V správe sa vo všeobecnosti navrhuje, aby sa na etiketách uvádzalo čo najviac informácií o zložení výrobku a aby sme vyzvali Komisiu, nech vyšetrí, či dovážané výrobky poškodzujú svojím zložením ľudské zdravie, s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa. V správe sa však zároveň navrhuje zamietnuť všetku zbytočnú administratívnu záťaž výrobcov tovaru. Napríklad sa v nej navrhuje nahradiť označovanie na etiketách jazykovo nezávislými symbolmi s cieľom predísť prekladaniu názvov vlákien do niekoľkých jazykov EÚ. Tiež sa v nej navrhuje, že na krajčírov, ktorí sú samostatne zárobkovo-činnými osobami, by sa mala vzťahovať výnimka z tohto budúceho nariadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktorého prednosťou je zjednodušenie aktuálneho systému týkajúceho sa označovania textilných výrobkov etiketou, ako aj podpora vývoja a zavedenia nových vlákien a skrátenie času medzi podaním žiadosti a prijatím nového názvu vlákna. Tieto nové pravidlá umožnia spotrebiteľom ľahšie využívať inovačné výrobky. Dokument, ktorý sme dnes schválili, okrem toho podporuje zavedenie označovania pôvodu, čo uľahčí spotrebiteľom rozhodovanie a prispeje k menšiemu výskytu nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií o pôvode. V tomto ohľade podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý stanovuje, že výrobcovia musia na etikete označiť prítomnosť netextilných častí živočíšneho pôvodu. Spotrebiteľov to ochráni pred rizikom, že si napríklad nevedomky kúpia výrobky z pravej kožušiny, a bude to lepšie chrániť aj alergikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Som presvedčená o pozitívnom vplyve zjednodušenia a zlepšenia platného regulačného rámca pre označovanie textilných výrobkov, najmä podpory vývoja a zavedenia nových vlákien. Vzhľadom na to hlasujem za prijatie nariadenia predloženého Parlamentom a Komisiou. Domnievam sa však, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil spravodajca, sú dôležité.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne. (FR) S cieľom ochrániť spotrebiteľov pred tým, aby si nevedomky kupovali výrobky z materiálov pochádzajúcich zo zvierat (z kožušiny a kože), som podporila túto správu, ktorá stanovuje povinné označovanie etiketou s uvedením výrazu „netextilné časti živočíšneho pôvodu“. Takáto etiketa okrem toho ochráni alergikov pred niektorými problémami, ktoré by mohli mať ako spotrebitelia.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Cieľom tohto nariadenia je zaviesť pravidlá o používaní názvov textilných vlákien a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketou, ako aj pravidlá o kvantitatívnej analýze dvojzložkových a trojzložkových vláknových zmesí. To prináša prepracovanie smernice 96/74/ES na nariadenie a zrušenie smerníc 96/73/ES a 73/44/EHS.

Cieľom je urobiť proces uvádzania nových vlákien do harmonizovaného zoznamu názvov textilných vlákien transparentnejším a prispôsobiť právne predpisy technologickému vývoju v textilnom priemysle. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré spravodajca opätovne predložil, sa týkajú otázky označovania pôvodu textílií, netextilných častí živočíšneho pôvodu, doložky o preskúmaní, žiadosti o štúdiu o nebezpečných látkach, jazykovo nezávislých symbolov alebo kódov v prípade vlákien, požiadaviek, podľa ktorých musí byť technická dokumentácia priložená k žiadosti o povolenie nového názvu textilných vlákien, textilných výrobkov z viacerých druhov vlákien, krajčírov, ktorí sú samostatne zárobkovo-činnými osobami, laboratórií na skúšanie textilných zmesí a povinného uvádzania vláknového zloženia v prípade plstí a plstených klobúkov.

Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Toto odporúčanie do druhého čítania sa týka pozície Rady k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označovaní vláknového zloženia textilných výrobkov. Textilné odvetvie je veľmi zložité a má výrazný podiel na hospodárskej činnosti členských štátov. Spravodajca dokázal dosiahnuť dohodu o rozporuplných otázkach, napríklad o označovaní pôvodu, netextilných častiach živočíšneho pôvodu, nebezpečných látkach a ďalších otázkach. Okrem toho sa mu podarilo zahrnúť do správy aj doložku o preskúmaní, ktorá umožňuje odstrániť prekážky riadneho fungovania vnútorného trhu. Napriek niektorým ťažkostiam na začiatku sa tri európske inštitúcie dohodli, čo je veľmi uspokojivý výsledok. Rada preto môže rýchlo prijať tento právny predpis tak, aby nadobudol platnosť v januári 2012, čo by veľmi pomohlo spotrebiteľom. Z toho dôvodu ma teší dosiahnutý konsenzus a hlasujem za toto nariadenie, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS, smernica Parlamentu 96/73/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/121/ES.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Účelom tohto návrhu nariadenia je zjednodušiť a zlepšiť platný regulačný rámec pre označovanie textilných výrobkov s cieľom ochrániť a podporiť vývoj a zavedenie nových vlákien. Tento návrh uľahčuje proces prispôsobenia právnych predpisov technickému pokroku prepracovaním troch platných smerníc do jedného nariadenia, čím zabraňuje transpozícii čisto technických aktualizácií a skracuje čas medzi podaním žiadosti a prijatím nového názvu vlákna. Dlhoročné túžby výrobcov sa týkajú tvorby názvov a označovania. Zjednodušenie platného regulačného rámca má potenciál podporiť inovácie v textilnom a odevnom priemysle a umožniť spotrebiteľom rýchlejšie využívať inovačné výrobky.

Parlament schválil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pravidlám o označovaní pôvodu, označovaní materiálov pochádzajúcich zo zvierat, používaní jazykovo nezávislých symbolov a doložke o preskúmaní v prvom čítaní v roku 2010, ale Rada neprijala všetko. Je nevyhnutné, aby teraz prijala rôzne návrhy, najmä tie o označovaní pôvodu.

Z týchto dôvodov sme hlasovali za väčšinu pozícií, ktoré tu boli prijaté.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Počiatočným cieľom tohto návrhu bolo zjednodušiť a zlepšiť platný regulačný rámec pre označovanie textilných výrobkov etiketou.

Keď Parlament rokoval s Radou ministrov EÚ, zahrnul do tohto nariadenia nové ustanovenia, napríklad o povinnom označovaní materiálov pochádzajúcich zo zvierat na textilných výrobkoch a vykonaní štúdie s cieľom určiť, či existuje príčinná súvislosť medzi alergickými reakciami a chemikáliami používanými v textilných výrobkoch.

Prítomnosť materiálov pochádzajúcich zo zvierat by mala byť jasne označená s cieľom ochrániť spotrebiteľov alebo alergikov pred rizikom, že si nevedomky kúpia výrobky z pravej kožušiny, hoci ich nechcú.

Komisia bude musieť do 30. septembra 2013 pripraviť štúdiu s cieľom zistiť, či existuje príčinná súvislosť medzi alergickými reakciami a chemikáliami alebo zmesami používanými v textilných výrobkoch. Na základe tejto štúdie predloží Komisia podľa potreby legislatívne návrhy.

Toto nariadenie by čoskoro mala prijať Rada ministrov EÚ a platnosť by malo nadobudnúť na 20. deň po zverejnení. Na pravidlá o požiadavkách označovania etiketou a o označovaní „netextilných častí živočíšneho pôvodu“ sa bude vzťahovať prechodné obdobie v dĺžke dva a pol roka.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Súčasná absencia harmonizovaných pravidiel o označovaní pôvodu stavia EÚ do nevýhody a okrem toho zbavuje európskych výrobcov spotrebného tovaru, ktorého pôvod je citlivou záležitosťou, možnosti využívať výhody spojené s výrobou v rámci Únie, zatiaľ čo spotrebitelia prichádzajú o možnosť mať prístup k informáciám o pôvode výrobkov. Označovanie pôvodu by uľahčilo spotrebiteľom rozhodovanie a prispelo by k menšiemu výskytu nepravdivých, nepresných alebo zavádzajúcich informácií o pôvode. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zavádza požiadavku označiť prítomnosť netextilných častí živočíšneho pôvodu v textilných výrobkoch. Treba zdôrazniť, že kožušina sa často používa ako ozdoba relatívne lacných odevov, ktoré sa často dovážajú z Ázie.

S cieľom odstrániť potenciálne prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a ktoré sú spôsobené rozdielnymi ustanoveniami alebo postupmi členských štátov, a udržať krok s rozvojom elektronického obchodu a budúcimi výzvami na trhu s textilnými výrobkami je potrebné preskúmať harmonizáciu a normalizáciu ostatných aspektov označovania textilných výrobkov etiketou s cieľom uľahčiť voľný pohyb textilných výrobkov na vnútornom trhu a dosiahnuť jednotnú a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celej EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Proces v rámci Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa bol bodom zlomu pre návrh pána Mandersa, keďže práve v ňom sa rozhodlo, že by malo byť povinné uvádzať radšej úplné zloženie výrobku než len niektoré jeho časti. Následne sa však naša skupina zmienila o nutnosti chrániť textilný priemysel a etiketu s výrazom „vyrobené v“ (made in), ale počas rokovaní s Radou sme na toto stanovisko nedostali žiadnu reakciu. Napriek tomu sú však prvky, ktoré stoja za podporu, napríklad zjednodušenie registrácie materiálov. Keďže ochranu etikety s výrazom „vyrobené v“ (made in) považujem za prioritnú otázku, nemôžem hlasovať za, a preto som sa rozhodol zdržať sa hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Hlasovala som za správu pána Mandersa o nariadeniach vzťahujúcich sa na označovanie textilných výrobkov etiketou. Som veľmi rada, že Parlament pri príležitosti tohto hlasovania v druhom čítaní opätovne predložil rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj napriek odporu Rady. Je dôležité, aby boli spotrebitelia pri nakupovaní plne informovaní o faktoch a aby si nevedomky nekúpili kožu alebo kožušinu, čo sa stáva najmä vtedy, keď sa kožušina používa ako ozdoba lacných odevov. V texte sa navyše zdôrazňuje potreba vysledovateľnosti textilných výrobkov a Komisia nechá urobiť štúdiu o potenciálnom zdravotnom riziku, ktoré predstavujú výrobky obsahujúce napríklad syntetické vlákna alebo farbivá.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne.(PL) Uznesenie o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktoré Európsky parlament prijal, je mimoriadne dôležité pre textilný priemysel v Európskej únii. Umožní rýchlejšie uvedenie nových vlákien na trh, čo pomôže inovačným textilným firmám najmä pri praktickej aplikácii ich výskumu a vývoja. Európsky parlament a Rada dlho diskutovali o tomto uznesení. Parlament požiadal, aby sa nariadenie rozšírilo o nové prvky, najmä o označenie krajiny pôvodu, označenie vlákien pochádzajúcich zo zvierat a prísnejšie požiadavky týkajúce sa používania škodlivých látok pri výrobe textílií. Parlament presvedčil Radu, že je zásadné jasne označovať vlákna živočíšneho pôvodu etiketou.

Toto ustanovenie je veľmi užitočné najmä pre spotrebiteľov, ktorí sú alergickí na kožený tovar, a spotrebiteľov, ktorí z ideologických dôvodov nechcú kupovať textílie obsahujúce prvky živočíšneho pôvodu. Dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nám tiež podarí dosiahnuť dohodu o označovaní pôvodu tovaru. Táto otázka je nevyriešená už príliš dlho. Myslím si, že jasne formulované zásady prinesú európskym firmám a spotrebiteľom výhody.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Podporil som tento dokument, lebo navrhuje zavedenie pravidiel o prítomnosti netextilných častí živočíšneho pôvodu v niektorých výrobkoch, ako aj o presnom označení pôvodu výrobkov. Toto nariadenie by malo predovšetkým priniesť požiadavky na označovanie netextilných častí živočíšneho pôvodu pri označovaní textilných výrobkov etiketou alebo iným označením, aby si mohli spotrebitelia vybrať na základe informácií, ktoré majú k dispozícii. Označovanie etiketou alebo iným označením by nemalo byť zavádzajúce a malo by byť také, aby spotrebiteľ hneď pochopil, ktorej časti výrobku sa príslušné špecifikácie týkajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. (FI) Teší ma, že napokon sme v Parlamente prijali rozhodnutie o akte týkajúcom sa označovania textílií etiketou zahŕňajúcom niekoľko veľmi podstatných návrhov zlepšení, ktoré je aj Rada pripravená podporiť a zaviesť. Práca na tomto nariadení vo výboroch niekedy zahŕňala isté veľmi ambiciózne predstavy, ktorých sme sa, našťastie, vzdali. Ide jednoznačne o zlepšenie, že výrobky sa musia odteraz jasne označovať, ak obsahujú látky živočíšneho pôvodu, a to z dôvodu verejného zdravia, keďže napríklad kožušina predstavuje zdravotné riziko pre mnohých alergikov. Hoci sa niektorí výrobcovia postavili proti tejto iniciatíve s ohľadom na platné právne predpisy o požiadavkách na označovanie častí živočíšneho pôvodu etiketou, teraz došlo k zlepšeniu a celkom jasne to nasvedčuje tomu, že myslenie EÚ sa orientuje na spotrebiteľa. Povinné označovanie pôvodu výrobkov z tretích krajín by však bolo neúčinné a samo osebe príliš nákladné. Ťažko len tak bez prípravy odhadnúť, akú pridanú hodnotu by takáto požiadavka mohla priniesť spotrebiteľom, najmä ak v celosvetovom meradle sa výrobky zriedka vyrábajú alebo majú pôvod len v jednej krajine.

Preto je dôležité, aby Komisia teraz túto vec vyšetrila a aby sa dôkladne zvážili praktické aspekty pokračovania v tejto iniciatíve. V tej istej súvislosti je prirodzené, že reformovanie a zosúladenie označovania výrobkov etiketou by sa mali celkovo zhodnotiť, ako sme sa práve dohodli.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Teší ma návrh Komisie, keďže zjednodušuje platný regulačný rámec a má potenciál podporiť inovácie v textilnom a odevnom odvetví, pričom spotrebiteľom a používateľom vlákien umožní, aby mohli ľahšie využívať inovačné výrobky.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nové pravidlá označovania textilných výrobkov etiketou hrajú veľkú úlohu, ak máme predísť problémom, ktoré vzniknú, keď budú spotrebitelia zle informovaní. Prítomnosť materiálov pochádzajúcich zo zvierat musí byť jasne označená s cieľom ochrániť spotrebiteľov alebo alergikov pred rizikom, že si nevedomky kúpia výrobky z pravej kožušiny, hoci ich nechcú. Počiatočným cieľom tohto návrhu je zjednodušiť a zlepšiť platný regulačný rámec pre označovanie textilných výrobkov etiketou. Počas rokovaní s Radou ministrov EÚ bolo veľmi dôležité zahrnutie nových ustanovení do tohto nariadenia, a to napríklad o povinnom označovaní materiálov pochádzajúcich zo zvierat na textilných výrobkoch a o vykonaní štúdie s cieľom určiť, či existuje príčinná súvislosť medzi alergickými reakciami a chemikáliami alebo zmesami používanými v textilných výrobkoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Cieľom správy pána Toineho Mandersa je pomôcť kupcom textilných výrobkov. Sú navrhnuté nové pravidlá o označovaní textilných výrobkov etiketou, ktoré pomôžu spotrebiteľom vyhnúť sa tomu, že si kúpia textilné výrobky obsahujúce pravú kožušinu alebo kožu. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Spotrebitelia sú čoraz lepšie informovaní o tovare, ktorý si kupujú. Pre väčšinu ľudí hrá pôvod výrobkov veľmi dôležitú úlohu pri rozhodovaní o tom, na čo chcú minúť svoje peniaze. V textilnom odvetví treba omnoho viac informácií v tomto ohľade, aby spotrebitelia vedeli, odkiaľ pochádzajú a z čoho sú vyrobené svetre, bundy, nohavice a pod., ktoré si kupujú. Pri súčasnom stave vecí sú požiadavky na označovanie etiketou dosť neprimerané. Potrebujeme jednoznačnejšie etikety, ktoré budú označovať, či sa na výrobu odevov použili výrobky živočíšneho pôvodu, a to najmä v prípade kožušiny a kožušinových lemov. Hlasoval som za túto správu, lebo sa zaoberá poskytovaním podrobných informácií, ktoré občania naliehavo potrebujú, lebo majú právo vedieť, odkiaľ ich textilné výrobky pochádzajú a z akých materiálov sú vyrobené.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Text, o ktorom dnes diskutujeme, sa, žiaľ, veľmi líši od textu, ktorý tento Parlament schválil v prvom čítaní. Podstatný rozdiel spočíva v tom, že táto správa sa nezmieňuje o označovaní pôvodu, ktoré by mali obsahovať etikety na textilných výrobkoch. Rada sa rázne postavila proti tejto myšlienke a je ťažké pochopiť prečo. Nemali by spotrebitelia vedieť, odkiaľ pochádzajú odevy, ktoré nosia? Označovanie pôvodu by určite poskytlo záruku kvality výrobkov a ochrany.

Naozaj ma zmiatlo, že len dva členské štáty, Taliansko a Litva, trvali v Rade na tom, aby sa na výrobkoch označoval aj ich pôvod, a zaujímalo by ma, aký záujem majú ostatné európske krajiny na tom, aby neboli ich vlastné podniky chránené takýmto spôsobom, keďže takto budú viac vystavené problémom s nespravodlivou hospodárskou súťažou a falšovaním. Parlament sa, žiaľ, sklonil pred krátkozrakým rozhodnutím Rady nepodporiť tak veľmi potrebné označovanie pôvodu, a preto sa nazdávam, že je mojou povinnosťou hlasovať proti dnešnej správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Táto správa je odporúčaním do druhého čítania o pozícii Rady v prvom čítaní k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označovaní vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením. Rada odmietla všetky podstatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu v prvom čítaní, lebo sa domnieva, že by neboli zlučiteľné so zamýšľaným zjednodušením. Hlavné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu opätovne predložené touto správou, za ktorú som hlasovala, sa vzťahujú na otázky, ktoré majú podľa mňa obrovský význam pre európsky trh. Spomedzi nich by som chcela zdôrazniť označovanie pôvodu a zahrnutie požiadavky označovať krajinu pôvodu textilných výrobkov dovážaných z tretích krajín. Keďže v súčasnosti nemáme harmonizované pravidlá o označovaní pôvodu, EÚ je v nevýhode, pokiaľ ide o jej hlavných obchodných partnerov, ako sú napríklad štáty Kanada, Čína, Japonsko a USA, ktoré vyžadujú označovanie pôvodu dovážaného tovaru. Označovanie pôvodu by uľahčilo spotrebiteľom rozhodovanie a prispelo by k menšiemu výskytu nepravdivých, nepresných alebo zavádzajúcich informácií o pôvode.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) V prvom čítaní Parlament schválil 63 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu nariadenia Komisie o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketou. Niektoré z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov mali technickú povahu a iné sa vzťahovali na samotnú podstatu vrátane pravidiel o označovaní pôvodu, označovania materiálov pochádzajúcich zo zvierat, používania jazykovo nezávislých symbolov a doložky o preskúmaní. Rada do veľkej miery prijala technické zmeny a doplnenia, ale zamietla všetky podstatné zmeny a doplnenia, ktoré Parlament navrhol. Väčšina z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa už obnovila, keďže sa považuje sa dôležité, aby Rada uznala ich účelnosť a riadne ich zvážila.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Európsky parlament vo svojej prvej pozícii v prvom čítaní, ktorú prijal 18. mája 2010, drvivou väčšinou schválil 63 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Väčšinu týchto návrhov predstavovali technické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom bolo zosúladiť tento text so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a s novým legislatívnym rámcom pre uvádzanie tovaru na trh. Parlament okrem toho prijal niekoľko podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vrátane pravidiel o označovaní pôvodu, označovania materiálov pochádzajúcich zo zvierat, používania jazykovo nezávislých symbolov a doložky o preskúmaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. (CS) Podporila som túto správu, lebo je to krok smerom k lepšej ochrane spotrebiteľa a zdôrazňuje kvalitu textilných výrobkov. Napriek tomu je škoda, že sme nedokázali presadiť, aby sa označovala krajina pôvodu etiketou, lebo toto je údaj, ktorý rozširuje možnosť voľby spotrebiteľov a môže pomôcť znížiť výskyt rôznych nepresných a zavádzajúcich informácií o pôvode. Neexistencia harmonizovaných pravidiel v tejto oblasti okrem toho zbavuje európskych výrobcov výhod vzťahujúcich sa na výrobu v EÚ. Domnievam sa, že Komisia bude pokračovať vo svojom úsilí a nájde prijateľné riešenie tejto otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Laurence J.A.J. Stassen (NI), písomne. (NL) Holandská Ľudová strana za slobodu (PVV) hlasuje proti tomuto odporúčaniu Európskeho parlamentu. Pôvodný návrh Komisie predpokladal zjednodušenie formalít s cieľom uľahčiť uvádzanie nových textilných vlákien na trh. Európsky parlament pridal požiadavku, aby boli v budúcnosti podniky povinné uvádzať, odkiaľ textilný výrobok pochádza, a to prostredníctvom toho, čo poznáme ako označovanie krajiny pôvodu etiketou. V tomto ohľade nepodporujeme pozíciu Parlamentu.

To, že etikety obsahujú informácie o materiáloch predstavujúcich zdravotné riziko alebo spôsobujúcich alergické reakcie, prináša výhody spotrebiteľom. Uvedenie krajiny pôvodu na etikete je bezvýznamné európske puntičkárstvo. Pôvod výrobku nám zjavne nepovie nič o výrobnom procese alebo kvalite výrobku, ani nezlepšuje ochranu spotrebiteľa. Ak by aj takzvaná krajina pôvodu bola uvedená, ostatné fázy výrobného procesu sa mohli odohrať inde.

Celé označenie „vyrobené v x“ je dobré iba na to, aby u spotrebiteľa vytváralo falošný dojem jednoznačnosti, pričom v skutočnosti prináša len ďalšie náklady a byrokraciu. Podniky musia čeliť ďalším administratívnym ťažkostiam, kontrolovanie etikiet si vyžaduje ďalšie colné formality a v konečnom dôsledku sa dovážanie výrobkov stáva nákladnejším. Strana PVV bude tak hlasovať aj proti tomuto odporúčaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za označovanie krajiny pôvodu a prítomnosti kožušiny etiketou a vítam tento právny predpis.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. (FR) Teší ma dohoda, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka mimoriadne zložitej otázky názvov textilných vlákien a súvisiaceho označovania textilných výrobkov etiketou. Spotrebiteľom treba poskytnúť presné informácie o prítomnosti netextilných častí výrobkov pochádzajúcich zo zvierat, ako je napríklad kožušina, aby sa mohli informovane rozhodovať.

Okrem toho trvám aj na tom, že Komisia musí čo najdôkladnejšie preskúmať otázku sociálneho označovania. Domnievam sa, že spotrebitelia by mali byť informovaní o sociálnych podmienkach, za ktorých bol textilný výrobok vyrobený, aby mali väčšiu zodpovednosť za pracovné podmienky pracujúcich v textilnom priemysle.

Je jasné, že nemôžeme na etiketách uvádzať príliš veľa informácií, ale sociálne označovanie by mohlo umožniť, aby pracovné podmienky v Európskej únii a na celom svete prešli trvalou zmenou vďaka tomu, že spotrebitelia budú pri nákupoch uplatňovať prístup založený na občanoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Marianne Thyssen (PPE), písomne.(NL) Dohoda, ktorá bola dnes schválená po dvoch rokoch intenzívnych rokovaní, zjednoduší uvádzanie nových vlákien na trh a zlepší ochranu spotrebiteľa na vnútornom trhu vďaka jasným, viditeľným a čitateľným etiketám na textilných výrobkoch. Európsky parlament okrem toho jasne opečiatkoval toto nariadenie. Textilné výrobky, ktoré obsahujú netextilné časti živočíšneho pôvodu, napríklad kožušinu alebo kožu, by mali byť v budúcnosti označované etiketou, na ktorej sa to bude jasne uvádzať. Okrem toho sa ukázalo, že je možné splniť výslovné žiadosti Parlamentu o ďalšie preskúmanie používania jazykovo nezávislých symbolov na etiketách na odeve, ako aj možných súvislostí medzi alergickými reakciami a chemickými látkami použitými v textíliách.

Záväzok, ktorý Parlament od Komisie vyžadoval a dostal, konkrétne že v prípade potreby a po vykonaní dôkladnej štúdie predloží v roku 2013 legislatívne návrhy vo vzťahu k vysledovateľnosti textilných výrobkov, je dôležitým krokom vpred. Z uvedených dôvodov som hlasovala za dohodu, ktorú Parlament a Rada dosiahli v druhom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Niki Tzavela (EFD), písomne. (EL) Čo sa týka odporúčania pána Mandersa o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketou, hlasovala som za kompromisný návrh politických skupín, lebo som za povinný systém označovania krajiny pôvodu etiketou na textilných výrobkoch pochádzajúcich z tretích krajín. Okrem toho si myslím, že by to podporilo spravodlivú hospodársku súťaž v EÚ a na medzinárodnej scéne.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Litovský textilný a odevný priemysel je jedným z najšpecializovanejších v Európe, pričom 1 000 podnikov podnikajúcich v tomto odvetví zamestnáva 40 000 ľudí. Pre mňa a väčšinu Litovčanov je preto dôležité, aby nové pravidlá označovania textilných výrobkov etiketou uvedené v tejto správe pomáhali chrániť dobré meno nášho textilného priemyslu. Nové právne predpisy, dúfajme, zjednodušia aktuálne pravidlá označovania etiketou. Navyše potrebujeme spoľahlivé chemické testy s cieľom potvrdiť, že vyrábané textílie spĺňajú hygienické a environmentálne kritériá. Európski spotrebitelia majú právo vedieť, čo kupujú. Použitie akýchkoľvek výrobkov živočíšneho pôvodu musí byť jasne vyznačené na etikete textilného výrobku. Nové pravidlá označovania textílií etiketou by mali prispieť k tomu, aby si spotrebitelia nevedomky nekupovali textilné výrobky vyrobené z pravej kožušiny alebo kože. Osud litovského textilného a odevného priemyslu je úzko spojený s EÚ, keďže 84 % litovských textílií sa vyváža do EÚ. Málokto vie, že litovskí výrobcovia textílií šijú uniformy pre rôzne vojenské a policajné sily v celej Európe vrátane NATO. Preto by Litva aj Európa mali mať záujem na zvýšení úsilia s cieľom zlepšiť kontrolu kvality a transparentnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Po dnešnom hlasovaní o označovaní etiketou už spotrebitelia nečelia riziku, že si nevedomky kúpia textílie obsahujúce pravú kožu alebo kožušinu. Domnievam sa, že spotrebitelia majú právo vedieť, z čoho sú vyrobené výrobky, ktoré si kupujú, a táto správa zabezpečuje, aby sa na etikete textilných výrobkov uvádzali všetky použité materiály pochádzajúce zo zvierat. Je to dobrá správa nielen pre ľudí, ktorí si nechcú kupovať výrobky obsahujúce pravú kožušinu alebo kožu, ale aj pre alergikov. Som sklamaný, že správa neustanovuje povinné označovanie pôvodu textilných výrobkov, ale som rád, že Komisia predloží hodnotiacu správu s cieľom riešiť takéto otázky v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som za správu o názvoch a označovaní textilných výrobkov. Navrhované preskúmanie právnych predpisov EÚ sa týka v prvom rade technických otázok, ktoré nemajú veľký politický vplyv. Výsledné zjednodušenie celého procesu však pomôže podporiť inovácie v rámci tohto priemyslu. Kompromis, ktorý dosiahli niektoré skupiny v Európskom parlamente, zohľadňuje aj aktuálne problémy týkajúce sa falšovania výrobkov v európskom textilnom odvetví a vyzýva na prijatie transparentných a súdržných obchodných nariadení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za správu pána Mandersa. Text, o ktorom sme hlasovali, nielen navrhuje skombinovať tri smernice o označovaní textilného zloženia do jedného európskeho nariadenia platiaceho pre všetky členské štáty, ale tiež zjednodušuje postup uznávania nových vlákien.

Správa pána Mandersa by možno bola úplnejšia, ak by zahŕňala pravidlo povinného označovania pôvodu výrobkov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ, ale vzhľadom na ťažkosti, ktoré sa vyskytujú pri riešení istých tém, som presvedčená, že v konečnom dôsledku sme dosiahli dobrý kompromis v podobe konečného znenia, o ktorom sa hlasovalo.

 
  
  

Správa: Vital Moreira (A7-0243/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh, pretože mení a dopĺňa určité aspekty nariadenia (ES) č. 1215/2009 s cieľom predĺžiť jeho platnosť do 31. decembra 2015 a uskutočniť určité úpravy vyplývajúce z nadobudnutia platnosti bilaterálnych dohôd s Bosnou a Hercegovinou a Srbskom. Keďže dočasné dohody/dohody o stabilizácii a pridružení (DSP) priznávajú Bosne a Hercegovine obchodné výhody na tie isté výrobky, ktoré sú vymedzené v autonómnych obchodných preferenciách, tieto výhody je potrebné z nariadenia Rady (ES) č. 1215/2009 vypustiť. Týka sa to preferenčných colných kvót na mladé hovädzie mäso, cukor a výrobky z cukru, určité vína, ako aj na určité produkty rybného hospodárstva. Ukončením platnosti obchodných preferencií by ich užívatelia prišli o objektívnu hospodársku výhodu vo svojom obchode s EÚ. To by mohlo mať mimoriadne negatívne následky na celkovú hospodársku výkonnosť celého regiónu západného Balkánu s následnými negatívnymi dôsledkami na jeho domáce reformné procesy a procesy transformácie. Okrem toho by mohla byť vážne ohrozená jeho hospodárska obnova.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Európska únia priznala krajinám západného Balkánu výnimočný neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ pre takmer všetky výrobky. Hlavným cieľom týchto opatrení je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ. Hospodársky rozvoj má zas podporovať politickú stabilitu v celom regióne. Obchodné preferencie boli priznané na obdobie končiace sa 31. decembra 2010. Súhlasím s tým, aby bola platnosť ustanovení predĺžená do 31. decembra 2015. Ukončením platnosti obchodných preferencií by ich užívatelia prišli o objektívnu hospodársku výhodu vo svojom obchode s EÚ. To by mohlo mať negatívne následky na celkovú hospodársku výkonnosť západného Balkánu s následnými negatívnymi dôsledkami na jeho domáce reformné procesy a procesy transformácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne. (BG) Podporujem zavedenie výnimočných obchodných opatrení pre krajiny a územia využívajúce proces stabilizácie a pridruženia. Každý si uvedomuje, že obchod je hybnou silou hospodárskeho rozvoja a tieto obchodné opatrenia oživia ekonomiky západného Balkánu. Priznanie privilegovaného prístupu na trh Európskej únie krajinám západného Balkánu nám navyše umožní podporiť rýchlejšiu integráciu ich ekonomík do ekonomiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Dnes hlasujeme o predĺžení výnimočných obchodných preferencií, akými sú colné výnimky a obchodné preferencie, pre Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a Kosovo do roku 2015. Podľa podmienok nariadenia Rady (ES) č. 1215/2009 sa preferenčné colné kvóty vzťahujú na mladé hovädzie mäso, cukor a výrobky z cukru, určité vína, ako aj na určité produkty rybného hospodárstva. Cieľom tohto predĺženia je riešenie rozsiahlej hospodárskej krízy, keďže ukončenie platnosti obchodných preferencií by ohrozilo hospodársku obnovu týchto krajín a malo by následky na celkový proces stabilizácie a transformácie západného Balkánu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa je zameraná na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1215/2009, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pridruženia k Európskej únii. Krajiny západného Balkánu sa nachádzajú v tejto situácii a výrobky, ktoré z nich pochádzajú, majú bezcolný štatút a výnimočný neobmedzený prístup na trh EÚ. Cieľom týchto opatrení je zmiernenie krízy a oživenie hospodárstva týchto krajín. Platnosť týchto výnimočných opatrení uplynula 31. decembra 2010, a ak nebude predĺžená, bude to mať vážne následky na vytváranie bohatstva, ohrozenie hospodárskej obnovy a vnútorné reformné procesy a procesy transformácie. Preto súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložil spravodajca, ako aj s predĺžením platnosti týcho opatrení do 31. decembra 2015 a s uskutočnením potrebných úprav vyplývajúcich z nových bilaterálnych dohôd uzatvorených s Bosnou a Hercegovinou a Srbskom.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom tejto správy je predĺženie výnimočného neobmedzeného bezcolného prístupu na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia. Zámienkou tohto kroku je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ v presvedčení, že hospodársky rast, ktorý potom nastane, podporí politickú stabilitu v celom regióne.

Tieto opatrenia sa však nesmú brať do úvahy bez zohľadnenia situácie vážnej hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá dnes pretrváva na Balkáne, najmä v Bosne a Hercegovine, v Srbsku a v Kosove. Súčasná situácia v tomto regióne je zrejmou súčasťou väčšej krízy kapitalizmu a zhoršuje ju jej vlastný účinok: je však hlboko zakorenená v dlhej histórii zasahovania, násilia a vojenskej okupácie podporovanej EÚ a jej hlavnými mocnosťami a Spojenými štátmi s cieľom presadiť svoju hospodársku a politickú nadvládu v regióne. Svedčí o tom odtrhnutie Kosova a úloha EÚ v tejto situácii a vnútorný proces s prívlastkom reformný a transformačný predstavuje súčasnú fázu tohto procesu presadzovania imperiálnej nadvlády v tomto regióne.

Návrhy, ktoré tu dnes odzneli, by sa mali preskúmať, analyzovať a chápať v tomto kontexte.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Cieľom tejto správy je predĺženie výnimočného neobmedzeného bezcolného prístupu na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich takzvaný proces stabilizácie a pridruženia. Zámienkou tohto kroku je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ v presvedčení, že hospodársky rast, ktorý potom nastane, podporí politickú stabilitu v celom regióne.

Tieto opatrenia sa však nesmú brať do úvahy bez zohľadnenia situácie vážnej hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá dnes pretrváva na Balkáne, najmä v Bosne a Hercegovine, v Srbsku a v Kosove.

Súčasná situácia v tomto regióne je súčasťou väčšej krízy kapitalizmu a zhoršuje ju jej vlastný účinok: je však hlboko zakorenená v dlhej histórii zasahovania, násilia a vojenskej okupácie podporovanej EÚ a jej hlavnými mocnosťami a Spojenými štátmi s cieľom presadiť svoju hospodársku a politickú nadvládu. Svedčí o tom odtrhnutie Kosova a úloha EÚ v tejto situácii a vnútorný proces s prívlastkom reformný a transformačný predstavuje súčasnú fázu tohto procesu presadzovania imperiálnej nadvlády v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – V nariadení Rady (ES) č. 2007/2000 priznala Európska únia výnimočný neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia. Hlavným cieľom týchto opatrení je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ. Hospodársky rozvoj navyše podporil politickú stabilitu v celom regióne. Tieto obchodné preferencie boli udelené na obdobie, ktoré sa skončilo 31. decembrom 2010, a v súčasnosti sa vzťahujú na Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a Kosovo.

Zrušenie obchodných preferencií by však mohlo mať veľmi negatívne následky na celkovú hospodársku výkonnosť západného Balkánu a následne negatívny vplyv na jeho domáci reformný proces a proces transformácie. Okrem toho by to mohlo vážne ohroziť hospodársku obnovu. Preto, aby sa nenarušil obchod, je vhodné predĺžiť účinnosť nariadenia Rady (ES) č. 1215/2009 do 31. decembra 2015.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Cieľom týchto opatrení je pomôcť krajinám v procese stabilizácie, ako napríklad krajinám západného Balkánu, prostredníctvom preferenčných obchodných opatrení s EÚ v porovnaní s tretími krajinami. Vzhľadom na riadne rozhodnutie o predĺžení platnosti nariadenia do roku 2015 s osobitným zohľadnením Bosny a Hercegoviny a Srbska potvrdzujem, že som hlasoval za.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Uvítal som tento dôležitý dokument, pretože prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 2007/2000 priznala Európska únia výnimočný neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia. Hlavným cieľom týchto opatrení je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ. Hospodársky rozvoj má zas podporovať politickú stabilitu v celom regióne. Obchodné preferencie boli priznané na obdobie končiace sa 31. decembra 2010 a v súčasnosti sa vzťahujú na Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a Kosovo, ako bolo vymedzené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99, a to pre všetky výrobky v rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1215/2009. Na výrobky s pôvodom v Albánsku, Chorvátskej republike, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko alebo v Čiernej Hore sa naďalej vzťahujú výhody plynúce z ustanovení nariadenia (ES) č. 1215/2009, keď je tak uvedené, alebo z akýchkoľvek opatrení ustanovených v nariadení (ES) č. 1215/2009, ktoré sú výhodnejšie ako obchodné výhody ustanovené v rámci bilaterálnych dohôd medzi Európskou úniou a týmito krajinami. Tento návrh mení a dopĺňa určité prvky nariadenia (ES) č. 1215/2009 s cieľom predĺžiť jeho účinnosť do 31. decembra 2015 a uskutočniť určité úpravy v dôsledku nadobudnutia platnosti bilaterálnych dohôd s Bosnou a Hercegovinou a so Srbskom.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Dôrazne podporujem zmenu a doplnenie určitých prvkov nariadenia (ES) č. 1215/2009 s cieľom povoliť predĺženie jeho účinnosti do 31. decembra 2015 a uskutočniť určité úpravy v dôsledku nadobudnutia platnosti bilaterálnych dohôd s Bosnou a Hercegovinou a so Srbskom.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Táto správa podporuje nátlak, ktorý Európska únia vyvíja na balkánske štáty, aby slúžili záujmom Únie. Dokonca poveruje Parlament, aby v spolupráci s Radou prijal vhodné opatrenia, ak vlády týchto štátov neprejavia dostatočnú túžbu liberalizovať svoje ekonomiky. To je prehnaný imperializmus. Hlasujem proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Podľa nariadenia (ES) č. 2007/2000 priznala EÚ výnimočný neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia. Hlavným cieľom tohto opatrenia je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ. Hospodársky rozvoj, ktorý nastal ako dôsledok, podporí politickú stabilitu v celom regióne. Výhody vyplývajúce z tohto nariadenia sa skončili 31. decembra 2010. Vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu, ktorú momentálne zažívame, je potrebné predĺžiť platnosť týchto podmienok do 31. decembra 2015, aby koniec platnosti týchto špeciálnych podmienok neviedol k stagnácii v ekonomikách týchto regiónov, keďže na udržanie stability a mieru v tomto problematickom balkánskom regióne sú potrebné dobré hospodárske podmienky.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Keď Európska únia prijala nariadenie č. 2007/2000, priznala výnimočný neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia. Hlavným cieľom týchto opatrení je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ. Hospodársky rozvoj má zas podporovať politickú stabilitu v celom regióne. Platnosť obchodných preferencií by sa však nemala zrušiť, pretože by to mohlo mať negatívne následky na celkovú hospodársku výkonnosť západného Balkánu s následným negatívnym dôsledkom na jeho domáce reformné procesy a procesy transformácie. Okrem toho by mohla byť vážne ohrozená jeho hospodárska obnova. Preto súhlasím so spravodajcom, ktorý dôrazne podporuje zmenu a doplnenie určitých prvkov nariadenia (ES) č. 1215/2009 s cieľom predĺžiť jeho účinnosť do 31. decembra 2015 a hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) V záujme stimulovania ekonomík krajín západného Balkánu im bol poskytnutý privilegovaný prístup na európsky trh. Vzťahuje sa to na takmer všetky tovary vyrobené v krajinách zúčastňujúcich sa na procese stabilizácie a pridruženia k EÚ. Obchodné preferencie boli priznané na obdobie končiace sa 31. decembra 2010 a týkajú sa týchto krajín: Bosna a Hercegovina, Srbsko a Kosovo.

Preferencie ostávajú v platnosti pre tovary z Albánska, Chorvátska, Macedónska a Čiernej Hory. Ak by sa tieto obchodné preferencie mali teraz zrušiť, ohrozilo by to ďalší hospodársky rast týchto krajín. Nehlasoval som za túto správu, pretože, ako už bolo vysvetlené, niektoré body v novom nariadení nie sú jasne formulované.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Cieľom tejto správy je predĺžiť platnosť nariadenia Rady (ES) č. 1215/2009, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pridruženia k Európskej únii. EÚ priznala výnimočný neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia. Hlavným cieľom tohto opatrenia je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ. Zastávam názor, že pri takom mimoriadnom prístupe by malo byť aj ustanovenie o preskúmaní vplyvu na vnútorný trh. Tieto obchodné preferencie boli priznané na obdobie končiace sa 31. decembra 2010. Ukončením platnosti obchodných preferencií by ich užívatelia prišli o všetky objektívne hospodárske výhody vo svojom obchode s EÚ. To by mohlo mať vážne negatívne následky na celkovú hospodársku výkonnosť regiónu západného Balkánu s následnými negatívnymi dôsledkami na jeho domáce reformné procesy a procesy transformácie a mohlo by to ohroziť jeho hospodársku obnovu. Hlasovala som za tento návrh, ktorého cieľom je predĺženie platnosti týchto opatrení do 31. decembra 2015.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Podľa nariadenia (ES) č. 2007/2000 priznala EÚ výnimočný neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia. Hlavným cieľom tohto opatrenia je oživenie ekonomík západného Balkánu prostredníctvom privilegovaného prístupu na trh EÚ. Tieto obchodné preferencie, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a Kosovo, boli priznané na obdobie končiace sa 31. decembra 2010, ale ich platnosť by sa mala teraz predĺžiť do 31. decembra 2015, aby nebola ohrozená hospodárska obnova týchto krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Napriek tomu, že konečné hlasovanie bolo odložené, hlasovali sme o niekoľkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Tieto mimoriadne obchodné opatrenia s partnermi na západnom Balkáne sú v zmysle procesu stabilizácie a pridruženia EÚ v skutočnosti preferenčné colné opatrenia, ktoré zaručujú vývozu partnerských krajín jednoduchší prístup na trh EÚ. Je potrebné o nich informovať Svetovú obchodnú organizáciu. Program sa skončil koncom roku 2010 a to, čo máme teraz, je jednoducho jeho predĺženie. Bolo zablokované pre oneskorené komitologické rozhodnutie. Začiatkom januára 2011 predložil Výbor pre medzinárodný obchod návrh Rade s cieľom zabezpečiť, aby sa postup urýchlil, ale nedostal žiadnu odpoveď. Preto musel Parlament čakať na prijatie správy pána Szájera o komitológii v marci, aby mohol vykonať ďalšie kroky. Neformálny trojstranný rozhovor vyriešil problém prijatia v prvom čítaní. Oneskorenie spôsobilo ťažkosti v niektorých prijímajúcich krajinách, najmä v Kosove, a Parlament bol za to neprávom obvinený.

 
  
  

Správa: Gunnar Hökmark (A7-0151/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasujem za tento návrh, pretože súhlasím so základnou zásadou, ktorú obsahuje. EÚ je naozaj najväčším svetovým hospodárstvom. Ani USA, ani Čína nie sú väčšie, napriek tomu, že sa to obyčajne tvrdí v rámci diskusií o tom, kto v súčasnosti zastáva a bude zastávať vedúcu pozíciu v rámci svetového hospodárstva. Rozdiel je v tom, že USA a Čína disponujú väčšími trhmi, keďže ponúkajú lepšie podmienky pre hospodársku súťaž, konkurencieschopnosť, nové služby, výrobky a inovácie. Potreba jednotného vnútorného trhu je pre Európu kľúčová, ak má zastávať vedúcu úlohu vo svetovom hospodárstve so zameraním na sektor služieb a znalostnú ekonomiku, ale digitálna agenda a digitálna ekonomika môžu zároveň poslúžiť ako motor zreálňovania vnútorného trhu v rámci všetkých častí nášho hospodárstva. Vyžaduje si to schopnosť dostať sa do čela, pokiaľ ide o širokopásmové pripojenie a používanie internetu. Otvorenie Európy novým službám a zvýšenému mobilnému prenosu dát kladie základy pre nové príležitosti pre kultúru a obsah, vysielateľov a verejné služby v rámci širokopásmového pripojenia a zároveň zabezpečuje tie isté príležitosti pre vysielanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra. Súhlasím s názorom spravodajcu, že potreba jedného jednotného vnútorného trhu je pre Európu kľúčová, ak má zastávať vedúcu úlohu vo svetovom hospodárstve so zameraním na sektor služieb a znalostnú ekonomiku. Digitálna agenda a digitálna ekonomika môžu poslúžiť ako motor zreálňovania vnútorného trhu v rámci všetkých častí nášho hospodárstva. Vyžaduje si to schopnosť ujať sa vedenia, pokiaľ ide o širokopásmové pripojenie a používanie internetu. Naším cieľom musí byť, aby Európa bola najlepšia, a urobiť to, čo je pre Európu najlepšie: uvoľniť spektrum pre nové služby a zvýšený mobilný prenos dát, položiť základy pre nové príležitosti pre kultúru a obsah, vysielateľov a verejné služby v rámci širokopásmového pripojenia. Prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPP) je významným krokom na zabezpečenie účinného a optimálneho využitia tohto obmedzeného zdroja. Európa musí zaujať prvé miesto v tomto procese zmeny vytváraním najlepších podmienok pre konkurencieschopnú európsku znalostnú ekonomiku charakterizovanú vitalitou, zmenou a inováciami. To si vyžaduje prístup k internetu a aplikáciám širokopásmového pripojenia s čo najväčšou kapacitou a čo najvyššou rýchlosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Digitálna agenda a digitálna ekonomika predstavujú jedny z najdôležitejších cieľov stratégie EÚ 2020 zameraných na uzatvorenie digitálnej priepasti a zvýšenie produktivity, súdržnosti a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a zabezpečenie lepšieho prístupu k jednotnému trhu pre spotrebiteľov a spoločnosti v EÚ. Európa v súčasnosti zaostáva za USA a Čínou, ktoré uvoľňujú veľké časti frekvenčného spektra, aby umožnili rýchly rozvoj nových služieb a vysokorýchlostného mobilného internetu. V EÚ sa musí podporovať efektívne využívanie spektra s cieľom uspokojiť rastúcu potrebu rádiových frekvencií a musí sa zvýšiť kapacita širokopásmového mobilného pripojenia, čo zaručí lepšie príležitosti pre verejný a komerčný sektor. Musíme preklenúť digitálnu priepasť, aby mali všetci občania EÚ do roku 2020 prístup k službám širokopásmového pripojenia s minimálnou rýchlosťou 30 Mbps. Budúca politika rádiového frekvenčného spektra musí tiež zaručiť vhodný, jednoduchý a nediskriminačný povoľovací systém, ktorý vytvorí rovnaké podmienky v celej EÚ a bude podporovať hospodársku súťaž.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože jej cieľom je pomocou uvoľnenia rádiového spektra vytvoriť čo najviac príležitostí pre obchod a jednotlivých spotrebiteľov, aby využili služby bezdrôtového internetu, rádia a televízie. To by prinieslo európskym občanom dvojaký osoh – zjednodušenie prístupu k moderným spôsobom komunikácie a telekomunikačným sieťam by znížilo vylúčenie občanov EÚ, ktoré stále existuje, najmä pre tých, ktorí žijú vo vidieckych a okrajových oblastiach, a aktívnejšie by to podporilo hospodárstvo EÚ, pretože by existovali lepšie podmienky pre rozvoj sektora inovatívnych služieb a znalostnej ekonomiky. Európa si stanovila úlohu zabezpečiť všetkým občanom EÚ príležitosť používať širokopásmové pripojenie do roku 2013 a bezdrôtová technológia predstavuje najvhodnejší spôsob splnenia tejto úlohy a vyžaduje najmenej investícií.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Blahoželám pánovi Hökmarkovi k vypracovaniu takej aktuálnej správy o programe politiky rádiového frekvenčného spektra. Hlasoval som za ňu, keďže plne podporujem všetky opatrenia zamerané na podporu a zavedenie jednotného vnútorného trhu. Európa musí prijať moderné systémy na využívanie širokopásmového pripojenia a internetu, ktoré sú dostupné všetkým a ktoré sú schopné preniknúť aj do vidieckych a odľahlých oblastí, ako to vyžaduje digitálna agenda. Zároveň je dôležité zaručiť bezpečnosť pre súkromné osoby, výrobcov, používateľov a verejné orgány.

Vysoké náklady na optické vlákna a rastúci dopyt užívateľov po vysokorýchlostných pripojeniach okrem toho znamenajú, že technologický rámec sa musí preskúmať z legislatívneho aj operačného hľadiska. Preto je potrebné pripraviť viacročné legislatívne programy rádiového frekvenčného spektra s cieľom vytvoriť strategické plánovanie a uspokojiť rastúci dopyt po širokopásmovom prístupe najmä preto, že podľa oficiálnych odhadov sa prenos dát bude do roku 2013 každý rok zdvojnásobovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Ciele stanovené v digitálnej agende v podobe širokopásmového pokrytia pre všetkých európskych občanov do roku 2013 a vysokorýchlostného pokrytia 30 Mbps alebo viac (až do 100 Mbps pre polovicu európskych domácností) do roku 2020 musíme považovať za minimum a malo by byť ambíciou, aby Európa mala najlepšiu kapacitu a najvyššie rýchlosti širokopásmového pripojenia na svete. To súvisí s myšlienkou, že zabezpečenie bezdrôtového širokopásmového pripojenia je nevyhnutné pre zabezpečenie toho, aby mali všetci občania prístup k novým a inovatívnym službám. Úplne súhlasím s konečným termínom, ktorý navrhla Komisia, pokiaľ ide o sprístupnenie 800 MHz pásma pre elektronické komunikačné služby do 1. januára 2013. Akékoľvek výnimky alebo odchýlky by sa mali umožniť len z čisto technických dôvodov, pričom treba vziať do úvahy osobitné potreby v oblasti bezpečnosti a obrany. Ostatné pásma by sa mali podľa návrhu Komisie uvoľniť do 1. januára 2012. Podľa mňa by sme mali trvať na tom, aby sa pre mobilné služby vyhradilo frekvenčné spektrum vo väčšom rozsahu, pričom minimálny cieľ je 1 200 MHz. Je nevyhnutné zaviesť rozumné pravidlá, ktoré umožnia uvoľnenie dodatočného pásma frekvenčného spektra v budúcnosti. Tiež považujem za vhodné zaoberať sa ďalšími chúlostivými otázkami, predovšetkým nákladmi na uvoľnenie pásiem.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Musíme rádiové frekvenčné spektrá v EÚ prideľovať účinnejšie, aby sme zabezpečili, že nezaostaneme za ostatnými rozvinutými krajinami, ktoré robia pokroky smerom k digitálnej spoločnosti. Body v tejto správe sú tiež v úplnom súlade s digitálnou agendou EÚ. Spotrebitelia aj podniky v EÚ čoraz viac používajú širokopásmový internet a mobilný internet cez svoje inteligentné telefóny alebo tablety, ktoré vyžadujú zabezpečenie rýchleho pripojenia. To si vyžaduje, aby sa čo najskôr uvoľnilo 800 MHz pásmo pre širokopásmové služby mobilného internetu a dokonca aj pásmo pod 790 MHz, ak sa ukáže, že takéto opatrenie je potrebné na riešenie zvýšeného prenosu dát. Opatrenia odporúčané v prvom programe politiky rádiového frekvenčného spektra sú dôležité pre zmenšenie digitálnej priepasti a ponúkajú rýchle, spoľahlivé telekomunikačné služby vo vidieckych a izolovaných oblastiach s cieľom ich obnovy. V neposlednom rade tieto opatrenia podporujú inovácie a širšie používanie nových technológií, čo je absolútne nevyhnutné pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, ako bolo zdôraznené aj v Akte o jednotnom trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne. (FR) Hlasoval som za návrh správy pána Hökmarka, ktorá podporuje uvoľnenie 800 Mhz pásma pre mobilné služby odteraz až do januára 2013 a stanovuje niekoľko veľmi ambicióznych cieľov ako uvoľnenie 1 200 MHz pre mobilný prenos dát do roku 2015. Spravodajca tiež trvá na efektívnosti využívania frekvenčného spektra, väčšej flexibilite v podpore inovácií a investovania, ako aj na potrebe zlepšovať analýzu stavu súčasného a budúceho využívania frekvenčného spektra.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na význam európskeho odvetvia telekomunikácií a informačných technológií pre vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť na našom trhu hlasujem za program politiky rádiového frekvenčného spektra. Verím, že tento program je schopný vytvoriť podmienky potrebné pre úspešnú hospodársku súťaž s novými technologickými trhmi v Číne a USA, ako aj udržať si európske vedúce postavenie v odvetví telekomunikácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá z krátkodobého hľadiska umožní uspokojenie zvýšeného dopytu po prístupe k mobilnému internetu s vysokým využitím frekvencií najmä pridelením celého 800 MHz pásma, uvoľneného prostredníctvom prechodu na digitálnu televíziu v mnohých našich krajinách, elektronickým telekomunikačným službám. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska musí byť naším cieľom zlepšenie celoplošného používania frekvenčného spektra tým, že uznáme jeho sociálnu, kultúrnu a hospodársku hodnotu. Zároveň podporujeme inovatívne technológie (femtobunky, kognitívne technológie) s cieľom kvalitatívne reagovať na dopyt po využití frekvencií. To prispeje k cieľom, ktoré si Únia stanovila, vrátane cieľa preklenúť digitálnu priepasť, aby všetkým Európanom do roku 2015 zabezpečila širokopásmový prístup.

 
  
MPphoto
 
 

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za zamietnutie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 20, druhá časť; pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 69, druhá časť, pretože to odporučili oba hlasy zo skupiny S&D vo Výbore pre kultúru, v ktorom som náhradnou členkou.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Hlasoval som dnes za správu o rádiovom frekvenčnom spektre. V konečnom dôsledku vytvorí pracovné miesta v tomto sektore, pomôže splniť digitálnu agendu a bude vhodná na splnenie cieľov v oblasti bezdrôtových frekvencií do roku 2013. V Rumunsku máme jedno z najrýchlejších internetových pripojení v Európe. Rozšírením európskeho širokopásmového pripojenia sa zvýši naša konkurencieschopnosť. Je pozoruhodné, že Medzinárodná telekomunikačná únia tvrdí, že je potrebné otvoriť kapacitu a podľa možnosti ju harmonizovať na globálnej úrovni.

Všetci využívame rádiové frekvenčné spektrum v našom každodennom živote na počúvanie rádiových staníc, pri používaní našich mobilných telefónov, na diaľkové uzamykanie našich áut a pri využívaní satelitných navigačných systémov. Cieľom tejto správy je koordinovať prístup EÚ pri riadení frekvenčného spektra v celej Únii. Je dôležité, aby členské štáty naďalej viedli dvojstranné rozhovory a rokovania s tretími krajinami s cieľom dosiahnuť ciele Únie v oblasti frekvencií.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože predstavuje súbor opatrení, ktoré výrazným spôsobom prispievajú k zabezpečeniu univerzálneho prístupu do znevýhodnených alebo vzdialených oblastí, akými sú vidiecke oblasti alebo ostrovy.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Prístup k rádiovému frekvenčnému spektru je dôležitý na zabezpečenie toho, aby všetci európski občania, či už z vidieckych, alebo mestských oblastí, mali prístup k digitálnym technológiám a širokopásmovému pripojeniu, pričom celkový obrat tohto odvetvia predstavuje približne 200 miliárd EUR. Preto je vzhľadom na hodnotu rádiového frekvenčného spektra nevyhnutné stanoviť priority EÚ pre jeho pridelenie a využívanie.

Digitálna agenda, digitálna ekonomika a tento prvý politický program na päť rokov sú preto zamerané na stimuláciu nášho hospodárstva a realizáciu vnútorného trhu so všetkými jeho aspektmi. Pre európske odvetvie telekomunikácií je dôležité, aby opäť získalo svoje vedúce postavenie vo svete a vytvorilo impulz pre lepšiu produktivitu, súdržnosť, konkurencieschopnosť a prístup k jednotnému trhu.

Chcel by som preto zablahoželať pánovi spravodajcovi k výsledku, ktorý bol práve dosiahnutý v tejto ambicióznej a povzbudivej správe vďaka snahe o hľadanie kompromisu medzi všetkými skupinami.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Táto správa je o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra. Keďže EÚ je najväčším svetovým hospodárstvom, musí monitorovať všetky svoje procesy modernizácie a technologickej inovácie. Inak sa vystavuje riziku, že ju predbehnú rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva ako Čína a Južná Kórea. Južná Kórea je príkladom tohto rozvoja, vychádzajúceho z digitálnej komunikácie, zatiaľ čo rýchlosť prenosu a príslušné širokopásmové pokrytie jej zaručujú svetové prvenstvo. Ciele stanovené v digitálnej agende, ktoré zohľadňujú neustále znižovanie rýchlosti a objem prenosu dát, ktorý by sa mal do roku 2014 každý rok zdvojnásobiť, by sa mali považovať za minimálne alebo by sa mali znova prehodnotiť, ak chce EÚ v tejto oblasti zosadiť Južnú Kóreu z trónu. Vzhľadom na to, že internet je hlavným nástrojom pre vytvorenie lepších podmienok a rozvoja a poznatkov pre občanov v kultúrnom zmysle, najmä čo sa týka vysielania audiovizuálneho obsahu, vítam prijatie tejto správy a dúfam, že EÚ bude zohrávať vedúcu úlohu v otázke rádiového frekvenčného spektra a pri tvorbe softvéru pre rozvoj a inovácie.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uznávame, že je potrebné naplánovať a organizovať rádiové frekvenčné spektrum. To by sa malo vykonať na základe spolupráce medzi členskými štátmi a pri zohľadnení skutočnosti, že frekvenčné spektrum je verejný statok, ktorý je dôležitý pri navrhovaní a zlepšovaní škály služieb pre verejnosť vrátane oblastí verejných služieb.

Nesúhlasíme s plánovaním v oblasti rádiového frekvenčného spektra založenom na presadzovaní usmernení zo strany Komisie s cieľom urobiť zo spektra oporný bod pre „ciele a kľúčové opatrenia načrtnuté v stratégii EÚ 2020 a digitálnej agende“ a nesúhlasíme ani s chápaním tejto otázky ako jedného z „50 prioritných opatrení Aktu o jednotnom trhu“. Sú to stratégie a politiky EÚ, ktoré prispeli k súčasnej kríze, ktorú zažívame, a zotrvávanie na nich nevyhnutne prehĺbi túto krízu.

Aj keď sa v správe spomína, že rádiové frekvenčné spektrum predstavuje „hlavný verejný zdroj pre významné odvetvia a služby“, naznačuje cestu smerom k „možnosti obchodovať s právami na frekvenčné spektrum“ a vyzýva Komisiu na prijatie opatrení na „zabezpečenie, aby členské štáty povolili obchodovanie v Únii s právami na používanie frekvenčného spektra“, znovu nesúhlasíme s týmito smernicami a chceli by sme sa od nich dištancovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Súhlasíme s potrebou plánovania a organizácie v otázke rádiového frekvenčného spektra na základe potrebnej spolupráce medzi členskými štátmi, keďže ide o verejný statok, ktorý je dôležitý pri zlepšovaní služieb, a to najmä verejných služieb.

Nesúhlasíme s presadzovaním usmernení zo strany Komisie s cieľom urobiť zo spektra oporný bod pre „ciele a kľúčové opatrenia načrtnuté v stratégii EÚ 2020 a digitálnej agende a […] patrí medzi 50 prioritných opatrení Aktu o jednotnom trhu“. Sme presvedčení, že tieto stratégie sú politiky EÚ, ktoré prispeli k súčasnému stavu kapitalizmu vyznačujúcemu sa systémovou krízou.

Zatiaľ čo sa v správe spomína, že rádiové frekvenčné spektrum predstavuje „hlavný verejný zdroj pre významné odvetvia a služby“, naznačuje cestu smerom k „možnosti obchodovať s právami na frekvenčné spektrum“ a vyzýva Komisiu na prijatie opatrení na „zabezpečenie, aby členské štáty povolili obchodovanie v Únii s právami na používanie frekvenčného spektra“. Stále nevieme nič o týchto návrhoch a zatiaľ sme nehlasovali za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Európska únia je najväčším svetovým hospodárstvom. Potreba jedného jednotného vnútorného trhu je pre Európu kľúčová, ak má zastávať vedúcu úlohu vo svetovom hospodárstve so zameraním na sektor služieb a znalostnú ekonomiku. Digitálna agenda a digitálna ekonomika môžu poslúžiť ako motor zreálňovania vnútorného trhu v rámci všetkých častí nášho hospodárstva. Vyžaduje si to schopnosť ujať sa vedenia, pokiaľ ide o širokopásmové pripojenie a využívanie internetu. Je nevyhnutné obnoviť celosvetové prvenstvo európskeho telekomunikačného odvetvia, ale aj zastávať vedúcu pozíciu vo vývoji informačných technológií, akými sú vznik nových služieb a aplikácií. Rovnako je však ešte dôležitejšie a kľúčové vytvoriť impulz pre vyššiu produktivitu, súdržnosť, konkurencieschopnosť a prístup k jednému jednotnému trhu pre európsky priemysel ako celok.

Naším cieľom musí byť, aby Európa bola najlepšia, a urobiť to, čo je pre Európu najlepšie: otvoriť ju novým službám a zvýšenému mobilnému prenosu dát, položiť základy pre nové príležitosti pre kultúru a obsah, vysielateľov a verejné služby v rámci širokopásmového pripojenia a zároveň zabezpečiť tie isté príležitosti pre vysielanie, aké existujú v súčasnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože by sa mal prijať nový hospodársky a sociálny prístup v súvislosti s riadením, prideľovaním a využívaním frekvenčného spektra. Osobitná pozornosť by sa mala venovať formulácii nariadenia, ktoré zabezpečuje väčšiu efektívnosť frekvenčného spektra, lepšie frekvenčné plánovanie a chráni proti správaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž a prijatiu antisociálnych opatrení týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra. Ako bolo zdôraznené v Akte o jednotnom trhu, zriadenie programu rádiového frekvenčného spektra je kľúčové pre posilnenie digitálnej spoločnosti a rozvoj technológie.

Myslím si, že Komisia by mala zaujať holistický prístup smerom k riadnej koordinácii riadenia frekvenčného spektra v celej EÚ vzhľadom na skutočnosť, že tento verejný statok je vzácny a obmedzený zdroj a je kľúčový pre podporu spotrebiteľov, občanov a podnikov v rámci jednotného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. (DE) Moderná informačná spoločnosť a nedostatok frekvenčných pásiem sú príčinou kľúčového významu strategického plánovania a harmonizácie používania frekvenčného spektra. To sa, samozrejme, týka mobilných a bezdrôtových širokopásmových prenosov, rádiového a televízneho vysielania, ako aj rádiových prenosov na koncertoch alebo v divadlách. Okrem otázky frekvencií sa to týka kultúrnej diverzity a zahŕňa to aj zohľadnenie toho, ktoré technické podmienky sú a ktoré nie sú dostupné a cenovo prístupné. Cenová prístupnosť zaujíma napríklad kultúrne organizácie bez veľkého množstva financií, ktoré nemajú vždy prostriedky na kúpu nových zariadení. Ciele zavedenia úplného širokopásmového pokrytia EÚ do roku 2013 a univerzálny prístup k vysokorýchlostnému internetu do roku 2020 sú chvályhodné, ale možno nie úplne realistické. Návrh navyše nezohľadňuje osobitné problémy v pohraničných oblastiach, kde je potrebná väčšia koordinácia.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne. (IT) Prijatím správy pána Hökmarka si Parlament zvolil inovácie: Sektor širokopásmového pokrytia a mobilného telefonovania nie je len predmetom veľkého záujmu Európanov, ale umožňuje rozvoj nových vyhliadok v rámci výskumu a vývoja, oblastí, v ktorých Európska únia môže zohrávať vedúcu úlohu a musí sa o to snažiť.

V tejto súvislosti je dôležité zabezpečiť, aby bol prvý európsky program politiky rádiového frekvenčného spektra v súlade s cieľmi, ktoré sú už načrtnuté v stratégii EÚ 2020 a v digitálnej agende, a aby bol zaradený do prioritných činností Aktu o jednotnom trhu.

EÚ sa musí usilovať o preklenutie digitálnej priepasti, ktorej následkom sú obrovské rozdiely v rámci Európy – najmä medzi mestskými a vidieckymi oblasťami – na zabezpečenie toho, aby všetci občania mali rovnaký prístup k službám, predovšetkým k tým, ktoré zahŕňajú nové technológie. Preto vítam navrhnuté ambiciózne ciele na zabezpečenie širokopásmového prístupu v celej Európe do roku 2020 s osobitným dôrazom na bezdrôtové siete.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Uvítal som tento dokument, pretože Európa musí uvoľniť väčší objem frekvenčného spektra na bezdrôtové širokopásmové pripojenie. Musí a môže to urobiť s ohľadom na súčasné vysielanie, pričom sa vysielateľom zaručia rovnaké možnosti, aké sú k dispozícii dnes, a v prípade potreby sa im poskytnú kompenzácie za prípadné náklady spojené s migráciou. Vysielanie a kultúra musia byť prirodzenou súčasťou rozvoja bezdrôtových služieb. Európa v súčasnosti zaostáva, zatiaľ čo USA a Čína uvoľňujú veľké časti frekvenčného spektra, aby umožnili rýchly rozvoj nových služieb a vysokorýchlostného mobilného internetu. Naším cieľom musí byť urobiť to, čo je pre Európu najlepšie: otvoriť frekvenčné spektrum novým službám a zvýšenému mobilnému prenosu dát, sprístupniť nové príležitosti pre kultúru a obsah, vysielateľov a verejné služby v rámci širokopásmového pripojenia a zároveň zabezpečiť tie isté príležitosti pre vysielateľov, aké existujú v súčasnosti. Bezdrôtové širokopásmové pripojenie má zásadný význam pre zabezpečenie dostupnosti nových a inovatívnych služieb pre všetkých občanov. Zdá sa, že tento cieľ zjavne nemožno dosiahnuť použitím optického vlákna, ktorého zavedenie si vyžaduje značné investície, ale použitím viacerých dostupných bezdrôtových technológií, aby sa rozšírilo pokrytie širokopásmovým pripojením (pozemným rádiovým a káblovým systémom, systémom optického vlákna alebo satelitným systémom) s cieľom pokryť celé územie Spoločenstva vrátane vidieckych a okrajových oblastí, čím bude mať trh možnosť zvoliť si najúčinnejšiu technológiu z hľadiska nákladov pre operátorov a občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. (FI) Dnes sú pre ľudí aj pre podniky telekomunikácie rovnako dôležité ako bežné prenosy dát. Navyše to platí vo vidieckych aj mestských oblastiach. Bezdrôtový internet je pre všetkých Európanov predpokladom na prijímanie rýchleho širokopásmového pripojenia. To si vyžaduje jednotlivo pridelené rádiové frekvenčné spektrum na zabezpečenie bezproblémových pripojení. Je dobré, že nové rádiové frekvenčné spektrum bude prístupné, keďže členské štáty prechádzajú z analógového televízneho vysielania na digitálne. Teraz by sa to malo využiť.

Európa potrebuje väčšiu širokopásmovú kapacitu a najvyššie rýchlosti, aby v modernom hospodárstve udržala krok s rozvíjajúcimi sa hospodárskymi mocnosťami, akými sú Čína a India. Pracujme na tom, aby Google a Facebook budúcej generácie pochádzali z Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Krišjānis Kariņš, (PPE), písomne. (LV) Podporil som túto správu o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra. Myslím si, že spoločná politika rádiového frekvenčného spektra poskytne členským štátom Európskej únie nové možnosti na rozvoj informácií a odvetví komunikačných technológií. Podnikatelia budú mať príležitosť ponúknuť nové kvalitné služby, čo podnieti rozvoj spoločného európskeho hospodárstva. Pri vykonávaní zmien v politike frekvenčného spektra však musíme mať na pamäti aj medzinárodné zmluvy o uvoľňovaní rôznych frekvencií na medzinárodnej úrovni.

Krajiny, ktoré hraničia s východnými susedmi Európskej únie, budú mať problémy s uvoľňovaním frekvencií, ak to neurobia aj susedné krajiny. Musíme zohľadniť túto situáciu a musíme očakávať, že uvoľnenie frekvencií bude možné len vtedy, keď to urobia aj krajiny ako Rusko a Bielorusko. Členské štáty sa nesmú postaviť do čela ambícií Európskej únie bez ohľadu na skutočnosti v krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. (FI) Bola som zodpovedná za stanovisko k programu politiky rádiového frekvenčného spektra vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a som veľmi spokojná s textom, o ktorom sa teraz hlasovalo. Dôrazne som podporovala perspektívnu a ambicióznu politiku frekvenčného spektra, ktorá by podporila nové inovácie a globálnu konkurencieschopnosť. Toto je kľúčové, zatiaľ čo hľadáme nové kanály pre hospodársky rast v Európe.

Bezdrôtové internetové služby, a najmä sektor mobilných služieb, naliehavo potrebujú nové frekvenčné spektrum, pretože za posledné roky dramaticky vzrástol predaj a používanie zariadení, ktoré využívajú bezdrôtovú sieť pre inteligentné telefóny a iné podobné prístroje. Nedostatok frekvenčného spektra nesmie brániť inováciám, zatiaľ čo vyvíjame novú technológiu a služby. Rádiové frekvenčné spektrum je vzácny prírodný zdroj a verejný statok, ktorý sa musíme snažiť využiť oveľa efektívnejšie. Hlavnými cieľmi programu politiky rádiového frekvenčného spektra sú širokopásmový prístup pre celú EÚ do roku 2013 a rýchle internetové pripojenia do roku 2020.

Okrem úvah o rozdelení digitálnej dividendy medzi internetové služby (to znamená 800 MHz pásmo) musíme hľadieť do budúcnosti a preskúmať príležitosti, ktoré poskytujú ďalšie potenciálne rádiové pásma, ako napríklad 700 MHz pásmo. Najväčšia kapacita a najvyššia rýchlosť by poskytli najlepší základ pre hospodársku súťaž a inovácie. Rastúca potreba v Ázii a Spojených štátoch amerických už bola zohľadnená. Preto je pre nás v EÚ mimoriadne dôležité pochopiť význam stanovenia dostatočne ambicióznych cieľov, aby sme si udržali konkurencieschopnosť v tomto sektore.

 
  
MPphoto
 
 

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. (FR) Cieľom jednej z hlavných línií opatrení tejto stratégie je zabezpečenie internetového prístupu v celej Európe do roku 2013 a vysokorýchlostné širokopásmové pokrytie s minimálnou rýchlosťou 30 Mbps do roku 2020. Mnohé relatívne izolované vidiecke a ostrovné oblasti sú závislé od bezdrôtových pripojení z mobilného internetu pre prístup na vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie. Aby mali plynulé pripojenie, musia mať rádiové frekvencie, ktoré sú vyhradené len pre ne. Prideľovanie frekvencií patrí pod národnú jurisdikciu, ale nariadenia upravujúce spoločné využívanie frekvenčného spektra užívateľmi a operátormi podliehajú Európskej únii. Univerzálny prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu závisí do veľkej miery od tohto spoločného využívania frekvencií. Hlasovala som za správu o politike rádiového frekvenčného spektra, pretože kladie základy univerzálneho pokrytia pre mobilný internet. Frekvencia 800 MHz sa od 1. januára 2013 bude využívať pre mobilný internet a poskytne užívateľom bezdrôtového pripojenia vysoko kvalitný prístup, a tak zmenší digitálnu priepasť. Tento projekt siaha ešte ďalej, a to poskytnutím nového frekvenčného pásma v rozsahu od 1,5 do 2,3 GHz do roku 2015.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Rádiové frekvencie slúžia na plnenie rozmanitých verejných záujmov v členských štátoch. V tejto súvislosti je potrebné náležite zohľadniť množstvo národných a regionálnych osobitostí. Vyskytujú sa pochybnosti o tom, či EÚ dokáže zosúladiť tieto záujmy a osobitosti rovnako dobre a účinne ako jej členské štáty. Z tohto dôvodu (aj so zreteľom na pridelené právomoci stanovené v článku 9 ods. 1 rámcovej smernice) som proti zriadeniu preklenujúceho systému plánovania a správy frekvencií na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) V dnešnej dobe, keď nové technológie zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, je podstatné, aby všetci európski občania mali rovnaké podmienky prístupu k digitálnym technológiám a širokopásmovému pripojeniu bez ohľadu na to, či žijú vo vidieckych alebo mestských oblastiach. Digitálna agenda, digitálna ekonomika a tento prvý politický program na päť rokov, ktoré boli práve prijaté, sú dôležité pre rozvoj vnútorného trhu. Cieľom je, aby európske odvetvie telekomunikácií opäť získalo svoje vedúce postavenie vo svete a zlepšilo produktivitu, súdržnosť, konkurencieschopnosť a prístup k jednotnému trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Európska únia je najväčším svetovým hospodárstvom a napriek tomu zaostáva za ostatnými medzinárodnými aktérmi v oblasti digitálnej stratégie a digitálnej ekonomiky. Európa musí prevziať iniciatívu, pokiaľ ide o širokopásmové pripojenie a využívanie internetu s cieľom získať vedúce postavenie v súvislosti s rozvojom tejto oblasti. Bezdrôtové širokopásmové pripojenie má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby všetci občania mali prístup k novým a inovatívnym službám. Musíme preklenúť digitálnu priepasť a zabezpečiť, aby boli všetci európski občania napojení na vysokorýchlostný širokopásmový internet do roku 2020. Mobilné širokopásmové pripojenie spolu s inteligentnými telefónmi, počítačovými tabletmi a inteligentnými kľúčmi zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v poskytovaní služieb a inovácií v ostatných oblastiach, ako napríklad v zdravotníctve, školstve, kultúre a verejnej správe. Musíme tiež zabezpečiť, aby boli nové technológie a spotrebné zariadenia prístupné. Čo sa týka rádiového frekvenčného spektra, naša politika musí mať realistické, ale ambiciózne ciele, aby boli európske spoločnosti schopné konkurovať na svetovom trhu na pevnejších základoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Podľa spravodajcu pána Gunnara Hökmarka je veľmi dôležité obhájiť termíny, ako ich stanovila Komisia (napríklad 800 MHz pásmo pre elektronické komunikačné služby by malo byť prístupné do 1. januára 2013). Akékoľvek výnimky alebo odchýlky by sa mali umožniť len z čisto technických dôvodov, pričom treba vziať do úvahy osobitné potreby v oblasti bezpečnosti a obrany. Pásma, ktoré už Komisia určila, by sa mali podľa návrhu Komisie uvoľniť do 1. januára 2012. Únia sa musí snažiť o to, aby sa pre mobilné služby vyhradilo frekvenčné spektrum vo väčšom rozsahu, pričom minimálny cieľ je 1 200 MHz. Je potrebné zaviesť vhodné zásady, ktoré umožnia uvoľnenie dodatočného spektra v budúcnosti. Podporujem spravodajcu, a preto som hlasoval za.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Hospodárska obnova je okrem iného založená na využívaní nových technológií a digitálnej ekonomiky. Napriek tomu, že EÚ si vo svojej symbolickej iniciatíve s názvom digitálna agenda stanovila ambiciózne ciele ako širokopásmové pokrytie pre všetkých občanov EÚ do roku 2013 s rýchlosťami 30 Mbps a viac do roku 2020, stále zaostáva za USA a Japonskom, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť. Uvoľnenie veľkých častí rádiového frekvenčného spektra na umožnenie rýchleho rozvoja nových služieb a vysokých rýchlostí pripojenia k internetu prostredníctvom mobilných pripojení, ktoré občanom poskytujú veľké kapacity, je preto prvým praktickým krokom. Je to technický, ale potrebný parameter, ak chceme vytvoriť jasný trend smerom k vyššej produktivite, súdržnosti, konkurencieschopnosti a lepšiemu prístupu k jednotnému trhu pre európsky priemysel ako celku, a preto som hlasoval za túto konkrétnu správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra. Tento program je významným krokom na zabezpečenie účinného a optimálneho využitia tohto obmedzeného zdroja. Politika frekvenčného spektra má prioritné postavenie v digitálnej agende pre Európu a je kľúčová pre realizáciu cieľov politiky stratégie EÚ 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Cieľom tohto programu nie je len vytvorenie konkurencieschopného a energického európskeho odvetvia na poskytovanie služieb a zariadení širokopásmového pripojenia, ale aj vytvorenie prostredia, ktoré prispieva k rozvoju paneurópskych služieb. Mobilné širokopásmové pripojenie zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu vo vykonávaní a inováciách služieb v iných oblastiach, akými sú napríklad zdravotníctvo, školstvo, kultúra a verejná správa. Harmonizácia frekvencií zníži náklady na rozmiestnenie mobilných sietí a náklady na mobilné zariadenia pre spotrebiteľov a posilní hospodársku súťaž a výber pre spotrebiteľov. Okrem toho zníži škodlivé cezhraničné rušenie. Zo všetkých týchto dôvodov som hlasovala za vytvorenie programu politiky rádiového frekvenčného spektra.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) V súvislosti so znalostným hospodárstvom môžu komunikačné siete posilniť rozvoj vnútorného trhu. Širokopásmové pokrytie pre celú EÚ vrátane najodľahlejších regiónov preto jasne prispeje k vytvoreniu EÚ ako integrovanej oblasti pre spoločné využívanie informácií, čím posilní jej postavenie ako špičkovej digitálnej ekonomiky. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (FR) Bolo nám povedané – a je to pravda –, že rádiové frekvenčné spektrum je obmedzený zdroj. Chcel by som zdôrazniť, že je to zároveň spoločný zdroj, čiže zdroj, ktorý si nikto nemôže privlastňovať sám pre seba, ani si naň robiť „nároky“. Ak ide o spoločný a zároveň obmedzený zdroj, musíme pochopiť, ako sa dnes využíva; inými slovami, musíme vykonať dôkladnú štúdiu všetkých zainteresovaných strán, čo sa týka frekvenčného spektra, vrátane občianskych bezpečnostných a vojenských služieb.

Spôsob, akým sa využíva dnes, má ďaleko od optimálneho. Mali by sme podporiť využitie technológií, ktoré umožňujú spoločnú existenciu rôznych služieb. Nezabúdajme ani na to, že nie všetky využitia musia byť vo svojej podstate komerčné, a preto nemusia vždy prinášať zisk – mám na mysli napríklad využívanie frekvenčného spektra na kultúrne účely alebo účely verejných služieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Táto otázka znamená pre Litvu veľa. Máme najhustejšiu sieť verejných prístupových miest k internetu – naša krajina má 3,2 milióna obyvateľov, z ktorých 2,1 milióna používa internet. Okrem toho máme jednu z najvyšších mier používania mobilných telefónov. Niet pochýb, že ide o pozitívne zmeny. Spojenie s Európou by mohlo pomôcť presvedčiť medzinárodné spoločnosti, aby si zriadili obchody a investovali v Litve. Medzi ďalšie možné výhody patrí určenie diagnózy na diaľku, inteligentné rozvodové siete a väčšia politická zodpovednosť na miestnej úrovni. Nenechajme sa však uniesť, zoraďme si priority správne. Na základe tejto správy je hlavným cieľom programu politiky rádiového frekvenčného spektra širokopásmové pokrytie do roku 2013 pre všetkých občanov Európy a vysokorýchlostný internet do roku 2020. Ale čo tie milióny Európanov, ktorí žijú na hranici chudoby? Dvadsať percent Litovčanov žije v chudobe. To je na náš národ príliš vysoké číslo. V našej krajine a v celej Európe žijú rodiny, ktoré majú problém so živením a vzdelávaním svojich detí a ani neuvažujú o tom, že by mali počítač, a už vôbec nie o vysokorýchlostnom širokopásmovom pripojení na internet. Podpora rádiového frekvenčného spektra EÚ by nemala zatieniť potreby najchudobnejších ľudí v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podporil som program politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPP), ktorý predložila Komisia, lebo sa domnievam, že všetci občania EÚ by mali mať prístup k rýchlejšiemu širokopásmovému pripojeniu do roku 2020. RSPP zabezpečí, aby digitálnu priepasť zmiernilo zavedenie opatrení, ktorých cieľom je priniesť rýchlejší prístup k internetu všetkým občanom a podnikom. Prinesie to výhody najmä tým, ktorí žijú vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch EÚ a v súčasnosti nemajú žiadne pripojenie na internet, alebo len slabé. Táto zlepšená sieť okrem toho prispeje k tomu, že digitálne hospodárstvo Európy bude konkurencieschopnejšie, a to v nádeji, že sa vytvorí inovačné a tvorivé prostredie, ktoré môže napomôcť budúce pokroky v digitálnej technológii.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. − (SK) Vysielacie frekvencie sú národným bohatstvom. Európska legislatíva musí preto rešpektovať suverenitu členských štátov pri hľadaní spoločného európskeho záujmu pri využívaní týchto frekvencií. Na druhej strane, záujem Slovenska a ostatných členských štátov sa tu stretáva. Z využitia uvoľnených pásiem na kvalitný a rýchly prenos dát profitujú občania aj firmy. Európska koordinácia je tu dôležitá, pretože internetové technológie nie sú obmedzené hranicami a ich prínos rastie s počtom zúčastnených. Cieľom tohto návrhu bolo začať riešiť otázku uvoľnených frekvencií čo najskôr, aby Európa mala náskok pred ostatnými silnými ekonomikami. To prinesie nové pracovné miesta, vytvoria sa nové služby a Európa pritiahne nové investície.

 
  
  

Správa: Carlo Casini (A7-0173/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac rôznych záujmových skupín. Európsky parlament a Komisia sa vzhľadom na tieto ústavné zmeny a súvislosti a v súlade so svojím záväzkom zabezpečovať transparentnosť dohodli vytvoriť a viesť spoločný register, aby evidovali a kontrolovali organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie. Uvedené zmeny si vyžadujú, aby sa v súlade s tým upravil aj rokovací poriadok Parlamentu, k čomu dôjde prostredníctvom tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) V posledných týždňoch sa veľa diskutuje o úlohe lobistov v Európskom parlamente. Odkedy boli štyria poslanci Európskeho parlamentu obvinení z toho, že prijali peniaze od „falošných“ lobistov za predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, táto inštitúcia sa usiluje objasniť a reformovať pravidlá upravujúce činnosť lobistov v Parlamente. Vzťahy poslancov Európskeho parlamentu so zástupcami záujmových skupín už dlho obklopuje akési sústavné podozrenie, preto došlo v roku 1996 k vytvoreniu prvého registra lobistov. Dnes sa tento register, do ktorého sa budú musieť lobisti registrovať, reformuje. Proces „dobrovoľnej“ registrácie je v skutočnosti procesom povinnej registrácie, keďže len zaregistrovaní lobisti budú mať prístup do Parlamentu. Teší ma aj prijatie „legislatívnej stopy“: myšlienka zverejňovať mená ľudí, s ktorým sa spravodajca stretne pri príprave správ, je podľa mňa úplne normálne opatrenie prinášajúce transparentnosť. Je však poľutovaniahodné, že sa Rada na rozdiel od Komisie k tejto iniciatíve nepripojila.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, lebo v nadväznosti na zriadenie spoločného registra transparentnosti zo strany Európskeho parlamentu a Komisie treba upraviť rokovací poriadok Parlamentu. Chcela by som zdôrazniť, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac záujmových skupín, ktoré okrem iného zohrávajú kľúčovú úlohu v otvorenom a pluralitnom dialógu a pre poslancov Európskeho parlamentu sú pri vykonávaní ich mandátu významným zdrojom informácií. Európsky parlament a Komisia sa vzhľadom na tieto udalosti a v súlade so svojím záväzkom zabezpečovať transparentnosť dohodli vytvoriť a viesť spoločný register, aby evidovali a kontrolovali organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie. Tento register musí rešpektovať právo poslancov vykonávať ich poslanecký mandát bez obmedzení a nesmie brániť ich voličom vstupovať do priestorov Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za, lebo sa domnievam, že všetky opatrenia, ktorých cieľom je napomáhať a zvyšovať transparentnosť práce Parlamentu, treba uvítať. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov v mnohých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa na prácu Parlamentu zameriava ešte viac záujmových skupín, ktoré sú pre poslancov Európskeho parlamentu významným zdrojom informácií. Preto ma teší návrh vytvoriť a viesť spoločný register, aby sa evidovali a kontrolovali organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. (CS) Predložená zmena rokovacieho poriadku je reakciou na korupciu odhalenú v posledných mesiacoch, keď traja poslanci Európskeho parlamentu prijali korupčný návrh od investigatívnych novinárov. Nemožno akceptovať, že poslanci Európskeho parlamentu nebudú podliehať verejnej kontrole, čo sa týka záujmov, ktoré obhajujú vo svojej funkcii, alebo tlaku, ktorému podliehajú, respektíve tých, ktorí na nich tlak vyvíjajú. Preto ma veľmi teší zavedenie spoločného registra lobistov a lobistických organizácií. Európska komisia už zaviedla takýto register, a preto Európsky parlament len rozširuje jeho uplatňovanie aj na poslancov Európskeho parlamentu, úradníkov a ďalších zamestnancov Európskeho parlamentu. Tento register bude obsahovať informácie o kontaktoch medzi týmito ľuďmi a lobistami a tie budú prístupné verejnosti. Podobný systém už funguje v Kongrese USA a skúsenosti potvrdzujú, že ide o rozumné protikorupčné opatrenie. Pevne verím, že rozšírenie tohto registra bude inšpirovať aj parlament Českej republiky. Zavedenie registra v Českej republike by bolo rozhodujúcim prínosom k rozvoju českej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Vytvorenie spoločného registra transparentnosti je určite dôležitým krokom vpred, ktorý európski občania tak očakávajú. Inštitúcie EÚ, či už sú volené, alebo nie, prijímajú rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov. V demokratickom systéme, o ktorý sa EÚ usiluje, je úplne prirodzené, aby bola v rozhodovacom procese veľká miera transparentnosti.

Tento spoločný register transparentnosti okrem toho zjednodušuje život lobistom, keďže to bude jediný nástroj registrácie namiesto dvoch, ako je to teraz. Na druhej strane tento register nesporne nebude primeraným nástrojom na vyriešenie problému korupcie. Nemyslím si však, že prvotným cieľom tohto registra je iba bojovať proti korupcii, keďže prípadov korupcie je zatiaľ len málo a vyskytujú sa ojedinele.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Poslanci Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) v Európskom parlamente sa zdržali tohto hlasovania nie preto, že by sme nechceli transparentnosť, ale preto, lebo tieto návrhy sú neprimerané a hlasovaním za by sme boli podporili neprimerané ustanovenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Podporujem toto rozhodnutie, lebo ide o významný prínos k posilneniu transparentnosti schválením uzavretia dohody medzi Parlamentom a Komisiou o zriadení spoločného registra transparentnosti. V zastupiteľskej demokracii je dôležité, aby mohli inštitúcie Únie otvárať a udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s verejnosťou, jej reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou.

Keď Parlament dostal na základe Lisabonskej zmluvy väčšie právomoci, stalo sa v záujme transparentnosti nevyhnutným vytvoriť spoločný register medzi Parlamentom a Komisiou s cieľom evidovať a kontrolovať organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie. Preto je potrebné zmeniť a doplniť rokovací poriadok Parlamentu s cieľom zaviesť povinnú registráciu všetkých lobistov prichádzajúcich do kontaktu s poslancami Parlamentu, európskymi inštitúciami a ich zamestnancami. Tieto informácie by mali byť prístupné širokej verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá navrhuje, aby sa register záujmových skupín vzťahoval na všetky európske inštitúcie. Zatiaľ sa 1 700 organizácií akreditovalo ako záujmové skupiny v Európskom parlamente a 3 900 v Komisii. Ak chcete predložiť fundované pripomienky k nejakej odbornej téme, obyčajne si vyžiadate informácie od ľudí, ktorí majú o týchto otázkach najlepšie vedomosti. Vždy to tak bolo, aj to tak bude. Lobisti hrajú užitočnú a zásadnú úlohu v legislatívnej práci, pokiaľ je v celej veci transparentnosť. Aby sme ju dosiahli, prijatá správa stanovuje nové pravidlá a vytvára „register transparentnosti“, ktorý je spoločný pre Komisiu a Parlament. Občania si nájdu komplexný súhrn informácií o rôznych kontaktných osobách v inštitúciách EÚ. Tento systém „jednotného kontaktného miesta“ uľahčí registráciu zástupcov rôznych záujmových skupín, či už komerčných, alebo nekomerčných organizácií. Parlament chce okrem toho najmä to, aby boli všetky stretnutia medzi poslancami Európskeho parlamentu a záujmovými skupinami o konkrétnej téme uvádzané na konci správ. Je mi ľúto, že registrácia nie je povinná, ale ako sa vraví, postupujeme pomaly, ale isto.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o zmene a doplnení rokovacieho poriadku Parlamentu po zriadení spoločného registra transparentnosti, lebo zásadou transparentnosti by sa mali riadiť všetci, ktorí sa zapájajú do rozhodovacieho procesu a vykonávania politiky EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Spoločný register transparentnosti nadväzujúci na uzavretie medziinštitucionálnej dohody medzi Parlamentom a Komisiou znamená zmenu a doplnenie rokovacieho poriadku tak, aby zahŕňal túto novú situáciu a aby bol realizovateľný v hlavnom právnom nástroji Parlamentu. Hlasoval som za uzatvorenie tejto dohody a chcem podporiť aj procedurálne zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Transparentnosť je právom občanov a pomáha zachovávať dôveryhodnosť európskych inštitúcií: Parlamentu, Komisie a Rady. Táto správa, ktorú pripravil pán Casini, sa týka potreby zmeniť a doplniť rokovací poriadok Parlamentu po zriadení spoločného registra transparentnosti medzi Parlamentom a Komisiou. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa Parlament stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach. Rozhodol sa teda spolu s Komisiou zriadiť spoločný register s cieľom evidovať a kontrolovať osoby a organizácie, ktoré majú nejaký vplyv na prípravu a/alebo vykonávanie politiky EÚ. Transparentnosť je, samozrejme, nevyhnutná pre fungovanie európskych inštitúcií a často prevláda názor, že je nedostatočná. Európska verejnosť vyžaduje od svojich zástupcov vysokú mieru transparentnosti, a to nielen teoretickej, ale predovšetkým praktickej. EÚ musí ísť príkladom z hľadiska transparentnosti svojich inštitúcií, takže vítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené spravodajcom, ktorých cieľom je zmeniť a doplniť rokovací poriadok Parlamentu tak, aby zodpovedal rozhodnutiu, ktoré Konferencia predsedov prijala na schôdzi 18. novembra 2010.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku Parlamentu je vytvoriť a viesť spoločný register na evidenciu a kontrolu organizácií a osôb, ktoré sa nejako podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

Aktuálny systém, z ktorého návrh vychádza, Parlament vytvoril a zaviedol v roku 1996. Bol zároveň prvou inštitúciou EÚ, ktorá to urobila, pričom Komisia potom v roku 2008 prijala systém s podobnými cieľmi. Bude upravený v procese, ktorý sa nedá oddeliť od posledných problémov týkajúcich sa údajného lobizmu a ovplyvňujúcich Parlament. Predložené argumenty sú však tentoraz iné, lebo sa zameriavajú na nové právomoci Parlamentu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

Transparentnosť inštitúcií, ich fungovanie a rozhodnutia, ktoré prijímajú ich zástupcovia, by mali byť skutočnou súčasťou demokracie. Opatrenia, ktoré pomáhajú zlepšiť transparentnosť, sú preto vítané a potrebné. Nie je však jasné, či to bude výsledok všetkých zmien, ktoré tu boli navrhnuté. Hoci podporujeme niektoré navrhnuté opatrenia, budeme sledovať ich vykonávanie s cieľom zhodnotiť výsledky, ktoré prinesú.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Toto sa týka zriadenia a vedenia spoločného registra na evidenciu a kontrolu organizácií a osôb, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

Na základe aktuálnych systémov, ktoré vytvorili a zaviedli Parlament v roku 1996 a Komisia v roku 2008, sa usiluje o vyriešenie posledných problémov, hoci argumentom, ktorý sa uvádza v správe, sú nové právomoci Európskeho parlamentu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

Niektoré aspekty sú pozitívne, ale máme vážne pochybnosti o ostatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Podporujeme väčšiu transparentnosť, ale nie je vždy jasné, či je to cieľ všetkých prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Uvidíme, ako sa to bude v budúcnosti uplatňovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac záujmových skupín, ktoré okrem iného zohrávajú kľúčovú úlohu v otvorenom a pluralitnom dialógu, na ktorom je založený demokratický systém, a pre poslancov Európskeho parlamentu sú pri vykonávaní ich mandátu významným zdrojom informácií.

Parlament a Komisia sa vzhľadom na tieto ústavné zmeny a súvislosti a v súlade so svojím záväzkom zabezpečovať transparentnosť dohodli vytvoriť a viesť spoločný register, aby evidovali a kontrolovali organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

Jedným z najdôležitejších nápravných opatrení je zlepšiť pravidlá o vykazovaní výdavkov lobujúcich firiem, ktoré im vznikli v dôsledku lobistickej činnosti. Platné právne predpisy umožňujú lobistom vykazovať omnoho menej výdavkov, než koľko im v skutočnosti vzniklo. Rovnako dôležitá je transparentnosť, pokiaľ ide o finančné zdroje, z ktorých lobujúca a poradenská spoločnosť získava svoje príjmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Chcel by som zablahoželať pánovi Casinimu k vynikajúcej práci, ktorú urobil. Budem hlasovať za jeho návrh vytvoriť register lobistov, aby sa zlepšila transparentnosť v európskych inštitúciách. Dúfam však, že napríklad zástupcovia regiónov budú náležite uznaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Keďže nátlakové skupiny, či už zastupujú súkromné, alebo verejné záujmy, zohrávajú nepopierateľnú úlohu v európskych otázkach, vo vzťahoch, ktoré majú s našou inštitúciou, musí byť väčšia transparentnosť. Podľa mňa by malo byť povinné, aby sa evidovali v registri transparentnosti. Podporujem najmä myšlienku „legislatívneho odtlačku“, ktorý umožní lobistom stretávajúcim sa s poslancami v priebehu legislatívneho procesu evidovať sa. Je určite nevyhnutné, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, s cieľom znovu získať alebo posilniť dôveru občanov vo fungovanie európskych inštitúcií, a toto je smer, ktorým nás tento register celkom správne vedie.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Podporil som tento dokument, lebo vzťahy medzi európskymi inštitúciami a zodpovednými politickými činiteľmi na jednej strane a občianskou spoločnosťou, občanmi EÚ a reprezentatívnymi združeniami na strane druhej sú vymedzené a podporované Zmluvou o Európskej únii, najmä v jej článku 11 ods. 1 a 2: 1. Inštitúcie dávajú primeraným spôsobom občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie. 2. Inštitúcie udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac záujmových skupín, ktoré okrem iného zohrávajú kľúčovú úlohu v otvorenom a pluralitnom dialógu, na ktorom je založený demokratický systém, a pre poslancov Európskeho parlamentu sú pri vykonávaní ich mandátu významným zdrojom informácií. Parlament a Komisia sa vzhľadom na tieto ústavné zmeny a súvislosti a v súlade so svojím záväzkom zabezpečovať transparentnosť dohodli vytvoriť a viesť spoločný register, aby evidovali a kontrolovali organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie. Poznamenáva sa, že register musí predovšetkým rešpektovať právo poslancov vykonávať ich poslanecký mandát bez obmedzení a nesmie brániť ich voličom vstupovať do priestorov Parlamentu. Okrem toho nesmie zasahovať do kompetencií alebo výsad strán a ovplyvňovať ich organizačné právomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac záujmových skupín, ktoré okrem iného zohrávajú kľúčovú úlohu v otvorenom a pluralitnom dialógu, na ktorom je založený demokratický systém, a pre poslancov Európskeho parlamentu sú pri vykonávaní ich mandátu významným zdrojom informácií. Parlament a Komisia sa vzhľadom na tieto ústavné zmeny a súvislosti a v súlade so svojím záväzkom zabezpečovať transparentnosť dohodli vytvoriť a viesť spoločný register, aby evidovali a kontrolovali organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Parlament a Komisia idú dobrým príkladom, keďže sa rozhodli vytvoriť spoločný register transparentnosti s cieľom akreditovať lobistov a ďalšie záujmové skupiny. Rovnako dôležité je, aby sa k tejto iniciatíve pripojila aj Rada. Požiadavka, aby poslanci Európskeho parlamentu viedli zoznam lobistov, s ktorými sa stretli vo veci legislatívnych otázok, a pripojili ho k svojim správam, je tiež dôležitým krokom smerom k väčšej transparentnosti, ktorá je v takomto type vzťahu potrebná, aby sa predišlo situáciám, aké vznikli v minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Nehlasoval som za správu pána Casiniho o zriadení spoločného registra transparentnosti. Myslím si, že zriadenie tohto registra je porušením slobody, ktorú by mali mať všetci politici. Všetci poslanci politicky zodpovedajú za svoje rozhodnutia a stanoviská. Trestajú ich voliči.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Tento register sa vzťahuje na všetky činnosti vykonávané s cieľom priamo či nepriamo ovplyvniť tvorbu alebo vykonávanie politiky a rozhodovacie procesy európskych inštitúcií. Očakáva sa, že evidovať sa budú všetky organizácie zapájajúce sa do činností patriacich do pôsobnosti registra, a to bez ohľadu na právne postavenie týchto organizácií. Vo Výbore pre ústavné veci mnohí poslanci z rôznych skupín zdôraznili význam toho, aby sa Rada stala súčasťou tohto systému. Hlasovanie Výboru pre ústavné veci je dôležitým krokom vpred, ale naša práca na transparentnosti pokračuje. Podporujem správu pána Carla Casiniho a hlasoval som „za“.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Nielen Európsky parlament, ale aj Európska únia ako celok má obrovský problém s dôveryhodnosťou. Hoci Parlament konečne dosiahol dohodu o tomto registri transparentnosti, nepochybne následkom tlaku po nedávnom prepuknutí lobistického škandálu, tento register bude bezmocný. Bude potrebné evidovať nielen všetku prácu vykonanú pre podniky alebo medzinárodné spoločnosti, ale aj všetok platený lobizmus za záujmové skupiny, ako sú napríklad profesijné organizácie a odborové zväzy.

Občania majú právo na transparentnosť, lebo štatutárne lobistické skupiny existujú vďaka ich povinným príspevkom. Úplné zverejňovanie by sa nemalo týkať iba miezd, ale aj odmien, pozvánok na obed a pod. Keďže sú tieto opatrenia krokom správnym smerom, hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Spoločný register transparentnosti treba zriadiť a všetky pravidlá o transparentnosti v Európskom parlamente treba zlepšiť preto, aby sa zvýšila dôvera občanov v činnosti Parlamentu a aby sa zabezpečila potrebná transparentnosť týchto činností. Hlasoval som za obidve správy pána Casiniho a teším sa na čo najsilnejšie návrhy pracovných skupín Európskeho parlamentu o transparentnosti a regulácii lobistických činností.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Vzťahy medzi európskymi inštitúciami a zodpovednými politickými činiteľmi na jednej strane a občianskou spoločnosťou, občanmi EÚ a reprezentatívnymi združeniami na strane druhej sú vymedzené a podporované Zmluvou o Európskej únii. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac záujmových skupín, ktoré okrem iného zohrávajú kľúčovú úlohu v otvorenom a pluralitnom dialógu, na ktorom je založený demokratický systém, a pre poslancov Európskeho parlamentu sú pri vykonávaní ich mandátu významným zdrojom informácií. Je však potrebné vytvoriť mechanizmy na evidenciu a kontrolu. Vzhľadom na to som hlasovala za túto správu o zmene a doplnení rokovacieho poriadku Parlamentu po zriadení spoločného registra na evidenciu a kontrolu organizácií a osôb, ktoré sa nejako podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Podporujem túto správu o uzavretí medziinštitucionálnej dohody medzi Parlamentom a Komisiou o zriadení spoločného registra transparentnosti. Očakáva sa, že každý, kto sa snaží ovplyvňovať rozhodovanie a vykonávanie politík na európskej úrovni, sa zaregistruje do spoločného registra, ktorý uľahčí registráciu aj prístup k informáciám o lobistoch. Tí, ktorí sa nezaregistrujú, nedostanú dlhodobý prístup do Európskeho parlamentu. Je to ale len prvý krok k transparentným vzťahom medzi európskymi inštitúciami a lobistami. Registrácia by mala byť povinná a k tejto dohode by sa mala čo najskôr pripojiť aj Rada.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa Parlament ocitol v postavení spolutvorcu právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach, preto mu lobisti venujú toľko pozornosti. Vzhľadom na to a v záujme transparentnosti, ktorou by sa mal riadiť dialóg medzi týmito zainteresovanými stranami a inštitúciami Únie, sa Parlament a Komisia dohodli vytvoriť spoločný register, aby evidovali a kontrolovali osoby a organizácie, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie. S týmto cieľom je potrebné zmeniť a doplniť rokovací poriadok, za čo som aj hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. (FR) Musíme bojovať za transparentnosť v rámci európskych inštitúcií a v tomto ohľade ma teší dohoda s Komisiou, ktorej cieľom je konečne zriadiť spoločný register záujmových skupín európskych inštitúcií.

Chcela by som poznamenať len toľko, že mi je ľúto, že Rada nie je ochotná pripojiť sa k tomuto spoločnému registru. Treba sa pozerať späť a ďalej brániť radšej chýbajúcu transparentnosť než otvorenosť? Okrem toho je však povinnosťou aj zástupcov členských štátov poskytovať informácie a byť transparentní pri styku s európskymi občanmi. Mám jedno želanie aj do budúcnosti. Myslím si, že je nevyhnutné postupne napredovať k systému v americkom štýle, ktorý má za sebou 65 rokov skúseností a ktorý sa zakladá na zverejňovaní kľúčových dokumentov zo strany lobistických skupín (napríklad všetkých zmlúv v hodnote viac ako 10 000 USD).

Na záver by som chcela niečo povedať o legislatívnom odtlačku, ktorý je dobrým nápadom z teoretického hľadiska, ale nie z praktického. Nie preto, že by narúšal zásadu nezávislosti poslancov, ale skôr preto, lebo by viedol k nekonečným diskusiám v parlamentných výboroch o tom, prečo sa poslanci stretávajú častejšie práve s jedným lobistom a nie s iným. Nakoniec chcem povedať, že dôležité je vytvoriť účinný a solídny systém. Od dosiahnutia tohto cieľa sme stále ďaleko.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (FR) Keď európsky tvorca právnych predpisov pripravuje a prijíma právny predpis, je užitočné vypočuť si názory rôznych zainteresovaných strán. Aby sme však tieto vplyvy mohli kvantifikovať, musíme zaviesť povinnú evidenciu všetkých lobistov do registra, ktorý je spoločný pre všetky inštitúcie.

Text, ktorý bol práve prijatý, predstavuje zaujímavý prvý krok smerom k zisteniu totožnosti rôznych typov lobistov a súm, pomocou ktorých sa pokúšajú ovplyvniť prijímané rozhodnutia. Musí sa ďalej rozvinúť. Rada by sa tiež mala zúčastňovať na spoločnom registri, ktorý by mal byť povinný a slúžiť ako dynamický nástroj na zaručenie transparentnosti rozhodovacieho procesu. Je to v záujme európskej demokracie.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Vzťahy medzi inštitúciami a európskymi politikmi na jednej strane a občianskou spoločnosťou, občanmi EÚ a reprezentatívnymi združeniami na strane druhej sú vymedzené a podporované Zmluvou o Európskej únii. Inštitúcie dávajú občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie. Inštitúcie najmä udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou.

Prijatie Lisabonskej zmluvy posilnilo právomoci Európskeho parlamentu, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Európsky parlament a Komisia sa vzhľadom na tieto udalosti dohodli vytvoriť a viesť spoločný register, aby evidovali a kontrolovali organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie. Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté, obhajuje potrebu zmeniť a doplniť rokovací poriadok Parlamentu s cieľom zohľadniť zmeny platných práv a povinností a vznik nových práv a povinností poslancov Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Najprv sme boli proti tejto správe, lebo uplatňovala rovnaké pravidlá na lobistov ako na verejné orgány vrátane zástupcov regiónov voči EÚ, ale na základe našich žiadostí bola správa zmenená a doplnená. Myslíme si, že je správne zaviesť kódex správania pre tých, ktorí majú prístup do Parlamentu v mene súkromných združení alebo spoločností, a tiež si myslíme, že je správne neuplatňovať rovnaké pravidlá na cirkvi, politické strany, odborové zväzy a verejné orgány. Preto sme hlasovali za.

 
  
MPphoto
 
 

  Niki Tzavela (EFD), písomne. (EL) Správa pána Casiniho zdôrazňuje význam zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu po zriadení spoločného registra transparentnosti. Hlasovala som za túto správu, ktorá potvrdzuje význam pripisovaný transparentnosti v európskych inštitúciách, lebo aj ja si myslím, že zriadenie tohto registra pomôže kontrolovať všetky organizácie a osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podporil som dnešnú správu vyzývajúcu na zriadenie spoločného registra lobistov a záujmových skupín. Je to prvý krok smerom k väčšej transparentnosti v Európskom parlamente aj Komisii. „Register transparentnosti“ zjednoduší prístup občanov ku konkrétnym informáciám o tom, ktoré organizácie a osoby udržiavajú kontakt s poslancami Európskeho parlamentu aj úradníkmi Komisie. Parlament sa jasne vyjadril, že registrácia lobistov, ktorí sa chcú stretnúť s poslancami Európskeho parlamentu, bude odteraz povinná. Teší ma signál Rady, že tiež zváži opatrenia na zavedenie takého registra, a naliehavo ju vyzývam, aby to urobila bezodkladne.

 
  
MPphoto
 
 

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za správu pána Casiniho. Transparentnosť v činnostiach, ktoré sa týkajú európskych inštitúcií, je nevyhnutným predpokladom legitimity a základným činiteľom vytvorenia riadnych otvorených vzťahov s reprezentatívnymi združeniami, hoci bolo na ňu nedávno vrhnuté zlé svetlo. Preto sa domnievam, že zriadenie spoločného registra pre Parlament a Komisiu s cieľom zhromaždiť všetky informácie o organizáciách a osobách, ktoré sa kontaktujú s inštitúciami, nielen zjednoduší byrokratické postupy vďaka zavedeniu systému jedinej registrácie, ale tiež prinesie jednoznačné zlepšenie smerom k čoraz otvorenejšiemu a transparentnejšiemu dialógu s uvedenými lobistami.

 
  
  

Správa: Carlo Casini (A7-0174/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Je to prvý krok smerom k zabezpečeniu väčšej transparentnosti v práci inštitúcií a súladu s pravidlami verejnej správy Únie. Register transparentnosti, ako sa bude odteraz nazývať, nie je povinný, ale lobujúce osoby alebo organizácie budú povinné zaregistrovať sa, ak budú chcieť povolenie na prístup do Európskeho parlamentu. Registrované subjekty budú tiež musieť vykazovať svoje zdroje príjmu a záujmy, ako aj predložené legislatívne návrhy. Zvýši to transparentnosť a poskytne to komplexnejšie informácie o osobách alebo organizáciách, ktoré sa obracajú na poslancov Európskeho parlamentu v určitých otázkach alebo s určitými návrhmi. Domnievam sa, že by sme mali pokračovať v rokovaniach s Radou, aby sa k registru transparentnosti pripojila a aby sa tento register stal spoločným registrom pre všetky tri inštitúcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Medzi Parlamentom a Komisiou existuje približne 4 600 organizácií akreditovaných ako záujmové skupiny. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili, a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac zástupcov záujmových skupín.

Táto správa, za ktorú som hlasovala, nadväzuje na medziinštitucionálnu dohodu o zriadení spoločného priestoru pre registráciu a kontrolu lobistov a ďalších záujmových skupín v Komisii a Parlamente. Zriadi sa spoločný register medzi rôznymi inštitúciami s cieľom prispieť k väčšej transparentnosti a rozlišovať medzi záujmovými skupinami zastupujúcimi občiansku spoločnosť a verejnými orgánmi.

V záujme transparentnosti je rovnako dôležité vytvorenie systému povinného uvádzania všetkých stretnutí registrovaných organizácií s poslancami Európskeho parlamentu zodpovednými za súvisiace právne predpisy a tieto stretnutia by sa mali uvádzať v prílohe k príslušným správam alebo odporúčaniam. Je to rovnako dôležité ako to, aby sa Rada pripojila k tomuto registru.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten, John Bufton, David Campbell Bannerman a Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Poslanci Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) v Európskom parlamente sa zdržali tohto hlasovania nie preto, že by sme nechceli transparentnosť, ale preto, lebo tieto návrhy sú neprimerané a hlasovaním za by sme boli podporili neprimerané ustanovenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne. (IT) Zriadenie spoločného registra Parlamentu a Komisie s cieľom vytvoriť „jednotné kontaktné miesto“ všetkých informácií o aktéroch, ktorí sú v kontakte s inštitúciami, je krokom vpred na ceste k väčšej transparentnosti. Transparentnosť v politických inštitúciách je podľa mňa rozhodujúca pre otvorený dialóg s občianskou spoločnosťou. Dôležitým činiteľom v demokratickom živote inštitúcií je v skutočnosti zabezpečiť, aby mohli byť názory a informácie zverejnené a verejne vymieňané v rôznych oblastiach, v ktorých Únia koná, a zároveň zaručiť kontrolu organizácií a osôb, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie.

Rád by som však vyjadril niekoľko výhrad. Nesúhlasím s tým, aby sa z pôsobnosti registra vylúčili isté typy aktérov, napríklad sociálni partneri a miestne, regionálne a komunálne orgány. Ich vylúčenie je neoprávnené, lebo títo aktéri majú osobitné záujmy a pri rozhodovaní zohrávajú rovnako aktívnu úlohu ako mnohé ďalšie reprezentatívne združenia. Okrem toho si myslím, že potrebné informácie treba jasnejšie špecifikovať, aby nemohli vzniknúť rozdielne výklady, ako k tomu dochádza v súčasnej situácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, lebo transparentnosť politických inštitúcií je nevyhnutným predpokladom legitimity. Musíme kontrolovať, ako sa rozhodnutia prijímajú, čo ich ovplyvňuje a napokon aj to, ako sa rozdeľujú zdroje, t. j. peniaze daňových poplatníkov. Pravidlá lobovania sú preto v konečnom dôsledku otázkou legitimity. Európsky parlament bol prvou európskou inštitúciou, ktorá sa začala venovať javu zvyšujúceho sa počtu záujmových skupín na európskej úrovni, a preto je potrebné preskúmať následky tohto vývoja. Po voľbách do Európskeho parlamentu vznikla medzi Parlamentom a Komisiou nová pracovná skupina, ktorá v novembri 2010 prijala návrh dohody o zriadení registra transparentnosti. Podľa nového návrhu nie je registrácia povinná, ale v súčasnosti majú prístup do priestorov Európskeho parlamentu len zástupcovia registrovaných záujmových skupín. Spoločný register zabezpečuje širšiu účasť všetkých kategórií subjektov a nekomerčným organizáciám uľahčuje vykonávanie ich práce. Domnievam sa, že tento spoločný register je ďalším krokom smerom k väčšej transparentnosti v európskych inštitúciách a okrem toho upevní dôveru občanov v prácu inštitúcií.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne.(FR) Hlasovala som za túto správu, keďže je dôležité objasňovať veci v čase, keď úloha lobistov stále podnecuje veľkú diskusiu a niekedy aj dohady medzi európskymi občanmi. Je nám však ľúto, že registrácia organizácií nie je povinná, a to najmä preto, lebo je de facto ich povinnosťou registrovať sa, ak chcú získať kartu na vstup do našich priestorov. Na druhej strane bojujeme za to, aby sa toto opatrenie nevzťahovalo na zástupcov miestnych, regionálnych a komunálnych orgánov v európskych inštitúciách, čo je presný opak v porovnaní s prvým textom. Tieto štruktúry považujeme za priamy produkt demokraticky volených orgánov. Zastupujú všeobecný záujem, a preto by sa mali odlišovať od lobistov, ktorí obhajujú záujmy jednotlivcov. Napriek tomu je tento register významným krokom vpred, lebo nedostatočná transparentnosť okolo úlohy lobistov môže v mnohých oblastiach predstavovať skutočný demokratický problém.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Táto dohoda je len prvým, hoci nepochybne dôležitým krokom smerom k väčšej transparentnosti, keďže robí registráciu všetkých lobistov, ktorí chcú mať trvalý prístup do Parlamentu a Komisie, de facto povinnou, a to vrátane všetkých informácií, ktoré identifikujú právnu štruktúru a finančné záujmy príslušnej organizácie.

Existencia registra organizácií a zamestnancov zapojených do rozhodovania a vykonávania politiky EÚ preto posilňuje transparentnosť v dialógu medzi týmito zástupcami občianskej spoločnosti a inštitúciami Únie, pričom zároveň stanovuje záväzné opatrenia v prípade porušenia kódexu správania priloženého k dohode.

Dúfam, že čoskoro podnikneme druhý krok smerom k vytvoreniu prísnejších noriem, ktoré zabezpečia dôslednosť vo verejnej správe EÚ, a k posilneniu jej inštitucionálnych pravidiel.

Je mi ľúto, že Rada sa zatiaľ nepripojila k dohode a registru transparentnosti, lebo to ovplyvňuje pravdepodobnosť dosiahnutia potrebnej úrovne transparentnosti vo všetkých fázach legislatívneho procesu EÚ. Chcel by som vám pripomenúť, že úroveň transparentnosti politických inštitúcií je čoraz užšie spojená s ich legitimitou.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Transparentnosť politických inštitúcií je nevyhnutným predpokladom legitimity. Malo by sa dať jednoducho skontrolovať, ako sa rozhodnutia prijímajú, čo ich ovplyvňuje a napokon aj to, ako sa rozdeľujú zdroje, t. j. peniaze daňových poplatníkov. Pravidlá lobovania sú preto v konečnom dôsledku otázkou legitimity. Podporil som túto správu, ktorou sa zriaďuje register lobistov (register transparentnosti) medzi Európskym parlamentom a Komisiou. Tento register sa vzťahuje na mnohé činnosti vykonávané s cieľom priamo či nepriamo ovplyvniť tvorbu alebo vykonávanie politiky a rozhodovacie procesy európskych inštitúcií. Očakáva sa, že evidovať sa budú všetky organizácie zapájajúce sa do činností patriacich do pôsobnosti registra, a to bez ohľadu na právne postavenie týchto organizácií. Táto dohoda s Európskou komisiou stanovuje len dobrovoľnú registráciu, hoci lobisti, ktorí nebudú v spoločnom registri, už nedostanú dlhodobý preukaz na vstup do Európskeho parlamentu. Ďalším krokom bude rozšíriť spoločný register tak, aby sa vzťahoval na všetky inštitúcie EÚ, a presvedčiť Komisiu a Radu, aby ho urobili povinným. Potrebujeme jasné pravidlá, aby ľudia a organizácie neovplyvňovali rozhodovanie EÚ netransparentným spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. (FR) Vítam prijatie správy pána Casiniho o zriadení registra transparentnosti, ktorý bude spoločný pre Parlament aj Komisiu. Zavedenie verejného registra, do ktorého sa musia lobisti zaevidovať, ak chcú mať prístup do týchto dvoch inštitúcií, predstavuje demokratický pokrok v prospech občanov. V tomto ohľade je budúca povinnosť spravodajcov zverejniť mená lobistov, s ktorými sa stretli, ďalším krokom smerom k úplnej nezávislosti Európskeho parlamentu a zabezpečí vyvážené zastupovanie záujmov všetkých európskych občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá navrhuje, aby sa register záujmových skupín vzťahoval na všetky európske inštitúcie. Zatiaľ sa 1 700 organizácií akreditovalo ako záujmové skupiny v Európskom parlamente a 3 900 v Komisii. Ak chcete predložiť fundované pripomienky k nejakej odbornej téme, obyčajne si vyžiadate informácie od ľudí, ktorí majú o týchto otázkach najlepšie vedomosti. Vždy to tak bolo, aj to tak bude. Lobisti hrajú užitočnú a zásadnú úlohu v legislatívnej práci, pokiaľ je v celej veci transparentnosť. Aby sme ju dosiahli, prijatá správa stanovuje nové pravidlá a vytvára „register transparentnosti“, ktorý je spoločný pre Komisiu a Parlament. Občania si nájdu komplexný súhrn informácií o rôznych kontaktných osobách v inštitúciách EÚ. Tento systém „jednotného kontaktného miesta“ uľahčí registráciu zástupcov rôznych záujmových skupín, či už komerčných, alebo nekomerčných organizácií. Parlament chce okrem toho najmä to, aby boli všetky stretnutia medzi poslancami Európskeho parlamentu a záujmovými skupinami o konkrétnej téme uvádzané na konci správ. Je mi ľúto, že registrácia nie je povinná, ale ako sa vraví, postupujeme pomaly, ale isto.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o zmene a doplnení rokovacieho poriadku Parlamentu po zriadení spoločného registra transparentnosti, lebo zásadou transparentnosti by sa mali riadiť všetci, ktorí sa zapájajú do rozhodovacieho procesu a vykonávania politiky EÚ. Domnievam sa však, že tento register by mal byť povinný a mal by sa vzťahovať na všetky európske inštitúcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V roku 2006 Komisia navrhla „jednotné kontaktné miesto“ na registráciu lobistov Komisie a Parlamentu. V uznesení prijatom v pléne 8. mája 2008 Parlament uvítal tento návrh a vyzval na uzatvorenie medziinštitucionálnej dohody o zriadení spoločného registra medzi Parlamentom, Komisiou a Radou. Parlament okrem toho vtedy navrhol, aby sa rokovalo o spoločnom kódexe správania pre lobistov a aby sa prediskutovali sankcie, ktoré by sa mali uplatniť v prípade porušenia tohto kódexu.

Podľa tejto dohody môžu mať trvalý prístup do priestorov Parlamentu len registrovaní zástupcovia záujmových skupín. Tak či onak je cieľom spoločného registra zabezpečiť čo najširšiu účasť všetkých kategórií subjektov a pritom rešpektovať ich rôzne alebo osobitné povinnosti. Z pôsobnosti registra sú vylúčení sociálni partneri, cirkvi, politické strany a miestne, regionálne a komunálne orgány, a to pre svoje osobitné charakteristické vlastnosti.

Táto dohoda by bola ešte lepšia, ak by sa k nej pripojila aj Rada. Nazdávam sa, že Parlament a jeho poslanci by mali ísť príkladom, čo sa týka transparentnosti ich činností a jednoznačnosti ich cieľov.

Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Transparentnosť je základom demokracie. Okrem toho, že verejnosť má na ňu právo, pomáha zachovávať dôveryhodnosť európskych inštitúcií: Parlamentu, Komisie a Rady. Táto správa, ktorú pripravil pán Casini, sa týka uzavretia medziinštitucionálnej dohody medzi Parlamentom a Komisiou o zriadení spoločného registra transparentnosti. Chcel by som zdôrazniť, že Parlament bol prvou inštitúciou, ktorá analyzovala tento jav nátlakových skupín, keďže register lobistov zaviedol už v roku 1996. V roku 2006 Komisia navrhla vytvoriť „jednotné kontaktné miesto“ pre lobistov v Komisii a Európskom parlamente, a to prostredníctvom európskej iniciatívy za transparentnosť. Transparentnosť je, samozrejme, nevyhnutná pre fungovanie európskych inštitúcií, ktoré sú často obviňované z toho, že im transparentnosť chýba. Európska verejnosť vyžaduje od svojich zástupcov vysokú mieru transparentnosti, a to nielen teoretickej, ale predovšetkým praktickej. Prijatie návrhu dohody o zriadení „registra transparentnosti“ ako takého vítam a som si istý, že bude predstavovať významný krok vpred, čo sa týka transparentnosti európskych inštitúcií, a prispeje ku konsolidácii európskeho projektu v očiach verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Začnime predpokladom, ktorý sa uvádza v správe, konkrétne že „predpokladom legitimity je transparentnosť politických inštitúcií. Malo by sa dať jednoducho skontrolovať, ako sa prijímajú rozhodnutia, čím sú ovplyvňované a napokon, ako sa rozdeľujú zdroje […].“ Transparentnosť inštitúcií a jednoznačnosť konania ich zástupcov by mali byť neoddeliteľným prvkom skutočnej a pravej demokracie.

Žiaľ, vieme, že medzi peknými slovami a skutočnými činmi je niekedy veľký rozdiel. Parlament bol prvou európskou inštitúciou, ktorá sa začala venovať téme zvyšujúceho sa počtu lobistov na európskej úrovni, a v roku 1996 zaviedol register zástupcov záujmových skupín.

Neskôr začala vyvíjať iniciatívy v tomto smere aj Komisia a v roku 2008 bola medzi Parlamentom a Komisiou zriadená pracovná skupina. V roku 2009 táto skupina schválila spoločné vyhlásenie a návrh spoločného kódexu správania.

V roku 2010 schválila nová pracovná skupina návrh dohody o zriadení „registra transparentnosti“, ktorý zabezpečuje čo najširšiu účasť všetkých kategórií subjektov, pričom rešpektuje ich rôzne alebo konkrétne identity. Je dôležité sledovať výsledky tohto registra v praxi.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) V správe sa uvádza, že „predpokladom legitimity je transparentnosť politických inštitúcií. Malo by sa dať jednoducho skontrolovať, ako sa prijímajú rozhodnutia, čím sú ovplyvňované a napokon, ako sa rozdeľujú zdroje […].“

Medzi teóriou a skutočnosťou však často býva veľký rozdiel, hoci Parlament bol prvou inštitúciou EÚ, ktorá sa začala zaoberať javom rastúceho počtu záujmových skupín na európskej úrovni a najmä následkami tohto vývoja na legislatívny proces. Po rôznych správach a dôsledných diskusiách zaviedol Parlament svoj register zástupcov záujmových skupín v roku 1996.

Komisia sa medzičasom tiež podujala na iniciatívy; v roku 2008 bola medzi Parlamentom a Komisiou vytvorená spoločná pracovná skupina na vysokej úrovni. V roku 2009 táto skupina schválila spoločné vyhlásenie a návrh spoločného kódexu správania. Po európskych voľbách bola medzi Parlamentom a Komisiou zriadená nová pracovná skupina.

V novembri 2010 schválila táto pracovná skupina návrh dohody o zriadení „registra transparentnosti“, ktorý zabezpečuje čo najširšiu účasť všetkých kategórií subjektov, pričom rešpektuje ich rôzne alebo konkrétne identity.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Transparentnosť politických inštitúcií je nevyhnutným predpokladom legitimity. Malo by sa dať jednoducho skontrolovať, ako sa rozhodnutia prijímajú, čo ich ovplyvňuje a ako sa rozdeľujú zdroje, t. j. peniaze daňových poplatníkov. Pravidlá lobovania sú preto v konečnom dôsledku otázkou legitimity.

Parlament bol prvou európskou inštitúciou, ktorá sa začala venovať javu zvyšujúceho sa počtu záujmových skupín na európskej úrovni a najmä následkom tohto vývoja na legislatívny proces. Aj keď registrácia nie je povinná, dá sa de facto za takú považovať, pretože stály prístup do priestorov Parlamentu je umožnený len registrovaným zástupcom. V budúcnosti je však žiaduce dosiahnuť systém registrácie, ktorý bude povinný de iure.

Spoločný register zabezpečuje čo najširšiu účasť všetkých kategórií subjektov a pritom rešpektuje ich odlišnú alebo osobitnú totožnosť. Nový názov – register transparentnosti – uľahčí prístup k nemu aj pre nekomerčné organizácie. Bude to nový krok smerom k väčšej transparentnosti európskych inštitúcií a dúfam, že prispeje k tomu, že európsky projekt získa väčšiu legitímnosť u občanov Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Je dobre známe, že v Bruseli aktívne pôsobí viac než 15 000 lobistov pokúšajúcich sa ovplyvniť legislatívne texty, ktoré sa tam prijímajú, a že zasahujú do všetkých etáp legislatívneho procesu. Napriek tomu, že táto činnosť je vo Francúzsku vnímaná veľmi negatívne, nie je úplne nelegitímne, aby záujmové skupiny, či už obchodné, sociálne, odborové, alebo iné, vyjadrovali svoje stanoviská a odovzdávali svoje skúsenosti najmä menej znalým štátnym úradníkom a zvoleným zástupcom. Preto je rozumné, aby boli tieto lobistické skupiny a ich zástupcovia zapísaní v registri a aby sa v tomto registri uvádzali aj ich hlavné zdroje financovania, najmä ak ide o európsky rozpočet.

Registrácia by mala byť povinná nielen pre tieto organizácie, ale aj pre všetky skupiny mimo Parlamentu vrátane tých, ktorých zámerom je plniť úlohu stanovenú v zmluvách (odborové zväzy, cirkvi, filozofické organizácie, miestne orgány a podobne) vrátane skupín tvorených sčasti alebo úplne poslancami Parlamentu, ako napríklad Európski priatelia Izraela, pretože v takom prípade konajú ako záujmové skupiny a nie ako zástupcovia Parlamentu. Z tohto hľadiska dohoda, o ktorej dnes hlasujeme, vo vzťahu k transparentnosti nie je dostatočná.

 
  
MPphoto
 
 

  Estelle Grelier (S&D), písomne. (FR) Po nedávnych udalostiach, ktoré poukázali na možné zneužívanie lobovania, sa ešte viac zintenzívnila potreba zvýšiť transparentnosť v súvislosti s prácou záujmových skupín v európskych inštitúciách. Zlúčenie zoznamov lobistov registrovaných v Parlamente a v Komisii predstavuje prvý krok smerom k vytvoreniu komplexného registra aktívnej loby v Bruseli a potom aj smerom k lepšiemu prístupu občanov k demokratickej kontrole a k vytvoreniu rovnováhy v procese rozhodovania. Bojovala som však za to, aby toto opatrenie nepostihlo úrady zastupujúce miestne orgány v európskych inštitúciách. Tieto štruktúry skutočne považujem za priamy produkt demokraticky volených orgánov (mestských, okresných, regionálnych výborov a podobne). Zastupujú všeobecný záujem, a preto by sa mali odlišovať od lobistov, ktorí obhajujú záujmy jednotlivcov. Okrem toho dúfam, že tento register sa jedného dňa stane povinným a bude zahŕňať všetkých lobistov, ktorí aktívne pôsobia v európskych inštitúciách. Pojem transparentnosti je rozhodujúci pre politiku Európskej únie a musí sa rozšíriť tak, aby zastrešoval všetky záujmové skupiny, ktoré sa podieľajú na jej fungovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne. (IT) Schválenie spoločného registra transparentnosti po odhlasovaní prevažnou väčšinou vo Výbore pre ústavné veci je ďalším krokom smerom k väčšej transparentnosti parlamentnej činnosti. Spoločný register Európskeho parlamentu a Komisie, ktorý je verejný a prístupný online, uľahčí občanom kontrolu rôznych zainteresovaných subjektov, s ktorými poslanec EP komunikuje.

Dohodu však ešte treba zlepšiť, pretože registrácia subjektov je stále nepovinná, aj keď je nevyhnutným predpokladom získania prístupu k inštitúciám. Ďalším cieľom preto bude zaviesť povinnú registráciu lobistov. Očakávame tiež, že podobne ako ostatné európske inštitúcie bude aj Rada nasledovať smerovanie Parlamentu a Komisie a bude sa na registri podieľať.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Uvítal som túto správu, lebo transparentnosť politických inštitúcií je nevyhnutným predpokladom legitimity. Malo by sa dať jednoducho skontrolovať, ako sa rozhodnutia prijímajú, čo ich ovplyvňuje a napokon aj to, ako sa rozdeľujú zdroje, t. j. peniaze daňových poplatníkov. Pravidlá lobovania sú preto v konečnom dôsledku otázkou legitimity. Dosiahnutý výsledok zodpovedá cieľom, ktoré Parlament vymedzil v najpodstatnejších bodoch. Po prvé, aj keď registrácia nie je povinná – čo bolo zámerom Parlamentu –, dá sa de facto za povinnú považovať, pretože stály prístup do priestorov Parlamentu získajú len registrovaní zástupcovia záujmových skupín. Po druhé, spoločný register zabezpečuje čo najširšiu účasť všetkých kategórií subjektov a pritom rešpektuje ich odlišnú alebo osobitnú totožnosť. Nový názov – register transparentnosti – uľahčí prístup k nemu aj pre nekomerčné organizácie. Po tretie, nový mechanizmus poskytuje dodatočné informácie, ako je počet jednotlivcov zapojených do všetkých činností súvisiacich s registrom, či objem zdrojov EÚ, ktoré zaregistrovaný účastník prijme. Poskytne tiež objasnenie k činnostiam patriacim do rozsahu pôsobnosti registra, ako aj k postupom riešenia sťažností. Domnievam sa, že bolo rozhodujúce prijať návrh dohody o vytvorení registra transparentnosti. Spoločný register bude krokom smerom k väčšej transparentnosti európskych inštitúcií, čo, dúfam, prispeje k tomu, že európsky projekt získa väčšiu legitímnosť v očiach občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. (FR) Zatiaľ sa akreditovalo 1 700 organizácií ako záujmové skupiny v Európskom parlamente a 3 900 v Komisii. Tieto organizácie boli do dnešného dňa uvádzané v dvoch rôznych registroch, pričom každá inštitúcia mala jeden takýto register. Parlament ešte v roku 2008 požadoval, aby sa tieto záznamy zlúčili, čím by sa uľahčilo ich vedenie. Medzi Parlamentom a Komisiou sa dosiahla inštitucionálna dohoda v záujme zriadenia spoločného registra. Táto dohoda čakala na schválenie a bola predložená do hlasovania v európskom legislatívnom zhromaždení. Hlasovala som za tento text, pretože umožní väčšiu transparentnosť vo vzťahu ku konaniu záujmových skupín. Je pravda, že podľa tohto textu nie je povinné byť uvedený v tomto registri, Parlament však bude takúto registráciu požadovať od každej organizácie, ktorá bude chcieť použiť jeho priestory. V texte sa navrhuje aj zavedenie tzv. legislatívneho odtlačku pre lobistov prostredníctvom zaznamenania záujmových skupín, ktoré sa podieľali na vypracovaní legislatívnych aktov, do prílohy k týmto aktom. Spoločný register má byť k dispozícii online od júna.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Transparentnosť politických inštitúcií je nevyhnutným predpokladom legitimity. Malo by sa dať jednoducho skontrolovať, ako sa rozhodnutia prijímajú, čo ich ovplyvňuje a napokon aj to, ako sa rozdeľujú zdroje, t. j. peniaze daňových poplatníkov. Pravidlá lobovania sú preto v konečnom dôsledku otázkou legitimity. Parlament bol prvou európskou inštitúciou, ktorá sa začala venovať javu zvyšujúceho sa počtu záujmových skupín na európskej úrovni a najmä následkom tohto vývoja na legislatívny proces. Po niekoľkých správach a dôkladných diskusiách Parlament v roku 1996 zaviedol svoj register zástupcov záujmových skupín. Spoločný register bude krokom k väčšej transparentnosti európskych inštitúcií, čo, dúfam, prispeje k tomu, že európsky projekt získa väčšiu legitímnosť u svojich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Žiadna nátlaková skupina zastupujúca obchodné záujmy by nemala získať stály prístup k európskym inštitúciám. Prístup takýchto skupín do Európskeho parlamentu sa musí prísne obmedziť na stretnutia, na ktorých im účasť umožnia predstavitelia Parlamentu a politických skupín.

Navrhovaný register transparentnosti nie je nič viac ako administratívna legitimizácia. Slúži len na zachovanie súčasnej situácie. Lobistov čaká jasná budúcnosť. Budem hlasovať proti tejto pokryteckej správe, ktorú odsudzujem. Bolo by lepšie, keby títo ľudia oznámili svoje osobné prepojenia s médiami, ako aj svoje parlamentné a administratívne prepojenia s Európskym parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Parlament a Komisia idú dobrým príkladom, keďže sa rozhodli vytvoriť spoločný register transparentnosti s cieľom akreditovať lobistov a ďalšie záujmové skupiny. Povinnosť registrácie lobistov, ktorí chcú získať stály prístup do Parlamentu a Komisie, je tiež dôležitým krokom pri zvyšovaní transparentnosti vzťahov medzi týmito organizáciami a európskymi inštitúciami. Znovu vyjadrujeme ľútosť, že sa Rada pod tieto opatrenia nepodpísala.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Dobrovoľný register je absolútnym nezmyslom a nepovedie k vyššej transparentnosti. Okrem toho sa Rada ministrov k tejto iniciatíve nepridala, čo znamená, že sme nezískali ani všetky kľúčové legislatívne orgány. A aj keby sa Rada zapojila, stále bude existovať dostatočné množstvo medzier. Na oficiálnych dokumentoch zverejňovaných Komisiou údajne pracuje 1 350 odborných skupín. Totožnosť členov týchto poradných orgánov, ktorí sa stretávajú za zatvorenými dverami, je však prísne stráženým tajomstvom.

Komisia teraz venuje väčšiu pozornosť aktivitám bývalých komisárov a komisárok počas obdobia nasledujúceho po tom, čo odišli z Bruselu. Sú však zavedené kontroly aj z iného hľadiska? Stačí, keď si spomenieme na posledný krok združenia hudobného priemyslu vo vzťahu k oddeleniu pre autorské práva. Keďže sú tieto opatrenia krokom správnym smerom, hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) V plnej miere podporujem naše dnešné rozhodnutie týkajúce sa uzavretia medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Komisiou o zriadení spoločného registra transparentnosti.

Parlament už od roku 1996 vedie register záujmových skupín a v tomto smere by mal byť príkladom pre ďalšie inštitúcie. Európska komisia svoj register lobistov vytvorila až v roku 2008 a Rada Európskej únie takýto register ešte stále nemá. Rozhodnutím prijatým Európskym parlamentom dôjde ku kombinácii registrov lobistov a záujmových skupín momentálne vedených samostatne dvomi vyššie spomínanými inštitúciami. Tento proces povedie k väčšej transparentnosti a predovšetkým zjednoduší prístup k informáciám, ktoré sa budú uchovávať na jednom mieste. Zriadenie spoločného registra je užitočné aj pre lobistov, pretože registrovať sa budú musieť len raz. Týmto rozhodnutím sa z pôsobnosti registra vylučujú sociálni partneri, cirkvi, politické strany a miestne a regionálne vlády a samosprávy. Záujmové skupiny sa okrem toho budú zaznamenávať v dôvodovej správe k určitej správe alebo odporúčaniu v prípade, že sa stretli s poslancom EP v súvislosti s legislatívnym dokumentom. Podľa mňa je toto rozhodnutie dôležitým krokom pri zvyšovaní transparentnosti a netrpezlivo očakávam, kedy sa k spoločnému registru pripojí aj Rada EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Inštitúcie získavajú dôveryhodnosť tým, že fungujú transparentným spôsobom. Táto konkrétna správa, za ktorú som aj hlasoval, sa správne zaoberá otázkou zodpovednosti. Občania musia mať jednoduchý a neobmedzený prístup k informáciám o vplyve a činnosti záujmových skupín počas procesu rozhodovania. Európsky parlament bol v skutočnosti prvou inštitúciou na európskej úrovni, ktorá začala riešiť existenciu veľkého počtu záujmových skupín. Zároveň je pravda aj to, že v tomto smere stále panuje trend nárastu v dôsledku toho, že Parlament sústavne rozširuje svoje legislatívne kompetencie. Preto je spoločný register prvým a dôležitým krokom pri kontrole a ochrane transparentného konania záujmových skupín.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Transparentnosť politických inštitúcií je predpokladom ich legitimity. Ide pritom o etický imperatív. Parlament bol prvou inštitúciou EÚ, ktorá začala riešiť jav zvyšujúceho sa počtu záujmových skupín na európskej úrovni a najmä následky tohto vývoja na legislatívny proces. Po niekoľkých správach a dôkladných diskusiách Parlament v roku 1996 zaviedol svoj register zástupcov záujmových skupín. V roku 2006 Komisia predložila európsku iniciatívu za transparentnosť, v ktorej navrhla vytvoriť jednotné registračné miesto pre lobistov v Komisii a Európskom parlamente. Parlament na túto iniciatívu Komisie reagoval prostredníctvom správy Výboru pre ústavné veci o vytvorení rámca činností záujmových skupín v európskych inštitúciách. Uznesenie bolo prijaté v pléne 8. mája 2008. V novembri 2010 sa potom pracovnej skupine podarilo prijať návrh dohody o zriadení registra transparentnosti, keď Parlament dosiahol svoje hlavné ciele. Domnievam sa, že spoločný register je krokom k väčšej transparentnosti v európskych inštitúciách, a preto som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Činnosť zástupcov záujmových skupín z rôznych oblastí vo vzťahu k inštitúciám Únie – v tomto prípade k Parlamentu a ku Komisii – má nepopierateľné výhody. Rozširuje sa ňou rozsah informácií významných pre rozhodovanie a zabezpečuje sa ňou poznanie legitímnych záujmov, ktoré stoja za zváženie. Je však podstatné zachovať transparentnosť konania inštitúcií EÚ, aby sa tak napokon zaistila ich legitímnosť a dôkladné posúdenie rozsahu ich pôsobnosti bez zneužívania právomocí. Vítam preto uzavretie tejto dohody, ktorá je rozhodujúcim krokom pri posilňovaní transparentnosti v dialógu medzi inštitúciami EÚ a týmito zástupcami občianskej spoločnosti vďaka tomu, že registrácia lobistov, ktorí chcú mať stály prístup do Parlamentu a Komisie, je de facto povinná.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Transparentnosť aktivít politických inštitúcií je nevyhnutným predpokladom legitimity. Vždy a za každých okolností sa musí dať jednoducho skontrolovať, ako sa rozhodnutie prijalo, aké faktory ho ovplyvnili a predovšetkým to, ako sa použili zdroje, teda peniaze daňových poplatníkov. Parlament ako prvá európska inštitúcia v roku 1996 zriadil register lobistov. Dnes bolo prijaté rozhodnutie, ktoré zdôrazňuje, že zriadenie spoločného registra zabezpečuje čo najširšiu účasť rôznych kategórií subjektov, pričom sa rešpektuje ich odlišná a osobitná totožnosť. Tento mechanizmus poskytuje dôležité informácie, ako je počet jednotlivcov a organizácií zapojených do všetkých činností súvisiacich s registrom, či objem zdrojov EÚ, ktoré zaregistrovaní účastníci prijali.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE), písomne.(PL) Brusel, ktorý sa považuje za druhé najdôležitejšie centrum lobistov hneď po Washingtone, potrebuje vhodné nariadenia a jasne definované zásady spolupráce medzi subjektmi, ktoré prijímajú rozhodnutia, a zástupcami rôznych záujmových skupín. Mali by sme pamätať na to, že lobovanie, chápané ako presadzovanie názorov rôznymi sociálnymi skupinami, je neoddeliteľnou súčasťou súčasných demokratických systémov.

Poslanci EP znovu vyjadrili svoju podporu zavádzaniu transparentnosti. Spoločný register lobistov zvýši transparentnosť v inštitúciách EÚ. Odlíšia sa tiež zástupcovia nátlakových skupín a zástupcovia mimovládnych a vládnych organizácií. Niet pochýb o tom, že záujmové skupiny predstavujú platformu na výmenu informácií a že sú dôležitým kanálom komunikácie medzi občanmi a Európskou úniou. Ak má byť táto spolupráca čo najúčinnejšia, aby sa dosahovali očakávané výsledky, mala by byť regulovaná a transparentná.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne.(SV) Rozhodnutie týkajúce sa tzv. registra transparentnosti nie je dostatočne ambiciózne. Register Komisie, ktorý sa teraz spája s registrom Parlamentu, je dobrovoľný a zastrešuje malú časť z odhadovaného počtu 15 000 lobistov v Bruseli. V registri chýbajú relevantné informácie.

Správa podľa mňa predstavuje istý, aj keď obmedzený pokrok. Bolo by bývalo rozumnejšie počkať pred prijatím rozhodnutia na výsledky skupiny vedenej pánom predsedom Buzekom.

Škandály, ktoré vyšli na svetlo za posledné mesiace, poukazujú na to, že ani pravidlá Parlamentu nie sú primerané. Potrebujeme kódex správania, podľa ktorého bude neprípustné, aby boli poslanci EP platení za podporu návrhov lobistických skupín. Poslanci EP by mali zastupovať jedine svojich voličov a nemali by zastupovať žiadne konkrétne hospodárske ani náboženské záujmy.

Myslím si, že zaregistrovaní by mali byť všetci lobisti. Robenie výnimiek pre určitých lobistov vytvorí medzery v kontrolnom systéme. Počas volebnej kampane naša strana žiadala povinnú registráciu lobistov v registri, ktorý by bol spoločný pre všetky inštitúcie. Žiadali sme tiež o to, aby sa poskytovali informácie o konkrétnych témach, pri ktorých sa lobisti angažovali. Takýto register by mal obsahovať finančné informácie vrátane výdavkov na ich lobistické aktivity a zdroja financovania týchto aktivít. Potrebný je kódex správania pri lobistických aktivitách. Lobisti, ktorí sa správajú neeticky, musia byť oznámení na verejnosti a musí byť možné zakázať im prístup. Musíme mať dvojité vykazovanie darov, ciest a obedov pre úradníkov a politikov, inými slovami, dary musia deklarovať darcovia aj príjemcovia. Úradníci v rámci EÚ nesmú mať možnosť hneď prijať pracovnú pozíciu v lobingu s prepojeniami na ich predošlú prácu na obdobie dvoch rokov. Okrem toho sa musia zverejňovať informácie o všetkých nastupujúcich a odchádzajúcich pracovníkoch medzi inštitúciami EÚ a lobistami. Lobisti nesmú mať možnosť požadovať dôvernosť informácií.

Správa pána Casiniho nespĺňa tieto požiadavky.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Transparentnosť je dôležitým prvkom demokracie, ako aj predpokladom účasti občanov, a preto je rozhodujúcim prostriedkom na získanie ich dôvery. Zodpovednosť vyplývajúca z požiadaviek na transparentnosť je navyše dôležitým nástrojom prevencie všetkých druhov zneužívania. Tento návrh dohody týkajúcej sa zriadenia registra transparentnosti berie do úvahy všetky základné požiadavky, čo znamená, že som túto dohodu mohla v plnej miere podporiť. Ďalším krokom musí byť nadviazanie na ciele tohto nového registra a okamžitý a účinný boj proti všetkým novým ťažkostiam, ktoré sa objavia, v duchu pôvodnej dohody.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. − (SK) Lobovanie je legitímna aktivita. Patrí k základným prejavom demokracie. Pretože zastupiteľská demokracia môže fungovať len vtedy, keď občania komunikujú so svojimi zvolenými zástupcami a žiadajú ich, aby presadzovali ich záujmy. Z tohto hľadiska nie je dôležité, či sa občania na politikov obracajú ako jednotlivci, združenia, alebo obchodné spoločnosti či výrobné podniky. Žiadna regulácia nesmie preto obmedziť jedno zo základných práv občanov. Ale dôvody, na základe ktorých sa volený zástupca rozhodne uprednostniť jeden záujem pred druhým, musia vyplývať z jeho presvedčenia, nie z osobného prospechu. A transparentnosť práce poslanca pri kontakte s ľuďmi, ktorí presadzujú svoje záujmy, je nástrojom, ktorý snáď najlepšie bráni korupcii pri tvorbe zákonov. Preto podporujem navrhovaný spoločný register, ktorý zohľadňuje rôznu povahu záujmových skupín a rozlišuje medzi tými, ktorí lobujú s cieľom zvýšiť svoj zisk, a tými, ktorí oslovujú volených zástupcov s cieľom dosiahnuť viac dobra pre celú spoločnosť.

 
  
  

Správy: Carlo Casini (A7-0173/2011), (A7-0174/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu posilnili a Európsky parlament sa tak stal spolutvorcom právnych predpisov takmer vo všetkých oblastiach v rámci riadneho legislatívneho postupu. Preto sa naň zameriava ešte viac lobistov, ktorí okrem iného zohrávajú kľúčovú úlohu v otvorenom a pluralitnom dialógu, na ktorom je založený demokratický systém, a pre poslancov Európskeho parlamentu sú pri vykonávaní ich povinností významným zdrojom informácií. Európsky parlament a Komisia sa vzhľadom na tento vývoj a ústavné dôvody a v súlade so svojím záväzkom zabezpečovať transparentnosť dohodli na zriadení a vedení spoločného registra, aby evidovali a kontrolovali organizácie a jednotlivcov, ktorí sa podieľajú na vypracúvaní a vykonávaní politík Európskej únie. Tento register sa zriadi a bude sa viesť na základe existujúcich opatrení, ktoré Parlament zaviedol v roku 1996 a Komisia v júni 2008, ako ich vypracovala spoločná pracovná skupina Parlamentu a Komisie, a na základe získaných skúseností a návrhov predložených dotknutými stranami. Práca na dosahovaní transparentnosti musí pokračovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Politické inštitúcie sú dôveryhodné len vtedy, keď sú transparentné. To im dáva legitímnosť potrebnú na zachovanie demokracie, ktorá ich charakterizuje. Vzhľadom na to a po zvážení významu otázky legitímnosti a informovania občanov v záujme účinnosti a správneho fungovania európskych politík som hlasovala za návrh dohody o zriadení spoločného registra transparentnosti.

 
  
  

Správa: Ashley Fox (A7-0074/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Bezproblémové fungovanie vnútorného trhu závisí od stability finančného systému a od dôvery, ktorú majú európska verejnosť a spotrebitelia vo finančné inštitúcie a transakcie. Počas finančnej krízy sa jasne ukázalo, že kvalita ochrany spotrebiteľov a záruky v sektore finančných služieb si vyžadujú hmatateľné a výrazné zlepšenie najmä vo vzťahu k monitorovaniu a dohľadu. Potrebujeme účinný a primeraný systém riadenia z hľadiska riadenia rizík, dodržiavania právnych predpisov, funkcií vnútorného auditu, stratégií, politík a procesov a postupov. Túto úlohu, ktorá je dôležitá aj zložitá, možno vyriešiť balíkom opatrení s okamžitým alebo strednodobým účinkom. Musí sa jasne definovať spôsob organizácie zodpovednosti členov správnych rád a táto organizácia sa musí začať rozumne uplatňovať, aby sa neohrozila vôľa finančných inštitúcií využívať obchodné príležitosti, čo je žiaduci aspekt ich činnosti, ani kvalita ľudských zdrojov, ktorými disponujú. Táto správa identifikuje riešenia tejto úlohy, a preto za ňu hlasujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Správne fungovanie vnútorného trhu závisí od stability finančného systému a od dôvery, ktorú majú európska verejnosť a spotrebitelia vo finančné inštitúcie a transakcie. Počas nedávnej finančnej krízy mnohé finančné inštitúcie zlyhali a znamenalo to obrovské náklady pre daňových poplatníkov. Podporujem iniciatívu Komisie, aby sme sa kriticky pozreli na spoľahlivosť finančných inštitúcií a celého finančného systému a na reguláciu tohto systému a dohľad nad ním s cieľom zabrániť opakovaniu krízy v budúcnosti a zaistiť, aby finančný sektor spĺňal potreby reálnej ekonomiky a vykazoval čo najväčšiu možnú mieru sociálnej zodpovednosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za správu pána Foxa. Ako tieňová spravodajkyňa za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by som chcela zdôrazniť, že vynikajúci výsledok dosiahnutý v záverečnom hlasovaní znovu poukazuje na úzku spoluprácu medzi politickými skupinami. Preto sme úspešne zabránili tomu, aby Európsky parlament prijal pozíciu až príliš smerujúcu k povinným nariadeniam v oblasti riadenia spoločností. Pre našu skupinu je prvoradé podporovať vyvážený prístup k riešeniu globálnej finančnej krízy. Práve preto sa musíme vyhnúť tomu, aby sme v rámci finančných inštitúcií zavádzali nejaké prekážky. Konečná správa prikladá väčší význam úlohe európskych orgánov dohľadu a dáva im viac právomocí. Súčasťou najdôležitejšieho kompromisu je zrovnoprávnenie zásady „dodržuj alebo vysvetli“ a povinných nariadení. Myslím si, že nariadenia by sa mali zaviesť len v prípade zlyhania kódexov osvedčených postupov. Prístup založený na zásade „dodržuj alebo vysvetli“ je primeraný a dá sa použiť vo veľkom počte finančných inštitúcií. Musia ho však zároveň dopĺňať pravidelné externé hodnotenia a primeraný regulačný dohľad.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože ide o prínos Parlamentu do diskusií o tom, ako sa dá vo finančných inštitúciách v Európe zaistiť účinnejšie riadenie. Táto diskusia je dôležitá najmä z hľadiska nájdenia spôsobov, ako zabrániť zopakovaniu finančnej a napokon aj hospodárskej krízy, ktorá celý svet postihla v roku 2008. Kolaps niekoľkých finančných inštitúcií stál a stále stojí daňových poplatníkov skutočne veľa. Preto je potrebné preskúmať príčinu problémov, ktoré vznikli. V reakcii na zelenú knihu o zlepšení riadenia finančných inštitúcií zverejnenú Komisiou venuje správa Európskeho parlamentu významnú pozornosť potrebe prísnejšej regulácie postupov vymenúvania manažérov, potrebe vymedzenia kompetencií členov správnych rád a kritérií preskúšania schopností a potrebe určenia spôsobov zaručenia ich nezávislosti. Správa požaduje vytvorenie povinných výborov pre riziká na úrovni správnej rady, povinnosť finančných inštitúcií zverejňovať plány na obnovu a správy o dohľade nad týmito plánmi, vypracovanie výročných správ o primeranosti a účinnosti ich vnútorných systémov kontroly a tiež podobné hodnotenie vypracované externými audítormi, ktoré by sa začlenilo do výročnej správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na význam dôvery európskych občanov a spotrebiteľov vo finančné inštitúcie a transakcie pre stabilitu nášho finančného systému, a teda aj bezproblémové fungovanie vnútorného trhu vítam zelenú knihu Komisie a príležitosť zlepšiť štruktúry riadenia spoločností v celej EÚ. V záujme zaistenia bezproblémového a udržateľného fungovania európskeho finančného trhu bude potrebné urobiť niekoľko vecí, z ktorých najdôležitejšie sú podľa mňa zacielený prístup reagujúci na potreby reálnej ekonomiky a realizácia politiky väčšej sociálnej zodpovednosti a hodnotenia rizika správnymi radami s cieľom zabrániť opakovaniu krízy v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za alternatívny návrh uznesenia o riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií, pretože predkladá návrhy, ktoré by zaistili zlepšenie štruktúr riadenia spoločností v celej EÚ pri zohľadnení toho, že finančný sektor musí reagovať na potreby reálnej ekonomiky, prispievať k udržateľnému rastu a preukazovať väčšiu sociálnu zodpovednosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Bezproblémové fungovanie vnútorného trhu závisí od stability finančného systému, a teda od dôvery, ktorú majú európska verejnosť a spotrebitelia vo finančné inštitúcie a transakcie. Preto je potrebné posilniť a revidovať aktuálne systémy, ktoré sa ukázali ako neprimerané, s osobitným dôrazom na mechanizmy kontroly a dohľadu.

V tomto smere vítam závery a pozorovania uvedené v zelenej knihe a príležitosť zlepšiť riadenie finančných inštitúcií v celej Európe. Pripájam sa k tiež výzve pána spravodajcu na hodnotenie vplyvu návrhov Komisie z hľadiska nákladov a prínosov so zameraním sa na potrebu zachovania konkurencieschopnosti a potrebu prínosu k hospodárskemu rastu. Je teda naliehavo potrebné nájsť mechanizmy a riešenia, ktoré umožnia zníženie rizika a vytvorenie stáleho dialógu medzi orgánmi dohľadu, audítormi a inštitúciami.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Globálna finančná kríza, ktorú odštartovali krach banky Lehman Brothers v roku 2008 a rizikové úvery – neprimeraná sekuritizácia dlhu z hypoték –, vyvolala veľmi vážne pochybnosti o sile finančných inštitúcií. Vlády členských štátov aj USA to donútilo naliať verejné financie vo výške približne 25 % hrubého domáceho produktu (HDP) do finančného sektora. Táto situácia viedla Komisiu k tomu, aby prostredníctvom svojho oznámenia zo 4. marca 2009 predstavila program skutočných reforiem regulačných rámcov finančných trhov a režimov dohľadu nad týmito trhmi. Vzhľadom na hospodársku a sociálnu krízu, ktorú momentálne zažívame, určite stojí za to znásobiť úsilie týkajúce sa finančného sektora, počnúc riadením spoločností, pri ktorom sa väčšinou nezohľadňujú spotrebitelia, či už ide o sporiteľov, vkladateľov, alebo ďalšie subjekty. Preto vítam zelenú knihu Komisie a vítam návrhy, ktoré sú v nej uvedené a ktoré môžu a mali by sprevádzať a dopĺňať nariadenia prijaté v záujme posilnenia finančného systému v súvislosti s novým európskym systémom dohľadu. Hlasujem preto za túto správu o riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií a dúfam, že to rozhodne prispeje k ich posilneniu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa uznáva určité dôležité otázky a dôkazy, ako napríklad to, že finančný sektor by mal reagovať na potreby hospodárstva, prispievať k udržateľnému rastu a prejavovať väčšiu sociálnu zodpovednosť, ale aj to, že počas nedávnej finančnej krízy mnohé finančné inštitúcie po celom svete zlyhali a znamenalo to obrovské náklady pre daňových poplatníkov.

Aj napriek týmto vyhláseniam však správa nevyvodzuje všetky následky predložených skutočností a jednoducho predkladá niekoľko bezvýznamných pozorovaní. Podľa pána spravodajcu sa všetko alebo takmer všetko obmedzuje na obohrané argumenty týkajúce sa vytvorenia účinného a primeraného systému riadenia z hľadiska riadenia rizík, presadzovania pravidiel, etického správania subjektov v rámci finančného trhu a inštitúcií a podobne.

Uvedomujeme si prínos, ktorý by niektoré z týchto usmernení mohli mať k zreteľnému a dočasnému zlepšeniu fungovania finančného systému. Napriek tomu je však jasné, že nemôžu napraviť najpodstatnejší aspekt systému, teda jeho neudržateľnosť, predátorskú povahu a dôraz na špekulácie s hlavným cieľom zvýšenia ziskov.

Táto správa sa absolútne nevenuje ústrednému problému, ktorým je to, aby štát v tejto oblasti obnovil svoju úlohu, aby prevzal späť finančný sektor a vrátil mu jeho sociálnu úlohu pod verejnou a demokratickou kontrolou.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Jediným dôležitým bodom správy je uznanie toho, že finančný sektor by mal zodpovedať potrebám reálnej ekonomiky, pomáhať podporovať trvalo udržateľný rast a vykazovať čo možno najvyššiu mieru sociálnej zodpovednosti a že počas nedávnej finančnej krízy zlyhali mnohé finančné inštitúcie na celom svete, za čo daňoví poplatníci draho zaplatili. V správe sa dokonca tvrdí, že niektoré finančné inštitúcie a orgány nepochopili povahu, rozsah a komplexnosť rizík, ktoré podstúpili.

Správa však nevyvodzuje správne závery a obmedzuje sa na otázky etického správania niektorých subjektov zapojených do konania finančných inštitúcií a trhov a tiež na vytvorenie systému riadenia, ktorý je účinný a primeraný z hľadiska riadenia rizík, dodržiavania nariadení a podobne.

Tieto návrhy by, samozrejme, mohli časom mierne zlepšiť fungovanie bánk, nezmenia však vykorisťovateľskú povahu systému ani jeho hlavný cieľ zvyšovania zisku a špekulatívne snahy. Táto správa sa teda nedotýka ústredného problému, a to verejnej a demokratickej kontroly celého finančného sektora.

Preto sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Finančné riziko je základom existencie finančného sektora a je rovnako podstatné z hľadiska obchodného úspechu tohto sektora aj funkcie zabezpečenia pre hospodárstvo všeobecne. Je však vo verejnom záujme, aby sa tieto riziká obmedzili a aby sa zabránilo systémovej kríze. Túto úlohu, ktorá je dôležitá aj zložitá, možno vyriešiť balíkom opatrení, ktoré budú mať priamy alebo nepriamy dosah.

Finančné inštitúcie by mali mať povinnosť vypracúvať výročné správy o primeranosti a účinnosti ich systémov vnútornej kontroly a správne rady by mali prijímať tieto správy. Finančné inštitúcie by mali venovať väčšiu pozornosť vykonávaniu opatrení na zvýšenie informovanosti o rizikách, pretože lepšie informácie o rizikách na všetkých úrovniach spoločnosti – aj medzi zamestnancami – sú často rozhodujúce pre zlepšenie riadenia rizík.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Tento Parlament sa svojou poznámkou o tom – a teraz citujem a vyslovujem tento eufemizmus –, „že v správaní niektorých subjektov na finančných trhoch a vo finančných inštitúciách chýbajú hodnoty a etika“, vydal na patetické ťaženie za vnesenie etiky do tohto sektora. Aj keď použitím slova „ťaženie“ to zrejme trochu zveličujem. Lepšie by bolo povedať, že v správe boli vyjadrené isté zbožné nádeje, že by sa konečne mali zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a pracujúcich. Je tu aj určité žalostné nariekanie v súvislosti so sociálnou, kultúrnou a „rodovou“ rovnosťou v správnych radách (nepochybne ide o kvóty pre Rómov, však?). Je tu niekoľko návrhov, ktoré už boli na európskej úrovni vo veľkej miere prijaté, o neprimeranej úrovni odmeňovania v tomto sektore, ku ktorým sme mohli pristúpiť podstatne lepšie. Tu a tam sa hovorí o kontrole rizika. V krátkosti, uniká vám to, že spoločnosti len hrajú podľa pravidiel, ktoré stanovíte.

Týmito pravidlami, pravidlami, ktoré v podstate odmietate spochybniť, sú vlastne voľný medzinárodný pohyb kapitálu, nárast vplyvu finančnej sféry na hospodárstvo, nadmerný dôraz kladený na krátkodobé hľadisko, sekuritizácia, zložité finančné produkty, ktoré nie sú založené na žiadnej konkrétnej tvorbe bohatstva, a vytváranie veľkých nadnárodných skupín, ktoré sú silnejšie než štáty a ktoré nepodliehajú kontrole. Kým sa nebudete zaoberať podstatou tohto systému, nič nezmeníte.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – Nedávna finančná kríza najviac postihla bežných spotrebiteľov. Rôzne vlády EÚ použili peniaze daňových poplatníkov na pomoc niektorým bankám, ktoré nezodpovedne riadili svoje podnikanie. Ak by tieto banky nedostali podporu daňových poplatníkov, skrachovali by, čo by malo katastrofálny dosah na rôzne sektory hospodárstva v rôznych členských štátoch. Teraz, keď je najhoršia fáza tejto finančnej krízy za nami, banky stále nekonajú alebo nevedú svoje podnikanie v najlepšom záujme spotrebiteľov. Prípady nevhodného predaja produktov finančných služieb a nedostatočná podpora bánk adresovaná fyzickým osobám a malým podnikom, ktoré majú dočasné problémy s likviditou, poukazujú na to, že regulačné orgány by mali podniknúť konkrétnejšie kroky na zaistenie toho, aby subjekty v sektore finančných služieb podporovali svojich klientov a aby spotrebiteľom všeobecne ponúkali lepšiu ochranu. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Vítam tento dokument, pretože finančný sektor by mal spĺňať potreby reálnej ekonomiky, mal by pomáhať podporovať udržateľný rast a prejavovať čo najväčšiu možnú mieru sociálnej zodpovednosti. Spomína sa, že v správaní niektorých subjektov na finančných trhoch a vo finančných inštitúciách chýbajú hodnoty a etika. Finančné trhy a inštitúcie musia v rámci svojej podnikovej sociálnej zodpovednosti zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených strán vrátane klientov, akcionárov a zamestnancov. Medzi najdôležitejšie faktory prevencie budúcich kríz patrí účinné riadenie rizík. Preto treba vo všetkých finančných inštitúciách vytvoriť účinný systém riadenia s primeraným riadením rizík, dodržiavaním pravidiel, funkciami vnútorného auditu (a v prípade poisťovateľov s poistno-matematickými funkciami), stratégiami, politikami, procesmi a postupmi. Považujem za potrebné zriadiť povinné výbory pre riadenie rizík alebo podobné štruktúry. Nemali by sme prijímať neprimerané riziká.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Finančná kríza poukázala na nedostatočnú efektívnosť v súčasných zásadách riadenia spoločností. Teraz je rozhodujúce, aby sme sa poučili z toho, čo sa stalo, aby sme sa tak vyhli opakovaniu podobných situácií v budúcnosti. Oblasť riadenia spoločností sa po celý čas vyvíja a práve finančný sektor nesie osobitnú zodpovednosť za seriózne a udržateľné hospodárske stratégie. Musíme zachovať spoľahlivý, stabilný a konkurencieschopný charakter finančných inštitúcií, aby mohli prispievať k hospodárskemu rastu. V tejto súvislosti si myslím, že účinné riadenie spoločností musí rovnako zohľadňovať záujmy všetkých zainteresovaných subjektov a zároveň stabilitu finančného systému. Tým sa umožní optimálne fungovanie trhu a spotrebitelia prejavia väčšiu dôveru vo finančné inštitúcie a transakcie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu. Zámerom zelenej knihy, o ktorej sa diskutuje, je vyvodiť závery z globálnej finančnej krízy, ktorú odštartoval krach banky Lehman Brothers na jeseň roku 2008 nasledujúci po neprimeranej sekuritizácii rizikových hypoték v USA. Vzhľadom na rozvoj nových finančných nástrojov v globalizovanom svete sa Komisia v zelenej knihe kriticky stavia k spoľahlivosti finančných inštitúcií a celého finančného systému a k regulácii tohto systému a dohľadu nad ním s cieľom zabrániť opakovaniu krízy v budúcnosti. Posilnenie riadenia spoločností považuje Komisia za ústrednú myšlienku svojej reformy finančného trhu a programu prevencie kríz. V tejto súvislosti Komisia osobitne poznamenáva, že v sektore finančných služieb sa musia pri riadení spoločností zohľadňovať záujmy ostatných zainteresovaných strán (vkladateľov, sporiteľov, poistencov v rámci životného poistenia a podobne) a stabilita finančného systému v dôsledku systémovej povahy mnohých zainteresovaných subjektov.

 
  
MPphoto
 
 

  Arlene McCarthy (S&D), písomne. – Slabé riadenie spoločností v prípade finančných inštitúcií – a najmä zahmlená kultúra platov v bankách – bolo kľúčovým faktorom pri formovaní podmienok vzniku finančnej krízy. Labouristickí europoslanci podporili túto správu, ktorá vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom prijatým na pôde výborov vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na sprísnenie noriem riadenia spoločností v prípade finančných podnikov. Súčasťou týchto požiadaviek sú silnejší dohľad nad rizikami, ktoré podnik preberá, prísne normy nezávislosti a rozmanitosti členov predstavenstiev vrátane lepšej rodovej rovnováhy a v rozhodujúcej miere transparentnosť v súvislosti s platmi, aby sa banky zodpovedali akcionárom a verejnosti. Keďže konzervatívna vláda v Spojenom kráľovstve odložila právny predpis o transparentnosti predložený predošlou labouristickou vládou, vítam začlenenie môjho návrhu na zavedenie takejto požiadavky na úrovni EÚ.

Labouristickí europoslanci namietali proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spravodajcu na oslabenie správy výboru vrátane miernejšej požiadavky na zastúpenie žien, pomalšieho časového harmonogramu opatrení v oblasti reformy platov a menšieho množstva informácií o platoch zamestnancov. Komisia teraz musí dokončiť svoje konzultácie a urýchlene predložiť ambiciózne návrhy na zaistenie toho, aby riadenie finančných podnikov pomáhalo zabraňovať budúcim krízam a aby ich neumožňovalo.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nedávna finančná kríza posilnila našu potrebu zaoberať sa morálnymi otázkami súvisiacimi so zodpovednejším riadením finančných inštitúcií. Otázky týkajúce sa politík odmeňovania, riadenia odmeňovania riaditeľov a manažérov finančných inštitúcií sa musia riadiť etickými a morálnymi zásadami, ktoré neumožnia vznik takých situácií, aké sme nedávno zažili, keď si manažment prisúdil odmeny v spoločnostiach, ktoré okamžite potom ohlásili konkurz alebo čelili závažným problémom. EÚ musí disponovať produktívnym, sociálnym a ekologickým modelom s dlhodobou perspektívou, ktorá berie ohľad na záujmy všetkých: spoločností, akcionárov a pracovníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Zámerom uznesenia je posilniť riadenie spoločností, ktoré Komisia považuje za hlavný prvok programu reformy finančného trhu a prevencie kríz. S tým nesúhlasím, pretože to môže viesť k nárastu korupcie a porušovaniu pravidiel. Hlasoval som proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Zavedenie riadenia spoločností môže zvýšiť dôveru európskych občanov v stabilitu finančného systému, trhy však reagujú tým, že zavádzajú svoje vlastné mechanizmy, pričom nesmieme podceňovať úlohu, ktorú zohrávajú ratingové agentúry. Je absolútne nepochopiteľné, že občania si musia utiahnuť opasky, aby zaplatili za záchranný balík pre banky, pričom tí istí manažéri v bankách, ktorí zúfalo volali o pomoc, si teraz vyplácajú odmeny vo výške miliónov eur. V procese záchrany bánk sa urobilo príliš málo v reakcii na tento predvídateľný vývoj. Zároveň však mnoho malých a stredných podnikov, ktoré EÚ na papieri stále vychvaľuje ako hybnú silu hospodárstva, utrpelo fatálny úder, pretože na základe bazilejských dohôd banky radšej držali svoje peniaze, akoby ich požičiavali spoločnostiam. Banková kríza tiež zdôraznila zrútenie sa mýtu o trhu, ktorý sa reguluje sám.

Počas krízy v Ázii sa ukázalo, že regulácia je rozumným bezpečnostným opatrením. Zostáva už len počkať, v akej miere budú nové opatrenia v oblasti monitorovania a dohľadu účinné. Urobilo sa veľmi veľa chýb a až zarážajúco chýbala akákoľvek etika, morálka a slušnosť, čo sa ešte skombinovalo s konfliktmi záujmov. Táto správa je krokom správnym smerom, ale v niektorých oblastiach nie je dostatočne konkrétna, a preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Táto správa o riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií vymedzuje mnohé opatrenia, ktoré sa majú zrealizovať v spoločnostiach riadiacich finančné inštitúcie. Jej cieľom je v skratke vyvodiť závery z globálnej finančnej krízy, ktorú odštartoval krach banky Lehman Brothers na jeseň roku 2008 v súvislosti s neprimeranou sekuritizáciou rizikových hypoték v USA. V záujme toho, aby sa táto situácia už nezopakovala, Parlament navrhuje, aby sa v riadení spoločností a najmä v prípade sektora finančných služieb zohľadňovali záujmy ostatných zainteresovaných strán – vkladateľov, sporiteľov, poistencov v rámci životného poistenia a podobne – a stabilita finančného systému v dôsledku systémovej povahy mnohých zaangažovaných subjektov. Najdôležitejším z navrhovaných opatrení je vypracovanie objektívnych kompetenčných kritérií v záujme posúdenia vhodnosti kandidátov na kontrolné funkcie pri zohľadnení charakteru, zložitosti a veľkosti finančnej inštitúcie. Chcem vyjadriť svoj súhlas s týmto balíkom opatrení, a preto som zaň hlasovala s nádejou, že opatrenia predložené Komisiou a teraz Parlamentom budú postačovať na zabránenie tomu, aby sa zopakovali situácie podobné tej, ktorú sme zažili na jeseň roku 2008 a ktorá sa aj dnes prejavuje v každodenných životoch Portugalčanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. (PT) Hlasoval som proti z dôvodov, ktoré uvádzam v ďalšom texte. Správa neakceptuje skutočnosť, že finančná kríza v rokoch 2007 až 2008 mala systémový charakter, inými slovami, že vyplynula zo spôsobu organizácie finančného systému. Znamenalo by to pripustiť, že spôsob, akým je systém organizovaný, silne ovplyvňuje rozhodnutia riaditeľov finančných spoločností bez ohľadu na to, aká miera transparentnosti sa od nich vyžaduje. Správa napríklad neuznáva, že možnosť komerčných bánk zarobiť na špekulatívnych finančných investíciách bola v kríze veľmi dôležitým faktorom. Správa sa nedotýka tejto organizačnej otázky a žiadne výbory pre riziko ani kompetenčné kritériá pre riaditeľov nedokážu zabrániť škodlivým následkom špekulácií s úsporami rodín v záujme dosiahnutia zisku. „Stádovité správanie“ finančných trhov je nevyhnutným javom vedúcim k špekulatívnym bublinám, ktoré neskôr prasknú.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Žiaden trh, na ktorom kľúčovú úlohu zohrávajú finančné inštitúcie, nie je schopný fungovať bez dôvery v to, že rôzne hospodárske subjekty fungujú správne. Preto je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi slobodou týchto inštitúcií podnikať, čo je v podstate súkromnou záležitosťou, a hospodárskym dosahom, ktorý by mohla mať ďalšia kríza finančného systému na reálnu ekonomiku a na životy všetkých členov spoločenstva. Ak zanalyzujeme príčiny nedávnej finančnej krízy, zistíme, že je potrebné nájsť mechanizmy na kontrolu investičného rizika, zloženia správnych rád a platov riaditeľov, a tým umožniť lepšiu spoluprácu medzi verejnými a súkromnými orgánmi dohľadu pri zaistení ich nezávislosti. Keďže toto uznesenie prináša návrhy v týchto oblastiach, hlasoval som zaň.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Napokon sme sa museli zdržať hlasovania. Náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pod ktorý sa podpísala aj Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a ktorý bol zameraný na to, aby uznesenie získalo silnejší regulačný charakter, bol zamietnutý. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána spravodajcu na oslabenie uznesenia však boli prijaté podobne ako správa obsahujúca veľmi zmiešaný odkaz. Kľúčový aktér tejto témy v Poslaneckom klube Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) pán Karas bol na našej strane a ako spravodajca štvrtej smernice o kapitálových požiadavkách týkajúcich sa prevádzkového rizika dostane za úlohu venovať sa pravidlám riadenia spoločností pre finančné inštitúcie (v nadväznosti na túto iniciatívu). Jeho skupina a najmä podpredsedníčka pani Wortmannová-Koolová ho (znovu) zradili. Dúfajme, že samotný právny predpis (návrh sa očakáva v júli) sa bude riešiť s väčšou starostlivosťou a odhodlaním.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Najdôležitejším odhalením vyplývajúcim z finančnej a hospodárskej krízy bolo to, že máme mimoriadne nenásytný systém. Finančný sektor sa nielenže sústredil na krátkodobé zisky, ale tiež ohrozoval snahy o zavedenie udržateľného rastu. Správa obsahuje dôležité poučenia z finančnej krízy vo vzťahu k riziku, správnym radám, orgánom dohľadu, akcionárom a odmeňovaniu. Preto som hlasovala za túto správu.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0291/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia vzhľadom na to, že mnohostranný obchodný systém je stále zďaleka najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na medzinárodnej úrovni. Dosiahnuť v rokovaniach rozvojového programu Svetovej obchodnej organizácie z Dauhy vyvážený výsledok musí byť preto pre vyjednávačov Únie prioritou. Význam tejto dohody vyplýva zo skutočnosti, že India je siedmym najväčším hospodárstvom vo svete. Musím však spomenúť aj to, že napriek stabilnému hospodárskemu rastu pretrvávajú obrovské nerovnosti. Chcel by som zdôrazniť, že je potrebné zabezpečiť, aby dohoda o voľnom obchode (DVO) neobmedzovala právomoci indickej vlády, ktoré potrebuje na riešenie problémov chudoby a nerovnosti. Konečná DVO by mala zahŕňať záväzné mechanizmy urovnávania sporov medzi jednotlivými štátmi, ustanovenia o mediácii vzhľadom na necolné prekážky obchodu, o antidampingových opatreniach a kompenzačných právach a všeobecnú ochrannú doložku založenú na článkoch XX a XXI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT). Zdôrazňuje však aj to, že je potrebné, aby Komisia do DVO zahrnula silné a účinné ochranné doložky a nástojila počas rokovaní na tom, aby India ratifikovala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ).

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou. India je dôležitým obchodným partnerom EÚ. V roku 2000 bola India sedemnástym najdôležitejším obchodným partnerom Európskej únie a do roku 2010 sa stala ôsmym. India je ďalej najväčším príjemcom všeobecného systému preferencií (VSP) a dovoz Európskej únie z Indie s preferenčnými sadzbami alebo bez colných poplatkov dosiahol hodnotu 19,9 miliardy EUR, čo predstavuje 83 % celkového dovozu EÚ z Indie. Obidve strany očakávajú, že odstránenie ciel a liberalizácia obchodu so službami a začínajúcimi podnikmi im prinesie významné výhody, ja sa však stotožňujem s pocitom sklamania z pomalého tempa pokroku v rokovaniach o dohode o voľnom obchode, ktorý vyjadruje uznesenie. Obidve strany musia urobiť všetko preto, aby sa do roku 2011 uzavrela komplexná, ambiciózna a koordinovaná DVO, lebo táto dohoda by bola základom pre vytváranie príležitostí na zvýšenie obchodu a investícií medzi EÚ a Indiou, rozvinula by podnikanie a zvýšila by celkový vývoz a dovoz Európskej únie aj Indie. Súhlasím s pozíciou vyjadrenou v uznesení, že ak sa bude hospodárska spolupráca medzi EÚ a Indiou opierať o spoločné univerzálne hodnoty, môže sa to stať vzorom pre spoluprácu s inými krajinami.

 
  
MPphoto
 
 

  Antonello Antinoro (PPE), písomne. (IT) Podporili sme toto uznesenie a položili sme Komisii otázku, lebo si myslíme, že v tomto čase, keď ceny ropy už niekoľko mesiacov dosahujú maximum, to má zásadný význam. Pre mnohé rybárske lode a najmä pre malé flotily sa stalo neudržateľným, že v dôsledku rastu cien ropy neustále rastú ich výdavky do takej miery, že často počas rybolovných sezón nedosiahnu žiadny zisk. Výzvou na zvýšenie pomoci de minimis z 30 000 EUR na 60 000 EUR na nasledujúce tri roky chceme vyslať silný signál odvetviu, ktoré v uplynulých rokoch najmä v dôsledku nadobudnutia platnosti spoločnej politiky rybného hospodárstva a nových reštriktívnych opatrení zaznamenalo pokles, ak nie úplný zánik rybolovu v malom a strednom meradle. Mali by sme tiež poznamenať, že v iných odvetviach, akým je poľnohospodárstvo, už boli prijaté opatrenia, ktoré im majú pomôcť vyrovnať sa s týmto rastom cien. Preto by túto pomoc – ktorá sa poskytuje na národnej a nie na európskej úrovni, a teda je závislá od hospodárskych prostriedkov jednotlivých členských štátov a na to by sme mali pamätať – mnohí mohli vnímať ako faktor, ktorý spôsobuje nerovnováhu v hospodárskej súťaži, ale v skutočnosti poskytuje len malú úľavu odvetviu, ktoré sa čoraz viac ocitá na kolenách.

 
  
MPphoto
 
 

  Kader Arif (S&D), písomne.(FR) Hlasoval som proti uzneseniu, ktoré predložila európska pravica, pretože presadzuje ultraliberálnu víziu obchodných vzťahov EÚ s Indiou. Pravica sa systematicky stavala proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré som predložil v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente v záujme znemožnenia akejkoľvek liberalizácie verejných služieb, rázneho odsúdenia detskej práce, požadovania právne záväzných doložiek o spoločnej sociálnej zodpovednosti a žiadosti o dodržiavanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu vo vzťahu k Indom, ktorí v budúcnosti prídu a budú pracovať v Európe. Kompromis bol nemožný, názorové rozdiely zjavné a nezmieriteľné. Jedine uznesenie, ktoré predložila naša skupina, spolu s uzneseniami Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie a Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, ponúkalo pokrokovú víziu obchodných vzťahov medzi EÚ a Indiou. Nebolo prekvapením, že nemohlo obstáť pred pravicovou väčšinou v Parlamente, čo je škoda.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Po viac než troch rokoch rokovania o dohode o voľnom obchode sa EÚ a India nachádzajú v rozhodujúcej fáze, ktorou je zavŕšenie rokovaní o najdôležitejších odvetviach. V priebehu ďalších rokovaní je však dôležité venovať sa niektorým dôležitým otázkam. Myslím si, že veľká pozornosť sa musí venovať najcitlivejším odvetviam Európy, akými sú priemysel, poľnohospodárstvo a odvetvie služieb. India má jedno z najväčších hospodárstiev sveta s rýchlo rastúcim odvetvím služieb. Nevie sa dočkať prístupu na európsky trh so službami, a preto je nutné komplexne zhodnotiť to, ako by dohoda o voľnom obchode mohla ovplyvniť odvetvia služieb EÚ (a iné dôležité odvetvia) a zamestnanosť. Vo všetkých fázach rokovaní musíme tiež zabezpečiť to, že budúca obchodná politika sa bude vykonávať v kontexte cieľov Európskej únie vrátane záväzných povinností v oblasti sociálnych a environmentálnych noriem.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne. (BG) Chcel by som vám pripomenúť, že v ôsmom rozvojovom cieli tisícročia sa uvádza, že by mali vznikať celosvetové partnerstvá pre rozvoj, čo zahŕňa vytvorenie otvoreného, predvídateľného a nediskriminačného obchodného a finančného systému založeného na pravidlách. Kľúčovým faktorom na dosiahnutie tohto cieľa je to, aby rozvinuté krajiny chceli otvoriť svoje trhy pre rozvojové krajiny, čo zahŕňa aj Indiu. To EÚ umožní prispieť do takých oblastí, akými sú udržateľný rozvoj, odstraňovanie chudoby a ochrana ľudských práv. Prijatie uznesenia o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou nám pomôže urobiť krok k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Považujem za poľutovaniahodné, že Európska komisia sa rozhodla nepočkať, kým Parlament prijme svoju správu o budúcej medzinárodnej investičnej politike Európy, a rozhodla sa ponúknuť Indii mandát na rokovania o kapitole o investíciách. Keď ide o medzinárodný mandát na rokovania, zvyčajne sa konzultuje o európskych právnych predpisoch, a v takejto situácii hrá závažnú úlohu pri vytváraní investičných politík na úrovni EÚ Európsky parlament. Komisia musí v čo najkratšom čase odpovedať na žiadosť Parlamentu, aby jasne určila obdobie investovania, a tým zabezpečiť, že ustanovenia o ochrane investícií nebudú oslabovať schopnosť strán vydávať povinné licencie. Ďalej mechanizmus urovnávania sporov medzi jednotlivými štátmi umožňuje začať právne konanie na medzinárodnej úrovni voči vládam EÚ a Indie len zahraničným investorom, kým domáci investori sa môžu obracať len na vnútroštátne súdy. Táto situácia by mohla oslabiť iniciatívy v oblasti vnútroštátnej politiky vo veci environmentálnych, sociálnych a fiškálnych právnych predpisov. Dohoda o voľnom obchode by mala byť najdôležitejšou zo všetkých dohôd, o ktorých sa doteraz rokovalo. Preto by neuškodilo, keby sa jej venovalo viac pozornosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som proti tejto správe. Chceme dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorá pomôže presadzovať udržateľný rozvoj a ktorú budú sprevádzať jasné doložky o dodržiavaní noriem Medzinárodnej organizácie práce (ILO), environmentálnych pravidiel a povinností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Osobitne poľutovaniahodné je to, že pravica tieto požiadavky odmietla. Odsudzujeme tiež skutočnosť, že pravica v Parlamente zamietla pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý mal zaručiť rovnaké zaobchádzanie s európskymi a indickými pracovníkmi. Toto poškodzuje nielen indických pracovníkov, ale je to veľmi nebezpečné aj pre európskych pracovníkov. Nesmieme akceptovať liberalizáciu služieb a sociálny damping zameraný na znižovanie európskych miezd. Európska únia nesmie navyše zabúdať na svoje základné zásady. V Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že obchodná politika musí prispievať k udržateľnému rozvoju, odstráneniu chudoby a ochrane ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Čo sa týka dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, rozhodol som sa hlasovať za uznesenie navrhované našou politickou skupinou, lebo som mal pocit, že je vyváženejšie než uznesenia navrhované inými politickými skupinami. Uznesenie Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente zdôraznilo význam dohody o voľnom obchode s Indiou a zároveň upozornilo na pretrvávajúce nerovnosti v tejto krajine a na potrebu zahrnúť do dohody niektoré ustanovenia o ľudských, sociálnych a environmentálnych právach.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Najväčšia demokracia dnešného sveta názorne dokazuje paradoxy a nesúmernosti, ktoré očividne pomerne ľahko vkĺzli do jej dejín dlhých mnoho tisícok rokov. Hoci nevymizla najextrémnejšia chudoba, aj tak platí, že poryvy a prívaly prosperity Indiu pozdvihli do významnejšej medzinárodnej pozície a poukázali na to, že jej hospodárstvo a spoločnosť rýchlo a účinne prospievajú a inovujú sa.

Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou by mohla predstavovať úspešný záver procesu obchodných kontaktov, ktoré sa v poslednom čase prehlbujú. Dúfam, že okrem výmeny hodnôt budú EÚ a India pokračovať v snahe navzájom sa lepšie chápať a budú mať osoh z tohto hlbšieho pochopenia, ako aj z iných výhod, ktoré môžu vyplynúť z tejto zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu sa týka dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou. Obchodné vzťahy medzi EÚ a Indiou sú dôležité, lebo EÚ je hlavným obchodným partnerom Indie a jej najväčším zahraničným investorom. Čo sa týka EÚ, tá je hlavným príjemcom indických zahraničných investícií a ako taká musí na prvé miesto klásť mnohostranný obchodný systém, ktorý uprednostňuje rozvojové krajiny. India je jednoznačne najväčším príjemcom všeobecného systému preferencií (VSP). Ak vezmeme do úvahy význam strategických vzťahov medzi EÚ a Indiou, ako aj zabezpečenie záležitostí v oblasti poľnohospodárstva, dodržiavanie ľudských práv a predovšetkým otázku detskej práce, ochranu životného prostredia a súlad s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce o sociálnych otázkach a otázkach autorských práv, sú splnené všetky podmienky potrebné na to, aby sme hlasovali za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto dohoda o voľnom obchode je najširšou dohodou, o akej EÚ doteraz rokovala. Okrem špecifického obsahu roznecuje aj širšiu diskusiu o voľnom obchode, jeho úlohe, cieľoch a dôsledkoch.

Voľný obchod je jedným z oporných stĺpov neoliberalizmu, ktorý sa objavil v sedemdesiatych rokoch 20. storočia za takzvaného washingtonského konsenzu ako jeden z kľúčových prvkov reakcie kapitalistického systému na štrukturálnu krízu, ktorá sa v tom čase, ako aj dnes, ozývala. Pre svetové veľmoci s imperialistickými ambíciami predstavoval spôsob, ako rozšíriť ich kontrolu nad trhmi a vnútiť im nové a silnejšie spôsoby vykorisťovania pracovníkov, čím proti sebe staval pracovné sily z rôznych krajín a regiónov. Toto prinieslo znižovanie pracovných a životných podmienok. Jeho cieľom bolo dosiahnuť nové podmienky pre ďalší proces kapitalistického hromadenia. Tak to zostalo.

Dôsledky sú jasné: okrem tlaku vyvíjaného na pracovníkov a ich práva má hospodárska súťaž medzi výrobnými systémami tendenciu zvýrazňovať rozdiely, posilňovať silné stránky a oslabovať slabé.

Inak to nebude ani v prípade tejto dohody.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Liberalizácia a deregulácia svetového obchodu výrazne oslabili výrobné odvetvia najslabších hospodárstiev EÚ, akým je Portugalsko, ktoré fungovali v súlade so záujmami veľkých podnikov v európskych veľmociach.

Namiesto toho, aby sa EÚ, ktorá čelí ničivým dôsledkom tejto cesty, vybrala späť po svojich stopách, naďalej javí známky toho, že sa chce slepo rútiť dopredu.

V tomto kontexte musíme analyzovať túto dohodu, ktorá je najrozmanitejšou dohodou, o akej EÚ doteraz rokovala.

Je potrebné naliehavo a zásadne zmeniť súčasnú obchodnú politiku tak, aby zohľadňovala špecifiká jednotlivých členských štátov EÚ a aby sa medzinárodný obchod zameral skôr na vzájomné dopĺňanie než na hospodársku súťaž. To je nevyhnutné pre vytvorenie spravodlivých a otvorených hospodárskych vzťahov, ktoré sú vzájomne prospešné, slúžia rozvoju národov a krajín a nie sú výhodné len pre malý počet finančných inštitúcií a spoločností.

Mnohostranná kríza, ktorej čelíme, si vyžaduje nový hospodársky, sociálny, energetický a environmentálny základ, ako aj obranu práva každej krajiny na udržateľnú výrobu. Voľný obchod, jeden z oporných stĺpov neoliberalizmu, to jasne robí neuskutočniteľným.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Ako nám často pripomínate, spoločná zahraničná politika musí plniť celosvetové ciele Európskej únie, ktoré definuje najmä článok 3 zmluvy a v ktorých má významné miesto odstránenie chudoby. To jediné, čo ste dosiahli za celé tie roky, keď ste podpisovali dohody o voľnom obchode s každou krajinou sveta a najmä s tými, ktoré systematicky vykonávajú sociálny, menový či environmentálny damping, je chudoba obetí premiestnenia a zatvorenia podnikov priamo spojených s nespravodlivou hospodárskou súťažou. Táto dohoda s Indiou znamená, že zachádzate ešte ďalej. Preč s poľským inštalatérom, sem s indickým počítačovým programátorom či účtovníkom!

Vlastne sa chystáte otvoriť európsky trh početným službám Všeobecnej dohody o obchode so službami v režime 4, čo je barbarský pojem, ktorým sa označuje svetová verzia Bolkesteinovej smernice. Ako poukázal francúzsky víťaz Nobelovej ceny za hospodárske vedy Maurice Allais, voľný obchod je vzájomne prospešný len vtedy, ak sa uplatňuje medzi krajinami s porovnateľnou úrovňou rozvoja, a ja by som k tomu dodal, ak sa uplatňuje vo vytýčených oblastiach, kde strategické odvetvia jednotlivých krajín zostávajú chránené. Inak to nikdy nie je obojstranne výhodná hra. A už dlho prehráva jediná strana: Európa.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Dokument som schválil, lebo EÚ je pre Indiu najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií. Obidve strany očakávajú, že odstránenie ciel a liberalizácia obchodu so službami a zakladaním spoločností im prinesie významné výhody, a opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie znížiť clá a ďalej liberalizovať oblasť zakladania spoločností a obchodu so službami. V prístupe na trh bránia necolné prekážky obchodu, ako sú zdravotné a bezpečnostné požiadavky alebo technické prekážky, kvantitatívne obmedzenia, konania vo veci súladu, mechanizmy na ochranu obchodu, colné postupy, vnútorné zdaňovanie a neprijímanie medzinárodných noriem a štandardov. EÚ a India sa musia zaviazať, že urýchlia rokovania o DVO a podstatne a účinne pokročia k skorému uzavretiu ambicióznej a vyváženej všeobecnej obchodnej a investičnej dohody. Obidve strany musia vyvinúť maximálne úsilie o uzavretie komplexnej, ambicióznej a vyváženej DVO do konca roku 2011. Dohoda by mala zohľadňovať citlivé otázky spojené s obchodom s poľnohospodárskymi výrobkami, ale to by nemalo brániť otvoreniu trhu v oblastiach, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Komisia musí náležite vziať do úvahy akýkoľvek negatívny vplyv na európske poľnohospodárstvo, a to najmä v oblastiach otvárania trhov, geneticky modifikovaných organizmov, mlieka, hovädzieho mäsa, ochrany duševného vlastníctva a označovania pôvodu. Komisia by mala rokovať aj o účinných a transparentných systémoch obstarávania a India by mala pri zadávaní verejných zákaziek uplatňovať transparentné a spravodlivé postupy a poskytovať európskym podnikom prístup k systémom verejného obstarávania.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou dobre napredujú. Prijatím návrhu uznesenia dnes Európsky parlament jasne ukázal svoje priority. Čo sa týka poľnohospodárstva, Parlament sa zameral na citlivé oblasti, zdôraznil sanitárne a fytosanitárne opatrenia a vyjadril svoju podporu účinným ochranným doložkám. Veľa práce nás však ešte čaká v oblasti duševného vlastníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie. Žiadna dohoda o voľnom obchode, ktorú EÚ s Indiou podpíše, nesmie nijakým spôsobom obmedzovať schopnosť Indie vyrábať generické lieky. Ak by to robila, uškodilo by to nielen Indii, ale aj chudobným v Afrike a inde, ktorí sú odkázaní na lacné lieky z Indie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Jednou z predností tohto textu je, že berie do úvahy potenciálne negatívne účinky geneticky modifikovaných organizmov. Presadzuje však liberalizáciu obchodu so službami medzi Európskou úniou a Indiou. Ďalej ponecháva štátom len jedno právo, a to právo regulovať verejné služby, čo je krok, ktorý liberalizácia tohto charakteru predsa odmieta. Vyzýva tiež na liberalizáciu právnych a účtovných služieb, otvorenie trhu v oblasti bankovníctva a poisťovníctva a zmiernenie investičných pravidiel. Záujmom oligarchie sa v Európe slúži tak ako v Indii. Hlasujem proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je najväčším obchodným partnerom Indie a obchod s tovarom a službami mal v rokoch 2009 – 2010 hodnotu približne 84 miliárd EUR. Podiel EÚ na celkovom vývoze do Indie je 20,15 % a celkový dovoz z Indie tvorí 13,32 %. Naopak, podiel Indie na celkovom vývoze do EÚ je 2,6 % a celkový dovoz z EÚ tvorí 2,2 %. Vzhľadom na to musíme vziať do úvahy skutočnosť, že ciele spoločnej obchodnej politiky musia byť v plnej miere koordinované s celkovými cieľmi Európskej únie. Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika musí vykonávať v kontexte zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie a musí okrem iného prispievať k udržateľnému rozvoju, odstráneniu chudoby a ochrane ľudských práv. Preto je veľmi dôležité, aby sa počas týchto rokovaní nezabúdalo na nasledovné oblasti: využívanie detskej práce a nedodržiavanie medzinárodných sociálnych a environmentálnych noriem, čo predstavuje formu dampingu a škodí európskym spoločnostiam a pracovníkom. Je preto nevyhnutné, aby Komisia tieto body objasnila pred uzavretím obchodnej dohody.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vzhľadom na veľkosť indického trhu (viac než 1 miliarda obyvateľov) a jeho pôsobivú mieru rastu (priemerne vyše 7 % ročne od roku 2000) spolu s vysokou mierou ochrany je India jedným zo samozrejmých partnerov na uzavretie jednej z DVO EÚ novej generácie, ktoré vznikli v rámci stratégie Globálna Európa v roku 2006. Na samite EÚ a Indie, ktorý sa konal 10. decembra v Bruseli, dostali obidve strany pokyn urýchliť rokovací proces a pripraviť cestu na zavŕšenie rokovaní v roku 2011. Je nevyhnutné, aby sme vo vzťahu s Indiou mysleli aj na problém dampingu. Ak by sa o ňom nevyjadrovali žiadne body, hlasoval by som proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Myslím si, že toto uznesenie o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou by sme mali zamietnuť. Nijako neodsudzuje problémy, ktoré táto dohoda spôsobí textilnému odvetviu v Európe a najmä v severnom Taliansku. Spomína iné odvetvia, ktoré dostali vlastné doložky, ale úplne ignoruje textilné odvetvie.

Zdôrazňovaním skutočnosti, že indické a európske hospodárstva sa navzájom dopĺňajú, chce uznesenie ukázať opodstatnenosť tejto dohody. Realita je trochu iná, lebo je tu niekoľko odvetví vrátane textilného odvetvia, ktoré sa vzájomne nijako nedopĺňajú, ale si skôr konkurujú, a to často v nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany našich ázijských partnerov. Z týchto dôvodov som sa rozhodol hlasovať proti uzneseniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie o stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou. Rokovania medzi EÚ a Indiou o uzavretí DVO významne pokročili. India dosahuje v medzinárodnom geopolitickom kontexte nové postavenie a mení sa z príjemcu rozvojovej pomoci na darcu. Táto dohoda má osobitný význam. V skutočnosti platí, že ak sa spolupráca medzi EÚ a Indiou, o ktorej sa momentálne rokuje, bude zakladať na systéme spoločných univerzálnych hodnôt, môže sa to stať vzorom pre spoluprácu s inými krajinami. Chcela by som poukázať na to, že v týchto rokovaniach sa kladie dôraz na ochranu sektora malých a stredných podnikov (MSP) v Indii a navrhuje sa, aby boli všetky programy rozvojovej spolupráce medzi EÚ a Indiou zamerané na posilňovanie MSP, a to prostredníctvom opatrení, ktoré pomôžu financovať trhovo orientované miestne projekty. V Indii, tak ako v krajinách EÚ poháňajú MSP hospodársky rast, a tým aj vytváranie pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na to, že obidve strany budú môcť dosiahnuť významné zisky, dúfam, že rokovania medzi EÚ a Indiou budú môcť pokračovať s cieľom urýchlene uzavrieť ambicióznu, vyváženú a komplexnú dohodu o voľnom obchode.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasovali sme za uznesenie. Európsky parlament je v otázke dohody o voľnom obchode s Indiou značne rozdelený. Prvý kompromis (od EPP, ECR a ALDE) bol prijatý s 390 hlasmi za, 276 hlasov bolo proti a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Nádej, že vyjednávačom vyšleme silný signál, aby uzavreli DVO s Indiou, zlyhala. Uznesenie EPP, ECR a ALDE, ktoré odporúča vrhnúť sa na úplné otvorenie indického trhu na všetkých úrovniach bez záväzných vyjadrení o ľudských a pracovných právach, podnikovej sociálnej zodpovednosti, environmentálnom dampingu a podobne, nezískalo prevažnú väčšinu, ktorú potrebovalo na to, aby mohlo slúžiť ako odporúčanie pre vyjednávačov. Protinávrh uznesenia od zelených/S&D a GUE, o ktorom sa nehlasovalo, mal značnú podporu a vyjednávači si ho určite prečítajú. Tomu najhoršiemu v kompromise od EPP, ECR a ALDE sa vyhlo.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Sme zásadne proti dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, lebo hoci táto krajina robí pokroky v oblasti ochrany a zdravia pracovníkov a v boji proti falšovaniu, musíme pamätať na to, že je vo vzťahu k našim podnikom ešte stále nespravodlivým konkurentom. Keď napríklad India dostala od Svetovej obchodnej organizácie sťažnosť v súvislosti s 500 % clami, ktoré uplatňovala na európske vína, nespravodlivo to obišla tak, že rovnaké clá zaviedli jednotlivé indické štáty. Musíme pamätať aj na negatívny hospodársky dosah, ktorý by mala ďalšia liberalizácia obchodu s Indiou, keďže EÚ do Indie vyváža 1,9 % služieb, kým India k nám vyváža 11,6 % služieb. To jasne znamená, že Indii by to pomohlo desaťkrát viac než Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. (FR) Spolu so svojimi kolegami zo Skupiny socialistov v Európskom parlamente som hlasoval proti uzneseniu, ktoré sa týka rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou, lebo dostatočne nezohľadňuje sociálne normy, v súlade s ktorými musia byť všetky obchodné dohody.

Indická mimovládna organizácia Save the Children odhaduje, že na poliach, v reštauráciách či v továrňach v Indii dnes ešte stále pracuje 60 miliónov detí. Odsudzujem to, že konzervatívna väčšina v Európskom parlamente sa odmietla postaviť proti tomuto stavu vecí tým, že zamietla pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zdôrazňoval znepokojenie Európskeho parlamentu nad využívaním detí na prácu, detí, ktoré sú často vykorisťované v nebezpečných a nezdravých podmienkach. O riešenie tohto problému sme v priebehu rokovaní o dohode o voľnom obchode požiadali aj Komisiu a vyzvali sme indickú vládu, aby vyvinula maximálne úsilie na odstránenie hlbokých príčin tohto javu a ukončila ho.

Odmietnutím tohto stanoviska uprednostnila väčšina pravice v Európskom parlamente európske a indické obchodné záujmy pred ochranou práv detí a ja toto neprijateľné stanovisko nemôžem schváliť.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. (FR) Hlasovala som proti uzneseniu Európskeho parlamentu o rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou. Táto správa je v úplnom súlade s politikami zvýšenej liberalizácie, a to najmä v sektore verejných služieb, a s normami, ktoré majú zhubný vplyv nielen na dodávky zdravotníckych výrobkov, ale aj na rozvoj výskumu.

Toto je ďalší prípad ultraliberalizmu, ktorý chce EÚ vnútiť všetkým svojim partnerom. Toto je najširšia dohoda, akú kedy EÚ v tejto oblasti uzavrela, a chrániť záujmy veľkých viacnárodných spoločností sa snaží viac, než vstupovať do vyvážených partnerstiev medzi všetkými stranami a prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Indie.

Táto dohoda jednoznačne nie je obojstranne výhodnou iniciatívou, ako sa nás snaží presvedčiť toto uznesenie.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0287/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia, pretože je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi multilaterálnymi, bilaterálnymi a plurilaterálnymi dohodami. Konkrétne Japonsko je tretím najväčším hospodárstvom vo svete, čo sa týka hrubého domáceho produktu (HDP). Preto je nutné, aby sme sa pri všetkých obchodných rokovaniach s Japonskom venovali otázkam investícií a obchodu so službami a zabezpečili, aby otvorenie trhu neohrozilo európske ani japonské pravidlá na ochranu verejných služieb a kultúrnej rozmanitosti. Uznávam, že multilaterálny systém obchodovania, ktorý predstavuje Svetová obchodná organizácia, je stále zďaleka najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni. Znovu chcem vyjadriť svoje pevné presvedčenie, že Európska únia a Japonsko by mali prispieť k úspešnému zavŕšeniu rokovaní o rozvojom programe z Dauhy, a obávam sa, že bilaterálne rokovania by tento cieľ mohli narušiť. Na záver chcem nástojiť na tom, aby boli k dispozícii účinné bilaterálne bezpečnostné opatrenia s cieľom zamedziť prudkému nárastu vývozu z dôvodu možnej liberalizácie obchodu medzi EÚ a Japonskom, ktorý by spôsobil – alebo by hrozilo, že spôsobí – vážne poškodenie priemyslu EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom. Japonsko je významným partnerom a vzájomným investorom v hospodárstve EÚ a naopak, pričom spoločný objem ich priamych zahraničných investícií v roku 2009 predstavoval 200 miliárd EUR. Japonsko je šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ, kým EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Japonska. Súhlasím s vyjadrením, že nastal čas uzavrieť dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, ale skôr ako sa začnú rokovania, musí Japonsko prijať významné záväzky v oblasti odstránenia necolných prekážok, ktoré obmedzujú príležitosti európskych podnikov na prístup na trh, inak povedané, prekážky vo verejnom obstarávaní, nedostatočné uznávanie medzinárodných noriem s ohľadom na zdravotnícke prístroje a prednostné zaobchádzanie s najvýznamnejšími vnútroštátnymi spoločnosťami v oblasti finančných služieb. V dôsledku negatívneho vplyvu japonských necolných prekážok zaostáva objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Japonskom za množstvom obchodných výmen, ktoré EÚ realizuje so svojimi inými hlavnými obchodnými partnermi. Podporila som ustanovenie uznesenia, v ktorom sa hovorí, že DVO medzi EÚ a Japonskom má potenciál vytvoriť obojstranne výhodnú situáciu prospešnú pre obidve hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Kader Arif (S&D), písomne.(FR) V očakávaní samitu EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutoční na konci mesiaca, prijal Parlament toto uznesenie, v ktorom uvádza svoje pohľady na obchodné vzťahy medzi týmito dvoma partnermi. Na rozdiel od európskej pravice, ktorá sa veľmi dôrazne vyjadrila v prospech začatia rokovaní o uzavretí dohody o voľnom obchode, som obhajoval opatrnejší prístup. Pokiaľ ide o liberalizáciu obchodu, Japonsko je obchodný partner, ku ktorému je potrebné pristupovať obozretne. Preto naša skupina zaujala nesúhlasný postoj voči súčasnému textu, ktorý predložila európska pravica, a zdôraznila potrebu ešte pred začatím rokovaní uskutočniť konkrétne štúdie vplyvu, ktoré by zhodnotili dosah silnejších obchodných vzťahov na všetky dotknuté odvetvia (najmä automobilové odvetvie) a zamestnanosť v Európe. Zároveň sme zdôraznili problém necolných prekážok, ktoré európskym podnikom bránia v prístupe k japonským verejným zákazkám. Je nesprávne, aby Európska únia, teda svetový región, ktorý je najviac otvorený voči zahraničným investíciám, nemohla pôsobiť na trhoch svojich industrializovaných partnerov za spravodlivých podmienok.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože úplne súhlasím s tým, že po prírodnej katastrofe, ktorá nedávno Japonsko zasiahla a ktorá bola najväčšia v dejinách tejto krajiny, EÚ môže a musí napomôcť rýchlu hospodársku obnovu tejto krajiny. Správa Komisiu vyzýva, aby vytvorila špeciálny systém, v súlade s ktorým by EÚ prostredníctvom rôznych aspektov medzinárodného obchodu mohla v budúcnosti pomáhať krajinám, ktoré postihli prírodné katastrofy. Konkrétne v prípade Japonska uznesenie Európskeho parlamentu navrhuje využiť príležitosti, ktoré ponúkajú trhy s medzinárodnými verejnými zákazkami a službami, a to najmä preto, že bol zaznamenaný zvýšený záujem EÚ a členských štátov o tieto oblasti. V dôsledku opodstatnenej vnútroštátnej regulácie stojí verejnému obstarávaniu a obchodu so službami v ceste ešte veľa prekážok a správa navrhuje odstraňovať tieto prekážky snahou pochopiť metódy systémov úpravy jednej i druhej krajiny. Správa napriek tomu upozorňuje na skutočnosť, že je nutné, aby sme sa v obchodných rokovaniach s Japonskom venovali otázkam investícií a obchodu so službami, a tak zabezpečili, že ďalšie otvorenie trhu neohrozí európske ani japonské pravidlá na ochranu verejných služieb, životného prostredia a kultúrnej rozmanitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne.(IT) Hlasoval som za spoločný návrh uznesenia o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom. V roku 2009 pripadalo na Európsku úniu a Japonsko približne 20 % celosvetového hospodárstva a v roku 2010 mal bilaterálny obchod hodnotu 120 miliárd EUR. Vzhľadom na tieto čísla mám pocit, že je naliehavo potrebné, aby sme začali rokovať o dohodách o voľnom obchode, ktoré podporia užšiu spoluprácu medzi týmito dvomi obchodnými partnermi a umožnia im spolu čeliť spoločným problémom, akými sú svetová hospodárska kríza a neochabujúci politický a hospodársky vzostup Číny.

Podmienkou na začatie rokovaní a posilnenie obchodných vzťahov zostáva povinnosť Japonska odstrániť necolné prekážky, ktoré bránia v prístupe k japonským verejným zákazkám. Počas tejto predbežnej fázy by sa Komisia mala ďalej zamerať na odstraňovanie prekážok, ktoré brzdia európske malé a stredné podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Počas hlasovania o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom som sa rozhodol hlasovať za uznesenie, ktoré predložila politická skupina, ktorej som členom. Toto uznesenie zdôraznilo potrebu ešte pred podpísaním dohody s touto krajinou odstrániť necolné prekážky, ktoré platia na japonskom trhu, a deregulovať prístup na trhu s japonskými verejnými zákazkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Obchodné vzťahy medzi európskymi krajinami a Japonskom trvajú už niekoľko storočí a od konca druhej svetovej vojny sa zbližujú.

Japonsko je najvýraznejším príkladom úspešnej hospodárskej a sociálnej obnovy vo svetových dejinách a dnes je uznávanou krajinou hodnou obdivu. Tragické udalosti, ktoré krajinu postihli, si vyžadujú, aby sme svojim partnerom prejavili solidaritu. Húževnatosť a odvaha, ktorú jej obyvatelia preukazujú tvárou v tvár týmto ťažkostiam, by mali byť inšpiráciou pre Európu, ktorá je, zdá sa, často zameraná na seba a nie vždy si dostatočne uvedomuje, čo sa deje za jej hranicami.

Myslím si, že obidve strany by dohodou o voľnom obchode, ktorá by posilnila ich obchodné vzťahy a odstránila prekážky, čo neopodstatnene vzťahy brzdili, veľa získali. Ľutujem, že ako sa zdá, takýto cieľ sa tak skoro nestane realitou, a dúfam, že Európa a Japonsko vytrvajú v úsilí o jeho dosiahnutie.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu sa týka dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom, tretím najväčším hospodárstvom sveta, čo sa týka hrubého domáceho produktu (HDP). Obchodné vzťahy medzi EÚ a Japonskom sú dôležité nielen pre ich hospodárstva, ale majú zásadný význam: v roku 2009 tvorili vyše štvrtinu svetového HDP a vyše 20 % svetového obchodu. EÚ je navyše tretím najväčším obchodným partnerom Japonska. Preto hlasujem za túto správu. Súhlasím však so spravodajcom, že EÚ musí ešte pred začatím rokovaní žiadať, aby Japonsko okrem iného odstránilo colné prekážky a prekážky verejného obstarávania. Myslím si tiež, že po cunami, ktoré postihli časť japonského pobrežia a spôsobili obrovské straty na životoch a majetku, a to nespomínam jadrovú elektráreň Fukušima, musí Parlament vyslať pozitívny signál.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Víziu, ktorá formovala tento návrh uznesenia, veľmi jasne vidieť v jeho predhovore. Uvádza sa v ňom, že multilaterálny systém obchodovania, ktorý zaviedla Svetová obchodná organizácia (WTO), predstavuje najvhodnejší rámec na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu a zároveň prispieva k úspešnému zavŕšeniu rokovaní o rozvojom programe z Dauhy.

Je to vízia takzvaného „voľného“ obchodu ako špičkovej zbrane v službách veľkých finančných inštitúcií a spoločnosti, ktorá presadzuje väčšie vykorisťovanie pracovníkov a ľudí. Zahŕňa sociálny damping, ničenie výrobnej sily aj environmentálny damping, ničenie životného prostredia.

Tejto obchodnej politike a dohodám, ktoré jej dávajú konkrétnu podobu, stále viac chýba demokratická legitimita. V snahe zakryť ich hospodársky, sociálny a environmentálny dosah a vyhnúť sa jasnej, informovanej diskusii, sa o nich takmer vždy rokuje tajne, poza chrbát verejnosti.

Tento prístup, ktorý prospieva veľkým podnikom, poškodzuje potreby ľudu a pracovníkov a je tiež nevýhodný pre priemysel krajín EÚ s najslabším hospodárstvom. Preto máme jedinú možnosť, a to odsúdiť ho a dôrazne sa proti nemu postaviť.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Rokovania s Japonskom zamerané na posilnenie obchodných vzťahov sa nemôžu používať ako špičková zbraň v službách veľkých finančných inštitúcií a spoločností a presadzovať väčšie vykorisťovanie pracovníkov a ľudu, ničenie ich výrobnej sily a ničenie životného prostredia.

Európskej únii, ktorú to ťahá stále viac doprava, stále viac chýba demokratická legitimita. O obchodných dohodách rokuje tajne, neberie absolútne žiadny ohľad na zvrchovanosť národov v členských štátoch, snaží sa skrývať obrovský hospodársky a sociálny dosah, ktorý budú mať jej politiky, a zároveň neinformuje, neobjasňuje, nediskutuje ani neberie do úvahy názor ľudí.

Tento prístup, ktorý prospieva veľkým podnikom, poškodzuje potreby ľudu a pracovníkov a je tiež nevýhodný pre priemysel krajín EÚ s najslabším hospodárstvom. Ďalej to znamená stratu práv, nezamestnanosť a chudobu, má to dosah na drobných a stredných poľnohospodárov, rybárov a na malé a stredné podniky, ktoré skončia ako obete.

Tento prístup poznačený zaslepenosťou ziskom obmedzuje demokraciu a zvrchovanosť, vytvára väčšiu závislosť v krajinách, akou je Portugalsko, ktoré na zvýšenie životnej úrovne potrebujú vytvárať väčšiu zamestnanosť a vyrábať a vytvárať bohatstvo, ktoré nepotrebujú viac industrializácie, menej poľnohospodárskej výroby a menej rybolovu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Schválil som tento dokument, pretože v roku 2009 pripadala na EÚ a Japonsko spolu viac ako štvrtina celosvetového HDP a viac ako 20 % celosvetového obchodu a Japonsko je významným investorom v hospodárstve EÚ a naopak. Rada a Komisia uviedli, že schopnosť Japonska odstrániť regulačné prekážky obchodu je podmienkou na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, ktorá podporí užšiu hospodársku integráciu medzi týmito dvomi strategickými obchodnými partnermi. Multilaterálny systém obchodovania, ktorý predstavuje Svetová obchodná organizácia, je stále zďaleka najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni. Som presvedčený, že Európska únia a Japonsko by mali prispieť k úspešnému zavŕšeniu rokovaní o rozvojom programe z Dauhy. DVO medzi EÚ a Japonskom by priniesla výhody nielen z hľadiska zvýšenia bilaterálneho obchodu s tovarom a službami, ale posilnila by tiež spoluprácu v oblasti inovácie, regulačnej spolupráce a boja proti zneužívaniu trhu, ako aj spoluprácu pri riešení veľkých environmentálnych úloh a podobne.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Ak Japonsko preukáže skutočnú ochotu odstrániť necolné prekážky, myslím si, že by sme s ním mali začať rokovať o podpísaní dohody o voľnom obchode.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Pár krátkych týždňov po prírodnej a jadrovej katastrofe v Japonsku dostala európska pravica čudný nápad vyhrážať sa japonskej vláde. Ich cieľom je prinútiť Japonsko, aby odstránilo všetky prekážky, ktoré európskym spoločnostiam bránia v prístupe k jeho verejným zákazkám. Ani slovo o jadrovej katastrofe. Ani jediný návrh na spoluprácu, aby sme im v tejto situácii pomohli. Sotva jeden prejav solidarity po jedinej jadrovej katastrofe v Japonsku. Hanba európskej pravici!

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) V roku 2010 dosiahol celkový objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Japonskom, tretím najväčším hospodárstvom vo svete, čo sa týka hrubého domáceho produktu (HDP), 120 miliárd EUR. Japonsko je šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Japonska. Je tu však významný nevyužitý obchodný potenciál. Preto je nevyhnutné posilniť obchodné vzťahy medzi EÚ a Japonskom a zamerať sa na odstránenie necolných prekážok obchodu a investícií vrátane početných obmedzujúcich pravidiel a regulačných opatrení pre spoločnosti EÚ pri ich vstupe na japonský trh. Potom bude mať dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom potenciál prospieť obom hospodárstvam.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Keďže EÚ a Japonsko sú blízki hospodárski partneri, tvoria vyše 20 % svetového obchodu, ale objem bilaterálneho obchodu nie je taký veľký, aký by mohol byť. Podiel vývozu EÚ do Japonska na japonskom HDP je menší než 2 %, čo je podstatne nižší podiel, než má EÚ na iných dôležitých trhoch (v USA, Číne, Kórei a Indii). Je tu preto značný nevyužitý hospodársky potenciál, ktorý by bolo možné preskúmať prostredníctvom posilnenia obchodných kontaktov medzi týmito dvomi blokmi. Rokovania by mali zaviesť bilaterálny pohyb. Je neprijateľné, aby bol medzi EÚ a Japonskom nerovný obrat komodít. Hlasoval som za toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Európsky parlament dnes prijal uznesenie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom. Tento dokument zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia a Japonsko sú pre seba navzájom veľmi dôležitými obchodnými partnermi. Uznesenie zohľadňuje systém WTO a skutočnosť, že napríklad v roku 2009 pripadala na EÚ a Japonsko spolu štvrtina celosvetového HDP a že v roku 2010 mal bilaterálny obchod medzi týmito dvomi regiónmi hodnotu 120 miliárd EUR.

Uznesenie tiež zdôrazňuje, že EÚ je výrazne naklonená uzavretiu dohody o voľnom obchode s Japonskom, ale aby k tomu mohlo dôjsť, musí Japonsko zrušiť necolné prekážky a odstrániť všetky prekážky rozvoja spolupráce. Zdôrazňuje aj to, a to považujem za veľmi dôležitý prvok spolupráce medzi EÚ a Japonskom, že by sa počas obchodného procesu mala venovať pozornosť ochrane životného prostredia a že by sa mali presadzovať opatrenia na boj proti zmene klímy a dodržiavanie environmentálnych a sociálnych noriem. Ďalej sa upriamuje na nedávnu jadrovú katastrofu, ktorá ešte stále nie je úplne pod kontrolou. V dôsledku toho ešte nie je možné úplne odhadnúť rozsah krízy, ktorá postihla Japonsko, a pre urýchlenie rokovaní o dohode o voľnom obchode neexistuje žiadne opodstatnenie. V súčasnosti Japonsko potrebuje skutočnú pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), je najvhodnejším rámcom na reguláciu a podporu otvoreného a spravodlivého obchodu a EÚ je za začlenenie rozvojových krajín do medzinárodného obchodného systému. Bilaterálne dohody, akou je tá, ktorú momentálne analyzujeme, sú zároveň špecifické mechanizmy, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť spomenuté ciele. Hlasovala som za toto uznesenie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom, lebo som presvedčená, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom má potenciál prospieť obidvom hospodárstvam. Existencia otvoreného a spravodlivého obchodu je skutočne významným nástrojom na zabezpečenie väčšieho rastu a sociálneho blahobytu, a to na základe porovnateľných výhod každého príslušného hospodárstva a prípadných synergií vyplývajúcich z výraznejšej hospodárskej integrácie a nových impulzov pre znalostné hospodárstvo. To znamená posilnenie trhu medzi EÚ a Japonskom, ktorý spoločne tvorí viac ako štvrtinu svetového hrubého domáceho produktu a viac ako 20 % svetového obchodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Naša skupina nepodpísala ani nepodporila toto uznesenie a predložili sme svoje vlastné, v ktorom sme okrem iného uviedli nasledovné body: „1. vyjadruje hlboké uznanie odvahe a odhodlaniu, s akými sa japonský ľud vyrovnáva s katastrofami z 11. marca a ich ničivými dôsledkami, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkými prostriedkami pomáhali Japonsku obnoviť jeho spoločenský a hospodársky život, 2. verí, že udržiavanie a prehlbovanie súčasných obchodných vzťahov medzi EÚ a Japonskom môže v tomto zmysle zohrávať významnú úlohu a vyzýva Komisiu, aby sústredila maximálne úsilie na zabezpečenie tohto procesu; 3. považuje viacstranný obchodný systém, ktorý predstavuje WTO, za zďaleka najúčinnejší rámec na dosiahnutie spravodlivých a čestných pravidiel obchodu na celosvetovej úrovni.“

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Podporujeme text o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom, lebo Japonsko zabezpečuje ochranu a rešpekt voči pracovníkom a svetovému hospodárstvu, a to napriek tomu, že je treťou krajinou. Obmedzenie a zjednodušenie pravidiel a zjednodušenie spravodlivého, otvoreného obchodu môže jeho vzťahy s Európou len zlepšiť. Vzájomné investície do hospodárstiev týchto dvoch krajín majú hodnotu 200 miliárd EUR ročne; EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Japonska a následne Japonsko je šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ. Správa tiež vyzýva na zhodnotenie negatívneho dosahu, ktoré by takéto rozhodnutia mohli priniesť, ale my si jednoznačne myslíme, že odstránenie prekážok obchodu a investícií môže byť len pozitívne. Preto sme hlasovali za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Niki Tzavela (EFD), písomne. (EL) Hlasovala som za otázku na ústne zodpovedanie o obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Japonskom, pretože Japonsko je jedným z hlavných investorov v Európskej únii. Okrem toho je Japonsko siedmou destináciou pre vývoz z Európy. Pokračovanie v našom dialógu s Japonskom je výlučne pozitívny krok. Zmenšenie rozdielov medzi nami významne prospeje obom hospodárstvam. Okrem toho sa musíme zamerať na znižovanie ciel a regulačných opatrení, ktoré ich sprevádzajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne.(PL) Z celého srdca podporujem rozvoj obchodnej spolupráce medzi Európskou úniou a Japonskom, ktorá by mala viesť k uzavretiu dvojstrannej dohody o voľnom obchode. To, že v roku 2010 mal bilaterálny obchod medzi EÚ a Japonskom celkovú hodnotu 120 miliárd EUR, dokazuje, že jedna strana pre druhú je mimoriadne dôležitým partnerom. Japonsko je šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Japonska. Obidve strany sú tiež významnými investormi v hospodárstve tej druhej krajiny, pričom spoločný objem ich priamych zahraničných investícií v roku 2009 predstavoval 200 miliárd EUR. Oplatí sa zdôrazniť, že rýchly hospodársky rast rozvojových krajín (tzv. krajín BRIC), hospodársky útlm v dôsledku svetovej finančnej krízy a naliehavá potreba získať prístup k surovinám a obnoviteľným zdrojom energie sú absolútne kľúčovými úlohami, ktoré majú obidve strany spoločné a vzhľadom na ktoré sú rokovania ešte naliehavejšie.

V dokumentoch na tému uznesenia Rada spolu s Komisiou uviedli, že podmienkou začatia rokovaní je odstránenie regulačných prekážok obchodu v Japonsku, a to najmä necolných prekážok, ktoré výrazne obmedzujú prístup európskych podnikateľov na japonský trh. Myslím si, že by sme tento proces mali urýchliť na najvyššej rozhodovacej úrovni, a to by viedlo k užším obchodným vzťahom medzi týmito dvomi strategickými partnermi.

 
  
MPphoto
 
 

  Artur Zasada (PPE), písomne.(PL) Ochota Japonska začať bilaterálne rokovania o zóne voľného obchodu s Európskou úniou nám poskytuje príležitosť budovať užšie politické vzťahy a zvýšiť hospodárske výhody pre EÚ aj pre Japonsko. Vzhľadom na to, že Japonsko je až šiestym najväčším obchodným partnerom Európskej únie, potenciál Japonska na spoluprácu s EÚ v oblasti obchodu a investícií je ešte stále nevyužitý. Hlavnou zábranou, ktorá európskym podnikom výrazne sťažuje získanie prístupu na japonský trh, sú necolné prekážky. Ako člen Výboru pre dopravu a cestovný ruch som si istý, že letecký priemysel je jedným z odvetví, kde by spolupráca v oblasti obchodu a výskumu a vývoja bola vzájomne prospešná pre európske aj japonské hospodárstvo. Som presvedčený, že odvetvie leteckého priemyslu by sa mohlo stať jedným z modelov spolupráce medzi EÚ a Japonskom.

 
  
  

Správa: Kriton Arsenis (A7-0113/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh. Vzhľadom na rozsah hrozieb a celkovú plochu lesov v EÚ by sa malo zvýšiť financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) prostredníctvom 2. piliera pod podmienkou, že existujú národné lesohospodárske programy a plány operačného riadenia, ktoré obsahujú stratégiu biodiverzity EÚ a dlhodobý rámec projektov lesného hospodárstva v rámci trvalo udržateľného hospodárenia lesov (SFM). Oprávnenosť čerpať pomoc by sa mala rozšíriť na verejné subjekty a skupiny výrobcov, pričom príspevky by sa mali vyplácať na základe plochy a mali by zahŕňať ochranárske opatrenia in situ a ex situ. Aktívne SFM by sa malo jasne začleniť do výskumu a praxe a byť v nich prioritou a malo by zohľadňovať aj štátne vlastníctvo 40 % lesov EÚ. Zachovanie druhov a vysádzanie nových porastov by sa malo rozšíriť na súvisiace mikrobiálne a hubovité druhy. Aktívne by sa mal podporovať výskum mykoríznej symbiózy in situ. Na základe úspechov v oblasti lesohospodárstva a vodohospodárstva by sa mali vzhľadom na ďalšie finančné výhľady formalizovať platby za ekosystémové služby. Pri zriaďovaní adaptačného fondu EÚ by sa malo osobitne zvážiť prispôsobovanie a odolnosť lesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o zelenej knihe Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy. Európsky parlament schválil opatrenia stanovené v tejto zelenej knihe, je však potrebné posilniť stratégiu EÚ v oblasti lesov s cieľom zlepšiť obhospodarovanie a ochranu lesov. Táto stratégia by mala smerovať k ochrane lesov aj k udržateľnému využívaniu zdrojov dreva, pretože lesy ponúkajú riešenia problémov spojených so zmenou klímy. Mali by sme poznamenať, že v súlade so zásadou subsidiarity by mala byť lesná stratégia naďalej predovšetkým vecou členských štátov, ale Európska únia by mala prijímať opatrenia na podporu, koordináciu a doplnenie iniciatív členských štátov v politike lesného hospodárstva s prihliadnutím na odlišné regionálne podmienky. Cieľom tejto politiky je zabezpečiť udržateľný rozvoj lesov a zároveň napomáhať zvyšovanie kvality života európskych občanov a podporovať rozvoj vidieckych oblastí.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Lesy sú hlavnou zásobárňou uhlíka a zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy. Lesy a zalesnené oblasti pokrývajú 42 % plochy Európskej únie. Lesy tvoria biosféry, v ktorých sa ukladá uhlík, a sú mimoriadne dôležité pre zachovanie životného prostredia a ochranu pred prírodnými katastrofami. Všetky tieto aspekty majú zásadný význam nielen pre kvalitu života európskych občanov, ale aj pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Chcela by som zdôrazniť, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov má rozhodujúci význam pre dosahovanie klimatických cieľov Európskej únie a pre zachytávanie oxidu uhličitého z atmosféry.

Odvetvia drevospracujúceho priemyslu ďalej poskytujú vyše 2 milióny pracovných miest a tým prispievajú k hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že Európska únia musí posilniť svoju stratégiu v oblasti zdokonaľovania SFM a ochrany lesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. (GA) Odvetvie lesného hospodárstva poskytuje živobytie miliónom ľudí v EÚ, medzi ktorými sú podnikatelia, poľnohospodári a 16 miliónov vlastníkov lesov. V súčasnosti odvetvie lesného hospodárstva v EÚ zamestnáva 2 milióny ľudí predovšetkým v malých a stredných podnikoch a odvetvie dosahuje ročný obrat 300 miliárd EUR. Odhaduje sa, že len v Írsku odvetvie lesného hospodárstva zamestnáva 16 000 ľudí. Odvetvia lesného hospodárstva prispievajú k hospodárskemu rastu, vytvárajú príležitosti na rast a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach a prostredníctvom miestnych odvetví a možností pre cestovný ruch podporujú rozvoj vidieka. Lesy sú cenným zdrojom pre odvetvie poľnohospodárstva, životné prostredie a biodiverzitu, a to najmä z hľadiska ekosystémov, ktoré sa v nich nachádzajú, a z hľadiska úrodnosti pôdy a ochrany proti erózii pôdy. S európskym odvetvím lesného hospodárstva sa spájajú významné možnosti rozvoja v oblasti zachytávania uhlíka a zásobární CO2. Vítam to, že správa sa vyjadruje o uznaní významu lesného hospodárstva zo sociálno-ekonomického a ekologického hľadiska a žiada, aby Komisia prijala súdržný prístup, ktorý odvetviu pomôže dosiahnuť jeho plný potenciál.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Hlasoval som za túto správu. Lesy a zalesnené plochy pokrývajú vyše 42 % územia EÚ. Odvetvia drevospracujúceho priemyslu s obratom vyše 300 miliárd EUR zabezpečujú prevažne na vidieku viac než 2 milióny pracovných príležitostí, čím prispievajú k hospodárskemu rastu, pracovným miestam a prosperite, keďže poskytujú drevo a možnosti pre cestovný ruch. Lesy EÚ čelia veľkým hrozbám spôsobeným zmenou klímy, novými škodcami, zvyšovaním rizika požiarov (najmä v oblasti Stredozemia) a ľudskou činnosťou (rastúci dopyt odvetvia energetiky po dendromase), čo vedie k odlesňovaniu. Súhlasím s tým, že Komisia a členské štáty musia zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľov akčného plánu v oblasti lesného hospodárstva, a to v oblasti životného prostredia a kvality života, pretože jeho plnenie v súčasnosti zaostáva. Stratégia EÚ a akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva by sa tiež mali aktualizovať tak, aby zahŕňali problematiku zmeny klímy a širšie otázky týkajúce sa ochrany lesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Úloha úspešne zosúladiť politiky lesného hospodárstva južnej a severnej Európy tak, aby sme dosiahli jednotný prístup v celej EÚ, určite nie je ľahká. Prijatím tejto správy sme však zdôraznili, že je potrebné, aby politika lesného hospodárstva obsahovala pevnejší záväzok chrániť životné prostredie. Poukázali sme tiež na úlohu, ktorú predstavuje zmena klímy pre naše lesy. Hoci nie som presvedčený o tom, že potrebujeme legislatívnu iniciatívu, ktorá by zakazovala výstavbu na vypálenom území, som za diskusiu o ráznych, dlhodobých riešeniach, ktoré by pomohli obmedziť tento strašný jav, akým sú lesné požiare založené podpaľačmi, ktorí chcú získať územie na výstavbu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože podáva reakciu Európskeho parlamentu na zelenú knihu Komisie, ktorá má začať verejné konzultácie o ochrane lesov a príprave lesov na zmenu klímy v Európskej únii. V správe Parlament víta zelenú knihu Komisie a vyzýva na aktualizáciu stratégie EÚ v oblasti lesného hospodárstva, pričom náležite prihliada na uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality a zahŕňa problematiku zmeny klímy a širšie otázky týkajúce sa ochrany lesov. Parlament tiež opätovne potvrdzuje svoj názor, že je potrebné zvýšiť úroveň financovania opatrení na ochranu lesov EÚ, a to prostredníctvom piliera „rozvoj vidieka“ spoločnej poľnohospodárskej politiky predovšetkým vzhľadom na nové úlohy, ktoré prináša zmena klímy. Medzi inými možnými zdrojmi financovania správa navrhuje zvážiť aj možnosť, že spoločnosti budú platiť za služby ekosystému, a tým prispievať k zachovaniu biodiverzity a ochrane lesa. Komisia by okrem mnohých iných opatrení, akými sú posilnenie koordinácie na úrovni EÚ a výmena informácií medzi členskými štátmi, mala nutne zvážiť predloženie legislatívneho návrhu, ktorý by zakazoval výstavbu na vypálenom území, keď sa dokáže, že išlo o podpaľačstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Akčný plán v oblasti lesného hospodárstva prijatý v roku 2006 určil štyri dôležité ciele. Ako však naznačuje hodnotenie ich plnenia v polovici obdobia, ani jednému sa nevenovala dostatočná pozornosť. Hlavné nedostatky sa týkajú posilňovania ochrany a zachovania biodiverzity a poukazujú na nepriaznivý stav ochrany 66 % lesných biotopov. Z praktického hľadiska závery poukazujú na to, že pozornosť sa sústredila na zlepšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti, ale ciele zlepšiť stav životného prostredia, zvýšiť kvalitu života a podporiť koordináciu a komunikáciu sa neplnili v dostatočne silnej miere. Lesy poskytujú živobytie miliónom pracovníkov, podnikateľov a 16 miliónom vlastníkov lesov. Odvetvia drevospracujúceho priemyslu v EÚ zabezpečujú vyše 2 milióny pracovných miest, väčšinou v malých a stredných podnikoch, a majú obrat 300 miliárd EUR. V lesnom hospodárstve je tiež zamestnaných vyše 350 000 ľudí.

Z tohto pohľadu je dôležité snažiť sa dosahovať ciele stanovené v stratégiách pre lesné hospodárstvo. Táto skutočnosť spolu so zmenou klímy je dostatočným dôvodom na to, aby sa mobilizovali všetky členské štáty EÚ a vyvinuli rovnaké, jednotné úsilie na obhospodarovanie lesov Únie. Tento krok musia podporiť úpravy vo vzťahu k energetickej, priemyselnej, obchodnej, výskumnej politike a politike súdržnosti vrátane regionálnej politiky a Fondu solidarity.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Veľké zalesnené územia Európy vytvárajú v EÚ značné možnosti pre podnikanie a zamestnanosť. Vzhľadom na to, ako aj na význam, aký majú tieto zelené miesta pre životné prostredie, považujem za nutné, aby sa prijali opatrenia na boj proti negatívnym dôsledkom zmeny klímy, ktoré boli v uplynulých rokoch zaznamenané na celosvetovej úrovni. Toto je nevyhnutné na ochranu európskych lesov so všetkými výhodami, ktoré to prinesie. Preto vítam iniciatívu Komisie v podobe zelenej knihy o ochrane lesov. Aby sme mohli konať účinne, musíme pochopiť, aké škody naše lesy nedávno utrpeli v dôsledku novej situácie v oblasti svetovej klímy, najmä v dôsledku búrok, zvýšenej úrovne rizika vzniku požiarov, škodcov a hubových nákaz.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Lesy a zalesnené plochy pokrývajú vyše 42 % územia EÚ. Napriek tomu, že každoročne prichádzame v dôsledku lesných požiarov a nezákonnej ťažby dreva približne o 500 000 hektárov lesov EÚ, dlhodobý trend zvyšovania lesnatosti v EÚ sa javí stabilný.

Hoci je politika lesného hospodárstva predovšetkým vecou členských štátov, napriek tomu je úlohou EÚ koordinovať a dopĺňať iniciatívy a lesné programy členských štátov, dať im pridanú hodnotu a stanoviť spoločnú stratégiu EÚ a akčný plán. Posilnenie ochrany lesa by malo byť súčasťou stratégií EÚ a členských štátov, a to najmä vzhľadom na extrémne javy spojené s klímou, akými sú požiare a záplavy, zosuvy pôdy a dezertifikácia.

Preto podporujem vytvorenie nových nástrojov a zvýšenie financovania opatrení na ochranu lesov EÚ, ktoré by mali predovšetkým riešiť nové úlohy, ktoré prináša zmena klímy. Informácie o lesných zdrojoch, stave lesov a vplyve zmeny klímy sú rovnako dôležité na to, aby rozhodnutia v súvislosti s lesmi prinášali čo najväčšie sociálno-ekonomické a environmentálne výhody.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Hospodársky, sociálny a environmentálny význam lesov na medzinárodnej, európskej, regionálnej a národnej úrovni je všeobecne dobre známy a do istej miery aj legitimizovaný v medzinárodných dohodách a príslušných programoch spolupráce a financovania. Zmena klímy má obrovský vplyv na lesy v každom regióne Európy, ale intenzita je rôzna. Žiadna reforma prístupu politík Európskej únie k lesom sa nesmie jednoducho obmedziť len na úlohy, ktoré prináša zmena klímy, ale musí zohľadňovať všetky aspekty súvisiace s prínosom lesov pre udržateľný rozvoj na regionálnej, európskej a celosvetovej úrovni. Ďalší aspekt sa týka nástrojov a režimov na úrovni EÚ na podporu odvetvia lesného hospodárstva, ktoré sú v porovnaní s nástrojmi a režimami uplatňovanými v iných hospodárskych odvetviach a vzhľadom na súčasný a budúci prínos lesov k dosahovaniu udržateľných rozvojových cieľov veľmi nevýrazné. Žiadna reforma prístupu politík Európskej únie k lesom sa však nesmie jednoducho obmedziť len na úlohy, ktoré prináša zmena klímy, ale musí zohľadňovať všetky aspekty súvisiace s prínosom lesov pre udržateľný rozvoj životného prostredia, vidieckeho hospodárstva a podobne na regionálnej, európskej a celosvetovej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. (FR) Správa pána Arsenisa dokazuje záujem Európskeho parlamentu o politiku lesného hospodárstva. Jej obsah zdôrazňuje potrebu naplánovať do budúcnosti dostatočné a ambiciózne finančné prostriedky pre lesný a drevospracujúci priemysel. Podporujem preto prijatie tohto textu a zároveň opätovne vyjadrujem podporu prijatiu osobitného finančného nástroja na ochranu lesov Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne. (FR) Lesy pokrývajú viac než 42 % územia Únie. Odvetvie drevospracujúceho priemyslu zabezpečuje celkovo 2 milióny pracovných miest, väčšinou v malých a stredných podnikoch, a tvorí zisk vo výške 300 miliárd EUR. Lesné hospodárstvo zamestnáva 350 000 ľudí. Pomer výrubu voči prírastku je stabilný v celej Únii a predstavuje približne 60 %, ale v niektorých krajinách sa plánuje zvýšiť tento pomer až na vyše 100 %, čo po roku 2020 spôsobí ubúdanie dreva na pni.

Som presvedčená, že ak máme zachovať schopnosť lesov Únie plniť ich hospodársku, ekologickú a sociálnu funkciu, je nevyhnutné, aby sme lesy obhospodarovali udržateľným spôsobom. Preto som Komisiu vyzvala, aby predložila návrhy zamerané na doplnenie nariadenia (EÚ) č. 995/2010 o dreve a tým zabezpečila, že všetko drevo a výrobky z dreva uvedené na európsky trh pochádzajú z udržateľne obhospodarovaných lesov. Komisia a členské štáty musia v rámci Európskej únie uplatniť povinné zavádzanie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu a príprave lesov na zmenu klímy. Vzhľadom na potenciál lesov zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa jej, ako aj na ich hospodársku, sociálnu a environmentálnu hodnotu je potrebné posilniť politiku EÚ v oblasti udržateľného rozvoja a ochrany lesov, najmä právne predpisy o prevencii a riadení rizika vzniku lesných požiarov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Lesy a zalesnené plochy v súčasnosti pokrývajú vyše 42 % územia EÚ. Lesy zabezpečujú 2 milióny pracovných miest – mnohé z nich sú v malých a stredných podnikoch – a dosahujú obrat 300 miliárd EUR. Tieto údaje poukazujú na základnú potrebu, ktorou je účinná európska politika v oblasti lesov a ich využívania a udržateľnosti, a to nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj preto, že ide o dôležitý hospodársky zdroj.

Pri diskusii o ochrane lesov ako hospodárskeho a environmentálneho zdroja nesmiem ako Portugalčan zabúdať na to, že boj proti lesným požiarom, ktoré vo veľkej miere postihujú našu krajinu, musí byť pre každú európsku politiku v tejto oblasti jednoznačnou prioritou.

Pokiaľ ide o národné programy lesného hospodárstva, hoci plne podporujem ich vytvorenie, chcel by som upozorniť na ich nedostatky. Aby mohli byť národné programy lesného hospodárstva naozaj také účinné, ako plánujeme, musia sa stať realitou a skutočne sa dostať do lesov.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa týka zelenej knihy Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy. Lesy a zalesnené plochy v súčasnosti pokrývajú viac než 42 % územia EÚ a predstavujú dôležitý zdroj zisku, ktorý ročne vytvorí viac než 300 miliárd EUR a zabezpečuje vyše 2 milióny pracovných miest. Okrem toho sú lesy dôležité pre všetkých nás a sú súčasťou toho, kým sme. V uplynulom čase sme boli svedkami katastrof a búrok, ktoré ohrozili naše lesy. Bez lesov by boli dôsledky zmeny klímy ešte vážnejšie. Napriek ich významu však nedostali finančné investície, aké si zasluhujú.

Vítam prijatie tejto správy, ktorá upozorňuje na zanedbávanie, ktorým toto odvetvie trpí, a vyzýva na uznanie a ocenenie druhovej rozmanitosti v EÚ, ako aj na potrebu vytvoriť modernú a aktívnu politiku lesného hospodárstva, ktorá dokáže využiť oblasť biomasy a uhlíkových kreditov, ako aj tradičné činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Lesy a zalesnené plochy v súčasnosti pokrývajú viac než 42 % územia EÚ a zabezpečujú zdroj obživy pre milióny pracovníkov. Ochrana lesného dedičstva je dôležitým prínosom k blahobytu obyvateľstva a prispieva tiež k vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Nie je možné oddeliť ju od prevencie lesných požiarov – katastrof, ktoré každoročne v južnej Európe a predovšetkým v Portugalsku zničia rozľahlé lesné plochy. Je dôležité, aby sme nadviazali na odporúčania v oblasti prevencie prírodných katastrof, ktoré tu boli nedávno prijaté.

Správa v otázke lesného hospodárstva uplatňuje široký prístup a zameriava sa na určité aspekty, ktoré sú podľa nás dôležité. Je však nevyhnutné, aby sme teóriu uviedli do praxe najmä v súvislosti s mobilizáciou dostatočného objemu finančných prostriedkov prostredníctvom podporných programov a opatrení Únie, ktoré umožnia sledovať ekologický a fytosanitárny stav lesov a tam, kde to bude potrebné, ich preklasifikovanie vrátane opätovného zalesňovania.

Vzhľadom na to, že mnohé lesné plochy patria do siete Natura 2000, je tiež nevyhnutné, aby sme poskytli finančné prostriedky na jej hospodárenie a účinné plnenie jej cieľov. Dôležité je tiež, aby sme si uvedomili rozmanitosť lesných ekosystémov v Európe a viacfunkčnosť mnohých z nich, akými sú napríklad poľnohospodársko-lesné pasienky montado v oblasti Stredozemia.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa uplatňuje v otázke lesného hospodárstva široký prístup a zameriava sa na určité aspekty, ktoré sú podľa nás dôležité. Je však nevyhnutné, aby sme teóriu uviedli do praxe najmä v súvislosti s mobilizáciou dostatočného objemu finančných prostriedkov prostredníctvom podporných programov a opatrení Únie, ktoré umožnia sledovať ekologický a fytosanitárny stav lesov, a tam, kde to bude potrebné, ich preklasifikovanie vrátane opätovného zalesňovania. Nevyhnutné je tiež, aby sme poskytli finančné prostriedky sieti Natura 2000 na hospodárenie a účinné plnenie jej cieľov.

Lesy a zalesnené plochy v súčasnosti pokrývajú viac než 42 % územia EÚ a zabezpečujú zdroj obživy pre milióny pracovníkov. Ich ochrana je dôležitým prínosom k blahobytu obyvateľstva a prispieva tiež k vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Nie je možné oddeliť ju od prevencie lesných požiarov – katastrof, ktoré každoročne v južnej Európe a predovšetkým v Portugalsku zničia rozľahlé lesné plochy. Je dôležité, aby sme nadviazali na nedávno prijaté odporúčania v oblasti prevencie prírodných katastrof.

Dôležité je tiež, aby sme si uvedomili rozmanitosť lesných ekosystémov v Európe a viacfunkčnosť mnohých z nich, akými sú napríklad poľnohospodársko-lesné pasienky montado v oblasti Stredozemia.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Lesy a iné zalesnené plochy tvoria viac než 42 % územia EÚ a zabezpečujú živobytie pre milióny pracovníkov, podnikateľov a 16 miliónov vlastníkov lesov. Odvetvia drevospracujúceho priemyslu poskytujú vyše 2 milióny pracovných miest a lesné hospodárstvo zamestnáva 350 000 ľudí. Medzi spoločné politiky s dosahom na ochranu lesa patria environmentálna politika, energetická, priemyselná a obchodná politika, ako aj politika súdržnosti vrátane regionálnej politiky a Fondu solidarity. Vzhľadom na rozsah hrozieb a celkovú lesnú plochu v EÚ by sa malo zvýšiť financovanie, oprávnenosť čerpať pomoc by sa mala rozšíriť na verejné subjekty a skupiny výrobcov, pričom príspevky by sa mali vyplácať na základe plochy a mali by zahŕňať ochranárske opatrenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. (GA) Minulý týždeň lesné požiare v Írsku – v rozsahu, aký sme už dávno nevideli – vážne poškodili pôdu v regiónoch Donegal, Sligo a v iných regiónoch krajiny.

Zodpovednosť za takéto udalosti majú niesť miestne orgány s podporou národnej vlády. Je to otázka subsidiarity. Čo sa týka požiarov, ktoré sa nedávno vyskytli v Írsku, musí írska vláda v plnej miere odhadnúť spôsobené škody s cieľom pomôcť postihnutým. Pre prípad lesných požiarov sa musí pripraviť núdzový plán podobný tomu, aký sa uplatňuje v prípade dopravných nehôd a záplav, s cieľom zabezpečiť lepšiu reakciu na takéto situácie v budúcnosti.

Na záver chcem povedať, že regionálnej rade v Donegale musíme dať viac prostriedkov na pokrytie mimoriadnych nákladov, ktoré s tým budú spojené.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. (IT) Lesy a zalesnená plocha pokrývajú štyridsaťdva percent celého územia Európskej únie. Odvetvia lesného hospodárstva tvoria zisky, ktoré presahujú 300 miliárd EUR, a zabezpečujú prácu približne pre dva milióny ľudí. Toto sú čísla, na ktoré musíme pamätať, ak máme pochopiť význam európskej stratégie v oblasti trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a ak máme účinnejšie chrániť toto významné európske dedičstvo. Musíme pamätať na to, akú dôležitú úlohu lesy zohrávajú z hľadiska sociálno-ekonomických služieb, ako aj na ich kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy. Preto je nutné, aby sme zdokonalili svoju schopnosť predchádzať lesným požiarom, lebo tie každoročne zničia viac než 400 000 hektárov lesa. Na to je potrebné zlepšiť zber informácií o lesoch, zintenzívniť výskum a predovšetkým povzbudiť členské štáty do výmeny poznatkov a skúseností, pričom je potrebné začať od cezhraničnej perspektívy. V tomto bode by som chcela zdôrazniť význam práce, ktorú robí Európsky informačný systém pre lesné požiare (EFFIS), a najmä význam programu Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), ktorý umožňuje nevyhnutné mapovanie a prieskum lesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. (FR) Európsky parlament vyslal silný politický signál, ktorým chce zdôrazniť význam trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Je tu naliehavá potreba zaviesť odporúčania týkajúce sa prevencie katastrof. Lesné požiare sú pre európske lesy a ich ekosystémy skutočne jednou z najväčších hrozieb.

Ochrana lesov pred klímou tiež pomáha zachovať odvetvie lesného hospodárstva a jeho konkurencieschopnosť. Odvetvie drevospracujúceho priemyslu v Európe, ktoré dosahuje zisk vyše 300 miliárd EUR, zabezpečuje vyše 2 miliónov pracovných miest a je dôležitým nástrojom rastu.

Na záver uvediem, že je dôležité, aby rozpravy o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 zohľadňovali úlohu lesov. Vidiecki výrobcovia a verejné orgány musia splniť požiadavky na opatrenia v oblasti lesného hospodárstva v rámci druhého piliera SPP – EÚ musí podporiť vysádzanie lesov v rámci národných programov pre rozvoj vidieka.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne. (IT) Špecifikovanie európskej stratégie v oblasti ochrany lesov je súčasťou celkového záväzku EÚ voči boju proti zmene klímy. Schválená správa obsahuje mimoriadne pozitívne body, akými sú návrh osobitného nariadenia o zákaze výstavby na vypálenom území, keď sa dokáže, že išlo o podpaľačstvo, a žiadosť o primerané finančné prostriedky pre stratégie v oblasti lesného hospodárstva, lebo tieto sú v súčasnosti veľmi obmedzené. Dôležitá je aj požiadavka primeraných trvalo udržateľných kritérií pre biomasu vyrábanú na energetické účely. Preto naliehavo žiadame Európsku komisiu, aby pokračovala v tomto smere a predložila bielu knihu o ochrane lesov, ktorá by riešila tieto otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Schválil som tento dokument, lebo lesy a iné zalesnené plochy EÚ tvoria vyše 42 % územia EÚ. Lesy poskytujú živobytie miliónom pracovníkov, podnikateľov a 16 miliónom vlastníkov lesov. Odvetvia drevospracujúceho priemyslu zabezpečujú vyše 2 milióny pracovných miest, väčšinou v malých a stredných podnikoch. Lesné hospodárstvo zamestnáva 350 000 ľudí. Pomer výrubu k prírastku sa v EÚ stabilne pohybuje na úrovni približne 60 %. Predpokladá sa, že tento pomer sa vo viacerých krajinách zvýši o viac ako 100 %, čo po roku 2020 spôsobí ubúdanie zásob dreva. Európske lesy a lesné hospodárstvo upravuje množstvo regionálnych a vnútroštátnych modelov zoskupených v závislosti od ich zamerania na produktivitu alebo ochranu. Lesy zabezpečujú tak zdroje, ako aj ekosystémové funkcie. Sú tu návrhy na prípravu povinných programov. Aj pomoc sa musí prideľovať cielene, teda v spojení so zmenou klímy. Návrhy zahŕňajú zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti, zlepšovanie a zachovanie stavu životného prostredia, zlepšovanie kvality života a presadzovanie koordinácie a komunikácie. Musíme vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sme tento zdroj chránili a používali ho udržateľným spôsobom, aby ho mohli využívať aj naše ďalšie generácie, a mali by sme tiež prispievať k znižovaniu znečistenia životného prostredia.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE), písomne. (DE) Lesy a odvetvie lesného hospodárstva už teraz vo významnej miere prispievajú k výrobe miestnych surovín. Lesy sú tiež pre mnohých občanov Európy rekreačnou oblasťou a zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii zmeny klímy. Takmer žiadna iná oblasť nemá také úzke prepojenie medzi environmentálnou, hospodárskou a sociálnou funkciou. Naše lesy však čakajú obrovské úlohy. Jednou z najdôležitejších výziev je zmena klímy. Chrániť a rozvíjať naše lesy pre budúce generácie tak, aby mohli v budúcnosti naďalej prispievať k našim prírodným biotopom, našej spoločnosti a nášmu hospodárstvu, je úlohou členských štátov s podporou Európskej komisie. To zahŕňa potrebu zabezpečiť, aby lesy hrali trvalú a stále väčšiu úlohu v boji proti zmene klímy a zabezpečovali hospodársky základ odvetvia lesného hospodárstva a drevospracujúceho odvetvia, aby sme v budúcnosti mali dostatočné zásoby dreva.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – Dnes bolo ľahké hlasovať za správu o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy. Lesy EÚ teraz čelia väčšiemu tlaku než kedykoľvek predtým, a to nie nevyhnutne v dôsledku zmeny klímy, ale skôr v dôsledku niektorých rozhodnutí EÚ v oblasti boja proti tejto zmene. To, že v rámci tejto správy žiadame o právne záväzné kritériá udržateľnosti pre biomasu na tvorbu energie, je dôležitá iniciatíva. Právne predpisy EÚ v oblasti biopaliva spolu s právnymi predpismi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie poháňajú naše využívanie lesa neudržateľným smerom. Ak lesy považujeme len za zdroj obnoviteľnej energie, úplne nám unikla pointa spájania udržateľného odvetvia s ochranou životného prostredia. Lesy sú dôležitým zdrojom obživy a blahobytu na našom území. Tento cenný prírodný zdroj by sa mal preto využívať na výrobu a nie na krátkozrakú energiu. Mali by sme tiež pamätať na to, že výrobky z dreva počas celého svojho životného cyklu viažu uhlík. Preto by sme sa v snahe dosiahnuť svoje obnoviteľné ciele mali vyhnúť všetkým skratkám.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Európske odvetvie lesného hospodárstva je udržateľnejšie než takmer ktorékoľvek iné odvetvie hospodárstva. Už niekoľko generácií dodržiavajú vlastníci európskych lesov najprísnejšie právne predpisy v oblasti ochrany lesov a prírody. Správa o zelenej knihe o ochrane lesov a informáciách o lesoch, ktorú predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, však zavádza vzrastajúcu reguláciu bez toho, aby ocenila význam lesov ako tvorcov pracovných miest a motora hospodárstva. Správa vyzýva na to, aby sa v lesnom hospodárstve EÚ uplatňovali prehnané kritériá udržateľnosti bez toho, aby zohľadňovala regionálne faktory a právomoci jednotlivých krajín. Hlavné body, ktoré presahujú autoritu národnej politiky v oblasti lesného hospodárstva a oslabujú lesy z hospodárskeho hľadiska, sú ustanovenia týkajúce sa dodávok dreva v Európe. Ešte stále nebol definovaný ani pojem „trvalá udržateľnosť“. Ďalšia vec, s ktorou nesúhlasím, je záver, že dendromasa nie je udržateľná. Myslím si, že by sme mali zdôrazniť rôzne ochranárske a úžitkové funkcie lesov a nezaujímať jednostranný prístup. EÚ by sa mala viac snažiť o to, aby sa udržateľné lesné hospodárstvo v Európe zaviedlo do praxe a aby sme boli vzorom pre iné krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Vzhľadom na to, že lesy vo významnej miere prispievajú k boju proti klimatickej kríze, trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov je veľmi dôležité pri zabezpečovaní dosahovania klimatických cieľov EÚ. EÚ musí posilniť svoju stratégiu v oblasti boja proti faktorom, ktoré spôsobujú zhoršovanie stavu lesov, akými sú nekontrolované odlesňovanie, požiare a znečistenie ovzdušia. Zachovanie biodiverzity, ochrana pred prírodnými katastrofami a zachytávanie CO2 z atmosféry majú zároveň kľúčový význam pre zlepšovanie kvality života našich občanov a zachovanie životného prostredia. Preto si myslím, že ochrana lesov v EÚ musí byť zameraná na poskytnutie záruky, že lesy budú plniť svoju produktívnu, sociálno-ekonomickú a ekologickú funkciu aj v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto dôležitú správu. Lesy a iné zalesnené plochy EÚ pokrývajú vyše 42 % územia EÚ. Lesy poskytujú živobytie miliónom pracovníkov, podnikateľov a 16 miliónom vlastníkov lesov. Odvetvia drevospracujúceho priemyslu zabezpečujú vyše 2 milióny pracovných miest, väčšinou v malých a stredných podnikoch, a majú obrat 300 miliárd EUR. Lesné hospodárstvo zamestnáva 350 000 ľudí. Okrem toho je 40 % lesov EÚ vo vlastníctve štátu. Pomer výrubu k prírastku sa v EÚ stabilne pohybuje na úrovni približne 60 %. Predpokladá sa, že tento pomer sa vo viacerých krajinách zvýši o viac ako 100 %, čo po roku 2020 spôsobí ubúdanie zásob dreva. Opatrenia na ochranu lesov sú nevyhnutné. Európske lesy možno zoskupiť do piatich bioklimatických zón: arktické, mierne oceánske, mierne kontinentálne, stredozemské a horské pásma (5) v súlade s typológiou lesov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) vypracovanou na usmerňovanie politických rozhodnutí (6).

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za túto správu o zelenej knihe Komisie s názvom Ochrana lesov a informácie o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy. Lesy by sme v boji proti zmene klímy mali považovať za rozhodujúce. Je veľmi dôležité, aby Európska únia posilnila svoju stratégiu v oblasti boja proti javom, ktoré poškodzujú lesy, akými sú lesné požiare a znečistenie ovzdušia. Schopnosť lesa zotaviť sa z týchto hrozieb a vrátiť sa k svojmu normálnemu vývoju a zároveň odolávať vplyvom zmeny klímy je závislá od biodiverzity, a to nielen od biodiverzity stromov, ale aj všetkých iných organizmov, ktoré v lesoch žijú, predovšetkým zvierat žijúcich vo voľnej prírode. Keďže tieto voľne žijúce druhy, ktoré prirodzene obývajú tieto špeciálne biotopy, aké poskytuje les, prispievajú k zachovaniu biodiverzity, zasluhujú si osobitnú pozornosť vlastníkov lesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Zachovanie lesa má kľúčový význam pre celé ľudstvo. Je škoda, že znova slúži ako zámienka na presadzovanie trhu s emisiami. Európsky ekologický kapitalizmus je v slepej uličke. Kapitalizmus a ekológia sú vzájomne nezlučiteľné.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Lesy a zalesnené plochy v súčasnosti pokrývajú viac než 42 % územia EÚ a sú odvetvím, ktoré zabezpečuje približne 2 milióny pracovných miest s ročným obratom 300 miliárd EUR. Tieto čísla poukazujú na potrebu európskej politiky lesného hospodárstva, ktorá zabezpečí ich udržateľnosť z hľadiska životného prostredia aj hospodárstva. Len tak je možné chrániť ich pred nebezpečenstvami, ktorým čelia, konkrétne pred požiarmi, ktoré sú hlavným dôvodom ich ničenia. To platí najmä v juhoeurópskych krajinách a osobitne v našej krajine, v Portugalsku, ktoré ročne v dôsledku požiarov prichádza o tisícky hektárov lesa.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Zmena klímy a lesy sú navzájom neoddeliteľne prepojené. V boji proti zmene klímy má ochrana lesov kľúčový význam. V tomto boji možno lesy využiť lepšie, a to nielen prostredníctvom zabraňovania výrubu, ale aj prostredníctvom programov zalesňovania a opätovného zalesňovania.

Zmena klímy znamená, že každý typ lesa aj odvetvie lesného hospodárstva ako celok sú vystavené konkrétnym a nepredvídateľným hrozbám, aké predstavujú búrky, sucho a lesné požiare. Preto je veľmi dôležité, aby Európska únia posilnila svoju stratégiu v oblasti boja proti týmto javom. Udržateľné lesné hospodárstvo sa musí zamerať na zosúladenie aspektov súvisiacich s výrobou a aspektov súvisiacich s ochranou lesov. Ak chceme zachovať schopnosť lesov plniť si hospodársku, ekologickú a sociálnu funkciu, musíme ich obhospodarovať trvalo udržateľným spôsobom.

Je nutné, aby sme venovali väčšiu pozornosť udržiavaniu, rovnováhe a posilňovaniu služieb, ktoré lesy poskytujú. Zachovanie biodiverzity musí byť pre naše politické kroky prioritou.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je známe, že správa zdôrazňuje skutočnosť, že lesy by sme mali vnímať ako faktor, ktorý vo významnej miere prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene, čo prináša nutnosť posilniť stratégiu EÚ v oblasti boja proti faktorom, ktoré spôsobujú zhoršovanie ich stavu, akými sú škodcovia, lesné požiare a podobne. Správa sa ďalej zamerala na určenie všeobecného kontextu ochrany lesov, konkrétne na subsidiaritu, rozmanitosť hrozieb podľa rozličných typov lesov, ústrednú úlohu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a význam lesov pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Vymierajúce lesy v Európe predstavujú environmentálny problém – vzhľadom na prírodné biotopy – aj hospodársky problém. 5 miliónov ľudí, ktorí v lesoch pracujú, a 16 miliónov vlastníkov lesov vytvára ročne obrat 300 miliárd EUR. Súčasný stav životného prostredia spôsobuje v európskych lesoch zmeny. Musíme očakávať, že v dlhodobom horizonte v oblasti Stredozemia úplne vymiznú buky a v celej pevninskej Európe sa zmenší plocha, ktorú pokrývajú ihličnaté lesy. Ďalšie faktory zahŕňajú nové formy útokov škodcov, ktorých dosah ešte nevieme posúdiť, a výrazný nárast rizika lesných požiarov.

Program ICP Forests a EÚ prevádzkujú jednu z najväčších biomonitorovacích sietí, ktorá má pomôcť tieto zmeny kvantifikovať a pochopiť vzťah medzi príčinou a dôsledkom. Zdržal som sa hlasovania, lebo opatrenia navrhované v správe týkajúce sa toho, do akej miery budú jednotlivé členské štáty niesť zodpovednosť a budú sa angažovať, nezachádzajú podľa môjho názoru dosť ďaleko.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som proti časti odseku 36, lebo ustanovenie, ktoré obsahuje, je prinajmenšom nerealistické. Nemyslím si, že by sme mali zakazovať výstavbu na lesnej pôde postihnutej požiarom, lebo je prakticky nemožné, aby sa takáto pôda používala na iné účely. Nemyslím si, že by sme mali prípady zneužitia prezentovať ako všeobecné pravidlo a poškodzovať vlastnícke práva vlastníkov lesov už aj tak postihnutých lesným požiarom. Za prijateľnú však považujem myšlienku z odseku 37, kde sa navrhuje zaviesť zákaz tam, kde sa dokáže, že požiar bol založený úmyselne. V takejto situácii sa však môžeme stretnúť s nepriaznivými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú: podpaľačom nie je nutne vlastník pozemku a ja nechápem, prečo by sme ho teda mali trestať.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Správa o zelenej knihe Komisie s názvom Ochrana lesov a informácií o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy prezentuje záujem Európskeho parlamentu o túto vec.

Lesy a zalesnené plochy v súčasnosti pokrývajú viac než 42 % územia EÚ a majú vyše 16 miliónov vlastníkov. Lesy zabezpečujú 2 milióny pracovných miest – mnohé z nich sú v malých a stredných podnikoch – a predstavujú ročný obrat 300 miliárd EUR. Okrem toho hrajú vzhľadom na svoju schopnosť pohlcovať oxid uhličitý a uvoľňovať kyslík dôležitú úlohu v boji proti zmene klímy.

Tieto údaje poukazujú na význam lesov pre všetky členské štáty, ale najmä pre Portugalsko, ktoré má lesy s veľmi špecifickými vlastnosťami a ktoré hrá dôležitú úlohu v regionálnom plánovaní a boji proti lesným požiarom.

Hlasovala som za túto správu, pretože obhajuje opatrenia, ktoré podľa mňa prispievajú k boju proti ničeniu lesa, najmä proti požiarom, škodcom, fragmentácii lesa, zmenám v druhovom zložení a zvýšenému dopytu po dendromase.

 
  
MPphoto
 
 

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Vítam zelenú knihu Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ. Keďže lesy sú hlavnými pohlcovačmi uhlíka, udržateľné lesné hospodárstvo je kľúčom na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy. Hospodárenie s našimi lesmi musí spájať ochranu s výrobou, a tak zabezpečiť životaschopnosť environmentálnych, sociálnych a hospodárskych funkcií lesov. Úlohou EÚ je presadzovať najlepšie postupy obhospodarovania, ktoré vyhovujú potrebám miestnych aktérov a spoločenstiev, a stimulovať snahy o zalesňovanie, ktoré sú v súlade s miestnymi podmienkami a domácimi druhmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že je absolútne nevyhnutné, aby sme posilnili európske politiky v oblasti zachovania lesov a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, lebo je dôležité, aby sme chránili ich nevyčísliteľnú hospodársku, sociálnu a environmentálnu hodnotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Britta Reimers (ALDE), písomne. (DE) Hlasovala som proti odseku 36 (2. časť) a proti odseku 37, lebo otázky environmentálneho plánovania patria pod regionálne alebo vnútroštátne orgány, čo znamená, že rozhodnutia v týchto oblastiach musia robiť regionálne alebo národné parlamenty. Podľa môjho názoru by akýkoľvek zásah na úrovni EÚ bol zásahom do subsidiarity, a teda by zachádzal priďaleko.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne.(FR) Netreba hovoriť, že ochrana lesov je kľúčovou environmentálnou otázkou. Keď sú lesy dobre udržiavané, predstavujú hlavnú výlevku uhlíka a zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy. Ak dobre udržiavané nie sú a vykonáva sa v nich intenzívne odlesňovanie, produkujú 25 % celkových emisií CO2, skleníkového plynu spôsobeného ľudskou činnosťou. Inými slovami, Európska únia vrátane Švédska a Fínska, ktorých lesy tvoria 33 % európskych lesov, a tiež stredozemské krajiny majú veľký záujem o posilnenie stratégie v oblasti boja proti hrozbám pre lesy, akými sú znečistenie ovzdušia a lesné požiare.

Z tohto pohľadu ma teší, že v rámci hlasovania o zelenej knihe s názvom Príprava lesov na zmenu klímy bol prijatý odsek 38 zo správy pána Arsenisa, ktorý „naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na prevenciu lesných požiarov“ a najmä na 30 rokov zakazuje výstavbu na pôdach zničených požiarom. Je to dobrý spôsob obrany pred rozšírenou praxou využívania lesných požiarov na presadzovanie záujmov projektantov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Toto je dobrá správa s dobrými návrhmi, ktoré medzi iným uznávajú celkovo pozitívny trend skladovať uhlík v lesoch v Európe, ale aj skutočnosť, že skladovanie uhlíka je stále hlboko pod prírodnými možnosťami a že odvetvie lesného hospodárstva by pod tlakom mohlo tento vývoj ešte zvrátiť. Ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na doplnenie nariadenia o dreve s cieľom zaistiť, aby všetko drevo alebo výrobky z dreva umiestňované na európsky trh pochádzali z lesov s trvalo udržateľným obhospodarovaním, naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti zavedenia platieb za služby ekosystému a vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na prevenciu lesných požiarov a zvážila 30-ročný zákaz výstavby na pôdach zničených lesným požiarom.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Som za túto správu, lebo lesy, ktoré pokrývajú viac než 42 % územia EÚ, zabezpečujú živobytie pre mnohých pracovníkov a podniky v lesnom hospodárstve. Je potrebné vytvoriť rámec usmernení Komisie, zaviesť záväzné kritériá udržateľnosti vrátane povinných národných programov lesného hospodárstva, formalizovať platby za služby ekosystému a posilniť politiky na ochranu lesov, a to prostredníctvom opätovného zavedenia nariadenia o prevencii požiarov. Osobitne cenné a ohromujúce je to, že bol prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má zabrániť špekulatívnej výstavbe na nezákonne vypálenej pôde. Takéto pravidlo už platí v Taliansku, ktoré zakazuje výstavbu na pôde zničenej v dôsledku podpaľačstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Lesy nám poskytujú mnohé dôležité ekologické služby od regulovania vodného cyklu po predchádzanie erózii pôdy a sekvestráciu uhlíka. Aby mohli byť lesy environmentálne a hospodársky prospešné, vyžadujú naliehavú, nepretržitú a dlhodobú ochranu, a tá je osobitne dôležitá v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy aj prispôsobovaním sa tejto zmene. Táto správa sa zaoberá rozmanitými otázkami a je výsledkom veľkého úsilia a plodných rokovaní so všetkými hlavnými politickými skupinami. Úprimne dúfam, že Komisia a členské štáty budú na základe jej konštruktívnych návrhov konať.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. (FR) Vítam prijatie tejto správy o zelenej knihe Komisie o lesoch. Lesy sú súčasťou našej krajiny a nášho dedičstva a majú veľký význam pre naše blaho. V čase, keď sa hrozby stávajú čoraz vážnejšími, je nutné, aby sme tieto mimoriadne prírodné zdroje chránili lepšie. Všetci si uvedomujeme, aké dôsledky prináša lesom zmena klímy, no naša nečinnosť pri hľadaní riešení na tieto dôsledky vážne ohrozuje zachovanie lesov. Je našou povinnosťou chrániť tieto zraniteľné ekosystémy, túto neopísateľnú biodiverzitu a toto strategické odvetvie hospodárstva. Preto ma teší, že Parlament v tejto veci vyslal silný politický signál v podobe Medzinárodného roka lesov. Čo sa týka opatrení, ktoré musíme prijať v záujme prispôsobenia sa zmene klímy, nemôžeme zaujať postoj typu „počkať a uvidí sa“. Tiež musíme posilniť Európsky informačný systém pre lesné požiare, pretože v tejto oblasti je prevencia práve taká dôležitá ako reakcia. Ak máme chrániť naše lesy, ktoré poznáme a máme radi, musíme stáť na čele boja o trvalo udržateľné obhospodarovanie lesných plôch a chrániť ich pred hrozbami, ktoré nad nimi visia.

 
  
  

Správa: Gabriele Albertini (A7-0168/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh, pretože správa dospela k vyváženému prístupu medzi najdôležitejšími položkami pre organizáciu a činnosť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a pre kľúčové oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky. Túto rovnováhu bolo možné dosiahnuť prostredníctvom vojenskej a civilnej spolupráce na uznesení o spolupráci medzi Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou (NATO). Verím, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a prijaté vo výbore prispejú k podrobnejšiemu definovaniu slobody náboženského vyznania a rozšíreniu zoznamu menšín, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za uznesenie o výročnej správe EP o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP). Poskytuje prehľad o strategickej úlohe, ktorú by EÚ mala zohrávať za svojimi hranicami, najmä pokiaľ ide o prínos k rozvoju demokracie a dodržiavaniu ľudských práv. Týmto uznesením Európsky parlament upevňuje svoje výsady, ktorými sú úloha kľúčového hráča a nositeľa funkcie riadenia a kontroly rozpočtu európskych civilných a vojenských misií. My poslanci Európskeho parlamentu sme teraz zvlášť s ohľadom na ustanovenia Lisabonskej zmluvy znovu zdôraznili náš hlavný cieľ – silný a rozhodný Parlament v oblasti zahraničnej politiky. Dôležitá je aj otázka mnohostrannosti a potreby dobrého zastúpenia EÚ v rôznych strategických súvislostiach najmä s využitím novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ako európskeho diplomatického zboru, ktorý sa konečne stal skutočnosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. (EL) Správa o SZBP EÚ a jej úlohe na medzinárodnej scéne, ktorú podporila hlavná koalícia politických predstaviteľov kapitálu v Európskom parlamente, konkrétne konzervatívci, sociálni demokrati a liberáli, dokazuje jej akútne reakcionársky charakter a protiľudovú funkciu. Navyše nesmieme zabúdať na to, že Európsky parlament prijal uznesenie, ktorým sa postavil do čela vojny proti Líbyi, ktorú vedú EÚ, USA a NATO, a usiluje sa ju legalizovať, aby bolo možné drancovať zdroje produkujúce bohatstvo v tomto štáte a kontrolovať rozvoj tejto oblasti ako celku uprostred vážnej imperialistickej rivality. Politickí zamestnanci buržoáznych tried v Európskom parlamente sa dožadujú posilnenia imperialistického charakteru EÚ, jej ďalšej militarizácie a rozvoja jej vojenských kapacít a kapacít európskej armády, najmä „pružných“ bojových jednotiek a jednotiek rýchlej reakcie, napríklad tých, ktoré sa v rámci misie EUROFOR Líbya pripravujú na pozemné operácie v Líbyi a do ktorých je výrazne zapojené Grécko ako veliaca krajina balkánskej bojovej jednotky. Podporujú strategické spojenie medzi EÚ a NATO a chystajú plány na imperialistické zásahy a vojny EÚ vo všetkých kútoch planéty pod zámienkou „krízového riadenia“, „humanitárnej pomoci“ a „boja proti terorizmu“, pričom prioritou je zabezpečenie pozícií v rivalite medzi imperialistami všeobecne vyčíňajúcimi v Severnej Amerike a na Blízkom východe.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – Hlasoval som proti opatreniam v tejto správe, ktoré sa týkajú obchodnej dohody so zoskupením Mercosur. Obchodná dohoda s Mercosurom by mohla vážne oslabiť európske poľnohospodárstvo a prácu európskych poľnohospodárov pri zabezpečovaní verejných statkov a kvalitných, bezpečných potravín. Výška kvóty požadovanej Mercosurom by úplne zničila produkciu hovädziny v Írsku. Odhaduje sa, že dohoda medzi EÚ a Mercosurom by mohla znížiť ceny írskej hovädziny o 30 %, čo by len v Írsku spôsobilo straty až 500 miliónov EUR. Írske poľnohospodársko-potravinárske odvetvie tvorí 60 % vývozu spoločností v írskom vlastníctve v hodnote 8 miliárd EUR ročne a poskytuje až 250 000 pracovných miest. Táto dohoda by mala za následok veľké straty pracovných miest v poľnohospodárstve a v priemysle vo vidieckych oblastiach Írska a v EÚ ako celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Lisabonská zmluva dala EÚ veľké právomoci, pomocou ktorých by EÚ mala naďalej rozvíjať ciele svojej zahraničnej politiky a ochraňovať svoje záujmy na celom svete s celkovým cieľom prispievať k budovaniu mieru, bezpečnosti, solidarity, predchádzať konfliktom, podporovať demokraciu, chrániť ľudské práva, dodržiavať medzinárodné právo atď. EÚ musí tiež postupovať strategickejšie, aby posilnila svoj vplyv na medzinárodnej úrovni. Schopnosť EÚ ovplyvňovať medzinárodný poriadok nezávisí len od súdržnosti medzi jej politikami, subjektmi a inštitúciami, ale aj od strategickej koncepcie zahraničnej politiky EÚ, ktorá musí zjednocovať všetky členské štáty s rovnakými prioritami a cieľmi, aby na medzinárodnej scéne vystupovali jednotne.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne. (BG) Podporou výročnej správy Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktorá je jednou z kľúčových politík Európskej únie, chcem vyjadriť svoj súhlas s politikou, ktorú Európska únia vykonáva na globálnej úrovni. Naše prijatie tejto výročnej správy odzrkadľuje silnú pozíciu a úlohu Európskej únie v oblasti medzinárodných vzťahov.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Správa pána Albertiniho obsahuje myšlienky, s ktorými súhlasím. Obsahuje však aj zásadný problém. Ide o základný predpoklad, podľa ktorého by EÚ mala postupne prevziať dominantné postavenie v zahraničnej a obrannej politike nad vládami jednotlivých štátov. To znamená, že členské štáty by sa museli vzdať ďalšej veľkej časti zvrchovanosti v zahraničnej politike v prospech orgánov EÚ, ktoré by boli poverené dosiahnutím spoločnej pozície, ktorú by prezentovali v medzinárodnom spoločenstve a na všetkých viacstranných fórach. S touto perspektívou nemôžem súhlasiť: členské štáty by si už nemohli vytvárať vlastnú zahraničnú politiku na základe toho, čo považujú za národné priority.

Súhlasíme s tým, že v určitých súvislostiach sa EÚ musí usilovať postupovať jednotne, aby na globálnej scéne bola silnejšia a zastupovala požiadavky, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty, nemôže to však byť na úkor slobodného vytvárania vlastnej zahraničnej politiky členských štátov. Správa okrem toho vyzýva EÚ, aby obnovila úsilie v procese pristúpenia Turecka do EÚ, s čím som nikdy nesúhlasila. Turecko musí zostať mimo našej organizácie, pretože do Európy nepatrí a nikdy patriť nebude. Hlasovala som proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože výročná správa Rady poskytuje jednotný prehľad smerovania a činností v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Je veľmi dôležité, aby sa Rada naďalej sústreďovala predovšetkým na regionálne konflikty a pružne na ne reagovala. Správa Rady však neobsahuje žiadne možné prístupy k riešeniu týchto konfliktov a otázok. Rada by sa mala postarať o to, aby táto správa nebola len výpočtom akcií a opisom udalostí v jednotlivých štátoch. Tento dokument by mal preto riešiť otázku vykonávania a zabezpečovania zahraničnej politiky EÚ a jej nástrojov. Rada by navyše mala do správy zahrnúť aj hodnotenia koordinácie a súdržnosti medzi SBZP a inými vonkajšími politikami Únie, ako aj strategické a organizačné odporúčania do budúcnosti založené na hodnotení činností v oblasti SBZP. Rada by som upozornila na skutočnosť, že výročná správa o SBZP by mala slúžiť ako nástroj na kvalitnejší medziinštitucionálny dialóg, aby bolo možné zhodnotiť účinnosť tejto politiky a načrtnúť jej budúce smerovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam výročnú správu Rady a úsilie, ktoré vyvinula na rozvoj európskej zahraničnej politiky. Považujem za mimoriadne dôležité prijať stanovisko, ktoré je v súlade so zahraničnými politikami členských štátov, pretože takáto súdržnosť prispeje k budovaniu mieru, bezpečnosti a solidarity a zabráni konfliktom na medzinárodnej úrovni. Tento krok zároveň povedie k trvalo udržateľnému rozvoju a zvýši schopnosť EÚ ovplyvňovať medzinárodné usporiadanie. Preto vyzývam na pokračovanie práce, ktorá práve prebieha, s cieľom vytvoriť jednotnú líniu, ktorá zlepší vzťahy medzi Európou a ostatnými svetovými veľmocami, podporí účinnejšiu reakciu v čase medzinárodnej krízy a zlepší postavenie Európy na svetovej scéne.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne.(FR) Nehlasovala som za odsek 85 správy pána Albertiniho, ktorý víta pokračovanie rokovaní o dohode o pridružení s Mercosurom. Táto dohoda, ktorej cieľom je podporiť voľný obchod, by sa mala uzavrieť s veľkou opatrnosťou, aby ešte väčšmi nedestabilizovala poľnohospodárstvo v Spoločenstve. Výrobky Mercosuru nemusia spĺňať rovnaké environmentálne a sociálne normy ako ich európske náprotivky, čo sú podmienky, pri ktorých vzniká reálne riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže. Takúto situáciu nesmieme dopustiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu, pretože výročná správa Rady poskytuje jasný pohľad na politiky a činnosti v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) EÚ a prispieva k posilneniu medziinštitucionálneho dialógu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Tohtoročná správa je zložením podobná správe o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) z roku 2009. Zvláštny oddiel je venovaný zavedeniu Lisabonskej zmluvy. Tak ako predtým, aj teraz je tu požiadavka ďalšieho dialógu s Radou o zásadných cieľoch SZBP.

Podporujem pána spravodajcu v dôraze na potrebu postúpiť od jednoduchého opisu činností v oblasti SZBP k dialógu so strategickým prístupom. Pán spravodajca tiež vyzýva Radu, aby pri vynášaní rozhodnutí brala do úvahy pozície Parlamentu.

Myslím si, že je potrebná ďalšia diskusia o strategickom rámci zahraničnej politiky Únie, ako aj hlbšie znalosti o rozsahu SZBP a mechanizmoch na jej zavedenie, ktoré by mali byť dostupné viacerým politickým hráčom. Vysoký počet predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je dôkazom vzrastajúceho záujmu poslancov o tieto záležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa je o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009 predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2010/2124(INI)). Táto správa vychádza z nového inštitucionálneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou a prezentuje SZBP EÚ transparentnejším spôsobom v súlade s jej reštrukturalizáciou. Zaoberá sa situáciou v rôznych častiach sveta, kde sú regióny a štáty v kríze, ako napríklad západným Balkánom, štáty susediacimi s východnou Európou, Strednou Áziou, Ruskom, Tureckom, Blízkym východom, Stredozemským regiónom, Áziou, Afrikou a Latinskou Amerikou. Hoci pripúšťam, že by sa dala vylepšiť – konkrétne uvedením podrobností o udalostiach v jednotlivých štátoch, opisom potrebných prostriedkov na dosiahnutie cieľov zahraničnej politiky EÚ a kvalitatívnejším zhodnotením tejto politiky, ktoré by obsahovalo strategické a organizačné odporúčania do budúcnosti –, vítam návrh tejto správy a dúfam, že EÚ bude pokračovať v rozvoji účinného multilateralizmu, ktorý je jedným zo symbolov geostrategických záujmov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Toto je opäť ďalšia správa, ktorá podporuje vývoj spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie. Do úmoru sa v nej opakujú tie isté argumenty. Chceli by sme zopakovať náš nesúhlas so správou ako takou a podporujeme ho týmito argumentmi: hovoríme o obrane hospodárskych a geostrategických záujmov európskych mocností prostredníctvom rôznych prostriedkov vrátane vojakov a diplomatov, v spolupráci so Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO). Musíme však pamätať na bilanciu práce týchto inštitúcií a jej tragické dôsledky: Irak, Afganistan, krajiny Balkánu, Líbyu a ďalšie krajiny, ktoré sú tiež na zozname.

Rozvojová spolupráca a politika pomoci, ktorá by v súčasných medzinárodných súvislostiach mala tvoriť jeden zo zásadných pilierov zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ak nie jediný zásadný pilier, sa odsunula na neprimeranú vedľajšiu pozíciu.

Ide tu aj o typický, už unavujúci pokrytecký postoj ochraňujúci hospodárske záujmy európskych výrobcov zbraní, ktorí zarobili milióny predajom zbraní diktátorom, ktorí ich použili na vraždenie vlastných ľudí aj ľudí v susedných štátoch. Tieto a aj ďalšie záležitosti ešte stále nevyvolávajú potrebnú reakciu: nevyhnutnú úpravu politík, ktoré ich podporujú.

Podpora izraelskej politiky agresie a okupácie a politika neplnenia rezolúcií Organizácie Spojených národov, ktorú praktizuje Izrael a iné štáty, napríklad Maroko, sú ďalšie faktory, ktoré tu odsudzujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Toto je opäť ďalšia správa, ktorá v podstate potvrdzuje podporu vývoja spoločných zahraničných, bezpečnostných a obranných politík Európskej únie. V princípe sú to politiky na obranu hospodárskych a geostrategických záujmov európskych mocností. Čoraz väčšmi sa však prispôsobujú Spojeným štátom a Severoatlantickej aliancii (NATO) a odsúvajú rozvojovú spoluprácu a pomoc na druhé miesto. Dôsledky toho sú vo veľkej miere katastrofické, čo je jasné z prípadu Afganistanu, Palestíny, Iraku, Líbye a iných krajín.

Uvedomujeme si aj to, že ide o dvojakú normu ochraňujúcu hospodárske záujmy európskych výrobcov zbraní, ktorí zarobili milióny predajom zbraní diktátorom, ktorí ich následne použili na vraždenie vlastných ľudí a ľudí susedných štátov.

Preto niektoré zásadné otázky vyplývajúce z tejto rozpravy zostávajú bez požadovanej odpovede: obchod so zbraňami, expanzívna politika a politika vojnového štvania Izraela a systematické neplnenie rezolúcií Organizácie Spojených národov o Západnej Sahare a Palestíne.

Preto sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Správa bola vo Výbore pre zahraničné veci prijatá prevažnou väčšinou. Dospela k vyváženému prístupu k najpálčivejším otázkam týkajúcim sa organizácie a činností Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a ku kľúčovým otázkam spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ako sú podpora demokratických hodnôt, ľudských práv a zásad právneho štátu, podpora rodovej rovnosti a energetickej bezpečnosti, situácia v Iráne a v Afganistane, reakcia EÚ na demokratické zmeny v oblasti južného Stredozemia a vzťahy s hlavnými aktérmi, ako sú Rusko, Čína, Japonsko a India. Správa vytvára rovnováhu v civilno-vojenskej spolupráci pri riešení krízy a vo vzájomnom vzťahu medzi EÚ a NATO: na jednej strane sa vyhýba obmedzeniu úlohy EÚ výhradne na obchod, rozvoj a humanitárne otázky, čo je postup presadzovaný Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR), a na druhej odmieta naliehanie Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL), aby sa zo SZBP vylúčila akákoľvek vojenská zložka.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Návrh pána Albertiniho nemôže získať môj hlas, pretože je v ňom priveľa bodov, v ktorých sa nezhodneme. Jedným z nich je návrh na jednotnú zahraničnú politiku EÚ. Táto myšlienka je bezchybná, ale vzhľadom na tohtoročnú krízu v severnej Afrike a prebiehajúcu líbyjskú krízu očividne nie je realizovateľná. V rôznych krajinách EÚ existuje priveľa drobných odlišností. Ďalším bodom, s ktorým nemôžeme súhlasiť, je výzva na zvýšenie nášho úsilia o pripojenie Turecka k Európe. Preto budem hlasovať proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Ustanovenie vysokej predstaviteľky bolo v roku 2009 skutočne kľúčovým rozhodnutím v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Treba však priznať, že to nebolo najlepšie rozhodnutie. Je celkom jasné, že pani Ashtonová má väčšie nadanie na vydávanie moralizujúcich tlačových správ a vystupovanie v úlohe pani veľkodušnej, ako na riešenie diplomatických otázok, ktorými by sa mala zaoberať v mene 27 členských štátov. Vďaka pani barónke bola Európska únia na všetkých kľúčových udalostiach neprítomná, odsunutá bokom alebo plávala proti prúdu. Ako to však v krízových časoch zvyčajne chodí, hŕstka štátov prevzala iniciatívu – nech už to dopadne akokoľvek –, zorganizovala sa a začala konať. Zvyšné štáty sa buď vnútili, alebo sťažovali, keď boli donútené zaujať stanovisko.

V skutočnosti zahraničná politika Únie v podstate pozostáva z rozdeľovania finančných prostriedkov a zapájania sa do obchodu, často spôsobom, ktorý je v rozpore s jej proklamovanými politickými zásadami. Je to len logické: diplomacia je záležitosťou štátnej suverenity. Je produktom histórie, zdrojov a hospodárskych či geopolitických záujmov každého štátu. Záujmy Únie nie sú ani zlúčením, ani rozšírením záujmov členských štátov. Sú špecifické pre Úniu a často v rozpore s národnými záujmami. Je preto úplne absurdné, aby tieto záujmy mali prednosť pred národnými záujmami.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Podporil som tento dokument, pretože jeho cieľom je zabezpečiť, aby národné obranné systémy boli v súlade s obrannými systémami EÚ, ako aj skoordinovať stratégie s najdôležitejšími globálnymi aktérmi, ako sú Spojené štáty, Rusko, Čína, Turecko a arabské štáty. Zdôrazňuje podporu moratória na popravy a je na ňu zameraný. Naznačuje tiež orientáciu a ciele spolupráce s inými krajinami. Účinný multilateralizmus by mal byť prvoradým strategickým záujmom Únie a v tejto súvislosti by sa EÚ mala ujať vedúcej úlohy v medzinárodnej spolupráci, podporovať medzinárodné inštitúcie, sprostredkovať dosahovanie medzinárodného konsenzu a presadzovať globálne opatrenia. Vzniká naliehavá potreba riešiť globálne otázky, ktoré znepokojujú všetkých občanov EÚ, ako je boj proti terorizmu, organizovaný zločin, pandémie a zmena klímy, kybernetická bezpečnosť, zabezpečenie dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia a odstránenie chudoby, zaistenie energetickej bezpečnosti, nešírenie zbraní hromadného ničenia, mierové riešenie sporov a odzbrojenie, riadenie migrácie a podpora ľudských práv a občianskych slobôd. Pozornosť sa venuje potrebe lepšieho monitorovania finančných prostriedkov EÚ v súlade s osobitnou správou Európskeho dvora audítorov č. 15/2009. Dokument uvádza, že EÚ by sa mala chopiť príležitosti, ktorú ponúka prijatie novej strategickej koncepcie NATO, významne posilniť svoje partnerstvo s touto organizáciou a súčasne rozvíjať svoje zahraničné, bezpečnostné a obranné politiky. Myslím si, že je potrebné schváliť vzťah medzi oboma organizáciami.

 
  
MPphoto
 
 

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne.(PL) Hlasoval som za prijatie výročnej správy o hlavných aspektoch spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009. Je to dobre napísaná a veľmi dôležitá správa, ktorá podrobne rozoberá aspekty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Konkrétne som rád, že v správe je zahrnutý aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa Gruzínska, ktorý som predložil. Mojím cieľom bolo upozorniť na to, že je dôležité vyvíjať neustály a jednotný politický tlak na Rusko a uplatňovať všetky ustanovenia dohody z roku 2008, najmä to, ktoré umožňuje monitorovacej misii Európskej únie (EUMM) vstup na okupované územia. Dúfam, že vysoká predstaviteľka pani Ashtonová vezme naše odporúčania do úvahy.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu a zastávam názor, že ak má byť zahraničná politika a vonkajšia činnosť EÚ v súlade s vlastnými hodnotami EÚ, ich prioritou musí byť podpora demokracie a právneho štátu, dobrej správy a spravodlivej spoločnosti, pretože demokratická spoločnosť založená na pravidlách je základom dodržiavania ľudských práv a zvyšovania stability. Parlament opakovane potvrdzuje pozíciu, že ľudské práva musia byť pevne začlenené do zahraničnej politiky EÚ, preto verím, že nová inštitucionálna štruktúra EÚ, najmä Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) so svojím špecializovaným oddelením, je príležitosťou na posilnenie súdržnosti a účinnosti EÚ v tejto oblasti; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby sa prostredníctvom dvojstranných vzťahov s tretími krajinami a aktívnej účasti na medzinárodných fórach iniciatívne usilovala o dosiahnutie záväzku tretích krajín dodržiavať ľudské práva a aby vystupovala proti prípadom porušovania ľudských práv a v prípade ich porušovania neváhala prijať primerané opatrenia; vyzýva Komisiu so zreteľom na rastúci počet prípadov závažného porušovania slobody vierovyznania, aby uskutočnila dôkladné hodnotenie a aby slobodu vierovyznania začlenila do politiky EÚ v oblasti ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE), písomne.(PT) Správa pána Albertiniho o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009 predstavuje významnú križovatku pre budúcnosť zahraničnej politiky Únie. Je skutočne dôležité, aby Parlament jednohlasne vyzval Radu, aby neobmedzovala rozsah výročnej správy o SZBP na jednoduchý opis činností spojených s politikou SZBP, ako správne zdôrazňuje správa, ale „aby ju poňala ako nástroj zameraný na politiky a riešenia“. Musíme tiež zdôrazniť, že „správa by mala obsahovať viac než iba výpočet akcií a opis udalostí v daných krajinách a mala by sa venovať aj otázke účinnosti zahraničnej politiky EÚ, ako aj prostriedkom potrebným na plnenie cieľov európskej vonkajšej činnosti“.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ by mala pokračovať v rozvoji cieľov svojej zahraničnej politiky a naďalej podporovať svoje hodnoty a záujmy na medzinárodnej úrovni s hlavným cieľom prispievať k budovaniu mieru, bezpečnosti a solidarity, k zabráneniu konfliktom, podpore demokracie, ochrane ľudských práv a rodovej rovnosti, dodržiavaniu medzinárodného práva, podpore medzinárodných inštitúcií, k účinnému multilateralizmu a vzájomnému rešpektovaniu národov, udržateľnému rozvoju, voľnému a spravodlivému obchodu a odstráneniu chudoby. Tieto ciele je možné uskutočniť len účinnou spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP), s ktorou sa stotožňujú všetky členské štáty EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Ako viete, som horlivým zástancom vstupu Turecka do EÚ. Takisto som presvedčený, že Európa by z pristúpenia mala aspoň také výhody ako Turecko. Turecko má šťastie, že sa nachádza na mieste, kde sa stretávajú dva svety: jednou nohou je na európskom Západe, druhou v Ázii. Jacques Chirac povedal, že Európska únia a Turecko majú „spoločný osud“. Pristúpenie Turecka by dokázalo, že konštruktívny, zmierlivý, inovatívny a kreatívny dialóg medzi Východom a Západom je možný. Koniec koncov, v Európe už má domov 15 až 20 miliónov moslimov. Turecko je zakladajúcim členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a Západoeurópskej únie (ZEÚ). Práve bolo zvolené za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. A napokon fakt, že je súčasťou skupiny G20, ďalej dokazuje, aká je to významná krajina a akú geostrategickú úlohu by mohla zohrať v aliancii národov. Musíme znovu vybudovať dôveru medzi našimi vládami a zreálniť nádeje obyvateľstva a mladých ľudí. V nadchádzajúcich rokoch sa musíme usilovať priviesť Turecko do európskej rodiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správa bola vo Výbore pre zahraničné veci prijatá prevažnou väčšinou a ja som tiež za ňu hlasoval. Dospela k vyváženému prístupu k najpálčivejším otázkam týkajúcim sa organizácie a činností Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a ku kľúčovým otázkam spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako sú podpora demokratických hodnôt, ľudské práva a zásady právneho štátu, podpora rodovej rovnosti, energetická bezpečnosť, situácia v Iráne a v Afganistane, reakcia EÚ na demokratické zmeny v oblasti južného Stredozemia a vzťahy s hlavnými aktérmi, ako sú Rusko, Čína, Japonsko a India.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Som zástancom spoločnej európskej zahraničnej a obrannej politiky, kde slovo európska má mimoriadny význam. Európa sa musí oslobodiť od USA, nielen pokiaľ ide o hospodárstvo, ale aj o zahraničnú politiku. Musí sa stať autonómnejšou, aby ju svet vnímal ako silného a nezávislého hráča. Ešte sme však neprejavili žiadne známky posunu týmto smerom. Práve naopak, táto správa podporuje a ochraňuje spojenie s USA najmä prostredníctvom NATO. Niektorí ľudia dokonca veria, že tieto väzby by sa mali posilniť. Toto by mohlo mať veľmi kontraproduktívny vplyv na budúcnosť EÚ a ťažšie by sa dohadoval spoločný európsky prístup k dôležitým otázkam, ako dokázala kríza v Líbyi. Preto som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PL) Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy prešla zahraničná politika EÚ významným vývojom. EÚ potrebuje stratégiu súdržnej zahraničnej politiky založenú na cieľoch a zásadách stanovených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii. Kroky EÚ na medzinárodnej scéne vychádzajú zo zásad, ktorými sa riadilo jej vytvorenie, vývoj a rozširovanie, s cieľom podporovať na celom svete tieto hodnoty: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, úcta k ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.

Hlasovala som za správu o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2009, pretože súhlasím s väčšinou zistení Parlamentu. Zdôraznila by som, že správa nenavrhuje možné prístupy k riešeniu konfliktov a otázok, ktoré takým transparentným spôsobom prezentuje. Vzhľadom na to podporujem požiadavku pána spravodajcu, aby Rada neobmedzovala rozsah tejto správy na jednoduchý opis činností spojených s touto politikou, ale aby ju poňala ako politický nástroj zameraný na riešenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie s odôvodnením, že výročná správa Rady o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) za rok 2009 – ktorej transparentnosť oceňujem – zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia ďalej rozvíjala ciele svojej zahraničnej politiky a presadzovala svoje hodnoty a záujmy na medzinárodnej úrovni s cieľom prispievať k mieru, bezpečnosti, solidarite, predchádzaniu konfliktom, podpore demokracie, ochrane ľudských práv, rodovej rovnosti, dodržiavaniu medzinárodného práva, podpore medzinárodných inštitúcií, účinnému multilateralizmu a vzájomnému rešpektovaniu národov, trvalo udržateľnému rozvoju, voľnému a spravodlivému obchodu a odstráneniu chudoby.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. (ES) Dnes máme pred sebou výročnú správu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP), tentoraz za rok 2009. Svoje hlasovanie za túto správu odôvodňujem jej múdrosťou, a to nielen preto, že zahŕňa inovácie Lisabonskej zmluvy v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti, ale aj preto, že vyzýva na väčšiu koordináciu medzi nedávno vytvorenou Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, členskými štátmi a Komisiou. EÚ sa musí skonsolidovať ako silný a dôveryhodný aktér na medzinárodnej scéne, preto musíme pristúpiť k jednoznačnému posolstvu podpory našich hodnôt, akými sú demokracia a ľudské práva, v našich zahraničných vzťahoch, ale aj v sledovaní našich záujmov spojených napríklad s energetickou bezpečnosťou.

Pojmy hodnoty a záujmy sa musia v našej vonkajšej činnosti navzájom zlučovať, nie vylučovať. Keď sa na to pozrieme z pohľadu socialistov, tematické a geografické odporúčania správy uspokojujú naše zásadné požiadavky. Myslím si, že správa je výstižná v koncepcii transatlantických vzťahov, najmä medzi EÚ a NATO, a v tom, že zdôrazňuje potrebu civilnej a vojenskej spolupráce v krízovom riadení.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Boli prijaté tri zo šiestich našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: návrh vyzývajúci na samostatné rozpočtové riadky pre misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, návrh vyzývajúci Radu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby prekonala nerovnováhu medzi civilnými a vojenskými plánovacími kapacitami, a návrh na okamžité riešenie otázok vodného hospodárstva v Strednej Ázii. Pokiaľ ide o Sýriu, bol prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh Skupiny socialistov, čo spôsobilo, že náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh žiadajúci rezignáciu Assada nebol prijatý. Správa bola nakoniec prijatá prevažnou väčšinou. Naša skupina sa zdržala hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Správa zdôrazňuje vedúcu úlohu Európskej únie ako účinného globálneho aktéra na medzinárodnej scéne. Vykonávanie tejto úlohy si vyžaduje strategickejšiu vonkajšiu činnosť a jednotnú zahraničnú politiku, ktorá spája všetky členské štáty. Vzhľadom na udalosti, ktoré sa dejú na Blízkom východe a v krajinách Stredozemia, mi to pripadá ako utópia. Hlasoval som proti správe, pretože sa usiluje o obmedzovanie národných právomocí a zároveň vytvára nové agentúry a rieši nové vojenské operácie, čo povedie k zvýšeným výdavkom, a tiež chce urýchliť rokovania o pristúpení Turecka.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Tento mesiac Litva oslávi siedme výročie vstupu do EÚ. Keď sme sa pripojili k EÚ, väčšina Litovčanov snívala o demokracii a o tom, čo im Európa môže poskytnúť. Bohužiaľ, po siedmich rokoch je splnených málo z týchto očakávaní, či už v Litve, alebo na európskej úrovni. Zahraničná politika je jedným z nich. Nedávno niekoľko európskych predstaviteľov hneď oslavovalo víťazstvo demokracie a smrť diktátorov arabského sveta – víťazstvo európskych hodnôt. Je smutné, že to je ďaleko od pravdy. Úsilie EÚ skonsolidovať svoju zahraničnú politiku nebolo veľmi úspešné.

Lisabonská zmluva mala Európe pomôcť nájsť jednotnosť v zahraničnej politike, minulý týždeň sme však videli ďalší dôkaz o nedostatočnej súdržnosti zahraničnej politiky EÚ: keď minulý pondelok zabili Usámu bin Ládina, predstavitelia štátov EÚ vydali v priebehu 24 hodín najmenej päť rozdielnych vyhlásení. Ak chce Európa zostať vážnym hráčom na svetovej scéne, musíme vystupovať jednotne. EÚ si tiež musí ujasniť priority v zahraničnej politike: zameriavať pozornosť na juh a súčasne zanedbávať naše východné hranice nie je udržateľná politika.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) EÚ musí definovať široký záber svojej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) v súvislosti so vzrastajúcou globálnou nestabilitou. Mám radosť z toho, že správa zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu Parlament. Ako zástupcovia záujmov európskych občanov musíme prispieť k definovaniu európskej obrannej politiky. Medzi základné ciele Európskej únie patrí obrana mieru, ľudských práv a demokracie. Podpora našich hodnôt musí byť založená na ambicióznej vonkajšej činnosti a diplomatickej stratégii. Lisabonská zmluva dala Únii hlas prostredníctvom vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie. Naša SZBP nemôže tolerovať nejednotnosť. Toto hlasovanie je preto výzvou na lepšiu koordináciu medzi všetkými inštitúciami: Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Európskou komisiou, členskými štátmi a, pravdaže, Európskym parlamentom. Vo svete, ktorý sa neustále mení, nemôže byť naša Únia čisto hospodárskou úniou. Máme historický záväzok urobiť z nej politickú úniu. SZBP by mala byť jedným z nástrojov na jeho dosiahnutie. Toto je signál, ktorý chcel Parlament vyslať, a ja ho podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som za túto správu. Na posilnenie vplyvu EÚ na globálnej úrovni, a teda nepriamo aj vplyvu jednotlivých členských štátov, potrebujeme prehľad a odhodlanie, aby sme zabezpečili zvýšenú spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi úrovňami. Nesmieme Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) klásť do cesty zbytočné prekážky, aby sme jej umožnili fungovať podľa základných zásad. Hlasovala som aj za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zároveň vyzýva pani barónku Ashtonovú na plné využite jej právomocí. Potrebujeme aktívne zapojenie obidvoch strán, aby sme zabezpečili úspešné fungovanie ESVČ. Ako členka Výboru pre rozpočet a zástankyňa čo najvyššej transparentnosti som, pravdaže, hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh vyzývajúci na vytvorenie samostatných rozpočtových riadkov pre každú misiu.

 
  
  

Správa: Roberto Gualtieri (A7-0166/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Podporujem tento návrh a odporúčam prijať opatrenia zamerané na riešenie problémov s hľadaním odborníkov pre civilné misie, ktoré sú najpoužívanejším typom zásahu. V rámci uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a v záujme väčšej účinnosti civilných a vojenských misií odporúčam angažovať vhodným spôsobom ženský personál na všetkých úrovniach krízového riadenia. Zdôrazňujem potrebu začleňovať ženy na miesta s vyššou úrovňou rozhodovania, zapájať ich do pravidelných konzultácií s občianskou spoločnosťou a posilňovať možnosti pracovať na otázkach rodovej rovnosti v rámci misií. Žiadam zaviesť primerané postupy na predkladanie sťažností verejnosťou v rámci misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a vyzývam pani Ashtonovú, aby podrobné správy o ženách, mieri a bezpečnosti zahrnula do polročných hodnotení misií SBOP. Domnievam sa, že toto opatrenie by umožnilo využiť získané skúseností z politického, strategického, technického, právneho a operatívneho hľadiska a v dlhodobom meradle by sa mohlo stať základom skvalitnenia prebiehajúcich zásahov a vytvorenia kritérií použiteľných v novovzniknutých krízach s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu rovnováhu medzi strategickými záujmami a dostupnými zdrojmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za uznesenie o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Je dôležité zdôrazniť, že nová SBOP, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva, obsahuje silnú politickú výpoveď o úmysle Únie konať ako sila zabezpečujúca stabilitu vo svete. Podporujem názor, že súčasná hospodárska úspornosť a ustanovenia Lisabonskej zmluvy by mohli viesť členské štáty k premyslenejším výdavkom v oblasti obrany, takže by spojili väčšiu časť svojich obranných kapacít, rozpočtu a požiadaviek, delili sa o ne a zároveň by dosiahli väčšiu bezpečnosť pre svojich občanov, hoci pravda je taká, že hospodárska a finančná kríza postihuje vnútroštátne rozpočty EÚ v oblasti obrany, programy a silové štruktúry, a preto viac ako rok po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy ešte neexistujú jasné signály komplexného polisabonského prístupu EÚ, v rámci ktorého by bolo možné prekonať tradičné procedurálne a inštitucionálne prekážky. Z toho dôvodu je dôležité, aby členské štáty našli vhodné prostriedky na implementáciu SBOP, keďže Lisabonská zmluva poskytuje rámec na zlepšenie spolupráce v oblasti obrany a zároveň prináša úsporu, zachováva strategický význam a poskytuje bezpečnosť občanom Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) V čase hospodárskej a finančnej krízy Európska únia čelí výzve posilniť svoju strategickú nezávislosť, aby si mohla zachovať svoje hodnoty a chrániť svojich občanov tým, že bude rozvíjať spoločnú víziu hlavných problémov a hrozieb a usporiada svoje zdroje a kapacity tak, aby na ne mohla primerane reagovať. Myslím si, že nové ustanovenia spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva, ponúkajú silnú politickú výpoveď o úmysle Únie konať ako sila zabezpečujúca stabilitu vo svete. Tieto ustanovenia poskytujú jasný právny rámec na posilnenie možností Únie v oblasti vykonávania vlastnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky prostredníctvom komplexného prístupu, ktorý zahŕňa využívanie všetkých nástrojov dostupných EÚ a jej členským štátom, s cieľom predchádzať krízam a konfliktom, riešiť ich a budovať trvalý mier. Hlasovala som za túto správu.

Európska únia podľa môjho názoru potrebuje silnú a účinnú bezpečnostnú a obrannú politiku s cieľom zabrániť konfliktom, zaistiť bezpečnosť svojich občanov a potvrdiť svoje základné hodnoty tým, že podporí medzinárodné právo, dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt na celom svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Medzinárodný systém prechádza rýchlou a hlbokou premenou. Jej hybnou silou je presun moci smerom k novým medzinárodným aktérom a prehlbovanie vzájomnej závislosti zahŕňajúcej hospodárske a finančné problémy, zhoršenie životného prostredia a zmenu klímy, nedostatok energie a zdrojov a vzájomne prepojené bezpečnostné problémy. Podporil som túto dôležitú správu. V búrlivých celosvetových podmienkach a v čase hospodárskej a finančnej krízy musí Európska únia posilniť svoju strategickú nezávislosť, aby si mohla zachovať svoje hodnoty, sledovať vlastné záujmy a chrániť svojich občanov tým, že bude rozvíjať spoločnú víziu hlavných problémov a hrozieb a usporiada svoje kapacity a zdroje tak, aby na ne mohla primerane reagovať, čím prispeje k zachovaniu medzinárodného mieru a svetovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za túto správu, pretože znamená dôležitý krok smerom k uplatňovaniu Lisabonskej zmluvy. Zmeny a doplnenia navrhované v tomto dokumente zlepšia pružnosť vojenských kapacít Európy. V tejto súvislosti by som chcela spomenúť, že diverzifikácia hrozieb na celosvetovej úrovni si vyžaduje zmenu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Kybernetické útoky, nelegálne migračné toky a terorizmus predstavujú iba niektoré z týchto hrozieb. Únia sa v skutočnosti stala preferovaným cieľom medzinárodného zločinu. Chcela by som poukázať aj na objem finančných zdrojov určených na podporu tejto politiky. Myslím si, že ak poľské predsedníctvo preskúma mechanizmus ATHENA, problém rozpočtu sa vyrieši. To pomôže zjednodušiť príspevky členských štátov na spoločné náklady súvisiace s európskymi vojenskými operáciami. Rozpad Západoeurópskej únie a zavedenie ustanovenia o vzájomnej obrane v Lisabonskej zmluve znamenajú krok smerom k spoločnej obrannej politike.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Keď hovoríme o politickej Európe, o tiesňovej linke Európy, alebo dokonca o tom, že Európa hovorí jednohlasne, často zabúdame na to, že to môžeme dosiahnuť iba vtedy, ak zavedieme európsku obrannú politiku. Nedávne udalosti v Líbyi ukázali, že v tejto oblasti toho musíme ešte veľa urobiť. Vzhľadom na súčasné finančné problémy je spájanie zdrojov nielen politicky vhodné, ale aj nevyhnutné.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Obranná politika je jednou z oblastí, ktoré si členské štáty najviac strážia. Táto správa, ale aj iné správy týkajúce sa tejto oblasti alebo oblasti zahraničnej politiky pôsobia dojmom, že zámerom je prinútiť Európsku úniu k tomu, aby postupne získala kontrolu nad členskými štátmi pri vytváraní zahraničnej a obrannej politiky. Bez ohľadu na námietky, ktoré je možné v zásade vzniesť voči tomto prístupu, nechápem, ako si môže niekto myslieť, že EÚ môže vôbec v takýchto citlivých záležitostiach hovoriť jednohlasne, keďže záujmy jednotlivých členských štátov sú veľmi často rozdielne, ak nie úplne protichodné. Len sa pozrime na to, čo sa stalo v prípade Líbye a humanitárnej intervencie.

Je prakticky nemožné, aby členské štáty dosiahli dohodu a predložili jednotné, súhlasné stanovisko k udalostiam takéhoto rozsahu. Ak by sa to aj stalo, bolo by to nevyhnutne na úkor slobody rozhodovania vlád a na úkor toho, čo vnútroštátni politici považujú za priority. Hlasovala som proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože Európska únia musí naďalej posilňovať svoju bezpečnostnú stratégiu, zachovávať svoje hodnoty, sledovať vlastné záujmy a chrániť svojich občanov, čím prispeje k zachovaniu medzinárodného mieru a svetovej bezpečnosti. Nové ustanovenia spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktoré zaviedla Lisabonská zmluva, predstavujú jasnejší právny rámec na posilnenie vykonávania zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorý zahŕňa využívanie všetkých nástrojov dostupných EÚ a jej členským štátom, s cieľom predchádzať krízam a konfliktom, riešiť ich a budovať trvalý mier. Pri vykonávaní zahraničnej a bezpečnostnej politiky musí EÚ zabezpečiť súdržnosť a súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi vonkajšími a vnútornými politikami. Chcela by som zdôrazniť, že dôveryhodná vonkajšia bezpečnostná politika si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, vzájomnú dôveru a solidaritu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Znepokojuje ma, že viac ako rok po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy ešte neexistujú jasné signály komplexného prístupu EÚ k zahraničnej a bezpečnostnej politike, v rámci ktorého by bolo možné prekonať tradičné procedurálne a inštitucionálne prekážky obmedzujúce akcieschopnosť EÚ. Znepokojuje ma neochota členských štátov EÚ definovať spoločný postoj ku kríze v Líbyi alebo k rezolúcii Rady bezpečnosti OSN č. 1973 a k spôsobu jej uplatňovania. Za nebezpečné považujem úvahy o vytváraní ad hoc koalícií krajín ako možnej náhrady za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, pretože v 21. storočí nemá žiadny európsky štát reálnu šancu byť významným hráčom v oblasti bezpečnosti a obrany. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že Lisabonská zmluva poskytuje možnosť poveriť vykonávaním operácií na riešenie krízy skupinu členských štátov, ale iba v rámci rozhodnutia Rady, ktorá stanoví ciele, rozsah a podmienky ich vykonávania. Spoločná reakcia na vývoj v Líbyi je nevyhnutná na vytvorenie nového a dôveryhodného prístupu k susedskej politike s južnými krajinami. Rovnako nevyhnutné je klásť dôraz na rozvoj a prehlbovanie Východného partnerstva, v rámci ktorého začalo nedávno pôsobiť parlamentné zhromaždenie tvorené poslancami EP a poslancami zúčastnených štátov. V tejto súvislosti by sme mali trvať na tvrdom a zásadovom postoji voči režimu prezidenta Lukašenka v Bielorusku.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE), písomne. – (DE) Za správu pána Gualtieriho som hlasoval z rôznych dôvodov. Pán spravodajca veľmi dobre spolupracoval s našou skupinou. Z mnohých našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vznikli kompromisné texty. Z 29 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou sa do správy začlenilo 21 návrhov. Napokon, súčasťou správy sú mnohé stanoviská, ktoré sme podporovali a žiadali. Veľmi kriticky sa staviam k výzve začleniť výskum zbraní do spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie. Za nevhodný považujem aj návrh využívať takzvané bojové skupiny v prípade prírodných katastrof. Rozsiahla zmienka o ministerstve vnútornej bezpečnosti v USA ako o príklade vhodnej protiteroristickej politiky je prinajlepšom poburujúca.

Veľmi pozitívne vnímam mimoriadne otvorené a realistické hodnotenie jednotlivých misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), vyhlásenia o ženách a bezpečnosti, o odzbrojovaní a klauzulu o ľudských právach v protiteroristických opatreniach, ako aj jasnú zmienku o rozhodnutí nezlučovať civilné a vojenské operácie. Spravodajca sa napokon zaoberal aj jednou zásadnou témou: negatívnym postojom k absolútnej strategickej nezávislosti ako konečného výsledku SBOP.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Za mimoriadne dôležité považujem prijať stanovisko v súlade so zahraničnými politikami členských štátov, pretože takáto súdržnosť prispeje k budovaniu mieru, bezpečnosti, solidarity a zabráni konfliktom na medzinárodnej úrovni. Tento krok zároveň povedie k trvalo udržateľnému rozvoju a zvýši možnosť EÚ ovplyvniť medzinárodný poriadok. Preto vyzývam, aby sme pokračovali v práci, ktorú sme začali, s cieľom vytvoriť jednotnú líniu, ktorá zlepší vzťahy medzi Európou a ostatnými svetovými veľmocami, podporí účinnejšiu reakciu v čase medzinárodnej krízy a zlepší postavenie Európy na svetovej scéne.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni Collino (PPE), písomne. (IT) Lisabonská zmluva by mala predstavovať nový politický model v Európe, a to z hľadiska potreby spájania zdrojov členských štátov v úsilí dosiahnuť optimálne výsledky, ako aj z hľadiska vypracovania spoločných stratégií a operácií, ktoré zároveň vytvoria z Európy politickú úniu, o ktorej snívali naši otcovia pred mnohými rokmi. Tento týždeň oslavujeme Deň Európy a pripomíname si Schumanovu deklaráciu, ktorá hovorila o Európe „postavenej prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu“. V tejto chvíli nám práve táto solidarita chýba, najmä pokiaľ ide o vyjadrenie silnej spoločnej politickej vôle všetkých členských štátov, ktorá by nielenže lepšie chránila naše hranice, ale zvýšila by aj dôveryhodnosť nášho hospodárstva. Správa pána Gualtieriho jasne zdôrazňuje, že európske ozbrojené sily nie sú schopné vytvoriť spoločný európsky obranný systém alebo splniť ciele v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti Únie stanovené v Lisabonskej zmluve. Bez dôveryhodných vojenských kapacít zostane spoločná európska bezpečnostná a obranná politika len na papieri a budú to len slová tých, ktorí nemajú potrebné nástroje na jej účinné uplatňovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva bola pre EÚ krokom vpred. Priniesla väčšiu politickú a inštitucionálnu angažovanosť vo vzťahoch medzi členskými štátmi a ešte viac ich priblížila v kľúčových zahraničných a domácich politikách a stratégiách.

Hlasoval som za túto správu, pretože si uvedomujem, že jej analýza je pre vývoj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) nesmierne dôležitá. Predložený dokument rozširuje úlohu EÚ, posilňuje synergie medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Vývoj SBOP je ešte dôležitejší v kontexte súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, v dôsledku ktorej sa odporúča deliť sa o zdroje medzi členskými štátmi s cieľom účinne zaistiť bezpečnosť verejnosti, riadenie krízy a konfliktov a budovať trvalý mier. To má veľký význam z hľadiska dodržiavania navrhovanej právnej štruktúry v snahe odstrániť inštitucionálne prekážky v polisabonskom období a nájsť legislatívne riešenia zistených problémov: „Lisabon“ si žiada SBOP. Myslím si, že to chce aj európska verejnosť. Nová realita bude racionálnejšia, súčinnejšia a európskejšia.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Zámerom tohto uznesenia je, aby spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP), ktorá vznikla po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, predstavovala silné politické odhodlanie Únie konať ako sila zabezpečujúca stabilitu vo svete s jasným právnym rámcom, ktorý jej umožní vo väčšej miere uskutočňovať svoje ciele.

Stále však neexistujú jasné signály dostatočne komplexného polisabonského prístupu EÚ, v rámci ktorého by bolo možné prekonať tradičné procedurálne a inštitucionálne prekážky a ktorý by zároveň zaistil bezpečnosť a obranu verejnosti a európskych štátov. Dúfam, že súčasná hospodárska úspornosť povzbudí štáty, aby svoje prostriedky využívali účelnejšie a aby boli schopné účinnejšie spolupracovať.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Súčasná správa hodnotí vývoj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Táto správa vychádza z nového inštitucionálneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou, podľa ktorého Európska únia musí hovoriť jednohlasne a na základe reštrukturalizácie prezentovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku transparentnejším spôsobom. Je však nevyhnutné uvedomiť si, že EÚ stále nevytvorila komplexný polisabonský prístup, ktorý by umožnil prekonať tradičné procedurálne a inštitucionálne prekážky. V podstate je skôr potrebné reálne posúdiť zahraničnú politiku vrátane väčšej intervencie síl EÚ, ako ponechať vojenskú intervenciu výlučne v rukách Francúzska a Spojeného kráľovstva. Aj keď uznávam, že je potrebné viesť verejnú diskusiu o zahraničnej a obrannej politike s cieľom stanoviť budúce politiky Parlamentu v tejto oblasti, vítam vypracovanie tejto správy a dúfam, že EÚ bude naďalej rozvíjať účinný multilateralizmus, ktorý je jedným z charakteristických znakov jej geostrategických záujmov.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Niektoré časti tejto správy považujem z určitého hľadiska za znepokojujúce. V zásade sa potvrdzujú mnohé varovania a upozornenia, ktoré sme predniesli počas diskusie o Lisabonskej zmluve a po nadobudnutí jej platnosti: sme svedkami nezvratnej militarizácie EÚ, ktoré sa v súčasnosti ešte zrýchľuje a zintenzívňuje. Militarizácia EÚ neslúži mieru alebo záujmom ľudí. Výsledkom transformácie EÚ na európsky pilier Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorú obhajuje Lisabonská zmluva, je zapojenie sa do oblastí konfliktu na medzinárodnej úrovni. To sa deje v rámci spolupráce so Spojenými štátmi, ktoré preberajú vedúcu úlohu v procese potvrdzovania imperiálnej hegemónie a zabezpečujú si kontrolu nad trhmi a zdrojmi, z ktorých niektoré sa stávajú čoraz vzácnejšími.

Ako sa potvrdzuje v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré predložila Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, vojenské intervencie, ktoré sa vedú údajne s cieľom stabilizovať niektoré krajiny a regióny, sú nesprávnou cestou. Vojenské intervencie tieto krajiny a regióny nestabilizujú, ale, naopak, destabilizujú. Namiesto riešenia problémov tieto problémy ešte zhoršujú. Situácia v Líbyi je toho po Afganistane a Iraku ďalším príkladom. Vývoj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) slúži záujmom vojensko-priemyselného komplexu EÚ, ale nie záujmom ľudí alebo mieru.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Ako sme upozorňovali, nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa militarizácia Európskej únie ešte urýchli. Táto správa konsoliduje tento prístup.

Ako sa zdôrazňuje v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch predložených našou skupinou, vojenská intervencia alebo akýkoľvek vojenský prístup k riešeniu konfliktu, ktorého cieľom je údajne stabilizovať niektoré regióny alebo krajiny, je nesprávnou cestou. Namiesto riešenia problémov prináša ich zhoršenie, ako to môžeme vidieť v prípade Líbye, Afganistanu a Iraku.

Militarizácia EÚ nie je v záujme žiadneho z jej národov. Prebiehajúca transformácia EÚ na európsky pilier Severoatlantickej aliancie (NATO) je súčasťou procesu rozdeľovania medzinárodnej sféry na sféry vplyvu pod vedením Spojených štátov. Slúži na zabezpečenie ďalšieho zneužívania pracovnej sily a získanie kontroly nad čoraz vzácnejšími prírodnými zdrojmi, najmä uhľovodíkmi, ako aj kontroly nad trhmi.

Vývoj spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky predstavuje hrozbu pre mier. Tento prvok prehlbuje politickú intervenciu, podporuje preteky v zbrojení vrátane jadrových zbraní a prispieva k obrovským ziskom vojensko-priemyselného komplexu EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – Táto správa, ktorá v piatich častiach – nazvaných Bezpečnostná a zahraničná politika, Bezpečnosť a obrana, Vonkajšia a vnútorná bezpečnosť, Bezpečnosť zaisťovaná prostredníctvom operácií a Bezpečnosť v partnerstve – poskytuje jasnú víziu o tom, ako by EÚ mala uskutočňovať spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku v snahe stať sa nezávislým strategickým hráčom a konať ako sila zabezpečujúca stabilitu a bezpečnosť v Európe a vo svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Líbyjská kríza odhalila nedostatky vonkajšej činnosti Európskej únie tak z diplomatického, ako aj z vojenského hľadiska. V súčasnosti jednotnosť zámeru, o ktorej sa toľko hovorilo, zrejme maria oprávnené ambície členských štátov zachovať si svoje výsady v oblasti bezpečnostnej politiky. Nesúhlasím s názorom žiadať vyšší rozpočet na túto politiku bez skutočnej dohody medzi národnými vládami o využívaní týchto prostriedkov. Keďže si myslím, že táto politika by mala byť na zozname vnútroštátnych kompetencií, musím hlasovať proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Podporil som túto správu, pretože medzinárodný systém prechádza rýchlou a hlbokou premenou, ktorej hybnou silou je presun moci smerom k novým medzinárodným aktérom a prehlbovanie vzájomnej závislosti zahŕňajúcej hospodárske a finančné problémy, zhoršenie životného prostredia a zmenu klímy, nedostatok energie a zdrojov a vzájomne prepojené bezpečnostné problémy. V búrlivých celosvetových podmienkach a v čase hospodárskej a finančnej krízy čelí Európska únia úlohe posilniť svoju strategickú nezávislosť, aby si mohla zachovať svoje hodnoty, sledovať vlastné záujmy a chrániť svojich občanov tým, že bude rozvíjať spoločnú víziu hlavných problémov a hrozieb a usporiada svoje zdroje a kapacity tak, aby na ne mohla primerane reagovať, čím prispeje k zachovaniu medzinárodného mieru a svetovej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom účinného multilateralizmu. Posilňovanie strategickej nezávislosti v bezpečnostných záležitostiach znamená pre EÚ schopnosť zhodnúť sa na spoločných politických cieľoch a strategických usmerneniach, vybudovať strategické partnerstvá s príslušnými medzinárodnými organizáciami vrátane NATO a s ďalšími štátmi, zhromažďovať primerané informácie a vypracovať spoločné analýzy a hodnotenia, využívať a v prípade potreby spájať finančné, civilné a vojenské zdroje, plánovať a uskutočňovať účinné operácie krízového riadenia v rámci rozšírenej škály misií typu Petrohrad, vymedziť a uplatňovať spoločnú obrannú politiku a položiť reálne základy budovaniu spoločnej obrany. Je nevyhnutné využívať všetky nástroje dostupné EÚ a jej členským štátom s cieľom predchádzať krízam a konfliktom, riešiť ich a budovať trvalý mier.

 
  
MPphoto
 
 

  Krišjānis Kariņš, (PPE), písomne. (LV) Podporil som správu o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Napriek tomu si myslím, že ešte musíme prejsť dlhú cestu, kým vytvoríme komplexnú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Je neprípustné, aby jednotlivé členské štáty vykonávali transakcie, ktoré ohrozujú bezpečnosť iného členského štátu. Francúzsko uskutočnilo transakciu týkajúcu sa vojnových lodí s Ruskom, ktoré v nedávnej minulosti obsadilo gruzínske územia v čase ozbrojených konfliktov. Rusko tiež uskutočnilo provokatívne vojenské manévre v blízkosti pobaltských štátov, ktoré vyjadrili svoje obavy v súvislosti so spomínanou transakciou. Hoci pobaltské národy opakovane vyjadrili svoje obavy, predstavitelia ani inštitúcie Európskej únie vôbec nereagovali v snahe zabrániť Francúzsku uskutočniť vojenskú transakciu s Ruskom.

Obavy francúzskych politikov o ich hospodárstvo a pracovné miesta v lodeniciach sú pochopiteľné. V Európskej únii sa však rast hospodárstva jedného národa nesmie uskutočňovať na úkor bezpečnosti iného národa. Takýto postup je v rozpore s existujúcou zásadou solidarity v Európskej únii. Táto zásada by mala platiť bez výnimky a vzťahuje sa rovnako na veľké i malé národy. Komplexnú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku dosiahneme iba vtedy, ak členské štáty preukážu skutočnú solidaritu.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Gualtieriho. Znovu však zdôrazňujem potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO. Cieľom môjho pôvodného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k odseku 87 bolo nielen uznať, ale aj potvrdiť úlohu NATO ako základného piliera kolektívnej obrany – úlohu, ktorá nielenže „stále trvá“, ale ktorú by sme mali v blízkej budúcnosti považovať za jedinú možnosť. Navyše úlohu NATO nemôžeme chápať iba v tom význame, že sa zaoberá len svojimi členskými štátmi, keďže v správe pána Gualtieriho sa uvádza, že NATO zaisťuje bezpečnosť aj tým členským štátom EÚ, ktoré nie sú členmi NATO.

NATO je a bude základným pilierom kolektívnej obrany, to treba povedať silným a jasným hlasom. Dnes ráno podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani barónka Ashtonová vyhlásila, že EÚ a NATO si prvýkrát vymieňajú informácie a údaje o Líbyi. To je povzbudzujúci príklad pre ďalšiu podobnú spoluprácu. Týmto spôsobom vysielame jasný signál o tom, že kde je vôľa, tam je vždy otvorená cesta pre zmysluplnú spoluprácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacek Olgierd Kurski (ECR), písomne.(PL) Nedávne udalosti v severnej Afrike a Ázii potvrdili, že Európska únia musí posilniť svoju zahraničnú politiku a aliancie, ktorých je súčasťou. Hrozba teroristických útokov, ktorá je stále veľmi reálna, upozorňuje na potrebu posilniť európske bezpečnostné normy. Niektoré návrhy v správe pána Gualtieriho sú však neprijateľné. Sú v rozpore s doteraz presadzovanou stratégiou zameranou na vytváranie medzinárodných aliancií, ktorá vychádza zväčša z predpokladu, že vedúcu úlohu bude zohrávať Severoatlantická aliancia. Navrhované posilnenie Európskej obrannej agentúry by neznamenalo reálne zvýšenie úrovne bezpečnosti v EÚ, ale len vytvorenie ďalšieho byrokratického monštra neschopného vykonávať pridelené úlohy. Kto by rozhodoval o mobilizácii európskych ozbrojených síl? V záujme koho by ich útvary konali? Aké slovo by mali nové členské štáty? Zmenilo by sa pôsobisko riaditeľstiev Európskej obrannej agentúry (EDA)? Zazneli aj obavy v súvislosti s inštitucionálnymi záležitosťami, ako napríklad či posilnenie EDA neprinesie zníženie stavu armád v niektorých členských štátoch a či nevznikne rozpor s kompetenciami a cieľmi Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Ako sme videli pri predchádzajúcich správach, európske sily napriek značným finančným investíciám a veľmi dobrej logistike a riadeniu neboli schopné zvládnuť jednoduché policajné misie v Kosove a Bosne. Skôr ako rozšírime ich pôsobnosť o vojenské akcie, mali by sme zrejme pouvažovať o tom, ako zlepšiť ich činnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu a vítam predovšetkým výzvy na intenzívnejšiu kontrolu súkromných bezpečnostných spoločností prostredníctvom ich regulácie, udeľovania povolení a monitorovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Význam našej úlohy v Stredozemí, na Blízkom východe, a teda na celom svete, sa bude neustále zvyšovať. Proti pretrvávajúcim protestom, ktoré sa po smrti Usámu bin Ládina ešte zintenzívnia, musíme bojovať v plnom súlade s Lisabonskou zmluvou. Kľúčom k budúcnosti je posilnenie našej politickej schopnosti čoraz koordinovanejším spôsobom a včas definovať spoločné stratégie a ciele.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Po vzore Lisabonskej zmluvy tento text tvrdí, že Severoatlantická aliancia (NATO) by mala tvoriť základ kolektívnej obrany členských štátov EÚ. Správa víta želanie obidvoch organizácií naďalej posilňovať vzájomné partnerstvo. Snaží sa rozšíriť úlohu Európskej komisie a silne proatlanticky orientovanej barónky Ashtonovej v oblasti obrany. Nesúhlasím s vedúcou úlohou Spojených štátov, ktoré presadzujú rýchle zavedenie opatrení na liberalizáciu zbrojného priemyslu. Hlasoval som proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva priniesla Parlamentu väčšie kompetencie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Musíme však vynaložiť čo najviac úsilia s cieľom zabezpečiť, aby tieto politiky podporovali hodnoty a záujmy EÚ na medzinárodnej úrovni, pričom hlavným cieľom je prispievať k budovaniu mieru, bezpečnosti, solidarity, zabrániť konfliktom, podporovať demokraciu, chrániť ľudské práva, rodovú rovnosť, rešpektovať medzinárodné právo, podporovať medzinárodné inštitúcie, účinný multilateralizmus a vzájomnú úctu medzi národmi, trvalo udržateľný rozvoj, voľný a spravodlivý obchod a odstrániť chudobu. Toto je jediný spôsob, ako splniť navrhované ciele.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Geopolitická situácia v regióne južného Stredozemia sa v súčasnosti radikálne mení. Ak budeme skvelé a chvályhodné ambície týchto krajín ignorovať, vzniká nebezpečenstvo, že revolúcie môžu byť zmanipulované smerom k horšiemu, hoci v skutočnosti by mali situáciu zlepšiť. Musíme ľuďom v týchto krajinách ukázať, že EÚ podporuje ich túžbu po zmene. Od vypuknutia konfliktu v Líbyi som navrhoval, aby medzinárodné spoločenstvo vynaložilo maximálne úsilie na podporu zvrhnutia Kaddáfího režimu. Povinnosť chrániť ľudí bez ohľadu na to, kde žijú a kto sú, je nedotknuteľným všeobecným právom a povinnosťou. Čo je to za sebaurčenie, ak je založené na diktátorských činoch alebo ak slúži na ospravedlnenie neospravedlniteľného? Sebaurčenie, a dokonca ani absolútna väčšina, neoprávňujú žiadnu vládu popierať univerzálne hodnoty. Oneskorenie, nerozhodnosť a úvahy o rozsahu intervencie umožnili režimu zmierniť občianske protesty. EÚ potrebuje urýchlene zaujať dôveryhodný postoj k oblasti Stredozemia v európskej susedskej politike.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správu som si prečítal veľmi pozorne. Je rozdelená do piatich častí: bezpečnostná a zahraničná politika, bezpečnosť a obrana, vonkajšia a vnútorná bezpečnosť, bezpečnosť zaisťovaná prostredníctvom operácií a bezpečnosť v partnerstve. Správa poskytuje jasnú víziu o tom, ako by EÚ mala uskutočňovať všeobecnú bezpečnostnú a obrannú politiku v snahe stať sa najsilnejším nezávislým strategickým hráčom, s cieľom zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť v Európe a vo svete. Hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Správa, ktorou sa dnes zaoberáme, obsahuje niekoľko viac či menej vítaných aspektov, prostredníctvom ktorých najlepším (alebo najhorším) možným spôsobom vyjadrujeme typický nesúlad Európskej únie v jej vonkajšej činnosti. Správa napríklad vkladá nádeje do väčšej integrácie a spoločného riadenia v krízových situáciách: nedávne udalosti v Líbyi ukázali, že Európa koná nejednotne, pričom niektoré členské štáty sa v tejto situácii priamo angažujú, iné sa z nej vykrúcajú a prakticky len jedna krajina – Taliansko – sa vyrovnáva s priamymi dôsledkami líbyjskej krízy a kríz v severnej Afrike vo všeobecnosti, inými slovami, prílevom prisťahovalcov. Preto sa musíme rozhodnúť, ako by sa Európa mala správať: mala by byť vždy „jednotná“ bez ohľadu na následky alebo by mala vždy ponechať rozhodnutie na členských štátoch, pričom Európska únia sa bude musieť tomuto rozhodnutiu prispôsobiť?

Nechápem, prečo sa kladie dôraz na potrebu rozšíriť právomoci a zdroje spoločných akcií a Európskej obrannej agentúry: vzhľadom na tento precedens by som ani ja nechcel, aby sa stala zbytočným byrokratickým samoúčelným nástrojom, ktorého činnosť sa stane úplne neefektívnou. Z uvedených dôvodov som sa rozhodol zdržať sa hlasovania a zároveň si počkám, čo urobí Európska únia ako skutočne „významná“ organizácia.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariya Nedelcheva (PPE), písomne. (BG) Hlasujem za správu pána Gualtieriho. Táto správa potvrdzuje úlohu EÚ ako hráča, ktorý prispieva k celosvetovej stabilite, a je nevyhnutným krokom smerom k rozvoju skutočného celoeurópskeho prístupu k zahraničnej a obrannej politike. Myslím si, že lepšie zosúladenie existujúcich nástrojov a dosiahnutie konsenzu o strategických cieľoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v duchu Lisabonskej zmluvy majú obrovský význam. Keďže Európa sa môže spoľahnúť na existujúce finančné, civilné a vojenské zdroje, môže rozhodnejšie zakročiť v prípade prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených človekom a ešte viac sa angažovať v predchádzaní krízam a konfliktom a ich riadení a v nastolení trvalého mieru v tretích krajinách. Navyše spoločná európska bezpečnostná a obranná politika a európska politika rozvojovej spolupráce sú dve strany jednej mince. Plne podporujem správu, ktorá vyzýva na ich lepšiu koordináciu. V tejto súvislosti má mimoriadny význam organizovanie pravidelných stretnutí výboru pre krízové riadenie, ktorý bude spolupracovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Návrhy správy zamerané na dômyselnejšie, harmonizovanejšie využívanie zdrojov na obranné programy EÚ a spoločné využívanie vojenských kapacít v EÚ pomôžu splniť ciele politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože poskytuje víziu o tom, ako by sa EÚ mohla stať nezávislou strategickou silou zabezpečujúcou stabilitu a bezpečnosť v Európe a na celom svete. Lisabonská zmluva dala bezpečnostnej a obrannej politike EÚ väčšie možnosti. Táto politika sa viac integrovala do zahraničnej politiky EÚ. Európska služba pre vonkajšiu činnosť významne prispieva k zaisteniu bezpečnosti EÚ.

Pri vypracovaní správy mala naša Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov podporu väčšiny ostatných skupín, pretože EÚ sa musí stať nezávislým hráčom v oblasti bezpečnosti a je nevyhnutné preskúmať koncepciu a štruktúru bojových skupín v zmiešaných civilných a vojenských misiách EÚ. Zároveň všetci súhlasili s výzvou našej skupiny, aby EÚ naliehavo zlepšila proces plánovania misií zameraných na humanitárnu pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Obidve oblasti sú súčasťou právne záväzného inštitucionálneho rámca zásad EÚ, a to demokracie, zásad právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásad rovnosti a solidarity a rešpektovania zásad Charty Organizácie Spojených národov a zásad medzinárodného práva vrátane zodpovednosti za ochranu. Ciele týchto politík sa navyše zlúčili so všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti EÚ.

Vzhľadom na to podporujem návrh spravodajcu posilniť spoluprácu s národnými parlamentmi EÚ pri vykonávaní demokratickej kontroly v oblasti SZBP a SBOP s cieľom navzájom upevňovať ich osobitný vplyv na politické rozhodnutia iných európskych inštitúcií a členských štátov, pričom sa bude plne rešpektovať výsada národných parlamentov v oblasti obrannej politiky. V rámci hodnôt a zásad EÚ je nevyhnutné, aby sa SBOP riadila transparentným a demokratickým procesom.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Medzinárodné postavenie Európskej únie je možné vybudovať iba spoločným úsilím členských štátov a orgánov EÚ. Z tohto hľadiska má naďalej najvyššiu prioritu spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP), ktorá bude schopná reagovať na problémy v predstihu. Táto politika však bude schopná zabezpečiť Únii významné miesto na medzinárodnej scéne iba vtedy, ak bude mať primerané vlastné nástroje obrany. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. (ES) Lisabonská zmluva položila Európskej únii základy, ktoré jej umožnia stať sa dôveryhodným a vplyvným hráčom na medzinárodnej scéne. Preto podporujem správu, ktorá je nevyhnutná z hľadiska vyhodnotenia dosiahnutého pokroku v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a z hľadiska zistenia možností na zlepšenie. Ako členka Podvýboru pre bezpečnosť a obranu som túto správu sledovala veľmi pozorne. Osobne som zdôraznila potrebu spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti výskumu, vývoja a inovácií týkajúcich sa obrany. Nachádzame sa uprostred hospodárskej krízy a v dôsledku toho sa musíme spoločne snažiť znižovať náklady a zvyšovať interoperabilitu vojenských kapacít našich členských štátov.

Všetky tieto opatrenia prinesú nielen zníženie výdavkov na obranu, ale zároveň zvýšia nezávislosť Európskej únie na medzinárodnej scéne. Myslím si, že tento názor je jasne vyjadrený v správe, ktorá predstavuje krok správnym smerom z hľadiska podpory spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá je účinnejšia, koordinovanejšia a lepšie zosúladená s ostatnými politikami Európskej únie a jej členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Rozhodol som sa zdržať sa konečného hlasovania, pretože neprešiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorý sa zmieňuje o NATO, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 vyjadrujúci nesúhlas s jadrovými zbraňami, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 vyjadrujúci nesúhlas s pružným využívaním bojových skupín, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 vyjadrujúci nesúhlas s využívaním bojových skupín na zmiešané civilno-vojenské úlohy, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6, ktorý ruší ustanovenie o výskume v oblasti obrany, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7, ktorý ruší ustanovenie o výskume v oblasti obrany, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8, ktorý ruší zmienku o ministerstve vnútornej bezpečnosti USA, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9, ktorý ruší zmienku o spolupráci SBOP s agentúrou Frontex v Stredozemí, a napriek tomu, že prešiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a stálych pracovných štruktúrach Komisie a pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 vyjadrujúci nesúhlas s tým, aby NATO rozširovalo civilné kapacity.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) V správe sa naznačuje, že je potrebné, aby Európska únia konala v globálnom kontexte ako stabilizačná sila, ktorá sa snaží zachovať mier, posilniť medzinárodnú bezpečnosť a riadiť krízové situácie. Hlasovala som za túto správu, pretože sa pridávam k hlasom v tomto Parlamente, ktoré vyjadrujú sklamanie z toho, že Európska únia neprijala skutočný globálny a jednotný polisabonský prístup k spoločnej bezpečnostnej politike. Dôveryhodné a spoľahlivé vojenské systémy a kapacity sú základnou podmienkou vývoja nezávislej bezpečnostnej a obrannej politiky. Podľa môjho názoru však musíme prejaviť dlhodobú spoločnú politickú vôľu v úsilí posilniť schopnosť EÚ reagovať na krízy a zároveň zabezpečiť jej strategickú nezávislosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Predmetná správa poukazuje na vývoj európskej obrannej politiky po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Hlasoval som proti tejto správe, pretože z nedávnych udalostí v Líbyi jasne vyplýva, že Európska únia nekonala jednotným, konsenzuálnym spôsobom. Chýbala jej solidarita v riadení migračnej krízy, ktorá odhalila, že ak ide o národné záujmy, EÚ zabúda na šľachetnosť, keďže sa o tento problém vôbec nezaujímala.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Hlasoval som za správu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike v nádeji, že táto politika napokon dostane konečnú podobu. Doteraz je naša spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zbierkou nezhôd a pomýlených iniciatív. Nedávny európsky spor v súvislosti s akciou v Líbyi a následná nemecká výnimka typu „opt-out“ celému svetu jasne ukázali, že EÚ stále nie je schopná vytvoriť skutočnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Navyše francúzska iniciatíva zameraná na konsolidáciu financovania južných susedov na úkor východných susedov vyslala našim východným partnerom veľmi nešťastný odkaz. Táto záležitosť je zvlášť citlivá v čase, keď sú iné dôležité európske projekty neisté alebo dokonca v kríze. Euro je pod neustálym tlakom a tento problém sčasti spôsobil rovnaký nedostatok európskych ambícií a súdržnosti. Schengenský priestor sa každým dňom oslabuje a opakovane sa objavujú vnútroštátne prekážky, keďže naše členské štáty ignorujú európskeho ducha a nedodržiavajú alebo porušujú právne predpisy. Chýbajúca spoločná zahraničná a bezpečnostná politika spolu s rozsiahlou službou pre vonkajšiu činnosť by mohli vážne poškodiť európsku dôveryhodnosť vo svete.

 
  
  

Správa: María Muñiz De Urquiza (A7-0181/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh, pretože odporúča posilniť úlohu EÚ v multilaterálnom systéme. Účinnejšie zastúpenie EÚ v medzinárodných organizáciách a rešpektovanie tohto zastúpenia sú úplne namieste, pretože EÚ je organizácia, ktorá je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci. Zásady a hodnoty EÚ, ktoré podporujú účinnejšie multilaterálne opatrenia a viac preventívnych prvkov v týchto opatreniach, robia z EÚ dôležitého medzinárodného hráča v rozvíjajúcom sa interpolárnom usporiadaní sveta. EÚ musí predovšetkým vyvinúť úsilie, aby v rámci programov a konferencií OSN nevystupovala len ako pozorovateľ. Zároveň musí posilniť svoju pozíciu v medzinárodných orgánoch v oblasti hospodárstva a menovej stability v súlade so svojou úlohou ako jednej z dôležitých hospodárskych veľmocí na medzinárodnej úrovni. Súhlasím aj s vyhláseniami v správe, ktoré sa usilujú posilniť úlohu EÚ v multilaterálnych bezpečnostných organizáciách, okrem iného v zoskupeniach G8 a G20.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za správu Maríe Muñizovej De Urquizovej o EÚ ako globálnom hráčovi a jej úlohe v multilaterálnych organizáciách. Chcela by som znovu zdôrazniť potrebu lepšie koordinovanej činnosti členských štátov EÚ v OSN a najmä v Rade OSN pre ľudské práva. Domnievame sa, že nová inštitucionálna štruktúra EÚ a vytvorenie riaditeľstva pre ľudské práva a demokraciu v systéme Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a úradu pracovnej skupiny COHOM v Bruseli ponúkajú dobrú príležitosť na zlepšenie súdržnosti, viditeľnosti a dôveryhodnosti činnosti EÚ v Rade OSN pre ľudské práva. Napokon, v Európskom parlamente sme uvítali odporúčanie Rady OSN pre ľudské práva a následné rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN pozastaviť Líbyi členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Vzhľadom na úsilie a kroky niektorých členských štátov v Rade OSN pre ľudské práva dnes Sýria oznámila stiahnutie svojej kandidatúry na členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. S prihliadnutím na tieto prípady, ako aj na spoločné predchádzajúce skúsenosti s Komisiou OSN pre ľudské práva a od roku 2006 s Radou OSN pre ľudské práva, navrhujeme zaviesť jasné kritériá pre členstvo v Rade OSN pre ľudské práva a EÚ by mala dôrazne trvať na tejto iniciatíve.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Lisabonská zmluva prináša EÚ viac možností stať sa členom rôznych medzinárodných organizácií, poveruje ju mnohými právomocami v rámci vonkajšej činnosti a ponúka jej možnosť hovoriť vo svete jasnejším a silnejším jednotným hlasom. Zmluva zároveň podporuje spoluprácu s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a skupinami štátov a ponúka Únii príležitosť stať sa skutočným globálnym hráčom.

Záväzok EÚ v oblasti účinného multilateralizmu je hlavnou zásadou európskej vonkajšej činnosti. Myslím si, že Európska únia má na základe svojich vnútorných skúseností so spoluprácou medzi národmi a inštitúciami globálnu zodpovednosť, ktorú by si mala naďalej udržiavať. Preto som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Proces globalizácie prináša širokú škálu príležitostí, problémov a hrozieb pre globálne riadenie. Globálne problémy, ako sú finančné trhy, energetická bezpečnosť, boj proti chudobe, zmena klímy a porušovanie ľudských práv, si vyžadujú spoločný a koordinovaný postup. Lisabonská zmluva zavedením právnej subjektivity Únie zvýšila možnosti EÚ stať sa členom rôznych medzinárodných organizácií a poskytla jej príležitosť získať silnejšie a vplyvnejšie postavenie vo svete. Doteraz bolo zastúpenie EÚ a jej členských štátov v medzinárodných organizáciách rozdrobené, čo bránilo EÚ vystupovať na medzinárodnej scéne jednohlasne. EÚ sa musí stať vplyvným globálnym aktérom a musí byť schopná obhájiť si svoju pozíciu. Ak chceme splniť tento cieľ, je nevyhnutné zlepšiť koordináciu v rámci EÚ, a to si bude vyžadovať silnú politickú vôľu a pružnosť zo strany členských štátov z hľadiska ich zastúpenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za správu vypracovanú Maríou Muñizovou De Urquizovou, pretože účasť Európskej únie v multilaterálnych organizáciách je jednou z hlavných zásad jej zahraničnej politiky. V súčasnosti má EÚ právnu subjektivitu, ktorá jej dáva väčší kredit vo svete. Okrem toho zmluva umožnila Únii stať sa plnohodnotným partnerom v medzinárodnej politike. Lisabonská zmluva posilnila nástroje zahraničnej politiky najmä v rámci OSN. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť bod 12 správy ako prvý krok smerom ku koordinovanému, účinnému vystupovaniu členských štátov v Bezpečnostnej rade. Chcela by som pripomenúť, že OSN sa práve nachádza uprostred reformy svojich štruktúr, čo zároveň umožňuje reštrukturalizáciu zastúpenia EÚ na tomto fóre.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Podporil som toto uznesenie, pretože som presvedčený, že túžba Európskej únie posilniť svoju účasť v medzinárodných organizáciách je úplne legitímna. Európski občania dali prostredníctvom vlád Únii právnu subjektivitu a konkrétne právomoci. Európska integrácia je postavená na súbore základných hodnôt, ktoré sa neustále rozširujú. Sme povinní koordinovať svoju činnosť a podporovať jednotu našej Únie podobne, ako to bolo v prípade Svetovej obchodnej organizácie. Musíme toho urobiť viac.

Existujú však aj určité povzbudivé signály. Únia sa snaží vytvoriť si správne politické nástroje (vymenovanie vysokej predstaviteľky, vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť). Nové lepšie postavenie teraz Únii umožní vyjadriť svoje stanovisko v rámci Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Žijeme vo svete, v ktorom sme svedkami prudkého nárastu počtu a frekvencie nových kríz. Vzhľadom na túto novú realitu sú hlavní politickí činitelia poverení úlohou uskutočňovať preventívne opatrenia a zároveň účinne reagovať na ďalší vývoj. A na tejto úrovni sa to nedá dosiahnuť len mávnutím čarovného prútika. Európska únia často zostáva pozadu, pretože nie je schopná spojiť svoje sily, dohodnúť sa na postupe a hovoriť jednohlasne. EÚ musí presadzovať svoje záujmy v rámci Organizácie Spojených národov a najmä v rámci Medzinárodného menového fondu. Európska únia by mala chrániť európske záujmy a teda aj záujmy členských štátov. To znamená, že sa musíme zorganizovať a musíme sa zorganizovať teraz. To je účel a cieľ tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne. (BG) Podľa môjho názoru je mimoriadne dôležité, aby Európska únia zohrávala kľúčovú úlohu v medzinárodných organizáciách. Myslím si, že rozhodnutia o medzinárodnej politike by nemali narúšať suverenitu jednotlivých členských štátov. Nesúhlasím ani s oslabením individuálnej úlohy jednotlivých krajín Európskej únie v medzinárodných organizáciách. V minulosti sme videli rozdiely v zahraničných politikách členských štátov. Ak Európska únia získa miesto v Bezpečnostnej rade OSN, takýto spor by mohol veľmi nepriaznivo ovplyvniť obraz Európskej únie. Z toho dôvodu som hlasoval proti bodu 20 a proti celej správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Táto správa je úplne nevyvážená, keďže podporuje vyhliadky na to, že EÚ by mohla mať v globálnych a regionálnych multilaterálnych organizáciách v budúcnosti štatút prinajmenšom ekvivalentný so štatútom členských štátov. V podstate by to pre členské štáty znamenalo koniec slobodného rozhodovania o diplomatických krokoch, pretože by museli svoje pozície prispôsobovať pozíciám budúceho zastúpenia Únie, aby s nimi neboli v otvorenom konflikte. Dôsledkom toho by bolo to, že národné vlády by nemohli na medzinárodných fórach dostatočne presadzovať svoje vlastné záujmy.

Súhlasíme síce s tým, že v určitých oblastiach, ako napríklad v menovej politike, môže EÚ zastupovať prevládajúcu pozíciu v príslušných multilaterálnych organizáciách, je však ťažké akceptovať myšlienku, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť by sa mohla ujať úlohy zastupovania spoločnej pozície členských štátov na medzinárodnej scéne, keď európske krajiny majú veľmi často také odlišné záujmy, že je nemožné dosiahnuť spoločnú pozíciu. Hlasovaním proti tejto správe chcem prejaviť svoj nesúhlas s jej navrhovaným scenárom do budúcnosti, podľa ktorého by národnú diplomaciu v značnej miere nahradila diplomacia Únie na úkor diplomatickej autonómie členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože vo svete došlo k prudkému nárastu počtu politických a humanitárnych kríz, čo si vyžaduje lepšie a preventívnejšie multilaterálne opatrenia EÚ. EÚ by mala lepšie využívať nástroje svojej zahraničnej politiky s cieľom lepšie využiť svoju pozíciu v multilaterálnych organizáciách a zohrávať vedúcu úlohu pri navrhovaní účinnejších riešení súčasných a budúcich medzinárodných kríz. Okrem toho do tvorby multilaterálnej politiky musia byť zapojení aj neštátni aktéri s cieľom podporovať a umožniť lepší proces konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi v budúcej štruktúre správy medzinárodných organizácií. Európska únia by mala zohrávať aktívnu a vedúcu úlohu v reforme globálnej správy prostredníctvom posilnenia spolupráce, zlepšenia inštitúcií a zapojenia všetkých zainteresovaných strán. To by zvýšilo legitimitu a efektivitu medzinárodných inštitúcií a ich príspevok k spoločnej zodpovednosti. Vzhľadom na postavenie EÚ ako najväčšej hospodárskej mocnosti na svete je potrebné prehodnotiť podmienky týkajúce sa zastupovania EÚ v medzinárodných orgánoch v oblasti hospodárskej, menovej a finančnej stability.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Vďaka svojim mechanizmom na dosiahnutie konsenzu a prijatie spoločných opatrení vystupuje EÚ ako vzor pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Preto je potrebné, aby EÚ spolupracovala s poprednými regionálnymi mocnosťami a aktívne sa zapájala do budovania a zlepšovania medzinárodného prostredia, ktoré jej umožní propagovať svoje hodnoty a záujmy. Je na to zvlášť vhodný čas, keďže môžeme vidieť prudký nárast počtu politických a humanitárnych kríz vo svete, a preto je potrebné, aby Európska únia účinnejšie využívala nástroje svojej zahraničnej politiky s cieľom lepšie využiť svoju pozíciu v multilaterálnych organizáciách a zohrávať vedúcu úlohu pri navrhovaní účinnejších riešení súčasných a budúcich medzinárodných kríz.

Na druhej strane procesy globalizácie prinášajú aj množstvo rôznych príležitostí, výziev a hrozieb pre celosvetovú správu vecí verejných a zároveň poukazujú na medzery v sociálnej oblasti a zlyhania, okrem iného na finančných trhoch, v energetickej bezpečnosti, v boji proti chudobe, v politike v oblasti zmeny klímy a v oblasti porušovania ľudských práv. Európska únia musí skutočne posilniť svoju úlohu globálneho aktéra a zapájať sa do rozhodovania na svetovej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam úsilie o zlepšenie multilaterálnych opatrení Európy a chcem zdôrazniť význam aktívnej vedúcej úlohy EÚ v reforme globálnej správy. Je to dobrá príležitosť, aby EÚ využila svoje nástroje zahraničnej politiky a ujala sa vedúcej úlohy pri navrhovaní účinnejších riešení súčasných a budúcich medzinárodných kríz. Schvaľujem preto pozornosť, ktorú pozícii EÚ venuje systém Organizácie Spojených národov, medzinárodné finančné inštitúcie a ďalšie multilaterálne inštitúcie, a súhlasím s reformnými návrhmi, ktoré posilňujú niekoľko našich pozícií.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Často spomínaná fráza „hospodársky obor, ale politický trpaslík“ naberá nový význam, keď analyzujeme prítomnosť EÚ v medzinárodných organizáciách a v ďalších regionálnych organizáciách, ktorých je súčasťou. Túto situáciu musíme naliehavo zmeniť. Preto považujem túto iniciatívnu správu za aktuálnu a vo všeobecnosti ju podporujem. Táto správa skúma úlohu EÚ ako globálneho aktéra v medzinárodných orgánoch. V tomto ohľade si rovnako ako spravodajkyňa myslím, že máme pred sebou ešte dlhú cestu k dosiahnutiu dôveryhodnej, konzistentnej a viditeľnej vonkajšej činnosti EÚ, pretože neexistuje žiadna európska stratégia pre všetky organizácie, ktorých súčasťou sú členské štáty alebo EÚ. Z dôvodu narastajúcej komplexnosti, ktorá charakterizuje medzinárodný systém, je potrebné objektívne koordinovať vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi členskými štátmi a EÚ v rôznych oblastiach, v ktorých pôsobíme. Preto sme prijali Lisabonskú zmluvu. Navyše už existuje príklad osvedčeného postupu: naša prítomnosť vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Preto je naliehavo potrebné, aby EÚ v rôznych medzinárodných orgánoch vystupovala jednotne. Myslím si, že vypracovanie bielej knihy na túto tému, ako sa navrhuje v správe, by bolo dobrým „začiatkom konca“ tejto bizarnej situácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Philippe de Villiers (EFD), písomne.(FR) Vo svojich správach o zahraničnej politike EÚ je Parlament znovu totálne zaslepený.

Brusel sa snaží nanútiť európsku diplomaciu a bezpečnostnú a obrannú politiku, ale nedarí sa mu to: nie pre nedostatok finančných prostriedkov, ale skôr preto, že logika a predpoklady v pozadí tohto prístupu sú stále nesprávne.

Predovšetkým nikto na svetovej scéne nepočuje hlas EÚ. Iba hŕstka zástancov federálnej Európy by ju chcela počuť hovoriť jedným hlasom, pritom práve rôznorodosť a diplomatická spolupráca predstavujú skutočnú hodnotu Európy, či už je to v rámci Organizácie Spojených národov, alebo inde.

Po druhé, nikto si nevšíma tiché a nezrozumiteľné mrmlanie európskych vedúcich predstaviteľov, ktorí nemajú žiadny mandát a predovšetkým žiadnu legitimitu.

Keď Európa nakoniec hovorí jedným hlasom, nemá čo povedať.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne.(FR) Vítam prijatie tejto správy, ktorá vyzýva na silnejšiu úlohu Európskej únie v štruktúrach multilaterálnych organizácií (Organizácia Spojených národov, medzinárodné finančné inštitúcie, Organizácia Severoatlantickej zmluvy – NATO, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Svetová obchodná organizácia atď.).

Začiatkom mája 2011, EÚ získala status mimoriadneho pozorovateľa na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, čo znamená, že teraz sa bude môcť zapájať do diskusií a využívať právo na odpoveď na valnom zhromaždení za rovnakých podmienok ako ostatné členské štáty OSN. To je len prvý krok: mali by sme sa snažiť dosiahnuť viac.

Ďalším dôležitým prvkom je reforma Bezpečnostnej rady s cieľom zlepšiť jej legitimitu pomocou revízie regionálneho zastúpenia. Táto správa vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby urobila niečo, čo považujem za veľmi dôležité, a to, aby sa snažila nájsť spoločné pozície EÚ v otázkach, o ktorých sa má rozhodovať v Bezpečnostnej rade, s cieľom uplatniť tieto pozície pomocou postupov spoločného hlasovania a vyhnúť sa tak opakovaniu nezhôd z minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože presadzuje posilnenie úlohy EÚ v otázkach celosvetového mieru, bezpečnosti a regulácie. Pre definitívne potvrdenie zahraničnej politiky Únie a vzhľadom na ciele stanovené v Lisabonskej zmluve je potrebné pokračovať v práci smerom k tomu, aby jedného dňa EÚ získala stále miesto v Bezpečnostnej rade OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Toto uznesenie Európskeho parlamentu sa zaoberá úlohou EÚ v systéme Organizácie Spojených národov (OSN), v medzinárodných finančných inštitúciách, v multilaterálnych bezpečnostných organizáciách, v samitovej diplomacii a v ďalších multilaterálnych organizáciách a vyzýva na posilnenie jej úlohy na multilaterálnej úrovni.

Je jednoznačne potrebné lepšie koordinovať činnosť Únie ako celku s činnosťou jednotlivých členských štátov. Som presvedčený, že Únia by mala zohrávať aktívnu a vedúcu úlohu v reforme globálnej správy, aby sa zvýšila legitimita a efektivita medzinárodných inštitúcií a organizácií a ich príspevok k spoločnej zodpovednosti.

Uvedomujem si, že radikálna revízia aktuálneho systému inštitucionálneho zastúpenia Únie v multilaterálnych medzinárodných orgánoch by viedla k mnohým problémom, najmä v súvislosti s možným posilnením postavenia EÚ v OSN. Naliehanie Parlamentu v súvislosti s potrebou komplexnej revízie Bezpečnostnej rady OSN a zabezpečením jej väčšej legitimity, väčšieho zastúpenia regiónov a jej väčšej efektivity tým, že sa Únii pridelí stále miesto, preto zostáva cieľom, ktorý bude ťažké dosiahnuť v krátkodobom horizonte.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Táto správa pani Muñizovej De Urquizovej je o výkonnosti EÚ ako globálnom aktérovi a jej úlohe v multilaterálnych organizáciách. Svet v súčasnosti zažíva veľký rast vzhľadom na globalizáciu, najmä v súvislosti s revolúciami a prechodom k demokracii v krajinách, ktoré boli tradične uzavreté a vládli v nich totalitné režimy. To predstavuje pre EÚ mnoho príležitostí, ktoré by nemala prehliadať. Účinný multilateralizmus predstavuje smerodajný princíp zahraničnej politiky EÚ, ktorý je v súlade so záväzkom stanoveným v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003. Právna subjektivita, ktorú Európska únia nadobudla vďaka Lisabonskej zmluve a na základe ktorej by EÚ mala vystupovať jednotne, posilňuje jej schopnosť angažovať sa ako oprávnený subjekt v rôznych medzinárodných organizáciách, kde sa diskutuje o otázkach zahraničnej bezpečnosti a obrannej politiky. Aj keď pani spravodajkyňa obhajuje zvýšenie spolupráce a rozvojovej pomoci EÚ, súhlasím s jej návrhmi a hlasoval som za jej správu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Európska únia nemá legitimitu, ktorú sa jej snažia pripisovať: legitimitu majú len členské štáty a ich občania.

Táto správa sa usiluje dosiahnuť legitimitu a skonsolidovať cestu, ktorá sa postupne vyšliapala na chrbtoch občanov v útoku na ich suverenitu: v útoku na národnú suverenitu a jej legitimitu. Cieľom je zaistiť zastúpenie EÚ v multilaterálnych organizáciách – v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a vo Svetovej banke –, ako keby bola (super)štátom. Usiluje sa nahradiť členské štáty a narušiť tým podstatu orgánov, ako je Valné zhromaždenie OSN, v ktorom má každá krajina a jej občania vždy rovnakú váhu hlasu bez ohľadu na veľkosť krajiny.

Správa tiež navrhuje zvýšenie prostriedkov, najmä prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré majú byť k dispozícii na politický a diplomatický program, ktorého ciele zahŕňajú zvýšenie významu a vplyvu EÚ v rôznych fórach a organizáciách s cieľom využívať ich. Je to pokus o rozvrátenie súčasného medzinárodného poriadku a jeho nahradenie novým, menej demokratickým poriadkom, ktorý zaručí lepšie podmienky pre veľké podniky a finančné spoločnosti pri uskutočňovaní ich ambícií v nekonečnom zápase o trhy a zdroje.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Väčšina Parlamentu sa snaží skonsolidovať cestu a politiku, ktoré obchádzajú orgány vnútroštátnej zvrchovanosti a zvrchovanosti národov a Európskej únii chcú prisúdiť legitimitu, ktorú majú iba členské štáty a ich občania, bez ohľadu na to, koľko ich to stojí.

Snažia sa dosiahnuť legitimitu EÚ v multilaterálnych organizáciách, ako sú Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO), Medzinárodný menový fond (MMF), Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Svetová banka, a snažia sa nahradiť štáty organizáciami regionálnej integrácie, ako napríklad vo Valnom zhromaždení OSN, kde má každá krajina a jej občania stále rovnakú váhu bez ohľadu na veľkosť krajiny.

Navrhujú zvýšenie finančných zdrojov, najmä prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, na zavádzanie politického a diplomatického programu, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie významu a vplyvu EÚ v týchto organizáciách s cieľom využívať ich. Ciele sú jasné: zaviesť nový, menej demokratický medzinárodný poriadok, aby mali veľké podniky a finančné spoločnosti zaručené lepšie podmienky v nekonečnom boji o trhy a ovládnutie svetových prírodných zdrojov. To si vyžaduje zvýšenú militarizáciu EÚ a integrovanú a trvalú spoluprácu s organizáciou NATO pod vedením Spojených štátov a veľkých mocností EÚ.

Preto sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – EÚ je najväčším prispievateľom rozvojovej pomoci a najdôležitejším obchodným zoskupením, ale zastúpenie Únie ako takej v multilaterálnych organizáciách je stále roztrieštené. Na druhej strane sú členské štáty EÚ nadmerne zastúpené vo všetkých multilaterálnych organizáciách s výnimkou Svetovej obchodnej organizácie. Toto nadmerné zastúpenie – najmä v bretton-woodskych inštitúciách – často spôsobuje nesúlad európskych hlasov a rozvíjajúce sa mocnosti to vnímajú ako veľmi problematické a považujú aktuálny stav za nespravodlivý. Bolo by vhodné, aby v oblastiach výlučných právomocí bola EÚ popredným hráčom s plným členstvom, pričom členské štáty by mohli tiež – ale bezpodmienečne nemusia – byť prítomné ako členovia, ale zvyčajne bez toho, aby zohrávali nezávislú úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Dôsledky Lisabonskej zmluvy nevyhnutne znamenajú, že sa musí zrevidovať úloha Európskej únie v medzinárodných organizáciách. Ako sme však mohli v nedávnej minulosti veľmi často vidieť, takzvaný jednotný hlas, s ktorým by mala Európska únia pristupovať k riešeniu multilaterálnych otázok, často poškodzuje výhradné práva a autonómne rozhodovanie členských štátov. Musím sa preto zdržať hlasovania, pretože hoci má správa niektoré pozitívne aspekty, dôvody, ktoré som spomenul vyššie, mi bránia za ňu hlasovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Podporil som túto správu, pretože pridaná hodnota z členstva EÚ v multilaterálnych organizáciách spočíva v oblastiach, v ktorých má EÚ výlučné alebo spoločné právomoci, a to sú hospodárstvo a obchod, politika v oblasti životného prostredia, rozvojová pomoc a bezpečnostná a obranná politika. Lisabonská zmluva rozširuje zavedením právnej subjektivity Únie jej schopnosť stať sa členom rôznych medzinárodných organizácií, poveruje ju mnohými právomocami v rámci vonkajšej činnosti, zabezpečuje najmä vytvorením pozície podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) jej jasnejší a silnejší hlas vo svete a podporuje všetky druhy vzájomne prospešnej spolupráce EÚ s relevantnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a skupinami štátov a umožňuje Únii nadobudnúť takú štruktúru, aby sa stala skutočným globálnym aktérom. Domnievam sa, že doposiaľ bolo zastúpenie EÚ a jej členských štátov v multilaterálnych organizáciách, na neformálnych schôdzach a v rámci medzinárodných režimov nejednotné, často neúčinné a stále sa výrazne mení. Zastávam tiež názor, že členské štáty EÚ by mali čoraz viac vnímať EÚ a spoliehať sa na ňu ako na inštitúciu, ktorá znásobuje moc pri dosahovaní ich cieľov, ktoré nedokážu splniť samostatne, a že jednotné vystupovanie nielen zvyšuje šancu na úspech, ale aj pozdvihuje legitímnosť a dôveryhodnosť EÚ ako dôležitého medzinárodného aktéra v rozvíjajúcom sa interpolárnom svete bez toho, aby, samozrejme, stratila svoju identitu.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože v najbližších rokoch bude potrebné viac posilniť úlohu EÚ v multilateralizme. Je to tiež v súlade s Lisabonskou zmluvou. Tým, že Európska únia vďaka tejto zmluve nadobudla právnu subjektivitu, má možnosť stať sa členom rôznych medzinárodných a regionálnych organizácií a skupín štátov. Tieto vzťahy pomôžu vyriešiť hospodárske a obchodné problémy, ako aj problémy týkajúce sa životného prostredia. Príspevok Európskej únie musí nadobudnúť pridanú hodnotu aj v tých multilaterálnych organizáciách alebo na tých samitoch, kde nie sú zastúpené všetky jej členské štáty. Žiaľ, nedávne aj súčasné politické a humanitárne krízy vo svete si vyžadujú okamžité, rozhodné kroky EÚ. Je to často zložité, ale krajiny postihnuté takýmito krízami očakávajú od EÚ rýchlu reakciu nielen prostredníctvom jej zahraničnej politiky, ale aj vo forme okamžitej pomoci v prípade núdzových situácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Záväzok Európskej únie k účinnému multilateralizmu je mimoriadne dôležitý. Únia musí zohľadniť vlastné zjednotené zastúpenie a zastúpenie členských štátov v multilaterálnych organizáciách. Rýchly nárast počtu politických a humanitárnych kríz v súčasnosti je znepokojujúci, čo signalizuje potrebu zaviesť takúto stratégiu pre EÚ. V súčasnosti Únia neplní riadne svoju úlohu globálneho aktéra. Myslím si, že posilnenie a zdôraznenie jej úlohy v multilaterálnych organizáciách sú znakom skutočného pokroku, pokiaľ ide o upevnenie jej globálneho významu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som proti odseku 20, pretože si nemyslím, že už nadišiel vhodný čas na to, aby mala EÚ samostatné kreslo v Bezpečnostnej rade OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne. (IT) Vonkajší rozmer Európskej únie sa musí posilniť, keďže článok 21 Zmluvy o Európskej únii podporuje medzinárodný systém založený na silnejšej multilaterálnej spolupráci, v ktorom členské štáty Únii zaručujú, že môže presadzovať ich záujmy a hodnoty na medzinárodnej scéne. Lisabonskou zmluvou sa vytvorili nové stále štruktúry pre zastupovanie EÚ navonok, lenže táto nová dimenzia zatiaľ Únii neumožňuje, aby sa ako samostatný subjekt zúčastňovala na činnosti mnohých medzinárodných orgánov. To môže ohroziť záväzok EÚ k účinnému multilateralizmu, pričom sa obmedzí jej rozhodnosť a oslabí jej dôveryhodnosť.

Vzhľadom na nárast počtu politických a humanitárnych kríz vo svete musí EÚ čo najlepšie využívať nástroje svojej zahraničnej politiky s cieľom lepšie využiť svoju pozíciu v multilaterálnych organizáciách a schopnosť zohrávať vedúcu úlohu pri navrhovaní riešení súčasných a budúcich medzinárodných kríz. EÚ by sa vo svojej vonkajšej činnosti mala zamerať najmä na presadzovanie demokracie a ľudských práv, najmä práv žien a detí, slobody prejavu a princípov právneho štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Každý členský štát má právo vyjadrovať svoje názory v rámci medzinárodných orgánov. Vlády sú vytvorené na základe volieb, zatiaľ čo barónka Ashtonová, predstavitelia Európskej komisie a Európskej centrálnej banky zvolení neboli, no napriek tomu sa tento text snaží o to, aby boli našimi výhradnými zástupcami. Hlasoval som proti tomuto pokusu o úplné vzdanie sa štátnej zvrchovanosti na medzinárodnej scéne.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ nemôže zabúdať na to, že na svetovej scéne musí v každom ohľade zohrávať vedúcu úlohu. Vzhľadom na to musí posilniť svoju úlohu vo všetkých multilaterálnych organizáciách, najmä v Organizácii Spojených národov, do činnosti ktorej sa musí zapájať čoraz aktívnejšie teraz, keď začala fungovať Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Štáty sú bezmocné, ak majú konať samostatne zoči-voči veľkým úlohám našej doby. Multilaterálny postup je jediným spôsobom, ako môžu štáty vyriešiť problémy, ktorým čelí náš svet. Hospodárske, finančné a potravinové krízy, zmena klímy a konflikty nás nútia uvedomiť si, že naliehavo musíme vytvoriť istú formu globálnej správy alebo to, čo Jacques Attali nazýva „svetový štát“. Samozrejme, Európa musí zohrávať svoju úlohu v tejto novej globálnej politickej aréne ako umiernená svetová mocnosť založená na normách a pravidlách a musí ísť príkladom. Vďaka Lisabonskej zmluve má Európa potrebný základ pre to, aby sa presadila politicky, ako aj hospodársky.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Európsky parlament prijal uznesenie o úlohe Európskej únie, ktorú by mala zohrávať v multilaterálnych organizáciách. Vo všeobecnosti bolo schválené posilnenie úlohy EÚ v multilaterálnych rámcoch. Vďaka dosiahnutej dohode a prijatým spoločným opatreniam sa Európska únia stáva vzorom pre fungovanie svetového poriadku založeného na medzinárodnom práve.

Preto sa kladie dôraz na to, aby EÚ spolupracovala s vedúcimi regiónmi a aby sa aktívne zúčastňovala na vytváraní medzinárodného spoločenstva. Ďalšie požiadavky zahŕňajú spoluprácu medzi členskými štátmi a navrhnutie spoločnej pozície okrem iného v otázke úspor a rozpočtových škrtov. EÚ a členské štáty musia podniknúť kroky pre to, aby sa zvýšil význam úlohy EÚ a posilnila jej pozícia v rámci OSN (zmeny v podpore pre OSN, najmä v súvislosti s humanitárnymi politikami a humanitárnou pomocou a otázka riešenia konfliktov).

V rámci spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami musí EÚ nájsť riešenie problému vonkajšieho hospodárskeho a finančného zastúpenia, ktorý obmedzuje vplyv EÚ. Pokiaľ ide o úlohu EÚ v multilaterálnych bezpečnostných organizáciách, bolo povedané, že nariadenia, ktoré Európskej únii umožňujú využívať finančné prostriedky z NATO, by sa mali zefektívniť. Mali by sme uvažovať o tom, či by EÚ mala prevziať väčšiu zodpovednosť a efektívnejšie sa podieľať na dosahovaní spoločných cieľov (zapájať sa do spoločného dialógu, rozhodovať o spoločných opatreniach a koordinovať ich atď.) na základe dohody medzi EÚ a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Táto správa s názvom EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách poskytuje celkový pohľad na úlohu EÚ. Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s jej plánom a ambíciou, aby EÚ mala silné zastúpenie na medzinárodnej scéne. Okrem toho, že každý členský štát je dôležitý sám osebe, EÚ ako organizácia môže byť pre medzinárodné spoločenstvo so svojimi organizačnými skúsenosťami prínosom. Vďaka svojim mechanizmom na dosiahnutie konsenzu a prijatie spoločných opatrení vystupuje EÚ rozhodne ako vzor pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Vzhľadom na to by sme mali podporovať spoluprácu s poprednými regionálnymi mocnosťami, aby sa EÚ mohla aktívne podieľať na budovaní a zlepšovaní medzinárodného prostredia, ktoré jej umožní presadzovať svoje hodnoty a záujmy, ako to vyžaduje zmluva. V súvislosti so snahou EÚ stať sa globálnym aktérom je preto nevyhnutné posilniť vnútornú koordináciu, aby sme vystupovali jednotne. Toto je jediný spôsob, ako dosiahnuť multilaterálnu spoluprácu a riešiť medzinárodné úlohy, najmä tie, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za ochranu a z potreby zvýšenia bezpečnosti ľudí ako prostriedku na dosahovanie celosvetovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) V súčasnej situácii je veľmi dôležité, aby sa EÚ presadila ako globálny aktér schopný účinne reagovať na zložité problémy, ktoré existujú na celosvetovej úrovni. Z tohto dôvodu sa EÚ bude musieť zaviazať k väčšej vnútornej koordinácii, aby mohla vystupovať jednotne a tým zvýšiť nielen šance na úspech svojich opatrení, ale aj svoju legitimitu a dôveryhodnosť na medzinárodnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V tomto texte sa okrem iného uvádza, že Parlament poznamenáva, že vďaka svojim mechanizmom na dosiahnutie konsenzu a prijatie spoločných opatrení vystupuje EÚ ako vzor pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ spolupracovala s poprednými regionálnymi mocnosťami a aktívne sa zapájala do budovania a zlepšovania medzinárodného prostredia, ktoré jej umožní propagovať svoje hodnoty a záujmy, ako sa vyžaduje v zmluve. Predovšetkým v oblastiach, v ktorých má výlučné alebo spoločné právomoci, považuje vzhľadom na ambíciu a potrebu EÚ efektívne vystupovať ako globálny aktér a zachovať si svoju pozíciu za nevyhnutné posilnenie vnútornej koordinácie potrebnej na to, aby mohla vystupovať jednotne, schopnosť formovať multilaterálnu spoluprácu a podnikať spoločné kroky pri riešení medzinárodných výziev, najmä tých, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za ochranu a z potreby zvyšovania bezpečnosti ľudí ako prostriedku na dosahovanie celosvetovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Konečné znenie tejto správy zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú musí Európska únia zohrávať v medzinárodných organizáciách. Na dosiahnutie toho je potrebné predovšetkým podporovať aktívnu, konkrétnu účasť, aby sa posilnila tak vnútorná, ako aj vonkajšia spolupráca. To musí byť primárny spôsob, ako zvýšiť legitimitu prijímaných rozhodnutí a tiež zabezpečiť, aby zodpovednosť bola v plnej miere spoločná. Na záver chcem dodať, že členské štáty musia koordinovať svoje pozície v Rade OSN pre ľudské práva, aby sa zaviedli jasné a prísne kritériá členstva, najmä pre krajiny, v ktorých sa ľudské práva bežne porušujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Som za to, aby si Spojené kráľovstvo zachovalo členstvo v Bezpečnostnej rade OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Dnes je Európska únia skutočným aktérom na svetovej scéne. Jej úloha v medzinárodných, multilaterálnych organizáciách viditeľne narastá a ukazuje sa, že je stále dôležitejšia. Európska únia by preto mala zohrávať aktívnejšiu a vedúcu úlohu v reforme globálnej správy. Hovorím najmä o potrebe reformy systému Organizácie Spojených národov tak, aby sa Únia stala jej členom, a najmä o jej zastúpení v Bezpečnostnej rade OSN.

To si vyžaduje veľké úsilie o koordináciu pozícií členských štátov, výsledkom toho by však bola zvýšená súdržnosť, viditeľnosť a dôveryhodnosť činnosti EÚ na medzinárodnej úrovni. Európska únia by sa mala inšpirovať modelom, ktorým sa riadi Svetová obchodná organizácia (WTO). Vzhľadom na dôslednejšiu a lepšie integrovanú spoluprácu by mala mať štatút pozorovateľa v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), mala by sa užšie skoordinovať s Radou Európy a mala by sa plne zúčastňovať na činnosti skupín G7/G8 a G20.

 
  
MPphoto
 
 

  Niki Tzavela (EFD), písomne. (EL) Toto konkrétne uznesenie posilňuje úlohy EÚ v multilaterálnom systéme. Konkrétne objasňuje úlohy EÚ v medzinárodných úverových inštitúciách, v systéme OSN, v multilaterálnych bezpečnostných organizáciách a v ďalších multilaterálnych organizáciách všeobecne, ako sú Svetová obchodná organizácia, Rada Európy a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Napokon sa objasňuje úloha EÚ v samitovej diplomacii. S ohľadom na to, že európska spolupráca je nevyhnutnosťou a nie možnosťou, som hlasovala za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o EÚ ako globálnom aktérovi.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa diplomatické aktivity Európskej únie zosilnili s cieľom zvýšiť význam Európy na medzinárodnej scéne. Vítam prijatie tejto správy, ktorá vyzýva na lepšie zastúpenie inštitúcií Spoločenstva v medzinárodných organizáciách. Európa 27 štátov je teraz silnejšia. Nové členské štáty zvýšili hospodársku a demografickú silu Únie. Rozšírením sa však narušila rovnováha a koordinácia medzi členskými štátmi. Odkaz Európy sa zmenil: stal sa obsažnejším a komplexnejším. Podľa môjho názoru, ak máme zlepšiť zastúpenie Európskej únie v multilaterálnych organizáciách, musíme najskôr dosiahnuť konsenzus. Teší ma, že Únia podporila stratégiu Organizácie Spojených národov, najmä v prípade politiky v oblasti humanitárnej pomoci a riešenia konfliktov. Európa a OSN majú množstvo spoločných cieľov a záujmov, a preto je podľa môjho názoru potrebná ešte užšia spolupráca a súčinnosť zdrojov. Bola by som preto rada, keby Európa získala v rámci OSN silnejšiu pozíciu, a to najmä na každoročnom Valnom zhromaždení OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som za túto správu. EÚ musí zvýšiť svoju nezávislosť a rozvíjať dialógy s tretími krajinami. Musí vystupovať dôraznejšie a jednotnejšie a oveľa rýchlejšie reagovať, aby mohla byť považovaná za dôveryhodného a spoľahlivého partnera.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne.(PL) Medzinárodná situácia sa v poslednej dobe stále rýchlejšie mení. Narastajúci hospodársky význam Ázie, revolučné hnutia v Afrike, zvýšená hrozba teroristických útokov, potreba vytvoriť spoločné a udržateľné európske stratégie v oblasti surovín a stále častejšie porušovanie ľudských práv, to je len niekoľko problémov, s ktorými musí v súčasnosti zápasiť diplomacia EÚ. Zo skúsenosti vieme, že v mnohých prípadoch je neúčinná. Zdá sa, že zahraničná politika Európskej únie nie je dostatočne premyslená a dostatočne skoordinovaná. Okrem toho myšlienka spoločnej a udržateľnej európskej politiky neraz ustúpila záujmom najväčších krajín „starej“ EÚ. Vynikajúcim príkladom toho je, že neexistuje pravidlo na zabezpečenie geografickej vyváženosti pri obsadzovaní postov v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Tento systém je potrebné zmeniť. Z tohto dôvodu som nepodporil správu pani Muñizovej De Urquizovej. Domnievam sa, že identifikuje kľúčové podmienky, ktoré by mali EÚ a členské štáty splniť, ak chcú lepšie vykonávať úlohy, ktoré im ukladá Lisabonská zmluva. Nemali by sme sa však snažiť nahradiť NATO novou armádou EÚ, ale namiesto toho by sme sa mali zamerať na vhodné rozdelenie úloh počas medzinárodných kríz. Úloha EÚ by mohla spočívať v poskytovaní humanitárnej pomoci, zatiaľ čo Severoatlantická aliancia by koordinovala vojenskú pomoc. Takéto rozdelenie úloh by tiež umožnilo posilnenie spolupráce s najdôležitejším obchodným a vojenským partnerom EÚ, so Spojenými štátmi.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia