Maďarské predsedníctvo bude venovať osobitnú pozornosť reforme spoločnej rybárskej politiky (SRP). Zjednodušovanie SRP, ktoré sa začalo v roku 2005, zelená kniha zverejnená Európskou komisiou, konzultácie, ktoré sa začali v roku 2009, a návrhy Komisie, ktoré sa majú čoskoro zverejniť, sú zamerané na zabezpečenie udržateľného rybolovu a akvakultúry. Očakáva sa, že maďarské predsedníctvo otvorí politickú diskusiu o tejto spoločnej politike značného významu. Úlohou Maďarska bude zaoberať sa otázkou predĺženia dočasných právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa horizontálnych technických opatrení v oblasti rybolovu.

V súvislosti s uvedeným, ako navrhuje Rada riešiť otázku odvrhnutých úlovkov v rámci reformy SRP?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada už v minulosti uznala, že úsilie o odstránenie odpadu z výlovu má zásadný význam. Rada vo svojich záveroch prijatých 11. a 12. júna 2007 a týkajúcich sa oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Politika zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstraňovania odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva⁽¹⁾ potvrdila, že je naliehavo potrebné preskúmať spôsoby postupného (...) odstraňovania odpadu z výlovu, a uviedla, že takýto prístup by mohol mať mnohé dôsledky, mohlo by ísť napríklad o zákaz odpadu z výlovu, ktorý by reguloval výlov, a nie vykládky, alebo o prechod k riadeniu orientovanému na výsledky. Rada tiež vyzvala Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby v tejto súvislosti vyvíjali väčšie výskumné úsilie v oblasti navrhovania výstroja, rybolovných metód a rybolovných postupov.

Rada so záujmom očakáva legislatívne návrhy Komisie v rámci reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktoré by Komisia mala predložiť v júli 2011. Rada bola oboznámená s tým, že Komisia je rozhodnutá navrhnúť zákaz odpadu z výlovu v nadchádzajúcej komplexnej reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva⁽²⁾. Rada určite využije príležitosť a ihneď po predložení návrhov uskutoční dôkladnú analýzu tejto problematiky.

Rada a členské štáty sa medzitým aktívne zapájajú do pravidelnej výmeny názorov o tejto problematike.

V pracovnom programe maďarského predsedníctva Rady na tento polrok sa v súvislosti s hlavnou iniciatívou Európska platforma proti chudobe uvádza, že Rada bude venovať osobitnú pozornosť problému chudoby detí. Vzhľadom na to, že spomedzi 100 miliónov detí a mladých ľudí vo veku do 18 rokov je 20 miliónov ohrozených chudobou a že chudoba je priamo spojená s hospodárskou krízou a problémom predčasného ukončenia školskej dochádzky, žiadame Radu, aby odpovedala na tieto otázky:

Považuje túto hlavnú iniciatívu za dostačujúci mechanizmus, pokiaľ ide o boj proti chudobe detí?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Vo vyhlásení Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a neskôr, prijatom 6. decembra 2010, sa uvádza, že boj proti chudobe detí by mal byť jednou z najvyšších priorít EÚ a jej členských štátov v ďalšom desaťročí a že politiky v oblasti finančnej konsolidácie a tvorby rozpočtov by mali náležite zohľadňovať potrebu chrániť všetkých zraniteľných ľudí a zabraňovať sociálnemu vylúčeniu.

V tejto súvislosti, ako správne poukazuje vážený pán poslanec, je boj proti detskej chudobe a podpora kvality života detí jednou z kľúčových priorít maďarského predsedníctva v sociálnej oblasti.

Predsedníctvo predloží Rade návrhy záverov, v ktorých zohľadní vyhlásenie predsedníckej trojky, prijaté na záver konferencie Plán pre odporúčanie o chudobe detí a kvalite života detí, ktorá sa uskutočnila 2. a 3. septembra 2010 a na ktorej španielske, belgické a maďarské predsedníctvo predstavili viaceré odporúčania pre budúci postup.

Jav detskej chudoby má mnoho rozmerov. Pri boji proti chudobe detí je preto potrebný komplexný prístup, ktorý by v sebe spájal zamestnanie pre rodičov, podporu príjmov a prístup k sociálnym službám vrátane starostlivosti o deti, ako aj prístup k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Takýto komplexný prístup by mal zahŕňať využívanie primeraných ľudských a finančných zdrojov a mal by byť v súlade so základnými zmluvami, Chartou základných práv Európskej únie a s Dohovorom OSN o právach dieťaťa.

Je preto dôležité, aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych politikách kládli náležitý dôraz na aspekty detskej chudoby a aby tieto aspekty zohľadňovali pri navrhovaní národných reformných programov, ktoré by mali podporiť primeranými cieľmi a prostriedkami, ako aj opatreniami týkajúcimi sa monitorovania a vyhodnocovania.

Boj proti detskej chudobe a podpora kvality života detí by mali patriť ku kľúčovým prioritám riešeným v rámci stratégie EÚ 2020, ktorá zahŕňa hlavný cieľ EÚ na podporu sociálneho začlenenia, predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že Rada 7. marca 2011 privítala oznámenie Komisie o jej hlavnej iniciatíve (Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu), v ktorom navrhuje integrovaný a novátorský prístup zameraný na spoločný záväzok jednotlivých členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj záväzok jednotlivých inštitúcií EÚ a kľúčových zainteresovaných subjektov (sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií) v ich úsilí zameranom na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Vzhľadom na to, že medzi priority Rady patrí zdôraznenie úlohy sociálneho dialógu, zvažuje možnosť, že by v tejto oblasti mohol byť dosiahnutý dostatočný pokrok v kontexte balíka pre hospodársku správu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Vzhľadom na obsah niektorých návrhov balíka pre hospodársku správu, predovšetkým návrhu o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh⁽¹⁾, návrhu o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne⁽²⁾ a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny⁽³⁾, Komisia navrhla dobrovoľné konzultácie s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

Rada sa 6. decembra 2010 poradila s výborom a výbor predložil svoje stanovisko na plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011.

Výbor vo svojom stanovisku v prvom rade zastáva názor, že zrelý a komplexný politický a sociálny dialóg umožňuje čeliť veľkým sociálnym a hospodárskym problémom, predovšetkým problémom dlhodobého charakteru, akými sú napríklad dôchodková reforma a výdavky na zdravotnú starostlivosť. Podľa názoru výboru, ak majú byť vlády schopné dosahovať ciele, akými sú napríklad fiškálna udržateľnosť a makroekonomická rovnováha, musí existovať vysoká úroveň sociálneho partnerstva a spolupráce vrátane politického konsenzu⁽⁴⁾.

Treba pripomenúť, že vedúci predstavitelia štátov a vlád eurozóny sa 24. a 25. marca 2011 na zasadnutí Európskej rady dohodli na tom, že za súčasného rešpektovania vnútroštátnych tradícií sociálneho dialógu a vzťahov v rámci priemyselných odvetví by sa mala výraznejšie koordinovať hospodárska politika medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny a všetkými subjektmi, ktoré by sa do procesu riešenia cenového vývoja chceli zapojiť. Členské štáty teda nesú zodpovednosť za určovanie svojich vlastných konkrétnych politických krokov v rámci svojich vnútroštátnych tradícií sociálneho dialógu a vzťahov v rámci priemyselných odvetví.

Okrem úplného dodržiavania vnútroštátnej organizácie sociálneho dialógu každé predsedníctvo Rady naplánuje stretnutie sociálnych partnerov v rámci makroekonomického dialógu. Toto stretnutie sa uskutočňuje na zasadnutí Rady (ECOFIN): zabezpečuje sa tým pravidelná diskusia medzi zástupcami sociálnych partnerov na úrovni EÚ, ktoré sa týkajú hlavných priorít hospodárskej politiky na európskej úrovni.

Ministri financií krajín Euroskupiny sa dohodli na vytvorení stáleho fondu finančnej stability eurozóny vo výške 700 miliárd EUR a zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu s cieľom zaviesť hospodárske riadenie eurozóny. Tento mechanizmus by prispel k posilneniu súdržnosti, hospodárskej konkurencieschopnosti a k stabilizácii finančného systému iba v krajinách eurozóny.

Všetky členské štáty EÚ otvorili svoj vnútorný trh pri pristúpení k EÚ a zaviazali sa vstúpiť do eurozóny, keď sa objektívnym spôsobom dosiahnu požadované kritériá (bez umelého dosahovania súladu). Kríza postihla predovšetkým najmenej hospodársky rozvinuté členské štáty EÚ, ale prijatím týchto rozhodnutí sa im zabráni vo využití finančnej pomoci a rýchlejšej hospodárskej obnove v budúcnosti.

Chcel by som sa spýtať Rady, či si nemyslí, že tieto rozhodnutia vytvárajú exkluzívny klub krajín, pričom členské štáty nepatriace do eurozóny ostávajú mimo procesu hospodárskej a finančnej obnovy? Nedomnieva sa Rada, že EÚ potrebuje koordináciu hospodárstiev všetkých členských štátov EÚ a stabilizáciu finančných systémov, ako aj poskytnutie nevyhnutných finančných opatrení členským štátom mimo eurozóny?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Hlavnú zodpovednosť za hospodársku politiku nesú samotné členské štáty. EÚ ich monitoruje a koordinuje, najmä v kontexte Paktu stability a rastu a Všeobecných usmernení hospodárskej politiky.

Nový balík pre hospodársku správu, o ktorom − ako Rada dúfa − sa podarí do konca júna dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom, ustanoví rámec pre účinnejší dohľad a koordináciu rozpočtových a makroekonomických politík všetkých členských štátov. Európsky semester, ktorý sa zaviedol tento rok, zosynchronizuje kalendár predkladania programov stability a konvergencie a národných reformných programov, aby sa zabezpečil súlad na všetkých úrovniach (rozpočtová disciplína, makroekonomická stabilita a rast) a aby sa súčasne zachovalo formálne oddelenie jednotlivých postupov. V priebehu tohto procesu sa bude koordinácia rozpočtových politík uskutočňovať prostredníctvom mechanizmu ex ante, ktorý nahradí v súčasnosti platný mechanizmus ex post.

Všetky tieto zložky by mali pomôcť zabezpečiť stabilitu v eurozóne a v EÚ ako celku. Keby sa pri dosahovaní tohto cieľa ukázali ako nedostatočné, Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) bude schopný vyhovieť žiadosti určitého členského štátu eurozóny, ktorý pociťuje závažnú nerovnováhu, a postupovať podľa rozhodnutia Rady guvernérov ESM o poskytnutí finančnej pomoci danému členskému štátu.

Pre prípady, keď má členský štát mimo eurozóny mimoriadne ťažkosti, ktoré si vyžadujú pomoc zvonku, ustanovila Rada rámec nariadením Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zriaďuje systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov⁽¹⁾.

Na základe tohto nariadenia môže Rada v súlade s postupom ustanoveným v článku 143 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijať rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci krajinám mimo eurozóny, ktoré čelia ťažkostiam súvisiacim so svojou platobnou bilanciou alebo sú takýmito ťažkosťami vážne ohrozené. Od vypuknutia globálnej hospodárskej a finančnej krízy bol tento typ pomoci poskytnutý trom členským štátom − Maďarsku, Lotyšsku a Rumunsku.

Európska komisia 23. novembra 2010 uviedla svoju hlavnú iniciatívu „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, ktorá má za cieľ modernizovať trhy práce a umožniť jednotlivcom rozvíjať svoje zručnosti počas celého života v záujme zlepšenia účasti na trhu práce a zabezpečenia lepšieho súladu medzi ponukou pracovných miest a dopytom po nich. Táto iniciatíva by sa mala uplatňovať na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie.

Maďarsko, ktoré v súčasnosti na šesť mesiacov predsedá EÚ, sa vo svojom programe zaviazalo venovať týmto novým zručnostiam pre nové pracovné miesta značnú pozornosť. Aké konkrétne opatrenia prijala Rada s cieľom uplatňovať túto iniciatívu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Počas maďarského predsedníctva pokračuje práca týkajúca sa hlavného Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, a to v oblasti zamestnanosti aj v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Na neformálnom stretnutí ministrov práce, ktoré sa uskutočnilo 17. a 18. januára, bol jednou z tém diskusie Program pre nové zručnosti a pracovné miesta v súvislosti so zamestnanosťou mladých ľudí a ich integráciou na trhu práce, zvyšovaním hospodárskeho rastu orientovaného na zamestnanosť a vytváraním väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest.

Na otváracom zasadnutí tripartitného sociálneho fóra 10. a 11. marca 2011, ktoré spojilo členské štáty, sociálnych partnerov a inštitúcie Európskej únie, predsedníctvo vyzdvihlo význam partnerstiev pri vykonávaní hlavnej iniciatívy.

Predsedníctvo aj pri iných udalostiach poukazovalo na spojitosti hlavnej iniciatívy so zamestnanosťou mladých ľudí. Počas konferencie, ktorú predsedníctvo zorganizovalo 4. a 5. apríla v Budapešti, sa zdôrazňovala úloha predvídania odborných zručností a prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce. Výbor pre zamestnanosť výraznou mierou prispel k tejto konferencii, ktorá sa zaoberala ďalšími krokmi potrebnými na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie. Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) by mala v júni prediskutovať závery týkajúce sa zamestnanosti mladých ľudí a tiež by mala zvážiť, ako ďalej vykonávať hlavnú iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

Napriek tomu, že hlavnou iniciatívou, ktorá má v rámci stratégie Európa 2020 najväčší dosah na vzdelávanie a odbornú prípravu, je Mládež v pohybe, tieto oblasti sú dôležité aj v iniciatíve Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, najmä pokiaľ ide o rozvoj odborných zručností, aby sa tieto zručnosti zosúladili s meniacimi sa potrebami trhu práce, a pokiaľ ide o podporu úzkej spolupráce medzi oblasťou vzdelávania a zamestnanosti. Táto úloha bola plne uznaná v rámci politickej rozpravy o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy v stratégii Európa 2020, ktorú maďarské predsedníctvo zorganizovalo na stretnutí Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (EYCS), ktoré sa konalo 14. februára.

V tejto rozprave, ako aj v ďalších záveroch Rady, ktoré boli prijaté neskôr⁽¹⁾, sa dôraz kládol na možný zásadný prínos kvalitného a moderného vzdelávania k zabezpečeniu dlhodobej prosperity EÚ. Panovala všeobecná zhoda týkajúca sa potreby zlepšiť odborné zručnosti ako prostriedok posilnenia zamestnateľnosti, a ak to máme dosiahnuť, bude potrebný ďalší pokrok, ktorý by zlepšil určovanie potrieb odbornej prípravy, zvýšil dôležitosť vzdelávania a odbornej prípravy pre trh práce, zjednodušil prístup osôb k možnostiam celoživotného vzdelávania a poradenstvu (predovšetkým pre veľký počet mladých ľudí, ktorí sa momentálne neúspešne usilujú vstúpiť na trh práce z dôvodu hospodárskej krízy) a zabezpečil hladký prechod medzi sférami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti. Členské štáty uznali aj potrebu zatraktívniť odbornú prípravu a vzdelávanie dospelých a uvítali prechod ku kvalifikačným systémom založeným na výsledkoch učenia a tiež väčšiu mieru uznávania zručností a spôsobilostí získaných v neoficiálnom a neformálnom kontexte.

Ďalšou iniciatívou, ktorú maďarské predsedníctvo pripravuje na podporu týchto cieľov, je prijatie odporúčania Rady o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky⁽²⁾ Radou (EYCS), pričom sa očakáva, že toto odporúčanie by malo okrem iného vyzdvihnúť význam posilnenia kvalitných spôsobov odbornej prípravy a zvýšenia ich atraktívnosti a význam posilnenia väzby medzi sektorom vzdelávania a zamestnanosti, aby sa kládol dôraz na výhody, ktoré ukončené vzdelanie predstavuje pri hľadaní zamestnania v budúcnosti.

Po začiatku leteckého bombardovania na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1973 (2011) sa predpokladá, že humanitárna kríza v Líbyi sa dramaticky zhorší a povedie k novej vlne migrantov smerujúcich do Európy, tentokrát z Líbye. Vzhľadom na zjavný nedostatok zdrojov a neprimerané poskytovanie pomoci migrantom a žiadateľom o azyl, čo už v dnešnej dobe označujeme termínom humanitárna kríza v južnej Európe, nemožno očakávať zlepšenie ani v kapacite zvládnuť túto čerstvú vlnu migrácie.

Aké opatrenia Rada v súvislosti s uvedenými skutočnosťami prijala s cieľom rovnomerne rozložiť mieru zodpovednosti za očakávanú vlnu migrácie do členských štátov EÚ a zabezpečiť dodržiavanie práv utečencov a migrantov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Európska rada sa zaoberala vývojom v Líbyi a v južných susedných krajinách a aj dôsledkami z hľadiska migrácie na svojom mimoriadnom zasadnutí 11. marca 2011⁽¹⁾ a na svojom pravidelnom zasadnutí 24. a 25. marca 2011⁽²⁾.

Európska rada vo svojom vyhlásení, ktoré prijala 11. mája 2011, zdôraznila, že členské štáty najviac postihnuté migračnými pohybmi požadujú konkrétnu solidaritu a že EÚ a členské štáty sú pripravené podľa vývoja situácie poskytnúť potrebnú podporu. Tiež vyzvala členské štáty, aby agentúre Frontex v prípade potreby poskytli ďalšie ľudské a technické zdroje. Pripomenula, že treba presadzovať komplexný prístup k migrácii, ktorý je v zhode s globálnym prístupom EÚ. Európska rada okrem toho vo svojich záveroch prijatých 24. a 25. marca 2011 opäť zdôraznila, že EÚ a jej členské štáty sú ochotné prejaviť konkrétnu solidaritu členským štátom najviac postihnutým migračnými pohybmi a poskytnúť potrebnú podporu podľa vývoja situácie.

Rada preskúmala aj situáciu v severnej Afrike, predovšetkým migračné tlaky pociťované v niektorých členských štátoch⁽³⁾. Rada viedla rozsiahlu rozpravu o tejto situácii na svojom zasadnutí 11. apríla 2011 a prijala závery o riadení migrácie z južných susedných krajín⁽⁴⁾. Rada v týchto záveroch opätovne potvrdila potrebu skutočnej a konkrétnej solidarity voči členským štátom najbezprostrednejšie postihnutým migračnými pohybmi a vyzvala EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v poskytovaní potrebnej pomoci podľa vývoja situácie, napríklad prostredníctvom pomoci miestnym orgánom najpostihnutejších členských štátov pri riešení priamych dôsledkov migračných tokov pre miestne hospodárstvo a infraštruktúru. Rada zdôraznila aj dôležitosť ponúknutia trvácnych ochranných riešení pre tých, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu a nachádzajú sa v južných susedných krajinách.

Rada bude pokračovať v monitorovaní a hodnotení situácie. Treba pripomenúť aj to, že situáciou v južných susedných krajinách sa Európska rada bude zaoberať na svojom nadchádzajúcom zasadnutí, ktoré sa bude konať v júni 2011.

Ako Rada hodnotí aktuálne snahy týkajúce sa vonkajšej energetickej politiky EÚ, najmä pokiaľ ide o väčšiu nezávislosť od ruských dodávateľov a rozlíšenie zdrojov a prepravných trás?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada vo svojich záveroch z 28. februára 2011 zdôraznila význam komplexnej energetickej stratégie v zmysle oznámení Komisie s názvami Energia 2020: stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energiu⁽¹⁾ a Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky⁽²⁾. Rada predovšetkým zdôraznila, že celá energetická stratégia na rok 2020 by mala prispieť k zabezpečeniu silnej a jednotnej pozície EÚ v oblasti vonkajšej energetickej bezpečnosti.

Na zlepšenie transparentnosti, dôslednosti, súdržnosti a dôveryhodnosti vonkajších krokov v energetických otázkach Rada zvažovala potrebu:

zlepšiť a zabezpečiť včasnú výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi;

poskytovať informácie o hodnotení rizík v oblasti energetickej bezpečnosti EÚ a zabezpečiť, aby sa otázky energetickej bezpečnosti primerane premietli aj do iných politických oblastí (napr. do európskej susedskej politiky);

využívať v plnej miere mnohostranné fóra venované energii alebo fóra obsahujúce výrazný prvok týkajúci sa energetiky a zlepšiť koordináciu v týchto fórach s cieľom lepšie využívať synergiu medzi členskými štátmi a medzi Úniou a jej partnermi;

zlepšiť koordináciu úsilia členských štátov a Únie zameraného na lepšiu ochranu a podporu spoločných záujmov a politík EÚ v oblasti energetiky;

diverzifikovať európske zdroje a trasy dodávok a zotrvať v úsilí zameranom na uľahčenie vybudovania strategických koridorov na prepravu veľkých objemov plynu, ako je napríklad južný koridor;

vybudovať vzájomne prínosné strategické partnerstvá a rozvíjať komplexnú spoluprácu s kľúčovými dodávateľskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami a regiónmi a s oblasťami v okolí strategických koridorov. Okrem riešenia otázok týkajúcich sa plynu, ropy a elektriny by tieto partnerstvá mali:

podporovať energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov;

zjednodušiť konvergenciu právnych predpisov, to znamená prostredníctvom uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa energetického trhu EÚ v susediacich štátoch podporovať pravidlá orientované na trh a rozvíjať opatrenia potrebné na zabezpečenie rovnakých podmienok;

podporovať najprísnejšie normy jadrovej bezpečnosti;

podporovať ambície EÚ v medzinárodných procesoch, ako napríklad pri rokovaniach o klíme.

Dňa 4. februára 2011 Európska rada dospela k záveru, že práca by mala čo najrýchlejšie napredovať, aby bolo možné vybudovať s Ruskom spoľahlivé a transparentné partnerstvá založené na pravidlách v oblastiach spoločného záujmu v sfére energetiky a ako súčasť rokovaní o procese nadväzujúcom na dohodu o partnerstve a spolupráci a v zmysle pokračujúcej práce v rámci programu Partnerstvo pre modernizáciu a dialógu o energetike.

Európska rada okrem toho vyzvala vysokú predstaviteľku, aby vo svojej práci dôsledne zvážila rozmer energetickej bezpečnosti.

Očakávame, že do leta sa uvedené skutočnosti premietnu do oznámenia Komisie.

Predloží Rada časový plán pre vyriešenie bankovej a dlhovej krízy, ktorá v súčasnosti prebieha v Európe?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada v nadväznosti na komplexný plán, ktorý podporila 20. októbra 2009 a ktorý bol z veľkej časti dokončený, na svojom zasadnutí 7. decembra 2010 podporila plán týkajúci sa celoeurópskeho rámca na prevenciu, riadenie a riešenie kríz, ktorý obsahuje krátkodobé a strednodobé ciele do roku 2012. V tomto pláne Rada odhaduje príslušné časové hľadisko pokračujúcej politickej rozpravy o rámci na prevenciu a riešenie kríz, ktorý napomáha prípravné práce týkajúce sa legislatívnych návrhov vykonávané v súčasnosti Komisiou.

Európska rada v júni 2010 vyhlásila, že na obnovenie spoľahlivosti a stability európskeho finančného systému je naliehavo potrebné dokončiť nevyhnutné reformy, a potvrdila naliehavú povahu opatrení, ktoré Komisia uviedla vo svojom oznámení z 2. júna 2010 s názvom Regulácia finančných služieb v záujme udržateľného rastu.

Dňa 7. decembra 2010 Rada tiež zdôraznila, aké dôležité je dosiahnuť pokrok v súvislosti s pracovnými líniami, ktoré Komisia vymedzila vo svojom oznámení o rámci EÚ pre krízové riadenie vo finančnom sektore.

Rada sa preto teší na rozhovory o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa rámca pre krízové riadenie a riešenie krízy v bankovom sektore, ktoré by mala Komisia predložiť toto leto. Rada aj naďalej pracuje na legislatívnych návrhoch, ktoré už Komisia predložila, a očakáva skoré ukončenie súčasných a budúcich rokovaní s Európskym parlamentom.

Nový balík hospodárskeho riadenia, o ktorom sa Rada snaží do konca júna 2011 dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom, by mal umožniť účinnejší dohľad a koordináciu rozpočtových a makroekonomických politík všetkých členských štátov. Cieľom je hlavne viac sa zamerať na dlhové kritérium vrátane stanovenia referenčnej číselnej hodnoty, podľa ktorej by mali členské štáty znížiť svoje úrovne dlhu. Krajiny, ktoré nedodržiavajú dlhové kritérium, by boli zaradené do postupu pri nadmernom schodku, ktorý by mohol v prípade členských štátov eurozóny viesť aj k uloženiu sankcií.

Podľa existujúceho právneho rámca v súčasnosti postupu pri nadmernom schodku podlieha 24 členských štátov. V súlade s lehotami, ktoré stanovila Rada, niektoré členské štáty musia napraviť svoje nadmerné schodky do roku 2011, ale pre väčšinu krajín bol stanovený ako konečný termín rok 2013. Neskoršie termíny boli stanovené len pre Grécko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Včasná náprava nadmerných deficitov prispeje k tomu, že úrovne dlhu začnú trvalo klesať.

Pakt Euro plus, ktorý na najvyššej úrovni na zasadnutí Európskej rady v marci 2011 podporili všetky štáty eurozóny a šesť členských štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, by mal navyše povzbudiť jednotlivé členské štáty, aby prijali ambiciózne vnútroštátne záväzky v oblasti podpory konkurencieschopnosti, zamestnanosti, udržateľnosti verejných financií a posilnenia finančnej stability. Všetky tieto prvky by mali pomôcť zabezpečiť stabilitu v eurozóne ako celku, čím by mali prispieť k boju proti dlhovej kríze.

Každý členský štát musí sfunkčniť horúcu telefónnu linku 116 000 pre nezvestné deti do 25. mája 2011. Táto linka umožňuje nezvestným deťom a ich rodičom požiadať o pomoc kdekoľvek v EÚ na jedinom telefónnom čísle. Rovnaké telefónne číslo horúcej linky kdekoľvek v EÚ uľahčuje a urýchľuje pomoc deťom a rodičom v ťažkostiach.

Keďže prioritou tohto predsedníctva je ochrana občianskych práv a odstránenie medzery medzi inštitúciami a občanmi EÚ, aké opatrenia prijala Rada na pomoc členským štátom pri zriaďovaní tejto dôležitej služby pred uplynutím stanovenej lehoty?

Plánuje Rada určiť zriadenie tejto horúcej linky za politickú prioritu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Podľa revidovanej smernice univerzálnej služby⁽¹⁾ by mali členské štáty EÚ vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby bola horúca linka 116 000 aktivovaná do 25. mája 2011. Členské štáty zodpovedajú za realizáciu tejto požiadavky.

Revidovaná smernica univerzálnej služby okrem toho umožňuje Komisii prijať technické opatrenia na zabezpečenie účinného zriadenia číselného rozsahu 116 a najmä horúcej linky 116 000 pre nezvestné deti. Organizácia týchto služieb tým nebude nijako dotknutá a ovplyvnená a ostáva vo výlučnej kompetencii členských štátov.

Rada bola informovaná⁽²⁾, že Komisia aj naďalej podporuje členské štáty v rýchlom zriadení a úplnom sfunkčnení horúcej linky pre nezvestné deti. Komisia tiež uviedla, že ak sa v primeranom časovom horizonte nedosiahne žiaden ďalší pokrok, zváži predloženie legislatívneho návrhu na zabezpečenie úplnej funkčnosti horúcej linky 116 000 vo všetkých členských štátoch. Ak Komisia prijme takúto iniciatívu, Rada preskúma návrh v súlade so svojou úlohou zákonodarcu.

Predsedníctvo nedávno formou listu naliehavo požiadalo členské štáty, aby zriadili horúce linky 116 000, a spolu s Európskou komisiou a organizáciou Missing Children Europe (MCE), európskym charitatívnym združením, ktorého vnútroštátne pobočky prevádzkujú horúce linky 116 000 v členských štátoch, budú v dňoch 25. – 26. mája organizátormi európskej konferencie s cieľom vziať na vedomie výsledky v tejto oblasti. Táto konferencia sa nebude zaoberať len zriadením horúcej linky 116 000, ale aj otázkami súvisiacimi so systémom varovania pre deti a súdnictvom, ktoré zohľadňuje potreby detí.

V súvislosti s jadrovou katastrofou v japonskej Fukušime sa členské štáty EÚ 25. marca 2011 spoločne dohodli, že je nutné vykonávať záťažové testy jadrových elektrární v EÚ a vyzvali k podobnému kroku na celom svete.

Má Rada k dispozícii informácie o tom, či podobné opatrenia budú prijaté aj pre ostatné zabehnuté elektrárne (najmä tie s vyše 20 ročnou prevádzkou) v ostatných európskych krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ?

Má Rada k dispozícii plán, čo sa týka nových jadrových elektrární v štátoch susediacich s EÚ, pomocou ktorého by sa zabezpečilo, aby tieto nové elektrárne spĺňali potrebné environmentálne normy a neporušovali medzinárodne uznané dohovory, ako je Dohovor z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Ako správne poznamenala vážená pani poslankyňa, Európska rada na svojom zasadnutí 24. – 25. marca 2011⁽¹⁾, zdôraznila potrebu dôsledne sa poučiť z nedávnych udalostí v Japonsku. Európska rada v tejto súvislosti dala jasne najavo, že EÚ bude vyžadovať, aby sa v susedných krajinách a na celom svete v súvislosti s existujúcimi elektrárňami a s elektrárňami, ktorých výstavba je zatiaľ iba plánovaná, vykonávali podobné záťažové testy, aké sa vykonávajú v EÚ. Konštatovala, že by sa mali v plnej miere využívať medzinárodné organizácie a že najprísnejšie bezpečnostné normy pre jadrovú bezpečnosť by sa mali podporovať na medzinárodnej úrovni.

V tejto súvislosti treba upozorniť na dve pozitívne udalosti na medzinárodnej scéne. V prvom rade je to zvolanie konferencie MAAE na vysokej úrovni o jadrovej bezpečnosti na 20. – 24. júna, ktorá by sa mala zaoberať úvodným hodnotením havárie vo Fukušime, jej vplyvom a dôsledkami, zvážením toho, z čoho sa treba poučiť, začatím procesu posilnenia jadrovej bezpečnosti a posilnením reakcie na jadrové havárie a núdzové stavy.

Po druhé, pri príležitosti 5. hodnotiacej schôdze Dohovoru o jadrovej bezpečnosti v apríli minulého roku sa všetky zmluvné strany vrátane susedných krajín EÚ dohodli, že budú analyzovať túto haváriu na mimoriadnom zasadnutí zmluvných strán, ktoré sa bude konať v roku 2012. V súvislosti s umiestnením jadrových elektrární sa táto 5. hodnotiaca schôdza už zaoberala otázkami týkajúcimi sa konzultácií so zmluvnými stranami nachádzajúcimi sa v blízkosti navrhovaných jadrových elektrární.

V dňoch 20. – 23. júna 2011 sa bude v Ženeve konať 5. schôdza v rámci stretnutí zmluvných strán Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice (Dohovor z Espoo). Súčasťou predbežného programu tohto stretnutia je panelová diskusia o projektoch súvisiacich s jadrovou energiou. Cieľom tejto diskusie je získať bližšie informácie o tom, ako sa uplatňuje Dohovor z Espoo v projektoch týkajúcich sa jadrovej energie, ktoré by mohli mať nepriaznivý cezhraničný vplyv. Správa z tejto panelovej diskusie bude predložená skupine na vysokej úrovni v rámci tohto stretnutia a strany budú vyzvané, aby na základe tohto dohovoru zvážili možné nadväzujúce kroky.

V rámci EÚ sa vykonajú prípravné práce na uvedené stretnutia v súlade s doterajšou praxou v rámci prípravných orgánov Rady a počas množstva koordinačných zasadnutí na mieste s cieľom umožniť EÚ a jej členským štátom vystupovať v Ženeve jednotne a účinne.

1. apríla 2011 rozhodla Rada uskutočniť vojenskú operáciu EUFOR Líbya na podporu operácií humanitárnej pomoci. Za veliteľa operácie EÚ vymenovala kontradmirála Claudia Gaudiosiho a hlavný štáb bol umiestnený do Ríma. Svoje rozhodnutie z 1. apríla 2011 Rada potvrdila na zasadnutí 12. apríla 2011 a poverila kontradmirála Gaudiosiho, aby v úzkej spolupráci s NATO vypracoval operačný plán okamžitého zásahu a naznačila ochotu zapojiť do svojej misie ozbrojené sily tretích krajín umiestnené v tejto oblasti. Počas druhého polroka 2011 (1. júla – 31. decembra 2011) budú v stave pohotovosti na zásah dve bojové jednotky EÚ, konkrétne EUFOR a balkánsky HELBROC, ktorý tvoria ozbrojené sily z Grécka, Bulharska, Rumunska a Cypru pod gréckym velením a operačným štábom v Grécku.

Počíta Rada so zásahom pozemných vojsk v Líbyi? Akú úlohu bude zohrávať balkánska vojenská jednotka s gréckym velením HELBROC vo vojenskom zásahu EUFOR Líbya? Ktoré tretie krajiny z tejto oblasti sa ešte zúčastnia na operácii?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) EÚ sa rozhodla, že v prípade požiadavky Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN OCHA) spustí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) vojenskú operáciu EUFOR v Líbyi na podporu humanitárnej pomoci v tomto regióne pri úplnom dodržiavaní zásad riadenia humanitárnych akcií, najmä zásady nestrannosti a neutrálnosti, a usmernení MCDA dohodnutých na medzinárodnej úrovni⁽¹⁾. Na dosiahnutie tohto cieľa už EÚ prijala rozhodnutie, ktorým sa spúšťa operácia, vymenovala veliteľa operácie a za sídlo operačného štábu určila Rím. Komisia poverila veliteľa operácie naliehavou úlohou pokračovať v ďalšom plánovaní v úzkej spolupráci a pri vzájomnom dopĺňaní sa s OSN, NATO a inými organizáciami, aby bola EÚ schopná rýchlo reagovať na udalosti súvisiace s humanitárnou a bezpečnostnou situáciou. V rámci príprav je EÚ pripravená zvážiť ponuky tretích krajín vrátane krajín v tomto regióne poskytnúť pomoc na základe pozvánky Politického a bezpečnostného výboru.

V prípade takejto požiadavky Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí sa bude o parametroch všetkých operácií EÚ vrátane geografického rozsahu rozhodovať na základe požiadavky. Charakter potrebných prostriedkov bude tiež závisieť od požiadavky Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. V tejto etape nie je možné robiť predčasné závery o charaktere požiadavky a v dôsledku toho ani o požadovaných kapacitách.

Podľa nedávnych informácií podpísala medzinárodná bezpečnostná firma Group4 Securicor (G4S) s izraelskými orgánmi zmluvu o poskytovaní bezpečnostného zariadenia a bezpečnostných služieb vo väzeniach, v ktorých sú zadržiavaní palestínski politickí väzni v Izraeli a na západnom brehu Jordánu, ako aj na izraelských policajných veliteľstvách na Západnom brehu Jordánu. Okrem toho je preukázateľnou súčasťou zmluvy poskytovanie bezpečnostného vybavenia a bezpečnostných služieb na operácie v osadách. Firma takisto dodala zariadenie a služby týkajúce sa údržby izraelským vojenským kontrolným miestam pri múre na Západnom brehu Jordánu, ktorý bol v nezávislom odporúčaní Medzinárodného súdneho dvora z 9. júla 2004 vyhlásený za nezákonný. V dôsledku porušenia 4. ženevského dohovoru bola firma (spolu s izraelskými orgánmi) odsúdená za nedodržanie medzinárodného práva, ako aj za to, že sa podieľala na porušovaní ľudských práv a izraelskej okupácii.

Odsudzuje Rada zmluvu, ktorú podpísala spoločnosť G4S s izraelskou vládou, a jej spoluprácu s izraelskými orgánmi, vzhľadom na to, že táto firma pôsobí aj v členských štátoch EÚ a spolupracuje s inštitúciami EÚ?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada vo svojom vyhlásení z 8. decembra 2009 o mierovom procese na Blízkom východe potvrdila svoje stanovisko, že oddeľujúca bariéra postavená na okupovanom území je podľa medzinárodného práva nezákonná, predstavuje prekážku mieru a je hrozbou znemožňujúcou vytvoriť dva štáty.

Úlohou Rady však nie je vyjadrovať sa ku konkrétnym zmluvným vzťahom medzi súkromnými právnickými subjektmi a tretími stranami.

Rada sa vo svojich záveroch z 13. decembra 2010 o mierovom procese na Blízkom východe vyjadrila, že by uvítala mierové a bezpečné spolunažívanie Izraelského štátu a zvrchovaného, nezávislého, demokratického, susediaceho a životaschopného Palestínskeho štátu.

Zaoberá sa Rada skutočnosťou, že finančné balíky na záchranu členských štátov podporujú vzrastajúcu antipatiu voči EÚ medzi prijímateľmi, ktorí majú pocit, že cena je privysoká a medzi krajinami, ktoré balíky pokrývajú?

Výsledky nedávnych volieb vo Fínsku by mohli poslúžiť ako príklad sklamania z EÚ. Diskutovala Rada o tomto probléme a aké iniciatívy navrhuje na boj proti rastúcemu deleniu na tzv. jadro a okraj?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) O obavách vyjadrených v súvislosti s verejnou mienkou v prijímateľských členských štátoch i v tých, ktoré prispievajú na aktivity finančnej podpory, sa podrobne diskutuje v procese schvaľovania akejkoľvek finančnej podpory a programu hospodárskeho ozdravenia.

V tejto súvislosti treba pamätať na niektoré aspekty organizácie rámca finančnej pomoci:

1. Finančná pomoc sa poskytuje len na výslovnú žiadosť členského štátu, ktorý má finančné ťažkosti.

2. Finančná pomoc sa poskytuje členskému štátu eurozóny len v záujme stability eurozóny ako celku.

3. O poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu eurozóny sa rozhoduje jednomyseľne.

4. Finančná pomoc sa poskytuje v rámci programu hospodárskeho ozdravenia a v spojení s finančnou a technickou účasťou Medzinárodného menového fondu.

V tejto súvislosti už v EÚ prebieha zásadná reforma hospodárskeho riadenia a rokuje sa o šiestich legislatívnych aktoch, ktoré posilnia rámec hospodárskej koordinácie v rámci EÚ. Okrem toho bol schválený aj Pakt Euro Plus, podľa ktorého si všetky členské štáty eurozóny, ako aj ktorékoľvek iné členské štáty, ktoré budú chcieť, dajú konkrétne záväzky v súvislosti s hospodárskymi politikami, ktoré budú podliehať partnerskému preskúmaniu na najvyššej politickej úrovni.

Tieto reformy a rámec finančnej pomoci, ktorý bol vytvorený pre prípad potreby ktoréhokoľvek členského štátu, by mali zvýšiť koherentnosť a súdržnosť eurozóny a hospodárstva EÚ ako celku.

Môže Rada poskytnúť súhrnné vyhlásenie o diskusiách, ktoré prebehli na neformálnej schôdzi ministrov financií 7. – 9. apríla 2011 v Budapešti?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Diskusie na neformálnej schôdzi ministrov financií sa okrem iného sústredili na nedávny vývoj v eurozóne z hľadiska hospodárskej a finančnej stability, prípravu stretnutia ministrov G20 vo Washingtone D. C., vývoj na komoditných trhoch, novú štruktúru európskeho dohľadu či záťažové testy.

Ministri a guvernéri centrálnych bánk sa dotkli otázky komoditných trhov a súvisiacich trhov s finančnými derivátmi. Zhodli sa na tom, že zvýšenie transparentnosti a integrity fyzických trhov i trhov s derivátmi je základom zaistenia toho, aby riadne plnili svoje úlohy. Ministri a guvernéri si vymieňali názory s pozvanými hosťujúcimi rečníkmi prof. Alexandrom Lamfalussym, pánom Jacquom de Larosièrom, pani Sharon Bowlesovou a vedúcimi predstaviteľmi nových orgánov o tom, ako môžu nové európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) pomôcť riešiť problémy, ktoré dnes máme vo finančnom sektore, a o ich vízii v súvislosti s novými inštitúciami. Diskutovali aj o otázkach týkajúcich sa tohtoročných záťažových testov v bankovom a poisťovacom sektore, pričom dôraz sa kládol na potrebu transparentnosti a dôveryhodnosti a na nutnosť, aby vlády mali kvalitne pripravené politické reakcie na záťažové situácie.

Euroskupina a ministri Rady ECOFIN vo svojom vyhlásení prijali žiadosť portugalských orgánov o finančnú pomoc. Ministri požiadali Komisiu, Európsku centrálnu banku (ECB), Medzinárodný menový fond (MMF) a Portugalsko, aby vypracovali program a prijali príslušné opatrenia na zabezpečenie finančnej stability. V rámci spoločného programu EÚ a MMF by balík finančnej pomoci Portugalsku mal byť na európskej strane financovaný na základe rámca európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) a európskeho nástroja finančnej stability (EFSF). Prípravy na strane Portugalska sa začnú okamžite s cieľom dosiahnuť dohodu všetkých strán, ktorá zaistí prijatie programu ozdravenia v polovici mája a jeho rýchlu realizáciu po vytvorení novej vlády. Program bude založený na troch pilieroch:

Ambiciózne fiškálne ozdravenie na obnovu fiškálnej udržateľnosti.

Reformy na posilnenie rastu a konkurencieschopnosti vrátane ambiciózneho programu privatizácie.

Opatrenia na udržanie likvidity a solventnosti finančného sektora.

Po dosiahnutí dohody s portugalskými orgánmi a po tom, ako program podporia hlavné politické strany, podporí ho aj Rada ECOFIN a Euroskupina v súlade s vnútroštátnymi postupmi na základe hodnotenia Komisie a ECB.

Na stretnutí vo Washingtone, ktoré sa uskutočnilo 14. a 15. apríla 2011 prebehli dôležité diskusie a všetci dôležití aktéri prejavili skutočnú ochotu dosiahnuť pokrok v medzinárodnom hospodárskom programe.

Najpodstatnejším výsledkom bola pravdepodobne dohoda o orientačných usmerneniach, podľa ktorých sa odteraz budú hodnotiť ukazovatele na určenie trvale veľkej nerovnováhy, ktorá si vyžaduje úpravu politík členov skupiny G20.

To by sa nemalo považovať za malý výsledok: za touto na pohľad technickou dohodou je seriózne odhodlanie všetkých veľkých hospodárstiev – rozvinutých i rýchlo sa rozvíjajúcich – vytvoriť proces vzájomného hodnotenia a partnerského preskúmania jednotlivých politík ovplyvňujúcich globálny rast.

Na základe dohody o orientačných usmerneniach by skupina G20 mala byť schopná dosiahnuť konkrétne výsledky do konca roka vo forme komplexného akčného plánu s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.

Komisia, ECB a predsedníctvo Rady veľmi výrazne prispievajú k celkovým snahám najmä preto, lebo nový systém riadenia na medzinárodnej úrovni má v mnohých ohľadoch podobné charakteristiky ako systémy na úrovni EÚ.

Násilie voči kresťanom a iným náboženským menšinám v severnej Afrike a na Blízkom východe sa v priebehu posledných mesiacov vystupňovalo. Môže Rada uviesť, aké konkrétne kroky podniká na ochranu kresťanov a iných náboženských menšín žijúcich v severnej Afrike a na Blízkom východe?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Podpora a ochrana slobody náboženstva alebo vierovyznania bez akýchkoľvek rozdielov je dôležitou prioritou politiky EÚ v oblasti ľudských práv. Tento silný záväzok potvrdila Rada na svojom zasadnutí v novembri 2009. Navyše na zasadnutí Rady vo februári 2011 boli prijaté závery, ktoré odsudzujú nedávne násilie a teroristické činy v rôznych krajinách vrátane krajín severnej Afriky a Blízkeho východu proti kresťanom a ich obradným miestam, moslimským pútnikom a iným náboženským komunitám. Rada potvrdila skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo musí skonsolidovať svoju spoločnú reakciu voči tým, ktorí chcú používať náboženstvo ako nástroj rozdeľovania, podpory extrémizmu a násilia. EÚ sa bude spolu s partnerskými krajinami a nadnárodnými fórami, najmä s OSN, podieľať na získavaní medzikultúrnej podpory v boji proti náboženskej netolerantnosti.

V nadväznosti na svoje závery z roku 2009 Rada vyzvala vysokú predstaviteľku, aby podávala správy o prijatých opatreniach v oblasti slobody náboženstva a vierovyznania. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) bude podrobnejšie monitorovať obmedzenia slobody náboženstva alebo vierovyznania na celom svete a tejto otázke sa bude venovať nasledujúca výročná správa EÚ o ľudských právach. Otázka slobody náboženstva alebo vierovyznania sa čoraz viac otvára počas dialógov o ľudských právach, pričom krajiny sú naliehavo vyzývané, aby odstránili diskrimináciu a netoleranciu. Nadväzujú a udržiavajú sa kontakty s miestnymi ochrancami ľudských práv zaoberajúcimi sa touto otázkou. Ak je to možné, ponúka sa podpora prostredníctvom príležitostí na financovanie projektov v rámci podporných systémov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) určených pre jednotlivé krajiny.

Popri opatreniach zameraných na konkrétne krajiny EÚ aj naďalej zohráva aktívnu úlohu pri presadzovaní slobody náboženstva alebo vierovyznania na multilaterálnych fórach. EÚ bola hybnou silou rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o odstránení všetkých foriem netolerancie a diskriminácie založených na náboženstve alebo vierovyznaní, ktorá bola prijatá konsenzom v decembri 2010. V marci 2011 získala EÚ veľkú medziregionálnu podporu pre iniciatívu týkajúcu sa slobody náboženstva a vierovyznania v Rade OSN pre ľudské práva.

Poľnohospodársky sektor je zodpovedný za 13,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov. V EÚ predstavuje podiel poľnohospodárstva na emisiách 9 %. Európski a írski poľnohospodári urobili významný pokrok v implementácii ekologickejších opatrení, v znižovaní emisií a vo využívaní pasienkov a ďatelinových polí pri znižovaní množstva oxidu uhličitého, vždy keď je to možné.

Vzhľadom na to, že európsky poľnohospodársky sektor už účinne funguje a zaviedli sa už politiky v oblasti udržateľnosti a ochrany životného prostredia, bolo by pre tento sektor veľmi náročné dosiahnuť ešte väčší pokrok.

Keďže tento sektor môže pri znižovaní emisií skleníkových plynov dosiahnuť len obmedzený pokrok, čo môže navyše vykonať Komisia na pomoc poľnohospodárom pri znižovaní emisií skleníkových plynov a na zabezpečenie toho, aby nebol tento sektor penalizovaný pre ambiciózne ciele EÚ?

(EN) Poľnohospodárstvo prispieva k celkovým emisiám skleníkových plynov (SP) v EÚ podielom približne 9 % a hoci emisie od roku 1990 klesli, je možné a potrebné ďalšie úsilie na splnenie ambiciózneho programu EÚ v oblasti klímy a energetiky.

Politika EÚ v oblasti zmeny klímy nestanovuje ciele pre jednotlivé odvetvia, napríklad pre poľnohospodárstvo. V „nízkouhlíkovom pláne“ do roku 2050⁽¹⁾ však Komisia uviedla rozsah príspevku nákladovo efektívneho poľnohospodárstva z dlhodobého hľadiska. Rozhodnutie o spoločnom úsilí (RSÚ) č. 406/2009/ES⁽²⁾ má za cieľ znížiť emisie SP v odvetviach, ktoré nie sú zahrnuté do systému obchodovania s emisiami EÚ, o 10 %. Prostredníctvom mechanizmu rozdelenia záťaže členské štáty prispievajú podľa svojho relatívneho bohatstva (HDP na obyvateľa), pričom ciele na rok 2020 sú v porovnaní s rokom 2005 v rozsahu – 20 % až + 20 %. Je teda ich zodpovednosťou obmedziť emisie v odvetviach, ktorých sa týka ESD, a určiť, aké úsilie má vyvinúť poľnohospodárstvo a ďalšie odvetvia.

Emisie a odstraňovanie CO2 súvisiace so zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (LULUCF) zatiaľ nie sú súčasťou súčasných záväzkov. V rámci klimatického a energetického balíka z roku 2008 bola Komisia požiadaná, aby do polovice roka 2011 vyhodnotila zahrnutie týchto oblastí do záväzkov EÚ na zníženie emisií a podľa potreby predložila legislatívny návrh. Rozsiahle konzultácie s verejnosťou, podnikmi, mimovládnymi organizáciami, členskými štátmi a odborníkmi za posledný rok ukazujú, že väčšina podporuje začlenenie LULUCF, prinajmenšom v prípade, ak sa celkový cieľ zvýši nad hranicu 20 %. Komisia plánuje zverejniť v lete 2011 príslušné oznámenie. Začlenenie by posilnilo environmentálnu integritu záväzkov v oblasti zmeny klímy a zaistilo by pokrytie všetkých emisií. Mohlo by to tiež zlepšiť viditeľnosť úsilia pôdohospodárov o zväčšenie zásobární prostredníctvom udržateľných postupov obhospodarovania pôdy v reakcii na prípadné systémy stimulov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013.

Súčasné nástroje SPP riešia otázky zmeny klímy najmä vďaka viacerým spoločným výhodám poľnohospodársko-environmentálnej politiky a opatrení na ochranu klímy. Reformovaná SPP by sa prostredníctvom ekologickejšie zameraného prvého piliera (pomocou mimozmluvných každoročných environmentálnych opatrení, ktoré idú za hranicu krížového plnenia) a druhého piliera viac zameraného na klímu, ktorý by bol podporovaný profesionálnou poľnohospodárskou poradenskou službou, mohla upraviť tak, aby pomáhala poľnohospodárom zvyšovať efektívnosť a tým aj posilňovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ, pričom by zároveň prispievala k opatreniam na ochranu klímy (zmiernenie vplyvu) a bola by menej ohrozená zmenou klímy (prispôsobenie sa). Rozhodne nie je zámerom Komisie trestať poľnohospodársku komunitu, ale chce jej pomôcť a podporiť ju pri výrobe bezpečných plodín efektívnych z hľadiska emisií, čím sa „podporí udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi“, ako sa píše v oznámení s názvom SPP do roku 2020⁽³⁾. Výrobcovia z EÚ patria medzi najefektívnejších výrobcov z hľadiska emisií uhlíka vo svete a môžu sa dostať na popredné miesto vo svete v oblasti výroby poľnohospodárskych plodín efektívnych z hľadiska emisií, ktoré môžu znížiť globálne poľnohospodárske emisie.

Európsky parlament a Rada prijali 25. novembra 2009 smernicu 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II). Oficiálne by smernica mala nadobudnúť účinnosť v členských štátoch 31. decembra 2012.

Platia výnimky uvedené v preambule smernice (odseky 4, 5, 6, 19, 20, 84, 85) a požiadavky uvedené v jej Hlave 1, oddiel 2, článok 4 pre združenia dobrovoľného zdravotného poistenia v Bulharsku?

Môžu byť tieto združenia zaradené na zoznam (Hlava 1, Oddiel 2, článok 8), pre ktorý smernica neplatí?

Týka sa smernica automaticky združení dobrovoľného zdravotného poistenia, alebo tieto patria medzi výnimky?

Je možné, aby združenia dobrovoľného zdravotného poistenia aj naďalej patrili do pôsobnosti bulharských právnych predpisov o zdravotnom poistení a aby pre nich platili národné právne predpisy v oblasti zdravotného poistenia a nie Kódex zdravotného poistenia, a to aj po transpozícii smernice?

(EN) Bulharských poisťovacích firiem poskytujúcich dobrovoľné a komerčné zdravotné poistenie sa netýkajú výnimky z článku 8 smernice 2009/138/ES, ktorý hovorí o obmedzenom počte inštitúcií s veľmi konkrétnymi charakteristikami⁽¹⁾. Komisia si nemyslí, že tento článok treba zmeniť a doplniť.

V podstate to znamená, že právne predpisy EÚ týkajúce sa poistenia platia aj pre bulharské odvetvie dobrovoľného zdravotného poistenia. Niektorých týchto podnikov či niektorých oblastí ich činnosti sa však môžu týkať iné výnimky, o ktorých sa hovorí v hlave I, kapitole I, časti II smernice č. 2009/138/ES.

Smernice sú pre všetky členské štáty, ktorým sú adresované, záväzné, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, ale nechávajú vnútroštátnym orgánom možnosť voľby formy a metód, pokiaľ ide o ich vykonávanie.

Komisia veľmi úspešne koordinuje pomoc EÚ Japonsku postihnutému zničujúcim zemetrasením a vlnami tsunami.

Ako je však Komisia pripravená na možnú veľkú jadrovú katastrofu v Japonsku?

(EN) Vážený pán poslanec otvoril otázku jadrovej havárie v jadrovej elektrárni Fukušima Daiči po ničivom zemetrasení a cunami, ktoré zasiahli Japonsko 11. marca 2011. Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť situáciu veľmi pozorne sledujú. Sme stále v úzkom kontakte s japonskými orgánmi a informujeme sa o pokračujúcom úsilí o stabilizáciu situácie, zabránenie šíreniu rádioaktívnych látok a monitorovanie súvisiacich podmienok životného prostredia.

Diskusie budú pokračovať na ďalšom samite EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutoční 28. mája 2011 v Bruseli, ako aj na blížiacich sa medzinárodných zasadnutiach (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, G8/G20 a podobne).

Pokiaľ ide o otázku, ako by EÚ mohla reagovať na hypotetickú jadrovú haváriu v tretej krajine, ktorej rozsah by presiahol kapacity príslušnej krajiny na riešenie situácie, EÚ má k dispozícii rôzne nástroje, ktoré by v takomto prípade mohla mobilizovať, napríklad:

1) Mechanizmus civilnej ochrany EÚ. Presný typ mobilizovanej pomoci by závisel od typu jadrovej havárie alebo incidentu, od požiadavky postihnutej krajiny a od kapacít, ktoré by mali k dispozícii členské štáty. Vo všeobecnosti môže táto pomoc okrem iného zahŕňať fázy prvotného hodnotenia, získavania vzoriek a prognóz, činnosti zamerané na vyhľadávanie a záchranu obetí či zariadenia na hromadnú dekontamináciu a jej súčasťou môže byť technické vybavenie napríklad na bezpečnú likvidáciu odpadu, ako aj na poskytnutie odborných poznatkov z oblasti jadrovej energetiky prostredníctvom príslušnej skupiny odborníkov na civilnú ochranu.

2) Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (NSCI, nariadenie Rady (Euratom č. 300/2007 z 19. februára 2007)). Nástroj NSCI poskytuje finančnú pomoc na podporu tretích krajín pri zlepšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti a ochrany pred radiáciou, pričom zaisťuje bezpečnú dopravu, spracovanie a likvidáciu rádioaktívneho odpadu. Tento program realizuje jednotka EuropeAid v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, riaditeľstvami Európskej komisie, ktoré majú na starosti energetiku a dopravu, a s technickou podporou Spoločného výskumného centra Komisie.

3) Nástroj stability (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 12. novembra 2006⁽¹⁾). Tento nástroj tiež možno použiť na financovanie krátkodobých a dlhodobých iniciatív, napríklad opatrení na okamžitú reakciu na prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy, ako sú monitorovanie a umiestňovanie vnútorne vysídlených osôb, jadrová bezpečnosť, opatrenia na odstraňovanie znečistenia, ochrana kritickej infraštruktúry, distribúcia energie, núdzová reakcia a podpora záchranárov.

V odpovedi na moju otázku H-000072/2011 z 8. marca 2011 Komisia uvádza, že nepristúpi k prehodnoteniu aspartámu pred 31. decembrom 2020.

Môže Komisia spresniť, aké je množstvo potravín alebo liekov, ktoré treba požiť na dosiahnutie prípustného denného príjmu 40 mg/kg?

Nemalo by sa spochybniť vyhlásenie EFSA z 28. februára 2011, keďže sa ukázalo, že Dominique Parent-Massin, odborník vo výbore pre potravinové prísady EFSA, mal zmluvu s Coca-colou, podnikom, ktorý je veľkým spotrebiteľom umelých sladidiel, a Ajinomotom, prvým výrobcom aspartámu vo svete?

Aká je reakcia Komisie na túto novú konštatáciu konfliktu záujmov?

(EN) Po nedávnej diskusii, ktorá sa konala v parlamentnom Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súvislosti s predchádzajúcou otázkou na ústne zodpovedanie H-000072/2011⁽¹⁾ týkajúcou sa aspartámu, ktorú predložil vážený pán poslanec, Komisia v súčasnosti zvažuje možnosť presunúť úplné prehodnotenie aspartámu na skorší dátum, ako je plánovaný dátum prehodnotenia, ktorý je podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 257/2010⁽²⁾, ktorým sa stanovuje program prehodnocovania potravinárskych prídavných látok, predbežne stanovený najneskôr na december 2020.

Aspartám je povolená potravinárska prídavná látka vo viacerých rôznych skupinách potravín s odlišnými maximálnymi povolenými hodnotami. Potenciálny príjem potravinárskych prídavných látok v strave vo všeobecnosti závisí od niekoľkých kritérií, napríklad od relatívneho podielu rôznych skupín potravín na dennom príjme a od koncentrácie potravinárskych prídavných látok, ktoré sa používajú v týchto skupinách potravín. Okrem toho je dôležité určiť cieľové skupiny obyvateľstva (deti alebo dospelých), keďže množstvo konkrétnych potravín (obsahujúcich potravinársku prídavnú látku), ktoré treba požiť na dosiahnutie prípustného denného príjmu (ADI), závisí od hmotnosti cieľového obyvateľstva, pričom treba mať na pamäti, že prípustný denný príjem je stanovený na kilogram (kg) telesnej hmotnosti. Potenciálny príjem aspartámu v rámci lekárskej liečby závisí aj od počtu dávok denne a veku pacientov. Okrem toho liečba môže byť stanovená iba na obmedzený počet dní. Z toho dôvodu nie je možné na túto otázku odpovedať všeobecne.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) potvrdil svoje stanovisko z roku 2006, že potenciálne množstvo aspartámu⁽³⁾ prijaté v strave by aj v prípade častých spotrebiteľov malo byť výrazne nižšie ako prípustný denný príjem 40 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti.

Podľa pravidiel úradu EFSA týkajúcich sa možného konfliktu záujmov podpísal odborník spomínaný v otázke na ústne zodpovedanie predloženej váženým pánom poslancom, tak ako ostatní odborníci, vyhlásenia o konflikte záujmov, ktoré prehodnotil úrad EFSA. V súlade s pravidlami úradu EFSA týkajúcimi sa konfliktu záujmov sa tento odborník nezúčastnil diskusií o aspartáme v pracovnej skupine úradu EFSA pre potravinárske prídavné látky a zdroje živín pridávané do potravín (ANS). Okrem toho vyhlásenie úradu EFSA z 28. februára 2011 vypracoval úrad EFSA a nie pracovná skupina úradu EFSA – ANS. Preto Komisia v tomto prípade nevidí žiadny konflikt záujmov.

Pred rokom som sa opýtal Komisie, čo je cieľom zmeny letného času na zimný (H-0103/2010). Dnes sa chcem opýtať, či sa Komisia naďalej pridržiava stanoviska, ktoré vtedy predložila.

Oboznámila sa Komisia s aktuálnymi analýzami z oblasti energetiky, ktoré tvrdia, že tieto zmeny nemajú vplyv na energetickú bilanciu?

Pozná Komisia najnovšie lekárske výskumy, podľa ktorých tieto zmeny zle vplývajú na ľudské zdravie?

Čo si myslí Komisia o rozhodnutí ďalších členských štátov skončiť s praxou zmeny letného času na zimný?

Nepredstavujú uvedené fakty dostatočný dôvod pre Komisiu, aby zmenila svoj postoj, čo by občanom EÚ umožnilo dosiahnuť zdravší a racionálnejší spôsob života?

(EN) Komisia vo svojej odpovedi na otázku na ústne zodpovedanie H-000103/2010 predloženú v marcovej rozprave v roku 2010 na tú istú tému⁽¹⁾ vysvetlila, že záverom správy o vplyve súčasného systému letného času, ktorú Komisia prijala v roku 2007, je, že systém letného času nemá negatívny vplyv a vedie k istým úsporám energie. Súčasný systém nie je predmetom žiadnych obáv v členských štátoch EÚ, ktoré zaviedli letný čas na národnej úrovni a toto rozhodnutie odvtedy nikdy nespochybnili.

Komisia nemá žiadne indície o tom, že situácia sa od zverejnenia správy zmenila, najmä keďže na túto otázku na ústne zodpovedanie odpovedala v roku 2010.

Komisia predovšetkým nemá vedomosť o žiadnych nových reprezentatívnych dôkazoch, ktoré by poukazovali na negatívny vplyv súčasného systému letného času v EÚ.

Komisia berie na vedomie skutočnosť, že Rusko sa nedávno rozhodlo zrušiť uplatňovanie zmeny času.

Nedávno uverejnená vedecká správa s názvom Udržateľná globálna spoločnosť (A Sustainable Global Society) upozorňuje na to, že v nasledujúcich 30 rokoch môže dôjsť k vyčerpaniu zásob fosfátových minerálov (z ktorých sa vyrábajú najdôležitejšie hnojivá pre pšenicu, ryžu a kukuricu). Austrália, ktorá je siedmym najväčším pestovateľom pšenice na svete, už dnes rieši problém závažného nedostatku fosfátov v poľnohospodárskej pôde. V uvedenej správe sa uvádza, že je nevyhnutné investovať do výskumu nových zdrojov fosfátov, ako aj do vývoja technológie, ktorá by umožnila získavať fosfáty z vody.

Mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky:

Existujú informácie o zásobách fosfátových minerálov na svete?

Aký bol v uplynulých rokoch vývoj cien fosfátových hnojív?

Má Komisia v úmysle podporovať výskum v danej oblasti s cieľom nájsť nové zdroje tejto základnej suroviny, prípadne suroviny, ktorá by ju nahradila?

(EN) V posledných niekoľkých rokoch bolo zverejnených viacero vedeckých štúdií o otázke zásob fosfátových minerálov. Je pravda, že niektoré štúdie hovorili o tridsaťročnom časovom rámci pre zostávajúce zásoby, najnovšie údaje však naznačujú existenciu väčších zásob fosfátových minerálov, ktoré sú dostatočné na uspokojenie súčasných potrieb na dlhšie obdobie⁽¹⁾.

Tieto najnovšie údaje však tiež naznačujú významnú koncentráciu týchto nových zásob v jednej geografickej oblasti, čo otvára otázky bezpečnosti dodávok. Okrem toho existujú isté dôkazy, ktoré naznačujú, že zostávajúce zásoby môžu mať zvýšené hodnoty kadmia a ďalších ťažkých kovov, a tým predstavujú riziko vyšších nákladov potrebných na odstránenie týchto kontaminujúcich látok alebo potenciálneho znečistenia pôdy používaním nekvalitnejších hnojív⁽²⁾.

Informácie o cenách, ktoré má Komisia k dispozícii, naznačujú prudký nárast cien fosfátových minerálov počas roka 2008, po ktorom nasledovala stabilizácia a potom postupnejší rast v rokoch 2010 a 2011.

Komisia v posledných piatich rokoch zadala na vypracovanie dve štúdie na túto tému⁽³⁾ a podporuje výskumné projekty, ktoré sa venujú niektorým aspektom tohto problému. Ďalší výskum a významné inovatívne opatrenia by sa v budúcnosti mohli realizovať ako súčasť celkového prístupu k zlepšeniu udržateľnosti poľnohospodárskej výroby a potravinovej bezpečnosti. Neexistujú žiadne informácie o tom, že niekedy bude možné nahradiť fosfor, pokiaľ ide o jeho základné použitie v hnojivách a doplnkových krmivách. Neexistujú ani žiadne alternatívne komodity, ktoré by mohli nahradiť fosfátové minerály.

Informácie predložené na stretnutí odbornej skupiny Komisie týkajúcom sa udržateľného využívania fosforu, ktoré sa konalo 17. februára 2011, však naznačujú, že došlo k zvýšeniu vyhľadávania nových zásob fosfátových minerálov a že existuje významný potenciál účinnejšie využívať tento zdroj. Účinnejšie využívanie by rozšírilo dostupnosť zdroja a zároveň by znížilo problémy súvisiace so životným prostredím spôsobené jeho nadmerným využívaním. Potenciálne opatrenia smerom k udržateľnejšiemu využívaniu fosforu zahŕňajú účinnejšie postupy vyhľadávania a ťažby; lepšie spracovanie vedľajších produktov; využívanie biotechnológie na zlepšenie účinnosti krmív a hnojív; úpravu poľnohospodárskych techník s cieľom znížiť spotrebu hnojív alebo úbytok fosforu (vrátane lepšieho plánovania riadenia výživy na úrovni poľnohospodárskych podnikov); zníženie množstva odpadových potravín prostredníctvom zmeny správania spotrebiteľov a recykláciu prírodného fosforu z hnojiva, odpadovej vody, splaškových kalov a popola zo splaškových kalov.

Komisia má v úmysle ďalej skúmať vznikajúcu otázku v súvislosti s týmto zdrojom v kontexte nadchádzajúceho strategického plánu o účinnosti využívania zdrojov, ktorý je predbežne stanovený na koniec roka 2011.

Nariadením (EÚ) č. 297/2011 z 25. marca 2011 stanovila Komisia v súvislosti s haváriou v jadrovej elektrárni Fukušima osobitné podmienky pre dovoz potravín a krmív z Japonska. Jedným z prijatých opatrení je prísna a systematická kontrola výrobkov pochádzajúcich z Japonska. Navyše na základe rozhodnutia Komisie a Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (rozhodnutie výboru z 8. 4. 2011) boli sprísnené maximálne hodnoty rádioaktívnej kontaminácie.

Boli už v dôsledku nariadenia (EÚ) č. 297/2011 potraviny z Japonska stiahnuté z trhu EÚ? Boli už zo strany členských štátov v rámci systému rýchleho varovania (Rapid Alert) hlásené prípady, pri ktorých boli konštatované nadmerne vysoké rádioaktívne hodnoty?

(EN) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 297/2011 z 25. marca 2011, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa dovozu krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime⁽¹⁾, zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 351/2011 z 11. apríla 2011⁽²⁾ nevyžaduje, aby všetky potraviny z Japonska boli stiahnuté z trhu.

Iba tie krmivá a potraviny, ktoré nie sú v súlade s maximálnymi hodnotami rôznych rádionuklidov v krmivách a potravinách stanovenými v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 297/2011, musia byť stiahnuté z trhu. Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) 2. mája 2011 ešte nedostal žiadne oznámenie týkajúce sa objavenia vysokej hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v krmivách a potravinách pochádzajúcich z Japonska.

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 297/2011, členské štáty každý týždeň Komisiu informujú o výsledkoch všetkých získaných analýz. Komisia 2. mája 2011 dostala výsledky analýz 98 vzoriek odobraných z krmív a potravín pochádzajúcich z Japonska a väčšina vzoriek neukázala žiadnu zistiteľnú hodnotu rádionuklidov jód-131, cézium-134 a cézium-137. V niekoľkých vzorkách, v ktorých sa zistila úroveň rádioaktivity, bola táto úroveň blízko úrovne zistiteľnosti a oveľa nižšia ako maximálna povolená úroveň.

Okrem toho v niektorých vzorkách sa analyzovali iné rádionuklidy ako jód-131, cézium-134 a cézium-137, a nezistili sa žiadne úrovne týchto rádionuklidov.

V roku 2008 grécka vláda ohlásila podporný balík pre grécky finančný systém pozostávajúci z emisie prioritných akcií vo výške 5 miliárd EUR, garančného balíka vo výške 15 miliárd EUR a emisie vládnych dlhopisov vo výške 8 miliárd EUR. V roku 2010 boli Grécku následne poskytnuté garančné balíky v hodnote 15 a 25 miliárd EUR. Po ich schválení Komisiou sa grécka vláda v súčasnosti usiluje o prijatie ďalšieho garančného balíka vo výške 30 miliárd EUR.

V tejto súvislosti:

Ako Komisia doposiaľ hodnotí fungovanie Fondu finančnej stability, ktorý bol zriadený v rámci podporného mechanizmu gréckeho hospodárstva členskými štátmi eurozóny a Medzinárodným menovým fondom s cieľom stabilizovať grécky bankový systém?

Ako hodnotí jeho podiel na konsolidácii kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií, za ktoré ručí grécky štát?

Disponuje Komisia informáciami o tom, v akom rozsahu boli záruky gréckej vlády odvedené do reálnej ekonomiky?

Boli stanovené ciele, pokiaľ ide o minimálny percentuálny podiel záruk, ktoré treba vyčleniť na rast úverov v rámci gréckeho hospodárstva?

(EN) Grécky fond finančnej stability (HFSF) funguje a už dostal prvú tranžu finančných prostriedkov. Rada funguje od októbra 2010. V záujme stanovenia možných potrieb rekapitalizácie fondu HFSF v budúcnosti centrálna banka Grécka vykonáva pravidelné cvičenia odhadu solventnosti s gréckymi komerčnými bankami. Fond HFSF slúži ako poistka pre grécky bankový sektor a v prípade potreby je pripravený podporiť ho.

Schopnosť Fondu finančnej stability konať ako poistka pre banky, ktoré čelia nedostatku solventnosti, pozitívne prispela k finančnej stabilite Grécka. Napríklad niekoľko bánk dokázalo zvýšiť kapitál súkromných investorov (NBG, Piraeus) napriek problémovým okolnostiam. Niekoľko bánk zlepšilo svoju kapitálovú primeranosť prostredníctvom znižovania zadlženosti (Eurobank, Alpha).

Nová tranža v hodnote 30 miliárd EUR vo forme bankových dlhopisov zaručených vládou bola schválená s cieľom ďalej zlepšovať rezervu likvidity v systéme potrebnú z dôvodu odlevu kapitálu a narušenia záruk Eurosystému spôsobených kolísaním trhu, znížením objemu štátnych dlhopisov a zmenou pravidiel Európskej centrálnej banky (ECB) v súvislosti so zárukami. Prístup bánk k novej tranži závisí od prijatia strednodobých plánov financovania, stanovenia cieľov týkajúcich sa bánk a opatrení na zníženie závislosti od likvidity Eurosystému. Tieto plány musia byť zároveň v súlade s makroekonomickým a fiškálnym rámcom v rámci programu a plánov na reštrukturalizáciu, ktoré sa požadujú na základe pravidiel štátnej pomoci EÚ.

Podľa dostupných informácií, ktoré má Európska komisia k dispozícii, žiadne takéto ciele neboli stanovené. Predpokladá sa však, že rast úverov v Grécku je v súlade s makroekonomickým rámcom programu.

Mohla by Komisia poskytnúť aktualizované informácie o práci fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie dodávateľskej siete potravín a konkrétne o práci platformy odborníkov pre zmluvné postupy projektu Business-to-Business (B2B)?

Mohla by sa Komisia osobitne vyjadriť k úrovni zapojenia zainteresovaných strán do platformy B2B, k najbližším krokom a pravdepodobným výsledkom? Domnieva sa Komisia, že práca občianskych platforiem odborníkov v rámci fóra na vysokej úrovni ide správnym smerom a zabezpečí uspokojivé závery pre všetky subjekty zapojené do dodávateľskej siete potravín?

(FR) Fórum na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca, ktoré zriadila Komisia⁽¹⁾, sa počas svojho prvého stretnutia 16. novembra 2010 snažilo začať technickú prácu v štyroch oblastiach, konkrétne v oblasti zmluvných vzťahov medzi podnikmi v potravinovom reťazci, v oblasti nástroja EÚ na monitorovanie cien potravín, v oblasti konkurencieschopnosti agropotravinárskeho priemyslu a v oblasti agrologistiky. V prvých troch oblastiach už Komisia zriadila platformy odborníkov a štvrtú platformu v oblasti agrologistiky má v úmysle zriadiť v roku 2011. Časový harmonogram schôdzí, ktoré sa už konali a ktoré sa budú konať, je dostupný na internetovej stránke Komisie⁽²⁾.

V rámci platformy odborníkov pre zmluvné vzťahy medzi podnikmi v potravinovom reťazci Komisia zaznamenala záväzok zainteresovaných strán zapojených do rozpravy rozvíjať spoločný prístup, pokiaľ ide o spravodlivé zmluvné vzťahy medzi podnikmi. V septembri 2011 platforma odborníkov navrhne definíciu spravodlivých vzťahov znázornených praktikami, ktoré sa v reťazci skutočne zaznamenali, pričom tie najpozitívnejšie sa zdôraznia všade, kde to bude možné. V záujme dosiahnutia tohto cieľa zainteresované strany spoločne vypracovali strategický plán. Komisia by v závislosti od pokroku, ktorý sa dosiahne do júna, mohla schváliť tento prístup alebo navrhnúť novú pracovnú metódu s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli uspokojivé výsledky.

Okrem toho v súlade s oznámením Na ceste k Aktu o jednotnom trhu⁽³⁾ a správou o dohľade nad obchodno-distribučným trhom⁽⁴⁾ Komisia plánuje na jeseň 2011 prijať oznámenie, ktoré vymedzí problém nečestných obchodných praktík, poskytne informácie o vnútroštátnych predpisoch týkajúcich sa týchto praktík a ich vykonávania a zdôrazní možné riešenia. Na jeseň 2011 Komisia zároveň predloží platforme odborníkov a fóru správu o práci, ktorú vykonali vnútroštátne protimonopolné úrady v odvetví agropotravinárstva.

Na základe týchto faktických analýz platforma odborníkov pre zmluvné vzťahy medzi podnikmi v potravinárskom reťazci počas druhej fázy preskúma možné opatrenia a zavedie nástroje vzhľadom na možné odporúčania fóra na vysokej úrovni.

Zainteresované strany v platforme odborníkov pre nástroj na monitorovanie cien potravín už Komisii predložili niekoľko užitočných návrhov na zlepšenie nástroja. Okrem toho je platforma dôležitým fórom pre rozvoj súčinnosti medzi nástrojom vyvíjaným na úrovni EÚ a centrami na monitorovanie cien, ktoré už existujú v niekoľkých členských štátoch.

Úlohou platformy odborníkov pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu je monitorovať vykonávanie širokej škály opatrení skupinou na vysokej úrovni, ktorá sa touto otázkou zaoberala v rokoch 2008 a 2009. Komisia využila príspevky zainteresovaných strán a navrhla sústrediť prácu platformy na štyri témy, ku ktorým by dialóg medzi zainteresovanými stranami vo fóre mohol prispieť významnou pridanou hodnotou. Určené témy sú: sociálny pilier pre udržateľnú konkurencieschopnosť, označovanie, inovácie a vnútorný trh. Táto voľba berie do úvahy prácu vykonávanú v iných fórach zahŕňajúcich rôzne zainteresované strany, napríklad európsky okrúhly stôl pre udržateľnú spotrebu a výrobu potravín, a má v úmysle predchádzať duplicite práce. Každá zo zvolených tém bude predmetom špecializovaného seminára. Seminár, ktorý sa konal 3. mája 2011, sa týkal dôležitých sociálnych otázok v potravinárskom reťazci a viedol ku konštruktívnej rozprave o úlohe sociálnej zodpovednosti podnikov a o rámci Organizácie Spojených národov pre obchod a ľudské práva.

Platformy odborníkov budú podávať správy fóru na vysokej úrovni. Fórum sa druhýkrát stretne v novembri 2011 s cieľom naplánovať technickú prácu na nasledujúci rok. Na základe pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol, si Komisia myslí, že fórum na vysokej úrovni bude pred koncom svojho mandátu v decembri 2012 schopné dosiahnuť uspokojivé výsledky.