Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne ‒ Napriek všetkým krokom, ktoré európske inštitúcie podnikli v oblasti zamestnávania žien, faktom zostáva, že od roku 2002 sa miera zamestnanosti žien zvýšila iba o 4,7 %, čo je žalostne málo. Ženy sa čoraz viac musia obávať o svoje zamestnanie. Zvyšuje sa podiel práce na čiastočný úväzok a ženy sa musia častokrát uspokojiť s nižšou mzdou ako ich mužskí kolegovia. Podľa najnovších správ sa ženy mužom vyrovnajú v platoch až okolo roku 2084, čo je nepochybne veľmi domotivujúce a deprimujúce pri hľadaní zamestnania. Je jasné, že príčin pre momentálny nevyrovnaný stav v odmeňovaní je viacero. Jednou z nich je bezpochyby to, že členské štáty absolútne ignorujú smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania. Ďalším faktorom je neaktuálna úprava smernice o materskej dovolenke, ktorá neodráža skutočný stav a neposkytuje matkám dostatočnú oporu a ochranu. Práva žien sa v poslednom čase dostávajú na okraj záujmu a stáva sa z nich vedľajší problém, čo je bezpochyby nešťastné a nespravodlivé, pretože rodová rovnosť mužov a žien predstavuje podstatnú agendu, ktorej by mala byť prikladaná náležitá dôležitosť.