Špecializované články
 

Sacharovova cena - podpora ľudských práv vo svete

Inštitúcie - 13-12-2006 - 12:44
Zdieľať

Každý rok udeľuje Európsky parlament výnimočným jednotlivcom alebo organizáciám, ktoré bojujú proti útlaku, netolerancii a nespravodlivosti, Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Toto ocenenie predstavuje jeden zo spôsobov, akým sa europoslanci snažia celosvetovo podporovať problematiku ľudských práv a demokracie. Na našej webovej stránke sa dozviete nielen mená kandidátov a rozhodnutie o víťazovi, ale môžete sledovať aj samotné odovzdanie ceny.

Čo je to Sacharovova cena?
 
Cenu Andreja Sacharova udeľuje Parlament od roku 1988. Víťazi ju dostávajú za mimoriadny prínos v oblasti:
  • ochrany ľudských práv a základných slobôd, predovšetkým slobody prejavu
  • ochrany práv menšín
  • dodržiavania medzinárodného práva
  • rozvoja demokracie a právneho štátu
Cenu získavajú jednotlivci, združenia, či organizácie bez ohľadu na ich národnosť alebo štátnu príslušnosť.
 
Kto rozhoduje o víťazovi?
 
Každý rok navrhujú politické skupiny a europoslanci niekoľkých kandidátov na túto cenu. Následne sa na spoločnom zasadnutí stretnú členovia Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj, počas ktorého vyberú troch "finalistov". O konečnom víťazovi rozhoduje Konferencia predsedov, ktorú tvorí Predseda EP a lídri politických skupín. Samotnú cenu odovzdáva na decembrovej plenárnej schôdzi Predseda Parlamentu. Zvyčajne je to okolo 10. decembra - teda v deň, kedy bola v rámci OSN podpísaná Všeobecná deklarácia ľudských práv. Víťaz si odnáša slávnostný diplom a šek na 50 000 EUR.
 
Iné aktivity Parlamentu na podporu ľudských práv
 
Sacharovova cena je len jedným z množstva nástrojov, ktorými Parlament podporuje ľudské práva a demokraciu. Touto problematikou sa aktívne zaoberá najmä Podvýbor pre ľudské práva, ale aj ostatní poslanci a to vždy na štvrtkovom rokovaní plenárnej schôdze. Parlament tiež každoročne vydáva správu o situácii v oblasti ľudských práv v rámci Únie, aj mimo nej. V neposlednom rade poslanci rozhodujú o pridelení peňazí z európskych fondov na rôzne projekty, ktoré sa ľudským právam venujú.
 
 
Odkaz: 20060911FCS10501

Vlaňajší víťazi: "Ženy v bielom", Hauwa Ibrahim a "Reportéri bez hraníc"

Začiatok stránkyNasledujúci
 
Sacharovova cena za slobodu myslenia

Sacharovova cena za slobodu myslenia

Vlani získali Sacharovou cenu hneď traja laureáti: kubánske protestné hnutie "Ženy v bielom", nigérijská právnička Hauwa Ibrahim a združenie na ochranu slobody tlače "Reportéri bez hraníc". Rok po udelení ceny sme sa s minuloročnými víťazmi skontaktovali a zisťovali, aký vplyv malo ocenenie na ich ďalšiu činnosť.
 
"Ženy v bielom" je skupina žien, ktorá vystupuje za práva politických väzňov na Kube. Každú nedeľu od roku 2004 pokojne protestujú proti zadržaniu ich manželov a synov. Na znak ich mierového úsilia a tiež neviny väzňov nosia biele šaty.
 
Rok po ocenení: "Neviete si predstaviť, čo to pre nás znamená," uviedla Laly Garcia-Pedroso, členka Kubánsko-americkej národnej nadácie, ktorá je pre "Ženy v bielom" akýmsi spojivkom s ostatným svetom. Sacharovova cena im "zabezpečila veľkú ochranu. Vďaka oceneniu sa stali známymi nielen vo svete, ale aj na Kube". Cena im v ich úsilí výrazne pomohla, chráni ich a získala im rešpekt kubánskej vlády.
 
Hauwa Ibrahim je právnička zo severnej Nigérie, ktorá obhajuje ženy odsúdené na smrť ukameňovaním  za cudzoložstvo a tiež mladých ľudí, ktorým podľa islamského práva Šaríja hrozí za krádež krutý trest odseknutia končatiny.
 
Rok po zisku Sacharovovej ceny  sa Hauwa Ibrahim domnieva, že "táto cena otvára brány a ponúka veľa príležitostí". Keď v mesiacoch jún až august 2005 oficiálne vyšetrovala smrť šiestich občanov, ktorých zabila nigérijská polícia, napísala o tom 2000-stránkovú správu. Prezidentský úrad však jej zistenia neakceptoval a správu odmietol. Po získaní Sacharovovej ceny jej jeden z ministrov poslal email, podľa ktorého prezident jej správu nielen prijal, ale jej závery aj využil. "To, že som dostala Sacharovovu cenu, zmenilo stav ako sa ľudia dívajú na veci v krajine." Z peňazí, ktoré od Parlamentu dostala, založila nadáciu a po príspevkoch od iných darcov pomohla vrátiť sa do školy 14 chlapcom a dievčatám, ktoré si to nemohli dovoliť. "Vzdelávanie žien je v tejto krajine ešte stále problémom. Ja som sa k vzdelaniu dostala len náhodou a preto som sa rozhodla investovať peniaze práve do tejto oblasti."
 
V súčasnosti je hosťujúcou profesorkou na Saint Louis University v USA. V decembri sa však do Nigérie vráti a mieni pokračovať vo svojej práci.
 
"Reportéri bez hraníc" je medzinárodná organizácia, ktorá sa zasadzuje za slobodu tlače po celom svete a presadzuje ochranu žurnalistov pred cenzúrou a prenasledovaním.
 
Hovorca tejto organizácie Jean-François Julliard uviedol rok po získaní ocenenia: "Táto cena spôsobila, že nás pozná viac ľudí a získali sme medzi nimi väčšiu dôveryhodnosť. Ľudia si totiž spomínajú, že sme to boli práve my, kto vlani vyhral. V našom úsilí za slobodu tlače budeme aj naďalej pokračovať."
 
Začiatok stránkyNasledujúci

Kandidáti na Sacharovovu cenu za rok 2006

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Víťazi Sacharovovej ceny v rokoch 1988-2006

Víťazi Sacharovovej ceny v rokoch 1988-2006

Tohtoroční kandidáti na Sacharovovu cenu pochádzajú z rôznych oblastí. Niektorí podporujú občiansku spoločnosť proti totalitárnym režimom, iní chránia práva menšín a bojujú proti násiliu voči ženám a ďalší zas bránia slobodu prejavu. V nasledujúcich riadkoch nájdete stručný opis desiatich kandidátov, s ktorými sa v utorok oboznámili členovia Výborov pre zahraničné veci a rozvoj a Podvýboru pre ľudské práva.
 
Predsedníčka Podvýboru pre ľudské práva Hélène Flautre zdôraznila, že "udelenie ceny za rok 2006 odráža celoročnú prácu Parlamentu v oblasti ľudských práv". Členovia Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj sa na spoločnom rokovaní 25. septembra dohodnú na "troch finalistoch". O konečnom víťazovi napokon rozhodnú lídri politických skupín a Predseda EP  v októbri. Jednotlivých kandidátov navrhlo najmenej 37 europoslancov alebo politická skupina.
 
Ingrid Betancourt
Túto kolumbijskú političku a bývalú senátorku navrhla v mene viacerých poslancov Marie-Arlette Carlotti zo Socialistickej skupiny. Betancourt sa aktivizuje najmä v boji proti korupcii a obchodovaniu s drogami, ale aj za ukončenie občianskej vojny v Kolumbii. Od 23. februára 2002 je rukojemníčkou gerilovej skupiny Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC).
 
Kolumbia: všetci, ktorí bojujú proti unášaniu rukojemníkov
Približne 80 % zajatých rukojemníkov na celom svete je v Kolumbii - viac než 3000. Kandidátom na Sacharovou cenu sú všetci ľudia (jednotlivci aj združenia), ktorí sa usilujú zamedziť týmto praktikám a ktorí podporujú obete a ich rodiny v Kolumbii. Tohto kandidáta navrhli v mene Skupiny Zelených/EFA Monica Fassoni a Daniel Cohn-Bendit a kandidatúru podporili José Salafranca (Skupina Európskej ľudovej strany - Európski demokrati, EPP-ED), Fernando Fernandéz Martin (EPP-ED), Frédérique Ries (Skupina Liberálov a demokratov za Európu, ALDE) a iní.
 
Projekt Fulda-Mosocho profesora Muthgarda Hinkelmann-Toeweho
Cieľom tohto projektu je ukončiť zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov v regióne Mosocho v Keni a zlepšiť tiež životné podmienky žien. V tomto regióne klesla v rokoch 2002-2005 úroveň zmrzačovania ženských genitálií z 98 % na 66%. Kandidáta navrhol v mene skupiny poslancov Alexander Alvaro (ALDE).
 
Vladimir Kozlov
Tento aktivista v oblasti menšinových a ľudských práv je lídrom opozície etnika Mari proti silnej rusifikácii v republike Mari El v Rusku. Jazyk etnika Mari patrí medzi ugro-fínske jazyky. V mene viacerých poslancov navrhol kandidáta Toomas Ilves zo Socialistickej skupiny (PES).
 
Biskup Erwin Kräutler
Tento rakúsky katolícky biskup je misionárom v Brazílii, kde bojuje za práva pôvodných menšín a za zachovanie dažďových pralesov v celom Amazonskom regióne. V mene viacerých poslancov navrhol kandidáta Herbert Bösch (PES).
 
Somaly Mam
Táto kambodžská aktivistka bojuje proti detskej prostitúcii a sexuálnemu otroctvu detí a žien v Kambodži. Na pomoc ženám v prekérnych situáciách založila združenie AFESIP, ktorého cieľom je sociálna reintegrácia obetí sexuálneho obchodovania. V mene skupiny ALDE ju navrhol Jules Maaten.
 
Alexander Milinkievič
Líder opozície v Bielorusku a neúspešný prezidentský kandidát Milinkievič požaduje demokratizáciu svojej krajiny. V apríli 2006 bol uväznený na 15 dní za účasť na nepovolenom zhromaždení v Minsku. V mene Skupiny EPP-ED ho navrhol Jacek Saryusz-Wolski a v mene Skupiny Únia za Európu národov ho navrhol Brian Cowley.
 
Ghassan Tueni
Tento libanonský novinár a diplomat podporuje zmierenie a dialóg medzi národmi na Blízkom východe. Je otcom libanonského redaktora Gebrane Tueniho, na ktorého bol vlani spáchaný atentát. Jeho kandidatúra na Sacharovovu cenu je vnímaná aj ako spomienka na libanonské osobnosti, ktoré postihol rovnaký osud, ako jeho syna: Rafik Hariri, Bassel Fleihan, Samir Kassir a George Hawi. V mene Socialistickej skupiny ho navrhli Béatrice Patrie a Véronique de Keyser a v mene skupiny Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordická zelená ľavica (GUE/NGL) ho navrhol Francis Wurtz.
 
Mesfin Wolde-Mariam
Tento zakladateľ Etiópskej rady pre ľudské práva (EHRCO) bojuje proti násiliu a hladu v Etiópii. V novembri 2005 bol zadržaný a v súčasnosti čelí súdnemu pojednávaniu, kde mu hrozí trest smrti. V mene viacerých poslancov ho navrhla Ana Gomes (PES).
 
Ženy v čiernom - Belehrad
Pod týmto názvom pracuje srbská feministická a antimilitaristická organizácia, ktorá sa usiluje o zmierenie etník na území bývalej Juhoslávie a uznanie vojnových zločinov, ktoré spáchali srbské vojenské a polovojenské jednotky. V mene viacerých poslancov ich navrhol Jelko Kacin (ALDE).
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Traja finalisti Sacharovovej ceny za rok 2006

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Bojovníci proti únosom v Kolumbii, Alexander Milinkievič, Ghassan Tueni

Traja kandidáti na Sacharovovu cenu

Členovia výborov pre zahraničné veci a rozvoj vybrali na svojom spoločnom zasadnutí 25. septembra troch finalistov Sacharovovej ceny za rok 2006. Parlament ňou oceňuje organizácie a jednotlivcov, ktorí bojujú za slobodu myslenia bez ohľadu na ich národnosť či pôvod.
 
Traja vybraní kandidáti sú (podľa abecedného poradia):
 
- Všetci, ktorí bojujú za unesených rukojemníkov v Kolumbii, zastúpení Ingrid Betancourt a nadáciou Pais Libre
 
- Alexander Milinkievič, líder opozície v Bielorusku a neúspešný kandidát na prezidenta vo svojej vlasti, ktorý bol za účasť na nepovolenom zhromaždení v Minsku uväznený na 15 dní
 
- Ghassan Tueni, libanonský novinár a diplomat, ktorého kandidatúra pripomína mená libanonských osobností, na ktoré bol spáchaný atentát: Rafik Hariri, Bassel Fleihan, Samir Kassir, Georges Hawi a Gebrane Tueni.
 
Konferencia predsedov (predsedovia politických skupín a predseda Parlamentu) vyberie víťaza v októbri. Cenu slávnostne odovzdá predseda Parlamentu na plenárnej schôdzi 12. decembra.
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Finalista č. 1: Bojovníci proti únosom v Kolumbii

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Demonštranti v Paríži

Protest proti únosom v Kolumbii sa konal aj v Paríži

Okruh kandidátov na tohtoročnú Sacharovovu, ktorú Parlament udelí v decembri, sa zúžil na troch finalistov. Postupne vám v abecednom poradí predstavíme všetkých potenciálnych laureátov tejto ceny. Prvým z nich je Kolumbia: všetci, ktorí bojujú proti únosom.
 
Pod týmto názvom sa skrývajú všetci ľudia, ktorí bojujú proti unášaniu rukojemníkov v Kolumbii a ktorí podporujú obete týchto únosov a ich rodiny. Kolumbia sa drží v počte únosov na nepopulárnom prvom mieste. Tri tisícky zajatých rukojemníkov v tejto krajine predstavuje až 80% všetkých únosov na svete. Niektorí ľudia sú pritom zadržiavaní aj viac než osem rokov. Obeťami únosov sú často lídri politických strán, sociálnych hnutí, vojaci či policajti, ale aj bežní občania.
 
Mierové vyjednávania
 
Kolumbia sa už desaťročia zmieta v situácii, kde proti sebe bojujú vládne bezpečnostné sily, ľavicové gerilové skupiny a pravicové polovojenské jednotky. Zaplatenie výkupného zabezpečuje gerilovým skupinám časť ich príjmu, ktorý však plynie najmä z obchodovania s kokaínom. Súčasná vláda začala v októbri vyjednávať s predstaviteľmi Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Cieľom rokovaní s touto gerilovou skupinou je nastolenie mieru a výmena zajatcov.
 
Prvého predstaveného kandidáta na Sacharovovu cenu zastupuje aj Ingrid Betancourt a nadácia País Libre.
 
Ingrid Betancourt
 
Ingid Betancourt je bývalou poslankyňou kolumbijského parlamentu a neskôr aj senátorkou, ktorá sa aktívne podieľala na prijímaní protikorupčných programov. V roku 1998 založila politickú stranu Partido Verde Oxigeno a pokúsila sa ukončiť občiansku vojnu prostredníctvom vyjednávania medzi znepriatelenými stranami. Politická angažovanosť Ingrid Betancourt však poznačila aj jej súkromný život a kvôli stupňujúcim sa vyhrážkam bola napokon nútená poslať svoje deti do zahraničia. Počas prezidentskej kampane vo februári 2002 ju ako jednu z kandidátok na post hlavy štátu uniesli jednotky FARC a zadržiavajú ju až doteraz.
 
Nadácia País Libre
 
Nadácia País Libre (Slobodná krajina) je mimovládnou organizáciou, ktorá nezištne pomáha uneseným rukojemníkom a ich rodinám. Nejde však o pomoc finančnú. Nadácia  sa sústredí na psychologické poradenstvo obetiam a tiež poskytuje praktické rady typu ako rokovať s únoscami, ktorí požadujú výkupné. Cieľom País Libre je zvýšiť informovanosť verejnosti o tomto probléme a tiež poukázať na to, aké dôležité je proti týmto praktikám bojovať. Nadácia sa tiež usiluje zmeniť kolumbijské zákony tak, aby viac chránili obete a minimalizovali následky únosov.
 

Ďalšie informácie :

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Finalista č. 2: Alexander Milinkievič

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Alexander Milinkievič

Alexander Milinkievič je jedným z kandidátov na Sacharovovu cenu za rok 2006

Druhým z troch predstavovaných kandidátov na tohtoročnú Sacharovovu cenu je Alexander Milinkievič. Tento líder bieloruskej opozície bojuje proti porušovaniu ľudských práv a slobôd vo svojej krajine. Jeho snom je premeniť Bielorusko na krajinu slobodnú, spravodlivú, zodpovednú a konkurencieschopnú.
 
Bojovník za demokraciu v Bielorusku, Alexander Milinkievič, vedie mierové hnutie odporu v totalitárnom režime. Zobral na seba riziko a opovážil sa postaviť poslednej diktatúre v Európe.
 
Z vedca politik...a tiež väzeň
 
Málokto však vie, že tento neúspešný prezidentský kandidát je matematik a fyzik, ktorý okrem Bieloruska študoval aj vo Francúzsku, Spojených štátoch a Nemecku. V prvej polovici osemdesiatych rokov dokonca pôsobil aj v Alžírsku, kde viedol katedru fyziky na Setifskej univerzite.
 
Do politického diania v Bielorusku sa zapojil až začiatkom 90-tych rokov v úlohe zástupcu primátora mesta Hrodna. Do "veľkej politiky" vstúpil v roku 2001, aby viedol prezidentskú kampaň opozičného kandidáta Siamiona Domasa. O päť rokov neskôr skončil Milinkievič podobne neslávne ako jeho predchodca a podľa oficiálnych výsledkov získal proti Lukašenkovi len 6%. Krátko po voľbách strávil navyše 15 dní vo väzení. Oficiálny dôvod? Účasť na nepovolenom zhromaždení.
 
Vitajte v Bielorusku!
 
Štátna mašinéria v tu nepripúšťa žiadnu kritiku do vlastných radov. Zakazujú sa politické strany, rušia sa noviny či mimovládne organizácie, politickí oponenti sú prenasledovaní a novinári zastrašovaní. Kritizovanie prezidenta, či iných vysokých štátnych úradníkov je dokonca nelegálne. Kde sme? V Bielorusku!
 
Posledné prezidentské voľby v marci 2006 plne zapadli do tohto scenára a úradná moc na čele s prezidentom Lukašenkom sa snažila potlačiť všetky formy protestov. Bieloruské úrady nepovolili vstup volebných pozorovateľov z Európskeho parlamentu či iných národných parlamentov a na voľby tak dohliadala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Podľa jej predstaviteľov však voľby nesplnili demokratické štandardy a vyhlásili ich za neslobodné a nespravodlivé. Ku kritike situácie sa pridal aj Európsky parlament, ktorý vyzval na zopakovanie volieb a zavedenie prísnejších sankcií voči čelným bieloruským predstaviteľom.
 
Opäť bieloruský kandidát
 
Alexander Milinkievič navštívil tohto roku Európsky parlament hneď dvakrát. Najprv pred voľbami koncom januára, a následne aj po voľbách 5. apríla. Nie je to však prvýkrát, keď je Sacharovova cena tak blízko k Bielorusku. Jej laureátom sa totiž v roku 2004 stala Bieloruská asociácia novinárov, ktorá bojuje za práva žurnalistov a propaguje princípy slobodnej a profesionálnej žurnalistiky v Bielorusku.
 

Ďalšie informácie :

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Finalista č. 3: Ghassan Tueni

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Ghassan Tueni

Kandidát na Sacharovovu cenu za rok 2006 Ghassan Tueni

Posledným z troch kandidátov na Sacharovovu cenu za rok 2006 je libanonský novinár, politik a diplomat Ghassan Tueni. Táto nominácia sa však nedotýka priamo len jeho osoby. Zástanca dialógu a zmierenia medzi národmi na Blízkom východe totiž kandiduje na počesť niekoľkých zavraždených libanonských predstaviteľov.
 
Ghassan Tueni bojuje za väčšiu toleranciu vo svojej krajine, pričom podporuje vytvorenie národa, ktorý by bol silný vo svojej rozmanitosti. Libanonská spoločnosť je totiž značne rozdelená medzi niekoľko náboženských a etnických skupín.
 
Politik a diplomat
 
Ghassan Tueni sa narodil v Bejrúte v roku 1926. Po štúdiu na Harvardskej univerzite sa vrátil do svojej vlasti, aby pokračoval v práci svojho otca, ktorý ešte v tridsiatych rokoch založil nezávislé noviny v arabskom jazyku An-Nahar daily. Začiatkom 50-tych rokov sa Tueni spolupodieľal na založení prvej arabskej univerzity právnych, politických a ekonomických vied a v roku 1951 odštartoval svoju politickú kariéru. Prešiel riadením viacerých ministerstiev, až napokon zakotvil v Organizácii spojených národov, kde pôsobil ako veľvyslanec Libanonu v rokoch 1977 až 1982.
 
Nominácia Ghassana Tueniho je okrem ocenenia tohto výnimočného človeka zároveň aj spomienkou na piatich popredných libanonských predstaviteľov, ktorí prišli o svoje životy pri vlaňajších atentátoch.
 
O zradnosti libanonskej politiky sa Ghassan Tueni presvedčil aj na vlastnej koži, keď prišiel o svojho syna. Gebrane Tueni bol libanonským poslancom, ktorý sa pravidelne kriticky vyjadroval na adresu vojenskej prítomnosti Sýrie v Libanone. To ho napokon prinútilo odísť do exilu vo Francúzsku, odkiaľ sa vrátil koncom roka 2005. Deň po jeho príchode do vlasti sa mu však stal osudným a bombový útok neprežil.
 
Spomienka na ďalšie obete
 
Rafik Hariri bol dvojnásobným premiérom Libanonu v rokoch 1992-1998 a tiež 2000-2004. Aktivizoval sa predovšetkým za zjednotenie rozličných náboženských a etnických skupín v Libanone. Aj on sa angažoval na mediálnom poli a založil vlastnú televíznu stanicu a noviny. Zahynul pri útoku na celú kolónu áut v centre hlavného mesta Bejrút vo februári 2005.
 
Spoločne s ním a ďalšími 21 obeťami prišiel o život aj bývalý poradca ministra financií a neskôr minister hospodárstva a obchodu Bassel Fleihan, ktorý hral kľúčovú úlohu  pri rozvíjaní programu hospodárskych reforiem v Libanone.
 
Rok 2005 sa stal osudným aj pre profesora, novinára a historika Samira Kassira, ktorý neprežil výbuch nálože vo svojom aute začiatkom júna.
 
Posledná spomienka patrí politikovi a bývalému ústrednému tajomníkovi libanonskej komunistickej strany Georgeovi Hawimu, ktorý sa často verejne vyjadroval proti zasahovaniu Sýrie do politiky v Libanone. Diaľkovo ovládaná nálož v aute ho o život pripravila v júni 2005.
 
Kto sa stane víťazom?
 
O víťazovi Sacharovovej ceny za rok 2006 rozhodnú predsedovia politických skupín EP a predseda Parlamentu 26. októbra.
 

Ďalšie informácie :

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Tohtoročnú Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získal Alexander Milinkievič

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Víťaz Sacharovovej ceny 2006: Alexander Milinkievič

Víťaz Sacharovovej ceny 2006: Alexander Milinkievič

Konferencia predsedov Európskeho parlamentu oznámila, že tohtoročným víťazom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia sa stal vodca bieloruskej opozície Alexander Milinkievič. Cena bude oficiálne odovzdaná počas slávnostného zasadnutia Európskeho parlamentu 12. decembra 2006.
 
Milinkievič kandidoval v marci 2006 v bieloruských prezidentských voľbách, ktorých výsledok odsúdila tak EÚ, ako aj Spojené štáty americké. Následne ho bieloruské úrady zatkli počas demonštrácie spochybňujúcej volebné výsledky a odsedel si 15 dní vo väzení. Tento líder bieloruskej opozície navštívil sídlo EP vo februári tohto roku a počas svojej návštevy požiadal europoslancov o ich podporu. Bieloruské úrady však delegácii z EP, ktorá chcela priebeh volieb monitorovať, nepovolili vstup na bieloruské územie.
 
Milinkievič má 59 rokov a je matematikom a fyzikom, ktorý okrem Bieloruska študoval aj vo Francúzsku, Spojených štátoch a Nemecku. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol zástupcom primátora mesta Hrodna.
 
Cenu Andreja Sacharova udeľuje Európsky parlament každý rok výnimočným jednotlivcom alebo organizáciám, ktoré bojujú proti útlaku, netolerancii a nespravodlivosti. Kandidátov na toto prestížne ocenenie navrhujú politické skupiny a europoslanci, o konečnom víťazovi však rozhoduje Konferencia predsedov, ktorú tvorí Predseda EP a lídri politických skupín. Samotnú cenu odovzdáva na decembrovej plenárnej schôdzi Predseda Európskeho parlamentu. Jej súčasťou je aj šek na 50 tisíc eur.
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Videoklip na podporu Sacharovovej ceny

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Logo Sacharovovej ceny

Logo Sacharovovej ceny

V snahe priblížiť Sacharovovu cenu užívateľom internetu nakrútil Európsky parlament krátky videoklip. Jeho cieľom je upriamiť pozornosť na hlavnú myšlienku tohto ocenenia, ktorou je podpora ľudských práv a demokracie vo svete.
 
Okrem videoklipu si môžete stiahnuť aj ďalšie propagačné materiály a tiež sa dozvedieť viac o predchádzajúcich víťazoch Sacharovovej ceny.
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Alexander Milinkievič si v Európskom parlamente prevzal Sacharovovu cenu

Začiatok stránkyPredchádzajúci
 
Alexander Milinkievič

Víťaz Sacharovovej ceny za rok 2006 Alexander Milinkievič

Tohtoročný víťaz Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, vodca bieloruskej opozície Alexander Milinkievič, si v pléne EP prevzal svoje ocenenie, pričom uviedol, že cena je zároveň ocenením "všetkých bieloruských občanov, ktorí bojujú za slobodu vo svojej krajine a boli preto uväznení, vyhodení z univerzít a z práce". Poďakoval Únii, že osudy bieloruských občanov jej nie sú ľahostajné a požiadal, aby aj naďalej podporovala "nezávislé médiá, občiansku spoločnosť a utláčaných bojovníkov za slobodu".
 
Odovzdávanie Sacharovovej ceny uviedol predseda EP Josep Borrell, ktorý vo svojom prejave vyjadril veľké potešenie nad prítomnosťou Alexandra Milinkieviča v Európskom parlamente, pretože existovala obava, že ho bieloruské orgány nepustia z krajiny. Pripomenul tiež, že pre Európu sú ľudské práva takou samozrejmosťou "ako vzduch, ktorý dýchame", hoci na svete sú "tisíce až milióny ľudí, ktorí túto slobodu nepoznajú". Marcové prezidentské voľby v Bielorusku označil za "neslobodné a nedemokratické" a Milinkieviča za "symbol odboja proti utláčaniu a symbol nádeje" demokratickej budúcnosti tejto krajiny.
 
Alexander Milinkievič, ktorý vystúpil vo svojom rodnom jazyku vyjadril Európskemu parlamentu veľkú vďaku za príležitosť prehovoriť pred jeho plénom a označil to za veľkú poctu. Sacharovova cena je však podľa jeho slov nielen jeho osobným ocenením, ale rovnako ocenením všetkých bieloruských občanov, ktorí bojujú za slobodu vo svojej krajine a boli preto uväznení, vyhodení z univerzít či z práce. "Je nás veľa a chceme, aby sa Bielorusko vrátilo do rodiny európskych demokracií - sme preto za tento cieľ pripravení obetovať aj naše zdravie, či naše životy".
 
Ako ďalej uviedol, Bielorusko v roku 1991 konečne získalo nezávislosť, no ako sa ukázalo, "sloboda a nezávislosť nie sú totožné". Poďakoval tiež Európskej únii, že osudy a budúcnosť bieloruských občanov jej nie sú ľahostajné a požiadal, aby aj naďalej podporovala "nezávislé médiá, občiansku spoločnosť a utláčaných bojovníkov za slobodu" v jeho krajine. V tejto súvislosti vyzdvihol schválenie nezávislého fondu na podporu demokracie, ktorým Únia podľa jeho slov preukázala, že je ochotná a pripravená pomôcť, a to nielen Bielorusku, ale aj iným neslobodným krajinám.
 
Vo svojom prejave tiež spomenul plánované zvyšovanie poplatkov za Schengenské víza, ktoré by však podľa jeho slov pre obyvateľov Bieloruska znamenalo "to isté ako Berlínsky múr" a prinieslo by ešte väčšiu izoláciu krajiny. Preto Európsku úniu vyzval, aby 60-eurové poplatky za víza "znížila, alebo ich aspoň prehodnotila".
 
V závere prejavu zdôraznil, že bez Bieloruska Európska únia nie je úplná a preto dúfa, že neprejde veľa rokov, kým sa jeho krajina stane jej plnoprávnou demokratickou súčasťou. "Som Bielorus, ale zároveň som občanom európskej komunity. Musíme bojovať za Bielorusko, ktoré prežije."
 
O laureátovi...
 
59-ročný vodca bieloruskej opozície Alexander Milinkievič kandidoval v marci 2006 v bieloruských prezidentských voľbách, ktoré podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) nesplnili demokratické štandardy. Ich výsledok označila OBSE, ako aj EÚ a vláda USA za  neslobodný a nespravodlivý. Následné protesty bieloruských občanov úradná moc na čele s prezidentom Lukašenkom potlačila a mnohých  účastníkov, medzi nimi aj Alexandra Milinkieviča, polícia zatkla. Vo väzení si odsedel 15 dní.
 
Milinkievič bojuje proti porušovaniu ľudských práv a slobôd vo svojej krajine, pričom jeho snom je premeniť Bielorusko na slobodnú, spravodlivú, zodpovednú a konkurencieschopnú krajinu. Je matematikom a fyzikom, ktorý okrem Bieloruska študoval aj vo Francúzsku, Spojených štátoch a Nemecku. V prvej polovici osemdesiatych rokov pôsobil tiež v Alžírsku, kde viedol katedru fyziky na Setifskej univerzite.
 
Do politického diania v Bielorusku sa zapojil začiatkom 90-tych rokov v úlohe zástupcu primátora mesta Hrodna. Do "veľkej politiky" však vstúpil až v roku 2001, aby viedol prezidentskú kampaň opozičného kandidáta Siamiona Domasa. O päť rokov neskôr, v spomínaných prezidentských voľbách 2006, skončil Milinkievič podobne neslávne ako jeho predchodca a podľa "oficiálnych výsledkov" získal proti Lukašenkovi len 6%.
 
... A o cene
 
Cenu A. Sacharova udeľuje Európsky parlament každoročne výnimočným jednotlivcom alebo organizáciám, ktoré bojujú proti útlaku, netolerancii a nespravodlivosti. Kandidátov na toto prestížne ocenenie navrhujú politické skupiny a europoslanci, o konečnom víťazovi však rozhoduje Konferencia predsedov (Predseda EP a lídri politických skupín). Samotnú cenu odovzdáva na decembrovej plenárnej schôdzi Predseda Európskeho parlamentu. Jej súčasťou je aj šek na 50 000 eur. V roku 1989 získal toto prestížne ocenenie aj Alexander Dubček.
 
Začiatok stránkyPredchádzajúci