Tlačová správa
 

EP: Únia musí viesť otvorenú diskusiu na tému zločiny totalitných režimov

Voľby 2009 - Spravodlivosť a vnútorné veci - 02-04-2009 - 17:44
Plenárne zasadnutie
Zdieľať

Poslanci Európskeho parlamentu dnes prijali spoločné uznesenie o svedomí Európy a totalite, v ktorom žiadajú, aby bol 23. august vyhlásený dňom obetí všetkých totalitných a autoritárskych režimov. V tejto súvislosti pripomínajú, že Európa nebude zjednotená, kým nebude schopná nazerať na svoju históriu jednotne, neuzná nacizmus, stalinizmus, fašistické a komunistické režimy za spoločné dedičstvo a nerozprúdi otvorenú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch.

Poslanci v uznesení o svedomí Európy a totalite, ktoré prijali na dnešnom zasadnutí pomerom hlasov 553:44:33 pripomínajú, že európska integrácia bola už od svojho počiatku reakciou na utrpenie, ktoré priniesli dve svetové vojny a nacistická tyrania vedúca k holokaustu, ako aj rozpínavosť totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a východnej Európe. Bola tiež spôsobom, ako pomocou spolupráce a integrácie prekonať hlboké rozpory a nepriateľstvo v Európe, ako ukončiť vojnu a zaistiť jej demokraciu. Spomienky na tragickú minulosť Európy je preto potrebné uchovať v živej pamäti a uctiť si tak pamiatku obetí, odsúdiť vinníkov a položiť základy k zmiereniu vychádzajúcemu z pravdy a pripomínaní minulosti.
 
Európa nebude podľa EP zjednotená, kým nebude schopná nazerať na svoju históriu jednotne, neuzná nacizmus, stalinizmus, fašistické a komunistické režimy za spoločné dedičstvo a nepovedie otvorenú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch v minulom storočí. Poslanci pripomenuli, že v západnej Európe bol dominantnou historickou skúsenosťou nacizmus, kým krajiny strednej a východnej Európy zažili aj komunizmus. Domnievajú sa preto, že je nevyhnutné snažiť sa o lepšie pochopenie minulosti týchto krajín, ktoré prešli dvojakou diktatúrou.
 
Parlament ďalej zdôraznil, že žiadny politický orgán ani žiadna politická strana nemá monopol na výklad histórie a nemôže tvrdiť, že je objektívny. Mylný výklad histórie môže podľa EP podporovať politiku vylúčenia, a tak podnecovať nenávisť a rasizmus.
 
Prístup k dokumentom
 
EP vyslovil poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch je aj 20 rokov po páde totalitných režimov príliš obmedzený prístup k dokumentom, ktoré majú konkrétny význam z osobného hľadiska, alebo sú potrebné pre účely vedeckého skúmania. Poslanci vyzvali členské štáty, aby sa zasadili o otvorenie archívov vrátane archívov bývalých štátnych bezpečnostných služieb, tajnej polície a spravodajských služieb, a aby prijali opatrenia na zaistenie toho, aby tento proces nebol zneužitý na politické účely.
 
"Na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať zber dôkazov a záznamov dosvedčujúcich pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu", domnievajú sa poslanci.
 
Platforma európskej pamäte a svedomia
 
Parlament vyzval na vytvorenie platformy európskej pamäte a svedomia, ktorá by podporila budovanie siete a spoluprácu medzi vnútroštátnymi výskumnými inštitúciami, ktoré sa špecializujú na históriu totalitných režimov a vytvorenie celoeurópskeho dokumentačného strediska ako pamätníka obetiam všetkých totalitných režimov.
 
Poslanci na záver žiadali, aby bol 23. august vyhlásený za celoeurópsky pamätný deň obetiam všetkých totalitných a autoritárskych režimov, ktorý by sa pripomínal nestranne a s úctou.
 
Odkaz: 20090401IPR53245