Tohtoročné parlamentné voľby sa podľa šéfky parlamentnej delegácie, estónskej socialistky Marianne Mikko, od tých predošlých výrazne líšili. Členovia volebných komisií a voliči boli tento krát oveľa lepšie informovaní. Obavy však vyvolal nízky počet registrovaných voličov v zahraničí. Z celkového počtu 600 000 až milión Moldavčanov mimo vlasti sa za účelom volieb zaregistrovalo len 22 000 voličov.

 

 

Potrebné je tiež "uskutočniť ďalšie úsilie, predovšetkým pokiaľ ide o postavenie verejnoprávnych vysielacích organizácií," zdôrazňuje Mikko. Tento záver podčiarkli aj medzinárodní pozorovatelia, ktorí v spoločnom vyhlásení konštatujú, že médiá síce poskytli kandidátom možnosť predstaviť svoje vízie, avšak verejnoprávne médiá dostatočne nerozlišovali, či ide o vystúpenia štátnych predstaviteľov, alebo ich volebnú kampaň. Priebeh volieb tak poznačili "početné obvinenia zo zastrašovania voličov a kandidátov," píše sa vo vyhlásení.

 

 

Moldavsko je krajina veľká asi ako Belgicko. Zo 4,3 milióna obyvateľov je 78 % Moldavčanov. Zvyšok tvoria Ukrajinci, Rusi a turecky hovoriaci kresťania Gagauzi. Ide zároveň o najchudobnejšiu krajinu Európy. Podiel HDP na obyvateľa dosahuje len 2,500 amerických dolárov, čo je viac než 13-krát menej ako je priemer krajín EÚ. Až štvrtina obyvateľstva pritom žije v zahraničí a domov posiela zarobené peniaze.

 

Moldavsko sa od cárskeho Ruska osamostatnilo v roku 1918, aby sa vzápätí pričlenilo k Rumunsku. V roku 1940 si však toto územie prisvojil Sovietsky zväz. Hoci je krajina od roku 1991 opäť samostatná, ruskí vojaci zostali na tej časti územia, kde prevažuje ruské a ukrajinské obyvateľstvo. Odtrhnutie regiónu Podnestersko však medzinárodné spoločenstvo neuznalo.