Návrh uznesenia - B6-0625/2006Návrh uznesenia
B6-0625/2006
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA

24. 11. 2006

ktorý na základe otázky na ústne zodpovedanie B6‑0428/2006
v súlade s článkom 108 odsekom 5 rokovacieho poriadku
predkladá Jean-Marie Cavada
v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
o pokroku zaznamenanom v EÚ pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)

Postup : 2006/2610(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0625/2006
Predkladané texty :
B6-0625/2006
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B6‑0625/2006

Uznesenie Európskeho parlamentu o pokroku zaznamenanom v EÚ pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje Únii cieľ rozvíjať sa ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

–  so zreteľom na článok 39 tejto zmluvy, ktorý poveruje Európsky parlament, aby každoročne uskutočnil diskusiu o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti,

–  so zreteľom na odpovede Rady na otázku na ústne zodpovedanie(B6-0428/2006) počas rozpravy z 27. septembra 2006 a oznámenia prednesené Komisiou, ktoré predstavujú situáciu v uskutočňovaní Haagskeho programu a jeho budúcnosti,

–  so zreteľom na rozpravy počas parlamentného stretnutia z 2. a 3. októbra 2006, ktoré zorganizoval Parlament spoločne s Fínskom,

–  so zreteľom na článok 108 odsek 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vo svete, ktorý je čoraz viac vystavený globalizácii, krízam a ustavičným napätiam, hospodárskym nerovnostiam a neustále sa zväčšujúcim migračným tokom, ideologickým a kultúrnym konfrontáciám, ktoré postihujú čoraz väčší počet osôb, a teroristickým hrozbám s neznámym dosahom, požiadavka európskych občanov, aby mohli v rámci Únie požívať viac slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, neustále rastie;

B.  keďže Európska únia nemá ani sedem rokov po prijatí záverov v Tampere koherentnú prisťahovaleckú politiku a chýba jej najmä politika legálnej migrácie,

C.  berúc na vedomie , že tieto faktory vonkajších tlakov:

-  nemohla Európska rada vziať do úvahy počas prijímania prvého programu z Tampere v roku 1999 a v nedostatočnej miere sa tak stalo pri definícii Haagskeho programu v novembri 2004,

-  sú nekontrolovateľné na úrovni každého členského štátu a budú ťažko kontrolovateľné samotnou Úniou, ak si urýchlene nezaobstará prostriedky pre svoje ciele a nestane sa v oblasti politík spojených s PSBS dôveryhodným prostredníkom pre iné medzinárodné organizácie ako je OSN ([1] ), alebo na regionálnej úrovni pre politiky migrácie a rozvoja Africká únia , alebo pokiaľ nebude na európskom kontinente štruktúrovanejšej spoluprácovať s Radou Európy a jej orgánmi, ktorých úlohou je podpora právneho štátu a ochrana základných práv ([2]),

D.  pripomína, že v prípade chýbajúceho koherentného acquis a spoločných pozícií so svojimi členskými štátmi, EÚ nie je schopná v oblasti PSBS závažným spôsobom ovplyvniť pozíciu tretích krajín vrátane svojich spojencov, ako sú Spojené štáty; a že to môže ovplyvniť jej dôveryhodnosť a nútiť ju akceptovať politickú a strategickú iniciatívu týchto krajín,

E.  keďže tento strategický nedostatok EÚ nie je spôsobený len skutočnosťou, že tieto politiky boli iba nedávno prenesené na úroveň EÚ ([3] ), ale najmä skutočnosťou, že prenos sa uskutočnil počas Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluvy s veľkými výhradami členských štátov a prechod na bežný zákonodarný režim, ktorý už bol stanovený v roku 1993 sa uskutočnil len v obmedzenej miere v roku 1999, 2001, 2004 a nakoniec v roku 2005 počas (čiastočnej) aktivácie „prepojenia“ k Haagskemu plánu, ktorý je stanovený v článku 67 Zmluvy o Európskom spoločenstve,

F.  pripomína, že narastanie počtu právnych základov pre jeden politický cieľ, zvyšujúci sa počet jurisdikčných konfliktov a žiadostí o definovanie rozsahu právomocí inštitúcií, pravidlo jednomyseľnosti a najmä chýbajúca skutočná demokratická a jurisdikčná kontrola dokonca i v súčasnosti spôsobujú, že súčasná situácia politík tretieho piliera je veľmi nestála pokiaľ ide o to, ako EÚ dodržiava zásady, na ktorých je podľa svojich vyhlásení založená (čl. 6 Zmluvy o EÚ),

G.  upozorňuje na riziká vyplývajúce z vypracovávania tém, ktoré už sú predmetom návrhov predložených inštitúciami EÚ, mimo rámca európskych zmlúv; vyjadruje záujem o začatie otvorenej diskusie na základe primeranej spolupráce medzi inštitúciami EÚ a za účasti parlamentov členských štátov, ktorá by sa týkala začlenenia Prümského dohovoru do Zmluvy Spoločenstva, s cieľom umožniť tak Parlamentu vykonávať demokratickú kontrolu,

H.  berúc do úvahy skutočnosť, že členské štáty si ako prvé uvedomujú túto situáciu ako nedostatkovú z demokratického, jurisdikčného a aj funkčného hľadiska a že podpisom ústavnej zmluvy sa zaviazali stanoviť od novembra 2006 povinným to, čo v Maastrichtskej zmluve bolo iba uznanou schopnosťou Rady,

I.  presvedčený, že aktivácia „prepojenia“ stanovená v čl.67 Zmluvy o Európskom spoločenstve a čl. 42 Zmluvy o Európskej únii nielen zodpovedá súčasnej ústavnej situácii, ale je kompatibilná s budúcou ústavnou situáciou a z tohto dôvodu by ho Rada mala tiež aktivovať v súlade s čl. 18 Viedenského dohovoru, ktorý zaväzuje zúčastnené strany k lojálnej spolupráci na vytvorení najvhodnejších podmienok pre budúcu ratifikáciu,

J.  v súlade s návrhom Komisie Európskych spoločenstiev aktivovať v roku 2007 prepojenia stanovené v čl. 67 Zmluvy o ES (odstránením obmedzenia jurisdikcie Dvora v oblastiach uvedených v hlave IV Zmluvy o ES) a čl. 42 Zmluvy o EÚ, ako to už Európsky parlament 14.10.2004 odporučil Európskej rade ([4]),

K.  pripomínajúc, že aktivácia „prepojenia“ necháva Rade otvorenú možnosť rozhodnúť o svojich podmienkach hlasovania a že v tomto kontexte by sa dali nájsť viaceré riešenia na zachovanie jednomyseľnosti v niektorých prípadoch a/alebo pre stanovené obdobia, ak vo všetkých prípadoch a vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkajú práv európskych občanov, bude existovať spolurozhodovanie EP, pretože sa nemôže považovať za menej dôležitý ako najmenší z členských štátov,

L.  keďže „prepojenia“ aktivované na základe existujúcich zmlúv sú už koherentné s rámcom stanoveným Ústavnou zmluvou a nesmú ju presahovať (napr. v oblasti kvót v migračnej politike),

M.  keďže je tiež nevyhnutné určiť, kam by mali „prepojenia“ viesť a ak sa k existujúcim zmluvám nemôžu pridať nové ciele, bolo by lepšie v nasledujúcich dvoch rokoch pripraviť konsolidáciu/zjednodušenie acquis Únie v oblasti PSBS, ktoré sa postupne formovalo počas spolupráce medzi členskými štátmi, najmä od Maastrichtskej zmluvy. Takáto práca na konsolidácii a zjednodušení by mala byť zameraná na odstránenie mnohých nezrovnalostí a čo najväčšie zovšeobecnenie acquis v oblasti rozšírenej spolupráce (ako Schengen),

N.  vzhľadom na silný dopyt po zlepšení praktickej kooperácie už v rámci súčasných zmlúv, zo strany občanov a právnikov, ako aj Rady, v ktorej doteraz chýbala dohoda umožňujúca urobiť skutočný pokrok v rámci uvedenej spolupráce,

O.  keďže nie je dovolené neoprávnene penalizovať nové členské štáty, ktoré spĺňajú schengenské kritériá a sú pripravené na vstup do systému, kvôli výraznému oneskoreniu pri vykonávaní SIS II (Schengenský informačný systém druhej generácie),

P.  keďže Európsky parlament preukázal neobyčajnú rýchlosť a pozoruhodný zmysel pre kompromis, keď v prvom čítaní dosiahol dohodu o troch legislatívnych textoch, ktoré predstavujú balík týkajúci sa právneho základu pre SIS II,

1.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2007 predložila Rade návrh rozhodnutia o aktivovaní článku 42 Zmluvy o EÚ a prenesení ustanovení týkajúcich sa policajnej spolupráce (vrátane EUROPOLU) a súdnej spolupráce v trestných veciach (vrátane EUROJUSTU) do rámca Spoločenstva (hlava IV Zmluvy o ES);

2.  žiada Radu:

  • -aby urýchlene a v súlade so stanoviskom Parlamentu prijala návrh rozhodnutia založeného na čl. 67(2) Zmluvy o ES , pokiaľ ide o odstránenie obmedzení právomocí Súdneho dvora v rámci hlavy IV Zmluvy o ES a aby urobila všetko preto, aby urýchlila postup pri prejudiciálnom konaní v oblasti, ktorá sa týka PSBS,
  • -aby naplánovala rozšírenie spolurozhodovania s Parlamentom a kvalifikovanej väčšiny v Rade vo všetkých prípadoch, keď je to v súlade s platnými zmluvami možné, napríklad v prípade legálneho prisťahovalectva alebo začlenenia štátnych príslušníkov tretích krajín, tak ako v roku 2004 stanovilo holandské predsedníctvo Rady,

3.  vyzýva Európsku radu, aby poskytla usmernenia pre Radu a Komisiu týkajúce sa:

a)  zmeny európskeho legislatívneho rámca, ktorý sa odvíja od základnej požiadavky zabezpečiť vysokú úroveň ochrany základných ľudských práv v rámci Únie a pokiaľ ide o otázky práva osôb, neobmedziť sa iba na otázky cezhraničného charakteru. V tejto súvislosti by EP mal mať možnosť využiť expertízu a podporu budúcej Agentúry pre základné práva;

b)  urýchleného posilnenia ochrany zakladateľských princípov EÚ (čl. 6 Zmluvy o EÚ) a spôsobov výstrahy a sankcií stanovených v čl. 7 Zmluvy o EÚ. Judikatúra európskych dvorov, ústavných súdov a prieskumy uskutočnené Radou Európy a EP postačujú na preukázanie skutočnosti, že členské štáty a inštitúcie EÚ sa musia trvalo zaoberať dodržiavaním týchto zásad a mali by si stanoviť verejné referenčné kritériá na zlepšenie kvality súdnictva a policajnej spolupráce; v tejto súvislosti by sa aktivácia „postupu varovania stanovená v článku 7, ods. 1 Zmluvy o EÚ” mala stať súčasťou štandardných opatrení pre vzájomnú pomoc, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zásad stanovených v článku 6 Zmluvy o EÚ;

c)  odpovede na požiadavku skutočného zlepšenia praktickej spolupráce prostredníctvom posilnenia a zosúladenia právomocí, ktoré majú v súčasnosti k dispozícii Eurojust a jeho členské štáty najmä prostredníctvom poskytnutia účinnej právomoci na koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, právomoci na začatie trestných stíhaní a prispenie k vyriešeniu kompetenčných sporov, ako aj prostredníctvom poskytnutia právomoci Europolu, ktorá mu umožní organizovať a koordinovať vyšetrovania a operatívne činnosti spolu s príslušnými orgánmi členských štátov v rámci spoločných vyšetrovacích tímov; národné parlamenty a Európsky parlament by mali každý rok zorganizovať diskusiu o pokroku a problémoch, s ktorými sa stretli pri tomto druhu činnosti a overiť, či sú nevyhnutné úpravy národných a európskych právnych predpisov;

d)  ubezpečenia sa o tom, že prostredníctvom európskych právnych predpisov sa nevytvára stav dozoru a zasahovanie verejných orgánov do dodržiavania osobnej slobody je prísne obmedzené a podrobené pravidelnej kontrole za účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

e)  nápravy súčasného nedostatku na úrovni európskych právnych predpisov, v oblasti spracovania dôverných údajov, ktorými disponujú inštitúcie EÚ, naplánovať preto revíziu čl. 9 nariadenia 1049/01, a vytvorenie Výboru pre kontrolu dôverných činností v rámci EP;

f)  podpory uplatňovania zásad/odporúčaní generálneho tajomníka Rady Európy v členských štátoch EÚ prostredníctvom uplatnenia čl. 52 Európskeho dvora pre ľudské práva, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu tajných služieb (pozri najmä budúce odporúčania parlamentného výboru povereného preskúmaním spisu o letoch CIA), prijatím odporúčaní Rady;

4.  vyzýva Radu, aby bez zbytočného odkladu predložila Parlamentu usmernenie, ktoré v súčasnosti vypracúva a ktoré sa týka predmetu návrhu rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov spracovávaných v rámci policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach; upozorňuje na to, že hrozí, že podstata tohto návrhu sa stratí, a pripomína záväzky, ktoré Rada prijala v súvislosti s politickou účasťou Parlamentu na prijímaní rámcového rozhodnutia;

5.  vyzýva národné parlamenty, aby čo najskôr overili, aký bude na národnej úrovni dosah nových ustanovení, ktoré pripravuje Rady v oblasti ochrany údajov, uplatňovania zásady disponibility a vzájomného prepojenia databáz, ktorých údaje sa spracúvajú na bezpečnostné účely; vyhlasuje, že má záujem zohľadniť výsledky tohto preverenia v stanoviskách, ktoré v tejto súvislosti predloží Rade;

6.  nalieha na Komisiu, aby každoročne zverejňovala správu o činnostiach skupiny členov Komisie zodpovedných za oblasť základných práv; takisto dôrazne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila prehľad činností a rozhodnutí, ktoré uvedená skupina prijala za obdobie uplynulého 2,5 roka;

7.  považuje za podstatné, že v takých citlivých politikách, ako sú politiky spojené so základnými právami, prisťahovalectvom a posilnením bezpečnosti, sa inštitúcie EÚ nesnažia nahradiť členské štáty, ale postupujú ako ich doplnok. Je potrebné zabezpečiť, aby komunitarizáciu (presun na Spoločenstvo) policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach sprevádzalo určité právo na dozor:

a)  nad súčasným právom členských štátov na zákonodarné iniciatívy (Rada by sa mohla zaviazať, že v súlade s čl. 208 Zmluvy o ES požiada Komisiu Európskych spoločenstiev, aby predložila legislatívne návrhy v oblastiach, ktoré určí tretina členských štátov),

b)  nad možnosťou národných parlamentov zaujať stanovisko k návrhom v oblasti PSBS, ktoré sú v konaní. V súčasnosti pre nich existuje lehota šiestich mesiacov do rozhodnutia Rady o príslušnom návrhu. Európsky parlament by sa mohol zaviazať, že nedá v prvom čítaní svoj súhlas Rade pred uplynutím tejto lehoty.

8.  pripomína potrebu zachovávať určitú koherentnosť, pokiaľ ide o legislatívne právomoci na úrovni EÚ, a to tým, že napr. stanoví, že právne predpisy v oblasti prisťahovalectva sa neobmedzujú len na nelegálne prisťahovalectvo, ale vzťahujú sa aj na oblasť legálneho prisťahovalectva;

9.  pokiaľ ide o dočasnú dohodu s USA o záznamoch údajov o cestujúcich (PNR), vyjadruje vážne obavy v súvislosti s listom USA, v ktorom USA uvádzajú svoju interpretáciu dohody a z ktorého vyplýva, že interpretácia orgánov USA presahuje obsah dohody, najmä čo sa týka účelu dohody, prístupu agentúr a orgánov USA k záznamom údajov o cestujúcich a počtu dátových polí, do ktorých možno nahliadnuť;

10.  nalieha na Radu, aby bezodkladne prijala návrh rámcového rozhodnutia o procesných právach v trestnom konaní na území celej Európskej únie [KOM(2004)0328] a náležite pritom zohľadnila stanovisko prijaté Európskym parlamentom 12. apríla 2005 (T6-0091/2005);

11.  Znovu poukazuje na potrebu, ako to bolo stanovené v Tampere v roku 1999:

  • -zovšeobecniť zásadu vzájomného uznania a urobiť z nej základ právnych predpisov EÚ;
  • -dodatočne posilniť prístup k spravodlivosti v súlade s ustanoveniami návrhov, ktoré sa týkajú mediácie v občianskoprávnych veciach, vecí s nízkou hodnotou sporu a platobných rozkazov;
  • -stanoviť opatrenia na zosúladenie právnych predpisov, po zhodnotení ich vplyvu na oblasť základných práv a zapojiť do toho národné parlamenty;

12.  bez toho, aby boli dotknuté výsady Komisie Európskych spoločenstiev, potvrdzuje potrebu zachovať aj v prípade začleňovania tretieho piliera do práva Spoločenstva právo členských štátov vzájomne si pomáhať a kontrolovať, ako je to už v prípade schengenskej spolupráce a boja proti terorizmu;

13.  podporuje nedávne oznámenie Komisie Európskych spoločenstiev o zavedení systému hodnotenia politík PSBS a pripomína, že hodnotenie by:

a)  sa malo stať predmetom každoročného oznámenia Európskemu parlamentu, aby ho mohol prerokovať v súlade so zmluvami a v spolupráci s národnými parlamentmi,

b)  malo ešte viac začleniť zástupcov občianskej spoločnosti a univerzitných kruhov do vyhodnotenia vplyvu politík a opatrení spojených s PSBS;

14.  zastáva názor, že aj najlepšie ciele neprekročia štádium úmyslu, ak sa im neposkytnú zodpovedajúce ľudské a finančné zdroje, ktoré:

a)  budú uskutočňovať zásady solidarity a lojálnej spolupráce na úrovni EÚ medzi členskými štátmi vrátane finančnej spolupráce,

b)  prispôsobia právomocí európskych agentúr (Europol, Eurojust, Frontex, Olaf, CEPOL,...) s cieľom umožniť im vypracovať strategické priority definované členskými štátmi na úrovni EÚ,

c)  umožnia predchádzať a čeliť občianskym krízovým situáciám medzinárodného rozsahu. V tejto otázke má Komisia Európskych spoločenstiev a generálny sekretariát Rady určité skúsenosti umožňujúce uskutočniť veľmi rýchly „pooling“ ľudských, technických a finančných zdrojov.

15.  vyzýva Komisiu, aby vyvíjala úsilie o urýchlenie procesu vykonávania Schengenského informačného systému druhej generácie, pravidelne informovala Európsky parlament o pokroku dosiahnutom v rámci tohto procesu a predložila odôvodnenia týkajúce sa prípadov oneskorenia, ku ktorým už došlo, ako aj akýchkoľvek ďalších prípadov oneskorenia, ktoré sa vyskytnú v budúcnosti;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia