k otázkam na ústne zodpovedanie B6‑0460/2008 a B6‑0461/2008
v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
predkladajú Rebecca Harms, Claude Turmes a Caroline Lucas
o zvyšovaní cien energií
Uznesenie Európskeho parlamentu o zvyšovaní cien energií
B6‑0446/2008
Európsky parlament,
–
so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade a Európskemu parlamentu s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),
–
so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. – 9. marca 2007 a Akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) pre energetickú politiku pre Európu (EPE),
–
so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie,
–
so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A.
keďže hospodárstvo EÚ nie je, prinajmenšom v niektorých sektoroch, dobre pripravené na súčasné ceny energií, a to najmä ceny ropy,
B.
keďže rastúce a navyše nestále ceny energií predstavujú vážny problém pre tie domácnosti v EÚ, ktoré majú nízke príjmy a ktoré neúmerne trpia v dôsledku vysokých nákladov na dopravu a kúrenie, najmä z dôvodu vysokých cien ropy, ale aj vysokých nákladov na niektoré činnosti a služby náročné na energie, ako sú rybolov, poľnohospodárstvo, cestná nákladná doprava a ohraničený počet priemyselných odvetví náročných na energie,
C.
keďže za hlavný činiteľ rastu cien na celosvetovej úrovni a úrovni EÚ počas posledných mesiacov považuje špekulácie hedžových fondov, ale aj ropných gigantov a energetických a plynárenských spoločností,
D.
keďže Európsky parlament si je vedomý, že ceny energií sú podmienené rôznymi činiteľmi, ktoré priamo nezávisia od tvorcov politík EÚ, ako sú nestále svetové ceny ropy a previazanie ceny ropy a plynu, a z týchto dôvodov vidí len obmedzenú možnosť, aby sa politickými opatreniami v krátkodobom horizonte znížili jednotkové ceny ropy, plynu a elektrickej energie,
E.
keďže si je vedomý, že európske hospodárstvo je na pokraji celosvetovej krízy v oblasti energetických zdrojov posilňovanej veľmi neúčinným využívaním zdrojov a závislosťou od fosílnych palív vo svete, v ktorom krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a vysokým počtom obyvateľov preberajú hlavný hospodársky model Západu rýchlosťou, ktorú nikto neočakával, a dávajú do pohybu skutočnú cenovú súťaž v rámci všetkých zdrojov energií, ako aj iných zdrojov a komodít vrátane potravín,
F.
keďže najväčší potenciál zníženia celkových nákladov na energie spočíva v zvýšení energetickej účinnosti a v úsporách energie;
G.
keďže si je vedomý aj rôznych možností, akými EÚ, národné vlády a miestne orgány môžu pomôcť občanom postihnutých chudobou v dôsledku cien energií a nepriaznivo zasiahnutým hospodárskym odvetviam prostredníctvom koordinovaných krátkodobých opatrení, akými sú priame platby na zmiernenie energetickej chudoby, priama pomoc alebo daňové úľavy pre niektoré hospodárske odvetvia a ľahší prístup ku krátkodobým a strednodobým opatreniam na šetrenie energií,
H.
keďže politiky a opatrenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, úspor energie a energetickej účinnosti sú jedinými prostriedkami na zníženie našej závislosti od konvenčných palív;
I.
keďže právne predpisy, ktorých cieľom je podpora obnoviteľných zdrojov elektrickej energie, viedli k nástupu udržateľného rozvoja v členských štátoch alebo k jeho výraznému posilneniu,
J.
keďže dosiahnutie aspoň 20 % zlepšenia energetickej účinnosti do roku 2020 je kľúčom k dosiahnutiu 20 % cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov, zvýšeniu energetickej nezávislosti a k dosiahnutiu cieľov EÚ pri riešení zmeny klímy.
1.
zdôrazňuje, že pokiaľ nedôjde k súčasnému posunu v energetickej politike a v spotrebe, dopyt po energiách bude v nasledujúcich dekádach v EÚ naďalej rásť; v tejto súvislosti si je vedomý, že potláčanie nepriaznivých zmien klímy bude ešte náročnejšie a bude si takisto vyžadovať veľké náklady spotrebiteľov a podnikov a rastúce ceny energií;
2.
žiada ECOFIN, aby problém špekulácií v oblasti cien energií riešil rozhodným, ale realistickým spôsobom vypracovaním spoločného kódexu správania s cieľom zabrániť špekuláciám na energetických burzách a zavedením koordinovaných politík zdaňovania nezaslúžených ziskov špekulantov v oblasti energií a energetických spoločností; zisky z týchto príjmov by mohli vytvoriť základ pri zriaďovaní vnútroštátnych fondov určených na inovácie v ropnom priemysle a na pomoc;
3.
žiada Komisiu, aby pre všetky členské štáty vytvorila spoločný súbor pravidiel týkajúcich sa spôsobov pomoci niektorým hospodárskym odvetviam prostredníctvom cielených opatrení bez významnejšieho narušenia vnútorného trhu EÚ;
4.
nalieha na vlády členských štátov na všetkých úrovniach, aby vážne riešili problém energetickej chudoby v EÚ a zaviedli konkrétne politiky riešenia mimoriadnych situácií v zvlášť postihnutých hospodárskych odvetviach;
5.
zdôrazňuje, že vnútroštátne opatrenia by mali ďalej zabezpečovať kontinuitu existujúcich politík EÚ v oblasti vnútorného trhu s energiou a politík týkajúcich sa zmeny klímy, a to takým spôsobom, aby nenarušovali vnútorný trh EÚ, a preto žiada Európsku komisiu, ECOFIN a samit hláv štátov a vlád EÚ, aby stanovili súbor minimálnych noriem a pravidiel, ktoré by predstavovali rozhodnú a koordinovanú reakciu na súčasný rast cien;
6.
žiada Komisiu a ECOFIN, aby rozhodne odmietli populistické a kontraproduktívne iniciatívy, aké predstavujú hlasy po znížení DPH na primárne energetické produkty ako ropa a plyn, a aby uprednostnili premyslené a dlhodobé štrukturálne opatrenia, napríklad návrh zníženia DPH na tovary a služby znižujúce spotrebu energie, ktorý predložil britský ministerský predseda;
7.
pripomína, že obnoviteľné energie a energetická účinnosť patria k najlepším metódam ochrany spotrebiteľov a priemyslu pred duálnymi účinkami rastúceho dovozu energií a zvyšujúcich sa cien palív; trvá na tom, že vypracovaním energetickej politiky sa nesmú vytvárať nové sociálne bariéry a že ceny energií musia byť transparentné a konkurencieschopné;
8.
potvrdzuje, že teraz je veľká príležitosť na zníženie dopytu po energiách nákladovo úsporným spôsobom; pripomína, že potenciál úspory energií dosahuje v EÚ až 40 %, ale na to, aby sa tento zámer dosiahol, je potrebné stanoviť prísne záväzné ciele; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že dosiaľ sa v rámci záväzku EÚ v oblasti potláčania zmien klímy nestanovil žiadny záväzný cieľ úspor energií a energetickej účinnosti;
9.
nalieha na EÚ a členské štáty, aby preto prijali konkrétne opatrenia na zníženie spotreby energií a aby neodkladne významne investovali do hospodárstva založeného na energetickej účinnosti s cieľom prudko znížiť našu závislosť od fosílnych palív a splniť ciele Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a súvisiaceho Kjótskeho protokolu; preto žiada Komisiu, aby spustila rozsiahly program, prostredníctvom ktorého sa do roku 2020 stane z EÚ hospodárstvo dosahujúce najlepšiu účinnosť spotreby energií;
10.
opätovne zdôrazňuje, že obnoviteľné energie spolu s opatreniami šetrenia energií znižujú závislosť Európy od dovozu energií, a tým redukujú politické a hospodárske riziká spojené s týmto dovozom;
11.
žiada Komisiu, aby v návrhu budúcej energetickej politiky EÚ, a to najmä v rámci nadchádzajúceho strategického preskúmania energetickej politiky, zabezpečila prioritu šetrenia energií, energetickej účinnosti a obnoviteľných energií ako skutočne trvalo udržateľného riešenia znižovania závislosti EÚ od konvenčných palív;
12.
zdôrazňuje potrebu podpory inovácií v oblasti výroby energií z fosílnych palív zavedením technologicky neutrálneho limitu na emisie skleníkových plynov pre elektrárne na báze fosílnych palív;
13.
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.