Návrh uznesenia - B7-0351/2010Návrh uznesenia
B7-0351/2010

NÁVRH UZNESENIA o EÚ 2020

14.6.2010

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Guy Verhofstadt, Lena Ek v mene skupiny ALDE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0348/2010

Postup : 2010/2591(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0351/2010
Predkladané texty :
B7-0351/2010
Prijaté texty :

B7‑0351/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu o EÚ 2020

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia Európskej rady z 11. februára 2010,

–   so zreteľom na verejné konzultácie o EÚ 2020, ktoré uskutočnila Komisia, a na ich výsledky (SEK(2010)116),

–   so zreteľom na vyhodnotenie lisabonskej stratégie, ktoré uskutočnila Komisia (SEK(2010)114),

–   so zreteľom na dokument Európskej rady s názvom Sedem krokov k realizácii európskej stratégie pre rast a zamestnanosť,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020[1],

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

VŠEOBECNÉ POZNÁMKY

Stratégia Európa 2020 by sa mala zamerať na udržateľný hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a boj proti chudobe a sociálnemu vyčleňovaniu.

1.  zastáva názor, že členské štáty by mali zvýšiť svoju hospodársku výkonnosť zavedením štrukturálnych reforiem s cieľom znížiť verejné výdavky, zredukovať byrokraciu, posilňovať zapojenie občanov a podporovať ich vlastnú zodpovednosť, stimulovať podnikanie a inovácie, vytvárať právne predpisy, ktoré sú výhodnejšie pre MSP, a poskytovať ľuďom príležitosť maximálne využiť svoje schopnosti namiesto toho, aby boli závislí od sociálnej podpory,

2.  konštatuje, že nezamestnanosť je hlavným problémom súčasných rokovaní v súvislosti s krízou; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť prostredníctvom systémov flexiistoty inkluzívne a konkurencieschopné trhy práce, umožniť väčšiu pružnosť zamestnávateľom a zároveň zabezpečiť primeranú podporu v prípade krátkodobej nezamestnanosti, ktorá by sa spájala s aktívnou podporou s cieľom znovu sa zamestnať v prípade straty zamestnania;

3.  zdôrazňuje, že súčasný obsah stratégie Európa 2020 s hlavnými cieľmi, kľúčovými návrhmi, nedostatkami a ukazovateľmi má veľmi všeobecný charakter; preto naliehavo žiada Komisiu, aby predložila podrobnejšie plány, v ktorých objasní, akým spôsobom sa tieto iniciatívy majú úspešne implementovať; tieto podrobné plány by sa mali následne predložiť Európskemu parlamentu na odsúhlasenie;

4.  poznamenáva, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sú kľúčovými otázkami, a vyjadruje poľutovanie nad situáciou, že viac ako 80 miliónov ľudí žije pod hranicou chudoby, čo je ľudským a ekonomickým nešťastím, a zdôrazňuje potrebu prijať ambicióznu stratégiu na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia;

Dobudovanie vnútorného trhu si vyžaduje odvážnejšie iniciatívy

5.  zdôrazňuje, že dobre fungujúci jednotný trh je najcennejším nástrojom EÚ v globalizovanom a konkurenčnom svete; EÚ ho musí doplniť flexibilnejším a mobilnejším pracovným trhom, ako aj skutočnou mobilitou pacientov v oblasti zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že treba vytvoriť digitálny vnútorný trh;

6.  zdôrazňuje, že na dobudovanie jednotného trhu, ako aj na to, aby ho občania viac akceptovali, sú potrebné odvážnejšie iniciatívy;

7.  víta správu vypracovanú Mariom Montim na žiadosť predsedu Komisie, ktorá obsahuje zaujímavé návrhy týkajúce sa vybudovania pevnejšieho jednotného trhu, dosiahnutia konsenzu v otázke pevnejšieho jednotného trhu a jeho realizácie;

8.  vyzýva Komisiu, aby zaujala postoj k návrhom v tejto správe a aby Európskemu parlamentu následne predložila iniciatívy v podobnom duchu;

9.  domnieva sa, že ustanovenie účinného jednotného trhu si vyžaduje, aby Komisia vypracovala jednoznačný súbor politických priorít na základe prijatia tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorý by sa mal vzťahovať na legislatívne i nelegislatívne iniciatívy a ktorého cieľom by malo byť vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;

10. vyzýva Komisiu, aby s cieľom predísť problémom spojeným so zbytočným komplikovaním vnútroštátnych pravidiel a transpozíciou v členských štátoch zvýšila používanie nariadení namiesto smerníc;

11. odporúča Komisii, aby uskutočnila nezávislý prieskum s cieľom zistiť 20 najväčších zdrojov nespokojnosti a frustrácie súvisiacich s jednotným trhom, s ktorými sa občania každodenne stretávajú, a to najmä v súvislosti s elektronickým obchodom, cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou a vzájomným uznávaním kvalifikácie;

12. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zavedenie doložky o začiatku uplatňovania, ktorou sa zabezpečí, aby zákony o vnútornom trhu EÚ automaticky nadobudli účinnosť v určitom termíne, keď ich členské štáty včas netransponujú;

13. nabáda ďalej Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie doložky o ukončení platnosti s cieľom zabezpečiť revíziu všetkých právnych predpisov, aby sa stanovilo, či sú realizovateľné a užitočné, a ak nie, aby sa zrušili;

14. zastáva názor, že pokrok na vnútornom trhu by nemal vychádzať z najmenšieho spoločného menovateľa; nabáda preto Komisiu, aby vyvinula iniciatívu a predložila ambiciózne návrhy; nabáda členské štáty, aby využili metódu posilnenej spolupráce v oblastiach, v ktorých medzi 27 členskými štátmi nie je dosiahnuteľná dohoda; ostatné krajiny sa budú môcť k týmto iniciatívam pridať v neskoršej fáze;

15. domnieva sa, že niektoré z najočividnejších problémov, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú, a to najmä v odvetví služieb, a ktoré treba prioritne riešiť s cieľom dosiahnuť rýchle výsledky, sú: 1) prístup k bezpečným výrobkom a kvalitným službám; 2) prístup k spoľahlivým, porovnateľným a objektívnym informáciám vrátane porovnávania cien; 3) väčšia právna istota a zrozumiteľnosť v zmluvných vzťahoch; 4) väčšia platobná istota; 5) prístup k adekvátnym, cenovo dostupným a účinným systémom odškodňovania a 6) lepšie vedomosti o systéme a väčšia dôvera v systém;

16. domnieva sa, že treba naliehavo riešiť riadne vykonávanie smernice o službách a smernice o odborných kvalifikáciách, dohľad nad trhom v kontexte nového legislatívneho rámca a spoluprácu orgánov na ochranu spotrebiteľa;

17. vyzýva členské štáty, aby konečne akceptovali korelačné tabuľky týkajúce sa implementácie právnych predpisov s cieľom viac sprehľadniť nedostatky v oblasti prijímania právnych predpisov;

18. zdôrazňuje, že dobre fungujúci trh obstarávania je kľúčový pre vnútorný trh; je však aj naďalej znepokojený tým, že verejné orgány majú stále veľké problémy, pokiaľ ide o plnenie svojich politických cieľov v rámci komplexného súboru pravidiel, ako aj o zabezpečenie prístupu MSP na trhy verejného obstarávania;

19. pobáda Európsku komisiu, aby sa zamerala na návrhy ďalšej liberalizácie odvetvia dopravy; konkurencieschopnosť EÚ vo svete závisí od dobre fungujúceho jednotného trhu podporeného modernou infraštruktúrou dopravy a prepojenými sieťami;

Investovanie do rastu: mobilizácia rozpočtu EÚ a súkromných finančných prostriedkov

20. zdôrazňuje ústrednú úlohu kohéznej politiky pre dosahovanie cieľov stratégie EÚ 2020 a konštatuje, že kohézna politika by mala ostať dlhodobou politikou, ktorá nereaguje na krátkodobé zmeny z dôvodu zhoršenia hospodárskej situácie;

21. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali obmedzeniami mobility v Európe, najmä súčasnou fragmentáciou prostriedkov EÚ a potrebou inovatívnych riešení financovania infraštruktúrnych projektov, zelených koridorov a trvalo udržateľnejšej dopravy;

22. domnieva sa, vzhľadom na reformu budúcej kohéznej politiky po roku 2013, že na to, aby sa zaručila konkurencieschopnosť EÚ vo svete, by sa finančná podpora MSP v rámci kohéznej politiky mala posilňovať, pokiaľ ide o rozsiahlejšie poskytovanie úverov na miestnej úrovni; treba zvýšiť využívanie rizikového kapitálu a spoluprácu s EIB; treba odstrániť zbytočnú administratívnu záťaž a výrazne zjednodušiť postupy žiadania o finančné prostriedky, aby sa podporila účasť MSP na projektoch, a vo všetkých programoch výrazne zvýšiť podiel prostriedkov vyčlenený na výskum a vývoj a na inovácie; zdôrazňuje, že pevná územná súdržnosť EÚ so zvýšeným zameraním na územnú spoluprácu na spoločných projektoch (energetika, doprava atď.) by zlepšila globálnu pozíciu EÚ voči jej globálnym partnerom;

23. v súvislosti s tým, že Komisia požaduje koordinovanú hospodársku politiku, žiada, aby Komisia jasne vymedzila pôsobnosť svojich návrhov spojených s týmto prístupom a stanovila vetvenie a pravdepodobný vplyv na budúce hospodárske a rozpočtové riadenie EÚ;

24. vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor kľúčových výkonnostných ukazovateľov na základe riadneho finančného hospodárenia vo všetkých programoch a projektoch EÚ a aby ich každoročne predkladala Európskemu parlamentu;

25. poukazuje na kľúčovú úlohu miest a regiónov pri dosahovaní týchto cieľov; nalieha na to, aby sa ich skúsenosti a prínos zohľadnili pri plnení priorít stratégie EÚ 2020;

26. vyzýva na zásadnú reformu SPP s cieľom zabezpečiť primeraný rozpočet EÚ umožňujúci pripraviť sektor na nové úlohy, ako je poskytnutie riešení problémov súvisiacich so zmenou klímy a zásobovanie verejnosti produktmi, ktoré sa by sa mali považovať za také, za ktoré by sa malo platiť; zdôrazňuje potrebu zamerať sa v novej stratégii na výskum a vývoj; požaduje, aby kohézny fond bol viac zameraný na najchudobnejšie európske regióny; konštatuje, že aby sa to dalo dosiahnuť, potrebujeme väčšiu rozpočtovú flexibilitu;

27. pripomína svoju žiadosť, aby sa zabezpečilo primerané financovanie na podporu čistých, udržateľných a účinných nízkouhlíkových energetických technológií, a to v celkovej výške najmenej 2 miliardy EUR ročne z rozpočtu EÚ, ktoré by sa vynakladali dodatočne k 7RP a Programu na podporu konkurencieschopnosti a inovácií od roku 2010; v tejto súvislosti požaduje urýchlené zostavenie harmonogramu financovania zo strany Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o prostriedky, ktoré poskytnú od roku 2010 s cieľom zabezpečiť začatie financovania rôznych iniciatív plánu SET, ako aj doplňujúcich iniciatív;

28. domnieva sa, že SPP môže v období po roku 2013 zohrávať úlohu v plnení cieľov stratégie EÚ 2020 tým, že hospodárska a environmentálna udržateľnosť, zmena klímy a ekologický rast budú hlavnými súčasťami novej politiky;

29. nalieha na EÚ, aby uskutočňovala špecifické hospodárske projekty EÚ, ako sú európska energetická supersieť a inteligentná sieť, dokončenie projektu Galileo, ekologické technológie, elektronické zdravotníctvo, transeurópska dopravná sieť (TEN-T) a slobodný a spravodlivý prístup k IKT a širokopásmovému internetu;

Plné využívanie našich nástrojov vonkajšej politiky

30. domnieva sa, že Európska komisia musí sledovať ciele, ktoré má stanovené v mandáte na rokovania, a to konkrétne ochranu zemepisných označení a práv duševného vlastníctva, prístup priemyselných výrobkov a služieb na trh a verejné obstarávanie v rozvinutých i rozvojových krajinách, ako aj minimálne požiadavky na environmentálne a sociálne normy;

31. je presvedčený, že obchodná politika EÚ musí presadzovať hlavné hodnoty Únie, ako sú ľudské práva, demokracia, zásady právneho štátu a základné slobody, ako aj ochrana životného prostredia;

32. je presvedčený, že Komisia musí zabezpečiť súlad medzi európskou politikou obchodu a rozvojovou politikou tak, aby obchod prispieval k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;

33. domnieva sa, že Komisia musí v spolupráci s členskými štátmi dôrazne zakročiť pri ochrane legitímnych práv a očakávaní spotrebiteľov vždy, keď existuje dôkaz o tom, že dovozcovia a výrobcovia z tretích krajín používajú falošné alebo zavádzajúce označenia pôvodu;

34. domnieva sa, že Európa by tiež mala presvedčiť svojich obchodných partnerov, aby upustili od protekcionistických opatrení, ako sú vývozné clá, alebo kampane typu „kupuj čínske výrobky“ prípadne „kupuj americké výrobky“;

KĽÚČOVÉ NÁVRHY

Kľúčová iniciatíva Inovácie v Únii

35. je presvedčený, že úspešná realizácia novej kľúčovej iniciatívy Inovácie v Únii je rozhodujúca pre podporu ekonomiky založenej na znalostiach; vyzýva Komisiu, aby zvýšila celkový objem finančných prostriedkov vyhradených pre výskum a inovácie v rozpočte Spoločenstva;

36. naliehavo žiada Komisiu, aby znížila administratívne prekážky; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zlepšila podmienky v oblasti inovácií, napr. vytvorením jednotného patentu EÚ; dobre mienené programy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a formovanie trvalo udržateľného hospodárstva riadne nefungujú, pretože tieto prekážky odrádzajú MSP, univerzity a zahraničných účastníkov od zapájania sa do európskych programov;

Kľúčová iniciatíva Mládež v pohybe

37. zdôrazňuje, že v záujme riešenia problému vysokej nezamestnanosti medzi mládežou by sa väčšia pozornosť mala venovať zavádzaniu programov EÚ, ktoré podporujú podnikanie a mobilitu medzi mladými ľuďmi vo všetkých fázach vzdelávania;

38. je presvedčený, že vo všetkých členských štátoch treba efektívne zaviesť zákaz diskriminácie v oblasti zamestnávania a odbornej prípravy na základe veku a že členské štáty by mali čo najskôr prijať navrhnuté právne predpisy na zákaz diskriminácie mimo oblasti zamestnania;

39. zdôrazňuje význam znalostí, zručností a kompetencií mladých ľudí a zabezpečenia toho, aby tieto oblasti reagovali na potreby meniaceho sa trhu práce rozvíjaním spravodlivých, pružných a efektívnych systémov vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, aby rozvíjala programy EÚ podporujúce vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a celoživotné vzdelávanie s cieľom uľahčiť hladký prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy alebo z nezamestnanosti a nečinnosti na trh práce;

40. zdôrazňuje význam sprístupňovania kvalitného zamestnania pre mladých ľudí vypracovaním integrovaných politík flexiistoty na zlepšenie pružnosti pracovného trhu a na zabezpečenie istoty pracovných miest, ako aj podpory a uľahčovania podnikania medzi mladými ľuďmi a jeho rozvoja prostredníctvom primeraných programov vzdelávania, odbornej prípravy, učňovského vzdelávania a mentoringu;

Kľúčová iniciatíva Digitálny program pre Európu

41. poukazuje na obrovský potenciál zamestnanosti v odvetví IKT; pripomína, že hospodárska súťaž v tomto odvetví podporuje inovácie, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby existovali slobodné a konkurenčné trhy, ktoré by boli prístupné pre nových účastníkov, čím sa uľahčí používanie nových, inovačných technológií; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí zabezpečiť všetkým občanom a spotrebiteľom univerzálny a vysokorýchlostný prístup k pevnému a mobilnému širokopásmovému internetovému pripojeniu bez ohľadu na lokalitu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali všetky dostupné politické nástroje na zabezpečenie širokopásmového internetového pripojenia pre všetkých európskych občanov a na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov pre pokrytie širokopásmovým a vysokorýchlostným pripojením;

42. domnieva sa, že európsky digitálny program bude mať zásadný vplyv v oblastiach kultúry, médií a vzdelávania, čo si vyžaduje skôr integrovaný než individualistický prístup; rozhodujúce je, aby sa v rámci všetkých politických iniciatív súvisiacich s digitálnym programom venovala pozornosť vplyvu nových médií, napríklad prostredníctvom záväzku podporovať elektronické zručnosti, ako aj pozornosť internetovému obsahu a zároveň aspektom vnútorného trhu a hospodárskym a technickým aspektom; harmonizácia európskeho autorského práva napomôže inovácie a podnikanie v odvetví kultúry a médií;

43. domnieva sa, že účinná ochrana osobných údajov je nevyhnutým prvkom pri zvyšovaní dôvery voči internetovým službám; ochrana súkromia je základnou hodnotou a všetci občania by mali mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi; vyzýva preto na prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

44. domnieva sa, že pluralistické a nezávislé médiá sú piliermi európskej demokracie, ktoré treba ochraňovať, a že podobne je potrebné ochraňovať aj médiá na internete a posilniť nezávislú žurnalistiku EÚ, ako aj komunikačné politiky týkajúce sa problémov EÚ;

Kľúčová iniciatíva Európa efektívne využívajúca zdroje

45. domnieva sa, že environmentálne aspekty stratégie EÚ 2020 sú vo všeobecnosti príliš slabé a treba ich posilniť; do hlavných cieľov stratégie by sa mali zahrnúť jasné a merateľné environmentálne ciele, pričom sa bude klásť dôraz na zastavenie straty biodiverzity;

46. je presvedčený, že stratégia EÚ 2020 by mala byť zameraná na dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 až 95% najmä zvýšením energetickej účinnosti a zredukovaním množstva odpadov s cieľom zlepšiť konkurenčné postavenie Európy a znížiť náklady;

47. domnieva sa, že zlepšenie účinnosti využívania zdrojov by malo byť prioritou v rámci celej stratégie EÚ 2020; osobitnú pozornosť treba venovať vplyvu stáleho zvyšovania cien ropy a obmedzenej ponuky drahých kovov, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe elektronického tovaru vo všeobecnosti a najmä pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá;

48. domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť inovácie v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa zlepšenia životného prostredia, účinnosti využívania zdrojov a zníženia nákladov; je presvedčený, že stanovenie cieľov v oblasti právnych predpisov a zavedenie regulačných opatrení sú najúčinnejšími spôsobmi podpory takýchto inovácií;

49. domnieva sa, že pravidlá prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ by sa mali upraviť tak, aby zohľadňovali potrebu podporovať inovácie, ktoré znižujú náklady a zlepšujú využívanie zdrojov;

Kľúčová iniciatíva Čistá a účinná energia

50. pripomína, že energetická účinnosť je nielen nákladovo najúčinnejším spôsobom zníženia emisií skleníkových plynov a posilnenia energetickej bezpečnosti, ale mohla by viesť aj k vytvoreniu jedného milióna pracovných miest do roku 2020; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby energetickej účinnosti pripísali popredné miesto v rámci agendy EÚ, ako aj popredné miesto v jej rozpočte; konkrétnejšie požaduje intenzívnejšiu implementáciu platných právnych predpisov a včasné predloženie ambiciózneho návrhu nového európskeho akčného plánu pre energetickú účinnosť, ako aj revíziu smernice o energetických službách a záväzný cieľ týkajúci sa energetickej účinnosti;

51. konštatuje, že do roku 2020 a po tomto období budú potrebné významné investície do energetickej infraštruktúry, aby bolo možné reagovať na klimatický problém, modernizovať energetické siete Európy vrátane transeurópskych energetických sietí, navrhnúť európsku energorozvodnú supersieť, vyvinúť inteligentné siete a vybudovať prepojenia, ktoré sú nevyhnutné na stimulovanie vnútorného trhu s energiou a na začlenenie rastúceho podielu obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na vypracovanie ďalších veľkých infraštruktúrnych projektov v tretích krajinách, najmä v stredomorskom a euroázijskom regióne; pripomína, že obnoviteľné zdroje energie sú najlepšími domácimi zdrojmi energie na našom kontinente, a požaduje preto ambicióznu realizáciu záväzkov členských štátov v oblasti obnoviteľných energií;

Kľúčová iniciatíva Priemyselná politika vo veku globalizácie

52. víta kľúčovú iniciatívu priemyselnej politiky ako prostriedok vypracovania cielenej a zosúladenej európskej priemyselnej politiky na základe zásady inovácií a efektívnosti zdrojov s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť EÚ, udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

53. poukazuje na to, že cieľ, ktorý má viesť priemysel a MSP k inováciám, sa nedosiahne len zlepšením prístupu ku kapitálu vo všeobecnosti, ale bude nevyhnutné aj zameranie na diverzifikáciu zdrojov financovania;

54. domnieva sa v kontexte reformy budúcej kohéznej politiky po roku 2013, že finančná podpora MSP v rámci kohéznej politiky by sa mala posilňovať, pokiaľ ide o rozsiahlejšie poskytovanie úverov na miestnej úrovni; treba zvýšiť využívanie rizikového kapitálu a spoluprácu s EIB; treba odstrániť zbytočnú administratívnu záťaž, aby sa podporila účasť MSP na projektoch, a vo všetkých programoch výrazne zvýšiť podiel prostriedkov vyčlenený na výskum a vývoj a na inovácie;

Kľúčová iniciatíva Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

55. je presvedčený, že je dôležité vnímať znižujúcu sa konkurencieschopnosť Európy z globálneho hľadiska; so zreteľom na dlhodobo predpovedaný nedostatok pracovných síl sa domnieva, že je dôležité myslieť na obdobie po kríze a preskúmať európske programy s cieľom umožniť „vedomostnú migráciu“ a zabrániť úniku mozgov v Európe;

56. zdôrazňuje potrebu vyvíjať politiky a služby zamerané na riešenie nesúladu medzi požiadavkami na zručnosti a trhom práce vrátane lepšieho informovania o potrebách v oblasti zručností v EÚ zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a pravidelnej aktualizácie prognóz budúcich makroekonomických a demografických trendov a trendov na trhu práce na všetkých úrovniach a analýzy potrieb v oblasti zručností podľa sektorov zohľadňujúc potreby podnikov;

57. zdôrazňuje potrebu vytvoriť otvorený, pružný a konkurencieschopný pracovný trh, ktorý vytvára pracovné príležitosti a odzrkadľuje potreby jednotlivcov a podnikov; členské štáty by mali začleniť zásady flexiistoty schválené Európskou radou do svojich politík trhu práce a uplatňovať ich; členské štáty a inštitúcie by mali vykonávať viac v prospech potvrdenia dôležitosti úlohy, ktoré majú malé a stredné podniky a nezávisle zárobkovo činné osoby, a znižovania bariér pre tvorbu pracovných miest, akými sú administratívne bariéry a zbytočná byrokracia;

58. domnieva sa. že ústrednými bodmi by mali byť boj proti nezamestnanosti mladých a snaha o skutočné zosúladenie zručností a potrieb trhu; treba rozvíjať verejno-súkromné partnerstvá v oblasti vzdelávania; cezhraničná mobilita pre študentov a výskumníkov v rámci výmen a praxí by mala prispieť k zvýšeniu významu posilňovania príťažlivosti inštitúcií vyššieho vzdelávania v Európe na medzinárodnej úrovni; zachovanie cieľa výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP je veľkou podporou pre inovácie prostredníctvom výskumu a vyššieho vzdelávania; európsky záväzok týkajúci sa vzdelávania by sa mal v rámci stratégie EÚ 2020 pretaviť do konkrétnej formy; víta iniciatívu Európskej komisie na začlenenie konkrétnych cieľov v oblasti vzdelávania do stratégie EÚ 2020;

59. je presvedčený, že demografické zmeny a starnúca populácia EÚ sú veľkou výzvou, ktorá si vyžaduje nové myšlienky a inovatívne postupy, ak má byť Európska únia naďalej konkurencieschopná; mali by sa rozšíriť systémy celoživotného vzdelávania a implementovať právne predpisy o diskriminácii na základe veku a členské štáty by mali zvážiť opatrenia s cieľom ukončiť prax týkajúcu sa veku povinného odchodu do dôchodku, aby ľudia, ktorí chcú ďalej pracovať po dosiahnutí určitého veku, mali túto možnosť;

60. je presvedčený, že je dôležité prijať opatrenia na zvýšenie začlenenia starších a postihnutých ľudí na trh práce a účinne bojovať proti diskriminácii na trhu práce na základe veku, postihnutia, pohlavia, rasy, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo viery v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ;

61. konštatuje, že v niektorých členských štátoch treba naliehavo riešiť otázku veľkého rozsahu nepriznanej a ilegálnej práce, pretože často vedie k zneužívaniu a vykorisťovaniu, nebezpečným pracovným podmienkam a negatívnym hospodárskym vplyvom;

Kľúčová iniciatíva Európska platforma na boj proti chudobe

62. vyjadruje poľutovanie nad tým, že neúspech lisabonskej stratégie prispel k viac než 80 miliónom chudobných v EÚ, čo takmer predstavuje populáciu Nemecka; nalieha na to, že toto mrhanie ľudskými zdrojmi a v sociálnej a hospodárskej oblasti sa musí riešiť v rámci stratégie EÚ 2020; trvá na tom, aby stratégia EÚ 2020 obsahovala cieľ zníženia chudoby v EÚ o polovicu; väčšina Európanov v súčasnosti žijúcich v chudobe alebo ohrozených chudobou sú ženy, a to najmä staršie ženy, migrantky, ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, migranti, osamelí rodičia a opatrovatelia; okrem toho treba zaviesť celoživotný prístup, keďže chudoba rodičov má priamy vplyv na život dieťaťa, jeho vývoj a budúcnosť;

63. poznamenáva, že napriek tomu, že zamestnanie ostáva naďalej najlepším východiskom z chudoby, je dôležité, aby členské štáty zaviedli a udržiavali ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť každému občanovi EÚ zaručený minimálny príjem; zaznamenáva nárast chudoby zamestnaných a v súvislosti s tým je presvedčený, že by sme mali ašpirovať na zavedenie primeraných minimálnych miezd vo všetkých členských štátoch EÚ prostredníctvom výmeny osvedčených postupov;

64. nalieha na Komisiu, aby uskutočňovala novú a ambicióznu sociálnu agendu prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie a využívaním európskych fondov tam, kde je to vhodné, s cieľom bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a chrániť najzraniteľnejších ľudí v našich spoločnostiach; zaznamenáva súvislosť medzi nárastom chudoby a sociálneho vyčleňovania, psychickými zdravotnými problémami a závislosťou od drog a omamných látok;

65. vyzýva na podporu dlhšieho a zdravšieho života a opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najdlhšiu nezávislosť a produktívnosť starších ľudí; opatrenia na zabezpečenie možnosti pracovníkov spájať zamestnanie s opatrovateľskými povinnosťami a nové záväzky v boji proti akejkoľvek diskriminácii na pracovisku a prístupe k tovarom, zariadeniam a službám;

66. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť dohodu týkajúcu sa celoeurópskeho cieľa znížiť bezdomovectvo do roku 2015 a potrebu, aby členské štáty vypracovali integrované stratégie v oblasti bezdomovectva s cieľom skoncovať s ním;

67. vyzýva Komisiu, aby členským štátom navrhla európsky pakt pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorý môže zabezpečiť koordináciu politiky v oblasti zdravotného postihnutia a podporiť príslušné ciele v stratégii Európa 2020 iniciatívami zameranými na zvýšenie účasti ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce a ich sociálne začlenenie;

68. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby do roku 2020 dosiahli 75 % mieru zamestnanosti pre mužov a 75 % mieru zamestnanosti pre ženy, a to prostredníctvom zníženia segmentácie pracovného trhu a zvýšeného úsilia o zosúladenie pracovných povinností, zodpovednosti v starostlivosti o blízkych a rodinného života;

69. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby plne uplatňovali zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu znížením rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami na úroveň 0 – 5 % do roku 2020, aby predložili legislatívny návrh, ktorým prepracujú platné právne predpisy, a aby začali konania pre porušenie postupov v prípade členských štátov, ktoré túto zásadu neuplatňujú; zdôrazňuje význam zabezpečenia väčšej účasti žien, mladých, starších, postihnutých a nízko kvalifikovaných ľudí a tiež lepšie začlenenie migrantov a etnických skupín medzi pracujúcich;

70. domnieva sa, že do stratégie EÚ 2020 treba začleniť samostatnú kapitolu o rodovej rovnosti s osobitnými cieľmi, aby sa umožnilo lepšie porovnávanie s najlepšími postupmi a jej politické zviditeľnenie;

71. vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu EÚ o otcovskej, synovskej/dcérskej dovolenke a dovolenke z dôvodu adopcie s cieľom umožniť zosúladiť pracovný a rodinný život;

72. domnieva sa však, že otvorená metóda koordinácie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí je užitočným nástrojom, ktorý treba reformovať a posilniť, a to najmä pokiaľ ide o vypracovanie kvantifikovateľných cieľov EÚ a národných cieľov;

73. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade a Komisii.