NÁVRH UZNESENIA o situácii v Nigérii (2012/2550(RSP))
7.3.2012
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
Mario Mauro, Alojz Peterle, Filip Kaczmarek, Michèle Striffler, Bogusław Sonik, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Gay Mitchell, Cristian Dan Preda, Laima Liucija Andrikienė, Santiago Fisas Ayxela, Ria Oomen-Ruijten v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0131/2012
B7‑0138/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Nigérii (2012/2550(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na spoločnú pozíciu 95/544/SZBP o Nigérii zo 4. decembra 1995, ktorú určila Rada na základe článku J.2 Zmluvy o EÚ (Ú. v. ES L 309, 21.12.1995, s. 1),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady z 28. novembra 1997 o predĺžení platnosti uvedenej spoločnej pozície (Ú. v. ES L 338, 9.12.1997, s. 8), pokiaľ ide o jej plnenie (Ú. v. ES L 338, 9.12.1997, s. 7),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv v Nigérii,
– so zreteľom na Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach z roku 1996, ktorý Nigéria ratifikovala 29. októbra 1993,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských právach a práv národov z roku 1981, ktorú Nigéria ratifikovala 22. júna 1983,
– so zreteľom na ústavu Nigérijskej federatívnej republiky, a najmä na jej ustanovenia o ochrane slobody vyznania v hlave VI – Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. vyjadruje ľútosť nad nedávnymi nepokojmi v súvislosti s ropou a následnými stratami na životoch, ktoré vyplynuli zo zastavenia ropných dotácií 1. januára v rámci radikálnych hospodárskych reforiem, ktoré by mali byť teoreticky zamerané na zlepšenie fiškálnej disciplíny v najväčšom africkom štáte produkujúcom ropu; keďže zastavenie ropných dotácií je spôsobené najmä chýbajúcou efektivitou a korupciou vlády;
B. keďže toto nanajvýš nepopulárne opatrenie poukazuje na úroveň nezhôd medzi vládou a skupinkou vyvolených na jednej strane a bežnými občanmi, ktorí musia vyžiť z menej ako 2 amerických dolárov denne, na druhej strane;
C. je šokovaný nedávnymi prejavmi násilia v niektorých regiónoch Nigérie vrátane zbabelých útokov na náboženské symboly a chrámy a zabíjania či zraňovania kresťanov počas Vianoc, ktoré spôsobili nesmierne straty na životoch;
D. keďže vláda je naďalej neschopná dostať situáciu pod kontrolu;
E. vyjadruje zdesenie nad poslednou vlnou streleckých a bombových útokov islamskej sekty Boko Haram, pri ktorých bolo 20. januára v Kano zabitých najmenej 185 osôb a ktoré boli cielené najmä na ústredia polície; keďže sekta Boko Haram varovala obyvateľov mesta Kano, že jej útoky proti bezpečnostným silám budú pokračovať, a v letákoch, ktoré počas noci distribuovala po meste, naliehavo vyzývala k tomu, aby skupina zotrvala v boji o nastolenie islamského režimu;
F. keďže sekta Boko Haram sa zamerala na kresťanov, a to predovšetkým na prvý sviatok vianočný, keď v sérii bombových útokov prišli o život desiatky ľudí; najviac obetí – 44 – si pritom vyžiadal útok pred katolíckym kostolom v blízkosti hlavného mesta Abuja, a keďže sekta odprisahala, že si trúfa viesť náboženskú vojnu proti kresťanom, aby ich vyhnala z moslimami ovládanej severnej časti krajiny;
G. keďže sekta Boko Haram dala 3. januára kresťanom trojdňové ultimátum, aby opustili severnú časť Nigérie; keďže zabitie prinajmenšom 8 kresťanov čakajúcich 5. januára v meste Gombe na rannú modlitbu a 20 kresťanov, členov smútočného sprievodu 6. januára v meste Mubi poukazuje na narastajúce násilie, ktoré priniesli smrtiace útoky na kostoly v prvý sviatok vianočný a po ktorých čoskoro nasledoval bombový útok na islamskú školu v južnej Nigérii;
H. je šokovaný nedávnym samovražedným útokom – výbuchom nálože uloženej v aute, ku ktorému došlo 26. februára pri katolíckom kostole počas ranných modlitieb v nepokojmi sužovanom meste Jos v centrálnej časti Nigérie a pri ktorom prišli o život najmenej 3 ľudia a prinajmenšom 38 ich bolo zranených, čo vyvolalo násilné represálie kresťanskej mládeže, pri ktorých boli údajne zabití minimálne 2 moslimovia a niekoľko moslimských obchodov bolo podpálených; keďže k zodpovednosti za tento posledný útok sa opäť prihlásila sekta Boko Haram;
I. keďže táto islamská skupina, ktorej názov znamená „západné vzdelanie je hriech” nesie vinu za smrť viac než 900 ľudí v približne 160 samostatných útokoch od júla 2009; keďže niektoré nedávne správy poukazujú na možné prepojenie medzi Boko Haram a AQMI (Al Qaeda au Maghreb Islamique), čo by mohlo predstavovať vážne ohrozenie mieru a bezpečnosti v Sahelskej oblasti;
J. keďže za posledných desať rokov zomreli v centrálnych štátoch Nigérie počas náboženského a etnického násilia tisíce ľudí, pretože náboženské a etnické napätie sa v tomto regióne často nadmerne vystupňovalo;
K. keďže ani moslimom ani kresťanom nie je možné systematicky pripisovať buď úlohu agresorov, alebo obetí, pretože z historického hľadiska boli oboje;
L. keďže súčasná nestabilita len podčiarkuje chýbajúcu súdržnosť najpočetnejšieho afrického národa;
M. keďže stabilita a demokracia Nigérie majú vzhľadom na jej vedúcu úlohu v tomto regióne a v subsaharskej Afrike veľký význam za jej bezprostrednými hranicami;
N. keďže na základe článku 8 revidovanej Dohody z Cotonou vedie EÚ s Nigériou pravidelný politický dialóg o ľudských právach a demokratických zásadách, čo zahŕňa aj otázku etnickej, náboženskej a rasovej diskriminácie;
1. vyzýva federálnu vládu, aby riešila hospodárske a sociálne problémy krajiny prostredníctvom takých opatrení, ako je odstraňovanie neefektívneho fungovania vlády a korupcie;
2. dôrazne odsudzuje nedávne násilie, najmä teroristické útoky islamskej sekty Boko Haram, ako aj tragické straty na životoch v postihnutých oblastiach Nigérie a prejavuje súcit s pozostalými a zranenými;
3. žiada všetky spoločenstvá, aby zaujali umiernený postoj a snažili sa vyriešiť rozdiely medzi náboženskými a etnickými skupinami v Nigérii mierovou cestou;
4. vyzýva federálnu vládu, aby zabezpečila vyšetrenie príčin najnovších násilností a odsúdenie páchateľov násilných činov; osobitne žiada federálnu vládu, aby rázne zakročila proti sekte Boko Haram, ktorá zvyšuje svoju silu využívaním hlboko zakoreneného náboženského napätia v Nigérii;
5. vyzýva federálnu vládu, aby bezodkladne prijala konkrétne opatrenia na podporu dialógu medzi etnickými a náboženskými skupinami;
6. požaduje, aby sa dôkladnejšie preskúmali základné príčiny konfliktu vrátane sociálnych, ekonomických a etnických napätí a aby sa pritom nepoužívali všeobecné a zjednodušujúce vysvetlenia vychádzajúce iba z náboženského vyznania, ktoré nie sú základom dlhodobého a trvalého riešenia problémov tohto regiónu;
7. vyzýva federálnu vládu, aby chránila svoje obyvateľstvo a riešila základné príčiny násilia zabezpečením rovnakých práv pre všetkých občanov a riešením problémov týkajúcich sa ovládnutia úrodnej poľnohospodárskej pôdy, nezamestnanosti a chudoby;
8. naliehavo žiada EÚ, aby pokračovala v politickom dialógu s Nigériou podľa článku 8 revidovanej Dohody z Cotonou a aby bezodkladne riešila otázky týkajúce sa slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo presvedčenia, ktoré sú zakotvené v celosvetových, regionálnych a vnútroštátnych nástrojoch v oblasti ľudských práv;
9. zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri odstraňovaní hrozby, ktorú predstavuje možné prepojenie medzi Boko Haram a AQMI (Al Qaeda au Maghreb Islamique); nabáda štáty tohto regiónu k prehĺbeniu spolupráce, okrem iného aj prostredníctvom príslušných regionálnych organizácií, s cieľom zabrániť synergiám medzi sektou Boko Haram a AQMI; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby toto regionálne úsilie podporili;
10. opakuje svoje obavy týkajúce sa úplného a skutočného rešpektovania práva na slobodu vierovyznania pre všetky náboženské menšiny vo viacerých tretích štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sloboda vyznania je len jedným z aspektov práva na náboženskú slobodu, pretože náboženská sloboda v sebe zahŕňa aj slobodu zmeniť vierovyznanie a tiež prejavovať ho pri výučbe, v živote a pri dodržiavaní na individuálnej, kolektívnej, súkromnej, verejnej a inštitucionálnej úrovni; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v centre náboženskej slobody je verejné hľadisko a že zabraňovanie veriacim kresťanom vo verejnom vyznávaní viery, a tým zredukovanie ich vyznania na prvok súkromnej sféry, predstavuje závažné porušenie ich práva na náboženskú slobodu;
11. zdôrazňuje, že v mnohých častiach sveta naďalej existujú prekážky brániace slobodnému vyznávaniu viery, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie Ashtonovú, ako aj Európsku komisiu, aby v súvislosti s príslušnými iniciatívami v oblasti ľudských práv trvali na vyriešení týchto otázok;
12. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade EÚ, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, federálnej vláde Nigérie, inštitúciám Africkej únie a spoločenstvu ECOWAS, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.