NÁVRH UZNESENIA o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov
11.6.2012 - (2012/2684(RSP))
predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Ana Gomes, Véronique De Keyser, Sylvie Guillaume, Britta Thomsen, Claude Moraes, Emine Bozkurt, Minodora Cliveti v mene skupiny S&D
Rebecca Harms, Isabelle Durant, Marije Cornelissen, Raül Romeva i Rueda, Franziska Katharina Brantner, Nicole Kiil-Nielsen, Ana Miranda, Ulrike Lunacek, Jean Lambert, Malika Benarab-Attou, Barbara Lochbihler, Catherine Grèze v mene skupiny Verts/ALE
Mikael Gustafsson, Kartika Tamara Liotard, Inês Cristina Zuber, Patrick Le Hyaric, Willy Meyer, Marie-Christine Vergiat, Jacky Hénin v mene skupiny GUE/NGL
Renate Weber, Cecilia Wikström, Sophia in 't Veld, Antonyia Parvanova, Edward McMillan-Scott, Sarah Ludford, Gesine Meissner, Frédérique Ries, Izaskun Bilbao Barandica, Louis Michel v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0304/2012
B7‑0307/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov
Európsky parlament,
– so zreteľom na správy predložené podľa Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčného protokolu a na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ[1],
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 5. decembra 2011 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov,
– so zreteľom na závery Rady EPSCO z 8. marca 2010 o odstránení násilia páchaného na ženách v Európskej únii, v ktorých sa vyzýva na uplatňovanie medzinárodného prístupu k boju proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 12. apríla 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,
– so zreteľom na usmernenia EÚ pre oblasť násilia voči ženám a dievčatám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv[3],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je nenapraviteľnou formou zneužitia, ktorá zámerne pozmeňuje alebo zraňuje ženské pohlavné orgány z iných ako zdravotných dôvodov a má nezvratné dôsledky, ktoré sa v súčasnosti týkajú 140 miliónov žien a dievčat, a keďže podrobenie tomuto zákroku každoročne hrozí ďalším 3 miliónom dievčat;
B. keďže v Európe žije so zmrzačenými pohlavnými orgánmi 500 000 žien a ohrozených je 180 000 dievčat, a keďže odborníci sa domnievajú, že tieto údaje sú nižšie než skutočné počty a nezahŕňajú druhú generáciu migrantiek a migrantky bez dokladov;
C. keďže akákoľvek forma mrzačenia ženských pohlavných orgánov je škodlivou tradičnou praktikou, ktorá nie je súčasťou náboženstva, ale je aktom násilia na ženách a dievčatách, ktorý je porušením ich základných práv, najmä práva na osobnú bezpečnosť a nedotknuteľnosť a na telesné a duševné zdravie, ako aj ich sexuálneho a reprodukčného zdravia, pričom je tiež týraním dieťaťa v prípade dievčat, ktoré sú maloleté; keďže takéto porušenie nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť dôvodmi dodržiavania rôznych kultúrnych tradícií alebo iniciačných rituálov;
D. keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je samé osebe porušením ľudských práv a neprináša žiadne preukázané zdravotné výhody, ale naopak spôsobuje veľmi vážnu a nenapraviteľnú krátko- a dlhodobú ujmu na telesnom a duševnom zdraví žien a dievčat, ktoré mu boli podrobené, a predstavuje vážny zásah do ich osobnosti a integrity a v niektorých prípadoch môže mať dokonca smrteľné následky; keďže používanie primitívnych nástrojov a nedostatočné antiseptické preventívne opatrenia majú ďalšie škodlivé účinky, napríklad možný bolestivý sexuálny styk alebo pôrod, nezvratné poškodenie dotknutých orgánov a prípadné komplikácie, ako sú krvácanie, šok, infekcia, prenos vírusu HIV, tetanus, nezhubné nádory a vážne komplikácie počas tehotenstva a pôrodu;
E. keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je spolu s inými vážnymi formami násilia založeného na rodovej príslušnosti výrazom nerovných mocenských vzťahov a formou násilia na ženách a keďže je úplne nevyhnutné zasadiť boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov do všeobecného a súdržného prístupu k boju proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a násiliu páchanému na ženách;
1. víta rozhodnutie 56. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien z 8. marca 2012, že problémom mrzačenia ženských pohlavných orgánov by sa malo zaoberať Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov na svojom nadchádzajúcom 67. zasadnutí;
2. vyzýva Valné zhromaždenie OSN, aby na svojom 67. zasadnutí prijalo rezolúciu s cieľom zakázať mrzačenie ženských pohlavných orgánov na celom svete – ako to požadoval samit Africkej únie z 2. júla 2011 – a to harmonizáciou opatrení prijatých členskými štátmi a vydávaním odporúčaní a usmernení pre rozvoj a posilňovanie regionálnych a medzinárodných právnych nástrojov a vnútroštátnych právnych predpisov;
3. rozhodne podporuje nasledujúce odporúčanie Hospodárskej a sociálnej rady OSN: „Štáty by mali naďalej ratifikovať medzinárodné nástroje a vykonávať ich prostredníctvom vnútroštátnych právnych a politických rámcov. V súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv by sa mala prijať komplexná právna úprava, ktorá zakazuje všetky formy mrzačenia ženských pohlavných orgánov a trestá ich páchateľa. V právnych predpisoch by sa tiež mal ustanoviť celý rad preventívnych a ochranných opatrení pre ženy a dievčatá, ktoré boli podrobené mrzačeniu ženských pohlavných orgánov alebo ktorým takéto mrzačenie hrozí. Opatrenia na účinné vykonávanie právnych predpisov vrátane rozpočtových prostriedkov a mechanizmov na koordináciu, monitorovanie a hodnotenie presadzovania práva by mali byť zahrnuté v právnych predpisoch. V právnych predpisoch sa musia stanoviť účinné sankcie vrátane sankcií pre kvalifikovaných zdravotníkov, ktorí tieto zákroky vykonávajú alebo pre prípady, kedy je mrzačenie ženských pohlavných orgánov vykonávané v krajine, kde to nie je zakázané. Presadzovanie právnych predpisov treba posilniť, a to aj prostredníctvom ich masového šírenia a školenia príslušníkov orgánov presadzovania práva. Podmienky, ktoré dovoľujú ženám a dievčatám hlásiť prípady mrzačenia ženských pohlavných orgánov, sa musia zlepšiť.“;
4. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, príslušné subjekty OSN a občiansku spoločnosť, aby vyčlenením primeraných finančných zdrojov aktívne podporovali cielené, inovatívne programy a šírili najlepšie postupy, ktoré sú zamerané na riešenie potrieb a priorít dievčat vystavených situáciám ohrozenia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré majú sťažený prístup k službám a programom;
5. žiada generálneho tajomníka OSN, aby zabezpečil, že všetky príslušné organizácie a orgány OSN, najmä Detský fond OSN, Populačný fond OSN, Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), orgán OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, Rozvojový fond OSN pre ženy, Rozvojový program OSN a Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva jednotlivo a kolektívne primerane zahrnú ochranu a presadzovanie práva dievčat na to, aby neboli podrobené mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, do svojich programoch pre jednotlivé krajiny v súlade s vnútroštátnymi prioritami v záujme ďalšieho zintenzívnenia úsilia v tejto oblasti;
6. zdôrazňuje, že zvýšenie informovanosti, mobilizácia komunít, vzdelávanie a odborná príprava sú potrebné s cieľom zabezpečiť, aby sa všetci kľúčoví aktéri, vládni úradníci vrátane príslušníkov orgánov presadzovania práva a súdnych úradníkov, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, náboženskí vodcovia a vodcovia komunít, učitelia, zamestnávatelia, odborníci z oblasti masmédií a tí, ktorí sú pri svojej práci v bezprostrednom kontakte s dievčatami, ako aj rodičia, rodiny a komunity usilovali o odstránenie postojov a škodlivých praktík, ktoré majú na dievčatá negatívny vplyv;
7. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať členov občianskej spoločnosti, najmä ženské organizácie, ktoré pôsobia vo svojich komunitách, aby skoncovali s násilím páchaným na ženách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov;
8. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a posilnenie postavenia žien sa prostredníctvom jej akčného plánu pre rodovú rovnosť z roku 2010 začlenia do všetkých rozvojových politík a programov EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a občiansku spoločnosť v partnerských krajinách;
9. naliehavo vyzýva Komisiu, aby mrzačeniu ženských pohlavných orgánov venovala osobitnú pozornosť v rámci všeobecnej stratégie boja proti násiliu páchanému na ženách vrátane spoločných opatrení proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia na boj proti tejto nezákonnej praktike; naliehavo vyzýva Komisiu, aby skoncovanie s násilím páchaným na ženách a dievčatách stanovila ako prioritu a aby tým, že vyčlení primerané finančné zdroje, podporovala cielené a inovatívne programy v rámci EÚ aj v tretích krajinách;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 117E, 6.5.2010, s. 52.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2011)0127.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.