Návrh uznesenia - B7-0436/2013Návrh uznesenia
B7-0436/2013

NÁVRH UZNESENIA o rokovaniach o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou

1.10.2013 - (2013/2674(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Vital Moreira, Helmut Scholz v mene Výboru pre medzinárodný obchod


Postup : 2013/2674(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0436/2013
Predkladané texty :
B7-0436/2013
Prijaté texty :

B7‑0436/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu o rokovaniach o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou

(2013/2674(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–    so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012,

–   so zreteľom na Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii z 23. novembra 2001,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2012 o EÚ a Číne: nevyvážený obchod?[1] a na správu Riaditeľstva pre vonkajšie politiky z júla 2011 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch EÚ – Čína[2],

–   so zreteľom na všeobecne akceptované zásady a praktické postupy (tzv. zásady zo Santiaga) prijaté v októbri 2008 pracovnou skupinou Medzinárodného menového fondu pre štátne investičné fondy,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov vydané pri príležitosti 13. samitu EÚ – Čína, ktorý sa konal 20. septembra 2012 v Bruseli,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612) a na uznesenie Parlamentu z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike[5],

–   so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[6], o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode[7] a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy[8],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631) a jeho sprievodný politický dokument s názvom Hospodárska súťaž a partnerstvo – Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou(COM(2006)0632),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode[9],

–   so zreteľom na svoje nedávne rozhodnutie zavádzajúce publikačné požiadavky uplatňované na ťažobný a drevospracujúci priemysel, pokiaľ ide o ich platby vládam,

–   so zreteľom na spoločné rozhodnutie EÚ a Číny začať rokovania o dvojstrannej investičnej dohode prijaté na 14. samite EÚ – Čína, ktorý sa konal vo februári 2012 v Pekingu,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže obchod medzi EÚ a Čínou za posledné tri desaťročia rýchlo a trvalo rástol a v roku 2012 dosiahol vrchol celkového objemu obchodu vo výške 433,8 miliárd EUR a keďže nerovnováha v dvojstrannom obchode sa od roku 1997 prejavuje v prospech Číny; keďže tento obchodný deficit dosiahol v roku 2012 146 miliárd EUR v porovnaní so 49 miliardami EUR v roku 2000;

B.  keďže zahraničné investície EÚ v Číne v roku 2011 predstavovali 102 mld. EUR, zatiaľ čo zahraničné investície Číny v EÚ v tom istom roku predstavovali 15 mld. EUR; keďže zahraničné investície Číny v EÚ dosahovali v roku 2006 len 3,5 mld. EUR;

C. keďže priame zahraničné investície patria na základe Lisabonskej zmluvy do výlučnej právomoci Únie;

D.  keďže 26 členských štátov EÚ má s Čínou uzatvorené svoje vlastné dvojstranné investičné dohody; keďže EÚ si ešte nevytvorila dlhodobú a udržateľnú priemyselnú politiku, ktorá by podnecovala jej ofenzívne a defenzívne záujmy v rámci jej novej politiky v oblasti zahraničných investícií;

E.  keďže aj pri náraste nákladov na prácu o 10 % za rok v posledných rokoch Čína ešte stále patrí medzi tri najlepšie svetové trhy na investovanie;

F.  keďže rozvojové ciele vyjadrené v 12. päťročnom pláne a v stratégii EÚ 2020 vykazujú veľký počet spoločných záujmov a výziev; keďže vysoká miera integračných a technologických výmenných programov medzi hospodárstvami EÚ a Číny môže viesť k súčinnosti a vzájomnému prospechu;

G. keďže súkromné a štátne podniky by mali mať spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

H.  keďže táto investičná dohoda je prvou dohodou, o ktorej bude EÚ rokovať na základe svojej všeobecnej právomoci po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti; keďže rokovania o investičnej dohode vrátane prístupu na trh môžu vyvolať vážny záujem, ako aj obavy verejnosti, a mali by teda prebiehať maximálne transparentným spôsobom, aby bol umožnený nevyhnutný parlamentný dohľad, čím by bola splnená jedna zo základných podmienok na udelenie súhlasu Európskeho parlamentu s výsledkami rokovaní;

I.   keďže investori musia dodržiavať právne predpisy hostiteľskej krajiny aj ustanovenia akejkoľvek dohody uzatvorenej medzi EÚ a Čínou po tom, ako nadobudne účinnosť, aby mohli naplno využívať najlepšiu možnú ochranu svojich investícií;

J.   keďže nedostatočné alebo neexistujúce uplatňovanie niektorých základných sociálnych a pracovných práv a environmentálnych noriem, ktoré sú však medzinárodne uznávané, Čínou patrí medzi príčiny súčasnej nerovnováhy v oblasti obchodných tokov medzi EÚ a Čínou, ktorú by hlbšie investičné vzťahy mohli ešte prehĺbiť, ak sa nedosiahne pokrok v oblasti uplatňovania týchto práv a noriem; keďže táto investičná dohoda by preto nemala mať za dôsledok ďalšie znižovanie sociálnych a environmentálnych noriem v Číne, ale naopak by mala prispievať k ich zlepšovaniu, čo je nutnou podmienkou vedúcou k vyváženejšiemu a obojstranne prospešnému obchodnému a investičnému vzťahu;

K.  keďže investičná dohoda by mala takisto zahŕňať povinnosti investorov, a to aj povinnosť rešpektovať práva odborových zväzov a iné pracovné práva, transparentnosť a ochranu životného prostredia, ako sú vymedzené v práve každej z oboch zmluvných strán, a mala by sa uzatvoriť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a inými relevantnými medzinárodnými dohodami a základnými dohovormi, ktoré zmluvné strany podpísali a ratifikovali; keďže investičné dohody by sa nemali týkať investícií do osobitne vytvorených zón poskytujúcich možnosť obchádzať pracovnoprávne normy a iné právne požiadavky;

L.  keďže investície, ku ktorým dôjde v rámci tejto bilaterálnej investičnej dohody, by nemali byť prospešné pre tovar určený na vývoz do EÚ, ktorý sa vyrába v táboroch nútenej práce, v rámci systému prevýchovy prácou, ktorý je všeobecne známy pod názvom lao-kaj;

M.  keďže Komisia a Rada sa zaviazali zaručiť, aby investičná politika EÚ zohľadňovala zásady a ciele vonkajšej činnosti EÚ vrátane ľudských práv, a zaviazali sa plniť ciele už od roku 2013;

N.  keďže investičná dohoda s Čínou by podstatne zlepšila hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou, a preto by taktiež mala prispieť ku zlepšeniu politického dialógu medzi EÚ a Čínou, najmä v oblastiach ako sú ľudské práva (v rámci účinného a na výsledky orientovaného dialógu o ľudských právach) a právny štát, a to s cieľom zachovať súbeh politických a hospodárskych vzťahov v súlade s duchom strategického partnerstva;

O.  keďže investori a investície sa musia usilovať prostredníctvom svojich politík a postupov riadenia, aby boli v súlade s rozvojovými cieľmi hostiteľských štátov a štátnej správy na miestnych úrovniach, do ktorých investície smerujú;

1.  víta posilňovanie hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Čínou; vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali vyvážený vzťah partnerstva, pravidelného dialógu na vysokej úrovni a vzájomných výhod, a nie konfrontačnú konkurenciu;

2.  pripomína, že Čína, ktorá v roku 2001 vstúpila do WTO, by mala klásť väčší dôraz na liberalizáciu svojho obchodu a otvorenie svojho trhu, aby zaistila väčšiu rovnosť podmienok a urýchlila odstraňovanie umelých prekážok, ktorým podniky čelia pri prístupe na čínsky trh;

3.  konštatuje, že európske podniky odsudzujú existenciu rôznych colných a necolných prekážok na čínskom trhu, ako sú určité formy diskriminácie voči zahraničným hospodárskym subjektom, a zložitosť štruktúry ciel a technické prekážky obchodu;

4.  víta začlenenie prístupu na trh do rokovacieho mandátu; domnieva sa, že uistenie zo strany Číny o začlenení prístupu na trh do rokovaní by malo byť nutnou podmienkou začatia rokovaní;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné do rokovacieho procesu výslovne zaradiť priame zahraničné investície a portfóliové investície;

6.  konštatuje, že čínske podniky vnímajú Úniu všeobecne ako stabilné investičné prostredie, ale odsudzujú to, čo považujú za pretrvávajúce dotácie vývozu európskych poľnohospodárskych produktov, a existenciu určitých prekážok obchodu na trhu EÚ, ako sú technické prekážky obchodu a prekážky blokujúce investície tretích krajín v niektorých členských štátoch, a že požadujú odbúranie zostávajúcich neodôvodnených prekážok a zjednodušenie investovania v členských štátoch; pripomína však, že v Číne nedávno vytvorili mechanizmus bezpečnostnej revízie na kontrolu zahraničných investícií a že používanie takýchto mechanizmov oboma stranami môže vychádzať z legitímnych dôvodov; poukazuje na to, že EÚ i Čína môžu mať legitímne obavy v oblasti bezpečnosti, ktoré oprávňujú celkové alebo čiastočné vylúčenie niektorých odvetví zo zahraničných investícií v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte;

7.  poukazuje na to, že hlavou formou, ktorú môžu mať podniky založené v Číne, sú spoločné podniky, čo je často spojené s prevodom strategických technológií, ktoré podporujú rozvoj konkurencieschopnosti Číny na úkor európskeho priemyslu; je presvedčený o tom, že spolu s riadnou ochranou práv duševného vlastníctva, priemyselného vlastníctva, známok a zemepisného označovania výrobkov má zásadný význam ďalšie otvorenie Číny voči ďalším právnym predpisom, ktoré by umožnili zahraničným investorom zakladať podniky, a že by to bolo na prospech obom stranám, ako aj podpora väčšej integrácie európskeho a čínskeho hospodárstva na základe strategickejšieho prístupu k hospodárskej spolupráci, ktorý by sa okrem iného zameriaval na technológie a inovácie šetrné k životnému prostrediu;

8.  je presvedčený, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a efektívne uplatňovanie s nimi spojených pravidiel v Číne by veľmi prispeli k dosahovaniu cieľa EÚ a iných zahraničných investorov investovať v tejto krajine, vymieňať si tu nové technologické schopnosti a aktualizovať tamojšie existujúce technológie, a to najmä pokiaľ ide o environmentálne vhodné technológie;

9.  víta úsilie vynaložené čínskymi orgánmi od vstupu Číny do WTO v oblasti zlepšovania dodržiavania práv duševného vlastníctva; naďalej pritom vyjadruje poľutovanie nad ich nedostatočnou ochranou a považuje za poľutovaniahodné, že európske podniky, najmä MSP, nemajú k dispozícii prostriedky na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva;

10. vyjadruje znepokojenie nad nedôveryhodnosťou čínskeho justičného systému, ktorý nedokáže dosiahnuť dodržiavanie zmluvných záväzkov, a nad netransparentnosťou a nejednotnosťou pri uplatňovaní regulačného režimu v oblasti investícií;

11. naliehavo žiada Komisiu, aby rokovala o ambicióznej a vyváženej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou, ktorá sa bude usilovať o vytvorenie lepšieho prostredia pre investorov EÚ v Číne a naopak, a to vrátane lepšieho prístupu na trh s cieľom zvýšiť mieru vzájomných kapitálových tokov a zaručiť transparentnosť správy štátnych, ako aj súkromných spoločností investujúcich v rámci hospodárstva druhého partnera; odporúča usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre riadenie a správu podnikov ako referenčný dokument; trvá tiež na lepšom presadzovaní práva v záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi verejnými a súkromnými subjektmi, obmedzenia korupcie a zvýšenia právnej istoty a predvídateľnosti v podnikateľskom prostredí v Číne;

12. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa touto dohodou vytvorili podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi EÚ a Čínou; na tento účel odporúča, aby Komisia dojednala dôrazné a záväzné ustanovenia o transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaži s cieľom dosiahnuť, aby sa rovnaké podmienky vzťahovali aj na štátom vlastnené podniky a investičné praktiky štátnych investičných fondov;

13. žiada, aby sa dohoda, o ktorej sa rokuje, týkala prístupu na trh a ochrany investorov;

14. zdôrazňuje, že nič v rámci investičnej dohody by nemalo zmenšiť politický priestor zmluvných strán ani ich schopnosť prijímať právne predpisy s cieľom plniť legitímne a odôvodnené ciele verejnej politiky, a zároveň by sa mala vynakladať snaha, aby sa neanulovali výhody vyplývajúce zo záväzkov obidvoch strán; zdôrazňuje, že prioritou musí zostať zabezpečenie zásad právneho štátu vo vzťahu ku všetkým investorom a občanom z EÚ a Číny;

15. vyzýva Komisiu, aby zaistila úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o štátne investičné fondy;

16. konštatuje, že by sa mal vytvoriť jasný časový rámec rokovaní, a že by sa mali zvážiť primerané a zmysluplné prechodné obdobia;

17. domnieva sa, že budúca investičná dohoda uzatvorená s Čínou by mala vychádzať z najlepších postupov a skúseností členských štátov, mala by prispieť k väčšej koherentnosti a mala by obsahovať tieto zásady:

–   nediskrimináciu (vnútroštátny prístup a doložka najvyšších výhod pre investorov a investície za podobných okolností);

–   zákaz zjavného svojvoľného konania pri rozhodovaní;

–   zákaz odopretia spravodlivosti a ignorovania základných zásad riadneho postupu;

–   povinnosť neodoprieť spravodlivosť pri trestnoprávnych, občianskoprávnych alebo správnych postupoch rozhodcovského charakteru v súlade so zásadou riadneho konania, ktorá je súčasťou hlavných právnych systémov vo svete;

–   zákaz zneužívania investorov, a to vrátane nátlaku, vyhrážok a prenasledovania;

–   ochranu pred priamym a nepriamym vyvlastnením a umožnenie náležitého odškodnenia za všetky škody vzniknuté v prípade vyvlastnenia;

–   rešpektovanie zásady legality v prípade znárodňovania;

18. opätovne potvrdzuje, že v záujme úspešného dokončenia rokovaní musí mať kvalita vždy prednosť pred rýchlosťou;

19. konštatuje, že dohoda o ochrane investícií by mala zahŕňať jasné vymedzenia chránených investícií a investorov, a že by sa nemali chrániť čisto špekulatívne formy investícií;

20. žiada, aby táto dohoda bola porovnateľná s mnohostrannými záväzkami v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v záujme splnenia kritérií dohody o hospodárskej integrácii;

21. víta skutočnosť, že očakávané zlepšenie právnej istoty pomôže malým a stredným podnikom pri investovaní v zahraničí, a zdôrazňuje, že v priebehu týchto rokovaní musia zaznieť ich názory (a to aj prostredníctvom nového Strediska malých a stredných podnikov EÚ v Číne, Poradenského centra EÚ pre MSP v oblasti práva duševného vlastníctva a Obchodnej komory EÚ v Číne), tak aby dohoda, ktorá má byť uzatvorená, podporovala medzinárodné pôsobenie malých a stredných podnikov, ktoré sa chcú dostať na trh druhej strany;

22. zdôrazňuje, že nutnou podmienkou uzatvorenia dohody by mal byť vo vzťahu k investíciám pevný záväzok strán dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rozvoj v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, aby sa vybudoval vyváženejší obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a Čínou, ktorý nebude založený najmä na nízkej cene práce a slabých environmentálnych normách v Číne;

23. zdôrazňuje, že v investičných dohodách, ktoré EÚ uzavrie, treba rešpektovať možnosť verejných zásahov, najmä pri sledovaní cieľov verejných politík, ako sú sociálne, environmentálne kritériá, ľudské práva, boj proti falšovaniu, bezpečnosť, práva zamestnancov a spotrebiteľov, verejné zdravie a bezpečnosť, priemyselná politika, ako aj kultúrna rozmanitosť; žiada, aby boli do tejto dohody včlenené špecifické doložky, a to pod podmienkou, že tieto opatrenia neanulujú výhody vyplývajúce zo záväzkov strán;

24. žiada, aby podľa vzoru iných obchodných záväzkov v zmluvách Únie bola aj v rámci tejto dohody základnou zásadou ochrana verejných služieb;

25. zdôrazňuje skutočnosť, že budúci rozvoj investičnej dohody medzi EÚ a Čínou vyplýva zo vzájomnej dôvery a plného súladu so záväzkami v rámci WTO; vyjadruje poľutovanie nad obrovskou mierou verejnej dotačnej podpory niektorých odvetví s potenciálom rastu vrátane odvetvia solárnych panelov a vyzýva Komisiu, aby zaistila úplné odstránenie škodlivých účinkov takéhoto dampingu a dotovania v záujme urýchlenia rokovaní;

26. odporúča, pokiaľ ide o prístup na trh, aby sa obe strany zaviazali k primeraným lehotám postupného zavádzania a k prechodným režimom pre určité sektory s cieľom uľahčiť cestu k ich úplnej alebo čiastočnej liberalizácii; taktiež uznáva, že obe strany nemusia byť v niektorých sektoroch schopné prijať záväzok; v tejto súvislosti vyzýva k tomu, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv EÚ vyňaté z rokovaní o prístupe na trh kultúrne a audiovizuálne služby; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť intervenčné priemyselné politiky, nedostatočnú ochranu práv duševného vlastníctva, nejednoznačnosť v podstate a uplatňovaní predpisov a iné netarifné a technické prekážky obchodu;

27. domnieva sa, že kvôli ťažkostiam v oblasti prístupu na čínsky trh spôsobovaným tým, že v ňom prevládajú štátne podniky, musí sa k dohode na to, aby bola vyvážená, pristupovať ako k jedinečnej príležitosti na stanovenie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi štátnymi a súkromnými podnikmi;

28. zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť v dohode, aby EÚ mala schopnosť vylúčiť niektoré strategické odvetvia z dosahu čínskych investorov;

29. zdôrazňuje, že dohoda by mala umožniť stranám (a v prípade EÚ jej členským štátom) vymedziť a vykonávať kľúčové politiky na podporu a ochranu kultúrnej rozmanitosti;

30. zdôrazňuje, že dohoda musí podporovať investície, ktoré sú udržateľné, inkluzívne, ktoré rešpektujú životné prostredie, predovšetkým v oblasti ťažobného priemyslu, a ktoré podporujú kvalitné pracovné podmienky v podnikoch, do ktorých investície mieria;

31. vyzýva na zavedenie doložky, v ktorej sa stanoví, že investor poskytuje prípadnej strane hostiteľského štátu informácie, ktoré táto strana môže vyžadovať a ktoré sa týkajú príslušnej investície, na účely prijatia rozhodnutia o tejto investícii alebo výhradne na štatistické účely, pričom štát, ktorý je zmluvnou stranou, musí chrániť všetky obchodné informácie dôvernej povahy pred ich únikom, ktorý by mohol poškodiť konkurenčné postavenie investora či investície;

32. trvá na tom, že je potrebné začleniť do budúcej dohody ustanovenia o transparentnosti a riadení štátnych podnikov a štátnych investičných fondov, založené na zásadách zo Santiaga, ktoré boli prijaté pod záštitou MMF a vymedzujú zásady spojené s riadením a inštitučnou štruktúrou štátnych investičných fondov, ako aj s transparentnosťou ich investičných stratégií;

33. opakuje svoju výzvu na vytvorenie záväzného ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; potvrdzuje, že investori by mali uplatňovať trojstrannú deklaráciu MOP o mnohonárodných podnikoch a sociálnej politike a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky, ako aj osobitné alebo odvetvové normy zodpovednej praxe, ak existujú; vyzýva na vytvorenie záväzných sociálnych a environmentálnych ustanovení, ktoré by boli súčasťou plnohodnotnej kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktorá podlieha mechanizmu urovnávania sporov; vyzýva obe strany, aby zaviedli udržateľnú a inkluzívnu investičnú stratégiu, ktorá by zahŕňala doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov s konkrétnymi usmerneniami pre investorov, ako aj efektívnu metodiku pre dohľad verejných orgánov nad výslednými investíciami z hľadiska ich dôsledkov v sociálnej a environmentálnej oblasti;

34. zdôrazňuje, že táto dohoda musí prinútiť čínskych investorov v EÚ dodržiavať európske sociálne normy a podmienky v oblasti sociálneho dialógu;

35. zdôrazňuje, že je potrebné, aby dvojstranná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou priniesla výsledky v oblasti udržateľného rastu a tvorby pracovných miest a aby podporovala súčinnosť s inými regionálnymi dohodami o obchode a investíciách, ktorých je EÚ alebo Čína zmluvnou stranou, a pozitívne účinky ich presahovania ;

36. vyzýva Komisiu, aby svoje posúdenie vplyvov doplnila tým, že posúdi aj vplyv investičnej dohody medzi EÚ a Čínou na ľudské práva, ako sa k tomu zaviazala v rámci strategického rámca a akčného pánu pre ľudské práva a demokraciu;

37. zastáva názor, že do dohody sa musí začleniť ustanovenie o tom, že všetci investori sú povinní v plnej miere dodržiavať právo hostiteľskej strany na miestnej, regionálnej, celoštátnej a prípadne nadnárodnej úrovni a že investori, ktorí nerešpektujú právny štát, podliehajú občianskoprávnym žalobám o náhradu škody v súdnom konaní príslušnej jurisdikcie v prípade akýchkoľvek protiprávnych krokov uskutočnených alebo rozhodnutí prijatých vo vzťahu k investíciám, najmä v prípadoch, keď by takéto akty alebo rozhodnutia viedli k výrazným škodám na životnom prostredí, zraneniam osôb alebo úmrtiam;

38. trvá na tom, že by sa na podporu zavedenia, získania, rozšírenia alebo zachovania investícií na danom území mala do dohody začleniť doložka, ktorou sa zakazuje oslabenie sociálnych a environmentálnych právnych predpisov s cieľom prilákať investície a ktorá zaručuje, že nemôže dôjsť k tomu, aby niektorá strana prestala tieto právne predpisy účinne presadzovať svojím trvalým alebo opakovaným konaním, alebo nečinnosťou;

39. trvá na tom, že dvojstranná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou musí byť v súlade s acquis EÚ vrátane platných sociálnych a environmentálnych právnych prepisov a že žiadna strana nesmie svoje právne predpisy v týchto oblastiach nepresadzovať, aby tak všetky ustanovenia tejto dohody podporovali zákonné usadzovanie, získavanie, rozširovanie či zachovávanie investície na príslušnom území oboch strán a podporovali najlepšie podnikateľské postupy a podnikateľskú fair play;

40. trvá na tom, že je potrebné v tejto dohode požadovať, aby zahraniční investori dodržiavali normy EÚ v oblasti ochrany údajov;

41. vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o mieru voľnosti, akú majú medzinárodní arbitri pri širokom výklade doložiek o ochrane investorov, čo znemožňuje zákonnú verejnú reguláciu; požaduje, aby arbitri zvolení stranami sporu boli nestranní, nezávislí a aby ich výrok bol v súlade s etickým kódexom založeným na pravidlách Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) alebo na pravidlách Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov (ICSID), alebo na akýchkoľvek iných medzinárodných dohovoroch a normách uznávaných a akceptovaných stranami;

42. domnieva sa, že by sa do dvojstrannej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou mal ako kľúčovú prioritu začleniť účinný mechanizmus riešenia sporov medzi štátmi a medzi štátom a investorom s cieľom jednak zabrániť možnosti, aby nepodložené nároky viedli k neodôvodneným arbitrážam, jednak zaistiť, aby všetci investori mali prístup k spravodlivému súdnemu konaniu, po ktorom by malo nasledovať neodkladné presadzovanie výsledkov arbitráže;

43. domnieva sa, že v dohode by bolo potrebné stanoviť postupy pre riešenie medzištátnych sporov, ako aj mechanizmy riešenia sporov medzi investorom a štátom, ktoré by boli súčasťou príslušného právneho rámca a podliehali prísnym kritériám transparentnosti;

44. vyzýva EÚ a Čínu, aby spoločne vytvorili mechanizmus včasného varovania  s cieľom získať možnosť proaktívne riešiť akékoľvek vznikajúce spory v oblasti obchodu či investícií čo najskôr a s pomocou všetkých vhodných opatrení, a to vrátane tzv. soft power a obchodnej diplomacie;

45. taktiež sa domnieva, že dohoda by mala obsahovať ustanovenia pre mimosúdne urovnanie sporov na podporu rýchleho, cenovo dostupného a priateľského riešenia sporov medzi stranami, ktoré sa slobodne rozhodnú tento spôsob využiť;

46. navrhuje, aby pružné mechanizmy riešenia sporov (napr. mediácia) boli v rámci dohody presne vymedzené napríklad z hľadiska trvania, ceny a realizácie riešení akceptovaných stranami;

47. vyjadruje svoj názor, že investičná dohoda medzi EÚ a Čínou by mala nahradiť hneď po uzatvorení a plnohodnotnej ratifikácii všetky existujúce bilaterálne investičné dohody medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a Čínou, v súlade s právom Únie;

48. odporúča, aby sa rokovania začali len pod podmienkou získania predbežného formálneho súhlasu čínskej Štátnej rady s tým, aby sa do investičnej dohody začlenil prístup na trh;

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.