NÁVRH UZNESENIA o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku
5.2.2018 - (2018/2527(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Cristian Dan Preda, Renate Sommer, David McAllister, Julia Pitera, Laima Liucija Andrikienė, Esther de Lange, Lorenzo Cesa, Bogdan Andrzej Zdrojewski v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0082/2018
B8‑0103/2018
Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,
– so zreteľom na výročnú správu o Turecku za rok 2016, ktorú zverejnila Komisia 9. novembra 2016 (SWD(2016)0366),
– so zreteľom na uznesenie 2156 (2017) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej a komisára Johannesa Hahna rok po pokuse o štátny prevrat v Turecku 14. júla 2017,
– so zreteľom na politický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom, ktorý sa uskutočnil 25. júla 2017,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 26. októbra 2017 o prebiehajúcich prípadoch porušovania ľudských práv v Turecku,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej a komisára Johannesa Hahna z 2. februára 2018 o najnovšom vývoji v Turecku,
– so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Turecko je dôležitým partnerom EÚ a očakáva sa od neho ako od kandidátskej krajiny, že bude presadzovať najprísnejšie normy demokracie vrátane dodržiavania ľudských práv, zásady právneho štátu, základných slobôd a všeobecného práva na spravodlivý proces;
B. keďže v Turecku možno pozorovať znepokojivý trend väznenia veľkého množstva členov demokratickej opozície, novinárov, obhajcov ľudských práv, právnikov, zástupcov občianskej spoločnosti a akademických pracovníkov;
C. keďže medzi stíhanými obhajcami ľudských práv sú predseda Amnesty International v Turecku Taner Kılıç a takzvaná Istanbulská desiatka: Idil Eserová, Özlem Dalkıranová, Günal Kurşun, Veli Acu, Ali Gharavi, Peter Steudtner, İlknur Üstünová, Şeyhmus Özbekli, Nejat Taştan a Nalan Erkemová;
D. keďže nedávne zadržanie mierového aktivistu Osmana Kavalu, obhajcu dobrých vzťahov medzi EÚ a Tureckom, je najnovším zo znepokojujúcich prípadov;
E. keďže Leyla Zanaová, poslankyňa tureckého parlamentu a držiteľka Sacharovovej ceny za rok 1995, prišla hlasovaním tureckého parlamentu poľutovaniahodným spôsobom o postavenie poslankyne parlamentu, pretože nezložila poslaneckú prísahu v súlade s článkom 81 ústavy a od svojho zvolenia v novembri 2015 sa nezúčastnila na 212 zasadnutiach;
F. keďže spolupredsedovi Ľudovej demokratickej strany (HDP) Selahattinovi Demirtaşovi, ktorý je vo väzbe spolu so spolupredsedníčkou HDP Figen Yüksekdağovou, nebolo z bezpečnostných dôvodov umožnené dostaviť sa na súd;
G. keďže novinár Deniz Yücel (Die Welt) je držaný vo väzbe od 27. februára 2017, a to bez akýchkoľvek obvinení;
H. keďže 18. januára 2018 turecký parlament predĺžil výnimočný stav v Turecku o ďalšie tri mesiace; keďže represívne opatrenia tureckej vlády za výnimočného stavu sú neprimerané a v rozpore so základnými právami a slobodami chránenými tureckou ústavou, s demokratickými hodnotami, na ktorých je založená Európska únia, a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach;
I. keďže predvstupová pomoc Turecku bola vzhľadom na situáciu v krajine, pokiaľ ide o demokraciu, právny štát, ľudské práva a slobodu tlače, v porovnaní s pôvodným návrhom rozpočtu EÚ na rok 2018, ktorý vypracovala Komisia, znížená o 105 miliónov EUR, pričom ďalších 70 miliónov EUR bolo držaných v rezerve, kým krajina v uvedených oblastiach neuskutoční „primerané preukázateľné zlepšenia“;
J. keďže Európska únia a Európsky parlament dôrazne odsúdili neúspešný vojenský prevrat v Turecku a uznali legitímnu zodpovednosť tureckých orgánov za trestné stíhanie osôb, ktoré sú za pokus o prevrat zodpovedné a podieľali sa na ňom;
K. keďže 19. januára Turecko v sýrskom Afrine spustilo novú leteckú a pozemnú operáciu s názvom „Operácia olivová ratolesť“ zameranú na vytlačenie kurdských Jednotiek ľudovej obrany (YPG); keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyjadrila svoje znepokojenie, a to z dvoch hlavných dôvodov: „na jednej strane ide o humanitárny rozmer – musíme zabezpečiť, aby bol zaručený prístup humanitárnej pomoci a aby civilisti a občania neboli vystavovaní pozemným vojenským aktivitám“, a že operácia „môže vážne oslabiť obnovenie rokovaní v Ženeve, ktoré by podľa nás mohli priniesť Sýrii skutočne udržateľný mier a bezpečnosť“;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v Turecku; zdôrazňuje, že sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania a združovania sú základnými piliermi demokratickej spoločnosti a že základné slobody sa musia v plnej miere rešpektovať;
2. odsudzuje využívanie svojvoľného zadržiavania a súdneho a administratívneho obťažovania; vyzýva tureckú vládu, aby zvrátila trend neustáleho prepúšťania, suspendovania a zatýkania, a to aj v prípade obhajcov ľudských práv, novinárov, volených zástupcov, právnikov, predstaviteľov občianskej spoločnosti a akademických pracovníkov; zdôrazňuje, že tieto osoby by mali mať možnosť vykonávať svoje aktivity, ktoré sú v súlade so zákonom;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so správami o zlom zaobchádzaní s väznenými osobami a ich mučení;
4. naliehavo žiada tureckú vládu, aby bezodkladne ukončila výnimočný stav;
5. vyzýva turecké orgány, aby rešpektovali Európsky dohovor o ľudských právach a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane zásady prezumpcie neviny;
6. vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s rozhodnutím ignorovať rozhodnutie tureckého ústavného súdu, pokiaľ ide o prepustenie novinárov Mehmeta Altana a Sahina Alpaya; konštatuje, že to predstavuje ďalšie zhoršenie uplatňovania zásady právneho štátu;
7. dôrazne odsudzuje pokus o štátny prevrat v Turecku 15. júla 2016; uznáva právo a zodpovednosť tureckej vlády reagovať na pokus o prevrat;
8. zdôrazňuje však, že turecká vláda nemôže neúspešné vojenské prevzatie moci používať ako zámienku na potláčanie legitímnej a nenásilnej opozície, ani nato, aby prostredníctvom neprimeraných a nezákonných krokov a opatrení bránila novinárom a médiám v pokojnom uplatňovaní slobody prejavu;
9. vyzýva turecké orgány, aby bezodkladne prepustili obhajcov ľudských práv vrátane Tanera Kılıça, novinárov vrátane Deniza Yücela, volených zástupcov, právnikov a predstaviteľov občianskej spoločnosti vrátane Osmana Kavalu a akademických pracovníkov, ktorí sú zadržiavaní bez presvedčivých dôkazov o páchaní trestnej činnosti, a aby zastavili ich trestné stíhanie; žiada turecké orgány, aby oslobodili Idil Eserovú, Özlem Dalkıranovú, Günala Kurşuna, Veliho Acua, Aliho Gharaviho, Petera Steudtnera, İlknur Üstünovú, Şeyhmusa Özbekliho, Nejata Taştana a Nalan Erkemovú;
10. vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s nedostatočným rešpektovaním slobody náboženstva a so zvýšenou mierou diskriminácie voči kresťanom; vyjadruje hlboké poľutovanie nad zámerom tureckej vlády vybudovať v hornom toku rieky Tigris takzvanú priehradu Ilısu, čo povedie k zaplaveniu pôvodne kresťansko-aramejského mesta Hasankeyf; odsudzuje konfiškáciu 50 aramejských kostolov, kláštorov a cintorínov v meste Mardin; vyzýva Komisiu, aby tieto otázky naliehavo riešila s tureckými orgánmi;
11. so znepokojením konštatuje, že od júla 2016 bola prepustená štvrtina sudcov a prokurátorov, desatina príslušníkov policajného zboru, 110 000 úradníkov a takmer 5 000 akademických pracovníkov, čo sťažuje chod administratívy, bežných verejných služieb a univerzít;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Turecka.