NÁVRH UZNESENIA o sociálnej zodpovednosti podnikov
9.3.2018 - (2018/2633(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Mario Borghezio, Mara Bizzotto, Angelo Ciocca, Lorenzo Fontana, Matteo Salvini, Marco Zanni v mene skupiny ENF
Európsky parlament,
– so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 14. marca 2018 o sociálnej zodpovednosti podnikov,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A.keďže oznámenia o veľkých reštrukturalizáciách priemyselných podnikov, ako v prípade spoločnosti Embraco, tvrdo zasahujú príslušných zamestnancov, ich rodiny a komunity, v ktorých sa nachádzajú;
B.keďže v prípade spoločnosti Embraco vzniká riziko, že v budúcnosti v nej budú vážne ohrozené pracovné miesta takmer 500 zamestnancov v jej závode v Taliansku v meste Riva presso Chieri (Piemont);
C.poznamenáva, že tento prípad je len posledným z dlhého zoznamu prepúšťaní z dôvodu premiestnenia výroby, avšak obzvlášť závažným, pretože sa uskutočňuje na úkor fungovania a výroby zdravého podniku s vysoko kvalifikovanými pracovníkmi;
D.keďže nadnárodný vlastník spoločnosti Embraco má v úmysle premiestniť výrobu do iného členského štátu výlučne z dôvodu ušetrenia na daniach a mzdách, keďže podnik, ktorý premiestni svoju výrobu na Slovensko, získava výhody v podobe 21 % daňovej sadzby, 0 % sadzby z príjmu pri nákupe a predaji nehnuteľného majetku, veľmi nízkych nákladov práce, 35 % úľavy na daniach a príspevkov až do výšky 30 000 EUR na každého zamestnanca;
E.keďže v nadnárodnom kontexte, akým je vnútorný trh EÚ, ktorý sa vyznačuje existenciou veľmi rôznorodých vnútroštátnych sociálnych, hospodárskych a regulačných systémov, podniky súťažia predovšetkým v oblasti nákladov práce, čo podnecuje vznik nebezpečných javov, ako sú tzv. labour shopping a sociálny damping, ktoré sa premietajú do nekontrolovaného premiestňovania výroby s cieľom nahradiť domácu pracovnú silu relatívne výhodnejšou v iných členských štátoch, najmä v krajinách východnej Európy;
F.keďže premiestňovanie podnikov sa netýka iba tzv. tradičných odvetví, t. j. odvetví s vysokým podielom práce, ako je textilný a odevný priemysel, obuvnícky priemysel, drevospracujúci priemysel, ale aj odvetví náročných na kapitál, ako je oceliarsky priemysel, strojársky priemysel, lodiarsky priemysel, aeronautika a elektrotechnický priemysel, nezabúdajúc na významné odvetvia služieb, ako je vývoj IT systémov a finančné služby alebo logistika;
G.keďže tieto neprijateľné praktiky sociálneho dampingu zvýhodňujú členské štáty s nižšími sociálnymi nákladmi a minimálnym daňovým zaťažením;
H.keďže EÚ a politiky zvolené na podporu procesu budovania jednotného trhu sú v súčasnosti hlavnou príčinou chudoby a nerovností v členských štátoch, pretože umožňujú účastníkom trhu, najmä veľkým nadnárodným spoločnostiam, ťažiť z rozdielov, ktoré existujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o náklady práce a dane, a premiestnením výroby nadobudnúť konkurenčné výhody a zisky na úkor občanov, pracovníkov a regiónov;
I.keďže v prípade sociálnej krízy a krízy zamestnanosti, akou je kríza v prípade spoločnosti Embraco, úsporné opatrenia stanovené EÚ a jej zmluvami, ktoré sú zodpovedné už za výrazné škrty vo verejných výdavkoch a za zhoršenie sociálnej úlohy národných štátov, bránia vo vykonávaní účinných národných investičných stratégií a stratégií rozvoja, ktorými by sa dalo lepšie reagovať na potreby týchto pracovníkov a ich rodín, čo má za následok zvyšovanie miery chudoby a sociálneho vylúčenia;
J.keďže je úplne nelogické, že EÚ poskytuje finančné prostriedky na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov krajinám ako Slovensko a zároveň týmto členským štátom umožňuje lákať investície postupmi, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva;
1.vyjadruje plnú solidárnosť a podporu všetkým zamestnancom spoločnosti Embraco v Riva presso Chieri a ich rodinám, ako aj pracovníkom pridružených odvetví, ktorí môžu byť potenciálne zasiahnutí týmto rozhodnutím;
2.vyzýva na prijatie akéhokoľvek opatrenia alebo formy podpory pre týchto pracovníkov, ich rodiny a všetky dotknuté osoby, ktoré by toto rozhodnutie mohlo potenciálne nepriaznivo ovplyvniť;
3.domnieva sa, že prípad spoločnosti Embraco nesporne poukazuje nielen na nefunkčnosť európskeho vnútorného trhu, ale aj na ničivé dôsledky nerozvážnej politiky rozširovania, a to najmä smerom na východ, ktorá nedokázala posúdiť nepriaznivé následky prijatia krajín s nižším zdaňovaním, pokiaľ ide o zdravú a spravodlivú hospodársku súťaž;
4.naliehavo žiada o prijatie politiky sociálnej ochrany pracovníkov postihnutých premiestnením výroby s cieľom poskytnúť im potrebnú podporu a rekvalifikačné kurzy, vďaka ktorým si ľahšie nájdu novú prácu;
5.rozhodne podčiarkuje zodpovednosť EÚ a jej politík za tento jav a považuje opatrenia, ktoré prijala na jeho riešenie, za nedostatočné;
6.opätovne zdôrazňuje, že každý členský štát by mal mať právo prijímať akúkoľvek formu nástroja na ochranu svojho hospodárstva, svojich zamestnancov a svojho územia v záujme boja proti premiestňovaniu výroby, a to aj zavedením protekcionistických opatrení;
7.zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý členský štát mohol prijať opatrenia nevyhnutné na podporu návratu spoločností, ktoré premiestnili svoju výrobu, a to aj prostredníctvom významných národných verejných investícií;
8.žiada, aby podniky čerpajúce verejnú pomoc boli nabádané k tomu, aby spolu s organizáciami zastupujúcimi pracovníkov a s regionálnymi a miestnymi orgánmi rozvíjali sociálne zodpovedné správanie;
9.zdôrazňuje význam sankcionovania podnikov, ktoré sa napriek tomu, že využili vnútroštátnu finančnú pomoc alebo finančnú pomoc Spoločenstva určenú na zvýšenie hospodárskeho rastu určitého územia, neodôvodnene rozhodnú presunúť svoju výrobu do zahraničia; preto požaduje, aby tieto podniky boli povinné vrátiť získané finančné prostriedky a bolo im zamedzené nadobudnúť akúkoľvek formu finančnej pomoci v budúcnosti;
10.vyzýva Komisiu, aby vypracovala potrebné overenia, pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov Európskej únie na nevhodné účely spoločnosťou Embraco, a to konkrétne na financovanie premiestnenia podniku do iného členského štátu;
11.žiada, aby Komisia preskúmala, či je tento prípad vnútroeurópskeho premiestnenia podniku, ktoré nie je založené na hospodárskych a priemyselných dôvodov, ale na prevažujúcich záujmoch o úspory na daniach a mzdách, v súlade so zmluvami;
12.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii (najmä podpredsedovi Komisie a komisárovi pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrkimu Katainenovi, komisárke pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenovej, komisárke pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbiete Bieńkowskej a komisárke pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej), členským štátom, talianskej vláde a brazílskej vláde.