SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
11.7.2007
- –Charles Tannock v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
- –Pasqualina Napoletano, Robert Evans a Neena Gill v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
- –Annemie Neyts-Uyttebroeck, Sajjad Karim, Marco Cappato a Marios Matsakis v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
- –Michał Tomasz Kamiński, Adam Bielan a Marek Aleksander Czarnecki v mene Skupiny Únie za Európu národov
- –Cem Özdemir, Jean Lambert a Gisela Kallenbach v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
- –André Brie a Jaromír Kohlíček v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
- –ALDE (B6‑0279/2006)
- –PPE-DE (B6‑0282/2007)
- –PSE (B6‑0283/2007)
- –GUE/NGL (B6‑0284/2007)
- –UEN (B6‑0286/2007)
- –Verts/ALE (B6‑0289/2007)
Uznesenie Európskeho parlamentu o Pakistane
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na dohodu o spolupráci, partnerstve a vývoji medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou z 24. novembra 2001 (nazývanou aj Zmluva o spolupráci tretej generácie), predovšetkým so zreteľom na článok 1 tejto dohody, ktorý uvádza, že „dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad...tvorí základný prvok tejto dohody”[1],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Pakistanu z 8. februára 2007 a prvé stretnutie spoločného výboru Pakistanu a ES na základe dohody o spolupráci, ktoré sa konalo 24. mája 2007 a na ktorom sa obe strany zaviazali rozvíjať široký formálny politický dialóg a kde potvrdili úzku spoluprácu zameranú na širokú škálu regionálnych a medzinárodných otázok,
– so zreteľom na skutočnosť, že koncom tohto roku sa majú konať parlamentné, provinčné a prezidentské voľby,
– so zreteľom na návštevu delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so štátmi južnej Ázie a Juhoázijským združením pre regionálnu spoluprácu (SAARC) v Pakistane v decembri 2006 a na stretnutie s generálom Mušarrafom v Lahore,
– so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä uznesenia z 10. februára 2004 a 22.[2] apríla 2004[3],
A. keďže pri vtrhnutí do Červenej mešity prišlo o život mnoho ľudí;
B. keďže zrážky v priestoroch mešity, ako aj v jej okolí boli jasným prejavom nebezpečenstva, ktoré predstavuje radikálne islamské hnutie, voči ktorému prezident Mušarraf zrejme nezakročil dostatočne rýchlo alebo rázne;
C. keďže niekoľko ústavných zmien počas vlády prezidenta Mušarrafa podstatným spôsobom zmenilo politický systém v Pakistane a prispelo k úspešnej transformácii parlamentného systému vlády na prezidentský, v ktorom má prezident právomoc vetovať alebo rozpustiť parlament,
D. keďže armáda a tajná služba majú aj naďalej silný vplyv na politiku, vládu a hospodárstvo v Pakistane, čo predstavuje situáciu, ktorá je v rozpore so zásadou plánu smerujúceho k nastoleniu demokracie, podľa ktorého by mali právomoci prejsť z vojenskej správy späť na civilnú správu,
E. keďže nedávne udalosti vrátane odvolania Iftichara Mohameda Čaudryho z funkcie predsedu najvyššieho súdu Pakistanu 9. marca na základe dosiaľ nedokázaných obvinení zo zneužívania úradnej moci, ako aj neutíchajúcich protestov obyvateľov vyvolaných týmto odvolaním, zvýšili naliehavú potrebu riešiť otázku demokracie a práva zákona v Pakistane,
F. keďže vláda USA stupňuje tlak na Pakistan vzhľadom na jeho neschopnosť rázne zakročiť proti terorizmu,
G. keďže Európska únia je pre Pakistan významným poskytovateľom finančných prostriedkov určených na zmiernenie chudoby, pre zdravotníctvo a štátne vzdelávanie;
1. vyjadruje svoju solidaritu s pakistanským ľudom, ktorý je obeťou násilia zo strany ozbrojených extrémistov; pociťuje veľké obavy o bezpečnosť vyše 1800 alebo viac osôb, ktoré sa podľa všetkého nachádzajú v Červenej mešite a z ktorých niekoľko zrejme držia ako rukojemníkov; naliehavo vyzýva vládu Pakistanu, aby podnikla všetko, čo je v jej silách a ukončila obliehanie mešity bez ďalších strát na životoch a postavila pred súd osoby zodpovedné za spáchané činy;
2. vyzýva vládu Pakistanu, aby sa vrátila k demokratickej vláde tým, že do konca roka uskutoční slobodné, spravodlivé a demokratické voľby, a varuje pred vyhlásením výnimočného stavu alebo zavedením iných opatrení na potlačenie slobody prejavu, združovania, zhromažďovania alebo pohybu;
3. vyzýva prezidenta Mušarrafa, aby rešpektoval existujúcu Ústavu tým, že novým zhromaždeniam povolí usporiadať prezidentské voľby, ako aj tým, že sa vzdá svojej funkcie veliteľa armády, k čomu už raz dal svoj súhlas v záväzku voči EÚ;
4. vyzýva ozbrojené sily Pakistanu, aby umožnili slobodné a spravodlivé voľby a politickým vodcom žijúcim v exile poskytli možnosť vrátiť sa do Pakistanu a vykonávať ich funkcie; žiada, aby sa prijali opatrenia na obmedzenie vplyvu armády a iných ozbrojených skupín na politické a demokratické procesy;
5. víta skutočnosť, že EÚ bude monitorovať parlamentné voľby v Pakistane a že EP sa bude podieľať na pozorovateľskej misii; je však znepokojený mnohými otázkami v súvislosti s prípravou týchto volieb, a to najmä:
- -neutrálnosťou dočasnej vlády, ktorá bude zostavená tri mesiace pred voľbami a ktorú vymenuje prezident Mušaraff;
- -skutočnosťou, že podmienkou kandidatúry je akademický titul, čo vylúči 70 % pakistanských žien z kandidovania vo voľbách; preto naliehavo žiada, aby tieto obmedzenia boli zrušené;
- -nelegitímnosťou budúceho prezidenta Pakistanu, ak má byť zvolený/á zástupcami zhromaždenia, ktorého mandát onedlho končí;
6. vyzýva Radu a Komisiu, aby prezidentovi Mušarrafovi dali jasne najavo, že jediným východiskom zo súčasnej krízy je prechod k vláde občanov posilnením demokratických inštitúcií;
7. vyzýva Radu a Komisiu, aby zaujali pevné stanovisko pri presadzovaní všetkých zásad zakotvených v dohode o spolupráci, najmä doložky o demokracii a ľudských právach; víta stretnutie ministrov z 8. februára a stretnutie spoločného výboru Pakistanu a ES z 24. mája, v ktorých vidí pozitívne kroky v posilňovaní vzťahov medzi EÚ a Pakistanom; zdôrazňuje, že vzťahy medzi EÚ a Pakistanom sa zakladajú na zásadách stanovených v dohode o spolupráci: záväzok týkajúci sa demokracie, mieru, stability a rozvoja, ako aj posilnenie obchodných väzieb s južnou Áziou na základe regionálnej spolupráce a dodržiavanie ľudských práv; žiada, aby sa v súvislosti s týmito otázkami viedol intenzívny politický dialóg;
8. odsudzuje odvolanie Iftichara Mohameda Čaudryho z funkcie predsedu najvyššieho súdu na základe obvinení z údajného zneužitia moci, čo sa všeobecne považuje za pokus vlády o zachovanie kontroly nad súdnictvom v roku volieb; žiada rešpektovanie súdnictva a právneho štátu, nalieha na pakistanskú vládu, aby prijala vhodné kroky na odvrátenie súčasného negatívneho vývoja v tejto záležitosti a aby sa zriekla akéhokoľvek politického zasahovania do prípadu, ktorým sa najvyšší súd v súčasnosti zaoberá; poukazuje na výraznú solidaritu, ktorú predsedovi najvyššieho súdu preukazujú všetci príslušníci právnickej profesie v Pakistane;
9. vyjadruje hlbokú ľútosť nad úmrtím 41 civilistov počas demonštrácií v Karáčí 12. mája a odsudzuje použitie násilia na dosiahnutie politických cieľov zo strany ozbrojených síl spojených s vládou, ako aj členov opozičných politických strán;
10. je rovnako znepokojený správami o zastrelení troch čínskych robotníkov v Pešávare, z čoho sú upodozrievaní islamskí radikáli, pričom je možná súvislosť s obliehaním Červenej mešity;
11. odsudzuje všetky pokusy vlády kontrolovať slobodu médií zavedením zmien v licenciách na vysielanie, obmedzením živého vysielania o vonkajších udalostiach a vydávaním vládnych smerníc určených mediálnym spoločnostiam a spoločnostiam pre vysielanie; odsudzuje všetky formy hrozieb, nátlaku a zastrašovania novinárov a reportérov;
12. je znepokojený množstvom dobre zdokumentovaných prípadov zmiznutí, medzi ktorými boli osoby podozrivé z terorizmu, novinári, študenti, členovia národného hnutia Balúčistánu a iní politickí aktivisti, a zdôrazňuje, že únosy, popravy bez súdu a väznenia bez súdneho procesu odporujú základným princípom medzinárodného práva vrátane práva na život a práva na spravodlivý súdny proces;
13. víta európsky konsenzus o rozvoji a jasný záväzok EÚ venovať pozornosť krajinám postihnutým konfliktom alebo vnútroštátnou nestabilitou a takisto jednoznačný záväzok EÚ plniť rozvojové ciele milénia vrátane politiky vzdelávania; vyzýva pakistanskú vládu, aby pre celú krajinu vrátane domorodých oblastí výrazne zvýšila finančnú pomoc na zriadenie a rozvoj národného systému vzdelávania s celoštátne platnými osnovami; vyzýva vládu, aby plnila svoje záväzky prevziať skutočnú kontrolu nad tými madrasami, ktoré v súčasnosti ovládajú extrémisti;
14. so znepokojením konštatuje neustále prichádzajúce správy o potláčaní náboženských menšín a uplatňovanie zákonov týkajúcich sa rúhania, a ktoré sú namierené proti týmto menšinám;
15. je znepokojený skutočnosťou, že zatiaľ čo prezident Mušarráf dal prísľub, že bude na medzinárodnej úrovni riešiť otázky terorizmu a extrémizmu, domáce politické väzby, medzi vládou, armádou a náboženskými fundamentalistami môžu vláde zabrániť v tom, aby reagovala na otázky extrémizmu a fundamentalizmu; nalieha na pakistanskú vládu, aby ihneď prijala účinné kroky s cieľom zabrániť tomu, aby akékoľvek politické alebo ozbrojené sily používali územie Pakistanu ako útočisko a základňu pre svoje operácie v Afganistane;
16. je znepokojený narastajúcou nestabilitou a šírením násilia súvisiaceho so vzburou v domorodých oblastiach, najmä vo Waziristane, a poukazuje predovšetkým na množstvo samovražedných bombových útokov vrátane pokusu o atentát na ministra vnútra, ku ktorému došlo 28. apríla v Pešávare; vyzýva pakistanskú vládu, aby zvrátila súčasnú situáciu tým, že podporí právny štát a rozšírenie občianskych a politických práv na celú oblasť;
17. žiada intenzívnejší dialóg s provinčnými a miestnymi vedúcimi predstaviteľmi o možnosti väčšej provinčnej autonómie alebo o širšie zastúpenie záujmov provincií na vnútroštátnej úrovni; odsudzuje represívnu politiku zo strany vlády v Balúčistáne, kde sa neustále objavujú požiadavky väčšej provinčnej autonómie a zvýšenej regionálnej kontroly nad dôležitými prírodnými zdrojmi v tejto oblasti;
18. vyzýva vládu, aby uplatňovala odporúčania Najvyššieho pakistanského súdu a rozšírila spektrum základných práv a politických slobôd do Severných oblastí;
19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a vláde a parlamentu Pakistanu.