SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o označovaní pôvodu
23.11.2009
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B7‑0142/2009)
ALDE (B7‑0144/2009)
PPE (B7‑0145/2009)
S&D (B7‑0146/2009)
Cristiana Muscardini, Daniel Caspary, Georgios Papastamkos, Pablo Zalba Bidegain v mene poslaneckého klubu PPE
Gianluca Susta, Kader Arif, Francesca Balzani v mene skupiny S&D
Niccolò Rinaldi v mene skupiny ALDE
Carl Schlyter, Michail Tremopoulos v mene skupiny Verts/ALE
Robert Sturdy v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o označovaní pôvodu
Európsky parlament,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií[1]
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu[2],
– so zreteľom na článok IX a článok XXIV ods. 5 Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT 1994),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva[3], a na nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993[4], ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, ktorým sa ustanovuje systém nepreferenčných pravidiel Európskeho spoločenstva týkajúcich sa pôvodu,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o označovaní pôvodu,
– so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie z 11. decembra 2007 o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín,
– - so zreteľom na návrh nariadenia Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (2005/0254 (ACC)),
– so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ v súčasnosti nemá žiadne harmonizované ustanovenia ani jednotné postupy označovania pôvodu v rámci EÚ; keďže rozdiely v platných právnych predpisoch v členských štátoch, ako aj chýbajúce jasné pravidlá v tejto oblasti v rámci Spoločenstva majú za následok roztrieštený právny rámec,
B. keďže vnútroštátne opatrenia požadujúce povinné označovanie pôvodu tovarov dovezených z iných členských štátov sú zakázané, zatiaľ čo takéto obmedzenie týkajúce sa povinného označovania pôvodu tovarov dovezených z tretích krajín neexistuje,
C. keďže viacerí hlavní obchodní partneri EÚ, ako napríklad Spojené štáty americké, Čína, Japonsko a Kanada zaviedli požiadavky povinného označovania pôvodu,
D. keďže v Lisabonskom programe si EÚ stanovila za cieľ posilniť európske hospodárstvo okrem iného zvýšením konkurencieschopnosti priemyslu EÚ v rámci svetového hospodárstva; keďže hospodárska súťaž sa môže považovať za spravodlivú len vtedy, ak má jasné pravidlá pre výrobcov, ako aj pre vývozcov a dovozcov a ak vychádza zo spoločných sociálnych a environmentálnych predpokladov a hodnôt,
E. keďže systém označovania pôvodu by mal za cieľ umožniť spotrebiteľom EÚ poznať krajinu pôvodu nakupovaných výrobkov; keďže spotrebitelia by tak vedeli identifikovať tieto výrobky spolu so sociálnymi, environmentálnymi a bezpečnostnými normami, ktoré sa všeobecne spájajú s touto krajinou,
F. keďže návrh, ktorým sa zavádza povinný systém označovania pôvodu v EÚ, je obmedzený na niektoré dovážané výrobky, ako napríklad textil, šperky, odevy, obuv, nábytok, kožu, svietidlá a príslušenstvo k nim, výrobky zo skla, keramiku a kabelky, pri ktorých je požiadavka uvedenia značky „vyrobené v“ hodnotnou informáciou pri konečnej voľbe spotrebiteľa,
G. keďže je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky, aké majú výrobcovia našich hlavných partnerov, ktorí zaviedli označovanie pôvodu,
H. keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 postaví Radu a Európsky parlament v oblasti spoločnej obchodnej politiky na rovnakú úroveň; keďže bežný legislatívny postup podľa článku 207 Lisabonskej zmluvy sa bude uplatňovať v prípade budúceho nariadenia o označovaní pôvodu,
1. znovu zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa si vyžaduje transparentné a jednotné pravidlá obchodu vrátane uvedenia pôvodu;
2. vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali potrebné kroky na zabezpečenie rovnakých pravidiel, aké platia u obchodných partnerov, ktorí zaviedli požiadavky na označovanie pôvodu;
3. vyzýva Komisiu a Radu, aby zaviedli primeraný colný dohľad a mechanizmy vymáhania dodržiavania pravidiel;
4. naliehavo žiada členské štáty, aby v tejto oblasti zachovali jednotný prístup Spoločenstva, ktorý by umožňoval spotrebiteľom EÚ získať kompletnejšie a presnejšie informácie; označovanie pôvodu považuje za dôležitý krok k získavaniu kompletnejších informácií o sociálnych a environmentálnych normách vo výrobnom a spracovateľskom odvetví;
5. pobáda Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi dôrazne zakročila pri ochrane legitímnych práv a očakávaní spotrebiteľov vždy, keď existuje dôkaz o tom, že dovozcovia a výrobcovia z tretích krajín používajú falošné alebo zavádzajúce označenia pôvodu;
6. považuje návrh nariadenia Rady, ktorým sa zavádza povinné označovanie krajiny pôvodu určitých výrobkov dovezených z tretích krajín do Európskej únie („označovanie pôvodu“), za užitočný základ zabezpečujúci dosahovanie transparentnosti a primeranej informovanosti pre spotrebiteľov, ako aj jednotnosti pravidiel medzinárodného obchodu;
7. domnieva sa, že od 1 decembra 2009 by sa podľa bežného legislatívneho postupu, ktorý stanovuje Lisabonská zmluva, mali formálne začať konzultácie a výmeny názorov medzi ním a Radou, a že akékoľvek ďalšie oneskorenia by vážne poškodili práva občanov, zamestnanosť v EÚ a zásadu voľného a spravodlivého obchodu;
8. vyzýva Komisiu, aby ponechala svoj návrh nezmenený a znova ho predložila Parlamentu v súlade s článkom 207 Lisabonskej zmluvy hneď po tom, čo zmluva nadobudne platnosť;
9. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.