SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Filipínach
20.1.2010
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ALDE (B7‑0043/2010)
EFD (B7‑0044/2010)
PPE, ECR (B7‑0046/2010)
S&D (B7‑0047/2010)
GUE/NGL (B7‑0049/2010)
Verts/ALE (B7‑0050/2010)
Martin Kastler, Mario Mauro, Cristian Dan Preda, Bernd Posselt, Monica Luisa Macovei, Eija-Riitta Korhola, Tunne Kelam, Jean-Pierre Audy v mene poslaneckého klubu PPE
Véronique De Keyser, Marc Tarabella v mene skupiny S&D
Marielle De Sarnez v mene skupiny ALDE
Barbara Lochbihler, Christian Engström, Emilie Turunen, Raül Romeva i Rueda, Gerald Häfner v mene skupiny Verts/ALE
Charles Tannock, Adam Bielan, Ryszard Czarnecki, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Antoni Legutko v mene skupiny ECR
Marie-Christine Vergiat, Rui Tavares v mene skupiny GUE/NGL
Fiorello Provera, Rolandas Paksas, Juozas Imbrasas v mene skupiny EFD
Uznesenie Európskeho parlamentu o Filipínach
Európsky parlament,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ z 25. novembra 2009 o vraždách vo filipínskej provincii Maguindanao a na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre nezákonné popravy Philipa Alstona z 2. decembra 2009,
– so zreteľom na Dohovor OSN o občianskych a politických právach a jeho dodatkový protokol, ktorého signatárom sú aj Filipíny,
– so zreteľom na strategický dokument Komisie pre Filipíny na obdobie 2007 – 2013,
– so zreteľom na dohodu o financovaní programu na podporu justície EÚ – Filipíny, podpísanú v októbri 2009, ktorej cieľom je urýchliť súdne konania vedené proti páchateľom nezákonných popráv,
– so zreteľom na prezidentské, parlamentné a miestne voľby, ktoré sa majú na Filipínach uskutočniť v pondelok 10. mája 2010,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Filipínach,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže na Filipínach sú naďalej rozšírené politicky motivované vraždy a zmiznutia najmä v prípade členov opozičných organizácií, novinárov, aktivistov ľudských práv a náboženských vodcov a keďže organizácie ľudských práv hovoria o viac než jednom tisíci obetí politicky motivovaných vrážd a zmiznutí v uplynulej dekáde,
B. keďže vzhľadom na takmer úplnú beztrestnosť páchateľov a neschopnosť vlády účinne riešiť problém politicky motivovaného násilia v krajine je veľmi ťažké postaviť zodpovedné osoby pred súd, napriek sľubom, ktoré vláda prijala v rámci všeobecného periodického preskúmania v roku 2008,
C. keďže státisíce obyvateľov zostávajú mimo domova v dôsledku konfliktu medzi vládou a Islamským frontom oslobodenia Moroov a Novou ľudovou armádou, ktoré sú naďalej aktívne v rámci celej krajiny, a v dôsledku vojenských operácií proti zločineckým skupinám ako napríklad skupine Abú Sajjáfa v ostrovných provinciách Sulu a Basilan v západnom Mindanau,
D. keďže 23. novembra 2009 sto zbrojených mužov z miestnej ozbrojenej skupiny pod vedením rodiny Ampatuanovcov vrátane predstaviteľov miestnych policajných jednotiek umučilo a brutálne zavraždilo 57 členov konvoja, vrátane ženských príbuzných Esmaila Mangudadatua, z ktorých niektoré boli znásilnené, právnikov, ako aj 30 novinárov, ktorý išli predložiť Mangudadatuovu kandidatúru na guvernéra provincie Maguindanao na ostrove Mindanao,
E. keďže tento masaker, pri ktorom zahynul doteraz najväčší počet novinárov v rámci jedného incidentu na svete vôbec, šokujúcim spôsobom odhalil to, do akej miery sa na Filipínach rozšírila moc miestnych vojenských bossov, korupcia bezpečnostných síl a beztrestnosť aj za tie najnemilosrdnejšie trestné činy,
F. keďže pri počiatočnom vyšetrovaní incidentu sa ukázali všetky znaky nefunkčného právneho systému, ako neskorý príchod bezpečnostných síl na miesto činu, oneskorené vyšetrovanie, nedostatočná analýza miesta činu, neochota vypočuť vojenský a policajný personál podozrivý zo zapojenia do zločinu a zastrašovanie svedkov a prokuratúry, keďže výsledkom bolo, že prvý sudca, ktorému bol prípad pridelený, sa prípadu vzdal 16. decembra 2009,
G. keďže 24. novembra 2009 vyhlásila filipínska vláda v dvoch príslušných provinciách výnimočný stav a poverila armádu, aby tu obnovila poriadok a vládu zákona, pozvala medzinárodných odborníkov v oblasti súdneho lekárstva, aby pomohli pri vyšetrovaní, a 4. decembra 2009 vyhlásila v Maguindanau na jeden týždeň stanné právo po prvý raz od roku 1972,
H. keďže tento krok viedol k zatknutiu vedúcich predstaviteľov rodiny Ampatuanovcov a k ich obvineniu z viacnásobnej vraždy, pričom bol nájdený obrovský arzenál zbraní a tisíce kartičiek na identifikáciu voličov, čo naznačuje, že sa v prospech politickej strany prezidentky Arroyovej Lakas-Kampi-CMD sa páchali obrovské volebné podvody,
I. keďže voľby na Filipínach boli v minulosti často marené vraždami politických oponentov, ktoré spáchali súkromné armády a vojenské skupiny v službách politicky vplyvných rodín, často vyzbrojené vládou vydanými zbraňami,
J. keďže vzhľadom na skutočnosť, že počas volebnej kampane v roku 2007 bolo zavraždených približne 60 kandidátov a v roku 2004 bolo týchto kandidátov 41, vznikajú obavy z toho, že počet zabitých politických aktivistov bude stúpať aj v období pred májovými voľbami v roku 2010,
K. keďže brutálne vraždy v Maguindanau sú veľkou ranou pre mier a demokraciu na Filipínach a skomplikujú mierové rozhovory medzi filipínskou vládou a Islamským frontom oslobodenia Moorov, ktoré boli vďaka vláde Malajzie obnovené 8. decembra 2009 v Kuala Lumpur,
1. dôrazne odsudzuje masaker v provincii Maguindanao z 23. novembra a vyjadruje solidaritu s rodinami zosnulých;
2. víta reakciu filipínskej vlády na masaker, hoci vyslovuje poľutovanie nad počiatočným meškaním, a zdôrazňuje, že policajné vyšetrovanie musí byť podrobné a nezávislé a po ňom musí nasledovať efektívne trestné stíhanie, ktoré sa bude týkať aj podozrivých členov bezpečnostných síl;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že osobné vzťahy medzi vládou a rodinou Ampatuanovcov by mohli byť prekážkou a nie pomocou pri vyšetrovaní zabití, a žiada, aby rodinu Ampatuanovcov vypočul Národný úrad vyšetrovania;
4. žiada okamžitú ochranu všetkých svedkov, sudcov, právnikov a prokurátorov, ktorí sú zapojení do vyšetrovania a súdnych procesov;
5. žiada krajiny poskytujúce pomoc, aby poskytli súdnolekársku, vyšetrovaciu a právnu pomoc a podporu filipínskemu ministerstvu spravodlivosti;
6. žiada vládu, aby podnikla rozhodné kroky s cieľom skoncovať s nezákonnými popravami a zmiznutiami a prepustiť všetky zmiznuté osoby, ktoré sú stále väznené, a aby objasnila všetky ostatné nevyriešené prípady vrátane prípadu Jonasa Burgosa, ktorého nechali zmiznúť v apríli 2007; žiada vládu, aby ratifikovala dohovor OSN o násilných zmiznutiach;
7. žiada vládu, aby rázne zasiahla a okamžite zastavila financovanie polície a polovojenských síl zo súkromných a miestnych zdrojov a rozpustila všetky polovojenské jednotky a miestne milície; víta vyhlásenie prezidentky Arroyovej z 9. decembra 2009 k tejto veci a žiada ju, aby zrušila výkonné nariadenie 546;
8. v tejto súvislosti víta zákaz zbraní, ktorý nedávno vydala volebná komisia v súvislosti s prípravou na voľby, ktoré sa uskutočnia 10. mája;
9. víta podpis dohody o financovaní programu na podporu justície EÚ – Filipíny (EPJUST) v októbri 2009, ktorý vyčleňuje 3,9 mil. EUR na podporu, pomoc a odbornú prípravu pri posilňovaní systému trestného súdnictva, na podporu činnosti komisie pre ľudské práva a skupín občianskej spoločnosti; očakáva správy monitorovacieho systému, ktorý bude zriadený v rámci EPJUST a bude zodpovedať za sledovanie pokroku krajiny v boji proti mimozákonnému zabíjaniu a súvisiacim incidentom;
10. vyjadruje obavy, že výnimočný stav, ktorý vyhlásila prezidentka, a posilnenie právomocí ozbrojených síl, ktoré boli v minulosti zapletené do mnohých nezákonných popráv, nezabráni a nezmierni násilie spojené s voľbami v provincii Mindanao;
11. žiada vládu, aby zvýšila úsilie o zabránenie incidentom politicky motivovaného násilia s cieľom zaistiť budúcnosť demokracie na Filipínach; vyzýva predovšetkým správne orgány, aby zriadili pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá by mala širokú politickú podporu a ktorej cieľom by bolo čo najskôr prijať opatrenia na zabránenie násiliu súvisiacemu s voľbami v mesiacoch pred májovými voľbami, a aby podnikli kroky na ochranu médií a slobody slova všeobecne;
12. víta rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý povolil strane Ang Ladlad účasť na májových voľbách, čím zrušil platnosť pôvodnej námietky volebnej komisie (COMELEC) vyslovenej z „morálnych dôvodov“,
13. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, prezidentke a vláde Filipínskej republiky, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov ASEAN.