NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o Pakistane: nedávne prípady prenasledovania
16.4.2014 - (2014/2694(RSP))
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B7‑0399/2014)
S&D (B7‑0401/2014)
PPE (B7‑0403/2014)
ALDE (B7‑0405/2014)
Verts/ALE (B7‑0410/2014)
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Eija-Riitta Korhola, Cristian Dan Preda, Bernd Posselt, Filip Kaczmarek, Michael Gahler, Tunne Kelam, Elena Băsescu, Monica Luisa Macovei, Eduard Kukan, Philippe Boulland, Jean Roatta, Roberta Angelilli, Petri Sarvamaa, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Sari Essayah, Laima Liucija Andrikienė, Dubravka Šuica, Anne Delvaux, Salvador Sedó i Alabart, László Tőkés, Bogusław Sonik v mene skupiny PPE
Véronique De Keyser, Ana Gomes, Joanna Senyszyn, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mitro Repo, Richard Howitt, Liisa Jaakonsaari, Antigoni Papadopoulou v mene skupiny S&D
Marietje Schaake, Alexander Graf Lambsdorff, Sarah Ludford, Louis Michel, Jelko Kacin, Kristiina Ojuland, Izaskun Bilbao Barandica, Robert Rochefort, Hannu Takkula, Ramon Tremosa i Balcells, Johannes Cornelis van Baalen, Marielle de Sarnez v mene skupiny ALDE
Jean Lambert, Nicole Kiil-Nielsen, Raül Romeva i Rueda v mene skupiny Verts/ALE
Peter van Dalen, Ryszard Antoni Legutko, Tomasz Piotr Poręba, Adam Bielan, Ryszard Czarnecki, Konrad Szymański, Marek Józef Gróbarczyk v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o Pakistane: nedávne prípady prenasledovania
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ[1], z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, najmä v Péšávare[2], z 10. marca 2011 o Pakistane, najmä o vražde Šahbaza Bhattiho[3], z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania[4] a z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane[5],
– so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,
– so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej z 23. septembra 2013 týkajúce sa útoku na kresťanskú komunitu v pakistanskom Péšávare a vyhlásenie z 2. marca 2011 týkajúce sa vraždy Šahbaza Bhattiho,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,
– so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery a správu osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov (dodatok: misia do Pakistanu) zo 4. apríla 2013,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti, v ktorom sa odsudzuje prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín[6],
– so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý obsahuje priority, ako sú dobrá správa vecí verejných a dialóg o ľudských právach, ako aj na druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z 25. marca 2014, ktorý s týmto plánom úzko súvisí,
– so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 11. marca 2013, ktorých opakujú očakávania EÚ týkajúce sa podpory a dodržiavania ľudských práv, a odsudzujú všetky prejavy násilia vrátane prejavov násilia voči náboženským menšinám[7],
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Šafkat Emmanuel a Šagufta Kausar, kresťanský pár, boli 4. apríla 2014 odsúdení na trest smrti za údajné zaslanie textovej správy urážajúcej proroka Mohameda; keďže pár poprel svoju zodpovednosť a vyhlásil, že telefón, z ktorého bola správa odoslaná, stratili chvíľu predtým, než bola odoslaná;
B. keďže Sawan Masíh, pakistanský kresťan z mesta Lahore, bol 27. marca 2014 odsúdený na trest smrti za rúhanie sa prorokovi Mohamedovi; keďže po oznámení obvinení proti Masíhovi vypukli v Jozefovej kolónii – kresťanskej štvrti v meste Lahora – prudké nepokoje, pri ktorých vyhorelo mnoho budov vrátane dvoch kostolov;
C. keďže Asia Bibi, kresťanka z Pandžábu, bola v júni 2009 zadržaná a v novembri 2010 bola odsúdená na základe obvinení z rúhania; keďže po niekoľkých rokoch bolo jej odvolanie konečne postúpené vrchnému súdu v Lahore; keďže počas prvých dvoch vypočutí v januári a marci 2014 boli predsedajúci sudcovia zrejme na dovolenke;
D. keďže v roku 2012 bolo 14-ročné kresťanské dievča Rimšá Masíh, neprávom obvinené zo znesvätenia koránu, oslobodené po tom, ako sa zistilo, že vec bola vykonštruovaná, a osoba zodpovedná za celú udalosť bola zatknutá; keďže dievča a jeho rodina napriek tomu museli krajinu opustiť;
E. keďže kresťania, ktorí predstavujú približne 1,6 % obyvateľstva Pakistanskej islamskej republiky, trpia v dôsledku predsudkov a sporadických vĺn pouličného násilia; keďže väčšina pakistanských kresťanov žije v neistote, často v obavách, že bude obvinená z rúhania, čo môže vyprovokovať prejavy verejného násilia; keďže niekoľko ďalších kresťanov je v súčasnosti väznených na základe obvinení z rúhania;
F. keďže Mohamed Ašgar, v Pakistane žijúci občan Spojeného kráľovstva trpiaci s duševnou chorobou, bol zadržaný potom, ako údajne rozoslal rôznym štátnym zamestnancom listy, v ktorých tvrdil, že je prorokom, a v januári 2014 bol odsúdený na trest smrti;
G. keďže ďalší občan Spojeného kráľovstva, 72-ročný Masúd Ahmad, príslušník náboženskej komunity Ahmadíja, bol iba nedávno prepustený na kauciu po tom, ako bol v roku 2012 zadržaný na základe obvinení z citovania z koránu, čo sa v prípade príslušníkov Ahmadíje považuje za rúhanie, pretože nie sú považovaní za moslimov a podľa oddielu 298-C trestného zákonníka majú zákaz „správať sa ako moslimovia“;
H. keďže v posledných troch mesiacoch došlo k útokom na päť hinduistických chrámov v rôznych častiach provincie Sindh (v Tharparkare, Hyderabade a Larkane) a traja hinduistickí chlapci boli obvinení z rúhania a teraz sú zadržiavaní v Badine (Sindh), pretože pri príležitosti hinduistického festivalu farieb Holi sprejom na stenu nastriekali nejaké znaky;
I. keďže najmä príslušníci šiítskej komunity Hazara sú v súčasnosti každodenne obeťami vraždenia a nútenej migrácie v dôsledku vzostupu sektárskeho násilia v Pakistane; keďže za obdobie posledných troch rokov z provincie utieklo údajne viac než 10 000 hinduistov, pretože únosy za výkupné sa stali každodennou praxou;
J. keďže v dôsledku pakistanských zákonov o rúhaní je pre náboženské menšiny nebezpečné slobodne sa vyjadrovať alebo sa otvorene zúčastňovať na náboženských aktivitách; keďže uplatňovanie týchto zákonov už mnoho rokov vyvoláva znepokojenie na celosvetovej úrovni, pretože obvinenia sú často prostriedkom vyrovnávania účtov, spôsobom, ako získať ekonomický prospech, alebo prejavom náboženskej neznášanlivosti, a podporujú atmosféru neustáleho podozrievania, v ktorej majú pouličné masy vždy priestor na obťažovanie a útoky; keďže mechanizmy OSN v oblasti ľudských práv požiadali Pakistan, aby zrušil zákony o rúhaní, alebo aby ako úplné minimum bezodkladne zaviedol opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu týchto zákonov na prenasledovanie občanov, ktorí sú často príslušníkmi menšinových komunít;
K. keďže len v roku 2013 boli nahlásené stovky prípadov zabitia v mene cti; keďže tieto prípady predstavujú len tú najviditeľnejšiu formu násilia voči ženám vzhľadom na trvale vysokú mieru domáceho násilia a manželstiev vynútených násilím;
L. keďže Pakistan zohráva dôležitú úlohu pri podpore stability v južnej Ázii, a preto by mal ísť príkladom, pokiaľ ide o posilňovanie právneho štátu a ľudských práv;
M. keďže Európska únia nedávno udelila Pakistanu štatút GSP +, pod podmienkou, že bude vykonávať príslušné dohovory o ľudských právach;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad značne zvýšením výskytom sektárskeho násilia a prejavov náboženskej neznášanlivosti voči menšinám a útokov na miestach bohoslužieb vrátane kresťanských kostolov, ako aj nad pokračujúcim potláčaním žien v Pakistane;
2. je znepokojený dôsledkami, ktoré má toto násilie na budúci vývoj pakistanskej spoločnosti ako celku so zreteľom na sociálno-ekonomické výzvy, ktorým krajina čelí; zdôrazňuje, že je v dlhodobom záujme Pakistanu zabezpečiť väčšiu bezpečnosť pre svojich občanov;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sporné zákony o rúhaní poskytujú priestor na ich zneužívanie, čo môže mať vplyv na ľudí všetkých vierovyznaní v Pakistane; vyjadruje mimoriadne obavy z toho, že uplatňovanie zákonov o rúhaní, proti ktorým sa verejne postavili nedávno zosnulí minister Šahbáz Bhátí a guvernér Salmán Tásír, je v súčasnosti na vzostupe a je namierené proti kresťanom a ďalším náboženským menšinám v Pakistane;
4. pripomína pakistanským orgánom ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, a to rešpektovať slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery; vyzýva pakistanské orgány, aby prepustili väzňov, ktorí sú odsúdení za rúhanie, a na základe odvolaní zrušili tresty smrti; vyzýva pakistanské orgány, aby zaručili nezávislosť súdnictva, uplatňovanie zásad právneho štátu a riadny proces v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa súdneho konania; okrem toho vyzýva pakistanské orgány, aby poskytli dostatočnú ochranu všetkých, ktorí sú zapletení do prípadov týkajúcich sa rúhania, tým, že okrem iného zabezpečia ochranu sudcov pred vonkajším tlakom, ochranu obvinených a ich rodín a komunít pred davovým násilím a riešenie situácie osôb, ktoré sú zbavené obvinenia, ale nemôžu sa vrátiť do svojich domovov;
5. dôrazne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti za akýchkoľvek okolností; vyzýva pakistanskú vládu, aby na základe de facto moratória na trest smrti urýchlene pristúpila k úplnému zrušeniu trestu smrti;
6. vyzýva pakistanskú vládu, aby vykonala dôkladnú revíziu zákonov o rúhaní a ich súčasného uplatňovania – uvedených v oddieloch 295 a 298 trestného zákonníka – v prípade údajných skutkov rúhania, a to najmä s ohľadom na nedávno udelené tresty smrti; nabáda vládu, aby odolávala tlaku zo strany náboženských skupín a niektorých opozičných politických síl na zachovanie týchto zákonov;
7. žiada vládu, aby urýchlila reformy madrasy tým, že vytvorí základné učebné plány, ktoré budú spĺňať medzinárodné normy, s osobitným dôrazom na odstránenie nenávistného obsahu z učebných plánov a zavedenie učenia o tolerancii v rámci komunity a o náboženskej tolerancii do základných učebných osnov; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na predchádzajúce žiadosti o revíziu učebníc financovaných EÚ, ktoré obsahujú nenávistné prejavy;
8. naliehavo vyzýva vládu a parlament Pakistanu, aby zaviedli reformy formálneho súdneho systému s cieľom zamedziť obracaniu sa na neformálne štruktúry, akými sú džirky a panchajaty, a výrazne zvýšili finančné a ľudské zdroje v súdnictve, najmä na úrovni súdov prvého stupňa;
9. dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženského vyznania a viery; vyzýva vládu Pakistanu, aby zasiahla a chránila obete nábožensky motivovaného davového násilia, a najmä aby zakázala vykonávanie verejných nenávistných prejavov, a podnecuje všetkých Pakistancov k tomu, aby spolupracovali v záujme podpory tolerancie a vzájomného porozumenia a ich zabezpečenia; naliehavo vyzýva pakistanské orgány, aby trestne stíhali osoby zodpovedné za podnecovanie nenávisti a vznášanie nepravdivých obvinení z rúhania;
10. pripomína, že pakistanská ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a práva menšín; víta opatrenia v záujme náboženských menšín, ktoré prijala pakistanská vláda v období od novembra 2008, ako je zavedenie 5 % kvóty pre zastúpenie menšín na miestach federálnych úradníkov, uznanie nemoslimských sviatkov a vyhlásenie celoštátneho dňa menšín;
11. naliehavo však vyzýva pakistanskú vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na lepšie medzináboženského porozumenia, aby aktívne riešila náboženskú neznášanlivosť zo strany spoločenských aktérov, bojovala proti náboženskej intolerancii, prejavom násilia a zastrašovania, a aby bojovala proti klamlivej predstave beztrestnosti;
12. je hlboko znepokojený závažnou situáciou žien a dievčat, ktoré sú príslušníčkami menšín a ktoré často trpia dvojnásobne, najmä v dôsledku praxe núteného konvertovania a cielené sexuálneho násilia; naliehavo vyzýva pakistanské orgány, aby zlepšili ochranu, trestné stíhanie a odškodňovanie;
13. zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; vyjadruje svoje znepokojenie nad aktuálnou tendenciou v Pakistane obmedzovať slobodu myslenia, prejavu a informácií blokovaním a kontrolou často využívaných internetových služieb; vyzýva vládu, aby zastavila cenzúru internetu a preskúmala tak návrh právnych predpisov zameraných na boj proti terorizmu, ako aj návrh právnych predpisov týkajúcich sa mimovládnych organizácií, ktoré by výrazne obmedzili nezávislé a slobodné fungovanie týchto organizácií a ktoré by mohli viesť k rozkladu činnosti medzinárodne prepojených mimovládnych organizácií v Pakistane;
14. zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú Pakistan zohráva pri podpore stability v celom regióne; vyzýva Pakistan, aby hral konštruktívnu úlohu pri presadzovaní bezpečného Afganistanu, a preto naliehavo vyzýva pakistanskú vládu, aby posilňovala dodržiavanie ľudských práv vo svojej vlastnej krajiny, ako aj v celom regióne;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Pakistanu.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2014)0208.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0422.
- [3] Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 179.
- [4] Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 53.
- [5] Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 147.
- [6] Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.
- [7] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/135946.pdf.