Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0007/2014Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0007/2014

NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA sloboda prejavu a zhromažďovania v Egypte

16.7.2014 - (2014/2728(RSP))

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy skupín:
ECR (B8‑0007/2014)
PPE (B8‑0008/2014)
ALDE (B8‑0009/2014)
Verts/ALE (B8‑0011/2014)
S&D (B8‑0013/2014)
GUE/NGL (B8‑0015/2014)

Cristian Dan Preda, Mariya Gabriel, Bogdan Brunon Wenta, Tunne Kelam, Jarosław Leszek Wałęsa, Seán Kelly, Petri Sarvamaa, Monica Luisa Macovei, Pavel Svoboda, Jaromír Štětina, László Tőkés, Pál Csáky, Eduard Kukan, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Andrej Plenković, Davor Ivo Stier, Franck Proust, Andrzej Grzyb, Lars Adaktusson v mene poslaneckého klubu PPE
Josef Weidenholzer, Victor Boştinaru, Pier Antonio Panzeri, Marc Tarabella, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Liisa Jaakonsaari, Goffredo Maria Bettini, Michela Giuffrida, Corina Creţu, Demetris Papadakis, Luigi Morgano, Ana Gomes v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki v mene skupiny ECR
Marietje Schaake, Alexander Graf Lambsdorff, Izaskun Bilbao Barandica, Marielle de Sarnez, Jean-Marie Cavada, Charles Goerens, Louis Michel, Frédérique Ries, Ramon Tremosa i Balcells v mene skupiny ALDE
Javier Couso Permuy, Marina Albiol Guzmán, Marie-Christine Vergiat, Lola Sánchez Caldentey, Pablo Echenique Robba v mene skupiny GUE/NGL
Judith Sargentini, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Margrete Auken, Ernest Maragall, Ulrike Lunacek v mene skupiny Verts/ALE

Postup : 2014/2728(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B8-0007/2014
Predkladané texty :
RC-B8-0007/2014
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o slobode prejavu a zhromažďovania v Egypte

(2014/2728(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte a najmä na uznesenie zo 6. februára 2014 o situácii v Egypte[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva, pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012[4],

–   so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode prejavu online a offline z 12. mája 2014,

–   so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–   so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej o Egypte, a najmä jej poznámky po zasadnutí Rady pre zahraničné veci 23. júna 2014, ktoré sa týkajú rozsudkov vynesených proti novinárom Al-Džazíry a trestu smrti pre viac ako 180 občanov v provincii Minya,

–   so zreteľom na predbežné vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie EÚ vyslanej do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 29. mája 2014,

–   so zreteľom na vyhlásenie vedúceho delegácie Európskeho parlamentu pri volebnej pozorovateľskej misii vyslanej do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 29. mája 2014,

–   so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Ban Ki-muna a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 23. júna 2014 o treste odňatia slobody pre niekoľkých novinárov a potvrdení trestu smrti, na ktorý bolo odsúdených niekoľko členov a prívržencov Moslimského bratstva;

–   so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, a na správu Komisie z 20. marca 2013 o pokroku pri jej vykonávaní,

–   so zreteľom na ústavu Egypta, ktorá bola prijatá v referende 14. až 15. januára 2014, a najmä jej články 65, 70, 73, 75 a 155,

–   so zreteľom na egyptský zákon č. 107 z 24. novembra 2013 o práve na verejné zhromaždenia, sprievody a pokojné demonštrácie,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú neodmysliteľné piliere demokratickej a pluralistickej spoločnosti; keďže sloboda tlače a médií sú nevyhnutnými prvkami demokracie a otvorenej spoločnosti; keďže v egyptskej ústave prijatej v roku 2014 sú stanovené základné slobody vrátane slobody prejavu a zhromažďovania;

B.  keďže porušovanie základných slobôd a ľudských práv vrátane násilia, podnecovania, prejavov nenávisti, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistom z občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín, sa v Egypte naďalej šíri; keďže sloboda združovania, sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu sú oblasťami, ktoré od júna 2013 vyvolávajú osobitné znepokojenie; keďže v správe organizácie Freedom House o slobode vo svete za rok 2014 bol Egypt označený za „neslobodnú krajinu“;

C. keďže tlač, médiá a digitálne slobody sú opakovane a čoraz viac terčom útokov zo strany egyptskej vlády; keďže novinári a spravodajské stanice, sociálne médiá a internet boli terčom útokov alebo cenzúry; keďže egyptské médiá sú extrémne rozdelené na prívržencov a protivníkov Mursího, čo posilňuje polarizáciu egyptskej spoločnosti; keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc bolo zadržaných najmenej 65 novinárov a 17 sú ešte stále vo väzbe; keďže v Egypte zavraždili od júla 2013 najmenej šesť novinárov;

D. keďže 23. júna 2013 boli 20 egyptskí a zahraniční novinári vrátane troch novinárov z Al-Džazíry – austrálčan Peter Greste, Muhammad Fahmy kanadsko-egyptského pôvodu, egypťan Báhir Muhammad – a in absentia holandská občianka Rena Netjes odsúdení na sedem až 10 rokov väzenia; keďže boli obvinení z „falšovania správ“ a z príslušnosti k teroristickej skupine alebo z pomoci teroristom; keďže novinári sú vo väzbe a nazývajú ich zločincami alebo „teroristami“ jednoducho preto, že vykonávali svoju prácu; keďže Rena Netjes bola nesprávne obvinená, že pracuje pre Al-Džazíru;

E.  keďže viacerí svedkovia spozorovali niekoľko nezrovnalostí a príkladov neschopnosti, pokiaľ ide o súdne postupy; keďže medzinárodní pozorovatelia vrátane veľvyslanectiev niektorých členských štátov EÚ sa tohto súdneho konania zúčastnili; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová sa vyjadrila, že právne procesy boli „plné procedurálnych nezrovnalostí a porušovali medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv; keďže egyptský prezident Abdulfattáh as-Sisí nedávno uznal, že rozsudky majú negatívne následky a vyjadril sa v tom zmysle, že s obvinenými nemali začínať súdne konania, ale ich mali deportovať bezprostredne po ich zadržaní; keďže proti rozsudkom sa dá odvolať ale proces by trval mesiace;

F.  keďže tisícky demonštrantov a väzňov svedomia sú zadržané v Egypte od vtedy, čo sa egyptská armáda ujala moci v júli 2013; keďže od zvolenia prezidenta as-Sisího v máji 2014 sa naďalej množia prípady zatýkania a svojvoľného zadržiavania; keďže 11. júna 2014 súd odsúdil známeho aktivistu Alá Abdulfattáha, ktorý zohrával vedúcu úlohu v revolúcii v roku 2011 a ďalšie osoby na 15 rokov väzenia na základe obvinenia z porušenia zákona č. 107 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie z roku 2013 (zákon o demonštráciách), keďže ďalší známi aktivisti vrátane Muhammada Ádila, Ahmada Dúma, Mahienúra al-Masryho a Ahmada Máhira, ako aj vedúce ochrankyne práv žien, napríklad Jara Sallam and Sana Seif, sú naďalej vo väzbe; keďže súd pre naliehavé veci v Káhire svojím rozhodnutím z 28. apríla 2014 zakázal hnutie mládeže 6. apríla (the 6 April Youth Movement);

G. keďže vládni úradníci priznali, že orgány od januára 2014 zadržali najmenej 16 000 osôb vrátane 1 000 demonštrantov a mnohí z nich boli zadržaní z dôvodu uplatňovania slobody zhromažďovania, združovania a prejavu alebo kvôli údajnému prepojeniu s Moslimským bratstvom; keďže počas demonštrácií alebo zrážok boli zadržané stovky študentov;

H. keďže od júla 2013 bolo v dôsledku nadmerného a svojvoľného používania sily zo strany bezpečnostných síl zavraždených približne 1 400 demonštrantov; keďže za posledné roky nebol za takýto čin alebo iné formy zneužívania páchané na demonštrantoch odsúdený ani jeden úradník zodpovedný za bezpečnosť; keďže vládne všeobecný názor, že vyšetrovací výbor zriadený v decembri 2013 doteraz zlyhal, pokiaľ ide o dôkladné, dôveryhodné a nestranné vyšetrovanie násilných incidentov od júla 2013;

I.   keďže v článku 65 egyptskej ústavy je stanovené, že všetci ľudia majú právo vyjadriť svoj názor prostredníctvom reči, písania, obrazov alebo akýchkoľvek iných prostriedkov prejavu a uverejňovania; keďže volebná pozorovateľská misia EÚ vyslaná do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa uskutočnili v máji 2014, vo svojej predbežnej správe konštatuje, že napriek tomu, že nová ústava obsahuje rozsiahly zoznam základných práv, pri ich dodržiavaní ústavné zásady zohľadnené neboli a v krajine vládne všeobecná situácia poznačená obmedzenou slobodou prejavu, ktorá vedie k autocenzúre novinárov;

J.   keďže sa v článku 73 egyptskej ústavy uvádza, že občania majú právo na organizovanie verejných stretnutí, pochodov, demonštrácií a všetkých foriem mierových protestov bez toho, aby mali pri sebe akúkoľvek zbraň, a to po oznámení takéhoto zámeru v súlade s právnymi predpismi a právo na mierové a súkromné zhromažďovanie bez povinnosti predbežného oznámenia, pričom bezpečnostné sily sa na týchto stretnutiach nesmú zúčastniť, nesmú ich monitorovať alebo odpočúvať; keďže schválenie zákona č. 107 z novembra 2013 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie (zákon o demonštráciách), ktorý obmedzuje verejné zhromažďovania a demonštrácie a udeľuje bezpečnostným silám právomoc použiť nadmernú silu proti demonštrantom, závažne ohrozuje slobodu zhromažďovania;

K. keďže v posledných mesiacoch boli mieroví demonštranti rozohnaní a mnohí boli zadržaní a umiestnení do väzby na základe zákona o demonštráciách; keďže 21. júna 2014 polícia rozohnala mierový pochod v meste Heliopolis za zrušenie zákona o demonštráciách a prepustenie tých, ktorý boli v jeho dôsledku vo väzbe, a v ten istý deň zatkla viac ako 50 osôb v súvislosti s týmto podujatím; keďže viac ako 20 z týchto zatknutých osôb je naďalej vo väzbe, kde čakajú na súdne konanie;

L.  keďže sa v článku 75 egyptskej ústavy uvádza, že všetci občania majú právo založiť mimovládne združenia a nadácie na demokratickom základe; keďže egyptské organizácie občianskej spoločnosti nedávno vyjadrili silné obavy z najnovšieho návrhu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý by zaviedol úplnú kontrolu nad občianskymi skupinami a podriadil by ich bezpečnostným a administratívnym orgánom, a ktorý by zároveň povoľoval odsúdiť obhajcov ľudských práv;

M. keďže v septembri 2013 egyptské dočasné orgány Moslimské bratstvo zakázali, uväznili jeho vodcov, zhabali jeho majetok, umlčali jeho médiá a členstvo v ňom postavili mimo zákon; keďže 21. júna 2014 egyptský súd potvrdil trest smrti pre 183 členov moslimského bratstva a jeho zástancov, ktorí boli uznaní vinnými v masovom súdnom konaní; keďže tieto tresty sú najnovšie zo skupiny trestných stíhaní a súdnych konaní, ktoré sú plné procedurálnych nezrovnalostí a v rozpore s medzinárodnými právnymi predpismi;

N. keďže nedávne súdne postupy silne spochybňujú nezávislosť súdneho systému a jeho schopnosť zabezpečiť zodpovednosť; keďže najmä tresty smrti predstavujú riziko oslabenia vyhliadky na dlhodobú stabilitu v Egypte;

O. keďže podľa článku 155 egyptskej ústavy môže prezident republiky po porade s kabinetom udeliť milosť alebo zmierniť trest;

P.  keďže zásada právneho štátu, základné slobody a ľudské práva, ako aj sociálna spravodlivosť a vyššia životná úroveň občanov sú kľúčovým rozmerom prechodu k otvorenej, slobodnej, demokratickej a prosperujúcej egyptskej spoločnosti; keďže nezávislé odborové organizácie a organizácie občianskej spoločnosti musia v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu a slobodné médiá predstavujú zásadnú súčasť spoločnosti v každej demokracii; keďže egyptské ženy sa v súčasnom období politickej a spoločenskej zmeny v krajine naďalej nachádzajú v osobitne zraniteľnej situácii;

Q. keďže v súlade s revidovanou európskou susedskou politikou, najmä s jej prístupom „viac za viac“, by sa úroveň a rozsah zaangažovania EÚ v Egypte mali zakladať na stimuloch, a závisieť teda od pokroku krajiny v plnení záväzkov v oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti;

1.  rozhodne odsudzuje a požaduje okamžité skoncovanie všetkých aktov násilia, podnecovania, prejavov nenávisti, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistkám za práva žien, predstaviteľom občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín v Egypte; pripomína egyptskej vláde jej zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti všetkých občanov bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť či vierovyznanie a za zaručenie toho, že sloboda zhromažďovania, sloboda združovania, sloboda prejavu a sloboda tlače sa v krajine môže uplatňovať bez svojvoľných obmedzení a cenzúry; vyzýva egyptské orgány, aby sa zaviazali na dialóg a nepoužívanie násilia, ako aj na inkluzívnu verejnú správu;

2.  vyjadruje čo najhlbšie znepokojenie z viacerých nedávnych súdnych rozhodnutí v Egypte, spolu s rozsudkami dlhodobého väzenia vydanými 23. júna 2014 nad tromi novinármi televíznej stanice Al-Džazíra a 11 ďalšími obžalovanými, ktorých súdili v neprítomnosti, ako aj z potvrdenia odsúdení na trest smrti pre 183 osôb;

3.  vyjadruje znepokojenie z čoraz tvrdších zásahov a fyzických útokov tak na médiá, ako aj na občiansku spoločnosť v Egypte, čo obmedzuje ich schopnosť slobodného fungovania; odsudzuje prenasledovanie, zadržiavanie a trestné stíhanie domácich aj zahraničných novinárov a predstaviteľov občianskej spoločnosti vrátane blogerov za to, že jednoducho vykonávajú svoju prácu; pripomína svoju požiadavku na urýchlené, nezávislé, seriózne a nestranné vyšetrovanie prípadov použitia neprimeranej sily proti bezpečnostným silám a štátnym orgánom, alebo svojvoľného zatýkania týmito silami a orgánmi, a na to, aby sa osoby zodpovedné za tieto činy hnali na zodpovednosť;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajine existuje cenzúra médií a internetu a že prístup k niektorým blogom a sociálnym sieťam je obmedzený; odsudzuje prípady prenasledovania viacerých redakcií novín a audiovizuálných médií;

5.  vyzýva egyptské orgány, aby bezodkladne a bezpodmienečne prepustili všetkých väzňov usvedčených alebo odsúdených za pokojné uplatňovanie ich práv na slobodu prejavu a združovania, ako aj všetkých obhajcov ľudských práv; vyzýva egyptskú súdnu moc, aby zabezpečila, že všetky súdne konania v krajine budú spĺňať požiadavky na slobodný a spravodlivý súdny proces a že zabezpečí dodržiavanie práv obžalovaných osôb; vyzýva egyptské orgány, aby nariadili nezávislé a nestranné vyšetrovanie všetkých prípadov obvinenia zo zlého zaobchádzania a aby zabezpečili všetkým väzňom prístup k zdravotníckej starostlivosti, ktorú budú potrebovať;

6.  zdôrazňuje, že egyptský protiteroristický zákon sa takisto využíval na uznanie viny v mnohých súdnych procesoch; naliehavo vyzýva prezidenta, aby bezodkladne konal, pričom môže využívať aj ústavné právo na udeľovanie milosti, a tak zabezpečil, aby sa nevykonali nijaké tresty smrti a aby nikto v Egypte nebol väznený s rozsudkom vydaným v rámci súdneho konania, ktoré nespĺňa uvedené požiadavky; vyzýva orgány, aby bezodkladne zaviedli úradné moratórium na popravy ako prvý krok k ich zrušeniu;

7.  vyzýva príslušné egyptské orgány, aby zrušili alebo zmenili zákon o demonštráciách a preskúmali nový zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý predložilo ministerstvo sociálnej solidarity, podľa článkov 65, 73 a 75 egyptskej ústavy, medzinárodných noriem a medzinárodných záväzkov Egypta, a aby zabezpečili, že všetky existujúce a budúce právne predpisy krajiny budú v súlade s ústavou a uvedenými normami a záväzkami;

8.  pripomína, že novoprijatá egyptská ústava otvorila cestu pre vybudovanie krajiny, ktorá rešpektuje slobodu, demokraciu a z práva a spravodlivosti robí spôsob života; pripomína egyptskej vláde, že sloboda prejavu, tlače a digitálne slobody, ako aj právo na účasť na pokojných demonštráciách sú v demokracii základnými ľudskými právami, ako ich uznáva nová egyptská ústava;

 

9.  pripomína príslušným egyptským orgánom ich národné a medzinárodné právne záväzky a vyzýva prezidenta as-Sisího a egyptskú vládu, aby kládli dôraz na ochranu a podporu ľudských práv a zabezpečili vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv;

 

10. naliehavo vyzýva príslušné egyptské orgány, aby zmenili kurz a urobili konkrétne kroky na zabezpečenie toho, že ustanovenia novej ústavy o základných právach a slobodách vrátane slobody prejavu a slobody zhromažďovania sú úplne vykonávané, a tým preukázali, že rešpektujú ľudské práva a právny štát a aby začali s bezpodmienečným prepustením väzňov svedomia;

 

11. zdôrazňuje dôležitosť oddelenia mocí ako základnej zásady demokracie a toho, že súdnictvo nemôže byť používané ako nástroj politického prenasledovania a represie a navrhuje zreformovať zákon o súdnych orgánoch, aby sa zabezpečilo skutočné oddelenie mocí, ktoré povedie k nezávislej a nestrannej správe súdnictva

12. nabáda predstaviteľov delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov EÚ v Káhire, aby sa zúčastnili politicky citlivých súdnych konaní s egyptskými a zahraničnými novinármi, blogermi, zástupcami odborových organizácií a aktivistami občianskej spoločnosti v krajine;

 

13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek novému zákonu o sexuálnom obťažovaní sa násilie páchané na ženách zhoršuje predovšetkým na verejnosti, keď sa počas protestov vyskytli desiatky prípadov znásilnenia a sexuálneho násilia; nalieha na egyptské orgány, aby prestali s kriminalizáciou lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb prostredníctvom zákona o neviazanej sexualite pre prejavovanie svojej sexuálnej orientácie a pre združovanie a aby prepustili všetky LGBT osoby zatknuté a uväznené na základe tohto zákona; nalieha na egyptskú vládu, aby prijala národnú stratégiu boja proti násiliu páchanom na ženách a LGBT osobám a odstránila všetky formy diskriminácie a prostredníctvom tohto procesu zabezpečila účinné poradenstvo a účasť skupín aktivistov za práva žien a LGBT osôb a tiež iných organizácií v občianskej spoločnosti;

 

14. potvrdzuje, že sloboda tlače a médií je nevyhnutným prvkom demokracie a otvorenej spoločnosti a ako taká by mala by jedným zo základných bodov činnosti EÚ zameranej na Egypt ako súčasť širšej koherentnej stratégie EÚ, ktorá by mala byť zameraná na zlepšovanie práv, slobôd a príležitostí Egypťanov pri budovaní vzťahov EÚ s touto krajinou;

15. vyjadruje opäť svoju hlbokú solidaritu s egyptským ľudom počas tohto ťažkého obdobia prerodu v jeho krajine; žiada vytvorenie spoločnej stratégie členských štátov voči Egyptu; opäť naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby v dvojstranných vzťahoch Únie s Egyptom a pri finančnej podpore krajiny aktívne pracovali na zásade podmienenosti („viac za viac“) a zohľadňovali pritom vážne hospodárske problémy, ktorým Egypt čelí; požaduje v tomto smere jasné a vzájomne dohodnuté kritériá; opätovne potvrdzuje svoj záväzok pomôcť egyptskému ľudu v procese smerujúcom k demokratickej a hospodárskej reforme;

16. vyzýva PK/VP, aby vysvetlila osobitné opatrenia, ktoré sa urobili v reakcii na rozhodnutie Rady pre zahraničné veci prehodnotiť pomoc EÚ pre Egypt; žiada predovšetkým vysvetlenie stavu: i) plánovaného programu súdnej reformy; ii) programov rozpočtovej podpory EÚ; iii) programu obchodu a domáceho rozvoja; a iv) účasti Egypta na regionálnych programoch EÚ ako sú programy Euromed Police a Euromed Justice;

17. žiada celoeurópsky zákaz vývozu spravodajských technológií do Egypta, ktoré by mohli byť použité na sledovanie a prenasledovanie občanov a v súlade s Wassenaarskym usporiadaním zákaz vývozu bezpečnostných zariadení a vojenskej pomoci, ktoré by mohli byť použité na potlačenie pokojných protestov;

18. nabáda PK/VP, aby našla podporu EÚ pre uznesenie o situácii v Egypte na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ktoré by okrem iného začalo medzinárodné vyšetrovanie zabíjania demonštrantov a obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania, ktorého sa dopustili bezpečnostné sily v predchádzajúcich rokoch;

19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky a dočasnej vláde Egypta.