Návrh spoločného uznesenia - RC-B8-0845/2015Návrh spoločného uznesenia
RC-B8-0845/2015

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o Rusku, najmä prípadoch Estona Kohvera, Olega Sencova a Olexandra Kolčenka

9.9.2015 - (2015/2838(RSP))

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza návrhy skupín:
Verts/ALE (B8‑0845/2015)
ECR (B8‑0847/2015)
PPE (B8‑0850/2015)
ALDE (B8‑0852/2015)
S&D (B8‑0855/2015)

Cristian Dan Preda, Tunne Kelam, Elmar Brok, Eduard Kukan, Patricija Šulin, Lorenzo Cesa, Brian Hayes, Claude Rolin, Giovanni La Via, Marijana Petir, Jiří Pospíšil, Jarosław Wałęsa, Andrey Kovatchev, Bogdan Brunon Wenta, Davor Ivo Stier, Ramón Luis Valcárcel Siso, Andrej Plenković, Therese Comodini Cachia, Csaba Sógor, Tomáš Zdechovský, Artis Pabriks, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Kudrycka, László Tőkés, Monica Macovei, Ivan Štefanec, Jaromír Štětina, David McAllister, Pavel Svoboda, Michaela Šojdrová, Tadeusz Zwiefka, Luděk Niedermayer, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, József Nagy, Stanislav Polčák, Dubravka Šuica, Gabrielius Landsbergis, Adam Szejnfeld, Inese Vaidere, Anna Maria Corazza Bildt, Roberta Metsola v mene skupiny PPE
Pier Antonio Panzeri, Josef Weidenholzer, Knut Fleckenstein, Victor Boştinaru, Richard Howitt, Ioan Mircea Paşcu, Elena Valenciano, Nicola Caputo, Neena Gill, Eric Andrieu, Maria Arena, Roberto Gualtieri, Victor Negrescu, Zigmantas Balčytis, Kati Piri, Hugues Bayet, Afzal Khan, Eider Gardiazabal Rubial, Jeppe Kofod, Brando Benifei, Vincent Peillon, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Javi López, David Martin, Daciana Octavia Sârbu, Flavio Zanonato, Andi Cristea, Cătălin Sorin Ivan, Julie Ward, José Blanco López, Tibor Szanyi, Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Enrico Gasbarra, Alessia Maria Mosca, Andrea Cozzolino, Viorica Dăncilă, Damiano Zoffoli, Doru-Claudian Frunzulică, Maria Grapini, Kashetu Kyenge, Krystyna Łybacka, Sorin Moisă, Tonino Picula, Miroslav Poche, Claudia Tapardel, Marju Lauristin, Elena Gentile, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Emilian Pavel, Liliana Rodrigues, Jutta Steinruck v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Geoffrey Van Orden, Ruža Tomašić, Jana Žitňanská, Roberts Zīle, Ashley Fox, Ryszard Antoni Legutko, Anna Elżbieta Fotyga, Zdzisław Krasnodębski, Ryszard Czarnecki, Tomas Piotr Poręba, Zbigniew Kuźmiuk, Stanisław Ożóg, Karol Karski, Janusz Wojciechowski, Jadwiga Wiśniewska, Branislav Škripek v mene skupiny ECR
Kaja Kallas, Pavel Telička, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Urmas Paet, Marielle de Sarnez, Ramon Tremosa i Balcells, Izaskun Bilbao Barandica, Juan Carlos Girauta Vidal, Valentinas Mazuronis, Petras Auštrevičius, Martina Dlabajová, Beatriz Becerra Basterrechea, Nedzhmi Ali, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Fredrick Federley, Nathalie Griesbeck, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Louis Michel, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Ivo Vajgl v mene skupiny ALDE
Rebecca Harms, Indrek Tarand, Heidi Hautala, Tamás Meszerics, Barbara Lochbihler, Igor Šoltes, Ulrike Lunacek, Davor Škrlec v mene skupiny Verts/ALE


Postup : 2015/2838(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
RC-B8-0845/2015
Predkladané texty :
RC-B8-0845/2015
Prijaté texty :

Uznesenie Európskeho parlamentu o Rusku, najmä prípadoch Estona Kohvera, Olega Sencova a Olexandra Kolčenka

(2015/2838(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o vražde ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a stave demokracie v Rusku[1] a na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, konkrétne uznesenie z 15. januára 2015 o Rusku, najmä o prípade Alexeja Navalného[2] , uznesenie z 30. apríla 2015 o prípade Nade Savčenkovej[3], z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom[4],

–       so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federiky Mogheriniovej z 19. augusta 2015 o rozsudku v prípade estónskeho policajného dôstojníka Estona Kohvera,

–       so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 25. augusta 2015 o odsúdení ukrajinských občanov Olega Sencova a Olexandra Kolčenka ruským súdom;

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, najmä na svoje odporúčanie Rade z 23. októbra 2012 o stanovení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnického[5], na svoje uznesenia z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku a z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja[6], z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (laureát Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku[7] a na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 2. apríla 2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnického[8],

–       so zreteľom na siedmu pravidelnú správu o Ruskej federácii[9] , ktorú posudzoval Výbor OSN pre ľudské práva na svojom 3136. a 3137. zasadnutí[10], ktoré sa uskutočnilo 16. a 17. marca 2015,

−      so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,

–       so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.     keďže Ruská federácia ako plnoprávny člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu, základné slobody a ľudské práva; keďže v dôsledku mnohých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch existujú vážne obavy o dodržiavanie medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov Ruskom a keďže Európska únia opakovane ponúkla Rusku ďalšiu pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní jej ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

B.     keďže Federálna bezpečnostná služba (FBS) uniesla v septembri 2014 z územia Estónska estónskeho policajného dôstojníka Estona Kohvera a následne ho nezákonne zadržiavala v Rusku, čo predstavuje jasné a závažné porušenie medzinárodného práva;

C.     keďže ukrajinský režisér Oleg Sencov a občiansky aktivista Olexandr Kolčenko, ktorí protestovali proti nezákonnej anexii Krymského polostrova Ruskom, boli v máji 2014 zadržaní v súvislosti s údajnými činnosťami vykonávanými na Kryme; keďže s nimi zaobchádzali ako s ruskými občanmi napriek tomu, že mali ukrajinské občianstvo;

D.     keďže v prípadoch Olega Sencova a Olexandra Kolčenka sa vyskytli obvinenia z mučenia a krutého zaobchádzania, ktoré viedli k nezákonne vynúteným výpovediam, ktorým sa neskôr pripísala právna hodnota;

E.     keďže Olega Sencova a Olexandra Kolčenka súdil vojenský súd za trestné činy, ktoré patria plne do právomoci civilných súdov; keďže súdny proces narušovali početné a závažné procedurálne chyby;

F.     keďže osobitná spravodajkyňa Rady pre ľudské práva OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov Gabriela Knaulová vyjadruje vo svojej správe z apríla 2014 po oficiálnej návšteve Ruskej federácie silné znepokojenie nad obvineniami z priamych a nepriamych hrozieb predstaviteľom súdnictva a nad neprimeraným vplyvom, zasahovaním a tlakom, pokiaľ ide o činnosť súdov;

G.     keďže rastie potreba zaviesť prísnu, súdržnú a komplexnú politiku EÚ voči Rusku, ktorú by dodržiavali všetky členské štáty;

H.     keďže balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska predpokladal prepustenie a výmenu všetkých rukojemníkov a nezákonne zadržiavaných osôb na základe zásady „všetkých za všetkých“;

I.      keďže viaceré súdne procesy a konania za niekoľko uplynulých rokov vrátane prípadov Navalného, Magnického a Chodorkovského vyvolali pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti súdnych inštitúcií Ruskej federácie;

J.      keďže Európska únia opakovane ponúkala ďalšiu pomoc a odborné znalosti prostredníctvom partnerstva pre modernizáciu s cieľom podporiť Rusko pri demokratizácii a dodržiavaní jeho ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

1.      dôrazne odsudzuje rozsudok krajského súdu v Pskove, ako aj celý proces s estónskym policajným dôstojníkom Estonom Kohverom, odsúdeným na 15 rokov väzenia po jeho únose v roku 2014 z územia Estónska, ktoré je súčasťou EÚ; považuje prípad za porušenie medzinárodného práva a základných noriem spravodlivosti;

2.      naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby konala v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami, okamžite prepustila Estona Kohvera a zaručila jeho bezpečný návrat do Estónska;

3.      vyjadruje hlboké presvedčenie, že Estonovi Kohverovi nebolo od samého začiatku poskytnuté právo na spravodlivý proces, keďže sa neuskutočnilo žiadne verejné vypočutie prípadu, estónsky konzul sa nesmel zúčastniť sa na vypočutiach, pánu Kohverovi bola odopretá primeraná právna pomoc, navyše mu nepovolili návštevy manželky a rodiny a nariadili mu podrobiť sa neodôvodnene psychiatrickému vyšetreniu, ktorého podrobnosti zostávajú neznáme;

4.      dôrazne odsudzuje nezákonný rozsudok a uväznenie Olega Sencova aOlexandra Kolčenka; vyzýva Ruskú federáciu, aby ich okamžite prepustila a zaručila im bezpečný návrat na Ukrajinu; žiada ruské orgány, aby bezodkladne nestranne a účinne vyšetrili obvinenia z mučenia, ktoré uvádzajú obžalovaní a svedkovia prípadu a ktoré prokurátor počas procesu odmietol; žiada, aby bolo toto vyšetrovanie otvorené aj pre medzinárodných pozorovateľov;

5.      žiada prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov vrátane Nade Savčenkovej, čo je v súlade s dohodnutým balíkom opatrení na vykonávanie dohôd z Minska a so záväzkom prepustiť všetkých rukojemníkov a osoby zadržiavané v súvislosti s konfliktom na Ukrajine;

6.      vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Ruskej federácii sa právo a spravodlivosť používajú v rozpore s medzinárodným právom a normami ako politické nástroje, čo umožňuje odsúdenie ukrajinského režiséra Olega Sencova na 20 a Olexandra Kolčenka a 10 rokov odňatia slobody za ich názory, v ktorých vyjadrili aktívny proukrajinský postoj voči nezákonnej anexii Krymu Ruskou federáciou; v každom prípade zdôrazňuje, že by ich nemal súdiť vojenský súd a že všetky svedecké výpovede získané mučením a inými nezákonnými metódami by mali byť vylúčené;

7.      dôrazne odsudzuje očividné porušenie územnej celistvosti Ukrajiny a Estónska formou protizákonných únosov občanov oboch krajín s cieľom umožniť ich obvinenie pred ruským súdom;

8.      zdôrazňuje, že ruské súdy nemajú právomoc posudzovať skutky spáchané mimo medzinárodne uznaného územia Ruska, a zdôrazňuje, že súdne konania by sa ani v jednom z troch prípadov nemali považovať za legitímne; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zaoberali týmito prípadmi v kontaktoch s ruskými orgánmi a aby o tom podali Parlamentu správu; vyzýva členské štáty EÚ, aby urobili to isté v dvojstranných stretnutiach;

9.      zdôrazňuje, že ruské orgány a zamestnanci súdov nesú plnú zodpovednosť za bezpečnosť a životné podmienky zadržaných a že sa musí v plnej miere dodržiavať ich právo na návštevy príbuzných, kontakt s ich diplomatickými zástupcami, primeranú zdravotnú starostlivosť, právne a konzulárne rady a na úplný prístup ich a ich právnych zástupcov ku všetkým dokumentom a dôkazom týkajúcim sa obvinení, ktoré boli proti nim vznesené;

10.    pripomína Rusku, že je dôležité, aby v plne miere dodržiavalo svoje medzinárodné právne záväzky, a že súdne rozhodnutia sa musia prijímať účinne, nestranne, nezávisle, v plnom súlade s právnymi predpismi a na základe legitímnych dôkazov a bez akéhokoľvek politického zasahovania; zastáva názor, že Ruská federácia by ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe mala plniť záväzky, ku ktorým sa zaviazala;

11.    požaduje zvýšené trvalé monitorovanie porušovania ľudských práv v Rusku a na územiach pripojených v súčasnosti k Rusku; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv a vyzýva ruské orgány, aby rešpektovali tieto práva vrátane práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania, ako aj zásady právneho štátu v Rusku a na Kryme po jeho nezákonnej anexii; konštatuje, že Rusko naďalej porušuje Európsky dohovor o ľudských právach;

12.    naliehavo vyzýva predsedu Európskej rady a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby predložili komplexnú politickú stratégiu, ktorá by umožnila Európskej únii znovu prevziať iniciatívu a presadzovať jednoznačnejšiu politiku voči Rusku;

13.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.