Právna povaha a záväznosť tzv. dohody medzi EÚ a Tureckom

22.3.2016

Otázka na ústne zodpovedanie O-000053/2016
Rade
článok 128 rokovacieho poriadku
Birgit Sippel, v mene skupiny S&D

Podľa Lisabonskej zmluvy má medzinárodnú dohodu, ktorá má vplyv na „bežné“ právne predpisy EÚ prekovať Rada alebo Komisia v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a schváliť Parlament, ktorý je „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania.“ (článok 218 ods. 10 ZFEÚ). Hlavným cieľom týchto ustanovení je, na jednej strane, nevyvíjať na Parlament tlak transponovať do právnych predpisov EÚ opatrenia, ktoré predtým neschválil, a na druhej strane uplatniť zásadu „bona fide“ vo vzťahu k príslušnej tretej krajine. Bez ohľadu na tieto jasné ustanovenia zmluvy bola tzv. „dohoda medzi EÚ a Tureckom“ prerokovaná niektorými členskými štátmi (za účasti Komisie) a potom finalizovaná hlavami a predsedami vlád členských štátov na stretnutí s tureckým predsedom vlády. Napriek všeobecnému názvu („vyhlásenie“) sa v dohode stanovuje niekoľko povinností na oboch stranách a vzájomný monitorovací mechanizmus.

1. Domnieva sa Rada, že dohoda medzi EÚ a Tureckom, ktorá zahŕňa oblasti, ktoré v súčasnosti patria do výlučnej alebo spoločnej právomoci EÚ, je záväzná podľa medzinárodného práva a/alebo práva Únie?

2. Ak áno, prečo nebola táto dohoda prerokovaná a uzavretá v súlade s článkom 218 ZFEÚ?

3. Ak nie, bola turecká strana informovaná o nezáväznom charaktere dohody a skutočnosti, že niektoré jej aspekty sa možno nevykonajú tak, ako sa očakáva?