SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 až 2011)

1.6.2006 - (KOM(2005)0119 – C6‑0112/2005 – 2005/0044(CNS)) - *

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Jerzy Buzek

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 až 2011)

(KOM(2005)0119 – C6‑0112/2005 – 2005/0044(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Rade (KOM(2005)0119)[1],

–   so zreteľom na článok 7 zmluvy o Euratome, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6‑0112/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0203/2006),

1.  schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.  spresňuje, že výška rozpočtových prostriedkov uvedených v návrhu rozhodnutia je výlučne orientačná, pokiaľ sa nedosiahne dohoda o finančnom výhľade na rok 2007 a nasledujúce roky;

3.  vyzýva Komisiu, aby z tohto dôvodu zmenila svoj návrh v súlade s článkom 119 druhým pododsekom zmluvy o Euratome;

4.  vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odkloniť sa od ním schváleného textu;

5.  vyzýva k začatiu zmierovacieho konania v zmysle spoločného vyhlásenia zo 4. marca 1975 v prípade, ak má Rada v úmysle odkloniť sa od textu schváleného Parlamentom;

6.  žiada Radu, aby opätovne konzultovala s Parlamentom, ak má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť návrh Komisie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby toto stanovisko odovzdal Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 13
(13) Pri dosahovaní tohto cieľa by malo pomáhať Spoločné výskumné centrum uskutočňovaním priamych činností a počas realizácie politík EÚ poskytovaním podpory na základe požiadaviek zákazníkov.	(13) Spoločné výskumné centrum zohráva podstatnú úlohu v poskytovaní vedecko-technickej podpory zákazníkov pri navrhovaní, rozvoji, realizácii a sledovaní politík EÚ. Spoločnému výskumnému centru by mala prislúchať nepretržitá podpora, ktorá mu umožní pôsobiť ako referenčné centrum vedy a výskumu pre EÚ, nezávisle od súkromných a národných záujmov.
Odôvodnenie
Toto znenie presne zodpovedá popisu úlohy Spoločného výskumného centra (SVC) podľa rozhodnutia Rady uvedeného v 5. rámcovom programe (5. RP) a potvrdzuje, že bude pokračovať v 7. RP, ako tomu bolo aj v 6. RP.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 16
(16) Mali by sa prijať primerané opatrenia na zamedzenie nezrovnalostí a podvodov, ako aj potrebné opatrenia na vymáhanie finančných strát, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Spoločenstvom s cieľom chrániť finančné záujmy Európskych spoločenstiev proti podvodom a iným nezrovnalostiam a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaní Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF).	(16) Mali by sa prijať primerané opatrenia na zamedzenie nezrovnalostí a podvodov, ako aj potrebné opatrenia na vymáhanie finančných strát, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Spoločenstvom s cieľom chrániť finančné záujmy Európskych spoločenstiev proti podvodom a iným nezrovnalostiam a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaní Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF).
	V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby sa všetky finančné prostriedky získané z podvodov alebo z nezrovnalostí vzniknutých porušením týchto nariadení vrátili do tohto rámcového programu a aby boli vyčlenené predovšetkým na vzdelávanie výskumných pracovníkov a na činnosti týkajúce sa vedeckého poradenstva.
Odôvodnenie
Potreba ujasnenia vyplýva z rozpočtových obmedzení, ktoré sa týkajú siedmeho rámcového programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 3 odsek 1 úvodná časť
Celková suma určená na realizáciu siedmeho rámcového programu na obdobie 2007 až 2011 je 3092 mil. EUR. Táto suma sa rozdelí takto (mil. EUR):	Celková orientačná suma určená na realizáciu siedmeho rámcového programu na obdobie piatich rokov, ktoré sa začne 1. januára 2007, je 2751 mil. EUR. Táto suma sa rozdelí takto (mil. EUR):
Odôvodnenie
Bežný pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zdôraznenie toho, že navrhnuté sumy musí potvrdiť prípadný viacročný finančný rámec.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 3 odsek 1 tabuľka
a) Výskum energie jadrovej syntézy    2159	a) Výskum energie jadrovej syntézy      1947
b) Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením  394	b) Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením  287
c) Činnosti Spoločného výskumného centra, ktoré súvisia s jadrovou energiou  539	c) Činnosti Spoločného výskumného centra, ktoré súvisia s jadrovou energiou  517
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 3 odsek 1 a (nový)
	1a. Zo sumy určenej na výskum energie jadrovej syntézy sa vyčlení najmenej 900 miliónov eur na činnosti nesúvisiace s realizáciou výskumnej infraštruktúry ITER, uvedené v prílohe I.
Odôvodnenie
Po zriadení nástroja ITER si bude jeho úplné a efektívne využívanie vyžadovať veľkú zaangažovanosť dostatočného množstva kvalifikovaných európskych vedcov a inžinierov, ako aj vysokú úroveň príslušných poznatkov z fyziky. Ppreto treba sprievodný program náležite podporovať rozpočtovými prostriedkami vyčlenenými z celkového rozpočtu na jadrovú syntézu. Na zachovanie kontinuity výskumných činností šiesteho rámcového programu je nevyhnutné finančne podporiť sprievodný program, ktorý vykonávajú vedecké združenia, sumou najmenej 900 miliónov eur.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 3 odsek 2 a (nový)
	2a. Komisia bude vopred informovať rozpočtový orgán, ak bude mať v úmysle odchýliť sa od rozpisu výdavkov uvedeného v poznámkach a prílohe k ročnému všeobecnému rozpočtu Európskej únie.
Odôvodnenie
Aby sa zlepšilo finančné monitorovanie výskumných činností, ktoré financuje Spoločenstvo, spravodajca sa domnieva, že Komisia by mala pravidelne informovať rozpočtový orgán o uskutočňovaní osobitných programov a vopred ho informovať, ak bude mať v úmysle odchýliť sa od rozpisu výdavkov uvedeného vo všeobecnom rozpočte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 5
Všetky výskumné činnosti vykonávané v rámci siedmeho rámcového programu sa vykonávajú v súlade so základnými etickými zásadami.	Všetky výskumné činnosti vykonávané v rámci siedmeho rámcového programu sa vykonávajú v súlade so základnými etickými zásadami, pričom sa v prvom rade berú do úvahy bezpečnostné aspekty.
Odôvodnenie
Etické zásady a bezpečnostné aspekty sa v tejto súvislosti obsahovo doplňujú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 6 odsek 2 pododsek 2
Závery tohto posudku Komisia oznámi spolu so svojim postrehmi Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.	Závery tohto posudku Komisia oznámi spolu so svojim postrehmi Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, ako aj Európskemu ombudsmanovi.
Odôvodnenie
Európsky ombudsman, ako garant správneho fungovania inštitúcií Spoločenstva a uplatňovania jeho politík, sa javí byť vhodnou osobou na dohľad nad správnym uplatňovaním článku 5 tohto rámcového programu, pokiaľ ide o dodržiavanie základných etických zásad vo všetkých výskumných činnostiach uskutočňovaných v rámci tohto programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Príloha I podnadpis „Výskum energie jadrovej syntézy“ podnadpis „Cieľ“
Rozvíjať vedomostnú základňu a realizovať projekt ITER, ktorý je významným krokom k vytvoreniu prototypových reaktorov pre bezpečné, trvalo udržateľné, environmentálne spoľahlivé a ekonomicky výhodné elektrárne.	Netýka sa slovenského znenia.
Odôvodnenie
Pôvodný text je nejednoznačný a môže viesť k presvedčeniu, že realizáciou projektu ITER sa čoskoro zabezpečia dodávky energie z jadrovej syntézy do elektrickej siete. Rozhodujúcim a konečným krokom predchádzajúcim komerčnej elektrárni pracujúcej na princípe syntézy je vytvorenie demonštračnej elektrárne pracujúcej na princípe syntézy, ktorá bude nasledovať po projekte ITER.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Príloha I podnadpis „Výskum energie jadrovej syntézy“ podnadpis „Odôvodnenie“ odsek 2
EÚ v nasledujúcom desaťročí môže využiť významný potenciál oblasti syntézy v rámci realizácie trvalo udržateľného a bezpečného zásobovania energiou. V dôsledku úspešného vývoja v tejto oblasti sa vytvoria bezpečné, trvalo udržateľné a ekologické zásoby energie. Dlhodobým cieľom v rámci európskeho výskumu energie jadrovej syntézy, ktorý pokrýva všetky činnosti súvisiace s touto oblasťou vykonávané v členských štátoch a pridružených tretích krajinách, je spoločné vytvorenie prototypových reaktorov pre ekonomicky výhodné elektrárne spĺňajúce stanovené požiadavky.	Bez ohľadu na úsilie, ktoré EÚ vynakladá a mala by aj naďalej vynakladať v oblasti výskumu obnoviteľných energií, v nasledujúcich päťdesiatich až šesťdesiatich rokoch môže využiť významný potenciál oblasti syntézy v rámci realizácie trvalo udržateľného a bezpečného zásobovania energiou, ktorý umožní prienik komerčných syntéznych reaktorov na trh. Zameriavať sa preto bude na rýchle napredovanie k energii jadrovej syntézy s cieľom čo najviac skrátiť čas potrebný na vývoj vlastnej elektrárne pracujúcej na princípe jadrovej syntézy. V dôsledku úspešného vývoja v tejto oblasti sa vytvoria bezpečné, trvalo udržateľné a ekologické zásoby energie. Dlhodobým cieľom v rámci európskeho výskumu energie jadrovej syntézy, ktorý pokrýva všetky činnosti súvisiace s touto oblasťou vykonávané v členských štátoch a pridružených tretích krajinách, je spoločné vytvorenie prototypových reaktorov pre ekonomicky výhodné elektrárne spĺňajúce stanovené požiadavky do približne tridsiatich až tridsiatich piatich rokov.
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zdôrazniť význam energického úsilia, ktoré EÚ vynakladá na výskum obnoviteľných zdrojov energie a ktoré je možné a aj nutné spojiť s úsilím vyrábať energiu z jadrovej syntézy prostredníctvom systému ITER.
ITER by mal byť vybudovaný o 10 rokov a mal by byť v prevádzke 15 rokov. Súčasne s využívaním ITER-u sa vybuduje Medzinárodné zariadenie na ožarovanie materiálov pre jadrovú syntézu (IFMIF), v ktorom sa budú testovať a posudzovať materiály určené pre DEMO, tzv. „demonštračnú elektráreň na jadrovú syntézu“, s ktorej výstavbou sa začne hneď po tom, ako ITER poskytne nevyhnutné vedecké a technologické poznatky.
Ak sa táto stratégia tzv. rýchleho napredovania k energii jadrovej syntézy ukáže ako úspešná, demonštračná elektráreň na jadrovú syntézu bude k dispozícii do tridsiatich až tridsiatich piatich rokov. Neskôr sa vyvinie séria komerčných syntéznych reaktorov a začne ich prienik na trh tak, aby energia jadrovej syntézy mohla v horizonte približne päťdesiatich až šesťdesiatich rokov významne prispieť k zabezpečeniu udržateľných a bezpečných dodávok energie pre EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Príloha I podnadpis „Výskum energie jadrovej syntézy“ podnadpis „Činnosti“ bod 1
Patria sem činnosti súvisiace so spoločnou realizáciou projektu ITER (ako medzinárodná výskumná infraštruktúra), najmä činnosti vzťahujúce sa na prípravu miesta prevádzky, založenie organizácie ITER a spoločného európskeho podniku ITER, jeho riadenie a personálne zabezpečenie, všeobecnú technickú a správnu podporu, konštrukčné zabezpečenie zariadení a príslušných inštalácií, ako aj na podporu projektu počas jeho realizácie.	Patria sem činnosti súvisiace so spoločnou realizáciou projektu ITER (ako medzinárodná výskumná infraštruktúra), najmä činnosti vzťahujúce sa na prípravu miesta prevádzky, založenie organizácie ITER a spoločného európskeho podniku ITER, jeho riadenie a personálne zabezpečenie, všeobecnú technickú a správnu podporu, konštrukčné zabezpečenie zariadení a príslušných inštalácií, ako aj na podporu projektu počas jeho realizácie. Spoločný európsky podnik ITER bude zodpovedať za vedenie a správu európskeho vkladu do projektu ITER a bude plniť povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd o projekte ITER. Zostávajúca časť programu jadrovej syntézy, ktorá je zameraná na zvýšenie vedecko-technických poznatkov nutných na rýchlu realizáciu energie jadrovej syntézy, sa uskutoční v priamej zodpovednosti Komisie za pomoci poradného výboru, ako sa uvádza v pravidlách účasti.
Odôvodnenie
Podľa očakávania by európske právne povinnosti, ako aj vedecko-technický prínos k budovaniu a prevádzke ITER mala uskutočňovať a koordinovať osobitná európska agentúra. Európsky výskum jadrovej syntézy je vedecké úsilie siahajúce nad rámec projektu ITER, a preto by sa v nadväznosti na predchádzajúci rámcový program mala zachovať osobitná organizácia riadenia vrátane dohôd o pridružení a Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy, ktoré sa zatiaľ ukázali ako úspešné pri budovaní európskeho výskumného priestoru v oblasti jadrovej syntézy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Príloha I podnadpis „Výskum energie jadrovej syntézy“ podnadpis „Činnosti“ bod 2
V rámci programu zameraného na oblasť fyziky a vývoj technológií sa budú využívať nástroje a zdroje vyplývajúce z programu jadrovej syntézy, vrátane zariadení JET. Na základe tohto programu sa zhodnotia kľúčové technológie projektu ITER, upevnia rozhodnutia týkajúce sa tohto projektu a pomocou experimentálnych a teoretických činností sa zabezpečí jeho príprava.	V rámci programu zameraného na oblasť fyziky a vývoj technológií sa budú využívať nástroje a zdroje vyplývajúce z programu jadrovej syntézy, t.j. zariadenia JET a zariadenia magnetického udržania plazmy, ktoré existujú, alebo sa budujú vo všetkých členských štátoch (tokamaky, stelarátory, zariadenia RFP). Na základe tohto programu sa zhodnotia kľúčové technológie projektu ITER, upevnia rozhodnutia týkajúce sa tohto projektu a pomocou experimentálnych a teoretických činností sa zabezpečí jeho príprava.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nasleduje po pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 4 spravodajcu. Zmienkou o tokomaku a stelarátore ako zariadeniach magnetického udržania plazmy sa presne vymedzujú činnosti v rámci Európskeho programu jadrovej syntézy.
Úplné a efektívne využívanie zariadenia ITER po jeho vybudovaní nie je možné, pokiaľ sa počas jeho výstavby nerozbehne odvážny sprievodný program. Výskumné a vývojové činnosti v rámci prípravy ITER, vychádzajúce z programu zameraného na oblasť fyziky a vývoj technológií, sa musia vykonávať na všetkých toroidných zariadeniach na udržanie plazmy magnetickým poľom, ktoré už existujú alebo sa budujú vo všetkých členských štátoch. Dôkladné využívanie týchto zariadení počas budovania reaktora ITER (ktoré potrvá jedno desaťročie) zlepší poznatky ohľadom množstva tém súvisiacich s reaktorom a vychová novú generáciu európskych vedcov a inžinierov v oblasti jadrovej syntézy, ktorí budú efektívne pracovať na zariadení ITER.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Príloha I podnadpis „Výskum energie jadrovej syntézy“ podnadpis „Činnosti“ bod 4
K týmto činnostiam patrí ďalší rozvoj pokročilejších koncepcií výskumu magnetického poľa s potenciálnymi výhodami pre druhú generáciu elektrární využívajúcich syntézu (so zameraním na skonštruovanie zariadenia stelarátor W7-X), vývoj teórie, vytváranie modelov zameraných na komplexné porozumenie správania syntetických plaziem a koordináciu súkromnoprávnych výskumných činností v oblasti inerciálneho ohraničenia plazmy, pokiaľ ide o kontext kontaktných činností.	K týmto činnostiam patrí ďalší rozvoj pokročilejších koncepcií výskumu magnetického poľa s potenciálnymi výhodami pre druhú generáciu elektrární využívajúcich syntézu (so zameraním na skonštruovanie zariadenia stelarátor W7-X), vývoj teórie, vytváranie modelov zameraných na komplexné porozumenie správania syntetických plaziem.
Odôvodnenie
Posledná veta nemá zmysel a mala by sa vypustiť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Príloha I podnadpis „Výskum energie jadrovej syntézy“ podnadpis „Činnosti“ bod 5
Vzhľadom na momentálne a strednodobé potreby v rámci projektu ITER sa v súvislosti s ďalším vývojom v oblasti syntézy bude postupovať s ohľadom na iniciatívy zamerané na zabezpečenie dostupnosti primeraných ľudských zdrojov, pokiaľ ide o ich počet, vedomosti a schopnosti, vysokú odbornosť a úroveň skúseností.	Vzhľadom na momentálne a strednodobé potreby v rámci projektu ITER sa v súvislosti s ďalším vývojom v oblasti syntézy bude postupovať s ohľadom na iniciatívy zamerané na zabezpečenie dostupnosti primeraných ľudských zdrojov, pokiaľ ide o ich počet, vedomosti a schopnosti, vysokú odbornosť a úroveň skúseností, vrátane zavedenia európskeho doktorátu v odbore fyzika a technika jadrovej syntézy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Príloha I podnadpis „Výskum energie jadrovej syntézy“ podnadpis „Činnosti“ bod 6 a (nový)
	Procesy prenosu technológií
	Projekt ITER si vyžiada nové, pružnejšie organizačné štruktúry, ktoré umožnia rýchly proces prenosu inovácií a technologického pokroku dosiahnutého na základe projektu ITER do priemyslu, čo umožní čeliť výzvam, prostredníctvom ktorých môže európsky priemysel získať vysokú konkurencieschopnosť.
Odôvodnenie
Uskutočnenie projektu ITER v Európe prinesie v budúcnosti posilnenie vedúcej pozície v nových technológiách, ktoré sa vyvinú v rámci projektu, čo bude mať priaznivý dosah na európsky priemysel a zvýši jeho konkurencieschopnosť voči USA a Japonsku. Ak sa z týchto hľadísk dosiahne náležitý pokrok, za budúci rozvoj elektrární budú zodpovedné európske podniky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Príloha I podnadpis „Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením“ podnadpis „Odôvodnenie“ odsek 2
Existujú však aj vážne dôvody na znepokojenie, ktoré majú vplyv na ďalšie využívanie tohto zdroja energie v EÚ. Základnými otázkami sú prevádzková bezpečnosť reaktora a zaobchádzanie s odpadom s dlhým časom rozpadu, ktoré sa naďalej riešia na technickej úrovni, pričom je potrebné zvážiť aj politické a spoločenské náhľady na riešenie uvedených problémov. Pri akomkoľvek využívaní žiarenia či už v priemysle alebo medicíne platí prvoradá zásada ochrany človeka a životného prostredia. Táto nadradená zásada, napomáhajúca pri udržiavaní vysokej úrovne bezpečnosti, platí vo všetkých tematických oblastiach, ktorých sa uvedený výskum týka. Obdobným spôsobom možno presne vymedziť aj potreby v oblasti vedy o jadrovej energii a v rámci technického zabezpečovania dostupnosti výskumných infraštruktúr a výskumného zázemia. Okrem toho jednotlivé technické oblasti prepájajú hraničné témy ako cyklus jadrového paliva, aktinidová chémia, analýza rizík, hodnotenie bezpečnosti a dokonca aj problematika spoločnosti a štátu.	Existujú však aj vážne dôvody na znepokojenie, ktoré majú vplyv na ďalšie využívanie tohto zdroja energie v EÚ. Naďalej je potrebné vyvíjať úsilie na zabezpečenie a zdokonalenie súčasnej úrovne bezpečnosti a na to, aby zlepšovanie ochrany pred žiarením zostalo prioritnou oblasťou činnosti Spoločenstva. Základnými otázkami sú prevádzková bezpečnosť reaktora a zaobchádzanie s odpadom s dlhým časom rozpadu, ktoré sa naďalej riešia na technickej úrovni, pričom je potrebné zvážiť aj politické a spoločenské náhľady na riešenie uvedených problémov. Pri akomkoľvek využívaní žiarenia či už v priemysle alebo medicíne platí prvoradá zásada ochrany človeka a životného prostredia. Táto nadradená zásada, napomáhajúca pri udržiavaní vysokej úrovne bezpečnosti, platí vo všetkých tematických oblastiach, ktorých sa uvedený výskum týka. Obdobným spôsobom možno presne vymedziť aj potreby v oblasti vedy o jadrovej energii a v rámci technického zabezpečovania dostupnosti výskumných infraštruktúr a výskumného zázemia. Okrem toho jednotlivé technické oblasti prepájajú hraničné témy ako cyklus jadrového paliva, aktinidová chémia, analýza rizík, hodnotenie bezpečnosti a dokonca aj problematika spoločnosti a štátu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Príloha I podnadpis „Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením“ podnadpis „Činnosti“ bod 1
Výskum orientovaný na realizáciu a rozvojové činnosti zamerané na hĺbkové geologické uskladnenie spotrebovaného paliva a rádioaktívneho odpadu s dlhým časom rozpadu, prípadne demonštrácie technológií a bezpečnostných opatrení a podpora rozvoja spoločného európskeho vnímania hlavných otázok súvisiacich so zaobchádzaním s odpadom a jeho likvidáciou. Výskum koncepcie rozpadu a transmutácie, prípadne iných koncepcií zameraných na znižovanie množstva a/alebo nebezpečenstva odpadu určeného na uskladnenie.	Výskum orientovaný na realizáciu a rozvojové činnosti zamerané na hĺbkové geologické uskladnenie spotrebovaného paliva a rádioaktívneho odpadu s dlhým časom rozpadu, prípadne demonštrácie technológií a bezpečnostných opatrení a podpora rozvoja spoločného európskeho vnímania hlavných otázok súvisiacich so zaobchádzaním s odpadom a jeho likvidáciou. Konkrétne činnosti týkajúce sa charakterizácie a správania tohto druhu odpadu v podmienkach dlhodobejšieho dočasného uskladnenia. Výskum koncepcie rozpadu a transmutácie, prípadne iných koncepcií zameraných na znižovanie množstva a/alebo nebezpečenstva odpadu určeného na likvidáciu.
Odôvodnenie
Treba vziať do úvahy, že väčšina členských štátov je odkázaná na dlhodobejšie dočasné uskladnenie vyhoreného paliva, t. j. odpadu, ktorý je vysoko aktívny a má dlhý čas rozpadu. Je preto potrebné podnecovať výskumnú činnosť v oblasti zaobchádzania s jadrovým odpadom a jeho dosahu na životné prostredie, najmä vo vzťahu k jeho rozpadu a/alebo transmutácii. Táto možnosť sa ukazuje ako najvhodnejšia, pretože sa neobmedzuje len na uskladnenie jadrového paliva vo forme, v ktorej opúšťa elektrárne, ale je zameraná aj na zníženie objemu a skrátenie doby aktívnosti odpadu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Príloha I podnadpis „Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením“ podnadpis „Činnosti“ bod 2
Výskum so zameraním na podporu ďalšej bezpečnej prevádzky existujúcich systémov riadenia reaktorov (vrátane zariadení palivových cyklov) pri zohľadnení nových výziev ako predlžovanie životnosti a vývoj nových metodík moderného hodnotenia bezpečnosti (vrátane technických a ľudských faktorov) a so zameraním na hodnotenie potenciálu a bezpečnostných aspektov budúcich systémov riadenia reaktorov v krátkodobom a strednodobom horizonte s cieľom udržať doterajšiu vysokú úroveň bezpečnostných noriem v rámci EÚ.	Výskum, ktorý sa naďalej zameriava na podporu ďalšej bezpečnej prevádzky existujúcich systémov riadenia reaktorov (vrátane zariadení palivových cyklov) a generátorov novej generácie a minimalizáciu rizík ľudských chýb a chýb na strane organizácie pri zohľadnení nových výziev ako predlžovanie životnosti a vývoj nových metodík moderného hodnotenia bezpečnosti (vrátane technických a ľudských faktorov) a so zameraním na hodnotenie potenciálu a bezpečnostných aspektov budúcich systémov riadenia reaktorov v krátkodobom a strednodobom horizonte s cieľom ďalej zlepšovať doterajšiu vysokú úroveň bezpečnostných noriem v rámci EÚ.
	V tomto zmysle sa bude klásť dôraz predovšetkým na výskum metód schopných predchádzať výskytu ľudských chýb a chýb na strane organizácie (individuálnych aj kolektívnych), ako aj zavádzanie týchto metód do praxe. Vo všetkých podnikoch sa taktiež bude podporovať náležitá „kultúra bezpečnosti“, ktorou sa zaručí, aby majitelia daného podniku, ako aj jeho zamestnanci považovali bezpečnosť za základný a prednostný cieľ.
	Výskum v oblasti bezpečnosti reaktorov a vážnych nehôd v súvislosti so západoeurópskymi i ruskými typmi reaktorov.
Odôvodnenie
Zvyšovanie bezpečnosti jadrových elektrární je v záujme európskych občanov.
Spresnenie, ktoré spravodajca poskytuje vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 7 konkrétnou zmienkou o riziku ľudskej chyby, je veľmi výstižné. Je však potrebné uviesť aj tzv. „chybu na strane organizácie“, pretože sa ukázalo, že aj vo vysoko spoľahlivých zariadeniach môže byť chyba v organizačnom reťazci výrobného procesu kritická a spôsobiť katastrofu. Presne toto bol prípad Černobyľu, kde porušenie jedného z bezpečnostných postupov zo strany operátora spôsobilo reťazec udalostí, ktoré nakoniec viedli až k nehode. Lepšia organizácia a vybudovanie „kultúry bezpečnosti“, ktorá by zahŕňala lepšiu kontrolu nad výrobnými procesmi, môžu umožniť aj prevenciu ľudskej chyby.
Prvoradým záujmom Euratomu je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti reaktorov a predchádzať vážnym jadrovým katastrofám. Tieto činnosti v oblasti výskumu a technologického rozvoja tiež reagujú na naliehavú potrebu v súvislosti s európskou verejnou mienkou a sú preto značne viditeľné. Okrem toho sa po poslednom rozšírení EÚ na jej území nachádza niekoľko reaktorov ruského typu, ktoré by sa v blízkej budúcnosti mali zavrieť, no ktoré je nevyhnutné nepretržite sledovať z hľadiska ich bezpečnosti spolu s už existujúcimi reaktormi západoeurópskeho typu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Príloha I podnadpis „Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením“ podnadpis „Činnosti“ bod 4
Podpora dostupnosti výskumných infraštruktúr ako napríklad reaktorov vyhotovených z testovacích materiálov, podzemných výskumných laboratórií, rádiobiologických zariadení a tkanivových bánk potrebných na udržanie vysokej úrovne technického pokroku, inovácií a bezpečnosti v európskom jadrovom sektore.	Podpora dostupnosti výskumných infraštruktúr ako napríklad reaktorov vyhotovených z testovacích materiálov a cvičných reaktorov, výskumných laboratórií, rádiobiologických zariadení a tkanivových bánk potrebných na udržanie vysokej úrovne technického pokroku, inovácií a bezpečnosti v európskom jadrovom sektore.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Príloha I podnadpis „Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením“ podnadpis „Činnosti“ bod 5
Ľudské zdroje a odborné vzdelávanie	Ľudské zdroje, mobilita, vzdelávanie a odborné vzdelávanie
Podpora udržiavania ďalšieho rozvoja vedeckej odbornosti a ľudských schopností s cieľom dlhodobo zabezpečovať dostupnosť primerane kvalifikovaných výskumníkov a zamestnancov v jadrovom sektore.	Podpora udržiavania ďalšieho rozvoja vedeckej odbornosti a ľudských schopností s cieľom čo najskôr zabezpečiť dostupnosť primerane kvalifikovaných výskumníkov, inžinierov, fyzikov, psychológov so špecializáciou na organizačné systémy a zamestnancov v jadrovom sektore, najmä prostredníctvom vzdelávania na univerzitách s dôrazom na organizovanie spoločných postgraduálnych štúdií v oblastiach jadrového inžinierstva a ochrany pred žiarením, ako aj prednostná podpora bezpečnosti.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí s tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý jeho autorka predložila k podnadpisu „Činnosti“ bod 2. Sociotechnický prístup k riadeniu výroby nepochybne prispeje k zvýšeniu bezpečnosti jadrových zariadení. Na to je potrebné získať zodpovedajúcich odborníkov.
Druhá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa zaoberá aktuálnou situáciou, kedy si najlepší študenti vyberajú iné pracovné oblasti než jadrové štiepenie, ktoré sú spoločensky lepšie oceňované. Je potrebné tento trend zmeniť, keďže nedostatok dobrých odborníkov môže viesť až k poklesu spoľahlivosti a vážnym problémom v oblasti bezpečnosti.
Odbornému vzdelávaniu sa treba venovať predovšetkým v oblastiach jadrového inžinierstva a ochrany pred žiarením. Keďže takéto úsilie si vyžaduje sústredenie odborných znalostí, výskumnej infraštruktúry a finančných zdrojov, spoločné postgraduálne štúdiá na celoeurópskej úrovni by mohol podporovať Euratom.
Aby sa zabezpečila čo najvyššia úroveň bezpečnosti jadrových elektrární, pokračovanie výborných výsledkov EÚ v oblasti bezpečnosti a správne zaobchádzanie s odpadom s dlhým časom rozpadu, je potrebné poskytnúť podporu vzdelávaniu výskumníkov, inžinierov a zamestnancov a prijať opatrenia, ktoré by podnecovali mladých vedcov začať kariéru v oblasti jadrovej energetiky. Vo vzdelávaní je potrebné klásť osobitný dôraz na podporu bezpečnosti ako prioritnej oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Príloha I podnadpis „Činnosti spoločného výskumného centra“ podnadpis „Odôvodnenie“ odsek 1
Spoločné výskumné centrum podporuje ciele Európskej stratégie zásobovania energiou, predovšetkým v rámci úsilia pri dosahovaní cieľov vytýčených v Kjótskom protokole. Potenciál jadrovej technológie EÚ si v mnohých aspektoch vyslúžil uznanie na základe predchádzajúcich úspechov v tejto oblasti. Vedecké zázemie a pôsobenie Spoločného výskumného centra v rámci medzinárodnej vedeckej obce významne pomáha pri realizácii politík EÚ a nových trendov v oblasti jadrového výskumu. Pri uskutočňovaní uznávaných vedecko-technických pracovných projektov Spoločné výskumné centrum využíva svoj kompetentný personál, ako aj najmodernejšie zariadenia. V rámci svojej podpory politiky EÚ s cieľom perspektívne zvyšovať svoj potenciál a vedomostné zázemie sa toto centrum zaoberá aj vzdelávaním mladých vedcov a rozvojom ich mobility. Nové požiadavky sa objavujú predovšetkým v oblasti zahraničných vzťahov a bezpečnostných politík. V týchto prípadoch vzniká potreba prístupu k spoľahlivým vnútorným informáciám/analýzam/systémom, ktoré na trhu vždy nemožno získať.	Pri podpore cieľov Európskej únie má Spoločné výskumné centrum osobitné úlohy týkajúce sa: -  globálnej bezpečnosti, najmä prostredníctvom zapojenia sa do rozvoja techník a metód účinného zabezpečenia, boja proti nezákonnému obchodovaniu a forenznej vedy v oblasti jadrovej energie; -  rozšírenia EÚ, pretože s ním súvisia (a budú súvisieť) nové typy reaktorov a iných nukleárnych zariadení; -  zásobovania energiou, a to prispievaním k novým technikám cyklu jadrového paliva v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Pri uskutočňovaní uznávaných vedecko-technických pracovných projektov Spoločné výskumné centrum využíva svoj kompetentný personál a zariadenia. Zabezpečí kvalitu a primeranú obnovu svojej infraštruktúry na zachovanie poprednej pozície európskeho výskumu. V rámci svojej podpory politiky EÚ prostredníctvom umožnenia prístupu k svojej infraštruktúre iným výskumníkom s cieľom perspektívne zvyšovať svoj potenciál a vedomostné zázemie sa Spoločné výskumné centrum zaoberá aj vzdelávaním mladých vedcov a rozvojom ich mobility, čím udržiava európske know how v oblasti jadrovej energie. Nové požiadavky sa objavujú predovšetkým v oblasti zahraničných vzťahov a bezpečnostných politík. V týchto prípadoch vzniká potreba prístupu k spoľahlivým vnútorným informáciám/analýzam/systémom, ktoré na trhu vždy nemožno získať.
Odôvodnenie
Potreba vedomostného zázemia Spoločného výskumného centra (SVC) v rozšírenej Európe sa neobmedzuje len na zásobovanie energiou a dodržanie Kjótskeho protokolu. Rovnako dôležité sú aj globálna bezpečnosť a zosúladený prístup k jadrovej bezpečnosti.
Niektoré časti infraštruktúry SVC zastarávajú, pričom SVC bude môcť plniť svoju zásadnú úlohu v Európe len vtedy, ak bude mať prostriedky na modernizáciu svojej infraštruktúry.
SVC by sa malo vo vyššej miere zapájať do odborného vzdelávania v otázkach jadrovej energie tým, že bude do svojich laboratórií pozývať výskumníkov a mladých vedcov z celej Európy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Príloha I podnadpis "„Činnosti spoločného výskumného centra“ podnadpis „Činnosti“ odsek 1
Zaobchádzanie s jadrovým odpadom a jeho dopad na životné prostredie s cieľom pochopiť procesy súvisiace s cyklom jadrového paliva začínajúcim jeho výrobou a končiacim uskladnením odpadu, a nachádzať efektívne riešenia pri zaobchádzaní s nebezpečným odpadom v súlade s jedným z dvoch hlavných postupov (priame uskladnenie alebo rozpad a transmutácia).	Zaobchádzanie s jadrovým odpadom a jeho vplyv na životné prostredie s cieľom pochopiť procesy súvisiace s cyklom jadrového paliva začínajúcim jeho výrobou a končiacim uskladnením odpadu, a nachádzať efektívne riešenia pri zaobchádzaní s nebezpečným odpadom v súlade s jedným z dvoch hlavných postupov (priame uskladnenie alebo rozpad a transmutácia). Rozvinú sa najmä činnosti na rozšírenie poznatkov o odpadoch a o vylepšení spracovania alebo úpravy odpadu s dlhým časom rozpadu, ako aj základný výskum aktinidov.
Odôvodnenie
Treba brať do úvahy, že väčšina členských štátov je odkázaná na dlhodobejšie dočasné uskladnenie vyhoreného paliva, t. j. odpadu, ktorý je vysoko aktívny a má dlhý čas rozpadu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Príloha I podnadpis „Činnosti spoločného výskumného centra“ podnadpis „Činnosti“ odsek 2
Jadrová bezpečnosť pri realizácii výskumu existujúcich aj nových palivových cyklov a pri skúmaní bezpečnosti reaktorov západoeurópskeho a ruského typu, ako aj navrhovaného nového reaktora. Spoločné výskumné centrum bude zároveň zodpovedať za koordináciu a prípravu európskeho príspevku k vedecko-technickej iniciatíve v kontexte medzinárodného fóra „Generation IV International Forum“, na ktorom sa podieľajú popredné svetové výskumné organizácie.	Jadrová bezpečnosť vo výskume existujúcich palivových cyklov a pri skúmaní bezpečnosti reaktorov západoeurópskeho a ruského typu a väčší dôraz na výskum nových palivových cyklov, ako aj navrhovaného nového reaktora. Spoločné výskumné centrum bude zároveň zodpovedať za koordináciu a prípravu európskeho príspevku k iniciatíve v oblasti výskumu a vývoja v kontexte medzinárodného fóra „Generation IV International Forum“, na ktorom sa podieľajú popredné svetové výskumné organizácie. SVC je integračným činiteľom európskeho výskumu v tejto oblasti a zabezpečuje dôležitosť európskeho prínosu k uvedenému medzinárodnému fóru po stránke jeho kvality aj rozsahu.
Odôvodnenie
Aj keď je potrebné pokračovať vo výskume týkajúcom sa súčasných západoeurópskych aj ruských typov reaktorov, pozornosť sa musí venovať viacerým projektom zameraným na zdokonalenie zariadení, ktoré sa už v EÚ uskutočňujú prostredníctvom programov spolupráce, ako sú PHARE a TACIS. Preto je potrebné nielen pokračovať vo výskume súčasných systémov, ale aj venovať osobitnú pozornosť novým reaktorovým systémom, aby bolo možné napredovať v ich rozvoji a využívaní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Príloha I podnadpis „Činnosti spoločného výskumného centra“ podnadpis „Činnosti“ odseky 3 a a 3 b (nové)
	Organizovanie informačných kampaní, aby politici a verejnosť porozumeli otázkam jadrovej energie v čase, keď je väčšina vedcov, politikov a občanov presvedčená o tom, že globálne otepľovanie je realitou, a že je spôsobené emisiami uhlíka z fosílnych palív, a o tom, že jadrová energia bez emisií oxidu uhličitého je základnou súčasťou kombinácie energetických zdrojov, ktoré sú dostupné na uspokojenie energetických potrieb sveta. Šírenie informácií o jadrovej energii medzi občanmi a ich zástupcami prostredníctvom organizovania viacročných informačných kampaní o jadrovej energii s cieľom podporiť diskusiu a napomôcť rozhodovanie, a tým umožniť objektívnu diskusiu založenú na faktoch a prijímať uvedomelé rozhodnutia.. Na zabezpečenie ich maximálnej efektívnosti sa tieto kampane pripravia podľa metodiky vychádzajúcej zo sociálnych vied. Okrem toho, keďže pre pochopenie dôsledkov využívania jadrovej energie je nutné porovnanie s inými druhmi energie, budú všetky podporované či iniciované informačné kampane uvádzať a vysvetľovať aj snahy, ktoré EÚ vyvíja na iných úrovniach na podporu iných energetických zdrojov, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie.
Odôvodnenie
Je nevyhnutné, aby široká verejnosť pochopila výhody bezpečného využívania jadrovej energie. Táto kampaň by mala vychádzať zo skutočnosti, že mnohí ekologickí aktivisti v súčasnosti jadrovú energiu vítajú. Spoluzakladateľ organizácie Greenpeace Patrick Moore vyhlásil: „Jadrová energia je jediným zdrojom energie neprodukujúcim skleníkové plyny, ktorý môže účinne nahradiť fosílne palivá a uspokojiť svetový dopyt“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je zjednodušením myšlienok obsiahnutých v spravodajcovom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 9.
Zámerom druhého odseku pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vyzdvihnúť veľké úsilie Európskej únie o podporu a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (Akčný plán o biomase, podpora biopalív, podpora výroby fotovoltaickej a solárnej tepelnej energie, kogenerácia atď.) v porovnaní so súčasným využívaním jadrovej energie, ktorá síce neprodukuje emisie CO2, prináša však iné problémy, ktoré sa v prípade obnoviteľných zdrojov energie nevyskytujú.

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Táto dôvodová správa analyzuje návrh Komisie týkajúci sa 7. rámcového programu Euratomu (7. RP Euratomu), pričom zohľadňuje stanoviská, ktoré podporuje väčšina členov výboru ITRE.

Spravodajca sa v zásade domnieva, že Európsky parlament môže súhlasiť s návrhom Komisie týkajúcim sa štruktúry 7. RP Euratomu, ktorý pozostáva z dvoch osobitných programov:

· Nepriame činnosti, ktoré zahŕňajú Výskum energie jadrovej syntézy a Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením;

· Činnosti spoločného výskumného centra (SVC), ktoré sa zameriavajú na jadrové štiepenie a širšie na jadrové technológie v priemysle a medicíne.

Spravodajca tiež oceňuje všeobecnú snahu zjednodušiť všetky pravidlá a postupy (od programov financovania až po administratívne a finančné pravidlá). Je však potrebné podrobnejšie sa venovať využitiu agentúr, ktoré sa majú zriadiť v pôsobnosti 7. RP, a to v rámci Európskeho spoločenstva i spoločenstva Euratom. Odhliadnuc od všeobecných poznámok, ktoré už boli vyslovené na margo agentúr v súvislosti so 7. RP ES, spravodajca si je vedomý skutočnosti, že riadenie dôležitých činností Euratomu (t.j. výskumu jadrovej syntézy) sa ukázalo ako účinné a vedecká komunita ho ocenila, a je preto ťažké obhájiť skutočnú potrebu agentúry.

Rozpočet

Finančný balík, ktorý navrhla Komisia, sa javí byť primeraný pre všetky oblasti výskumu. Spravodajca uznáva, že najmä pokiaľ ide o výskum energie jadrovej syntézy je zvýšenie rozpočtu vzhľadom k 6. RP Euratomu odôvodnené predsavzatím všetkých európskych inštitúcií z predchádzajúcich troch rokov podporovať pri medzinárodných rokovaniach týkajúcich sa voľby lokality na vybudovanie reaktora ITER (medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) európsku lokalitu (Cadarache vo Francúzsku) a je v súlade s nimi. Výbor ITRE nedávno vyhlásil pri viacerých príležitostiach, že EÚ by mala s odhodlaním pokračovať vo svojej stratégii zameranej na reaktor a zachovať si svoje vedúce postavenie vo svete v oblasti výskumu energie jadrovej syntézy. Výbor ITRE preto opakovane vyzýval Komisiu a Radu, aby prijali potrebné rozhodnutie (samozrejme vrátane primeraného financovania všetkých príslušných činností a programov) s cieľom zabezpečiť, že zariadenie ITRE bude naozaj vybudované v Európe.

Dokonalé a účinné využívanie zariadenia ITER po jeho postavení si vyžiada plné nasadenie dostatočného počtu kvalifikovaných európskych vedcov a inžinierov, ako aj vysokú úroveň znalostí fyziky v tejto oblasti. Sprievodný program sa preto musí primerane podporiť rozpočtovými prostriedkami vyčlenenými z celkového rozpočtu pre oblasť jadrovej syntézy. Zabezpečenie kontinuity s výskumnými činnosťami v 6. RP vyžaduje, aby sa sprievodný program, ktorý budú vykonávať združenia, financoval sumou, ktorá nebude nižšia než 900 miliónov eur.

Vedecké a technické ciele

Výskum energie jadrovej syntézy. Spravodajca sa domnieva, že EÚ by mala čo najviac využiť potenciál jadrovej syntézy, a významne tak prispievať k zabezpečeniu udržateľných a bezpečných dodávok energií a že by sa malo rýchle napredovať k energii jadrovej syntézy, aby sa čo najviac skrátila vzdialenosť k vlastnej elektrárni na báze jadrovej syntézy. Činnosti, ktoré Komisia predpokladá, sa javia ako adekvátne na tento účel.

Vzhľadom na potrebu dokonalého a účinného využitia zariadenia ITER, o ktorej je už v texte zmienka a tiež vzhľadom na potrebu náročného sprievodného programu, spravodajca víta návrh výskumných a vývojových činností v oblasti všetkých toroidných zariadení magnetického udržania plazmy, ktoré existujú alebo sa budujú v členských štátoch (a ktoré spolu vytvárajú sprievodný program). Využívanie týchto zariadení počas výstavby reaktora ITER (ktorá bude trvať jedno desaťročie) rozšíri poznatky v mnohých oblastiach súvisiacich s projektom ITER a pripraví novú generáciu európskych vedcov v oblasti jadrovej syntézy, ktorí budú pracovať na reaktore ITER.

Keďže reaktor ITER sa skutočne vybuduje vo Francúzsku, musíme prihliadnuť aj na dôležitosť inžinierskych činností spojených s týmto projektom pre veľa priemyselných odvetví v Európe. Viaceré technické riešenia, ktoré vyplynú z projektu ITER, posilnia technický rozvoj a potvrdia vedúcu úlohu európskeho priemyslu vo viacerých kľúčových odvetviach.

Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením. Keďže jadrová energia významne prispieva k výrobe elektrickej energie v EÚ a má tú, čoraz dôležitejšiu vlastnosť, že nespôsobuje emisie CO₂, spravodajca je presvedčený, že výskumným a vývojovým činnostiam v tomto odvetví sa musí dať opätovný stimul na vývoj nových technológií, zameraných na ich vlastnú bezpečnosť a vyššia účinnosť, t.j. nižšia produkcia odpadov.

Taktiež víta návrh výskumných a vývojových činností v oblasti zaobchádzania s rádioaktívnym odpadom a bezpečnosti reaktorových systémov. Tieto dve oblasti sú obsahom dvoch návrhov smerníc Komisie týkajúcich sa bezpečnosti jadrových zariadení a zaobchádzania s jadrovým odpadom, ku ktorým výbor ITRE nedávno vyjadril svoje stanovisko a požiadal o primerané financovanie výskumu v oboch oblastiach.

Pokiaľ ide o návrh výskumných a vývojových činností v oblasti ochrany pred žiarením, spravodajca súhlasí s tým, že tieto činnosti môžu poskytnúť poznatky vedúce k spoľahlivému a sociálne prijateľnému systému ochrany. Domnieva sa však, že je potrebné uviesť viac podrobností o cieli „minimalizovať hrozbu nukleárneho a rádiologického terorizmu a zmierniť jeho dosah“.

Činnosti SVC v oblasti jadrového výskumu. Všetky predpokladané činnosti SVC majú nesmierny význam pre podporu tvorby politík v jadrovej oblasti. Spravodajca je presvedčený, že vysoká odbornosť ústavov a laboratórií SVC, ktoré pracujú v týchto oblastiach, sa musí udržiavať na čo najvyššej úrovni. Okrem činností, ktoré uvádza návrh Komisie, by SVC malo začať viacročnú kampaň s cieľom dosiahnuť, aby široká verejnosť a politici porozumeli prínosu bezpečného využívania jadrovej energie ako základnej zložky v kombinácii energetických zdrojov, ktoré neobsahujú uhlík a sú dostupné na uspokojenie rastúcich energetických potrieb sveta.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (23.2.2006)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu rozhodnutia Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 až 2011)
(KOM(2005)/0119 – C6‑0112/2005 – 2005/0044(CNS))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marilisa Xenogiannakopoulou

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

I. General Overview of FP 7

As the European Parliament stated lately on 8 June 2005[1], scientific research, technological development and innovation are at the heart of the knowledge-based economy and are key factors for growth and sustainable development, the competitiveness of companies, employment, and attainment of the objectives of the Lisbon Strategy[2]. Already in 2003, it had considered that research efforts should be boosted and consolidated towards the target established at the 2002 Barcelona European Council for an increase in R&D expenditure to 3% of EU GDP by 2010[3]. Although the commitment made in Lisbon was reiterated at the occasion of the Barcelona summit in 2002, the Council has constantly tried to cut expenditure for research in all annual budgetary procedures since.

1. Context

The new Framework Programme for Research & Development Euratom part is foreseen for the period 2007-2011 and proposes an amount of EUR 3,092 billion (period over the programming period of five years.

Fortunately, during the Budget procedure 2006 European Parliament was able to defend European Commission's proposals in the Preliminary Draft Budget (PDB) in this last year of implementation of FP 6. The overall cuts intended by Council in its Draft Budget concerned especially the Payments, which amounted to 40 to 45 per cent of all the relevant lines. These cuts were not justified as implementation rates for FP 6 had reached constantly 98 per cent in the past years.[4]

2. Legal Constraints

Based on Article 7 of the Euratom Treaty, the multi-annual Framework Programmes have to serve the objective of fostering research and dissemination of technical information. Contrary to the European Community FP, it may not be drawn up for more than five years.

3. The amendments

The appropriations indicated in the proposal for a decision are purely for guidance until an agreement is reached on the financial perspective for the period of 2007-2013. Regarding this particular point, three amendments are proposed to the draft legislative resolution and to article 3.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Návrh legislatívneho uznesenia

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odsek 1a (nový)

1a.    spresňuje, že výška rozpočtových prostriedkov uvedených v návrhu rozhodnutia je výlučne orientačná, pokiaľ sa nedosiahne dohoda o finančnom výhľade na rok 2007 a nasledujúce roky;

Odôvodnenie

Bežný pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zdôraznenie toho, že navrhnuté sumy musí potvrdiť prípadný viacročný finančný rámec.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odsek 1b (nový)

1b.    vyzýva Komisiu, aby po prijatí budúceho finančného výhľadu potvrdila sumy uvedené v návrhu rozhodnutia, alebo aby v prípade potreby predložila Parlamentu a Rade upravené sumy na schválenie, a tým zabezpečila ich zlučiteľnosť s príslušnými hornými hranicami;

Odôvodnenie

Bežný pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zdôraznenie toho, že navrhnuté sumy musí potvrdiť prípadný viacročný finančný rámec.

Návrh rozhodnutia

Text predložený Komisiou[5]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 3 odsek 1 úvodná časť
Celková suma určená na realizáciu siedmeho rámcového programu na obdobie 2007 až 2011 je 3092 mil. EUR. Táto suma sa rozdelí takto (mil. EUR):	Celková orientačná suma určená na realizáciu siedmeho rámcového programu na obdobie piatich rokov, ktoré sa začne 1. januára 2007, je 3092 mil. EUR. Táto suma sa rozdelí takto (mil. EUR):
Odôvodnenie
Bežný pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zdôraznenie toho, že navrhnuté sumy musí potvrdiť prípadný viacročný finančný rámec.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 3 odsek 2a (nový)
	2a. Komisia bude vopred informovať rozpočtový orgán, ak bude mať v úmysle odchýliť sa od rozpisu výdavkov uvedeného v poznámkach a prílohe k ročnému rozpočtu.
Odôvodnenie
Aby sa zlepšilo finančné monitorovanie výskumných činností, ktoré financuje Spoločenstvo, spravodajca sa domnieva, že Komisia by mala pravidelne informovať rozpočtový orgán o uskutočňovaní osobitných programov a vopred ho informovať, ak bude mať v úmysle odchýliť sa od rozpisu výdavkov uvedeného vo všeobecnom rozpočte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 3 odsek 2b (nový)
	2b. Prístup k financovaniu sa uľahčí uplatnením zásady proporcionality na dokumenty, ktoré je potrebné predložiť, a vytvorením databázy na predkladanie žiadostí.
Odôvodnenie
Metódy a postupy treba zjednodušiť, aby sa zlepšila transparentnosť a rýchlosť výberového konania a uľahčil prístup k programu. Rozpočtové prostriedky pridelené výkonnej agentúre by mali dodržiavať ustanovenia kódexu správania sa pri ustanovovaní výkonných agentúr a nariadenia Rady 58/2003, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva. Zabezpečí sa tak primerané financovanie akcií programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 3 odsek 2c (nový)
	2c. Celkové administratívne výdavky programu vrátane vnútorných a správnych výdavkov výkonnej agentúry by mali byť primerané úlohám ustanoveným v príslušnom programe a podliehajú rozhodnutiu rozpočtových a zákonodarných orgánov.
Odôvodnenie
Metódy a postupy treba zjednodušiť, aby sa zlepšila transparentnosť a rýchlosť výberového konania a uľahčil prístup k programu. Rozpočtové prostriedky pridelené výkonnej agentúre by mali dodržiavať ustanovenia kódexu správania sa pri ustanovovaní výkonných agentúr a nariadenia Rady 58/2003 ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva. Zabezpečí sa tak primerané financovanie akcií programu.

POSTUP

Názov	Návrh rozhodnutia Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 až 2011)
Referenčné čísla	KOM(2005)0119 – C6-0112/2005 – 2005/0044(CNS)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 10.5.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum vymenovania	Marilisa Xenogiannakopoulou 9.6.2005
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	22.2.2006
Dátum prijatia	22.2.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 4 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Richard James Ashworth, Reimer Böge, Simon Busuttil, Paulo Casaca, Gérard Deprez, Valdis Dombrovskis, Brigitte Douay, Bárbara Dührkop Dührkop, James Elles, Szabolcs Fazakas, Louis Grech, Nathalie Griesbeck, Catherine Guy-Quint, Jutta D. Haug, Ville Itälä, Anne E. Jensen, Alain Lamassoure, Janusz Lewandowski, Vladimír Maňka, Jan Mulder, Gérard Onesta, Giovanni Pittella, Antonis Samaras, Esko Seppänen, Nina Škottová, László Surján, Helga Trüpel, Kyösti Tapio Virrankoski, Ralf Walter, Thomas Wise, Marilisa Xenogiannakopoulou
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Albert Jan Maat, Hans-Peter Martin, Paul Rübig, José Albino Silva Peneda, Margarita Starkevičiūtė
Náhradníci (čl.178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

• [1]  European Parliament resolution on Policy Challenges and Budgetary Means of the enlarged Union 2007-2013 (2004/2209(INI)), P6_TA(2005)0224, point 16.
• [2]  European Parliament resolution P6_TA(2005)0069 of 9 March 2005.
• [3]  European Parliament resolution preparing FP 7 of 18 November 2003 on "Investing in research: an action plan for Europe" (COM(2003)0226 – 2003/2148(INI)), P5_TA(2003)0495.
• [4]  out of the proposals received, only 1 out of 5 has been able to be supported. In particular, just under 50% of projects considered to be of a very high standard were able to be financed -resolution on Policy Challenges and Budgetary Means of the enlarged Union 2007-2013 (2004/2209(INI)), P6_TA(2005)0224, paragraph 35.
• [5]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (24.2.2006)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu rozhodnutia Rady, ktoré sa týka siedmeho rámcového programu jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 až 2011) Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom)
(KOM(2005)0119 – C6‑0112/2005 – 2005/0044(CNS))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Satu Hassi

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

The proposal for a seventh Euratom framework programme is disproportionate both to the general Seventh Framework Programme of Research and to the general objectives adopted for energy policy.

The premise of the EU's energy policy should be our climate commitments, i.e. the fact that global warming must not be allowed to exceed 2° above pre-industrial levels. In the light of this objective, the most important technologies are those concerned with improving energy efficiency and renewable energy.

Historically, through Euratom, nuclear energy research has received the lion's share of all European Community funding for energy research, some € 55 billion. Now it is time to concentrate on the development of new, clean and safe energy technologies. However, in the proposal for a seventh Euratom framework programme for the five-year period 2007-2011 it is proposed that more funding should be allocated to research into nuclear power than to all other forms of energy research put together according to the proposal for a Seventh Framework Programme of Research for the seven years from 2007 to 2013. At the same time, the funding available for nuclear power would increase by a factor of 2.3 in comparison with the previous Euratom research programme. This is not acceptable.

Fusion will not provide usable energy for many decades yet. In order to control climate change, the industrialised countries must reduce their emissions quickly, by at least 30% by 2020 and by 60-80% by 2050. No one can maintain that fusion will have anything to offer by 2020 and it is quite uncertain that it will even provide any energy by 2050. Europe simply cannot afford to allocate the vast majority of its energy research funding to a form of energy whose foreseeable benefits are so uncertain. Serious risks are also associated with fusion, the most significant being that raw materials for fusion reactions might fall into the wrong hands, giving rise to a danger of proliferation of nuclear weapons.

Allocating funding to research into fission power is contrary to public opinion, which is against nuclear power. There are major risks involved in all stages of the nuclear fuel cycle. Spent nuclear fuel will remain hazardous for hundreds of thousands of years. It is impossible to guarantee its safe storage for periods which are unimaginably long in relation to the human life-span.

Advocates have started to market nuclear power as a solution to climate change. Even known uranium reserves are not sufficient for that. If the present use of fossil fuels were to be replaced with fission power, there would be enough uranium for 3 or 4 years. Used at its present rate, the uranium would last for 50 years. Combating climate change by making greater use of fission power is not, therefore, a realistic option. In Finland, permission was sought for five nuclear power plants on the basis that nuclear power was needed in order to achieve the emission reductions required by the Kyoto Protocol. After the Finnish Parliament had granted permission for them, however, the same people began to bitterly criticise the Kyoto Protocol, claiming that it was unduly harsh and economically damaging to Finland.

The proposed emphasis of the funding of energy research also contradicts all the decisions that have been taken which stress the vital role of new energy technology relating to energy efficiency and renewable energy, not only in the interests of climate protection but also from the point of view of developing energy technology which is competitive on world markets.

The draftsman proposes that only those elements in the Seventh Euratom Framework Programme of Research should receive funding which are clearly unavoidable. These elements are radiation protection, research into radioactive waste and safety techniques. At the same time the draftsman proposes that the total research funding should be reduced from € 3092 m to € 310 m.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text predložený Komisiou[1]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 5
5. Zelená kniha Komisie pod názvom „Za európsku stratégiu zásobovania energiou“ poukazuje na prínos jadrovej energie v súvislosti s poklesom emisií skleníkových plynov a znižovaním závislosti Európy na dovoze energie.	5. Zelená kniha Komisie pod názvom „Za európsku stratégiu zásobovania energiou“ poukazuje na obmedzený prínos jadrovej energie v súvislosti s poklesom emisií skleníkových plynov a znižovaním závislosti Európy na dovoze energie.
Odôvodnenie
V roku 2003 poskytovala jadrová energia menej než 15% komerčnej primárnej energie v EÚ s 25 členskými štátmi, preto obmedzene prispieva k zmene podnebia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 6
6. S prihliadnutím na rozhodnutie Rady z 26. novembra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice týkajúce sa rokovaní o projekte ITER , bude realizácia projektu ITER v Európe v širšom kontexte výskumu energie jadrovej syntézy ústredným bodom činností výskumu jadrovej syntézy vykonávaných v rámci siedmeho rámcového programu.	6. S prihliadnutím na rozhodnutie Rady z 26. novembra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice týkajúce sa rokovania o projekte ITER
Odôvodnenie
Syntéza môže byť technicky realizovateľná najskôr o 30 - 50 rokov, preto nemôže prispieť k riešeniu úloh v súvislosti so zmenami podnebia. Pridelenie enormných rozpočtových prostriedkov pre ITER a výskum jadrovej syntézy je neoprávnené, treba ho zredukovať a investovať do trvalo udržateľnej energie, ako i výskumu a vývoja zdravia a dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 2 odsek 1
1. Siedmy rámcový program sleduje všeobecné ciele uvedené v článku 1 a 2 písm. a) Zmluvy, pričom prispieva k vytváraniu vedomostnej spoločnosti a budovaniu Európskeho výskumného priestoru.	1. Siedmy rámcový program sleduje všeobecné ciele uvedené v článku 2 písm. a) Zmluvy, pričom prispieva k vytváraniu informovanej spoločnosti a vychádza z Európskeho výskumného priestoru.
Odôvodnenie
Od čias Rímskych zmlúv z r. 1957 sa vo svete uskutočnili mnohé zmeny, ale Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu – Euratom – zostáva fakticky nezmenená. Namiesto plnenia zastaranej „úlohy“ podporovať „rýchle budovanie a rast jadrového priemyslu“ (článok 1), 7. rámcový program-Euratom (7. RP - Euratom) by sa mal sústrediť len na ochranu pred žiarením, nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyraďovanie z prevádzky, bezpečnostné techniky a technológie a na vedeckú a technickú podporu politického rozhodovania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 2 odsek 2
2. Do siedmeho rámcového programu patria nasledovné oblasti: výskum v rámci Spoločenstva, vývoj technológií, medzinárodná spolupráca, činnosti súvisiace s rozširovaním a využívaním poznatkov, ako aj odborné vzdelávanie. Týmito oblasťami sa budú zaoberať dva osobitné programy:	2. Do siedmeho rámcového programu patria tieto oblasti: Spoločné výskumné centrum a výskum v rámci Spoločenstva, vývoj technológií, medzinárodná spolupráca, činnosti súvisiace s rozširovaním a využívaním poznatkov, ako aj odborné vzdelávanie. Týmito oblasťami sa bude zaoberať osobitný program:
Do prvého programu patria tieto oblasti:	Do osobitného programu patria tieto oblasti:
a) Výskum energie jadrovej syntézy: zameraný na rozvoj technológií s cieľom využívať bezpečné, trvalo udržateľné, environmentálne spoľahlivé a ekonomicky výhodné zdroje energie;	a) Radiačná ochrana: zvýšiť znalosti a bezpečnosť v oblasti využitia žiarenia v priemysle a v medicíne a minimalizovať vystavenie pracovníkov a verejnosti prírodnému a umelému žiareniu.
b) Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením: s cieľom podporovať bezpečné využívanie jadrového štiepenia a iné spôsoby využívania žiarenia v priemysle a medicíne.	b) Zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom a vyradenie z prevádzky: rozvoj technológií na úpravu a skladovanie rádioaktívneho odpadu a dlhodobých právnych a finančných plánov založených na zásadách platieb za znečisťovanie a preventívnych opatreniach.
	ba) Bezpečnostné postupy a technológie
	bb) Vedecká a technická podpora politickému rozhodovaniu v nukleárnej oblasti v procese prispôsobovania sa meniacim sa politickým požiadavkám.
Do druhého programu patria činnosti Spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energie.	Do programu patria činnosti Spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energie.
Odôvodnenie
7. RP – Euratom by sa mal sústrediť len na ochranu pred žiarením, nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyraďovanie z prevádzky, bezpečnostné techniky a technológie a na vedeckú a technickú podporu politického rozhodovania. Rozvoj nových systémov riadenia reaktorov, by sa mal financovať zo samotných nukleárnych zariadení, ak vôbec. Keďže v tejto oblasti sa prekrýva výskum Spoločenstva a Spoločného výskumného centra, pozmeňujúci a doplňujúci návrh navrhuje namiesto dvoch programov vytvoriť jeden osobitný program, na ktorom by sa podieľalo aj Spoločné výskumné centrum.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 2 odsek 2 bod b a) (nový)
	b a) Ochrana pred žiarením s cieľom podporovať kultúru bezpečnosti a zodpovedajúci výskum na zabezpečenie riadneho posúdenia rizík spojených s využívaním žiarenia v priemysle a medicíne.
Odôvodnenie
Výskum by celkovo vo svojej podstate nemal byť stimulačný, preto sa podporovanie technológií nukleárneho štiepania zamieta. Najväčší dôraz treba klásť na vhodné sústredenie sa na oblasť ochrany pred žiarením, a teda osobitné zameranie by sa malo zavádzať z vlastného rozpočtu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 3 odsek 1
1. Celková suma určená na realizáciu siedmeho rámcového programu na obdobie 2007 až 2011 je 3103 mil. EUR. Táto suma sa rozdelí takto (mil. EUR):	1. Celková suma určená na realizáciu siedmeho rámcového programu na obdobie 2007 až 2011 je 310 miliónov eur. Suma sa rozdelí takto (v mil. eur):
a) Výskum energie jadrovej syntézy 2159	a) Radiačná ochrana...............................155
b) Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením 394	b) Rádioaktívny odpad...............................65
c) Výskum energie jadrovej syntézy 539	c) Bezpečnostné postupy a technológie....45
	ca) Vedecká a technická podpora............45
Odôvodnenie
Verejné finančné prostriedky by sa mali investovať tam, kde je výskum a rozvoj najpotrebnejší. Najväčšiu časť finančných prostriedkov 7. RP – Euratom treba preto použiť na ochranu pred žiarením. Zmeny v kategóriách, ktoré má zahrnúť 7. RP, sú vysvetlené vyššie v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 4.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Príloha I názov
CIELE V OBLASTI VEDY A TECHNIKY, OKRUHY TÉM A ČINNOSTI	CIELE V OBLASTI VEDY A TECHNIKY, OKRUHY TÉM A ČINNOST V SPOLUPRÁCI SO SPOLOČNÝM VÝSKUMNÝM CENTROM
Odôvodnenie
To isté ako k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 4.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Príloha I úvod
ÚVOD	vypúšťa sa
Siedmy rámcový výskumný program Euratom-u sa realizuje v dvoch častiach, ktoré zodpovedajú „nepriamym“ akciám v oblasti energie jadrovej syntézy, jadrového štiepenia a ochrany pred žiarením a „priamym“ vedeckým činnostiam Spoločného výskumného centra.
VÝSKUM ENERGIE JADROVEJ SYNTÉZY
Cieľ Rozvíjať vedomostnú základňu a realizovať projekt ITER, ktorý je významným krokom k vytvoreniu prototypových reaktorov pre bezpečné, trvalo udržateľné, environmentálne spoľahlivé a ekonomicky výhodné elektrárne.
Odôvodnenie V zásobovaní energiou v rámci Európy sa v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte objavujú vážne nedostatky. Je potrebné prijať opatrenia súvisiace s riešením problémov bezpečnosti dodávky energie, klimatických zmien a trvalo udržateľného rozvoja, a pritom zaistiť nenarušený hospodársky rast.
EÚ v nasledujúcom desaťročí môže využiť významný potenciál oblasti syntézy v rámci realizácie trvalo udržateľného a bezpečného zásobovania energiou. V dôsledku úspešného vývoja v tejto oblasti sa vytvoria bezpečné, trvalo udržateľné a ekologické zásoby energie. Dlhodobým cieľom v rámci európskeho výskumu energie jadrovej syntézy, ktorý pokrýva všetky činnosti súvisiace s touto oblasťou vykonávané v členských štátoch a pridružených tretích krajinách, je spoločné vytvorenie prototypových reaktorov pre ekonomicky výhodné elektrárne spĺňajúce stanovené požiadavky.
Hlavnou prioritou v rámci stratégie dosahovania tohto dlhodobého cieľa je vytvorenie nástroja ITER (základného experimentálneho nástroja dokazujúceho vedeckú a technickú realizovateľnosť získavania energie na základe syntézy), po ktorom bude nasledovať vytvorenie demonštračnej syntetickej elektrárne DEMO. Okrem týchto úloh sa bude realizovať aj dynamický program na podporu vedy a techniky určený na pomoc pre projekt ITER a pre vývoj materiálov, technológií súvisiacich s jadrovou syntézou a získavanie nových poznatkov v oblasti fyziky potrebných pre realizáciu projektu DEMO. Okrem európskeho sektoru priemyslu sa na týchto projektoch budú podieľať združenia zaoberajúce sa jadrovou syntézou a tretie krajiny, najmä strany Dohody o projekte ITER.
Činnosti Realizácia projektu ITER
Patria sem činnosti súvisiace so spoločnou realizáciou projektu ITER (ako medzinárodná výskumná infraštruktúra), najmä činnosti vzťahujúce sa na prípravu miesta prevádzky, založenie organizácie ITER a spoločného európskeho podniku ITER, jeho riadenie a personálne zabezpečenie, všeobecnú technickú a správnu podporu, konštrukčné zabezpečenie zariadení a príslušných inštalácií, ako aj na podporu projektu počas jeho realizácie.
Oblasť výskumu a rozvoja v rámci prípravy prevádzky projektu ITER
V rámci programu zameraného na oblasť fyziky a vývoj technológií sa budú využívať nástroje a zdroje vyplývajúce z programu jadrovej syntézy, vrátane zariadení JET. Na základe tohto programu sa zhodnotia kľúčové technológie projektu ITER, upevnia rozhodnutia týkajúce sa tohto projektu a pomocou experimentálnych a teoretických činností sa zabezpečí jeho príprava.
Technologické činnosti v rámci prípravy projektu DEMO
K týmto činnostiam patrí dynamický vývoj materiálov a kľúčových technológií jadrovej syntézy, ako aj vytvorenie projektového tímu zaoberajúceho sa prípravou medzinárodného zariadenia na ožarovanie materiálov vyrobených na základe jadrovej syntézy (International Fusion Materials Irradiation Facility, IFMIF), v ktorom sa budú testovať materiály využívané v rámci projektu DEMO. Pôjde o testovanie a vytváranie modelov materiálov na základe ožarovania, koncepčné projektové štúdie DEMO a štúdie bezpečnosti a posudzovanie environmentálnych a socio-ekonomických aspektov energie jadrovej syntézy.
Činnosti v oblasti vedy a rozvoja z dlhodobého hľadiska
K týmto činnostiam patrí ďalší rozvoj pokročilejších koncepcií výskumu magnetického poľa s potenciálnymi výhodami pre druhú generáciu elektrární využívajúcich syntézu (so zameraním na skonštruovanie zariadenia stelarátor W7-X), vývoj teórie, vytváranie modelov zameraných na komplexné porozumenie správania syntetických plaziem a koordináciu súkromnoprávnych výskumných činností v oblasti inerciálneho ohraničenia plazmy, pokiaľ ide o kontext kontaktných činností.
· Ľudské zdroje, vzdelávanie a odborné vzdelávanie
Vzhľadom na momentálne a strednodobé potreby v rámci projektu ITER sa v súvislosti s ďalším vývojom v oblasti syntézy bude postupovať s ohľadom na iniciatívy zamerané na zabezpečenie dostupnosti primeraných ľudských zdrojov, pokiaľ ide o ich počet, vedomosti a schopnosti, vysokú odbornosť a úroveň skúseností.
Infraštruktúra Jedným z prvkov nových výskumných infraštruktúr významného európskeho rozmeru bude vytvorenie medzinárodného výskumného projektu ITER v oblasti syntézy energie.
Odôvodnenie
To isté ako k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Príloha I Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením názov
JADROVÉ ŠTIEPENIE A OCHRANA PRED ŽIARENÍM	OCHRANA PRED NUKLEÁRNYM ŽIARENÍM
Odôvodnenie
Jadrový sektor je v prevádzke na komerčnej báze už vyše päťdesiat rokov, preto ho nemožno hodnotiť ako technológiu v počiatočnom štádiu. Okrem toho jadrové zariadenia v Európe prinášajú každoročne zisk desiatky miliárd eur. Rozvoj nových systémov riadenia reaktorov, by sa preto mal financovať zo samotných nukleárnych zariadení, ak vôbec.
Prvoradou zásadou vo všetkých oblastiach používania žiarenia v priemysle i v zdravotníctve musí byť ochrana človeka a životného prostredia, preto by sa 7. RP mal sústrediť najmä na ochranu pred žiarením.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Príloha I Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením Cieľ
Vytvárať stabilnú vedeckú a technickú základňu s cieľom urýchliť praktický vývoj s ohľadom na bezpečnejšie zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom s dlhým časom rozpadu, podporovať bezpečnejšie a vo vzťahu k zdrojom účelnejšie a konkurenčnejšie využívanie jadrovej energie a zabezpečovať pevný a spoločensky prijateľný systém ochrany ľudí a životného prostredia proti účinkom ionizujúceho žiarenia.	Vytvárať stabilnú vedeckú a technickú základňu s cieľom urýchliť praktický vývoj s ohľadom na bezpečnejšie zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom podľa zásad vychádzajúcich z princípu znečisťovateľa a bezpečnostných opatrení a zabezpečovať pevný a spoločensky prijateľný systém ochrany ľudí a životného prostredia proti účinkom minulého, súčasného i budúceho ionizujúceho žiarenia.
Odôvodnenie
To isté ako v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 9.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Príloha 1 Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením Odôvodnenie
V súčasnosti tvorí jadrová energia tretinu celkového objemu elektrickej energie spotrebovanej v EÚ a je v súčasnosti najvýznamnejším dostupným zdrojom bezuhlíkovej (carbon-free) elektrickej energie pri základnom zaťažení. Európsky sektor jadrovej energie je príkladom poprednej technológie s profesionálne zaujímavými pracovnými príležitosťami pre státisíce ľudí. Vďaka pôvodnému a pritom spoľahlivému zdroju - jadrovej energii - sa zvyšuje úroveň nezávislosti a bezpečnosti zásobovania v rámci EÚ v súvislosti s nástupom modernejšej technológie, ktorá má potenciál priniesť výrazné zefektívnenie využívania zdrojov, zabezpečiť ešte kvalitnejšie bezpečnostné normy, a pritom dosiahnuť pokles odpadu v porovnaní s výsledkami, ktoré prináša súčasná technológia.	Ak nerátame Francúzsko, ktoré je celosvetovou výnimkou, jadrová energia tvorí v súčasnosti menej než tretinu celkového objemu elektrickej energie spotrebovanej v EÚ a je v súčasnosti najvýznamnejším dostupným zdrojom elektrickej energie bez emisie uhlíka pri základnom zaťažení len v niekoľkých členských štátoch. Jadrová energia však pokrýva len 15% primárnej spotreby EÚ.
Existujú však aj vážne dôvody na znepokojenie, ktoré majú vplyv na ďalšie využívanie tohto zdroja energie v EÚ. Základnými otázkami sú prevádzková bezpečnosť reaktora a zaobchádzanie s odpadom s dlhým časom rozpadu, ktoré sa naďalej riešia na technickej úrovni, pričom je potrebné zvážiť aj politické a spoločenské náhľady na riešenie uvedených problémov. Pri akomkoľvek využívaní žiarenia či už v priemysle alebo medicíne platí prvoradá zásada ochrany človeka a životného prostredia. Táto nadradená zásada, napomáhajúca pri udržiavaní vysokej úrovne bezpečnosti, platí vo všetkých tematických oblastiach, ktorých sa uvedený výskum týka. Obdobným spôsobom možno presne vymedziť aj potreby v oblasti vedy o jadrovej energii a v rámci technického zabezpečovania dostupnosti výskumných infraštruktúr a výskumného zázemia. Okrem toho jednotlivé technické oblasti prepájajú hraničné témy ako cyklus jadrového paliva, aktinidová chémia, analýza rizík, hodnotenie bezpečnosti a dokonca aj problematika spoločnosti a štátu.	Existujú vážne dôvody na znepokojenie, ktoré majú vplyv na ďalšie využívanie tohto zdroja energie v EÚ. Základnými otázkami, ktoré sa naďalej riešia na technickej úrovni, sú zvýšené riziko terorizmu a nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní, prevádzková bezpečnosť reaktora a zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom, najmä s dlhým časom rozpadu, pričom je potrebné zvážiť aj politické a spoločenské názory na riešenie uvedených problémov. Pri každom využívaní žiarenia, či už v priemysle alebo medicíne musí platiť prvoradá zásada ochrany človeka a životného prostredia. Táto nadradená zásada, ktorej cieľom je vysoká úroveň bezpečnosti, platí vo všetkých tematických oblastiach, ktorých sa uvedený výskum týka. Podobne možno presne vymedziť aj potreby v oblasti vedy o jadrovej energii a v rámci technického zabezpečovania dostupnosti výskumných infraštruktúr a výskumného zázemia. Okrem toho jednotlivé technické oblasti prepájajú hraničné témy ako cyklus jadrového paliva, aktinidová chémia, analýza rizík, hodnotenie bezpečnosti a dokonca aj spoločenské a vládne problémy.
Odôvodnenie
To isté ako v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 9.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Príloha I Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením Činnosti Zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom
Zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom	Zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom a vplyv na spoločnosť a životné prostredie
Výskum orientovaný na realizáciu a rozvojové činnosti zamerané na hĺbkové geologické uskladnenie spotrebovaného paliva a rádioaktívneho odpadu s dlhým časom rozpadu, prípadne demonštrácie technológií a bezpečnostných opatrení a podpora rozvoja spoločného európskeho vnímania hlavných otázok súvisiacich so zaobchádzaním s odpadom a jeho likvidáciou. Výskum koncepcie rozpadu a transmutácie, prípadne iných koncepcií zameraných na znižovanie množstva a/alebo nebezpečenstva odpadu určeného na uskladnenie.	Výskum rôznych spôsobov zaobchádzania s existujúcim odpadom, zameraný na rozvoj sociálnych, ekonomických, právnych a environmentálnych kritérií, ktorý jednoznačne preukáže stálosť počas doby uskladnenia.
Odôvodnenie
Podľa zákonov každého členského štátu percento, ktoré sa má vyčleniť na likvidáciu rádioaktívneho odpadu. Tieto finančné prostriedky by mohli byť eventuálne stovky miliárd eur, a príspevok z fondov EÚ do tohto procesu môže byť len minimálny. 7. RP preto musí venovať svoje obmedzené verejné finančné prostriedky na výskum zvyčajných osobitných kritérií existujúcich spôsobov nakladania s jadrovým odpadom, ktoré jednoznačne zaistia stálosť počas doby uskladnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Príloha I Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením Činnosti Systémy riadenia reaktorov
Systémy riadenia reaktorov	vypúšťa sa
Výskum so zameraním na podporu ďalšej bezpečnej prevádzky existujúcich systémov riadenia reaktorov (vrátane zariadení palivových cyklov) pri zohľadnení nových výziev ako predlžovanie životnosti a vývoj nových metodík moderného hodnotenia bezpečnosti (vrátane technických a ľudských faktorov) a so zameraním na hodnotenie potenciálu a bezpečnostných aspektov budúcich systémov riadenia reaktorov v krátkodobom a strednodobom horizonte s cieľom udržať doterajšiu vysokú úroveň bezpečnostných noriem v rámci EÚ.
Odôvodnenie
To isté ako v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 9.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Príloha I Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením Činnosti Ochrana pred žiarením
	Cieľ
Výskum zameraný najmä na nebezpečenstvo ožarovania v nízkych dávkach, na využitie žiarenia v medicíne a na riadenie a prevenciu s ním súvisiacich nehôd, zabezpečenie vedeckého základu pevného, vyváženého a spoločensky prijateľného systému ochrany, ktorý neadekvátne neobmedzí prospešné a rozšírené využívanie žiarenia v medicíne a priemysle (vrátane výroby jadrovej energie). Výskum zameraný na znižovanie hrozby jadrového a rádiologického terorizmu a na zmiernenie jeho dopadu.	Zabezpečenie pevného a spoločensky prijateľného systému ochrany ľudí a životného prostredia proti účinkom ionizujúceho žiarenia. Zlepšenie ochrany pred žiarením naďalej zostáva prioritou, ak sa má zachovať úžitok získaný z doterajšej výskumnej činnosti. Prepojenie súčasných zdrojov do siete a vytváranie európskej pridanej hodnoty prostredníctvom budovania kontaktov medzi osobami aktívnymi vo výskume.
	Odôvodnenie
	Na to, aby Spoločenstvo v oblasti bezpečnosti naďalej dosahovalo dobré výsledky, je stále potrebná opatrnosť. Európa reagovala na hrozby jadrových incidentov investíciami do výskumu ochrany pred žiarením s cieľom pochopiť základné charakteristiky, ako sú dávka a riziko, vybudovať pevný základ pre normy a nariadenia a získať dostatočné vedecké podklady pre zmierňovanie následkov vážnych nehôd. Do medicíny sa rýchlym tempom zavádzajú nové lekárske technológie využívajúce ionizujúce žiarenie. Aby sa umožnilo zachovanie rovnováhy medzi rizikami a výhodami, je potrebné dôkladnejšie zhodnotiť dávky pre pacientov a kritériá kvality. Určovanie dávok je základom takmer všetkých postupov a nariadení týkajúcich sa radiačnej ochrany a lekárskeho využitia ionizujúceho žiarenia. Výskum v oblasti dozimetrie je naďalej dôležitý z hľadiska zachovania odbornej spôsobilosti Európy v oblasti internej aj externej dozimetrie, ako aj na zabezpečenie zodpovedajúcej udržateľnosti odbornej základne. Pre súčasný systém radiačnej ochrany sú problémom pozorované vedľajšie účinky žiarenia a otázky o primeranosti ponímania dávky a odhadovania rizika.
	Činnosti
	· Kvantifikácia rizík v prípade nízkych dávok ožiarenia a dlhodobejšieho vystavenia žiareniu V rádiobiológii a v súvislosti so zdravotnými účinkami nízkych dávok je hlavnou otázkou zistenie citlivosti jednotlivca na ožiarenie. Špecifickými témami v tejto výskumnej oblasti sú skoré a oneskorené reakcie buniek a tkaniva na ionizujúce žiarenie a pochopenie rozvoja rakovinových a nerakovinových účinkov. Ďalšie témy sú zamerané na otázky priamo súvisiace s odporúčaniami na ochranu pred žiarením. Vyžadujú si informácie z iných výskumných oblastí, ako napr. epidemiológie, rádiobiológie, dozimetrie či rádioekológie.
	· Lekárske využitie žiarenia
	V prípade niektorých z týchto nových technológií doposiaľ nie sú známe dávky pre pacientov a kvalita vyobrazenia, malo by sa preto vykonať hodnotenie na veľkom počte pacientov. Hodnoty dávok a ich vzťah ku kvalite vyobrazenia sú potrebné na to, aby lekári mohli riadne zhodnotiť individuálne riziká a výhody. Tieto informácie sú nutné aj pre ďalšie epidemiologické štúdie.
	· Dozimetria
	Vedecké úlohy možno rozdeliť do piatich oblastí:
	(1) dozimetria vysokých energií na terapeutické využitie v medicíne,
	(2) dozimetria v cielenej rádioterapii,
	(3) dozimetria na pracoviskách a pri vystavení prírodnému žiareniu (vrátane kozmického žiarenia a radónu),
	(4) dozimetria v núdzových situáciách (výber v kritickej situácii, tzv. triage) a
	(5) dozimetria a prístrojové vybavenie. V prípade väčšiny dozimetrických postupov je vysoká korelácia medzi rozličnými oblasťami využitia. Vo všetkých oblastiach dozimetrie žiarenia existuje spoločný záujem o otázky dozimetrických veličín a moderných dozimetrických metód.
	· Riadenie krízových situácií, obnova a rádioekológia
	Je potrebné riešiť tieto otázky:
	(1) ochrana ľudí a životného prostredia pred škodlivými účinkami rádioaktívneho znečistenia ekosystémov,
	(2) posúdenie dlhodobých následkov rádioaktívneho znečistenia ekosystémov rádionuklidmi s dlhým polčasom rozpadu, pochádzajúcimi zo skládok jadrového odpadu, ako aj v prípade voľne sa vyskytujúcich rádioaktívnych látok (NORM), a
	(3) zlepšenie základných znalostí rozhodujúcich procesov.“
Odôvodnenie
Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 5.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Príloha I Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením Činnosti Infraštrukúra
Infraštruktúra	vypúšťa sa
Podpora dostupnosti výskumných infraštruktúr ako napríklad reaktorov vyhotovených z testovacích materiálov, podzemných výskumných laboratórií, rádiobiologických zariadení a tkanivových bánk potrebných na udržanie vysokej úrovne technického pokroku, inovácií a bezpečnosti v európskom jadrovom sektore.
Odôvodnenie
To isté ako v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 9.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Príloha I Jadrové štiepenie a ochrana pred žiarením Činnosti Ľudské zdroje a odborné vzdelávanie
Podpora udržiavania ďalšieho rozvoja vedeckej odbornosti a ľudských schopností s cieľom dlhodobo zabezpečovať dostupnosť primerane kvalifikovaných výskumníkov a zamestnancov v jadrovom sektore.	Podpora udržiavania a ďalšieho rozvoja vedeckej odbornosti a ľudských schopností s cieľom zabezpečovať dostatok primerane kvalifikovaných výskumných pracovníkov a zamestnancov v sektore vyraďovania jadrových zariadení.
Odôvodnenie
Za posledných vyše 15 rokov bolo ku koncu roka 2004 v EÚ s 25 krajinami zatvorených 22 elektrární, a keďže nová výstavba nie je výrazná, priemerný vek funkčných atómových elektrární sa stále zvyšuje. Výskumné reaktory sa musia takisto vyradiť z prevádzky. Je preto dôležité, aby bol dostatok výskumných pracovníkov a zamestnancov v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, čo bude časom stále dôležitejšie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Príloha I Činnosti spoločného výskumného centra názov
ČINNOSTI SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA	VEDECKÉ POZNATKY PRE POLITICKÉ ROZHODOVANIE EÚ
Odôvodnenie
To isté ako v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 4.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Príloha I Činnosti spoločného výskumného centra Cieľ
Cieľ
Zabezpečovať vedecko-technickú podporu procesu vytvárania politík EÚ na základe požiadaviek zákazníkov, a pritom zabezpečovať podporu realizácie a monitorovania existujúcich politík a pružne reagovať na požiadavky súvisiace s novou politikou.	Na základe požiadaviek zákazníkov zabezpečovať vedecko-technickú podporu politickým rozhodnutiam EÚ v procese prispôsobovania sa meniacim politickým požiadavkám.
Odôvodnenie
Zámerom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je poskytovať politikom EÚ informácie pre budúcnosť, t.j. smerom k hospodárstvu „inteligentnej energie“, založenom na úsporných opatreniach, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Príloha I Činnosti spoločného výskumného centra v nukleárnej oblasti Odôvodnenie
Odôvodnenie	vypúšťa sa
Spoločné výskumné centrum podporuje ciele Európskej stratégie zásobovania energiou, predovšetkým v rámci úsilia pri dosahovaní cieľov vytýčených v Kjótskom protokole. Potenciál jadrovej technológie EÚ si v mnohých aspektoch vyslúžil uznanie na základe predchádzajúcich úspechov v tejto oblasti. Vedecké zázemie a pôsobenie Spoločného výskumného centra v rámci medzinárodnej vedeckej obce významne pomáha pri realizácii politík EÚ a nových trendov v oblasti jadrového výskumu. Pri uskutočňovaní uznávaných vedecko-technických pracovných projektov Spoločné výskumné centrum využíva svoj kompetentný personál, ako aj najmodernejšie zariadenia. V rámci svojej podpory politiky EÚ s cieľom perspektívne zvyšovať svoj potenciál a vedomostné zázemie sa toto centrum zaoberá aj vzdelávaním mladých vedcov a rozvojom ich mobility. Nové požiadavky sa objavujú predovšetkým v oblasti zahraničných vzťahov a bezpečnostných politík. V týchto prípadoch vzniká potreba prístupu k spoľahlivým vnútorným informáciám/analýzam/systémom, ktoré na trhu vždy nemožno získať.
Činnosti Spoločného výskumného centra týkajúce sa jadrového výskumu sa sústreďujú na uspokojenie požiadaviek súvisiacich s vedou a technickým rozvojom v záujme Komisie a členských štátov. Cieľom tohto programu je rozvíjať a zbierať vedomosti, ktoré sa stanú vkladom do diskusie o výrobe jadrovej energie, jej bezpečnosti, spoľahlivosti, trvalej udržateľnosti a kontroly, ako aj z nej vyplývajúcich rizík a problémov vrátane inovatívnych/budúcich systémov riadenia reaktorov.
Odôvodnenie
To isté ako k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 4.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Príloha 1 Činnosti spoločného výskumného centra Činnosti
Činnosti	vypúšťa sa
Činnosti Spoločného výskumného centra sa budú zameriavať na:
Zaobchádzanie s jadrovým odpadom a jeho dopad na životné prostredie s cieľom pochopiť procesy súvisiace s cyklom jadrového paliva začínajúcim jeho výrobou a končiacim uskladnením odpadu, a nachádzať efektívne riešenia pri zaobchádzaní s nebezpečným odpadom v súlade s jedným z dvoch hlavných postupov (priame uskladnenie alebo rozpad a transmutácia).
Jadrová bezpečnosť pri realizácii výskumu existujúcich aj nových palivových cyklov a pri skúmaní bezpečnosti reaktorov západoeurópskeho a ruského typu, ako aj navrhovaného nového reaktora. Spoločné výskumné centrum bude zároveň zodpovedať za koordináciu a prípravu európskeho príspevku k vedecko-technickej iniciatíve v kontexte medzinárodného fóra „Generation IV International Forum“, na ktorom sa podieľajú popredné svetové výskumné organizácie.
Odôvodnenie
To isté ako k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 4.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Príloha II Programy financovania 1. Programy financovania v oblasti energie jadrovej syntézy
1. PROGRAMY FINANCOVANIA V OBLASTI ENERGIE JADROVEJ SYNTÉZY	vypúšťa sa
V oblasti výskumu energie jadrovej syntézy si špecifická povaha činností v tejto oblasti vyžaduje zavedenie osobitných opatrení. Finančná podpora sa vynaloží na činnosti realizované na základe postupov stanovených v:
1.1 zmluvách o združení uzavretých medzi Komisiou, členskými štátmi alebo plne pridruženými tretími krajinami alebo subjektami so sídlom v členských štátoch alebo plne pridružených tretích krajinách, ktoré zabezpečujú realizáciu časti programu výskumu v oblasti energie jadrovej syntézy podľa článku 10 Zmluvy;
1.2 Európskej dohode o vývoji fúzie (European Fusion Development Agreement, EFDA), ktorá je dvojstrannou dohodou uzavretou medzi Komisiou a organizáciami pôsobiacimi alebo pracujúcimi pre členské štáty a pridružené krajiny, ktorá okrem iného zabezpečuje rámec ďalšieho výskumu programov syntézy v pridružených organizáciách a v oblasti priemyslu využívanie zariadení JET a spoluúčasť Európy na poli medzinárodnej spolupráce;
1.3 ustanoveniach v článkoch 45 až 51, kapitola 5, hlava II Zmluvy týkajúcich sa spoločného európskeho podniku ITER;
1.4 medzinárodných zmluvách medzi Euratom-om a tretími krajinami týkajúcich sa činností v oblasti výskumu a rozvoja energie jadrovej syntézy ako napríklad Dohoda o projekte ITER;
1.5 akýchkoľvek iných dvojstranných dohodách uzavretých medzi Spoločenstvom a pridruženými organizáciami, najmä v Dohode o mobilite zamestnancov;
1.6 akciách zameraných na zdieľanie nákladov zameraných na podporu a prínos k výskumu energie jadrovej syntézy spolu s orgánmi v členských štátoch alebo v krajinách pridružených k Rámcovému programu o Euratom-e, ktoré nie sú stranami Zmluvy o združení.
Okrem uvedených činností sa môžu uskutočňovať akcie na podporu a rozvoj ľudských zdrojov, štipendijných pobytov, iniciatív súvisiacich s integráciu infraštruktúry, ako aj osobitné podporné akcie so zameraním najmä na koordináciu výskumu syntézy energie, realizáciu štúdií na podporu týchto činností, rozvoj v oblasti publikácií, výmeny informácií a odborného vzdelávania s cieľom zlepšiť transfer v oblasti technológií.
Odôvodnenie
To isté ako k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Príloha II Programy financovania 2. Programy financovania v iných oblastiach
2. PROGRAMY FINANCOVANIA V INÝCH OBLASTIACH	1. PROGRAMY FINANCOVANIA
Činnosti v iných oblastiach ako energia syntézy uvedené v Rámcovom programe o Euratom-e sa budú financovať na základe rôznych programov financovania. Tieto programy financovania sa využijú samostatne alebo kombinovane na financovanie rôznych kategórií akcií realizovaných v rámci tohto rámcového programu.	Činnosti uvedené v Rámcovom programe -Euratom sa budú financovať na základe rôznych programov financovania. Tieto programy financovania sa využijú samostatne alebo kombinovane na financovanie akcií rôznych kategórií realizovaných v rámci tohto rámcového programu.
Odôvodnenie
Syntéza nebude financovaná z verejných prostriedkov EÚ.

POSTUP

Názov	Návrh rozhodnutia Rady, ktoré sa týka siedmeho rámcového programu jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 až 2011) Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom)
Referenčné čísla	KOM(2005)0119 – C6‑0112/2005 – 2005/0044(CNS)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 10.5.2005
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Satu Hassi 24.5.2005
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	21.11.2005		22.2.2006	23.2.2006
Dátum prijatia	23.2.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 20 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georgs Andrejevs, Liam Aylward, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Avril Doyle, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Mary Honeyball, Caroline Jackson, Christa Klaß, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Peter Liese, Riitta Myller, Dimitrios Papadimoulis, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Karin Scheele, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Jonas Sjöstedt, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi a Anja Weisgerber.
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfonso Andria, Giovanni Berlinguer, Milan Gaľa, Ambroise Guellec, Kartika Tamara Liotard, Miroslav Mikolášik a Andres Tarand.
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Simon Busuttil, Giusto Catania, Jorgo Chatzimarkakis, Joel Hasse Ferreira, Anna Hedh, Luis Herrero-Tejedor, Elisabeth Jeggle, Ljudmila Novak, José Ribeiro e Castro, Willem Schuth, Konrad Szymański, Henri Weber a Anna Záborská.
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

POSTUP

Názov	Návrh rozhodnutia Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 až 2011)
Referenčné čísla	KOM(2005)0119 – C6 0112/2005 – 2005/0044(CNS)
Dátum konzultácie s EP	25.4.2005
Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 10.5.2005
Výbory požiadané o stanoviská   dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 10.5.2005		ENVI 10.5.2005
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca   dátum menovania	Jerzy Buzek 25.5.2005
Predchádzajúci spravodajca
Zjednodušený postup – dátum rozhodnutia  dátum rozhodnutia
Námietky voči právnemu základu   dátum stanoviska JURI
Zmena výšky finančných prostriedkov   dátum stanoviska BUDG
Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom – dátum rozhodnutia na schôdzi
Konzultácia s Výborom regiónov – dátum rozhodnutia na schôdzi
Prerokovanie vo výbore	13.7.2005		12.9.2005	4.10.2005	11.10.2005		29.11.2005
	16.1.2006		25.1.2006	19.4.2006	29.4.2006		4.5.2006
Dátum prijatia	30.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 4 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Attard-Montalto, Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Adam Gierek, Norbert Glante, Umberto Guidoni, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Vincenzo Lavarra, Reino Paasilinna, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	María del Pilar Ayuso González, Avril Doyle, Edit Herczog, Peter Liese, Lambert van Nistelrooij, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Vittorio Prodi, John Purvis
Náhradníci (čl. 178 ods. 2)prítomní na záverečnom hlasovaní	Hiltrud Breyer (Claude Turmes)
Dátum predloženia	1.6.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...