Postup : 2006/2133(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0471/2006

Predkladané texty :

A6-0471/2006

Rozpravy :

PV 12/03/2007 - 18
CRE 12/03/2007 - 18

Hlasovanie :

PV 13/03/2007 - 8.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0062

SPRÁVA     
PDF 259kWORD 223k
21. december 2006
PE 380.802v02-00 A6-0471/2007

o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo

(2006/2133(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Richard Howitt

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo

(2006/2133(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na dve najzávažnejšie medzinárodne dohodnuté normy podnikového správania: Vyhlásenie tripartity Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a so zreteľom na kódexy správania dohodnuté pod záštitou medzinárodných organizácií, akými sú FAO, Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová banka, ako aj na úsilie pod patronátom konferencie UNCTAD (Konferencia OSN o obchode a rozvoji) v otázkach činností podnikov v rozvojových krajinách,

–   so zreteľom na vyhlásenie MOP o základných zásadách a právach pri práci z 18. júna 1998 a dohodu o univerzálnej podstate pracovných noriem: zrušenie nútenej práce (dohovory 29 a 105), sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie (dohovory 87 a 98), zrušenie detskej práce (dohovor 138 a dohovor 182) a nediskriminácia v zamestnaní (dohovory 100 a 111),

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu OSN o ľudských právach a najmä na jej článok, podľa ktorého má každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti zohrávať svoju úlohu pri zabezpečení všeobecného dodržiavania ľudských práv so zreteľom na Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach z roku 1966, Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, návrh Deklarácie OSN o právach pôvodných obyvateľov z roku 1994, Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–   so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti korupcii (1997),

–   so zreteľom na globálnu iniciatívu pre podávanie správ (Global Reporting Initiative -GRI) z roku 1997(1) a aktualizované usmernenia G3 pre podávanie správ o trvalej udržateľnosti zverejnené 5. októbra 2006,

–   so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact spustenú v septembri 2000,

–   so zreteľom na vyhlásenie OSN Global Compact a Global reporting Initiative z 9. októbra 2006 o vytvorení „strategickej aliancie“,

–   so zreteľom na návrh noriem OSN o zodpovednosti nadnárodných podnikov a iných podnikov v oblasti ľudských práv (december 2003),

–   so zreteľom na výsledok svetového summitu OSN v Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji, najmä na požiadavku medzivládnych iniciatív o otázke podnikovej zodpovednosti a závery Rady z 3. decembra 2002 o ďalších krokoch po summite,

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o práci skupiny Global Compact Smerom ku globálnemu partnerstvu – zlepšená spolupráca medzi OSN a príslušnými partnermi, najmä súkromným sektorom z 10. augusta 2005 (05-45706 (E) 020905),

–   so zreteľom na vymenovanie osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre obchod a ľudské práva, na jeho predbežnú správu z 22. februára 2006 (E/CN.4/2006/97) a regionálne konzultácie uskutočnené v Bangkoku 26. a 27. júna 2006 a v Johannesburgu 27. a 28. marca 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 1999 o normách EÚ pre európske podniky v rozvojových krajinách: smerom k Európskemu kódexu správania(2), v ktorom sa odporúča vytvorenie európskeho modelu kódexu správania podporovaného európskou platformou pre monitorovanie,

–   so zreteľom na Bruselský dohovor z roku 1968 konsolidovaný nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(3),

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 761/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS)(4),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 3. decembra 2001 o pokračovaní Zelenej knihy o podnikovej sociálnej zodpovednosti(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2002 o Zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca podnikovej sociálnej zodpovednosti(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2003 o sociálnej zodpovednosti podnikov: príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju(7),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 30. mája 2001 o uznávaní, meraní a uverejňovaní informácií o životnom prostredí v účtovnej závierke a vo výročných správach obchodných spoločností (oznámené pod dokumentom číslo C(2001)1495)(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2002 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Podporovanie hlavných pracovných noriem a zlepšenie sociálneho riadenia v kontexte globalizácie(9),

–   so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. februára 2003 o podnikovej sociálnej zodpovednosti(10),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Vládnutie a rozvoj (KOM(2003) 615),

–   so zreteľom na smernicu 2003/51/ES Európskeho parlamentu a Rady o ročnej a konsolidovanej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, bánk a iných finančných inštitúcií a poisťovní(11),

–   so zreteľom na smernicu 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(12),

–   so zreteľom na záverečnú správu a odporúčania európskeho viacstranného fóra o PSZ z 29. júna 2004 vrátane odporúčania siedmich podporných činností na dosiahnutie správneho právneho rámca,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Sociálna dimenzia globalizácie – prínos politiky EÚ k rovnomernému rozdeleniu úžitku (KOM(2004) 383),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS o klamlivej reklame, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách)(13),

–   so zreteľom na Európsku radu z 22. a 23. marca 2005, ktorá opätovne spustila Lisabonskú stratégiu so zameraním na partnerstvo medzi EÚ a členskými štátmi Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí a detskej práci v rozvojových krajinách(14),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti (KOM (2005) 658) a obnovenú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ prijatú Radou 9. júla 2006,

–   so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji podpísaný Komisiou, Radou a Európskym parlamentom 20. decembra 2005,

–   so zreteľom na nový všeobecný systém preferencií (VSP+) platný od 1. januára 2006, ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a obsahuje tiež nové stimuly pre zraniteľné krajiny čeliace špecifickým obchodom, finančným alebo rozvojovým potrebám,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos EÚ k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006) 249),

–   so zreteľom na Zelenú knihu o Európskej iniciatíve za transparentnosť z 3. mája 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji(15),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Modernizácia práva obchodných spoločností a rozšírenie riadenia podnikov v Európskej únii – plán ďalšieho postupu (akčný plán EÚ o riadení podnikov) (KOM (2003) 284),

–   so zreteľom na vypočutie Podniková sociálna zodpovednosť – existuje európsky prístup? organizované Európskym parlamentom 5. októbra 2006,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0471/2006),

A. keďže podniky nemôžu byť náhradou za verejné orgány, keď tieto orgány zlyhajú pri výkone kontroly dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem,

1.  je presvedčený, že rastúca sociálna a environmentálna zodpovednosť podnikov spojená so zásadou podnikovej zodpovednosti predstavuje nevyhnutný prvok európskeho sociálneho modelu, európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a plnenia sociálnych úloh ekonomickej globalizácie;

2.  víta oznámenie Komisie, ktoré je novým podnetom pre diskusiu EÚ o podnikovej sociálnej zodpovednosti (PSZ), ale upozorňuje na obavy niektorých kľúčových zúčastnených strán z nedostatočnej transparentnosti a rovnováhy pri konzultáciách, ktoré sa uskutočnili pred jeho uverejnením;

3.  uvedomuje si, že medzi rôznymi skupinami zúčastnených strán naďalej prebieha otvorená diskusia o vhodnom vymedzení podnikovej sociálnej zodpovednosti a že koncepcia „nad rámec dodržiavania“ môže niektorým podnikom umožniť tvrdiť, že sú sociálne zodpovedné, a zároveň nedodržiavať miestne alebo medzinárodné zákony; je presvedčený, že pomoc EÚ vládam tretích krajín pri uplatňovaní sociálnych a environmentálnych nariadení, poskytovaná v súlade s medzinárodnými dohovormi, spolu s účinnými systémami kontrol, sú potrebným doplnkom rozšírenia PSZ európskych firiem do celého sveta;

4.  je presvedčený, že politiky PSZ by sa mali presadzovať pre ich vlastný prínos, nie ako náhrada za vhodné právne predpisy v príslušných oblastiach ani ako skrytý pokus o zavedenie takýchto právnych predpisov; žiada, aby sa diskusia o PSZ na európskej úrovni „odpolarizovala“ tým, že sa nebude výlučne podporovať ani dobrovoľný, ani povinný prístup; opakovane zdôrazňuje v zásade dobrovoľný prístup, ale pritom umožňuje - bez stanovenia povinnosti - výskum založený na jasných sociálnych a environmentálnych cieľoch a bez vylúčenia ďalšieho dialógu a výskum v oblasti záväzných povinností;

5.  konštatuje, že rozširovanie dobrovoľných iniciatív v oblasti PSZ by sa mohlo vnímať ako prekážka pre prijatie politík PSZ viacerými podnikmi, najmä malými podnikmi, a zároveň by mohlo odradiť podniky od realizácie dôveryhodnejších krokov PSZ, pričom by zároveň preukazovalo dôležitosť, ktorá sa PSZ pripisuje, a potrebu vytvárať podnety pre ambicióznejšie politiky PSZ; vyzýva Komisiu, aby podporila šírenie osvedčených postupov, ktoré sú výsledkom dobrovoľných iniciatív v oblasti PSZ; je presvedčený, že Komisia by mala zvážiť aj vytvorenie zoznamu kritérií, ktoré podniky musia dodržiavať, ak sa chcú označiť za sociálne zodpovedné;

6.  je presvedčený, že dôveryhodnosť dobrovoľných iniciatív PSZ závisí od odhodlania začleniť existujúce medzinárodne schválené normy a zásady a od prístupu mnohých zúčastnených strán, ako to odporučilo mnohostranné fórum EÚ (Multistakeholder Forum), ako aj od uplatnenia nezávislého monitorovania a overovania; odporúča vytvorenie takéhoto mechanizmu na európskej úrovni;

7.  je presvedčený, že diskusia o PSZ v EÚ dosiahla bod, v ktorom by sa ťažisko malo presunúť z „procesov“ na „výsledky“, čo by viedlo k merateľnému a transparentnému príspevku podnikov k boju proti sociálnemu vylúčeniu a zhoršovaniu životného prostredia v Európe a vo svete;

8.  uznáva, že veľa podnikov už vynakladá veľké a rastúce úsilie na plnenie sociálnej zodpovednosti;

9.  konštatuje, že trhy a podniky v Európe sú na rôznych stupňoch vývoja; preto sa domnieva, že uniformná metóda, ktorej zámerom je zaviesť jednotný model správania podnikov, nie je vhodná a nebude viesť k tomu, aby podniky zmysluplne prijali PSZ; ďalej sa domnieva, že dôraz by sa mal klásť na rozvoj občianskej spoločnosti a najmä na informovanosť spotrebiteľov o zodpovednej výrobe, čo prispeje k vytvoreniu takej podnikovej zodpovednosti, ktorá je dlhodobá a dôležitá z hľadiska konkrétneho národného alebo regionálneho kontextu;

10. poukazuje na to, že PSZ by mala riešiť nové oblasti, ako napríklad celoživotné vzdelávanie, organizáciu práce, rovnosť príležitostí, sociálne začlenenie, udržateľný rozvoj alebo etiku, aby pôsobila ako ďalší nástroj riadenia priemyselnej zmeny a reštrukturalizácie;

Diskusia EÚ o PSZ

11. berie na vedomie rozhodnutie Komisie vytvoriť v spolupráci s viacerými obchodnými sieťami Európsku alianciu podnikovej sociálnej zodpovednosti; odporúča, aby samotná Komisia zabezpečila jednotné koordinačné miesto, aby sa zachovala informovanosť o členstve v aliancii a o jej činnostiach a aby sa zároveň stanovili jasné ciele, časové plány a strategická vízia jej práce; podporuje veľké aj malé európske podniky aj podniky, ktoré vyvíjajú činnosť v Európe, aby si osvojili túto iniciatívu a aby alianciu posilnili svojou účasťou ďalšie zúčastnené strany;

12. je presvedčený, že sociálny dialóg je účinným prostriedkom na presadzovanie iniciatív PSZ a že aj európske podnikové rady zohrávajú konštruktívnu úlohu pri vytváraní osvedčených postupov v oblasti PSZ;

13. navrhuje, aby medzi základné meradlá hodnotenia úspechu aliancie patril podstatný nárast používania postupov PSZ medzi podnikmi EÚ, rozvoj nových typov osvedčených postupov skutočnými vodcami spomedzi podnikov a odborárskych organizácií v rôznych oblastiach PSZ, identifikácia a podpora konkrétnej činnosti a regulácie EÚ na podporu PSZ, ako aj hodnotenie vplyvu takýchto iniciatív na životné prostredie a na ľudské a sociálne práva; navrhuje tiež, aby sa stanovila dvojročná lehota na dokončenie činnosti „laboratórií“ vytvorených pod jej záštitou, ako navrhuje CSR Europe;

14. konštatuje, že opätovné zvolanie mnohostranného fóra EÚ bolo neskorým doplnením oznámenia a že je potrebné prijať opatrenia na vybudovanie dôvery rôznych zúčastnených strán v to, že sa uskutoční skutočný dialóg, ktorý bude mať reálny vplyv na politiky a programy EÚ zamerané na podnecovanie a uplatňovanie PSZ v podnikoch EÚ; je presvedčený, že je potrebné poučiť sa z predchádzajúcich dvoch rokov činnosti mnohostranného fóra, ktoré bolo pozitívne v zmysle pravidla „ani sláva, ani hanba“ a najmä využívalo nezávislých spravodajcov; upozorňuje však na to, že v oblasti dosahovania konsenzu sú potrebné zlepšenia; nalieha aj na to, aby sa zástupcovia Komisie aktívnejšie zapájali do diskusie;

15. vyzýva Komisiu, aby pozvala zástupcov národných, regionálnych a miestnych vlád, ktoré využívajú obstarávanie a iné nástroje verejnej politiky na dosiahnutie pokroku v PSZ, aby vytvorili svoje vlastné „laboratórium“ v rámci aliancie a aby svoje závery integrovali do jej budúcej práce;

16. podporuje úsilie Komisie rozšíriť členstvo v mnohostrannom fóre o investorov, odvetvie vzdelávania a verejné orgány, ale zároveň trvá na tom, že sa musí zachovať možnosť viesť udržateľný dialóg, aby bolo možné dosiahnuť stanovené ciele;

17. vyzýva Komisiu, aby v rámci sledovania pokroku v PSZ povzbudzovala väčšiu účasť žien na mnohostrannom fóre, ako aj výmenu informácií o správnych postupoch v oblasti rodovej rovnosti;

18. podporuje výzvu na povinné zverejnenie podnikových a iných lobistov a vyvážený prístup k samotnej tvorbe politiky EÚ medzi podnikovými zoskupeniami a inými skupinami zúčastnených strán;

Spojitosť medzi PSZ a konkurencieschopnosťou

19. víta cieľ Komisie prepojiť PSZ s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi zámermi lisabonskej agendy, pretože sa domnieva, že seriózny prístup podnikov k PSZ môže prispieť k zvýšeniu počtu pracovných miest, zlepšeniu pracovných podmienok a zabezpečeniu dodržiavania práv pracovníkov, ako aj k podpore výskumu a vývoja technologických inovácií; podporuje zásadu „zodpovednej konkurencieschopnosti“ ako integrálnu súčasť programu Komisie pre inováciu a konkurencieschopnosť; vyzýva európske podniky, aby vo svojich správach uvádzali, ako prispievajú k plneniu lisabonských cieľov;

20. uznáva, že účinné pravidlá hospodárskej súťaže v Európe aj mimo nej sú základným prvkom zabezpečenia zodpovedných obchodných postupov, a to najmä tým, že umožňujú spravodlivé zaobchádzanie a prístup pre miestne MSP;

21. opakuje, že uplatňovanie zodpovedných a nediskriminačných postupov pri prijímaní do zamestnania, podporujúcich zamestnanosť žien a znevýhodnených osôb, v rámci PSZ prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov;

22. konštatuje, že existuje rozpor medzi konkurencieschopnými stratégiami podnikov na zabezpečovanie dodávok, zameranými na dosiahnutie trvalého zlepšovania pružnosti a nákladov, a dobrovoľnými záväzkami v oblasti PSZ, ktorých cieľom je zabrániť vykorisťujúcim postupom a podporovať dlhodobé vzťahy s dodávateľmi; víta ďalší dialóg o tejto otázke;

23. v tejto súvislosti navrhuje, aby sa hodnotenie a monitorovanie európskych podnikov uznaných ako zodpovedné rozšírilo o činnosť týchto podnikov a ich subdodávateľov mimo Európskej únie, aby bolo isté, že PSZ prináša prospech aj tretím krajinám, najmä rozvojovým krajinám, v súlade s dohovormi MOP, ktoré sa týkajú najmä slobody vytvárať odborové organizácie, zákazu detskej práce a nútenej práce, a konkrétnejšie žien, migrantov, pôvodného obyvateľstva a menšinových skupín;

24. uznáva, že PSZ je dôležitou hnacou silou obchodu a žiada začlenenie sociálnych politík, ako je dodržiavanie práv pracovníkov, spravodlivá mzdová politika, zabraňovanie diskriminácii, celoživotné vzdelávanie atď., a otázok životného prostredia zameraných predovšetkým na dynamickú podporu trvalo udržateľného rozvoja, a to s cieľom podporiť nové výrobky a procesy prostredníctvom inovačných a obchodných politík EÚ, ako aj vytvoriť sektorové, subregionálne a mestské stratégie konkurencieschopnosti;

25. zdôrazňuje, že podniky, ktoré vykazujú sociálnu zodpovednosť, významne prispievajú k odstráneniu nerovností týkajúcich sa najmä žien a znevýhodnených osôb vrátane zdravotne postihnutých osôb na pracovnom trhu, najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, profesionálny rast a spravodlivú mzdovú politiku; zdôrazňuje, že podniky by mali svoju politiku zamestnanosti riadiť podľa smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(16);

Nástroje podnikovej sociálnej zodpovednosti

26. víta trend posledných rokov, kedy väčšie podniky dobrovoľne uverejňovali sociálne a environmentálne správy; konštatuje, že počet týchto správ od roku 1993 rástol, ale teraz sa relatívne ustálil a len menšina z nich používa medzinárodne schválené normy a zásady, pokrýva celý dodávateľský reťazec podniku alebo obsahuje nezávislé monitorovanie a previerky;

27. znovu zdôrazňuje podporu Parlamentu pre začlenenie podávania sociálnych, environmentálnych a finančných správ podnikmi na základe právnych predpisov s pravdepodobnou minimálnou prahovou úrovňou, aby sa nevyskytovali neprimerané náklady pre malé podniky; vyzýva na podrobný výskum realizácie minimálnych požiadaviek na podávanie sociálnych a environmentálnych správ v rámci odporúčania Komisie z roku 2001 o zverejňovaní environmentálnych informácií, smernice o modernizácii účtovných závierok z roku 2003 a smernice o prospekte z roku 2003, ktoré podporujú účinný presun vo všetkých členských štátoch a vykonávajú konzultáciu o potenciáli na posilnenie týchto požiadaviek pri ich budúcom preskúmaní vrátane vysvetlenia závažnosti sociálneho a environmentálneho rizika podľa existujúcich požiadaviek zverejňovania;

28. uznáva, že v súčasnosti existujú obmedzenia „priemyslu“ PSZ v súvislosti s meradlami podnikového správania, sociálnym auditom a certifikáciou, a to najmä vzhľadom na náklady, porovnateľnosť a nezávislosť, a je presvedčený, že bude potrebné vytvoriť profesionálny rámec zahŕňajúci špecifické odborné vzdelanie v tejto oblasti;

29. odporúča Komisii, aby rozšírila zodpovednosť riaditeľov podnikov s viac ako 1000 zamestnancami o osobnú povinnosť minimalizovať akýkoľvek škodlivý sociálny a environmentálny vplyv činnosti podniku;

30. opakovane vyjadruje podporu systému Spoločenstva pre environmentálne riadenie a audit, najmä jeho požiadavke externej previerky a povinnosti členských štátov podporovať tento systém, a je presvedčený, že existuje priestor na vytvorenie podobných systémov v oblasti ochrany pracovných, sociálnych a ľudských práv;

31. podporuje kódex správnych postupov Medzinárodnej aliancie pre sociálnu a ekologickú akreditáciu a označovanie ako ukážkový príklad podpory spolupráce medzi existujúcimi iniciatívami v oblasti označovania a uprednostňuje ho pred vytváraním nových sociálnych označení na národnej alebo európskej úrovni;

32. je presvedčený, že spotrebitelia, zákazníci, zamestnanci a investori musia mať možnosť vybrať si alebo odmietnuť výrobky/dodávateľov, pracovné miesta a spoločnosti na základe ich väčšej alebo menšej zodpovednosti v oblasti životného prostredia a sociálnych podmienok;

33. nalieha na EÚ, aby prijala európsku normu pre označovanie výrobkov, ktorá by ako súčasť označovania zahŕňala dodržiavanie ľudských práv a základných práv pracovníkov;

34. vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus, ktorý obetiam vrátane občanov tretích krajín umožní žiadať na vnútroštátnych súdoch členských štátov odškodnenie od európskych podnikov;

35. konštatuje, že oznámenie sa nezaoberá otázkou sociálne zodpovedného investovania; podporuje plnú účasť investorov ako zainteresovaných strán v diskusii o PSZ na úrovni EÚ, a to aj v rámci mnohostranného fóra; podporuje tiež požiadavku priemyslu, aby sa namiesto záväzných povinností vyplývajúcich zo zavedenia „zásad pre deklarovanie záujmu“ pre investičné fondy v celej EÚ zaviedla radšej transparentnosť;

36. poukazuje na to, že spotrebitelia zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní podnetov pre zodpovednú výrobu a zodpovedné obchodné postupy; je však presvedčený, že v súčasnosti spotrebitelia túto možnosť nemajú, pretože rozdielne vnútroštátne normy pre výrobky a systémy označovania výrobkov vytvárajú nejasnosti a znižujú význam existujúceho sociálneho označovania výrobkov; zároveň upozorňuje na to, že prispôsobovanie sa rozličným vnútroštátnym požiadavkám a normám spôsobuje podnikom značné náklady; poukazuje aj na to, že vytváranie monitorovacích mechanizmov na kontrolu sociálneho označovania výrobkov je drahé, a to najmä pre menšie krajiny;

37. vyzýva Komisiu, aby regulovala spoločnú a individuálnu zodpovednosť hlavných alebo najdôležitejších podnikov s cieľom riešiť zneužívanie pri zadávaní zákaziek pre subdodávateľov a využívaní externých služieb pracovníkov a aby vytvorila transparentný a konkurenčný vnútorný trh pre všetky spoločnosti;

38. podporuje úsilie Eurostatu vytvoriť ukazovatele na meranie výkonu v oblasti PSZ v kontexte stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ako aj zámer Komisie vytvoriť nové ukazovatele, aby bolo možné merať informovanosť o výrobkoch s eko-označením EÚ, ich spotrebu a podiel podnikov zaregistrovaných v systéme Spoločenstva pre environmentálne riadenie a audit (EMAS) na výrobe;

39. pripomína, že sa už uvažovalo o menovaní ombudsmana EÚ pre PSZ, ktorý by na žiadosť podnikov alebo inej skupiny zainteresovaných strán viedol nezávislé vyšetrovanie otázok súvisiacich s PSZ; vyzýva na ďalšie zváženie tohto a podobných návrhov v budúcnosti;

Lepšia regulácia a PSZ

40. je presvedčený, že politiky PSZ možno posilniť lepšou informovanosťou o existujúcich právnych nástrojoch a ich využívaním; vyzýva Komisiu, aby organizovala a podporovala kampane na zvýšenie povedomia a monitorovala uplatňovanie priamej zahraničnej zodpovednosti podľa Bruselského dohovoru a uplatňovanie smerníc o klamlivej reklame a nekalých obchodných praktikách a dodržiavanie dobrovoľných kódexov správania PSZ podnikov;

41. opakovane pripomína, že je potrebné používať jednoduchý a ľahko zrozumiteľný jazyk s cieľom podporiť podniky pri presadzovaní PSZ;

42. opakuje, že Komisia a národné, regionálne a miestne vlády v EÚ by mali vynaložiť zásadné úsilie a využiť príležitosti, ktoré priniesla revízia smerníc o verejnom obstarávaní v roku 2004, a podporiť PSZ tým, že v zmluvách uplatnia sociálne a environmentálne ustanovenia, ktoré podľa potreby vylúčia určité spoločnosti (vrátane prípadov korupcie); Komisia, Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj by mali uplatňovať prísne sociálne a environmentálne kritériá na všetky granty a pôžičky, ktoré poskytnú podnikom súkromného sektora, pričom musí existovať jasný mechanizmus na podávanie sťažností; vychádzajúc z príkladu prepojenia verejného obstarávania a zhody so základnými dohovormi MOP a usmerneniami OECD v Holandsku a s normou SA8000 vo viacerých talianskych provinciách; pripomína, že členské štáty by mali prijať kroky, ktoré zabezpečia súlad vývozných úverových záruk s najprísnejšími environmentálnymi a sociálnymi kritériami a zabránia ich použitiu v projektoch, ktoré sú v rozpore so stanovenými cieľmi politiky EÚ napríklad v oblasti energetiky a zbraní;

43. opakovane pripomína, že v oblasti nezáväzného práva („soft law“) sa vytvorili dobré nariadenia a právne predpisy, ktoré poskytujú podnety tým podnikom, ktoré dodržujú zásady PSZ, pričom umožňujú podnikom, ktoré si zatiaľ neosvojili zásady PSZ, potrebný čas na prispôsobenie;

Začlenenie PSZ do politík a programov EÚ

44. víta to, že Komisia sa v oznámení opakovane zaviazala podporovať a presadzovať PSZ vo všetkých oblastiach činnosti a žiada, aby sa vyvinulo zásadné úsilie o realizáciu týchto záväzkov formou konkrétnych činností vo všetkých oblastiach;

45. je presvedčený, že diskusia o PSZ sa nesmie oddeliť od otázok podnikovej zodpovednosti a že otázky sociálneho a environmentálneho vplyvu obchodu, vzťahov medzi zúčastnenými stranami, ochrany práv menšinových zainteresovaných strán a povinností riaditeľov spoločnosti v tejto súvislosti by mali byť plne začlenené do akčného plánu Komisie pre správu a riadenie spoločností; poukazuje na to, že tieto otázky by mali byť súčasťou diskusie o PSZ; žiada Komisiu, aby zohľadnila tieto konkrétne pripomienky a aby predložila jasné návrhy na ich riešenie;

46. víta priamu finančnú podporu Komisie iniciatívam PSZ, najmä na podporu inovácie, umožnenie zapojenia zúčastnených strán a pomoc skupinám potenciálnych obetí v súvislosti s údajnými nesprávnymi postupmi vrátane neúmyselného zabitia na pracovisku; povzbudzuje Komisiu, aby vyvinula najmä mechanizmy, ktoré zabezpečia právo komunít postihnutých európskymi podnikmi na prístup k spravodlivému súdnemu procesu; zdôrazňuje význam položky B34000 rozpočtu EÚ určenej na pilotné projekty, ako sú projekty týkajúce sa zapojenia zamestnancov, hypotekárnych fondov na podporu PSZ v rámci programu Komisie pre konkurencieschopnosť a inovácie, a 3 percent výskumu sociálnych a humanitných vied, ktoré sa majú v rámci 7. rámcového programu pre výskum a rozvoj venovať obchodu v spoločnosti; žiada Komisiu, aby prostredníctvom programov vonkajšej pomoci vynaložila väčšie úsilie na podporu PSZ v súvislosti s podnikmi EÚ, ktoré vykonávajú činnosť v tretích krajinách;

47. víta záväzok zaradiť vzdelávanie medzi osem hlavných prioritných oblastí, vyzýva na hlbšiu integráciu PSZ do programu Socrates, poskytnutie širšieho spektra materiálov o PSZ v budúcom európskom centre učebných materiálov (European Teaching Resource Centre) a na vytvorenie európskeho internetového zoznamu obchodných škôl a univerzít, ktoré poskytujú vzdelanie v oblasti PSZ a trvalo udržateľného rozvoja;

48. podporuje iniciatívy na úrovni EÚ a členských štátov zamerané na zlepšenie výučby zodpovedného manažmentu a výroby v európskych obchodných školách;

49. poukazuje na to, že sociálna a environmentálna zodpovednosť prísluší vládnym a mimovládnym organizáciám rovnako ako obchod a vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok uverejňovať výročnú správu o sociálnom a environmentálnom vplyve svojich vlastných priamych aktivít a aby vytvárala politiky, ktoré podporia zamestnancov inštitúcií EÚ pri dobrovoľnej účasti na práci pre komunity;

50. domnieva sa, že podniky by v rámci PSZ mohli sponzorovať kultúrne a vzdelávacie činnosti vytvárajúce pridanú hodnotu pre európsku politiku v oblasti kultúry a celoživotného vzdelávania;

51. vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila PSZ do svojich obchodných politík a aby pritom rešpektovala pravidlá WTO a nevytvárala neoprávnené prekážky obchodu, a to tým, že sa bude usilovať do záväzných článkov bilaterálnych, regionálnych alebo multilaterálnych dohôd začleniť ustanovenia v súlade s medzinárodne schválenými normami PSZ, ako sú usmernenia OECD, deklarácia tripartity MOP a zásady z Ria, a vyhradí si regulačné právomoci v otázkach ľudských práv a sociálnej a environmentálnej zodpovednosti; víta podporu, ktorú tieto ciele získali v oznámení o dôstojnej práci; opakovane žiada delegácie Komisie v tretích krajinách, konajúce v rámci právomoci Komisie, aby podporovali usmernenia OECD o nadnárodných podnikoch a slúžili v súvislosti s nimi ako kontaktné miesto; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili fungovanie národných kontaktných miest, najmä pri riešení konkrétnych prípadov týkajúcich sa údajného porušenia práv prostredníctvom operácií a dodávateľských reťazcov európskych podnikov na celom svete;

52. konštatuje, že medzinárodné hnutie pre spravodlivý obchod už 60 rokov prispieva k zavádzaniu zodpovedných obchodných postupov a dokazuje, že takéto postupy sú realizovateľné a trvalo udržateľné v celom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila skúsenosti hnutia pre spravodlivý obchod a aby sa systematicky zaoberala možnosťami uplatnenia týchto skúseností v kontexte PSZ;

53. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ a výrobnými zariadeniami v tretích krajinách, najmä tie, ktoré sa podieľajú na novom systéme všeobecných preferencií (GSP+), budú dodržiavať základné normy MOP, sociálne a environmentálne dohovory a medzinárodné dohody, čo umožní vytvoriť celosvetovú rovnováhu medzi hospodárskym rastom a vyššími sociálnymi a environmentálnymi normami;

54. víta záväzok Európskeho konsenzu o rozvoji podporovať PSZ ako prioritnú oblasť; žiada prijatie praktických krokov, ktoré GR pre rozvoj umožnia zohrávať aktívnu úlohu v diskusii, preskúmať pracovné podmienky a podmienky využívania prírodných zdrojov v rozvojovom svete, pracovať s domácimi podnikmi aj so zámorskými pobočkami európskych spoločností, subdodávateľskými podnikmi a ich zúčastnenými stranami, aby odstraňovali zneužívanie a zlé postupy v dodávateľskom reťazci, bojovali proti chudobe a dosiahli spravodlivý rast;

55. navrhuje, aby sa Komisia zamerala na účasť malých a stredných podnikov v oblasti PSZ prostredníctvom spolupráce so sprostredkovateľskými orgánmi tým, že ponúkne konkrétnu podporu pre zapojenie družstiev či sociálno-ekonomických podnikov prostredníctvom svojich združení odborníkov, aby využívala sieť európskych informačných centier na priamu podporu iniciatív PSZ a uvažovala o vymenovaní splnomocnenca pre PSZ podobného splnomocnencovi pre malé a stredné podniky v rámci GR pre podnikanie;

56. odporúča, aby Komisia uskutočnila hĺbkovú celoeurópsku štúdiu o rôznych spôsoboch, ktorými sa malé a stredné podniky môžu zúčastňovať na PSZ, a o podnetoch, ktoré ich môžu priviesť k prijatiu zásad PSZ na dobrovoľnom individuálnom základe, a aby sa poučila zo skúseností a osvedčených postupov v tejto oblasti;

57. víta záväzok oznámenia zlepšiť úlohu zamestnancov a ich odborových zväzov v PSZ a opakuje svoju výzvu Komisii a sociálnym partnerom, aby stavali na úspešnom rokovaní o súčasných 50 medzinárodných rámcových dohodách a 30 európskych rámcových dohodách hlavne v súvislosti s ústrednými pracovnými normami pre jednotlivé podniky alebo sektory, ako jednotnom prístupe k rozvíjaniu podnikovej zodpovednosti v Európe a vo svete; odkazuje na európske podnikové rady, ktoré sú obzvlášť vhodné na podporu PSZ a najmä na presadzovanie základných práv pracovníkov v nadnárodných spoločnostiach;

58. zdôrazňuje význam úlohy sociálnych partnerov v rámci podpory ženskej zamestnanosti a boja proti diskriminácii; povzbudzuje ich, aby sa v rámci PSZ chopili iniciatívy v prospech väčšej účasti žien v podnikových výboroch, pracovných výboroch a v inštanciách sociálneho dialógu;

59. odporúča, aby sa budúci výskum PSZ nezameriaval len na „obchodnú stránku“ PSZ, ale aby sa sústredil na prepojenie medzi konkurencieschopnosťou a trvalo udržateľným rozvojom na makroúrovni (EÚ a členské štáty), strednej úrovni (priemyselné odvetvia a dodávateľské reťazce) a na mikroúrovni (MSP), rovnako ako na vplyv súčasných iniciatív PSZ a možné porušenia zásad PSZ; podporuje vedúcu úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohráva Európska akadémia pre obchod v spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby zverejnila smerodajný ročný výkaz PSZ vypracovaný v spolupráci s nezávislými odborníkmi a výskumnými pracovníkmi zozbieraním existujúcich informácií, popísaním nových trendov a poskytnutím odporúčania pre budúce činnosti;

Príspevok Európy ku globálnej podnikovej sociálnej zodpovednosti

60. domnieva sa, že potenciálny vplyv politík PSZ je naďalej najväčší v súvislosti s globálnymi dodávateľskými reťazcami, lebo im umožňuje zodpovedné podnikové investície na pomoc v boji proti chudobe v rozvojových krajinách, podporuje zásady spravodlivého obchodu a dobrého riadenia, rovnako ako zníženie výskytu prípadov porušenia medzinárodných noriem vrátane pracovných noriem podnikmi v krajinách, kde sú regulačné režimy slabé alebo neexistujú;

61. vyzýva Komisiu, aby začala konkrétny výskum zameraný na tento vplyv a aby predložila návrhy na zvýšenie možných investícií firiem a ich zodpovednosti;

62. uvedomuje si, že viaceré medzinárodné iniciatívy PSZ sú silnejšie zakorenené a nadobudli novú zrelosť vrátane nedávneho uverejnenia usmernení G3 Global Reporting Initiative, zrušenia 200 spoločností Global Compact OSN a menovania osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre obchod a ľudské práva;

63. vyzýva Komisiu, aby sa ujala vedúcej úlohy v súvislosti s celosvetovou požiadavkou na reformu podnikového práva ako základnou požiadavkou skutočnej podnikovej sociálnej zodpovednosti uplatňujúcej sa vo všetkých oblastiach;

64. vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia v rámci svojho oznámenia neudelila presadzovaniu globálnych iniciatív väčšiu prioritu a vyzýva Komisiu na spoluprácu s členskými štátmi a zúčastnenými stranami nielen na vypracovaní strategickej predstavy a vstupov do rozvoja iniciatív PSZ na globálnej úrovni, ale aj na hlavnom úsilí významne zvýšiť účasť podnikov EÚ na takýchto iniciatívach;

65. vyzýva členské štáty a Komisiu na podporu a propagáciu dodržiavania základných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP) ako súčasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (PSZ) podnikov v oblastiach, kde vykonávajú svoju činnosť;

66. domnieva sa, že medzinárodný rozmer PSZ môže byť podnetom na vypracovanie usmernení na podporu rozvoja politík tohto druhu na celom svete;

67. vyzýva Komisiu v spolupráci s ostatnými príslušnými partnermi, aby v roku 2007 zorganizovala významnú medzinárodnú iniciatívu na pripomenutie piateho výročia záväzku dohodnutého na svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji ujať sa medzivládnych iniciatív v oblasti podnikovej zodpovednosti;

68. vyzýva Komisiu, aby stavala na úspechu transatlantického obchodného dialógu o PSZ v roku 1990 zorganizovaním podobného ukážkového prípadu medzi EÚ a Japonskom;

69. povzbudzuje ďalší vývoj medzinárodných iniciatív zameraných na úplnú transparentnosť príjmov európskych spoločností z ich činnosti v tretích krajinách, podporu dodržiavania ľudských práv pri ich činnostiach v oblastiach konfliktov a odmietnutie lobovania vrátane „dohôd s hostiteľskou krajinou“, ktoré vypracovávajú spoločnosti, aby oslabili regulačné požiadavky v takýchto krajinách alebo aby sa im vyhli;

70. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispeli k podpore a posilneniu usmernení OECD, a to najmä uskutočnením kontroly účinnosti európskych národných kontaktných miest a ich úlohy efektívne sprostredkovať riešenie konfliktov medzi zúčastnenými stranami; vyzýva na vytvorenie modelu európskych národných kontaktných miest s využitím osvedčných postupov v oblasti inštitucionálneho zloženia, viditeľnosti, prístupnosti pre všetky zainteresované strany a vybavovania sťažností; žiada, aby sa pri uplatňovaní usmernení OECD použil široký výklad definície investícií, čím sa zabezpečí, že implementačný postup pokryje otázky súvisiace s dodávateľskými reťazcami;

71. vyzýva na podporu rozvoja Global Reporting Initiative tým, že sa vedúce spoločnosti EÚ vyzvú, aby sa zúčastňovali na novom odvetvovom prístupe zahŕňajúcom oblasti ako stavebníctvo, chemický priemysel a poľnohospodárstvo; na podporu výskumu o účasti MSP, na umožnenie aktívnej pomoci najmä v stredo- a východoeurópskych krajinách a na vytvorenie indexov udržateľnosti v spojení s burzami na vznikajúcich trhoch;

72. vyzýva Komisiu, aby do budúcich dohôd o spolupráci s rozvojovými krajinami začlenila kapitoly o výskume, monitorovaní a pomoci pri odstraňovaní sociálnych, ľudských a environmentálnych problémov v pobočkách a dodávateľských reťazcoch firiem so sídlom v EÚ v tretích krajinách;

73. v zásade víta diskusie, ktoré sa uskutočňujú v Medzinárodnej organizácii pre štandardizáciu, o vytvorení noriem sociálnej zodpovednosti, a vyzýva európskych zástupcov, aby zabezpečili, že výsledok takýchto diskusií bude v súlade s medzinárodnými normami a dohodami a umožní rozvoj paralelných metód externého hodnotenia a certifikácie;

°

°         °

37. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a všetkým inštitúciám a organizáciám, ktoré sú v ňom uvedené.

(1)

www.globalreporting.org

(2)

Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 180.

(3)

Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(4)

Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1.

(5)

Ú. v. ES C 86, 10.4.2002, s. 3.

(6)

Ú. v. EÚ C 187 E, 7.8.2003, s. 180.

(7)

Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 73.

(8)

Ú. v. ES L 156, 13.6.2001, s. 33.

(9)

Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 598.

(10)

Ú. v. EÚ C 39, 18.2.2003, s. 3.

(11)

Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2003, s. 16.

(12)

Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

(13)

Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(14)

Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 84.

(15)

Prijaté texty, 6.7.2006, P6_TA(2006)0320.

(16)

Ú. v. ES L zo 14.2.1976, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2002/73/ES (Ú. v. ES L 269 z 5.10.2002, s. 15).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podniková sociálna zodpovednosť symbolizuje podnik, ktorý preberá bezprostrednejšiu zodpovednosť za riadenie svojho sociálneho a environmentálneho dopadu, stáva sa otvorenejšie zodpovedným nielen voči svojim zamestnancom a ich odborovým zväzom, ale aj voči širším „zúčastneným stranám“ vrátane investorov, spotrebiteľov, miestnych spoločenstiev, environmentálnych a iných záujmových skupín.

Vzostup PSZ môžeme chápať ako reakciu na škandály v priebehu posledných dvoch desaťročí, ktoré sa týkali hlavne amerických podnikov, rovnako ako priamu reakciu zvnútra a zvonka podnikového spoločenstva na priame zapojenie do plnenia úloh, akými sú napríklad klimatické zmeny, sociálne vylúčenie a svetová chudoba, ktoré sa v období hospodárskej globalizácie stali predmetom rastúceho záujmu.

Toto je tretia správa a uznesenie Európskeho parlamentu, ktorú som ako spravodajca navrhol na túto tému od roku 1999. Pri stretnutiach s mnohými účastníkmi „hnutia“ PSZ ma ohromilo, ako – v najlepšom zmysle slova – títo účastníci prinášajú vzrušenie a nadšenie do konfrontácie s úlohami novej doby, vytvárajú odlišnú predstavu podniku v spoločnosti, sú ochotní podstúpiť riziká pri nadväzovaní nových partnerstiev prekračujúcich tradičné medze a cítia skutočný záväzok zmeniť niečo v tomto zložitom a neľahkom svete. Medzi priaznivcami a kritikmi sú stále niektorí, ktorí PSZ vnímajú v podstate ako nástroj vzťahov s verejnosťou, prostredníctvom ktorého sa dá vyhnúť zodpovednosti podnikov za sociálne alebo environmentálne problémy. Okrem toho, v spoločenstve podnikov existuje mnoho takých, ktoré uplatňujú PSZ, ale nedávajú to do súvislosti so žargónom ani aparátom spojeným s tým, čo sa stalo svojim vlastným pričinením odvetvím. PSZ predsa len dokázala, že nie je ani prechodnou módou ani štýlom, podniky aj politickí vodcovia priznávajú svoju vlastnú zodpovednosť za jej napredovanie.

Reakcia EÚ na diskusiu o PSZ vznikla na základe výzvy Komisie pre podniky, aby pomohli v boji proti sociálnemu vylúčeniu v polovici 90. rokov, uznesenia Európskeho parlamentu z roku 1999, ktoré vyzýva k záväznému kódexu správania na riadenie celosvetovo harmonizovaných environmentálnych, pracovných a ľudských právami podnikov EÚ, ako aj výzvy z roku 2000 pre hlavy štátov EÚ podnikom, aby podporovali PSZ ako súčasť lisabonského programu.

Zelená a biela kniha Komisie o PSZ zo začiatku roku 2000 začlenila PSZ do programu inštitúcií EÚ a vytvorením európskeho viacstranného fóra umožnila skutočnú diskusiu medzi zúčastnenými stranami, hoci Komisia je často znechutená tradičnými domnienkami a spôsobmi práce sociálnych partnerov na úrovni EÚ. Tieto postupy mali úspech pri podporovaní diskusie o PSZ v rámci celej EÚ, ale väčšinou neuspeli pri riešení toho, čo by mohla EÚ upraviť na „pridanie hodnoty“ k tejto diskusii, alebo pri podniknutí konkrétnych krokov na podporu zodpovedných podnikov.

Nasledovali dve postupné oneskorenia Komisie v zverejnení reakcie v priebehu dvoch rokov spôsobené neochotou konfrontovať základnú polarizáciu medzi tými podnikmi a inými zúčastnenými stranami, ktoré chceli PSZ vnímať na základe požiadaviek transparentnosti stanovených pomocou vonkajšieho overenia alebo právnych predpisov s jednoznačnou úlohou pre zúčastnené strany a tými, ktorí chceli PSZ vnímať len ako cvičenie vykonávané podnikmi, ktoré by sa malo vyvíjať bez vstupných údajov verejnej politiky nad rámec prejavov, tlačových konferencií a slávnostných ocenení.

Komisia sa napokon rozhodla odstúpiť od diskusie vytvorením oznámenia silne podporujúceho antiregulačný prístup. Komisári usporiadali sériu súkromných stretnutí s vybranými zástupcami podnikov, aby rokovali o texte oznámenia, neskôr označeného ako „dohodnutý “ podnikmi a osobne sa stretli len so zúčastnenými mimovládnymi organizáciami, aby prediskutovali jeho obsah vyplývajúci zo zverejnenia. Kľúčový úradník Komisie zodpovedný za PSZ  bol odvolaný zo svojej pozície možno aj preto, aby sa uvoľnila cesta tomuto novému „konsenzu“. Unikla krátka správa z Organizácie európskych zamestnávateľov (UNICE), ktorá opísala oznámenie ako „skutočný úspech“, pretože „výhody pre ostatné zúčastnené strany ... nebudú mať žiadny skutočný dopad“. Spochybnila sa tým úprimnosť zvolania viacstranného fóra PSZ na poslednú chvíľu a naznačuje to, že Komisia možno umožnila neprimerané podnikové lobovanie v rozpore so svojou vlastnou iniciatívou transparentnosti z novembra 2005.

Európsky parlament má preto na výber pri rozhodovaní o svojej reakcii na oznámenie niekoľko strategických možností.

Hoci by bolo jednoduché celý proces tvrdo kritizovať, viedlo by to EÚ nakoniec pravdepodobne k odstúpeniu od diskusie o PSZ, takže aký by mal byť ďalší postup?

Najskôr musí „aliancia pre podniky“ dosahovať minimálnu úroveň organizácie a transparentnosti, ktorú by jej podnikoví účastníci očakávali pri akýchkoľvek svojich obchodných činnostiach. Mala by sa poučiť aj z procedurálnych ťažkostí viacstranného fóra a mala by byť schopná preskúmať a prediskutovať regulačné činnosti, aby sa „depolarizovala“ diskusia o dobrovoľných a povinných prístupoch.

Komisia by sa mala stať úplným účastníkom v obidvoch skupinách diskusií a novým zameraním na všetkých účastníkov by mali byť odporúčania pre konkrétne činnosti v rámci politík a programov EÚ na realizáciu rozličných hľadísk PSZ.


Mala by sa využiť príležitosť na podporu povinných požiadaviek pre podniky a ostatných lobistov pri tvorbe politiky EÚ, aby sa názorne dokázal záväzok Parlamentu usporiadať logickú, vyváženú a transparentnú diskusiu.

Európsky parlament by nemal odmietať zameranie Komisie na prepojenie medzi konkurencieschopnosťou a PSZ, čiastočne preto, že sa tým ponúka nová politická viditeľnosť a čiastočne preto, že presadzovaním antiregulačného prístupu má Komisia, ak sa nič nepodcení, prístup k PSZ „tvorba hodnoty“ motivovaný obchodnými príležitosťami pre rozvoj nových spoločensky a environmentálne inovačných výrobkov a postupov podnikmi EÚ.

Parlament však musí uznať, že podniky čelia konkurentom snažiacim sa o prijatie menej prísnych noriem PSZ, malé podniky čelia mnohým a nezlučiteľným požiadavkám odberateľských spoločností, investori a spotrebitelia, ktorí hľadajú informácie, na základe ktorých sa chcú eticky rozhodnúť, sú zmätení a neistí – to všetko znamená, že by sme mali odmietnuť prístup k PSZ „možné je všetko“ prijatý Komisiou a vrátiť sa ku konceptu „zbližovania“, ktorý sa obhajoval predtým. Podporením zásadne dobrovoľného prístupu, „určovaním víťazov“ medzi iniciatívami PSZ (hoci nie jednotlivých podnikov) a odmietnutím „univerzálnej veľkosti“ dokážeme prijať prístup primeranejší dnešnej diskusii, ale ktorý ešte stále znamená veľkú podporu v rámci samotného spoločenstva podnikov.

Na „depolarizovanie“ našej vlastnej diskusie o povinnom verzus dobrovoľnom prístupe by mal Európsky parlament sám zabrániť opakovaniu našich stanovísk z rokov 2002 a 2003 za jediný nový právny predpis na začlenenie podávania sociálnych, environmentálnych a finančných správ podnikmi – minimálne pre väčšie podniky. Nič viac, nič menej. Je to posledné „primerané nariadenie“, ktoré jednoducho požaduje transparentnosť, aby boli umožnené dobrovoľné reakcie na základe trhu medzi potenciálnymi novými zamestnancami podniku, investormi a spotrebiteľmi.

Parlament môže namiesto obhajovania dodatočných nových právnych predpisov podporiť presadzovanie PSZ EÚ využitím existujúcich právnych predpisov, politík a programov EÚ. Oznámenie súhlasí s týmito cieľmi, ale Parlament môže navrhnúť niektoré podrobnosti, ktorým sa Komisia rozhodla vyhnúť.

Podniky pozvané na riešenie sociálnych a environmentálnych dopadov v rámci podnikových preskúmaní, ako súčasti troch samostatných nariadení o riadení podnikov EÚ. Mali by sme požadovať, aby sa na zvýšenie informovanosti o ustanoveniach, podporu účinného presunu v celej EÚ a poradenstvo v otázkach „závažnosti“ a iných spôsoboch na posilnenie ustanovení v budúcnosti vyvinulo veľké úsilie. Nemalo by existovať žiadne neprirodzené delenie medzi PSZ a otázkami podnikovej zodpovednosti a riadenia.

Dôležité a skutočné iniciatívy na úrovni EÚ práve prebiehajú, aby podporili PSZ v plnom rozsahu medzinárodne dohodnutých noriem a prístupu viacerých zúčastnených strán. Návrh stanoviska odporúčaného Parlamentu vyplýva z podrobných diskusií s organizáciou CSR Europe, Európskym sociálnym investičným fórom, Európskou akadémiou podnikania v spoločnosti, ako aj s mnohými inými organizáciami.

Komisia sa vyzýva nielen k zvýšeniu informovanosti, ale aj k priamemu uplatneniu existujúcich politík o klamlivej reklame, priamej zahraničnej zodpovednosti a verejnom obstarávaní vrátanie zriadenia laboratória aliancie na vyslanie silného signálu pre zodpovedné podniky. Je to v súlade s odporúčaním 7 viacstranného fóra, ktoré plne podporujú zástupcovia podnikov v prospech „právneho rámca... aby mali podniky, ktoré chcú pokračovať v PSZ, z tejto činnosti výhody na trhu v EÚ, ako aj globálne“.

Na základe inštitucionálnych reakcií existujú argumenty pre vymenovanie ombudsmana pre PSZ EÚ a pre vypracovanie ročného výkazu PSZ, ale Parlamentu sa odporúča, aby to neriešil „rýchlo“ zriadením európskeho sociálneho dodatku, ktorý by mohol trpieť problémami s dôveryhodnosťou z dôvodu narastajúcej spolupráce a zhody medzi existujúcimi dodatkami – ďalší príklad zbližovania.

Napokon chcem navrhnúť spôsob pretvorenia diskusie o PSZ v EÚ, ktorá bola príliš často charakterizovaná nezhodami, oneskoreniami a podozrievaním – na nadšenú, oduševnenú a záväznú diskusiu, ktorú som popísal na začiatku.

Európsky parlament by sa mal snažiť posunúť diskusiu omnoho viac ku kontextu globálnych stratégií PSZ. Podniky sú s týmto prístupom omnoho spokojnejšie, pretože upokojuje obavy, že činnosť EÚ by ich mohla uviesť do nevýhody v porovnaní s medzinárodnými konkurentmi. Odborové zväzy stále viac rokujú o celosvetových medzinárodných rámcových dohodách uznávajúcich globálne trhy, na ktorých pôsobia podniky EÚ. Aktivisti priznávajú, že najväčšie príklady porušovania environmentálnych, pracovných alebo ľudských práv sa dejú smerom nadol v globálnom dodávateľskom reťazci „severných“ podnikov na „južných“ trhoch rozvojových krajín a že konečným cieľom musí byť záväzný medzinárodný dohovor o podnikovej zodpovednosti – ako bolo argumentované na svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu.

Komisia by mala uznať, že takýto prístup nemôže znamenať odstúpenie od činností na úrovni EÚ a vlastne poskytuje väčšiu výzvu na usporiadanie politického názoru medzi členskými štátmi v prospech rozhodujúcej činnosti na medzinárodnej úrovni. Nemecké, portugalské a francúzske predsedníctva EÚ plánované na nasledujúce dva roky sú všetky nadšené úlohou ujať sa činností v tejto oblasti a Parlament by mal naznačiť, že Európa „vedie“ medzinárodnú diskusiu tým, že zvolá medzinárodnú konferenciu na preskúmanie a ďalšie kroky v záväzku z Johannesburgu z oblasti „medzivládnych iniciatív pre podnikovú zodpovednosť“, čím pripomenie jeho piate výročie. V tejto oblasti navrhujem tiež dvojstranný dialóg EÚ – Japonsko.

Takýto prístup znamená aj koncentrované úsilie na začlenenie PSZ do rozvojových a obchodných politík EÚ vrátane úplného zavedenia usmernení OECD o nadnárodných podnikoch – sľúbených, ale nikdy nenaplnených.

Hoci osobitný splnomocnenec OSN pre obchod a ľudské práva otvorene zvažuje regulačné reakcie na diskusiu o PSZ, uznávaná iniciatíva Global Reporting Initiative, pochádzajúca z environmentálnych programov OSN, sa otvorene snaží o zbližovanie nástrojov PSZ s podnikmi, hoci iniciatíva OSN Global Compact odstránila zo svojej iniciatívy 200 podnikov z dôvodu nedodržania jej požiadaviek – Komisia bude čeliť aj skutočnosti, že prístup „všetko je možné“ v jej oznámení je nielen nemoderný, ale aj zastaralý.

Ale ak Európsky parlament dokáže uspieť uznesením, ktoré pomôže vytvoriť účinné a transparentné mechanizmy pre dialóg o PSZ v rámci EÚ a presvedčiť Komisiu, aby svoje slová premenila na konkrétne činnosti, ktoré viditeľne dokážu „pridanie hodnoty“ prístupu EÚ v rámci existujúcich politík a programov EÚ a ktoré zároveň zabránia Európe zaostávať za medzinárodnou diskusiou o PSZ, a vštepí niektoré predstavy a myšlienky z globálneho hnutia PSZ do svojich vlastných diskusií – potom sa môže európska diskusia o PSZ vrátiť na správnu cestu.


STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (29.11.2006)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

podniková sociálna zodpovednosť: nové partnerstvo

(2006/2133(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gunnar Hökmark

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že úlohou podnikovej sociálnej zodpovednosti (PSZ) je prispievať k udržateľnému rozvoju a lisabonskej stratégii, pokiaľ ide o záležitosti ako rozumnejšie využívanie prírodných zdrojov, lepšie výsledky vyplývajúce z inovácií, zmiernenie chudoby a lepšie dodržiavanie ľudských práv;

2.  vyjadruje podporu iniciatíve Komisie vytvoriť fórum na dialóg so zúčastnenými stranami v členských štátoch a medzi nimi, ktorý by uľahčil výmenu osvedčených postupov a zvýšil povedomie o PSZ na európskej úrovni; zdôrazňuje však, že Komisia nesmie vytvoriť ďalší zbytočný regulačný rámec, ktorý by priniesol predpisy neexistujúce v členských štátoch;

3   zdôrazňuje, že zapojenie spoločností do aktivít PSZ by malo byť vždy dobrovoľné a malo by zohľadňovať súčasný stav vývoja na trhu vo všetkých členských štátoch, ako aj ich podnikovej kultúry, súlad s princípom sociálneho partnerstva a politickými hľadiskami; zdôrazňuje tiež, že aktivity PSZ nikdy nemôžu byť náhradou aktivít verejného sektora tam, kde sú naozaj potrebné, a musia byť nezávislé od regulačných rámcov, ktoré sa vzťahujú na aktérov verejného sektora;

4.  poukazuje na to, že PSZ by mala riešiť nové oblasti, ako napríklad celoživotné vzdelávanie, organizáciu práce, rovnosť príležitostí, sociálne začlenenie, udržateľný rozvoj alebo etiku, aby pôsobila ako ďalší nástroj riadenia priemyselnej zmeny a reštrukturalizácie;

5   podporuje spoločnosti pri individuálnom rozhodovaní o kritériách riešení PSZ; zastáva názor, že aktivity PSZ, ktoré nevychádzajú priamo zo spoločností, ale sú nariadené zvonku, by mohli mať nepriaznivý vplyv na ochotu spoločností investovať a obchodovať s ostatnými krajinami, najmä s rozvojovými krajinami, a v dôsledku toho by mohli znížiť šance hospodárskeho rozvoja a snahy o odstránenie chudoby;

6.  zdôrazňuje význam budovania dôvery, zhody a podpory medzinárodne uznávaných princípov, akými sú napríklad usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadny všeobecne odsúhlasený systém merania aktivít PSZ;

7.  víta dialóg podnecujúci spoločnosti vytvárať rozumnú rovnováhu medzi etickými pohnútkami, vytváraním zisku a konkurencieschopnosťou; odmieta predstavu, že snahy o zvyšovanie zisku sú nezlučiteľné s etickým správaním a uznáva prínos, ktorý má otvorené a konkurenčné trhové prostredie na blahobyt a trvalú udržateľnosť; zdôrazňuje etickú a komerčnú zodpovednosť nikdy neporušovať základné ľudské práva či slobody, ktorú by pri svojej činnosti v tretích krajinách mali dodržiavať všetky európske podniky; pripomína tiež pozitívne účinky, ktoré môžu mať európske spoločnosti na miestne pracovné podmienky a prostredie a význam prenosu poznatkov a technológií, ktoré sprevádzajú zahraničné investície a obchodné operácie v hostiteľských krajinách; a zároveň zdôrazňuje zodpovednosť spoločností, ktoré sú zamestnávateľmi alebo zúčastnenými stranami v tretích krajinách, nikdy nevyužívať existujúci útlak obyvateľov; zdieľa názor, že spotrebitelia majú v hospodárstve zohrávať dôležitú úlohu;

8.  domnieva sa, že medzinárodný rozmer PSZ môže byť podnetom na vypracovanie usmernení na podporu rozvoja politík tohto druhu na celom svete;

POSTUP

Názov

Podniková sociálna zodpovednosť: nové partnerstvo

Číslo postupu

2006/2133(INI)

Gestorský výbor

EMPL

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ITRE
15.6.2006

Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Gunnar Hökmark

20.6.2006

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

 

Prerokovanie vo výbore

10.10.2006

28.11.2006

 

 

 

Dátum prijatia

28.11.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Giles Chichester, Den Dover, Adam Gierek, Norbert Glante, Umberto Guidoni, Fiona Hall, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Eugenijus Maldeikis, Reino Paasilinna, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Catherine Trautmann, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras, Dominique Vlasto

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Gunnar Hökmark, Lambert van Nistelrooij

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (27.11.2006)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

podniková sociálna zodpovednosť: nové partnerstvo

(2006/2133(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marie Panayotopoulos-Cassiotou

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   vyzýva členské štáty a Komisiu k podpore a propagácii dodržiavania základných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP) ako súčasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (PSZ) podnikov v oblastiach, kde vykonávajú svoju činnosť;

2.   pripomína potrebu pestovania sociálne a ekologicky zodpovedného podnikateľstva s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele milénia; povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby podporovali a plne využívali ženský potenciál v tejto oblasti, ale domnieva, že podnik je sociálne zodpovedný iba vtedy, keď dodržiava všetky práva svojich zamestnancov;

3.   upozorňuje na zásadnú úlohu podnikov pri dodržiavaní hodnôt Únie; povzbudzuje ich, aby prijali náležité a nediskriminačné postupy prijímania do zamestnania s cieľom podporiť v súlade s vnútroštátnými a európskymi právnymi predpismi zamestnanosť žien (zvýšiť mieru zamestnanosti žien na najmenej 60 % v súlade s lisabonskými cieľmi) a znevýhodnených osôb v rátane zdravotne postihnutých osôb; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby odmeňovali dobrú činnosť podnikov v tejto oblasti, a to najmä udeľovaním cien alebo iných vyznamenaní;

4.   žiada zodpovednú politiku zamestnávania, pokiaľ ide o diskriminované alebo sociálne znevýhodnené skupiny, ako aj o osoby so zníženou pracovnou schopnosťou vzhľadom na zdravotné postihnutie;

5.   žiada členské štáty a Komisiu, aby sa zapojili do podpory PSZ vo všetkých európskych podnikoch vykonávajúcich svoju činnosť v Únii aj mimo nej; vyzýva Komisiu, aby v rámci činnosti novej Aliancie pre PSZ posúdila vypracovanie kódexu správania, ktorý by mohli európske podniky podpísať;

6.   zdôrazňuje, že podniky, ktoré vykazujú sociálnu zodpovednosť, významne prispievajú k odstráneniu nerovností týkajúcich sa najmä žien a znevýhodnených osôb vrátane zdravotne postihnutých osôb na pracovnom trhu, najmä pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, profesionálny rast a spravodlivú mzdovú politiku; zdôrazňuje, že podniky by mali svoju politiku zamestnanosti riadiť podľa smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(1);

7.   poukazuje na to, že sociálne zodpovedné konanie zahŕňa dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva o rovnosti a nediskriminácii pri všetkých podnikových činnostiach, vrátane premiestňovania podnikov;

8.   trvá na dôležitosti úlohy sociálnych partnerov v rámci podpory ženskej zamestnanosti a boja proti diskriminácii; povzbudzuje ich, aby sa v rámci PSZ chopili iniciatívy v prospech väčšej účasti žien v podnikových výboroch, pracovných výboroch a v inštanciách sociálneho dialógu;

9.   zdôrazňuje, že PSZ by mala zahŕňať prijatie polititík na podporu kvalitného pracovného prostredia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a európskymi právnymi predpismi, ako aj na umožnenie lepšieho zosúladenia profesionálneho a rodinného života;

10. domnieva sa, že podniky by v rámci PSZ mohli sponzorovať kultúrne a vzdelávacie činnosti vytvárajúce pridanú hodnotu pre európsku politiku v oblasti kultúry a celoživotného vzdelávania;

11. vyzýva Komisiu, aby v rámci sledovania pokroku v PSZ povzbudzovala väčšiu účasť žien na mnohostrannom fóre, ako aj výmenu informácií o správnych postupoch v oblasti rodovej rovnosti;

12. žiada úplné pochopenie PSZ, keďže sociálna zodpovednosť podniku sa neobmedzuje na priamy pracovný vzťah, ale zahŕňa aj iné oblasti života.

POSTUP

Názov

Podniková sociálna zodpovednosť: nové partnerstvo

Číslo postupu

(2006/2133(INI))

Gestorský výbor

EMPL

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  Dátum oznámenia v pléne

FEMM
15.6.2006

Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko
  Dátum vymenovania

Marie Panayotopoulos-Cassiotou
11.7.2006

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

 

Prerokované vo výbore

5.10.2006

23.11.2006

 

 

 

Dátum prijatia

23.11.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Zita Gurmai, Esther Herranz García, Lívia Járóka, Pia Elda Locatelli, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Christa Prets, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Hedh, Sophia in 't Veld, Heide Rühle

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú prístupné iba v jednej jazykovej verzii)

...

(1)

Ú. v. ES L zo 14.2.1976, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2002/73/ES (Ú. v. ES L 269 z 5.10.2002, s. 15).


POSTUP

Názov

Podniková sociálna zodpovednosť: nové partnerstvo

Číslo postupu

2006/2133(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi

EMPL
15.6.2006

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

DEVE
15.6.2006

ECON
15.6.2006

ITRE
15.6.2006

IMCO
15.6.2006

JURI
15.6.2006

 

FEMM
15.6.2006

 

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

DEVE
11.7.2006

ECON
5.9.2006

IMCO
4.9.2006

JURI
11.9.2006

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Richard Howitt
19.4.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

13.9.2006

4.10.2006

22.11.2006

18.12.2006

 

Dátum prijatia

19.12.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

25

15

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Emine Bozkurt, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Thomas Mann, Mario Mantovani, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Jacek Protasiewicz, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Struan Stevenson, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Udo Bullmann, Françoise Castex, Richard Howitt, Jamila Madeira, Claude Moraes, Roberto Musacchio, Elisabeth Schroedter, Patrizia Toia

Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy

Dátum predloženia

20.12.2006

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

Posledná úprava: 8. január 2007Právne oznámenie