Postup : 2007/2146(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0518/2007

Predkladané texty :

A6-0518/2007

Rozpravy :

PV 15/01/2008 - 5
CRE 15/01/2008 - 5

Hlasovanie :

PV 15/01/2008 - 10.2
CRE 15/01/2008 - 10.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0009

SPRÁVA     
PDF 260kWORD 210k
20. decembra 2007
PE 393.990v02-00 A6-0518/2008

o stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012

(2007/2146(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Glenis Willmott

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012

(2007/2146(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie (KOM(2007)0062) s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 a sprievodné pracovné dokumenty Komisie (SEK(2007)0214), (SEK(2007)0215), (SEK(2007)0216),

–   so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 2, 136, 137, 138, 139, 140, 143 a 152,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1), a najmä na jej články 27, 31 a 32,

–   so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

–   so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (rámcovú smernicu)(2) a ďalšie jednotlivé smernice,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci(3),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o implementácii v praxi(4),

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 8. – 9. marca 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2002 o stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2002 – 2006(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o ochrane zdravotníckeho personálu v Európe pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku zranenia injekčnou ihlou(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o štatistike Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci(9),

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 29. marca 2007 o hepatitíde typu C(10)

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0518/2007),

A. keďže existuje pozitívna vzájomná súvislosť medzi kvalitatívnymi normami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a finančnou výkonnosťou v zmysle celkovej výkonnosti, absentizmu, úrovne fluktuácie zamestnancov, motivácie zamestnancov, lepšieho imidžu firiem a vyššej produktivity,

B.  konštatujúc, že najkonkurenčnejšie ekonomiky majú najlepšie výsledky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a že vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia kladne vplýva na verejné financie, čo sa týka úspor sociálneho zabezpečenia a vyššej produktivity, keďže bezpečnosť a ochrana zdravia neprispieva len k produktivite, výkonu a celkovým dobrým podmienkam pre pracovníkov, ale prináša aj úspory ekonomike a vo všeobecnom meradle spoločnosti,

C. vzhľadom na to, že treba ďalej skúmať dlhodobé účinky niektorých pracovných činností na zdravie, aby bolo možné lepšie chrániť pracovníkov, pretože niektoré choroby sa objavujú až po niekoľkých rokoch od skončenia činnosti,

D. je znepokojený skutočnosťou, že zníženie počtu pracovných úrazov a chorôb sa neprejavilo rovnomerne a určité kategórie pracovníkov (napr. migrujúci pracovníci, pracovníci s neistými zmluvami, ženy, mladší a starší pracovníci), určité typy spoločností (predovšetkým MSP a mikropodniky), určité odvetvia (najmä stavebníctvo, rybárstvo, poľnohospodárstvo a doprava) a určité členské štáty vykazujú oveľa vyššiu mieru pracovných úrazov a chorôb z povolania ako je priemer EÚ,

E.  keďže opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by mali byť neustále súčasťou firemnej kultúry a keďže táto kultúra by mala ísť roka v ruke s celoživotným vzdelávaním pracovníkov a manažérov,

F.  keďže kultúra bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzistentne uplatňovaná v podnikoch, by mohla pomôcť uplatniť postupy BOZP nebyrokratickým spôsobom a zabezpečiť tým účinnú ochranu,

G. keďže doby odpočinku majú rozhodujúci význam pre vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov,

H. keďže podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce zomrelo v EÚ v roku 2006 na následky pracovných úrazov alebo chorôb z povolania približne 167 000 ľudí a podľa odhadov uvedených v oznámení Komisie každý rok vstupuje 300 000 pracovníkov do trvalej invalidity rôzneho stupňa,

I.   vzhľadom na to, že účinná stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by mala pozostávať zo správnej kombinácie nasledujúcich nástrojov: dostatočná informovanosť všetkých; cielené vzdelávanie a školenie; primerané služby a kampane v oblasti prevencie; sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov; zodpovedajúca legislatíva a jej uplatňovanie; špeciálne zameraná pozornosť na konkrétne skupiny odvetvia činnosti a typy podnikov; účinné kontroly a efektívne a primerané pokuty s odrádzajúcim účinkom,

J.   vzhľadom na to, že starší pracovníci by si mali čo najdlhšie udržať svoje zdravie, schopnosť pracovať a zamestnateľnosť a podľa toho by mali byť prijaté opatrenia,

K. vzhľadom na to, že kontroly zohrávajú dôležitú úlohu pri uplatňovaní jestvujúcej legislatívy a tým aj pri predchádzaní vykorisťovaniu na pracoviskách, čím pomáhajú podporiť koncepciu dôstojnej práce; vzhľadom na to, že je potrebné inšpektorov podporovať prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny informácií medzi inšpektormi z členských štátov,

L.  keďže vyhodnocovanie rizík na úrovni podnikov sa nesmie považovať za jednorazovú akciu, ale musí sa uskutočňovať pravidelne a prispôsobovať novým okolnostiam a/alebo rizikám a keďže nevyhodnocovanie alebo nedostatočné vyhodnocovanie rizík je protizákonné a je jednou z hlavných príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania,

M. keďže nie sú k dispozícii žiadne štatistické údaje týkajúce sa negatívnych vplyvov požiarov na bezpečnosť a zdravie pri práci,

N. keďže pracovníci v zdravotníctve sa môžu nakaziť viac než dvadsiatimi vírusmi, ktoré ohrozujú život, vrátane hepatitídy B, hepatitídy C a HIV/AIDS,

O. keďže lisabonská stratégia obsahuje cieľ do roku 2010 dosiahnuť 70 % celkovú úroveň zamestnanosti a zároveň 60 % úroveň pre ženy a 50 % úroveň pre starších pracovníkov a keďže zamestnanci trpiaci chronickými ochoreniami alebo dlhodobo chorí pracovníci sa často nevrátia do práce aj napriek tomu, že im to zdravotný stav umožňuje a tí, ktorí sa vrátia, sú viacnásobne diskriminovaní napríklad nižšou mzdou a keďže to platí predovšetkým v prípade onkologických pacientov, čo je podložené na základe najnovších štúdií, ktoré uvádzajú, že jedna pätina pacientok, ktoré sa liečili na rakovinu prsníka, sa do práce nevráti, aj keď sú na návrat pripravené,

P.  keďže viac žien ako mužov je na pracovnom trhu zamestnaných načierno a bez poistenia, čo je skutočnosť, ktorá má nevyhnutne závažné následky pokiaľ ide o podmienky v oblasti zdravia a bezpečnosti, na základe ktorých sú zamestnávané,

Q. keďže muži a ženy netvoria homogénnu skupinu, a preto sa stratégie a opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musia prispôsobiť konkrétnym pracoviskám a musí sa pritom zohľadniť skutočnosť, že niektoré činitele môžu mať iný vplyv na ženy a iný na mužov,

1.  víta ambiciózny cieľ Komisie, ktorým je znížiť pracovné úrazy v rámci EÚ v priemere o 25 %; uznáva, že táto hodnota sa môže medzi rôznymi krajinami líšiť vzhľadom na rozličné východiská, domnieva sa však, že je napriek tomu dôležité použiť jednoznačné a správne cielené opatrenia spolu s časovým rozvrhom a finančnými záväzkami, ktoré možno merať a vyhodnocovať; vzhľadom na to, že tieto opatrenia neexistujú vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala, že v polovici obdobia trvania stratégie predloží Európskemu parlamentu správu o pokroku v jej plnení;

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne zohľadnili nielen nerovnosti medzi členskými štátmi, ale aj nerovnosti v rámci jednotlivých členských štátov a aby sa ich zaviazali znižovať;

3.   berie na vedomie návrhy Komisie na využívanie nezáväzných právnych nástrojov v prípadoch, ak nie je možné ani vhodné využiť záväznú legislatívu, čím členské štáty získajú priestor na využitie riešení, ktoré v konkrétnych podmienkach prinesú najlepšie výsledky z pohľadu zdravia a bezpečnosti;

4.   víta skutočnosť, že Komisia kladie väčší dôraz na zjednodušovanie regulačného prostredia a znižovanie administratívneho zaťaženia a zdôrazňuje, že pokým zjednodušovanie poskytuje veľké prínosy občanom, zamestnávateľom, rovnako ako aj zamestnancom umožňuje sústrediť sa na praktické riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dosiahnuť lepšie výsledky v oblasti zdravia a bezpečnosti; považuje za veľmi dôležité zabezpečiť, aby takéto zjednodušenie v žiadnom prípade neviedlo k zníženiu úrovne ochrany pracovníkov;

5.   vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej stratégii prednostne zaoberala činnosťami a/alebo odvetviami, ktoré so sebou prinášajú osobitné riziká (napr. obrábanie kovov, stavebníctvo, práca s elektrinou, lesníctvo atď.);

6.   vyzýva Komisiu, aby do tohto procesu vo väčšej miere zapojila Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sídliacu v Bilbau, a aby ju predovšetkým požiadala o to, aby zistila, v ktorom odvetví hrozí najväčšie riziko pracovných úrazov a ochorení z povolania a navrhla účinné riešenie tejto situácie;

7.  sústredenú pomoc Komisie, ktorú poskytuje malým a stredným podnikom pri plnení povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, považuje za vynikajúcu a plne podporuje jej stratégiu;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie sa nevyjadruje k cieľom znižovania ochorení z povolania, ale je si vedomý obtiažnosti pri meraní ich výskytu; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala revíziu využívania a uplatňovania platných štatistických postupov, aby mohla správne určiť a vyčísliť výskyt chorôb z povolania, predovšetkým onkologických ochorení, a stanoviť ciele znižovania ich výskytu; navrhuje Komisii, aby zvážila možnosť vytvoriť z odporúčania EÚ týkajúceho sa ochorení z povolania (2003/670) smernicu s minimálnymi predpismi;

9.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti stratégie Spoločenstva a neobmedzovala sa len na pracovné úrazy a choroby z povolania, ale aby brala do úvahy aj spoločenské faktory, pretože zdravie jednotlivca ovplyvňujú rôzne činitele spojené s pracovným prostredím, napríklad druh pracovnej zmluvy, podmienky pri práci a dostupnosť zamestnania; poukazuje na to, že zmeny v pracovných vzťahoch a nižšia istota zamestnania spôsobujú aj vznik environmentálnych, psychologických a spoločenských problémov, ktoré treba riešiť;

10. zdôrazňuje potrebu brať pri riešení otázok týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci väčší ohľad na problematiku rodu a víta iniciatívu Komisie za prípravu špecifických metód hodnotenia vplyvu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na rodové aspekty; kritizuje však Komisiu, pretože vo svojom oznámení s názvom Ciele stratégie Spoločenstva na roky 2007 – 2012 ani v žiadnom zo svojich hodnotení vplyvu primerane nezohľadnila rodové hľadisko(11);

11. vyzýva Komisiu, aby na úrovni Spoločenstva vyhodnotila dostupnosť štatistík členených podľa rodu o smrteľných chorobách z povolania, ako aj o chorobách z povolania, ktoré nie sú smrteľné;

12. vyzýva členské štáty, aby platné smernice o BOZP uplatňovali spôsobom, pri ktorom sa bude klásť väčší dôraz na rod a aby vykonali hodnotenie vplyvu týchto smerníc z rodového hľadiska;

13. zdôrazňuje, že rehabilitácia a znovuzačleňovanie pracovníkov po vyliečení z ochorenia alebo úrazu na pracovisku sú veľmi dôležité, a chváli osobitné zameranie na rehabilitáciu a znovuzačleňovanie, čo sa požadovalo v národných stratégiách; je dôležité, aby vlády vo svojich stratégiách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečili podmienku zachovania pracovných miest (prostredníctvom školení, prerozdelenia úloh atď.) pre ľudí, ktorých počas pracovného života postihlo fyzické alebo duševné ochorenie;

14. vyzýva Komisiu, aby zhromaždila viac číselných údajov a informácií o pracovníkoch trpiacich chronickými ochoreniami, aby vykonala analýzu ich pracovných podmienok a vypracovala chartu na ochranu práv onkologických pacientov a osôb s inými chronickými chorobami na pracovisku s cieľom zaviazať spoločnosti k tomu, aby umožnili pacientom pokračovať počas liečby v pracovnej činnosti a vrátiť sa po jej ukončení na pracovný trh;

15. vyjadruje hlboké znepokojenie nad neúnosne vysokou mierou úrazovosti pracovníkov v dočasnom pracovnom pomere, pracovníkov s krátkodobými pracovnými zmluvami a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ktorá je v niektorých členských štátoch prinajmenšom dvojnásobná v porovnaní s pracovníkmi v trvalom pracovnom pomere, pričom berie na vedomie spojitosť medzi týmito kategóriami zamestnancov a ich zamestnávaním vo vysoko rizikových odvetviach, ako je stavebníctvo; poukazuje na to, že smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991, doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom, ustanovuje všeobecné pravidlo, že zamestnanci v pracovnom pomere na dobu určitú majú rovnaké práva pokiaľ ide o choroby z povolania ako ostatní zamestnanci, ale nepredkladá konkrétne mechanizmy na presadzovanie tejto zásady v praxi; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila nápravu týchto nedostatkov;

16. všíma si aj nárast počtu netypických pracovných zmlúv a zdôrazňuje, že ich podmienky nesmú predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov a zmluvných partnerov;

17. žiada prijatie opatrení na dodržiavanie práv žien v oblasti bezpečnosti a zdravia na netypických pracovných miestach, ako je ošetrovanie chorých osôb v domácnosti;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne zohľadnili vplyv demografických zmien na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva ich predovšetkým k tomu, aby sprísnili preventívne opatrenia a prijali opatrenia zamerané na vyváženie únavy organizmu, predovšetkým prostredníctvom ergonómie a úpravy pracovného prostredia a tiež využitím opatrení a stimulov zameraných na udržanie motivácie, schopností a zdravia starších pracovníkov;

19. všíma si vedecky dokázané prepojenie medzi nárastom stresu na pracovisku a chorobami, ktoré stres vyvoláva, predovšetkým chronickými ochoreniami, kardiovaskulárnymi ochoreniami a poruchami podporno-pohybovej sústavy;

20. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť dôslednejšie uplatňovanie existujúcich právnych nástrojov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby na to využívali všetky dostupné prostriedky; opatrenia, ktoré pripadajú do úvahy, by mali obsahovať:

a)      minimálne požiadavky na kvalitu preventívnych služieb a pracovných inšpekcií,

b)     prísnejšie postihy,

c)      lepšie vyhodnocovanie implementácie právnych predpisov,

d)     výmenu najlepších postupov,

e)      posilnenie kultúry prevencie a systémov včasného varovania vrátane širšieho prístupu spoločnosti k informáciám o podmienkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovnom mieste,

f)      väčšie zapojenie zamestnancov na pracovisku,

g)      motivovanie zamestnancov plniť si svoje záväzky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

h)      väčšie využívanie dohôd o sociálnom dialógu;

21. domnieva sa, že Komisia má výrazný nedostatok zdrojov a nedokáže riadne kontrolovať efektívnosť transpozície a uplatňovania prijatých smerníc o bezpečnosti na pracovisku; zastáva názor, že by mala využiť všetky dostupné prostriedky a mala by tiež viac využívať konania o porušení právnych predpisov;

22. konštatuje, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci by sa mala rovnako vzťahovať na všetkých pracovníkov v Európskej únii, že jej poskytovanie je v konečnom dôsledku založené na základnom práve na fyzickú integritu a že výnimky z uplatňovania legislatívy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ohrozujú zdravie pracovníkov, narúšajú rovnosť príležitostí a môžu viesť k neustálemu zhoršovaniu podmienok;

23. žiada Komisiu, aby hodnoteniam vplyvu na zdravie a bezpečnosť pri práci venovala rovnaké úsilie ako hodnoteniam vplyvu na životné prostredie;

24. pracovné inšpekcie považuje za veľmi dôležitú súčasť uplatňovania právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia; vyzýva preto Komisiu, aby:

a)      Výboru vrchných inšpektorov práce (SLIC) poskytla nevyhnutné zdroje na efektívnu činnosť na základe preskúmania toho, ako môže výbor najefektívnejšie fungovať a poskytovať najvyššie hodnoty,

b)     ďalej rozvíjala systémy na výmenu poznatkov s cieľom účinne reagovať na požiadavky na informácie a spoluprácu,

c)      iniciovala výskum zameraný na vyhodnocovanie efektívnosti a vplyvu inšpekčných činností, ako to navrhuje výbor SLIC, s cieľom zaviesť spoločné kvantitatívne a kvalitatívne ciele inšpekcií a podporiť tým využitie inšpektorátov, čo uľahčí vytváranie účinnej a efektívnej kultúry zdravia a bezpečnosti u pracovníkov,

d)     zaviedla spôsoby a prostriedky na vyhodnocovanie národných inšpekčných systémov, najmä vytvorením výsledkových tabúľ,

a vyzýva členské štáty, aby:

e)      poskytovali primerané personálne a finančné zdroje svojim národným inšpektorátom,

f)      zvyšovali počet inšpektorov práce s cieľom zabezpečiť pomer aspoň 1 inšpektor na 10 000 pracovníkov, čo je v súlade s odporúčaniami MOP,

g)      zvyšovali kvalifikáciu inšpektorov práce zabezpečovaním multidisciplinárnych školení v oblastiach, ako sú psychológia, ergonómia, hygiena, environmentálne riziká a toxikológia,

h)      zameriavali inšpekcie na prioritné oblasti, odvetvia a podniky s vysokým rizikom výskytu úrazov a vysokým podielom ohrozených skupín, ako sú migrujúci pracovníci, pracovníci v pracovnom pomere na dobu určitú vysielaní cez agentúry, mladí a starší pracovníci a pracovníci s postihnutím;

25. uznáva, že prevencia má prvoradý význam, a vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie uplatňovala nasledujúce opatrenia:

a)      zabezpečiť, aby zamestnávatelia uznávali a plnili si svoju zodpovednosť v poskytovaní primeraných preventívnych služieb na všetkých pracoviskách, a zároveň uznať, že zodpovedný prístup zamestnancov k vlastnému zdraviu a bezpečnosti je takisto dôležitý,

b)     podporovať, aby preventívne služby boli plne mnohodisciplinárne a odrážali hierarchiu opatrení zakotvených v rámcovej smernici 89/391/EHS,

c)      zdôrazňovať, že vyhodnocovanie rizík malo byť nepretržitým pokračujúcim procesom, a nie jednorazovou povinnosťou, s plným zapojením zamestnancov,

d)     zabezpečovať, aby sa preventívne aktivity v čo najväčšej miere vykonávali interne,

e)      zabezpečovať, aby sa zdravotný dozor vykonával spolu s prevenciou;

f)      pravidelne prispôsobovať legislatívu o zdraví a bezpečnosti pri práci, aby odrážala technický pokrok;

26. zdôrazňuje dôležitosť toho, aby členské štáty zabezpečili, že technická dokumentácia a normy, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pri práci na vnútroštátnej úrovni, sú dostupné zdarma;

27. blahoželá Komisii k jej návrhu o výchove a vzdelávaní obsiahnutý v jej oznámení a považuje ho za kľúčový faktor v rozvoji preventívnej kultúry; okrem toho sa domnieva, že by to mal nepretržitý a pokračujúci proces prispôsobený novej technologickej situácii na pracovisku, čo sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí sa vracajú do práce po chorobe alebo prerušení pracovnej kariéry pre povinnosti súvisiace so starostlivosťou o rodinu;

28. domnieva sa, že zamestnancom a zástupcom z oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti sa musí poskytnúť prispôsobená odborná príprava a preškoľovanie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť subdodávateľom, dočasným pracovníkom, pracovníkom na čiastočný úväzok, ženám a pracovníkom spomedzi migrantov; v tomto smere sa naďalej musia využívať vnútroštátne fondy a fondy EÚ;

29. domnieva sa, že zamestnávatelia by mali podporovať zdravotné prehliadky pre príležitostných zamestnancov a osoby s dohodou na čiastočný pracovný úväzok;

30. vyzýva Komisiu, aby plne využívala súčasné fondy Spoločenstva (predovšetkým ESF) na oblasti, ktoré sa vzťahujú k ochrane zdravia a bezpečnosti (prevencia a rozvoj preventívneho prístupu, zvyšovanie informovanosti, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, rehabilitácia a reintegrácia pracovníkov, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo mali chorobu z povolania) a ktoré sa týkajú najmä MSP; na výskum chorôb z povolania by sa mali vyčleniť ďalšie finančné prostriedky Spoločenstva (napríklad zo 7. rámcového programu na výskum) a vnútroštátne prostriedky ;

31. vzhľadom na zvýšené riziká, ktorým sú vystavení zamestnanci v banskom priemysle, v metalurgickom, oceliarskom a lodiarskom priemysle, považuje za dôležité, aby členské štáty a Komisia zabezpečili potrebné finančné prostriedky na investície nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

32. žiada členské štáty a Komisiu, aby pri rozvíjaní národných stratégií a stratégií Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a pri zhromažďovaní štatistických údajov, uskutočňovaní prieskumov a výskumu BOZP uplatňovali systematický prístup zohľadňujúci rodový aspekt; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využili možnosti financovania z programu PROGRESS poskytované na tento účel, najmä v rámci sekcie týkajúcej sa rodovej rovnosti;

33. vyzýva členské štáty, aby posúdili zavedenie finančných podnetov na podporu BOZP, najmä daňových úľav či uprednostňovania pri výzvach na výberové konanie pre bezpečné podniky a firmy vlastniace certifikát BOZP, zavádzanie systému bonus-malus v rámci poisťovacích politík a príspevkov na sociálne zabezpečenie, a finančných podnetov na výmenu zastaraného či nebezpečného zariadenia;

34. okrem toho navrhuje, aby členské štáty zvážili, či je možné zahrnúť požiadavky na určité normy v oblasti zdravia a bezpečnosti do udeľovania verejných zákaziek;

35. vzhľadom na neustále sociálne a hospodárske zmeny, ktoré vplývajú aj na trh práce a menia ho, vyzýva Komisiu, aby podporovala dobré politiky zamestnanosti a dôstojné pracovné podmienky a aby podnecovala zamestnávateľov k podpore zdravého životného štýlu na pracovisku prostredníctvom kampaní na podporu ochrany zdravia pri práci, presadzovaním zákazu fajčenia na pracovisku a programami na podporu fajčiacich zamestnancov, aby prestali fajčiť, a aby zabezpečila zodpovednosť a politickú súdržnosť s ďalšími oblasťami politiky, najmä s oblasťou verejného zdravia;

36. vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na revízii smernice Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok;

37. domnieva sa, že zdravotné problémy, ktoré súvisia s vystavovaním sa azbestu, sú dobre známe a že európska regulácia je prijateľná; podčiarkuje fakt, že výskyt ochorení spôsobených azbestom bude v budúcich rokoch v Európe podľa prognóz veľmi vysoký; vyzýva preto Komisiu, aby zorganizovala vypočutie na tému, ako riešiť obrovské problémy BOZP, ktoré súvisia s azbestom v budovách a iných konštrukciách, ako sú lode, vlaky a strojové zariadenia; vyzýva aj členské štáty, aby pripravili národné akčné plány na postupné odstránenie azbestu vrátane povinností zmapovať azbest v budovách a urobiť opatrenia na bezpečné odstránenie azbestu;

38. vyjadruje poľutovanie, že napriek opakovaným a konkrétnym požiadavkám Európskeho parlamentu má Komisia ešte predložiť legislatívny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici 2000/54/ES, ktorý by riešil závažné riziko zdravotníckych pracovníkov, ktoré prináša práca s ihlami a ostrými lekárskymi nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie hodnotenia vplyvu prostredníctvom verejnej súťaže (2007/S 139-171103) a očakáva, aby bol vyhovujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici prijatý dostatočne včas pred koncom legislatívneho obdobia v polovici roku 2009, v súlade s uznesením Európskeho parlamentu T6-305/2006; vyzýva Komisiu, aby zaviedla primerané opatrenia na prevenciu a depistáž s cieľom znížiť riziko nákaz chorobami prenášanými krvou, ako je hepatitída C;

39. vyzýva Komisiu, aby sa ujala iniciatívy v príprave a schvaľovaní kódexu EÚ o postupoch prevencie infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou;

40. vyzýva Komisiu, aby zlepšila ochranu zdravia a bezpečnosť v prostredí zdravotnej starostlivosti vrátane opatrovateľských domovov, a to zavedením opatrení na podporu depistážnych prehliadok zdravotníckeho personálu s cieľom umožniť včasné zistenie ochorenia a liečbu, aby sa znížil výskyt infekcií získaných alebo prenášaných pri výkone povolania, napríklad MRSA;

41. víta požiadavku členských štátov na vypracovanie národných stratégií; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali týkať rovnakého časového obdobia a mali by sa začínať v tom istom roku, aby sa zjednodušilo porovnávanie národných stratégií, ako aj ich výsledkov, a mali by si stanoviť aj jasné a merateľné ciele a osobitne sa zameriavať na malé a stredné podniky a na ohrozené skupiny, ako sú migrujúci pracovníci, mladí a starší pracovníci, ženy, pracovníci v pracovnom pomere na čas určitý vysielaní cez agentúry a pracovníci s postihnutiami;

42. zdôrazňuje skutočnosť, že je zásadne dôležité, aby pracovisko bolo prístupné a bezpečné pre pracovníkov s postihnutiami tak, že sa poskytne primerané prispôsobenie, osobitné vybavenie prispôsobené individuálnym potrebám a zdravotnícke služby potrebné pre osoby s postihnutiami, špeciálne na ich postihnutie, vrátane služieb, ktoré znížia na minimum problémy postihnutia a zabránia vzniku ďalších;

43. žiada Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali a presadzovali rámcovú smernicu a platné opatrenia BOZP v plnej miere a bez ohľadu na právne postavenie pri všetkých pracovníkoch a aby zmenili a doplnili súčasnú legislatívu pre určité rizikové povolania, ak sa ukázala byť neúčinná, vrátane povolaní, ktoré sa často zanedbávajú, ako sú poľnohospodárski robotníci, zdravotnícki pracovníci, vodiči z povolania, zamestnanci v domácnostiach, pracujúci doma a prípadne vojaci z povolania; žiada aj zabezpečenie úplného vykonávania a presadzovania smernice, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (smernica 2000/78/ES); zároveň ich žiada, aby zvážili všetky dostupné možnosti na rozšírenie ustanovení EÚ o BOZP pre samostatne zárobkovo činné osoby a pre služby chránenej práce, ktoré sú ponúkané osobám s postihnutím;

44. vyzýva členské štáty, aby starostlivo zvážili rozličné riziká pre zamestnankyne a zamestnancov týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci a aby podnikli opatrenia pre rôznu sociálnu a fyzickú infraštruktúru s cieľom čeliť týmto rizikám;

45. zdôrazňuje, že potreba analýzy rizík, s ktorými sa ženy a muži stretajú, a potreba prijať vhodné opatrenia neznamenajú znovuzavedenie ochranných a výlučných politík ani vytváranie odlišných pracovných pozícií pre mužov a ženy;

46. domnieva sa, že zamestnávateľ by mal byť zodpovedný nielen za bezpečnosť tých osôb, s ktorými je právne viazaný pracovnou zmluvou, ale aj v rámci subdodávateľských vzťahov, a že v tomto zmysle by členské štáty mali uvažovať o znížení počtu článkov v subdodávateľskom reťazci a o zavedení spoločnej zodpovednosti hlavného dodávateľa za záväzky subdodávateľov voči ich zamestnancom;

47. očakáva výsledky druhej fázy konzultácií sociálnych partnerov o ochoreniach podporno-pohybovej sústavy a žiada Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu smernice vzhľadom na to, že rastie výskyt uvedených ochorení a že súčasná legislatíva zjavne nepostačuje, pretože sa nezaoberá všetkými pracovnými situáciami ani sa nevzťahuje na všetky riziká súvisiace s ochoreniami podporno-pohybovej sústavy z povolania; pripomína, že je nevyhnutné v plnej miere vziať do úvahy vedecké zásady;

48. očakáva výsledky druhej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi o revízii smernice o karcinogénoch z roku 2004 a domnieva sa, že lepšou možnosťou by bolo upraviť túto smernicu doplnením o látky toxické pre reprodukciu, navrhnúť revíziu záväzných hraničných hodnôt expozície v práci pre karcinogény a mutagény uvedené v smernici a stanoviť nové hraničné hodnoty pre niektoré karcinogény, mutagény a reprotoxíny, ktoré ešte nie sú zahrnuté v smernici, pričom na prvom mieste by mal byť kryštalický oxid kremičitý;

49. pripomína, že zdravie a bezpečnosť pri práci sú ohrozené nielen pri manuálnej práci; žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala príčinám, ktoré spôsobujú vznik duševných ochorení, duševnému zdraviu, závislostiam a psychologickým rizikám na pracovisku, akými sú napríklad stres, obťažovanie a zastrašovanie (mobing), ako aj násilie, a ďalej žiada, aby sa kládol väčší dôraz na politiku zamestnávateľov v oblasti podpory dobrého telesného a duševného zdravia;

50. považuje za nevyhnutné, aby existovala väčšia koordinácia s novou Európskou chemickou agentúrou (ECHA) v Helsinkách a aby sa objasnilo niekoľko problémov vyplývajúcich zo vzťahu medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzení chemických látok (REACH)(12) a ostatnými smernicami, ktoré sa týkajú ochrany zdravia pri práci;

51. žiada Komisiu a členské štáty, aby náležite dbali na súbežné uplatňovanie stratégie Spoločenstva a nariadenia REACH: stratégia by sa mala snažiť o dopĺňanie nariadenia REACH o ochrane pred chemickými rizikami a mala by v spojitosti s vykonávaním nariadenia REACH využiť možnosť na zlepšenie preventívnych opatrení proti chemickým rizikám na pracovisku;

52. víta uzavretie rámcových dohôd medzi sociálnymi partnermi o strese pri práci a o obťažovaní a násilí na pracovisku; vyjadruje však poľutovanie, že druhá dohoda jasne nehovorí o problematike násilia z tretej strany; preto vyzýva sociálnych partnerov, aby uzavreli viacodvetvovú dohodu o tejto problematike, a Komisiu, aby predložila návrhy v prípade, keby sa túto dohodu nepodarilo uzavrieť; upozorňuje, že výskumy ukazujú, že dočasní a krátkodobí pracovníci sú zvlášť ohrození možnosťou, že sa stanú obeťami obťažovania a násilia na pracovisku; žiada preto dohody, ktoré by osobitne zohľadňovali tieto skupiny;

53. upozorňuje, že mnohí vodiči nákladných vozidiel, ktorí jazdia po Európe, majú veľmi ťažké pracovné podmienky v dôsledku nedostatočného prístupu k primeraným zariadeniam na odpočinok. článok 12 nariadenia 561/2006 o časoch jazdy a dobách odpočinku výslovne uznáva význam dostatočného počtu bezpečných a zabezpečených odpočinkových zariadení v sieti diaľnic EÚ pre vodičov z povolania; preto naliehavo žiada Komisiu, aby sledovala pilotný projekt v oblasti zabezpečených parkovísk iniciovaný Parlamentom a zohľadnila pritom odporúčané opatrenia v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru TEN/290-CESE o bezpečných a zabezpečených parkoviskách;

54. vyzýva Komisiu, aby urobila prieskum o realizovateľnosti a výhodách pre BOZP a spoločnosť ako celok, keby sa požadovalo vo všetkých budovách určených za pracoviská inštalovanie hasiaceho zariadenia, v prípade, že je to bezpečné;

55. zdôrazňuje význam pokračujúceho dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, zamestnávateľov, zamestnancov, ich zástupcov a občianskej spoločnosti ako rozhodujúceho nástroja pri účinnom vypracúvaním kvalitných noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tento dialóg by mal viesť k lepšiemu poznaniu skutočných rizík pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov, ako aj osobitných potrieb a požiadaviek určitých skupín pracovníkov v obchode i v priemysle, a k výmene najlepších skúseností;

56. dôrazne vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané zastúpenie žien v procese rozhodovania o otázkach zdravia a bezpečnosti pri práci na všetkých úrovniach;

57. považuje podnikovú sociálnu zodpovednosť za jeden z účinných nástrojov na zlepšenie konkurencieschopnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, lepšieho pracovného prostredia a v tomto smere podporuje výmenu dobrých skúseností na miestnej, národnej a európskej úrovni medzi členskými štátmi a celosvetovo na medzinárodnej úrovni, ako aj ďalšie uplatňovanie podnikovej sociálnej zodpovednosti na základe dobrovoľnosti, ale ako integrovanej súčasti obchodných stratégií pre rozvoj;

58. domnieva sa, že zastúpenie zamestnancov má veľký význam pre každú politiku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku; domnieva sa, že kladný vzájomný vzťah medzi prítomnosťou zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a vyšším výkonom nemožno podceňovať, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali participatívny prístup a zabezpečovali prístup čo najväčšieho počtu pracovníkov k zástupcom pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

59. zdôrazňuje, že trvalé zamestnanie je dôležitým faktorom, ktorý prispieva k zdraviu a bezpečnosti pri práci;

60. domnieva sa, že príliš dlhý pracovný čas/nedostatok času na odpočinok sú rozhodujúcim faktorom zvyšujúceho sa počtu úrazov na pracoviskách a chorôb z povolania, a požaduje správnu vyváženosť medzi prácou a rodinným životom;

61. blahoželá agentúre v Bilbau a Dublinskej nadácii k práci, ktorú doteraz vykonali, a je toho názoru, že odborné znalosti a schopnosti týchto orgánov sa musia plne využívať; mali by sa naďalej využívať ako nástroje na zvyšovanie informovanosti, zhromažďovania, analýzy a výmeny informácií, výmeny dobrých skúseností a skúmania na predvídanie nových a vynárajúcich sa rizík, či už spôsobených spoločenskými zmenami alebo technickou inováciou;

62. domnieva sa, že mimoriadnu pozornosť treba venovať včasnej identifikácii a monitorovaniu nových a objavujúcich sa rizík – napríklad nanotechnológii a psychosociálnym rizikám; preto vyjadruje povzbudenie pozorovaciemu stredisku pre riziká agentúry v Bilbau, aby rozšírilo svoju prácu v oblasti hodnotení rizika a prevencie (v súvislosti s tokom informácií) a očakáva, že Komisia bude postupovať na základe jeho zistení a predkladať potrebné návrhy, keď sa zistia nové riziká;

63. odporúča členským štátom prijať opatrenia potrebné na to, aby pre prácu v ťažkých alebo nebezpečných podmienkach existovali príslušné práva sociálnej ochrany, ktoré môžu zainteresovaní pracovníci uplatňovať počas obdobia zárobkovej činnosti, ako aj v dôchodku;

64. agentúre v Bilbau odporúča, aby konkrétne skúmala problémy a riziká, s ktorými sa stretávajú pracovníci v dočasnom pracovnom pomere a pracovníci vysielaní cez agentúry, ako aj pracovníci v subdodávateľských podnikoch, aby tak Komisii a členským štátom pomohla riešiť existujúce riziká a vykonávať platné právne predpisy týkajúce sa týchto skupín ľudí, pričom bude identifikovať typ práce, ktorú tieto skupiny vykonávajú, ako napríklad v stavebníctve sa vďaka jeho povahe vyskytuje v určitých členských štátoch viac nehôd;

65. zaujíma stanovisko, že v globálnom prostredí treba spolupracovať s medzinárodnými organizáciami (WTO, SZO, MOP) a treba zabezpečovať, aby všetky zmluvné strany prijímali a vykonávali medzinárodné dohovory a dohody v oblasti BOZP; domnieva sa, že toto je dôležitým faktorom toho, aby sa zachovala konkurencieschopnosť EÚ a zabránilo sa tomu, že podniky EÚ sa budú presídľovať mimo EÚ pri hľadaní právneho prostredia, ktoré je pre oblasť BOZP liberálnejšie; ďalej sa domnieva, že je to otázka ochrany ľudských práv, a preto by sa jej mala počas rokovaní s tretími krajinami venovať pozornosť;

66. vyzýva preto členské štáty, aby dodržiavali medzinárodné ustanovenia o BOZP, a najmä aby ratifikovali dohovor MOP C-187 a implementovali odporúčanie R-197;

67. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 364, 18.12.2000, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 183, 29.6.1989, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 262, 17. 10. 2000, s. 21.

(4)

Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 21.

(5)

Ú. v. EÚ C 300, 11.12.2003, s. 165.

(6)

Ú. v. EÚ C 304, 1.12.2005, s. 278.

(7)

Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 654.

(8)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0206.

(9)

Prijaté texty, P6_TA-PROV(2007)0501.

(10)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0102.

(11)

SEK(2007)0214, 0215, 0216.

(12)

Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Oznámenie Komisie o stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012

Oznámenie Komisie treba privítať a oceniť za osobitne rázne zameranie na pracovné úrazy (stanovuje cieľ znížiť počet pracovných úrazov v celej EÚ o 25 %) a odhodlanie podporovať malé a stredné podniky pri uplatňovaní existujúceho regulačného rámca. Veľmi pozitívne možno hodnotiť dôraz, ktorý sa v oznámení kladie na vzdelávanie a odbornú prípravu, využívanie finančných stimulov a navrhované národné stratégie. Spravodajkyňa však má pocit, že oznámenie sa, žiaľ, nezameriava na choroby z povolania a onkologické ochorenia, ktoré sú oveľa závažnejšie a rozšírenejšie než úrazy a sú väčšou záťažou pokiaľ ide o zdravie pracovníkov, podnikanie, produktivitu, ako aj celú spoločnosť. Spravodajkyňa je sklamaná aj tým, že chýbajú ďalšie konkrétne detaily týkajúce sa spôsobu plnenia cieľov a zámerov, ktoré sú v oznámení navrhované. Treba pripraviť podrobné akčné plány s finančnými a časovými záväzkami, podľa ktorých možno merať a monitorovať postup. Kým nikto nemôže spochybniť dobré úmysly oznámenia, v konečnom dôsledku môžu byť bezvýznamné, ak nevyústia do žiadnych reálnych krokov.

Uplatňovanie a vymáhanie

Nemožno preceniť význam účinného uplatňovania a vymáhania, hoci spravodajkyňa je presvedčená, že by to nemalo byť na úkor nových iniciatív, predovšetkým v prípade nových a vznikajúcich rizík. Potrebujeme správnu kombináciu prísnejších a kvalitnejších kontrol na pracoviskách, účinnú prevenciu, vhodné stimuly a postihy spolu s výmenou najlepších skúseností a zvyšovaním zapojenia pracovníkov.

Vysoko rizikové skupiny a podniky

Znepokojujúce štatistiky naznačujú, že pracovné úrazy a choroby z povolania nie sú medzi pracujúcimi rozšírené rovnako. Skupiny pracovníkov, ako sú migrujúci pracovníci, pracovníci s pracovným pomerom na dobu určitú vysielaní cez agentúry, ženy, mladí a starší pracovníci postihujú pracovné úrazy a ochorenia z povolania v oveľa vyššej miere než je priemer v EÚ.

Podniky, ako malé a stredné podniky, mikropodniky, a odvetvia, akými sú stavebníctvo, rybárstvo, poľnohospodárstvo a doprava, vykazujú vyššiu mieru úrazovosti podobne ako ju vykazujú aj niektoré členské štáty. Spravodajkyne zastáva názor, že tieto ľahko identifikovateľné problémové oblasti by sa mali riešiť prednostne.

Problém je mimoriadne akútny v prípade určitých zraniteľných skupín pracovníkov, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku. Tieto skupiny pracovníkov sú často zamestnávané v netypických formách práce ako je práca doma, práca na základe krátkodobých pracovných zmlúv, alebo sú viac ohrozené v dôsledku nejasných kompetencií, ako je to bežné v oblasti outsourcingu a subdodávateľských vzťahov. Väčšina týchto skupín je zvyčajne v nižšej časti príjmového rebríčka a číha na ne väčšie riziko v dôsledku nedostatku odbornej prípravy a z dôvodu neznalosti svojich práv a rizík súvisiacich s ich prácou.

Členské štáty by vo svojich národných stratégiách mali v plnej miere zohľadňovať vysokorizikové skupiny a odvetvia a zameriavať sa na problémy týkajúce sa netypických pracovných zmlúv.

Veľa vysokorizikových skupín nie je v súčasnosti navyše zahrnutých do rámcovej smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a preto sa spravodajkyňa domnieva, že by sa smernica mala vzťahovať na čo najväčší počet pracovníkov a že by sa mala riadne presadzovať zásada, že všetci pracovníci by mali mať rovnaké práva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ešte je tu aj dôležitá povinnosť chrániť ťarchavé ženy, pričom je najvyšší čas na revíziu smernice o ťarchavých ženách.

Nové iniciatívy

V tejto oblasti Komisia pokračuje v dvoch konzultáciách so sociálnymi partnermi, ktoré sa týkajú ochorení podporno-pohybovej sústavy a karcinogénov. Spravodajkyňa sa domnieva, že regulačný rámec je v oboch oblastiach nedostatočný, a preto si myslí, že treba prijať opatrenia v súlade s postupom uprednostňovaným Komisiou, ako ho vyjadrila vo svojich dokumentoch z druhej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi.

Medzinárodné perspektívy

Výhody medzinárodnej spolupráce sú nepochybne veľmi významné, a sú dôležité pre členské štáty v tom, že môžu zvyšovať úroveň vlastnej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zároveň je možné zamedziť tomu, aby sa naši obchodní partneri a susedia usilovali o krátkodobé (ale v konečnom dôsledku kontraproduktívne) výhody uplatňovaním menej prísnych noriem s cieľom znížiť náklady a predbehnúť tých, ktorí zabezpečujú vyššiu úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia. Hlavnou témou by však malo byť zabezpečenie úcty a dôstojnosti pre všetkých pracujúcich vo všetkých krajinách a EÚ má výborné postavenie na zabezpečenie takéhoto stavu prostredníctvom rokovaní o obchode, pomoci a silného nástroja motivácie, ktorým je prísľub členstva v EÚ.

Iné témy

Tento návrh správy rozhodne neobsahuje všetky témy a body, ktoré spravodajkyňa považuje za dôležité, ale vzhľadom na obmedzený priestor nie všetko mohlo byť zahrnuté. Zaslúžia si však pozornosť v konečnom uznesení Európskeho parlamentu.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (22.11.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012

(2007/2146(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Georgs Andrejevs

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, aby v prípade ich nedodržiavania prijala potrebné opatrenia a aby označila oblasti, v ktorých sa vyskytujú nedostatky a kde je potrebné prijať nové alebo revidované opatrenia, aby sa zabránilo nerovnostiam medzi členskými štátmi;

2.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte tak neurobili, aby vypracovali vlastné stratégie a stanovili kvantitatívne ciele na hodnotenie dosiahnutého pokroku v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci; vyzýva ďalej členské štáty, aby tieto stratégie hodnotili v pravidelných intervaloch a aby o svojich zisteniach informovali Komisiu;

3.   dôrazne podporuje Komisiu, aby využívala štrukturálne fondy – najmä Európsky sociálny fond a akékoľvek iné nástroje, ktoré sú k dispozícii – ako ekonomické podnety pre podniky, najmä malé a stredné podniky, aby robili viac než iba dodržiavali predpisy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci;

4.   okrem toho navrhuje, aby členské štáty zvážili, či je možné zahrnúť požiadavky na určité normy v oblasti zdravia a bezpečnosti do udeľovania verejných zákaziek;

5.   pripomína, že zdravie a bezpečnosť pri práci sú ohrozené nielen pri manuálnej práci; žiada o presnejšie určenie zdravotných rizík, ktoré súvisia s prácou vo všetkých odvetviach; žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala príčinám, ktoré spôsobujú vznik duševných ochorení, duševnému zdraviu, závislostiam a psychologickým rizikám na pracovisku, akými sú napríklad stres, obťažovanie a zastrašovanie (mobing), ako aj násilie; ďalej žiada, aby sa kládol väčší dôraz na politiky zamestnávateľov v oblasti podpory dobrého telesného a duševného zdravia;

6.   vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť technologickému, organizačnému a hospodárskemu rozvoju, napr. rýchlemu zavádzaniu nových technológií a nových foriem práce, ktoré môžu viesť k vzniku nových rizík v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci;

7.   vzhľadom na neustále sociálne a hospodárske zmeny, ktoré vplývajú aj na trh práce a menia ho, vyzýva Komisiu, aby podporovala dobré politiky zamestnanosti a dôstojné pracovné podmienky a aby podnecovala zamestnávateľov k podpore zdravého životného štýlu na pracovisku prostredníctvom kampaní na podporu ochrany zdravia pri práci, presadzovaním zákazu fajčenia na pracovisku a programami na podporu fajčiacich zamestnancov, aby prestali fajčiť, a aby zabezpečila zodpovednosť a politickú súdržnosť s ostatnými oblasťami politiky, najmä s oblasťou verejného zdravia;

8.   vyzýva Radu a Komisiu, aby stanovili harmonogram revízie smernice 2004/37/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci(1) s cieľom zahrnúť do nej látky toxické pre reprodukciu a stanoviť záväzné hraničné hodnoty karcinogénov, mutagénov a látok toxických pre reprodukciu, so zákazom ktorých sú stále ťažkosti;

9.   považuje za nevyhnutné, aby existovala väčšia koordinácia s novou Európskou chemickou agentúrou (ECHA) v Helsinkách a aby sa objasnilo niekoľko problémov vyplývajúcich zo vzťahu medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzení chemických látok (REACH)(2) a ostatnými smernicami, ktoré sa týkajú ochrany zdravia pri práci;

10. žiada Komisiu a členské štáty, aby náležite dbali na súbežné uplatňovanie stratégie Spoločenstva a nariadenia REACH: stratégia by sa mala snažiť o dopĺňanie nariadenia REACH o ochrane pred chemickými rizikami a mala by v spojitosti s vykonávaním nariadenia REACH využiť možnosť na zlepšenie preventívnych opatrení proti chemickým rizikám na pracovisku;

11. dôrazne vyzýva Komisiu, aby uznala význam zastúpenia pracovníkov v stratégii predchádzania nehodám pri práci a brala náležite do úvahy smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(3), ktorej uplatňovanie prinieslo pozoruhodné výsledky v oblasti bezpečnosti a prevencie v podnikoch s najväčším zastúpením pracovníkov;

12. žiada, aby pri hodnotení vplyvu na zdravie a bezpečnosť pri práci platili rovnaké záväzky ako pri hodnotení vplyvu na životné prostredie;

13. domnieva sa, že Komisia a členské štáty by sa mali ďalej snažiť určovať nielen vysokorizikové výrobné odvetvia, čo sa už uskutočnilo, ale aj zraniteľné skupiny, ako sú prisťahovalci, mladí ľudia a starší pracovníci;

14. vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti stratégie Spoločenstva a neobmedzovala sa len na pracovné úrazy a choroby z povolania, ale aby brala do úvahy aj spoločenské faktory, pretože zdravie jednotlivca ovplyvňujú rôzne činitele spojené s pracovným prostredím, napríklad druh pracovnej zmluvy, podmienky pri práci a dostupnosť zamestnania; poukazuje na to, že zmeny v pracovných vzťahoch a nižšia istota zamestnania spôsobujú aj vznik ekologických, psychologických a spoločenských problémov, ktoré treba riešiť;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby primerane brali do úvahy nielen nerovnosti medzi členskými štátmi, ale aj nerovnosti v rámci jednotlivých členských štátov a aby sa zaviazali ich znižovať.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.11.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georgs Andrejevs, Margrete Auken, Irena Belohorská, Johannes Blokland, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jill Evans, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jens Holm, Marie Anne Isler Béguin, Dan Jørgensen, Eija-Riitta Korhola, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Dimitrios Papadimoulis, Dagmar Roth-Behrendt, Karin Scheele, Carl Schlyter, Richard Seeber, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kathalijne Maria Buitenweg, Philip Bushill-Matthews, Milan Gaľa, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Alojz Peterle

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

(1)

Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50.

(2)

Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(3)

Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (27.11.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012

(2007/2146(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Romano Maria La Russa

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci podľa dostupných štatistických údajov naďalej klesá počet smrteľných a vážnych úrazov v Európskej únii, veľké percento pracovníkov v EÚ si stále myslí, že ich práca predstavuje hrozbu pre ich zdravie a bezpečnosť;

2.  všíma si aj nárast počtu netypických pracovných zmlúv a zdôrazňuje, že ich podmienky nesmú znamenať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov a zmluvných partnerov;

3.  domnieva sa, že zamestnávatelia by mali byť na povinní zabezpečiť: 1) zdravotné prehliadky pre príležitostných zamestnancov a zamestnancov na čiastočný úväzok; 2) školenia o ochrane pracujúcich a o prevencii nehôd na pracovisku pre všetky kategórie zamestnancov;

4.  vzhľadom na zvýšené riziká, ktorým sú vystavení zamestnanci v banskom priemysle, v metalurgickom, oceliarskom a lodiarskom priemysle, považuje za dôležité, aby členské štáty a Komisia zabezpečili potrebné finančné prostriedky na investície nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

5.  víta cieľ, ktorý navrhla Komisia, znížiť výskyt pracovných úrazov v EÚ do roku 2012 o 25 %;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o úplné zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých zamestnancov vrátane zamestnancov v neformálnom hospodárstve, pracovníkov na čiastočný úväzok, zamestnancov na dobu určitú a vedľajších zmluvných partnerov;

7.  pripomína cieľ zvýšiť podiel pracujúcich žien a zdôrazňuje potrebu zohľadniť trvanie, pracovnú dobu a predvídateľnosť práce s cieľom zabezpečiť lepšiu vyváženosť pracovného a súkromného života; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za prioritný cieľ považovali investície do detských jaslí a materských škôl s celodennou alebo poldennou starostlivosťou, a tak umožnili mladým rodičom zosúladiť rodinný a pracovný život;

8.  zdôrazňuje úlohu malých a stredných podnikov ako zamestnávateľov, keďže zamestnávajú viac ako 65 % zárobkovo činného obyvateľstva v EÚ; so znepokojením si všíma, že odvetvia, v ktorých malé a stredné podniky ponúkajú najviac pracovných príležitostí, sa vo všeobecnosti považujú za najnebezpečnejšie; vyzýva preto na zvýšené úsilie s cieľom pomôcť malým a stredným podnikom v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; v tejto spojitosti víta iniciatívu, ktorej cieľom je šírenie informovanosti a poskytovanie technickej pomoci, ale zároveň ďalej zvýrazňuje potrebu finančnej podpory pre malé a stredné podniky, vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali dohovor OSN o ochrane práv pracujúcich migrantov a ich rodinných príslušníkov a spoločne sa usilovali o lepšiu dostupnosť odbornej prípravy, najmä prípade pracovníkov na čiastočný úväzok a zamestnancov na dobu určitú, s cieľom umožniť im nájsť si stabilnejšie zamestnanie;

9.  vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy, na základe ktorých by poisťovne, ktoré poskytujú poistné krytie pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, poskytovali finančnú podporu malým a stredným podnikom;

10. vyzýva členské štáty, aby prijali právne ustanovenia, podľa ktorých budú podniky povinné poskytovať svojim zamestnancom psychologické služby; v tomto zmysle odporúča, aby malé a stredné podniky využívali služby špecialistov, pričom podnik s viac ako 500 zamestnancami by mal zabezpečiť jedného špecialistu (psychológ, terapeut, duchovný) na každých 500 zamestnancov;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie a opatrenia na začleňovanie osôb s postihnutím, ktoré môžu a chcú pracovať, do pracovného trhu; domnieva sa, že súčasťou týchto opatrení by mali byť aj odborné kurzy pre osoby s postihnutím;

12. odporúča členským štátom prijať opatrenia potrebné na to, aby pre prácu v ťažkých alebo nebezpečných podmienkach existovali príslušné práva sociálnej ochrany, ktoré môžu zainteresovaní pracovníci uplatňovať počas obdobia zárobkovej činnosti, ako aj v dôchodku;

13. podporuje aktívnu propagáciu členstva v európskych odborových organizáciách a vyzýva Komisiu na vytvorenie právneho rámca, ktorý podporí sociálnych partnerov, aby viedli cezhraničné kolektívne vyjednávanie; povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby financovali vzdelávanie zástupcov pracovníkov, ktorí sa zasadzujú o ochranu a podporu práv v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA

Dátum prijatia

22.11.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Giles Chichester, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, Umberto Guidoni, András Gyürk, David Hammerstein, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Anne Laperrouze, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Radu Ţîrle, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Joan Calabuig Rull, Neena Gill, Lambert van Nistelrooij, Vladimir Urutchev

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Umberto Pirilli


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (22.11.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k stratégii Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012

(2007/2146(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Edit Bauer

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.. keďže pracovné riziká pre zdravie a bezpečnosť žien sa v porovnaní s rizikami pre zdravie a bezpečnosť mužov podceňujú a zanedbávajú, či už z hľadiska prevencie alebo výskumu(1),

B.   keďže viac žien ako mužov je na pracovnom trhu zamestnaných načierno a bez poistenia, čo je fakt, ktorý má nevyhnutne závažné následky, pokiaľ ide o podmienky v oblasti zdravia a bezpečnosti, za ktorých sú zamestnané,

C.  keďže v súlade so štúdiami a výpočtami najväčším rizikám v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci čelia ženy zamestnané v odvetviach, ktoré sa vyznačujú pracovnou intenzitou a nedostatkom vhodných ergonomických pravidiel,

D.  keďže medzi najvýznamnejšie zdravotné ťažkosti, ktoré sa prejavujú u žien a ktoré sú zapríčinené pracovnými podmienkami, patria ochorenia podporno-pohybovej sústavy a psychologické problémy,

E.   keďže smernice Spoločenstva týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci majú rodovo neutrálny rámec, ktorý neumožňuje, aby sa bezpečnosti a zdraviu zamestnankýň pri práci venovala dostatočná pozornosť,

F.   keďže mnohí pracovníci v celej EÚ, či už muži alebo ženy, sú na svojich pracoviskách vystavení rôznym rizikám: chemickým, biologickým a fyzikálnym činiteľom, nepriaznivým ergonomickým podmienkam a zložitej kombinácii nehodových a bezpečnostných rizík spolu s rôznymi psychosociálnymi rizikovými faktormi,

G.  keďže muži a ženy netvoria homogénnu skupinu, a preto sa stratégie a opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a zdravia pri práci musia špecificky upraviť pre jednotlivé pracoviská a zohľadniť skutočnosť, že niektoré činitele môžu mať iný vplyv na ženy a iný na mužov,

H.  keďže riziká, ktorým na pracovisku čelia zamestnankyne, sa podstatne líšia od rizík, ktorým čelia zamestnanci, pretože na jednej strane ženy bývajú v praxi zamestnávané v špecifických, tzv. ženských profesijných kategóriách, a na druhej strane kombinácia zvýšenej zodpovednosti, ktorú treba niesť v práci a mimo nej, predstavuje dodatočnú záťaž a riziká pre ich duševné a fyzické zdravie,

I.    keďže treba mať na pamäti smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a smernicu Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva,

J.    keďže štatistiky o ohlásených úrazoch a chorobách by mohli poskytnúť najpriamejší ukazovateľ na porovnanie rizík, ktorým čelia ženy a muži,

K.  keďže riadenie vplyvu politík možno zlepšiť iba tak, že sa zohľadnia zdravotné rozdiely medzi ženami a mužmi,

1.  zdôrazňuje potrebu brať väčší ohľad na problematiku rodu pri riešení otázok týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci a víta iniciatívu Komisie za prípravu špecifických metód hodnotenia vplyvu v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci so zreteľom na rodové aspekty; kritizuje však Komisiu, pretože vo svojom oznámení Ciele stratégie Spoločenstva na roky 2007 – 2012 ani v žiadnom zo svojich hodnotení vplyvu(2) primerane nezohľadnila rodové hľadisko;

2.  s poľutovaním poznamenáva, že nedostatočné nahlasovanie informácií o úrazoch a chorobách je bežnou praxou a oficiálna oznamovacia povinnosť často nezahŕňa všetky kategórie pracovníkov, napríklad tých, ktorí pracujú v neformálnom hospodárstve, z ktorých väčšinu tvoria ženy;

3.  vyzýva Komisiu, aby na úrovni Spoločenstva na základe rodového hľadiska vyhodnotila dostupnosť štatistík o smrteľných chorobách z povolania, ako aj o chorobách z povolania, ktoré nie sú smrteľné;

4.  dôrazne žiada členské štáty o väčšiu vnímavosť k rodovým otázkam v rámci vykonávania platných smerníc v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, o hodnotenie vplyvu týchto smerníc z rodového hľadiska a o ratifikáciu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z roku 2006, ktorý sa týka podporného rámca pre oblasť zdravia a bezpečnosti pri práci;

5.  vyzýva členské štáty, aby starostlivo posúdili odlišné riziká pre zamestnankyne a zamestnancov týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci a aby podnikli opatrenia v súvislosti s odlišnou sociálnou a fyzickou infraštruktúrou s cieľom čeliť týmto rizikám;

6.  vyzýva členské štáty, aby ako súčasť úsilia zameraného na podporu zamestnávania starších pracovníkov prijali opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci prispôsobené potrebám starších pracovníkov a špecifické pre ženy a pre mužov;

7.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili činnosť účinného kontrolného orgánu s cieľom zlepšiť uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci, pričom osobitnú pozornosť treba venovať ženám a materstvu;

8.  zdôrazňuje, že trvalé zamestnanie je dôležitým faktorom, ktorý prispieva k zdraviu a bezpečnosti pri práci;

9.  zdôrazňuje potrebu preskúmať vplyv využívania pracovného zariadenia a pracovného prostredia na tehotné a dojčiace ženy;

10.  dôrazne vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané zastúpenie žien v procese rozhodovania o otázkach zdravia a bezpečnosti pri práci na všetkých úrovniach;

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prítomnosť žien vo Výbore vrchných inšpektorov práce (SLIC), aby sa mohli lepšie zohľadniť ich rozdielne a špecifické práva a potreby z hľadiska zdravia a bezpečnosti pri práci;

12.  dôrazne vyzýva členské štáty, aby zlepšili prevenciu chorôb z povolania a pracovných rizík ako súčasť holistického prístupu k oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, s osobitným dôrazom na informovanie a školenie zamestnancov; aby do tejto oblasti zaradili aj otázku vyváženosti pracovného a súkromného života s cieľom zohľadniť dvojité pracovné zaťaženie žien a aby túto vyváženosť aj presadzovali; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa takisto mala zohľadniť skutočnosť, že v neistom zamestnaní na pracovnom trhu pracuje viac žien ako mužov;

13.  poznamenáva, že zaručenie plného prístupu k zdravotným službám je najnaliehavejšou a najpotrebnejšou formou ochrany materstva; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zaručiť plný prístup k zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok pre matky, ktoré sú bez poistenia načierno zamestnané v neformálnom hospodárstve, ako aj pre tie, ktoré vykonávajú neplatenú prácu vo svojich domovoch;

14.  zdôrazňuje, že potreba analýzy rizík, s ktorými sa ženy a muži stretajú, a potreba prijať vhodné opatrenia neznamenajú znovuzavedenie ochranných a výlučných politík ani vytváranie odlišných pracovných pozícií pre mužov a ženy;

15. žiada členské štáty a Komisiu, aby pri rozvíjaní národných stratégií a stratégií Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a pri zhromažďovaní štatistických údajov, uskutočňovaní prieskumov a výskumu BOZP uplatňovali systematický prístup zohľadňujúci rodový aspekt;

16.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali väčšiu pozornosť novým rizikovým faktorom, ako sú obťažovanie, násilie a zastrašovanie na pracovisku ;zo strany zákazníkov v odvetviach verejných služieb, v ktorých sú zamestnané najmä ženy;

17.  vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť úspešné profesionálne začlenenie na pracovný trh v prípade tých ľudí, ktorí museli dočasne prestať pracovať z dôvodu úrazu na pracovisku alebo choroby z povolania; poznamenáva, že hoci ženy sú celkovo menej vystavené riziku ako muži, vo väčšej miere ich postihujú osobitné zdravotné problémy, ako sú poruchy podporno-pohybovej sústavy;

18.  žiada opatrenia na dodržiavanie práv žien v oblasti bezpečnosti a zdravia na atypických pracovných miestach, ako je ošetrovanie chorých osôb v domácnosti;

19.  upozorňuje na skutočnosť, že hygienické podmienky pre zamestnancov malých a stredných podnikov môžu byť horšie ako vo veľkých podnikoch, dokonca aj v tom istom alebo podobnom odvetví; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli primerané opatrenia zamerané na uplatňovanie a podporu zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v MSP a aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany pre subdodávateľov, z ktorých mnohé sú ženy;

20.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť zavedenie pojmov nebezpečenstvo, riziko a prevencia do školských osnov a vzdelávacích systémov vo všeobecnosti ako účinný prostriedok na vybudovanie silnej a udržateľnej kultúry prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.11.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lívia Járóka, Piia-Noora Kauppi, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Esther De Lange, Roselyne Lefrançois, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Christa Prets, Teresa Riera Madurell, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jill Evans, Iratxe García Pérez, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Donata Gottardi, Anna Hedh, Filiz Hakaeva Hyusmenova

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

(1)

OSHA, informačný list č. 42.

(2)

SEK(2007)0214, 0215, 0216.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.12.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Jean Lambert, Raymond Langendries, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Jan Tadeusz Masiel, Jiří Maštálka, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Elisabeth Morin, Csaba Őry, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Rovana Plumb, Bilyana Ilieva Raeva, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Françoise Castex, Sepp Kusstatscher, Claude Moraes, Ria Oomen-Ruijten, Thomas Ulmer, Glenis Willmott

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Posledná úprava: 8. januára 2008Právne oznámenie