SPRÁVA o bolonskom procese a mobilite študentov

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET (7.5.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

8.7.2008 - (2008/2070(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajkyňa: Doris Pack

Postup : 2008/2070(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0302/2008

Predkladané texty :

A6-0302/2008

Rozpravy :

PV 22/09/2008 - 27
CRE 22/09/2008 - 27

Hlasovanie :

PV 23/09/2008 - 5.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0423

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o bolonskom procese a mobilite študentov

(2008/2070(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 149 a 150 Zmluvy o ES,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (KOM(2006)0208),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Mobilizácia vzdelanosti v Európe: ako môžu univerzity v plnej miere prispieť k Lisabonskej stratégii (KOM(2005)0152),

– so zreteľom na správu pod názvom Zaostrené na štruktúru vyššieho vzdelávania v Európe. Vývoj v jednotlivých krajinách v rámci bolonského procesu – vydanie 2006/2007, Eurydice, Európska komisia, 2007,

– so zreteľom na prieskum Eurobarometer o vnímaní reforiem vyššieho vzdelávania, Európska komisia, marec 2007,

– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 25. septembra 2007 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa tvorby a rozvoja štatistiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania[1],

– so zreteľom na uznesenie Rady o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy v globálnej znalostnej ekonomike z 23. novembra 2007,

– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej Rady, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6‑0302/2008),

A. keďže cieľmi bolonského procesu sú vytvorenie európskeho priestoru vyššieho vzdelávania do roku 2010 vrátane reforiem vyššieho vzdelávania, odstránenie zostávajúcich prekážok mobility študentov a učiteľov a zvýšenie kvality, atraktívnosti a konkurencieschopnosti vyššieho vzdelávania v Európe,

B. keďže mobilita študentov a kvalita vzdelávania musia naďalej patriť k ústredným prvkom bolonského procesu,

C. keďže na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni prináša mobilita študentov nové skúsenosti a kultúrne, sociálne a akademické hodnoty a vytvára príležitosti na osobný rast a zlepšenie sa na akademickej úrovni, ako aj na lepšiu zamestnateľnosť,

D. keďže mobilita študentov je najmä v nových členských štátoch pre mnohých študentov, výskumných pracovníkov a ďalších zamestnancov ešte stále nedostupná, najmä z dôvodu nedostatočných štipendií, pričom prekážky sú veľmi dobre známe a opakovane na ne upozorňovali mnohé zúčastnené strany, ktoré sa zúčastňujú na diskusii,

E. keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať náležitému financovaniu výučby, životných nákladov a mobility študentov,

F. keďže Parlament neustále považuje mobilitu študentov za svoju rozpočtovú prioritu a snaží sa zabezpečiť primeranú úroveň financovania programov EÚ v oblasti vzdelávania; keďže jeho pevné stanovisko v tejto otázke napriek zníženiam, ktoré v návrhu Komisie vykonala Rada, viedol k zvýšeniu prostriedkov pridelených na program celoživotného vzdelávania a program Erasmus Mundus, o ktorých sa rokovalo v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013 a s aktuálnymi rozpočtovými postupmi,

G. keďže spoľahlivé štatistické údaje o mobilite študentov sú potrebné na to, aby bolo možné sledovať, porovnávať a vyhodnocovať ako aj vypracovať, príslušné politiky a opatrenia,

H. keďže uznanie informálneho učenia a neformálneho vzdelávania je základom stratégie celoživotného vzdelávania a keďže je preto v tomto procese dôležité vzdelávanie dospelých,

I. keďže žiadne administratívne, finančné alebo jazykové prekážky by nemali brániť rozhodnutiu odísť do zahraničia,

J. keďže mobilita podporuje štúdium cudzích jazykov a zlepšovanie celkových komunikačných schopností,,

K. keďže je naliehavé zreformovať a zmodernizovať univerzity z hľadiska kvality, štruktúry štúdia, inovácií a pružnosti,

L. keďže kvalita výučby je rovnako dôležitá ako kvalita výskumnej činnosti a treba ju v celej Európskej únii reformovať a modernizovať, pretože tieto dve oblasti sú úzko prepojené,

M. keďže rozdielne vnútroštátne systémy uznávania sú významnou prekážkou rovnakého prístupu k študentom, ako aj rozvoja európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a pracovného trhu Európskej únie,

N. keďže prekážkou mobility môže byť nezabezpečenie plného a riadneho uznania navštevovaných kurzov, ako aj nerovnocennosť dosiahnutých úrovní,

O. keďže je naliehavé realizovať, koordinovať a podporovať jednotný prístup vo všetkých krajinách, ktoré podpísali Bolonskú deklaráciu,

P. keďže bolonský proces musí vytvoriť nový progresívny model vzdelávania, ktorý zaručí všetkým prístup k odbornému vzdelávaniu a ktorého hlavným cieľom bude odovzdávanie vedomostí a hodnôt a vytvorenie skutočnej spoločnosti budúcnosti, ktorá bude uvedomelá a zbavená sociálnych nerovností,

1. domnieva sa, že zvýšenie mobility študentov a kvality jednotlivých vzdelávacích systémov by malo byť prioritou v súvislosti s opätovným vytýčením hlavných cieľov bolonského procesu na obdobie po roku 2010;

2. zdôrazňuje, že v jednotlivých oblastiach politiky sa musia prijať opatrenia, aby sa docielila mobilita študentov; viaceré aspekty mobility presahujú rámec vyššieho vzdelávania a zasahujú do oblasti sociálnych vecí, financií, politiky prisťahovalectva a udeľovania víz;

3. konštatuje, že vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor z dôvodu nízkych zostatkov v rámci kapitoly 1a finančného rámca mimoriadne víta snahy členských štátov vykonané v rámci medzivládnej spolupráce s cieľom zlepšiť kvalitu a konkurencieschopnosť vzdelávania v EÚ, a to najmä prostredníctvom podpory mobility, zabezpečenia uznávania kvalifikácie a zaistenia kvality;

4. je presvedčený, že by sa mala aj naďalej uplatňovať metóda konzultácií všetkých zúčastnených strán na tomto procese: inštitúcie, ako aj zástupcovia študentov by mali úzko spolupracovať s cieľom odstrániť pretrvávajúce prekážky mobility a vyriešiť problémy v súvislosti s kvalitou a realizáciou bolonského procesu;

5. upozorňuje na to, že v priebehu realizácie bolonského procesu by sa osobitná pozornosť mala venovať úzkej a intenzívnej spolupráci a koordinácii s Európskym výskumným priestorom;

Mobilita študentov: kvalita a účinnosť

6. trvá na tom, že naliehavo treba získať porovnateľné a spoľahlivé štatistické údaje, ktoré sa týkajú mobility a sociálno-ekonomického profilu študentov, akými sú napríklad spoločné ukazovatele, kritériá a orientačné body, aby sa odstránil súčasný nedostatok údajov a podporila výmena osvedčených postupov;

7. vyzýva univerzity, aby zlepšili a zjednodušili informácie poskytované online a offline pre nových študentov, ako aj pre študentov na konci štúdia; univerzity a vnútroštátne agentúry programu Erasmus by mali spolupracovať so študentskými organizáciami, aby boli včas k dispozícii všetky potrebné informácie; univerzity by mali podporovať práva študentov v súlade so záväzkami, ktoré prijali pristúpením k Univerzitnej charte Erasmus;

8. zdôrazňuje, že v záujme plnenia cieľov bolonského procesu je potrebné zabezpečiť reciprocitu, pokiaľ ide o tok študentov a akademických pracovníkov; zdôrazňuje nepomer v súčasných trendoch, najmä nízku mieru mobility do členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004 a 2007;

9. upozorňuje na význam, ktorý má vstupná inštruktáž pre sociálnu, kultúrnu a jazykovú integráciu nových študentov;

10. zdôrazňuje, že lepšie ovládanie jazykov je výrazným prínosom a jedným z dôvodov mobility študentov, že je dôležité poskytovať intenzívne jazykové kurzy novým študentom, a to pred a/alebo počas štúdia v rámci programu Erasmus;

Reforma vyššieho vzdelávania a modernizácia univerzít: kvalita, inovácie a pružnosť

11. vyzýva európske univerzity, aby zrealizovali inovačnú, rozsiahlu a systematickú reformu učebných osnov: pre mobilitu študentov a väčšiu flexibilitu je rozhodujúci ich ambiciózny a kvalitný obsah, ako aj reštrukturalizácia; malo by sa zaviesť „obdobie mobilného štúdia“ v študijných programoch všetkých stupňov, aby sa umožnilo študentom odísť do zahraničia;

12. žiada, aby sa kládol dôraz na potrebu spoločných európskych doktorandských programov, na podporu mobility doktorandských študentov a na vytvorenie európskej doktorandskej značky;

13. kladie dôraz na nezastupiteľnú úlohu kvalitnej a prvotriednej výučby: kvalifikovaní učitelia vo všetkých študijných odboroch, ich rozvoj a celoživotné vzdelávanie majú rozhodujúci vplyv na atraktívnosť a účinnosť štúdia a splnenie cieľov bolonského procesu;

14. opakovane pripomína, že je potrebné posilniť medzinárodný dialóg a výmenu informácií a skúseností s cieľom uľahčiť konvergenciu vzdelávania učiteľov vrátane vzdelávania učiteľov základných škôl, ako aj zabezpečiť účinnosť ďalšieho profesionálneho rozvoja;

Financovanie mobility študentov a investície do nej a na sociálny rozmer

15. je potrebné poskytnúť osobitnú pomoc študentom zo znevýhodnených spoločenských skupín, napr. ponukou primeraného ubytovania za nižšie ceny; často je potrebná osobitná podpora po príchode študentov;

16. navrhuje zavedenie jednotnej európskej študentskej identifikačnej karty s cieľom uľahčiť mobilitu a umožniť študentom získavať zľavy na ubytovanie a živobytie;

17. vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby zaručili rovnaký prístup k mobilite pre všetkých študentov prostredníctvom jednoduchého, pružného a transparentného udeľovania štipendií a poskytovaním doplnkovej finančnej podpory na štúdium v krajinách s vysokými životnými nákladmi a pre študentov, ktorí to potrebujú; domnieva sa, že je kľúčové, aby sa táto podpora poskytovala študentom ešte pred ich odchodom s cieľom zabrániť ich nadmernému finančnému zaťaženiu;

18. víta skutočnosť, že v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca v polovici obdobia, ktorá je stanovená vo vyhlásení priloženom k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006, by sa na základe výsledkov monitorovania a vyhodnotenia programov v oblasti vzdelávania mohlo zvážiť zvýšenie finančného rozpočtu pre tieto programy;

19. upozorňuje na to, že by sa mali začať využívať a podporovať nové spôsoby financovania mobility študentov, akými sú bezúročné a/alebo prevoditeľné pôžičky;

20. vyzýva európske univerzity, aby spolupracovali so súkromným sektorom (napr. hospodárskymi alebo podnikateľskými organizáciami, akými sú obchodné komory) pri hľadaní účinných mechanizmov spolufinancovania mobility študentov vo všetkých cykloch štúdia (bakalárskom, magisterskom, doktorandskom), čím by sa zvýšila kvalita vzdelávacích systémov;

21. navrhuje, aby podniky a univerzity nadviazali konštruktívny dialóg a vzájomnú výmenu s cieľom vytvoriť dosiaľ neexistujúce partnerstvá a preskúmať nové spôsoby spolupráce;

Kvalita a plné uznávanie diplomov

22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali európske referenčné rámce (bolonský kvalifikačný rámec, európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie, európske normy a usmernenia na zabezpečovanie kvality a lisabonský dohovor o vzájomnom uznávaní kvalifikácií) s cieľom vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania;

23. zdôrazňuje preto, že je naliehavé zaviesť komplexný, jednotný a efektívny systém prenosu kreditov ECTS: vďaka jednotnému spoločnému rámcu by mala byť kvalifikácia študentov a akademických pracovníkov uznávaná v celej Európe;

24. zdôrazňuje, že trojstupňový systém (bakalársky, magisterský a doktorský stupeň) by mohol byť flexibilnejší, najmä ak by sa pre prvý a druhý cyklus uplatňoval systém „4+1“ namiesto systému „3+2“; pri niektorých typoch štúdia by to mohlo byť vhodnejšie riešenie, ktoré by umožnilo väčšiu mobilitu a zamestnateľnosť absolventov;

25. požaduje, aby boli za stáže a ďalšie informálne a neformálne mobilné formy štúdia schválené univerzitami udeľované kredity ECTS (európsky systém prenosu kreditov) a aby boli uznávané ako nedeliteľná časť študijných osnov;

Realizácia bolonského procesu vo všetkých príslušných krajinách

26. vyzýva príslušné orgány členských štátov a európske univerzity, aby podnecovali a podporovali výmenu osvedčených postupov a iniciatívy v oblasti zvyšovania informovanosti;

27. nalieha na členské štáty, aby v súlade so smernicami EÚ o vízach uľahčili postup udeľovania víz a znížili ich cenu pre študentov v rámci mobility, najmä pokiaľ ide o východoeurópske členské a kandidátske krajiny;

o o

28. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0400.

1. Kontext návrhu

Bolonský proces, ktorý sa začal v roku 1999, je medzivládnou iniciatívou, ktorej cieľom je vytvoriť do roku 2010 európsky priestor pre vyššie vzdelávanie. Základná myšlienka spočíva v tom, že sa študentom uľahčí voľba zo širokej škály vysokokvalitných vysokoškolských študijných programov a že programy, ktoré si vybrali, budú všeobecne uznávané. Na tento účel bolonský proces navrhuje tri prioritné oblasti činnosti: zavedenie trojcyklovej štruktúry (bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium), zabezpečovanie kvality a uznávanie kvalifikácie a študijných období. O pokroku pri dosahovaní cieľov bolonského procesu sa diskutovalo na verejnom vypočutí, ktoré zorganizoval Výbor pre kultúru a vzdelávanie 4. októbra 2007. Okrem toho skupina PPE-DE zorganizovala 6. marca 2008 ďalšie vypočutie na túto tému s názvom Vyššie vzdelávanie: od bolonského procesu k riadeniu vzdelávania v EÚ?, ktoré viedla poslankyňa Európskeho parlamentu Doris Pack. Pri tejto príležitosti bolo možné získať veľa zaujímavých názorov o vplyve bolonského procesu na mobilitu študentov. Hovorilo sa o rôznych zásadných otázkach, napr. o rozhodujúcej úlohe efektívneho riadenia univerzít, kvalitnej výučbe a inovačných učebných programoch, ktoré majú najväčší význam, alebo o mnohých spoločných vnútorných a vonkajších výzvach, ktorým európske vyššie vzdelávanie musí stále čeliť, aby mohlo byť aj naďalej konkurencieschopné a úspešné vo svete 21. storočia, ktorý sa stáva čoraz viac globálnejším.

Bolonský proces sa opiera o program činnosti usmerňovaný ministerskými konferenciami, ktoré sa konajú každé dva roky: Praha 2001, Berlín 2003, Bergen 2005, Londýn 2007 a Leuven/Louvaine-la-Neuve 2009. Tieto konferencie pripravuje skupina, ktorá vznikla po bolonskej konferencii[1], ktorej predsedá krajina predsedajúca Európskej únii, za podpory bolonského sekretariátu, ktorý organizuje/organizujú krajiny budúcej schôdze ministrov.

Kľúč k úspechu bolonskej spolupráce je založený na partnerskom prístupe pri tvorbe, ako aj pri realizácii politiky. V súčasnosti tento proces zjednocuje 46 krajín, z ktorých všetky pristúpili k Európskemu kultúrnemu dohovoru a ktoré pružne spolupracujú nielen medzi sebou, ale aj s medzinárodnými organizáciami a európskymi združeniami, ktoré zastupujú inštitúcie vyššieho vzdelávania, študentov, zamestnancov a zamestnávateľov. Bolonský proces je dobrým príkladom európskej spolupráce v rámci EÚ, ako aj mimo nej.

Všetci vieme, že vyššie vzdelávanie je základným prvkom osobného rozvoja. Napomáha sociálny, kultúrny a hospodársky rast, aktívne občianstvo a vedie k osvojovaniu etickým hodnôt. Pokiaľ však ide o Európsku úniu, vyššie vzdelávanie nepatrí do kompetencie Komisie Európskych spoločenstiev: stále ide väčšmi o vnútroštátnu vec a obsah a štruktúra štúdia zostáva aj naďalej v právomoci jednotlivých štátov.

Napriek tomu Európska únia v súlade s článkom 149 Zmluvy z Nice má prispievať k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom širokej škály činnosti, napr. podpory mobility občanov, vypracovania spoločných študijných programov, vytvárania sietí, výmeny informácií alebo vyučovania jazykov Európskej únie.

2. Stanovisko spravodajkyne

Spravodajkyňa je znepokojená predovšetkým mobilitou študentov v rámci Európskej únie a možným vplyvom bolonského procesu na ňu: prispieva európsky priestor vyššieho vzdelávania k zlepšeniu mobility európskych študentov, alebo od nej skôr odrádza a bráni jej? Nemalo by sa zabúdať na to, že mobilita je jedným zo šiestich hlavných cieľov uvedených v Bolonskej deklarácii, ktorej signatári zamýšľajú podporiť ju prostredníctvom odstránenia prekážok účinného uplatňovania práva na voľný pohyb, osobitne sa pritom zameriavajúc nielen na študentov, ale aj na učiteľov, výskumných pracovníkov a administratívnych zamestnancov. Mobilita je preto základným východiskom vytvárania európskeho priestoru vyššieho vzdelávania, ako aj jednou z prioritných oblastí programu na obdobie rokov 2007 – 2009.

Spravodajkyňa súhlasí s progresívnym prístupom Európskej komisie a podporuje tiež jej pokračujúcu prácu. Členské štáty by mali dostať podporu v úsilí o modernizáciu a inovačnú reformu svojich systémov vyššieho vzdelávania, ktorá je absolútne potrebná na to, aby bolo možné čeliť výzvam, ktoré so sebou prináša globalizácia.

Napriek tomu má spravodajkyňa obavy z predchádzajúcej a budúcej realizácie bolonského procesu, pretože určité trendy v niektorých členských štátoch sa nevyvíjajú zamýšľaným alebo želaným smerom. Spravodajkyňa sa domnieva, že takmer desať rokov po začatí tohto procesu, dozrel čas na prehodnocovanie a diskusiu, pokiaľ ide o bolonský proces, jeho výsledky a nedostatky. Mali by sme sa pokúsiť zistiť, ako sa na základe bolonského procesu zmenili výchovno-vzdelávacie systémy v celej Európskej únii a tiež ako sa tento vývoj a zmeny odzrkadlili v kvalite európskeho vyššieho vzdelávania.

Spravodajkyňa by chcela v prvom rade zdôrazniť, že prístup k vzdelávaniu vysokej kvality musí mať každý európsky občan bez ohľadu na jeho občianstvo, krajinu alebo oblasť, z ktorej pochádza.

Mobilita má mnoho pozitívnych vplyvov nielen na jednotlivca, ktorý ju využíva, ale aj na inštitúcie vyššieho vzdelávania a na celú spoločnosť. Okrem toho by sa nemalo zabúdať na jej sociálny rozmer: mobilita poskytuje neoceniteľné skúsenosti, ktoré nie je možné vyčísliť z hľadiska akademickej kultúrnej a sociálnej diverzity. Napokon mobilita uľahčuje spoluprácu v rámci sietí a medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania, ktorá je absolútne nevyhnutná na kvalitatívny rozvoj európskeho vyššieho vzdelávania a výskumu.

Spravodajkyňa by chcela zvýrazniť a upozorniť na:

1. mobilitu študentov: kvalitu a efektívnosť

2. reformu vyššieho vzdelávania a modernizáciu univerzít: kvalitu, inovácie a pružnosť

3. financovanie mobility študentov a investície do nej a na sociálny rozmer

4. kvalitu a plné uznávanie diplomov

5. realizáciu bolonského procesu vo všetkých príslušných krajinách

Napriek tomu, že spravodajkyňa uznáva mimoriadny význam, ktorý má takáto medzivládna iniciatíva, rada by zdôraznila, že na vnútroštátnej úrovni je jej realizácia veľmi nejednotná. Preto zatiaľ je zložité uvidieť európsku „tvár“ bolonského procesu, čo je dôvodom na vytvorenie právneho rámca, pričom treba mať vždy na mysli, že pokiaľ ide o vzdelávanie, v centre záujmu všetkých otázok a iniciatív musia byť vždy študenti.

[1] Európska komisia je plnoprávnym členom tejto skupiny, ako aj bolonskej rady.

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k bolonskému procesu a mobilite študentov
(2008/2070(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monica Maria Iacob-Ridzi

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže Parlament neustále považuje mobilitu študentov za svoju rozpočtovú prioritu a snaží sa zabezpečiť primeranú úroveň financovania programov EÚ v oblasti vzdelávania; keďže jeho pevné stanovisko v tejto otázke napriek zníženiam, ktoré v návrhu Komisie vykonala Rada, viedol k zvýšeniu prostriedkov pridelených na program celoživotného vzdelávania a program Erasmus Mundus, o ktorých sa rokovalo v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013 a s aktuálnymi rozpočtovými postupmi,

1. konštatuje, že vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor z dôvodu nízkych zostatkov v rámci kapitoly 1a mimoriadne víta snahy členských štátov vykonané v rámci medzivládnej spolupráce s cieľom zlepšiť kvalitu a konkurencieschopnosť vzdelávania v EÚ, a to najmä prostredníctvom podpory mobility, zabezpečenia uznávania kvalifikácií a zaistenia kvality;

2. zdôrazňuje, že vzhľadom na obmedzené prostriedky v rozpočte EÚ by sa mal prísne monitorovať vplyv programu celoživotného vzdelávania a programu Erasmus Mundus na mobilitu so zreteľom na sumy jednotlivých grantov a počet osôb, ktorým boli sprístupnené, s cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi maximalizovaním počtu príjemcov a poskytovaním primeranej výšky individuálneho financovania;

3. konštatuje, že v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca v polovici obdobia, ktorá je stanovená vo vyhlásení priloženom k medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení , by sa na základe výsledkov monitorovania a vyhodnotenia programov v oblasti vzdelávania mohlo zvážiť zvýšenie finančného rozpočtu pre tieto programy;

4. opakovane pripomína svoje stanovisko uvedené v odseku 15 svojho uznesenia o návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2008[1], že vykonávanie programu celoživotného vzdelávania a programu Erasmus Mundus výkonnou agentúrou nesmie viesť k zvýšenému podielu administratívnych nákladov v celkovom rozpočte.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

[1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0616

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Reimer Böge, Paulo Casaca, Daniel Dăianu, Valdis Dombrovskis, Brigitte Douay, Hynek Fajmon, Salvador Garriga Polledo, Ingeborg Gräßle, Louis Grech, Nathalie Griesbeck, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Anne E. Jensen, Wiesław Stefan Kuc, Janusz Lewandowski, Vladimír Maňka, Mario Mauro, Francesco Musotto, Theodor Dumitru Stolojan, László Surján, Kyösti Virrankoski, Ralf Walter

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia