SPRÁVA o téme s názvom Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou

10.7.2008 - (2008/2099(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa (*): Patrizia Toia
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Cornelis Visser, Výbor pre kultúru a vzdelávanie
(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2008/2099(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0305/2008
Predkladané texty :
A6-0305/2008
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o téme s názvom Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou

(2008/2099(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou (KOM(2007)0700) (oznámenie Komisie o spoločnom prístupe k využívaniu spektra),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o smerovaní k európskej politike rádiového frekvenčného spektra[1],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Priority politiky EÚ v oblasti frekvenčného spektra v súvislosti s digitalizáciou v kontexte nadchádzajúcej Regionálnej konferencie Medzinárodnej telekomunikačnej únie o rádiokomunikácii 2006 (RRC-06) (KOM(2005)0461),

–    so zreteľom na stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra zo 14. februára 2007 o vplyve digitálnej dividendy na politiku EÚ v oblasti frekvenčného spektra,

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o urýchlení prechodu z analógového na digitálne vysielanie[2],

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6‑0305/2008),

A. keďže prechod z analógovej televízie na digitálnu pozemnú televíziu do konca roka 2012 uvoľní v Európskej únii v dôsledku vysokej účinnosti prenosu digitálnou technológiou nevídané množstvo spektra, a tým umožní prerozdelenie spektra a poskytne nové príležitosti na rast trhu,

B.  keďže sa výhody využívania rádiového spektra maximalizujú prostredníctvom koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, aby sa z hľadiska účinnosti zabezpečilo ich optimálne využitie,

C.  keďže rádiové spektrum je základom, od ktorého sa odvíja poskytovanie širokej škály služieb a vývoj trhov orientovaných na technológie, ktorých hodnota sa odhaduje na 2,2 % HDP EÚ, a je preto kľúčovým prvkom rastu, produktivity a rozvoja európskeho priemyslu v súlade s Lisabonskou stratégiou,

D.  keďže rádiové frekvenčné spektrum je vzácnym prírodným zdrojom i verejným tovarom zároveň a keďže jeho účinné využívanie je rozhodujúce pre zabezpečenie prístupu k nemu pre rôzne záujmové skupiny ponúkajúce služby prepojenia,

E.   keďže členské štáty nemajú spoločný časový rozvrh prechodu na digitálne vysielanie; keďže v mnohých členských štátoch sú plány digitalizácie už podrobne vypracované a v niektorých ďalších štátoch digitalizácia už prebehla,

F.  keďže oznámenie Komisie o spoločnom prístupe k využívaniu spektra je neoddeliteľnou súčasťou balíka predpisov o elektronických komunikáciách, ktorý Komisia prijala v novembri 2007 a ktorý sa týka reformy regulačného rámca elektronických komunikácií;

G. keďže v mnohých členských štátoch Európskej únie sa momentálne prideľujú alebo prerozdeľujú vysielacie frekvencie digitálnym vysielateľom, v dôsledku čoho sa veľa frekvencií vyčlení, a tým stane nedostupnými na mnoho rokov,

H. keďže technologická neutralita je kľúčom k podpore interoperability a nevyhnutným faktorom flexibilnejšej a transparentnejšej politiky prechodu na digitálne vysielanie, ktorá má zohľadňovať verejný záujem,

I.   keďže Rada vyzvala členské štáty, aby pokiaľ možno dokončili prechod na digitálne vysielanie do roku 2012,

J.   keďže členské štáty zverejnili svoje návrhy týkajúce sa prechodu na digitálne vysielanie,

1.  uznáva význam iniciatívy i2010 ako súčasti obnovenej Lisabonskej stratégie a zdôrazňuje význam účinného prístupu k spektru a jeho účinného využívania na dosiahnutie lisabonských cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prístupu k širokopásmovým službám s cieľom prekonať tzv. digitálnu priepasť;

2.  zdôrazňuje potrebu digitalizácie, ktorá spolu s vývojom nových informačných a komunikačných technológií a s pomocou digitálnej dividendy umožní túto digitálnu priepasť prekonať a splniť ciele Lisabonskej agendy;

3.  berie na vedomie rozdiely vo vnútroštátnych systémoch prideľovania a využívania spektra a odlišnosti medzi jednotlivými štátmi; všíma si, že tieto rozdiely môžu predstavovať prekážku vybudovania efektívne fungujúceho vnútorného trhu;

4.  zdôrazňuje, že veľkosť digitálnej dividendy bude v jednotlivých krajinách rozličná podľa vnútroštátnych podmienok, mediálnych a audiovizuálnych politík;

5.  uznáva, že zvýšená účinnosť spektra pozemnej digitálnej televízie by mala umožniť pridelenie alebo prerozdelenie približne 100 MHz digitálnej dividendy medzi mobilné širokopásmové a ostatné služby (napr. služby verejnej bezpečnosti, zariadenia na identifikáciu prostredníctvom rádiovej frekvencie (Radio Frequency Identification Devices - RFID), využitie na zaistenie bezpečnosti na cestách atď.) a súčasne zabezpečiť, že vysielacie služby sa budú naďalej rozvíjať;

6.  konštatuje, že v súčasnosti väčšina členských štátov zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami z hľadiska investícií do komunikačných infraštruktúr novej generácie, a zdôrazňuje, že dosiahnutie prvenstva v rozvoji širokopásmovej komunikácie a internetu je rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a súdržnosť Európskej únie na medzinárodnom poli, najmä pokiaľ ide o rozvoj interaktívnych digitálnych platforiem a poskytovanie nových služieb, napr. elektronického obchodu, elektronickej zdravotnej starostlivosti, elektronického vzdelávania a elektronickej štátnej správy; zdôrazňuje, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ sú potrebné väčšie investície na podporu uvádzania inovatívnych produktov a služieb do prevádzky; zdôrazňuje, že úsilie na zabezpečenie prístupu k širokopásmovým službám by sa nemalo zamerať len na digitálnu dividendu;

7.  je presvedčený, že čoskoro by sa mohli v dôsledku väčšieho technologického zblíženia ponúkať nové balíky, inovačné technológie a služby zahŕňajúce všetko v jednom, a zároveň konštatuje, že príchod takýchto ponúk závisí v rozhodujúcej miere od dostupnosti cenného spektra, ako aj nových interaktívnych technológií umožňujúcich hladké vzájomné fungovanie, prepojenie a pokrytie, akými sú mobilné multimediálne technológie a technológie bezdrôtového širokopásmového prístupu;

8.  konštatuje, že technologická konvergencia je skutočnosťou, ktorá tradičným službám ponúka nové prostriedky a príležitosti; zdôrazňuje, že prístup k určitým pásmam frekvenčného spektra, ktoré boli doposiaľ vyhradené pre vysielanie, by mohol umožniť vznik nových služieb, pokiaľ sa bude frekvenčné spektrum spravovať čo najúčinnejšie a čo najefektívnejšie, aby sa zabránilo narúšaniu vysielania digitálnych programov vysokej kvality;

9.  vyzýva na užšiu spoluprácu členských štátov s cieľom dosiahnuť účinný, otvorený a konkurenčný vnútorný trh s elektronickými komunikáciami, ktorý umožní zavedenie nových sieťových technológií;

10. zdôrazňuje strategický význam, ktorý má v Európskej únii vytvorenie prostredia, v ktorom je pre posilnenie konkurencieschopnosti a súdržnosti Európy zaručený priestor pre inovácie, nové technológie, nové služby a nových účastníkov trhu; zdôrazňuje, že na dosiahnutie dynamického rozvoja trhov a technológií v Európskej únii je mimoriadne dôležité, aby mali koneční užívatelia možnosť voľby produktov a služieb;

11. zdôrazňuje, že digitálna dividenda prináša Európe jedinečnú príležitosť na rozvoj nových služieb, napr. mobilnej televízie a bezdrôtového internetového prístupu, a na to, aby si udržala vedúcu pozíciu vo svete v oblasti mobilných multimediálnych technológií pri súčasnom preklenutí tzv. digitálnej priepasti, a poskytuje nové možnosti občanom, médiám a kultúrnej rôznorodosti v celej Európskej únii;

12. uznáva, že koordinácia na úrovni EÚ by podporila rozvoj, posilnila digitálne hospodárstvo a poskytla všetkým občanom rovnaký prístup k informačnej spoločnosti za prijateľnú cenu;

13. naliehavo žiada členské štáty, aby čo najskôr uvoľnili svoje digitálne dividendy, čím európskym občanom umožnia čerpať výhody plynúce zo zavedenia nových, inovatívnych a konkurenčných služieb; zdôrazňuje, že v záujme toho je potrebná aktívna spolupráca členských štátov, ktorá im umožní prekonať prekážky brániace efektívnemu prideľovaniu alebo prerozdeľovaniu digitálnej dividendy na vnútroštátnej úrovni;

14. zdôrazňuje, že vysielacie subjekty majú zásadnú úlohu v rámci ochrany zásad pluralizmu a demokracie a je pevne presvedčený o tom, že príležitosti vyplývajúce z digitálnej dividendy umožnia verejnoprávnym a súkromným vysielacím spoločnostiam ponúkať oveľa väčší počet programov, ktoré slúžia cieľom všeobecného záujmu stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch, napríklad podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

15.      domnieva sa, že digitálna dividenda by mala prevádzkovateľom vysielania poskytnúť možnosť, aby mohli rozvinúť a rozšíriť svoje služby a zároveň zvážiť ďalšie možné využitie tohto zdroja v sociálnej, kultúrnej a hospodárskej oblasti, napríklad nové a otvorené širokopásmové technológie a prístupové služby, ktorých cieľom je preklenúť tzv. digitálnu priepasť a súčasne odstrániť prekážky brániace interoperabilite;

16. poukazuje na možné výhody plynúce z koordinovaného prístupu k využívaniu spektra v Európskej únii, pokiaľ ide o úspory z rozsahu, rozvoj interoperabilných bezdrôtových služieb a zamedzenie fragmentácie, ktorá vedie k nedostatočnému využívaniu tohto vzácneho zdroja; domnieva sa, že zatiaľ čo je na účinné využívanie spektra potrebná užšia spolupráca a vyššia flexibilita, Komisia a členské štáty musia vytvoriť vhodnú rovnováhu medzi flexibilitou a stupňom harmonizácie, aby digitálna dividenda priniesla čo najväčší prínos;

17. konštatuje, že efektívne prideľovanie digitálnej dividendy sa dá dosiahnuť bez obmedzovania účastníkov, ktorí majú v súčasnosti licencie na využívanie frekvenčného spektra v pásme UHF, a že sa dá efektívne dosiahnuť pokračovanie a rozšírenie vysielacích služieb, pričom sa zároveň zabezpečí, že nové technológie mobilných multimediálnych služieb a bezdrôtového širokopásmového prístupu budú mať rozsiahle zdroje frekvenčného spektra v pásme UHF, aby sa európskym občanom mohli ponúknuť nové interaktívne služby;

18. domnieva sa, že v prípade dražieb určených na pridelenie frekvencií by členské štáty mali prijať spoločný prístup, pokiaľ ide o podmienky a postupy dražieb a prideľovanie vytvorených zdrojov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila usmernenia;

19. zdôrazňuje, že hlavnou zásadou pri prideľovaní digitálnej dividendy by mala byť služba verejnému záujmu prostredníctvom čo najvyššej sociálnej, kultúrnej a hospodárskej hodnoty v zmysle poskytovania kvalitnejšej a z geografického hľadiska rozsiahlejšej ponuky služieb a digitálneho obsahu občanom, a nielen maximalizácia verejných ziskov, pričom by sa zároveň mali chrániť práva súčasných užívateľov služieb audiovizuálnych médií a ponúkať by sa mala kultúrna a jazyková rozmanitosť;

20. zdôrazňuje, že digitálna dividenda prináša Európskej únii jedinečnú príležitosť na rozvoj toho, aby si udržala vedúcu pozíciu vo svete v oblasti mobilných multimediálnych technológií pri súčasnom preklenutí digitálnej priepasti zvýšenou výmenou informácií, poznatkov a služieb, ktoré vzájomne prepájajú všetkých európskych občanov a poskytujú nové možnosti médiám, kultúre a diverzite vo všetkých oblastiach územia Európskej únie;

21. zdôrazňuje, že digitálna dividenda môže prispieť k dosiahnutiu lisabonských cieľov tým, že občanom a hospodárskym subjektom v Európskej únii poskytne lepšiu dostupnosť služieb zabezpečujúcich prístup k širokopásmovému pripojeniu, odstráni tzv. digitálnu priepasť poskytovaním pomoci znevýhodneným, odľahlým alebo vidieckym oblastiam a v členských štátoch zabezpečí univerzálne pokrytie;

22. vyjadruje poľutovanie nad nerovným prístupom európskych občanov k digitálnym službám, najmä v oblasti vysielania; poznamenáva, že s ohľadom na rozvinutosť digitálnych služieb sú znevýhodnené najmä vidiecke a okrajové oblasti (pokiaľ ide dostupnosť služieb, ich výber a kvalitu) ; vyzýva členské štáty a regionálne úrady, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zabezpečenie rýchleho a spravodlivého prechodu na digitálne vysielanie pre všetkých svojich občanov;

23. zdôrazňuje, že tzv. digitálna priepasť nie je iba problémom vidieka; zdôrazňuje ťažkosti pri inštalácii infraštruktúry potrebnej pre nové siete v niektorých starších výškových budovách; zdôrazňuje prínos, ktorý môže spektrum predstavovať pri prekonávaní tejto priepasti“ v mestských, ako aj vidieckych oblastiach;

24. zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať digitálna dividenda k rozšíreniu ponuky lepších interoperabilných sociálnych služieb, akými sú elektronická štátna správa, elektronické zdravotníctvo, elektronické odborné vzdelávanie a elektronické vzdelávanie, určených najmä občanom, ktorí žijú v znevýhodnených, izolovaných oblastiach, akými sú vidiecke a menej rozvinuté oblasti a ostrovy;

25. naliehavo vyzýva členské štáty na urýchlenie opatrení, ktoré by zdravotne postihnutým a starším užívateľom, ako aj užívateľom so špeciálnymi sociálnymi potrebami umožnili získať čo najviac z výhod, ktoré poskytuje digitálna dividenda;

26. potvrdzuje spoločenskú hodnotu služieb verejnej bezpečnosti a potrebu zahrnúť podporu ich prevádzkových požiadaviek do usporiadania spektra, ktoré vyplýva z reorganizácie pásma UHF v dôsledku zrušenia analógových služieb;

27. zdôrazňuje, že hlavnou prioritou politiky plného využitia výhod digitálnej dividendy v Európe je zabezpečiť, aby sa práva spotrebiteľov v plnej miere rešpektovali a aby sa im zároveň umožnilo využívať širokú ponuku vysoko kvalitných služieb, pričom sa má zohľadniť potreba účinného využitia spektra uvoľneného prechodom na digitálne vysielanie;

28. zdôrazňuje, že digitálna dividenda poskytuje nové príležitosti na plnenie cieľov v audiovizuálnej a mediálnej oblasti; preto je presvedčený, že rozhodnutia týkajúce sa správy digitálnej dividendy by mali podporovať a ochraňovať ciele všeobecného záujmu v súvislosti s politikami v audiovizuálnej a mediálnej oblasti, akými sú sloboda prejavu, pluralita médií a kultúrna a jazyková rozmanitosť, ako aj práva neplnoletých;

29. nabáda členské štáty, aby uznali sociálnu, kultúrnu a hospodársku hodnotu umožnenia prístupu k dividende užívateľom bez licencie, najmä malým a stredným podnikom a neziskovému sektoru, a aby preto zvýšili účinnosť využívania spektra tým, že sa takéto používanie bez licencie sústredí na v súčasnosti nepoužívané frekvencie („biele miesta“);

30. žiada, aby sa v tejto oblasti postupovalo krok za krokom; zastáva názor, že sa musí zohľadniť vplyv na menšie siete, predovšetkým miestne bezdrôtové siete, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne požiadavky v oblasti povolení, a že by sa mal podporovať prístup k širokopásmovým službám pre všetkých obyvateľov, najmä vo vidieckych oblastiach;

31. vyzýva členské štáty, aby v záujme posúdenia oblastí, v ktorých by pridelenie bielych miest v spektre užívateľom bez licencie umožnilo vznik nových technológií a služieb, a tým aj podporu inovácií, podporili opatrenia na rozšírenie spolupráce medzi orgánmi správy spektra,

32. vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s pridelením bielych miest zvážili potrebu otvoreného prístupu k spektru bez licencie zo strany poskytovateľov služieb na nekomerčné a vzdelávacie účely a pre miestne spoločenstvá, ktorých poslaním je poskytovať verejné služby;

33. zdôrazňuje, že jedným z kľúčových prvkov v snahe poskytnúť prístup k digitálnej dividende užívateľom bez licencie je požiadavka zohľadniť potreby sociálnych skupín ohrozených vylúčením, najmä osôb so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov so špeciálnymi sociálnymi potrebami;

34. uznáva prínos nových technológií, akými sú WiFi a Bluetooth, ktoré vznikli v pásme 2,4 GHz bez licencie; uznáva, že konkrétne frekvencie sú najvhodnejšie pre konkrétne služby; domnieva sa, že pridelenie malej časti spektra bez licencie na iné nižšie frekvencie by mohlo podnietiť ešte viac inovácií v oblasti nových služieb;

35. zdôrazňuje preto, že frekvencie by sa mali prideľovať transparentným spôsobom, ktorý zohľadní všetky možné využitia nového spektra a ich prínos pre spoločnosť;

36. podporuje členské štáty, aby podrobne posúdili sociálnu a hospodársku hodnotu každého spektra, ktoré sa prechodom z analógového na digitálne vysielanie uvoľní v nasledujúcich rokoch;

37. uznáva význam, ktorý reorganizácii pásma UHF prináša Ženevská dohoda Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) z roku 2006 (Regionálna konferencia o rádiokomunikácii 2006) a vnútroštátne plány pridelenia frekvencií, ako aj rozhodnutia Svetovej konferencie o rádiokomunikácii 2007 (WRC-07);

38. vyzýva členské štáty, aby do konca roka 2009 na základe spoločnej metodiky vypracovali národné stratégie digitálnych dividend; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri tvorbe ich národných stratégií digitálnych dividend a aby na úrovni EÚ presadzovala najlepšiu prax;

39. zdôrazňuje, že na okamžitú digitalizáciu v niektorých členských štátoch a na odlišnosti v národných plánoch digitalizácie treba reagovať na úrovni Spoločenstva ešte pred tým, ako nadobudnú účinnosť reformné smernice;

40. uznáva právo členských štátov určiť spôsob využívania digitálnej dividendy, zároveň však zdôrazňuje, že koordinovaný prístup na úrovni Spoločenstva do veľkej miery zvyšuje hodnotu dividendy a je najúčinnejším spôsobom, ktorým možno predísť škodlivej interferencii medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

41. opätovne pripomína, že v záujme európskych občanov by sa digitálna dividenda mala riadiť čo najúčelnejšie a najúčinnejšie, aby sa nenarúšalo poskytovanie digitálnych televíznych programov vysokej kvality čoraz väčšiemu množstvu občanov a aby sa rešpektovali práva a záujmy spotrebiteľov a ich investície do zariadenia;

42. domnieva sa, že členské štáty môžu zvážiť technologicky neutrálne dražby s cieľom prideliť frekvenčné pásma, ktoré sa uvoľnili vďaka digitálnej dividende, a možnosti obchodovania s nimi; domnieva sa však, že tento postup by mal byť v úplnom súlade s Rádiokomunikačným poriadkom Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), vnútroštátnym plánovaním frekvencií a vnútroštátnymi politickými cieľmi, aby sa zabránilo škodlivému zasahovaniu medzi poskytovanými službami; varuje pred fragmentáciou frekvenčného spektra, ktorá vedie k nedostatočnému využívaniu vzácnych zdrojov; žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby budúce koordinované plány frekvenčného spektra nevytvorili nové prekážky brániace budúcim inováciám;

43. podporuje spoločný a vyvážený prístup k vyžívaniu digitálnej dividendy, ktorý jednak umožní prevádzkovateľom vysielania naďalej ponúkať a rozširovať svoje služby a jednak poskytne prevádzkovateľom služieb v oblasti elektronickej komunikácie príležitosť využívať tento zdroj na poskytovanie nových služieb, ktoré zodpovedajú ďalším dôležitým sociálnym a hospodárskym potrebám, zdôrazňuje však takisto, že digitálna dividenda by sa v každom prípade mala prideliť na technologicky neutrálnom základe;

44. zdôrazňuje, že politika frekvenčného spektra musí byť dynamická a prevádzkovateľom vysielania a komunikačným operátorom musí umožniť využívanie nových technológií a vývoj nových služieb, vďaka ktorým budú aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov kultúrnej a mediálnej politiky a poskytovaní nových vysoko kvalitných komunikačných služieb;

45. zdôrazňuje prípadné výhody z hľadiska úspor z rozsahu, inovácie, interoperability a poskytovania potenciálnych celoeurópskych služieb, ktoré vyplývajú z ucelenejšieho a integrovanejšieho plánovania spektra na úrovni Spoločenstva; vyzýva členské štáty, aby pri určovaní spoločných podpásiem spektra digitálnej dividendy pre rôzne skupiny aplikácií, ktoré by sa mohli harmonizovať na technologicky neutrálnom základe, spolupracovali navzájom, ako aj s Komisiou;

46. domnieva sa, že zoskupovanie v pásme UHF by sa malo zakladať na prístupe vychádzajúcom zdola podľa osobitostí vnútroštátnych trhov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa harmonizácia na úrovni Spoločenstva uskutočnila všade tam, kde sa tým vytvorí jasná pridaná hodnota;

47. v záujme dosiahnutia účinnejšieho využívania spektra a uľahčenia vzniku inovatívnych a úspešných vnútroštátnych, cezhraničných a celoeurópskych služieb podporuje koordinovaný prístup Komisie na úrovni Spoločenstva založený na rôznych skupinách spektra UHF služieb jednosmerných a obojsmerných sietí, ktorý zohľadňuje možné rádiové odrušenie vyskytujúce sa v súvislosti s existenciou rôznych typov sietí v rámci rovnakého pásma, výsledky rokovania ITU v rámci ženevskej Regionálnej konferencie o rádiokomunikácii z roku 2006 a v rámci Svetovej konferencie o rádiokomunikácii z roku 2007 a existujúce povolenia;

48. domnieva sa, že časť harmonizovaného spektra na úrovni Spoločenstva vyčlenená pre pohotovostné služby by mala byť schopná poskytovať prístup budúcim širokopásmovým technológiám na získavanie a prenos informácií potrebných na ochranu ľudského života prostredníctvom účinnejšej reakcie zo strany pohotovostných služieb;

49. naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala príslušné technické, socio-ekonomické štúdie a štúdie nákladov a prínosov, ktoré určia rozsah a vlastnosti podpásiem, ktoré by sa dali koordinovať alebo harmonizovať na úrovni Spoločenstva; pripomína, že tieto štúdie by mali zohľadniť skutočnosť, že dividenda nie je statická, ale technológie sa neustále vyvíjajú a uplatňovanie nových technológií by malo umožniť využitie pásma UHF v prípade nových typov inovatívnych sociálnych, kultúrnych a hospodárskych služieb nad rámec vysielacieho a bezdrôtového širokého pásma; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty sa na týchto štúdiách budú podieľať, a určia tak spoločné pásma, ktoré možno na európskej úrovni harmonizovať v záujme jasne vymedzených a interoperabilných celoeurópskych služieb a prideľovania týchto pásiem;

50. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o spoluprácu s krajinami susediacimi s členskými štátmi EÚ v záujme toho, aby tieto krajiny prijali podobné mapy frekvencií alebo aby pri prideľovaní svojich frekvencií koordinovali svoje činnosti s EÚ s cieľom vyhnúť sa narušeniu fungovania telekomunikačných aplikácií;

51. žiada Komisiu o vypracovanie štúdie o sporoch medzi užívateľmi softvéru s dostupným zdrojovým kódom a certifikačnými orgánmi v súvislosti s rádiami riadenými softvérom;

52. žiada Komisiu, aby navrhla kroky na zníženie množstva právnych záväzkov v súvislosti s poskytovaním bezdrôtových sietí typu mesh;

53. vyzýva Komisiu, aby po vypracovaní týchto štúdií a po uskutočnení konzultácií so Skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra a Európskou konferenciou správ pôšt a telekomunikácii a s náležitým prihliadnutím na národné špecifiká predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh na lepšiu koordináciu opatrení týkajúcich sa digitálnej dividendy na úrovni Spoločenstva v súlade s medzinárodne schválenými plánmi frekvencií;

54. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.07, s. 364.
  • [2]  Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 115.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podpora demokratickej diskusie

Prechod z analógovej televízie na digitálnu pozemnú televíziu do konca roka 2012 uvoľní v Európe nevídané množstvo spektra v dôsledku vysokej účinnosti prenosu digitálnou technológiou. Toto spektrum je známe ako „digitálna dividenda“[1].

Komisia uvádza, že digitálna dividenda uvoľňuje dostatočné spektrum na to, aby prevádzkovatelia vysielania mohli výrazne rozvinúť a rozšíriť svoje služby a aby sa mohol tento cenný zdroj využiť aj na iné dôležité sociálne a hospodárske ciele, napríklad prekonanie tzv. digitálnej priepasti prostredníctvom širokopásmových aplikácií.

Podľa vyjadrení Komisie však bude plné využitie výhod digitálnej dividendy možné len vtedy, ak sa zameriame na nestranné hľadanie najhodnotnejších uplatnení spektra. Čoraz hlasnejšie sa objavujú výzvy na ďalšie diskusie o tom, ako sa má digitálna dividenda využiť, a zároveň sa vynára potreba viesť o tejto téme rozsiahlu verejnú debatu.

Ciele verejnej politiky alebo rozdelenie trhu

Pridelenie digitálnej dividendy môže vychádzať z rôznych politických dôvodov. Zvláštny výbor pre kultúru, médiá a šport Parlamentu Spojeného kráľovstva zamietol žiadosť prevádzkovateľov pozemného televízneho vysielania o vyčlenenie spektra digitálnej agendy na HDTV a vo svojej správe o nových médiách a kreatívnom priemysle podporil prístup regulačných orgánov Spojeného kráľovstva spočívajúci vo vydražení frekvencií uvoľnených digitalizáciou na technologicky a aplikačne neutrálnom základe. Naproti tomu francúzsky senát vo svojej nedávnej správe pojem technologickej neutrality odmieta. Táto správa uvádza, že výbor sa jednoznačne prikláňa k názoru, že pridelenie frekvencií medzi rôzne možné uplatnenia by malo byť výsledkom politického rozhodnutia prijatého na základe demokratickej diskusie a nemalo by sa ponechať „nevidomosti síl trhu“. V správe sa ďalej píše, že výbor má vážne výhrady k technologicky neutrálnemu prístupu, ktorý Európska komisia mieni prijať po tom, čo preskúma nariadenia týkajúce sa elektronickej komunikácie.

Na rôzne riešenia navrhované na vnútroštátnej úrovni, na okamžitú digitalizáciu v niektorých krajinách a na odlišnosti v národných plánoch digitalizácie treba reagovať na úrovni Spoločenstva ešte pred tým, ako nadobudnú účinnosť reformné smernice;

Členské štáty majú právo rozhodnúť o spôsobe využívania digitálnej dividendy, koordinovaný prístup na úrovni Spoločenstva však môže zaručiť, že nedôjde k škodlivej interferencii medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami

Ako rozhodovať medzi konkurenčnými spôsobmi využitia dividendy

Rozhlasové a televízne spoločnosti a poskytovatelia telekomunikačných služieb si nechali vypracovať štúdie o hospodárskom a sociálnom prínose rôznych spôsobov využitia dividendy, ktoré priniesli značne protichodné výsledky.

Spravodajkyňa dôrazne podporuje spoločný a vyvážený prístup k vyžívaniu digitálnej dividendy, ktorý jednak umožní prevádzkovateľom vysielania naďalej ponúkať a rozširovať svoje služby a jednak ponúkne poskytovateľom telekomunikačných služieb príležitosť využívať tento zdroj na poskytovanie nových služieb, je však za prideľovanie digitálnej dividendy na technologicky neutrálnom základe, ktorý zaručí plnenie ďalších dôležitých sociálnych a hospodárskych potrieb.

Do akej miery by mala zasahovať EÚ?

Komisia navrhuje koordinované opatrenia na úrovni EÚ (prijíma sa spoločný postup plánovania spektra) s cieľom zaručiť optimálne využitie dividendy tak zo sociálneho, ako aj z hospodárskeho hľadiska. Podľa Komisie treba frekvencie uvoľnené prechodom na digitálne televízne vysielanie usporiadať do skupín, aby ich mohli využívať podobné typy služieb a predišlo sa interferenciám. V dokumente sa uvádza, že neschopnosť konať by znamenala, že o pridelení spektra sa bude rozhodovať na základe aplikácií, ktoré sú úspešné inde vo svete. Komisia navrhuje, aby sa jednosmerné služby ako vysielanie presunuli do nižších pásiem; služby jednosmernej siete so stredným až nízkym výkonom ako mobilná televízia by prešli do vyššieho podpásma; a služby obojsmernej siete ako mobilný a pevný prístup k širokopásmovému pripojeniu do najvyššieho pásma. Ako prvý krok Komisia navrhuje vypracovať technické štúdie, na základe ktorých by sa určil rozsah a vlastnosti týchto podpásiem. V oznámení sa uvádza, že podpásmo pre rozhlasové a televízne vysielanie by malo podliehať správe členských štátov; pásmo mobilných multimediálnych služieb by sa malo fakultatívne harmonizovať, vyššie pásmo by však malo podliehať harmonizácii na úrovni EÚ. Komisia by mala na prijatie rozhodnutia o zoskupení použiť záväzný právny nástroj Spoločenstva.

Pred prijatím tohto rozhodnutia by Komisia mala v spolupráci s členskými štátmi vypracovať príslušné technické a socio-ekonomické štúdie, ktoré určia rozsah a vlastnosti podpásiem, ktoré by sa dali koordinovať alebo harmonizovať na úrovni Spoločenstva.

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že Komisia by mala po vypracovaní požadovaných technických štúdií a po uskutočnení konzultácií so Skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra a Európskou konferenciou správ pôšt a telekomunikácii a s náležitým prihliadnutím na národné špecifiká predložiť Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh prijatia potrebných záväzných opatrení na rezervovanie a koordináciu určených podpásiem digitálnej dividendy na úrovni EÚ.

Ďalšie kroky

Prínos Ženevskej dohody ITU z roku 2006 (RRC-06) i Svetovej konferencie o rádiokomunikácii 2007 (WRC-07) bol pre reorganizáciu pásma UHF rozhodujúci a v súčasnosti vzhľadom na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch je digitálna dividenda už k dispozícii a že sa ukončenie prechodu na digitálnu televíziu v EÚ očakáva do roku 2012, prichádza čas iniciovať proces rozhodovania o spoločnom prístupe k využívaniu digitálnej dividendy.

Spravodajkyňa preto vyzýva členské štáty, aby

 do konca roka 2009 na základe spoločnej metodiky vypracovali národné stratégie digitálnych dividend;

 uľahčili zavádzanie nových služieb prostredníctvom vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou s cieľom určiť tie pásma spektra digitálnej dividendy, ktoré možno optimalizovať aplikačnými zoskupeniami.

Komisia by mala, čo sa jej týka, presadzovať osvedčené postupy na úrovni Spoločenstva a pripraviť požadované opatrenia na rezervovanie a koordináciu spoločných pásiem na úrovni EÚ.

  • [1]  Digitálnu dividendu Komisia označuje ako časti spektra mimo frekvencií, ktoré sú potrebné na prevádzku existujúcich vysielacích služieb v plne digitálnom prostredí, vrátane povinností stálej služby vo verejnom záujme.

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (*) (24.6.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k téme Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou
(2008/2099(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Cornelis Visser(*) Postup pridružených výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  podporuje postoj Komisie, podľa ktorého má digitálna dividenda zásadný význam pre hospodárstvo EÚ, splnenie cieľov lisabonského procesu a stratégiu i2010;

2.   zdôrazňuje, že zásadnou prioritou prechodu na digitálnu technológiu je úplné rešpektovanie práv spotrebiteľa a opatrenia na zvýšenie rozmanitosti a kvality ponúkaných služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby riadenie digitálnej dividendy zabezpečilo stabilný príjem audiovizuálneho signálu vysokej kvality bez interferencie, ktorý by sa mal spojiť s nekódovanými a ďalšími doplnkovými vysielacími službami;

3.   zdôrazňuje, že veľkosť digitálnej dividendy bude v jednotlivých krajinách rozličná podľa vnútroštátnych podmienok, médií a audiovizuálnych politík;

4.   je preto presvedčený, že je zložité zharmonizovať využívanie digitálnej dividendy na európskej úrovni. Každý takýto krok by mal byť progresívny, dobrovoľný a vedený členskými štátmi;

5.   zdôrazňuje však, že okrem hospodárskeho hľadiska sú rádiové frekvencie verejným zdrojom so sociálnou, kultúrnou a ekonomickou hodnotou; poznamenáva však, že digitálna dividenda, ktorej rozsah zatiaľ nie je známy, bude po skončení prechodu tiež dôležitým nástrojom audiovizuálnej a mediálnej politiky a jej prostredníctvom by sa mala účinne presadzovať a chrániť sloboda prejavu a pluralita médií, ako aj kultúrna a jazyková rozmanitosť spolu s právami neplnoletých osôb;

6.   zastáva názor, že z hľadiska národných odlišností musí iniciatíva na európskej úrovni rešpektovať osobitnú situáciu a potreby všetkých;

7.   upozorňuje na výhody, ktoré môže digitálna dividenda priniesť spoločnosti z hľadiska väčšieho počtu rozmanitých audiovizuálnych mediálnych služieb vrátane služieb, ktoré ponúkajú mobilný príjem a kvalitu vysokého rozlíšenia;

8.   je preto presvedčený, že rozhodnutie o organizácii, vyčlenení a pridelení digitálnej dividendy by nemalo byť motivované iba úsilím o maximalizáciu zisku, ale malo by chrániť aj práva súčasných používateľov audiovizuálnych mediálnych služieb a byť odrazom kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

9.   zdôrazňuje preto, že frekvencie by sa mali prideľovať transparentným spôsobom, ktorý zohľadní všetky možné využitia nového spektra a ich prínos pre spoločnosť;

10.  zdôrazňuje, že vysielacie subjekty majú zásadnú úlohu v rámci ochrany zásad pluralizmu a demokracie a je pevne presvedčený o tom, že príležitosti vyplývajúce z digitálnej dividendy umožnia verejnoprávnym a súkromným vysielacím spoločnostiam ponúkať oveľa väčší počet programov, ktoré slúžia cieľom všeobecného záujmu stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch, napríklad podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

11.  opätovne pripomína, že v záujme európskych občanov by sa digitálna dividenda mala riadiť čo najúčelnejšie a najúčinnejšie, aby sa nenarúšalo poskytovanie digitálnych televíznych programov vysokej kvality čoraz väčšiemu množstvu občanov a aby sa rešpektovali práva a záujmy spotrebiteľov a ich investície do zariadenia;

12.  zdôrazňuje, že politika v oblasti frekvenčného spektra musí byť dynamická a mala by vysielacím spoločnostiam umožniť využívať nové technológie v budúcnosti a vyvinúť nové audiovizuálne mediálne služby, čo im umožní naďalej zohrávať významnú úlohu v úsilí o zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti a plurality médií a pritom naplniť vyvíjajúce sa očakávania verejnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Katerina Batzeli, Ivo Belet, Giovanni Berlinguer, Nicodim Bulzesc, Marielle De Sarnez, Marie-Hélène Descamps, Jolanta Dičkutė, Jolanta Dičkutė, Milan Gaľa, Claire Gibault, Vasco Graça Moura, Christopher Heaton-Harris, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Dumitru Oprea, Zdzisław Zbigniew Podkański, Mihaela Popa, Christa Prets, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Thomas Wise

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Victor Boştinaru, Mary Honeyball, Elisabeth Morin, Ewa Tomaszewska, Cornelis Visser

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (28.5.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k téme s názvom Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou
(2008/2099(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Heide Rühle

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   súhlasí s tým, že je potrebné zabezpečiť optimálne využitie digitálnej dividendy zo sociálneho, vzdelávacieho, kultúrneho a hospodárskeho hľadiska;

2.   zdôrazňuje potrebu digitalizácie, ktorá spolu s vývojom nových informačných a komunikačných technológií a s pomocou digitálnej dividendy, umožní prekonať tzv. digitálnu priepasť a splniť ciele Lisabonskej agendy;

3.   zdôrazňuje, že spektrum je kľúčovým zdrojom a je dôležité pre účinné fungovanie vnútorného trhu; súhlasí s tým, že digitálna dividenda predstavuje jedinečnú príležitosť na otvorenie spektra, aby vysielatelia mohli rozvíjať a rozširovať svoje služby a zároveň pokryť rýchlo rastúci dopyt po službách bezdrôtovej komunikácie predovšetkým vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že na vnútroštátnej a na európskej úrovni sú potrebné väčšie investície na podporu uvádzania inovatívnych produktov a služieb do prevádzky; zdôrazňuje, že úsilie na zabezpečenie prístupu k širokopásmovým službám by sa nemalo zamerať len na digitálnu dividendu;

4.   berie na vedomie rozdiely vo vnútroštátnych systémoch prideľovania a využívania spektra a odlišnosti medzi jednotlivými štátmi; všíma si, že tieto rozdiely môžu predstavovať prekážku vybudovania efektívne fungujúceho jednotného trhu;

5.   naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali národné akčné plány využívania a implementácie uvoľneného spektra a možností digitálnej dividendy, ktoré budú k dispozícii po uskutočnení digitalizácie;

6.   uznáva, že koordinácia na úrovni EÚ by podporila rozvoj, posilnila digitálne hospodárstvo a poskytla všetkým občanom rovnaký prístup k informačnej spoločnosti za prijateľnú cenu;

7.   zdôrazňuje význam technickej neutrality pri podpore inovácií a interoperability; vyzýva na flexibilnejšiu a transparentnejšiu politiku, ktorá má zohľadňovať verejný záujem a súčasťou ktorej bude rovnomerné pokrytie územia, pluralizmus médií, kultúrna rôznorodosť a ochrana proti interferenciám;

8.   vyzýva členské štáty, aby podporovali opatrenia rozšírenej spolupráce medzi orgánmi správy spektra s cieľom zvážiť, v ktorých oblastiach by spoločné prideľovanie spektra umožnilo vznik nových technológií a služieb;

9.   žiada, aby sa v tejto oblasti postupovalo krok za krokom; zastáva názor, že sa musí zohľadniť vplyv na menšie siete, predovšetkým miestne bezdrôtové siete, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne požiadavky v oblasti povolení, a že by sa mal podporovať prístup k širokopásmovým službám pre všetkých obyvateľov, najmä vo vidieckych oblastiach;

10. súhlasí s tým, že na úrovni EÚ je potrebná koordinácia, aby sa zabezpečilo úplné využitie potenciálu digitálnej dividendy, avšak zároveň zdôrazňuje potrebu zabezpečiť flexibilitu v oblasti riešenia vnútroštátnych výsadných práv v oblasti regulácie, ako sú miestne sociálne a kultúrne potreby a potreby trhu; súhlasí s tým, že ak je na úrovni EÚ nevyhnutná spoločná politika v oblasti spektra, mala by byť pod neustálou kontrolou inštitúcií s demokratickou legitimitou, aby ju bolo možné vhodným spôsobom upravovať;

11. súhlasí so smerovaním k ucelenejšiemu plánovaniu spektra na úrovni EÚ a s prípravou potrebných opatrení na rezerváciu a koordináciu podpásiem pre cezhraničné služby;

12. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ochranu práv spotrebiteľov a aby zaistila, že z digitálnej dividendy bude mať najväčší prínos spotrebiteľ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian Silviu Buşoi, Charlotte Cederschiöld, Gabriela Creţu, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Martí Grau i Segú, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Iliana Malinova Iotova, Pierre Jonckheer, Graf Alexander Lambsdorff, Kurt Lechner, Toine Manders, Nickolay Mladenov, Catherine Neris, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Salvador Domingo Sanz Palacio, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Marianne Thyssen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Wolfgang Bulfon, Giovanna Corda, Jan Cremers, Wolf Klinz, Manuel Medina Ortega, Gary Titley

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Elisabeth Morin, Sirpa Pietikäinen, Nicolae Vlad Popa

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (5.6.2008)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k téme Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou
(2008/2099(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gunnar Hökmark

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že v súčasnosti väčšina členských štátov zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami vzhľadom na investície do komunikačných infraštruktúr novej generácie, a zdôrazňuje, že dosiahnutie prvenstva v rozvoji širokopásmovej komunikácie a internetu je rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a súdržnosť Európskej únie na medzinárodnom poli, najmä pokiaľ ide o rozvoj interaktívnych digitálnych platforiem a poskytovanie nových služieb, napr. elektronického obchodu, elektronickej zdravotnej starostlivosti, elektronického vzdelávania a elektronickej štátnej správy;

2.  zdôrazňuje, že digitálna dividenda prináša Európe jedinečnú príležitosť na rozvoj nových služieb, napr. mobilnej televízie a bezdrôtového internetového prístupu, a na to, aby si udržala vedúcu pozíciu vo svete v oblasti mobilných multimediálnych technológií pri súčasnom preklenutí tzv. digitálnej priepasti, a poskytuje nové možnosti občanom, médiám a kultúrnej rôznorodosti v celej Európskej únii;

3.  konštatuje, že technologická konvergencia je skutočnosťou, ktorá tradičným službám ponúka nové prostriedky a príležitosti; zdôrazňuje, že prístup k určitým pásmam frekvenčného spektra, ktoré boli doposiaľ vyhradené pre vysielanie, by mohol umožniť vznik nových služieb, pokiaľ sa bude frekvenčné spektrum spravovať čo najúčinnejšie a čo najefektívnejšie, aby sa zabránilo narúšaniu vysielania digitálnych programov vysokej kvality;

4.  konštatuje, že efektívne prideľovanie digitálnej dividendy sa dá dosiahnuť bez obmedzovania účastníkov, ktorí majú v súčasnosti licencie na využívanie frekvenčného spektra v pásme UHF, a že sa dá efektívne dosiahnuť pokračovanie a rozšírenie vysielacích služieb, pričom sa zároveň zabezpečí, že nové technológie mobilných multimediálnych služieb a bezdrôtového širokopásmového prístupu budú mať rozsiahle zdroje frekvenčného spektra v pásme UHF, aby európskym občanom mohli byť ponúknuté nové interaktívne služby;

5.  je presvedčený, že čoskoro by sa mohli v dôsledku väčšieho technologického zblíženia ponúkať nové balíky, inovačné technológie a služby zahŕňajúce všetko v jednom, a zároveň konštatuje, že príchod takýchto ponúk závisí v rozhodujúcej miere od dostupnosti cenného spektra, ako aj nových interaktívnych technológií umožňujúcich hladké vzájomné fungovanie, prepojenie a pokrytie, akými sú mobilné multimediálne technológie a technológie bezdrôtového širokopásmového prístupu;

6.  zdôrazňuje, že digitálna dividenda prináša Európskej únii jedinečnú príležitosť na rozvoj toho, aby si udržala vedúcu pozíciu vo svete v oblasti mobilných multimediálnych technológií pri súčasnom preklenutí tzv. digitálnej priepasti zvýšenou výmenou informácií, poznatkov a služieb, ktoré vzájomne prepájajú všetkých európskych občanov a poskytujú nové možnosti médiám, kultúre a diverzite vo všetkých oblastiach územia Európskej únie;

7.  podporuje snahy o koordinovaný prístup k využívaniu frekvenčného spektra, aby sa zabezpečilo optimálne využitie digitálnej dividendy, ktoré vysielateľom umožní aj naďalej poskytovať súčasné služby a ďalej ich rozvíjať a ostatným novým užívateľom poskytne možnosť využívať digitálnu dividendu v súlade s medzinárodnými dohodami a vnútroštátnymi politickými prioritami;

8.  zdôrazňuje strategický význam, ktoré má v Európskej únii prostredie, v ktorom je zaručený priestor pre inovácie, nové technológie, nové služby a nových účastníkov trhu, pre posilnenie konkurencieschopnosti a súdržnosti Európy; zdôrazňuje, že na dosiahnutie dynamického rozvoja trhov a technológií v Európskej únii je mimoriadne dôležité, aby mali koneční užívatelia možnosť voľby produktov a služieb;

9.  zdôrazňuje, že Európska únia musí takúto jedinečnú príležitosť využiť čo najskôr, ak chce dosiahnuť prvenstvo v oblasti nových interaktívnych digitálnych platforiem a zrealizovať „informačnú spoločnosť pre všetkých“ podľa plánov stratégie i2010, a že takáto potreba si môže vyžadovať aktívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa prekonali prekážky brániace efektívnemu prideľovaniu alebo prerozdeľovaniu digitálnej dividendy na vnútroštátnej úrovni;

10. zdôrazňuje výhody členských štátov, ktoré čo najskôr uvoľnia svoje digitálne dividendy s cieľom umožniť európskym občanom a spotrebiteľom využívať nové, inovačné a konkurencieschopné služby; konštatuje predovšetkým, že niektoré krajiny už prešli na digitálne vysielanie a/alebo stanovili svoju digitálnu dividendu;

11. domnieva sa, že členské štáty môžu zvážiť technologicky neutrálne dražby v záujme pridelenia frekvenčných pásiem, ktoré sa uvoľnili vďaka digitálnej dividende, a možnosti obchodovania s nimi; domnieva sa však, že tento postup by mal byť v úplnom súlade s Rádiokomunikačným poriadkom Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), vnútroštátnym plánovaním frekvencií a vnútroštátnymi politickými cieľmi, aby sa zabránilo škodlivému zasahovaniu medzi poskytovanými službami; varuje pred fragmentáciou frekvenčného spektra, ktorá vedie k nedostatočnému využívaniu vzácnych zdrojov; žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby budúce koordinované plány frekvenčného spektra nevytvorili nové prekážky brániace budúcim inováciám;

12. zdôrazňuje, že digitálna dividenda poskytuje nové príležitosti na plnenie vnútroštátnych cieľov v audiovizuálnej a mediálnej oblasti; preto je presvedčený, že rozhodnutia týkajúce sa správy digitálnej dividendy by mali podporovať ciele všeobecného záujmu v súvislosti s politikami v audiovizuálnej a mediálnej oblasti, akými sú sloboda prejavu, pluralita médií a kultúrna a jazyková rozmanitosť;

13. požaduje úzku spoluprácu členských štátov na dosahovaní efektívneho, otvoreného a konkurencieschopného vnútorného trhu prostredníctvom identifikácie pásiem spoločného frekvenčného spektra na rozvoj nových celoeurópskych služieb a na zabezpečenie dostatočného spektra na šírenie nových sieťových technológií;

14. domnieva sa, že v prípade dražieb určených na pridelenie frekvencií by členské štáty mali prijať spoločný prístup, pokiaľ ide o podmienky a postupy dražieb a prideľovanie vytvorených zdrojov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila usmernenia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

0

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, David Casa, Manuel António dos Santos, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Dariusz Maciej Grabowski, Benoît Hamon, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in ‘t Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Janusz Lewandowski, Andrea Losco, Astrid Lulling, Florencio Luque Aguilar, Tobias Pflüger, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Ieke van den Burg, Cornelis Visser

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Katerina Batzeli, Dragoş Florin David, Mia De Vits, Harald Ettl, Ján Hudacký, Margaritis Schinas, Theodor Dumitru Stolojan

Náhradníčka (čl. 178 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.6.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Šarūnas Birutis, Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Giles Chichester, Dragoş Florin David, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Mary Honeyball, Romana Jordan Cizelj, Angelika Niebler, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Herbert Reul, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Avril Doyle, Christian Ehler, Juan Fraile Cantón, Erika Mann, Vittorio Prodi, John Purvis, Esko Seppänen, Silvia-Adriana Ţicău, Vladimir Urutchev, Lambert van Nistelrooij