Postup : 2008/2102(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0455/2008

Predkladané texty :

A6-0455/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/12/2008 - 6.10
CRE 18/12/2008 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0625

SPRÁVA     
PDF 198kWORD 138k
20. november 2008
PE 409.772v03-00 A6-0455/2008

o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010

(2008/2102(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: Ljudmila Novak

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010

(2008/2102(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 149 a 150 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na oznámenie Komisia z 12. novembra 2007 s názvom Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie: Návrh spoločnej správy Rady a Komisie z roku 2008 o pokroku, pokiaľ ide o implementáciu pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (KOM(2007)0703), ako aj na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)1484),

–   so zreteľom na podrobný pracovný program o kontrole cieľov systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe(1) a nasledujúce spoločné priebežné správy o postupe jeho realizácie,

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o vzdelávaní a odbornej príprave ako kľúčovej hybnej sile lisabonskej stratégie(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania(3),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta(4),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. augusta 2007 s názvom Smerom k politike a praxi vo vzdelávaní a odbornej príprave, ktorá je viac založená na znalostiach (SEK(2007)1098),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(5),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania(6),

–   so zreteľom na Európsku chartu kvality mobility(7);

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o úlohe športu vo vzdelávaní(8),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zvyšovaní kvality vzdelávania učiteľov(12),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 13. a 14. marca 2008,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0455/2008),

A.  keďže Európska únia sa snaží stať do roku 2010 svetovým lídrom v oblasti kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré majú zásadný význam pre napredovanie lisabonského procesu,

B.   keďže sa dosiahol pokrok vo zvyšovaní autonómie a zodpovednosti univerzít a keďže treba posilniť podporu, ktorá sa im poskytuje v rámci tohto procesu,

C.  keďže systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti,

D.  keďže integrácia rozmeru rodovej rovnosti do politiky vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutná na dosiahnutie úspechu v rámci Lisabonskej stratégie, jedným z cieľov ktorej je odstrániť nerovnosti medzi ženami a mužmi na európskych trhoch práce okrem iného aj dosiahnutím 60 % zamestnanosti žien do roku 2010,

E.   keďže členské štáty musia vzájomnou spoluprácou a výmenou osvedčených postupov napredovať v reforme svojich vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy,

F.   keďže zrozumiteľné a komplexné stratégie a nástroje celoživotného vzdelávania schválené Európskym parlamentom a Radou by sa mali implementovať konzistentne, aby sa podarilo splniť lisabonské ciele a posilniť znalostný trojuholník,

G.  keďže Európa potrebuje vyššiu úroveň zručností a keďže kreativita a inovácie by sa mali podporovať na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy,

H.  keďže je nevyhnutné prijať opatrenia týkajúce sa budúcej potreby zručností v oblasti životného prostredia a spoločnosti, napríklad tým, že sa otázky týkajúce sa zmeny klímy a iné environmentálne otázky začlenia do všetkých foriem vzdelávania,

I.    keďže študijné osnovy by mali prispievať k osobnostnému rozvoju študentov zaradením vyučovania ľudských práv a európskych hodnôt,

J.    keďže kvalita a efektivita programov vzdelávania a odbornej prípravy a ich dostupnosť pre občanov musí byť na európskej úrovni považovaná za významný politický cieľ,

K.  keďže vzdelávanie a odborná príprava musia vždy zohľadňovať miestne a regionálne možnosti, charakteristiky a potreby,

1.  víta uvedené oznámenie Komisie z 12. novembra 2007 a pokrok, o ktorom sa v ňom hovorí;

2.   konštatuje, že úsilie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by sa malo dôsledne podporovať doplnkovými opatreniami sociálno-ekonomického charakteru s cieľom zvýšiť celkovú životnú úroveň európskych občanov;

3.   zdôrazňuje potrebu integrovať migrantov a príslušníkov menšín (predovšetkým Rómov) a riešiť začleňovanie skupín s osobitnými potrebami (v prvom rade žien a postihnutých a starších osôb) na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach vzdelávania; domnieva sa, že dodatočnú podporu je potrebné poskytovať migrantom, pričom etnickým menšinám a Rómom by mali pomáhať vyškolení pracovníci toho istého etnického pôvodu alebo prinajmenšom takí, ktorí ovládajú ich rodný jazyk;

4.   zdôrazňuje význam športu pre vzdelávanie a odbornú prípravu a potrebu osobitne sa športom zaoberať, napríklad rozšírením vyučovania telesnej výchovy a športu vo všetkých formách vzdelávania od predškolského až po vysokoškolské, a žiada, aby sa v osnovách vyčlenili na šport aspoň tri vyučovacie hodiny týždenne a aby sa školám poskytla podpora, ktorá im prípadne umožní prekročiť toto predpísané minimum;

5.   zdôrazňuje zásadnú úlohu rodiny a sociálneho prostredia v každom ohľade vzdelávania a odbornej prípravy;

6.   konštatuje, že vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom spoločenského a osobného rozvoja žien i mužov; preto zdôrazňuje význam skvalitnenia vzdelávania a odbornej prípravy ako významného aspektu podpory rovnosti žien a mužov;

7.   ľutuje, že vzdelávacie systémy odrádzajú ženy od toho, aby sa orientovali na sektory a odbornú prípravu, v ktorých tradične dominujú muži, ale víta opatrenia podporujúce rodovú rovnosť a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli programy, ktorým cieľom bude ponúkať ženám čo najrozmanitejšie poradenstvo v otázkach pracovného zamerania a neskoršiu pomoc na trhu práce;

8.   zdôrazňuje, že existujúca nerovnosť príležitostí žien a mužov v oblasti kvalitného celoživotného vzdelávania a výchovy je výraznejšia v ostrovných regiónoch a geograficky a sociálne znevýhodnených regiónoch; preto vyzýva na posilnenie podpory vzdelávacích iniciatív v rámci regionálnej politiky;

9.   konštatuje, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené v niektorých študijných odboroch na všetkých úrovniach, čo platí aj pre oblasť výskumu; nabáda preto na prijatie praktických, pozitívnych krokov, ktoré túto situáciu zlepšia;

10. poznamenáva, že študenti, ktorí prerušili svoje štúdium, najmä mladé matky, môžu byť vystavení diskriminácii, a požaduje prijatie pružnejších nástrojov, ktoré uľahčia návrat k štúdiu alebo odbornej príprave po narodení dieťaťa a zladenie štúdia s pracovným a rodinným životom;

11. podotýka, že vo všetkých oblastiach sa musí zvýšiť kvalita školských osnov a vyučovania, že sa musí zlepšiť sociálne zabezpečenie učiteľov a že sa musí venovať oveľa väčšia pozornosť ich ďalšiemu vzdelávaniu a mobilite;

12. zdôrazňuje, že treba výrazne podporovať mediálnu gramotnosť a znalosti v oblasti IKT, a odporúča, aby sa mediálna výchova stala neoddeliteľnou súčasťou osnov na všetkých úrovniach vzdelávania a aby sa vyučovacie moduly v oblasti mediálnej výchovy poskytli učiteľom a starším ľuďom;

13. konštatuje, že sa musí zjednodušiť prechod medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a medzi formálnym, neformálnym a informálnym (mimoinštitucionálnym) vzdelávaním;

14. nalieha na Radu, aby sledovala praktickú realizáciu európskych politík v oblasti vzdelávania a učenia zo strany každého členského štátu; domnieva sa, že vlády štátov by mali v tejto oblasti transparentným spôsobom stanoviť vnútroštátne ciele a zaviesť vhodné právne predpisy a zodpovedajúce opatrenia, ktorými zabezpečia splnenie európskych noriem, a najmä implementáciu nástrojov prijatých na európskej úrovni, napríklad odporúčania o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, európskeho kvalifikačného rámca a Europassu;

Predškolská výchova

15. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť zdroje na materiálne a priestorové podmienky a na ďalšie vzdelávanie zamestnancov, aby sa zvýšila kvalita predškolskej výchovy a poskytli vyššie zdroje na investície; všeobecný prístup k vysokokvalitnej predškolskej výchove je účinným prostriedkom, ako umožniť prístup k celoživotnému vzdelávaniu všetkým deťom, ale najmä deťom z chudobného prostredia a národnostných menšín;

16. trvá na tom, že je dôležité, aby deti nadobudli základné zručnosti, naučili sa svoj materinský jazyk alebo jazyk krajiny svojho trvalého pobytu a čo najskôr získali zručnosti v oblasti čítania a písania;

17. zastáva názor, že už v tejto skorej fáze by sa deti mali začať učiť druhý jazyk, ale kontakt malých detí s cudzími jazykmi musí prebiehať prostredníctvom hry a bez tlaku;

18. vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli povinnú predškolskú výchovu;

Základné a stredoškolské vzdelávanie

19. zdôrazňuje potrebu venovať zvláštnu pozornosť tým jednotlivcom, ktorí by nemuseli proces vzdelávania v neskoršej fáze dokončiť; domnieva sa, že by sa mali zaviesť osobitné programy a opatrenia na zníženie počtu tých, ktorí nedokončia vzdelávanie, a že v prípadoch, kedy je nedokončenie vzdelávania neodvratným a pretrvávajúcim javom, treba osoby, ktoré proces vzdelávania predčasne ukončia, podporovať a poskytnúť im príležitosti na reintegráciu do spoločnosti, ako aj vhodné formy vzdelávania;

20. zdôrazňuje, že základné a stredoškolské vzdelávanie by malo deťom poskytnúť potrebný základ pre nezávislý, kreatívny a inovatívny spôsob myslenia a vychovať z nich občanov, ktorí sú kritickí k médiám a premýšľajú o sebe;

21. zdôrazňuje význam učebných osnov každého členského štátu, ktoré by mali obsahovať kurzy zamerané na podporu a rozvoj tvorivosti a inovatívneho myslenia detí;

22. domnieva sa, že učebné osnovy a ich obsah sa musia neustále aktualizovať, aby sa zabezpečila ich relevantnosť, pričom v záujme podpory osobnostného rozvoja treba posilňovať významnú úlohu podnikateľských schopností a dobrovoľníctva, a zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia pripisovať veľký význam vzdelávaniu učiteľov a poskytovať naň viac zdrojov, ak chcú dosiahnuť významný pokrok v dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie v pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a podporovať celoživotné vzdelávanie v Európskej únii;

23. je presvedčený o tom, že deti by sa mali začať učiť druhý cudzí jazyk v čo najskoršom veku;

24. dôrazne podporuje učenie sa cudzích jazykov od útleho veku a zahrnutie výučby cudzích jazykov do osnov všetkých základných škôl; zdôrazňuje, že ak sa má tento cieľ dosiahnuť, treba dať k dispozícii dostatočné zdroje na nábor a prípravu učiteľov cudzích jazykov;

25. domnieva sa, že v tejto fáze vzdelávania musí byť významným cieľom rozvoj osobných predpokladov, špecifických schopností a prirodzenej spôsobilosti študentov; zdôrazňuje, že tieto schopnosti môžu neskôr byť základom pre prácu a zamestnanie;

26. zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať tým študentom, ktorí nenadobudli alebo nenadobúdajú základné zručnosti, ako aj výnimočne nadaným študentom, aby mohli maximalizovať rozvoj svojich nadpriemerných schopností a vlôh;

27. odporúča, aby členské štáty významnej zvýšili kvalitu akademickej a profesionálnej kvalifikácie učiteľov a tiež kvalitu ich odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

28. dôrazne odporúča podporovať kontinuálny a koherentný odborný rozvoj učiteľov počas ich kariéry; zastáva názor, že všetci učitelia by mali mať pravidelné príležitosti na zlepšenie a doplnenie svojich zručností a schopností, ako aj pedagogických vedomostí;

29. navrhuje, aby sa do osnov čo najskôr zaviedli programy európskeho občianstva, ktoré budú novú generáciu vzdelávať v duchu európskych hodnôt v oblastiach ako ľudské práva, multikulturalizmus, tolerancia, životné prostredie a zmena klímy;

Odborné vzdelávanie a príprava

30. konštatuje, že sa musí zvýšiť kvalita, ako aj atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy;

31. poukazuje na to, že odborné vzdelávanie a príprava by mali byť lepšie prepojené s európskym hospodárstvom, ako aj národnými hospodárstvami a mali by byť do nich lepšie integrované, aby sa tak vzdelávací proces mohol lepšie prispôsobiť pracovnému trhu;

32. trvá na tom, že je potrebné do veľkej miery posilniť mobilitu študentov a učiteľov, a to nielen geografickú, ale aj mobilitu medzi odborným vzdelávaním a prípravou a vyšším vzdelávaním;

Vyššie vzdelávanie

33. domnieva sa, že je potrebné modernizovať univerzitné osnovy, aby spĺňali súčasné a budúce sociálno-ekonomické potreby;

34. odporúča, aby inštitúcie vyššieho vzdelávania ako prioritu rozvíjali interdisciplinárne programy na hraniciach medzi odbormi a aby tak pripravovali odborníkov schopných riešiť najzložitejšie problémy, pred ktorými dnes svet stojí;

35. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť záujem študentov a žiakov o obsah a študijné programy v oblasti techniky, prírodných vied a ochrany životného prostredia;

36. vyzýva členské štáty, aby efektívne rozšírili partnerskú spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľským sektorom a tiež medzi univerzitami a mnohými ďalšími národnými, regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami;

37. konštatuje, že je potrebné výrazne posilniť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami vyššieho vzdelávania a že kvalifikácie by sa mali dať čo najjednoduchšie prenášať;

38. zdôrazňuje, že práca učiteľov a prednášajúcich vo vyššom vzdelávaní sa musí neustále aktualizovať, pokiaľ ide o programy, obsah a metódy práce;

39. navrhuje zapojiť Európsky technologický inštitút do bolonského procesu a zohľadňovať ho v rámci reformy európskeho vyššieho vzdelávania;

40. dôrazne odporúča členským štátom zvýšiť mobilitu študentov a učiteľov, vrátane mobility medzi krajinami, programami a vednými odbormi; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam realizácie Európskej charty kvality mobility, aby sa vytvoril skutočný európsky priestor celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy a aby sa podporila hospodárska, sociálna a regionálna spolupráca;

Celoživotné vzdelávanie

41. domnieva sa, že zamestnávatelia by mali byť neustále nabádaní k tomu, aby pre svojich zamestnancov organizovali vzdelávanie a odbornú prípravu, a že by sa im mali poskytovať stimuly s cieľom umožniť pracovníkom s nízkou úrovňou zručností zapojiť sa do programov celoživotného vzdelávania;

42. konštatuje, že mimoriadna pozornosť by sa mala venovať dlhodobo nezamestnaným osobám zo znevýhodneného sociálneho prostredia, pracovníkom so špeciálnymi potrebami, mladým ľuďom, ktorí boli v reedukačných zariadeniach, a väzňom;

43. zdôrazňuje, že najmä ženy by mali byť nabádané k tomu, aby sa zúčastňovali na vzdelávaní a odbornej príprave, a že v tejto súvislosti treba poskytovať a podporovať osobitné programy na podporu celoživotného vzdelávania žien;

44. zdôrazňuje, že je potrebné osobitne podporovať pracovníkov s nízkou úrovňou zručností a starších pracovníkov a že by sa im mali poskytovať stimuly, aby sa zúčastňovali na programoch celoživotného vzdelávania;

45. žiada, aby programy vzdelávania dospelých a celoživotného vzdelávania venovali osobitnú pozornosť skupinám ľudí, ktorí sú na trhu práce najviac znevýhodnení, najmä mladým ľuďom, ženám, predovšetkým ženám z vidieckych oblastí, a starším osobám;

46. vyzýva k tomu, aby sa zohľadnila skutočnosť, že výchova k rodičovstvu určená ženám a mužom je rozhodujúca pre blaho ľudí, boj proti chudobe a sociálnu súdržnosť; z tohto dôvodu si želá, aby sa v rámci vzdelávania a učenia zaviedli viacúčelové programy celoživotného vzdelávania, ako aj odborná príprava učiteľov v oblasti rodičovstva;

47. zdôrazňuje, že vedomosti a kvalifikácia nadobudnuté v procese celoživotného vzdelávania by mali byť omnoho širšie a mali by byť jednoduchšie uznávané, a domnieva sa, že v záujme toho by sa mala zintenzívniť aj implementácia európskeho kvalifikačného rámca a Europassu ako nástrojov na podporu celoživotného vzdelávania;

48. domnieva sa, že európske, ako aj vnútroštátne orgány by mali v každej fáze celoživotného vzdelávania poskytovať viac finančných prostriedkov na opatrenia podporujúce mobilitu;

49. žiada, aby boli uznané a využité výhody Európskej charty kvality mobility a aby ich členské štáty uplatnili v praxi, a Komisiu žiada, aby uskutočnila hodnotenie implementácie členskými štátmi;

50. trvá na tom, že všetkým študentom a pracovníkom s rodinami by sa mal zabezpečiť čo najväčší počet sociálnych služieb a podporných zariadení (napríklad v oblasti starostlivosti o deti);

51. domnieva sa, že dobrovoľnícke služby by sa mali stať súčasťou pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a mali by sa uznávať aj v rámci jeho plnenia;

52. je presvedčený o tom, že je potrebné rozšíriť výmenu názorov a vzájomné vyučovanie a učenie medzi rozličnými vekovými skupinami;

53. zdôrazňuje, že programy celoživotného vzdelávania musia podporovať podnikanie, umožniť občanom zakladať malé a stredné podniky a napĺňať potreby spoločnosti, ako aj hospodárstva;

54. upozorňuje na skutočnosť, že na podporu uvedených cieľov je potrebné zaviesť poradenské služby pre celoživotné vzdelávanie a poskytovanie informácií žiakom všetkých vekových skupín;

o

o o

55. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. ES C 142, 14.6.2002, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45.

(4)

Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.

(7)

Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 5.

(8)

Ú. v. EÚ C 282, 6.11.2008, s. 131.

(9)

Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(10)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0013.

(11)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0423.

(12)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0422.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Oznámenie Komisie:

Komisia predložila v novembri 2007 oznámenie s názvom Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie(1). Tento dokument, návrh Komisie týkajúci sa tretej spoločnej správy Rady a Komisie o pokroku pri implementácii pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 sa predkladá každé dva roky a mal by sa v širšom kontexte považovať za preskúmanie stavu, pokiaľ ide o otvorenú metódu koordinácie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v rámci cieľov Lisabonskej stratégie.

Dokument pozostáva zo správy o stave európskych politík vzdelávania a odbornej prípravy a odhaľuje úspešné a neúspešné vnútroštátne iniciatívy v tejto oblasti. Oznámenie nielenže poskytuje obraz o dosiahnutom pokroku a odhaľuje oblasti, v ktorých sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, ale navrhuje aj opatrenia, ktoré treba prijať, aby sa dosiahli ďalšie zlepšenia: ide teda zároveň aj o politické vyhlásenie, ktoré sa môže považovať za plán činnosti na nasledujúce roky.

Oznámenie vychádza z analýzy vnútroštátnych správ členských štátov o implementácii pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (podrobná analýza týchto správ je predmetom doplňujúceho pracovného dokumentu(2)) a zo súboru štatistických ukazovateľov a referenčných hodnôt.

Súčasný stav:

Aj napriek tomu, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok vo všetkých oblastiach (tempo reformy by malo byť rýchlejšie a rovnomerné a naďalej je nevyhnutné vyvíjať intenzívne úsilie), pokrok bol v ostatných rokoch zaznamenaný v nasledujúcich oblastiach:

· Stratégie celoživotného vzdelávania a kvalifikačné systémy:

a)  väčšina krajín si v tejto oblasti vytvorila jednoznačné stratégie, ktoré vo všeobecnosti obsahujú komplexnú víziu vzdelávania a odbornej prípravy a celistvejší prístup k tejto vízii.

b)  väčšina členských štátov si vytvára vnútroštátne kvalifikačné rámce, čo svedčí o novom zameraní na výsledky vzdelávania. Do praxe sa tiež uvádzajú systémy validácie neformálneho a informálneho (mimoinštitucionálneho) vzdelávania, aj keď tieto sa vyvíjajú pomalšie a sú stále len v experimentálnej fáze.

· Predškolská výchova: predškolská výchova získava čoraz pevnejšie miesto v nových prístupoch a politikách, aj keď sa tak deje väčšinou v rámci pilotných projektov. Veľké množstvo krajín uvádza v tejto oblasti do praxe nové opatrenia: niektoré časti predškolskej výchovy sa stávajú povinnými, reviduje sa obsah vyučovacích osnov, budujú sa kapacity pre učiteľov, hodnotí sa kvalita a zvyšuje sa objem investícií.

· Vyššie vzdelávanie: za kľúčové sa čoraz viac považujú potreba modernizácie európskeho vyššieho vzdelávania a dôležitosť ukončenia bolonských reforiem (napríklad skvalitnením riadenia, financovania a zvýšením atraktívnosti univerzít). Solídny pokrok sa podarilo dosiahnuť v oblasti univerzitnej samosprávy a testujú sa nové formy zapojenia zainteresovaných strán. Navyše sa zaviedli nástroje na podporu súkromných investícií (napríklad stimuly a reformy v daňovej oblasti, verejno-súkromné partnerstvá a súkromný sponzoring). Pokiaľ ide o rovnosť medzi pohlaviami, vo viacerých krajinách je na univerzitách väčší počet študentiek ako študentov, k čomu čiastočne prispeli právne predpisy v oblasti rovnakých príležitostí.

· Dôležitosť vzdelávania a odbornej prípravy v rámci znalostného trojuholníka, lisabonskej stratégie a kontextu politiky EÚ v najširšom zmysle: vo väčšine členských štátov majú vzdelávanie, odborná príprava a rozvoj zručností ústredné miesto v programoch celoštátnej reformy. Výrazný pokrok sa zároveň podarilo dosiahnuť pri naviazaní operačných programov v rámci štrukturálnych fondov na priority pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010, ako aj pri vytvorení európskych referenčných nástrojov na podporu reforiem, ako sú odporúčania týkajúce sa kľúčových schopností, kvality mobility, zabezpečovania kvality a európskeho kvalifikačného rámca.

Oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie:

Vo všeobecnosti sú v správe uvedené tri oblasti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť: nízka úroveň zručností, stratégie celoživotného vzdelávania a znalostný trojuholník (vzdelávanie, výskum a inovácie). Na konkrétnejšej úrovni odhaľuje oznámenie Komisie určité nedostatky a potreby a vyzýva na uskutočnenie niektorých zlepšení:

· Je potrebné nepretržité úsilie, lepšie šírenie zrozumiteľných stratégií celoživotného vzdelávania a zvýšenie investícií do ich realizácie, prepájanie odvetvových politík s predškolskou výchovou, základným, stredoškolským a vyšším vzdelávaním, odborným vzdelávaním a prípravou a vzdelávaním dospelých.

· Verejné výdavky na vzdelávanie a súkromné investície do vzdelávania: pozitívny trend v oboch oblastiach sa v roku 2004 zastavil a úroveň výdavkov a investícií medzi rozličnými krajinami sa stále výrazne líši.

· Neukončenie procesu vzdelávania a kľúčové znalosti: príliš veľa mladých ľudí odchádza z procesu vzdelávania po absolvovaní nižšieho stupňa strednej školy a chýbajú im preto kľúčové zručnosti a schopnosti, ktoré sú absolútne nevyhnutné na to, aby sa stali členmi spoločnosti založenej na znalostiach a mohli sa úspešne vyhnúť nezamestnanosti (ide napríklad o oblasť cudzích jazykov alebo čítania, kde údaje naznačujú klesajúci trend, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky, a kde sa nepodarí splniť referenčnú hodnotu EÚ pre rok 2010).

· Osobitnú pozornosť je potrebné venovať slabším výsledkom, ktoré v procese vzdelávania vo všeobecnosti dosahujú migranti, príslušníci národnostných menšín a skupiny znevýhodnené zo sociálno-ekonomického hľadiska.

· Vzdelávanie učiteľov (vrátane potreby nových schopností, zručností a úloh, čo sčasti súvisí so zvyšujúcou sa autonómiou škôl), skvalitnenie učiteľskej profesie a kontinuálneho vzdelávania učiteľov vrátane celoživotného vzdelávania a profesionálneho rozvoja.

· Vyššie vzdelávanie:

a) posilnenie kľúčovej úlohy univerzít nielen v oblasti vzdelávania a vyučovania, ale aj pokiaľ ide o výskum, inovácie a presun vedomostí;

b) podpora pre verejné a najmä súkromné investície do univerzít;

c) podpora pre zamestnancov a manažérov univerzít vzhľadom na zvyšujúcu sa autonómiu a zodpovednosť univerzít.

· Predovšetkým by sa mal zvýšiť počet starších, nízko kvalifikovaných dospelých pracovníkov a  pracovníkov – migrantov, ktorí sa zúčastňujú celoživotného vzdelávania (referenčnú hodnotu EÚ sa v tejto oblasti nepodarí splniť).

· Odborné vzdelávanie a príprava musia byť omnoho atraktívnejšie a musia sa stať relevantnými pre pracovný trh. Členské štáty by mali preto zabezpečiť konkrétne zručnosti a kvalifikácie, ktoré budú v najbližších rokoch pre európsku spoločnosť a európske hospodárstvo nenahraditeľné. Odborné vzdelávanie a príprava by mali byť navyše oveľa lepšie integrované do zvyšku systému vzdelávania a ich kvalitu nie je nevyhnutné len zvyšovať, ale aj garantovať.

· Medzinárodnú mobilitu žiakov by mali umožňovať nielen programy EÚ, ale aj vnútroštátne opatrenia. Obzvlášť veľkú pozornosť si oblasť odborného vzdelávania a prípravy vyžaduje pri zvyšovaní mobility.

Pripomienky spravodajkyne:

Pokiaľ ide o tento dokument Komisie s obzvlášť širokým záberom, spravodajkyňa sa domnieva, že koherentné, ako aj komplexné stratégie a nástroje celoživotného vzdelávania odsúhlasené Európskym parlamentom a Radou (napríklad európsky kvalifikačný rámec, Europass, rámec kľúčových kompetencií a odporúčaní pre mobilitu a zabezpečovanie kvality v oblasti vyššieho vzdelávania) by sa mali dôsledne uplatňovať v každom členskom štáte, aby sa dosiahli lisabonské ciele a zároveň posilnil znalostný trojuholník a zvýšila sa akceptácia neformálneho a informálneho vzdelávania a profesionálnej kvalifikácie. Je nevyhnutné ďalej riešiť otázky ako vyučovanie jazykov, potreba zručností na vyššej úrovni v rámci Európy, kontinuálne financovanie a podpora nezávislosti, tvorivosti a inovácii na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

Činnosť v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by sa mala dôsledne podporovať doplnkovými opatreniami sociálno-ekonomického charakteru, napríklad politikami zameranými na zlepšenie celkových životných podmienok európskych občanov, ako aj integráciou migrantov a menšín (predovšetkým Rómov) a integráciou osôb so špeciálnymi potrebami (predovšetkým postihnutých a starších osôb) na všetkých úrovniach a v každej oblasti vzdelávania. Potrebné sú tiež iniciatívy zvyšujúce mobilitu nielen študentov, ale aj učiteľov a výskumníkov. Športové predmety by sa mali obzvlášť zohľadniť a ich rozsah by sa mal rozšíriť počas predškolskej výchovy, ako aj základného a stredoškolského vzdelávania. Dôraz by sa mal klásť tiež na úlohu rodiny, pokiaľ ide o každý aspekt vzdelávania a odbornej prípravy, počnúc kľúčovým významom, ktorý má rodinná podpora pre študentov (predovšetkým medzi migrantmi a menšinami), až po potrebu širšieho rozsahu sociálnych služieb pre študentov a pracovníkov s rodinami.

Aj keď je nevyhnutné vo všeobecnosti zlepšiť kvalitu vyučovania, oveľa väčšia pozornosť by sa mala venovať školským osnovám, ktoré by mali účinne prispievať k rozvoju osobnosti študenta ako celku a mali by študentov tiež učiť rešpektovať ľudské práva a európske hodnoty, ktorými je napríklad demokracia, kultúrna rôznorodosť, mier a rodová rovnosť. Keďže je nevyhnutné predvídať nové potreby týkajúce sa spoločnosti a hospodárstva, osobitná pozornosť by sa mala venovať kľúčovým znalostiam, ako napríklad technickým a vedeckým vedomostiam a vedomostiam v oblasti čítania, pričom schopnosti v oblasti IKT a všeobecná mediálna gramotnosť by sa mali obzvlášť podporovať najmä pri učiteľoch a starších osobách. Pozornosť by sa mala navyše venovať konkrétnym zručnostiam týkajúcim sa životného prostredia, napríklad zahrnutím efektívneho vzdelávania v oblasti environmentálnych otázok a zmeny klímy do všetkých foriem vyučovania a apelovaním na členské štáty, aby uznali potrebu zaoberať sa otázkami ochrany životného prostredia už v predškolskej výchove a v rámci základného a  stredoškolského vzdelávania. Ďalej je tiež nevyhnutné umožniť prechod medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy (školy, odborné vzdelávanie a príprava, vyššie vzdelávanie, vzdelávanie dospelých) a tiež prechod medzi formálnym, neformálnym a informálnym učením.

Na všeobecnejšej úrovni musí vždy jestvovať vzťah medzi vzdelávaním a odbornou prípravou a miestnym a regionálny potenciálom, ktorého prejavom je aj vnímanie vzdelávania a odbornej prípravy v rámci rozvojových plánov alebo stratégií. Ak je pravda to, že na európskej úrovni je možné v tejto širokej oblasti urobiť viac, je tiež potrebné zdôrazniť, že vlády členských štátov by mali zohrávať oveľa dynamickejšiu úlohu pri uvádzaní politík a nástrojov, ktoré im EÚ zverila, do praxe, napríklad stanovovaním konkrétnych cieľov, pokiaľ ide o reformu národných programov vzdelávania a odbornej prípravy.

Spravodajkyňa napokon uvádza niektoré postrehy a stanovuje špecifické priority pre každú konkrétnu fázu vzdelávania a odbornej prípravy.

1.  Predškolská výchova:

Spravodajkyňa sa domnieva, že by sa malo rozšíriť, a v tejto ranej fáze veľmi podporovať, vyučovanie jazykov (napríklad materinského jazyka a/alebo jazyka krajiny trvalého pobytu a aspoň prvého cudzieho jazyka), najmä s cieľom podporiť začlenenie migrantov a národnostných menšín, napríklad Rómov, do európskej spoločnosti.

2.  Základné a stredoškolské vzdelávanie:

Osobitná pozornosť by sa mala venovať zvyšujúcemu sa počtu žiakov a študentov, ktorí svoje štúdium nedokončia. Tento problém je možné riešiť opatreniami, ako je napríklad aktualizácia školských osnov, posilňovanie samostatného myslenia, kreativity a inovácií a motivovanie študentov podľa ich osobných vlôh a špecifických potrieb.

3.  Odborné vzdelávanie a príprava:

Medzi priority spravodajkyne v tejto oblasti patrí zvyšovanie kvality a atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy a posilňovanie ich praktického zamerania.

4. Vyššie vzdelávanie:

Spravodajkyňa sa domnieva, že kľúčovými prvkami v rámci reformy systémov vyššieho vzdelávania sú partnerstvá medzi univerzitami a podnikateľským sektorom, mobilita učiteľov, študentov a výskumníkov a aktualizovaný obsah, ktorý spĺňa súčasné, ako aj budúce sociálno-ekonomické potreby.

5. Celoživotné vzdelávanie:

Pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie, spravodajkyňa by sa chcela zamerať na motivovanie pracovníkov k tomu, aby sa vzdelávali počas celého života a profesionálnej kariéry, a chcela by tiež zabezpečiť, aby sa takýmto spôsobom vzdelával každý pracovník vrátane zamestnancov s nízkou úrovňou zručností a starších pracovníkov.

(1)

KOM(2007) 0703, 12.11.2007.

(2)

SEK(2007) 1484.


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (14.10.2008)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave v službách poznania, tvorivosti a inovácií – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010

(2008/2102(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marie Panayotopoulos-Cassiotou

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktoré prijme, tieto návrhy:

A. keďže systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti,

B.  keďže integrácia rozmeru rodovej rovnosti do politiky vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutná na dosiahnutie úspechu v rámci Lisabonskej stratégie, ktorej jedným z cieľov je práve odstrániť nerovnosti medzi ženami a mužmi na európskom pracovnom trhu, a najmä dosiahnuť 60 % zamestnanosť žien do roku 2010,

1.  konštatuje, že vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom spoločenského a osobného rozvoja žien a mužov; zdôrazňuje preto význam skvalitnenia vzdelávania a odbornej prípravy ako významného prostriedku na dosiahnutie cieľa, ktorým je podporiť rovnosť žien a mužov;

2.  ľutuje, že vzdelávacie systémy nepovzbudzujú vo väčšej miere ženy, aby sa orientovali na sektory a odbornú prípravu, v ktorých sú muži oveľa viac zastúpení a naopak; víta opatrenia podporujúce rodovú rovnosť a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli programy, ktorým cieľom bude ponúkať ženám čo najrozmanitejšie možnosti pracovného zamerania a neskoršie poradenstvo na trhu práce;

3.  zdôrazňuje, že nerovnosti existujúcich príležitostí v oblasti kvalitného celoživotného vzdelávania a výchovy medzi ženami a mužmi sú výraznejšie v ostrovných regiónoch a geograficky a sociálne znevýhodnených regiónoch; preto vyzýva na posilnenie podpory vzdelávacích iniciatív v rámci regionálnej politiky;

4.  konštatuje, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené v niektorých študijných odboroch na všetkých úrovniach, čo platí aj pre oblasť výskumu; nabáda preto na podporu pozitívnych krokov, ktoré túto situáciu zlepšia;

5.  všíma si, že študenti, ktorí prerušili svoje štúdium, najmä mladé matky, môžu byť vystavení diskriminácii, a požaduje prijatie pružnejších nástrojov, ktoré uľahčia návrat k štúdiu alebo odbornej príprave po narodení dieťaťa a zladenie štúdia s pracovným a rodinným životom;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nerovnosť z hľadiska podielu žien a mužov na vyššom vzdelávaní sa s rastúcou úrovňou čoraz viac prehlbuje; domnieva sa, že posilňovanie rovnosti príležitostí si vyžaduje zásadnú zmenu prístupu spolu s pozitívnymi opatreniami;

7.  požaduje, aby programy vzdelávania dospelých a celoživotného vzdelávania venovali osobitnú pozornosť predovšetkým skupinám ľudí, ktorí sú v najnepriaznivejšej situácii, najmä mladým ľuďom, ženám predovšetkým z vidieckych oblastí a starším osobám;

8.  vyzýva k tomu, aby sa zohľadnila skutočnosť, že výchova k rodičovstvu určená ženám a mužom je rozhodujúca pre blaho ľudí, boj proti chudobe a sociálnu súdržnosť; z tohto dôvodu si želá, aby sa v rámci vzdelávania a učenia zaviedli viacúčelové programy celoživotnej odbornej prípravy a odborná príprava vychovávateľov v oblasti rodičovstva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

13.10.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

12

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Zita Gurmai, Piia-Noora Kauppi, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Christa Prets, Teresa Riera Madurell, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriela Creţu, Maria Petre


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.11.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Ivo Belet, Guy Bono, Nicodim Bulzesc, Marie-Hélène Descamps, Jolanta Dičkutė, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Dumitru Oprea, Zdzisław Zbigniew Podkański, Christa Prets, Pál Schmitt, Helga Trüpel, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Erna Hennicot-Schoepges, Ewa Tomaszewska, Cornelis Visser, Jaroslav Zvěřina

Posledná úprava: 4. december 2008Právne oznámenie