SPRÁVA o účasti Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade

23.1.2009 - (2008/2179(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajca: Ivo Belet

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o účasti Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade

(2008/2179(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rezolúciu (92) 70 Výboru ministrov Rady Európy z 15. decembra 1992, ktorou sa vytvára Európsky audiovizuálny informačný úrad, a na rezolúciu (97) 4 z 20. marca 1997, ktorou sa potvrdzuje ďalšia existencia Európskeho audiovizuálneho informačného úradu, a štatút úradu k nej pripojený,

–   so zreteľom na rezolúciu Res (2000) 7 Výboru ministrov Rady Európy z 21. septembra 2000 týkajúcu sa zmien a doplnení štatútu Európskeho audiovizuálneho informačného úradu,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 1999/784/ES z 22. novembra 1999 o účasti Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade[1],

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)[2],

–   so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní rozhodnutia Rady 1999/784/ES z 22. novembra 1999 o účasti Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade, zmeneného a doplneného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2239/2004/ES (KOM(2006)0835),

–   so zreteľom na smernicu Rady č. 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)[3],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6‑0010/2009),

A. keďže audiovizuálne odvetvie výrazne prispieva k európskej tvorivej a vedomostnej ekonomike a má ústredné postavenie pri propagovaní kultúrnej rozmanitosti a plurality názorov v EÚ,

B.   keďže konvergencia služieb informačnej spoločnosti a mediálnych služieb, sietí a prístrojov vytvára v mnohých oblastiach nové úlohy, pokiaľ ide o prispôsobenie právneho rámca s právami a povinnosťami, a ponúka veľké množstvo nových príležitostí,

C. keďže transparentnosť a dostupnosť spoľahlivých a porovnateľných informácií o európskom audiovizuálnom trhu môže prispieť k väčšej konkurencieschopnosti prevádzkovateľov v rámci odvetvia, najmä malých a stredných podnikov, a to zlepšením chápania potenciálu tohto priemyslu, a byť užitočná pre používateľov,

D. keďže Európsky audiovizuálny informačný úrad (ďalej len úrad) teda prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho audiovizuálneho priemyslu zbieraním a rozširovaním podrobných informácií o audiovizuálnom odvetví,

E.  keďže úrad poskytuje širokú paletu produktov vrátane on-line služieb, publikácií a databáz, ktoré majú veľkú hodnotu tak pre samotný priemysel, ako aj pre politikov na národnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva,

F.  keďže činnosť Spoločenstva zameraná na podporu audiovizuálneho priemyslu prispeje k dosahovaniu cieľov, ktoré vytýčila lisabonská stratégia,

1.  uznáva, že úrad je jedinou celoeurópskou verejnou organizáciou poverenou zbieraním a rozširovaním informácií o európskom audiovizuálnom priemysle a má mimoriadne dôležitú úlohu pri poskytovaní podrobných informácií o odvetví tak verejným, ako aj súkromným subjektom činným v tejto oblasti;

2.  zdôrazňuje, že z dôvodu konvergencie služieb informačnej spoločnosti a mediálnych služieb, sietí a prístrojov sa objavili nové úlohy pre výskum v audiovizuálnom odvetví, čo by sa malo odzrkadliť v činnosti úradu;

3.  pripomína, že multimédiá a nové technológie budú v audiovizuálnom odvetví čoraz dôležitejšie a že úrad musí včas posilniť vlastné kapacity, aby dokázal sledovať tento nový vývoj, a tým si zachoval dôležité postavenie v tomto odvetví;

4.  zdôrazňuje, že úrad musí mať zabezpečené zdroje potrebné na pokračovanie plnenia jeho cieľov, aby dokázal účinne držať krok s novým vývojom v oblasti multimédií a nových technológií;

5.  vyzýva v tejto súvislosti úrad, aby rozšíril svoje aktivity na konkrétnejšie pokrývanie nových úloh, ktoré vznikajú konvergenciou médií a novými trendmi, pričom bude venovať osobitnú pozornosť analýze vplyvu digitalizácie na film a audiovizuálny priemysel vo všeobecnosti a analýze on-line audiovizuálnych služieb, mobilnej televízie a videohier;

6.  zdôrazňuje dôležitosť kontaktov a koordinácie s národnými regulačnými orgánmi a zainteresovanými stranami v odvetví audiovizuálnych médií, aby sa zaručila pridaná hodnota;

7.   víta publikáciu úradu o autorských právach a ďalších súvisiacich právach a navrhuje, aby sa úrad týmto otázkam ďalej systematicky venoval a aby aj vzhľadom na dohovor UNESCO o kultúrnej rozmanitosti[4] čo najviac rozšíril svoje správy o problematiku daňového a pracovného práva v audiovizuálnom odvetví v Európe;

8.   vyzýva úrad ako odborný orgán, aby predložil návrhy a možnosti politiky, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre európsku politiku, pričom zohľadní osvedčené postupy v oblasti audiovizuálnych médií v iných častiach sveta s podobným vývojom, ako napríklad v Ázii alebo Severnej Amerike;

9.  víta preskúmanie významu audiovizuálnych diel z tretích krajín na európskom trhu, ktoré úrad uskutočnil, a odporúča vykonať analýzu zameranú na rozvoj modelov spolupráce s partnermi z tretích krajín pri implementácii dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti a smernice o audiovizuálnych mediálnych službách[5] s ohľadom na „európske diela“ podľa článku 1 písm. n) a vrátane pilotného projektu Media International;

10. uznáva kultúrne rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré by mohli vyústiť do rozličných spôsobov zaobchádzania so škodlivým alebo urážlivým audiovizuálnym materiálom, najmä voči maloletým osobám, pričom treba brať do úvahy minimálnu harmonizáciu v oblasti ochrany maloletých zakotvenú v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách a opatrenia prijaté v rámci programu Safer Internet plus (Bezpečnejší internet plus), ktorého zámerom je podporovať bezpečné používanie internetu a nových on-line technológií, najmä pre deti, a bojovať proti nezákonnému obsahu a obsahu, ktorý si koncový používateľ neželá;

11. vyzýva úrad, aby v tejto súvislosti monitoroval rozličné (právne) nástroje a vypracoval možnosti politiky;

12. vyzýva úrad, aby sa viac usiloval o rozširovanie svojich publikácií pomocou intenzívnejšej komunikačnej politiky, a tak podporoval povedomie verejnosti o svojich aktivitách;

13. víta plánované dôkladné prepracovanie internetových stránok úradu, ktoré by mali odzrkadľovať najnovšie a najprísnejšie multimediálne a technologické normy, a podporuje plánované úsilie o zlepšenie ich vzhľadu a interaktivity, čo by malo prispieť k väčšej informatívnosti a k jednoduchšiemu ovládaniu;

14. uznáva, že niektoré špecifické oblasti, ako je mediálna gramotnosť, nie sú v súčasnosti zaradené do rámca činnosti úradu, ale v budúcnosti by sa malo počítať s preskúmaním týchto otázok;

15. vyzýva úrad, aby v spolupráci so svojimi členmi poskytoval viac údajov o dostupnosti špecifických audiovizuálnych služieb, ako je titulkovanie, hovorený komentár a posunková reč, ktoré majú pomáhať zdravotne postihnutým ľuďom;

16. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj Rade Európy a Európskemu audiovizuálnemu informačnému úradu.

• [1]  Ú. v. ES L 307, 2.12.1999, s. 61.
• [2]  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.
• [3]  Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27.
• [4]  Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005.
• [5]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Účasť Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade

Čo je Európsky audiovizuálny informačný úrad?

Európske stredisko na monitorovanie audiovizuálneho priemyslu, čiže Európsky audiovizuálny informačný úrad (ďalej len úrad), bolo založené v roku 1992. Úrad bol založený v rámci Rady Európy prostredníctvom takzvanej čiastočnej a rozšírenej dohody (partial and enlarged agreement). Je to jediné stredisko, ktorého cieľom je zber a šírenie informácií o audiovizuálnom priemysle v Európe. Rada Európy v roku 1997 rozhodla o pokračovaní činnosti úradu na neurčitý čas. Úrad má 37 členov (36 krajín + Európske spoločenstvo). ES je v úrade zastúpené Európskou komisiou (GR pre informačnú spoločnosť a médiá). Popri všetkých 27 členských štátoch sú členmi aj Albánsko, Lichtenštajnsko, Rusko, Švajčiarsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Chorvátsko, Turecko, Island a Nórsko. Pracujú tu aj traja pozorovatelia: francúzske ministerstvo kultúry a komunikácie (CNC), francúzske riaditeľstvo pre rozvoj médií (DDM) a Rada Európy (Odbor pre médiá).

Ciele úradu

Ciele úradu sú dvojaké. Po prvé, úrad zbiera, spracúva a šíri dôležité informácie o audiovizuálnom priemysle v Európe. Tieto informácie poskytuje všetkým dôležitým subjektom tohto priemyslu (šírenie poznatkov). Po druhé, úrad prispieva k lepšiemu chápaniu audiovizuálnych trhov (vytváranie transparentnosti trhu).

Úrad poskytuje na tento účel rozličné služby. Zverejňuje správy a publikácie on-line, ponúka služby on-line, rozvíja a spravuje rozličné databázy a organizuje rozličné konferencie a tvorivé dielne. Tieto služby sa väčšinou poskytujú za úhradu.

Informácie, ktoré úrad poskytuje, majú rozličný charakter. Rozširuje informácie o takých veciach, ako sú zákonné rozhodnutia a rozsudky, finančné informácie, kvalitatívne a štatistické informácie o charakteristikách trhu, a spracúva „mapovanie informácií“ (kto poskytuje aké informácie a komu?). Takže ide najmä o otázky trhu a financií na jednej strane a o právne otázky na druhej strane.

Úrad sa zameriava na audiovizuálnych odborníkov, politikov, novinárov, zákonodarcov a výskumníkov, právnikov, poradcov a podobne. Možno ich rozdeliť do troch kategórií: audiovizuálne odvetvie, služby pre audiovizuálne odvetvie (podpora) a politici na rozličných úrovniach.

Financovanie úradu

Úrad získava finančné prostriedky z rozličných zdrojov. Tieto sú stanovené v štatúte úradu.

Úrad okrem povinných a dobrovoľných príspevkov od členov má príjmy aj z predaja svojich produktov a služieb. Tieto dosahujú v priemere necelých 10 % celkového rozpočtu. Príspevky od členov ročne predstavujú 80 až 90 %. Zvyšok rozpočtu sú dotácie či dary a príjmy získané z kreditného zostatku.

Účasť Európskeho spoločenstva v úrade

Európske spoločenstvo je členom úradu od roku 2000, ale už pri jeho založení malo dôležitú úlohu. Účasť ES bola formálne stanovená rozhodnutím Rady 1999/784/ES na základe článku 157 ods. 3 Zmluvy o ES. Tento článok hovorí o činnostiach Spoločenstva v priemyselnom odvetví. Skôr ako sa ES stalo členom úradu, museli sa pripraviť štatút a finančné predpisy úradu.

V roku 1999 sa rozhodlo o účasti v úrade na obdobie piatich rokov. V roku 2004 sa rozhodlo o predlžení tohto obdobia o dva roky (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2239/2004/ES). V roku 2006 sa účasť opäť predĺžila a teraz trvá počas celého obdobia trvania programov na podporu európskeho audiovizuálneho odvetvia (program MEDIA 2007, do 31. decembra 2013). Toto rozhodnutie (Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES) integruje účasť v úrade do širšieho programu na podporu európskeho audiovizuálneho odvetvia.

Rozhodnutie z roku 2004 o predĺžení účasti Spoločenstva obsahuje žiadosť, aby Komisia posilnila kapacitu observatória na monitorovanie nových trendov v oblasti multimédií a nových technológií. Bola tam aj žiadosť o zber a šírenie špecifických a systémových informácií a expertízu o všetkých obmedzujúcich prekážkach voľného pohybu audiovizuálneho tovaru a služieb. Na záver išlo o požiadavku na zber údajov o poskytovaní služieb na podporu zdravotne postihnutých osôb (napríklad titulkovanie atď.).

V uplynulých rokoch sa príspevok ES zvýšil z takmer 200 000 EUR v roku 1999 na 235 000 EUR v roku 2006.

Program MEDIA 2007 zabezpečuje celkový rozpočet vo výške755 miliónov EUR na obdobie rokov 2007 – 2013. Ročne sa vyhradí 5 % na horizontálne akcie vrátane účasti v úrade. Európska komisia v pôvodnom návrhu odhadovala ročný príspevok vo  výške 350 000 EUR. O presnej výške vyčlenených finančných zdrojov rozhoduje výbor pre médiá (na základe článku 11).

Ciele účasti ES

Jednou z hlavných príčin účasti ES v úrade je domnienka, že činnosti observatória prispejú k posilneniu konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu Spoločenstva. Distribúciu audiovizuálneho tovaru často obmedzujú nedostatočné poznatky o rozdieloch v národnej legislatíve. Úrad prispieva k prekonávaniu týchto prekážok poskytovaním odborných posudkov a systematických informácií pre všetky príslušné subjekty.

Komisia navyše zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia a transparentnosť trhu pomôžu účastníkom trhu pri rozhodovaní o investíciách a poskytnú nové podklady zákonodarným orgánom.

Nakoniec, činnosť úradu pokrýva aj veľký počet európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Úrad tak poskytuje európskemu priemyslu cenné informácie o týchto trhoch.

Záverečná správa

Komisia má na základe článku 4 rozhodnutia o účasti Spoločenstva v úrade predkladať správy o účasti ES v úrade. Záverečná správa vyšla – z dôvodu predĺženia účasti ES – začiatkom roka 2007.

Komisia v správe za rok 2007 (KOM(2006) 835 v konečnom znení) dochádza k záveru, že účasť Spoločenstva možno hodnotiť pozitívne. Úrad sa vďaka špecifickému získavaniu poznatkov a prostredníctvom publikácií vyvíjal a stal sa základným zdrojom ekonomických a právnych informácií v rôznych segmentoch audiovizuálneho priemyslu, a to tak pre súkromné, ako aj pre verejné subjekty. Komisia ďalej zdôrazňuje, že najviac cenenými aspektmi úradu je jeho schopnosť nadväzovať a udržiavať kontakty s vedeckými partnermi. Tieto kontakty prispievajú ku kvalite ekonomických a právnych analýz úradu.

Poznámky

– Základný zdroj informácií

Treba zdôrazniť, že úrad je jedinou celoeurópskou mimovládnou organizáciou v Európskej únii, ktorá zbiera a šíri nezávislé informácie o audiovizuálnom odvetví.

Trhové analýzy a informácie o vývoji trhov sú pre investorov a pre audiovizuálne odvetvie hlavným zdrojom informácií. Toto poskytuje členským štátom možnosť na hodnotenie vlastnej situácie v európskom kontexte.

– Obavy Parlamentu v roku 2004 pretrvávajú

Parlament pri predĺžení účasti ES zverejnil niekoľko poznámok v úvahách k rozhodnutiu.

Poukázal napríklad na to, že kapacitu úradu treba posilniť, aby mohol sledovať nové vývojové trendy.

Výkonná rada úradu prijala v júni 2003 na stretnutí v Porvoo vo Fínsku rozhodnutie o rozšírení oblasti aktivít úradu, ale toto rozhodnutie sa ešte neimplementuje, pretože sa čaká na finančnú dohodu medzi jeho členmi. Dnes je viac ako kedykoľvek predtým dôležité, aby úrad mohol monitorovať nové trendy, ako sú nové modely audiovizuálnej spotreby.

Trendy v odvetví on-line, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, sú okrem iného

– konvergencia médií,

– videohry,

– verejnoprávne vysielania (a jeho činnosti vo svete on-line),

– predaj audiovizuálnych diel na internete,

– mediálna gramotnosť.

Parlament v roku 2004 zdôraznil aj to, že úrad by mohol svojimi informáciami o mnohých rozdieloch v národnom zákonodarstve v oblasti daňového a pracovného práva, autorských práv a ochrany spotrebiteľa poskytnúť cenný príspevok.

Nedávno sa začal skúšobný projekt v oblasti daňového práva. V rámci činnosti úradu sa nedávno riešili aj otázky autorských práv, ako napríklad video na požiadanie, služby vytvárania obsahu používateľom a pod. Toto sú stále hlavné úlohy, ktoré musí audiovizuálne odvetvie on-line riešiť.

Parlament v roku 2004 tiež požiadal úrad, aby každoročne zbieral údaje o úrovni televíznych služieb poskytovaným na pomoc zdravotne postihnutým osobám, ako je titulkovanie, hovorený komentár a posunková reč.

Úrad je presvedčený, že toto je jeho okrajovou úlohou, ale niektoré všeobecné informácie o pomoci zdravotne postihnutým ľuďom sú k dispozícii v databáze právnych informácií IRIS a prostredníctvom databázy MAVIE, ktorá predstavuje kanály, ktoré takéto služby poskytujú.

– Spokojnosť zákazníka

Na hodnotenie práce úradu je veľmi dôležitá spätná väzba zo strany priemyslu, verejných orgánov či akademickej obce. Je mimoriadne dôležité, aby úrad sledoval vývoj prostredníctvom vkladu a spätnej väzby jeho poradného výboru.

Rozvoj digitálnych prístrojov na podporu zberu a šírenia informácií v záujme ďalšieho zvyšovania flexibility bude pokračovať.

Pripravovaná zmena internetových služieb Európskeho audiovizuálneho informačného úradu je výbornou príležitosťou na ďalší rozvoj úradu ako efektívnej, jednoduchej a rýchlo reagujúcej platformy v rýchlo rastúcom lisabonskom odvetví, ktoré je veľmi dôležité pre našu vedomostnú ekonomiku.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	20.1.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia i Cutchet, Ivo Belet, Guy Bono, Marie-Hélène Descamps, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Lissy Gröner, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Doris Pack, Zdzisław Zbigniew Podkański, Pál Schmitt, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gyula Hegyi, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Cornelis Visser
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Berger