SPRÁVA o sociálnej ekonomike

26.1.2009 - (2008/2250(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Patrizia Toia

Postup : 2008/2250(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0015/2009
Predkladané texty :
A6-0015/2009
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o sociálnej ekonomike

(2008/2250(INI))

Európsky parlament,

-   so zreteľom na články 3, 48, 125 až 130 a 136 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

-   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva[1] a na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení[2],

-   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[3],

-   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov[4],

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. januára 2008 o návrhu spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 (KOM(2008)0042), na sprievodný dokument k oznámeniu Komisie o návrhu spoločnej správy (SEK(2008)0091) a na Spoločnú správu o zamestnanosti 2007/2008, ktorú prijala Európska rada na jarnom zasadnutí 13. – 14. marca 2008,

-   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 1994 o alternatívnej, sociálnej ekonomike[5],

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1998 o úlohe družstiev pri zvyšovaní zamestnanosti žien[6],

-   so zreteľom na svoje stanovisko zo 17. júna 2008 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)[7],

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých[8],

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii[9],

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2004 o podpore družstiev v Európe (KOM(2004)0018),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júna 1997 o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe (KOM(1997)0241) a na uznesenie Parlamentu z 2. júla 1998 na túto tému[10],

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2000 s názvom Opatrenia na miestnej úrovni zamerané na zamestnanosť: Miestny rozmer Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2000)0196),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2001 o posilňovaní miestneho rozmeru Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2001)0629) a na uznesenie Parlamentu zo 4. júla 2002 na túto tému[11],

-   so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k sociálnej ekonomike, najmä na stanoviská na tému Sociálna ekonomika a jednotný trh[12], Hospodárska diverzifikácia v prístupových krajinách – úloha MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií[13] a Schopnosť MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky[14],

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť[15],

-   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti[16],

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)412),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM (2008)418) a prvú dvojročnú správu o sociálnych službách vo všeobecnom záujme (SEC (2008) 2179/2),

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku

-   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0015/2009)

A. keďže európsky sociálny model sa vybudoval najmä prostredníctvom vysokej úrovne služieb, produktov a pracovných miest vytvorených v rámci sociálnej ekonomiky, ako aj pomocou schopností predvídať a inovovať, ktoré prejavili jeho iniciátori,

B.   keďže sociálna ekonomika vychádza zo sociálnej paradigmy, ktorá je v súlade so základnými zásadami európskeho sociálneho modelu a modelu sociálnej starostlivosti, a keďže sociálna ekonomika zohráva v súčasnosti kľúčovú úlohu pri udržovaní a posilňovaní tohto modelu reguláciou produkcie a poskytovania mnohých sociálnych služieb všeobecného záujmu,

C. keďže v dôsledku toho by sa mali modely sociálnej ekonomiky rozvíjať, aby sa umožnilo dosiahnuť ciele hospodárskeho rastu, zamestnateľnosti, odbornej prípravy a osobných služieb, ktoré sa prelínajú všetkými európskymi politikami,

D. keďže bohatstvo a rovnováha spoločnosti vychádzajú z jej rozmanitosti a keďže sociálna ekonomika k tejto rozmanitosti aktívne prispieva zlepšovaním a posilňovaním európskeho sociálneho modelu a tým, že ponúka osobitný obchodný model, ktorý jej umožňuje prispievať k stabilnému a trvalo udržateľnému rastu,

E.   keďže hodnoty sociálnej ekonomiky sú vo vysokej miere v súlade so všeobecnými cieľmi EÚ týkajúcimi sa sociálneho začleňovania a keďže by sa k nim malo pripojiť dôstojné zamestnanie, odborná príprava a opätovné začlenenie; keďže sociálna ekonomika preukázala, že môže výrazne zlepšiť sociálne postavenie znevýhodnených osôb (ako sa ukázalo napríklad pri mikroúverových družstvách, ktoré zaviedol nositeľ Nobelovej ceny Muhammad Junus a ktoré zvýšili vplyv žien tým, že im umožnili finančné začlenenie), a že má značnú schopnosť sociálnej inovácie, ktorá spočíva v tom, že podporuje osoby s ťažkosťami, aby sami našli riešenia svojich sociálnych problémov, napríklad pokiaľ ide o nájdenie rovnováhy medzi profesionálnym a súkromným životom, rodovú rovnosť, kvalitu rodinného života a schopnosť starať sa o deti, starších ľudí a osoby s postihnutím,

F. keďže sociálnu ekonomiku tvorí 10 % všetkých európskych podnikov, t. j. 2 milióny podnikov alebo 6 % všetkých pracovných miest, a má vysoký potenciál na vytváranie a udržiavanie stabilných pracovných miest, a to najmä vzhľadom na to, že činnosti v rámci nej sa nepremiestňujú,

G.  keďže podniky v oblasti sociálnej ekonomiky sú obyčajne malými a strednými podnikmi (MSP) prispievajúcimi k trvalo udržateľnému hospodárskemu modelu, v rámci ktorého sú jednotlivci dôležitejší ako kapitál, a keďže takéto podniky často pôsobia na vnútornom trhu a musia preto zabezpečiť súlad svojich činností s príslušnými právnymi predpismi,

H.  keďže sociálna ekonomika sa rozvinula prostredníctvom osobitných organizačných a/alebo právnych foriem podnikania, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, sociálne podniky a organizácie, nadácie a ďalšie formy existujúce v jednotlivých členských štátoch; keďže sociálna ekonomika pokrýva odvetvia označované v rôznych členských štátoch ako solidárna ekonomika a tretí sektor a keďže podobné aktivity s rovnakými znakmi existujú v celej Európe, i keď sa vo všetkých členských štátoch neoznačujú ako súčasť sociálnej ekonomiky,

I.   keďže v záujme obmedzenia byrokratických prekážok v získavaní finančných prostriedkov Spoločenstva treba uznať štatút niektorých typov organizácií, ktoré tvoria súčasť sociálnej ekonomiky na úrovni EÚ a zohľadniť pri tom pravidlá vnútorného trhu,

J.    keďže sociálna ekonomika kladie dôraz na podnikateľský model, ktorý nie je možné charakterizovať ani veľkosťou, ani odvetviami činnosti, ale dodržiavaním spoločných hodnôt, ktorými sú uprednostňovanie demokracie, účasti sociálnych subjektov, jednotlivcov a sociálnych cieľov pred ziskom; ochrana a uplatňovanie zásad solidarity a zodpovednosti; spojenie záujmov členov užívateľov so všeobecnými záujmami; demokratická kontrola vykonávaná jej členmi; dobrovoľná a otvorená účasť; samostatné riadenie a nezávislosť od verejnej moci; mobilizácia podstatnej časti prebytkov v záujme dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a služieb členom v súlade so všeobecnými záujmami;

K.   keďže sociálna ekonomika a organizácie tvoriace jej súčasť sú aj napriek svojmu narastajúcemu významu stále málo známym odvetvím a často sú cieľom kritiky vyplývajúcej z nesprávnych odborných prístupov; keďže nedostatok inštitucionálnej viditeľnosti je jednou z najvýznamnejších prekážok, ktorým čelí sociálna ekonomika v EÚ a v niektorých jej členských štátoch, čo je sčasti dôsledkom osobitostí ich jednotlivých účtovných systémov,

L.  keďže pracovná skupina Parlamentu pre sociálnu ekonomiku sa týmito otázkami podrobne zaoberala,

Všeobecné úvahy

1.   zdôrazňuje, že sociálna ekonomika, ktorá spája výnosnosť a solidaritu, zohráva hlavnú úlohu v európskom hospodárstve tým, že vytvára kvalitné pracovné miesta, posilňuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, vytvára sociálny kapitál, podporuje aktívne občianstvo, solidaritu a hospodárstvo s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom okrem toho podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

2.   považuje sociálnu ekonomiku za dôležitú v záujme posilnenia priemyselnej a ekonomickej demokracie, a to tak zo symbolického hľadiska, ako aj z hľadiska výsledkov;

3.   uznáva, že sociálna ekonomika môže prosperovať a využívať celý svoj potenciál, len ak sú pre ňu vytvorené primerané politické, legislatívne a organizačné podmienky a predpoklady pri zohľadnení bohatstva rôznorodosti inštitúcií sociálnej ekonomiky a ich osobitných vlastností;

4.  domnieva sa, že na podniky sociálnej ekonomiky by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie rovnakých pravidiel predpisov o hospodárskej súťaži ako na iné podniky a že si vyžadujú bezpečný právny rámec vychádzajúci z uznania ich osobitnej hodnoty, aby mohli pôsobiť za rovnakých podmienok ako iné podniky;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že systém hospodárstva, v ktorom podniky v oblasti sociálnej ekonomiky zohrávajú významnejšiu úlohu, by bol menej vystavený špekuláciám na finančných trhoch, na ktorých niektoré súkromné spoločnosti nie sú pod dohľadom akcionárov a regulačných orgánov;

Uznanie koncepcie sociálnej ekonomiky

6.  pripomína, že Zmluva o ES, ako aj stanovy Európskeho družstva uznávajú pluralitu foriem spoločností;

7.  pripomína, že Komisia už viackrát uznala koncept sociálnej ekonomiky;

8.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojich nových politík presadzovala podporu sociálnej ekonomiky a aby chránila koncept tzv. iného prístupu k podnikaniu sociálnej ekonomiky, ktorého hlavnou hybnou silou nie je finančná návratnosť, ale zisk pre spoločnosť, tak, aby sa osobitosti sociálnej ekonomiky zohľadňovali pri vypracúvaní rámcov právnych predpisov;

9.  zastáva názor, že Európska únia a členské štáty by mali uznať sociálne hospodárstvo a jeho účastníkov – družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie – vo svojich právnych predpisoch a politikách; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali jednoduchý prístup k úverom a daňovým úľavám, rozvoj mikroúverov, vytvorenie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností, ako aj financovanie EÚ prispôsobené potrebám a stimuly, v záujme lepšej podpory organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v trhových a netrhových odvetviach a boli vytvorené na účel sociálneho úžitku.

Právne uznanie: európske štatúty združení, nadácií a vzájomných spoločností

10. konštatuje, že uznanie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností je nevyhnutné, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi sociálnej ekonomiky v právnych predpisoch týkajúcich sa vnútorného trhu; domnieva sa, že stiahnutie návrhov štatútu európskej vzájomnej spoločnosti[17] a európskeho združenia[18] z agendy Komisie bolo výrazným krokom späť, pokiaľ ide o rozvoj týchto foriem sociálnej ekonomiky v rámci EÚ; a preto naliehavo žiada Komisiu, aby príslušným spôsobom prehodnotila svoj pracovný program;

11. vyzýva Komisiu, aby podnikla príslušné kroky v súvislosti so správou o uskutočniteľnosti štatútu európskej nadácie, ktorá bude zverejnená koncom roku 2008, a aby vypracovala štúdiu vplyvu pre štatút európskeho združenia a európskej vzájomnej spoločnosti;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, v ktorom sa sociálna ekonomika bude považovať za tretí sektor;

13. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby európska súkromná spoločnosť bola formou spoločnosti, ktorú môžu prijať všetky typy podnikov;

14. vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá určujúce, ktoré subjekty môžu pôsobiť ako podniky sociálnej ekonomiky v súlade so zákonom, a zavádzajúce účinné právne prekážky vstupu do sociálnej ekonomiky tak, aby z finančných prostriedkov určených pre podniky sociálnej ekonomiky alebo prostriedkov z verejných politík určených na podporu podnikov sociálnej ekonomiky mohli čerpať len organizácie sociálnej ekonomiky;

Štatistické uznanie

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie vnútroštátnych štatistických registrov podnikov sociálnej ekonomiky, aby zriadili vnútroštátne satelitné účty podľa inštitucionálnych odvetví a typu činnosti a aby umožnili vloženie týchto údajov do Eurostatu, a to aj využívaním poznatkov dostupných na univerzitách;

16. upozorňuje, že hodnotenie sociálnej ekonomiky dopĺňa hodnotenie neziskových inštitúcií, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali používanie príručky OSN pre neziskové organizácie a pripravili satelitné účty, čím sa zviditeľnia neziskové organizácie a združenia sociálnej ekonomiky;

Uznanie ako sociálneho partnera

17. podporuje, aby sa zložky sociálnej ekonomiky uznali v rámci európskeho sociálneho dialógu v rámci odvetví a medzi nimi, a navrhuje, aby Komisia aj členské štáty intenzívne podporovali proces začleňovania subjektov sociálnej ekonomiky do sociálnej konzultácie a občianskeho dialógu;

Sociálna ekonomika ako kľúčový aktér pri realizácii lisabonských cieľov

18. poukazuje na to, že podniky a organizácie sociálnej ekonomiky prispievajú k posilňovaniu podnikateľského ducha, zlepšujú demokratické fungovanie podnikateľskej sféry, zahŕňajú sociálnu zodpovednosť a podporujú aktívnu sociálnu integráciu zraniteľných kategórií osôb;

19. zdôrazňuje, že zamestnávatelia v odvetví sociálnej ekonomiky sú významnou súčasťou procesu opätovného začlenenia, a víta ich úsilie zamerané na vytvorenie a udržanie vysokokvalitných, dobrých a stabilných pracovných miest a na investovanie do pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali sociálnu ekonomiku v jej dobrého zamestnávateľa a aby rešpektovali jej osobitné postavenie;

20. zdôrazňuje, že sociálna ekonomika pomáha napraviť tri hlavné problémy pracovného trhu: nezamestnanosť, nestabilitu zamestnania a sociálne a pracovné vylúčenie nezamestnaného; ďalej konštatuje, že sociálna ekonomika zohráva úlohu pri zlepšovaní zamestnateľnosti a vytvára pracovné miesta, ktoré sa zvyčajne nepremiestňujú, čo prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v lisabonskej stratégii;

21. domnieva sa, že podpora štátov zameraná na podniky sociálnej ekonomiky by sa mala považovať za skutočnú investíciu do vytvárania sietí solidarity, ktoré môžu posilniť úlohu miestnych spoločenstiev a orgánov pri koncipovaní sociálnych politík;

22. domnieva sa, že sociálne problémy sú dôvodom na zamyslenie, ale že za súčasných okolností je najdôležitejšie konať; zastáva názor, že k väčšine sociálnych problémov by sa malo pristupovať na miestnej úrovni, aby sa riešili praktické situácie a problémy; domnieva sa, že takéto opatrenia si v záujme svojej účinnosti vyžadujú prísne pravidlá koordinácie, čo znamená vysokú úroveň spolupráce medzi verejnými orgánmi a podnikmi sociálnej ekonomiky;

23. konštatuje, že prostredníctvom výrazného pôsobenia na miestnej úrovni umožňujú podniky sociálnej ekonomiky vytváranie väzieb medzi občanmi a ich regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi zastupiteľskými orgánmi a prispievajú tiež k účinnej európskej správe a sociálnej súdržnosti; priaznivo oceňuje úsilie podnikov a organizácií sociálnej ekonomiky združiť sa v rámci koordinačných platforiem na úrovni EÚ;

24. zdôrazňuje, že sociálna ekonomika zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní lisabonských cieľov trvalo udržateľného rastu a úplnej zamestnanosti, keďže sa zameriava na mnohé prípady nerovnováhy na trhu práce, najmä prostredníctvom podpory zamestnanosti žien, zriaďuje a poskytuje služby starostlivosti pre miestne spoločenstvá (napríklad sociálne, zdravotnícke a asistenčné služby) a vytvára a udržiava hospodársku štruktúru spoločnosti, čím pomáha podporovať miestny rozvoj a sociálnu súdržnosť;

25. zastáva názor, že Európska únia by mala prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre agendu sociálnej ekonomiky, keďže by sa tým posilnila konkurencieschopnosť na miestnej úrovni a na úrovni EÚ a inovačná kapacita, vzhľadom na potenciál sociálnej ekonomiky vytvoriť stabilitu v prostredí mimoriadne cyklických hospodárstiev, a to miestnym prerozdeľovaním a reinvestovaním ziskov, v danom prípade i podporou podnikateľskej kultúry, prepájaním hospodárskych činností s miestnymi potrebami, udržiavaním ohrozených činností (napríklad remesiel) a vytváraním spoločenského kapitálu;

26. vyzýva príslušné úrady a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby posúdili a posilnili úlohu žien v sociálnej ekonomike, a to tak z kvantitatívneho hľadiska vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien vo všetkých oblastiach tohto odvetvia vrátane združení a dobrovoľníckych organizácií, ako aj v súvislosti s kvalitatívnymi a organizačnými aspektmi práce a poskytovania služieb; je znepokojený skutočnosťou, že problém vertikálnej integrácie, ktorá obmedzuje účasť žien na rozhodovacích procesoch, pretrváva dokonca aj v sociálnej ekonomike;

27. žiada vlády a miestne orgány členských štátov a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby presadzovali a podporovali potenciálne synergie, ktoré sa môžu v oblasti služieb vytvoriť medzi subjektmi sociálnej ekonomiky a jej používateľmi, a to rozšírením rozsahu účasti, konzultácie a spoluzodpovednosti;

28. žiada Komisiu, aby pri revízii politiky štátnej podpory zohľadňovala fakty súvisiace so sociálnou ekonomikou vzhľadom na to, že malé podniky a organizácie pôsobiace na miestnej úrovni majú vážne ťažkosti v prístupe k financovaniu, najmä v čase súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zároveň vyzýva Komisiu, aby nekládla prekážky v súvislosti s vnútroštátnym právom obchodných spoločností a s finančnými predpismi, napríklad predpismi vzťahujúcimi sa na družstevné podniky v bankovom sektore a v distribučnom sektore, ktoré fungujú na základe zásady vzájomnosti, podnikovej demokracie a odovzdávania aktív medzi generáciami, nedeliteľnosti rezerv, solidarity a pracovnej a podnikovej morálky;

29. poukazuje na to, že niektoré z podnikov sociálnej ekonomiky tvoria mikropodniky a malé podniky, ktorým môžu chýbať potrebné prostriedky na to, aby mohli pôsobiť na vnútornom trhu a aby sa mohli zúčastňovať na vnútroštátnych programoch a programoch EÚ, a navrhuje, aby sa poskytla cielená podpora a nástroje, ktoré im umožnia lepšie prispievať k trvalo udržateľnému rastu v EÚ a v prípade krízy im uľahčia transformáciu podnikov na podniky vo vlastníctve zamestnancov;

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli programy určené pre existujúce a potenciálne podniky sociálnej ekonomiky, ktoré budú poskytovať finančnú podporu, informácie, poradenstvo a vzdelávanie, a aby zjednodušili proces ich zakladania (vrátane znižovania počiatočných kapitálových nárokov spoločností), s cieľom pomôcť im pôsobiť v hospodárstve, ktoré má čoraz globálnejší charakter a ktoré je v súčasnosti postihnuté finančnou krízou;

31. zdôrazňuje, že podniky sociálnej ekonomiky čelia v porovnaní s veľkými spoločnosťami viacerým ťažkostiam, napríklad v súvislosti s reguláciou, pri získavaní finančných prostriedkov a v prístupe k novým technológiám a informáciám;

32. zdôrazňuje význam sociálnej ekonomiky, pokiaľ ide o služby vo všeobecnom záujme; poukazuje na pridanú hodnotu, ktorú prinášajú verejno-súkromné integrované siete, ale aj na riziko zneužívania, napríklad formou využívania externých zdrojov (outsourcing) s cieľom pomôcť verejným orgánom znižovať náklady, a to v nemalej miere využívaním príspevkov vo forme dobrovoľníckej práce;

33. naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o dialóg a vyjasnenie situácie s účastníkmi a aby podporovala členské štáty, pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu a sociálne služby všeobecného záujmu, a využila metódu súboru ukazovateľov;

Prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov

34. vyzýva Komisia na zabezpečenie toho, aby sa pri vypracúvaní európskych politík zohľadňovali charakteristiky sociálnej ekonomiky (ciele, hodnoty a spôsoby práce) a aby sociálnu ekonomiku predovšetkým začlenila do svojich politík a stratégií v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja a rozvoja podnikania, najmä v súvislosti s iniciatívou Small Business Act; žiada, aby sa vo všetkých prípadoch týkajúcich sa sociálnej ekonomiky uskutočňovali hodnotenia vplyvu a aby sa rešpektovali a uprednostňovali záujmy sociálnej ekonomiky; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby znovu preskúmala možnosť zriadenia medziútvarového oddelenia sociálnej ekonomiky, ktoré by spájalo príslušné generálne riaditeľstvá;

35. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby stredisko pre monitorovanie európskych MSP do svojich prieskumov systematicky zahŕňalo podniky sociálnej ekonomiky a aby vypracúvalo odporúčania opatrení na pomoc ich fungovaniu a rozvoju; ďalej Komisiu vyzýva, aby prijala potrebné kroky, ktorými umožní prepojenie podnikov sociálnej ekonomiky a ich podporu zo strany európskej siete na podporu elektronického podnikania;

36. vyzýva členské štáty, aby podporovali malé a stredné organizácie sociálnej ekonomiky, ktoré sa snažia o zníženie závislosti od príspevkov a posilnenie trvalej udržateľnosti;

37. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala subjekty pôsobiace v odvetví sociálnej ekonomiky na účasť v stálych orgánoch pre dialóg a spoluprácu v skupinách odborníkov na vysokej úrovni, ktoré sa budú pravdepodobne zaoberať otázkami týkajúcimi sa sociálnej ekonomiky; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na posilňovaní zastupiteľských štruktúr sociálnej ekonomiky na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a aby vytvorila právny rámec určený na podporu aktívneho partnerstva medzi miestnymi orgánmi a podnikmi sociálnej ekonomiky;

38. vyzýva Komisiu, aby presadzovala dialóg medzi štátnymi agentúrami a zástupcami sociálnej ekonomiky na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a podporila tak vzájomné porozumenie a osvedčené postupy;

39. vyzýva Komisiu, aby podporovala európsky think-tank zriadený odvetvovým združením, ktorý sa zaoberá družstevnými bankami a inými finančnými službami, ktoré sú pre organizácie sociálnej ekonomiky zaujímavé, s cieľom preskúmať, aké výsledky tieto špecifické subjekty sociálnej ekonomiky doteraz dosiahli na úrovni EÚ, a to najmä v priebehu súčasnej celosvetovej úverovej a finančnej krízy, a ako sa vyhnú takýmto rizikám v budúcnosti;

40. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť opätovného zavedenia osobitnej rozpočtovej položky pre sociálnu ekonomiku;

41. žiada, aby sa zaviedli programy, ktoré podporujú testovanie nových hospodárskych a sociálnych modelov, aby sa začali rámcové programy pre výskum, a to aj začlenením subjektov sociálnej ekonomiky do výziev na predkladanie návrhov v rámci siedmeho rámcového programu, aby sa zvážilo používanie multiplikátora pri oficiálnych štatistických údajoch a aby sa zaviedli opatrenia na meranie hospodárskeho rastu z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska;

42. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozmer sociálnej ekonomiky začlenili do vytvárania politík Spoločenstva, vnútroštátnych politík a programov EÚ určených pre podniky v oblasti výskumu, inovácie, financovania, regionálneho rozvoja a rozvojovej spolupráce, aby podporovali zavádzanie programov vzdelávania v oblasti sociálnej ekonomiky pre administrátorov EÚ, vnútroštátnych a miestnych administrátorov a aby zabezpečili prístup podnikov sociálnej ekonomiky k programom a opatreniam v oblasti rozvoja a vonkajších vzťahov;

43. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzdelávacie programy vrátane vysokoškolského a univerzitného vzdelávania a odbornej prípravy, zamerané na zvyšovanie informovanosti o sociálnej ekonomike a podnikateľských iniciatívach založených na jeho hodnotách;

44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj zručností a odbornosti v tomto odvetví s cieľom posilniť úlohu sociálnej ekonomiky v integrácii na trhu práce;

45. vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky právny rámec, ktorý umožní vytváranie a udržiavanie územných partnerstiev medzi odvetvím sociálnej ekonomiky a miestnymi orgánmi, a aby stanovila kritériá na účely uznania a posilnenia sociálnej ekonomiky, podpory trvalo udržateľného miestneho rozvoja a služieb vo všeobecnom záujme;

46. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na podmienky, ktoré uľahčia investície do sociálnej ekonomiky, predovšetkým prostredníctvom investičných fondov, poskytovaním garantovaných pôžičiek a formou dotácií;

47. vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila:

- svoje oznámenia o družstvách a európskom družstve, ako sa stanovuje v týchto dokumentoch;

- svoje oznámenie z roku 1997 o podpore úlohy združení a nadácií v Európe;

o

o        o

48. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Výboru pre sociálnu ochranu.

  • [1]  Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1.
  • [2]  Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 25.
  • [3]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
  • [4]  Ú. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47.
  • [5]  Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 481.
  • [6]  Ú. v. ES C 313, 12.10.1998, s. 234.
  • [7]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.
  • [8]  Ú. v. EÚ C 102 Ε, 24.4.2008, s. 321.
  • [9]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.
  • [10]    Ú. v. ES C 226 Ε, 20.7.1998, s. 66.
  • [11]    Ú. v. EÚ C 102 Ε, 12.11.2003, s. 593.
  • [12]    Ú. v. ES C 117 Ε, 26.4.2000, s. 52.
  • [13]    Ú. v. ES C 112 Ε, 30.4.2004, s. 105.
  • [14]    Ú. v. ES C 120, 20.5.2005, s. 10.
  • [15]    Prijaté texty, P6_TA(2008) 0131.
  • [16]    Ú. v. EÚ C 305E, 14.12.2006, s. 141.
  • [17]  Ú. v. ES C 99, 21.4.1992, s. 40.
  • [18]  Ú. v. ES C 99, 21.4.1992, s. 1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Sociálna ekonomika má hospodársku a sociálnu úlohu. Podniky sociálnej ekonomiky sa vyznačujú spôsobom podnikania, ktorý sa líši od podnikania kapitálových podnikov. Ide o súkromné podniky, ktoré sú nezávislé od verejných orgánov a reagujú na potreby a požiadavky svojich členov a potreby všeobecného záujmu. Schopnosť sociálnej ekonomiky reagovať inovatívnym spôsobom na sociálne potreby, ktoré vznikli postupom času, viedla k tomu, že jej význam stále rastie.

Sociálnu ekonomika tvoria družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie, ako aj iné podniky a organizácie, ktoré majú spoločné základné črty sociálnej ekonomiky. Nedostatočnú viditeľnosť sociálnej ekonomiky spôsobuje skutočnosť, že osobitosti tohto typu podnikania sa nie vždy zohľadňujú.

Vymedzenie pojmu sociálna ekonomika

Podniky sociálnej ekonomiky sú definované vlastnosťami a hodnotami, ktoré majú spoločné:

- uprednostňovanie jednotlivca a sociálnych cieľov pred kapitálom;

- ochrana a uplatňovanie zásad solidarity a zodpovednosti;

- spojenie záujmov členov užívateľov so všeobecnými záujmami;

- demokratická kontrola vykonávaná členmi;

- dobrovoľná a otvorená účasť;

- autonómne riadenie a nezávislosť od verejnej moci;

- mobilizácia podstatnej časti prebytkov v prospech dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, služieb pre jej členov a všeobecných záujmov;

Napriek tomu je sociálna ekonomika málo zastúpená na inštitucionálnej úrovni a slabo, takmer vôbec, uznávaná či podporovaná na európskej úrovni. Sociálna ekonomika pokrýva odvetvia označované v rôznych členských štátoch ako solidárna ekonomika, tretí sektor, platforma alebo dokonca tretí systém a ako sociálna ekonomika sa môžu označovať aj aktivity, ktoré sa v celej Európe vyznačujú rovnakými znakmi.

Odporúčania obsiahnuté v správe

1. Prístup k sociálnej ekonomike na európskej úrovni: uznanie konceptu

Rozmanitosť však nesmie brániť vytváraniu skutočne európskeho prístupu k sociálnej ekonomike. Vyžaduje si to vymedzenie úlohy, ktorú môže sociálna ekonomika zohrávať v inštitucionálnom kontexte EÚ.

Sociálna ekonomika prispieva k realizácii štyroch hlavných cieľov zamestnaneckej politiky EÚ: zlepšovanie zamestnateľnosti aktívneho obyvateľstva; podpora podnikateľského ducha najmä vytváraním pracovných miest na miestnej úrovni; zlepšovanie prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov najmä prostredníctvom modernizácie organizácie práce; posilňovanie politiky rovnakých príležitostí najmä rozvíjaním verejných politík, ktoré umožnia zladiť rodinný a pracovný život. Podniky sociálnej ekonomiky môžu byť podstatným prínosom pre spoločnosť tým, že sa zúčastňujú na hospodárskom rozvoji európskej spoločnosti, zlepšujú demokratické fungovanie podnikateľskej sféry prostredníctvom zapojenia užívateľov/členov a zamestnancov a tým, že presadzujú sociálnu zodpovednosť podnikov a miestnych služieb.

Tento prínos sociálnej ekonomiky pre zamestnaneckú politiku sa neobmedzuje len na zamestnateľnosť ako takú. Pracovné miesta, ktoré sociálna ekonomika vytvára, poskytujú zamestnancom sociálne záruky, právo na vzdelávanie, možnosti profesionálneho rozvoja a príležitosti začlenenia primerané k typu činnosti.

Je tiež dôležité spojiť sociálnu ekonomiku s cieľmi sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva vzhľadom na ich územnú príslušnosť a úlohu pri podpore aktívnej účasti. Cieľom jej činností je aktivácia sociálnych sietí, ktoré sú tým významnejšie, že existujú vo svete, kde sa šíri izolácia a uzavretosť.

2. Jasný právny štatút: právne uznanie

Toto vymedzenie sociálnej ekonomiky musí sprevádzať právne uznanie jej zložiek. Druhé odporúčanie v správe sa týka uplatňovania európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností.

I keď sa podniky sociálnej ekonomiky často považujú za rovnoprávne s kapitálovými podnikmi, sú znevýhodnené nedostatkom právnych nástrojov, ktoré by im umožnili konať na celoeurópskej úrovni, a následne musia čeliť nespravodlivej hospodárskej súťaži. Európske štatúty by umožnili riešiť nedostatočnú viditeľnosť týchto foriem podnikov pri vypracúvaní európskych a medzinárodných právnych predpisov.

3. Štatistické uznanie

Tretím odporúčaním obsiahnutým v správe je zintenzívniť štatistické úsilie týkajúce sa sociálnej ekonomiky a pracovných miest, ktoré vytvára, a podporovať lepšie porozumenie rôznych skúseností jednotlivých štátov v oblasti sociálnej ekonomiky. Toto úsilie by sa mohlo podporiť vytvorením štatistického registra spoločností sociálnej ekonomiky v každom členskom štáte Európskej únie, zriadením vnútroštátnych satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky podľa inštitucionálnych odvetví a typu činnosti a umožnením vkladania týchto údajov do európskeho štatistického systému EUROSTAT. Metóda súboru ukazovateľov, ktorá už bola vypracovaná, spočíva v zostavení orientačného zoznamu kritérií, ktorých splnenie sa overuje pri príslušnej operácii alebo organizácii, a umožňuje tiež obnovenie určitej nestrannosti medzi subjektmi sociálnej ekonomiky a tradičnými subjektmi.

4. Sociálna ekonomika a sociálny dialóg

Uznanie sociálnej ekonomiky ako osobitného partnera v rámci sociálneho dialógu na európskej úrovni predstavuje náročnú úlohu. Sociálna ekonomika sa stále viac presadzuje ako významný hospodársky a sociálny činiteľ. Výslovné uznanie zložiek sociálnej ekonomiky v európskom sociálnom dialógu medzi odvetviami je preto cieľom štvrtého odporúčania obsiahnutého v tejto správe.

5. Sociálna ekonomika a trhy

Rôzne podniky a organizácie, ktoré sú súčasťou sociálnej ekonomiky, riešia otázku začlenenia účinných výrobných procesov a cieľov sociálneho blahobytu do svojich činností. Treba podporovať subjekty sociálnej ekonomiky, aby zavádzali stratégie, ktoré by boli v súlade s novými požiadavkami trhov, na ktorých sa čoraz viac zvyšuje konkurencia a ktoré by im umožnili posilniť ich úlohu, ktorou je uznanie blahobytu členov, uspokojovanie potrieb všeobecného záujmu a posilnenie sociálnej súdržnosti.

Medzi týmito stratégiami hospodárskej súťaže musí mať významné miesto zavádzanie sietí a združení podnikov, ako aj hľadanie osobitných prostriedkov na financovanie podnikov, inovácie v oblasti produktov a postupov alebo podpora politík odborného vzdelávania a politík rozvíjania poznatkov o sociálnej ekonomike.

6. Výmena skúseností na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni

Sociálna ekonomika je najčastejšie súčasťou miestneho a regionálneho rozvoja. Mnoho inovatívnych organizácií je malých a pôsobia na miestnej úrovni. Hrozí teda riziko, že ich skúsenosti by sa mohli len ťažko a pomaly šíriť. Je preto dôležité, aby sa na vnútroštátnej a európskej úrovni vhodným financovaním podporovala výmena skúseností a aby sa koordinovane vytvárali inovatívne sociálno-ekonomické prostriedky, ktoré by podporovali najviac inovatívne projekty sociálnej ekonomiky.

7. Sociálna ekonomika a európsky sociálny model

Členské štáty a Európska komisia by mali prijať viac konkrétnych záväzkov, aby sociálna ekonomika nebola len účinným nástrojom na dosiahnutie osobitných cieľov verejnej politiky. Sociálna ekonomika je sama o sebe cieľom nevyhnutným na upevnenie hodnôt spojených s európskym sociálnym modelom. Organizáciám, ktoré zastupujú sociálnu ekonomiku, sa preto musí umožniť, aby predkladali návrhy v oblasti sociálnej politiky, a treba ich v tom podporovať.

8. Hodnotenie výsledkov

Posledné odporúčanie obsiahnuté v správe sa týka podpory výskumného programu na európskej úrovni, ktorý by umožnil preskúmanie všetkých činností sociálnej ekonomiky, ktoré nespadajú do ostatných služieb poskytovaných súkromným sektorom alebo verejnými orgánmi. Je dôležité, aby sa inštitúcie sociálnej ekonomiky nehodnotili iba na základe takých strohých ukazovateľov, ako je počet zamestnancov a miera samofinancovania, a je dôležité, aby sa použila metóda súboru ukazovateľov.

Rastúci záujem o sociálnu ekonomiku vyplýva zo zistenia, že podniky tradičného súkromného a verejného sektora nemôžu riešiť niektoré súčasné problémy, ako je nezamestnanosť, ale aj kvalita a kvantita služieb spoločného záujmu.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (4.12.2008)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o sociálnom hospodárstve
(2008/2250(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Donata Gottardi

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu sociálneho hospodárstva pri dosahovaní lisabonských cieľov trvalo udržateľného rastu a úplnej zamestnanosti, keďže rieši početné prípady nerovnováhy na trhu práce, najmä prostredníctvom podpory zamestnanosti žien, vytvára a poskytuje verejnoprospešné služby a sociálne služby na miestnej úrovni (napríklad sociálne a zdravotnícke služby a služby sociálneho zabezpečenia) a vytvára a udržiava sociálnu a hospodársku štruktúru tým, že prispieva k miestnemu rozvoju sociálnej súdržnosti;

2.  domnieva sa, že pre posilnenie priemyselnej demokracie a hospodárskej demokracie má sociálna ekonomika symbolický význam a zároveň je dôležité z hľadiska dosiahnutých výsledkov,

3.  zastáva názor, že Európska únia by mala prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre agendu sociálnej ekonomiky, keďže by sa tým posilnila konkurencieschopnosť na miestnej úrovni a na úrovni EÚ a inovačná kapacita, vzhľadom na potenciál sociálnej ekonomiky vytvoriť stabilitu v prostredí mimoriadne cyklických hospodárstiev, a to miestnym prerozdeľovaním a reinvestovaním ziskov, v danom prípade i podporou podnikateľskej kultúry, prepájaním hospodárskych činností s miestnymi potrebami, udržiavaním ohrozených činností (napríklad remesiel) a vytváraním spoločenského kapitálu;

4.  zdôrazňuje význam sociálnej ekonomiky v oblasti služieb všeobecného záujmu a upozorňuje na pridanú hodnotu vytvorenia integrovaných súkromno-verejných sietí, ale aj na riziko ich využitia ako zámienky na využívanie externých služieb s cieľom znížiť náklady orgánov verejnej moci, a to aj prostredníctvom využívania služieb poskytovaných dobrovoľníkmi;

5.  vyzýva Komisiu, aby začlenila sociálnu ekonomiku do ďalších svojich politík a stratégií určených na sociálny a hospodársky rozvoj a rozvoj podnikov, najmä v súvislosti s iniciatívou Small Business Act (zákon o malých podnikoch), keďže štruktúry sociálnej ekonomiky, ktoré zabezpečujú sociálno-hospodárske činnosti, môžu byť osobitne zaujímavé pre malé a stredné podniky a služby všeobecného záujmu; preto vyzýva Komisiu, aby prehodnotila možnosť opätovného zriadenia útvaru sociálnej ekonomiky;

6.  žiada príslušné úrady a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby zhodnotili a posilnili úlohu žien v sociálnej ekonomike, a to tak z kvantitatívneho hľadiska, vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien vo všetkých oblastiach súvisiacich s týmto odvetvím vrátane združení a dobrovoľníckych organizácií, ako aj v súvislosti s kvalitatívnymi a organizačnými aspektmi práce a poskytovania služieb. Je znepokojený skutočnosťou, že problém vertikálnej integrácie, ktorá obmedzuje účasť žien na rozhodovacích procesoch, pretrváva dokonca aj v sociálnej ekonomike;

7.  žiada vlády a miestne úrady členských štátov a prevádzkovateľov v tomto sektore, aby presadzovali a podporovali potenciálne synergie, ktoré sa môžu v oblasti služieb vytvoriť medzi aktérmi sociálnej ekonomiky a jej používateľmi, rozšírením rozsahu účasti, konzultácie a spoluzodpovednosti;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzdelávacie programy vrátane vysokoškolského a univerzitného vzdelávania a odbornej prípravy, zamerané na zvyšovanie informovanosti o sociálnej ekonomike a podnikateľských iniciatívach založených na jeho hodnotách;

9.  zastáva názor, že Európska únia a členské štáty by mali uznať sociálnu ekonomiku a jej účastníkov – družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie – vo svojich právnych predpisoch a politikách. Navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali jednoduchý prístup k úverom a daňovým úľavám, rozvoj mikroúverov, vytvorenie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností, ako aj financovanie EÚ prispôsobené potrebám a stimuly, v záujme lepšej podpory organizácií sociálnej ekonomiky, ktoré pôsobia v trhových a netrhových odvetviach a boli vytvorené na účel sociálneho úžitku.

10. domnieva sa, že stiahnutie návrhov štatútu európskej vzájomnej spoločnosti a štatútu európskeho združenia z programu Komisie bolo závažným krokom späť, pokiaľ ide o rozvoj týchto foriem európskej spoločnosti (SE) v Európskej únii, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila svoj program;

11. žiada Komisiu, aby zriadila európsky tím odborníkov pre oblasť družstevných bánk a iné finančné služby týkajúce sa organizácií sociálnej ekonomiky, s cieľom uskutočniť štúdiu, ktorou by sa preskúmali výsledky, ktoré tieto špecifické subjekty európskej spoločnosti doteraz dosiahli na úrovni EÚ, najmä počas súčasnej celosvetovej úverovej a finančnej krízy, a ako sa v tejto súvislosti vyhnú rizikám v budúcnosti;

12. žiada Komisiu, aby pri revízii politiky štátnej podpory zohľadňovala fakty súvisiace so sociálnou ekonomikou vzhľadom na to, že malé podniky a organizácie pôsobiace na miestnej úrovni majú vážne ťažkosti v prístupe k financovaniu, najmä v čase súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zároveň vyzýva Komisiu, aby nekládla prekážky v súvislosti s vnútroštátnym právom obchodných spoločností a s finančnými predpismi, napríklad predpismi vzťahujúcimi sa na družstevné podniky v bankovom sektore a v distribučnom sektore, ktoré fungujú na základe zásady vzájomnosti, podnikovej demokracie a odovzdávania aktív medzi generáciami, nedeliteľnosti rezerv, solidarity a pracovnej a podnikovej morálky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mariela Velichkova Baeva, Paolo Bartolozzi, Zsolt László Becsey, Sebastian Valentin Bodu, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Manuel António dos Santos, Christian Ehler, Jonathan Evans, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Donata Gottardi, Louis Grech, Othmar Karas, Wolf Klinz, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Sirpa Pietikäinen, John Purvis, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Harald Ettl

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Jan Cremers, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Ona Juknevičienė, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Maria Matsouka, Elisabeth Morin, Juan Andrés Naranjo Escobar, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Rovana Plumb, Bilyana Ilieva Raeva, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Françoise Castex, Gabriela Creţu, Richard Howitt, Rumiana Jeleva, Magda Kósáné Kovács, Sepp Kusstatscher, Csaba Sógor, Patrizia Toia, Evangelia Tzampazi, Anja Weisgerber

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Adrian Manole