SPRÁVA o viacjazyčnosti: devíza pre Európu a spoločný záväzok

24.2.2009 - (2008/2225(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajca: Vasco Graça Moura

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o viacjazyčnosti: devíza pre Európu a spoločný záväzok

(2008/2225(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na články 149 a 151 Zmluvy o ES,

–    so zreteľom na články 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Dohovor UNESO o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2008 s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (KOM(2008)0566) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2008)2443, SEK(2008)2444, SEK(2008)2445),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2007 s názvom Rámec na európsky prieskum jazykových kompetencií (KOM(2007)0184),

–    so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. novembra 2007 s názvom Správa o implementácii akčného plánu „Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti“ (KOM(2007)0554) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)1222),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete[1],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2006 o novom strategickom rámci pre viacjazyčnosť[2],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o opatreniach na podporu viacjazyčnosti a jazykového vzdelávania v Európskej únii: európsky indikátor jazykových znalostí[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2003 s odporúčaniami pre Komisiu týkajúcimi sa európskych regionálnych a menej používaných jazykov – jazyky menšín v EÚ – v súvislosti s rozšírením a kultúrnou rozmanitosťou[4],

–    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1934/2000/ES zo 17. júla 2000 o Európskom roku jazykov 2001[5],

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo zasadnutia v Barcelone 15. a 16. marca 2002,

–    so zreteľom na závery Rady pre vzdelávanie, mládež a kultúru z 21. a 22. mája 2008, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú viacjazyčnosti,

–    so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z novembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov[6],

–    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k mnohojazyčnosti z 18. a 19. júna 2008[7] a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k mnohojazyčnosti z 18. septembra 2008,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0092/2009),

A.  keďže jazyková a kultúrna rozmanitosť významným spôsobom ovplyvňuje každodenný život občanov Európskej únie v dôsledku prieniku médií, rastúcej mobility, migrácie a postupu globalizácie,

B.   keďže nadobúdanie rôznorodých jazykových znalostí sa považuje za nanajvýš dôležité pre všetkých občanov EÚ, pretože im umožňuje plne využívať hospodárske, sociálne a kultúrne výhody voľného pohybu v rámci Únie a vzťahov Únie s tretími krajinami,

C.  keďže viacjazyčnosť má rastúci význam v rámci vzťahov medzi členskými štátmi, spolunažívania v našich multikultúrnych spoločnostiach a v kontexte spoločných politík Únie,

D.  keďže je potrebné, aby sa hodnotenie viacjazyčnosti vykonávalo na základe uznávaných nástrojov, akými sú spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (CEFR) a iné,

E.   keďže niektoré európske jazyky predstavujú hlavné prepojenie vo vzťahoch s tretími krajinami, ako aj medzi národmi najrôznejších regiónov sveta,

F.   keďže jazyková rozmanitosť sa uznáva ako občianske právo v článkoch 21 a 22 Charty základných práv a viacjazyčnosť by tiež mala mať za cieľ podporovať rešpektovanie rozmanitosti a tolerancie, aby sa zabránilo vzniku prípadných konfliktov, či už pasívnej alebo aktívnej povahy, medzi rôznymi jazykovými skupinami v rámci členských štátov,

1.   víta predloženie oznámenia Komisie o viacjazyčnosti a pozornosť, ktorú tomuto oznámeniu venovala Rada;

2.   opakuje svoje stanoviská, ktoré postupom času zaujímal v súvislosti s viacjazyčnosťou a kultúrnou rozmanitosťou;

3.   trvá na tom, že je potrebné, aby boli úradné jazyky EÚ uznané za rovnocenné vo všetkých oblastiach verejnej činnosti;

4.   domnieva sa, že európska jazyková rozmanitosť predstavuje hlavnú kultúrnu devízu a bolo by nesprávne, keby by sa Európska únia obmedzila na jediný hlavný jazyk;

5.   zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu inštitúcií EÚ pri zabezpečovaní dodržiavania zásady jazykovej rovnosti, a to tak vo vzťahoch medzi členskými štátmi a v samotných inštitúciách EÚ, ako aj vo vzťahoch občanov EÚ k vnútroštátnym správam, inštitúciám a orgánom Spoločenstva a medzinárodným inštitúciám a orgánom;

6.   pripomína, že dôležitosť viacjazyčnosti sa netýka iba hospodárskych a sociálnych aspektov, ale treba venovať pozornosť aj kultúrnej a vedeckej tvorbe a jej šíreniu i významu prekladov, tak literárnych, ako aj technických, v živote občanov a pre dlhodobý rozvoj EÚ; a v neposlednom rade úlohu, ktorú zohrávajú jazyky pri formovaní a posilňovaní identity;

7.   zdôrazňuje, že viacjazyčnosť je oblasťou so širokým záberom, ktorá má obrovský dosah na životy európskych občanov; vyzýva preto členské štáty, aby viacjazyčnosť začlenili okrem vzdelávania aj do ďalších politík, napríklad do politiky celoživotného vzdelávania, sociálneho začlenenia, zamestnanosti, médií a výskumu;

8.   zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vytvoriť osobitné programy na podporu prekladania a siete viacjazyčných terminologických databáz;

9.   pripomína, že informačné a komunikačné technológie sa majú používať na podporu viacjazyčnosti, a preto zdôrazňuje úlohu a používanie vhodnej medzinárodnej normy (ISO 10646) – ktorá umožňuje zastúpenie abecied všetkých jazykov – v správnych systémoch a médiách na úrovni Európy a členských štátov;

10. navrhuje zavedenie európskeho dňa prekladateľov a tlmočníkov alebo zohľadnenie a zvýšenie prestíže týchto profesií počas Európskeho dňa jazykov, ktorý sa oslavuje každoročne 26. septembra;

11. zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby v krajinách s viac ako jedným úradným alebo regionálnym jazykom mali rodičia a vychovávatelia možnosť vybrať úradný jazyk, v ktorom má prebiehať vzdelávanie ich detí;

12. varuje, že by bola chyba presadzovať jeden jazyk na úkor práv osôb, ktoré používajú iný jazyk, alebo uplatňovať akúkoľvek formu nátlaku či diskriminácie, ktorá by nerešpektovala alebo porušovala tieto práva;

13. zastáva názor, že je nevyhnutné chrániť viacjazyčnosť v krajinách alebo regiónoch, v ktorých vedľa seba existujú dva alebo viacero úradných jazykov, a zaručiť, aby sa na každom stupni vzdelávania vyučovalo vo všetkých týchto jazykoch;

14.     zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v členských štátoch s viac ako jedným úradným jazykom zabezpečila plná vzájomná zrozumiteľnosť jednotlivých jazykov, a to predovšetkým v oblastiach, ktoré sa týkajú starších občanov, a v sektoroch spravodlivosti, zdravotníctva, v úradnom styku a zamestnaní;

15. podporuje štúdium druhého jazyka Európskej únie v prípade úradníkov, ktorí sa pri svojej práci dostávajú do styku s občanmi iných členských štátov;

16. je presvedčený, že je potrebné a vhodné, aby sa vytvorili možnosti na štúdium cudzieho jazyka v dospelosti a prostredníctvom programov odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania v záujme osobného a profesionálneho rozvoja;

17. zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné vzdelávanie v materinskom jazyku, a to nielen pre dosiahnutie úspechov v štúdiu vo všeobecnosti, ale najmä pre získanie uspokojivých znalostí iných jazykov, a s radosťou víta návrh Komisie na podporu výučby materinského jazyka a dvoch ďalších jazykov vo vzdelávaní; zdôrazňuje preto, že žiadnemu školopovinnému dieťaťu by sa nemalo odoprieť vzdelávanie v úradnom jazyku daného štátu;

18. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doteraz nevytvorila viacročný program pre jazykovú rozmanitosť a štúdium jazykov ani európsku agentúru pre jazykovú rozmanitosť a štúdium jazykov, ako sa požadovalo v uvedenom uznesení prijatom veľkou väčšinou poslancov Parlamentu 4. septembra 2003;

19. zdôrazňuje ďalej význam úplnej znalosti úradných jazykov hostiteľského štátu pre plné začlenenie prisťahovalcov a ich rodín a kladie dôraz na to, že vnútroštátne vlády musia účinne podporovať špeciálne jazykové kurzy, najmä pre ženy a starších ľudí; vyzýva členské štáty, aby postupovali zodpovedne voči prisťahovalcom a poskytli im nevyhnutné prostriedky na štúdium jazyka a kultúry hostiteľskej krajiny a súčasne im umožnili zachovať si svoj vlastný jazyk a podporovali ich pri tom;

20. pripomína, že z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť kvalitu v tomto kontexte vrátane príslušnej odbornej prípravy učiteľov;

21. zdôrazňuje, že je potrebné pripisovať v predškolských vyučovacích zariadeniach dostatočný význam štúdiu jazykov, a predovšetkým štátneho jazyka krajiny, kde deti navštevujú školu;

22. zastáva názor, že deti musia byť vo vlastnom záujme schopné komunikovať pred nástupom do školy v jazyku krajiny, v ktorej žijú, s cieľom zabezpečiť, aby v priebehu vzdelávania alebo následnej odbornej prípravy neboli vystavené diskriminácii a mohli sa rovnocenne zapojiť do všetkých činností;

23. navrhuje členským štátom, aby preskúmali možnosť výmeny učiteľov na rôznych stupňoch vzdelávania na účel výučby rôznych školských predmetov v rozličných jazykoch, a je presvedčený, že táto možnosť by sa mohla využiť najmä v prihraničných oblastiach, čím by sa zlepšila mobilita pracovníkov a znalosť jazykov medzi občanmi;

24. považuje za nevyhnutné podporovať mobilitu a výmeny učiteľov a študentov jazykov; pripomína, že pohyb učiteľov jazykov v Európskej únii pomôže zabezpečiť účinný kontakt najvyššieho možného počtu týchto odborníkov s prirodzeným prostredím jazykov, ktoré vyučujú;

25. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali pracovnú mobilitu učiteľov a spoluprácu medzi školami a rozličnými krajinami pri realizácii technologicky a kultúrne inovačných projektov vyučovania;

26. podnecuje a podporuje zavedenie nepovinnej výučby materinských menšinových, pôvodných a cudzích jazykov do ponuky na školách a/alebo ako mimoškolskú činnosť prístupnú verejnosti;

27.     opakovane zdôrazňuje svoj dlhodobý záväzok podporovať štúdium jazykov, viacjazyčnosť a jazykovú rozmanitosť v Európskej únii vrátane regionálnych a menšinových jazykov, pretože ide o kultúrne hodnoty, ktoré je potrebné chrániť a starať sa o ne; domnieva sa, že viacjazyčnosť má zásadný význam pre účinnú komunikáciu a predstavuje prostriedok na uľahčenie porozumenia medzi jednotlivcami, a teda prispieva k lepšiemu prijímaniu rozdielov a menšín;

28. odporúča, aby akademické osnovy v členských štátoch zahŕňali voliteľné štúdium tretieho cudzieho jazyka, ktoré by sa začínalo na stredoškolskej úrovni;

29. zdôrazňuje, že je dôležité študovať jazyky susedných krajín, pretože sa tak uľahčí komunikácia a zvýši vzájomné porozumenie v Európskej únii a súčasne sa posilní Spoločenstvo;

30. odporúča, aby sa podporovalo štúdium jazykov susedných krajín a regiónov, najmä v prihraničných regiónoch;

31. pripomína, že je dôležité presadzovať a podporovať rozvoj inovačných pedagogických modelov a prístupov vo vyučovaní jazykov v záujme podpory osvojovania si jazykových schopností a zvyšovania informovanosti a motivácie občanov;

32. navrhuje, aby na každom stupni vzdelávania bez ohľadu na zemepisné podmienky pôsobili kvalifikovaní učitelia cudzích jazykov, ktorí by mali príslušnú aprobáciu a skúsenosti s používaním informačných a komunikačných technológií;

33. odporúča, aby boli vypočuté názory európskych federácií a združení učiteľov živých jazykov, pokiaľ ide o programy a metodiky, ktoré sa majú uplatňovať;

34. trvá na potrebe politík podnecujúcich čítanie a podporujúcich literárnu tvorbu na dosiahnutie uvedených cieľov;

35. víta plány Komisie na realizáciu informačných kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia o prínose vyučovania jazykov prostredníctvom masmédií a nových technológií; naliehavo žiada Komisiu, aby využila závery konzultácií týkajúcich sa vyučovania jazykov v prípade detí migrantov a vyučovania jazyka a kultúry krajiny pôvodu v hostiteľskom členskom štáte;

36. odporúča a podporuje používanie IKT, ktoré sú nevyhnutným nástrojom na vyučovanie jazykov;

37. pripomína, že za svoju politickú prioritu považuje osvojovanie si jazykových schopností prostredníctvom štúdia ďalších jazykov EÚ, z ktorých jeden by mal byť jazykom susednej krajiny a druhý medzinárodným „lingua franca“: domnieva sa, že občania by tak získali znalosti a kvalifikáciu, ktoré im umožnia podieľať sa na demokratickej spoločnosti v zmysle aktívneho občianstva, zamestnateľnosti a znalosti iných kultúr;

38. navrhuje, aby sa v uspokojivej miere zabezpečila viacjazyčnosť v médiách a v obsahoch internetových stránok, a predovšetkým v jazykovej politike európskych stránok a portálov a ďalších stránok a portálov spojených s Európskou úniou, kde sa musí v plnom rozsahu dodržiavať európska viacjazyčnosť, aspoň čo sa týka 23 úradných jazykov Európskej únie;

39. podporuje používanie titulkov v štátnych jazykoch v televíznych programoch namiesto dabovania a čítaného komentára v záujme uľahčenia výučby a používania jazykov EÚ a lepšieho porozumenia kultúrneho pozadia audiovizuálnych produkcií;

40. odporúča členským štátom, aby televízne programy, a predovšetkým televízne programy pre deti, boli s titulkami, a nie dabované;

41. nabáda EÚ, aby vo svojich vonkajších vzťahoch čerpala potenciálne výhody, ktoré predstavujú európske jazyky, a aby túto devízu ďalej rozvíjala v kultúrnom, hospodárskom a sociálnom dialógu s ostatnými časťami sveta s cieľom posilniť úlohu EÚ na medzinárodnej scéne a pridať jej hodnotu a priniesť výhody tretím krajinám v súlade s rozvojovou politikou, ktorú EÚ podporuje;

42.     je presvedčený, že v rámci celoživotného vzdelávania by sa mala poskytovať dostatočná podpora občanom všetkých vekových skupín, aby mohli neustále rozvíjať a zlepšovať svoje jazykové znalosti prostredníctvom prístupu k vhodnému štúdiu jazykov alebo k iným možnostiam na uľahčenie komunikácie vrátane štúdia jazykov od raného veku, s cieľom zlepšiť ich sociálne zaradenie, pracovné vyhliadky a životné podmienky;

43. vyzýva Komisiu a členské štáty aby podporovali opatrenia, ktoré by uľahčovali štúdium jazykov osobám v znevýhodnených podmienkach, osobám patriacim k národnostným menšinám a migrantom a umožnili im naučiť sa jazyk/y hostiteľskej krajiny a/alebo regiónu v záujme dosiahnutia sociálnej integrácie a boja proti sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že pre migrantov je dôležité, aby mohli pri rozvíjaní svojich jazykových znalostí využívať svoj hlavný jazyk; naliehavo preto žiada členské štáty, aby podporovali používanie príslušného hlavného jazyka, ako aj štúdium štátneho jazyka;

44. zastáva názor, že treba viac podporovať medzinárodné profilovanie európskych jazykov vo svete, pretože predstavujú devízu pre európsky projekt vzhľadom na to, že sú rozhodujúce pre jazykové, historické a kultúrne putá medzi EÚ a tretími krajinami a v súvislosti s podporou demokratických hodnôt v týchto krajinách;

45. je presvedčený, že podnikom v EÚ, a najmä malým a stredným podnikom, treba poskytnúť účinnú podporu zameranú na vyučovanie a používanie jazykov, čím sa uľahčí ich prístup na svetové trhy, predovšetkým na novovznikajúce trhy;

46. upriamuje osobitnú pozornosť na nebezpečenstvo, ktoré môže priniesť komunikačná priepasť medzi osobami pochádzajúcimi z odlišných kultúrnych prostredí a sociálna priepasť medzi ľuďmi hovoriacimi viacerými jazykmi a tými, ktorí ovládajú len jeden jazyk; upozorňuje na skutočnosť, že nedostatočné jazykové znalosti sú v mnohých členských štátoch naďalej vážnou prekážkou pre sociálnu a pracovnú integráciu pracovníkov inej štátnej príslušnosti; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom preklenúť priepasť medzi osobami, ktoré hovoria viacerými jazykmi a majú v Európskej únii viac príležitostí, a tými, ktorí ovládajú len jeden jazyk a prístup k mnohým takýmto príležitostiam je im odopretý;

47. je presvedčený, že by sa malo podporovať štúdium jazykov tretích krajín, a to aj v rámci EÚ;

48. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa hlavné medzinárodné jazyky používali v turistických oblastiach, a predovšetkým v turistických informačných strediskách, na turistických značkách a v dopravnom značení;

49. požaduje, aby ukazovatele jazykových znalostí čo najskôr zahŕňali všetky úradné jazyky EÚ bez toho, aby to ovplyvnilo ich rozšírenie na iné jazyky, ktorými sa hovorí v Európskej únii;

50. odporúča, aby sa ukazovatele jazykových znalostí rozšírili aj na klasickú gréčtinu a latinčinu, nielen preto, že tieto jazyky sú súčasťou spoločného dedičstva Európy s veľkým významom pre jej kultúru a civilizáciu, ale aj preto, že štúdium týchto jazykov uľahčuje ďalšie vzdelávanie a stimuluje rozvoj metalingvistického myslenia;

51. domnieva sa, že zber údajov by mal zahŕňať testovanie štyroch jazykových znalostí, a to: porozumenie písanému prejavu, porozumenie hovorenému prejavu, písomný prejav a ústny prejav;

52. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri podpore spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom využívania otvorenej metódy koordinácie s cieľom uľahčiť výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti viacjazyčnosti a aby pritom zohľadnili ekonomický prínos, napríklad v podnikoch, v ktorých sa uplatňuje viacjazyčnosť;

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0124.
• [2]  Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 207.
• [3]  Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 271.
• [4]  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 374.
• [5]  Ú. v. ES L 232, 14.9.2000, s. 1.
• [6]  Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 10.
• [7]  Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 30.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Keďže sa Európsky parlament už viackrát zaoberal otázkami týkajúcimi sa viacjazyčnosti, dôvodová správa bude stručná.

Spravodajca sa prikláňa k stanovisku Komisie, podľa ktorého jazyková a kultúrna rôznorodosť Európskej únie predstavuje veľkú konkurenčnú výhodu, a pripomína, že treba jednoznačne podporovať programy vyučovania jazykov a školských a kultúrnych výmen, či už v rámci alebo mimo EÚ.

Keďže jazyk je faktorom sociálneho začlenenia, je dôležité posilniť politiky zamerané na podporu prekladu, literárneho i technického.

Európska únia musí vždy, keď to okolnosti dovolia, plne využiť túto výhodu prostredníctvom dialógu nadviazaného s inými regiónmi sveta, pričom musí venovať pozornosť osobitným jazykovým, historickým a kultúrnym putám, ktoré spájajú EÚ s tretími krajinami.

Podpora viacjazyčnosti závisí tiež od audiovizuálnej produkcie, informačných a komunikačných technológií a od nových koncepcií prístupu ku kultúre a vzdelávaniu, predovšetkým prostredníctvom internetových obsahov. Tieto moderné trendy v oblasti kultúrnych výmen uľahčujú prirodzené zbližovanie národov a aj tu zohráva svoju úlohu viacjazyčnosť.

Indikátory jazykových znalostí musia v čo najkratšom časovom horizonte zahrnúť všetky úradné jazyky Európskej únie bez toho, aby sa ohrozilo ich rozšírenie aj na iné jazyky, ktorými sa hovorí a ktoré sa študujú v európskom priestore.

Spravodajca považuje za rozhodujúce, aby indikátor jazykových znalostí zahŕňal všetky úradné jazyky Európskej únie.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (11.2.2009)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k viacjazyčnosti: devíza pre Európu a spoločný záväzok
(2008/2225(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Csaba Sógor

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   opakovane zdôrazňuje svoj dlhodobý záväzok podporovať štúdium jazykov, viacjazyčnosť a jazykovú rozmanitosť v Európskej únii vrátane regionálnych a menšinových jazykov, pretože ide o kultúrne hodnoty, ktoré je potrebné chrániť a starať sa o ne; domnieva sa, že viacjazyčnosť má zásadný význam pre účinnú komunikáciu a predstavuje prostriedok na uľahčenie porozumenia medzi jednotlivcami, a teda prispieva k lepšiemu prijímaniu rozdielov a menšín;

2.  víta odkaz Komisie v jej oznámení z 18. septembra 2008 nazvanom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (KOM(2008)0566) na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov prijatú pod záštitou Rady Európy v roku 1992 a vyzýva členské štáty, ktoré túto chartu ešte nepodpísali alebo neratifikovali, aby tak urobili;

3.   domnieva sa, že jazyková rozmanitosť je nielen zásadným prvkom kultúrneho dedičstva, ale aj základným znakom každodenného života európskych občanov a prvkom, ktorý prispieva k propagácii základných európskych hodnôt, akými sú tolerancia a porozumenie, a k vytváraniu sietí;

4.   zdôrazňuje, že viacjazyčnosť je oblasťou so širokým záberom, ktorá má obrovský dosah na životy európskych občanov; žiada preto členské štáty, aby viacjazyčnosť začlenili okrem vzdelávania aj do ďalších politík, napríklad do politiky celoživotného vzdelávania, sociálneho začlenenia, zamestnanosti, médií a výskumu;

5.   domnieva sa, že by sa malo podporovať štúdium rozmanitých jazykov, napríklad jazykov susedných štátov; okrem toho sa domnieva, že je žiaduce, aby sa obyvatelia pohraničných regiónov alebo väčšinových/menšinových komunít žijúcich v jednej spoločnosti naučili jazyk toho druhého s cieľom upevniť tak sociálnu a kultúrnu integráciu v rámci euroregiónov a uľahčiť cezhraničnú mobilitu pracovníkov;

6.   upriamuje osobitnú pozornosť na možné nebezpečenstvo komunikačnej priepasti medzi osobami pochádzajúcimi z odlišných kultúrnych prostredí a sociálnej priepasti medzi ľuďmi hovoriacimi viacerými jazykmi a tými, ktorí ovládajú len jeden jazyk; upozorňuje na skutočnosť, že nedostatočné jazykové znalosti sú v mnohých členských štátoch naďalej vážnou prekážkou pre sociálnu a pracovnú integráciu pracovníkov inej štátnej príslušnosti; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom preklenúť priepasť medzi osobami, ktoré hovoria viacerými jazykmi a majú v Európskej únii viac príležitostí, a tými, ktorí ovládajú len jeden jazyk a prístup k mnohým takýmto príležitostiam je im odopretý;

7.   zdôrazňuje, že jazykové znalosti umožňujú občanom využívať slobodu žiť a pracovať v inom členskom štáte, a tak uľahčujú ich pracovnú mobilitu; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o dosiahnutie barcelonského cieľa, ktorým je umožnenie občanom komunikovať okrem materinského jazyka v ďalších dvoch jazykoch;

8.   zdôrazňuje význam nepretržitého vzdelávania učiteľov jazykov a tých, ktorí sú do výučby jazykov zapojení, a opatrení na podporu ich mobility s cieľom zlepšiť ich jazykové a medzikultúrne zručnosti;

9.   je presvedčený, že v rámci celoživotného vzdelávania by sa mala poskytovať dostatočná podpora občanom všetkých vekových skupín, aby mohli neustále rozvíjať a zlepšovať svoje jazykové znalosti prostredníctvom prístupu k vhodnému štúdiu jazykov alebo k iným možnostiam na uľahčenie komunikácie vrátane štúdia jazykov od raného veku, s cieľom zlepšiť ich sociálne zaradenie, pracovné vyhliadky a životné podmienky;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty aby podporovali opatrenia, ktoré by uľahčovali štúdium jazykov osobám v znevýhodnených podmienkach, osobám patriacim k národnostným menšinám alebo migrantom a umožnili im naučiť sa jazyk/y hostiteľskej krajiny a/alebo regiónu v záujme dosiahnutia sociálnej integrácie a boja proti sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že pre migrantov je dôležité, aby mohli pri rozvíjaní svojich jazykových znalostí využívať svoj hlavný jazyk; naliehavo preto žiada členské štáty, aby podporovali používanie príslušného hlavného jazyka, ako aj štúdium štátneho jazyka;

11. žiada členské štáty, aby pre miestne komunity a poskytovateľov služieb vytvorili mechanizmy na účinné riešenie potrieb tých občanov, ktorí ovládajú iný ako úradný jazyk, a tým uľahčili ich zapojenie do trhu práce a do spoločenstva;

12. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali profesionálnu mobilitu učiteľov a spoluprácu medzi školami a rozličnými krajinami pri realizácii technologicky a kultúrne inovačných projektov vyučovania;

13. vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie propagovali lepšie riadenie jazykovej rozmanitosti v podnikoch, napríklad vytváraním jazykovo zmiešaných riadiacich tímov na všetkých podnikových úrovniach a podporovaním realizácie školiacich programov pre rozvoj komunikačných schopností vo viacerých jazykoch;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri podpore spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom využívania otvorenej metódy koordinácie s cieľom uľahčiť výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti viacjazyčnosti a aby pritom zohľadnili ekonomický prínos, napríklad v podnikoch, v ktorých sa uplatňuje viacjazyčnosť;

15. víta plány Komisie na realizáciu informačných kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia o prínose vyučovania jazykov prostredníctvom masmédií a nových technológií; naliehavo žiada Komisiu, aby využila závery konzultácií týkajúcich sa vyučovania jazykov v prípade detí migrantov a vyučovania jazyka a kultúry krajiny pôvodu v hostiteľskom členskom štáte.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.2.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Jan Cremers, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Jean Lambert, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Jiří Maštálka, Maria Matsouka, Elisabeth Morin, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Rovana Plumb, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriela Creţu, Jamila Madeira, Adrian Manole, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Sógor, Patrizia Toia
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Pierre Jonckheer

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	17.2.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 3 8
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia i Cutchet, Giovanni Berlinguer, Guy Bono, Nicodim Bulzesc, Marie-Hélène Descamps, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Claire Gibault, Vasco Graça Moura, Lissy Gröner, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Ramona Nicole Mănescu, Adrian Manole, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Doris Pack, Christa Prets, Karin Resetarits, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Thomas Wise
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gyula Hegyi, Iosif Matula, Raimon Obiols i Germà, Christel Schaldemose, Nina Škottová, Ewa Tomaszewska, Jaroslav Zvěřina
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Raül Romeva i Rueda, Alejo Vidal-Quadras