Postup : 2008/2160(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0103/2009

Predkladané texty :

A6-0103/2009

Rozpravy :

PV 25/03/2009 - 11
CRE 25/03/2009 - 11

Hlasovanie :

PV 26/03/2009 - 4.10
CRE 26/03/2009 - 4.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0194

SPRÁVA     
PDF 216kWORD 148k
25. februára 2009
PE 416.306v03-00 A6-0103/2009

s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete

(2008/2160(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: Stavros Lambrinidis

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 NÁVRH ODPORÚČANIA (B6-0302/2008)
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE

o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete

(2008/2160(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložil Stavros Lambrinidis v mene skupiny PSE o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete (B6-0302/2008),

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR) a Chartu základných práv Európskej únie(1) a zvlášť na tie ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, slobody prejavu, rešpektovania súkromného a rodinného života, ako aj práva na slobodu a bezpečnosť,

–   so zreteľom na smernicu 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov s ohľadom na spracovanie osobných údajov a na voľný pohyb takýchto údajov(2), na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracovávaných v rámci policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach(3), na smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora(4), na návrh Komisie z 13. novembra 2007 pre smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí, na smernicu 2002/58/ES týkajúcu sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, (KOM(2007)0698), na smernicu 2006/24/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb(5) a na návrh generálneho advokáta zo 14. októbra 2008 vo veci C-301/06 Írsko/Európsky parlament a Rada,

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy(6), na rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov(7), na rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu(8), na oznámenie Komisie z 22. mája 2007 s názvom Smerovanie k všeobecnej politike boja proti počítačovej trestnej činnosti (KOM(2007)0267), ako aj na súčasné iniciatívy na odhaľovanie závažnej trestnej činnosti a terorizmu, ako je projekt „Kontrola internetu“ („Check the Web“),

-   so zreteľom na práce prebiehajúce v Rade Európy, v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácii Spojených národov (OSN), či už v oblasti boja proti kriminalite a proti počítačovej kriminalite, alebo v súvislosti s ochranou základných práv a slobôd, a to aj na internete,(9)

-   so zreteľom na posledné rozsudky európskych súdov a vnútroštátnych ústavných súdov v tejto oblasti a najmä rozsudok nemeckého ústavného súdu (BVerfG), v ktorom bolo uznané výslovné právo na ochranu dôvernosti a nenarušiteľnosti informačných systémov,(10)

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 94 rokovacieho poriadku

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0103/2008),

A. keďže vývoj internetu dokazuje, že sa stáva nenahraditeľným nástrojom na podporu demokratických iniciatív, novou arénou na politickú debatu (napr. elektronická kampaň, elektronické hlasovanie), kľúčovým nástrojom na svetovej úrovni na uplatňovanie slobody prejavu (napr. blogovanie) a rozvoj hospodárskych činností a nástrojom na podporu digitálnej gramotnosti a šírenie vedomosti (elektronické vzdelávanie), keďže internet so sebou priniesol rastúce množstvo príležitostí ľudom všetkých vekových kategórií na to, aby napríklad komunikovali s ľuďmi z rôznych častí sveta, a tak rozšíril priestor na ich oboznámenie sa s inými kultúrami, čím sa zvýši ich porozumenie pre iných ľudí a iné kultúry; keďže internet tiež rozšíril rozmanitosť spravodajských zdrojov pre jednotlivcov, pretože teraz môžu čerpať správy z rôznych častí sveta,

B.  keďže vlády a verejné záujmové organizácie a inštitúcie by mali poskytnúť vhodný regulačný rámec a primerané technické prostriedky, aby občanom umožnili aktívne a účinne sa zúčastňovať na administratívnych postupoch prostredníctvom vládnych elektronických aplikácií,

C. keďže internet dáva plný zmysel vymedzeniu pojmu sloboda prejavu, ktorá je zakotvená v článku 11 Charty základných práv Európskej únie, zvlášť v súvislosti s jeho „cezhraničným“ rozmerom,

D. keďže transparentnosť, rešpektovanie súkromia a prostredie dôvery medzi zainteresovanými stranami v oblasti internetu by sa mali považovať za nevyhnutné prvky v záujme budovania trvalo udržateľnej vízie bezpečnosti na internete,

E.  keďže na internete sa môžu sloboda prejavu a súkromie viac posilniť a zároveň viac vystaviť narušovaniu a obmedzovaniu súkromnými a verejnými predstaviteľmi,

F.  keďže vďaka slobode, ktorú poskytuje, bol internet použitý tiež ako platforma pre násilné správy ako tie, ktoré zámerne podnecovali na teroristické útoky, ako aj internetové stránky, ktoré môžu obzvlášť podnecovať k nenávistným trestným činom, a keďže hrozby počítačovej kriminality sa celosvetovo značne zvýšili a ohrozujú jednotlivcov (vrátane detí) a siete,

G. keďže proti týmto zločinom sa musíme brániť efektívne a rozhodne, bez zmeny základnej slobodnej a otvorenej podstaty internetu,

H. keďže v demokratickej spoločnosti sú práve občania oprávnení sledovať a denne hodnotiť konanie a názory svojich vlád a súkromných spoločností, ktoré im poskytujú služby; keďže technologicky pokročilé techniky na sledovanie vzhľadom na niekedy chýbajúcu dostatočnú záruku, ktorá stanovuje obmedzenia ich používania, stále viac ohrozujú túto zásadu,

I.   keďže jednotlivci majú právo slobodne sa vyjadrovať na internete (napr. obsah vytvorený užívateľmi, blogy, sociálne siete) a keďže internetové vyhľadávače a poskytovatelia internetových služieb ľuďom značne uľahčili napríklad získavanie informácií napríklad o iných osobách; keďže však existujú situácie, v ktorých si jednotlivci želajú vymazať informácie uchovávané v takýchto databázach; keďže spoločnosti musia byť preto schopné zabezpečiť, aby jednotlivci mohli osobné údaje z databáz vymazať;

J.   keďže technologické skoky stále viac dovoľujú tajné sledovanie aktivít občanov na internete, ktoré je pre jednotlivca virtuálne neodhaliteľné; keďže samo jestvovanie technológií na sledovanie automaticky neoprávňuje ich používanie, ale keďže primárny záujem na ochrane základných práv občanov určuje hranice a upresňuje okolnosti, za ktorých by také technológie mohli byť použité orgánmi verejnej moci alebo súkromnými spoločnosťami; keďže boj proti internetovej trestnej činnosti a hrozbám, ktoré pre otvorenú demokratickú spoločnosť predstavujú niektoré osoby a organizácie, keď používajú internet na poškodzovanie občianskych práv, nesmie znamenať, že si členské štáty prisvoja právo na zachytávanie a monitorovanie každého prenosu údajov na internete, ktorá sa objaví na ich území, či už sa to týka ich vlastných občanov alebo prenosu údajov zo zahraničia; keďže boj proti trestnej činnosti musí byť primeraný povahe trestného činu;

K. keďže krádež a falšovanie totožnosti sú čoraz väčším problémom, ktorý orgány, jednotliví občania a spoločnosti len začínajú chápať, čo prináša dôležité obavy o bezpečnosť v súvislosti s intenzívnym používaním internetu na široké účely vrátane obchodu a výmeny dôverných informácií,

L.  keďže treba pripomenúť, že pokiaľ ide o práva ako sloboda prejavu alebo rešpektovanie súkromného života, obmedzenia vykonávania takých práv uskutočňované orgánmi verejnej moci môžu byť prípustné v prípade, že je to v súlade s právnymi predpismi a nevyhnutné a primerané v demokratickej spoločnosti,

M. keďže na internete existuje výrazný rozdiel v právomoci a vedomostiach medzi spoločnosťami a vládnymi subjektmi na jednej strane a jednotlivými používateľmi na druhej strane; keďže sa preto musí začať diskusia o potrebných obmedzeniach súhlasu, pokiaľ ide o to, čo môžu spoločnosti a vlády od používateľa žiadať, aby zverejnil, a do akej miery by sa mali jednotlivci zrieknuť svojho súkromia a iných základných práv, aby mu boli poskytnuté určité internetové služby alebo iné privilégiá,

N. keďže internet sa vzhľadom na svoju globálnu, otvorenú a účasť umožňujúcu podstatu teší spravidla slobode, ale toto nevylučuje potrebu uvažovať o tom, ako sú (na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, vo verejnom a v súkromnom prostredí) rešpektované a chránené základné slobody užívateľov internetu, ako aj ich bezpečnosť,

O. keďže medzi množstvo základných práv, ktoré sú na internete ovplyvnené, patrí okrem iného rešpektovanie súkromného života (vrátane práva na trvalé vymazanie osobnej digitálnej stopy), ochrana údajov, sloboda prejavu, slova a združovania sa, sloboda tlače, politického prejavu a účasti, nediskriminácia a vzdelávanie; keďže obsah takýchto práv vrátane ich oblasti pôsobnosti a rozsahu, úrovne ochrany poskytovanej takýmito právami a zákazy zneužívania takýchto práv by mali byť spravované predpismi týkajúcimi sa ochrany ľudských a základných práv, ktoré zaručujú ústavy členských štátov, medzinárodné zmluvy o ľudských právach vrátane ECHR, všeobecné zásady práva Spoločenstva a Charta základných práv Európskej únie a/alebo inými predpismi vnútroštátneho a medzinárodného práva a práva Spoločenstva podľa ich oblasti pôsobnosti,

P.  keďže všetci aktívne pôsobiaci aktéri na internete by mali prevziať svoje príslušné zodpovednosti a zúčastniť sa na fórach, na ktorých sa diskutuje o naliehavých a dôležitých otázkach týkajúcich sa internetovej činnosti s cieľom nájsť a podporiť spoločné riešenia,

Q. keďže elektronická negramotnosť bude novou negramotnosťou 21. storočia; keďže zabezpečenie prístupu všetkých občanov na internet je preto porovnateľné so zabezpečením prístupu všetkých občanov k školskému vzdelaniu a keďže tento prístup by nemal byť upieraný vládami alebo súkromnými spoločnosťami; keďže takýto prístup by sa nemal zneužívať na vykonávanie ilegálnej činnosti; keďže je dôležité zaoberať sa vznikajúcimi problémami ako neutralita siete, interoperabilita, globálna dosiahnuteľnosť všetkých uzlov internetu a používanie otvorených formátov a noriem,

R.  keďže medzinárodný, multikultúrny a najmä viacjazykový charakter internetu ešte nie je plne podporovaný technickou infraštruktúrou a protokolmi celosvetovej siete,

S.  keďže prebiehajúci proces zákona o právach na internete je dôležitý s cieľom zohľadniť všetky príslušné výskumy a akcie v oblasti vrátane nedávnych štúdií o tejto otázke(11),

T.  keďže pre ďalší dynamický rozvoj internetu je dôležitá hospodárska činnosť, pričom by sa mala zabezpečiť nevyhnutná, primeraná a vhodná spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana práv duševného vlastníctva,

U. keďže by mala byť zachovaná správna rovnováha medzi opätovným požitím informácií verejného sektora, ktorá otvára bezprecedentné príležitosti pre tvorivé a kultúrne experimentovanie a výmenu a ochranu práv duševného vlastníctva,

V. keďže na celom svete spoločnosti v odvetví informačnej a komunikačnej technológie (IKT) čelia rastúcemu tlaku zo strany vlád, aby dodržiavali domáce právne predpisy a politiky spôsobmi, ktoré môžu byť v rozpore s medzinárodne uznávanými ľudskými právami na slobodu prejavu a súkromie; keďže došlo k priaznivým krokom, ktoré okrem iného podnikli skupina spoločností viacerých zainteresovaných strán, organizácie občianskej spoločnosti (vrátane skupín pre ľudské práva a slobodu tlače), investori a akademickí pracovníci, ktorí vytvorili prístup založený na spolupráci s cieľom chrániť a podporovať slobodu prejavu a súkromie v odvetví IKT a vytvorili iniciatívu celosvetovej siete (GNI)(12),

W. keďže najväčšou starosťou EÚ a jej občanov sú prísne predpisy týkajúce sa ochrany údajov a keďže v odôvodnení 2 smernice 95/46/EHS o ochrane údajov sa jasne stanovuje, že technológia (t. j. systémy na spracovanie údajov) je určená na to, aby slúžila človeku, a musí rešpektovať „základné práva a slobody, najmä právo na súkromie, a prispievať k hospodárskemu a sociálnemu pokroku, rozvoju obchodu a blahobytu jednotlivcov“,

1.   predkladá Rade tieto odporúčania:

Úplný a bezpečný prístup na internet pre všetkých

(a)  zúčastňovať sa na snahách urobiť internet dôležitým nástrojom na posilnenie postavenia jeho používateľov, ako prostredia, ktoré dovoľuje vývoj prístupu „zdola nahor“ a elektronickej demokracie, zatiaľ čo súčasne zabezpečuje, aby boli stanovené významné bezpečnostné záruky, keďže sa v tejto oblasti môžu vyvíjať nové formy kontroly a cenzúry; sloboda a ochrana súkromného života, ktorú zažívajú používatelia internetu, by mala byť skutočná, a nie iluzórna,

(b)  uznať, že internet môže byť mimoriadnou príležitosťou zvýšiť aktivitu občanov a že z tohto hľadiska je prístup do siete a obsah jedným z rozhodujúcich prvkov; odporúčať, aby sa táto otázka ďalej rozvíjala na základe predpokladu, že každý má právo zúčastňovať sa na informačnej spoločnosti a že inštitúcie a zúčastnené strany na všetkých úrovniach majú všeobecnú zodpovednosť pomáhať v tomto vývoji(13) a teda bojovať proti dvom novým problémom, a to proti elektronickej negramotnosti a demokratickému vylúčeniu v elektronickom veku(14);

(c)   naliehať na členské štáty, aby reagovali na rastúce informačné povedomie spoločnosti a našli spôsoby, ako zabezpečiť väčšiu transparentnosť v rozhodovacom procese prostredníctvom zvýšeného prístupu občanov k informáciám uchovávaným vládou s cieľom umožniť občanom lepšie využívať tieto informácie; uplatňovať rovnakú zásadu v súvislosti s vlastnými informáciami;

(d) zabezpečiť spolu s inými príslušnými predstaviteľmi, aby bezpečnosť, sloboda prejavu a ochrana súkromia, ako aj otvorenosť na internete, boli sprístupnené nie ako súťažné ciele, ale aby namiesto toho boli dosahované súčasne v rámci rozšírenej vízie, ktorá adekvátne zodpovedá všetkým týmto požiadavkám;

(e)   zabezpečiť, aby sa zákonné práva maloletých na ochranu pred poškodením, ako sú stanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa a ako sa odrážajú v právnych predpisoch EÚ, plne dodržiavali vo všetkých príslušných činnostiach, nástrojoch alebo rozhodnutiach týkajúcich sa posilňovania bezpečnosti a slobody na internete alebo prostredníctvom týchto činností, nástrojov alebo rozhodnutí;

Rozhodný záväzok v boji proti počítačovej kriminalite

(f)   vyzvať predsedníctvo Rady a Komisiu, aby zvážili a vytvorili komplexnú stratégiu na boj proti počítačovej kriminalite, okrem iného na základe Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite, vrátane spôsobov, ako riešiť otázky krádeže a falšovania totožnosti na úrovni EÚ v spolupráci s poskytovateľmi internetových služieb a organizáciami používateľov, ako aj s policajnými orgánmi, ktoré sa zaoberajú kriminalitou spojenou s informačnými technológiami, a aby navrhli, ako usporiadať informačné kampane a predchádzať takejto trestnej činnosti a zároveň zabezpečiť, aby bolo používanie internetu bezpečné a dostupné pre všetkých; vyzvať na vytvorenie poradenskej služby na úrovni EÚ pre obete krádeže a falšovania totožnosti;

(g)  podporovať úvahy o nevyhnutnej spolupráci medzi súkromnými a verejnými hráčmi v tejto oblasti a o zlepšení spolupráce pri presadzovaní práva spolu s primeranou odbornou prípravou pre orgány činné v trestnom konaní a súdne orgány vrátane odbornej prípravy v otázkach ochrany základných práv; uznať potrebu spoločnej zodpovednosti a výhody koregulácie a samoregulácie ako účinné alternatívy alebo doplnkové nástroje tradičných právnych predpisov riadenia a kontroly;

(h)   zabezpečiť, aby práca vykonaná v rámci projektu Kontrola internetu a súčasné iniciatívy vedúce k obehu informácií o počítačovej kriminalite vrátane zriadenia vnútroštátnych výstražných platforiem a európskej výstražnej platformy na oznamovanie trestných činov zistených na internete (vytvorenie európskej platformy pre počítačovú kriminalitu agentúrou Europol) boli potrebné, primerané a vhodné a sprevádzané všetkými potrebnými zárukami;

(i)   podporovať programy na ochranu detí a vzdelávanie ich rodičov, ako je ustanovené v práve EÚ s ohľadom na nové elektronické nebezpečenstvá, a poskytnúť hodnotenie vplyvu efektívnosti doposiaľ jestvujúcich programov; zároveň brať do úvahy online hry, ktoré sa zameriavajú najmä na deti a mladých ľudí;

(j)   podporovať všetkých výrobcov počítačov v EÚ, aby do počítačov vopred nainštalovali program na ochranu detí, ktorý možno ľahko aktivovať;

(k)  pristúpiť k prijatiu smernice o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva v nadväznosti na hodnotenie, v súvislosti s výskumom súčasných inovácií, rozsahu, do akého je potrebná a primeraná, a zároveň na zakázanie, v snahe o dosiahnutie tohto cieľa, systematického monitorovania a sledovania všetkých užívateľských aktivít na internete a na zabezpečenie toho, že sankcie sú primerané spáchaným priestupkom; v tomto kontexte tiež rešpektovať slobodu prejavu a združovania sa individuálnych používateľov a bojovať proti podnetom na počítačové porušovanie práv duševného vlastníctva vrátane určitých neprimeraných obmedzení prístupu, ktoré zadali samotní držitelia práv duševného vlastníctva;

(l)   zabezpečiť, aby vyjadrenie kontroverzných politických názorov cez internet nebolo predmetom trestného stíhania;

(m)  zabezpečiť, aby neexistovali žiadne právne predpisy alebo postupy obmedzujúce alebo kriminalizujúce právo novinárov a médií na zhromažďovanie a šírenie informácií na spravodajské účely;

Sústavná pozornosť venovaná absolútnej ochrane a zvýšenej podpore základných slobôd na internete

(n)  zohľadniť, že „digitálna identita“ sa stáva stále viac integrálnou súčasťou nás „samých“ a v tomto ohľade si zaslúži, aby bola adekvátne a efektívne chránená pred narušovaním súkromnými a verejnými predstaviteľmi, preto by sa mal definovať a chrániť osobitný súbor údajov, ktoré sú organicky spojené s „digitálnou identitou“ jednotlivca, a všetky jeho prvky by sa mali považovať za nescudziteľné osobné, nehospodárske a neobchodovateľné práva; náležite zohľadňovať dôležitosť anonymity, pseudonymity a kontroly informačných tokov pre súkromie a skutočnosť, že používateľom by sa mali poskytnúť prostriedky na ich efektívnu ochranu, napr. prostredníctvom rôznych prístupných technológií na lepšiu ochranu súkromia (PET), a mali by byť o týchto prostriedkoch poučení;

(o)   zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré zachytávajú a monitorujú prenos údajov bez ohľadu na to, či sa to týka ich vlastných občanov alebo prenosu údajov zo zahraničia, takto konali za prísnych podmienok a záruk stanovených právnymi predpismi; vyzvať členské štáty, aby zabezpečili, že vyšetrovania na diaľku, ak sú ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, sa vykonávajú na základe platného príkazu na prehliadku, ktorý vydali príslušné súdne orgány; poukázať na to, že zjednodušené postupy na vykonávanie vyšetrovania na diaľku v porovnaní s priamym vyšetrovaním sú neprijateľné, pretože porušujú právny štát a právo na súkromie;

(p)  uznať nebezpečenstvo určitých foriem sledovania internetu a kontroly venovanej tiež každému „digitálnemu“ kroku jednotlivca s cieľom poskytnúť profil používateľa a prideliť „body“; objasniť skutočnosť, že také techniky by mali byť vždy posúdené z hľadiska ich potreby a ich proporcionality vo svetle cieľov, ktoré sa majú snažiť dosiahnuť; zdôrazniť tiež potrebu zvýšeného uvedomenia si a informovaného súhlasu používateľov s ohľadom na ich elektronické aktivity vrátane výmeny osobných údajov (napr. prípad sociálnej siete);

(q)  naliehať na členské štáty, aby určili všetky subjekty, ktoré používajú sledovanie internetu, a aby vypracovali verejne prístupnú výročnú správu o sledovaní internetu, a tak zabezpečili zákonnosť, primeranosť a transparentnosť;

      (r)     preskúmať a predpísať obmedzenia pre „súhlas“, ktorý môže byť požadovaný a získaný od užívateľov, či už vládou alebo súkromnými spoločnosťami, aby sa vzdali časti svojho súkromia, nakoľko existuje jasná nerovnováha rokovacej pozície a vedomostí medzi individuálnymi používateľmi a takýmito inštitúciami;

(s)  prísne limitovať, definovať a regulovať prípady, v ktorých môže byť súkromná internetová spoločnosť vyzvaná sprístupniť údaje vládnym orgánom, a ďalej zabezpečiť, že použitie týchto údajov vládnymi orgánmi podlieha najprísnejším normám na ochranu údajov; vytvoriť účinnú kontrolu a hodnotenie tohto procesu;

(t)   zdôrazňovať význam toho, že používatelia internetu budú môcť rozšíriť svoje právo s cieľom získať trvalé vymazanie svojich osobných údajov uložených na internetových stránkach alebo na akomkoľvek inom médiu tretej strany na uchovávanie informácií; zabezpečiť, že poskytovatelia internetových služieb, poskytovatelia elektronického obchodu a služieb informačnej spoločnosti budú rešpektovať rozhodnutie používateľov; zabezpečiť, že členské štáty zabezpečia účinné presadzovanie práv občanov na prístup k ich osobným údajom vrátane prípadného vymazania takýchto údajov alebo ich odstránenia z internetových stránok;

      (u)     odsúdiť vládou uloženú cenzúru obsahu, ktorý môže byť vyhľadávaný na internetových stránkach, zvlášť keď také obmedzenia môžu mať neprimeraný vplyv na politický prejav;

(v)  vyzvať členské štáty, aby zabezpečili, že sloboda prejavu nie je predmetom arbitrážnych obmedzení z verejnej a/alebo súkromnej sféry a zabrániť všetkým legislatívnym alebo administratívnym opatreniam, ktoré by mohli mať neprimeraný vplyv na všetky aspekty slobody slova;

(w) pripomínať, že prenos osobných údajov do tretích krajín sa musí uskutočňovať v súlade s ustanoveniami stanovenými okrem iného v smernici 95/46/ES a rámcovom rozhodnutí 2008/977/JHA;

(x) upriamiť pozornosť na skutočnosť, že rozvoj „internetu vecí“ a používanie systémov rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID) by nemali obchádzať ochranu dát a práv občanov;

(y)  vyzvať členské štáty, aby správne uplatňovali smernicu 95/46/ES o osobných údajoch v súvislosti s internetom; pripomenúť členským štátom, že táto smernica, najmä článok 8, sa uplatňuje bez ohľadu na technológiu použitú na spracovanie osobných údajov a že jej ustanovenia vyzývajú členské štáty, aby zabezpečili právo na súdny opravný prostriedok a kompenzáciu za porušenie týchto ustanovení (články 22, 23 a 24);

(z)  podporovať začlenenie základných zásad zákona o právach na internete do procesu výskumu a vývoja nástrojov a aplikácií spojených s internetom a presadzovanie „zásady ochrany súkromia“, podľa ktorej by bolo potrebné zaviesť čo najskôr požiadavky na ochranu súkromia a údajov v cykle životnosti nového technologického vývoja, pričom sa občanom zabezpečí užívateľsky príjemné prostredie;

(aa) podporovať a žiadať aktívnu účasť európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 na tvorbe európskych právnych predpisov týkajúcich sa internetových činností s možným vplyvom na ochranu údajov;

(ab) vyzvať Komisiu, aby vypracovala dôkladnú štúdiu o aspektoch súkromia v online reklame;

Medzinárodné záväzky

(ac) nabádať všetkých internetových hráčov, aby sa zapojili do prebiehajúceho procesu „návrhu zákona o právach na internete“, ktorý stavia na jestvujúcich základných právach, podporuje ich presadzovanie a podporuje uznanie vytvárajúcich sa zásad; z tohto hľadiska musí hrať vedúcu úlohu dynamická koalícia v súvislosti s návrhom zákona o právach na internete;

(ad) zabezpečiť, aby sa v tejto súvislosti uvažovalo o mnohostrannej, viacúrovňová a na proces orientovaná iniciatíve a spojení globálnych a miestnych iniciatív v záujme spresnenia a ochrany práv užívateľov internetu, a týmto zabezpečiť legitimitu, zodpovednosť a akceptáciu procesu;

(ae)  uznať, že celosvetová a otvorená povaha internetu vyžaduje celosvetové normy na ochranu údajov, bezpečnosť a slobodu slova; vyzvať členské štáty a Komisiu, aby prebrali iniciatívu a navrhli takého normy; uvítať uznesenie o naliehavosti ochrany súkromia vo svete bez hraníc a dosiahnutia spoločného návrhu na vytvorenie medzinárodných noriem na ochranu súkromia a údajov pri príležitosti 30. medzinárodnej konferencie komisárov pre ochranu údajov a súkromie, ktorá sa konala v Štrasburgu 15. až 17. októbra 2008; naliehať na všetky zúčastnené strany EÚ (verejné i súkromné), aby sa zapojili do týchto úvah;

(af) zdôrazniť význam vytvorenia skutočnej elektronickej web agory, kde by občania Únie mohli interaktívnejšie diskutovať s tvorcami politík a inými inštitučnými zúčastnenými stranami;

(ag) nabádať k aktívnej účasti EÚ na rôznych medzinárodných fórach, ktoré sa zaoberajú globálnymi a lokalizovanými aspektmi internetu ako druhé fórum o riadení internetu (IGF);

(ah) zúčastňovať sa spolu so všetkými príslušnými predstaviteľmi EÚ na založení európskeho fóra o riadení internetu (IGF), ktoré by vyhodnotilo skúsenosti získané národnými fórami o riadení internetu, fungovalo ako lokálne centrum a efektívnejšie by odovzdávalo celoeurópske otázky, postoje a záujmy pripravovaným medzinárodným fóram o riadení internetu (IGF);

o

o o

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie Komisii.

(1)

Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

(2)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(3)

Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(4)

Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90.

(5)

Ú. v. EÚ L 105, 2006, s. 54.

(6)

Ú. v. EÚ L 69, 16.3.2005, s. 67.

(7)

Ú. v. ES L 149, 2.6.2001, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21.

(9)

Príklad: Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28. januára 1981:

(10)

BVerfG, 1 BvR 370/07, 27.2.2008, odsek č. (1 - 333)

(11)

1 Pozri tiež http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/studiesCom/searchPerform.do, nedávna štúdia o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete – politika EÚ pre boj proti počítačovej trestnej činnosti predkladá okrem iného prijatie nezáväzného zákona o právach na internete.

(12)

http://www.globalnetworkinitiative.org/index.php.

(13)

Pozri ústavu Grécka a jej článok 5A.

(14)

V dokumente Rady Európy nazvanom Internet a kritické zdroje zo 17. septembra 2008 je tiež zdôraznené, že „zabezpečenie a podpora rovnosti a účasť s rešpektom k internetu je podstatným krokom k pokroku rovnosti a účasti na spoločnosti ako celku“.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Základné práva na internete – rozšírené a ohrozené zároveň

Žijeme vo veku, v ktorom sa každý vrátane vlád, polície, súkromných spoločností a dokonca páchateľov trestnej činnosti snaží o čo možno najširší prístup k našim súkromným elektronickým údajom. Internet predovšetkým sprístupňuje v minulosti nepredstaviteľné podrobnosti o našom súkromnom živote. Aj jediné kliknutie na internetovej stránke generuje údaje, ktoré by potenciálne mohli byť využité alebo zneužité obchodníkmi, tajnými službami alebo zlodejmi totožnosti.

Zabezpečenie ochrany základného práva na súkromie na internete je preto jednou z najnaliehavejších úloh, ktorej ako zákonodarcovia čelíme. Je to zároveň jedna z najchúlostivejších etických, právnych, technologických a politických výziev, s ktorými sú naše spoločnosti konfrontované.

Každému je zrejmé, že internet môže byť nástrojom na rozšírenie našich základných práv, ktorý nám poskytuje neobmedzené informácie, a spája nás s jednotlivcami a spoločenstvami na celom svete. Trochu menej sa pripúšťa, že v rámci tohto procesu internet tiež predstavuje veľké nebezpečenstvo pre naše základné práva, potenciálne nás vystavuje škodlivému dohľadu, pričom slúži ako nástroj pre páchateľov trestných činov či dokonca teroristov. A najmenej jasné je, ako môžme regulovať internet spôsobom, ktorý nám umožní využívať jeho výhody, a zároveň obmedziť skutočné a vážne nebezpečenstvo zneužívania. Túto charakteristiku ešte viac komplikuje samotná povaha internetu – decentralizovanej, užívateľmi vedenej siete, ktorú nekontroluje žiadna vláda a ktorá prekračuje takmer všetky hranice.

Táto správa sa preto zameriava na zdôraznenie toho, ako môžeme najlepšie chrániť a podporovať základné slobody jednotlivcov v prostredí internetu. Hlavné prvky našej odozvy by mali zahŕňať:

— zapojenie všetkých zainteresovaných strán;

— konanie na rôznych úrovniach s využitím existujúcich vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných nástrojov a sledovaním ich uplatňovania v súčasnej legislatívnej praxi;

— výmenu najlepších postupov; ako aj

— odpovede na potreby a problémy rôznych typov používateľov internetu a mnohých (a stále sa vyvíjajúcich) druhov činností na sieti.

Dosiahnutie primeranej rovnováhy medzi súkromím a bezpečnosťou je jadrom našej snahy. Bude si to vyžadovať neustálu obozretnosť a úpravy, aby sme držali krok s nezastaviteľným vývojom technológií. Musíme opatrne zvážiť bezpečnostné riziká všetkých druhov vrátane otázok národnej bezpečnosti, bezpečnosti a spoľahlivosti našich sietí a osobnej bezpečnosti jednotlivcov pri online výmene údajov. Ak je zaistenie bezpečnejšieho internetu legitímnym cieľom našich spoločností, musíme sa zamerať na kontrolné a monitorovacie techniky, ktoré môžu ohroziť naše základné slobody, a obmedziť ich, a to najmä keď je spochybnená ich potreba, primeranosť a účinnosť. Flexibilita, prispôsobivosť a zodpovednosť musia byť typickými črtami akýchkoľvek právnych predpisov a programov, ktoré pripravujeme, aby sme boli schopní udržať si náskok pred vyvíjajúcimi sa technológiami.

Internet môže tiež významne posilniť iné základné práva, ako je sloboda prejavu, politickej činnosti a združovania sa, ale môže ich rovnako ľahko porušiť. Jedným z nedávnych príkladov diskusie o tejto problematike bola legislatívna iniciatíva pre monitorovanie prejavov na internete s cieľom zabrániť teroristickým útokom. Je to klasický príklad právneho predpisu, ktorý by v prípade, že sa neušije priamo na mieru v záujme dosiahnutia svojich cieľov, mohol vytvoriť priestor pre rozsiahle sledovanie, a obmedziť tak politický prejav jednotlivcov, čo je základom demokratickej spoločnosti.

Dosiahnuť správnu rovnováhu v prípadoch, ako je tento, je kľúčové. Je nespochybniteľné, že internet poskytol páchateľom trestných činov výkonný súbor nástrojov, a netreba ani pripomínať, že teroristom treba zabrániť v používaní internetu na plánovanie a vykonávanie útokov. Takisto sa naše spoločnosti správne dožadujú, aby sme zabránili šíriteľom detskej pornografie na internete v ich činnosti. Takíto páchatelia trestných činov, ktorí predstavujú hmatateľné hrozby, znižujú odolnosť našich občanov voči policajným výzvam na široké monitorovanie internetu, ktorý je vo svojej podstate nehmotný. Tomuto trendu musíme vzdorovať. Naše zákony musia účinne bojovať proti kriminalite, ale nesmú byť neúmerné. Internet je vďaka svojej beztvárnosti a nehmatateľnosti otvorený voči takýmto excesom. Len málo ľudí by napríklad akceptovalo skutočnosť, že polícia alebo marketingové spoločnosti by mohli otvoriť každý list zaslaný poštou, aby skontrolovali jeho obsah. Podobná obozretnosť je potrebná pri ochrane obsahu elektronickej komunikácie.

Prejav však môžu obmedzovať a súkromie narúšať nielen vládne orgány pri hľadaní páchateľov, ale aj súkromné internetové spoločnosti pri honbe za ziskom. Najnovším trendom v prípade, že to vyjde najavo – a obyčajne až keď sú spoločnosti prichytené priamo pri zbere, ukladaní a používaní údajov bez povolenia – je požiadať používateľa o súhlas (buď na základe možnosti prijať podmienky alebo odmietnuť službu) s použitím jeho údajov.

Musíme si však položiť otázku: Kde sú hranice súhlasu? Táto otázka sa týka rovnako rozsahu informácií, ktoré môže spoločnosť požadovať od používateľa, ako aj rozsahu osobných údajov a iných základných práv, ktorých by sa jednotlivec mohol zrieknuť, aby mu boli poskytnuté určité internetové služby alebo privilégiá.

Odpovede na tieto otázky nie sú také jednoznačné. V inej sfére, v oblasti pracovnoprávnych predpisov, sa naše spoločnosti zhodli na tom, že existujú hranice súhlasu občanov, pokiaľ ide o ich súkromné životy. Pracovné právo a dohody o kolektívnom vyjednávaní vo väčšine členských štátov určujú napríklad maximálnu dĺžku pracovného času, minimálnu mzdu alebo iné pracovné práva, v prípade ktorých nemôžeme od jednotlivcov požadovať, aby si ich sami dohodli so svojimi zamestnávateľmi. Dôvod je jednoduchý: Predpokladá sa, že neexistuje rovnováha vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ a že súhlas nemôže byť spravodlivo daný alebo vyžadovaný na rovnoprávnom základe. Ďalší dôvod je, že sme sa tiež rozhodli, že musíme zabrániť poklesu úrovne celého súboru pracovných práv, ktorý by mohol nastať, ak by jednotlivým pracovníkom bolo umožnené rokovať o niektorých zo svojich práv alebo ak by boli k tomu prinútení.

Podobná priepasť, pokiaľ ide o moc a vedomosti, existuje aj na internete: moc, vedomosti a záujmy firiem a vlád zďaleka prevyšujú možnosti jednotlivých používateľov a podobne hrozí nebezpečenstvo ponuky lacnejších (a preto pre niektorých používateľov atraktívnych) internetových služieb výmenou za nižšiu ochranu súkromia. Spravodajca je presvedčený, že nasledujúci boj v diskusii o bezpečnosti a súkromí na internete bude o hraniciach súhlasu používateľa, ktorý od neho požadujú vlády a súkromné spoločnosti.

Táto otázka nás musí veľmi zaujímať, lebo fenomén Big Brother v dnešnej Európe nepríde vo forme nejakého autoritárskeho režimu, ale ak príde, príde potichu a s našim súhlasom.

Nakoniec právo na vzdelávanie a právo na prístup k internetu sú dve ďalšie práva, ktoré treba podporovať ako také, ale ktoré by tiež mohli byť ohrozené v súvislosti s bojom s kriminalitou na internete. Elektronická negramotnosť bude novou negramotnosťou 21. storočia. Keďže každé dieťa má dnes právo učiť sa v škole a každý dospelý človek má právo na ďalšie vzdelávanie, všetci jednotlivci by počas svojho života mali mať právo prístupu k počítačom a k internetu. Vlády by mali zabezpečiť takýto prístup aj ich najvzdialenejším regiónom a najchudobnejším občanom a okrem toho nesmie byť odopieraný ako trest za priestupky občanov. Ľudia všetkých postavení a z každého regiónu a kultúry by mali mať možnosť využívať širokú škálu služieb, ktorú im internet ponúka. Takto môžu uskutočňovať svoj osobný rozvoj, zapájať sa do vzdelávacích, pracovných a osobných vzťahov a rozširovať svoje ekonomické možnosti v najširšom možnom rozsahu, ktorý im poskytujú naše technológie a naše zákony.


NÁVRH ODPORÚČANIA (B6-0302/2008) (11.6.2008)

ktorý v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku

predkladá Stavros Lambrinidis

o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a Chartu základných práv, najmä jej články o ochrane osobných údajov, slobode prejavu a informácií a rešpektovaní súkromného a rodinného života,

–   so zreteľom na nedávne iniciatívy zamerané na odhaľovanie závažnej kriminality a terorizmu (projekt „Kontrola internetu“ („Check the web“) a nedávny návrh na zmenu rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu, ako aj návrh na revíziu smernice 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií,

–   so zreteľom na práce prebiehajúce v Rade Európy, v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácii Spojených národov (OSN), či už v oblasti boja proti kriminalite a proti počítačovej kriminalite, alebo v súvislosti s ochranou základných práv a slobôd, a to aj na internete,

–   so zreteľom na posledné rozsudky európskych súdov a vnútroštátnych ústavných súdov v tejto oblasti, a najmä rozsudok nemeckého ústavného súdu, v ktorom bolo uznané výslovné právo na ochranu dôvernosti a nenarušiteľnosti informačných systémov,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku,

A. keďže internet sa stal celosvetovým významným nástrojom rozvoja slobody prejavu, ako aj rozvíjania hospodárskych činností, keďže v tejto súvislosti je obzvlášť dôležité, aby boj proti kriminalite a zneužívaniu právomocí orgánov verejnej moci a jednotlivcov neobmedzoval možnosti tohto nástroja,

B.  keďže z dôvodu celosvetového rozsahu internetu, jeho rýchleho vývoja a jeho technických osobitostí je veľmi ťažké kontrolovať ho výlučne pomocou vnútroštátnych právnych predpisov a keďže by sa mali najmä na medzinárodnej úrovni vytvoriť iniciatívy na ochranu práv jednotlivcov, ktoré by boli zamerané na ich bezpečnosť a zároveň by chránili ich slobody a týkali sa ochrany ich súkromného života,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania, cieľom ktorých je vytvoriť podmienky:

     a)  umožňujúce postupné zbližovanie vnútroštátnych právnych predpisov v rámci EÚ          týkajúcich sa požiadaviek spojených s ochranou základných práv na internete,

     b)    umožňujúce posilnenie dialógu medzi vnútroštátnymi a európskymi zákonodarcami,     ako aj medzi vnútroštátnymi a európskymi súdmi,

     c)    podporujúce dialóg medzi všetkými subjektmi, ktorých sa fenomén internetu týka,      najmä medzi prevádzkovateľmi internetu a používateľmi,

     d)  podporujúce uzavretie medzinárodných dohôd, ktoré sú potrebné na bilaterálnej           (hlavne v rámci transatlantických vzťahov), ako aj na multilaterálnej úrovni (iniciatívy   na úrovni Rady Európy, OECD a OSN);

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie aj Komisii.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (20.1.2009)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k posilňovaniu bezpečnosti a základných slobôd na internete

(2008/2160(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Manolis Mavrommatis

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže internet predstavuje dôležitý a jedinečný nástroj, ktorý prispieva okrem iného k rozvoju a presadzovaniu slobody prejavu, formovaniu názorov, šíreniu a podpore kultúry a vedomostí a rozvoju hospodárskych činností;

B.  keďže internet vďaka svojmu medzištátnemu rozmeru podlieha európskemu a medzinárodnému právnemu rámcu, ktorý zahŕňa napríklad ochranu základných práv vrátane práva na ochranu osobných údajov a autorského práva, ako aj bezpečné používanie internetu predovšetkým neplnoletými osobami a sociálne slabšími skupinami,

1.  víta prijatie viacročného programu Spoločenstva na ochranu detí pri používaní internetu a iných komunikačných technológií, a dúfa, že tento program sa začne čo najskôr realizovať;

2.  vyzýva členské štáty, Komisiu, poskytovateľov internetových služieb, zástupcov užívateľov a všetky podobné príslušné subjekty, aby spolupracovali s cieľom obmedziť a postupne odstrániť nezákonný a škodlivý obsah z internetu;

3.  uznáva, že široké využívanie internetu môže priniesť značné ekonomické a sociálne výhody a významne prispieť k dokončeniu vnútorného trhu; domnieva sa však, že je nevyhnutné neustále zachovávať a chrániť všetky základné ľudské práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a zabezpečiť správnu rovnováhu medzi právami a slobodami všetkých zúčastnených strán;

4.  pripomína Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a v ktorom sa zdôrazňuje, že kultúrne prejavy nemôžu byť z dôvodu svojej dvojitej povahy (ekonomickej a kultúrnej) vnímané len ako predmety obchodných rokovaní, a preto by mali byť chránené pred zneužívaním na internete;

5.  preto podporuje rozvoj právneho rámca pre kultúrny a kreatívny obsah na internete a boj proti pirátstvu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Ivo Belet, Guy Bono, Marie-Hélène Descamps, Věra Flasarová, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Lissy Gröner, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Ramona Nicole Mănescu, Manolis Mavrommatis, Ljudmila Novak, Doris Pack, Zdzisław Zbigniew Podkański, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gyula Hegyi, Nina Škottová, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Cornelis Visser

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Berger


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.2.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Emine Bozkurt, Philip Bradbourn, Mihael Brejc, Kathalijne Maria Buitenweg, Michael Cashman, Carlos Coelho, Esther De Lange, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Armando França, Urszula Gacek, Roland Gewalt, Jeanine Hennis-Plasschaert, Ewa Klamt, Magda Kósáné Kovács, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Stavros Lambrinidis, Roselyne Lefrançois, Baroness Sarah Ludford, Claude Moraes, Javier Moreno Sánchez, Maria Grazia Pagano, Martine Roure, Inger Segelström, Csaba Sógor, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Simon Busuttil, Marco Cappato, Charlotte Cederschiöld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Metin Kazak, Jean Lambert, Marian-Jean Marinescu, Antonio Masip Hidalgo, Bill Newton Dunn, Hubert Pirker, Nicolae Vlad Popa, Eva-Britt Svensson, Charles Tannock

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Botopoulos, Luis de Grandes Pascual, Jelko Kacin

Posledná úprava: 12. marca 2009Právne oznámenie