SPRÁVA o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí

5.11.2010 - (2010/2071(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Christian Ehler

Postup : 2010/2071(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0308/2010

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí

(2010/2071(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej uplatňovaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú schválila Európska rada 11. – 12. decembra 2008,

–   so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú schválila Európska rada 25. – 26. marca 2010,

–   so zreteľom na závery Rady o SBOP prijaté 26. apríla 2010,

–   so zreteľom na závery o EBOP a vyhlásenie s názvom Desať rokov európskej bezpečnostnej a obrannej politiky – výzvy a príležitosti, ktoré prijala Rada 17. novembra 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie o posilnení európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré prijala Európska rada 12. decembra 2008, a so zreteľom na vyhlásenie o posilnení spôsobilostí, ktoré prijala Rada 11. decembra 2008,

–   so zreteľom na závery predsedníctva, ktoré prijala Európska rada počas zasadnutia v Santa Marii de Feira 20. júna 2000 a v Göteborgu 16. júna 2001, so zreteľom na program EÚ na predchádzanie násilným konfliktom, ktorý bol tiež prijatý v Göteborgu 16. júna 2001, so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2008, ktorý schválila Európska rada 17. decembra 2004, a so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2010, ktorý schválila Rada 19. novembra 2007,

–   so zreteľom na závery predsedníctva prijaté Európskou radou v Helsinkách 11. decembra 1999 (hlavný cieľ 2003) a so zreteľom na hlavný cieľ 2010, ktorý prijala Rada 17. mája 2004,

–   so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii a na schválenie akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti,

–   so zreteľom na dokument Rady z 3. decembra 2008 s názvom Vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 posilnenej rezolúciou BR OSN č. 1820 v kontexte EBOP, a na dokument Rady zo 14. septembra 2006 o začleňovaní otázky ľudských práv do EBOP,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti, v ktorom vyzýva na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky[2],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010, ktorým sa ustanovuje organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť[3],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7‑0308/2010),

Všeobecné súvislosti

1.  pripomína, že EÚ sa zaviazala vymedziť a vykonávať spoločné politiky a činnosti s cieľom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, konsolidovať obnovu po skončení konfliktov a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty OSN, ako aj upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva a poskytovať pomoc obyvateľstvu, ktoré je vystavené prírodným katastrofám alebo katastrofám, ktoré spôsobili ľudia;

2.  zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac vzájomne prepojené a že rozvíjaním svojich politík a spôsobilostí v oblasti krízového riadenia, predchádzania konfliktom a budovania mieru v súlade s uvedenými cieľmi EÚ tiež pomáha zaisťovať bezpečnosť svojich občanov;

3.  zdôrazňuje, že EÚ, najmä prostredníctvom civilného krízového riadenia, predstavuje zreteľný prínos ku globálnej bezpečnosti, v ktorom sa odrážajú jej základné hodnoty a zásady;

4.  zdôrazňuje, že účinné reakcie na súčasné krízy a bezpečnostné hrozby vrátane prírodných katastrof si často vyžadujú využívať civilné aj vojenské spôsobilosti a užšiu spoluprácu medzi nimi; pripomína, že rozvoj komplexného prístupu EÚ a jej spôsobilostí v oblasti kombinovaného vojenského a civilného krízového riadenia sú charakteristickými prvkami SBOP a predstavujú jej kľúčovú pridanú hodnotu; zároveň pripomína, že SBOP nie je jediným dostupným nástrojom a že misie SBOP by sa mali využívať ako súčasť širšej stratégie EÚ;

5.  pripomína, že je potrebná biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane založená na systematických a dôkladných kontrolách bezpečnosti a obrany vykonávaných štátmi podľa spoločných kritérií a spoločného harmonogramu, ktorá by jasnejšie vymedzila bezpečnostné a obranné ciele, záujmy a potreby EÚ vo vzťahu k dostupným prostriedkom a zdrojom; zdôrazňuje, že v tejto bielej knihe by sa mali vymedziť aj oblasti, v ktorých a podmienky, za ktorých by bola vhodná užšia civilno-vojenská spolupráca v záujme dosiahnutia týchto cieľov; zastáva názor, že biela kniha EÚ by mala jasne identifikovať príležitosti pre spoločné využívanie zdrojov na úrovni EÚ, ako aj národnú špecializáciu a harmonizáciu spôsobilostí s cieľom dosiahnuť veľké úspory z rozsahu;

Zlepšovanie civilno-vojenskej koordinácie

6.  zdôrazňuje, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo prispieť k ďalšiemu rozvoju skutočne komplexného európskeho prístupu k civilnému a vojenskému krízovému riadeniu, predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru a poskytnúť EÚ náležité štruktúry, personálne obsadenie a finančné zdroje, aby mohla zastávať svoje povinnosti na medzinárodnej úrovni v súlade s Chartou OSN;

7.  v plnej miere podporuje presun štruktúr SBOP vrátane riaditeľstva pre plánovanie krízového riadenia, útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, Vojenského štábu EÚ a Situačného centra do ESVČ pod priamym riadením a zodpovednosťou podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku; pripomína prísľub podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky zabezpečiť, že budú vykonávať činnosť v úzkej spolupráci a v synergii s príslušnými oddeleniami Komisie presunutými do ESVČ, ktoré sa zaoberajú plánovaním a programovaním krízových reakcií, predchádzaním konfliktom a budovaním mieru; naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že tieto oddelenia budú pôsobiť na úrovni rovnocennej so štruktúrami SBOP; zdôrazňuje, že nie je prijateľná žiadna formálna či neformálna kontrola plánovania a programovania opatrení financovaných z nástroja stability štruktúrami SBOP, a trvá na tom, že presunuté štruktúry Komisie sa nesmú zrušiť;

8.  v záujme rozvoja komplexného prístupu EÚ tiež podporuje úzku koordináciu medzi ESVČ a všetkými relevantnými útvarmi, ktoré zostávajú v rámci Komisie, najmä tými, ktoré sa zaoberajú rozvojom, humanitárnou pomocou, civilnou ochranou a verejným zdravím; zdôrazňuje potrebu priamych prepojení medzi ESVČ a agentúrami v rámci SBOP, konkrétne Európskou obrannou agentúrou, Inštitútom EÚ pre bezpečnostné štúdie, Európskou akadémiou bezpečnosti a obrany a Satelitným centrom EÚ;

9.  poukazuje na úlohu Monitorovacieho a informačného centra Komisie (MIC) pri napomáhaní koordinácie pri odstraňovaní následkov katastrof v rámci mechanizmu civilnej ochrany a zdôrazňuje potrebu zaistenia úzkej spolupráce medzi centrom a ESVČ podpredsedníčkou/vysokou predstaviteľkou v jej úlohe podpredsedníčky Komisie; žiada lepšiu koordináciu a rýchlejšie nasadzovanie vojenských prostriedkov v súvislosti s odstraňovaním následkov katastrof, najmä spôsobilostí v rámci leteckej dopravy, na základe skúseností nadobudnutých na Haiti a zároveň rešpektovanie primárne civilného charakteru operácií zameraných na odstraňovanie následkov katastrof; pripomína svoju výzvu na ďalšie zlepšenie mechanizmu civilnej ochrany EÚ tak, že sa vytvorí dobrovoľné združenie prostriedkov členských štátov , ktoré budú v pohotovosti na okamžité nasadenie v rámci operácií reagujúcich na katastrofy; navrhuje, aby sa tieto prostriedky koordinovali a nasadzovali pod označením jednotky civilnej ochrany EÚ, a tak sa viac zviditeľnili opatrenia EÚ; zároveň pripomína zodpovednosť jednotlivých členských štátov za civilnú ochranu a opatrenia na kontrolu katastrof;

10. tiež podporuje lepšiu koordináciu medzi humanitárnymi agentúrami členských štátov a GR ECHO v prípade činností na zmiernenie následkov prírodných katastrof alebo katastrof, ktoré spôsobili ľudia;

11. vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala potrebné rozhodnutia s cieľom uviesť do platnosti doložku o vzájomnej pomoci, ako sa uvádza v článku 42 ods. 7 ZEÚ, rovnako ako doložku o solidarite, ako sa uvádza v článku 222 ZFEÚ, ktoré by mali odrážať komplexný prístup EÚ a stavať na civilno-vojenských zdrojoch;

12. pripomína úspešný rozvoj partnerstva na budovanie mieru medzi Komisiou a mimovládnymi organizáciami, ako aj skutočnosť, že dobrá spolupráca medzi mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti a budúcou ESVČ má kľúčový význam; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala rámec pre spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aby podporovala využívanie neštátnych subjektov v oblasti činností Únie na predchádzanie konfliktom a ich riadenie, a to aj tak, že ich zapojí do vzdelávacích činností EÚ;

Strategická úroveň

13. v rámci politicko-strategickej úrovne víta začlenenie civilných a vojenských prvkov do riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie (CMDP) ako krok správnym smerom; zdôrazňuje však potrebu nájsť vhodnú rovnováhu medzi civilnými a vojenskými spôsobilosťami pre strategické plánovanie nielen z kvantitatívneho hľadiska, ale aj z hľadiska hierarchie, aby sa v plnej miere využili možné synergie; zároveň zdôrazňuje potrebu riadne zohľadňovať rozdiely medzi civilnými a vojenskými úlohami a ich rozdielnymi cieľmi a od prípadu k prípadu zabezpečiť pridelenie vhodnej kombinácie ľudských zdrojov na každú operáciu;

14. osobitne vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby riešila nedostatok personálu, pokiaľ ide o odborníkov v oblasti plánovania civilných misií a rozvoja civilných spôsobilostí, a aby zabezpečila, že súčasťou CMPD bude dostatočný počet odborníkov vo všetkých prioritných oblastiach civilných spôsobilostí, konkrétne v oblasti polície, súdnictva, civilnej správy, civilnej ochrany a monitorovania, ako aj v oblasti ľudských práv;

15. zdôrazňuje potrebu, aby sa v bežných fázach rozvíjalo spoločné celkové hodnotenie situácie, ktoré by zdieľali všetky zainteresované subjekty EÚ (ESVČ, ale aj všetky príslušné útvary Komisie: GR DEV, GR ECHO, GR SANCO s podporou každej ich spôsobilosti v oblasti krízového riadenia), pričom táto potreba by sa mala odrážať vo všetkých regionálnych alebo štátnych strategických dokumentoch EÚ; zdôrazňuje, že reštrukturalizované delegácie EÚ musia v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu;

16. vyzýva na posilnenie úlohy vedúcich delegácií EÚ a/alebo osobitných zástupcov EÚ počas ich prítomnosti v krízových oblastiach v rámci civilno-vojenského koordinačného úsilia, a to aj so zreteľom na zabezpečenie dôkladnejšej politickej kontroly v teréne;

Operačná úroveň

17. v rámci úrovne operačného plánovania žiada významne zlepšiť spôsobilosti pre civilné plánovanie tak, aby zodpovedali ambíciám civilných misií SBOP, a to prostredníctvom konsolidácie útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) v oblasti personálneho obsadenia, ako aj prostredníctvom lepšieho rozdelenia úloh medzi strategickými a operačnými úrovňami; zdôrazňuje, že toto rozdelenie úloh musí vychádzať z vyváženej a komplexnej stratégie v oblasti ľudských zdrojov; domnieva sa, že v súvislosti so zodpovednosťami veliteľa civilných operácií je potrebné, aby bola táto funkcia v rámci hierarchie ESVČ umiestnená na zodpovedajúcej (t. j. vyššej) úrovni;

18. pripomína svoju požiadavku vytvoriť stály operačný štáb EÚ zodpovedný za operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií EÚ s cieľom nahradiť súčasný systém využívania jedného zo siedmich dostupných štábov na ad hoc základe; zdôrazňuje, že týmto krokom by sa zabezpečila zosúladená štruktúra velenia a výrazne zvýšila schopnosť EÚ rýchlo a konzistentne reagovať na krízy (najmä zlepšením inštitucionálnej pamäte EÚ), ako aj znížili náklady;

19. domnieva sa, že operačný štáb by mal byť umiestnený pri CPCC, aby sa v čo najväčšej miere využívali prínosy civilno-vojenskej koordinácie vrátane spoločného využívania niektorých funkcií a lepšie sa podporovali najlepšie postupy medzi plánovacími útvarmi EÚ; dokonca navrhuje, že operačný štáb a CPCC by sa mohli začleniť do spoločného štábu krízového riadenia EÚ, ktorý by bol zodpovedný za operačné plánovanie a uskutočňovanie všetkých civilných misií, vojenských operácií a misií na reformu bezpečnostného sektora, ktoré uskutočňuje EÚ,

20. zdôrazňuje však, že by sa mali náležite zohľadňovať rozdiely medzi civilným a vojenským plánovaním a že treba zachovať samostatné štruktúry velenia, pričom by si veliteľ civilných operácií a veliteľ vojenských operácií zachovali vlastné právomoci a mali by rovnaké postavenie v rámci hierarchie ESVČ;

Budovanie civilných a vojenských spôsobilostí EÚ

21. poukazuje na množstvo záväzkov, ktoré prevzali členské štáty v súvislosti s rozvojom vojenských, ako aj civilných spôsobilostí krízového riadenia, počnúc zasadnutiami Európskej rady v Helsinkách a v Santa Marii de Feira až po vyhlásenie o posilnení spôsobilostí z decembra 2008; naliehavo vyzýva členské štáty a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečili riadne plnenie týchto záväzkov s cieľom odstrániť výrazné rozdiely medzi existujúcimi operačnými spôsobilosťami a deklarovanými politickými cieľmi;

22. v súvislosti s krokmi nadväzujúcimi na hlavné ciele 2010 vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na konkrétne poskytovanie spôsobilostí a na oblasti možných civilno-vojenských synergií, najmä tie, ktoré už boli identifikované, s cieľom čo najskôr dosiahnuť skutočný pokrok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rozvoj spôsobilostí riadil osobitnými požiadavkami na misie SBOP; víta komplexný proces rozvoja spôsobilostí (CCDP) pre vojenské spôsobilosti v rámci Európskej obrannej agentúry; nabáda na ďalšiu diskusiu o tom, ako prepojiť oba procesy rozvoja spôsobilostí v rámci civilných a vojenských hlavných cieľov;

23. víta úsilie predchádzajúcich a aktuálnych rotujúcich predsedníctiev Rady o začatie procesu zameraného na objasnenie povahy a rozsahu stálej štruktúrovanej spolupráce (PSC) uvedenej v článku 42 ods. 6 ZEÚ; vyzýva Radu, aby urýchlene predložila jasnú predstavu o stálej štruktúrovanej spolupráci so zreteľom na civilno-vojenský charakter komplexného prístupu EÚ a predstavila konkrétne opatrenia, ako začať stálu štruktúrovanú spoluprácu vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a klesajúce rozpočty na národnú obranu v členských štátoch EÚ;

Personálne obsadenie misií

24. v súvislosti s prijatými politickými záväzkami vyzýva členské štáty, aby naliehavo riešili nepretržitý nedostatok civilného personálu v misiách SBOP, najmä EULEX Kosovo a EUPOL Afganistan, predovšetkým zvýšením úsilia o zavedenie národných stratégií na uľahčenie vysielania civilného personálu do misií; naliehavo žiada, aby v rámci týchto stratégií príslušné vnútroštátne orgány, ako sú ministerstvá vnútra a spravodlivosti, v úzkej spolupráci s ministerstvami obrany vypracovali štruktúrovanejší prístup k úlohe stanovenia primeraných podmienok pre účasť civilného personálu v misiách SBOP, najmä v súvislosti s kariérnym výhľadom a odmeňovaním;

25. v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že účasť v misiách SBOP sa bude vnímať ako významná výhoda pre kariérny postup v rámci ich systémov polície a súdnictva a že útvarom, ktoré dočasne vysielajú civilných zamestnancov do týchto misií, sa poskytne primeraná náhrada za zamestnancov, ktorých dočasne nemôžu využívať; domnieva sa, že Rada by mala zabezpečiť, aby výška diét pre zamestnancov misií SBOP zodpovedala situácii, v ktorej pôsobí daná misia;

26. znovu pripomína potrebu dodržiavať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, ktorá vyžaduje rodovo vyvážené personálne obsadenie a prístup k odbornej príprave pre všetky misie a uplatňovanie rodového hľadiska v rámci všetkých vykonávaných činností; zdôrazňuje, že primeraný počet žien v civilných alebo vojenských misiách je rozhodujúcou podmienkou pre úspech týchto misií, či už ide o mierové operácie alebo operácie na zmiernenie následkov katastrof, alebo o diplomatickú mediáciu, a to ako spôsob, ktorým sa zabezpečí primerané zohľadňovanie potrieb, práv a záujmov žien a zapojenie žien do akcií a cieľov misie; pripomína, že členské štáty EÚ musia vypracovať národné akčné plány na zabezpečenie dodržiavania rezolúcie č. 1325;

Výcvik

27. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pred vyslaním primeraný výcvik, ktorého súčasťou by mohla byť účasť civilného personálu na vojenských cvičeniach vrátane skúšok pohotovosti a vojenského personálu na civilnom vzdelávaní a/alebo cvičeniach; dôrazne odporúča, aby si členské štáty viedli prehľad o civilistoch s príslušnými schopnosťami, ktorých by bolo možné vyslať, najmä o tých, ktorí sú vyškolení na úlohy vykonávané spolu s vojenskými jednotkami; víta postup niektorých členských štátov, ktoré majú špecializovanú centrálnu agentúru zodpovednú za nábor a výcvik všetkého civilného personálu, ktorý možno vyslať;

28. podporuje Radu v rozvoji softvérového prostredia Goalkeeper na uľahčenie náboru a výcviku personálu pre civilné misie;

29. pripomína, že existuje skupina EÚ pre odbornú prípravu, ktorú financuje Európska komisia, a zdôrazňuje, že jednou zo skúseností, ktoré získala, je tá, že investície do odbornej prípravy musia byť spojené so skutočným nasadením; víta dôraz, ktorý Komisia kladie na to, aby sa zabezpečilo, že nadchádzajúce projekty výcviku civilistov financované z nástroja stability budú zacielené na odborníkov, s ktorých budúcim nasadením v misiách sa už počíta;

30. v súlade s odporúčaniami Rady z roku 2008 zdôrazňuje širšiu úlohu, ktorú by vzhľadom na vytvorenie ESVČ mala Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) zohrávať v oblasti budovania kapacít a výcviku zameraného na účinné krízové riadenie; naliehavo vyzýva Radu, aby zlepšila výcvikové zariadenia a personálne obsadenie EABO, a to aj tým, že jej zabezpečí trvalé sídlo, s cieľom zaručiť na strategickej, operačnej a taktickej úrovni dlhodobo fungujúci a účinný výcvik civilného a vojenského personálu členských štátov a inštitúcií EÚ; žiada vytvoriť štipendiá pre mladých absolventov, ktorí sa chcú špecializovať v potrebných oblastiach;

31. vyzýva na prípravnú akciu s cieľom rozvíjať a sprístupniť odbornú prípravu v oblasti mediácie a dialógu so zreteľom na zriadenie ESVČ v súlade s koncepciou pre posilnenie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu, ktorú schválila Rada v roku 2009;

Rýchle financovanie

32. nabáda, aby sa pokračovalo v úsilí o urýchlené zabezpečenie finančných prostriedkov pre civilné misie a zjednodušenie rozhodovacích postupov a vykonávacích ustanovení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné útvary Komisie ako rovnocenní partneri úzko spolupracovali so štruktúrami krízového riadenia v rámci ESVČ s cieľom umožniť rýchle začatie financovania civilných misií; v záujme transparentnosti a zodpovednosti žiada vytvoriť jednu rozpočtovú položku pre každú misiu SBOP;

33. vyzýva Radu, aby po konzultácii s Európskym parlamentom urýchlene prijala primerané rozhodnutia týkajúce sa vytvorenia počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 ZEÚ; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby po zriadení tohto fondu Parlament pravidelne informovala o situácii;

Nástroje krízového riadenia

34. víta rozvoj koncepcie integrovaných policajných jednotiek (IPU), t. j. silných, rýchlo nasaditeľných, pružných a interoperabilných jednotiek, ktoré dokážu vykonávať exekutívne úlohy v oblasti presadzovania práva a ktoré za istých okolností možno nasadiť v rámci vojenských operácií a pod vojenským velením; konštatuje, že táto koncepcia sa úspešne uplatňuje v Bosne a Hercegovine v rámci operácie EUFOR Althea a v Kosove v rámci misie EULEX; zdôrazňuje potrebu takýchto jednotiek, ktoré majú osobitne dobré predpoklady zasahovať v nestabilizovaných situáciách, najmä počas prechodu od vojenského velenia k civilnému; odporúča, aby členské štáty investovali do rozvoja takýchto spôsobilostí;

35. v tejto súvislosti plne podporuje využívanie Európskej žandárskej jednotky (EGF), ktorú možno zaradiť pod vojenské alebo civilné velenie a ktorá je spôsobilá pre rýchle nasadenie v expedičných policajných misiách, ako mimoriadne vhodného nástroja na celú škálu operácií účinného krízového riadenia vrátane misií na stabilizáciu situácie po katastrofe; vyzýva všetky členské štáty, ktoré majú policajné jednotky s vojenským štatútom, aby sa pripojili k tejto iniciatíve;

36. víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri rozvoji základne odborníkov pre oddiely civilného nasadenia (CRT) s cieľom vytvoriť spôsobilosť na rýchle posúdenie situácie, ale zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť ďalšie rozšírenie týchto zoznamov; zdôrazňuje, že spôsobilosti na včasné posúdenie a zisťovanie skutočností sú dôležité pre zabezpečenie toho, aby EÚ reagovala na krízy s využitím čo najvhodnejších dostupných prostriedkov;

37. zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v čase krízy bola schopná nasadiť v prvých hodinách krízy multidisciplinárne tímy, ktoré by boli zložené z civilných, vojenských a civilno-vojenských odborníkov z ESVČ a Komisie;

38. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, Radu a Komisiu, aby predložili spoločnú dohodu o nových misiách SBOP v súlade s článkom 43 ZEÚ a uviedli, ako ich budú riešiť v kontexte ustanovenej civilno-vojenskej spolupráce; v tejto súvislosti ich nabáda, aby urýchlili budovanie základne odborníkov na reformu bezpečnostného sektora s cieľom zvýšiť spôsobilosti EÚ v tejto oblasti;

39. vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali existujúce nástroje a zaviedli mechanizmy na hodnotenie vplyvu predtým, ako pristúpia k formulácii nových ambicióznych cieľov;

40. je presvedčený, že bojové skupiny EÚ predstavujú vhodný nástroj pre operácie krízového riadenia; opätovne pripomína svoju výzvu Rade na posilnenie ich využiteľnosti a pružnosti; žiada aj zlepšenie ich využiteľnosti na civilno-vojenské operácie humanitárnej pomoci v plnom súlade s revidovanými usmerneniami z Osla o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri odstraňovaní následkov katastrof;

41. dôrazne vyzýva členské štáty, aby dosiahli dohodu o rozšírení koncepcie spoločných nákladov súvisiacich s využívaním bojových skupín (náklady sa budú financovať prostredníctvom mechanizmu Athena) alebo o spoločnom financovaní celkových nákladov na operácie krízového riadenia, ktoré vykonávajú; zastáva názor, že takáto dohoda je potrebná na to, aby ich využívanie bolo politicky a hospodársky prijateľné a aby sa zabezpečilo, že členské štáty, ktorých jednotky sú v pohotovosti, nebudú niesť v zložitej rozpočtovej situácii neúmernú záťaž; v tejto súvislosti pripomína, že Rada v novembri 2009 vyzvala generálny sekretariát Rady, aby vypracoval návrhy na financovanie vojenských operácií, ktoré sa majú prerokovať na vysokej úrovni v roku 2010, no doteraz sa nezaznamenal nijaký pokrok;

42. vyzýva členské štáty, aby vnímali bojové skupiny ako dlhodobé partnerstvá a nerozpúšťali ich po skončení obdobia pohotovosti, a nepremrhali tak prostriedky investované do ich vytvorenia; žiada, aby tieto skupiny boli cvičené na spolupôsobenie s civilnými útvarmi; dokonca navrhuje, že štruktúra týchto skupín by mohla zahŕňať aj civilné jednotky alebo odborníkov, najmä integrované policajné jednotky;

Poskytovanie prostriedkov na komplexné krízové riadenie

43. vyzýva členské štáty, aby ďalej preskúmali možnosti rozvoja spôsobilostí dvojakého použitia pre civilné misie a vojenské operácie SBOP, najmä spôsobilostí v oblasti dopravy, a zároveň zaistili interoperabilitu výcviku a praxe, lepšie využívali existujúce prístupy a spôsobilosti a aby vo vhodných prípadoch prepojili procesy rozvoja civilných a vojenských spôsobilostí;

Výskum a technológie

44. zdôrazňuje, že vojenský a civilný personál EÚ bude čoraz častejšie pôsobiť bok po boku a bude do veľkej miery vystavený rovnakým hrozbám, napríklad improvizovaným výbušným zariadeniam, pričom bude potrebovať porovnateľné spôsobilosti v oblastiach ako strategická a taktická preprava, logistická podpora, komunikačné systémy, systémy zhromažďovania a hodnotenia spravodajských informácií, lekárska podpora, bezpečnosť a ochrana ozbrojených síl, využitie priestorových spôsobilostí a bezpilotné dopravné prostriedky;

45. zdôrazňuje preto potrebu koordinovať a stimulovať investície do technológií a spôsobilostí dvojakého použitia, aby sa tak rýchlo vyplnili medzery v spôsobilostiach a zároveň sa predišlo zbytočnému zdvojovaniu, vytvárali sa synergie a podporovala sa štandardizácia; pripomína, že v tejto súvislosti musí dôležitú úlohu zohrávať Európska obranná agentúra, a to v procese zisťovania potrieb v oblasti spôsobilostí a tiež v poukazovaní na spôsoby, akými by sa tieto spôsobilosti mali medzi členmi Únie vymieňať, zhromažďovať alebo nadobúdať s cieľom poskytnúť nasaditeľné prostriedky pre úspešné a bezpečné vykonávanie a realizáciu operácií SBOP;

46. v tejto súvislosti podporuje vytvorenie európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a synergie medzi investíciami Komisie v rámci siedmeho rámcového programu do obranného výskumu a technológií a investíciami do výskumu zlepšovania civilnej bezpečnosti, napríklad v oblastiach ako celkové hodnotenie situácie, bezpilotné letecké dopravné prostriedky, sledovanie námorného priestoru, boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam, zisťovanie chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok a výbušnín (CBRNE) a ochrana pred nimi, komunikácia, zhromažďovanie spravodajských informácií, hodnotenie a prenos údajov a bezpečnosť v kybernetickom priestore;

47. konštatuje však, že táto spolupráca by nemala ísť nad rámec nevyhnutnej civilno-vojenskej spolupráce v oblastiach udržiavania mieru, predchádzania konfliktom, posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, krízového riadenia a humanitárnej pomoci;

48. víta otvorenú diskusiu ministrov obrany EÚ počas ich neformálneho stretnutia v Gente 23. a 24. septembra 2010, ktorá sa týkala európskeho obranného výskumu a hodnotenia úlohy Európskej obrannej agentúry uvedenej v článku 42 ods. 3 ZEÚ;

Rýchle zabezpečenie vybavenia

49. podporuje ďalšie úsilie o pohotové zabezpečenie všetkého vybavenia, ktoré je potrebné na činnosti rýchleho riešenia krízových situácií, či majú civilný alebo vojenský charakter; víta pokračujúce činnosti na inventarizačnom systéme pre civilné misie SBOP; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby vykonala komplexnú analýzu nákladov a prínosov s cieľom určiť optimálne riešenia pre každý druh potrebného vybavenia; zastáva názor, že v závislosti od druhu vybavenia treba nájsť správnu kombináciu skladovania na úrovni EÚ, rámcových zmlúv a virtuálnych zásob vybavenia vo vlastníctve členských štátov;

50. v tejto súvislosti víta vytvorenie dočasného skladu civilného vybavenia v Bosne a Hercegovine a žiada, aby sa urýchlene napredovalo so zriadením stáleho skladu v záujme lepšej prípravy EÚ na riadenie civilných krízových situácií;

Mnohonárodnostná spolupráca

51. nabáda k ďalšiemu pokroku v oblasti zhromažďovania a výmeny prostriedkov ako hospodárneho spôsobu zvyšovania spôsobilostí, ktorý má ešte väčší význam v čase sprísnených rozpočtových podmienok; víta najmä činnosti zamerané na riešenie nedostatkov v spôsobilostiach strategickej leteckej prepravy, konkrétne vytvorenie európskeho veliteľstva pre vzdušnú prepravu (EATC) niekoľkými členskými štátmi, ako aj iniciatívu za európsku dopravnú letku; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami Európskej obrannej agentúry a urýchlili činnosti zamerané na určenie ďalších oblastí, v ktorých treba uplatniť zásady zhromažďovania a výmeny prostriedkov, vrátane oblasti výcviku alebo podpory misií; v tomto smere víta návrhy vytvoriť mnohonárodnostnú vrtuľníkovú letku podľa vzoru EATC, ktorá sa bude využívať na civilné aj vojenské úlohy;

Partnerstvá

EÚ – OSN

52. pripomína, že za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti zodpovedá v prvom rade Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov; zdôrazňuje preto potrebu úzkej spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového riadenia, najmä v rámci operácií humanitárnej pomoci, kde vedúcu úlohu zohráva Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA); žiada, aby sa táto spolupráca posilnila najmä v zónach, kde jedna organizácia preberá zodpovednosť od druhej, najmä vzhľadom na zmiešané skúsenosti z Kosova;

53. dôrazne vyzýva členské štáty, aby sa postarali o zabezpečenie primeraných príspevkov pre misie OSN a aby prispievali koordinovaným spôsobom; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Radu, aby ďalej preskúmali spôsoby, ako môže EÚ ako celok lepšie prispievať k úsiliu pod vedením OSN, napríklad začatím tzv. premosťovacích operácií alebo operácií mimo dejiska v rámci rýchlej reakcie EÚ alebo poskytnutím vlastnej zložky v rámci rozsiahlejšej misie OSN;

54. vyzýva na zlepšenie monitorovania pomoci EÚ poskytovanej prostredníctvom organizácií OSN v súlade s osobitnou správou Európskeho dvora audítorov č. 15/2009;

EÚ – NATO

55. zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že 21 z 28 členov NATO sú členské štáty EÚ, úzka spolupráca medzi EÚ a NATO má rozhodujúci význam pre to, aby sa predchádzalo zdvojenému úsiliu pri nasadzovaní vojenských spôsobilostí v prípade, že sa v rovnakej oblasti angažujú obe organizácie, a to bez toho, aby to malo vplyv na zásadu rozhodovacej autonómie, a so zreteľom na neutrálny štatút niektorých členských štátov EÚ; opätovne pripomína naliehavú potrebu vyriešiť politické problémy, ktoré stoja v pozadí prekážok spolupráce medzi EÚ a NATO, a žiada úplné a účinnejšie uplatňovanie dohôd Berlín plus, aby obe organizácie mohli účinne zasiahnuť v prípade súčasných a budúcich kríz;

56. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnakú mieru transparentnosti a zapojenia pre členské krajiny NATO, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, pri vykonávaní spoločných činností, ako sa zdôrazňuje v tretej kapitole správy NATO 2020 (správa M. Albrightovej);

57. vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú členmi NATO, aby zaistili, že nová strategická koncepcia NATO nepovedie k zbytočnému zdvojovaniu úsilia v oblasti civilných spôsobilostí, čo by dodatočne zaťažilo už aj tak obmedzené zdroje; je presvedčený, že NATO by sa skôr malo dokázať spoľahnúť na civilné spôsobilosti ostatných medzinárodných organizácií ako EÚ a OSN;

58. opätovne pripomína svoju podporu užšej spolupráci EÚ – NATO na rozvoji spôsobilostí a čo najširšiemu dodržiavaniu štandardov NATO; podporuje ďalší pokrok v spoločnom úsilí o vyriešenie nedostatku dopravných vrtuľníkov; víta iniciatívy na koordináciu činností EÚ a NATO v oblasti boja proti katastrofám spôsobeným chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými látkami a proti improvizovaným výbušným zariadeniam, ako aj v oblasti zabezpečovania lekárskej podpory ako záležitosti, ktoré majú význam pre civilné aj vojenské misie;

EÚ – OBSE – Africká únia

59. zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce EÚ – OBSE a EÚ – AÚ v ich konkrétnych operačných oblastiach, zlepšenia systémov včasného varovania a zabezpečenia výmeny najlepších postupov a odborných znalostí v oblasti krízového riadenia;

°

°         °

60. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnym tajomníkom OSN a NATO.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.10.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

2

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Pino Arlacchi, Franziska Katharina Brantner, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Mário David, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Kyriakos Mavronikolas, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Pier Antonio Panzeri, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Hans-Gert Pöttering, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Charles Tannock, Zoran Thaler, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Kristian Vigenin, Graham Watson

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christian Ehler, Kinga Gál, Barbara Lochbihler, Norbert Neuser, Vittorio Prodi, Jacek Protasiewicz, Potito Salatto, Judith Sargentini, Marietje Schaake, Traian Ungureanu, Renate Weber